Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov 187/2023 účinný od 01.07.2023

Platnosť od: 01.06.2023
Účinnosť od: 01.07.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Trestné právo hmotné
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov 187/2023 účinný od 01.07.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 187/2023 s účinnosťou od 01.07.2023

Legislatívny proces k zákonu 187/2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov

K predpisu 187/2023, dátum vydania: 01.06.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) na základe odporúčaní verejnej ochrankyne práv a Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „Výbor CPT“) v súvislosti so zvyšovaním štandardov obvinených a odsúdených.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je precizovanie niektorých ustanovení upravujúcich oprávnenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“), ktoré priniesla aplikačná prax. Zásadnou zmenou prechádza aj úprava ustanovení týkajúcich sa sťažnosti obvineného a odsúdeného, ktorá okrem iného cieli aj na rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú môcť v mene väznenej osoby podávať sťažnosti a zabezpečiť tak ochranu práv a právom chránených záujmov väznených osôb. Ďalším cieľom je aj právna úprava týkajúca sa oprávnenia zboru používať obrazové záznamy a zvukové záznamy, presnejšie právna úprava nosenia tzv. telových kamier na služobných rovnošatách príslušníkov zboru, ktorá vyriešiť požiadavky týkajúce sa presadzovania práva. Taktiež sa upravujú určité ustanovenia, ktoré majú za účel dosiahnuť čo najväčšie právne zabezpečenie maximálnej hospodárnosti a efektívnosti pri postupoch nakladania s majetkom štátu.

Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Zosúladenie postupu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, respektíve Policajným zborom, ktorý kreovanie do funkcií, ktoré v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, realizuje formou „vymenovania“.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Spresnenie textu, nakoľko pojem úlohy je výstižnejší ako pojem „pôsobnosť“ a zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa v texte veľakrát výslovne odvoláva práve na úlohy, ktoré sú vymenované v § 4.

K bodu 4

Doplnenie prepojenia penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti s cieľom zníženia rizík opakovaného páchania trestnej činnosti a obmedzenia vzniku možných krízových situácií v bezprostrednom okolí osôb vracajúcich sa z väzenia.

K bodu 5

Precizovanie úloh zboru. Uvedená pôsobnosť vyplýva aj z § 58 ods. 3 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K bodu 6

Spresnenie textu, nakoľko je v tomto prípade zbytočné vymenovávať rôzne kategórie osôb a dopĺňajú sa objekty ministerstva a objekt Súdnej rady.

K bodom 7 až 9

Doplnenie výnimky kvôli postupu podľa § 21c ods. 2 (bod 17) a doplnenie rukávového označenia. Podľa súčasného znenia príslušník zboru, ktorý vykonáva službu v občianskom odeve, preukazuje príslušnosť k zboru odznakom zboru s identifikačným číslom, ktorý je povinný nosiť počas výkonu služby. V odôvodnených prípadoch, keď príslušník zboru plní úlohy v občianskom odeve a je žiaduce, aby jeho príslušnosť k zboru bola viditeľnejšia (najmä vo vzťahu k verejnosti alebo súdu), je potrebné mať zákonnú možnosť použiť rukávové označenie s nápisom „ZVJS“ alebo „Zbor väzenskej a justičnej stráže“.

K bodu 10

Za účelom čo najmenšieho zásahu do osobnej integrity obvinených a odsúdených pri dôkladných osobných prehliadkach sa zavádza možnosť vyzlečenia donaha v dvoch častiach - od pása nahor a od pása nadol v súlade s odporúčaním Výboru CPT. Zároveň sa návrhom zákona garantuje vyzliekanie za plentou, resp. v inom vhodnom priestore s ohľadom na väčšie súkromie obvinených a odsúdených, hoci v praxi sa prehliadky takto vykonávajú. Tiež sa do návrhu zákona zavádza možnosť použitia telesných skenerov, aby mal zbor po ich prípadnom obstaraní legislatívne pripravenú možnosť ich využitia v praxi. Pri dôkladnej osobnej prehliadke sa postupuje tak, aby bol naplnený jej zmysel, najmä aby sa podarilo odhaliť ukrytie zakázaných vecí, napríklad drog, na čo môže byť potrebné vykonať podľa pokynov príslušníka zboru rozkročenie, predklon alebo drep, ak to zdravotný stav obvineného alebo odsúdeného umožňuje. Pri formulovaní ustanovenia sa vychádzalo aj z porovnania legislatívnej úpravy prehliadok v Českej republike.

K bodu 11

V praxi je potrebné rozšíriť oprávnenie príslušníka zboru zaistiť aj osobu, ktorá pácha trestný čin alebo priestupok, napríklad v blízkosti ústavu alebo v zdravotníckom zariadení pri hospitalizácií obvineného alebo odsúdeného, osobu, ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok, osobu pristihnutú pri páchaní priestupku alebo iného správneho deliktu, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci, osobu, ktorá sa pokúsila o útek pri predvedení a dôvodná obava z jej úteku trvá alebo osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom.

K bodu 12

V súčasnosti absentuje výslovné oprávnenie príslušníka zboru zadržať vec, aj keď ňou môže byť páchaný trestný čin alebo priestupok, napríklad pri lietadle spôsobilom lietať bez pilota nad chráneným objektom zboru (pričom pri zadržaní takéhoto lietadla nemusí byť zistené, aká osoba ho ovládala). Inštitút zaistenia veci je bežnou súčasťou oprávnení ozbrojených zborov (Policajný zbor, Kriminálny úrad finančnej správy a podobne) a poriadkových zborov (mestské a obecné polície) a významnou mierou prispieva k efektívnejšiemu plneniu ich úloh.

K bodu 13

Precizovanie textu, nakoľko zo spojenia „v objektoch“ jasne nevyplýva aj zákaz lietania nad chránenými objektmi a v ich blízkosti. Zároveň je nutné rozšíriť zákaz lietania aj na iné zariadenia, napríklad stále dostupnejšie motorové klzáky, vrtuľníky a podobne, ktoré môžu byť využité aj na útek väznených osôb. Bol zapracovaný všeobecný zákaz činnosti lietadla do výšky 120 metrov nad úrovňou zeme v objektoch chránených zborom (väznice, detenčný ústav a generálne riaditeľstvo), doplnená výnimka na činnosti uskutočňované vo verejnom záujme, najmä na hasenie požiarov, vykonávanie pátrania a záchrany a tiež na núdzové pristátie a v súčasnosti

platné oprávnenie je precizované tak, že sa strelná zbraň, špeciálne donucovacie prostriedky a rušička môžu použiť len na bezpilotné lietadlá.

V súčasnosti platná právna úprava zakazuje lietať bezpilotnými prostriedkami nad objektami ZVJS, pričom navrhovanou zmenou dôjsť iba k precizovaniu ustanovenia s ohľadom na aplikačnú prax. Činnosťami uvedenými v odsekoch 1 a 2 nedochádza k spracúvaniu osobných údajov.

K bodu 14

Použitie dronu je potrebné najmä v prípade bezprostredného prenasledovania väznenej osoby na úteku v rozľahlom alebo ťažko dostupnom teréne, pri ochrane objektov ZVJS (monitorovanie zakázaného pásma vo vnútri ústavu) alebo na stráženie vonkajšieho pracoviska s obvinenými a odsúdenými.

K bodu 15

V súčasnosti zboru chýba oprávnenie vstúpiť do obydlia alebo iného verejne neprístupného objektu, aj keď by príslušníci zboru videli, že tam vbehla osoba na úteku, alebo ak takéto miesto označuje služobný pes. Čakanie na príchod príslušníkov Policajného zboru môže v niektorých prípadoch zmariť zadržanie osoby pri bezprostrednom prenasledovaní alebo ohroziť nezúčastnené osoby. V odseku 2 sa dopĺňa oprávnenie vykonať prehliadku objektov zboru, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti, nakoľko počty služobných psov vycvičených na hľadanie výbušnín už umožňujú vykonať tieto prehliadky príslušníkmi zboru (bez potreby čakať so začiatkom prehliadky na pyrotechnikov Policajného zboru).

K bodu 16

Súčasné znenie zákona ukladá príslušníkovi zboru s použitím ochrannej kukly mať na viditeľnom mieste umiestnené svoje identifikačné číslo a nápis „Zbor väzenskej a justičnej stráže“ alebo skratku „ZVJS“. Nakoľko mnohí obvinení a odsúdení si pamätajú identifikačné čísla príslušníkov zboru, ktorí s nimi pravidelne prichádzajú do kontaktu, na účely utajenia fyzickej identity nemá význam použiť kuklu spolu s identifikačným číslom, ale je potrebné použiť iné číslo, napríklad podľa zoznamu členov zásahovej skupiny, aby bol príslušník zboru jednoznačne identifikovateľný zo strany nadriadených, ale nie zo strany väznených osôb. Zároveň príslušnosť k zboru v týchto zriedkavejších prípadoch bude dostatočne preukázaná označením „ZVJS“ a napríklad aj rovnošatami členov zásahovej skupiny.

K bodom 17

Pri zabezpečovaní vnútornej bezpečnosti a poriadku vo väzenských zariadeniach prichádza k rôznym bezpečnostný incidentom, ktorých zaznamenanie zásadný vplyv na ich následné vyhodnocovanie. Štandardný kamerový záznam vyhotovený statickou kamerou nedokáže pokryť všetky tieto udalosti, osobitne tie, pri ktorých dochádza k bezprostrednému kontaktu väzenského personálu s väznenými osobami. Za účelom riešenia požiadaviek týkajúcich sa presadzovania práva preto do výstroja vybraného väzenského personálu zavádzané tzv. telové kamery, označované aj ako kamery na služobnej rovnošate. Zo štátov Rady Európy pristúpili k

využívaniu kamier na služobných rovnošatách väzenského personálu napríklad v Anglicku a Walese, Škótsku alebo Rumunsku (

https://www.europris.org/epis/kms/?detail=288

). Zahraničné

skúsenosti ukazujú, že používanie kamier na služobných rovnošatách viedlo nielen k posilneniu bezpečnosti väzenského personálu, ale podľa zahraničných štúdii došlo k zníženiu incidentov voči nositeľom kamier o 53,4%, či k významnému zníženiu sťažností osôb, voči ktorým sa presadzuje právo (pokles počtu sťažností na zlé zaobchádzanie policajnými a väzenskými orgánmi od 65 % do 93%).

Kamera na služobnej rovnošate predstavuje zvukový, obrazový alebo fotografický záznamový systém používaný na vyhodnocovanie bezpečnostných incidentov. Nositeľ kamery nie je povinný vyhotovovať záznam z celého priebehu služby, pretože úlohou kamier nie je kontrola činností nositeľa kamery, ale podpora jeho dôkaznej pozície pri eventuálne sporných situáciách, pri ktorých sa bez nahraného a uloženého záznamu môže dostať do dôkaznej núdze, respektíve pri ktorých môže mať obrazový a zvukový záznam charakter neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu (napríklad vyhotovovanie záznamu bezprostredne po zistení samovraždy väznenej osoby). Rovnako však používanie kamery na služobnej rovnošate musí rešpektovať súkromie monitorovanej osoby. Uvedené znamená, že obrazový a zvukový záznam možno kamerou na služobnej rovnošate vyhotovovať iba pri situáciách uvedených v zákone, keď je to nevyhnutné v záujme bezpečnosti, predchádzania nepokojom, protiprávnemu konaniu alebo na ochranu práv a slobôd iných.

ZVJS uvedené žiada za účelom modernizácie elektronického zabezpečenia na báze integrovaného bezpečnostného systému, resp. oblasti súvisiacej s využitím najmodernejších technológií v rámci ochrany a bezpečnosti. Funkcionalita zabezpečí monitorovanie väznených osôb v rámci ústavov ZVJS. Pôjde o jednoznačné identifikovanie väznených osôb, najmä z dôvodu ich jednoznačnej a nespochybniteľnej identifikácii. Zámerom je v budúcnosti rozšíriť systém o funkcionalitu presnej identifikácie pohybu väznených osôb a jeho regulácie v rámci priestorov a objektových sústav v jednotlivých ústavoch s cieľom minimalizovania bezpečnostných incidentov.

Denne z ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody odchádza na vonkajšie pracoviská približne 1400 odsúdených a využívaním systému sa značne zníži čas potrebný na identifikáciu väznených osôb a zároveň sa vo výraznej miere zníži možnosť zlyhania ľudského faktoru pri kontrole a regulácii pohybu väznených osôb, kedy pri veľkom počte môže dôjsť napr. k zámene väznenej osoby a tým k jej nepovolenému pohybu v zakázanom priestore a vzniku bezpečnostného incidentu (napr. ohrozenie života a zdravia osôb).

K bodu 18

Spresňuje sa použitie vybraných donucovacích prostriedkov s dôrazom na individuálne posudzovanie a zohľadňovanie rizikových parametrov, ako aj doplnenie možnosti použiť vybrané donucovacie prostriedky pri zaistenej osobe. Elektronické evidovanie uľahčí následnú kontrolu dôvodov použitia vybraných donucovacích prostriedkov.

K bodu19

Dopĺňa sa výslovná možnosť použitia vybraných donucovacích prostriedkov aj na dodávanú osobu, ak kladie aktívny odpor.

K bodu 20

Na prekonanie pasívneho odporu je efektívne a pre zasahujúcich príslušníkov zboru aj bezpečnejšie použiť okrem hmatov a chvatov aj obušok alebo tonfu, najmä na tzv. páku uľahčujúcu odvedenie väznenej osoby, alebo na uvoľnenie rúk, nakoľko sa v nich môže skrývať predmet umožňujúci zranenie príslušníka zboru. Navrhované znenie zároveň neumožňuje použiť obušok alebo tonfu na údery.

K bodom 21 až 24

Precizovanie textu s ohľadom na aplikačnú prax.

K bodu 25

Navrhovaná úprava je reakciou na pokračujúcu humanizáciu podmienok väznených osôb, pričom použitie okuliarov sťažujúcich orientáciu v priestore sa obmedzuje iba na eskortný dopravný prostriedok a o použití musí byť vyhotovený zvukovo-obrazový záznam. Zároveň je však nutné ponechať túto krajnú a ojedinelú možnosť použitia okuliarov z dôvodu bezpečnosti eskorty a predchádzania mimoriadnym udalostiam, pričom aplikačná prax potvrdzuje opodstatnenosť takéhoto donucovacieho prostriedku. Tiež je vhodné aj na základe pozitívnych skúseností Väzenskej služby Českej republiky disponovať možnosťou použitia týchto donucovacích prostriedkov aj pri hromadných nepokojoch, čím dôjde k skoršiemu upokojeniu situácie a eliminuje sa riziko marenia účelu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

K bodom 26 až 28

Súčasné znenie zákona neumožňuje použiť špeciálne strelivo alebo špeciálne donucovacie prostriedky, ako taser alebo FN 303 proti osobám na úteku, preto je potrebné doplniť do zákona túto možnosť.

K bodu 29

V súčasnosti nemá riaditeľ ústavu stanovenú lehotu na vyhodnotenie, či boli donucovacie prostriedky použité v súlade so zákonom a v praxi dochádzalo k neodôvodnene dlhému vyhodnocovaniu.

K bodu 30

V súčasnom znení zákona pri vymenovaní príslušníkov rôznych ozbrojených zložiek štátu absentuje príslušník finančnej správy.

K bodu 31

Aplikačná prax ukázala potrebu pojednávať vo výnimočných prípadoch aj mimo objektov súdu, napríklad v Justičnej akadémii Slovenskej republiky, prípadne v hale (nebankové subjekty), preto je vhodné legislatívne upraviť aj túto možnosť.

K bodu 32

Je potrebné explicitne ustanoviť, že (ani) podľa § 48 ods. 3 zákona nie je možné požadovať vysvetlenie, ak ide o prípady, že by mohlo byť spôsobené trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, porušenie povinnosti mlčanlivosti, atď. 12 ods. 4 a 5 zákona) a súčasne je potrebné stanoviť aj poučovaniu povinnosť (§ 12 ods. 6 zákona).

K bodu 33

Spresnenie a rozšírenie dôvodov eskorty s ohľadom na aplikačnú prax.

K bodu 34

Precizovanie formulácie ustanovenia týkajúceho preukazovania sa určenými dokladmi pri vstupe do chráneného objektu a detenčného ústavu.

K bodom 35 a 36

Rozšírenie okruhu osôb za účelom väčšej flexibility.

K bodom 37 a 38

Spresnenie zákona za účelom odstránenia problémov v aplikačnej praxi, nakoľko dochádza k prípadom, keď niektoré osoby chcú o vnesení technických prostriedkov informovať len ústne (nie listom, emailom či faxom) a priamo na vchode ústavu, keď prídu na úkon trestného konania, čo spôsobuje zbytočné prieťahy. Preukázateľné informovanie je dôležité z hľadiska evidencie a kontroly vnášania takýchto dátových nosičov. Tiež sa dopĺňa možnosť vnášať do objektov zboru USB kľúče a ďalšie dátové nosiče pre advokátov, znalcov a ďalšie osoby, pokiaľ plnia úlohy podľa osobitných predpisov.

K bodom 39 až 45

Do súčasného znenia zákona je potrebné doplniť vstup na preukaz zamestnanca zboru z detenčného ústavu. Zároveň sa v bodoch 41 47 precizujú podmienky vstupu do chránených objektov s dôrazom na bezpečnosť a kontrolu osôb vstupujúcich do chránených objektov pri zachovaní práva vstupu osobám v rôznych funkciách, vrátane ďalších osôb, ak je ich účasť potrebná. Tiež sa samostatným odsekom upravuje vstup zasahujúcich záchranných zložiek integrovaného záchranného systému s ohľadom na neodkladné okolnosti pri záchrane života, zdravia a majetku.

K bodom 46 až 48

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodom 49 až 61

Súčasná právna úprava umožňuje podávať sťažnosti len obvinenému a odsúdenému, ktorý sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Odporúčanie Rec (2006) 2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách odporúčajú umožniť väzneným osobám podávať sťažnosti prostredníctvom právneho zástupcu a taktiež brať do úvahy všetky písomné sťažnosti od príbuzných väznenej osoby. Preto je potrebné rozšíriť okruh osôb, ktoré podľa súčasne právnej úpravy môžu podávať sťažnosti. Okrem obvinených a odsúdených budú môcť podávať sťažnosti, a tak zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov väznených osôb, blízke osoby obvineného alebo odsúdeného a právny zástupca obvineného alebo odsúdeného. Navrhovanou právnou úpravou nie je dotknuté právo obvineného, odsúdeného alebo ich blízkych osôb obrátiť sa v danej veci na prokuratúru podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

K bodu 62

Aplikačná prax poukázala na potrebu precizovania tohto ustanovenia. Ide tu o nežiaduce správanie, ktoré ohrozuje bezpečnosť objektov a je potrebné, aby boli aj pokusy o vniknutie do chránených objektov zboru sankcionované za účelom splnenia preventívneho účinku.

K bodu 63

V súčasnosti platné znenie zákona uvádza odovzdanie nedovolenej veci na pracovisku alebo v korešpondencii, čo sa expressis verbis nevzťahuje na dopravenie nedovolenej veci dronom, na prehodenie cez vonkajší múr a ani na odovzdanie počas cesty na pracovisko alebo späť pri odsúdených s voľným pohybom, preto je potrebné zákon spresniť v tomto rozsahu a zároveň precizovať pojem týkajúci sa návykových látok.

K bodu 64

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so spresnením pojmu „lietadlo“ podľa bodu 14.

K bodom 65 a 66

Generálne riaditeľstvo zboru a každý ústav zboru (ďalej spolu len „služobný úrad“) je samostatnou rozpočtovou organizáciou - správcom majetku štátu a pri jeho nakladaní je každý služobný úrad povinný postupovať v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“). Organizáciu úloh zboru je nutné nastaviť účelne a efektívne. Plnenie služobných a pracovných úloh príslušníkmi zboru a zamestnancami zboru v niektorých oblastiach (napríklad služobná kynológia, činnosť klinických psychológov, činnosť revíznych technikov, oblasť vzdelávania) je nutné vykonávať pre celý zbor a preto zriadené funkčné miesta v konkrétnom služobnom úrade s miestom výkonu služby alebo miestom výkonu práce v inom služobnom úrade v rámci zboru, a to najmä s ohľadom na priestorové možnosti a dostupnosť. Na zabezpečenie materiálno-technického zabezpečenia výkonu činností takýchto príslušníkov zboru alebo zamestnancov zboru (napríklad kancelária, počítač,

zariadenie, pracovné pomôcky) by mali služobné úrady postupovať v súlade so zákonom o správe majetku štátu, nakoľko neexistuje z neho výnimka pre tieto špecifické prípady. Postupy nakladania s majetkom štátu zahrňujú množstvo úkonov, ktoré je služobný úrad ako správca majetku štátu povinný vykonať. Jedná sa o súhrn oprávnení a povinností služobného úradu v súvislosti so správou majetku štátu, jeho obstaraním, evidovaním, užívaním, udržiavaním, ochranou, nakladaním a vyraďovaním. Služobný úrad musí využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate alebo zneužitiu. Za účelom zabezpečenia maximálnej hospodárnosti a efektívnosti pri postupoch nakladania s majetkom štátu je ekonomické a materiálne zabezpečenie príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorí majú miesto výkonu štátnej služby a miesto výkonu práce v inom služobnom úrade ako v tom, v ktorom služobne alebo pracovne zaradení, výhodnejšie zabezpečiť prostredníctvom služobného úradu, v ktorom reálne vykonávajú štátnu službu alebo prácu. Napríklad Inštitút vzdelávania zboru v Nitre, ktorý zabezpečuje celozborové vzdelávanie, je organizačnou súčasťou Generálneho riaditeľstva zboru, avšak na ňom služobne zaradení príslušníci zboru a pracovne zaradení zamestnanci zboru reálne vykonávajú svoju činnosť v priestoroch Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra.

K bodu 67

Potreba zosúladenia ustanovení zákona so zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a skutočnosťou, že detenčný ústav je zdravotnícke zariadenie so špecifickým účelom a podmienkami prevádzky.

K bodu 68

Z Prílohy k zákonu č. 4/2001 Z. z. (transpozičná príloha) sa vypúšťa zo Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie neúčinné rámcové rozhodnutie: „2. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ, L 350, 30. 12. 2008).“. Rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV s účinnosťou od 6. mája 2018 zrušil čl. 59 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. L 119, 4.5.2016).

K bodu 69

Jazykovo-gramatická oprava.

K čl. II

S ohľadom na dĺžku jednotlivých štádií legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. júna 2023.

V Bratislave, 22. februára 2023

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Viliam Karas, v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore