Zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) 167/2008 účinný od 01.11.2019 do 31.07.2022

Platnosť od: 15.05.2008
Účinnosť od: 01.11.2019
Účinnosť do: 31.07.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kultúra, Autorské právo a práva príbuzné autorskému právu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUD386DS4EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 167/2008 s účinnosťou od 01.11.2019 na základe 313/2019

Legislatívny proces k zákonu 313/2019

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana JARJABKA a Miroslava ČÍŽA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov

K predpisu 313/2019, dátum vydania: 15.10.2019

Všeobecná časť

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol pozmenený novelou zákonom č. 221/2011 Z. z., čím došlo k obmedzeniu možností jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona.

Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín (napr. Francúzska), ktorý vychádza zo zásady „audiatur et altera pars“, teda „nech je vypočutá tiež druhá strana“.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana a nemá sociálne vplyvy.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

* Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

* Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Materiál nebol predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky

2. Definícia problému

Návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol pozmenený novelou zákonom č. 221/2011 Z. z., čím došlo k obmedzeniu možností jeho uplatnenia.

3. Ciele a výsledný stav

Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona.

4. Dotknuté subjekty

5. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

nie

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

* Áno

💧 Nie

* Čiastočne

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Sociálne vplyvy

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

* Pozitívne

💧 Žiadne

* Negatívne

* Pozitívne

 S Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

* Pozitívne

 S Žiadne

* Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Materiál nebol predmetom PPK.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravená v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k 4., 5. a 6. bodu doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s posunutím odsekov v § 10.

K bodu 2

Znenie § 8 ods. 1 sa upravuje tak, ako bolo upravené v pôvodnom znení tlačového zákona s účinnosťou od 1. júna 2008.

K bodu 3

Vypustením odseku 2 v § 8 sa rozširujú možnosti uplatnenia práva na odpoveď aj pre subjekty, ktorým bola táto možnosť novelou zákonom č. 221/2011 Z. z. odňatá.

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu v novelizačnom bode 2 sa primerane upravuje aj odsek 3, ktorý upravuje náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede.

K bodu 5

V § 8 ods. 6 upravené podmienky, kedy vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď. Vzhľadom na úpravy v iných novelizačných bodoch je potrebné upraviť vnútorné odkazy v písmenách a) a c). Zároveň sa podmienka v písmene b) upravuje tak, ako bola upravená v pôvodnom znení tlačového zákona s účinnosťou od 1. júna 2008.

K bodu 6

Ak si vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra nesplnia povinnosti súvisiace s uverejnením opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu, ktoré možno uplatniť na súde aj spolu s návrhom podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona.

K bodu 7

Podľa prechodného ustanovenia sa budú žiadosti o uverejnenie odpovede týkajúce sa skutkového tvrdenia uverejnené pred dátumom účinnosti tohto návrhu zákona posudzovať podľa dovtedajšej právnej úpravy.

K čl. II

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom 1. mája 2019.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)

K predpisu 167/2008, dátum vydania: 15.05.2008

16

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Predkladaný návrh zákona reaguje na v súčasnosti platnú, vývojom prekonanú právnu úpravu zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov. Súčasný platný zákon o periodickej tlači bol celkovo deväťkrát novelizovaný, po roku 1989 šesťkrát. Jednotlivé čiastkové úpravy v krátkych etapách vývoja rieš ili iba najaktuálnejšie parciálne problémy, zákon je však ako celok nekonzistentný, pojmovo a štylisticky prekonaný.

Návrh zákona odráža dlhodobo deklarované spoločenské výzvy so zreteľom na význam mediálnych informácií pri vytváraní obrazu o spoločnosti ako celku, ale aj o jednotlivcoch, ktorí sú jeho súčasťou a tvoria ho. V spleti nespočetné ho množstva zverejňovaných alebo sprístupňovaných informácií novodobými informačnými technológiami sa do popredia dostáva atribú t kvality, najmä spôsob získavania, forma spracovania a pravdivosť zverejňovaných informácií.

Návrh zákona vychádza z práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Sú časne navrhovaná úprava akceptuje požiadavky spoločenskej diskusie o právach a povinnostiach fyzických osôb i právnických osôb pri získavaní informácií, hlavne však pri ich zverejňovaní a šírení v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve. Následne sa vymedzujú hranice zodpovednosti za zverejňované informácie a z nej vyplývaj úce povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry. Do návrhu zákona sa premietli závery diskusií o hľadaní rovnováhy medzi prá vom na slobodu prejavu a právom na ochranu mena a dobrej povesti fyzických aj právnických osôb. S cieľom dosiahnutia tejto rovnováhy sa zavádzajú inštitúty práva na opravu, práva na odpoveď a prá va na dodatočné oznámenie.

Návrh zákona vychádza z právnych predpisov vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona ďalej preberá inštitúty a princípy relevantných odporúčaní a rezolúcií Rady Európy (napr. Rezolúcia č. (74)26 Výboru ministrov Rady Európy o práve na odpoveď, Rezolú cia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1003/1993 o etike novinárstva, Odporúčanie č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií, Rezolúcia č. 2 - Žurnalistická sloboda a ľudské práva, 4. ministerskej konferencie o masmediá lnej politike, Praha 1994, Odporúčanie č. R/97/20 Výboru ministrov členským štátom o prejavoch nenávisti, Odporúčanie č. R/97/21 Výboru ministrov členským štá tom o médiách a podpore kultúry znášanlivosti, Odporúčanie č. R/99/1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu).

Prijatím navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na verejné financie, ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na stav životného prostredia. Skutočnosť, že zá kon nebude mať dopad na verejné financie, zobralo Ministerstvo financií SR na vedomie listom č. MF/20372/2007-81 zo dňa 18.júla 2007.

Základný cieľ predloženej právnej úpravy

Cieľom predloženého ná vrhu zákona je úprava práv a povinností osôb pri získavaní informácií, práv a povinností vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry. V nadväznosti na tieto práva sa v návrhu vymedzuje zodpovednosť za zverejnené informácie. Zásadnou zmenou v predkladanom návrhu zákona oproti doterajšej platnej právnej úprave je ochrana zdroja a pôvodu informácií získaných pre zverejnenie v periodickej tlači, tlačovej agentúre a vo vysielaní, nahradenie doterajšej registrácie evidovaním periodickej tlače a ustanovenie popri práve na opravu v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve aj inštitútu práva na odpoveď a práva na dodato čné oznámenie.

Cieľom pripravovanej právnej úpravy je zabezpečiť dodržiavanie všetkých práv súvisiacich s uplatnením slobody prejavu. Tento cieľ si nielen v na šich podmienkach, ale v aj v ostatnom demokratickom svete, vynútil tlak na profesionalitu všetkých subjektov v procese z ískavania a spracovania zverejňovaných obsahov. Je to predovšetkým spoloč enský tlak na kritériá pravdivosti informácií a na formy ich zverejň ovania, tlak proti snahám zneužívať slobodu prejavu, či už vedome alebo nevedome.

Ponuka množstva verejne šírených a žánrovo odlišných periodík, a s t ým súvisiaca snaha majiteľov a vydavateľov o čo najlepšie presadenie na trhu, zvyšuje riziko povrchného spracovania informácií, nehovoriac o snahách bulváru podriadiť vydávanie periodickej tlače efektom senzácie alebo vedome umelo vytvorenému systému hodnôt. Na druhej strane vplyv a kr íženie rôznorodých skupinových záujmov zvyšuje riziko cieleného zneužitia informácií na manipuláciu názorov jednotlivcov a jednotlivých cieľových skupín. Práve množstvo ponúkaných titulov periodickej tlače a snaha o presadenie sa na trhu vyvolala zvýšenie spoločenského tlaku na kvalitu a úroveň spracovania informácií.

Predmet predloženej úpravy

Predmetom navrhovaného zákona je úprava

·práv a povinností vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií

·zodpovednosti za zverejňované informácie

·uplatnenia práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie

·systému evidovania tlače

·sankcií za porušenie povinností ustanovených navrhovaným zákonom

Nová právna úprava konštituuje zodpovednosť vydavateľa a tlačovej agentúry za obsah periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva. Vydavateľ ako osoba, ktorá zabezpeč uje obsah periodickej tlače, jej vydanie a verejné šírenie, je podľa návrhu novej právnej úpravy zaviazaný povinnosťami vo vzťahu k vydávaniu periodickej tlače a k evidovaniu periodickej tlače, ktorú vykonáva ministerstvo kultúry. Zo zodpovednosti vydavateľa periodickej tlače a tlač ovej agentúry je vyňatá zodpovednosť za informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci a oznámenie v naliehavom verejnom záujme, ktoré sú povinní na požiadanie orgánu verejnej moci v zmysle navrhovanej úpravy uverejniť, vydavateľ periodickej tlače sú časne nezodpovedá za pravdivosť informácií zverejnených v inzercii alebo za klamlivú a porovnávaciu reklamu.

Povinnosti vydavateľa ustanovené v navrhovanej právnej úprave vychádzajú z Odpor účania č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií. Ustanoveniami sa zabezpečuje monitoring štruktúry vlastníckych vzťahov oblasti periodickej tlače, ako aj majetkovej účasti vydavateľov periodickej tlače v iných médiách. V nadväznosti na pož iadavku transparentnosti je v návrhu zákona zakotvená povinnosť uverejňovať v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve povinné údaje.

Návrhom zákona sa ustanovuje povinnosť pre orgány verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti, umožniť prístup k týmto informáciám bez zbytočného odkladu a na základe rovnosti. Navrhovanou úpravou sa prostredníctvom periodickej tlač e a tlačovej agentúry zaručuje pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti.

Rešpektujúc Rezolúciu Vý boru ministrov Rady Európy č. (74)26 o práve na odpoveď zásadnou zmenou popri práve na opravu je aj ustanovenie inštitútu práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie, ako aj podmienok ich uplatnenia. Účelom navrhovanej úpravy je ochrana osôb pred možným zneužitím slobody prejavu. V návrhu zákona sa vymedzuje mechanizmus uplatnenia týchto práv a súčasne sa ustanovujú podmienky zverejnenia opravy, odpovede a dodatočného oznámenia, ako aj taxatívne dô vody na odmietnutie ich uverejnenia. Inštitút práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie vyvážene spája ústavné prá va na slobodu informácií a ochranu osobnosti, toto právo nielenže nikomu nebráni uverejňovať informácie, ale zároveň ani nikoho neobmedzuje pri uverejňovaní pravdivých informácií.

V odporúčaniach Európskej únie sa deklaruje, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na ustanovenie práva na odpoveď alebo rovnocennú nápravu a určili postup na ich vykoná vanie. Pre oblasť vysielania je právo na nápravu zakotvené v Európskom dohovore o cezhraničnej televízii, ktorý v plnej miere uplatňuje zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkom 11. Èlenské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nebránilo skutočnému výkonu práva na odpoveď alebo na rovnocennú nápravu ukladaním neprimeraných lehôt alebo podmienok.

Podľa predkladaného návrhu zákona, každá fyzická aj právnická osoba, k torej oprávnené záujmy boli uverejnením určitej informácie v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve poškodené, má právo na rovnocennú nápravu.

Uplatňovanie ú stavnej slobody prejavu a práva na informácie, rešpektujúc pri tom právo na ochranu osobnosti a právo na súkromie, by malo zostať akýmsi vyšším princípom a poslaním aj v prostredí novodobých informačných technológií. Povinnosti ustanovené zákonom by mali byť voči tomuto vyššiemu princípu len podporným mechanizmom, mali by určovať normy a pravidlá pre tých, ktorí etický princíp a profesionalitu pri získavaní a spracovaní informácií podriaďujú inému cieľu alebo obmedzujú inou hodnotou.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorý ch

zákonov (tlačový zákon).

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v čl. 6 Zmluvy o Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Euró pskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) prijatie tohto návrhu zákona nie je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplý vajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

b) v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnutú žiadne prechodné obdobie;

c) z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu,

d) v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

e) oblasť neupravuje žiadna smernica.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Bezpredmetné.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie

Predložený návrh zákona si nevyžiada zvýšené finančné požiadavky na štátny rozpočet ani ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava vytvára priestor pre ochran u osôb pred zneužitím slobody prejavu, zároveň vymedzuje práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry, upravuje práva a povinnosti pri získavaní a zverejňovaní informácií, č ím zabezpečuje právne prostredie pre napĺňanie práva na informácie. Navrhované povinnosti nepredstavujú neprimeranú záťaž na hospodárenie podnikateľskej sféry, iných právnických osôb a obyvate ľstva, sú štandardne vyžadované aj v iných krajinách EÚ/ES.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá negatí vny vplyv na zamestnanosť.

5. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá negat ívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pozitívnym bude stanovenie práv a povinností podnikateľských subjektov v upravovanej oblasti, ako aj možnosť riešenia prípadných sporov z uplatnenia prá va na opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Návrh upravuje práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentú ry pri získavaní a šírení informácií. Popri práve na opravu sa návrhom zákona ustanovujú inštitúty práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie, ktoré sú povinní vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra na požiadanie fyzickej alebo právnickej osoby bezodplatne uverejniť.

Navrhovaný zákon sa vzťahuje na periodickú tlač vydávanú na území Slovenskej republiky a upravuje podmienky evidovania tejto periodickej tlače, ktorú vykon áva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Súčasne za porušenie povinností ustanovených návrhom zákona je ministerstvo oprávnené ukladať sankcie.

Negatívne sa vymedzuje vecná pôsobnosť návrhu zákona. V negatívnom vymedzení je zahrnutá Zbierka zákonov Slovenskej republiky, Obchodný vestník a iné úradné vestníky, periodiká určené výluč ne na úradné, služobné alebo prevádzkové účely, či inú vnútornú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak nie sú distribuované verejnosti, periodiká právnickej osoby alebo fyzickej osoby určen é výlučne na vlastnú propagáciu tejto osoby, informácie šírené internetom alebo inou počítačovou sieťou na základe individuálnej požiadavky.

Medzi služobné periodiká možno zaradiť napr. tzv. podnikové noviny za predpokladu, že ich rozširovanie je limitované zamestnancami podniku, teda ich nemožno považovať za verejné; služobné periodikum je vylú čené z pôsobnosti zákona len pod podmienkou, že je určené pre vnútornú potrebu právnickej osoby, pre ktorú sa periodikum distribuuje; reklamné periodiká, ak na ne možno vcelku aplikovať zákon o reklame a ich obsah tvorí iba vlastná propagácia (ide napr. o reklamné tlačoviny obchodných reťazcov).

K § 2

Navrhovaným ustanovením sa vymedzujú základné pojmy, vymedzuje sa periodická tla č, tlačová agentúra a súvisiace pojmy.

Periodickou tlačou sú všetky noviny, časopisy alebo iná tlač, ktoré sú vydávané pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a majú rovnakú grafickú úpravu. Uvedená tlač, vymedzená ako periodická, musí byť vydaná najmenej dvakrát v kalendárnom roku.

Vydanie periodickej tlače je charakterizované ako súbor všetkých výtlačkov periodickej tlače, ktoré sú vydávané v rovnakej periodicite. Výtlačky sa môžu líšiť iba časťami, ktoré sú ur čené pre rôzne regióny, a cieľovou skupinou čitateľov sú obyvatelia týchto regiónov alebo jazykom vydania.

Vydavateľom periodickej tlače je fyzická alebo právnická osoba, ktorá na svoje náklady a zodpovednosť zabezpečuje obsah periodickej tlače, jej vydávanie a verejné šírenie. Vydavateľovi štát garantuje pr ávo vyhľadávať a zhromažďovať informácie, ktoré následne verejne šíri zverejnením v periodickej tlači. Vydavateľskej činnosti sa priznávajú garancie jej slobodného výkonu. Ustanovenie formá lnych administratívnych opatrení napr. evidovanie tlače, neohrozuje samotnú slobodu vydávania; úkon vydávania sa chápe ako zabezpečovanie obsahu a následné zverejnenie informácií v periodickej tlači determinované verejným šírením v tlačenej forme.

Tlačovou agentúrou je osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie a ako agentúrne spravodajstvo ich poskytuje odplatne verejnosti. Agentúrne spravodajstvo predstavuje súbor informácií tak z domova ako aj zo zahrani čia, ktoré tlačová agentúra šíri a poskytuje ako celok alebo jednotlivo podľa zvolených oblastí či kritérií.

Inzercia je oznámenie, ktoré sa v periodickej tlači zverejňuje za odplatu ale aj inú protihodnotu. Inzerciou je aj reklama zverejnená bezodplatne.

Následne v odseku 7 sa vymedzuje oznámenie, ktoré nie je primárnym obsahom periodickej tlače s atribútom tvorivosti, a zároveň nie je ani určitým druhom propagácie; oznámenie v naliehavom verejnom záujme je vý zva v krízovej situácii, dôležité oznámenie orgánu verejnej moci alebo neodkladné oznámenie orgánu Policajného zboru, funkciou ktorého je včas informovať verejnosť a znižovať tým možné rizik á krízových alebo život ohrozujúcich situácií; na žiadosť orgánu verejnej moci je nutné oznámenie v periodickej tlači uverejniť neodkladne alebo v čase určenom týmto orgánom.

K § 3

Navrhuje sa osobitná explicitná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať pravdiv é informácie o svojej činnosti na princípe rovnosti; povinnosť sa vymedzuje najmä vo vzťahu k včasnému informovaniu verejnosti o činnosti týchto orgánov a zabezpečeniu prístupu k informáciám bez zbyto čného odkladu. Uvedeným nie sú dotknuté povinnosti sprístupniť informácie podľa osobitného predpisu (napr. zákon o slobode informácií) alebo naopak zamedziť prístup k informáciám, ak to vyž aduje osobitný predpis (napr. utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, služobné tajomstvo a pod.).

K § 4

V návrhu zákona sa ustanovuje ochrana zdroja informácií ako zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti. Vydavateľ a tlačová agentúra, ako aj ich zamestnanci, majú povinnosť ochraňovať zdroj a obsah informácie, ak osoba, ktorá informácie poskytla, o to požiada. Povinnosť mlč anlivosti však nie je absolútna. V zmysle § 123 Trestného zákona sa povinnosť mlčanlivosti nebude vzťahovať na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť . Ide o trestný čin, pri ktorom Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody najmenej desať rokov alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zá kona.

K § 5

V odseku 1 sa konštituuje zodpovednosť vydavateľa a tlačovej agentúry za inform ácie, ktoré sú šírené periodickou tlačou a agentúrnym spravodajstvom.

Zo zodpovednosti vydavateľa a tlačovej agentúry sú vylúčené informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci a oznámenie v naliehavom verejnom záujme, za ktoré v plnej miere zodpovedá orgán verejnej moci, ktor ý o zverejnenie oznámenia požiadal. Podmienkou uvedeného vylúčenia zo zodpovednosti je, aby informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci boli uverejnené v ich pôvodnom znení a aby sa ich redakčnou ú pravou nezmenil ich pôvodný obsah či myšlienka alebo nebol ich význam skreslený.

Vydavateľ periodickej tlače nezodpovedá taktiež za pravdivosť informácií zverejnených v inzercii, ktorú odplatne vydavateľ periodickej tlače uverejňuje a za klamlivú a porovnávaciu reklamu. Vý nimkou je propagácia samotného vydavateľa v periodickej tlači ním vydávanej, za propagovanie svojich aktivít, služieb či produktov zodpovedá sám vydavateľ.

K § 6

V odseku 1 sa vymedzujú špecifické prípady spracovania a šírenia informá cií, ktorými by vedome alebo nevedome, profesionálne alebo neprofesionálne bola šírená neznášanlivosť, násilie, alebo by sa v akejkoľvek forme schvaľovalo užívanie drog. Do popredia posudzovania vystupuje adm inistratívno-právna zodpovednosť a forma spracovania informácie či myšlienky, a ustanovuje sa zákaz šírenia informácií či názorov, ktoré by formou spracovania a vyjadrenia existenciu vymedzených negatí vnych fenoménov zľahčovali, ospravedlňovali alebo schvaľovali.

Ustanovuje sa povinnosť vydavateľa a tlačovej agentúry zabezpečiť, aby v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve neboli uverejňované také informácie, ktorými sa propaguje vojna alebo sa opisuje kruté či neľudské správanie; tiež informácie, ktorými sa vojna či neľudské správanie opisuje spôsobom, ktorý je jeho schvaľovaním či ospravedlnením. Súčasne sa ustanovuje povinnosť vydavateľa zabezpečiť, aby sa v periodickej tlači nepropagovalo užívanie omamný ch alebo psychotropných látok, aby užívanie omamných a psychotropných látok nebolo opisované spôsobom, ktorý je zľahčovaním tohto problému alebo schvaľovaním užívania.

Návrh ustanovuje povinnosť neuverejňovať informácie podnecujúce nenávisť na základe rasy, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania. Vydavateľ a tlačová agentúra sú povinní zabezpečiť, aby v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve neboli uverejňované informácie podporujúce akúkoľvek formu neznášanlivosti alebo utláčania.

Vydavateľ a tlačová agent úra sú podľa návrhu zákona povinní zabezpečiť súlad obsahov periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva s pravidlami volebnej kampane do Národnej rady SR, Európskeho parlamentu a orgánov územnej samospr ávy, kampane pred voľbou prezidenta SR, ako aj kampane pred referendom. Podmienky kampane sú upravené osobitnými predpismi.

Navrhovaným ustanovením odseku 2 sa vymedzujú povinnosti pri súčinnosti v kr ízových situáciách, a v ďalších osobitnými predpismi špecifikovaných prípadoch, keď existuje nutnosť zverejniť oznámenie v naliehavom verejnom záujme. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní na požiadanie orgánov verejnej moci bezodplatne uverejniť ich neodkladné oznámenia, najmä sú povinní uverejniť rozhodnutia o núdzovom stave, o ohrození nedotknuteľnosti územia štá tu a vojnovom stave, o ohrození života a zdravia občanov alebo živelnej pohrome, a to v čase určenom týmito orgánmi alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače a v najbližšom zverejnení agentú rneho spravodajstva (napr. vo vojnových situáciách alebo životy ohrozujúcich situáciách, aj v mimoriadnom vydaní periodickej tlače).

Navrhovaným ustanovení m povinnosti súčinnosti v krízových situáciách, keď existuje nutnosť zverejniť oznámenie v naliehavom verejnom záujme, sa odstraňuje disproporcia medzi rozhlasovým a televíznym vysielaním a periodickou tla čou.

V súlade s Odporúčaním č. R (94) 13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií sa ustanovuje povinnosť označovať vydania periodickej tlače povinnými údajmi, ako aj rozsah tejto povinnosti. Vydavate ľ periodickej tlače je povinný uviesť na zvyčajnom určenom mieste v periodickej tlači povinné údaje v jazyku (jazykoch) vydania; zvyčajným miestom sa rozumie predovšetkým tiráž, kde sa tieto údaje v periodickej tlači uvádzajú. Povinnými údajmi sú názov periodickej tlače; periodicita; identifikácia vydavateľa; označenie regionálnej alebo jazykovej mutácie; deň vydania, poradové číslo a roční k vydania periodickej tlače; cena výtlačku periodickej tlače; medzinárodné štandardné číslo seriálu (ISSN); evidenčné číslo periodickej tlače.

Súčasne vydavateľ, ktorý je právnickou osobou, je povinný v prvom čí sle periodickej tlače v kalendárnom roku uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov, t.j. údaje o spoločníkoch, akcionároch alebo členoch vydavateľa, ktorých podiel na hlasovacích prá vach alebo majetková účasť dosiahli aspoň 20%, tzv. krížové vlastníctvo, majetková účasť vydavateľa v inom médiu bude verejne dostupná na internetovej stránke Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Tlačová agentúra je povinná zabezpečiť, aby agentú rne spravodajstvo bolo opatrené názvom tlačovej agentúry a dátumom zverejnenia agentúrneho spravodajstva.

K § 7

V navrhovanom ustanovení sa upravuje právo na opravu. Predmetom prá va na opravu je nepravdivé skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktoré je obsiahnuté v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve.

Navrhovaná úprava rešpektuje terminológiu Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, teda faktami, ktorých pravdivosť je možné dokázať a hodnotiacimi ú sudkami, ktoré nepripúšťajú dôkaz pravdy. Pojmy skutkové tvrdenie a hodnotiaci úsudok bežne používa slovenská aj česká sú dna prax, ako aj odborná verejnosť, a to najmä pri aplikácii § 11 a nasl. a § 19b Občianskeho zákonníka, teda pri právnej úprave ochrany osobnosti a názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, ktorá je v Slovenskej republike a Èeskej republike rovnaká. Ako príklad uvádzame časť odôvodnenia z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 171/2005 z 27. apríla 2006, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: '... z odôvodnenia rozsudkov oboch nižších súdov nevyplýva, ktoré konkrétne uverejnené údaje treba považovať za fakty a ktoré za hodnotiace úsudky, hoci takéto rozlíšenie je z hľadiska hodnotenia ich pravdivosti a i z hľadiska dôkaznej povinnosti v konaní rozhodujúce. Najmä podľa záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské prá va treba starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokazovaniu nepodlieha. Nemožno totiž splniť pož iadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto požiadavka sama o sebe porušuje slobodu názoru, ktorá tvorí súčasť práva chráneného článkom 10 Dohovoru (Lingens c/a Rakú sko). Tam kde vyhlásenie prerastie do hodnotiaceho úsudku, môže primeranosť zásahu (teda obmedzenie práva na slobodu prejavu) závisieť na tom, či existuje dostatočný skutkový základ pre napadnuté vyhlá senie, pretože dokonca aj hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek skutkového základu na jeho podporu môže byť prehnaný (Feldek c/a Slovensko). Odvolací súd... sa však argumentačne nevysporiadal s konš tantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva... Pritom presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia si takéto vysporiadanie vyžadovavala...'

Predpokladom vzniku práva na opravu podľa odseku 1 bude nepravdivosť skutkové ho tvrdenia o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, a to bez toho, aby sa nepravdivé skutkové tvrdenie súčasne dotý kalo napr. cti fyzickej osoby, dobrej povesti právnickej osoby alebo aby malo negatívny dopad na fyzickú alebo právnickú osobu. Vychádza sa pritom z toho, že základným zmyslom práva na opravu je zabezpečiť , aby sa verejnosti čo najrýchlejšie dostala informácia o tom, že určité skutkové tvrdenie o fyzickej alebo právnickej osobe je nepravdivé, a aká je pravda. Právo na opravu sa tak stáva nielen prá vnym prostriedkom ochrany fyzickej alebo právnickej osoby, ale súčasne aj zárukou práva na pravdivé informácie.

Z ustanovenia odseku 1 vyplýva, že skutkové tvrdenie sa musí dotýkať konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Neplatí však, že uvedené osoby musia byť označené v periodickej tlači celým menom a priezviskom alebo názvom. Stačí, ak sú označené určitým charakteristickým znakom alebo viacerými identifikačnými znakmi, na základe ktorých je možné zistiť , koho sa skutkové tvrdenie týka. Autor alebo zdroj nepravdivého skutkového tvrdenia sú z hľadiska práva na opravu irelevantní a nemajú žiadny vplyv na povinnosť vydavateľa uverejniť opravu. Predmetom opravy je aj nepravdivé skutkové tvrdenie prevzaté z iného zdroja, bez ohľadu na to, či je tento zdroj uvedený alebo nie, ako aj nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v informáciá ch poskytnutými orgánmi verejnej moci, v rozhovore či v listoch čitateľov.

V odseku 2 sa upravuje lehota a spôsob doručenia žiadosti o uverejnenie opravy. Žiadosť o uverejnenie opravy musí byť doručená vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dň a vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva obsahujúceho nepravdivé skutkové tvrdenie. Pre začiatok plynutia 30 dňovej lehoty a pre jej skončenie sa použije ustanovenie § 122 ods. 1 a 3 Obč ianskeho zákonníka. To znamená, že 30 dňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni vydania periodickej tlač e alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva obsahujúceho nepravdivé skutkové tvrdenie. Deň vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva je dátum uvedený vo vydaní periodickej tlač e alebo pri zverejnenom agentúrnom spravodajstve. Ide o údaj, ktorý musí periodická tlač podľa § 6 ods. 3 písm. e) tohto zákona alebo agentúrne spravodajstvo podľa § 6 ods. 5 písm. a) tohto záko na povinne obsahovať. Koniec 30 dňovej lehoty je určený uplynutím jej posledného dňa, pričom platí, že ak má adresát, teda v tomto prípade vydavateľ, určený pracovný čas, lehota skončí v jej posledný deň skončením určeného pracovného času. Uvedená 30 dňová lehota je lehotou hmotnoprávnou, a preto sa na jej zachovanie vyžaduje, aby žiadosť o uverejnenie opravy došla vydavateľovi najnesk ôr posledný deň lehoty; pre zachovanie lehoty teda nestačí, ak sa žiadosť odovzdá posledný deň na pošte. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliž ší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je lehotou prekluzívnou. To znamená, že po márnom uplynutí lehoty právo na uverejnenie opravy zanikne. To ale nebráni tomu, aby vydavateľ alebo tlačová agentúra žiadosti o uverejnenie opravy vyhoveli, aj keď im bola doručená až po uplynutí 30 dňovej lehoty. Spôsob doručenia žiadosti o uverejnenie opravy navrhovaný zákon nepredpisuje. Je teda vecou žiadateľa o uverejnenie opravy, aby vydavateľovi alebo tlačovej agentúre doručil žiadosť takým spôsobom, aby v prípade pochybností uniesol dôkazné bremeno o tom, že žiadosť vydavateľovi alebo tlačovej agentú re skutočne doručil a kedy im ju doručil. Adresa vydavateľa je údaj, ktorý musí periodická tlač podľa tohto zákona povinne obsahovať a žiadateľovi o uverejnenie opravy je prístupný, sídlo tlač ovej agentúry alebo miesto podnikania je verejne dostupný údaj (obchodný register, internetová stránka tlačovej agentúry), prípadne údaj uvádzaný štandardne v zmluvách o poskytovaní agentúrneho servisu.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti o uverejnenie opravy, žiadosť o uverejnenie opravy musí byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti musí byť písomný návrh znenia opravy, z ktorého musí byť zrejmé, že opravou sa má nepravdivé skutkové tvrdenie len uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dopad na žiadateľa o uverejnenie opravy alebo na verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa o uverejnenie opravy, ani žiadosť o ospravedlnenie vydavateľa. Ak návrh znenia opravy nezodpoved á svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivé ho skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry.

Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlač e, pripravovanom po doručení žiadosti. Navrhuje sa, aby sa pre začiatok plynutia lehoty a pre jej skončenie použilo ustanovenie § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni doručenia žiadosti o uverejnenie opravy vydavateľovi alebo tlačovej agentúre. Koniec lehoty je určený uplynutím jej posledného dňa. Inak lehota na uverejnenie opravy uplynie dň om vydania najbližšie pripravovaného čísla alebo agentúrneho spravodajstva po doručení žiadosti.

Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu v navrhnutom znení alebo v znení dohodnutom so žiadateľom o uverejnenie opravy. Dohoda prichádza do úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktor é má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie opravy. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra nie sú oprávnení sami zasahovať do obsahu navrhnutého znenia opravy, s výnimkou opravy gramatických chýb. Oprava musí byť uverejnená v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve a na rovnocennom mieste (totožnosť strany, rubriky, rovnocenné miesto na danej strane či v rubrike, v agentúrnom servise totožnosť oblasti, témy, druhu servisu) a rovnakým, teda vizuálne rovnocenným písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkov é tvrdenie a s označením 'oprava', ktoré musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho nepravdivé skutkové tvrdenie. Pod nadpisom sa rozumie nadpis textu, nie jeho podtitul. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak bolo nepravdivé skutkové tvrdenie uverejnené na prvej strane periodickej tlače, resp. ak nepravdivé skutkové tvrdenie uverejnené na prvej strane periodickej tlače (napr. len v nadpise alebo v upútavke) bolo predmetom pokračovania na inom mieste v tom istom vydaní periodickej tlače. Aj vtedy sa vyžaduje rovnocennosť. Oprava teda mus í byť uverejnená rovnako na prvej strane periodickej tlače. Oprava nemôže byť uverejnená formou listu čitateľa. K uverejnenej oprave nie sú vydavateľ periodickej tlače ani tlačová agentúra oprávnení uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače.

V odseku 6 je vymedzený taxatívny výpočet prípadov, kedy vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu. Jedným z týchto prípadov je aj prípad, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o opravu ktorého sú žiadaní. Ide o dôkaz pravdy, teda o dôkaz, ktorý smeruje k preukázaniu pravdivosti skutkov ého tvrdenia. Subjektívne presvedčenie vydavateľa o 'svojej pravde' nie je dôkazom. Ako uviedol Ústavný súd SR v náleze, sp. zn. PL. ÚS 9/96 z 11. novembra 1997 (zverejnený v Zbierke zá konov Slovenskej republiky, čiastka 140, pod číslom 359/1997), ktorý sa týkal konania o ochranu osobnosti 'nie je v nesúlade s čl. 47 ods. 3 ústavy, ak je to žalovaný, ktorý má navrhnúť dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia. V uvedenom zmysle preto nie zaťaženie žalovaného dôkazným bremenom je opatrením, ktoré by bolo v rozpore s jeho ústavnými právami. Ak je teda 'žalovan ý povinný do 30 dní od doručenia žaloby ...vyjadriť sa k nej a navrhnúť súdu prípadný dôkaz pravdy', nestavia to samo o sebe žalobcu do výhodnejšej pozície, znamenajúcej porušenie rovnosti ú častníkov v procese.'.

K § 8

Navrhovaný zákon zavádza nový právny inštitút – právo na odpoveď . Základný rozdiel medzi opravou a odpoveďou je ten, že oprava je vždy opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry a odpoveď je vždy vyjadrením dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby. Účelom je vytvoriť rovnosť podmienok a umožniť týmto osobám, aby v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve prezentovali svoje stanovisko k uverejnenému skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka ich cti, dôstojnosti, sú kromia a dobrej povesti.

V navrhovanom ustanovení sa upravuje právo na odpoveď. Dotknutá osoba má právo žiadať bezplatné uverejnenie odpovede, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Právom na odpoveď sa umo žňuje dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe vyjadriť sa na rovnocennom mieste a v rovnakom rozsahu v tej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, ktoré o jej veci verejne informovali, a podať stanovisko vlastný mi slovami. Právo na odpoveď vychádza z pravidla 'audiatur et altera pars', teda z pravidla 'nech je vypočutá tiež druhá strana'. Podľa navrhovaného zákona je predmetom prá va na odpoveď akékoľvek skutkové tvrdenie (nepravdivé, pravdu skresľujúce, ale aj pravdivé) o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo n ázvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Ako uviedol nemecký spolkový ústavný súd, pri práve na odpoveď ide len o realizáciu práva dotknutého subjektu vyjadriť sa k verejnosti, na ktorú sa obracalo pôvodn é skutkové tvrdenie, a to nezávisle na objektívnej pravde (Rahim, M: Nìmecké tiskové právo – stručný pøehled institutu odpovìdi, Právní rozhledy, č. 6/1999, str. 340 a 341). Predmetom práva na odpove ď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je štandardný prvok tlačového práva európskych krajín. V Európe v podstate existujú dva systémy prá va na odpoveď, a to v závislosti od toho, či sa pripúšťa odpoveď len proti skutkovým tvrdeniam (nemecký systém) alebo aj proti hodnotiacim úsudkom (francúzsky systém). 'Podľa francúzskeho tlačového zákona z roku 1881 platného v súčasnej dobe má právo na odpoveď každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v tlači menovaná. Je pritom nerozhodné, či uverejnené údaje sú pravdivé alebo nie. Právo na odpoveď má fyzická alebo právnická osoba aj vtedy, ak obsahuje oznámenie, v ktorom je menovaná, len hodnotenie, názor alebo kritiku. Právo na odpoveď v tejto podobe sa v Európe uplatňuje tiež v právnych poriadkoch Belgicka a Talianska' (citované podľa: Doležílek, J.: Právo na odpovìď a na dodatočné sdìlení podle nového tiskové ho zákona, Právní rozhledy, č. 10/2000, str. 430 – 431). Odpoveď sa musí podľa franc úzskeho tlačového zákona uverejniť do troch dní od jej prijatia, a to pod hrozbou pokuty 3750 EUR. Odpoveď musí byť uverejnená na tom istom mieste a rovnakým typom písma ako bol uverejnený článok, na ktorý sa odpovedá a nesmie sa do nej nič nové vsunúť, pričom rozsah odpovede je limitovaný dĺžkou člá nku, na ktorý sa odpovedá, avšak v každom prípade môže mať 50 riadkov, aj keď článok bol kratší, ale nesmie presiahnuť 200 riadkov, aj keby bol článok dlhší.

Právo na odpoveď len proti skutkovým tvrdeniam sa aplikuje napr. v nemeckom právnom poriadku, kde je po zjednotení Nemecka v platnosti 16 tlačových zákonov. Vo všetkých je pritom pr ávo na odpoveď v podstate rovnaké. Napr. podľa tlačového zákona Severného Porýnia – Westfálska (PresseG-NW) je zodpovedný redaktor a vydavate ľ periodickej tlače povinný uverejniť odpoveď tej osoby alebo úradu, ktoré boli dotknuté určitým skutkovým tvrdením uverejneným v periodickej tlači. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na všetky tlačov é prílohy, v ktorých bolo skutkové tvrdenie uverejnené. Odpoveď musí byť uverejnená v najbližšom, doposiaľ pre tlač nepripravenom čísle po doručení odpovede, a to v rovnakej časti a rovnakým p ísmom ako napadnutý text, bez vynechávok a bez prídavkov. Odpoveď nesmie byť uverejnená formou čitateľského listu. Uverejnenie odpovede je bezplatné, a kto sa k odpovedi v tom istom vydanom čísle vyjadrí, mus í sa obmedziť na skutkové tvrdenia (bližšie pozri: Rahim, M: Nìmecké tiskové právo – stručný pøehled institutu odpovìdi, Právní rozhledy, č. 6/1999, str. 340).

V odseku 2 sa upravuje lehota doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí byť doručená vydavateľovi periodickej tlač e alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva obsahujúceho skutkové tvrdenie.

Následne sú upravené náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede. Súčasťou žiadosti musí byť odpoveď, ktorá nepripúšťa žiadne zásahy vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovej agentú ry do jej obsahu, okrem opravy gramatických chýb. Odpoveď musí byť napísaná tak, aby dávala zmysel, a aby ju bolo možné uverejniť v predloženej podobe. Odpoveď by preto mala v úvode, po označení periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva, dátumu vydania alebo zverejnenia a pod., obsahovať napr. zhrnutie alebo citáciu textu, ktorého súčasťou je skutkové tvrdenie, na ktoré sa odpovedá, a z neho vyplý vajúci hodnotiaci úsudok, a nie len citáciu samotného skutkového tvrdenia vytrhnutého z kontextu. Odpoveďou teda žiadateľ uvádza vlastné stanovisko k skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku, dopĺňa skutkové tvrdenie alebo ho vysvetľuje. Rozsah odpovede musí byť primeraný textu, ktoré ho súčasťou je skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok alebo hodnotiace úsudky. Navrhuje sa teda primeranosť a nie rovnocennosť.

Žiadosť o uverejnenie odpovede a odpoveď môžu byť na jednej listine, ktorá musí byť žiadateľom podpísaná.

V odseku 4 je ustanovená povinnosť vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovej agentúry uverejniť odpoveď do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že francúzsky tlačový zá kon ustanovuje rovnakú lehotu na uverejnenie odpovede, kratšiu lehotu na uverejnenie odpovede pozná napr. nemecké tlačové právo, podľa ktorého musí byť odpoveď uverejnená v najbližšom, doposiaľ pre tlač nepripravenom, čísle po doručení odpovede.

Následne sú ustanovené podmienky uverejnenia odpovede. Vydavateľ alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť odpoveď v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnaký m písmom ako bolo uverejnené skutkové tvrdenie a s označením 'odpoveď'. Odpoveď musí spĺňať podmienku primeranosti, t.j. odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci úsudok. Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra nie sú oprávnení k uverejnenej odpovedi uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste periodickej tlače.

V odseku 6 sa vymedzuje taxatívny výpočet prípadov, kedy vydavateľ alebo tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď.

K § 9

Zavádza sa nový právny inštitút - právo na dodatočné oznámenie. Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo informovali o konaní vedenom pred orgá nom verejnej moci proti fyzickej alebo právnickej osobe, má táto osoba právo žiadať uverejnenie dodatočného oznámenia o tom, ako sa predmetné konanie právoplatne skončilo. Nie je pritom dôležité, aký je konečný výsledok konania, t.j. či je pre daný subjekt pozitívny alebo negatívny, čo je dané rozmanitosťou situácií. Napr. trestné konanie môže skončiť v časti oslobodením spod obž aloby (napr. za vraždu) a v časti uznaním viny za spáchanie trestného činu (napr. za ohováranie). Pod konaním pred orgánom verejnej moci sa má na mysli akékoľvek konanie, teda nielen trestné , ale napr. aj priestupkové, správne či občianskoprávne.

V odsekoch 2 a 3 sa ustanovujú lehota doručenia žiadosti o uverejnenie dodatočného oznámenia, náležitosti žiadosti a písomného návrhu znenia dodatočného oznámenia. Nevyhnutnou súčasťou ž iadosti musí byť dôkaz o právoplatnom skončení konania (napr. rozhodnutie súdu opatrené doložkou právoplatnosti) a písomný návrh znenia dodatočného oznámenia.

V odseku 5 sa povinnosti vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovej agentú ry pri uverejňovaní dodatočného oznámenia ustanovujú obdobne ako pre uverejnenie opravy.

V odseku 6 sa vymedzujú prípady, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť dodatočn é oznámenie.

K § 10

Navrhuje sa zákonná sukcesia pri zmene vydavateľa periodickej tlače a pri zmene tla čovej agentúry, ktorou sa zabezpečí prechod záväzkov vyplývajúcich z práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie by totiž zostalo nechránen é, ak by došlo k tejto zmene, a medzi pôvodným a novým vydavateľom, by neexistovala zmluva o predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonní ka, pri ktorej zákon upravuje sukcesiu všetkých práv a záväzkov súvisiacich s podnikom, bez zreteľa na spôsob ich vzniku.

V odseku 2 sa ustanovujú podmienky uplatnenia práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie prostredníctvom súdu. Ak vydavateľ neuverejní opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodrž í niektorú z podmienok pre ich uverejnenie, o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie rozhodne na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie požiadala, súd. V prípade, ak súd rozhodne, ž e vydavateľ porušil povinnosť uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu. Nárok na túto náhradu vš ak táto osoba musí uplatniť len spolu s návrhom podľa odseku 2.

V odseku 3 sa ustanovuje lehota 30 dní pre podanie návrhu na súd. Pre zač iatok plynutia 30 dňovej lehoty a pre jej skončenie sa použije ustanovenie § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že 30 dňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty stanovenej na uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia, a to bez ohľadu na to, či v lehote stanovenej na uverejnenie vydavateľ opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie neuverejnil vôbec, alebo ich s íce uverejnil, avšak spôsobom nerešpektujúcim niektorú z podmienok stanovených týmto zákonom. Koniec 30 dňovej lehoty je určený uplynutím jej posledného dňa, a to skončením určeného pracovného času. Uvedená lehota je lehotou hmotnoprávnou, a preto sa na jej zachovanie vyžaduje, aby návrh na začatie konania došiel súdu najneskôr posledný deň lehoty; pre zachovanie lehoty teda nestačí, ak sa návrh na za čatie konania odovzdá posledný deň na pošte. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je lehotou prekluz ívnou, to znamená, že po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede a dodatočného oznámenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zanikne. Na uplynutie lehoty je s úd povinný prihliadnuť ex offo, teda jej zmeškanie musí vziať do úvahy aj vtedy, ak vydavateľ ako žalovaný jej zmeškanie nenamieta. Táto lehota nem ôže byť predĺžená.

Ustanovuje sa, aby po smrti fyzickej osoby uplatňovanie prá va na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie patrilo blízkym osobám. Blízkym osobám tak vzniká ex lege samostatné právo uplatňovať právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie.

K § 11

Ustanovujú sa podmienky evidovania periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky, ktorú vykonáva Ministerstvo kultúry SR zápisom do zoznamu, zmenou zápisu v zozname a vý mazom zo zoznamu. Zoznam periodickej tlače je verejne prístupná evidencia periodickej tlače, obsahuje evidenčné číslo periodickej tlače pridelené ministerstvom, údaje o evidovanej tlači podľa žiadosti o zá pis do zoznamu, dátum zápisu, zápis zmeny a dátum zápisu tejto zmeny a dátum výmazu z tohto zoznamu.

Vydavateľ alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá mieni vydávať periodickú tlač, požiada o zápis do zoznamu periodickej tlače najneskôr v deň začiatku vydávania periodickej tlače.

Povinnosť oznámiť údaje o periodickej tlači ustanovené v § 11 vychádza z Odporúčania č. R (94)13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií. Vydavateľ periodickej tlače v žiadosti uvedie názov periodickej tlače; názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače s uvedením jazyka vydávania tzv. regionálnej alebo jazykovej mutácie; dátum začiatku vyd ávania; územný rozsah rozširovania a jazyk vydania periodickej tlače; počet vydaní periodickej tlače za rok - periodicitu; obsahové zameranie periodickej tlače, a ak má, aj obsah jej pravidelných príloh, s ná zvom a periodicitou týchto príloh; identifikáciu vydavateľa periodickej tlače - názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou, meno a priezvisko, adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je podnikateľom.

Súčasťou ž iadosti je oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače, ak je právnickou osobou. Vychádza sa pritom z časti I Dodatku k Odporúčaniu č. R (99) 1 Výboru ministrov členským št átom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu. V oznámení sa uvedie meno, názov a sídlo alebo miesto podnikania, meno a priezvisko spoločníka, akcionára alebo člena, ktorého podiel na hlasovacích prá vach prekročil 20%. K žiadosti sa prikladá aj oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa.

Na základe žiadosti ministerstvo vykoná zápis do zoznamu periodickej tlače; ak ž iadosť neobsahuje všetky požadované údaje, ministerstvo v lehote do 5 dní od doručenia žiadosti vyzve vydavateľa na jej doplnenie; ministerstvo vykoná zápis do zoznamu periodickej tlače a do 5 dní odo dň a vykonania zápisu do zoznamu periodickej tlače oznámi vydavateľovi pridelené evidenčné číslo periodickej tlače.

Vydavateľ ministerstvu písomne oznamuje zmenu evidovaných ú dajov, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače najneskôr do 30 dní odo dňa, keď zmena nastala; pri zmene z dôvodu zmeny vydavateľa priloží budúci vydavateľ k žiadosti aj príslušnú zmluvu s doterajším vydavateľom alebo osvedčené vyhlásenie doterajšieho vydavateľa o súhlase s oprávnením vydávať príslušnú periodickú tlač.

Ministerstvo vykoná výmaz zápisu zo zoznamu periodickej tlače, ak sa zá pis vykonal na základe nepravdivých údajov; ak bolo vydávanie novín, ktoré sú vydávané minimálne 5 krát do týždňa, prerušené na čas dlhší ako šesť mesiacov, inej periodickej tlače na č as dlhší ako jeden rok, alebo ak vydávanie zaevidovanej periodickej tlače nezačalo do šiestich mesiacov od zápisu do zoznamu periodickej tlače.

K § 12

V § 12 sa ustanovujú pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zá konom a podmienky, za ktorých je možné pokutu uložiť. Ministerstvo uloží pokutu do výšky 30 000 Sk, ak periodická tlač a agentúrne spravodajstvo neobsahuje povinné údaje stanovené týmto zá konom a ak vydavateľ periodickej tlače nezverejní v prvom čísle kalendárneho roka oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov; ministerstvo uloží vydavateľovi periodickej tlače pokutu do výšky 10 000 Sk, ak neoznámi ministerstvu zmenu evidovaných údajov o periodickej tlači, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače.

Pokutu do výšky 50 000 Sk uloží ministerstvo, ak vydavateľ alebo tlačová agentúra nezverejnia na požiadanie neodkladné oznámenie v naliehavom verejnom záujme; pokutu do výšky 200 000 Sk ak periodická tla č alebo agentúrne spravodajstvo obsahovali informácie, ktoré propagujú vojnu alebo opisujú kruté alebo inak neľudské konania spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaní m; alebo informácie, ktoré propagujú užívanie omamných látok alebo psychotropných látok alebo opisujú užívanie omamných látok alebo psychotropných látok spôsobom, ktorý je jeho zľahčovaní m, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním; alebo informácie, ktoré svojou formou podnecujú k akejkoľvek forme nenávisti alebo útlaku, a ktoré sú v rozpore s pravidlami volebnej kampane do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu a orgánov územnej samosprávy, kampane pred voľbou prezidenta Slovenskej republiky, ako aj s pravidlami kampane pred referendom. Pokutu je možné uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa o porušení povinnosti ministerstvo dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo; uložením pokuty nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej sa pokuta uložila; na konanie o ulož ení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 13

V prechodných ustanoveniach sa upravuje zmena registrácie periodickej tlače na jej evidovanie. Periodická tlač registrovaná podľa doterajších predpisov sa považuje za evidovanú periodickú tlač podľa tohto zákona, vydavateľ je vš ak do 31.10.2008 povinný doplniť chýbajúce údaje podľa § 11 tohto zákona. Ak vydavateľ chýbajúce údaje v stanovenej lehote nedoplní, ministerstvo do 31.12.2008 vykoná výmaz periodickej tlač e registrovanej podľa doterajších predpisov. Register periodickej tlače sa považuje za zoznam podľa tohto zákona.

Konania o registráciu periodickej tlače sa dokon čia podľa tohto zákona. Konania o uložení pokuty, začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V konaní o povinnosti uverejniť opravu, začatom pred nad obudnutím účinnosti tohto zákona, sa postupuje podľa doterajších predpisov, obdobne aj žiadosť o uverejnenie opravy, podaná pred nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa posudzuje podľa doterajší ch predpisov.

K § 14

Zrušuje sa zákon č. 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č . 136/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Èl. II

Upravuje sa výška poplatkov pre evidovanie periodickej tlače v sadzobníku správnych poplatkov - zápis do zoznamu periodickej tlače vo výške 300 Sk, zápis zmeny vydavateľa periodickej tlače a zmeny názvu periodickej tlač e 200 Sk.

Èl. III

Navrhovaná novelizácia zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov nadvä zuje na terminológiu navrhovaného zákona. Zohľadňuje sa predovšetkým skutočnosť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky už nebude vykonávať registráciu periodickej tlač e, ale jej evidovanie.

Èl. IV

Navrhuje sa doplnenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov o ustanovenia týkajúce sa práva na informácie a ochrany zdroja a obsahu informácií, týmto sa ustanovujú jednotné podmienky pre vydavateľov, vysielateľov a tlačové agentúry.

Èl. V

Účinnosť navrhovaného zákona sa s prihliadnutím na legislatí vny proces navrhuje od 1. mája 2008.

Bratislava 9. januára 2008

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore