Zákon o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov 181/2014 účinný od 16.07.2019 do 03.12.2019

Platnosť od: 26.06.2014
Účinnosť od: 16.07.2019
Účinnosť do: 03.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Občianske a politické práva

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST15JUD11DS7EUPPČL2

Zákon o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov 181/2014 účinný od 16.07.2019 do 03.12.2019
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 181/2014 s účinnosťou od 16.07.2019 na základe 208/2019

Legislatívny proces k zákonu 208/2019

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov

K predpisu 208/2019, dátum vydania: 16.07.2019

1
D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona reaguje na poznatky z aplikácie pravidiel vedenia volebnej kampane vo voľbách vykonaných po nadobudnutí účinnosti zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto právnej úpravy je vytvoriť rovnaké súťažné podmienky pre politické strany a politické hnutia (ďalej len „politické strany“) súperiace vo voľbách o hlasy voličov. Vo voľbách by sa mali politické strany uchádzať o dôveru voličov predovšetkým svojim programom, politickou činnosťou a cieľmi tejto činnosti; nie len vynakladaním finančných prostriedkov na volebnú kampaň využívaním moderných marketingových nástrojov a obchádzaním ustanoveného limitu na volebnú kampaň prostredníctvom tzv. tretích strán.
Inštitút tretích strán ustanovený v zákone o volebnej kampani sa minul svojho účinku a neplní tie ciele a úlohy, pre ktoré bol do slovenského právneho poriadku zriadený. Po vykonaní viacerých volieb sa dokonca javí, že tento inštitút môže narúšať aj rovnaké súťažné podmienky politických strán, keďže (1) jedny politické strany môžu byť podporené neobmedzeným počtom tretích strán a teda aj ich v súčte ničím neobmedzeným limitom finančných prostriedkov, (2) iné politické strany nie sú podporené žiadnymi tretími stranami a musia dodržať limit ustanovený pre politické strany v sume 3 000 000 eur a (3) niektoré politické strany dokonca môžu byť činnosťou tretích strán vedúcich voči nim negatívnu „volebnú“ kampaň výrazne poškodené. Zároveň je inštitút tretej strany vo volebnej kampani často využívaný najmä samotnými kandidátmi, pričom úlohu tretích strán plnia predovšetkým ich priamy príbuzní. Finančne zabezpečený kandidát môže „disponovať“ aj niekoľkými tretími stranami a svojou vlastnou masívnou mediálnou volebnou kampaňou tak presiahnuť protikandidátov (,a to aj v rámci jednej politickej strany za účelom zisku vyššieho počtu prednostných hlasov) vo voľbách, čím sa stáva úsilie o získanie voliča aj medzi samotnými kandidátmi jednej politickej strany nerovnoprávnym a neprimerane závislým od finančných prostriedkov. Dôsledkom tejto skutočnosti môže byť aj zásah do práva byť volený (pasívneho volebného práva) v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných v zmysle čl. 30 Ústavy SR.
Taktiež dávame do pozornosti, že tretie strany nemusia spĺňať prísne podmienky na ich financovanie ako politické strany alebo politické hnutia. Tretie strany môžu byť dokonca financované netransparentne - čo v prípade politických strán a politických hnutí nie je možné.
2
Politické strany a politické hnutia majú okrem iného aj iné obmedzenia možnosti financovania, limit na volebnú kampaň, zavádzajú sa maximálne členské príspevky a pod. – teda ich financovanie je právne regulované, tak aby zodpovedalo ich osobitému spoločenskému postaveniu a osobitnej účasti vo volebnom procese.
Ďalej sa vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe upravujú niektoré sankčné ustanovenia zákona o volebnej kampani. Upravuje sa spôsob ukladania sankcií, resp. zosúlaďuje sa spôsob ukladania sankcií so zákonom č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach tak, že namiesto finančného rozpätia pokuty sa ustanovuje konkrétna pokuta vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú politická strana, alebo kandidát prekročili prípustnú sumu nákladov na volebnú kampaň. Táto výška pokuty sa javí ako spravodlivejšia pri vážnejších aj menej závažných porušeniach týmto zákonom ustanoveného limitu pre volebnú kampaň. Ďalej sa ustanovujú na vyššiu sumu niektoré horne hranice pokút, tak aby bolo zo strany štátu možné efektívnejšie sankcionovať niektoré vážne alebo opakované delikty spôsobené na tomto úseku, ktoré vo svojom dôsledku môžu pre politické strany súťažiace v rámci pravidiel ustanovených týmto zákonom znamenať aj závažný zásah do volebnej kampane a následných výsledkov volieb.
V nadväznosti na vyššie uvedené úpravy v zákone o volebnej kampani sa navrhuje v úzko súvisiacom zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach ustanoviť maximálnu sumu ročného členského príspevku, ktorú môže politická strana prijať od jedného člena na sumu 10 000 eur. Tak ako z § 23 ods. 1 druhej vety tohto zákona vyplýva cieľ, že politická strana nesmie byť financovaná jedným, resp. zopár darcami, aj v prípade členských príspevkov je potrebné ustanoviť obdobné obmedzenie, ktoré zabezpečí nezávislosť politickej strany od jedného alebo zopár finančne zabezpečených členov a bude podporovať reprezentatívnosť politickej strany mnohopočetnou členskou základňou.
Tiež sa navrhuje, aby politická strana počas jedného volebného obdobia do Národnej rady Slovenskej republiky mohla prijať v súhrne najviac 3 500 000 eur z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov. Navrhovaná suma sa rovná približne sume, ktorú počas jedného volebného obdobia príjme politická strana z príspevkov zo štátneho rozpočtu v prípade ak vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získa viac ako 5 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Zavedením tohto limitu sa zabezpečí väčšia transparentnosť vo financovaní politických strán, a zabráni sa neúmernému „predvolebnému“ predlžovaniu politických strán, ktoré sa spoliehajú na svoj volebný úspech a následné príjmy zo štátneho rozpočtu.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky,
3
medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
4
B.Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1, 2, 3,a 5

Zrušujú sa v zákone tretie strany, ako oprávnené subjekty viesť volebnú kampaň. Tretie strany, ako osoby podporujúce program, činnosť a ciele politických strán neplnili cieľ, pre ktoré boli v tomto zákone zriadené. Vo volebnej súťaži slúžili ako prvok doplňujúci nedostatočné zdroje kandidujúceho subjektu, resp. napomáhajúci obchádzaním zákona prekračovať limity ustanovené pre kandidátov a politické strany.
K bodu 4

Zavedenie skratky pre Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá bola vypustená zrušením § 8.
K bodom 6 až 9

Zjednocuje sa spôsob ukladania sankcií pri prekročení prípustnej sumy na vedenie volebnej kampane. Namiesto rozpätia, ktoré dávalo priestor na správnu úvahu pri ukladaní pokuty, zavádza sa sankcia v pevnej sume a to vo výške dvojnásobky sumy, o ktorú bol prípustný limit prekročený. Takto uložená sankcia je objektívna a vylučuje pri správnom konaní nespravodlivý postup správneho orgánu.
K bodu 10

Zrušuje sa sankčné ustanovenie v súvislosti so zrušením § 8 tretie strany.
K bodu 11 a 14

Zvyšujú sa sankcie za neoprávnené vedenie volebnej kampane a za vedenie volebnej kampane v čase volebného moratória. Zároveň sa dopĺňa sankcia pre právnické osoby za porušenie volebného moratória, ktorá v zákone absentovala.
K bodom 12 a 13

Legislatívno-technické úpravy.
K bodu 15

V prechodných ustanoveniach sa upravuje, že zmenou zákona sa nemenia práva a povinnosti kandidujúcich subjektov vo voľbách, ktoré boli vykonané do nadobudnutia účinnosti tohto
5
zákona a poslednými takýmito voľbami boli voľby do Európskeho parlamentu vykonané dňa 25.5.2019.
Zároveň na účely kontroly volebnej kampane pre voľby vykonané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona budú platiť pravidlá, ktoré platili v čase vyhlásenia a vykonania týchto volieb.
K čl. II
K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.
K bodu 2

Navrhuje sa ustanoviť maximálnu sumu ročného členského príspevku, ktorú môže politická strana prijať od jedného člena na sumu 10 000 eur. Tak ako z § 23 ods. 1 druhej vety tohto zákona vyplýva cieľ, že politická strana nesmie byť financovaná jedným, resp. zopár darcami, aj v prípade členských príspevkov je potrebné ustanoviť obdobné obmedzenie, ktoré zabezpečí nezávislosť politickej strany od jedného alebo zopár finančne zabezpečených členov a bude podporovať reprezentatívnosť politickej strany mnohopočetnou členskou základňou.
K bodu 3

Navrhuje sa aby politická strana mohla počas jedného volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prijať v súhrne najviac 3 500 000 eur z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov (príjmy podľa § 22 ods. 1 písm. b) a h) tohto zákona). Navrhovaná suma sa rovná približne sume, ktorú počas jedného volebného obdobia príjme politická strana z príspevkov zo štátneho rozpočtu v prípade ak vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získa viac ako 5 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Zavedením tohto limitu sa zabezpečí väčšia transparentnosť vo financovaní politických strán. Tiež sa zabráni neúmernému „predvolebnému“ predlžovaniu politických strán, ktoré sa spoliehajú na svoj volebný úspech a následné príjmy zo štátneho rozpočtu.

K bodu 4

V prechodných ustanoveniach sa predchádza možným prípadom retroaktivity tohto návrhu zákona v prípadoch ak politické strany už prekročili týmto zákonom stanovené limity.
Vo vzťahu k ustanovenému limitu členského príspevku na jedného člena sa upravuje, že tento limit sa nevzťahuje na členské príspevky, ktoré strana prijala pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
6
Vo vzťahu k ustanovenému limitu príjmov strany podľa § 22 ods. 1 písm. b) a h) zákona sa obdobne upravuje, že tento limit sa vzťahuje až na príjmy, ktoré má strana po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
K čl. III
S ohľadom na problematiku návrhu zákona sa navrhuje účinnosť zákona ku dňu jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
7
DOLOŽKA
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Negatívne
Žiadne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu
regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy

x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x
– sociálnu exklúziu,

x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
x
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
x

A.3. Poznámky:
Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
A.4. Alternatívne riešenia:
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov:
Bezpredmetné
8
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
3.Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve:
•čl. 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii,
•čl. 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
b)v sekundárnom práve:
•Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií;
•Delegované nariadenie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/2401 z 2. októbra 2015 o obsahu a fungovaní registra európskych politických strán a európskych politických nadácií;
•Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2246 z 3. decembra 2015 o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa systému registračných čísel uplatňovaného na register európskych politických strán a európskych politických nadácií a informácií poskytovaných v štandardných výpisoch z registra.
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie: nie je.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (Navrhovateľ listom z 24. októbra 2013 požiadal o presun svojho návrhu zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.) (Navrhovateľ listom z 8. novembra 2013 požiadal o zaradenie svojho návrhu zákona na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2014.)

K predpisu 181/2014, dátum vydania: 26.06.2014

Dôvodová správa


A.    Všeobecná časť
Návrh zákona obsahuje novú zákonnú úpravu všeobecných pravidiel pre volebnú kampaň pre všetky druhy volieb a osobitnú úpravu o vedení politickej reklamy v rozhlase a televízii. Takáto úprava v súčasnom právnom poriadku neexistuje a volebná kampaň bola upravená rôznym spôsobom v jednotlivých, samostatných zákonoch upravujúcom voľby a referendum. Cieľom nového zákona je komplexne upraviť problematiku volebnej kampane v jednom zákone, ustanoviť pravidlá správania sa všetkých subjektov ovplyvňujúcich voľby (politických strán, kandidátov), upraviť pôsobnosť a úlohy štátnych orgánov pri kontrole správania sa pri vedení volebnej kampane, dodržiavania zákonných podmienok, ako aj vyvodzovanie sankcií voči porušovateľom.
Základom tejto úpravy je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2012. Zákon zjednocuje základné pravidlá vedenia volebnej kampane, zavádza jednotnú terminológiu, pretože doterajšie zákony upravovali rovnaké pravidlá rozdielnym vyjadrením, čo v praxi vyvolávalo neustálu diskusiu a prinášalo rôzne aplikačné problémy. Podstatným nedostatkom súčasnej úpravy sa javí najmä nedostatočná kontrola a vyvodzovanie sankcií za porušenie pravidiel vedenia volebnej kampane. Navrhovaný zákon vychádza pri kontrole z pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy. Kontrolu a sankcie sa preto navrhuje zveriť týmto orgánom, a to v závislosti, či pôjde o porušenie všeobecných pravidiel (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky), pravidiel týkajúcich sa médií (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Rada pre vysielanie a retransmisiu) alebo pravidiel o financovaní volebnej kampane (Ministerstvo financií Slovenskej republiky). Navrhuje sa zaviesť sankcie vo forme správnych deliktov, za ktoré budú postihované politické strany, kandidáti, vysielatelia politickej reklamy, vydavatelia periodickej a neperiodickej tlače, ako aj ďalšie osoby, ktorým zákon ukladá povinnosti alebo ich obmedzuje. Samostatným druhom sankcií budú priestupky, ktorých prejednávanie sa zveruje okresným úradom.
Zo systémového hľadiska zákon definuje volebnú kampaň, osoby, ktoré ju vedú a osoby, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s jej vedením. Upravuje sa financovanie volebnej kampane vedenej politickou stranou, kandidátmi na funkciu prezidenta a nezávislými kandidátmi v tzv. komunálnych voľbách. Zavádzajú sa limity pre jednotlivé volebné subjekty, ktorých cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky kandidujúce politické strany a kandidátov. Prekročenie týchto limitov bude sankcionované pokutami.
Zavádza sa nový inštitút tzv. osobitných transparentných účtov. Ide o produkt, ktorý poskytujú banky a je určený na to, aby zriaďovateľ účtu umožnil komukoľvek (verejnosti) oboznámiť sa s obsahom tohto účtu. Zásadným pravidlom je skutočnosť, že volebnú kampaň bude možné financovať len z takéhoto účtu. Takéto pravidlá zároveň prispejú k efektívnejšiemu výkonu kontroly a najmä umožnia voličom vytvoriť si názor na kandidujúce subjekty nielen z pohľadu ich volebných programov, ale aj z pohľadu ich financovania, teda podpory od iných súkromných osôb.
Ďalším nástrojom kontroly je povinnosť uverejňovať na webových sídlach nielen sumu výdavkov, ktorú politická strana alebo kandidát plánuje vo voľbách použiť, ale aj uverejniť prehľad všetkých výdavkov, ktoré boli na vedenie kampane vynaložené. Každý kandidujúci subjekt bude zároveň povinný uverejniť aj prehľad výdavkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu aj pred dňom vyhlásenia volieb.
V samostatnom článku sa navrhujú úpravy zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Dôvodom je skutočnosť, že v uplynulých rokoch bola otázka financovania a kontroly financovania politických strán predmetom celospoločenskej diskusie, v rámci ktorej sa k problematike vyjadrovali politológovia, občianske združenia, občania ale aj samotné politické strany, ktoré prezentovali ochotu upraviť pravidlá týkajúce sa tejto problematiky.
Navrhovaná novela prehodnocuje financovanie politických strán smerom k precíznejším a transparentnejším pravidlám financovania, identifikácie poskytovateľov príspevkov a zverejňovania údajov o financovaní. Zmena právnej úpravy prinesie efektívnejšie postupy a pravidlá kontroly, ako aj zodpovednosť predstaviteľov politických strán za transparentnosť financovania, čo pre Slovenskú republiku vyplýva aj z medzinárodných záväzkov.
Touto úpravou sa zároveň zosúlaďuje vnútroštátne právo zakladať politické strany a byť členom politickej strany s článkom 22 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že: „Každý občan únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť a byť volený do orgánov miestnej samosprávy vo voľbách v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu“. Z uvedeného dôvodu zákon umožní založiť politickú stranu a stať sa členom politickej strany aj osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, ale sú občanmi členského štátu Európskej únie a majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Niektoré ustanovenia sú menené aj v nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Novelou zákona sa nezasahuje do súčasného systému a výšky príspevkov poskytovaných politickým stranám zo štátneho rozpočtu, ani do súčasných kompetencií štátnych orgánov.
Úpravou volebnej kampane a novelou zákona o politických stranách sa do právneho poriadku Slovenskej republiky premietajú princípy všeobecnej transparentnosti tak, ako ich akceptuje väčšina štátov zastúpených v Rade Európy, ako aj odporúčania Skupiny štátov proti korupcii (GRECO).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nemusí byť predmetom pripomienkového konania v rámci komunitárneho práva.
Vplyv zákona na verejné rozpočty je uvedený v doložke vplyvov.




Doložka vybraných vplyvov
 
 
A.1.    Názov materiálu:    Zákon o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona
č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach
v znení neskorších predpisov.
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2.    Vplyvy:
 
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
 
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
 
X
 
3, Sociálne vplyvy
- vplyvy  na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
 
 X
 
4. Vplyvy na životné prostredie
 
 X
 
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
 X
 
*    Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
 
Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím, uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?
A.5. Stanovisko gestorov




Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
 
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2013
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
81 168
70 608
70 608
v tom:




Zákon o volebnej kampani
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
 
Ministerstvo financií SR




- vplyv na ŠR
0
81 168
70 608
70 608
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť  - prírastok počtu pracovných miest
0
3
3
3
- z toho vplyv na ŠR
0
3
3
3
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0





 


2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2013
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0
81 168
70 608
70 608
  z toho vplyv na ŠR
0
81 168
70 608
70 608
  financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
  ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
81 168
70 608
70 608







Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
 Návrh zákona vzhľadom na povinnosti na úseku kontroly vo vzťahu ku všetkým kandidujúcim subjektom si vyžaduje zvýšenie limitu finančných prostriedkov, ktoré nie sú zohľadnené v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016.
2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:
Materiál sa zaoberá zjednotením volebnej kampane pre všetky druhy volieb a pre všetky kandidujúce subjekty. V druhej časti sa zaoberá sprísňovaním pravidiel a kontroly financovania politických strán. Zákon zároveň ustanovuje povinnosti kandidujúcim subjektom, štátnym orgánom ustanovuje povinnosti na úseku kontroly, sprístupňovania informácií verejnosti a ukladania sankcií.  Výdavky spojené s financovaním volebnej kampane sú hradené výlučne z prostriedkov  týchto subjektov. 
Zákon o volebnej kampani zavádza transparentný účet pre kandidujúce politické strany a pre nezávislých kandidátov kandidujúcich na funkciu predsedu vyššieho územného celku, primátora mesta a starostu obce s počtom obyvateľov vyšším ako 5000. Zavádza povinnosť pre všetky subjekty viesť evidenciu o výdavkoch a na volebnú kampaň, predkladať ju ministerstvu financií, resp. evidovať ju najmenej 5 rokov. Zavádzajú sa limity výdavkov na volebnú kampaň pre všetky kandidujúce subjekty. Ministerstvu financií Slovenskej republiky ukladá povinnosti na úseku zverejňovania informácií, kontroly evidencie a ukladania sankcií.
 
 
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu  2.3.2. Metodiky :
 
        zmena sadzby
        zmena v nároku
        nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
        kombinovaný návrh
  x    iné
 
 
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
 
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
2013
2014
2015
2016
Indikátor ABC
 
 
 
 
Indikátor KLM
 
 
 
 
Indikátor XYZ
 
 
 
 





 
 
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Predložený návrh zákona o volebnej kampani ukladá orgánom štátnej správy nové úlohy nezabezpečené v štátnom rozpočte. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá pre kontrolu financovania politických strán, ustanovujú sa nové povinnosti pre politické strany na jednej strane a pre kontrolné orgány na strane druhej. Vzhľadom na povinnosti na úseku kontroly vo vzťahu ku všetkým kandidujúcim subjektom - teda nielen politickým stranám, ale i kandidátom a nezávislým kandidátom, navrhuje sa vytvoriť nové štátnozamestnanecké miesta na Ministerstve financií Slovenskej republiky čo si vyžaduje nárast výdavkov v roku 2014 vo výške 81 168 EUR a v rokoch 2015  a 2016 vo výške 70 608 EUR.
Navrhujú sa tri štátnozamestnanecké miesta v platovej triede 10. Pri výpočte dopadu na štátny rozpočet sa vychádzalo z platových náležitostí zodpovedajúcich platovej triede 10 podľa zákona
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe  a priemerných príplatkových náležitostí, čo pre troch zamestnancov predstavuje 49 050 EUR. K tomu sa vypočítali odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, čo predstavuje 17 143 EUR.
Jednorázové výdavky súvisia so zriadením kancelárií pre 3 zamestnancov. Jednorázové bežné výdavky pozostávajú z interiérového vybavenia (kancelársky nábytok), výpočtovej a telekomunikačnej techniky vo výške 7 560 EUR. Jednorázové kapitálové výdavky súvisia s obstaraním technického zariadenia vo výške 3 000 EUR.
Opakujúce sa výdavky zohľadňujú výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 49 050 EUR, poistné a príspevok do poisťovní vo výške           17 143 EUR a nevyhnutné výdavky na výkon práce (všeobecný materiál, stravovanie, cestovné náhrady, poštové a telekomunikačné služby) vo výške 4 415 EUR.





Predpokladané výdavky na rok 2014




v €
kategória
opakujúce sa výdavky
jednorazové výdavky
Výdavky spolu
610
49 050,00
0
49 050,00
620
17143
0
17 143,00
630
4415
7 560,00
11 975,00
700
0,00
3 000,00
3 000,00
VÝDAVKY SPOLU
70 608,00
10 560,00
81 168,00




Predpokladané výdavky na roky 2015 a 2016



v €
kategória
opakujúce sa výdavky
jednorazové výdavky
Výdavky spolu
610
49 050,00
0
49 050,00
620
17143
0
17 143,00
630
4 415,00
0
4 415,00
700
0
0
0,00
VÝDAVKY SPOLU
70 608,00
0,00
70 608,00





Tabuľka č. 4
 Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2013
2014
2015
2016

Daňové príjmy (100)1
 
 
 
 
 
Nedaňové príjmy (200)1
 
 
 
 
 
Granty a transfery (300)1
 
 
 
 
 
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
 
 
 
 
 
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
 
 
 
 
 
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
 
 
 
 
 






1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie   
                                                                                                                                                                                                                                           Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2013
2014
2015
2016

Bežné výdavky (600)
 
78 168
70 608
70 608
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
 
49 050
49 050
49 050
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
 
17 143
17 143
17 143
 
  Tovary a služby (630)2
 
11 975
4 415
4415
 
  Bežné transfery (640)2
 
0
0
0
 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
 
 0
 0
0
 
Kapitálové výdavky (700)
 
 3 000
 0
0
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
 
3 000
 
 
 
  Kapitálové transfery (720)2
 
 
 
 
 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 0
 0
0
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
 
 81 168
 70 608
70 608
 
  z toho výdavky na ŠR
 
 81 168
 70 608
 70 608
 
   Bežné výdavky (600)
 
 78 168
 70 608
 70 608
 
    Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
 
 49 050
 49 050
70 608
 
    Kapitálové výdavky (700)
 
3 000
 0
0
 
    Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
0

 0
 0
 






2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
                                                                                                                                                                                                                                        Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2013
2014
2015
2016

Počet zamestnancov celkom*
 
3
3
3
 
   z toho vplyv na ŠR
 
3
3
3
 
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
 
 1 838,69
 1 838,69
 1 838,69
 
   z toho vplyv na ŠR
 
 
 
 
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
 
 
 
 
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
 
 1 362,50
 1 362,50
 1 362,50
 
   z toho vplyv na ŠR
 
 1 362,50
 1 362,50
 1 362,50
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
 
 476,19
  476,19
  476,19
 
   z toho vplyv na ŠR
 
 476,19
  476,19
  476,19
 
 
 
 
 
 
 
Poznámky:
 
 
 
 
 
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
 
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje  34,95 %,  pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci  35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
 
 
 








 
* počet zamestnancov,  mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
 
Metodický postup pre analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Predkladateľ: Vypĺňa informácie v tabuľkách č. 1 a č. 2 na základe detailných informácií o príjmoch, výdavkoch a financovaní, uvedených v tabuľkách č. 4 až č. 6. Súhrn by mal byť vypracovaný, až keď sú vyplnené všetky ostatné časti prílohy č. 13.a. V prípade potreby je možné vložiť ďalšie riadky do tabuľky č. 1, aby boli zaradené všetky subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv.
 
2.2. Financovanie návrhu
Posledným krokom v procese posudzovania vplyvov na rozpočet verejnej správy je uviesť, aká časť tohto vplyvu si vyžiada zmeny rozpočtu verejnej správy. V niektorých prípadoch by bolo možné náklady návrhu zvažovať v priebehu rozpočtového procesu a zahrnúť potrebné výdavky (aspoň čiastočne) do rozpočtu alebo strednodobého rozpočtového rámca. Rovnako sa môžu na financovanie politík použiť iné ako rozpočtové zdroje, napr. granty alebo osobitné schémy financovania. V takýchto prípadoch nebude mať realizácia daného návrhu žiadne vplyvy na schválené rozpočtové limity. Časť vplyvu bude môcť dotknutý subjekt vykryť aj racionalizačnými opatreniami vedúcimi k úspore v iných výdavkoch.
MF SR: Preskúma všetky uvedené návrhy financovania z hľadiska ich primeranosti vrátane posúdenia návrhu na vplyv na rozpočet verejnej správy. Potvrdí, že sa uvádzajú všetky možné zdroje financovania návrhu. V prípade akýchkoľvek rozporov požiada predkladateľa, aby daný návrh upravil.
 
Vyplnenie časti 2.3. Popis a charakteristika  návrhu
2.3.1. Popis návrhu
Pre úplnosť sa táto časť zakomponováva aj do prílohy č. 13.a, aj keď proces pripomienkového konania si môže vyžadovať takýto popis uvádzať samostatne v niektorej z iných častí predkladaného návrhu.
Predkladateľ: V príslušnej časti (podľa potreby je možné rozšíriť) popíše predkladateľ svoj návrh. Popis by mal umožniť dotknutým subjektom identifikáciu svojich konkrétnych aktivít a ich vplyvov na vlastný rozpočet. Popis by mal obsahovať:
-    Akú problematiku návrhu rieši? Jasne definovať problematiku a vysvetliť, ako ju návrh rieši. Uviesť aj iné alternatívy, o ktorých sa uvažovalo a prečo boli vylúčené.
-    Kto (aká organizácia) bude implementovať návrh? Popíšte jednotlivé úlohy rôznych organizácií.
-    Kde sa budú poskytovať výkony verejnej správy? Budú sa poskytovať celonárodne alebo regionálne? Koľko subjektov môže poskytnúť daný tovar / službu?
 2.3.2. Charakteristika návrhu
Predkladateľ: Charakterizuje návrh na základe uvedených kategórií. Táto charakteristika by mala napomôcť ostatným dotknutým subjektom pochopiť podstatu návrhu a uľahčiť tým pripomienkovanie doložky.  Jednotlivé druhy návrhov sú detailne popísané nižšie:
        zmena sadzby – návrh mení sadzbu dane alebo poplatkov alebo upravuje nominálnu (peňažnú) výšku dávky, napr. dávok štátnej sociálnej podpory. Určiť vplyv na rozpočet verejnej správy takéhoto návrhu je dosť jednoduché, keďže ide o priamy výpočet novej sadzby pre nezmenený objem aktivít (napr. počet osôb alebo transakcií), ktorých sa týka. Pravdepodobne nebudú potrebné žiadne ďalšie úpravy rozpočtu, napr. zníženie alebo zvýšenie počtu pracovníkov alebo vybavenia.
Pri výpočte vplyvov zmeny sadzby treba brať do úvahy aj tzv. “elasticitu dopytu”, keď napr. nárast daňovej sadzby napríklad na pohonné hmoty nespôsobí lineárne zvýšenie celkových príjmov z tejto dane.
        zmena v nároku – návrh upravuje definíciu okruhu osôb, ktoré majú nárok na dávku alebo ktorých sa dotýka určité ustanovenia zákona, t. j. znižuje alebo zvyšuje počet osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok. Vypočítať vplyv na rozpočet verejnej správy pri tomto druhu návrhu je trochu komplikovanejšie, keďže implementujúca organizácia musí vziať do úvahy niekoľko faktorov. Organizácia musí odhadnúť zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu na svoj rozpočet. Predpokladá sa, že nižší objem aktivít povedie k úsporám. Ak nie, je potrebné jednoznačne vysvetliť dôvody. K dispozícii by mali byť aj informácie o nákladoch v minulosti, na ktorých základe sa môže urobiť odhad.
        nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) – návrh zavádza novú službu alebo nariadenie v oblasti, v ktorej tieto doposiaľ neexistovali, alebo sa navrhuje zníženie rozsahu alebo úplné zrušenie existujúcej služby či nariadenia.
Tento návrh predstavuje veľkú výzvu pri odhadovaní nákladov, keďže pre takéto činnosti nemusí byť k dispozícii dostatok údajov. V takom prípade bude dôležité podrobne vysvetliť predpoklady.
        kombinovaný návrh – tento druh návrhu môže kombinovať prvky vyššie uvedených druhov, čím sa zvyšuje komplexnosť prípravy návrhu doložky.
        iné – používa sa na popis ostatných typov, ktoré nie sú pokryté v 4 druhoch uvedených vyššie.
 
2.3.3. Predpoklady zmien v objeme aktivít
Predkladateľ: Od predkladateľa sa požaduje, aby určil zvýšenie alebo zníženie objemu aktivít, ktoré môže návrh vyvolať. Napríklad ak návrh požaduje každoročne preverovať kriminálne záznamy všetkých príslušníkov súkromných bezpečnostných služieb, je potrebné uviesť počet osôb (príslušníkov bezpečnostných služieb), ktorí by mali byť skontrolovaní. Ďalšími príkladmi objemu aktivít môže byť počet prihlášok, inšpekcií, prijímateľov dávok, alebo zatknutí. Pretože sa vyžadujú odhady na  bežný rok a 3 nasledujúce roky, je potrebné odhadnúť objem aktivít počas tohto 4-ročného obdobia. Príloha č. 13.a preto obsahuje aj tabuľku č. 3 na ročné odhady objemu aktivít.
Môže sa navrhovať aj zníženie objemu aktivít. Napríklad návrh zvýšiť limit pre verejné obstarávanie, kedy sa písomná ponuka bude požadovať iba pri obstarávacej cene dvojnásobne vyššej oproti súčasnému platnému právnemu stavu.
V tomto prípade by mal byť uvedený aj odhad počtu takýchto nákupov ročne. Takáto úprava by obmedzila administratívnu záťaž subjektov verejnej správy a generovala by úspory v ich prevádzkových nákladoch.
MF SR: Počas konzultačnej fázy môže zhodnotiť MF SR predpoklady uvedené predkladateľom, t. j. ich vhodnosť a konzistentnosť. Počas pripomienkového konania MF SR opäť skontroluje vhodnosť a konzistentnosť odhadov objemu aktivít, ktoré vypracoval predkladateľ v nadväznosti na pripomienky zaslané pripomienkujúcimi stranami.

2.3.4. Výpočty vplyvov na rozpočet verejnej správy
 V časti 2.3.4. prílohy č. 13.a sa uvádzajú výpočty vplyvov na príjmy a výdavky, ktoré sa použijú v tabuľkách č. 4 až č. 6 prílohy č. 13.a. Výpočty a predpoklady ohľadom objemu aktivít pomôžu ostatným stranám (pripomienkujúcim subjektom, resp. MF SR) zhodnotiť, či boli vplyvy na príjmy a výdavky počítané správne. Rozsah tejto časti nie je obmedzený a je možné uviesť všetko, čo je potrebné na vysvetlenie výpočtu vplyvov návrhu, alebo je možné uviesť odkazy na tabuľky samostatne priložené k doložke.
Výpočet vplyvu na príjmy
Predkladateľ: Uvedie výpočty vplyvov na príjmy na základe predpokladaných objemov aktivít uvedených v časti 2.3.3. prílohy č. 13.a.
MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.
Výpočty príjmov sú spravidla kombináciou “základu” a “sadzby”.
 
Výpočet nákladov
Predkladateľ: Uvedie požadované vstupy a výpočty požadovaných výdavkov na základe odhadovaného objemu aktivít v časti 2.3.3. prílohy č. 13.a.
MF SR: Skontroluje logiku týchto výpočtov a v prípade potreby požiada o ich vysvetlenie alebo úpravu.
Logický reťazec stanovovania nákladov:
NÁVRH  →  ZMENA OBJEMU AKTIVÍT  →  POŽADOVANÉ VSTUPY →   NÁKLADY
V tejto fáze je nevyhnutné najprv stanoviť vstupy, ktoré si vyžiadajú zmeny v objeme aktivít, ako je to uvedené v časti 2.3.3. prílohy č. 13.a a následne vypočítať náklady na tieto vstupy.
Stanovenie požadovaných vstupov –  bežné druhy vstupov sú:
 
        zamestnanci – práca s klientmi, uplatňovanie nariadení a riadenie činností programu.  Počet (a typ) zamestnancov neurčuje iba objemy miezd (610) a poistného (620), ale má vplyv aj na objem tovarov a služieb (630), keďže tieto často súvisia s počtom zamestnancov.
        vybavenie – pracovné stoly, počítače a pod. pre zamestnancov. Zariadenia nevyhnutné na poskytovanie služieb (napr. lavice v školách alebo laboratórne vybavenie). Niektoré návrhy nemusia požadovať nových zamestnancov, ale napríklad si budú vyžadovať nákup nového vybavenia.         
        iné prevádzkové náklady – vrátane nákladov na elektrickú energiu, vykurovanie, telekomunikácie, prenájom priestorov, pohonných hmôt, tlačenia materiálov a pod.
        dopravné náklady – vozidlá pre zamestnancov, výdavky na služobné cesty, autobusy pre klientov, domáca a medzinárodná preprava.
        kapitálové investície – nové budovy, dátové alebo komunikačné systémy a pod.
 
2.4. Vyplnenie tabuliek č. 4 až 6 prílohy č. 13.a
Neoddeliteľnou súčasťou prílohy č. 13.a sú tabuľky č. 4 až č. 6 pre výpočet vplyvu na príjmy, výdavky a zamestnanosť.
        pre návrhy bez vplyvov na rozpočet verejnej správy sa tabuľky č. 4 až č. 6 nemusia osobitne vypĺňať, v prílohe č. 13 v časti A.2 stačí uviesť, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy;
        v prípade návrhov s vplyvom na rozpočet verejnej správy na príjmy a výdavky spolu do 300 000 Eur vrátane v každom z rokov za celé sledované obdobie, vypĺňajú sa iba súčtové riadky (t. j. riadky „celkom“) bez podrobnejšej klasifikácie;
        v prípade návrhov s vplyvom na rozpočet verejnej správy na príjmy a výdavky spolu nad 300 000 Eur aspoň v jednom z rokov za celé sledované obdobie, vypĺňajú sa tabuľky č. 4 až 6 za každý dotknutý subjekt verejnej správy.
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.  Zhrnutie v prílohe č. 13.a 5 časti 2.1. sa vypĺňa podľa jednotlivých subjektov verejnej správy. Ak sa vplyv týka viacerých programov programovej štruktúry (ďalej len programov), vyplnia sa tabuľky č. 4 až č. 6 za každý program; predkladateľ uvedie rozčlenenie podľa programov taktiež v zhrnutí 2.1. Tento postup sa uplatní aj v prípade, ak sa návrh týka viacerých programov u viacerých subjektov verejnej správy.
2.4.1. Tabuľka č. 4: tabuľka vplyvov na príjmy
Predkladateľ: Výška odhadovaného vplyvu na príjmy za jednotlivé subjekty verejnej správy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 13.a.
Tabuľka príjmov by mala vyjadrovať celkový vplyv na príjmy podľa podrobnej klasifikácie príjmov na základe vstupov od pripomienkujúcich strán. Celkový vplyv návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy v členení podľa jednotlivých subjektov verejnej správy, je potrebné uviesť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 13.a.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na príjmy rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.
 
2.4.2. Tabuľka č. 5: tabuľka vplyvov na výdavky
Predkladateľ :Výška odhadovaného vplyvu na výdavky za jednotlivé subjekty verejnej správy / programy, na ktoré má návrh vplyv, sa uvedie do súhrnnej tabuľky v časti 2.1 prílohy č. 13.a na základe podrobnejších údajov z tabuliek č. 4 až č. 6. Na základe podkladov a konzultácií spracuje predkladateľ súhrnnú tabuľku za celý návrh. Tabuľka výdavkov by mala vyjadrovať celkový vplyv na výdavky podľa podrobnej klasifikácie výdavkov na základe vstupov od  dotknutých strán.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na výdavky rozpočtu verejnej správy. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.
 
2.4.3. Tabuľka č. 6: tabuľka vplyvov na zamestnanosť
Predkladateľ: Ak daný návrh nemá žiadny vplyv na zamestnanosť, tabuľka č. 6 sa nemusí vypĺňať. V prípade, že vplyvom návrhu dochádza k nárastu alebo úbytku pracovných miest vo verejnej správe, je potrebné túto skutočnosť uviesť v tabuľke. Predkladateľ vyplní predpokladané počty zamestnancov so znamienkom plus alebo mínus do príslušného riadku podľa vykonávanej činnosti.  V nasledujúcich rokoch je potrebné uvádzať celkové počty zamestnancov, nielen medziročný nárast ich počtu. Podľa predpokladaného platového zaradenia predkladateľ vyplní aj priemerné mzdové výdavky pripadajúce na jedného zamestnanca v danej kategórii, t. j. vrátane všetkých tarifných i nadtarifných zložiek platu. V ďalších rokoch by mal predkladateľ uvažovať so všeobecnou valorizáciou priemerných mzdových výdavkov na príslušný rok. Celkové mzdové náklady na týchto pracovníkov so stanovenými priemernými mzdovými výdavkami budú v spodnej časti tabuľky prepočítané automaticky. Tabuľka zamestnanosti by mala ukazovať celkový vplyv návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe určený na základe vstupov od dotknutých subjektov. Celkový vplyv návrhu na zamestnanosť podľa jednotlivých subjektov verejnej správy / programov je potrebné zahrnúť do súhrnnej tabuľky č. 1 v časti 2.1. prílohy č. 13.a.
MF SR: Vyhodnotí primeranosť projekcií a výpočtov. Potvrdí, že údaje v tabuľke sú náležite roztriedené a dávajú jasný obraz o vplyve návrhu na zamestnanosť vo verejnej správe. Ak sa vyskytnú problémy, požiada predkladateľa, aby upravil príslušné číselné hodnoty.
DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ právneho predpisu:    vláda SR
2.    Názov návrhu právneho predpisu:    návrh zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    je/nie je upravená v práve Európskej únie:
-    primárnom v čl. 10 a 14 ZEÚ, čl. 18 ZFEÚ (nediskriminácia na základe štátneho občianstva) čl. 20, 22 ZFEÚ
-    sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva -
po 30. novembri 2009)
1.    legislatívne akty,
2.    nelegislatívne akty,
-    sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009),
Rozhodnutie Rady z 25. júna a 23. septembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov EP, pripojených k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom (2002/772/Euratom), Mimoriadne vydanie Ú.v.EÚ
kap 1/zv. 4

b)    je/nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C- 145/04 Španielske kráľovstvo
verzus Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska  zo dňa 12. 9. 2006, I-07917 [2006]
Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-300/04 Eman a Sevinger proti College van burgemeester en wethouders van Den Haag zo dňa z 12. 9. 2006, I- 08055 [2006]
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia  - k vstupu SR do EÚ 1. máj 2004
b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov -
c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie - konanie vo veci č. 2012/2217 za porušenie zmluvy kvôli nemožnosti zakladať politické strany občanmi iných členských štátov - v štádiu formálneho oznámenia
d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia -
5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie: Úplný
6.    Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie):
MV SR
B.    Osobitná časť
K Čl. I
K § 1:
Vymedzuje sa predmet úpravy tohto zákona, ktorými sú podmienky vedenia volebnej kampane a financovania volebnej kampane pre všetky druhy volieb konané v Slovenskej republike.
K § 2:
Definuje sa pojem volebnej kampane ako akákoľvek činnosť politického subjektu a kandidátov smerujúca k propagácii politických subjektov a kandidátov. Ustanovuje sa, že volebná kampaň sa začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Volebné moratórium je zavedené vo všetkých doterajších zákonoch upravujúcich voľby s výnimkou volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ako nástroj na vytvorenie časového priestoru, v rámci ktorého sa má volič slobodne rozhodnúť komu odovzdá svoj hlas bez ovplyvňovania inými subjektmi, ktoré sa podieľajú na vedení volebnej kampane, alebo ktoré sú nosičmi informácií o kandidátoch. Zákon neobmedzuje subjekty, ktoré sú oprávnené viesť volebnú kampaň do zaregistrovania kandidátnych listín. Významným ustanovením je aj zákaz propagácie politických strán alebo kandidátov v čase vymedzenom pre volebnú kampaň inými subjektmi. Vychádza sa z toho, že kampaň je vecou predovšetkým súťažiacich kandidujúcich subjektov. Nový zákon iným subjektom v súvislosti s týmto obmedzením vytvára priestor, aby svoje názory na podporu kandidujúcich subjektov mohli prejaviť finančne - podporou ich nákladov na vedenie volebnej kampane.
K § 3:
Ustanovuje sa, že politické strany a hnutia môžu na svoju volebnú kampaň vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu vynaložiť maximálne 3 000 000 eur. Inštitút limitu výdavkov na volebné kampaň sa vyskytuje v mnohých krajinách Európskej únie a je vnímaný ako jeden z nástrojov na zabezpečenie rovnosti kandidujúcich subjektov vo voľbách. Z dôvodu transparentnosti použitia finančných prostriedkov na volebnú kampaň sa ukladá politickej strane a politickému hnutiu viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na osobitnom účte pre každú volebnú kampaň samostatne. Osobitné účty musia zobrazovať prehľad platobných transakcií a musia byť nepretržite prístupné tretím osobám. Navrhované zviditeľňovanie príjmov a výdavkov vynaložených na kampaň má podať voličovi obraz a informáciu o tom, kto, aký okruh subjektov, akého spektra podporuje daný kandidujúci subjekt. Umožní tým voličovi dozvedieť sa nielen ciele, ktoré prezentuje kandidujúca politická strana, ktoré hodlá vykonať, ak dostane volený mandát, ale aj to, akým politickým smerom je kandidujúci subjekt orientovaný.
O použití finančných a iných prostriedkov na volebnú kampaň sú politické strany a politické hnutia povinné viesť osobitnú evidenciu a poskytovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky na požiadanie doklady z evidencie, prípadne poskytnúť informácie alebo vysvetlenia. Navrhované ustanovenie reaguje na odporúčania Skupiny štátov proti korupcii (GRECO), ktoré žiadalo prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti príjmov a výdavkov politických strán a politických hnutí v súvislosti s volebnou kampaňou.
K § 4:
Navrhuje sa, aby predbežnú a záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň predkladali všetky politické strany a politické hnutia, ktoré vedú kampaň vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu. Nový zákon preberá tieto inštitúty zo zákona o politických stranách a politických hnutiach, z ktorého sa vypúšťajú z dôvodu komplexnosti novej právnej úpravy o volebnej kampani.
Ustanovujú sa náležitosti predbežnej a záverečnej správy o nákladoch na volebnú kampaň a lehoty na ich zverejnenie na webovom sídle politickej strany a politického hnutia a na predloženie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré ich po kontrole, alebo po odstránení prípadných nedostatkov politickou stranou alebo politickým hnutím uverejňuje tiež na svojom webovom sídle.
Navrhnutým ustanovením sa plní odporúčanie GRECO o forme predkladanie predbežných a záverečných správ o volebnej kampani.
K § 5:
Osobitnou úpravou financovania volebnej kampane kandidátmi na funkciu prezidenta Slovenskej republiky sa vyhovie odporúčaniu GRECO súvisiacemu so zvýšením transparentnosti financovania volebnej kampane týchto kandidátov. Oproti doterajšej úprave obsiahnutej v zrušovanom zákone o voľbách prezidenta Slovenskej republiky ide o komplexnejšiu a precíznejšiu úpravu.
Ustanovuje sa, že kandidát na funkciu prezidenta môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur pre obidve kolá volieb a zároveň sa ustanovuje, ktoré náklady sa do tejto čiastky započítajú. Taktiež sa ustanovuje, od akých subjektov je kandidát na funkciu prezidenta oprávnený získavať dary a iné bezodplatné plnenia.
Pokiaľ ide o zisťovanie obvyklej ceny politickej reklamy, má sa za to, že pôjde o takú cenu, za ktorú takýto alebo obdobný produkt predávajú iní vysielatelia s licenciou.
Rovnako ako pri politických stranách a politických hnutiach sa kandidátom na funkciu prezidenta ukladá viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na osobitných účtoch, ktoré musia zobrazovať prehľad platobných transakcií a zároveň tieto účty musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám. Na osobitný účet musia byť vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu a iba do termínu ustanoveného týmto zákonom.
Kandidát na funkciu prezidenta je povinný viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení, ako aj osobitnú evidenciu finančných prostriedkov použitých na volebnú kampaň. Zároveň sa kandidátom ukladá zverejniť na svojom webovom sídle informáciu v členení podľa odseku 11. Tieto informácie je kandidát povinný doručiť aj Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré ich zverejní po dobu piatich rokov.
Na konci paragrafu sa vyjadrujú pravidlá, ktorými sa riadia politické strany, ktoré sa zapoja do volebnej kampane za niektorého z kandidátov na funkciu prezidenta podľa § 2 ods. 3 navrhovaného zákona. Ustanovuje sa, že v týchto voľbách sa na politickú stranu vzťahujú rovnaké pravidlá ako vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa však odchýlky. Tými sú predovšetkým upustenie od predkladania predbežnej správy a finančný limit, ktorý je rovnaký, aký má kandidát na funkciu prezidenta.
K § 6:
V súlade s odporúčaním GRECO, aby sa navrhuje prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti prostriedkov vynaložených na volebnú kampaň kandidátmi na miestnej a regionálnej úrovni, sa v tomto ustanovení upravuje financovanie volebnej kampane nezávislými kandidátmi vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Výška sumy, ktorú môže kandidát vynaložiť na svoju volebnú kampaň sa ustanovuje v závislosti od funkcie, na ktorú kandidát kandiduje. Určuje sa okruh kandidátov, ktorí musia viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na osobitnom účte. Dôvody ustanovenia limitov sú rovnaké ako pre voľby ostatných volených funkcií. Kandidáti na funkcie starostov a primátorov budú mať rovnaké postavenie z hľadiska nakladania s finančnými prostriedkami bez ohľadu na to, či ide o nezávislého kandidáta, alebo o kandidáta na kandidátnej listine politickej strany. Ak volebnú kampaň týchto kandidátov bude viesť politická strana, bude zodpovedná za dodržanie limitov, ktoré sú určené pre jednotlivé funkcie, vrátane zodpovednosti za zverejňovanie vynaložených nákladov na jednom transparentnom účte pre potreby verejnej kontroly. To isté sa vzťahuje aj na kandidátov na predsedov samosprávnych krajov.
Vedenie osobitnej evidencie darov a iných bezodplatných plnení a osobitnej evidencie finančných prostriedkov na volebnú kampaň je obdobne, ako u kandidátov na funkciu prezidenta, uložené aj nezávislým kandidátom. Určuje sa okruh nezávislých kandidátov, ktorí zverejňujú na svojom webovom sídle a zároveň doručujú Ministerstvu financií Slovenskej republiky správu o prostriedkoch, ktoré vynaložili na volebnú kampaň v členení podľa odseku 10.
K § 7:
Ustanovuje sa, že politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo do obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, alebo miestneho zastupiteľstva je povinná postupovať podľa ustanovení o financovaní volebnej kampane politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu, okrem odseku 1 § 3. Tým sa zabezpečí informovanosť voličov o cieľoch politiky politickej strany na komunálnej úrovni a preukáže spätosť poslancov s politickou stranou. Aj v týchto voľbách sa pri preukazovaní nákladov na volebnú kampaň bude politická, strana riadiť rovnakými pravidlami, ako pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Výnimkou je predbežná správa, ktorá by v tomto prípade neplnila sledovaný účel a neustanovuje sa ani limit pretože sa ťažko vyjadruje vzhľadom na možný počet podporovaných kandidátov na funkcie poslancov a jeho zavedenie by mohlo spôsobiť nerovnosť pre politické strany.
K § 8:
Ustanovenie zakotvuje, ktoré orgány vykonávajú kontrolu volebnej kampane a niektoré ich oprávnenia vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. Ide predovšetkým o ministerstvo financií, ktorému zo zákona vyplývajú ťažiskové kompetencie. Keďže vykonávanie kontroly smeruje voči veľkému počtu subjektov na celom území republiky, ustanovuje sa aj pôsobnosť okresných úradov, ako predĺženej ruky ministerstva financií pri vykonávaní kontroly.
Explicitne sa ustanovujú náležitosti záznamu o vykonaní kontroly. Na kontrolu sa vzťahujú všeobecné zásady kontrolnej činnosti ustanovené v § 8 až 13 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Keďže ide len o všeobecné podporné ustanovenia a ide o kontrolu iných subjektov ako orgánov verejnej správy, navrhuje sa ako opatrenie proti nečinnosti kontrolovaných subjektov, navrhuje sa zaviesť aj poriadkovú sankciu na vymoženie potrebnej súčinnosti pri výkone kontroly.
V nadväznosti na povinnosti kandidátov a politických strán započítavať do nákladov na volebnú kampaň aj náklady, ktoré im vznikli pred dňom vyhlásenia volieb je potrebné mať na zreteli, že kontrolné orgány budú vychádzať z princípu, podľa ktorého musí byť zrejmá priama súvislosť nákladov vynaložených na propagáciu kandidáta alebo politickej strany s voľbami, ktoré ešte nie sú vyhlásené, ale je zrejmé, že vyhlásené v zákonom ustanovenej lehote budú. Tento princíp zohľadňuje vecnú stránku, pretože časovo toto obdobie nemožno vymedziť. Z propagácie musí byť jednoznačné, že ten, kto ju objednal a realizoval pred vyhlásením volieb, tak robil s úmyslom zviditeľniť sa za účelom získania volenej funkcie.
K § 9:
Najvýznamnejším nosičom informácií týkajúcich sa volebnej kampane, teda propagácie kandidujúcich subjektov sú rozhlasové a televízne médiá. Svojou činnosťou prinášajú informácie najširšiemu spektru voličov. Úprava vysielania politickej reklamy v týchto médiách je vlastná právnym poriadkom skoro všetkých štátov vzhľadom na ich význam.
Zakotvuje sa povinnosť Rozhlasu a televízie Slovenska vyhradiť vysielací čas na vysielanie politickej reklamy a tiež jeho rovnomerné rozdelenie medzi jednotlivé kandidujúce politické subjekty. Vysielateľom, ktorí majú oprávnenie vysielať na základe licencie, sa umožňuje vyhradenie vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy a jeho rovnomerné rozdelenie medzi jednotlivé kandidujúce politické subjekty. Navrhované pravidlá majú garantovať rovnosť všetkých kandidujúcich subjektov, ktoré si uplatnia nárok na propagáciu svojej činnosti v týchto médiách. Pri úprave sa vychádzalo aj z doterajšej úpravy a poznatkov praxe.
Náklady na politickú reklamu uhrádzajú kandidujúce politické strany, politické hnutia a koalície. Rozhlasu a televízii Slovenska a vysielateľom s licenciou sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť pre všetky kandidujúce politické subjekty rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky.
K § 10:
Úprava vysielania politickej reklamy pre kandidátov na funkciu prezidenta v rozhlase a televízii je obdobná ako pri voľbách do národnej rady a Európskeho parlamentu a zdôvodnená v odôvodnení § 9 s tým rozdielom, že náklady na politickú reklamu uhrádzajú kandidáti na prezidenta.
K § 11:
Ustanovuje sa čas vysielania politickej reklamy.
Vysielanie politickej reklamy musí byť odlíšené od ostatných vysielaných relácií.
Zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci politickej reklamy budú mať kandidujúce politické subjekty.
Za politickú reklamu sa nepovažuje vysielanie spravodajských a publicistických programov, ak sa realizujú v súlade s programovou službou.
Porušenie pravidiel pri vysielaní politickej reklamy sa postihuje podľa osobitných predpisov, ktorým je v tomto prípade zákon č. 308/2008 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná úprava je zosúladená so zákonmi upravujúcimi vysielanie a retransmisiu.


K § 12:
Upravuje sa vysielanie počas volebnej kampane pre voľby do orgánov územnej samosprávy, a to tak, že Rozhlas a televízia Slovenska a vysielateľ s licenciou môžu na čas začínajúci sa 21 dní pred dňom konania volieb a končiacom sa 48 hodín pred dňom konania volieb vyhradiť vysielací čas na diskusné programy aj pre kandidátov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, starostu obce, primátora mesta a poslanca obecného, mestského alebo miestneho zastupiteľstva v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Čas vysielania musí byť určený takým spôsobom, aby nebol žiadny z kandidátov znevýhodnený.
        Zároveň sa zakazuje vysielanie iných ako diskusných programov vyššie uvedených kandidátov v rozhlasovom a televíznom vysielaní, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech kandidáta je zakázané.

K § 13:
    Zakazuje sa zverejňovanie informácií o uvedených kandidujúcich subjektoch v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve, a to v ich prospech, ako aj neprospech v čase 48 hodín pred začiatkom konania volieb až do skončenia hlasovania.
K § 14:
Za účelom zvýšenia transparentnosti vedenia volebnej kampane sa zavádza  povinnosť opatriť produkty volebnej reklamy údajmi o objednávateľovi a dodávateľovi týchto produktov. Takýto postup sa vzťahuje aj na prezentáciu predvolebných a volebných prieskumov verejnej mienky.
Ide o jedno z opatrení, ktoré súvisí s porušovaním pravidiel volebnej kampane. Doterajšia prax ukázala, že často nebolo možné zistiť kto, na pokyn koho a za čo konal pri propagácii v prospech alebo neprospech kandidujúceho subjektu. Zavedením nových pravidiel bude možno odhaliť konania, ktoré sú v rozpore so zákonom a za ktoré bude môcť byť porušovateľ potrestaný.
K § 15:
Ustanovuje sa povinnosť obce všeobecne záväzným nariadením vyhradiť miesta a upraviť podmienky na umiestňovanie volebných plagátov na verejných priestranstvách počas volebnej kampane pre jednotlivé druhy volieb. Takáto úprava už existovala v doterajších predpisoch. Jej cieľom je určiť pravidlá obcou pre vylepovanie predvolebných plagátov, a to na objektoch a plochách, ktorými obec disponuje.
K § 16:
Zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov sa stále častejšie objavuje v prostriedkoch masovej komunikácie. Tejto činnosti sa venujú najmä renomované inštitúcie vykonávajúce túto činnosť na všeobecne uznávaných princípoch. Vo verejnosti však rezonuje, že za prieskumami verejnej mienky sú neraz ťažko identifikovateľné subjekty a médiá vyjadrujú prostredníctvom odborníkov rôzne názory na ich objektivitu. Často sa hovorí v tomto smere aj o účelových objednávkach. Keďže ide o jeden z významných spôsobov ovplyvňovania voličov, ktorý nadobúda význam najmä v čase približujúcich sa volieb, ustanovuje sa moratórium aj na túto činnosť.
Z uvedeného dôvodu sa zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v čase 21 dní pred dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skočenia hlasovania javí ako opodstatnený.
K § 17:
Navrhovaná úprava zakotvuje pre rôzne subjekty povinnosti a obmedzenia. Ako hrozba postihu porušovateľom týchto povinností a obmedzení sa zakotvujú pre právnické osoby, tzv. správne delikty, ktoré majú pôsobiť preventívne, ale aj ako postih pre právnické osoby, ktoré nebudú dodržiavať zákonom ustanovené pravidlá.
V ustanovení sa ustanovujú ich skutkové podstaty a sankcie, ktoré je možné, v prípade ich spáchania, uložiť. Na konanie o správnych deliktoch sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
V jednotlivých odsekoch sú tieto skutkové podstaty rozdelené z hľadiska postihu štátnych orgánov tak, aby inklinovali k pôsobnosti toho štátneho orgánu, ktorý má k problematike vymedzením svojej pôsobnosti najbližšie.
Pokiaľ ide o výšku sankcií, navrhované rozpätia zohľadňujú jednak to, že ide o postih právnickej osoby, jednak umožňujú správnemu orgánu posúdiť mieru zavinenia a intenzitu konania alebo nekonania porušovateľa povinnosti alebo zákazu.
K § 18:
Obdobne ako v § 17 sa v tomto ustanovení zavádzajú nové skutkové podstaty priestupkov a sankcie vo vzťahu k fyzickým osobám.
Skutkové podstaty sa viažu jednak priamo k porušeniu zákazov ustanovených v zákone, jednak reagujú na poznatky z praxe a najmä vo verejnosti často diskutovanej otázky, týkajúcej sa tzv. „kupčenia“ s neodovzdanými hlasovacími lístkami.
Pokiaľ ide o konanie a procesné pravidlá, bude sa prejednávanie týchto skutkových podstát riadiť pravidlami ustanovenými osobitným predpisom o priestupkoch, t.j. zákonom SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

K Čl. II
K bodu 1:
Právo voliť a byť volený do orgánov politickej strany a politického hnutia sa priznáva aj občanom iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Dôvodom uvedenej úpravy je umožniť občanom iných členských štátov Európskej únie zakladať politické strany a politické hnutia (ďalej len „politická strana“) a byť ich členmi, a tak za rovnakých podmienok ako občania Slovenskej republiky byť volení do orgánov miestnej samosprávy. Touto úpravou sa zosúlaďuje vnútroštátne právo s článkom 22 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že: „Každý občan únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, má právo voliť a byť volený do orgánov miestnej samosprávy vo voľbách v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu“.
K bodu 2:
Ide o pojmové zosúladenie s inými právnymi predpismi.

K bodu 3:
Úprava legislatívno-technického charakteru nadväzujúca na navrhované znenie § 30.
K bodu 4:
Upresňujú sa podmienky zápisu politickej strany s dodatkom „v likvidácii“ do registra strán a dokumentu, ktorý je potrebné predložiť spolu s oznámením likvidátora.
K bodu 5:
Vypustenie § 21 upravujúceho náklady na účely volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje z dôvodu, že uvedená problematika bude súčasťou komplexnej právnej úpravy volebnej kampane v samostatnom zákone.
K bodu 6:
Upresňuje sa § 22 upravujúci príjmy politickej strany. Po navrhovanej úprave § 22 explicitne ustanoví, z ktorých zložiek pozostávajú príjmy politickej strany, pričom sa odstráni priestor na prípadné pochybnosti.
K bodu 7:
Úprava legislatívno-technického charakteru nadväzujúca na terminológiu použitú v § 23 ods. 2 písm. a) bod 1.
K bodu 8:
Upresňuje sa vedenie osobitnej evidencie darov a bezodplatných plnení a sprísňujú sa požiadavky na vedenie osobitnej evidencie prijatých členských príspevkov. Politická strana bude povinná viesť osobitnú evidenciu všetkých členských príspevkov, pričom členské príspevky bude možné prijať iba bezhotovostnou platbou. Uvedená úprava zabezpečí väčšiu transparentnosť financovania politických strán.
K bodu 9:
Zavádza sa povinnosť politickým stranám každoročne do 31. januára zverejniť na svojom webovom sídle alebo v dennej tlači zoznam osôb, ktoré prispeli na jej činnosť v predchádzajúcom kalendárnom roku sumou vyššou ako je minimálna mzda alebo darom alebo iným bezodplatným plnením, ktorých hodnota je vyššia ako minimálna mzda. Uvedená úprava zabezpečí väčšiu transparentnosť financovania politických strán a zároveň umožní verejnosti prístup k informáciám.
K bodu 10:
Úprava legislatívno-technického charakteru.
K bodu 11 a 12:
Podrobnejšie sa upravujú náležitosti darovacej zmluvy. Cieľom je zabezpečenie väčšej transparentnosti financovania a vedenia účtovníctva politických strán.
K bodu 13:
Úprava legislatívno-technického charakteru nadväzujúca na navrhovanú úpravu v § 23
ods. 2 písm. f).
K bodu 14:
    Náležitosti darovacej zmluvy sa rozširujú o podpis štatutárneho orgánu strany. V prípade, ak ide o dar v hodnote najviac 500 eur, môže darovaciu zmluvu podpísať poverený zástupca strany.
K bodu 15:
Cieľom rozšírenia vymedzenia pojmu „bezodplatné plnenie“ je okrem príkladov uvedených v tomto ustanovení, pokryť všetky ďalšie prípadné aktivity, ktoré by tretie osoby mohli vyvíjať na prospech a podporu činnosti politickej strany.
K bodu 16:
Navrhovaná úprava obmedzí prípady netransparentného financovania a vedenia účtovníctva politickej strany. V nadväznosti na § 22 ods. 3, v ktorom je politickej strane uložená povinnosť viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení sa navrhovanou úpravou explicitne stanovuje, aké údaje musia uvedené evidencie obsahovať. Zabezpečí sa tak väčšia transparentnosť pri prijímaní darov a iných bezodplatných plnení, ako aj prehľadnosť v uvedených evidenciách.
K bodu 17 a 18:
Ustanovenia § 24 ods. 1 písm. f) a § 24 ods. 1 písm. g) sa navrhovanou úpravou zosúlaďuje s novonavrhovaným zákonom o volebnej kampani. V tomto zákone sa totiž nanovo upravujú subjekty, ktoré môžu poskytovať svoje finančné prostriedky na podporu činnosti politickej strany.
K bodu 19:
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie väčšej transparentnosti financovania politických strán. Navrhuje sa forma, ktorá umožní identifikovať subjekt, ktorý peňažný dar poskytol. Zároveň sa reaguje na to, že vznikali podozrenia, že politické strany dostávali finančné prostriedky rôznymi formami od neidentifikovateľných sponzorov.
K bodu 20:
S cieľom zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy finančných príspevkov, ktoré sú politickým stranám uhrádzané zo štátneho rozpočtu, navrhuje sa do tohto zákona zakotviť ustanovenie týkajúce sa podmienok uhrádzania príspevku za hlasy, ktoré je v súčasnosti predmetom právnej úpravy zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
K bodu 21:
V nadväznosti na odporúčanie „Skupiny štátov proti korupcii“ (ďalej len „GRECO“) zabezpečiť, aby boli výročné správy politických strán ľahko dostupné pre verejnosť ich bude Národná rada Slovenskej republiky zverejňovať na svojom webovom sídle a zároveň ich uloží aj vo verejnej časti registra účtovných závierok v termíne do 31. júla kalendárneho roka, a to po dobu 10 rokov odo dňa ich zverejnenia. S cieľom zabezpečiť prehľadnosť, výročné správy budú zverejňované v členení podľa rokov a bude ich možné vyhľadávať podľa názvu politickej strany. Navrhovaná 10 ročná lehota zverejňovania výročných správ vychádza zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Ďalej sa upresňujú a dopĺňajú náležitosti výročnej správy a zavádza sa povinnosť politickej strany uzatvoriť zmluvu o audite s vyžrebovaným audítorom. Ide o zosúladenie s právnou úpravou § 21 ods. 5 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v ktorom sa stanovuje, že zmluva o audite sa uzavrie vždy, ak bol audítor určený žrebom podľa osobitného predpisu (zákona č. 85/2005 Z. z. o  politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov). Taktiež sa zavádza povinnosť politickej strany zložiť kauciu, prostredníctvom ktorej sa sleduje dosiahnutie zabezpečenia úhrady odmeny za vykonanie auditu a zároveň sa navrhuje kompetencia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) zapísať politickú stranu v registri strán s dodatkom „v likvidácii“ v prípade, ak strana nezloží kauciu v zákonom požadovanej lehote. Dňom tohto zápisu strana vstupuje do likvidácie a bude môcť vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so svojím zrušením. Účinky zápisu strany s dodatkom v likvidácií nastávajú ihneď po vykonaní zápisu do registra.
Ďalej sa zavádza sankcia za neodstránenie nedostatkov výročnej správy v určenom termíne, ktorou je pozastavenie vyplatenia príspevku na činnosť a príspevku na mandát až do ich odstránenia. Ak strana odstráni nedostatky v určenom termíne, Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) strane poukáže príspevok na činnosť a príspevok na mandát dodatočne aj za obdobie pozastavenia jeho vyplácania, avšak znížený o 10%. Cieľom je zavedenie sankcie za neplnenie zákonom stanovenej povinnosti zo strany politickej strany.
V nadväznosti na odporúčania GRECO aby bol zaistený ľahký prístup verejnosti k výročným správam politických strán a zabezpečiť, aby mechanizmus nastolenia sankcií za porušenie pravidiel o financovaní politických strán bol účinný sa navrhuje kompetencia ministerstva vnútra zapísať politickú stranu v registri strán s dodatkom „v likvidácii“ v prípade, ak strana nepredložila výročnú správu alebo ak nepredložila úplnú výročnú správu ani po výzve na odstránenie nedostatkov, a to v oboch prípadoch za dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia. Dňom tohto zápisu strana vstupuje do likvidácie a bude môcť vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so svojím zrušením. Účinky zápisu strany s dodatkom v likvidácií nastávajú ihneď po vykonaní zápisu do registra.
Ďalej sa stanovujú podmienky, za splnenia ktorých politická strana nemusí vyhotovovať výročnú správu a nemusí mať overenú účtovnú závierku, overenie súladu výročnej správy s účtovnou závierkou, ani správu o preverení súladu hospodárenia strany s týmto zákonom. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že politická strana, ktorá vstúpila do likvidácie, a ktorá skončila likvidáciou už nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ktoré by inak bola povinná uhradiť ako sankciu za nepredloženie výročnej správy a za vykonanie auditu.
V nadväznosti na odporúčanie GRECO prehodnotiť sankcie za porušovanie pravidiel financovania politických strán tak, aby boli primerané a odradzujúce, upravila sa výška pokút zvlášť pre jednotlivé správne delikty. V prípade sankcie za nepredloženie výročnej správy  v lehote podľa § 30 ods. 1 sa pevne stanovila výška pokuty. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že pri posudzovaní porušenia tejto povinnosti nie je priestor pre správnu úvahu orgánu, ktorý vedie konanie o uložení pokuty. Zavedením pevne stanovenej výšky pokuty sa odstráni nebezpečenstvo prípadného subjektívneho posudzovania správneho orgánu pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty a riziko korupcie. V prípade ostatných správnych deliktov sa zavádza pevne stanovená, minimálna výška pokuty a zároveň sa upravuje maximálna výška pokuty.
Ďalej sa v nadväznosti na rozšírenie okruhu povinností, ktoré sa v týmto zákonom ukladajú rozširuje aj počet sankcií za ich nesplnenie. Ide o sankciu, predmetom ktorej je uloženie pokuty v pevne stanovenej výške 1000 eur právnickej osobe, ktorá si nesplní povinnosť uloženú v § 31a.
Zároveň sa predlžuje subjektívna lehota, v rámci ktorej môže ministerstvo vnútra alebo ministerstvo financií uložiť pokuty za jednotlivé správne delikty na dva roky.
K bodu 22:
Zavádza sa oznamovacia povinnosť pre osoby, ktoré poskytnú v kalendárnom roku politickej strane dar alebo iné bezodplatné plnenie v hodnote vyššej ako je minimálna mzda. Táto skutočnosť sa oznamuje ministerstvu financií, a to najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ministerstvo financií vypracuje a uverejní na svojom webovom sídle vzor formulára, na ktorom sa oznámenie bude podávať. Cieľom ustanovenia je zabezpečenie transparentnosti financovania politických strán. Týmto ustanovením sa nadväzuje na navrhované ustanovenie § 22 ods. 5, aby bolo možné overiť pravdivosť politickou stranou zverejnených informácií pre verejnosť.
Fyzická osoba, ktorá si nesplní uvedenú oznamovaciu povinnosť sa dopustí priestupku, za ktorý ministerstvo financií uloží pokutu v pevne stanovenej sume, a to vo výške 300 eur.
K bodu 23:
Ide o prechodné ustanovenia k navrhovanej právnej úprave účinnej od 1. januára 2014. Výročné správy za rok 2013 predložia politické strany podľa predpisov účinných do
31. decembra 2013.
Ďalej sa v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 31a ustanovuje, že prvé oznámenie o poskytnutí príspevku strane za rok 2014 sa predkladá do 31. januára 2015.
Konania o uložení pokút začaté do 31. decembra 2013 budú ukončené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.
K Čl. III
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť v rovnakom čase ako zákon o výkone volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na ich vzájomnú previazanosť.
V Bratislave 14. augusta 2013
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky


 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore