Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov 185/2009 účinný od 01.09.2019 do 30.11.2019

Platnosť od: 27.05.2009
Účinnosť od: 01.09.2019
Účinnosť do: 30.11.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST12JUD16DS14EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 185/2009 s účinnosťou od 01.09.2019 na základe 217/2019

Legislatívny proces k zákonu 217/2019

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy SMOLÍKOVEJ, Tibora BERNAŤÁKA, Jaroslava PAŠKU a Antona HRNKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

K predpisu 217/2019, dátum vydania: 17.07.2019

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z. z.“) vo svojich novelizačných článkoch novelizoval s doplnením požiadavky na zápis do registra partnerov verejného sektora (aj s príslušným sankciami)

-zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe 4a ods. 3 „Banské oprávnenie možno vydať slovenskej osobe alebo zahraničnej osobe, ktorá je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.“),

-zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby 42 „Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, môže byť nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa tohto zákona len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.“),

-zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí 9a ods. 12 „Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, ktorá povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, môže byť nadobúdateľom majetku obce podľa tohto zákona len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.“),

-zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu 8g „Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, ktorá povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, môže byť nadobúdateľom majetku štátu podľa tohto zákona len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.“),

-zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov 9a ods. 12 „Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, ktorá povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, môže byť nadobúdateľom majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.“),

-zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií 14 ods. 3 „Verejnoprávna inštitúcia nemôže previesť vlastnícke právo k majetku ani na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejnej správy, ktorá povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.“),

-zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy 8a ods. 4 písm. h) „Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak ... je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora.“],

-zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou 34a „Zdravotná poisťovňa sa zapisuje do registra partnerov verejného sektora.“, resp. § 39 ods. 1 písm. k) „Úrad zruší povolenie, ak ... zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.“],

-zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci 3 písm. c) „Na účely tohto zákona sa rozumie ... prijímateľom investičnej pomoci (ďalej len „prijímateľ“) právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ so sídlom v Slovenskej republike a je zapísaná v registri partnerov verejného sektora, ak prijímateľ povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, ...“],

-zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) 5 ods. 1 „Geologické oprávnenie vydáva ministerstvo slovenskej osobe alebo zahraničnej osobe zapísanej v registri partnerov verejného sektora na základe žiadosti o vydanie geologického oprávnenia. Ministerstvo po prijatí žiadosti o vydanie geologického oprávnenia vydá žiadateľovi bezodkladne potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie geologického oprávnenia.“, resp. § 7 ods. 4 písm. b) „Ministerstvo zruší geologické oprávnenie, ak ... zhotoviteľ geologických prác podľa § 4 ods. 1 písm. a) nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora,“],

-zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike 4 ods. 5 „Osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 6 ods. 2, musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora.“, resp. § 10 ods. 6 písm. e) „Povolenie úrad zruší, ak držiteľ povolenia ... nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora.“],

-zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií 12 ods. 2 „Správca výberu mýta je oprávnený prevádzkovaním výberu mýta vrátane uzatvárania zmlúv podľa § 7 a § 11 ods. 2, vybudovania platobných miest, distribučných miest a kontaktných miest podľa odseku 3 a vrátane kontroly výberu mýta podľa tohto zákona poveriť inú osobu; táto osoba musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora, inak správca výberu mýta poverenie zruší.“),

-zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke 8 ods. 1 „Správcom výberu úhrady diaľničnej známky je Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Správca výberu úhrady diaľničnej známky je oprávnený výkonom činností podľa tohto zákona poveriť inú osobu; táto osoba musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora, inak správca výberu úhrady diaľničnej známky poverenie zruší.“),

-zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov 16 ods. 7 „Príspevok sa neposkytne žiadateľovi, ktorý

povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora.“),

-zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní 11 ods. 1 „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie zapísaní v registri partnerov verejného sektora alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného predpisu, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie zapísaní v registri partnerov verejného sektora.“, resp. § 19 ods. 3 „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže odstúpiť od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uzavretej s uchádzačom, ktorý nebol v čase uzavretia zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy zapísaný v registri partnerov verejného sektora alebo ak bol vymazaný z registra partnerov verejného sektora.“).

Zákon č. 315/2016 Z. z. vo svojich novelizačných článkoch však nenovelizoval a neupravil požiadavku na zápis do registra partnerov verejného sektora aj vo vzťahu k stimulom. Predložený návrh zákona preto uvedené upravuje aj vo vzťahu k zákonu č. 185/2009 Z. z..

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť sa navrhuje s ohľadom na harmonogram schôdzí Národnej rady SR na rok 2019.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Zákon č. 315/2016 Z. z. novelizoval viaceré právne predpisy regulujúce prístup k verejným zdrojom s požiadavkou na zápis príslušných subjektov do registra partnerov verejného sektora, pričom zákon o stimuloch ostal nedotknutý napriek tomu, že je lex specialis vo vzťahu k iným predpisom upravujúcim poskytovanie verejných zdrojov.

S cieľom zosúladenia so zákonom č. 315/2016 Z. z. sa do zákona č. 185/2009 Z. z. sa preto zavádza nová podmienka pre poskytnutie stimulov, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora.

Podstatným je moment, ku ktorému sa skúma zápis do registra. Vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí stimulov sa uzatvára po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o poskytnutí stimulov vydané podľa Správneho poriadku, a teda jej uzavretie predstavuje len výkon právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je potrebné, aby sa zápis do registra skúmal v rámci správneho konania. V nadväznosti na uvedené bude mať žiadateľ o stimuly povinnosť byť zapísaný v registri v zákonom ustanovenej lehote od podania žiadosti (30 kalendárnych dní). Sankciou nezapísania sa bude, že ministerstvo v správnom konaní žiadosť zamietne.

Toto ustanovenie však nie je koncipované vo vzťahu ku všetkým žiadateľom, ale len vo vzťahu k tým, ktorí majú povinnosť sa do registra partnerov verejného sektora zapísať. Ide o obdobu ustanovenia zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého žiadateľ zákonom ustanovenú dobu od podania žiadosti na zapísanie sa do registra 4 ods. 3 písm. j) „Prijímateľom nemôže byť fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak ... do 45 pracovných dní od podania žiadosti o investičnú pomoc podľa § 14 nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora, ak je osobou, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra.18)“.]

Zápisom do registra partnerov verejného sektora treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 zákona č. 315/2016 Z. z.

K bodu 2

Vzhľadom na to, že ide o formálne overenie náležitostí, navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti z dôvodu nezapísania sa do registra v ustanovenej lehote nebolo možné podať odvolanie.

K čl. II

Účinnosť sa navrhuje vzhľadom na harmonogram schôdzí Národnej rady SR na rok 2019.

D O L O Ž K A

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza ku

zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky:

A.4. Alternatívne riešenia:

Alternatívnym riešením je nulový variant, ktorý znamená, že zákon o stimuloch nebude vyžadovať, aby žiadateľ o stimuly bol zapísaný v registri partnerov verejného sektora.

A.5. Stanovisko gestorov:

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve:

zmluva o fungovaní Európskej únie, Hlava VII Spoločné pravidlá pre hospodársku súťaž, zdaňovanie a aproximáciu práva, čl. 107 a 108, Hlava XIX Výskum a technologický rozvoj a kozmický priestor, čl. 179 – 190

b)v sekundárnom práve:

prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009.

1.legislatívne akty,

2.nelegislatívne akty.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014).

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehotu účinnosti jeho ustanovení

bezpredmetné

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Ku dňu predloženia návrhu zákona v oblasti jeho právnej úpravy

- nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“

- nebol začatý postup Európskej komisie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení

- nebolo začaté konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

úplne

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 185/2009, dátum vydania: 27.05.2009

9

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Výskum a vývoj predstavujú nezastupiteľný intenzifikačný faktor ďalšieho ekonomického rozvoja Slovenska. Globálny tlak na zvyšovanie konkuren čnej schopnosti a garantovanie trvalo udržateľného rastu vyžaduje zefektívniť proces transferu poznatkov vedy a techniky do rozvojových zámerov podnikateľskej sféry. Takáto stratégia je deklarovaná rozvojovými zámermi EÚ aj vlády SR.

V súčasnosti zásadné technologické inovácie v rozhodujúcich odvetviach priemyslu Slovenska (hutníctvo, chémia, energetika, elektrotechnika, automobilový priemysel, celulózo-papierenský priemysel) sú realizovan é reštrukturalizáciou a modernizáciou týchto odvetví formou investičnej výstavby spojenej so vstupom zahraničného kapitálu.

Výrazným nedostatkom domáceho rozvojového kapitálu je jeho orientácia na podporu inovácií s nižšou pridanou hodnotou (modernizácia a rozvoj prostredníctvom investícií). Výdavky na vnútorný a vonkaj ší výskum a vývoj, ktorým priemyselné podniky zabezpečovali inovačný rozvoj predstavovali len niečo cez 10% z celkových výdavkov na inovácie. To poukazuje na slabú previazanosť zámerov výskumu a vý voja s ťažiskovými investičnými zámermi v oblasti priemyslu. Výsledkom klesajúcej účasti zdrojov podnikateľského sektora na financovaní výskumu a vývoja je podlimitný transfer poznatkov z univerzitnej a v ýskumnej oblasti do podnikateľskej sféry. Prispieva k tomu aj nízka mobilita zamestnancov výskumu a vývoja vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja s možnosťou pružne prispôsobiť svoje pôsobenie v doč asne zriadených tímoch pre riešenie výskumných problémov a ich realizáciu v rámci stanovených programov, alebo riešených projektoch výskumu a vývoja.

Tieto skutočnosti majú odraz v hodnotení inovačnej aktivity podnikateľskej sféry na Slovensku. V rokoch 2002 - 2004 v odvetviach spracovateľského priemyslu v priemere len 26,8 % podnikov inovovalo (zaviedli technologickú inováciu produktu alebo procesov). V porovnaní s krajinami EÚ, kde sa k priebežným inováciám hlási asi 50 % podnikov, môžeme hovoriť o nízkej inovačnej aktivite podnikateľských subjektov v SR. Najväčš ia inovačná aktivita je zaznamenaná pri veľkých priemyselných podnikoch (61 %), kým pri stredných podnikoch je táto aktivita podstatne nižšia (34,2 %) a pri malých podnikoch prestavuje len 18,6 %.

Pri súčasnej nízkej úrovni transferu poznatkov výskumu a vývoja do podnikateľskej sféry a nedostatočnej inovačnej intenzite najmä malých a stredných podnikov sa dá ťažko očakávať, ž e v najbližšom časovom horizonte prispejú výsledky domáceho výskumu a vývoja k potrebným zmenám rozhodujúcich národohospodárskych ukazovateľov (pridaná hodnota, produktivita, konkurenčná schopnosť). Vy žaduje si to zásadnú zmenu v prístupe podnikateľskej sféry dlhodobo a cielene investovať do náročného (až rizikového) výskumu a vývoja, k čomu musia napomôcť aj motivačné stimuly podporené vlá dou SR.

Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzen á a podniky nezískajú finančné prostriedky, napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvň uje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s nesprávnymi alebo asymetrickými informáciami. Následkom toho by za určitých podmienok mali byť schémy rizikové ho kapitálu, ktoré majú podobu investičných fondov, kde sa dostačujúci podiel finančných prostriedkov berie do úvahy ako súkromný kapitál, vyňaté z notifikačnej povinnosti. Toto nariadenie sa nedotýka štatútu EIF a EIB, ako je stanovené v usmerneniach Spoločenstva o rizikovom kapitále. Po uplynutí 6 rokov prehodnotia príslušné členské štáty schémy rizikového kapitálu implementované v súlade s tý mto nariadením. Toto platí bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov po uskutočnení takéhoto prehodnotenia znovu prijať takéto opatrenia alebo podobné opatrenia v súlade s týmto nariadením

Slovenská republika doposiaľ nemá ucelený systémový nástroj stimulácie výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi. Zákonnou úpravou príslušných častí legislatívy EÚ v slovenskom právnom poriadku bude garantovaná harmonizácia prá vneho prostredia aj pre oblasť výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi.

V súčasnom období je priama podpora výskumu a vývoja v Slovenskej republike a obstarávania nehmotného majetku upravená v nasledujúcich zákonoch:

-zákone č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vý voja a o doplnení zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje formy podpory výskumu a vývoja zo zdrojov štátneho rozpočtu (účelová, inštitucionálna) a spô soby ich poskytovania. Vymedzuje poskytovanie inštitucionálnych prostriedkov a prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja a účelových (grantových) prostriedkov prostredníctvom Agentúry na podporu vý skumu a vývoja (ďalej len 'agentúra'), štátnych programov výskumu a vývoja, štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Zákon určuje druhy výdavkov, ktoré je možné zahrnú ť do nákladov na riešenie projektov výskumu a vývoja (priame, nepriame) a vymedzuje položky, ktoré nie sú považované za oprávnené náklady riešenia. Ïalej zá kon ustanovuje obsah zmluvy pre poskytnutie prostriedkov na podporu výskumu a vývoja, práva k výsledkom riešenia projektu výskumu a vývoja a určuje mechanizmy pre kontrolu riešenia a čerpania poskytnutých finančný ch prostriedkov,

-zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky pre poskytovanie investičnej pomoci podnikateľom, ktorej hlavný m cieľom je podporovať rozvoj regiónov. V oblasti technického a technologického rozvoja regiónov vymedzuje nové organizačné štruktúry pre poskytovanie investičnej pomoci (technologické centrá, centrá strategick ých služieb). Stanovuje oprávnené náklady investičnej pomoci smerujúce na krytie nákladov spojených s obstarávaním nehmotného majetku (patentové právo, licencie, know-how, nepatentované technické poznatky). Ïalej zákon určuje postup podania žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci, jej posudzovania, schvaľovania a kontroly použitia investičnej pomoci.

Nepriama podpora výskumu a vývoja (daňové a odvodové nástroje) nie je v súčasnosti upravená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pre porovnanie stavu v nepriamej podpore výskumu a vývoja v krajinách EÚ a v SR je v prílohe ku dôvodovej popísané, ako nepriamu podporu v tejto oblasti realizujú vybrané krajiny EÚ.

Ïalšou zákonnou úpravou podmieňujúcou štá tnu podporu vedy a techniky v Slovenskej republike sú:

-zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktor ý stanovuje základné pravidlá pre poskytnutie štátnej pomoci všeobecne, formy štátnej pomoci a výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci,

-zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej sprá vy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje základné pravidlá pre hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Ciele Lisabonskej stratégie sledujú zvýšenie ú časti výskumu a vývoja vykonávaného hlavne malými a strednými na hospodárskom a spoločenskom rozvoji Európskej únie. Ku uskutočňovaniu týchto zámerov sú ustanovené aj právne akty Európskeho spolo čenstva zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie upravujúce túto oblasť:

-Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Úradn ý vestník Európskej únie 2006/C 323/01), ktorý stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie v každom členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vý chodiskom pre stanovenie podmienok poskytnutia štátnej pomoci v príslušnom členskom štáte EÚ,

-Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februá ra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj, ktoré stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci na výskum a vý voj, ktoré sú povinné pre každý členský štát Európskej únie,

-Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhl ásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), ktoré stanovuje podmienky, za ktorých nie je potrebné predkladať poskytnutie štátnej pomoci na výskum a vývoj na schválenie Euró pskej komisii.

Preto hlavným cieľom navrhovaného zákona je aj v Slovenskej republike stanoviť pravidlá a postupy pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi zo všetkých odvetví národné ho hospodárstva Slovenskej republiky tak, aby podnikatelia boli motivovaní vo väčšej miere zakladať svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja. 'Stimulom' sa označ uje poskytnutie dvoch podporných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľom, a to dotácie zo štátneho rozpočtu a úľavy na dani z príjmu.

Navrhovaný zákon takto vytvorí priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na výskum a vývoj o finančné prostriedky, ktoré podnikatelia budú vynakladať z vlastných zdrojov pri spolufinancovan í získaných stimulov. Zároveň budú vytvorené podmienky aj pre zvýšenie zapájania sa mikropodnikateľov, malých, stredných a veľkých podnikateľov do výskumu a vývoja a do plnenia cieľov Dlhodobé ho zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a cieľov Lisabonskej stratégie.

Navrhovaný zákon obsahuje aj pravidlá pre kontrolu efektívneho použitia prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na stimuly. Kontrolné orgá ny (MŠ SR, MF SR) budú postupovať pri výkone kontroly v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja

Úvod

Európska únia si na lisabonskom summite v roku 2000 stanovila smelý cieľ - urobiť z Európskej únie do roku 2010 "najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku.' http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategiaSlovensko svojím vstupom do EÚ v roku 2004 prevzalo aj túto agendu a je viazané prispieť čo najväčšou mierou k dosiahnutiu spoločného cieľa. Slovenská republika však vynakladá na výskum a vývoj v porovnaní so 'staršími členskými krajinami (pred rozšírením v roku 2004)' stále málo prostriedkov.http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46870091&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=TSIIR020 Kým Slovensko vynakladalo na podporu výskumu a vývoja v roku 2006 0,49% z HDP, priemer Európskej únie bol 1,78%. V porovnaní so susednými krajinami v tom istom roku Poľsko vynakladalo 0,55% z HDP, Maďarsko 1,00% z HDP a Èesko dokonca 1,54% z HDP na podporu výskumu a vývoja.

Súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá pr ácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využiť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného vý skumu, alebo experimentálneho vývoja. Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002). Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyšovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej ú rovne.

Špecifickou kategóriou pri podpore výskumu a vývoja sú malé a stredné podniky. Úlohu týchto podnikov považuje Európska únia pri napredovaní výskumu a vývoja za kľúčovú. Èlenské štáty preto podporujú výskum a vývoj v tý chto podnikoch špeciálnymi nástrojmi.

Cieľom tejto krátkej štúdie je charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu, vývoja a inovačného rozvoja, jej výhod a nevýhod, stručné porovnanie aplikácie jednotlivých nástrojov v legislatíve členských krajín Európskej únie a analýza dopadov zavedenia takejto podpory v legislatíve SR.

1.Charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu a vývoja

Podľa definície OECD 'súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá prácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využi ť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja.' http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/eu_rd_final_rep_dec_2004.pdf

Základný výskum je všetka experimentálna alebo teoretická činnosť s cieľom získania nových vedomostí o hlavných základoch javov a pozorovateľných skutočností bez konkrétneho využitia.

Aplikovaný výskum je podobne prvotným skúmaním, ktoré je ale od začiatku namierené konkrétnym smerom.

Experimentálny výskum je systematická práca, ktorá čerpá z už nadobudnutých poznatkov, z výskumu alebo praxe. Cieľom tejto formy výskumu je produkcia nových materiálov, produktov a zariadení, alebo vylepš enie už existujúcich produktov.

Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyš ovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej úrovne. Tak ako ostatn é formy kapitálu, aj technológie sa skladujú a predávajú v podobe tovaru alebo služby a samozrejme sa tiež opotrebúvajú a po čase zastarávajú.

Technologický pokrok vo výrobe je považovaný za kľúčový faktor podčiarkujúci hospodársky rast. Na druhej strane ale metódy vývoja a šírenia technológií, miera ich prispievania k ekonomickému rastu a úloha štátu pri ich podpore nie sú úplne zrejmé.

Náklady v rámci výskumu a vývoja môžeme rozdeliť na bežné náklady a investičné náklady. Bežné náklady zahàňajú platy zamestnancov výskumu a vývoja, ako a režijné náklady a náklady na materiál. Investičné náklady na druhej strane zahàňajú cenu vybavenia a nehnuteľností.

Podľa odhadov sa takmer 90% každého dolára vynaloženého na výskum a vývoj pou žije na bežné náklady a zvyšok predstavuje kapitálové náklady alebo dlhodobý majetok HALL, B. (1995), 'Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995)..

Európska únia nemá spoločný pojem pre 'výskum a vývoj' ani pre 'daňovo oprávnené č innosti na výskum a vývoj', aj keď zákony väčšiny členských krajín pojmy výskum a vývoj a 'oprávnené náklady na výskum a vývoj' poznajú (20/27) Všetky členské krajiny, okrem Bulharska, Cyprusu, Èeskej republiky, Estónska, Litvy, Luxemburska a Talianska. Definície č lenských krajín sú veľmi podobné s definíciou OECD definície 'výskumu a vývoja' členských krajín je možné nájsť na http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/eu_rd_final_rep_dec_2004.pdf a pre potreby tejto štúdie budú považované za ekvivalentné (Veľká Británia priznáva, že jej definícia výskumu a vývoja vychádza z definície OECD).

V 1963 sa Talianskom meste Frascati stretla skupina vedcov, ktorých OECD poverila vypracovaným základného dokumentu o výskume a vývoji, ktorého dôležitosť sa ani po 40 rokoch nezmenšila. Frascati manuál za výskum a vývoj nepovažuje tieto činnosti:

·vzdelávanie, okrem výskumu doktorandov na vysokých školách;

·ostatné činnosti spojené s výskumom a vývojom. Ide o zhromažďovanie, zaznamenávanie, kódovanie, triedenie, prekladanie (textu), analyzovanie, rozširovanie (informácií). Obmedzenie neplatí, keď sa tieto činnosti vykonávajú výhradne na podporu vedy a výskumu (napr. príprava počiatočnej správy o výsledkoch vedeckého bá danie sa považuje za činnosť v rámci vedy a výskumu);

·iné pracovné činnosti. Do tejto kategórie spadajú všetky vedecké, obchodné a finančné kroky iné ako výskum a vývoj, ktoré sú dô ležité pre obchodné využitie resp. realizáciu nových produktov. Táto kategória zahàňa nadobúdanie nových technológii, technologické inžinierstvo a technologický dizajn. Z ároveň zahàňa priemyselnú výrobu a predaj tovaru a služieb, ako aj ostatných príbuzných technických služieb;

·administratívne a iné podporné činnosti ako získavanie spravovanie a distribúcia peňazí určených na výskum a vývoj ministerstvami, nadáciami a neziskovými organizáciami. Podobne aj činnosti ako preprava, skladovanie, upratovanie, údržba a bezpečnostné aktivity (možno si na ne ale uplatniť úľavu v rámci nákladov spojených s vedou a výskumom).

Niektoré krajiny EÚ (Írsko, Veľká Británia, Holandsko) majú v právnom poriadku presne definované, ktoré aktivity spadajú pod výskum a vý voj a ktoré nie. Za výskum a vývoj sa v týchto krajinách nepovažuje:

·výskum v odbore spoločenských vied;

·kozmetické alebo štylistické zmeny už existujúcich výrobkov;

·prevádzkový výskum (napr. riadenie podniku);

·nápravné činnosti spôsobené zlyhaním obchodnej produkcie;

·právne a administratívne činnosti súvisiace so zí skaním patentu;

·výstavba alebo presťahovanie zariadení/vybavenia, ktoré nie sú využívané výlučne na výskum a vývoj;

·hľadanie a ťažba plynu alebo ropy;

·finančné a obchodné opatrenia súvisiace s marketingom resp. predajom nového produktu;

·administratívne a podporné činnosti, ktoré neslúž ia výhradne na výskum a vývoj;

·organizovanie seminárov, kurzov a sympózií;

·údržba a modernizácia softvéru.

Nepriama podpora výskumu a vývoja sú hlavne daňové stimuly, ktoré dopĺňajú priame dotácie na výskum a vývoj. Daňové stimuly redukujú celkové náklady na výskum a vývoj, a to znížením celkovej sumy, ktorú podnikateľský subjekt zaplatí na daniach. Tri najčastejšie formy daňových stimulov sú daňový odklad, daňová úľava a daňový dobropis (vo forme vrátenia dane).

Daňový odklad je odloženie zaplatenia dane, ktoré má zvyčajne podobu zrýchleného odpisu. Možno konš tatovať, že v rôznych modifikáciách sú formy daňového odkladu zakomponované do daňového systému v každej krajine EÚ.

Daňová úľava je výška nákladov na aktivity spojené s výskumom a vývojom, ktoré môžu byť odrátané z celkového mno žstva nákladov.

Daňový dobropis môže buď znížiť daňový výmer podnikateľského subjektu alebo môže pre niektoré malé a stredné podniky predstavovať aj príjem. http://www.oecd.org/dataoecd/12/27/2498389.pdf

Pri udeľovaní daňových stimulov právnickým osobám je potrebné vždy myslieť na kompatibilitu daného zákona s právnymi predpismi Európskej únie. Euró pska komisia pri posudzovaní stimulov na výskum a vývoj považuje priame územné obmedzenie za nezlučiteľné s európskymi zákonmi. Ako príklad zjavných obmedzení by sa dali uviesť právne opatrenia, ktoré obmedzujú stimuly na výskum a vývoj iba na činnosti vykonané v domovskej krajine. Takéto územné obmedzenia bránia právnickým osobám vykonávať výskum v iných členských krajinách Európskej ú nie.

Ako ilustrácia môže poslúžiť daňový stimul, ktorý formálne nerozlišuje medzi nákladmi na výskum a vývoj v danej členskej krajine a ostatných krajinách EÚ, ale iba po schválení ú radmi danej krajiny.

Ak sa schválenie vyžaduje iba na náklady na výskum a vývoj mimo daného štátu alebo ak sú zahraničné podnikateľské subjekty oveľa viac zaťažené administratívne, potom sú domáci poskytovatelia slu žieb výskumu a vývoja oproti zahraničným zjavne zvýhodnení, čo môže obmedzovať slobodu voľného poskytovania služieb.

Tabuľka č. 1 Porovnanie výhod a nevýhod jednotlivých foriem podpory výskumu a vývoja

Typ podporyVýhody NevýhodyPriama dotácia◊ Umožňuje zamerať sa na oblasti vysokej spoločenskej návratnosti

◊ Môže motivovať podnikateľské subjekty k väčším nákladom na výskum a vývoj

◊ Selektívna forma pomoci◊ Veľ ký zásah do trhu

◊ Každoročná závislosť na možnostiach rozpočtu

◊ Administratívna náročnosť

◊ Dočasnosť a nestálosťDaňový stimul◊ Malý zásah do trhu

◊ Stálosť politiky podpory výskumu a vývoja

◊ Menej byrokratický a viac predvídateľný

◊ ¼ahko realizovateľná forma pomoci

◊ Vyššie potenciálne výsledky inovácii

◊ Plošný nástroj- neumožňuje podporu výskumu a vývoja v konkré tnych oblastiach

◊ Nedostatočná návratnosť z ukončených projektov

◊ Možno ho považovať za nárok

Zdroj: vlastné spracovanie

2.Nepriama fiškálna podpora v krajinách Európskej únie

Diverzitu v Európskej únii je možné pozorovať aj v oblasti nepriamej fiškálnej podpory vedy a výskumu. Sú krajiny, ktoré poskytujú širokú škálu daňový ch stimulov, ale i také, ktoré neposkytujú daňové stimuly na výskum a vývoj. Prehľadné zobrazenie uvádza nasledovná tabuľka:

Tabuľka č. 2 Daňové stimuly v krajinách Európskej únie (okrem SR)

Krajiny poskytujúce daňové stimulyKrajiny neposkytujúce daňové stimuly·Belgicko

·Dánsko

·Francúzsko

·Grécko

·Holandsko

·Írsko

·Maďarsko

·Malta

·Poľsko

·Portugalsko

·Rakúsko

·Slovinsko

·Španielsko

·Taliansko

·Veľká Británia·Bulharsko

·Cyprus

·Èesko

·Estónsko

·Fínsko Fínsko v súčasnosti neposkytuje daňové stimuly na podporu výskumu a vývoja. Fíni považujú svoj systém za dobrý a v blízkej budúcnosti ho nemienia meniť http://www.sitra.fi/en/News/articles/article_2007-03-29.htm

·Litva

·Lotyšsko

·Luxembursko

·Nemecko

·Rumunsko

·ŠvédskoZdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 3: Prehľad k ľúčových prvkov fiškálnej podpory výskumu a vývoja v krajinách EÚ

KrajinaDefinovanie pojmov ' VaV' a 'náklady na VaV' Daňové stimuly na VaV Špeciálne výhody pre MSPŠpeciálne výhody pre 'Novovzniknuté podnikateľské subjekty'Má región vplyv na stimulBelgickoÁno / NieÁnoNieNieNieBulharskoNie_________CyprusNie / NieNie_________ÈeskoNie / NieNie______ ___DánskoÁno / NieÁnoEstónskoNie / NieNie___ ______FínskoÁno / ÁnoNie_________FrancúzskoÁno / ÁnoÁnoNieÁnoNieGréckoNie / ÁnoÁnoNieÁnoÁnoHolandskoNie / ÁnoÁnoNieNieNie ÍrskoÁno / NieÁnoNieNieNieLitvaNie / NieNie_________LotyšskoNie / NieNie___ ______LuxemburskoNie / NieNie_________MaďarskoÁno / NieÁnoÁnoÁnoÁnoMaltaÁno / NieÁnoNieÁnoNieNemeckoÁno / NieNie_________ PoľskoNie / ÁnoÁnoPortugalskoNie / ÁnoÁnoNieÁnoÁnoRakúskoÁno / ÁnoÁnoNieNieNieRumunskoNie_________SlovinskoNie / ÁnoÁnoNieNieÁnoŠpanielskoÁno / NieÁnoŠvédskoÁno / ÁnoNie_________TalianskoNie / NieÁnoVeľká BritániaÁno / ÁnoÁnoÁnoNieNieZdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 4: Hrubé domáce náklady na výskum a vývoj v krajinách EÚ

KrajinaCelkové náklady

(v mil. USD)Podiel (%) financovanýPodiel (%) ktorý vykonávaSúkromný sektorVládaSúkromný sektorVysoké školyVládaBelgicko6 472,459.724.767.922.38.6Bulharsko__________________Cyprus__________________Èesko3 489.156.939.066.215.917.5Dánsko4 651.659.527.666.6 26.16.7Estónsko__________________Fínsko6 283.366.625.171.5 18.79.7Francúzsko41 436.252.238.463.318.217.3Grécko1 734.667.646.830.0 47.820.8Holandsko9 959.036.27.6___14.1Írsko2 490.459.330.166.826.46.8Litva______ ____________Lotyšsko__________________Luxembursko 542.179.716.684.92.412.6Maďarsko1 831.343.344.8 48.3 24.425.4Malta______ ____________Nemecko66 688.667.628.469.916.313.8Poľsko3 110.033.157.531.5 31.037.0Portugalsko1 839.536.355.238.535.414.6Rakúsko7 865.346.737.467.7 26.75.1Rumunsko1 066.830.4 64.148.517.732.3Slovinsko 784.159.334.460.215.124.5Španielsko15 595.747.142.5 55.516.7Švédsko11 815.365.723.574.920.44.5Taliansko17 827.039.750.750.4 30.217.3Veľká Británia35 590.845.231.961.726.110.0Zdroj: OECD: Main Science and Technology Indicators 2008, vlastné spracovanie

11

3.Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja v SR a jej dopady

Zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v §35 s názvom 'Úľavy na dani,' odsek 14 s účinnosťou od 1.1.2001 hovoril, že daňovník 'si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj.' Odsek 15 obmedzil výšku celkovej daňovej úľavy v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.

Zároveň §48 uviedol do praxe 'Vyhlásenie o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel,' v ktorom umožnil daňovníkovi predložiť správcovi dane 'vyhlásenie, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na ú hradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultú rnych pamiatok, a to v prospech ním určenej právnickej osoby.' Vtedy ešte výskum a vývoj nebol zaradený medzi verejnoprospešné účely.

Nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, najskôr zrušil možnosť úľav na dani podľa §35 a s účinnosťou od 1.1.2005 v §50, ktorý sa týka 'Použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely,' S účinnosťou od 1.1.2002 bola prijatá novela zákona o dani z príjmov č. 561/2001, v ktorej sa § 48 premenoval na 'Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely.' zvýšil podiel z 1 % na výšku 2 % podielu zo zaplatenej dane (okrem toho upravil minimálne hranice súm a počet právnických osôb, ktorým môže daňovník poukázať podiel zo zaplatenej dane podľa toho, či ide o daňovníkov fyzické osoby alebo právnické osoby). Stanovenú minimálnu hranicu sumy poukázanej daňovníkom určenej prá vnickej osobe zvýšila novela zákona č. 247/2002, s účinnosťou od 1.1.2003 (§51a) a zároveň vymenovala subjekty oprávnené podiel zaplatenej dane prijímať.

Nízka miera využívania daňových úľav podľa §35, ods. 14 a 15, s ktorou súvisela možnosť znížiť daň inovujúcim podnikateľský m subjektom, sa stala argumentom zrušenia tejto možnosti. Naďalej existujú snahy motivovať podnikateľské subjekty k väčšej inovačnej aktivite z verejných zdrojov nielen priamou formou. S účinnosť ou od 1.1. 2009 rozšírila novela zákona o dani z príjmov okruh prijímateľov aj o subjekty výskumu a vývoja. Podľa poznámky pod čiarou č. 142a), ktorá sa vzťahuje na subjekty vý skumu a vývoja, z §7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vyplýva, že subjekty výskumu a vývoja, ktorým je možné poskytnúť podiel zaplatenej dane môžu byť len:

a)Slovenská akadémia vied a právnické osoby uskutočňujúce výskum a vý voj zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy, (štátny sektor),

b)verejné, štátne, súkromné vysoké školy a nimi založené právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj (sektor vysokých škôl).

Z toho vyplýva, že nepriama forma podpory výskumu a vývoja prostredníctvom mo žnosti znížiť si daň z príjmov právnických osôb, resp. spätného investovania 2 % zaplatenej dane, sa na vývoj vykonávaný podnikateľským sektorom nevzťahuje. Rozšírenie okruhu subjektov oprávnených prijímať 2 % podiel zaplatenej dane o subjekty výskumu a vývoja zníži náklady podnikateľských subjektov o náklady vynaložené na vlastný vývoj len, ak by vývoj pre podnikateľský subjekt vykonávali, resp. by sa na ňom podieľali štátne výskumné a vysokoškolské subjekty. Podporovanie spolupráce podnikateľ ského sektora a subjektov výskumu a vývoja patrí medzi priority štátnej podpory výskumu a vývoja. Takýto spôsob spolupráce však nevytvára transparentné vzťahy medzi podnikateľskými subjektami a subjektami štátneho a vysokoškolského sektora.

Negatívnym následkom môže byť presmerovanie použ itia zdrojov prerozdeľovaných z podielu zaplatenej dane od čisto verejnoprospešných účelov smerom k účelom tvorby zisku. Keďže inovatívne podniky sú však nielen v EÚ považované za jeden z hlavný ch zdrojov zvyšovania konkurencieschopnosti a zabezpečovania udržateľného rastu, pozitívnym následkom by bolo zvýšenie prostriedkov podnikateľských subjektov určených na výskum a vývoj a tým zvýš enie podielu výdavkov na výskumu a vývoj vo vyjadrení percentuálneho podielu z HDP z podnikateľských zdrojov. A to bez zvýšenia zdrojov zo štátneho rozpočtu.

Suma daňových úľav, ktorú využili podnikateľské subjekty v priebehu rokov 2000 až 2003 na základe § 35 ods. 14 a 15 predstavuje podiel na celkových úľavách menej ako 0,001 %.

Tabuľka č. 5 Hodnota a podiel uplatnenej úľavy na dani (podľa § 35 ods. 14 a 15) na úhrne daňových úľav v rokoch 2000-2003

rok/SKZníženie dane podľa § 35 ods. 14 a 15Úhrn úľav na dani20006 820 1212 796 150 46620017 593 2474 193 262 84720023 952 0954 485 899 77220033 695 4156 645 201 153Spolu22 060 87818 120 514 238Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov MFSR

Predpokladaný vysoký rozdiel medzi sumou, ktorá predstavuje úhrn úľav na dani vo výške 20 % aktivovaných nákladov vynaložených podnikmi na vývoj a sumou, ktorá predstavuje ú hrn 2 % podielu zaplatenej dane, ktorú by mohli podniky poskytnúť sami sebe na účely ďalšieho výskumu a vývoja naznačuje väčšiu schopnosť druhej formy stimulovať podniky k výskumu a vývoju. Štá tny rozpočet so znížením daňových príjmov z dôvodu využitia 2 % asignácií na osobitné účely počíta.

Nepriame formy št átnej podpory výskumu a vývoja nepredstavujú dostatočný stimul na zvýšenie investícií podnikateľských subjektov na výskum a vývoj, ale tvoria doplnkový nástroj, ktorý by mal byť súčasť ou spektra nástrojov štátnej podpory vytvárajúce proinovatívne prostredie. Dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj by zabezpeč il potrebnú predvídateľnosť nákladov na jednotlivé aktivity výskumnej a vývojovej činnosti a pri jasne definovaných príjemcoch a cieľoch by vyhodnocovanie efektívnosti využitia daňový ch stimulov ex post bolo jednoduchšie.

Zvýšenie využívania nepriamych nástrojov podpory vý skumu a vývoja je možné sledovať najmä v krajinách OECD, v ktorých priama podpora v priebehu dlhšieho obdobia postupne klesala (Expert Group 2003). Na začiatku 80-tych rokov tvorila priama grantová podpora výskumu a vývoja v krajinách OECD okolo 23 %. V roku 1990 klesol tento podiel na 17 %, v roku 2000 len na 7.5 %. Dirk Czarnitzki, Andreaes Fier: o R&D Subsidies Matter – Evidence for the German Services Sector, Discussion Paper No. 01-19. Centre for European Economic Research. March 2001 Èiastočne je pokles priamej podpory následkom zavedený ch rozpočtových obmedzení, ekonomických tlakov a meniacich sa priorít vládneho financovania.

Investície súkromného sektora do výskumu a vývoja v období 1994-2000 dosiahli priemernú hodnotu rastu vo výške 6.4 % ročne, kým z verejných zdrojov rástli investície len vo výške 3.6 %. Dôvodov vý razného nárastu výskumných aktivít v podnikoch boli okrem zvýšenia dostupnosti rizikového kapitálu v USA (OECD 2001) viac. Spektrum príležitostí vývoja technológií, zvyšovanie produktivity výskumný ch aktivít s pomocou nových techník a nástrojov, zvýšené konkurenčné tlaky nútiace podniky inovovať a priaznivé ekonomické podmienky či možnosti dovoliť si investovať do výskumu a vývoja. V konečnom dôsledku aj upevnenie a rozširujúca aplikácia práv intelektuálneho vlastníctva.

Základným účelom podpory výskumu a vývoja z verejných zdrojov je prekonanie bari ér a dosiahnutie tvorby sociálne optimálneho množstva nových poznatkov. Informačná asymetria, pozitívne externality v podobe prelievania poznatkov, ktoré z niektorých poznatkov robia verejné statky, predstavujú pre firmy neefektívnu investíciu. Rozloženie verejných zdrojov na podporu viacerých podnikov v tematicky špecifikovanej oblasti rozkladá riziko neúspechu medzi viacero účastníkov, ktorí by jednotlivo rozsiahlu invest íciu neboli schopní urobiť a zvyšuje potenciál posúvania hranice poznania v prospech celej spoločnosti.

Na jednej strane je predpokladom súkromných investícií ochrana práv duševného vlastníctva prostredníctvom legislatívy, ktorá zabezpečuje ich dodržiavanie. Ochrana práv vynálezcu vytvára dostatočné podnety na investovanie do nákladného výskumu a vývoja, lebo s exkluzívnymi právami môžu očakávať vysokú návratnosť investícií. Na druhej strane ochrana exkluzivity pri niektorý ch poznatkoch je takmer nemožná a z pohľadu sociálnej situácie dokonca neželateľná.

Účelom štátnej podpory výskumu a vývoja vykonávaného podnikateľským sektorom je zvýšenie celkových výdavkov štátu na výskum a vývoj. Predpokladom podpory a doplnenia súkromných investícií z verejných zdrojov je efekt dodatočnosti. Verejné zdroje nesmú spôsobiť pokles (efekt vytláčania) doteraz vynakladaných prostriedkov na výskum a vývoj zo súkromnej sféry, ale naopak zabezpečiť minimá lne ich proporcionálny, v lepšom prípade zrýchlený nárast.

Empirické štúdie skúmajúce vplyv veľkosti podniku na vznik či veľkosť efektu dodatočnosti pri financovaní výskumu a vývoja dokazujú, že malé a veľké podniky majú tendenciu investovať väčší rozsah vlastných prostriedkov na účely výskumu a vývoja, ak čerpajú zároveň prostriedky z verejných zdrojov. Malé podniky majú potrebu prekonať bariéru vstupu do odvetvia, veľké majú relatívne dostatok prostriedkov na priebežné ako aj nárazové investície na udržiavanie konkurenciesch opnosti. Stredne veľké podniky majú tendenciu investovať takmer rovnaký rozsah prostriedkov do výskumu a vývoja bez ohľadu na to, či dostanú podporu z verejných zdrojov alebo nie.

Pri odhadovaní efektov poskytnutých verejných prostriedkov na rozsah podnikových investícií na výskum a vývoj podľa toho, či vykonávajú výskum a vývoj pravidelne alebo len občas (podniky nevykoná vali najmenej 2, 3 roky žiaden výskum a vývoj) štúdia identifikovala, že podniky, ktoré nevykonávajú výskum a vývoj pravidelne vykazujú mierne väčší pákový efekt podpory z verejných zdrojov.Gerhard Streicher, Andreas Schibany, Nikolaus Gretzmacher, Institute of Technology and Regional Policy - Joanneum Research: Input Additionality Effects of R&D Subsidies in Austria. Empirical E vidence from Firm-level Panel Data. March 2004. Technology information policy consulting, Austria

Prirodzeným protiargumentom iných štúdií je, že absencia absorpčnej kapacity podnikov, chýbajúce predchádzajúce skúsenosti podnikov s vývojom znižujú efektívnosť alokácie prostriedkov poskytovaný ch verejných zdrojov na výskumnú činnosť.

Prípadné prijatie legislatívnych pravidiel, ktoré zahàňajú kritériá podmieňujúce poskytovanie štátnej podpory podnikom podľa 'Rámca Spoloč enstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie' (2006/C 323/01) by predstavoval posun od všeobecnej podpory, platnej na Slovensku do roku 2004 (§35 ods. 14 a 15 – 20 % ) ku konkrétnejšiemu definovaniu a klasifikácii nákladov oprávňujúcich podniky uchádzať sa o stimuly na výskum a vývoj.

Na dosiahnutie dvojtretinového podielu súkromných výdavkov na výskum a vý voj môžu prispieť rôzne opatrenia. Èlenské štáty pri koncepčnom riešení daňových stimulov pre výskum a vývoj prihliadajú na jednoduchosť, nenáročnú administratívu a primerané ná klady, zodpovedný prístup a dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj. Ïalej odporúčajú jasne definovať príjemcov a ciele, ktoré uľahčia vyhodnocovanie efektívnosti využitia da ňových stimulov ex post a pomôžu overiť, či daňové stimuly splnili svoje špecifické ciele, či bol účinný mechanizmus ich uskutočnenia/spravovania a aké boli ich širšie spoločenské účinky. Príloha 1 Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015

Pred prijatím rozhodnutia o zavedení nepriamych nástrojov podpory výskumu a vý voja je potrebné porovnať existenciu podmienok, resp. okolnosti, v ktorých začal rásť podiel súkromných investícií do výskumu a vývoja v krajinách OECD s podmienkami na slovenskom trhu a zdôrazniť, že efekt dodatočnosti investícií do výskumu a vývoja pri iniciatívne sa zvyšujúcich súkromný ch investíciách predstavuje atraktívny spôsob synergie verejných a súkromných zdrojov.

Schopnosť jednotlivých klasifikovaných nákladov, ktorých odpočítanie od dane zvýši prostriedky podnikov na vykonávanie výskumu a vývoja, naozaj zvýšiť podiel inovujúcich podnikov nie je vylúčená . Potrvá však dlhšie obdobie, kým sa následky budú môcť potvrdiť alebo vyvrátiť. Absenciu vyvinutého kapitálového trhu na jednej strane a nízkej ponuky rizikového kapitálu a z oho vyplývajú ce jeho využívanie zo strany podnikov na strane druhej však nepriama podpora výskumu a vývoja nevykompenzuje. Nedostatočná ochrana práv duševného vlastníctva a hospodárska politika zameraná na udržiavanie konkure ncieschopnosti ekonomiky prostredníctvom nízkych nákladov naznačuje, že prínosy zavedenia nepriamej podpory sa v dosiahnutom štádiu vývoja trhu a priorít podnikov nedostavia ak predtým podniky nebudú nútené investovať do výskumu a vývoja viac. Vyššia inovačná výkonnosť nie je len dôsledkom ale aj predpokladom účinnosti nástrojov podpory výskumu a vývoja.

Podľa analýzy nedostatku trhu v oblasti financovania malý ch a stredných podnikov (tzv. Gap Analýza), ktorej účelom bolo zistiť medzery medzi ponukou a dopytom po inovatívnych finančných nástrojoch (nepriamych formách podpory) na trhu, sa zistili, okrem iného, nasledovné zlyhania trhu v súvislosti s prístupom MSP ku kapitálu v Slovenskej republike:

a) nízky podiel aktivít v oblasti rizikových fondov vo vzťahu k HDP a ostatným stredoeurópskym členským krajinám,

b) nízky podiel výskumu a vývoja na HDP,

c) slabý transfer technológií do praxe; pre porovnanie uvádzam podiel investícií rizikového kapitálu na HDP: ÈR – 0,315 %, Poľsko – 0,118 %, Maďarsko – 0,883 %, SR – 0,045 %.

Tabuľka č. 6 Vývoj podielu výdavkov súkromného sektora na celkových výdavkoch výskumu a vývoja

Súkromný sektor199619971998199920002001200220032004200520062007Nemecko59.6 (e) 61.362.465.46665.765.5 (e) 66.366.667.6: :Fínsko:62.963.966.970.270.869.57069.366.966.6:Švédsko: 67.8 (i) :67.8 (i) :71.5 (i) :65 (i) : 65.7 (b) ::Zdroj: Eurostat

Niektoré krajiny, ktoré patria medzi najväčších investorov do výskumu a vývoja, patria zároveň aj medzi krajiny, ktoré žiadne formy nepriamej podpory v legislatíve nemajú zakomponované . Existencia nepriamej podpory na zvýšenie motivácie súkromného sektora investovať do výskumu a vývoja pri jeho relatívne vysokom a zároveň rastúcom podiele na celkových výdavkoch môže v týchto krajin ách byť relatívne zbytočná. Ïalšie analýzy by sa mali zamerať na hlbšie skúmanie rámcových podmienok, ktoré vytvárajú predpoklady a motivácie zvyšovania súkromných výdavkov.

Zoznam použitej literatúry

Publikácie

1.Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002).

2.HALL, B. (1995), 'Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995).

Zdroje z internetu

1.http://ec.europa.eu

2.http://www.fin.gc.ca/resdev/why_e.html

3.http://infoscience.epfl.ch/record/64562/files/WP%20VÝSKUM A VÝVOJ%20Tax%20incentive.pdf

4.http://www.spp.gatech.edu/conference2006/PPTs/Nill_10B.pdf

5.http://eurochambers.eu/PDF/pdf_position_2006/Eurochambres%20Position%20on%20RD%20Tax%20incentive-final.pdf

6.http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/06/440&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en

7.http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/austria/austriaspec.html

8.http://www.ey.be/EYBE/inttaxal.nsf/f45956ee786c07c0c1256bab003712b4/6d7f7c40c72f1ffbc12572ab00256425/$FILE/A2007Ge_26_Belgium%20Introduces%20Special%20Tax%20Incentive%20for%20Patent%20Income.pdf

9.http://www.managingip.com/Article.aspx?ArticleID=1377085

10.http://www.invest-in-france.org/uploads/files-en/08-03-14_163506_Argumentaire_CIR_march_UK.pdf

11.http://www.nkth.gov.hu/english/hungarian-d-tax/hungarian-tax-incentives

12.http://www.kpmg.ie/inv_irl/Pubs/DB_IRL/R_and_D.pdf

13.www.miamalta.org/Neville_Gatt% 20.ppt

14.http://www.internationaltaxreview.com/Default.asp?Page=10&PUBID=35&ISS=24523&SID=701392&TYPE=20

15.http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/portugal/porcor.html

16.http://www.ukom.gov.si/eng/government/sessions/id/index.html?&i1=UVI&i2=ang&i3=1&i4=sjv&i5=ter_lst_021&i10=artic&i12=3F1E66FEABA2286EC125739C0035BED0

17.http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/08/216&format=HTML&aged=0&language=en&guiLanguage=en

18.http://www.ifs.org.uk/fs/articles/fsgrifetal.pdf

19.http://www.oecd.org/dataoecd/49/45/24236156.pdf

Ostatné

1.Daň ová legislatíva z príslušného obdobia

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Podpora výskumu a vývoja vykonávaného organizá ciami podnikateľského sektora z prostriedkov štátneho rozpočtu je v porovnaní s podporou výskumu a vývoja vykonávaného vysokými školami, ústavmi Slovenskej akadémie vied výrazne nižšia. Podnikateľsk é organizácie sa môžu o podporu nimi vykonávaného výskumu a vývoja z prostriedkov štátneho rozpočtu uchádzať jedine vo verejnej súťaži vypísanej buď Ministerstvom školstva SR (ďalej len ' ministerstvo školstva') ku štátnym programom výskumu a vývoja, štátnym programom rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja alebo vypísanej agentúrou. Tento stav potvrdzuje aj napr. skutočnosť, že v roku 200 7 agentúra podporovala 398 projektov vybraných na základe všeobecných výziev agentúry vo výške 656 279 tis. Sk zo štátneho rozpočtu a z nich bolo len 45 projektov riešených organizáciami podnikateľské ho sektora, ktoré získali spolu zo štátneho rozpočtu 112 774 tis. Sk. Pritom podnikateľská sféra sa podieľala na spolufinancovaní všetkých 398 projektov, a to spolu vo výške 144 642 tis. Sk. zo svojich vlastný ch zdrojov. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že získanie prostriedkov štátneho rozpočtu je pre podnikateľské organizácie stimulom pre to, aby investovali svoje vlastné prostriedky do výskumu a vývoja. È o na druhej strane svedčí o záujme podnikateľov založiť si rozvoj svojich podnikov na využívaní výsledkov výskumu a vývoja. Z dôvodu zakladať rozvoj podnikateľskej sféry v EÚ na základe sofistikovan ých riešení, venuje Európska komisia vytváraniu legislatívnych a finančných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikmi veľkú pozornosť. Hlavnými legislatívnymi nástrojmi v tejto oblasti sú 'Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie' a 'Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločn ým trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)'. Prá ve tieto dokumenty stanovujú podmienky, na základe splnenia ktorých môžu podnikatelia získať zvýšenú podporu na nimi vykonávaný výskum a vývoj. Zákon bude mať dopad na verejné financie. Uplatňovanie z ákona o stimuloch pre výskum a vývoj bude financované v rámci limitov prostriedkov štátneho rozpočtu schválených v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len 'ministerstvo školstva'). Kvantifik ácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov a analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj sú priložené v osobitnej prílohe k Dolož ke finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnick ých osôb:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov a zvyšovanie kvality ich života. Zákon taktiež predpokladá pozitívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nakoľko umožní , aby si tieto subjekty zabezpečovali svoj rozvoj prostredníctvom výsledkov výskumu a vývoja.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, lebo technológie používané podnikmi budú založené na využívaní výsledkov výskumu a vývoja, ktoré musia zohľadňovať dopady na tvorbu a ochranu životného prostredia.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť, hlavne na zvýšenie zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja, ktorá je oblasťou s vysokou pridanou hodnotou pre hospodársky a spoločenský rozvoj. Podmienka vytvorenia/roz šírenia pracoviska výskumu a vývoja v podniku pre poskytnutie stimulov je skutočnosťou, ktorá prispeje k celkovému nárastu ľudských zdrojov vo výskume a vývoji.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tým, že umožní podnikateľom stabilizovať existenciu svojich podnikov a dokonca zabezpečiť sofistikovanie ich rozvoja prostredníctvom výskumu a vý voja, inovovať ich výrobu a tým zvyšovať ich konkurencieschopnosť. Inovatívne finančné nástroje – rizikový kapitál nie sú súčasťou schémy štátnej pomoci, ktorou navrhovaný zá kon je. Navrhovaný zákon je schémou štátnej pomoci, na základe ktorej budú poskytované prostriedky štátneho rozpočtu (ako dotácia) alokované v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva. Poskytovanie rizikov ého kapitálu vyžaduje vytvorenie špeciálneho prostredia – fondu rizikového kapitálu, ktorý ministerstvo školstva z prostriedkov štátneho rozpočtu nemôže zabezpečovať.

Príloha k doložke finančných, ekonomických, environment álnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadu návrhu zákona na verejné financie

a) Kvantifikácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov

Nepriame nástroje – úľ ava na dani z príjmu sa viaže len na poskytnutie stimulov podľa tohto zákona.

Stimuly pre podporu základného výskumu vykonávané ho podnikateľom budú ojedinelé z dôvodu zložitého dokladovania nedostatočnej úrovne rozšírenia informácií o jeho výsledkoch, preto počítame, že najväčší počet žiadostí o stimuly bude pre aplikovaný výskum a pre experimentálny vývoj v menšej miere. V rámci žiadostí o podporu aplikovaného výskumu môže podnikateľ požiadať aj o stimuly pre zapožičanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z univerzitného prostredia alebo verejného sektora a tiež pre ochranu priemyselného vlastníctva. Preto odhady výšky úľavy dane z príjmu sú kvantifikované pre projekty aplikovaného výskumu.

Podľa navrhovaného čl. II § 30b ods. 2 možno vypočítať výšku úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov podľa nasledujúceho vzorca:

výška UDP = K. ZDP x 19%, pričom K= VN podnikateľa

100VN podnikateľa + dotácia zo ŠR

Vysvetlivky:

výška UDP – výška úľavy na dani z príjmu v mil. Sk, K – koeficient, ZDP – zá klad pre výpočet dane z príjmov v mil. Sk, dotácia zo ŠR – oprávnené ná klady, na ktoré boli poskytnuté stimuly z prostriedkov štátneho rozpočtu MŠ SR podnikateľovi, VN podnikateľa – vlastné náklady podnikateľa, ktoré sú povinné ako spolufinancovanie ku stimulom.

I. Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z prí jmov pri stimuloch poskytovaných so základnou intenzitou stimulov

Tab.1 Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zá kladnou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)

rok 2010Počet projektov - nFSVPDotácia

Dotáciav%PVSP v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050250,000,501 000190,095,02010 500150,1

Rok 2011Počet projektov – n + 3FSVPDotácia

Dotácia v%PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050 250,000,501 000190,095,0 2011(nové projekty)500 150,1S=2010+20111000150,1

+150,1=

300,2

Rok 2012Počet projektov – (n + 3)+3FSVPDotácia

Dotácia

v%PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050 250,000,501 000190,095,0 2012(nové projekty)500 150,1S=2010+2011

+20121500150,1

+150,1

+150,1=

450,3

Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná vý ška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základná intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre v ýpočet dane z príjmu podnikateľa, DP- daň z príjmov, výška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa

Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dô vodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:

MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v základnej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z pr íjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 150 mil. Sk.

Doba riešenia projektov je 3 roky.

V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- stredné mu, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 300,2 mil. Sk.

V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malé mu, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 450,3 mil. Sk.

II. Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov

Tab.2 Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)

rok 2010Počet projektov – nFSVPDotácia Dotácia v%PVSPv %PVSP

KOdhad ZDP

DP

výška UDPAVMMPod.100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502010500 101,65Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základn á intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom v mil.Sk, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre výpočet dane z príjmu podnikateľa, DP – daň z príjmov, vý ška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa

Rok 2011Počet projektov – n + 3FSVPDotácia

Dotácia v %PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502011(nové projekty)500 101,65S=2010+20111000101,65

+101,65=

203,3

Rok 2012Počet projektov – (n + 3)+3FSVPDotáciaDotácia

v %PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502012(nové projekty)500 S=2010+2011

+20121500101,65

+101,65

+101,65=

304,95

Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dôvodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:

MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v zvýšenej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z prí jmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 101,65 mil. Sk.

Doba riešenia projektov je 3 roky.

V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľav bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- stredné mu, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 203,3 mil. Sk.

V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malé mu, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v zvýšenej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 304,95 mil. Sk.

b) Analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj

Za posledné desaťročia môžeme v podpore výskumu a v ývoja vykonávaného podnikateľmi vidieť úzku koreláciu medzi výškou prostriedkov nimi vynakladaných z vlastných zdrojov ako spolufinancovanie pri poskytnutí prostriedkov zo štátneho rozpočtu (na zá klade verejnej súťaže).

Z uvedeného dôvodu poskytovanie stimulov vytvorí podmienky pre to, aby podnikateľ pri poskytnutí prostriedkov štátneho rozpočtu, poskytnutých v rámci stimulov, bol povinný investovať aj vlastné zdroje

Povinná výška spolufinancovania z podnikateľských zdrojov je presne definovaná v návrhu zákona a ak má byť urobená analýza jeho motivačného účinku môžeme tento motivačný účinok rozliš ovať v dvoch intenzitách. Iná intenzita motivačného účinku bude pri poskytovaní stimulov základnej intenzity (1. úroveň) a iná pri poskytovan í stimulov zvýšenej intenzity (2. úroveň).

Vzorový model motivačných účinkov zákona na zvyšovanie súkromných zdrojov na výskum a vývoj je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tab.3 Modelový príklad viazania súkromných výdavkov na výskum a vývoj pri poskytovaní stimulov v mil. Sk (sumár z Ta.1 a Tab.2)

FSVPDotáciaDotácia v%PVSP

v %PVSP

Zá kladná intenitaAVMMPod100703042,86SPod.1506040100,00VPod.2505050250,00Zvýšená intenzitaAVMMPod100802025,0SPod.150752550,0VPod.2006535134,6Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základn á intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, ZvIS - zvýšená intenzita stimulu poskytnutá podnikateľovi, PVSP- predpokladaná výš ka spolufinancovania podnikateľom,

Z Tab.3 môžeme vidieť, že v 1. úrovni zá kladnej intenzity stimulov, kedy podnikateľ nebude spolupracovať so žiadnou organizáciou výskumu a vývoja, je povinná výška účasti jeho vlastných zdrojov vyššia oproti 2. úrovni a je odstupňovaná podľa veľkosti podniku. Najvyššia účasť podnikateľských zdrojov bude pri veľkých podnikoch.

V 2. úrovni zvýšenej intenzity stimulov, kedy podnikateľ môže spolupracovať s organizáciami vý skumu a vývoja verejného sektora (vysokými školami, organizáciami Slovenskej akadémie vied, rezortnými výskumnými ústavmi) a môže sa zapojiť do cezhrani čnej spolupráce, môže rozširovať výsledky výskumu a vývoja získané realizovaním na základe poskytnutia stimulov, bude miera účasti jeho vlastných zdrojov nižšia a tiež odstupňovaná podľ a jeho veľkosti. Aj v tejto úrovni bude najvyššia účasť podnikateľských zdrojov pri veľkom podniku.

Pri porovnaní oboch úrovni viazania spolufinancovania podnikateľských zdrojov vidíme, že ich účasť je vyššia v 1. úrovni ako v 2. úrovni. Je však otázne, či má byť preferované, aby boli poskytovan é stimuly len základnej intenzity, kedy účasť podnikateľských zdrojov bude vždy vyššia pri každej veľkosti podniku alebo bude preferovaný aj iný motivačný účinok stimulov, ktorým je podnietenie spolupráce podnikateľského sektora s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora a podnietenie jeho účasti v cezhraničnej spolupráci.

Z pozície Ministerstva školstva SR, ako ústredného orgánu štátnej správy SR zodpovedného za tvorbu a implementáciu štátnej vednej a technickej politiky a aj jej európskej dimenzie musí byť významný m faktorom pri jeho rozhodovaní aj vyššie uvedený iný motivačný účinok stimulov, ktorým je pr áve podnietenie prenosu poznatkov do praxe na základe vytvorenia spolupráce podnikateľa s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora alebo podnietenie cezhraničnej spolupráce.

Pri zobraní do úvahy tohto iného motivačného úč inku stimulov bude účasť podnikateľských zdrojov nižšia a ich príspevok k nárastu celkových podnikateľských zdrojov na celkovom zvyšovaní výdavkov na vedu a techniku nebude taký výrazný

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - upravené znenie

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

-Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v hlave XVIII 'Vý skum a technologicky rozvoj'

-V čl. 87 až 89 Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, v časti Pomoc poskytovaná štátmi,

-sekundárnom

-Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺň a nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 08/zv. 03) Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inová cie (Ú. V. EÚ C323, 30. 12. 2006)

-Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)

-Èl. 87 až 89 Zmluvy o založení ES.

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcové ho rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné

b)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

voči Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto Zmluvy

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých s ú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo školstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

II. Osobitná časť:

K Èl. 1:

K §1:

Definuje predmet úpravy zákona, ktorý je individuálnou schémou štátnej pomoci pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi.

K §2:

Definuje pojmy používané v zákone.

K §3:

Stanovuje dve formy stimulov pre výskum a vývoj:

— dotáciu zo štátneho rozpočtu (na základný výskum, aplikovaný výskum, experimentálny vý voj, štúdiu technickej realizovateľnosti projektu, zabezpečenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja),

— úľ avy na dani z príjmu pre prijímateľa stimulov,

ktoré budú poskytované súčasne.

Definuje kto môže požiadať o stimuly (mikropodnikateľ, malý podnikateľ, stredný podnikateľ a veľký podnikateľ) a teda kto je žiadateľom a prijímateľom stimulov. Definuje, že poskytovateľom stimul ov je Ministerstvo školstva SR a poskytovateľom úľav na dani je Ministerstvo financií SR prostredníctvom miestne príslušného daňového úradu.

K §4:

Ustanovuje základné podmienky, za ktorých môže podnikateľ získať stimuly pre výskum a vývoj a ktorými sú buď vytvorenie nového pracoviska vykonávajúceho výskum a vývoj v podniku, alebo rozš írenie už existujúceho. Tiež základnou podmienkou pre poskytnutie je, aby celkové oprávnené náklady na akýkoľvek z stimulov boli vyššie ako 0,25 milióna eur, čím nepôjde o podporu 'malých projektov ' a tým atomizovanie podpory z prostriedkov štátneho rozpočtu ale o koncentrovanie podpory.

Maximálnu výšku dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá bude poskytnutá pre jednotlivé druhy projektov určuje Nariadenie komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EU L 214/3, 9.8.2008., s. 3). Okrem toho je určená minimálne výšky cel kových nákladov na projekt, ktoré sú ešte diferencované podľa jednotlivých druhov podnikateľov. Tiež stanovuje podmienky širšieho hospodárskeho a celospoločenského významu, ktoré žiadateľ o stimuly musí splniť, aby mu boli poskytnuté stimuly.

K §5:

Definuje druhy oprávnených nákladov, na ktoré budú poskytované stimuly, a to osobitne definuje oprávnené náklady na projekty základného výskumu, aplikovaného výskumu a experimentálneho výskumu, na zabezpe čenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, na vypracovanie štúdie technickej realizovateľnosti projektov a na dočasné pridelenie (zapožičanie) vysokokvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja z organizácií výskumu a vývoja do podniku.

K §6:

Upravuje obligatórne náležitosti žiadosti o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj a ďalšie náležitosti, ktoré žiadateľ musí predložiť ministerstvu školstva, ak žiada o stimuly.

K §7:

Upravuje proces schvaľovania podaných žiadostí o stimuly ministerstvom školstva a vládou SR.

V prípade, ak schválenie žiadosti podlieha oznamovacej povinnosti Európskej komisie, zákon upravuje povinnosť Ministerstva školstva SR do 30 dní požiadať Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľ nosti navrhovanej pomoci so spoločným trhom o čom písomne informuje žiadateľa o stimuly.

Ustanovuje povinnosť uzavretia písomnej zmluvy medzi poskytovateľom stimulov a prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj.

K §8:

Stanovuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o schválení stimulov pre výskum a vývoj.

K §9:

Stanovuje povinnosti pre prijímateľa stimulov pri jednotlivých formách stimulov a po skončení ich poskytovania.

K §10:

Upravuje podmienky a postup pri zrušení, zastavení a vr átení poskytnutých stimulov.

K §11:

Upravuje kontrolu použitia stimulov poskytnutých ministerstvom školstva a lehoty jej vykonávania. Zákon tiež zavádza kontrolu poskytnutej úľavy na dani z príjmu, ktorú vykonáva príslušný správca dane.

K §12:

Splnomocňuje ministerstvo školstva na vydanie metodického postupu pre prípravu, spracovanie, predkladanie, hodnotenie žiadosti o stimuly, spôsob vypracovania o obsah zmluvy, kontrolu priebehu a realizá cie projektu, vedenie evidencie a kontroly údajov o projekte.

K Èl. II:

Obsahuje ustanovenia o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Upravuje podmienky, za ktorých si môže žiadateľ o stimuly uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmu ako jednej z foriem stimulov pre výskum a vývoj ako aj výšku úľavy na dani z príjmu, do ktorej mô že byť úľava poskytnutá.

K Èl. III:

Stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti zá kona od 1. augusta 2009 s výnimkou čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2010.

Bratislava 28. januára 2009

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore