Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov 183/2017 účinný od 01.09.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ  SPRÁVA

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá vo väzbe na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 31/2015 zo 16. marca 2016 publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 186/2016 Z. z. (ďalej len „nález“).

Účelom navrhovaného zákona je najmä úprava záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia s cieľom zosúladenia právnej úpravy s nálezom Ústavného súdu.

Ústavný súd rozhodol, že ustanovenia § 7 ods. 1, 2 a 11 zákona o kolektívnom vyjednávaní nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 a s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z nálezu vyplýva, že pri fakultatívnej extenzii  podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona  o kolektívnom vyjednávaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa vlastnej úvahy môže, ale nemusí rozhodnúť o extenzii.

Vo väzbe na predmetný nález navrhovaná právna úprava nemá fakultatívnu povahu. Podľa navrhovanej právnej úpravy má zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa právo oznámiť, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá má mať účinky aj na iných zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorom je reprezentatívna. V nadväznosti na to, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, ministerstvo oznámi uzatvorenie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy v Zbierke zákonov SR (ďalej len „zbierka“). Za účelom, aby sa k splneniu podmienok reprezentatívnosti mohli vyjadriť aj reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancov, ministerstvo zriadi tripartitnú komisiu, ktorej môžu predložiť tieto združenia svoje stanovisko.

S cieľom zabezpečiť ochranu konkrétneho zamestnávateľa sa dotknutému zamestnávateľovi priznáva právo predložiť pripomienky ministerstvu a podať žalobu voči oznámeniu ministerstva.

Nálezom  sa taktiež namieta, že podľa § 7 ods. 11 zákona o kolektívnom vyjednávaní sa extenzie kolektívnej zmluvy vykonávali podzákonnou normou – výnosom ministerstva.

Tento problém sa navrhuje odstrániť zavedením mechanizmu reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Pri splnení zákonom presne definovaných podmienok dôjde k zverejneniu oznamu v zbierke, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa a vzťahuje sa na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia. Určenie okruhu zamestnávateľov, pre ktorých je záväzná táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa je daný priamo zákonom.

 Navrhuje sa,  aby sa ustanovenia reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vzťahovali na zamestnávateľov od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po zverejnení oznamu v zbierke, resp. ak je oznámenie zverejnené po 15. dni v kalendárnom mesiaci, od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci zverejnenia oznámenia v zbierke

Návrh zákona vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 91, podľa ktorého vnútroštátne predpisy môžu rozšíriť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa za týchto podmienok:

-          kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a zamestnancov, ktorý je  dostatočne reprezentatívny,

-          žiadosť na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami,

-          pred  rozšírením  záväznosti   kolektívnej  zmluvy  zamestnávatelia,  na  ktorých  by  sa  mala    kolektívna zmluva vzťahovať dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä Európska sociálna charta - revidovaná, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania), a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana; vplyvy návrhu zákona na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa  v § 4 ods. 1 písm. a) a v § 5 ods. 2 písm. a) vymedziť postup, ako vytvoriť zoznam zamestnávateľov, ktorý je prílohou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.  Určenie odvetvia alebo časti odvetvia a postup pre vytvorenie zoznamu zamestnávateľov, ktorý je povinnou prílohou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a je dôležitý z hľadiska záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, na ktorých sa priamo vzťahuje z dôvodu, že

-          je za nich uzatvorená na základe ich prejavu vôle (t.j. je priamo za nich uzatvorená) pričom podmienkou je aj pôsobenie odborovej organizácie, ktorá je združená vo vyššej odborovej organizácií, ktorá má ako zmluvná strana kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzatvoriť,

-          ako aj na základe toho, že sú združení v organizácií zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzatvorila a po tom, ako je určené, pre ktoré odvetvie alebo časť odvetvia je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená (viď. § 4 ods. 3) dôjde k zhode medzi označením odvetvia alebo časti odvetvia, pre ktoré je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená prostredníctvom SK NACE kódu na úrovni odvetvia (divízia) alebo časti odvetvia (skupina) a označením zamestnávateľa prostredníctvom SK NACE kódu na úrovni odvetvia (divízia) alebo časti odvetvia (skupina).

K bodom 3 a 5

Vo väzbe na duplicitu s § 7 ods. 1 sa vypúšťa § 5 ods. 3 a zároveň sa v § 7a pripája doplnenie, že reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa nevzťahuje nielen na zamestnávateľa (nie je pre neho záväzná), ale ani na jeho zamestnancov.

K bodu 4

V § 7 ods. 1 sa navrhuje ustanoviť, že reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa (§ 7 ods. 2 a postup podľa § 9a) je záväzná pre zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená (a v ktorom je reprezentatívna, pozn. kolektívna zmluva vyššieho stupňa nemusí byť reprezentatívna vo všetkých odvetviach alebo častiach odvetví, pre ktoré je uzatvorená) s výnimkou zamestnávateľov podľa § 7a a určiť deň, odkedy je pre ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetví záväzná. Záväznosť reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa po zverejnení oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“) v Zbierke zákonov SR (ďalej len „zbierka“) je upravená rôzne podľa písm. a) a b), v záujme vytvorenia dostatočného časového priestoru pre zamestnávateľa, v záujme jeho oboznámenia sa   s reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, preštudovania jej obsahu, ako aj aplikácie jej jednotlivých ustanovení.

V § 7 ods. 2 a 3 sa navrhujú vymedziť podmienky, za ktorých môže byť kolektívna zmluva vyššieho stupňa považovaná za reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, a teda podmienky, za ktorých je táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa spôsobilá byť záväzná pre ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia.

Navrhuje sa ustanoviť podmienky aj na strane organizácie zamestnávateľov, ako aj na strane vyššej odborovej organizácie.

V prípade organizácie zamestnávateľov ide o podmienku, že zamestnávatelia pre ktorých je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa podľa § 5 ods. 2 písm. a) bod 1 a 2 a ktorá má byť reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa zamestnávajú  v odvetví alebo v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii  zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo časti odvetvia (skupine) uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa  – t.j. podmienka je založená na porovnaní počtu zamestnávaných zamestnancov u zamestnávateľov združených v organizáciách zamestnávateľov s uzatvorenou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa v odvetví alebo v časti odvetvia. Vychádza sa zo zoznamov zamestnávateľov, ktoré boli spolu s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa alebo s dodatkom odovzdané na uloženie podľa § 9 ods. 1.

V prípade vyššej odborovej organizácie ide o podmienku pôsobenia u zamestnávateľov, ktorí sú uvedení v zozname zamestnávateľov, ktorý je prílohou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a to na základe podmienky pôsobenia u viac ako 30% zamestnávateľov v príslušnom odvetví alebo v časti odvetvia (v ktorom má byť kolektívna zmluva vyššieho stupňa reprezentatívna). Pôsobenie u zamestnávateľa sa overuje na základe dokladu - tzv. evidenčného listu odborovej organizácie (evidencia na Ministerstve vnútra SR alebo evidencia u vyššej odborovej organizácie) a na základe toho, že odborová organizácia vstúpila do kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov so zamestnávateľom – mala v prechádzajúcom kalendárnom roku uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu alebo požiadala ministerstvo o určenie sprostredkovateľa. Zároveň sa pre nové odborové organizácie (ktoré pôsobia u zamestnávateľa menej ako 24 mesiacov) navrhuje ustanoviť výnimka, kedy nemusí dôjsť k preukázaniu vyššie uvedených skutočností.

V zmysle § 7 ods. 3 sa podmienky reprezentatívnosti budú posudzovať pre odvetvie alebo pre časť odvetvia, pre ktoré je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Ak napríklad kolektívna zmluva vyššieho stupňa bude uzatvorená pre viacero odvetví, podmienky reprezentatívnosti môže spĺňať len v niektorých z nich a v týchto odvetviach bude reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

V § 7 ods. 4 sa navrhuje aplikovať tieto podmienky aj na dodatok k reprezentatívnej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, t.j. uzatvorenie dodatku k reprezentatívnej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa neznamená automaticky, že aj dodatok k nej je reprezentatívny.

K bodom 6 a 7

  Navrhuje sa zjednotiť terminológiu používanú v návrhu zákona vo väzbe na spôsob oznamovania uzatvorenej reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

K bodu 8

  Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že súčasťou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa odovzdanej na uloženie ministerstvu, má byť aj zoznam zamestnávateľov, ktorých zaväzuje. To sa bude (v zmysle § 9 ods. 1 druhej vety) vzťahovať aj na dodatok ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

K bodu 9

V § 9a sa navrhuje ustanoviť osobitný postup oznámenia uzatvorenia reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v zbierke.

V § 9a ods. 1 sa navrhuje vymedziť postup, kedy zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa  uzatvorili kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá by mohla splniť podmienky reprezentatívnosti - zmluvná strana alebo zmluvné strany túto skutočnosť môžu oznámiť ministerstvu a v prípade tohto oznámenia musia priložiť doklady, ktoré preukazujú splnenie podmienky podľa § 7 ods. 2.

V § 9a ods. 2 sa navrhuje odložiť oznámenie zaslané ministerstvu, ak

-          v lehote 15 dní nie sú odstránené jeho nedostatky (nespĺňa náležitosti podľa § 9a ods. 1),

-          do skončenia platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa zostáva menej ako šesť mesiacov,

-          v odvetví alebo v časti odvetvia je už reprezentatívna iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa (najviac však počas jedného roka odo dňa zverejnenia oznámenia),

-          kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola súdom posúdená ako nereprezentatívna (počas jedného roka odo dňa zverejnenia oznámenia o tomto rozhodnutí súdu).

V § 9a ods. 3 a 4 sa navrhuje upraviť:

a)      povinnosti ministerstva

-          zabezpečiť zverejnenie informácie o tom, že na ministerstvo prišiel oznam o reprezentatívnej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v Obchodnom vestníku a na webovom sídle,

-          požiadať o údaje Štatistický úrad SR a/alebo príslušných zamestnávateľov potrebné na zistenie počtu zamestnancov na účely overenia podmienky podľa § 7 ods. 2 písm. a); vychádza sa z doručených údajov, pričom má ísť o údaje, ktoré má Štatistický úrad SR k dispozícií ako posledné,

-          overiť či kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa,

b)      právo zamestnávateľa predložiť stanovisko k otázkam, ktoré sa týkajú reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

V § 9a ods. 5 sa navrhuje ustanoviť osobitnú komisiu založenú na tripartitnom základe, kde sa umožní reprezentatívnym združeniam zamestnávateľov a reprezentatívnym združeniam zamestnancov uplatniť pripomienky, pokiaľ ide o  údaje, ktoré sa týkajú splnenia podmienky reprezentatívnosti (aj so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce č. 91).

V § 9a ods. 6 sa navrhuje vymedziť

a)      spôsob, akým sa oznámi uzatvorenie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, t. j. ministerstvo požiada o zverejnenie oznámenia v zbierke – ide o oznámenie o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v príslušnom odvetví alebo v časti odvetvia (s právnymi následkami podľa § 7 ods. 1),

b)      spôsob, akým sa oznámi, že nejde o reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, t.j. zverejnenie v Obchodnom vestníku a na webovom sídle ministerstva.

Obdobný postup sa v zmysle navrhovaného § 9a ods. 8 navrhuje uplatniť aj v prípade dodatku k reprezentatívnej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

V § 9a ods. 7 sa navrhuje vymedziť obdobný postup, ak o otázke rozhodne súd podľa § 9b.

V § 9b sa navrhuje vo väzbe na nález ÚS SR vymedziť možnosť preskúmania oznámenia (jeho obsahu, t.j. vo väzbe, či sú alebo nie sú splnené podmienky reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa) súdom. Navrhuje sa vymedziť okruh žalobcov, ktorí môžu žalovať ministerstvo podľa Správneho súdneho poriadku pokiaľ ide o otázku, či kolektívna zmluva vyššieho stupňa je alebo nie je reprezentatívna. Žalobca v správnej žalobe podľa Správneho súdneho poriadku musí uviesť skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá bola v zbierke oznámená ako reprezentatívna nie je reprezentatívnou kolektívnou zmluvou alebo naopak ak bolo oznámené, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je reprezentatívna, že je reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Cieľom je priznať dotknutým subjektom právnu ochranu, ktorá ale nemôže byť svojvoľná, tzn. navrhovateľ by svoje podanie mal podložiť aj reálnymi skutočnosťami, ktoré naznačujú, že zistené závery mali byť iné. Vzhľadom na to, že zneužitím práva žalobcom by mohol byť ohrozený celý mechanizmus reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, keďže rozhodnutie súdu sa aplikuje voči všetkým, navrhuje sa ustanoviť lehotu na podanie návrhu, na rozhodnutie súdu a vylúčiť odkladný účinok žaloby.

Na konanie sa primerane aplikujú vybrané časti a ustanovenia Správneho súdneho poriadku.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava v označení odkazov.

K čl. II

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. septembra 2017.

Bratislava 19. apríla 2017

Robert Fico  v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter  v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky