Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov 172/2005 účinný od 01.07.2005 do 30.06.2008

Platnosť od: 28.04.2005
Účinnosť od: 01.07.2005
Účinnosť do: 30.06.2008
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Štátne orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST15JUD5DS12EUPPČL0

Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov 172/2005 účinný od 01.07.2005 do 30.06.2008
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 172/2005 s účinnosťou od 01.07.2005

Vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 172/2005, dátum vydania: 28.04.2005

5

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť Potreba novely zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike (ďalej len „doterajší zákon“) vyplynula z analýzy jeho uplatňovania v praxi. Vážnymi nedostatkami sú nejasnosti ohľadom interpretácie a uplatňovania, ako i praktická nevykonateľnosť viacerých ustanovení. Najväčšie nedostatky a kompetenčné problémy sa ukázali najmä v procese uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych objednávok výskumu a vývoja. Pre nemožnosť zmysluplnej praktickej implementácie sa doteraz nepodarilo ani začať proces periodického hodnotenia.

Potreba zmien doterajšieho zákona súvisí aj so záväzkami v oblasti harmonizácie národnej legislatívy s legislatívou Európskej únie.

Vzhľadom na rozsah potrebných zmien a doplnkov sa Ministerstvo školstva SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) rozhodlo namiesto novelizácie doterajšieho zákona pristúpiť k tvorbe návrhu nového zákona, pre ktorý sa v súlade s obsahom zákona, ako aj so svetovým trendom, zvolil názov „zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja“ (ďalej len „nový zákon“). Nový zákon nahrádza doterajší zákon a zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky.

Novým zákonom sa sleduje dosiahnutie vyššej efektívnosti využitia finančnej podpory výskumu a vývoja s cieľom prispieť k rozvoju ekonomiky, kultúry a spoločnosti Slovenskej republiky. Medzi základné princípy navrhovanej právnej úpravy patrí autonómnosť a sloboda vedeckého bádania.

Návrh nového zákona je porovnateľný s obdobnými zákonmi vo vyspelých krajinách. Súčasne rešpektuje historický vývoj, zvyklosti a tradície v oblasti vedy a techniky v Slovenskej republike. Na druhej strane sa návrh nového zákona usiluje reflektovať zmeny vyplývajúce z účasti Slovenskej republiky na tvoriacom sa Európskom výskumnom priestore. Rešpektuje potrebu zosúladenia obsahu legislatívneho rámca, ale aj pojmového aparátu, s legislatívou Európskej únie a jej členských krajín, odporúčaní OECD a UNESCO, a to jednak z dôvodov kompatibility práva, ale taktiež v záujme kompatibility štatistického výkazníctva.

Návrh nového zákona je vo viacerých oblastiach v obsahovom súlade s doterajším zákonom. Najdôležitejšie zmeny v novom zákone v porovnaní s doterajším zákonom sa týkajú týchto oblastí:

1. Zmena názvu zákona – táto zmena predovšetkým sleduje zosúladenie názvu zákona s jeho obsahom. Zákon pojednáva predovšetkým o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.

2. Zosúladenie pojmového aparátu s pojmovým aparátom používaným EÚ na základe odporúčaní OECD a UNESCO; presne v súlade s terminológiou OECD sa ustanovuje výskum v členení na základný výskum a aplikovaný výskum a vývoj ako tvorivé činnosti pre potreby rozvoja vedy a techniky. Ďalej ustanovuje pojmy infraštruktúra výskumu a vývoja, projekt výskumu a vývoja a projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja (ďalej len „rozvojový projekt“), definuje žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja alebo na riešenie rozvojového projektu (ďalej len „projekt“), príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa tejto podpory a zodpovedného riešiteľa. Súčasťou základných ustanovení zákona je ustanovenie základných prvkov štátnej vednej a technickej politiky - dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky ako dokumentu, ktorý obsahuje základné zámery a ciele v oblasti výskumu a vývoja v Slovenskej republike a národného programu rozvoja vedy a techniky ako programu v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

3. Nový zákon definuje orgány s pôsobnosťou vo vede a technike. V súlade s kompetenčným zákonom určuje vláde a ministerstvu školstva ústredné kompetencie vo výskume a vývoji, ako činností v oblasti vedy a techniky. Tieto sa týkajú predovšetkým napĺňania štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a jej napĺňaní prostredníctvom národného programu rozvoja vedy a techniky.

4. Na rozdiel od doterajšieho zákona nový zákon obsahuje ustanovenia týkajúce sa postavenia a činnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja (ďalej len „agentúra“) a legislatívne ustanovuje Radu vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku (ďalej len „Rada pre vedu a techniku“) ako poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

5. Vložením ustanovení o agentúre do nového zákona sa sleduje zjednotenie ustanovení a postupov týkajúcich sa výskumu a vývoja, čomu súčasná existencia dvoch samostatných zákonov bola istou prekážkou. Takýto postup bol ministerstvu školstva odporúčaný aj v legislatívnom procese schvaľovania doterajšieho zákona a zákona o agentúre na podporu vedy a techniky. Navyše, na základe návrhu vlády sa pripravuje výraznejšia podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu prostredníctvom agentúry. Preto je nevyhnutné doplniť štruktúru a orgány agentúry tak, aby sa zvýšila transparentnosť a posilnila odbornosť a efektívnosť činnosti jej odborných orgánov a vytvorili sa podmienky na to, aby činnosť agentúry zodpovedala týmto novým podmienkam.

6. Rada pre vedu a techniku, ktorá sa navrhuje zriadiť ako stály poradný orgán vlády cestou zmeny zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

7. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú ustanovení o organizácii podpory výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu. Nový zákon sa zaoberá iba priamou podporou výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu, nakoľko otázky eventuálnej nepriamej podpory sú predmetom iných právnych predpisov. Z rovnakého dôvodu sa nový zákon nezaoberá podporou výskumu a vývoja z iných napr. privátnych zdrojov.

8. Nový zákon ustanovuje, že s výnimkou financovania Slovenskej akadémie vied sa podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu uskutočňuje prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Odstraňujú sa tým súčasné kompetenčné problémy, ktoré vytvárali oddelenie rozhodovacích a výkonných kompetencií ústredných orgánov. Tieto sa v ostatnom období prejavovali pri financovaní štátnych programov výskumu a vývoja (ďalej len „štátnych programov“), ale aj projektov, resp. úloh výskumu a vývoja agentúry.

9. Nový zákon rozlišuje inštitucionálnu podporu, prostredníctvom ktorej sa poskytujú finančné prostriedky iba inštitúciám zriadeným zákonom – t.j. prostriedky na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied a finančné prostriedky na špecifický výskum a vývoj na vysokých školách. Účelovou formou podpory výskumu a vývoja poskytuje poskytovateľ - agentúra alebo ministerstvo školstva - prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia konkrétnych problémov vo vymedzenej oblasti vedy a techniky prostredníctvom projektov výskumu a vývoja s určenou dobou riešenia alebo prostriedky na podporu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja prostredníctvom rozvojových projektov. Nový zákon ustanovuje podrobnosti o podmienkach poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Ustanovuje sa spôsob kalkulácie nákladov na riešenie projektu, postup predkladania a posudzovania žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu, spôsob poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu a ustanovenia týkajúce sa práv k výsledku riešenia projektu.

10. Novým zákonom sa zásadne upravuje systém štátnych programov. Úpravy vychádzajú zo skúseností s uplatňovaním ustanovení doterajšieho zákona týkajúcich sa tematických a horizontálnych štátnych programov a ich podprogramov, kde sa v praxi ukázalo, že podrobné zadávanie úloh výskumu a vývoja „zhora-nadol“ a výber najvhodnejšieho uchádzača prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže je nepružné, administratívne náročné a nevhodné pre výskum a vývoj nakoľko obmedzuje verejnú súťaž a predovšetkým tvorivosť riešiteľských skupín. Ďalším vážnym nedostatkom doterajšieho spôsobu organizácie štátnych programov je skutočnosť, že zákon zveruje prípravu štátnych programov, výber úloh výskumu a vývoja a hodnotenie ich riešenia potenciálnym riešiteľom týchto úloh. Hoci táto skutočnosť vyplýva z objektívnych príčin spočívajúcich vo veľkosti Slovenska a slovenskej výskumno-vývojovej základne, nový zákon obsahuje ustanovenia riešiace do istej miery aj tento problém.

Podľa navrhovaného nového systému štátnych programov sa na ústrednej úrovni štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, Slovenskou akadémiou vied a vysokými školami a za širokej diskusie v odbornej verejnosti pripraví návrhy štátnych programov. Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Pri formulovaní štátnych programov výskumu a vývoja zohráva mimoriadne dôležitú úlohu Rada pre vedu a techniku - poradným orgán vlády pre oblasť vedy a techniky. Štátne programy výskumu a vývoja sa podľa nového zákona uskutočňujú formou riešenia projektov výskumu a vývoja. Podobne sú chápané štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja prostredníctvom projektov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Po schválení štátneho programu výskumu a vývoja alebo štátneho programu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja vládou sa na základe verejných výziev ministerstva školstva na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“) uskutoční verejná súťaž o získanie finančnej podpory riešenia projektov. Projekty predložené uchádzačmi sa hodnotia prostredníctvom odborných orgánov - rád štátnych programov.

V porovnaní s doterajším zákonom sa mení postavenie administrátora štátnych programov. Administrátori štátnych programov uskutočňovaných podľa doterajšieho zákona mali pomerne široký rámec povinností a kompetencií pri príprave a vyhodnocovaní obchodnej verejnej súťaže na riešenie úloh výskumu a vývoja. Zmenou koncepcie štátnych programov sa administrácia štátnych programov, ktorú uskutočňuje ministerstvom školstva, v porovnaní s doterajším stavom zužuje na vyhlasovanie verejnej výzvy, prijímanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov predkladaných žiadateľmi, registráciu projektov výskumu a vývoja, uzatváranie zmlúv a poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov a kontrolu ich vecného a finančného plnenia. Odborné posudzovanie projektov vypracovaných a predložených žiadateľom a kontrolu ich riešenia bude autonómne vykonávať vedecká komunita prostredníctvom odborného orgánu – rady štátneho programu.

Podľa nového zákona má ministerstvo školstva v kompetencii tak ako doteraz - okrem prípravy aj vyhodnocovanie riešenia štátneho programu v súčinnosti s radou štátneho programu.

11. Osobitná pozornosť sa v novom zákone venuje výskumu a vývoju na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Ustanovuje sa, že poskytovanie finančných prostriedkov na výskum a vývoj sa poskytuje v súlade a za podmienok zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a zachováva sa možnosť návratného financovanie podporujúce využitie výsledkov výskumu a vývoja v praxi prostredníctvom neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zriadeného Ministerstvom hospodárstva SR podľa zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z..

12. Ustanoveniami zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). Zavádza sa nová súčasť verejnej vysokej školy – výskumný ústav. Hlavným poslaním výskumného ústavu je vykonávanie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti. Výskumný ústav tým prispieva k plneniu poslania verejnej vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení jej hlavných úloh vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jeho názov. Výskumný ústav sa navrhuje ustanoviť ako samosprávne pracovisko verejnej vysokej školy, v ktorom sa ustanovia orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu: vedecká rada výskumného ústavu (ďalej len „rada ústavu“) a riaditeľ výskumného ústavu (ďalej len „riaditeľ ústavu“). Z hľadiska obsahu navrhovaných ustanovení je ustanovenie výskumného ústavu porovnateľné s postavením fakulty verejnej vysokej školy. Týmito novými ustanoveniami zákona o vysokých školách sa sleduje záujem posilniť kapacitu výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy, vytvorenie predpokladov pre užšie prepojenie výskumnej a vývojovej činnosti vysokej školy s potrebami praxe a vytvorenie priestoru pre možnú transformáciu výskumných ústavov v zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti ústredných orgánov, ktoré o takúto zmenu právneho postavenia – začlenenie do štruktúry verejnej vysokej školy – prejavia záujem.

13. V porovnaní s doteraz platnou legislatívou sa v návrhu nového zákona neuvažuje pokračovať v podpore výskumu a vývoja prostredníctvom vládou schvaľovaných štátnych objednávok výskumu a vývoja (ďalej len „štátna objednávka“) a návrh nového zákona preto neobsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych objednávok. Rovnako sa v porovnaní s doterajším zákonom v novom zákone nezavádza periodické hodnotenie.

14. Dôvody pre vypustenie mechanizmu štátnych objednávok sú nasledovné: zavedením štátnych objednávok výskumu a vývoja sa v doterajšom zákone sledoval záujem vytvoriť mechanizmus na financovanie konkrétnych dobre definovaných problémov jednotlivých rezortov prostredníctvom úloh výskumu a vývoja. Existujúci systém formulovania štátnej objednávky výskumu a vývoja (z pohľadu doterajšieho zákona jednej konkrétnej úlohy výskumu a vývoja) na úrovni ústredného orgánu, sumarizácia štátnych objednávok ministerstvom školstva, schvaľovanie vládou a následné vypisovanie verejného obstarávania na úrovni ústredných orgánov sa predkladateľovi javí ako systém nepružný, predlžujúci riešenie aktuálnych problémov a obmedzujúci kompetencie ústredných orgánov. Navyše, vyčlenenie istého objemu finančných prostriedkov vopred je podnetom na to, aby sa o ne uchádzali aj subjekty, ktoré ich bezprostredne nepotrebujú, len preto, že taká možnosť existuje. Preto ak rezort potrebuje riešiť nejaký problém výskumného charakteru, bude môcť tak urobiť vyčlenením finančných prostriedkov na svoje prioritné úlohy a následne ich vykázať ako prostriedky investované do výskumu.

15. Vypustenie periodického hodnotenia, resp. jeho nezavedenie v novom zákone súvisí s nasledovnými skutočnosťami: hodnotenie výsledkov výskumných a vývojových činností je oprávnené iba ako podklad pre inštitucionálne financovanie, pretože pri financovaní založenom na súťažnom princípe hodnotí kvalitu uchádzača – zodpovedného riešiteľa a riešiteľov a podmienok na riešenie spolu s hodnotením kvality navrhovaného projektu odborný orgán – rada agentúry alebo rada štátneho programu. Vysoké školy a Slovenská akadémia vied, kde forma inštitucionálneho financovania zostáva, majú systém hodnotenia výskumnej a vývojovej činnosti zavedený inými právnymi predpismi (zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied a zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov). V prípade Slovenskej akadémie vied ide z pohľadu financovania, ale aj z pohľadu organizácie, o vnútro-inštitucionálne hodnotenie, nakoľko Slovenskej akadémii vied sú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prideľované ako celku, a nie jednotlivým organizáciám zriadeným Slovenskou akadémiou vied. V prípade vysokých škôl nie je možné oddeliť hodnotenie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti, nakoľko ide o činnosti súvisiace s vysokoškolským vzdelávaním. Aj podľa doterajšieho zákona aj podľa zákona o vysokých školách všetky činnosti vysokých škôl hodnotí Akreditačná komisia – poradný orgán vlády. Navyše, „prierezové“ periodické hodnotenie, tak ako je zakotvené v doterajšom zákone, ktoré v pôvodnej podobe dáva do jednej kategórie veľkú vysokú školu s viac ako tisíc zamestnancami a malý výskumný ústav, je v praxi nerealizovateľné inak ako len úplne formálne.

16. Návrh zákona vo verzii, ktorá bola predložená na medzirezortné pripomienkové konanie, obsahoval viaceré ustanovenia týkajúce sa inovácií. Po zvážení pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní, ako aj vzhľadom na komplexnosť problematiky, prekladateľ upustil od zámeru riešiť novým zákonom aj túto oblasť. Ministerstvo školstva je toho názoru, že problematike inovácií je z hľadiska záujmov Slovenskej republiky potrebné venovať vyššiu pozornosť. Preto odporúča splnomocniť Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo financií SR vypracovaním koncepcie a následne zákona o štátnej podpore inovácií so zakotvením ekonomických mechanizmov priamej a nepriamej podpory inovačného rozvoja.

Návrh nového zákona je v súlade s ústavou a nie je v rozpore s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.Navrhovaná úprava nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov. Z hľadiska dôsledkov vyplývajúcich zo zlepšenia podmienok pre uskutočňovanie výskumu a vývoja by však už v pomerne krátkom horizonte mal byť jeho vplyv na ekonomiku Slovenska, a teda aj na štátny rozpočet, vysoko pozitívny. Nakoľko sa uvažuje s výrazným znížením počtu štátnych programov a celý systém ich administrácie sa zjednodušuje, nevzniknú napriek rozšíreniu úloh agentúry zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o štátnej podpore výskumu a vývoja

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí k záväzkom, ktoré vyplývajú z Prístupovej zmluvy, Aktu o podmienkach pristúpenia a Príloh k Aktu pristúpenia,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu,

-žiadne.

4. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

d) nie je upravená v práve Európskej únie:

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Bezpredmetné, vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky. Na druhej strane sa dôsledne sleduje terminológia EÚ.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

II. Osobitná časťČl. I

K § 1

Paragraf je súčasťou základných ustanovení nového zákona a vymedzuje predmet nového zákona.

K § 2

V súčasnosti sa v oblasti vedy a techniky a výskumu a vývoja na rôznych úrovniach používajú rôzne pojmy. Preto je dôležité legislatívne vymedziť základné a niektoré odvodené pojmy a to najmä na zabezpečenie jasnej a jednoznačnej interpretácie predkladaného návrhu nového zákona. Pri stanovení pojmov sa postupovalo v súlade s príručkou OECD ”Frascati Manual” vydanou v reedícii v roku 2002 pre potreby štatistického zisťovania vo výskume a vývoji s odporúčanými pojmami zaužívanými v krajinách OECD, Európskej únii a v organizácii UNESCO.

V súlade s odporúčaniami OECD nový zákon dôsledne využíva pojem výskum, ktorý sa skladá zo základného výskumu a aplikovaného výskumu a pojem vývoj. Výskum a vývoj sú systematickými tvorivými činnosťami v oblasti vedy a techniky.

K § 3

Nový zákon ustanovuje pojem infraštruktúra výskumu a vývoja, ktorú tvoria osoby uskutočňujúce výskum a vývoj vrátane obslužných osôb a sústava prístrojov, zariadení, informačných, komunikačných a technologických celkov a systémov, ako i ostatných hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktoré slúžia pre potreby výskumu a vývoja.

K § 4

Paragraf vymedzuje pojmy projekt výskumu a vývoja, projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a pojem riešenie projektu. Pre potreby nového zákona a jeho uplatňovania v praxi sú v tomto paragrafe ustanovené pojmy žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu, príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu výskumu a vývoja a zodpovedného riešiteľa projektu.

K § 5

Nový zákon vymedzuje pojem „dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky“ ako dokument, ktorý sa vypracúva na päť až desať rokov a obsahuje základné zámery a ciele výskumu a vývoja v Slovenskej republike a pojem „národný program rozvoja vedy a techniky“ ako program v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zameraný na uskutočňovanie dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky.

Definujú sa štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja ako osobitná forma podpory výskumu a vývoja v oblastiach určených štátom.

K § 6

Paragraf vymedzuje pojem odbor vedy a techniky a splnomocňuje ministerstvo školstva určovaním sústavy odborov vedy a techniky. Sústava odborov vedy a techniky slúži najmä na štatistické a administratívne účely.

Presne v súlade s odporúčaniami OECD (Frascati manuál) sa ustanovujú skupiny odborov vedy a techniky. Prírodné vedy tvorí matematika a počítačové vedy, fyzikálne vedy, chemické vedy a vedy o zemi a životnom prostredí. Technické vedy obsahujú stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, elektronika a iné technické vedy. Medzi lekárske vedy sa zaraďujú najmä základná medicína, klinická medicína, a zdravotné vedy. Pôdohospodárske vedy tvoria poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, veterinárna medicína a príbuzné vedy. Spoločenské vedy tvorí psychológia, ekonomika, pedagogické vedy, právo, politické a iné spoločenské vedy. Humanitné vedy sú história, jazyk a literatúra a iné humanitné vedy.

K § 7

Paragraf ustanovuje členenie právnických osôb a fyzických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj do sektorov výskumu a vývoja. Právnické osoby a fyzické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj sú pre štatistické účely začlenené do štyroch sektorov výskumu a vývoja podľa metodiky OECD používanej pre vykazovanie ukazovateľov výskumu a vývoja prispôsobenej reálnemu stavu v Slovenskej republike. Toto členenie sa používa pri vykazovaní štatistických údajov za oblasť vedy a techniky už od roku 1994.

K § 8

Paragraf vymedzuje vedecko-technické služby ako príbuzné činnosti vykonávané právnickými osobami a fyzickými osobami na podporu výskumu a vývoja. Patria sem najmä poskytovanie a šírenie vedecko-technických informácií a poznatkov vrátane knižničných služieb, činnosti podporujúce prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe, poradenstvo a expertízna činnosť v oblasti výskumu a vývoja, monitoring, prieskum, zber a analýza údajov, informácií a poznatkov, technická normalizácia a posudzovanie zhody výrobkov, patentová a licenčná činnosť, vedecko-technické služby v oblasti metrológie vykonávané podľa osobitného predpisu, súdno-znalecká činnosť, prekladateľstvo a tlmočníctvo v oblasti výskumu a vývoja vykonávané podľa osobitného predpisu.

K § 9

Paragraf ustanovuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky v oblasti výskumu a vývoja. Vláda má ústrednú zodpovednosť za určenie štátnej vednej a technickej politiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a za napĺňanie jej zámerov a cieľov. Vláda schvaľuje a vyhodnocuje plnenie národného programu rozvoja vedy a techniky. Vláda v mene Slovenskej republiky schvaľuje dvojstranné a mnohostranné zmluvy o vedecko-technickej spolupráci a zapájania sa Slovenskej republiky do medzinárodných programov výskumu a vývoja a schvaľuje členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja. Vláda ďalej schvaľuje štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu.

V personálnej oblasti vláda na návrh ministra školstva vymenúva a odvoláva členov Rady pre vedu a techniku a členov predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Na návrh ministra školstva schvaľuje štatút Agentúry na podporu výskumu a vývoja a štatút Rady pre vedu a techniku.

K § 10

Ústredným orgánom štátnej správy s prierezovými kompetenciami v oblasti vedy a techniky s výnimkou výskumu a vývoja zameraného na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo školstva. Potreba legislatívne ustanoviť podrobnosti týkajúce sa prierezových kompetencií v oblasti vedy a techniky na úrovni ústredných orgánov vzniká v dôsledku problémov a interpretačných a kompetenčných nedorozumení pri vypracúvaní a predkladaní závažných materiálov, pri financovaní výskumu a vývoja, ako aj pri koordinácii medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.

V rámci prierezových a koordinačných kompetencii ministerstvo školstva zodpovedá za vytváranie podmienok na uskutočňovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike tvorbou koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov výskumu a vývoja a medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Tieto kompetencie ministerstvo školstva uplatňuje najmä tým, že vypracúva, aktualizuje a po predchádzajúcom prerokovaní v Rade pre vedu a techniku predkladá vláde na schválenie návrh dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky, vypracúva a predkladá vláde na schválenie návrhy štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a programov agentúry. Zákon ďalej ustanovuje, že ministerstvo školstva je zodpovedné za tvorbu metodických materiálov, koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov v oblasti vedy a techniky. Ministerstvo školstva ďalej vypracúva a predkladá vláde návrhy na členstvo a koordinuje účasť Slovenskej republiky v medzinárodných programoch v oblasti výskumu a vývoja a členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja a zabezpečuje reprezentáciu a propagáciu slovenskej vedy a techniky doma a v zahraničí.

Nový zákon ustanovuje ministerstvu školstva povinnosť každoročne vypracovať výročnú správu o stave výskumu a vývoja. Definujú sa aj úlohy ministerstva v oblasti legislatívneho zabezpečenia a efektívneho využívania infraštruktúry výskumu a vývoja.

Navrhovaný spôsob organizačného zabezpečenia výskumu a vývoja sa približuje systémom uplatňovaným vo viacerých európskych krajinách a krajinách OECD.

K § 11

V tomto paragrafe sa ustanovujú povinnosti a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy. Ústredné orgány sa podľa návrhu nového zákona spolupodieľajú na formulovaní zámerov a cieľov a napĺňaní štátnej vednej a technickej politiky v tých oblastiach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť spolupracovať s ministerstvom školstva pri príprave návrhov štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť metodicky usmerňovať zapájanie právnických osôb, ktorých sú zriaďovateľmi, alebo ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti, do medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a vytvárať podmienky na túto spoluprácu.

V porovnaní s doterajším stavom sa ústredným orgánom odoberajú kompetencie v oblasti financovania štátnych programov výskumu a vývoja a projektov Agentúry na podporu vedy a techniky. Odstraňuje sa tým dvojkoľajnosť výberu, riadenia a financovania týchto činností, ktoré spôsobovali vážne problémy vo financovaní výskumu vývoja v ostatnom období.

V rámci zjednodušenia postupu a administrácie uskutočňovania výskumných a vývojových činností, ktoré sa podľa doterajšieho zákona realizovali prostredníctvom štátnych objednávok výskumu a vývoja, sa ustanovuje, že ústredné orgány v rozsahu svojej zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti môžu poskytnúť finančné prostriedky na úhradu výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám na výskum a vývoj podľa osobitného predpisu (Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a doplnení niektorých zákonov).

K § 12

Paragraf obsahuje postavenie a úlohy Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá sa zriaďuje za účelom podpory výskumu a vývoja poskytovaním finančných prostriedkov na riešenie projektov.

Nakoľko agentúra podporuje činnosti – výskum a vývoj – cestou poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov, nový zákon, na rozdiel od doterajšieho zákona o agentúre na podporu vedy a techniky, zavádza nový názov agentúry - Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

Agentúra poskytuje finančné prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja, ktorých zámery, ciele a vecnú náplň určuje žiadateľ, projektov riešených v rámci programov agentúry, projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja.

Pri poskytovaní finančných prostriedkov agentúrou podnikateľským subjektom sa uplatňuje zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Ďalej sa ustanovujú orgány agentúry, ktorými sú riaditeľ agentúry, predsedníctvo agentúry a rady agentúry.

K § 13

Paragraf definuje postavenie riaditeľa agentúry, spôsob jeho vymenúvania a odvolávania a ustanovuje rámec povinností ako štatutárneho orgánu agentúry, povinností vo vzťahu k ministrovi školstva a predsedníctvu agentúry.

K § 14

Predsedníctvo agentúry je ustanovené ako odborný orgán agentúry, ktorý tvoria významní odborníci z oblasti vedy a techniky s primeraným zastúpením všetkých sektorov výskumu a vývoja a jednotlivých skupín odborov vedy a techniky. Jeden člen je zástupca ministerstva školstva.

Predsedníctvo agentúry je orgán s kompetenciami predovšetkým stanovovať koncepciu a priority činnosti agentúry, ďalej schvaľuje kritériá na poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov, vyhlásenie verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov a každoročne vyhodnocuje činnosť a hospodárenie agentúry.

Ustanovuje sa štvorročné funkčné obdobie členov predsedníctva agentúry, ako aj podmienky, ktoré sú dôvodom pre ukončenie členstva v predsedníctve.

K § 15

Rada agentúry je ustanovená ako odborný orgán agentúry zriadený pre určenú oblasť na posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov s výkonnými právomocami v oblasti schvaľovania žiadostí a na kontrolu riešenia projektov, na ktorých riešenie agentúra poskytla finančné prostriedky.

Rada agentúry sa zriaďuje ako odborová rada agentúry pre jednu alebo viac skupín odborov vedy a techniky, rada programu agentúry pre program agentúry a rada agentúry pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu pre projekty riešené v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach vo výskume a vývoji.

V porovnaní s doteraz platným zákonom o agentúre na podporu vedy a techniky, návrh nového zákona vytvára rámec pre vytváranie pracovných skupín rád agentúry, ktoré sa môžu zriaďovať na odbornú prípravu rokovaní rady agentúry. Zriadenie pracovných skupín je nevyhnutné pre zvýšenie kvality posudzovania návrhov projektov a pre priebežné a záverečné posudzovanie plnenia zámerov a cieľov projektov. Navrhuje sa, aby predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúval a odvolával riaditeľ agentúry po schválení predsedníctvom agentúry.

Novými sú aj ustanovenia určujúce funkčné obdobie riaditeľa agentúry na štyri roky a úprava funkčného obdobia predsedu agentúry a predsedov rád agentúry na dva roky.

K § 16

Paragraf ustanovuje, že podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje poskytovaním finančných prostriedkov formou nenávratnej podpory. Finančné prostriedky sa poskytujú prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva s výnimkou inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied, ktorá má vlastnú rozpočtovú kapitolu.

Zákon rozlišuje dve formy podpory výskumu a vývoja, a to účelovú formu a inštitucionálnu formu.

Účelovou formou podpory výskumu a vývoja sa príjemcovi poskytujú finančné prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Pod projektom výskumu a vývoja nový zákon rozumie projekt výskumu a vývoja agentúry a projekt výskumu a vývoja štátneho programu výskumu a vývoja. Rozvojové projekty sú rozvojové projekty agentúry a rozvojové projekty štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Inštitucionálnou formou podpory výskumu a vývoja sa zabezpečuje poskytovanie finančných prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Slovenskej akadémie vied a poskytovanie finančných prostriedkov verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám na uskutočňovanie špecifického výskumu a vývoja na podporu vysokoškolského vzdelávania.

Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja sa poskytujú v súlade a za podmienok ustanovených zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

V súlade so zákonom o neinvestičných fondoch Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prostredníctvom zriadeného neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zabezpečuje návratné financovanie podporujúce uplatňovanie výsledkov výskumu a vývoja v praxi.

K § 17

Paragraf obsahuje ustanovenia o kalkulácii nákladov na riešenie projektu, ktoré vychádzajú z pravidiel uplatňovaných v rámcových programoch výskumu a vývoja Európskej únie.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska druhu činností uskutočňovaných v rámci riešenia projektu rozlišujú na náklady na výskumné a vývojové činnosti, demonštračné činnosti, školenia a kurzy, spoluprácu, riadenie a administráciu projektu a náklady na ďalšie špecifické činnosti.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska účelu použitia finančných prostriedkov rozlišujú na priame náklady a nepriame náklady. Priame náklady na riešenie projektu sú náklady na uskutočnenie činností preukázateľne priamo súvisiacich s riešením projektu. Nepriame náklady na riešenie projektu sú náklady na úhradu činností súvisiacich s riešením projektu, ktoré nie je možné priamo priradiť k činnostiam projektu.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa určiť druhy činností, na ktorých uskutočňovanie sa môže žiadateľ uchádzať o finančné prostriedky na riešenie projektu. Poskytovateľ môže taktiež určiť obmedzenia týkajúce nákladov na jednotlivé druhy činností a účelu použitia finančných prostriedkov.

Nový zákon ďalej ustanovuje, že oprávnené náklady na riešenie projektu sú náklady stanovené žiadateľom v žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „žiadosť“) predloženej v rámci verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“), ktoré poskytovateľ schváli ako odôvodnené náklady na riešenie projektu.

K § 18

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa podmienok poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov. Na rozdiel od doterajšieho zákona sa o získanie finančných prostriedkov na podporu riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu podľa nového zákona uchádza žiadateľ predložením žiadosti na základe verejnej výzvy vyhlásenej poskytovateľom.

Paragraf obsahuje rámcové ustanovenia týkajúce verejnej výzvy a splnomocňuje vyhlasovateľa určiť podrobnosti o verejnej výzve vrátane formy žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu.

K § 19

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce postupu pri posudzovaní žiadostí. Ustanovuje sa, že poskytovateľ prostredníctvom komisie na prijímanie žiadostí vyhodnotí predložené žiadosti z hľadiska splnenia technických a formálnych podmienok uvedených vo verejnej výzve (ďalej len „technické podmienky“) a vyradí žiadosti, ktoré tieto podmienky nespĺňajú.

Hodnotenie žiadostí spĺňajúcich technické podmienky uskutočňuje podľa stanovených kritérií odborný orgán poskytovateľa na základe minimálne dvoch posúdení domácimi alebo zahraničnými odborníkmi. Odborný orgán vypracuje o výsledku hodnotenia každej zo žiadostí hodnotiacu správu, zostaví poradie žiadostí a navrhne rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov. Návrh rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov spolu s hodnotiacimi správami k všetkým hodnoteným žiadostiam a poradím žiadostí na poskytnutie finančných prostriedkov predloží odborný orgán orgánu poskytovateľa, ktorý uzatvára so žiadateľom zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov.

Ďalej sa ustanovujú povinnosti poskytovateľa pri žiadosti žiadateľa o preskúmanie rozhodnutia o vyradení žiadosti pre nesplnenie technických podmienok alebo rozhodnutia o neposkytnutí finančných prostriedkov.

K § 20

Ustanovujú sa podmienky poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu. Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na riešenie projektu poskytuje poskytovateľ príjemcovi na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov na riešenie projektu. Paragraf obsahuje záväzné ustanovenia týkajúce sa obsahu zmluvy o poskytnutí prostriedkov.

Paragraf splnomocňuje poskytovateľa uhrádzať náklady na činnosti súvisiace so zabezpečením poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov vrátane nákladov na verejnú súťaž a kontrolu ich riešenia z účelovej podpory vo výške najviac 2,5 % sumy účelových prostriedkov poskytovateľa na výskum a vývoj v danom kalendárnom roku. Zároveň sa poskytovateľovi stanovuje povinnosť zverejňovať informácie o poskytnutých prostriedkoch na osobitnej internetovej stránke poskytovateľa.

K § 21

Paragraf ustanovuje, že výsledky riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky štátneho rozpočtu, musia byť verejne prístupné.

Nový zákon ustanovuje, že práva k výsledku riešenia projektu, ktorý je úplne financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu, má prijímateľ, pokiaľ sa v zmluve nedohodne inak alebo pokiaľ osobitný predpis nestanovuje inak. Práva k výsledku riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky viacerých subjektov, sa určia v zmluve o poskytnutí prostriedkov ak osobitný predpis nestanovuje inak. Podľa nového zákona je vlastníkom hmotného majetku získaného počas riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií príjemca, ktorý si uvedený majetok obstaral alebo vytvoril pri riešení projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu. V prípade rozpočtových a príspevkových organizácií je vlastníkom majetku štát.

K § 22

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce štruktúry národného programu rozvoja vedy a techniky, prostredníctvom ktorého sa v štátnom rozpočte rozpočtujú finančné prostriedky na agentúru, na štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, na zabezpečenie úloh ministerstva školstva v oblasti vedy a techniky a na ostatné aktivity v oblasti vedy a techniky financované z prostriedkov štátneho rozpočtu s výnimkou finančných prostriedkov na špecifický výskum na vysokých školách a finančných prostriedkov určených na výskum a vývoj v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Dôvodom vyčlenenia financovania špecifického výskumu na vysokých školách a výskumu a vývoja v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu z národného programu rozvoja vedy a techniky je skutočnosť, že tieto prostriedky sú rozpočtované v osobitných programoch určených pre vysoké školy a zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu.

Národný program rozvoja vedy a techniky sa vypracúva najmenej na tri rozpočtové roky.

K § 23

Podľa nového systému štátnych programov výskumu a vývoja sa na úrovni ústrednej štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s vysokými školami, so Slovenskou akadémiou vied a s ostatnými ústrednými orgánmi pripraví návrhy štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré budú zamerané na riešenie týchto problémov.

Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Štátny program výskumu a vývoja sa uskutočňuje formou riešenia projektov výskumu a vývoja.

Nový zákon pripúšťa, aby sa štátny program v závislosti od jeho charakteru a rozsahu a navrhovaných celkových nákladov na riešenie mohol členiť na podprogramy štátneho programu výskumu a vývoja, ktoré obsahujú zámery, ciele a merateľné ukazovatele. Z hľadiska štruktúry je podprogram štátneho program výskumu a vývoja ucelená, konkrétna a logická časť štátneho programu.

Po schválení štátneho programu vládou menuje minister školstva radu štátneho programu, ktorá je odborným orgánom, ktorý zodpovedá ministrovi školstva za výber, posudzovanie, schvaľovanie a vyhodnocovanie riešenia projektov výskumu a vývoja štátneho programu.

Finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja v rámci štátneho programu poskytuje ministerstvo školstva na základe žiadosti predloženej žiadateľom na základe verejnej výzvy ministerstva školstva. Poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu schvaľuje rada štátneho programu na základe jeho posúdenia.

Ministerstvo školstva je splnomocnené poveriť vyhlasovaním verejnej výzvy, prijímaním žiadostí a registráciou projektov výskumu a vývoja v rámci štátnych programov výskumu a vývoja, kontrolou ich vecného a finančného plnenia a ďalšími administratívnymi činnosti uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja aj agentúru.

K § 24

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, ktoré sú zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja.

Ustanovujú sa rámcové oblasti zamerania týchto štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ustanovuje sa, že pre administráciu štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja sa primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa administrácie štátnych programov výskumu a vývoja.

K § 25

Paragraf sa zaoberá zložením rady štátneho programu, ktorú tvoria významní odborníci z príslušnej oblasti vedy a techniky, zástupcovia výrobnej a odberateľskej sféry príslušného zamerania a zástupca ministerstva školstva.

Rada štátneho programu má najmenej 15 členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister školstva na základe návrhov ústredných orgánov, Slovenskej akadémie vied, orgánov reprezentácie vysokých škôl a reprezentatívnych združení zamestnávateľov. Aspoň jedna tretina členov rady štátneho programu výskumu a vývoja musí pôsobiť v podnikateľskej sfére.

Stanovuje sa, že funkčné obdobie členov rady štátneho programu je štvorročné. Ak je doba riešenia štátneho programu kratšia ako štyri roky, funkčné obdobie členov rady štátneho programu je rovnaké ako doba riešenia štátneho programu. Na čele rady štátneho programu je predseda rady štátneho programu, ktorého volí a odvoláva rada štátneho programu. Funkčné obdobie predsedu rady štátneho programu je dvojročné.

Rovnako ako v prípade rady agentúry, si rada štátneho programu môže zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny. Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda rady štátneho programu po schválení radou štátneho programu.

K § 26

Paragraf ustanovuje podrobnosti o informačnom systéme výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky (ďalej len „informačný systém“), ktorého účelom je získavanie, spracúvanie a poskytovanie informácií o výskume a vývoji, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Správcom informačného systému je ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá za jeho tvorbu, pravidelnú aktualizáciu informácií a ich sprístupňovanie prostredníctvom internetu. Zabezpečenie prevádzky informačného systému môže vykonávať na základe poverenia ministerstva školstva aj iná právnická osoba.

K § 27

Paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovuje práva a povinnosti členov predsedníctva agentúry, členov rady agentúry, členov rady štátneho programu, členov pracovnej skupiny rady agentúry a členov pracovnej skupiny rady štátneho programu.

Agentúre a ministerstvu školstva sa ukladá povinnosť verejne sprístupniť zoznam členov predsedníctva agentúry, rady agentúry, pracovných skupín rady agentúry, rád štátneho programu a pracovných skupín rád štátneho programu.

Poskytovateľovi sa ukladá každoročne vykonávať kontrolu plnenia cieľov projektov, na ktorých riešenie poskytol finančné prostriedky, vrátane kontroly čerpania a využívania poskytnutých finančných prostriedkov, formou kontrolných dní a oponentúr.

K § 28

Prechodnými ustanoveniami sa rieši ustanovenie Rady pre vedu a techniku, ustanovujú sa podrobnosti transformácie agentúry na podporu vedy a techniky zriadenej podľa doterajších predpisov na agentúru podľa nového zákona.

Zároveň sa potvrdzuje platnosť zmluvných záväzkov v súvislosti s riešením úloh výskumu a vývoja v rámci štátnych objednávok a štátnych programov, ktorých riešenie sa začalo podľa doterajších predpisov. Ďalej sa transformujú povinnosti, úlohy a záväzky zo zmlúv administrátorov štátnych programov a administrátorov podprogramov štátnych programov vzniknutých podľa doterajších predpisov a povinnosti a úlohy rád podprogramov štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov.

Funkčné obdobie predsedu a členov rád štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov sa zachováva nedotknuté.

K § 29

Zrušujú sa

Zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení zákona č. 132/2002 Z.z..

Zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike v znení zákona č. 528/2003 Z.z..

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 192/2003 Z. z. o prevádzkovaní a činnosti celoštátneho informačného systému výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky.

Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 5. augusta 2003 č. 1055/2003-11 o odboroch výskumu a vývoja a číselníku odborov výskumu a vývoja (oznámenie č. 354/2003 Z. z.).

Čl. II

Navrhované ustanovenia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ustanovuje Radu pre vedu a techniku ako stály poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

Úlohy, zloženie Rady pre vedu a techniku a zásady rokovania určuje štatút Rady pre vedu a techniku, ktorý na návrh ministra školstva schváli vláda.

Zámerom navrhovateľa je vytvoriť Radu pre vedu a techniku ako pomerne malý flexibilný orgán schopný pružne reagovať na problémy a poskytovať odborné stanoviská ku kľúčovým otázkam vedy a techniky. Radu pre vedu a techniku má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

Čl. III

K bodom 1 – 8

Navrhované zmeny § 9, §10 a § 21 riešia zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla výskumných ústavov verejnej vysokej školy, postup pri schvaľovaní vnútorných predpisov výskumného ústavu, postup pri rozhodovaní verejnej vysokej školy o majetku, ktorý slúži na plnenie úloh výskumného ústavu, ako aj kompetencie rektora pri poverovaní nového riaditeľa výskumného ústavu výkonom funkcie riaditeľa výskumného ústavu a stanovení platu riaditeľa výskumného ústavu.

K bodu 9

V bode 9 sa do zákona o vysokých školách vkladajú nové paragrafy, a to § 34a až 34f. Komentár k ustanoveniam obsiahnutým v týchto paragrafoch je nasledujúci:

K § 34a

Paragraf obsahuje podrobnosti o postavení výskumného ústavu. Ustanovuje sa jeho právo na ustanovovanie samosprávnych orgánov.

K § 34b

Paragraf obsahuje podrobnosti o rozsahu samosprávnej pôsobnosti a práv výskumného ústavu. Definuje sa rozsah práv orgánov akademickej samosprávy výskumného ústavu rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy a vo veciach výskumného ústavu.

K § 34c

Paragraf ustanovuje akademickú obec a orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu. Orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu sú rada ústavu a riaditeľ ústavu. Základom akademickej samosprávy je akademická obec výskumného ústavu, ktorá volí a odvoláva členov rady ústavu.

K § 34d

Ustanovujú sa podrobnosti o postavení a zložení rady ústavu. Rada ústavu je samosprávnym zastupiteľským a odborným orgánom výskumného ústavu. Má najmenej 9 členov, ktorých volí akademická obec výskumného ústavu. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov rady ústavu sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je výskumný ústav súčasťou.

K § 34e

Paragraf definuje postavenie riaditeľa ústavu ako predstaviteľa výskumného ústavu, ktorý riadi výskumný ústav, zastupuje a koná vo veciach výskumného ústavu a v mene verejnej vysokej školy. Riaditeľ ústavu zodpovedá za svoju činnosť rade ústavu. Riaditeľ ústavu zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy, za hospodárenie výskumného ústavu a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Riaditeľa ústavu vymenúva a odvoláva na návrh rady ústavu rektor. Funkčné obdobie riaditeľa ústavu je štvorročné.

K § 34f

Paragraf ukladá povinnosť výskumnému ústavu vydať vnútorné predpisy výskumného ústavu a zároveň ustanovuje spôsob ich schvaľovania a nadobudnutia právoplatnosti.

Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. apríla 2005.

Bratislava, 12. januára 2005

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore