Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov 172/2005 účinný od 01.05.2018 do 31.08.2018

Platnosť od: 28.04.2005
Účinnosť od: 01.05.2018
Účinnosť do: 31.08.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Štátne orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST15JUD5DS12EUPPČL0

Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov 172/2005 účinný od 01.05.2018 do 31.08.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 172/2005 s účinnosťou od 01.05.2018 na základe 108/2018

Legislatívny proces k zákonu 108/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 108/2018, dátum vydania: 13.04.2018

 

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Adaptácia vnútroštátnej legislatívy na podmienky a záväzné požiadavky Európskej únie v oblasti stanovenia podmienok pobytu niektorých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov Európskej únie si vyžiadala novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).

Predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. L 132, 21.5.2016) (ďalej len „smernica“), ktorá nahrádza smernice 2004/114/ES (o študentoch) a 2005/71/ES (o výskumných pracovníkoch), pričom ich ustanovenia zlučuje, upravuje a dopĺňa.

Smernica rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ, keďže doteraz boli pravidlá prijatia povinné len pre študentov a výskumných pracovníkov a nepovinné pre žiakov, neplatených stážistov a dobrovoľníkov. Smernica ustanovuje podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a taktiež postupy prijímania, práva na rovnaké zaobchádzanie, práva študentov na prístup na trh práce počas štúdia, mobilitu v rámci EÚ, ako aj procesné záruky.

S cieľom zatraktívnenia Európskej únie pre študentov vysokých škôl, výskumných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú pravidlá mobility a znižuje sa administratívne zaťaženie s tým spojené. V praxi to znamená, že u týchto kategórií cudzincov sa nebude vyžadovať prechodný pobyt na našom území do jedného roka od začiatku pobytu, ak im pobyt udelil iný členský štát ako prvý.

Smernica zavádza pre študentov, ktorí ukončili štúdium v členskom štáte a pre výskumných pracovníkov po skončení výskumu v členskom štáte, možnosť zotrvať deväť mesiacov na území členského štátu s cieľom zamestnať sa alebo začať podnikať. Slovensko tak môže získať kvalifikovanú pracovnú silu.

Zmeny, ktoré zaviedol zákon o pobyte cudzincov od doby svojej účinnosti, poukázali počas jeho aplikácie na niektoré nedostatky, ktoré novela odstraňuje a zosúlaďuje s potrebami aplikačnej praxe. V tomto smere sa zmeny dotýkajú najmä inštitútu tolerovaného pobytu, z ktorého sa vypúšťajú niektoré kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín a presúvajú sa do nových ustanovení o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Rovnako sa menia aj pravidlá udeľovania trvalého pobytu na neobmedzený čas bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, ktorý sa transformuje na osobitný druh trvalého pobytu.

Navrhované zmeny v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyplynuli zo zmien navrhovaných v zákone o pobyte cudzincov, najmä v súvislosti s vypustením niektorých kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín z možnosti udelenia tolerovaného pobytu a ich presunom do ustanovení o zotrvaní na území Slovenskej republiky.

2

Aplikačná prax zákona o pobyte cudzincov si vyžiadala aj zmenu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedinou navrhnutou zmenou v citovanom zákone je povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky poskytnúť osobe poverenej prezidentom Policajného zboru informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, a to v súvislosti s preukázaním podmienky finančného zabezpečenia pobytu alebo finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Previerku bude možné vykonať iba v konaní o udelení pobytu, obnovení pobytu alebo o zrušení pobytu, teda nie kedykoľvek počas pobytu. Dôvodom navrhovanej zmeny je najmä skutočnosť, že udelenie väčšiny druhov pobytov ustanovených zákonom o pobyte cudzincov je viazané na nejakú formu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že finančné zabezpečenie pobytu, resp. finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti je zákonnou podmienkou na udelenie pobytu, je potrebné, aby existovala reálna možnosť preskúmania jej splnenia, tak ako pri iných podmienkach vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia legality každého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na atraktívnosť oprávneného pobytu na území akéhokoľvek členského štátu Schengenu existuje vysoké riziko snahy o jeho zneužívanie. Z toho dôvodu je navrhovaná povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky legitímnou požiadavkou.

V súvislosti s transpozíciou smernice sa navrhuje novelizácia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. V návrhu zákona o službách zamestnanosti v súvislosti s mobilitou

-rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka,

-štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorý v zmysle smernice môže okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch EÚ,

-štátneho príslušníka tretej krajiny študenta, ktorý v zmysle smernice môže okrem svojho štúdia pracovať v členských štátoch EÚ

sa navrhuje upraviť vstup týchto štátnych príslušníkov tretej krajiny na slovenský trh práce tak, že v § 23a ods. 1 sa navrhuje rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

V súvislosti s transpozíciou smernice sa navrhuje aj novelizácia zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Doplnením novej náležitosti dohody o hosťovaní sa vykonáva transpozícia čl. 8 ods. 2 písm. e) smernice, ktorý zavádza novú kompetenciu členského štátu, a to vyžadovať v dohode o hosťovaní informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitáli, Kapitola 1 Pracovníci, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, najmä čl. 79 ods. 2, ktorý upravuje aj „podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré udeľované na účely zlúčenia rodiny“, „vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch“ a „nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú na území štátu neoprávnene“) (Konsolidované znenie) (Ú.v. EÚ C202, 7.6.2016);

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (EÚ L 200, 26.7.2016);

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016) v platnom znení;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. L 132, 21.5.2016);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014);

4

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. L 180, 29.6.2013);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011);

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2008) v platnom znení;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. L 348, 24.12.2008);

- smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004);

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- napr. v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C-491/13 Mohamed Ali Ben Alaya proti Bundesrepublik Deutschland.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- lehota na prebratie smernice 2016/801 je do 23. mája 2018.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu

5

smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

- uznesením vlády č. 405 z 21. septembra 2016 bola podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra uložená úloha B.6. predložiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministrom školstva, vedy, výskumu a športu na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (prepracované znenie) v lehote do 31. mája 2017.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- Konanie č. 2016/0830 proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bolo začaté vydaním formálneho oznámenia v novembri 2016 z dôvodu nesplnenia povinnosti transpozície smernice 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci. Smernica bola dodatočne prebratá zákonom č. 82/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

404/2011 Z. z.

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý je účinný od 1. mája 2017.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernica 2014/66/EÚ bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

6

predpisov, zákone č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2014/36/EÚ z bola úplne prebratá predovšetkým v zákone v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- smernica 2013/33/EÚ bola úplne prebratá predovšetkým v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, ;

- smernica 2011/98/EÚ bola úplne prebratá predovšetkým v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 363/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a

7

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií;

- smernica 2008/115/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

- smernica 2004/81/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

- smernica 2004/38/ES v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

8

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/801/EÚ z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair.

Konečný termín stanovený pre transpozíciu – 23. máj 2018

Termín začiatku a ukončenia PPK

28. marec 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

5. 10. – 25. 10. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

december 2017

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Vytvorenie spoločnej prisťahovaleckej politiky s cieľom zabezpečiť vo všetkých fázach účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch vyplývajúcej zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Účinné riadenie migračných tokov pre kategóriu výskumných pracovníkov, študentov, stážistov a dobrovoľníkov prostredníctvom vytvorenia spravodlivých a transparentných pravidiel prijímania a pobytu a vymedzenia ich práv a ustanovenie stimulov a záruk, ktoré zabránia prekročeniu povolenej dĺžky pobytu alebo tomu, aby sa z dočasného pobytu stal pobyt trvalý.

Stanovenie transparentného a zjednodušeného postupu prijímania vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín na základe spoločného vymedzenia pojmov a harmonizovaných kritérií v rámci EÚ.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR študovať na vysokej škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR vykonávať výskumnú činnosť škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR vykonávať stáž škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR venovať sa dobrovoľníckej činnosti škole (priamy vplyv),

- vysoké školy v Slovenskej republike a prijímajúce výskumné organizácie škole (priamy vplyv),

- zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín

9

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Transpozícia práva EÚ

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu práva Európskej únie, nebolo možné uplatniť nulový variant. V prípade, ak by Slovenská republika netransponovala príslušné smernice do svojho právneho poriadku, Európska komisia by začala konanie o porušení povinnosti (tzv. infringement proceedings) podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s ktorým sa spája možný následok v podobe finančnej sankcie.

Návrhy nesúvisiace s transpozíciou

V návrhu novely zákona o službách zamestnanosti sa nad rámec transpozície smernice 2016/801/EÚ navrhuje:

vypustiť z kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú voľný vstup na trh práce 23a) kategóriu „štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní“ (§ 23a ods. 1 písm. u),

zvýšenie hornej hranice pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa § 23b na 100 000 eur.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10

10.Poznámky

Prípadné výdavky súvisiace s realizáciou materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva vnútra SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

- pplk. JUDr. Branislav Červenka, PhD. – riaditeľ odboru cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (

branislav.cervenka@minv.sk

)

Ing. Jana Pavelková,

jana.pavelkova@employment.gov.sk

, 02/2046 1422, MPSVR SR

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Štatistické údaje z informačného systému ÚPSVR.

Štatistické údaje z informačného systému MV SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť do doložky vplyvov do časti Dotknuté subjekty aj zamestnávateľov, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny. Komisia odporúča popísať a prípadne vyčísliť aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov alebo v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

V doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky je potrebné uviesť, že prípadné výdavky súvisiace s realizáciou materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva vnútra SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

Zároveň Komisia upozorňuje, že pri pozitívnom vplyve na rozpočet sa neoznačuje žiadna z možností v riadku „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“.

Komisia je toho názoru, že predložený návrh zákona predpokladá aj negatívne sociálne vplyvy, preto je potrebné v doložke vybraných vplyvov, v bode 9. označiť aj „negatívne“ sociálne vplyvy (bližšie informácie v časti „K analýze sociálnych vplyvov“).

V doložke vybraných vplyvov Komisia odporúča vyznačiť aj negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe (bližšie informácie v časti „K analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“).

Stanovisko predkladateľa

Doložka vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkami Komisie.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V tabuľke č. 3 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné vyplniť aj riadok „dopad na

11

príjmy verejnej správy celkom“.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladateľ opomenul v časti 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty uviesť banky a pobočky zahraničných bánk v súvislosti s ich novou povinnosťou podľa čl. III návrhu zákona poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v rámci otázky splnenia podmienok pre získanie určitej formy pobytu a túto povinnosť následne kvalitatívne popísať v časti 3.3.3 Administratívne náklady a vyčísliť jej jednotkový náklad v súlade s Kalkulačkou nákladov. Následne tieto údaje zohľadniť v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie. Komisia žiada o dopracovanie v tomto smere.

Stanovisko predkladateľa:

Čiastočne akceptované.

k časti 3.1 - doplnené podľa pripomienky.

k časti 3.3.3 - Oprávnenie útvarov služby hraničnej a cudzineckej polície vyžadovať súčinnosť bude využívané len v prípadoch podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa zákonnú podmienku finančného zabezpečenia svojho pobytu. Nie je možné odhadnúť počet takýchto prípadov a z toho dôvodu nie je možné ani vyčísliť administratívne náklady, ktoré by v súvislosti s novou povinnosťou mohli vzniknúť bankám, prípadne pobočkám zahraničných bánk.

Predkladateľ opomenul v časti 3.3.3 Administratívne náklady uviesť zrušenie možnosti zamestnávateľa zamestnávať štátneho príslušníka 3. krajiny najviac na dobu jedného roka na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní bez toho, aby sa od tohto zamestnávateľa vyžadovalo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie. Komisia rozumie dôvodom zúženia tejto výnimky, avšak odporúča predkladateľovi aspoň kvalitatívne popísať v čom spočíva táto zmena, aby zamestnávatelia boli informovaní o nemožnosti naďalej tento inštitút využívať.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie možnosť uvádzať nie len z nových ustanovení vyplývajúce negatívne vplyvy, ale tiež pozitívne vplyvy, ktoré Komisia vidí v odstránení povinnosti budúceho zamestnávateľa študentov a výskumných pracovníkov z 3. krajín žiadať o možnosť vopred obsadiť voľné pracovné miesto práve týmito osobami. Komisia odporúča dopracovanie v tomto smere (v časti 3.3.3 Administratívne náklady uviesť administratívnu úsporu aspoň kvalitatívnym popisom).

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze sociálnych vplyvov

V bode 4.2 analýzy je potrebné vyhodnotiť aj negatívne vplyvy predloženého návrhu zákona, a to v súvislosti:

-s návrhom na vypustenie možnosti získať prechodný pobyt na účel štúdia na jazykovej škole v Slovenskej republike, keďže podľa uvedenej zmeny samotné štúdium na jazykovej škole nebude dôvodom na udelenie prechodného pobytu,

Stanovisko predkladateľa:

Bezpredmetné. Dňa 14. júna 2017 bol schválený poslanecký návrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 514), ktorým bola možnosť udelenia prechodného pobytu na účel štúdia na jazykovej škole v SR vypustená.

12

-so sprísnením podmienok upravenom v čl. I, novelizačný bod č. 24 a

Stanovisko predkladateľa:

V tomto prípade nejde o negatívny sociálny vplyv, keďže sa rozširuje možnosť štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky vykonávať stáž aj po skončení vysokoškolského štúdia na rozdiel od súčasného právneho stavu, ktorý umožňuje vykonávať stáž len v rámci štúdia na vysokej škole. Pripomienka Komisie bola čiastočne akceptovaná. Vplyv bol doplnený do analýzy, avšak bol vyhodnotený ako pozitívny.

-v súvislosti s rozšírením dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z..

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana

Bod 7.1.1 doplniť o nové služby - § 34 ods. 1 písm. b), § 41a a § 45a zavádzajú nové služby pre občana.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky. Ustanovenie § 41a bolo z návrhu vypustené.

Bod 7.1.2 vyplniť celý názvy služieb, ktoré sa menia a názvy služieb, ktoré sa ako nové zavádzajú;

Uviesť platnú právnu úpravu, na základe ktorej sa je služba poskytovaná

Uviesť subjekt, ktorý je oprávnený na základe platnej právnej úpravy poskytovať služby.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.1.3 popísať priamy vplyv (podobne ako je to popísané v bode 7.1.1) zároveň popísať aj priamy vplyv nových služieb;

Popísať nepriamy vplyv - predmetný materiál predpokladá aj zmenu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.2.1 vyplniť zníženie priamych finančných nákladov materiál predpokladá aj zmenu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky počas poskytovania ústavnej starostlivosti a trvania karanténneho opatrenia je oslobodený od správneho poplatku za vydanie cudzineckého pasu cudzincovi títo doteraz od správneho poplatku oslobodení neboli, čo pre nich predpokladá zníženie priamych finančných nákladov.

Stanovisko predkladateľa:

Z návrhu bolo vypustené oslobodenie uvedených kategórií od správnych poplatkov.

• Bod 7.2.3 – špecifikovať skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

• Bod 7.2.4 – uviesť aké nové povinnosti vznikajú občanovi a aké zanikajú.

13

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

• Bod 7.3.1 – uviesť, ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytovania služby.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.3.2 identifikovať, aké nové povinnosti subjektu verejnej správy vznikajú, prípadne ktoré zanikajú.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

14

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

60 000

48 000

30 000

24 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho: kapitola MPSVR SR

- vplyv na ŠR

60 000

48 000

30 000

24 000

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: -

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

15

Akú problematiku návrh rieši?

Čl. IV V rámci právnej úpravy služieb zamestnanosti sa navrhuje zvýšenie hornej hranice pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa § 23b z 33 193,91 eur na 100 000 eur.

Kto bude návrh implementovať?

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kde sa budú služby poskytovať?

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované počty

Objem aktivít

2018

2019

2020

2021

Čl. xx (zákon č. 5/2004 Z. z.)

Počet pokút uložených za neplnenie povinnosti podľa § 23a

10

8

5

4

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

K čl. IV

Pri odhadoch objemu finančných prostriedkov, ktoré budú mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sa vychádzalo z týchto zistení a predpokladov:

•počet a výška právoplatne udelených pokút za neplnenie povinnosti podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti v roku 2016 (právoplatne uložené 2 pokuty v celkovej sume 6 000 eur),

•predbežné zistenia kontrolnej činnosti v roku 2017 zameranej na plnenie podmienok pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín (zvýšený počet zamestnávateľov neplniacich si povinnosti podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti),

•predpokladaný znižujúci sa počet zistených prípadov neplnenie si týchto povinností vzhľadom k zvýšenej hornej hranici pokuty.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

60 000

48 000

30 000

24 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

60 000

48 000

30 000

24 000

17

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

- Zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny

a.dočasne pôsobiacich na území SR na základe mobility a vykonávajú výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorých pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b.ktorí študenti vysokej školy a ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na základe mobility alebo

c.ktorí sú rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka tretej krajiny – výskumného pracovníka.

- Banky a pobočky zahraničných bánk v súvislosti s ich novou povinnosťou poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v konaní o udelenie pobytu.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

-

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice výšky pokuty za neplnenie povinností podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti, ktorý upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín na území SR. Ide najmä o povinnosti nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania občana členského štátu EÚ a nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny v prípadoch, keď vydané jednotné povolenie, modrú kartu alebo povolenie na zamestnanie, ako aj v prípadoch, keď na výkon zamestnania ani jedno z týchto povolení štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje. Maximálna výška pokuty sa navrhuje zvýšiť zo súčasných 33 193, 91 eura na 100 000 eur.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

-

20

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

1.Navrhuje sa povinnosť pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny

a)dočasne pôsobiaceho na území SR na základe mobility a vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b)ktorý je študentom vysokej školy a ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility alebo

c)ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny – výskumného pracovníka

písomne informovať do siedmich pracovných dní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o začiatku a skončení zamestnávania takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR.

2.Navrhuje sa vypustiť z kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa na účel zamestnania nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie, kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú zamestnaní na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní 23a písm. u)). Uvedený návrh vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe a zistení využívania tohto ustanovenia prioritne na výkon zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny u zamestnávateľa bez priamej súvislosti so zvyšovaním jeho kvalifikácie.

3.Navrhuje sa zavedenie dvoch nových kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa na účel zamestnania nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie, a to o štátneho príslušníka tretej krajiny,

a)ktorý u zamestnávateľa dočasne pôsobí na základe mobility a ktorý vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b)ktorého výkon práce u všetkých zamestnávateľov nepresiahne 20 hodín týždenne alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok, ak ide o študenta vysokej školy, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility.

4. Navrhuje sa povinnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v konaní o udelenie pobytu

Oprávnenie útvarov služby hraničnej a cudzineckej polície vyžadovať súčinnosť bude využívané len v prípadoch podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa zákonnú podmienku finančného zabezpečenia svojho pobytu. Nie je možné odhadnúť počet takýchto prípadov a z toho dôvodu nie je možné ani vyčísliť administratívne náklady, ktoré by v súvislosti s novou povinnosťou mohli vzniknúť bankám, prípadne pobočkám zahraničných bánk.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

21

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

-

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

22

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností

23

v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

Návrhom sa vytvárajú spravodlivejšie a transparentné pravidlá prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú záujem na území Slovenskej republiky študovať, vykonávať výskumnú alebo dobrovoľnícku činnosť, alebo stáž. Návrh ďalej zavádza režim mobility týchto skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, teda možnosť pobytu na území Slovenskej republiky na základe povolenia na pobyt vydaného v inom členskom štáte (bez schvaľovacieho procesu na území Slovenskej republiky), ktorý sa v plnej miere vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh teda nezanedbateľný pozitívny vplyv na sociálne postavenie týchto skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä z pohľadu zlúčenia s ich rodinnými príslušníkmi na území Slovenskej republiky.

Návrh bude mať pozitívny vplyv na prístup k zamestnaniu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny

- výskumní pracovníci, ktorí na základe mobility dočasne pôsobia na území SR,

- rodinní príslušníci štátnych príslušníkov tretích krajín – výskumných pracovníkov,

- študenti VŠ, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na základe mobility

- štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky vykonávajú stáž. Stáž na území Slovenskej republiky bude možné vykonávať aj po skončení štúdia na vysokej škole (v súčasnosti je možné stáž vykonávať len v rámci štúdia na vysokej škole).

U týchto kategórií statných príslušníkov tretej krajiny sa navrhuje upraviť vstup na slovenský trh práce tak, že sa na výkon zamestnania v SR od nich nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

Návrh bude mať negatívny sociálny vplyv:

24

-na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel vykonávania dobrovoľníckej činnosti z dôvodu zavedenia minimálneho a maximálneho veku žiadateľa.

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

25

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či

26

technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

27

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_51761

Zverejňovanie údajov a informácií na webovom sídle ÚPSVaR

2

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

ISVS_278

ISSZ

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

28

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

-Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky. Návrh obmedzuje kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí oprávnení

podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu priamo na území Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je zosúladenie národnej úpravy s európskym právom. Všetky kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín majú aj naďalej možnosť podať žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, prípadne získať národné vízum na účel podania tejto žiadosti na území Slovenskej republiky. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Návrh rozširuj zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny predkladá

k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Žiadosť o zmenu účelu pobytu. Návrh obmedzuje podávanie žiadosti o zmenu účelu pobytu pre

štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia z dôvodu jazykovej a odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole. Takýto štátny príslušník tretej krajiny môže žiadať len o obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia z dôvodu štúdia na vysokej škole. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Návrh rozširuje možnosť vykonávania stáže pre štátnych príslušníkov tretích krajín do dvoch rokov po ukončení vysokoškolského štúdia. V tomto smere návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Návrh oslobodzuje vybrané skupiny štátnych príslušníkov

tretích krajín od povinnosti predložiť doklad o ubytovaní v konaní o udelení prechodného pobytu. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o bezúhonnosti. Návrh umožňuje policajnému útvaru v odôvodnených

prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal, a to najmä v prípadoch, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok

ustanovených zákonom . Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na

neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť prechodný pobyt aj bez splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom alebo trvalý pobyt na päť rokov.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

29

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Návrh

umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik. V tomto smere návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

1.Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej republiky

2.Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž)

3.Žiadosť o zmenu účelu pobytu

4.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín

5.Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky

6.Predkladanie dokladu o ubytovaní

7.Predkladanie dokladu o bezúhonnosti

8.Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok ustanovených zákonom

9.Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

1.§ 31 ods. 3 a § 44 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov

2.§ 32 ods. 5 písm. j) zákona o pobyte cudzincov

3.§ 31 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov

4.§ 23 ods. 7 až ods. 10 a § 27 zákona o pobyte cudzincov

5.§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov

6.§ 32 ods. 2 a § 34 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov

7.§ 121 zákona o pobyte cudzincov

8.§ 46 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

1. – 7. Policajný zbor

8. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

9. Policajný zbor

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

-Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky. Návrh obmedzuje kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí oprávnení

podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu priamo na území Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je zosúladenie národnej úpravy s európskym právom. Všetky kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín majú aj naďalej možnosť podať žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, prípadne získať národné vízum na účel podania tejto žiadosti na území Slovenskej republiky. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Návrh rozširuj zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny predkladá

k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Žiadosť o zmenu účelu pobytu. Návrh obmedzuje podávanie žiadosti o zmenu účelu pobytu pre

štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia z dôvodu jazykovej a odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole. Takýto štátny príslušník tretej krajiny môže žiadať len o obnovenie prechodného pobytu na účel

30

štúdia z dôvodu štúdia na vysokej škole. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Návrh rozširuje možnosť vykonávania stáže pre štátnych príslušníkov tretích krajín do dvoch rokov po ukončení vysokoškolského štúdia. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Návrh oslobodzuje vybrané skupiny štátnych príslušníkov

tretích krajín od povinnosti predložiť doklad o ubytovaní v konaní o udelení prechodného pobytu. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o bezúhonnosti. Návrh umožňuje policajnému útvaru v odôvodnených

prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal, a to najmä v prípadoch, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok

ustanovených zákonom. Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na

neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť prechodný pobyt aj bez splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom alebo trvalý pobyt na päť rokov.

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Návrh

umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Návrh nemá nepriamy vplyv na službu verejnej správy.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

31

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú udelený pobyt na území Slovenskej republiky alebo ktorí žiadajú o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na

účel osobitnej činnosti (stáž) je povinný predložiť doklad preukazujúci účel pobytu, ktorým sa rozumie potvrdenie o stáži obsahujúce opis programu odbornej prípravy vrátane vzdelávacieho cieľa, dĺžku trvania odbornej prípravy, podmienky umiestnenia a dohľadu v rámci stáže, pracovný čas stáže a právny vzťah medzi stážistom a prijímajúcou organizáciou.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž) je povinný predložiť doklad preukazujúci získanie vysokoškolského vzdelania alebo prebiehajúce vysokoškolské štúdium

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Štátny

príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa odseku 1 písm. b), preukazuje účel pobytu predložením vysokoškolského diplomu získaného počas udeleného prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo predložením potvrdenia výskumnej organizácie o dokončení výskumnej činnosti.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie alebo

obnovenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž alebo vykonávanie dobrovoľníckej služby v Európskej dobrovoľníckej službe) je oslobodený od povinnosti predkladať k žiadosti o udelenie pobytu doklad o ubytovaní.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

32

Policajný zbor a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

1.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Ustanovuje sa nová povinnosť

Ministerstva vnútra v ustanovených prípadoch vzniesť a zaslať námietku voči mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín.

2.Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Ustanovuje

sa nová povinnosť oddelení cudzineckej polície Policajného zboru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

1.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, čím odpadá povinnosť oddelení cudzineckej polície Policajného zboru rozhodovať o udelení týchto druhov pobytov.

33

B. Osobitná časť

K článku I (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1 až 15, 17, 19, 20, 51, 53, 76, 79, 104 a 105

Navrhovaná zmena vychádza z potreby aktualizácie poznámok pod čiarou.

K bodu 16 (§ 12 ods. 2 písm. f)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zmenou sa zavádza nemožnosť odoprieť vstup na územie Slovanskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike alebo prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, a ktorý sa vracia z členského štátu, v ktorom uplatňoval mobilitu, za predpokladu, že orgány tohto členského štátu požiadali Slovenskú republiku o jeho prevzatie. V uvedenom prípade nemožno odoprieť vstup ani vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny nemá platný doklad o pobyte. Navrhovaná úprava súvisiaca s nemožnosťou odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky sa rovnako vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny.

K bodom 18, 63, 67 69, 71, 72, 99 19 ods. 2 písm. a), § 52 ods. 2 písm. b), § 59 ods. 1, ods. 2 a ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 3, § 83 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.

K bodu 21 (§ 23 ods. 7 až 10)

Navrhovanou úpravou sa presúvajú ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín, z dôvodu lepšej prehľadnosti zákona.

K bodu 22 (§ 24 ods. 1 písm. c))

Z dôvodu jednoznačnosti sa spresňuje ustanovenie § 24 ods. 1 písm. c). Jazykovú prípravu na štúdium na vysokej škole musí organizovať vysoká škola, kde bude štátny príslušník tretej krajiny následne študovať.

K bodu 23 (§ 25 ods. 1 písm. d))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Možnosť získať prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti bude mať v súlade s príslušným článkom smernice štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce vykonávať stáž v rámci vysokoškolského štúdia alebo do dvoch rokov po jeho skončení.

K bodu 24 (§ 26 ods. 1)

V súlade s príslušným článkom smernice 2016/801/EÚ sa mení dĺžka, na ktorú policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja podľa § 26.

K bodu 25 (§ 31 ods. 3)

Navrhovaná zmena vychádza z transpozície smernice 2016/801/EÚ. Možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods.

34

1 písm. a) c) alebo ods. 2, ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti, alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, je možno takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie prechodného pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.

K bodu 26 (§ 31 ods. 6)

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza obmedzenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel jazykovej alebo odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole podľa § 24 ods. 1 písm. c), v prípade, ak chcú požiadať o zmenu účelu prechodného pobytu na policajnom útvare. Takýto štátny príslušník tretej krajiny si môže po ukončení jazykovej alebo odbornej prípravy podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia s cieľom študovať na vysokej škole.

K bodom 27, 31, 32, 35, 118 120 32 ods. 2 písm. a), § 32 ods. 4, § 32 ods. 5 písm. a), § 32 ods. 11, § 122 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 1 písm. b), § 122 ods. 1 písm. d))

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať osvedčenie živnostenského registra, obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností.

K bodom 37, 46, 112 (§ 33 ods. 3, § 34 ods. 9, § 118 ods. 1 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 11 v § 32.

K bodom 28, 38, 57, 58, 61, 91 a 92 32 ods. 2 písm. e), § 33 ods. 6 písm. k), § 48 ods. 2 písm. f) a § 48 ods. 2 písm. g), § 50 ods. 2 písm. c), § 82 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde sa slovo „alebo“ vkladá medzi posledné dve alternatívy.

K bodu 29 (§ 32 ods. 2 písm. e))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú vykonávať dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodom 30 a 36 (§ 32 ods. 2 písm. h) a i) a § 32 ods. 16 a 17)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín doložiť ďalšie doklady k žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26 a zároveň definuje čo sa rozumie dokladom potvrdzujúcim získanie vysokoškolského vzdelania alebo dokladom potvrdzujúcim prebiehajúce vysokoškolské štúdium.

K bodom 30, 36, 44, 47 a 125 32 ods. 2 písm. j), § 32 ods. 18, § 34 ods. 3 písm. e), § 34 ods. 10 a § 125 ods. 12)

Navrhovaná zmena zavádza ako podmienku podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predloženie dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť navrhovaného predmetu podnikania, ktorý štátny príslušník tretej krajiny deklaruje v predloženom podnikateľskom zámere. Uvedená podmienka platí len v prípade, ak

35

štátny príslušník tretej krajiny predloží, ako doklad preukazujúci účel pobytu, podnikateľský zámer. Obdobná podmienka predloženia dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti sa navrhuje aj v prípade žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pokiaľ obchodná spoločnosť alebo družstvo v mene ktorých štátny príslušník tretej krajiny koná, nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zákonom predpísaný zisk po zdanení potrebný na obnovenie prechodného pobytu. Môže predložiť akýkoľvek doklad, ktorý zvyšuje dôveryhodnosť uvedeného podnikateľského zámeru v súvislosti s jeho realizovateľnosťou a udržateľnosťou. Môže ísť napríklad o nájomné alebo kúpne zmluvy k nehnuteľnosti, kde sa bude vykonávať predmet podnikania, stavebné povolenia, územný plán, zmluvy o budúcej zmluve, akékoľvek zmluvy viažuce sa k predmetu podnikateľskej činnosti, certifikáty spôsobilosti na výkon podnikateľskej činnosti, certifikáty alebo cenníky hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré budú predmetom podnikania, cenník služieb, osvedčenia, faktúry obchodnej spoločnosti alebo družstva za posledné fakturačné obdobia a iné.

Zároveň sa navrhuje, aby lehota policajného útvaru na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo obnovenie prechodného pobytu neplynula počas posudzovania podnikateľského zámeru Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 33 ods. 2 alebo počas posudzovania prínosu podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti alebo družstva v mene ktorých štátnych príslušník tretej krajiny koná, pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 10.

K bodom 33 a 34 (§ 32 ods. 5 písm. j) a n))

V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa ustanovuje, akým spôsobom preukáže štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodu 39 (§ 33 ods. 6 písm. m) a n))

Rozširujú sa dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h). Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.

K bodom 39, 59 a 122 (§ 33 ods. 6 písm. o), § 48 ods. 2 písm. h), § 125 ods. 6)

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu z dôvodu toho, že spravodajská služba vydá nesúhlasné stanovisko k udelenie pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Spravodajská služba bude pri spracovávaní svojho stanoviska prihliadať na záujmy štátu v zmysle osobitného predpisu upravujúceho jej činnosť.

K bodu 40 (§ 34 ods. 1 písm. b))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo na účel výskumu a vývoja podľa § 26 na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak chce štátny príslušník tretej krajiny naďalej zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo začať podnikať.

K bodom 41 a 42 (§ 34 ods. 3 písm. d))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia piateho bodu v § 34 ods. 3 písm. d).

36

K bodu 43 (§ 34 ods. 3 písm. d) bod 5)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Rovnako, ako pri udelení pobytu, oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o obnovenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodu 45 (§ 34 ods. 8)

Ustanovuje sa, čím preukazuje štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu, ak žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 1 písm. b). Navrhovaná zmena vyplýva zo smernice 2016/801/EÚ.

K bodu 48 a 107 (§ 36 ods. 1 písm. d) a § 111 ods. 1 písm. u))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rieši prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť počas udeleného pobytu nezdržiava. Policajný útvar v takomto prípade zruší prechodný pobyt, ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť ustanovenú zákonom, zdržiavať sa počas udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky väčšiu časť roka v danom kalendárnom roku. Zároveň upravuje výnimku z tohto dôvodu na zrušenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak je medzi udelením prechodného pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní alebo ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 29 alebo § 30.

K bodu 49 (§ 36 ods. 4 písm. b))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Ustanovuje povinnosť policajného útvaru informovať o zrušení prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26 členský štát, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny uskutočňuje mobilitu.

K bodu 50 (§ 36a, § 36b, § 36c a § 36d)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Upravuje podmienky uskutočňovania mobility štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí počas platného pobytu na území členského štátu na účel vnútropodnikového presunu, štúdia na vysokej škole, vykonávania výskumnej činnosti alebo zlúčenia rodiny, prichádzajú na územie Slovenskej republiky. Režim mobility predpokladá vykonávanie rovnakého účelu, na ktorý majú udelený pobyt na území členského štátu, bez udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Ide o prípady, kedy niektorý z členských štátov ako prvý povolil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vykonávanie uvedených účelov pobytov a ten sa následne v súlade s pravidlami mobility presunul na územie Slovenskej republiky. Návrh podrobne ustanovuje podmienky, ktoré musí splniť štátny príslušník tretej krajiny, hostiteľský subjekt v členskom štáte, vysoká škola v Slovenskej republike alebo výskumná organizácia v Slovenskej republike, aby sa mohla mobilita uskutočniť. Návrh zároveň ustanovuje možnosť vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovaťmobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.

37

K bodu 52 (§ 38 ods. 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 54 (§ 44 ods. 1)

Možnosť podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. a) c) alebo ods. 2, alebo ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, bude možné takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie trvalého pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.

K bodom 55 a 56 (§ 45a a § 46 ods. 2)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť trvalý pobyt na päť rokov. Na základe vykonanej analýzy bolo vyhodnotené, že vhodnejšia alternatíva k udeľovaniu trvalého pobytu na neobmedzený čas sa ukazuje navrhované riešenie. Tento pobyt je možné udeľovať aj opakovane. Zároveň sa zavádzajú podmienky zrušenia takéhoto druhu pobytu. Možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom zostane zachovaná len z dôvodov bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ak o to požiada spravodajská služba.

K bodom 60, 62 a 98 50 ods. 2 písm. b), § 50 ods. 3, § 83 ods. 3 písm. b) a § 84 ods. 7 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenie § 45a a preformulovania § 46 ods. 2.

K bodu 64 (§ 58 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu potreby zníženia administratívnej záťaže policajných útvarov sa tolerovaný pobyt nebude udeľovať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, u ktorého policajný útvar identifikuje prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 80, alebo ktorého vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné. Prítomnosť týchto skupín osôb na území Slovenskej republiky rieši nové navrhované ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

K bodu 65 (§ 58 ods. 1 písm. d))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Policajný útvar môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Môže ísť napríklad o prípady, kedy sa Slovenská republika, na základe dohody s iným členským štátom, rozhodne poskytnúť ubytovacie kapacity pre žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany v tomto členskom štáte.

38

K bodu 66 (§ 58 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 73. Ostatné dôvody, ktoré sa doteraz považovali za tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, rieši novo navrhnuté ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

K bodu 70 (§ 59 ods. 14)

Upravuje sa možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa oprávnene na území Slovenskej republiky do rozhodnutia o žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu.

K bodu 73 (§ 61a)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Inštitút zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky v sebe subsumuje niektoré doterajšie dôvody na udelenie tolerovaného pobytu, obdobie zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, uloženej povinnosti podľa § 89, lehoty na vycestovanie podľa § 83 ods. 1, ako aj niektoré etapy návratového procesu nelegálne sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny môže zotrvať na území Slovenskej republiky do odpadnutia dôvodov, pre ktoré zotrváva na území Slovenskej republiky. Zdržiavanie sa štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky počas zotrvania na území Slovenskej republiky sa nepovažuje za pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. To znamená, že takýto štátny príslušník tretej krajiny nemôže počas zotrvania na území Slovenskej republiky požiadať o overenie pozvania, udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá ústavná starostlivosť alebo nariadené karanténne opatrenie, môže zotrvať na území Slovenskej republiky len v prípade, ak tieto boli poskytnuté alebo nariadené ešte v čase jeho oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky do troch dní po skončení poskytovania ústavnej starostlivosti alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Zavádza sa oprávnenie policajného útvaru uložiť povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý zotrváva na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny nesmie počas zotrvania na území Slovenskej republiky podnikať.

K bodu 74 (§ 66 ods. 6)

Ide o zosúladenie právnej úpravy zákona s právom na základe výhrady Komisie uplatnenej v systému EU PILOT, v ktorej namietala, že požiadavka predloženia dokladu o zdravotnom poistení je nad rámec článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanovení smernice 2008/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktoré nepredpokladajú možnosť podmieniť právo na pobyt uchádzačov o zamestnanie existenciou zdravotného poistenia počas obdobia hľadania si zamestnania v hostiteľskom členskom štáte.

K bodu 75 (§ 73 ods. 15)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, nemá zákonnú povinnosť predložiť doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania podľa § 122, policajný útvar vydá doklad o pobyte, v ktorom ako adresu uvedie obec, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny počas pobytu zdržiavať.

39

K bodu 77 (§ 74 ods. 1 písm. c))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy bolo možné vydať cudzinecký pas len štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 46 ods. 2 písm. c) alebo písm. e), bude môcť policajný útvar vydať cudzinecký pas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý udelený trvalý pobyt podľa § 45a alebo § 46 ods. 2 a nemá vlastný cestovný doklad s výnimkou osoby bez štátnej príslušnosti, ktorej sa vydáva cestovný doklad podľa zákona o cestovných dokladoch.

K bodu 78 (§ 74 ods. 2 písm. a))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu vypustenia tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 a jeho nahradenia zotrvaním na území Slovenskej republiky podľa § 61a sa zavádza možnosť vydania cudzineckého pasu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zotrvávajú na území Slovenskej republiky podľa § 61a ods. 1 písm. b) až c).

K bodu 80 (§ 77 ods. 1)

Ustanovuje sa, že sa obligatórne uloží zákaz vstupu iba v prípade, ak nebola určená lehota na vycestovanie podľa § 83 ods. 2, ktorý vyplýva z čl. 7 ods. 4 smernice 2008/115/ES (osobitné dôvody týkajúce sa rizika úteku alebo rizika pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť). V tomto prípade je navrhovaná zmena v súlade s čl. 11 ods. 1 písm. b) smernice 2008/115/ES, kde sa uvádza, „že sa nestanovila lehota na dobrovoľný odchod“ a preto sa k rozhodnutiu o návrate pripája aj zákaz vstupu. Nemôžeme to na druhej strane spájať so situáciou, kedy správny orgán s pôsobnosťou na vonkajšej hranici neurčil túto lehotu iba na základe toho, že osoba nežiadala o lehotu na vycestovanie, hoci by mala inak na ňu nárok. Terajšie ustanovenie by bolo príliš prísne, ak by bolo spojené s prípadom, kedy napr. osoba nepožiadala o určenie lehoty na vycestovanie na hraničnom priechode, pretože ju fakticky nepotrebovala a jej vycestovanie bolo okamžité. Tieto prípady budú v praxi nastávať veľmi často, pretože veľké množstvo rozhodnutí o administratívnom vyhostení je ukladaných oddeleniami hraničnej kontroly Policajného zboru s pôsobnosťou na vonkajšej hranici, kedy osoba opúšťa územie Slovenskej republiky (predpokladá sa, že takéto osoby nebudú po poučení žiadať lehotu na vycestovanie).

K bodu 81 (§ 77 ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a súvisí so zavedením inštitútu zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky podľa § 61a. Policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia, ak štátny príslušník tretej krajiny zotrváva na území Slovenskej republiky z dôvodu poskytnutia ústavnej starostlivosti, nariadenia karanténneho opatrenia a do troch dní od ich skončenia, alebo ak je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodom 82 až 84 a 101 (§ 77 ods. 6, § 77 ods. 8, § 77 ods. 10 a § 88 ods. 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 3 do § 77.

K bodom 85 a 86 (§ 79 ods. 1 a § 79 ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Rozširuje sa možnosť využitia oprávnenia policajta podľa § 79 aj na prípady, kedy policajný útvar koná vo veci zaistenia podľa § 88 alebo § 88a.

40

K bodom 87 a 88 (§ 80 ods. 2 a § 80 ods. 6)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť organizácii, ktorá prijme na územie Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26, uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením tohto štátneho príslušníka tretej krajiny. Prijímajúca organizácia je povinná uhradiť len tie náklady, ktoré vzniknú do 6 mesiacov od ukončenia platnosti dohody o hosťovaní alebo dohody o stáži.

K bodu 89 (§ 80 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 6 do § 80.

K bodu 90 (§ 81 ods. 5)

Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby policajný útvar opätovne neposudzoval existenciu dôvodov, ktoré prekážkou administratívneho vyhostenia, pokiaľ tieto dôvody posúdil iný štátny orgán v konaní, ktoré právoplatne skončilo a nedošlo k zmene skutkových okolností prípadu, ani osobného stavu dotknutého cudzinca, ktoré by mali za následok vznik prekážok administratívneho vyhostenia.

K bodom 93 a 94 (§ 82 ods. 2 písm. p) a § 82 ods. 3 písm. c))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby zavedenia účinných nástrojov na boj s nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou. Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonával nelegálnu prácu v predchádzajúcich dvoch rokov pred začatím konania o administratívnom vyhostení, ak za tento konkrétny prípad nelegálnej práce ešte nebol administratívne vyhostený. Z dôvodu potreby písomnej správy príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo inšpektorátu práce ako podkladu na začatie konania o administratívnom vyhostení, je potrebné stanovenie dlhšej objektívnej lehoty na jeho začatie. Zároveň môže policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu na jeden až tri roky.

K bodu 95 (§ 82 ods. 8)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby nastavenia nového systému asistovaných dobrovoľných návratov. Policajný útvar bude môcť vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez uloženia zákazu vstupu podľa § 82 ods. 8 len vtedy, ak ministerstvo vnútra bude súhlasiť s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu.

K bodu 96 (§ 82 ods. 9 písm. b))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza nový moment začiatku plynutia zákazu vstupu. Pôjde o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny vycestuje zo schengenského priestoru cez hraničný priechod na území Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava umožní v individuálnych prípadoch vyznačiť začiatok plynutia zákazu vstupu skôr, ako je to v súčasnosti v platnej právnej úprave.

K bodu 97 (§ 83 ods. 1)

Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby mohol policajný útvar určiť v rozhodnutí o administratívnom

41

vyhostení lehotu na vycestovanie len na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým koná vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Zároveň sa zavádza povinnosť policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty. V prípadoch, kedy bude policajný útvar postupovať podľa § 82 ods. 8, vždy v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí lehotu na vycestovanie aj bez toho, aby o ňu štátny príslušník tretej krajiny požiadal, nakoľko svoju vôľu žiadať o určenie lehoty na vycestovanie prejavil žiadosťou o asistovaný dobrovoľný návrat.

K bodu 100 (§ 86 ods. 1)

Uvedená zmena umožní zrušiť zákaz vstupu aj v prípadoch, ak osoba nepožiadala o lehotu na vycestovanie, aj keď mala na to nárok podľa § 83 ods. 1 zákona. Takejto osobe by bolo neskôr znemožnené žiadať o zrušenie zákazu vstupu. Na druhej strane by mala nárok žiadať o zrušenie zákazu vstupu osoba, ktorá iba čisto formálne požiadala o poskytnutie lehoty na vycestovanie, hoci ju vôbec nepotrebovala a ihneď vycestovala. Tieto situácie nastávajú v prípadoch, keď o administratívnom vyhostení rozhoduje oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru na vonkajších hraniciach, kedy je zabezpečené okamžité vycestovanie osôb (ktoré nepotrebujú lehotu na vycestovanie).

K bodom 102 a 103 (§ 88 ods. 12 a § 88a ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Zavedenie tejto právnej úpravy odbremení jednotlivé policajné útvary ako aj zaistené osoby od nutnosti ich prevážania zo zariadenia späť na policajný útvar za účelom nového konania o zaistení a následného prevozu späť do zariadenia na ich umiestnenie. Ušetria sa tým nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zníži sa tým riziko prípadného úteku prevážaných osôb. Oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 alebo žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a bude mať aj policajný útvar v zariadení. Policajný útvar v zariadení vydá rozhodnutie o zaistení v prípade prepustenia zaistenej osoby podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. alebo bod 2., ak existujú iné dôvody na jej zaistenie podľa § 88 ods. 1 alebo § 88a ods. 1 a policajný útvar, ktorý rozhodol o jej predchádzajúcom zaistení o to písomne požiada.

K bodu 106 (§ 111 ods. 1 písm. a))

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby sa povinnosť písomne oznamovať policajnému útvaru zdržiavanie sa mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako 180 dní ponechala len pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným trvalým pobytom. Táto zmena súvisí so zavedením povinnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným prechodným pobytom zdržiavať sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť prechodného pobytu v kalendárnom roku.

K bodu 108 (§ 111 ods. 7)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zmena súvisí s možnosťou vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovať mobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.

K bodu 109 (§ 115 ods. 4)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Vzhľadom na zmenu pobytového statusu študentov jazykových škôl je potrebné zmeniť povinnosť jazykovej školy

42

oznamovať skutočnosti súvisiace s ich štúdiom, tak že o tom bude písomne informovať ministerstvo vnútra.

K bodu 110 (§ 115 ods. 12 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu presunutia ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín.

K bodu 111 (§ 115 ods. 13 až 15)

Ustanovuje sa povinnosť pre vysokú školu v Slovenskej republike a výskumnú organizáciu oznamovať policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26, má v úmysle uplatňovať mobilitu na území členského štátu. Lehota na splnenie tejto povinnosti začína plynúť dňom, kedy sa vysoká škola alebo výskumná organizácia dozvedeli skutočnosti podľa § 115 ods. 13 alebo ods. 14. Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.

K bodom 113 až 115 (§ 119 ods. 1 písm. b), § 119 ods. 1 písm. c) a § 119 ods. 1 písm. g))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zavádzajú sa nové správne delikty, ktorých sa dopustí vysoká škola, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 13, výskumná organizácia, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 14 a zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 12. Za uvedené správne delikty je možné uložiť pokutu do výšky 3300 eur.

K bodu 116 (§ 120 ods. 6)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa odchylne od Správneho poriadku, aby si cudzinec mohol v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov zvoliť za zástupcu len takú osobu, ktorá nebola odsúdená za niektoré úmyselné trestné činy. Za účelom preverenia, či zvolený zástupca spĺňa uvedenú podmienku, sa navrhuje oprávnenie policajného útvaru vyžiadať si odpis registra trestov. Navrhovaná úprava napomáha v boji proti trestnej činnosti súvisiacou s nelegálnou migráciou cudzincov na území Slovenskej republiky a Schengenského priestoru.

K bodu 117 (§ 121 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu podporovania príchodu štátnych príslušníkov tretej krajiny na účely výskumu sa navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 26 preukazoval bezúhonnosť len výpisom z registra trestov štátu, v ktorom mal posledných desať rokov najdlhšie bydlisko.

Navrhovaná úprava zároveň umožní policajnému útvaru v odôvodnených prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. Môže tak urobiť len po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra. Ide predovšetkým o prípady, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal.

K bodu 121 (§ 125 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa možnosť ministerstvu vnútra, aby mohlo v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o tom, že príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu bude iný policajný útvar ako policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného miesta pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny

43

na území Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je flexibilne reagovať na situácie náhleho zvýšenia počtu žiadateľov na konkrétnych policajných útvaroch tak, aby sa znížila dĺžka čakania na podanie žiadosti o udelenie pobytu.

K bodu 123 a 124 (§ 125 ods. 11)

V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa zavádza povinnosť určiť kontaktné miesta v Slovenskej republike zodpovedné za výmenu informácií o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b), § 26 alebo ako ich rodinní príslušníci podľa § 27 súvisiacich s ich mobilitou medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi.

K bodu 126 (§ 126 ods. 6)

Z dôvodu nadobudnutia účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 sa zosúlaďuje znenie § 126 ods. 6 s týmto nariadením.

K bodu 127 (§ 131f)

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2018.

K bodu 128 (Príloha č. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu transpozície smernice 2016/801/EÚ.

K bodu 129 (§ 58 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.

K článku II (zákon o správnych poplatkoch)

Navrhované zmeny vyplynuli zo zmien navrhovaných v zákone o pobyte cudzincov, najmä v súvislosti s vypustením niektorých kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín z možnosti udelenia tolerovaného pobytu a ich presunom do ustanovení o zotrvaní na území Slovenskej republiky.

K článku III (zákon o bankách)

Navrhuje sa povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky poskytnúť službe hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru informácie, ktoré predmetom bankového tajomstva, v rozsahu potrebnom na účely preverenia výšky finančného zabezpečenia pobytu alebo výšky finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti v rámci konania o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Udelenie väčšiny druhov pobytov ustanovených zákonom o pobyte cudzincov je viazané na nejakú formu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že finančné zabezpečenie pobytu resp. finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti je zákonnou podmienkou na udelenie pobytu, je potrebné, aby existovala reálna možnosť preskúmania jej splnenia, tak ako pri iných podmienkach vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia legality

44

každého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi sa často vyskytujú prípady, kedy existuje opodstatnené podozrenie, že finančné prostriedky, ktoré cudzinec preukazuje v konaní o udelenie pobytu pochádzajú z nelegálnej činnosti. Súčasná legislatíva však nedovoľuje toto podozrenie skúmať, čo resp. môže mať v mnohých prípadoch za následok udelenie pobytu cudzincovi, ktorý získal finančné prostriedky nelegálnou činnosťou. Vzhľadom na atraktívnosť oprávneného pobytu na území akéhokoľvek členského štátu Schengenu existuje vysoké riziko snahy o jeho zneužívanie. Z toho dôvodu je navrhovaná povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky legitímnou požiadavkou.

K článku IV (zákon o službách zamestnanosti)

K bodu 1 [§ 23a ods. 1 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s návrhom na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1.

K bodu 2 [§ 23a ods. 1 písm. c)]

V súvislosti s mobilitou rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka ( čl. 26 smernice 2016/801/EÚ) sa navrhuje v § 23a ods. 1 písm. c) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 3 [§ 23a ods. 1 písm. e)]

Úprava § 23a ods. 1 písm. f) sa navrhuje za účelom zosúladenia s § 24 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keďže nie je možné udeľovať prechodný pobyt na účel štúdia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je poslucháčom jazykovej školy.

K bodu 4 [§ 23a ods. 1 písm. u)]

Vypustením písm. u) v § 23a ods. 1 sa navrhuje zamedziť vstup na trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní bez vyžadovania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie. Návrh vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe v súvislosti s využívaním tohto ustanovenia prioritne na výkon zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny u zamestnávateľa. V roku 2016 bolo v SR podľa tohto ustanovenie zamestnaných 66 štátnych príslušníkov tretej krajiny. Išlo najmä o výkon zamestnania v profesii šička odevnej a technickej konfekcie, kvalitár, kontrolór v strojárskej výrobe, upratovačka, montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov a montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe.

K bodu 5 (poznámky pod čiarou k odkazom 28d, 28e a 28f)

Aktualizácia citácií v poznámkach pod čiarou sa navrhuje v nadväznosti na navrhované zmeny v čl. I.

45

K bodu 6 [§ 23a ods. 1 písm. ag)]

V súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môže okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), navrhuje sa v § 23a ods. 1 písm. ag) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 7 [§ 23a ods. 1 písm. ah)]

V súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny študenta, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môže okrem svojho štúdia pracovať v členských štátoch (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), navrhuje sa v § 23a ods. 1 písm. ah) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 8 (§ 23b ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s návrhom na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1.

K bodu 9 (§ 68a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s návrhom na doplnenie písmena d) v § 68a ods. 1.

K bodu 10 [§ 68 ods. ods. 1 písm. d)]

Ustanovenie § 23b zákona o službách zamestnanosti upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu a štátneho príslušníka tretej krajiny. Ide najmä o povinnosti nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania občana členského štátu EÚ a nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny v prípadoch, keď vydané jednotné povolenie, modrú kartu alebo povolenie na zamestnanie, ako aj v prípadoch, keď na výkon zamestnania ani jedno z týchto povolení štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje. Tieto informácie je potrebné evidovať či za účelom zisťovania, koľko občanov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín pracuje na území SR, ale z dôvodu, že najmä v prípadoch, že štátny príslušník tretej krajiny pracuje na území SR bez uvedených povolení, je takýto výkon práce oprávnený. Ide najmä o prípady vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín či už z krajín alebo tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na území SR, kedy je obzvlášť dôležité, aby si zamestnávateľ ohlasovaciu povinnosť splnil s cieľom následného overenia tejto skutočnosti. Vzhľadom na to, že v poslednom období bolo kontrolnou činnosťou zistené časté neplnenie si tejto povinnosti zamestnávateľom, navrhuje sa zvýšenie maximálnej výšky pokuty až na 100 tis. eur.

K bodu 11 (§ 72ad)

V nadväznosti na návrh na zvýšenie pokuty za nesplnenie povinností pri zamestnávaní cudzincov sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity navrhuje v prechodnom ustanovení v odseku 1 ustanoviť, že začaté konania o uložení pokuty sa dokončia podľa doterajších predpisov.

46

V nadväznosti na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity navrhuje v prechodnom ustanovení v odseku 2 navrhuje, aby sa zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude k 30. aprílu 2018 zamestnávaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie [§ 23a ods. 1 písm. u)], dokončilo v režime podľa doterajšieho právneho stavu.

K bodu 12 (príloha č. 4)

V súvislosti s transponovaním smernice 2016/801/EÚ sa navrhuje doplniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K článku V (zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja)

K bodu 1 (§ 26b ods. 3 písm. h))

Doplnením novej náležitosti dohody o hosťovaní sa vykonáva transpozícia čl. 8 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair, ktorý zavádza novú kompetenciu členského štátu, vyžadovať v dohode o hosťovaní informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti.

K bodu 2 (príloha)

Aktualizuje sa transpozičná príloha.

K článku VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. mája 2018.

47

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 10. januára 2018.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 172/2005, dátum vydania: 28.04.2005

5

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť Potreba novely zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike (ďalej len „doterajší zákon“) vyplynula z analýzy jeho uplatňovania v praxi. Vážnymi nedostatkami sú nejasnosti ohľadom interpretácie a uplatňovania, ako i praktická nevykonateľnosť viacerých ustanovení. Najväčšie nedostatky a kompetenčné problémy sa ukázali najmä v procese uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych objednávok výskumu a vývoja. Pre nemožnosť zmysluplnej praktickej implementácie sa doteraz nepodarilo ani začať proces periodického hodnotenia.

Potreba zmien doterajšieho zákona súvisí aj so záväzkami v oblasti harmonizácie národnej legislatívy s legislatívou Európskej únie.

Vzhľadom na rozsah potrebných zmien a doplnkov sa Ministerstvo školstva SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) rozhodlo namiesto novelizácie doterajšieho zákona pristúpiť k tvorbe návrhu nového zákona, pre ktorý sa v súlade s obsahom zákona, ako aj so svetovým trendom, zvolil názov „zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja“ (ďalej len „nový zákon“). Nový zákon nahrádza doterajší zákon a zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky.

Novým zákonom sa sleduje dosiahnutie vyššej efektívnosti využitia finančnej podpory výskumu a vývoja s cieľom prispieť k rozvoju ekonomiky, kultúry a spoločnosti Slovenskej republiky. Medzi základné princípy navrhovanej právnej úpravy patrí autonómnosť a sloboda vedeckého bádania.

Návrh nového zákona je porovnateľný s obdobnými zákonmi vo vyspelých krajinách. Súčasne rešpektuje historický vývoj, zvyklosti a tradície v oblasti vedy a techniky v Slovenskej republike. Na druhej strane sa návrh nového zákona usiluje reflektovať zmeny vyplývajúce z účasti Slovenskej republiky na tvoriacom sa Európskom výskumnom priestore. Rešpektuje potrebu zosúladenia obsahu legislatívneho rámca, ale aj pojmového aparátu, s legislatívou Európskej únie a jej členských krajín, odporúčaní OECD a UNESCO, a to jednak z dôvodov kompatibility práva, ale taktiež v záujme kompatibility štatistického výkazníctva.

Návrh nového zákona je vo viacerých oblastiach v obsahovom súlade s doterajším zákonom. Najdôležitejšie zmeny v novom zákone v porovnaní s doterajším zákonom sa týkajú týchto oblastí:

1. Zmena názvu zákona – táto zmena predovšetkým sleduje zosúladenie názvu zákona s jeho obsahom. Zákon pojednáva predovšetkým o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.

2. Zosúladenie pojmového aparátu s pojmovým aparátom používaným EÚ na základe odporúčaní OECD a UNESCO; presne v súlade s terminológiou OECD sa ustanovuje výskum v členení na základný výskum a aplikovaný výskum a vývoj ako tvorivé činnosti pre potreby rozvoja vedy a techniky. Ďalej ustanovuje pojmy infraštruktúra výskumu a vývoja, projekt výskumu a vývoja a projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja (ďalej len „rozvojový projekt“), definuje žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja alebo na riešenie rozvojového projektu (ďalej len „projekt“), príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa tejto podpory a zodpovedného riešiteľa. Súčasťou základných ustanovení zákona je ustanovenie základných prvkov štátnej vednej a technickej politiky - dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky ako dokumentu, ktorý obsahuje základné zámery a ciele v oblasti výskumu a vývoja v Slovenskej republike a národného programu rozvoja vedy a techniky ako programu v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

3. Nový zákon definuje orgány s pôsobnosťou vo vede a technike. V súlade s kompetenčným zákonom určuje vláde a ministerstvu školstva ústredné kompetencie vo výskume a vývoji, ako činností v oblasti vedy a techniky. Tieto sa týkajú predovšetkým napĺňania štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a jej napĺňaní prostredníctvom národného programu rozvoja vedy a techniky.

4. Na rozdiel od doterajšieho zákona nový zákon obsahuje ustanovenia týkajúce sa postavenia a činnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja (ďalej len „agentúra“) a legislatívne ustanovuje Radu vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku (ďalej len „Rada pre vedu a techniku“) ako poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

5. Vložením ustanovení o agentúre do nového zákona sa sleduje zjednotenie ustanovení a postupov týkajúcich sa výskumu a vývoja, čomu súčasná existencia dvoch samostatných zákonov bola istou prekážkou. Takýto postup bol ministerstvu školstva odporúčaný aj v legislatívnom procese schvaľovania doterajšieho zákona a zákona o agentúre na podporu vedy a techniky. Navyše, na základe návrhu vlády sa pripravuje výraznejšia podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu prostredníctvom agentúry. Preto je nevyhnutné doplniť štruktúru a orgány agentúry tak, aby sa zvýšila transparentnosť a posilnila odbornosť a efektívnosť činnosti jej odborných orgánov a vytvorili sa podmienky na to, aby činnosť agentúry zodpovedala týmto novým podmienkam.

6. Rada pre vedu a techniku, ktorá sa navrhuje zriadiť ako stály poradný orgán vlády cestou zmeny zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

7. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú ustanovení o organizácii podpory výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu. Nový zákon sa zaoberá iba priamou podporou výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu, nakoľko otázky eventuálnej nepriamej podpory sú predmetom iných právnych predpisov. Z rovnakého dôvodu sa nový zákon nezaoberá podporou výskumu a vývoja z iných napr. privátnych zdrojov.

8. Nový zákon ustanovuje, že s výnimkou financovania Slovenskej akadémie vied sa podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu uskutočňuje prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Odstraňujú sa tým súčasné kompetenčné problémy, ktoré vytvárali oddelenie rozhodovacích a výkonných kompetencií ústredných orgánov. Tieto sa v ostatnom období prejavovali pri financovaní štátnych programov výskumu a vývoja (ďalej len „štátnych programov“), ale aj projektov, resp. úloh výskumu a vývoja agentúry.

9. Nový zákon rozlišuje inštitucionálnu podporu, prostredníctvom ktorej sa poskytujú finančné prostriedky iba inštitúciám zriadeným zákonom – t.j. prostriedky na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied a finančné prostriedky na špecifický výskum a vývoj na vysokých školách. Účelovou formou podpory výskumu a vývoja poskytuje poskytovateľ - agentúra alebo ministerstvo školstva - prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia konkrétnych problémov vo vymedzenej oblasti vedy a techniky prostredníctvom projektov výskumu a vývoja s určenou dobou riešenia alebo prostriedky na podporu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja prostredníctvom rozvojových projektov. Nový zákon ustanovuje podrobnosti o podmienkach poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Ustanovuje sa spôsob kalkulácie nákladov na riešenie projektu, postup predkladania a posudzovania žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu, spôsob poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu a ustanovenia týkajúce sa práv k výsledku riešenia projektu.

10. Novým zákonom sa zásadne upravuje systém štátnych programov. Úpravy vychádzajú zo skúseností s uplatňovaním ustanovení doterajšieho zákona týkajúcich sa tematických a horizontálnych štátnych programov a ich podprogramov, kde sa v praxi ukázalo, že podrobné zadávanie úloh výskumu a vývoja „zhora-nadol“ a výber najvhodnejšieho uchádzača prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže je nepružné, administratívne náročné a nevhodné pre výskum a vývoj nakoľko obmedzuje verejnú súťaž a predovšetkým tvorivosť riešiteľských skupín. Ďalším vážnym nedostatkom doterajšieho spôsobu organizácie štátnych programov je skutočnosť, že zákon zveruje prípravu štátnych programov, výber úloh výskumu a vývoja a hodnotenie ich riešenia potenciálnym riešiteľom týchto úloh. Hoci táto skutočnosť vyplýva z objektívnych príčin spočívajúcich vo veľkosti Slovenska a slovenskej výskumno-vývojovej základne, nový zákon obsahuje ustanovenia riešiace do istej miery aj tento problém.

Podľa navrhovaného nového systému štátnych programov sa na ústrednej úrovni štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, Slovenskou akadémiou vied a vysokými školami a za širokej diskusie v odbornej verejnosti pripraví návrhy štátnych programov. Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Pri formulovaní štátnych programov výskumu a vývoja zohráva mimoriadne dôležitú úlohu Rada pre vedu a techniku - poradným orgán vlády pre oblasť vedy a techniky. Štátne programy výskumu a vývoja sa podľa nového zákona uskutočňujú formou riešenia projektov výskumu a vývoja. Podobne sú chápané štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja prostredníctvom projektov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Po schválení štátneho programu výskumu a vývoja alebo štátneho programu rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja vládou sa na základe verejných výziev ministerstva školstva na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“) uskutoční verejná súťaž o získanie finančnej podpory riešenia projektov. Projekty predložené uchádzačmi sa hodnotia prostredníctvom odborných orgánov - rád štátnych programov.

V porovnaní s doterajším zákonom sa mení postavenie administrátora štátnych programov. Administrátori štátnych programov uskutočňovaných podľa doterajšieho zákona mali pomerne široký rámec povinností a kompetencií pri príprave a vyhodnocovaní obchodnej verejnej súťaže na riešenie úloh výskumu a vývoja. Zmenou koncepcie štátnych programov sa administrácia štátnych programov, ktorú uskutočňuje ministerstvom školstva, v porovnaní s doterajším stavom zužuje na vyhlasovanie verejnej výzvy, prijímanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov predkladaných žiadateľmi, registráciu projektov výskumu a vývoja, uzatváranie zmlúv a poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov a kontrolu ich vecného a finančného plnenia. Odborné posudzovanie projektov vypracovaných a predložených žiadateľom a kontrolu ich riešenia bude autonómne vykonávať vedecká komunita prostredníctvom odborného orgánu – rady štátneho programu.

Podľa nového zákona má ministerstvo školstva v kompetencii tak ako doteraz - okrem prípravy aj vyhodnocovanie riešenia štátneho programu v súčinnosti s radou štátneho programu.

11. Osobitná pozornosť sa v novom zákone venuje výskumu a vývoju na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Ustanovuje sa, že poskytovanie finančných prostriedkov na výskum a vývoj sa poskytuje v súlade a za podmienok zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a zachováva sa možnosť návratného financovanie podporujúce využitie výsledkov výskumu a vývoja v praxi prostredníctvom neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zriadeného Ministerstvom hospodárstva SR podľa zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z..

12. Ustanoveniami zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). Zavádza sa nová súčasť verejnej vysokej školy – výskumný ústav. Hlavným poslaním výskumného ústavu je vykonávanie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti. Výskumný ústav tým prispieva k plneniu poslania verejnej vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení jej hlavných úloh vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jeho názov. Výskumný ústav sa navrhuje ustanoviť ako samosprávne pracovisko verejnej vysokej školy, v ktorom sa ustanovia orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu: vedecká rada výskumného ústavu (ďalej len „rada ústavu“) a riaditeľ výskumného ústavu (ďalej len „riaditeľ ústavu“). Z hľadiska obsahu navrhovaných ustanovení je ustanovenie výskumného ústavu porovnateľné s postavením fakulty verejnej vysokej školy. Týmito novými ustanoveniami zákona o vysokých školách sa sleduje záujem posilniť kapacitu výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy, vytvorenie predpokladov pre užšie prepojenie výskumnej a vývojovej činnosti vysokej školy s potrebami praxe a vytvorenie priestoru pre možnú transformáciu výskumných ústavov v zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti ústredných orgánov, ktoré o takúto zmenu právneho postavenia – začlenenie do štruktúry verejnej vysokej školy – prejavia záujem.

13. V porovnaní s doteraz platnou legislatívou sa v návrhu nového zákona neuvažuje pokračovať v podpore výskumu a vývoja prostredníctvom vládou schvaľovaných štátnych objednávok výskumu a vývoja (ďalej len „štátna objednávka“) a návrh nového zákona preto neobsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych objednávok. Rovnako sa v porovnaní s doterajším zákonom v novom zákone nezavádza periodické hodnotenie.

14. Dôvody pre vypustenie mechanizmu štátnych objednávok sú nasledovné: zavedením štátnych objednávok výskumu a vývoja sa v doterajšom zákone sledoval záujem vytvoriť mechanizmus na financovanie konkrétnych dobre definovaných problémov jednotlivých rezortov prostredníctvom úloh výskumu a vývoja. Existujúci systém formulovania štátnej objednávky výskumu a vývoja (z pohľadu doterajšieho zákona jednej konkrétnej úlohy výskumu a vývoja) na úrovni ústredného orgánu, sumarizácia štátnych objednávok ministerstvom školstva, schvaľovanie vládou a následné vypisovanie verejného obstarávania na úrovni ústredných orgánov sa predkladateľovi javí ako systém nepružný, predlžujúci riešenie aktuálnych problémov a obmedzujúci kompetencie ústredných orgánov. Navyše, vyčlenenie istého objemu finančných prostriedkov vopred je podnetom na to, aby sa o ne uchádzali aj subjekty, ktoré ich bezprostredne nepotrebujú, len preto, že taká možnosť existuje. Preto ak rezort potrebuje riešiť nejaký problém výskumného charakteru, bude môcť tak urobiť vyčlenením finančných prostriedkov na svoje prioritné úlohy a následne ich vykázať ako prostriedky investované do výskumu.

15. Vypustenie periodického hodnotenia, resp. jeho nezavedenie v novom zákone súvisí s nasledovnými skutočnosťami: hodnotenie výsledkov výskumných a vývojových činností je oprávnené iba ako podklad pre inštitucionálne financovanie, pretože pri financovaní založenom na súťažnom princípe hodnotí kvalitu uchádzača – zodpovedného riešiteľa a riešiteľov a podmienok na riešenie spolu s hodnotením kvality navrhovaného projektu odborný orgán – rada agentúry alebo rada štátneho programu. Vysoké školy a Slovenská akadémia vied, kde forma inštitucionálneho financovania zostáva, majú systém hodnotenia výskumnej a vývojovej činnosti zavedený inými právnymi predpismi (zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied a zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov). V prípade Slovenskej akadémie vied ide z pohľadu financovania, ale aj z pohľadu organizácie, o vnútro-inštitucionálne hodnotenie, nakoľko Slovenskej akadémii vied sú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prideľované ako celku, a nie jednotlivým organizáciám zriadeným Slovenskou akadémiou vied. V prípade vysokých škôl nie je možné oddeliť hodnotenie výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti, nakoľko ide o činnosti súvisiace s vysokoškolským vzdelávaním. Aj podľa doterajšieho zákona aj podľa zákona o vysokých školách všetky činnosti vysokých škôl hodnotí Akreditačná komisia – poradný orgán vlády. Navyše, „prierezové“ periodické hodnotenie, tak ako je zakotvené v doterajšom zákone, ktoré v pôvodnej podobe dáva do jednej kategórie veľkú vysokú školu s viac ako tisíc zamestnancami a malý výskumný ústav, je v praxi nerealizovateľné inak ako len úplne formálne.

16. Návrh zákona vo verzii, ktorá bola predložená na medzirezortné pripomienkové konanie, obsahoval viaceré ustanovenia týkajúce sa inovácií. Po zvážení pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní, ako aj vzhľadom na komplexnosť problematiky, prekladateľ upustil od zámeru riešiť novým zákonom aj túto oblasť. Ministerstvo školstva je toho názoru, že problematike inovácií je z hľadiska záujmov Slovenskej republiky potrebné venovať vyššiu pozornosť. Preto odporúča splnomocniť Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo financií SR vypracovaním koncepcie a následne zákona o štátnej podpore inovácií so zakotvením ekonomických mechanizmov priamej a nepriamej podpory inovačného rozvoja.

Návrh nového zákona je v súlade s ústavou a nie je v rozpore s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.Navrhovaná úprava nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov. Z hľadiska dôsledkov vyplývajúcich zo zlepšenia podmienok pre uskutočňovanie výskumu a vývoja by však už v pomerne krátkom horizonte mal byť jeho vplyv na ekonomiku Slovenska, a teda aj na štátny rozpočet, vysoko pozitívny. Nakoľko sa uvažuje s výrazným znížením počtu štátnych programov a celý systém ich administrácie sa zjednodušuje, nevzniknú napriek rozšíreniu úloh agentúry zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o štátnej podpore výskumu a vývoja

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí k záväzkom, ktoré vyplývajú z Prístupovej zmluvy, Aktu o podmienkach pristúpenia a Príloh k Aktu pristúpenia,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu,

-žiadne.

4. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

d) nie je upravená v práve Európskej únie:

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Bezpredmetné, vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky. Na druhej strane sa dôsledne sleduje terminológia EÚ.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

II. Osobitná časťČl. I

K § 1

Paragraf je súčasťou základných ustanovení nového zákona a vymedzuje predmet nového zákona.

K § 2

V súčasnosti sa v oblasti vedy a techniky a výskumu a vývoja na rôznych úrovniach používajú rôzne pojmy. Preto je dôležité legislatívne vymedziť základné a niektoré odvodené pojmy a to najmä na zabezpečenie jasnej a jednoznačnej interpretácie predkladaného návrhu nového zákona. Pri stanovení pojmov sa postupovalo v súlade s príručkou OECD ”Frascati Manual” vydanou v reedícii v roku 2002 pre potreby štatistického zisťovania vo výskume a vývoji s odporúčanými pojmami zaužívanými v krajinách OECD, Európskej únii a v organizácii UNESCO.

V súlade s odporúčaniami OECD nový zákon dôsledne využíva pojem výskum, ktorý sa skladá zo základného výskumu a aplikovaného výskumu a pojem vývoj. Výskum a vývoj sú systematickými tvorivými činnosťami v oblasti vedy a techniky.

K § 3

Nový zákon ustanovuje pojem infraštruktúra výskumu a vývoja, ktorú tvoria osoby uskutočňujúce výskum a vývoj vrátane obslužných osôb a sústava prístrojov, zariadení, informačných, komunikačných a technologických celkov a systémov, ako i ostatných hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktoré slúžia pre potreby výskumu a vývoja.

K § 4

Paragraf vymedzuje pojmy projekt výskumu a vývoja, projekt rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a pojem riešenie projektu. Pre potreby nového zákona a jeho uplatňovania v praxi sú v tomto paragrafe ustanovené pojmy žiadateľa o finančné prostriedky na riešenie projektu, príjemcu, spolupríjemcu a poskytovateľa finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu výskumu a vývoja a zodpovedného riešiteľa projektu.

K § 5

Nový zákon vymedzuje pojem „dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky“ ako dokument, ktorý sa vypracúva na päť až desať rokov a obsahuje základné zámery a ciele výskumu a vývoja v Slovenskej republike a pojem „národný program rozvoja vedy a techniky“ ako program v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zameraný na uskutočňovanie dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky.

Definujú sa štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja ako osobitná forma podpory výskumu a vývoja v oblastiach určených štátom.

K § 6

Paragraf vymedzuje pojem odbor vedy a techniky a splnomocňuje ministerstvo školstva určovaním sústavy odborov vedy a techniky. Sústava odborov vedy a techniky slúži najmä na štatistické a administratívne účely.

Presne v súlade s odporúčaniami OECD (Frascati manuál) sa ustanovujú skupiny odborov vedy a techniky. Prírodné vedy tvorí matematika a počítačové vedy, fyzikálne vedy, chemické vedy a vedy o zemi a životnom prostredí. Technické vedy obsahujú stavebné inžinierstvo, elektroinžinierstvo, elektronika a iné technické vedy. Medzi lekárske vedy sa zaraďujú najmä základná medicína, klinická medicína, a zdravotné vedy. Pôdohospodárske vedy tvoria poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, veterinárna medicína a príbuzné vedy. Spoločenské vedy tvorí psychológia, ekonomika, pedagogické vedy, právo, politické a iné spoločenské vedy. Humanitné vedy sú história, jazyk a literatúra a iné humanitné vedy.

K § 7

Paragraf ustanovuje členenie právnických osôb a fyzických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj do sektorov výskumu a vývoja. Právnické osoby a fyzické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj sú pre štatistické účely začlenené do štyroch sektorov výskumu a vývoja podľa metodiky OECD používanej pre vykazovanie ukazovateľov výskumu a vývoja prispôsobenej reálnemu stavu v Slovenskej republike. Toto členenie sa používa pri vykazovaní štatistických údajov za oblasť vedy a techniky už od roku 1994.

K § 8

Paragraf vymedzuje vedecko-technické služby ako príbuzné činnosti vykonávané právnickými osobami a fyzickými osobami na podporu výskumu a vývoja. Patria sem najmä poskytovanie a šírenie vedecko-technických informácií a poznatkov vrátane knižničných služieb, činnosti podporujúce prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe, poradenstvo a expertízna činnosť v oblasti výskumu a vývoja, monitoring, prieskum, zber a analýza údajov, informácií a poznatkov, technická normalizácia a posudzovanie zhody výrobkov, patentová a licenčná činnosť, vedecko-technické služby v oblasti metrológie vykonávané podľa osobitného predpisu, súdno-znalecká činnosť, prekladateľstvo a tlmočníctvo v oblasti výskumu a vývoja vykonávané podľa osobitného predpisu.

K § 9

Paragraf ustanovuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky v oblasti výskumu a vývoja. Vláda má ústrednú zodpovednosť za určenie štátnej vednej a technickej politiky formulovanej v dlhodobom zámere štátnej vednej a technickej politiky Slovenskej republiky a za napĺňanie jej zámerov a cieľov. Vláda schvaľuje a vyhodnocuje plnenie národného programu rozvoja vedy a techniky. Vláda v mene Slovenskej republiky schvaľuje dvojstranné a mnohostranné zmluvy o vedecko-technickej spolupráci a zapájania sa Slovenskej republiky do medzinárodných programov výskumu a vývoja a schvaľuje členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja. Vláda ďalej schvaľuje štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu.

V personálnej oblasti vláda na návrh ministra školstva vymenúva a odvoláva členov Rady pre vedu a techniku a členov predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Na návrh ministra školstva schvaľuje štatút Agentúry na podporu výskumu a vývoja a štatút Rady pre vedu a techniku.

K § 10

Ústredným orgánom štátnej správy s prierezovými kompetenciami v oblasti vedy a techniky s výnimkou výskumu a vývoja zameraného na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvo školstva. Potreba legislatívne ustanoviť podrobnosti týkajúce sa prierezových kompetencií v oblasti vedy a techniky na úrovni ústredných orgánov vzniká v dôsledku problémov a interpretačných a kompetenčných nedorozumení pri vypracúvaní a predkladaní závažných materiálov, pri financovaní výskumu a vývoja, ako aj pri koordinácii medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.

V rámci prierezových a koordinačných kompetencii ministerstvo školstva zodpovedá za vytváranie podmienok na uskutočňovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike tvorbou koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov výskumu a vývoja a medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Tieto kompetencie ministerstvo školstva uplatňuje najmä tým, že vypracúva, aktualizuje a po predchádzajúcom prerokovaní v Rade pre vedu a techniku predkladá vláde na schválenie návrh dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky, vypracúva a predkladá vláde na schválenie návrhy štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja a programov agentúry. Zákon ďalej ustanovuje, že ministerstvo školstva je zodpovedné za tvorbu metodických materiálov, koordinačných, legislatívnych a finančných nástrojov v oblasti vedy a techniky. Ministerstvo školstva ďalej vypracúva a predkladá vláde návrhy na členstvo a koordinuje účasť Slovenskej republiky v medzinárodných programoch v oblasti výskumu a vývoja a členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja a zabezpečuje reprezentáciu a propagáciu slovenskej vedy a techniky doma a v zahraničí.

Nový zákon ustanovuje ministerstvu školstva povinnosť každoročne vypracovať výročnú správu o stave výskumu a vývoja. Definujú sa aj úlohy ministerstva v oblasti legislatívneho zabezpečenia a efektívneho využívania infraštruktúry výskumu a vývoja.

Navrhovaný spôsob organizačného zabezpečenia výskumu a vývoja sa približuje systémom uplatňovaným vo viacerých európskych krajinách a krajinách OECD.

K § 11

V tomto paragrafe sa ustanovujú povinnosti a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy. Ústredné orgány sa podľa návrhu nového zákona spolupodieľajú na formulovaní zámerov a cieľov a napĺňaní štátnej vednej a technickej politiky v tých oblastiach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť spolupracovať s ministerstvom školstva pri príprave návrhov štátnych programov výskumu a vývoja a štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ústredným orgánom sa ukladá povinnosť metodicky usmerňovať zapájanie právnických osôb, ktorých sú zriaďovateľmi, alebo ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti, do medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a vytvárať podmienky na túto spoluprácu.

V porovnaní s doterajším stavom sa ústredným orgánom odoberajú kompetencie v oblasti financovania štátnych programov výskumu a vývoja a projektov Agentúry na podporu vedy a techniky. Odstraňuje sa tým dvojkoľajnosť výberu, riadenia a financovania týchto činností, ktoré spôsobovali vážne problémy vo financovaní výskumu vývoja v ostatnom období.

V rámci zjednodušenia postupu a administrácie uskutočňovania výskumných a vývojových činností, ktoré sa podľa doterajšieho zákona realizovali prostredníctvom štátnych objednávok výskumu a vývoja, sa ustanovuje, že ústredné orgány v rozsahu svojej zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti môžu poskytnúť finančné prostriedky na úhradu výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám na výskum a vývoj podľa osobitného predpisu (Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a doplnení niektorých zákonov).

K § 12

Paragraf obsahuje postavenie a úlohy Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá sa zriaďuje za účelom podpory výskumu a vývoja poskytovaním finančných prostriedkov na riešenie projektov.

Nakoľko agentúra podporuje činnosti – výskum a vývoj – cestou poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov, nový zákon, na rozdiel od doterajšieho zákona o agentúre na podporu vedy a techniky, zavádza nový názov agentúry - Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

Agentúra poskytuje finančné prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja, ktorých zámery, ciele a vecnú náplň určuje žiadateľ, projektov riešených v rámci programov agentúry, projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja.

Pri poskytovaní finančných prostriedkov agentúrou podnikateľským subjektom sa uplatňuje zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Ďalej sa ustanovujú orgány agentúry, ktorými sú riaditeľ agentúry, predsedníctvo agentúry a rady agentúry.

K § 13

Paragraf definuje postavenie riaditeľa agentúry, spôsob jeho vymenúvania a odvolávania a ustanovuje rámec povinností ako štatutárneho orgánu agentúry, povinností vo vzťahu k ministrovi školstva a predsedníctvu agentúry.

K § 14

Predsedníctvo agentúry je ustanovené ako odborný orgán agentúry, ktorý tvoria významní odborníci z oblasti vedy a techniky s primeraným zastúpením všetkých sektorov výskumu a vývoja a jednotlivých skupín odborov vedy a techniky. Jeden člen je zástupca ministerstva školstva.

Predsedníctvo agentúry je orgán s kompetenciami predovšetkým stanovovať koncepciu a priority činnosti agentúry, ďalej schvaľuje kritériá na poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie projektov, vyhlásenie verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov a každoročne vyhodnocuje činnosť a hospodárenie agentúry.

Ustanovuje sa štvorročné funkčné obdobie členov predsedníctva agentúry, ako aj podmienky, ktoré sú dôvodom pre ukončenie členstva v predsedníctve.

K § 15

Rada agentúry je ustanovená ako odborný orgán agentúry zriadený pre určenú oblasť na posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektov s výkonnými právomocami v oblasti schvaľovania žiadostí a na kontrolu riešenia projektov, na ktorých riešenie agentúra poskytla finančné prostriedky.

Rada agentúry sa zriaďuje ako odborová rada agentúry pre jednu alebo viac skupín odborov vedy a techniky, rada programu agentúry pre program agentúry a rada agentúry pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu pre projekty riešené v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a prípravu projektov na účasť v medzinárodných programoch a iniciatívach vo výskume a vývoji.

V porovnaní s doteraz platným zákonom o agentúre na podporu vedy a techniky, návrh nového zákona vytvára rámec pre vytváranie pracovných skupín rád agentúry, ktoré sa môžu zriaďovať na odbornú prípravu rokovaní rady agentúry. Zriadenie pracovných skupín je nevyhnutné pre zvýšenie kvality posudzovania návrhov projektov a pre priebežné a záverečné posudzovanie plnenia zámerov a cieľov projektov. Navrhuje sa, aby predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúval a odvolával riaditeľ agentúry po schválení predsedníctvom agentúry.

Novými sú aj ustanovenia určujúce funkčné obdobie riaditeľa agentúry na štyri roky a úprava funkčného obdobia predsedu agentúry a predsedov rád agentúry na dva roky.

K § 16

Paragraf ustanovuje, že podpora výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje poskytovaním finančných prostriedkov formou nenávratnej podpory. Finančné prostriedky sa poskytujú prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva s výnimkou inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied, ktorá má vlastnú rozpočtovú kapitolu.

Zákon rozlišuje dve formy podpory výskumu a vývoja, a to účelovú formu a inštitucionálnu formu.

Účelovou formou podpory výskumu a vývoja sa príjemcovi poskytujú finančné prostriedky na súťažnom základe na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov. Pod projektom výskumu a vývoja nový zákon rozumie projekt výskumu a vývoja agentúry a projekt výskumu a vývoja štátneho programu výskumu a vývoja. Rozvojové projekty sú rozvojové projekty agentúry a rozvojové projekty štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja.

Inštitucionálnou formou podpory výskumu a vývoja sa zabezpečuje poskytovanie finančných prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Slovenskej akadémie vied a poskytovanie finančných prostriedkov verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám na uskutočňovanie špecifického výskumu a vývoja na podporu vysokoškolského vzdelávania.

Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja sa poskytujú v súlade a za podmienok ustanovených zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

V súlade so zákonom o neinvestičných fondoch Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prostredníctvom zriadeného neinvestičného fondu na podporu výskumu a vývoja zabezpečuje návratné financovanie podporujúce uplatňovanie výsledkov výskumu a vývoja v praxi.

K § 17

Paragraf obsahuje ustanovenia o kalkulácii nákladov na riešenie projektu, ktoré vychádzajú z pravidiel uplatňovaných v rámcových programoch výskumu a vývoja Európskej únie.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska druhu činností uskutočňovaných v rámci riešenia projektu rozlišujú na náklady na výskumné a vývojové činnosti, demonštračné činnosti, školenia a kurzy, spoluprácu, riadenie a administráciu projektu a náklady na ďalšie špecifické činnosti.

Náklady na riešenie projektu sa z hľadiska účelu použitia finančných prostriedkov rozlišujú na priame náklady a nepriame náklady. Priame náklady na riešenie projektu sú náklady na uskutočnenie činností preukázateľne priamo súvisiacich s riešením projektu. Nepriame náklady na riešenie projektu sú náklady na úhradu činností súvisiacich s riešením projektu, ktoré nie je možné priamo priradiť k činnostiam projektu.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa určiť druhy činností, na ktorých uskutočňovanie sa môže žiadateľ uchádzať o finančné prostriedky na riešenie projektu. Poskytovateľ môže taktiež určiť obmedzenia týkajúce nákladov na jednotlivé druhy činností a účelu použitia finančných prostriedkov.

Nový zákon ďalej ustanovuje, že oprávnené náklady na riešenie projektu sú náklady stanovené žiadateľom v žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „žiadosť“) predloženej v rámci verejnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu (ďalej len „verejná výzva“), ktoré poskytovateľ schváli ako odôvodnené náklady na riešenie projektu.

K § 18

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa podmienok poskytovania finančných prostriedkov na podporu riešenia projektov. Na rozdiel od doterajšieho zákona sa o získanie finančných prostriedkov na podporu riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu podľa nového zákona uchádza žiadateľ predložením žiadosti na základe verejnej výzvy vyhlásenej poskytovateľom.

Paragraf obsahuje rámcové ustanovenia týkajúce verejnej výzvy a splnomocňuje vyhlasovateľa určiť podrobnosti o verejnej výzve vrátane formy žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu.

K § 19

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce postupu pri posudzovaní žiadostí. Ustanovuje sa, že poskytovateľ prostredníctvom komisie na prijímanie žiadostí vyhodnotí predložené žiadosti z hľadiska splnenia technických a formálnych podmienok uvedených vo verejnej výzve (ďalej len „technické podmienky“) a vyradí žiadosti, ktoré tieto podmienky nespĺňajú.

Hodnotenie žiadostí spĺňajúcich technické podmienky uskutočňuje podľa stanovených kritérií odborný orgán poskytovateľa na základe minimálne dvoch posúdení domácimi alebo zahraničnými odborníkmi. Odborný orgán vypracuje o výsledku hodnotenia každej zo žiadostí hodnotiacu správu, zostaví poradie žiadostí a navrhne rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov. Návrh rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov spolu s hodnotiacimi správami k všetkým hodnoteným žiadostiam a poradím žiadostí na poskytnutie finančných prostriedkov predloží odborný orgán orgánu poskytovateľa, ktorý uzatvára so žiadateľom zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov.

Ďalej sa ustanovujú povinnosti poskytovateľa pri žiadosti žiadateľa o preskúmanie rozhodnutia o vyradení žiadosti pre nesplnenie technických podmienok alebo rozhodnutia o neposkytnutí finančných prostriedkov.

K § 20

Ustanovujú sa podmienky poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektu. Ustanovuje sa, že finančné prostriedky na riešenie projektu poskytuje poskytovateľ príjemcovi na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov na riešenie projektu. Paragraf obsahuje záväzné ustanovenia týkajúce sa obsahu zmluvy o poskytnutí prostriedkov.

Paragraf splnomocňuje poskytovateľa uhrádzať náklady na činnosti súvisiace so zabezpečením poskytovania finančných prostriedkov na riešenie projektov výskumu a vývoja a rozvojových projektov vrátane nákladov na verejnú súťaž a kontrolu ich riešenia z účelovej podpory vo výške najviac 2,5 % sumy účelových prostriedkov poskytovateľa na výskum a vývoj v danom kalendárnom roku. Zároveň sa poskytovateľovi stanovuje povinnosť zverejňovať informácie o poskytnutých prostriedkoch na osobitnej internetovej stránke poskytovateľa.

K § 21

Paragraf ustanovuje, že výsledky riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky štátneho rozpočtu, musia byť verejne prístupné.

Nový zákon ustanovuje, že práva k výsledku riešenia projektu, ktorý je úplne financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu, má prijímateľ, pokiaľ sa v zmluve nedohodne inak alebo pokiaľ osobitný predpis nestanovuje inak. Práva k výsledku riešenia projektu, na ktorého riešenie boli použité finančné prostriedky viacerých subjektov, sa určia v zmluve o poskytnutí prostriedkov ak osobitný predpis nestanovuje inak. Podľa nového zákona je vlastníkom hmotného majetku získaného počas riešenia projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií príjemca, ktorý si uvedený majetok obstaral alebo vytvoril pri riešení projektu výskumu a vývoja alebo rozvojového projektu. V prípade rozpočtových a príspevkových organizácií je vlastníkom majetku štát.

K § 22

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce štruktúry národného programu rozvoja vedy a techniky, prostredníctvom ktorého sa v štátnom rozpočte rozpočtujú finančné prostriedky na agentúru, na štátne programy výskumu a vývoja a štátne programy rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, na zabezpečenie úloh ministerstva školstva v oblasti vedy a techniky a na ostatné aktivity v oblasti vedy a techniky financované z prostriedkov štátneho rozpočtu s výnimkou finančných prostriedkov na špecifický výskum na vysokých školách a finančných prostriedkov určených na výskum a vývoj v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu. Dôvodom vyčlenenia financovania špecifického výskumu na vysokých školách a výskumu a vývoja v oblasti zameranej na zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu z národného programu rozvoja vedy a techniky je skutočnosť, že tieto prostriedky sú rozpočtované v osobitných programoch určených pre vysoké školy a zabezpečenie obranyschopnosti a bezpečnosti štátu.

Národný program rozvoja vedy a techniky sa vypracúva najmenej na tri rozpočtové roky.

K § 23

Podľa nového systému štátnych programov výskumu a vývoja sa na úrovni ústrednej štátnej správy označia kľúčové problémy rozvoja a napĺňania potrieb spoločnosti a ministerstvo školstva v spolupráci s vysokými školami, so Slovenskou akadémiou vied a s ostatnými ústrednými orgánmi pripraví návrhy štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré budú zamerané na riešenie týchto problémov.

Štátny program výskumu a vývoja bližšie špecifikuje oblasť vedy a techniky, v ktorej sa má sústrediť, prípadne zintenzívniť, výskum a vývoj so zámerom dosiahnuť zvýšenie jej ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a prispieť k dosiahnutiu jej vysokej úrovne a medzinárodného uznania. Štátny program výskumu a vývoja sa uskutočňuje formou riešenia projektov výskumu a vývoja.

Nový zákon pripúšťa, aby sa štátny program v závislosti od jeho charakteru a rozsahu a navrhovaných celkových nákladov na riešenie mohol členiť na podprogramy štátneho programu výskumu a vývoja, ktoré obsahujú zámery, ciele a merateľné ukazovatele. Z hľadiska štruktúry je podprogram štátneho program výskumu a vývoja ucelená, konkrétna a logická časť štátneho programu.

Po schválení štátneho programu vládou menuje minister školstva radu štátneho programu, ktorá je odborným orgánom, ktorý zodpovedá ministrovi školstva za výber, posudzovanie, schvaľovanie a vyhodnocovanie riešenia projektov výskumu a vývoja štátneho programu.

Finančné prostriedky na riešenie projektu výskumu a vývoja v rámci štátneho programu poskytuje ministerstvo školstva na základe žiadosti predloženej žiadateľom na základe verejnej výzvy ministerstva školstva. Poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu schvaľuje rada štátneho programu na základe jeho posúdenia.

Ministerstvo školstva je splnomocnené poveriť vyhlasovaním verejnej výzvy, prijímaním žiadostí a registráciou projektov výskumu a vývoja v rámci štátnych programov výskumu a vývoja, kontrolou ich vecného a finančného plnenia a ďalšími administratívnymi činnosti uskutočňovania štátnych programov výskumu a vývoja aj agentúru.

K § 24

Paragraf obsahuje ustanovenia týkajúce sa štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, ktoré sú zamerané na vytváranie podmienok na podporu riešenia projektov výskumu a vývoja.

Ustanovujú sa rámcové oblasti zamerania týchto štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Ustanovuje sa, že pre administráciu štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja sa primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa administrácie štátnych programov výskumu a vývoja.

K § 25

Paragraf sa zaoberá zložením rady štátneho programu, ktorú tvoria významní odborníci z príslušnej oblasti vedy a techniky, zástupcovia výrobnej a odberateľskej sféry príslušného zamerania a zástupca ministerstva školstva.

Rada štátneho programu má najmenej 15 členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister školstva na základe návrhov ústredných orgánov, Slovenskej akadémie vied, orgánov reprezentácie vysokých škôl a reprezentatívnych združení zamestnávateľov. Aspoň jedna tretina členov rady štátneho programu výskumu a vývoja musí pôsobiť v podnikateľskej sfére.

Stanovuje sa, že funkčné obdobie členov rady štátneho programu je štvorročné. Ak je doba riešenia štátneho programu kratšia ako štyri roky, funkčné obdobie členov rady štátneho programu je rovnaké ako doba riešenia štátneho programu. Na čele rady štátneho programu je predseda rady štátneho programu, ktorého volí a odvoláva rada štátneho programu. Funkčné obdobie predsedu rady štátneho programu je dvojročné.

Rovnako ako v prípade rady agentúry, si rada štátneho programu môže zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny. Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda rady štátneho programu po schválení radou štátneho programu.

K § 26

Paragraf ustanovuje podrobnosti o informačnom systéme výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky (ďalej len „informačný systém“), ktorého účelom je získavanie, spracúvanie a poskytovanie informácií o výskume a vývoji, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Správcom informačného systému je ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá za jeho tvorbu, pravidelnú aktualizáciu informácií a ich sprístupňovanie prostredníctvom internetu. Zabezpečenie prevádzky informačného systému môže vykonávať na základe poverenia ministerstva školstva aj iná právnická osoba.

K § 27

Paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovuje práva a povinnosti členov predsedníctva agentúry, členov rady agentúry, členov rady štátneho programu, členov pracovnej skupiny rady agentúry a členov pracovnej skupiny rady štátneho programu.

Agentúre a ministerstvu školstva sa ukladá povinnosť verejne sprístupniť zoznam členov predsedníctva agentúry, rady agentúry, pracovných skupín rady agentúry, rád štátneho programu a pracovných skupín rád štátneho programu.

Poskytovateľovi sa ukladá každoročne vykonávať kontrolu plnenia cieľov projektov, na ktorých riešenie poskytol finančné prostriedky, vrátane kontroly čerpania a využívania poskytnutých finančných prostriedkov, formou kontrolných dní a oponentúr.

K § 28

Prechodnými ustanoveniami sa rieši ustanovenie Rady pre vedu a techniku, ustanovujú sa podrobnosti transformácie agentúry na podporu vedy a techniky zriadenej podľa doterajších predpisov na agentúru podľa nového zákona.

Zároveň sa potvrdzuje platnosť zmluvných záväzkov v súvislosti s riešením úloh výskumu a vývoja v rámci štátnych objednávok a štátnych programov, ktorých riešenie sa začalo podľa doterajších predpisov. Ďalej sa transformujú povinnosti, úlohy a záväzky zo zmlúv administrátorov štátnych programov a administrátorov podprogramov štátnych programov vzniknutých podľa doterajších predpisov a povinnosti a úlohy rád podprogramov štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov.

Funkčné obdobie predsedu a členov rád štátnych programov ustanovených podľa doterajších predpisov sa zachováva nedotknuté.

K § 29

Zrušujú sa

Zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení zákona č. 132/2002 Z.z..

Zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike v znení zákona č. 528/2003 Z.z..

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 192/2003 Z. z. o prevádzkovaní a činnosti celoštátneho informačného systému výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky.

Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 5. augusta 2003 č. 1055/2003-11 o odboroch výskumu a vývoja a číselníku odborov výskumu a vývoja (oznámenie č. 354/2003 Z. z.).

Čl. II

Navrhované ustanovenia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ustanovuje Radu pre vedu a techniku ako stály poradný orgán vlády pre oblasť vedy a techniky.

Úlohy, zloženie Rady pre vedu a techniku a zásady rokovania určuje štatút Rady pre vedu a techniku, ktorý na návrh ministra školstva schváli vláda.

Zámerom navrhovateľa je vytvoriť Radu pre vedu a techniku ako pomerne malý flexibilný orgán schopný pružne reagovať na problémy a poskytovať odborné stanoviská ku kľúčovým otázkam vedy a techniky. Radu pre vedu a techniku má kľúčovú úlohu pri formulovaní zámerov a cieľov štátnej vednej a technickej politiky a pri určovaní a vyhodnocovaní smerovania výskumu a vývoja v záujme napĺňania súčasných a budúcich potrieb spoločnosti. Kreovaním Rady pre vedu a techniku na úrovni členov vlády a významných osobností akademickej a podnikateľskej sféry sa očakáva vytvorenie platformy pre výmenu názorov a skúseností v oblasti vedy a techniky ako podklad pre rozhodnutia strategického významu.

Čl. III

K bodom 1 – 8

Navrhované zmeny § 9, §10 a § 21 riešia zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla výskumných ústavov verejnej vysokej školy, postup pri schvaľovaní vnútorných predpisov výskumného ústavu, postup pri rozhodovaní verejnej vysokej školy o majetku, ktorý slúži na plnenie úloh výskumného ústavu, ako aj kompetencie rektora pri poverovaní nového riaditeľa výskumného ústavu výkonom funkcie riaditeľa výskumného ústavu a stanovení platu riaditeľa výskumného ústavu.

K bodu 9

V bode 9 sa do zákona o vysokých školách vkladajú nové paragrafy, a to § 34a až 34f. Komentár k ustanoveniam obsiahnutým v týchto paragrafoch je nasledujúci:

K § 34a

Paragraf obsahuje podrobnosti o postavení výskumného ústavu. Ustanovuje sa jeho právo na ustanovovanie samosprávnych orgánov.

K § 34b

Paragraf obsahuje podrobnosti o rozsahu samosprávnej pôsobnosti a práv výskumného ústavu. Definuje sa rozsah práv orgánov akademickej samosprávy výskumného ústavu rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy a vo veciach výskumného ústavu.

K § 34c

Paragraf ustanovuje akademickú obec a orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu. Orgány akademickej samosprávy výskumného ústavu sú rada ústavu a riaditeľ ústavu. Základom akademickej samosprávy je akademická obec výskumného ústavu, ktorá volí a odvoláva členov rady ústavu.

K § 34d

Ustanovujú sa podrobnosti o postavení a zložení rady ústavu. Rada ústavu je samosprávnym zastupiteľským a odborným orgánom výskumného ústavu. Má najmenej 9 členov, ktorých volí akademická obec výskumného ústavu. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov rady ústavu sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je výskumný ústav súčasťou.

K § 34e

Paragraf definuje postavenie riaditeľa ústavu ako predstaviteľa výskumného ústavu, ktorý riadi výskumný ústav, zastupuje a koná vo veciach výskumného ústavu a v mene verejnej vysokej školy. Riaditeľ ústavu zodpovedá za svoju činnosť rade ústavu. Riaditeľ ústavu zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy, za hospodárenie výskumného ústavu a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Riaditeľa ústavu vymenúva a odvoláva na návrh rady ústavu rektor. Funkčné obdobie riaditeľa ústavu je štvorročné.

K § 34f

Paragraf ukladá povinnosť výskumnému ústavu vydať vnútorné predpisy výskumného ústavu a zároveň ustanovuje spôsob ich schvaľovania a nadobudnutia právoplatnosti.

Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. apríla 2005.

Bratislava, 12. januára 2005

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore