Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach 164/2008 účinný od 01.02.2010

Vládny návrh zákona o sťažnostiach

14

I. Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 164/2008 Z. z. (ďalej len „platný zákon“) bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý v roku 1998. V čase od jeho prijatia až po súčasnosť došlo k mnohým legislatívnym zmenám, na ktoré je potrebné reagovať, aby zákon o sťažnostiach bol naďalej účinným nástrojom ochrany práv fyzických a právnických osôb v prípade, ak boli porušené činnosťou respektíve nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iného orgánu Slovenskej republiky.

Zákon o sťažnostiachje právny predpis, ktorý v súlade s ustanovením článku 46 Ústavy SR zabezpečuje ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb, porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy. Zákonná úprava možnosti obracať sa na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažností sa dotýka širokej verejnosti.

Prax ukázala, že niektoré ustanovenia platného zákona už nevyhovujú jeho bezproblémovej aplikácii. V prvom rade bolo potrebné precizovať základnú terminológiu zákona, subjekty na ktoré sa vzťahuje, obsah, formu a náležitosti podania rozhodujúce pre jeho posúdenie a vybavenie. Najvýraznejšie sa potreba zmeny právnej úpravy prejavila v ustanovení o príslušnosti na vybavenie sťažnosti. V platnom zákone je na vybavenie sťažnosti príslušný vedúci orgánu verejnej správy, alebo ním poverený zamestnanec. Vzhľadom na to, že sťažnosťou sa poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, je potrebné príslušnosť na jej vybavenie určiť ako príslušnosť tohto orgánu a nie jeho vedúceho. Taktiež je potrebné upraviť lehoty na posúdenie podania, postúpenie a vybavenie sťažnosti, ich počítanie a spočívanie. Nanovo je potrebné upraviť vybavovanie opakovaných sťažností a ustanovenia o poriadkovej pokute.

Počas viac ako jedenástich rokov účinnosti bol platný zákon novelizovaný iba raz a to zapracovaním možnosti pre vedúceho orgánu verejnej správy poveriť zamestnanca tohto orgánu vybaviť sťažnosť (§ 11 ods. 1). Takouto novelou sa v roku 2008 urgentne riešila situácia v niektorých orgánoch verejnej správy, v ktorých bolo neúnosné, aby vedúci orgánu verejnej správy vybavoval všetky sťažnosti.

II. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o sťažnostiach

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Bezpredmetné

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Bezpredmetné

III. Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na verejné financie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Vplyvy na životné prostredie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na zamestnanosť

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie

OSObitná časť:

K § 1

V ustanovení je deklarovaný predmet úpravy zákona o sťažnostiach.

K § 2

Ustanovenie upravuje, ktoré subjekty sú povinné postupovať pri vybavovaní sťažností podľa tohto zákona. Subjekty uvedené v prvom odseku nazýva orgánmi verejnej správy.

Podľa písm. a) sú to orgány štátnej správy a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie.

Podľa písmena b), podľa tohto zákona postupujú aj orgány územnej samosprávy (obce, mestá, vyššie územné celky) a nimi zriadené organizácie.

Podľa písm. c), sú povinné podľa tohto zákona postupovať aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných osôb. Toto rozhodovanie im však musí byť zverené zákonom.

V druhom odseku zákon ukladá povinnosť postupovať podľa tohto zákona aj iným štátnym orgánom. Ide o orgány, ktoré nie sú uvedené v prvom odseku a majú podľa Ústavy SR nezávislé postavenie, napríklad Najvyšší kontrolný úrad SR, Kancelária Národnej rady SR. Aj na tieto orgány sa fyzické osoby a právnické osoby obracajú s podaniami, ktorými sa domáhajú ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Tieto subjekty na účely zákona o sťažnostiach nie sú orgánmi verejnej správy, pri vybavovaní sťažností však majú povinnosť postupovať tak, ako zákon stanovuje orgánom verejnej správy.

K § 3

Navrhované pozitívne vymedzenie sťažnosti vychádza z úpravy platného zákona, avšak reaguje na praktické skúsenosti z jeho viac ako jedenásťročnej aplikácie. Text je formulovaný tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že pre posúdenie podania ako sťažnosti je dôležité, aby sa sťažovateľ domáhal svojich individuálnych práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že ich orgán verejnej správy svojou činnosťou alebo nečinnosťou porušil. Pre posúdenie takéhoto podania ako sťažnosti nie je pritom rozhodujúce, či sťažovateľ konanie orgánu verejnej správy, či už omisívne alebo komisívne, kvalifikoval konkrétnou právnou úpravou. Pre posúdenie podania ako sťažnosti je však dôležité, aby sťažovateľ poukázal na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy. Je nevyhnutné, aby bolo v pôsobnosti orgánu verejnej správy takýto nedostatok odstrániť. Preto sa podanie musí posudzovať podľa jeho obsahu.

V porovnaní s platným zákonom sa podrobne upravuje posúdenie a spôsob vybavenia podania, ktoré má viacej častí, z ktorých iba niektoré sú sťažnosťou, ako aj prípady ak je orgán verejnej správy príslušný na vybavenie iba niektorých z nich.

K § 4

Ustanovenie odseku 1 a 2 obsahuje negatívne vymedzenie sťažnosti. Ide o vylúčenie takých podaní, ktoré síce zodpovedajú kritériám uvedeným v § 3, avšak existuje niektorá tu uvedená prekážka, ktorá neumožňuje vybaviť ich ako sťažnosť podľa tohto zákona.

Jednotlivé dôvody negatívneho vymedzenia podaní sú štruktúrované podľa obsahu a podľa toho, kto ich podáva.

Prvý ods.

písm. a): Dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom osoba neuvádza, ochrany akých svojich práv alebo právom chránených záujmov sa domáha, ale kladie otázky, vyjadruje svoje názory, predkladá žiadosť alebo návrh.

písm. b): Ďalej je to podanie, v ktorom pisateľ poukazuje na konkrétny nedostatok, ktorým ako sa domnieva, orgán verejnej správy porušuje jeho právo alebo právom chránený záujem, ale domôcť sa odstránenia tohto protiprávneho zásahu možno napríklad súdnou žalobou, alebo podnetom na začatie trestného stíhania, prípadne iným úradným postupom (napr. vykonaním inšpekcie, dohľadu, dozoru a pod.), ktorý nemožno nahradiť podaním sťažnosti.

písm. c): Sťažnosťou podľa tohto zákona nie je ďalej sťažnosť, ktorej vybavovanie je upravené osobitným predpisom, napríklad sťažnosť daňovníka na postup platiteľa dane, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby a pod.

písm. d): Sťažnosťou nie sú podania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, vydaným v konaní podľa iných právnych predpisov (ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom zákonom upraveného konania).

Druhý ods.

Sťažnosťou podľa tohto zákona nie sú ani podania orgánov uvedených v § 2 a iných orgánov (exekútor, notár), hoci upozorňujú na nedostatky v činnosti iných orgánov verejnej správy.

Tretí ods.

Navrhovaný zákon upravuje, ako majú orgány verejnej správy postupovať, ak sú im doručené podania označené ako sťažnosť, ktoré však z niektorého z vyššie uvedených dôvodov nie sú sťažnosťou podľa tohto zákona. Principiálne sa uplatňujú dva rôzne postupy.

Pri podaniach, ktoré majú prekážku uvedenú v odseku 1 písmeno a), b) a d) a v odseku 2, je orgán verejnej správy povinný podanie vrátiť (K písm. d) pozri aj dôvodovú správu k odseku 5 tohto ustanovenia). Oproti doterajšej úprave sa mení lehota na vrátenie podania z piatich dní, na bezodkladne po zistení, že podanie nie je sťažnosťou, najneskôr v lehote do 30 pracovných dní od doručenia. Takto stanovená lehota zohľadňuje fakt, že orgán verejnej správy môže prekážku, pre ktorú podanie nie je sťažnosťou, zistiť až po jej posúdení. Dodržať platným zákonom stanovenú lehotu na preštudovanie a vrátenie podania, so začiatkom jej plynutia od doručenia podania, je pre orgány verejnej správy, najmä v prípadoch zložitých podaní, problematické. Navrhované určenie lehoty na vrátenie podania bezodkladne po zistení, že nie je sťažnosťou, s hraničným termínom 30 pracovných dní, je korektné tak pre toho, kto podanie predložil, ako aj pre toho, kto má posúdiť, ako sa má s podaním naložiť.

Na rozdiel oproti doterajšej úprave sa navrhuje, aby orgán verejnej správy podanie označené ako sťažnosť, ktoré nie je sťažnosťou z niektorého z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, nemohol vrátiť v prípade, ak je na jeho vybavenie príslušný podľa iného právneho predpisu.

Štvrtý ods.

Sťažnosť podľa osobitného predpisu (ods. 1 písm. c), orgán verejnej správy nevracia sťažovateľovi, ale v lehote do desiatich pracovných dní ju postúpi tomu orgánu, ktorý je na jej vybavenie príslušný a súčasne to oznámi sťažovateľovi.

Piaty ods.

Pri podaní, ktoré nie je sťažnosťou z dôvodu uvedeného v odseku 1 písmeno d), teda smeruje proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu, zákon čiastočne preberá platnú právnu úpravu v prípade, ak rozhodnutie nie je v čase jeho napadnutia podaním právoplatné. Ukladá povinnosť postúpiť takéto podania orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a oznámiť to pisateľovi. Vzhľadom na to, že podanie postupuje orgánu príslušnému na konanie o opravných prostriedkoch, orgán verejnej správy ho pisateľovi nevracia. Oproti doterajšej úprave sa lehota na postúpenie podania z bezodkladnej mení na päť pracovných dní od jeho doručenia.

K § 5

Upravuje sa spôsob a forma podania, povinné náležitosti a predmet sťažnosti. Podmienka, aby sťažnosť bola čitateľná a zrozumiteľná bezprostredne súvisí s ustanovením § 3 ods. 2, na základe ktorého sa sťažnosť posudzuje podľa obsahu. Povinnými náležitosťami sťažnosti sú údaje, ktorými je identifikovaný sťažovateľ. Sťažnosť, ktorá neobsahuje povinné náležitosti sa považuje za anonymnú sťažnosť a podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) sa nevybavuje. Vylúčenie anonymnej sťažnosti vychádza z princípu ochrany práv v individuálnom záujme konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, zakotveného v článku 46 Ústavy SR, ktorý neumožňuje domáhať sa takejto ochrany anonymným spôsobom. Zavedená legislatívna skratka „predmet sťažnosti“ vychádza z platnej právnej úpravy a nadväzuje na ustanovenie § 3 ods. 1 návrhu zákona. Uvedenie predmetu sťažnosti je základom pre jej bezproblémové, včasné a správne vybavenie. Náprava nedostatkov týkajúcich sa predmetu sťažnosti je v návrhu zákona riešená v § 6 ods. 2 výzvou sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v zákonnej lehote. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za neposkytnutie spolupráce podľa § 16 ods. 1 a v súlade s § 6 ods. 2 má za následok odloženie sťažnosti.

Vo štvrtom, piatom a šiestom odseku tohto ustanovenia je upravený postup, pri podávaní ústnej sťažnosti. Ak nemožno sťažnosť vybaviť ihneď pri jej podaní, orgán verejnej správy je povinný vyhotoviť záznam o ústne podanej sťažnosti. Na rozdiel od písomnej sťažnosti upravuje ďalšie náležitosti, ktorých potreba vyplýva z uplatnenia tejto formy podania sťažnosti. Upravuje postup, ak sťažovateľ pri vyhotovení záznamu s orgánom verejnej správy nespolupracuje, robí obštrukcie, domáha sa jeho protiprávneho konania, alebo ak sťažovateľ odmietne vyhotovenie záznamu, prípadne ak vyhotovený záznam odmietne podpísať.

V siedmom odseku sa s prihliadnutím na čoraz rozšírenejšie využívanie telefaxu a najmä elektronickej pošty upravuje postup pri podaní sťažnosti takouto formou. Z predchádzajúcich ustanovení zákona vyplýva, že sťažnosť musí mať písomnú formu. Z toho dôvodu, sťažnosť podaná telefaxom alebo elektronickou poštou (s výnimkou sťažnosti podanej elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom) sa považuje za písomnú iba ak ju sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote v súlade s ods. 2 a 3 zákona potvrdí. Sťažnosť podaná elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom, je písomnou sťažnosťou. Lehota na vybavenie takejto sťažnosti, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia. Lehota na vybavenie sťažnosti podanej telefaxom alebo elektronickou poštou bez zaručeného elektronického podpisu začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia jej písomného potvrdenia. Podanie formou elektronického nosiča dát sa nepovažuje za sťažnosť.

Nová oproti doterajšej právnej úprave je možnosť ustanovenia zástupcu na podanie sťažnosti a na úkony súvisiace s jej vybavovaním.

K § 6

Ustanovenie § 6 uvádza dôvody, oprávňujúce orgán verejnej správy sťažnosť odložiť, upravuje povinnosť vyzvať sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v prípade, ak sťažnosť nie je v súlade s § 5 ods. 3, alebo ak chýbajú informácie potrebné na jej prešetrenie a oznamovaciu povinnosť voči sťažovateľovi pri odložení sťažnosti.

Podľa prvého odseku, orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak neobsahuje všetky povinné náležitosti (anonymná sťažnosť). Sťažnosť odloží aj vtedy, ak ju sťažovateľ predloží v mene inej osoby bez splnomocnenia.

Dôvodom na odloženie je kolízia s ustanovením § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého sa sťažovateľ môže domáhať iba ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov.

Sťažnosť sa odloží aj v prípade, ak je z nej zrejmé, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní. Prešetrovať takúto sťažnosť by mohlo byť kontraproduktívne (mohlo by byť zmarené trestné konanie). Dotknutý orgán nemusí disponovať potrebnou dokumentáciou (bola predložená súdu, prokuratúre alebo orgánu činnému v trestnom konaní) a pod.

Ďalším dôvodom na odloženie sťažnosti je skutočnosť, že od udalosti ktorej sa sťažnosť týka, uplynula doba dlhšia než tri roky. Absencia obmedzenia lehoty na podanie sťažnosti v platnom zákone má za následok, že sú podávané sťažnosti, pri ktorých už nemožno odstrániť nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, v samotnom orgáne nastali zmeny, orgán bol zrušený a pod.

Podľa § 21 ods. 2 sa odkladá ďalšia opakovaná sťažnosť. Podľa § 22 ods. 3 sa odkladá sťažnosť, ktorá smeruje proti postupu ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností ( Úradu vlády SR) pri vybavovaní sťažnosti vyjadrujúcej nesúhlas sťažovateľa s vybavovaním alebo odložením jeho predchádzajúcej sťažnosti v prípade, ak takúto sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Dôvodom pre odloženie takýchto sťažností je, že na základe opakovanej sťažnosti už bolo prekontrolované, či predchádzajúca sťažnosť bola vybavená správne; na základe sťažnosti proti postupu pri vybavovaní predchádzajúcej sťažnosti už bolo prešetrené, či orgán verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti postupoval správne, teda či neporušil príslušné ustanovenia zákona o sťažnostiach. Navrhovaná úprava vyplynula z praktických skúseností, kedy po predchádzajúcej, spravidla neopodstatnenej sťažnosti nasledujú ďalšie, bezdôvodné, opakujúce sa sťažnosti toho istého sťažovateľa proti postupu pri vybavovaní jeho predchádzajúcich sťažností.

Orgán verejnej správy odloží sťažnosť, ktorá mu bola zaslaná na vedomie. Odloží tiež sťažnosť, ktorá je nečitateľná alebo nezrozumiteľná, alebo neobsahuje jednoznačný predmet sťažnosti alebo ak chýbajú informácie potrebné na jej prešetrenie, v prípade, ak sťažovateľ napriek písomnej výzve na doplnenie požadovanú spoluprácu najneskôr v zákonom stanovenej neposkytol, hoci bol o dôsledkoch vyplývajúcich z neposkytnutia spolupráce poučený.

Oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje možnosť odložiť sťažnosť v prípade, ak sťažovateľ podanie vezme späť a v prípade, ak sťažovateľ orgánu verejnej správy oznámi, že na vybavení sťažnosti netrvá. V oboch prípadoch musí byť tento úkon urobený písomne ešte pred vybavením sťažnosti.

K § 7

Ustanovenie prvého odseku obsahuje aj platný zákon; je opatrením proti postihovaniu sťažovateľa za to, že podal sťažnosť.

Novým opatrením je úprava obsiahnutá v druhom odseku. Samotná sťažnosť ako aj ďalšie informácie týkajúce sa sťažovateľa (fyzickej osoby), ktoré orgán verejnej správy vybavujúci sťažnosť spracúva, sú podľa ustanovenia § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov osobnými údajmi. V prípade, ak je sťažovateľom právnická osoba, na samotnú sťažnosť a ďalšie informácie získané v rámci spolupráce sťažovateľa alebo súčinnosti orgánov verejnej správy sa vzťahuje ustanovenie § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Navrhované ustanovenie výrazne zvyšuje ochranu sťažovateľa a obmedzuje možnosť zneužitia jeho osobných a iných údajov.

K § 8

Ustanovenie upravuje povinnosť orgánu verejnej správy utajiť totožnosť sťažovateľa, ak o to požiada.

Taktiež je zakotvená možnosť, aby tak orgán verejnej správy urobil aj bez požiadania, ak je utajenie totožnosti sťažovateľa v záujme vybavenia sťažnosti. Oproti doterajšej úprave, kedy sa pri vybavovaní sťažnosti používal iba jej odpis, možno použiť aj kópiu sťažnosti, ak je možné zabezpečiť, aby z nej neboli zrejmé údaje, ktoré by identifikovali sťažovateľa. Povinnosť mlčanlivosti o osobe sťažovateľa sa na rozdiel od platnej úpravy rozširuje na všetky osoby, ktoré vedia o totožnosti sťažovateľa.

Druhý ods. upravuje postup orgánu verejnej správy v prípade, ak nie je možné bez uvedenia niektorých údajov o osobe sťažovateľa sťažnosť prešetriť, resp. pokračovať v jej vybavovaní.

V treťom odseku sa oproti všeobecnej úprave, podľa ktorej orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie sťažnosti je povinný sťažnosť postúpiť orgánu príslušnému na jej vybavenie, upravuje postup v prípade, ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti. Orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie takejto sťažnosti je povinný vrátiť ju sťažovateľovi. Výslovne sa uvádza, že takúto sťažnosť nepostupuje orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie.

Dôvodom pre takúto úpravu je ochrana sťažovateľa, ktorý má výslovný záujem na utajení svojej totožnosti. Orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie takejto sťažnosti by jej postúpením mohol zasiahnuť do práva alebo právom chráneného záujmu sťažovateľa. Postúpenie sťažnosti orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie by mohlo byť kontraproduktívne dôvodu utajenia totožnosti sťažovateľa. Sťažovateľovi sa podanie vráti s odôvodnením, že nebolo postúpené práve z dôvodu ochrany jeho záujmov.

K § 9

Prijímať sťažnosti sú povinné všetky orgány, bez ohľadu na to, či sú na vybavenie konkrétnej sťažnosti príslušné. Zakotvená je povinnosť (s výnimkou podľa § 8 ods. 3), sťažnosti, na vybavenie ktorých nie sú príslušné, postúpiť v stanovenej lehote orgánom príslušným na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa.

Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť efektívnosť pri vybavovaní sťažností.

K § 10

Ustanovenie ukladá povinnosť viesť centrálnu evidenciu sťažností oddelene od ostatných písomností, úpravu obsahu tejto evidencie a spôsobu evidencie opakovanej sťažnosti a ďalšej opakovanej sťažnosti.

Zachováva sa povinnosť, aby orgány verejnej správy na požiadanie predkladali ústrednému orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností ročné správy o vybavovaní sťažností. Termín predloženia správy, ako aj jej štruktúru určuje ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

K § 11

Navrhovaná úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti vychádza z vymedzenia sťažnosti v § 3, podľa ktorého sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, porušených činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. V porovnaní s platnou úpravou je navrhovaná formulácia pre aplikačnú prax značným prínosom. Napriek tomu, že to predkladaný návrh explicitne neuvádza, vedúci orgánu verejnej správy, ako štatutárny zástupca zodpovedá za činnosť ním riadeného orgánu ako celku, teda zodpovedá aj za vybavovanie sťažností ním riadeným orgánom verejnej správy. Je jeho povinnosťou zabezpečiť všetky činnosti súvisiace s vybavovaním sťažností. Navrhovaná úprava ukladá vedúcemu orgánu verejnej správy upraviť spôsob vybavovania sťažností vnútorným predpisom.

Jednoznačnejšie sa upravuje príslušnosť na vybavenie sťažností, ak sa sťažovateľ domnieva, že jeho práva porušil alebo ohrozil priamo vedúci orgánu verejnej správy. Precizuje sa úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu orgánu územnej správy pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy. Vedúci orgánu územnej samosprávy je v súvislosti so zákonom prenesenými kompetenciami povinný plniť úlohy štátnej správy v postavení vedúceho orgánu štátnej správy. Príslušnosť na vybavenie sťažnosti smerujúcej proti tomuto vedúcemu orgánu verejnej správy je odvodená od právnej úpravy riadenia a kontroly štátnej správy v konkrétnej oblasti štátnej správy.

V prípade vzniku sporu o príslušnosť na vybavenie sťažnosti, je orgán, v ktorom spor vznikol, povinný bezodkladne, najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa vzniku sporu postúpiť orgánu príslušnému na rozhodnutie sporu a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa. Spor o príslušnosť vzniká dňom, keď orgánu verejnej správy, ktorý sťažnosť postúpil podľa § 9 ods. 1 inému orgánu verejnej správy bola sťažnosť doručená späť. Za orgán verejnej správy, v ktorom spor vznikol sa považuje orgán, ktorému bola sťažnosť doručená späť. Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje nová lehota na rozhodnutie sporu o príslušnosti na vybavenie sťažnosti, a to do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti.

Odlišne od platnej právnej úpravy sa upravuje aj príslušnosť na vybavovanie sťažností orgánmi územnej samosprávy, ktoré sú v zmysle § 2 písm. b) na účely tohto zákona orgánmi verejnej správy. Ich postavenie, ako už bolo naznačené, je potrebné posudzovať vo dvoch polohách: pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy a pri plnení ich samosprávnych funkcií. Pokiaľ ide o sťažnosti, ktoré smerujú do oblasti preneseného výkonu štátnej správy, vzťahuje sa na ne tento zákon rovnako ako na orgány verejnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Primerane sa použije iba v prípade sťažností, ktoré smerujú do oblasti ich samosprávnych funkcií.

Primeranosť použitia tohto zákona pri sťažnostiach smerujúcich proti činnosti v oblasti samosprávnych funkcií sa navrhuje z dôvodu, že v platnom zákone úprava príslušnosti vo vzťahu k územnej samospráve spôsobovala v praxi problémy. Jedným z dôvodov nemožnosti aplikovať ustanovenia doteraz platného zákona je, že rieši príslušnosť na prešetrenie sťažnosti, avšak neupravuje príslušnosť na jej vybavenie. Pôsobnosť a postavenie majú orgány územnej samosprávy zakotvené v osobitnom právnom predpise, ktorý súčasne upravuje aj ich oprávnenia v oblasti vybavovania sťažností.

K § 12

Ustanovenie upravuje, ktoré osoby nemôžu byť zapojené do prešetrovania a vybavenia sťažnosti, ako aj dôvody pre ich vylúčenie z tohto procesu.

Podľa prvého odseku nesmie sťažnosť prešetriť ani vybaviť osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje ani zamestnanec, ktorý je tejto osobe podriadený.

V druhom odseku sa upravuje, ktoré ďalšie osoby sú vylúčené z uvedených činností.

Podľa písmena a) ide o osobu, ktorá je zamestnancom orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, pričom dôvodom na vylúčenie je skutočnosť, že sa zúčastnila na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti. Vzhľadom na príslušnosť podľa § 11 sa toto vylúčenie môže vzťahovať tak na zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorý porušil práva sťažovateľa, ako aj na zamestnanca nadriadeného orgánu alebo zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, ak sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti.

Podľa písmena b) je vylúčený zamestnanec iného orgánu verejnej správy, ktorý sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti; okrem týchto zamestnancov sú vylúčené z prešetrovania a vybavenia sťažnosti aj iné fyzické osoby a právnické osoby, ktoré na napadnutej činnosti participovali. Takáto úprava je potrebná z dôvodu, že prešetrujúci orgán môže požiadať o súčinnosť iné orgány verejnej správy, fyzické osoby alebo právnické osoby.

V písmene c) sa navrhuje upraviť, že dôvodom pre vylúčenie z prešetrovania a vybavenia je predpojatosť. Predpojatosť je prekážka osobného vzťahu zamestnanca prešetrujúceho alebo vybavujúceho sťažnosť, a to okrem vzťahu k sťažovateľovi aj k zamestnancovi orgánu, ktorý je sťažnosťou napadnutý, ako aj k predmetu sťažnosti.

K § 13

Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje lehotu na vybavenie sťažnosti stanoviť v pracovných dňoch. Dôvodom na úpravu je, že v dňoch pracovného pokoja a vo sviatky plynula lehota, v ktorej zamestnanci orgánu príslušného na vybavenie sťažnosti v skutočnosti nemohli sťažnosť prešetrovať a lehota plynula márne. Navyše, počas účinnosti platného zákona enormne narástla náročnosť na posudzovanie a prešetrovanie sťažností. Z tohto dôvodu sa oproti platnej úprave navrhuje jedna 60-dňová lehota na vybavenie, ktorú tak ako v platnom zákone, možno z dôvodu náročnosti na prešetrenie predĺžiť o 30 dní.

Lehotu na vybavenie sťažnosti je oprávnený predĺžiť vedúci orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, alebo ním splnomocnený zástupca. Lehota musí byť predĺžená pred jej uplynutím. Orgán verejnej správy je povinný predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne písomne oznámiť a zdôvodniť. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný informovať sťažovateľa o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti ešte pred uplynutím základnej 60 dňovej lehoty.

K § 14

Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje jednoznačná úprava počítania lehôt. Začiatok plynutia lehoty sa stanovuje na prvý pracovný deň nasledujúci po dni doručenia sťažnosti. Lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty.

Rovnako lehota na vybavenie sťažnosti, pri ktorej je spor o príslušnosť na vybavenie, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o príslušnosti orgánu verejnej správy, o ktorého príslušnosti rozhodol najbližší spoločný nadriadený orgán alebo ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

K § 15

Rovnakú úpravu obsahuje aj platný právny predpis. Pre orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavuje zakladá povinnosť, oboznámiť osobu, proti ktorej sťažnosť smeruje s jej obsahom. Upravuje sa primeranosť oboznámenia – v rozsahu a v čase tak, aby nemohlo byť zmarené jej prešetrovanie.

Taktiež sa umožňuje, aby sa ten, proti komu sťažnosť smeruje, mohol k predmetu sťažnosti vyjadrovať, aby mohol predkladať podklady potrebné na vybavovanie sťažnosti.

K § 16

Upravuje sa oprávnenie orgánu verejnej správy vyzvať sťažovateľa, aby mu poskytol spoluprácu. Požadovať spoluprácu však môže iba v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie sťažnosti; rozsah požadovanej spolupráce je limitovaný ustanovením § 6 ods. 2 navrhovaného zákona. Súčasne sa orgánu verejnej správy ukladá povinnosť poučiť sťažovateľa o dôsledku neposkytnutia spolupráce, alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote. Dôsledkom každej z uvedených skutočností je odloženie sťažnosti. Odložením sťažnosti sa jednak akcentuje význam poskytnutia spolupráce pre úspešné prešetrenie sťažnosti, jednak stimuluje záujem sťažovateľa na jej vybavení.

Lehota na poskytnutie spolupráce je desať pracovných dní a začína plynúť doručením žiadosti sťažovateľovi.

Navrhuje sa možnosť predĺženia lehoty na spoluprácu v prípade, ak na jej poskytnutie zákonná lehota z objektívnych dôvodov (bez zavinenia sťažovateľa) nepostačuje. V odôvodnených prípadoch orgán verejnej správy môže stanoviť novú lehotu na poskytnutie spolupráce. To bude mať praktické uplatnenie najmä v prípadoch, ak v čase, kedy orgán verejnej správy sťažovateľa požiadal o spoluprácu, bol sťažovateľ napríklad hospitalizovaný, alebo bol odcestovaný mimo svojho bydliska a teda požadovanú spoluprácu v stanovenej lehote nemohol poskytnúť.

Predĺženie zákonnej lehoty, ako aj stanovenie novej lehoty, je prípustné iba z objektívnych dôvodov, ktoré neboli zapríčinené sťažovateľom. Navrhovaná úprava tak zmierňuje tvrdosť zákona.

Navrhuje sa spočívanie lehoty na vybavovanie sťažnosti v čase od odoslania výzvy do poskytnutia spolupráce sťažovateľom. Začiatok spočívania lehoty na vybavenie sťažnosti nie je totožný so začiatkom plynutia lehoty sťažovateľovi pre poskytnutie spolupráce, ktorému začína plynúť doručením písomnej výzvy. Takáto úprava je logická a praktická. Orgán verejnej správy požaduje nevyhnutnú spoluprácu preto, že bez jej poskytnutia nemôže vo vybavovaní sťažnosti pokračovať, a to už v čase od odoslania žiadosti o spoluprácu do jej doručenia sťažovateľovi. Lehota spočíva až do okamihu poskytnutia spolupráce (doručenia podkladov), bez ohľadu na to, či bola spolupráca poskytnutá v pôvodne stanovenej, predĺženej alebo novej lehote.

Navrhuje sa, aby orgán verejnej správy pokračoval vo vybavovaní sťažnosti aj bez poskytnutia spolupráce zo strany sťažovateľa, iba ak je to možné. V takom prípade sa výsledok prešetrenia sťažovateľovi neoznamuje.

K § 17

Zakladá sa povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať orgánu verejnej správy príslušnému na vybavenie sťažnosti doklady, iné písomnosti, vyjadrenia, informácie, údaje potrebné na vybavovanie sťažnosti, ako aj ďalšiu nevyhnutnú súčinnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Lehota na poskytnutie súčinnosti sa stanovuje do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti. Navrhuje sa spočívanie lehoty odo dňa odoslania žiadosti o poskytnutie súčinnosti až do dňa poskytnutia súčinnosti a to aj v prípade, ak bola poskytnutá oneskorene. Vzhľadom na to, že dôsledkom neposkytnutia súčinnosti nie je odloženie sťažnosti ako pri neposkytnutí spolupráce sťažovateľom, orgán verejnej správy je povinný sťažnosť vybaviť. Preto poriadkovým opatrením pri neposkytnutí, resp. oneskorenom poskytnutí súčinnosti, je poriadková pokuta podľa § 24 ods. 1.

Skutočnosť, že lehota na vybavenie sťažnosti z dôvodu žiadosti o súčinnosť je prerušená, je orgán verejnej správy povinný sťažovateľovi oznámiť.

K § 18

Prešetrovanie sťažnosti je činnosť, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Zisťujú sa aj príčiny zistených nedostatkov a ich následky.

Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z predmetu sťažnosti (§ 5 ods. 3). Na prešetrenie sťažnosti nemá vplyv kto sťažnosť podáva, proti komu sťažnosť smeruje ani ako je podanie označené. Navrhuje sa, aby v prípade, ak je sťažnosťou iba časť podania, orgán príslušný na vybavenie prešetril iba túto časť vo všetkých bodoch. Upravuje sa aj situácia, kedy nie je možné sťažnosť alebo jej časť prešetriť. Dôvodom môže byť napríklad „tvrdenie proti tvrdeniu“ a niet inej skutočnosti potvrdzujúcej pravdivosť niektorého z tvrdení. Takúto skutočnosť orgán verejnej správy uvedie v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi ju sťažovateľovi.

Podľa tretieho odseku je prešetrovanie sťažnosti ukončené prerokovaním zápisnice. Úpravou uvedenou v druhej vete sa sleduje možnosť ukončiť prešetrovanie sťažnosti aj v prípade, ak by sa vyskytli subjektívne alebo objektívne príčiny, ktoré by mohli ohroziť dodržanie lehoty na jej vybavenie. Napríklad ak vedúci prešetrovaného orgánu ignoruje výzvy na prerokovanie zápisnice, alebo ak existujú objektívne organizačné dôvody, ktoré neumožňujú prerokovať zápisnicu (napríklad zložitá organizačná štruktúra, organizačné jednotky prešetrovaného orgánu sú rozmiestnené v rôznych, značne vzdialených lokalitách a pod.). Navrhuje sa, aby v takom prípade bolo prešetrovanie sťažnosti ukončené preukázateľným doručením jedného vyhotovenia zápisnice orgánu verejnej správy, v ktorom bola sťažnosť prešetrovaná.

K § 19

O prešetrení sťažnosti orgán verejnej správy vyhotovuje zápisnicu. Zákon upravuje, aké náležitosti zápisnica musí obsahovať.

Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa navrhuje podrobná úprava povinností vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala alebo ním splnomocneného zástupcu v prípade, ak pri prešetrovaní sťažnosti boli zistené nedostatky.

Navrhované ustanovenie odseku 2 reaguje na praktické skúsenosti, keď vedúci prešetrovaného orgánu verejnej správy pri ukončení prešetrovania sťažnosti robil obštrukcie a prešetrujúci orgán prešetrovanie sťažnosti v zákonom stanovenej lehote prakticky nemohol ukončiť. Uvedené konanie sa považuje za neplnenie povinností podľa tohto zákona a môže byť dôvodom pre vyrubenie poriadkovej pokuty podľa § 24 ods. 1.

K § 20

Ustanovenie upravuje ukončenie procesu vybavovania sťažnosti, a to oznámením výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Ustanovenie hovorí, že tým je sťažnosť vybavená. Oznámenie musí byť písomné a musí obsahovať konštatovanie, či sťažnosť je alebo nie je opodstatnená. Bez ohľadu na jeho povahu, konštatovanie je potrebné odôvodniť. Odôvodnenie musí vychádzať zo zápisnice. Pri opodstatnenej sťažnosti sa sťažovateľovi musí oznámiť aj to, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, prešetrujúci orgán uložil povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i).

Písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktorá obsahuje viacero častí, musí obsahovať výsledok prešetrenia a odôvodnenie opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti každej z nich. Z uvedeného vyplýva, že v prípade opodstatnených častí sťažnosti, sa musí sťažovateľovi za každú časť samostatne oznámiť, že orgánu verejnej správy v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i). Uvedený postup je určujúci aj pre plnenie povinností podľa § 19 ods. 1 písm. i).

K § 21

Obsahom ustanovenia je opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovaná sťažnosť. Opakovanou sťažnosťou a ďalšou opakovanou sťažnosťou je také podanie, ktorého predmet je totožný s predmetom predchádzajúcej sťažnosti a v ktorom sťažovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti. Na vybavenie opakovanej sťažnosti, ak to nie je v rozpore s § 12, je príslušný orgán verejnej správy, ktorý vybavoval predchádzajúcu sťažnosť. Orgán verejnej správy prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcej sťažnosti a o prekontrolovaní vyhotoví záznam. V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že táto bola vybavená správne, orgán verejnej správy výsledok oznámi sťažovateľovi s poučením, že ďalšiu opakovanú sťažnosť odloží. Ďalšia opakovaná sťažnosť sa neprešetruje ani nekontroluje ale sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. e).

V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že správne vybavená nebola, orgán verejnej správy opakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví. Pri vybavovaní takejto opakovanej sťažnosti sa postupuje rovnako ako pri novej sťažnosti.

Upravuje sa postup, ak iný sťažovateľ podá rovnakú sťažnosť akú už orgán verejnej správy vybavil. V tomto prípade orgán verejnej správy sťažnosť znova neprešetruje, ale oznámi sťažovateľovi výsledok prešetrenia rovnakej sťažnosti predchádzajúceho sťažovateľa, ktorú už vybavil. Takáto úprava je zakotvená aj v platnom právnom predpise.

K § 22

Predmetom úpravy tohto ustanovenia je klasifikácia povahy sťažnosti proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti a sťažnosti proti odloženiu sťažnosti, určenie príslušnosti na jej vybavenie a osoby oprávnenej sťažnosť vybaviť alebo podľa § 6 ods. 1 písm. f) odložiť.

S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi platného zákona a zamedziť zneužívanie inštitútu sťažnosti tzv. chronickými sťažovateľmi, ktorí novými sťažnosťami napádajú vybavenie každej ich predchádzajúcej sťažnosti, predkladaný zákon jednoznačne odlišuje sťažnosť proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti od opakovanej sťažnosti a upravuje postup pri jej vybavovaní.

Ak sťažovateľ podá orgánu verejnej správy sťažnosť, v ktorej sa sťažuje na spôsob vybavovania alebo výsledok prešetrenia predchádzajúcej sťažnosti, takáto sťažnosť nie je opakovanou sťažnosťou, pretože neobsahuje rovnaký predmet. Nesmeruje proti tomu, čo bolo predmetom predchádzajúcej sťažnosti, ale proti tomu, ako bola sťažnosť vybavená. Preto ide o novú sťažnosť. Pri určení príslušnosti na vybavenie takejto sťažnosti je potrebné postupovať podľa § 11 ods. 1 a 2, v spojení s § 12 zákona. V prípade, ak takúto sťažnosť vybavil (podpísal oznámenie o výsledku prešetrenia podľa § 20 ods. 1) alebo odložil vedúci orgánu verejnej správy jedná sa o sťažnosť, ktorá smeruje proti vedúcemu orgánu verejnej správy a príslušný na jej vybavenie je najbližší nadriadený orgán. Uvedený princíp sa uplatní vždy, ak sťažovateľ ďalšou sťažnosťou vyjadrí nesúhlas s vybavovaním predchádzajúcej sťažnosti. Ak predmetnú sťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy ktorý nemá nadriadený orgán, v oblasti štátnej správy je na vybavenie takejto sťažnosti príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Ak dotknutú sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, podanie smerujúce proti vybavovaniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f). V prípade, ak sťažnosť podľa ods. 1 smeruje proti samosprávnej činnosti orgánov územnej samosprávy alebo proti činnosti orgánov uvedených v § 2 ods. 1 písm. c) a v ods. 2, na postup pri jej vybavovaní sa ustanovenie ods. 3 vzťahuje primerane.

S prihliadnutím rozšírenie právneho titulu na odloženie sťažnosti (za predpokladu splnenia príslušných ustanovení zákona) možno očakávať, že vzrastie počet sťažností smerujúcich voči jeho uplatneniu. Preto sa osobitne uvádza aj postup pri vybavovaní sťažnosti proti odloženiu sťažnosti.

K § 23

Vzhľadom na príslušnosť na vybavenie sťažností sa navrhuje, aby orgán verejnej správy kontroloval vybavovanie vnútornou kontrolou podľa príslušných predpisov. Napríklad orgány verejnej správy, ktorými sú orgány štátnej správy, budú vybavovanie sťažností kontrolovať podľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Zakladá sa právo, aby orgán verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, mohol kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku aj plnia.

K § 24

Oproti platnej právnej úprave poriadkové opatrenie sa uplatňuje vo vzťahu k orgánu verejnej správy, nie vo vzťahu k jeho zamestnancom. Pokutu, ako poriadkové opatrenie možno uložiť orgánu verejnej správy, ktorý neplní povinnosti podľa tohto zákona. Neplnenie povinností musí súvisieť so sťažovaním priebehu vybavovania sťažnosti, marením jej vybavovania alebo marením nápravy nedostatkov.

Stanovuje sa možnosť jej opakovaného uloženia v prípade, ak povinnosť nebola splnená napriek uloženiu pokuty. Neupravuje sa, koľkokrát možno pokutu uložiť, stanovuje sa úhrnná výška pokuty.

Inak sa upravuje aj rozpočtové určenie príjmu z pokút a subjektívna a objektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetruje, aby vytvoril vhodné podmienky pre včasné a správne prešetrenie a vybavenie sťažnosti.

Upravuje sa, že trovy súvisiace s vybavovaním sťažnosti znáša ten, komu vznikli; a to tak sťažovateľ, ako aj orgán verejnej správy.

Zakladá sa povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach súvisiacich s vybavovaním sťažností. Povinnou osobou podľa tohto ustanovenia je každý, kto sa pri vybavovaní sťažnosti o týchto skutočnostiach dozvedel.

Z dôvodu právnej istoty sa upravuje, že na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje správny poriadok, pokiaľ zákon o sťažnostiach neupravuje inak.

K § 26

Navrhované ustanovenie obsahuje prechodné opatrenia vzťahujúce sa na vybavovanie sťažností doručených orgánu verejnej správy a na konanie o uložení poriadkovej pokuty začaté pred účinnosťou tohto zákona.

K § 28

Účinnosť zákona sa navrhuje prvým januárom 2010.

Bratislava 30. septembra 2009

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Federič

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach

13

Dôvodová správak návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach

Všeobecná časťZákon o kontrole v štátnej správe v roku 1996, kedy bol prijatý, reagoval na potreby vyplývajúce z právnej úpravy organizácie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Úrad vlády Slovenskej republiky sa v tom čase stal ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ako aj pre vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov.

Podľa pôvodnej dôvodovej správy k návrhu zákona bolo nevyhnutné právne upraviť kompetencie úradu vlády, ktorý sa stal kontrolným orgánom pre potreby vlády Slovenskej republiky. Zákon tak určil kompetencie úradu vlády vykonávať vonkajšiu kontrolu ako základ pre poskytovanie objektívneho prehľadu o plnení úloh štátnej správy a ďalších nevyhnutných informácií, pre potreby činnosti vlády ako najvyššieho orgánu exekutívy.

Zo skúseností, ktoré predchádzali prijatiu tohto zákona, ako aj zo skúseností iných krajín, bolo zrejmé, že je potrebné prijať zákon, ktorý bude plniť úlohu všeobecnej normy v oblasti štátnej kontroly, pretože predpisy, ktoré upravujú konkrétne, úzko špecializované oblasti kontroly, ani zákon, ktorý upravuje „parlamentnú“ kontrolu, nemôže nahradiť kontrolu plnenia úloh na úrovni exekutívy.

Zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe tak bol schválený ako právny predpis, ktorý rešpektoval kompetencie ostatných orgánov kontroly v štátnej správe, predložil mapu systému kontroly v štátnej správe a poskytol všeobecné procesné ustanovenia pre výkon kontroly v tejto oblasti.

Novela vykonaná článkom III. zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola nešetrným zásahom do konštrukcie zákona. Bez ohľadu na zmysel zákona boli vypustením ustanovení, ktoré upravovali kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, odňaté úradu vlády kompetencie, nevyhnutné na vykonávanie objektívnej a komplexnej kontroly fungovania štátnej správy.

Ani novela vykonaná zákonom č. 461/2002 Z. z., ktorou bola úradu vlády zverená kompetencia vykonávať kontrolu efektívnosti štátnej správy, nevyriešila uvedený problém. Navyše, nepostačovala na vykonávanie ďalších kompetencií úradu vlády, a to plniť úlohy ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva.

Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj s ohľadom na postupné zmeny v organizácii štátnej správy v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, najmä jeho § 24, bolo nevyhnuté analyzovať zákon o kontrole v štátnej správe a revidovať ho tak, aby zodpovedal svojmu pôvodnému poslaniu a súčasným potrebám štátnej správy v najširšom význame slova.

Návrh zákona obsahuje výrazné zmeny oproti pôvodnému zákonu, ako aj v porovnaní s vykonanými novelizáciami Ich cieľom je vrátiť zákonu jeho pôvodný zmysel, a súčasne zapracovať do jeho textu ustanovenia, ktoré reagujú na aktuálne potreby systému štátnej správy, jej riadenia a kontroly. Motívom pre revíziu zákona o kontrole v štátnej správe je aj zosúladiť systém kontroly v štátnej správe a v konečnom dôsledku v štáte. Vzhľadom na existenciu zákona o finančnej kontrole, oproti právnemu stavu v roku 1996, sa nenavrhuje opätovné zapracovanie kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale navrhuje sa podrobnejšia úprava ustanovení upravujúcich kontrolu efektívnosti štátnej správy. Rovnako bolo nevyhnutné precíznejšie upraviť už existujúcu kompetenciu úradu vlády plniť úlohy ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev a reagovať pritom na pripravovaný zákon o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

Výraznou zmenou oproti pôvodnému zákonu je navrhovaná úprava spôsobu zisťovania osôb, ktoré v kontrolovanom subjekte zodpovedajú za zistené nedostatky. Táto zmena si vyžiadala zásah do viacerých ustanovení zákona.

K pružnejšej aplikácii zákona prispeje aj podrobnejšia úprava poverenia na vykonanie kontroly a výsledných materiálov z kontroly, ako aj úprava poriadkovej pokuty.

Novela § 11 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach sa spolu s návrhom novely zákona o kontrole v štátnej správe predkladá z dôvodu operatívneho riešenia príslušnosti na vybavenie sťažností. Súčasná právna úprava neumožňuje, aby vedúci orgánu verejnej správy preniesol svoje oprávnenie vybaviť sťažnosť na inú osobu. V praxi to spôsobuje neúmerné zaťažovanie vedúcich týchto orgánov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Úrad vlády Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom:

Zmluva o Európskej únii, článok 280

- sekundárnom:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF)

Nariadenie Rady (EURATOM) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 týkajúce sa vyšetrovaní vedených Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999

Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006 , ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999

Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006, z 11. júla 2006 , ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94

Nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91

Nariadenie Komisie (ES) č. 2035/2005 z 12.decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ES č. 1681/94 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a organizácii informačného systému v tejto oblasti

Nariadenie Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov ES

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,

b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,

c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.

OSObitná časť:

K bodu 1:

Navrhovaná úprava reaguje na text § 24 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy. Uvedené vymedzenie úloh sa vzťahuje iba na úrad vlády.

K bodu 2:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá presnejšie a prehľadnejšie upravuje, ktoré orgány sú orgánmi kontroly podľa tohto zákona. Súčasne bol aktualizovaný text poznámky pod čiarou.

K bodu 3:

V roku 2001 bol novelou vykonanou zákonom č. 502/2001 Z z. o finančnej kontrole a vnútornom audite zmenený aj zákon č. 10/1996 Z .z. o kontrole v štátnej správe. Týmto zásahom bola zo zákona o kontrole v štátnej správe vyňatá právomoc vykonávať ním kontrolu hospodárnosti štátnej správy. Zákon č. 461/2002 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o kontrole v štátnej správe, reagoval na potrebu kontrolovať plnenie úloh štátnej správy aj z hľadiska jej efektívnosti. Efektívnosť štátnej správy, ako vyplýva z § 2a, je z dôvodu komplexnosti nevyhnutné posudzovať tak z hľadiska kvality plnených úloh, ako aj z hľadiska využitia všetkých disponibilných zdrojov potrebných na činnosť štátnej správy, teda aj finančných.

Ustanovenie § 2a v podobe, v akej je v platnom zákone o kontrole v štátnej správe, je legislatívno-technicky, ako aj z hľadiska jeho praktického využitia nedostatočné. Preto sa navrhuje, aby úrad vlády mohol, ak tak určí vláda, vykonať aj kontrolu využitia disponibilných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej správy.

Navrhovaná úprava je nevyhnutná taktiež pre plnenie povinností Slovenskej republiky vykonávať ochranu finančným záujmov ES prostredníctvom Úradu vlády SR (jeho odboru ochrany finančných záujmov EÚ a boja proti korupcii), poskytovať súčinnosť pri kontrolách vykonávaných inšpektormi Európskej komisie - Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF) na mieste (administratívne vyšetrovanie), ako aj pri kontrolách súvisiacich s ohrozením alebo poškodením finančných záujmov ES vykonávaných pracovníkmi kontroly ÚV SR.

Pri kontrolách využitia financií zo štátneho rozpočtu, ako aj poskytovania a využitia prostriedkov ES sa plne rešpektuje postavenie Ministerstva financií SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre finančnú kontrolu a vnútorný audit.

Ustanovenie § 2 ods. 3 bolo do zákona implantované novelou vykonanou zákonom č. 461/2002 Z. z., teda v čase, kedy Slovenská republika nebola ešte členskou krajinou Európskej únie. Od tohto času, aj v nadväznosti na členstvo v EÚ, sa formovalo postavenie úradu vlády ako koordinátora ochrany finančných záujmov EÚ v SR. Vláda SR v roku 2007 svojím uznesením schválila Národnú stratégiu ochrany finančných záujmov ES v SR a z nej vyplývajúcich dokumentov.

Navrhovaná formulácia ustanovenia presnejšie vystihuje úlohy, ktoré má úrad vlády plniť v súvislosti s ochranou finančných záujmov ES a jeho vzťah k ostatným orgánom zapojeným do ochrany finančných záujmov ES, ako aj vzťah k Európskemu úradu boja proti podvodom (OLAF).

K bodu 4:

Problematika kontroly efektívnosti štátnej správy je predloženým textom formulovaná jednoduchšie a tým, že v prvom odseku obsahuje vysvetlenie pojmu, je vymedzená jednoznačnejšie. Princípom efektívnosti štátnej správy je jej fungovanie na požadovanej úrovni, v požadovanom rozsahu a kvalite v nadväznosti na zdroje tak finančné, materiálne, ako aj personálne. Požadovaná úroveň štátnej správy, resp. plnenia jej úloh, je determinovaná požiadavkami platných právnych predpisov, uloženými úlohami uzneseniami vlády a pod. Efektívnosť štátnej správy však nemôže byť dosiahnutá minimalizáciou zdrojov na úkor kvality plnenia úloh.

Druhý odsek, vzhľadom na to, že členské štáty Európskej únie sú v zmysle článku 280 zmluvy o Európskej únii povinné poskytovať finančným záujmom ES rovnakú ochranu akú poskytujú svojim prostriedkom, vzťahuje kontrolu efektívnosti aj na poskytovanie a využitie pomoci z fondov EÚ.

Tretí odsek vymedzuje pojem „kontrola efektívnosti štátnej správy“.

K bodu 5:

Navrhovaná úprava reaguje na zmeny v legislatíve týkajúcej sa miestnej štátnej správy. Oproti doterajšej úprave, obmedzenej iba na obce, sa orgánom štátnej správy umožní vykonávať kontrolu zákonom prenesených úloh štátnej správy vo všetkých orgánoch územnej samosprávy. Súčasne bol upravený text poznámky pod čiarou.

K bodom 6 až 8

Navrhovaná úprava, vrátane dopracovania poznámok pod čiarou, upresňuje doterajší text a reaguje na zmeny v legislatíve.

K bodu 9:

Text je zmenený podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, na ktorý odkazuje aj nový text poznámky pod čiarou.

K bodom 10 a 11:

Ide o legislatívno-technickú úpravu a aktualizáciu poznámkového aparátu.

K bodu 12:

Navrhovaná úprava do § 7 dopĺňa povinnosť subjektu vydať interný predpis upravujúci vnútornú kontrolu a do predmetu vnútornej kontroly aj kontrolu prešetrovania sťažností a petícií. Taktiež sa doplňuje vnútorná kontrola efektívnosti štátnej správy vykonávaná orgánmi kontroly vo vlastných subjektoch a v subjektoch nimi zriadených, prípadne založených. Vnútornej kontrole sa zveruje aj kontrola plnenia opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Navrhuje sa nové znenie ods. 2, ktoré presnejšie vymedzuje pojem vnútornej kontroly a útvary, ktoré vnútornú kontrolu vykonávajú. Systém vnútornej kontroly v jednotlivých orgánoch kontroly bude determinovaný organizačnou štruktúrou daného orgánu. Taktiež sa zakotvuje možnosť, aby v orgánoch, ktoré nemajú útvar kontroly, vnútornú kontrolu vykonávala osoba určená vedúcom tohto orgánu.

K bodu 13:

Vzhľadom na to, že platný text nie je v súlade s právnou úpravou územnej samosprávy, je nevyhnutné upraviť ho podľa platného právneho stavu.

K bodu 14:

Zmena v písmene a) spočíva vo vypustení prívlastku „objektívny“ v súvislosti kontrolovanými skutočnosťami. Nie je potrebné vo vymedzení kontrolnej činnosti dávať kontrolovaným skutočnostiam akýkoľvek prívlastok. Do textu sa doplnilo zisťovanie súladu kontrolovaných skutočností s uzneseniami vlády.

V písmene b) sa navrhuje presnejšia formulácia, a to, že príčiny a škodlivé následky nevyplývajú zo zistených nedostatkov, ako to upravuje platný text, ale zisťujú sa príčiny a škodlivé následky nedostatkov, ktoré boli kontrolou zistené.

Pôvodné písmeno c) tohto ustanovenia, ktoré upravuje zisťovanie zodpovednej osoby pracovníkmi kontroly, sa vypúšťa. Určenie zodpovednej osoby sa upravuje odlišným spôsobom, porovnateľným s inými zákonmi z oblasti kontroly. Do textu sa zaraďuje nová úprava, a to kontrola opatrení, ktoré kontrolovaný subjekt prijal na odstránenie zistených nedostatkov a zisťovanie ich účinnosti.

K bodu 15:

Slová „a hospodárnosť“ sa vypúšťajú z dôvodu, že navrhovaná úprava kontroly efektívnosti štátnej správy je pre komplexnosť kontroly plnenia úloh štátnej správy postačujúca. Po novele zákona v roku 2001, kedy bola kontrola hospodárnosti zo zákona vypustená, ostala o nej zmienka iba v tomto ustanovení bez toho, aby bolo jednoznačne definované, čo je hospodárnosť a bez možnosti kontrolovať ju. Presným vymedzením kontroly efektívnosti štátnej správy a umožnením vykonávať v odôvodnených prípadoch kontrolu finančných zdrojov, ktoré sa navrhuje, nie je potrebná zmienka o kontrole hospodárnosti v zákone o kontrole v štátnej správe.

K bodu 16:

Navrhovaná zmena textu reaguje na doplnenie ustanovenia o nový odsek, ktorý uvádza príkladmo náležitosti poverenia. Nový text ďalej umožňuje, aby poverenie na vykonanie kontroly mohol okrem vedúceho orgánu kontroly vydať aj jeho zástupca, ak ho tým vedúci orgánu kontroly splnomocní. Dôvodom pre doplnenie splnomocnenia na vydanie poverenia pre zástupcu orgánu kontroly do ustanovenia je podpora operatívnosti kontroly.

K bodu 17:

Do § 9 sa navrhuje doplniť nový odsek 4, ktorý vyplní existujúci nedostatok prehľadnej úpravy náležitostí poverenia na vykonanie kontroly. Doterajšia právna úprava nebola dostatočne právne jednoznačná. Náležitosti poverenia sú v návrhu uvedené ako príkladné, pričom je na orgáne kontroly, či do poverenia uvedie aj ďalšie skutočnosti. Uvedená úprava prechádzajúceho ustanovenia aj tohto ustanovenia umožňuje orgánom kontroly vnútornú kontrou upraviť v internom predpise primerane na ich organizačné podmienky.

Úprava odbornej spôsobilosti, vrátane odkazu na osobitnú právnu úpravu sa vypúšťa z dôvodu jej neplatnosti.

K bodu 18 - 22:

Vypustením slov „najneskôr do začatia kontroly“ v prvom odseku § 10 sa umožní pracovníkom kontroly zareagovať na prípadnú predpojatosť aj po začatí kontroly, čo doteraz zákon neumožňoval. Pracovník kontroly, ktorý do začatia kontroly nevedel, že v kontrolovanom subjekte existujú skutočnosti, ktoré ho môžu stavať do pozície predpojatosti, už po začatí kontroly nemal možnosť na túto situáciu zareagovať. Súčasne sa upresňuje, komu má pracovník kontroly pochybnosti o svojej nepredpojatosti oznámiť.

V druhom odseku sa upresňuje, že ak majú zamestnanci kontrolovaného subjektu pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov kontroly, námietku predpojatosti môže podať vedúci kontrolovaného subjektu vedúcemu orgánu kontroly.

Úprava tretieho odseku sa rozširuje o prípady, kedy uvedené osoby samy upozornili na pochybnosti o svojej nepredpojatosti.

Vo štvrtom odseku sa rovnako ako v treťom odseku rozširuje úprava o prípady, kedy samotní pracovníci kontroly a prizvané osoby upozorňujú na pochybnosti o svojej nepredpojatosti. Súčasne sa doterajšia trojdňová lehota na rozhodnutie o týchto skutočnostiach predlžuje na päť dní a upresňuje sa, že ide o dni pracovné.

K bodu 23:

Platné znenie obmedzuje oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly iba na obdobie „pri výkone kontroly“. To znamená, že sa na nich vzťahujú v období od začatia kontroly (teda od preukázania sa oprávnením na vykonanie kontroly s preukazom totožnosti) do ukončenia kontroly (teda do dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly alebo do podpísania záznamu). Navrhovaná úprava rozširuje tieto oprávnenia aj mimo vymedzeného času výkonu kontroly, avšak viaže sa na súvislosť s vykonávaním kontroly. Pracovníci kontroly tak budú oprávnení napríklad vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu aj v čase prípravy na kontrolu, vstupovať do objektov aj pred alebo po skončení kontroly, avšak ak to bude potrebné v súvislosti s pripravovanou (ukončenou) kontrolou a pod.

Vypustenie slov „pri výkone kontroly“ má význam predovšetkým pre aplikáciu ustanovení, ktoré upravujú povinnosť informovať o výsledkoch kontroly nadriadený orgán, ako aj odovzdať výsledné materiály z vykonanej kontroly vedúcemu kontrolovaného subjektu, čo je, logicky, možné až po prerokovaní protokolu, teda po ukončení kontroly.

Navrhovaná zmena má význam aj pre aplikáciu písm. k) vzhľadom na to, že zachovávať mlčanlivosť iba pri výkone kontroly je nepostačujúce. Žiaduce je, aby sa mlčanlivosť vzťahovala na skutočnosti vyplývajúce z kontroly aj na obdobie po ukončení kontroly.

K bodu 24:

Navrhovaný text, vrátane poznámky pod čiarou, reaguje na legislatívne zmeny v oblasti ochrany utajovaných skutočností.

K bodu 25:

Doterajšia úprava sa doplňuje o oprávnenie vyhotovovať si kópie dokumentácie kontroly.

K bodu 26:

Oprávnenie pracovníkov kontroly v súvislosti s výkonom kontroly sa pri týchto subjektoch rozširuje o súvislosť so zisťovaním správnosti postupov pri poskytovaní a využití prostriedkov Európskych spoločenstiev vrátane prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na plnenie týchto úloh; v tomto prípade sú však uvedené subjekty súčinnosť povinné poskytnúť. Navrhovaná úprava korešponduje § 2 ods. 2 a ods. 3.

K bodu 27:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zjednotenie používaných pojmov.

K bodu 28:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – doteraz používané slovné spojenie nie je na označenie odobratých materiálov vhodné.

K bodu 29:

Navrhované zmeny sa týkajú povinností pracovníkov kontroly v súvislosti s výkonom kontroly. Navrhovaný text písmena c) sa týka povinnosti pracovníkov kontroly oznamovať orgánom činným v trestnom konaní okolnosti, ktoré nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin. Nový text reaguje na zmeny v trestnoprávnej oblasti. V nadväznosti na to sa upravuje aj text poznámky pod čiarou k odkazu č. 18.

Navrhované zmeny v písm. d) a e) reagujú na zmenu zisťovania, resp. určovania osôb zodpovedných za zistené nedostatky.

K bodom 30 a 31:

Navrhované zmeny súvisia so zmenou zisťovania, resp. určovania osôb zodpovedných za zistené nedostatky.

K bodu 32:

Oproti súčasnej právnej úprave sa tu navrhuje, aby osoby, ktoré sú zodpovedné za zistené nedostatky, určil vedúci kontrolovaného subjektu, a aby sa do zápisnice z prerokovania protokolu uviedla lehota, v ktorej tak má urobiť, vrátane predloženia správy o splnení prijatých opatrení a oznámenia, aké vyvodil právne dôsledky, orgánu kontroly.

K bodu 33:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – presnejšia formulácia textu.

K bodu 34:

Úprava reaguje na zmenu v právnej úprave ochrany utajovaných skutočností.

K bodu 35:

Do tretieho odseku § 11 sa dopĺňa veta, ktorá vzťahuje povinnosti pracovníkov kontroly na výkon vnútornej kontroly v rozsahu, ktorý upraví interným predpisom vedúci orgánu kontroly. Primeranosť úpravy povinností pracovníkov kontroly pri výkone vnútornej kontroly je determinovaná podmienkami a potrebami orgánu kontroly. Ide najmä o prípady zložitej organizačnej štruktúry orgánov kontroly (napríklad Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR), kedy by mohla byť aplikácia niektorých ustanovení problematická.

K bodom 36 - 40:

Navrhované zmeny rekonštruujú ustanovenie § 12. Celý paragraf je konštruovaný ako oprávnenie a povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu.

Navrhovaná úprava odseku 1, tak ako aj ďalšie odseky, súvisí so zmenou zisťovania, resp. určovania zodpovedných osôb. Upravuje sa právo vedúceho kontrolovaného subjektu predkladať pracovníkom kontroly vyjadrenia ku kontrolovaným skutočnostiam počas celého výkonu kontroly a námietky ku kontrolným zisteniam v protokole o výsledku kontroly, s ktorým bol oboznámený.

Povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sú v platnom zákone uvedené v jednom odseku 2, návrh rozdelil do dvoch odsekov. Nový odsek 2, ukladá vedúcemu kontrolovaného subjektu povinnosť poskytovať pracovníkom kontroly pri výkone kontroly súčinnosť, ktorá zodpovedá ich zákonným oprávneniam a v treťom odseku sú uvedené ďalšie povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu poskytovať kontrole súčinnosť, materiálnu podporu, ako aj informovať pracovníkov kontroly o osobitnom režime v priestoroch kontrolovaného subjektu. Oproti doterajšej právnej úprave sú formulované konkrétnejšie.

Ustanovenie obsahuje ďalšie úpravy, ktoré súvisia so zmenou určovania zodpovednej osoby.

K bodu 41:

Navrhuje sa upraviť názov paragrafu tak, aby vystihoval obsah ustanovenia. Ustanovenie upravuje výsledný materiál z vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky - protokol, vrátane priebežného a čiastkového protokolu, ako aj výsledný materiál z kontroly, ktorou nedostatky zistené neboli – záznam; upravuje sa aj zápisnica o prerokovaní protokolu. V platnom právnom predpise to však názov ustanovenia nevystihuje.

K bodu 42:

Navrhovaná nová úprava prvého odseku je prehľadnejšia. Obsahuje základné údaje, ktoré má protokol o výsledku kontroly obsahovať. Oproti platnej úprave sa do textu dopĺňa povinnosť pre pracovníkov kontroly vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti v prípade, ak kontrolné zistenie je nezrovnalosťou. Táto povinnosť bude súvisieť s kontrolami vykonávanými v súvislosti s ochranou finančných záujmov, ako aj z postavenia úradu vlády ako koordinátora ochrany finančných záujmov ES, ktorý je za Slovenskú republiku zodpovedný za zber a oznamovanie nezrovnalostí Európskemu úradu boja proti podvodom (OLAF). Jeho text taktiež reaguje na zmenu spôsobu zisťovania, resp. určovania osoby zodpovednej za zistené nedostatky.

K bodu 43:

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie odseku 2 sa formuluje prehľadnejšie a jednoznačnejšie, a tretí odsek odkazuje pri vypracovaní priebežného a čiastkového protokolu na postup pri vypracovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly.

Súčasná právna úprava odseku 4 je čiastočne zmätočná tým, že úpravu vypracovania dodatku sa tu vzťahuje aj na záznam o kontrole. Vzhľadom na to, že záznam o kontrole sa vypracúva v prípade, keď vykonanou kontrolu nie sú zistené nedostatky, nie je v praxi reálne, že by kontrolovaný subjekt vzniesol námietky ku kontrolným zisteniam a musel sa dodatok vypracovať.

K bodu 44:

Do ustanovenia § 13 sa vkladá nový odsek, ktorý výslovne uvádza, ktoré dokumenty sú súčasťou protokolu.

K bodom –45 - 47:

Navrhované úpravy súvisia s novou úpravou zisťovania, resp. určovania zamestnanca zodpovedného za zistené nedostatky. Podľa platnej úpravy zisťujú zodpovednú osobu pracovníci kontroly. Podľa navrhovanej zmeny bude vedúci kontrolovaného subjektu určovať zodpovednú osobu a oznamovať túto skutočnosť, spolu s prijatými opatreniami a vyvodenou právnou zodpovednosťou, orgánu kontroly.

K bodu 48:

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Slovo „len“, ktoré je v ustanovení, spôsobuje mylnú predstavu, že záznam o kontrole nie je rovnocenný protokolu o výsledku kontroly. Záznam o kontrole je rovnocenný výsledný materiál, rovnako ako protokol o výsledku kontroly preukazuje stav kontrolovaných skutočností v kontrolovanom subjekte.

K bodu 49:

Navrhuje sa prehľadnejšia formulácia textu odseku 8 (doterajšieho odseku 7).

Súčasne sa upravuje, že na ukončenie kontroly, ktorou neboli zistené nedostatky a vypracoval sa záznam, postačuje podpísanie záznamu pracovníkmi kontroly a jeho odovzdanie vedúcemu kontrolovaného subjektu. Takéto riešenie ukončenia kontroly sa zavádza ako reakcia na praktické skúsenosti.

K bodom –50 - 52:

Navrhuje sa nová úprava súčinnosti. Zmena prvého odseku viaže súčinnosť orgánov kontroly iba na plnenie povinností, ktoré im ukladá zákon o kontrole v štátnej správe. Súčasne však ruší obmedzenie „pri výkone kontroly“. Uvedenou zmenou sa umožní orgánom kontroly spolupracovať aj pri príprave kontroly a pri následných činnostiach po jej ukončení, tak ako to umožňuje tento zákon. Doplnením tretieho odseku sa rozšíri povinnosť súčinnosti aj pri príprave kontroly a v tejto súvislosti aj na kontrolované subjekty. Navrhované doplnenie má význam najmä z hľadiska súčinnosti orgánov kontroly a kontrolovaných subjektov pri príprave kontrolných akcií a pri dôslednej realizácii nápravných opatrení.

K bodu 53:

Navrhovaná úprava reaguje na zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka práce, ktorá je iným úkonom vo všeobecnom záujme. Súčasne sa mení text poznámky pod čiarou k odkazu č. 19.

K bodu 54 :

Navrhuje sa nová konštrukcia ukladania pokút vzhľadom na to, že právna úprava v platnej podobe sa v praxi takmer neaplikovala.

Navrhuje sa pokutu formulovať jednoznačne ako poriadkové – donucovacie opatrenie, aby bolo zrejmé, že nejde o sankciu. Cieľom poriadkovej pokuty je donútiť toho, kto sa prieči plniť povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, spolupracovať s pracovníkmi kontroly, a tým bráni pracovníkom kontroly, aby mohli kontrolu riadne vykonať. Taktiež sa pamätá na konanie kontrolovaného subjektu, ktoré smeruje k nesprávnemu výsledku kontroly. Poriadková pokuta sa môže ukladať v čase prípravy kontroly a v čase výkonu kontroly v prípade ohrozenia riadneho výkonu kontroly alebo správneho objektívneho výsledku kontroly, a po ukončení kontroly, ak kontrolovaný subjekt neplní povinnosti súvisiace s opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov a vyvodením právnej zodpovednosti.

Ustanovenie obsahuje odkaz na použitie procesnej normy pri ukladaní pokút a upravuje, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K čl. II:

Do návrhu zákona sa na základe požiadaviek praxe zapracovala aj novela ustanovia § 11 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Uvedené ustanovenie v platnej podobe je ťažko aplikovateľné. Vybavením sťažnosti je oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti sťažovateľovi. Podľa citovaného ustanovenia je príslušný vybaviť sťažnosť vedúci orgánu verejnej správy. Pri dôslednom uplatňovaní cit. ustanovenia je povinný vedúci orgánu verejnej správy – minister, vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy a pod., podpisovať všetky odpovede sťažovateľom.

Oproti právnej úprave zákona 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá upravovala možnosť delegovania právomocí, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústredných orgánov štátnej správy túto možnosť neupravuje. Vzhľadom na akútny stav pri aplikovaní uvedeného ustanovenia sa navrhuje, aby vedúci orgánu verejnej správy mohol poveriť iného zamestnanca tohto orgánu vybavovaním sťažností.

K čl. III:

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona o kontrole v štátnej správe.

K čl. IV:

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. mája 2008.

Bratislava 10. januára 2008

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Federič, v. r.

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu