Zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) 166/2003 účinný od 01.01.2016

Platnosť od: 21.05.2003
Účinnosť od: 01.01.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Telekomunikácie a telekomunikačné služby, Základné práva

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST9JUD129DS5EUPPČL3

Zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) 166/2003 účinný od 01.01.2016
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 166/2003 s účinnosťou od 01.01.2016 na základe 404/2015

Legislatívny proces k zákonu 404/2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov

K predpisu 404/2015, dátum vydania: 19.12.2015
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.
Hlavným cieľom predloženého návrhu je nová úprava kontroly nad použitím informačno-technických prostriedkov, ktorá má posilniť externý dohľad Národnej rady Slovenskej republiky nad používaním informačno-technických prostriedkov. Návrh zákona zveruje dohľad komisii na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov. Komisiu majú tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia sú zástupcovia vládnych strán a traja členovia zástupcami opozície. Predseda komisie je zástupcom opozície. Ďalších dvoch členov bude voliť národná rada.
Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov sa navrhuje vykonávať raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu. Výkonom parlamentnej kontroly používania informačno-technických prostriedkov nie je dotknuté právo každého jednotlivca na súdnu a inú právnu ochranu.
Ako jeden z najvýznamnejších kontrolných nástrojov sa navrhuje výkon fyzickej kontroly používania informačno-technických prostriedkov realizovaným členmi komisie, pričom tieto osoby budú mať prístup nielen do objektu orgánu štátu, ale aj do osobitnej evidencie vedenej v listinnej podobe a obsahujúcej údaje vzťahujúce sa na použitie informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu.
Okrem novo koncipovanej kontroly použitia informačno-technických prostriedkov obsahuje návrh zákona aj zmeny, ktoré precizujú platnú úpravu a prispôsobujú ju zmenám v súvisiacich právnych predpisoch.
Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
 

DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
A.3. Poznámky
 
A.4. Alternatívne riešenia
 
A.5. Stanovisko gestorov
 
 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
 
2.Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Vzhľadom na technologický vývoj sa navrhuje precizovať definíciu informačno-technických prostriedkov tak, aby zahŕňala aj softvérové prostriedky a zariadenia a získavanie obsahu správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.
K bodu 2
Všeobecný zákaz používania informačno-technických prostriedkov podľa § 2 ods. 7 sa rozširuje aj na ich držbu.
K bodu 3
Nanovo sa definujú účely použitia informačno-technických prostriedkov. Takisto ako je tomu v navrhovaných zmenách v Trestnom poriadku pri odpočúvaní, navrhuje sa ustanoviť možnosť použitia informačno-technických prostriedkov iba v prípade, ak by dosiahnutie týchto účelov iným spôsobom bolo neúčinné alebo podstatne sťažené.
K bodu 4
Navrhovaná úprava vychádza z praxe, pretože nie vždy povaha veci umožňuje uviesť v žiadosti miesto použitia informačno-technických prostriedkov.
K bodu 5
Navrhovaná úprava umožňuje postúpenie záznamu aj z dôvodu medzinárodnej spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov a na účely jeho prekladu a odtajnenia.
K bodu 6
Významným spôsobom sa posilňuje kontrolná právomoc zákonodarného orgánu nad používaním informačno-technických prostriedkov orgánmi výkonnej moci. Kontrolná právomoc sa zveruje komisii zloženej zo šiestich členov nominovaných osobitnými kontrolnými výbormi a výborom národnej rady pre obranu a bezpečnosť a dvoch členov zvolených národnou radou, pričom členovia nominovaní výbormi majú byť nominovaní na základe paritného zastúpenia zo zástupcov vlády a opozície. Predseda komisie je zástupcom opozície.

Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov sa navrhuje vykonávať raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu. Výkonom parlamentnej kontroly používania informačno-technických prostriedkov nie je dotknuté právo každého jednotlivca na súdnu a inú právnu ochranu.
Ako jeden z najvýznamnejších kontrolných nástrojov sa navrhuje výkon fyzickej kontroly používania informačno-technických prostriedkov realizovaným členmi komisie, pričom tieto osoby budú mať prístup nielen do objektu orgánu štátu, ale aj do osobitnej evidencie vedenej v listinnej podobe a obsahujúcej údaje vzťahujúce sa na použitie informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu.
K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na novo navrhovaný § 8a.
K bodu 8
Prechodné ustanovenie ustanovuje časový rámec dokedy má byť vytvorená osobitná evidencia informačno-technických prostriedkov.
 
K čl. II
S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2016.
 
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore