Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 162/2018 účinný od 01.01.2019

Platnosť od: 14.06.2018
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 162/2018 účinný od 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 162/2018 s účinnosťou od 01.01.2019

Legislatívny proces k zákonu 162/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 162/2018, dátum vydania: 14.06.2018

A. Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Jarjabek, Martin Glváč, Ľubomír Petrák, Vladimír Faič, Miroslav Číž a Eva Smolíková predkladá na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Cieľom navrhovanej úpravy je zavedenie stabilnej, systémovej a vyvážanej podpory umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít študentov verejných vysokých škôl, ktoré v rámci svojej hlavnej činnosti a svojho poslania realizujú tvorivú umeleckú činnosť. V súčasnosti ide o Vysokú školu múzických umení v Bratislave, Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a Akadémiu umení v Banskej Bystrici.
Dotačná forma takejto podpory založená na selektívnom princípe zároveň prináša prirodzenú kvalitatívnu súťaž medzi jednotlivými projektmi študentov v rámci ich štúdia akreditovaných umeleckých študijných programov v študijných odboroch ako výtvarné umenie, dizajn, hudobné umenie, divadelné umenie, tanečné umenie, filmové umenie a multimédiá.
Napriek skutočnosti, že študentské projekty je dnes možné podporiť aj prostredníctvom Audiovizuálneho fondu, resp. Fondu na podporu umenia, chýba osobitná samostatná platforma dotačnej podpory takýchto projektov. Nakoľko zriadením a prevádzkou umeleckých verejných vysokých škôl štát realizuje verejný záujem na takomto type vysokoškolského vzdelávania, ako bezprostredne potrebné sa javí aj štátom garantované zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na realizáciu umeleckých aktivít študentov, ktorá je nevyhnutná pre ich vzdelávanie a osobnostný umelecký rozvoj. Z tohto dôvodu je dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) najvhodnejšou platformou na realizáciu uvedeného zámeru. Žiadateľmi o dotácie budú priamo umelecké verejné vysoké školy.
Predkladaný návrh zákona zakladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý bude hradený v rámci schválených limitov z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne ďalšie vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť nový (ďalší) účel poskytnutia dotácií ministerstvom tak, aby ministerstvo mohlo v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu aj na aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola, medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť. Z hľadiska aktuálneho právneho stavu ide o Vysokú školu múzických umení v Bratislave, Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a Akadémiu umení v Banskej Bystrici.
Pri predmetných aktivitách bude vždy žiadateľom o poskytnutie dotácie daná verejná vysoká škola, pričom realizátorom týchto aktivít budú predovšetkým jej študenti v rámci svojich vzdelávacích aktivít.
K bodu 2

V nadväznosti na nový účel poskytovania dotácií sa vymedzuje žiadateľ o takúto dotáciu ako verejná vysoká škola, ktorá poskytuje vzdelávanie v akreditovanom umeleckom študijnom programe, najmä v umeleckých študijných odboroch výtvarné umenie, dizajn, hudobné umenie, divadelné umenie, tanečné umenie, filmové umenie a multimédiá.
Zároveň sa navrhuje zavedenie zákonnej garancie finančného krytia novej podporovanej oblasti tak, aby bol vytvorený stabilný a vyvážený systém dotačnej podpory. Na poskytnutie dotácií na aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola, medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť, ministerstvo v rámci svojich schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte vyhradí každoročne najmenej 800 000 eur. Predmetná navrhovaná suma je odvodená od súčtu predpokladaných výdavkov pre jednu fakultu v sume 100 000 eur a pre Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ktorá sa vnútorne nečlení na fakulty, v úhrnnej sume 200 000 eur. Skutočné ročné čerpanie alokovaných finančných prostriedkov bude samozrejme závislé od konkrétneho počtu predložených projektov jednotlivými školami a ich finančnou náročnosťou v spojení so schválenými dotáciami.
K bodu 3

Na posudzovanie a hodnotenie žiadostí o poskytnutie dotácie na aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola, medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť, ministerstvo zriadi osobitnú odbornú komisiu, ktorá bude mať aspoň päť členov, pričom aspoň traja jej členovia budú zástupcami dotknutých umeleckých verejných vysokých škôl.
K čl. II

Ustanovuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. januára 2019.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Jarjabek, Martin Glváč, Ľubomír Petrák, Vladimír Faič, Miroslav Číž a Eva Smolíková.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Dušan Jarjabek, Martin Glváč, Ľubomír Petrák, Vladimír Faič, Miroslav Číž, Eva Smolíková
 Materiál nelegislatívnej povahy
x Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu
 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK
Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
Materiál nebol predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky

2. Definícia problému
Chýbajúca osobitná, samostatná a zákonom garantovaná platforma dotačnej podpory umeleckých a kultúrnych projektov a aktivít študentov umeleckých verejných vysokých škôl na projektovej báze.

3. Ciele a výsledný stav
Cieľom navrhovanej úpravy je zavedenie stabilnej, systémovej a vyvážanej podpory umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít študentov verejných vysokých škôl, ktoré v rámci svojej hlavnej činnosti a svojho poslania realizujú tvorivú umeleckú činnosť.
Výsledným stavom bude rozšírenie dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o podporu aktivít v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola, medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť.

4. Dotknuté subjekty
Verejné vysoké školy, ktoré v rámci svojej hlavnej činnosti a svojho poslania realizujú tvorivú umeleckú činnosť, konkrétne: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a Akadémia umení v Banskej Bystrici a ich študenti.

5. Alternatívne riešenia - nepredkladajú sa

6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? x Áno  Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 Pozitívne
 Žiadne
x Negatívne

- z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
x Áno
 Nie
 Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

- z toho vplyvy na MSP
 Áno
x Nie
 Čiastočne

Sociálne vplyvy
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa
dusan.jarjabek@nrsr.sk

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Materiál nebol predmetom PPK.

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Navrhované zmeny v zákone č. 251/2012 Z. z. reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie k transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. V návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona tiež komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie definície distribučnej sústavy o slovné spojenie elektronické komunikačné siete, čím sa majú odstrániť výkladové nejasnosti v súvislosti s tým, čo sa považuje za telekomunikačné zariadenie. Explicitným doplnením pojmu elektronické komunikačné siete bude zrejmé, že za funkčnú súčasť distribučnej sústavy sa majú považovať ako aktívne, tak aj pasívne prvky telekomunikačných zariadení t.j. aj pasívne optické a metalické vedenia, a to za predpokladu, že tieto slúžia na účely prevádzkovania distribučnej sústavy. Uvedené navyše plne korešponduje s ustanovením § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným predpisom.
K bodu 2
Navrhuje sa doplniť definície nových pojmov v oblasti elektromobility. Predmetné pojmy predstavujú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Zadefinovanie pojmov v oblasti elektromobility na účely zákona č. 251/2012 Z. z. bolo potrebné v súvislosti s rozšírením negatívneho vymedzenia podnikania v energetike o činnosť prevádzkovania nabíjacích staníc.
K bodu 3
Legislatívno-technická úprava. Do definície plynárenského zariadenia sa dopĺňa zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu.
K bodu 4
Navrhuje sa oprava nepresnosti v doterajšom znení zákona, keďže § 4 ods. 1 neupravuje cenu za jednotku dodanej elektriny a plynu.
K bodu 5
Pre vylúčenie pochybností týkajúcich sa zákonných povinností pri prevádzkovaní nabíjacej stanice a vytvorenie potrebného právneho rámca sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že prevádzkovanie nabíjacích staníc sa nepovažuje za podnikanie v energetike a na túto činnosť sa nevyžaduje oprávnenie na podnikanie v energetike.
K bodu 6
Nakoľko je pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevyhnutné disponovať informáciami o subjektoch, ktoré prevádzkujú verejne prístupné nabíjacie stanice, tieto subjekty majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti. Zároveň sa táto oznamovacia povinnosť vypúšťa pre výrobcov elektriny v malom zdroji.
K bodu 7
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.

K bodu 8
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje zmena lehoty na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu.
K bodom 9 až 11
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.
K bodu 12
Spresnenie druhej vety súčasného § 15 ods. 7 a zosúladenie ustanovenia s vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.
K bodu 13
Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 sa navrhuje za účelom zosúladenia súčasného znenia s potrebami organizátora krátkodobého trhu s elektrinou pre výkon jeho činností podľa § 37 ods. 4. Aktuálne znenie ustanovenia § 15 ods. 9 neupravuje poskytovanie údajov pre niektoré činnosti vykonávané organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (správa a zber nameraných údajov a centrálna fakturácia). Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 odstraňuje tento nedostatok, keď nahrádza doterajší nepostačujúci výpočet údajov údajmi potrebnými pre výkon činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, poskytovanými podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, pričom medzi poskytovateľov údajov pridáva aj prevádzkovateľov priamych vedení a výrobcov elektriny. V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje doplnenie povinnosti pre účastníkov trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvu o poskytovaní údajov s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, na základe ktorej budú tieto údaje poskytované.
K bodu 14
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov na trhu s elektrinou a trhu s plynom, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Navrhovaná úprava je v prospech všetkých účastníkov trhu. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete majú právo zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania sústavy alebo siete do svojho prevádzkového poriadku. Doterajšia právna úprava cez prechodné ustanovenie § 45 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. z roku 2012 je už nedostatočná a prekonaná praxou, nakoľko neupravuje možnosť pravidelnej aktualizácie vzorových prevádzkových poriadkov vydaných v roku 2013.
K bodu 15
Všeobecne:
Pre prevádzku elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je v poslednom období charakteristické časté neplnenie kritérií (N-1) a v určitých časových obdobiach dokonca preťažovanie vedení, čo vytvára riziko jej rozpadu. Súčasná právna úprava neposkytuje dostatočnú legislatívnu oporu na vykonávanie činností, ktorých cieľom je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy a je potrebné jej spresnenie. Zároveň v Slovenskej republike absentuje vykonávanie praktických skúšok opatrení a postupov určených na zabránenie alebo zmiernenie hroziaceho stavu núdze v elektroenergetike. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozpadu elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je potrebné presne definovať práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a rozsah ich zodpovednosti, pretože akékoľvek neočakávané poruchy v sústave môžu mať značné hospodárske dôsledky. Z

uvedených dôvodov návrh novely komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.
K § 20 ods. 1:
Navrhovaná právna úprava v porovnaní s doterajšou úpravou spresňuje, čo sa rozumie stavom núdze v elektroenergetike a čím je tento stav spôsobovaný.
K § 20 ods. 2:
Zavádza sa nová definícia predchádzania stavu núdze v elektoenergetike. Pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike sú prevádzkovatelia prenosovej sústavy a distribučných sústav oprávnení prijímať opatrenia, ktorých cieľom je zabránenie hroziacemu stavu núdze. Takéto opatrenia majú dopad na účastníkov trhu s elektrinou a títo sú povinní predmetné opatrenia znášať.
K § 20 ods. 3 a 6:
Navrhuje sa zákonná úprava skúšky stavu núdze v elektroenergetike. Skúšky stavu núdze sa v Slovenskej republike nevykonávajú, pričom ide o veľmi dôležitú súčasť bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy. Podobná previerka v Českej republike odhalila množstvo nedostatkov, ktoré by v prípade vzniku stavu núdze v elektroenergetike mohli viesť až k rozpadu sústavy. Na základe doterajšej úpravy boli prijaté pravidlá pre postupy ochrany a obnovy sústavy na vymedzenom území, ktoré vychádzajú z vykonaných výpočtov. Je však nevyhnutné niektoré postupy odskúšať aj prakticky v reálnej prevádzke a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu skúšok stavu núdze a overenie súboru opatrení a postupov uplatňovaných pri stave núdze v elektroenergetike alebo pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike, ktorými možno predísť stavom spôsobujúcim škody veľkého rozsahu. Kompetencia vykonať skúšku stavu núdze sa zveruje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy. Počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike je možné realizovať všetky obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike a opatrenia zamerané na odstránenie stavu núdze v elektroenergetike, pričom počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike sa neuplatňujú štandardy kvality a vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny sa uskutočňuje v rozsahu podľa pravidiel trhu. Účastníkom trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri skúške stavu núdze v elektroenergetike a príprave na túto skúšku potrebnú súčinnosť a dodržiavať pokyny prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu realizácie opatrení a postupov a plnenia pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri skúškach skúške stavu núdze v elektroenergetike je vylúčené. Oprávnenosť nákladov vynaložených na vykonanie skúšok stavu núdze v elektroenergetike zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.
K § 20 ods. 4 a 8:
Definuje sa, ktoré opatrenia sa považujú za obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike, teda opatrenia realizované v sústave pri stave núdze v elektroenergetike, pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike alebo pri skúške stavu núdze v elektroenergetike. Tieto opatrenia sú realizované jednak automaticky aktiváciou technických zariadení, ale tiež prostredníctvom postupov a pokynov dispečingov. Spôsob ich realizácie ustanoví vykonávací právny predpis. Prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučných sústav sa ukladá povinnosť postupovať pri prijímaní obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike tak, aby v čo najmenšej možnej miere obmedzili zariadenia verejnoprospešných služieb a odberateľov elektriny v domácnosti. Vykonávací právny predpis zároveň určí, ktorým subjektom nemožno prerušiť alebo obmedziť dodávku elektriny vôbec.
K § 20 ods. 5:
Vzhľadom na nevyhnutnosť bezprostredne reagovať na vznik stavu núdze v elektroenergetike upravujú sa podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze v elektroenergetike, pričom povinnosť vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike po posúdení dôsledkov jeho vzniku vyhlasuje a odvoláva na vymedzenom území alebo na časti vymedzeného územia prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Túto povinnosť má prevádzkovateľ prenosovej sústavy pred prijatím obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike, s výnimkou situácie, ak hrozí rozpad sústavy alebo k rozpadu sústavy už došlo. Uvedená úprava je potrebná, pretože podmienky stavu núdze v elektroenergetike môžu nastať aj spontánne vo veľmi krátkom čase, ktorý neumožňuje dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy stav núdze v elektroenergetike vyhlásiť pred prijatím nevyhnutných opatrení na ochranu a obnovu sústavy. V tomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený vyhlásiť ustanoveným spôsobom stav núdze v elektroenergetike dodatočne. Všetky právne dôsledky súvisiace s vyhlásením stavu núdze v elektroenergetike sa v takomto prípade budú vzťahovať k okamihu, v ktorom stav núdze nastal a ktorý bol určený prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má zároveň aj kompetenciu odvolať stav núdze v elektroenergetike.
K § 20 ods. 7:
V nadväznosti na kompetenciu prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyhlasovať a odvolávať stav núdze v elektroenergetike sa mu ukladá aj kompetencia vyhlasovať a odvolávať obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri stave núdze. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má najlepší prehľad o potrebe vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na časti vymedzeného územia, tieto vyhlasuje a odvoláva prevádzkovateľ prenosovej sústavy na základe žiadosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V prípade vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na základe žiadosti, pri ktorej neboli splnené podmienky na ich vyhlásenie, sa ustanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za spôsobenú škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že v sústave je často potrebné riešiť situácie, ktoré by mohli viesť k stavu núdze v elektroenergetike, pričom podstatným pri riešení takýchto situácií je najmä rýchlosť reakcie, či situácie, ktoré sa týkajú len vymedzeného okruhu účastníkov, ustanovuje sa výnimka, podľa ktorej sa obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike a skúške stavu núdze nevyhlasujú. Takéto opatrenia sa však musia oznámiť dotknutým účastníkom trhu s elektrinou najneskôr do jednej hodiny po ich prijatí.
K § 20 ods. 9:
Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike sa ustanovuje povinnosť pre účastníkov trhu s elektrinou podrobiť sa týmto obmedzujúcim opatreniam, ako aj opatreniam zameraným na odstránenie stavu núdze. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre odberateľa elektriny, ktorý je v predmetnom čase galvanicky pripojený do sústavy mimo územia Slovenskej republiky (ostrovy zásobované zo sústav mimo územia Slovenskej republiky), keďže v tomto čase je odberateľ elektriny povinný sa riadiť podmienkami prevádzky takejto sústavy. Každý účastník je nielen povinný podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike, ale v prípade vyhlásenia stavu núdze je povinný sa podieľať aj na odstránení príčin a dôsledkov stavu núdze v elektroenergetike a na obnove dodávok elektriny.

K § 20 ods. 10:
V porovnaní s doterajšou úpravou sa dopĺňa právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy požadovať náhradu škody spôsobenej na časti vymedzeného územia. Predmetným ustanovením sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu s elektrinou nahradiť škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a v prípade časti vymedzeného územia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nedodržaním obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike po ich vyhlásení alebo oznámení. V prípade porušenia povinnosti účastníka trhu s elektrinou podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike môže na strane prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľov distribučných sústav dôjsť ku škodám na technických zariadeniach alebo iným súvisiacim škodám. Keďže zabezpečenie zvládnutia stavu núdze v elektroenergetike, ako aj hrozby stavu núdze v elektroenergetike je verejným záujmom, je potrebné explicitne ustanoviť zodpovednosť za škodu spôsobenú účastníkmi trhu s elektrinou.
K § 20 ods. 11:
Stav bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy je možné zabezpečiť len úpravou zariadení účastníkov trhu s elektrinou pripojených do sústavy v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými podmienkami prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V budúcnosti je navyše potrebné predpokladať, že na základe výsledkov vykonaných skúšok stavu núdze v elektroenergetike bude potrebné upraviť tieto technické požiadavky. Z uvedených dôvodov je potrebné ustanoviť povinnosť účastníkov trhu s elektrinou zabezpečiť úpravu svojich zariadení v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami. Táto povinnosť sa bude vzťahovať nielen na nové, ale aj na existujúce zariadenia účastníkov trhu s elektrinou, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť sústavy. Oprávnenosť nákladov vynaložených na úpravu zariadení regulovaných subjektov zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.
K § 20 ods. 12:
Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je za ustanovených podmienok vylúčené. Realizáciou obmedzujúcich opatrení dochádza k odvráteniu škody alebo zmenšeniu jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto mimoriadne okolnosti môžu spôsobiť mimoriadne závažné dôsledky v sústave, je potrebné vylúčiť zodpovednosť za škodu spôsobenú obmedzujúcimi opatreniami v elektroenergetike realizovanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je vylúčené aj vtedy, ak došlo k odpojeniu zariadenia užívateľa sústavy v dôsledku činnosti technických prostriedkov zabezpečujúcich automatické odpájanie zariadení od sústavy. Pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky sústavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny počas obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike riešilo v pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.
K bodu 16
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby príslušní účastníci trhu s plynom už v čase predkladania návrhu spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu informovali ministerstvo o už uzavretých zmluvách o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom alebo o zámere splniť povinnosť zabezpečenia uzatvorením zmluvy o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom.

K bodom 17 a 18
Kapacita pripojenia sa stanovuje v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy, rovnako ako aj technické dimenzovanie pripojenia. Oba tieto pojmy predstavujú technický parameter popísaný v Technických podmienkach prístupu a pripojenia, pravidlá prevádzkovania prenosovej sústavy spoločnosti SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmluve o prístupe do prenosovej sústavy sa stanovuje rezervovaná kapacita. Navrhuje sa v tomto zmysle zosúladiť a upraviť súvisiace ustanovenia zákona o energetike. Cieľom je odstránenie pochybností účastníkov trhu v procese zosúlaďovania existujúcich zmlúv o pripojení s užívateľmi prenosovej sústavy so sieťovými predpismi v oblasti pripájania do sústav, v tomto prípade s nariadením Komisie 2016/1388 zo 17. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy.
K bodu 19
V súvislosti s úpravou § 15 ods. 9 sa navrhuje doplniť do § 26 nový odsek 15, v ktorom sa zadefinuje zmluva o poskytovaní údajov, na základe ktorej budú účastníci trhu s elektrinou poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 20
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením nového odseku 15 do § 26.
K bodu 21
Navrhovaná úprava odkazuje na právnu úpravu používania redispečingu a protiobchodu, na ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený v súlade s priamo aplikovateľným právnym predpisom Európskej únie.
K bodu 22
Požaduje sa, aby boli plány rozvoja prenosovej sústavy predkladané jednotlivým orgánom zosúladené a jednotné. Ak nedôjde k požadovanej zmene termínu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy bude musieť spracovávať viaceré rozvojové dokumenty, ktoré nebudú navzájom zosúladené a navyše môžu byť v rozpore s desaťročným plánom ENTSO-E. K aprílu kalendárneho roka sú už k dispozícii aj predbežné údaje o spotrebe a výrobe za predchádzajúci kalendárny rok a tiež je ukončené schvaľovanie investičného plánu prevádzkovateľa prenosovej sústavy (k 30. novembru je proces schvaľovania investičného plánu len na svojom začiatku). TYNDP ENTSO-E má periodicitu tiež každý druhý rok a niektorí prevádzkovatelia prenosových sústav v Európe už túto periodicitu TYNDP ENTSO-E aplikujú na svoje národné desaťročné plány.
K bodu 23
Legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečí plný súlad so smernicou 2009/72/ES.
K bodu 24
Spresňuje sa znenie ustanovenia v súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze v elektroenergetike.
K bodu 25
Navrhuje sa úprava ustanovenia § 31, ktorou sa upravuje povinnosť prevádzkovateľov distribučných sústav poskytovať údaje o meraní elektriny aj dodávateľom so spresnením označenia tohto dodávateľa a rovnako spresnenie, ktoré informácie je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný poskytnúť pre jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou (t.j. ktoré informácie poskytuje pre dodávateľa a ktoré pre OKTE).

K bodu 26
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.
K bodu 27
Dôvodom je potreba zosúladenia obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom podľa § 90 písm. d). Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov.
K bodu 28
Cieľom úpravy je upraviť vzťah medzi novým subjektom (nabíjacia stanica) a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Súčasne navrhovaná úprava umožní lepšie technické dimenzovanie sústavy, ako i inštalácie príslušného určeného meradla.
K bodu 29
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.
K bodu 30
Navrhuje sa upraviť znenie §43 ods. 10 písm. b), nakoľko v súčasnosti platnom znení zákona nie je taxatívne zakázaná výstavba stavieb, konštrukcii a skládok v ochrannom pásme elektrickej stanice s vonkajším vyhotovením.
K bodu 31
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že prepravnú kapacitu je možné rezervovať oddelene na vstupnom bode do prepravnej siete alebo na výstupnom bode z prepravnej siete.

K bodu 32
Legislatívno-technická úprava. Prevádzkovateľ zásobníka poskytuje užívateľom zásobníka prerušiteľnú uskladňovaciu kapacitu.
K bodu 33
Legislatívno-technická úprava. Zabezpečuje sa súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005.
K bodu 34
Navrhuje sa spresnenie účastníkov trhu s plynom, ktorým prevádzkovateľ prepravnej siete umožňuje prístup k meradlu.
K bodu 35
V záujme zachovania fungovania trhu s plynom a jasného vymedzenia jednotlivých úloh a funkcií t.j. prepravy, distribúcie, uskladňovania a dodávky plynu sa navrhuje jednoznačné definovanie predpokladov pre pripájanie účastníkov trhu s plynom do prepravnej siete a zachovanie základnej úlohy prepravnej siete na vymedzenom území.
Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území poskytuje vyjadrenie, či žiadateľa o pripojenie do prepravnej siete je možné pripojiť do distribučnej siete, pričom sa vyjadruje k ustanoveným dôvodom.
K bodu 36
Zjednocujú sa zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.
K bodu 37
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že schválenie investícií do prepravnej siete úradom je podľa ustanovení smernice 2009/73/ES potrebné bez ohľadu na to, ktorý z možných prístupov k uskutočneniu investície sa použije.
K bodu 38
Navrhuje sa špecifikovať povinnosť prevádzkovateľov distribučných sietí poskytovať informácie o distribuovanom plyne aj v energetických jednotkách. Zároveň sa navrhuje, že podrobnosti o použití údajov v objemových a energetických jednotkách by mal ustanovovať vykonávací predpis aj v prípade prevádzkovateľov distribučných sietí. Na aplikáciu navrhovaných ustanovení je potrebná novelizácia vykonávacieho predpisu (vyhláška MH SR č. 269/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového). Zabezpečí sa ňou zjednotenie prepočtov medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a dodávateľmi. Vzhľadom na administratívnu náročnosť v súvislosti s nutnou úpravou IT systémov účastníkov trhu s plynom sa navrhuje odloženie účinnosti týchto ustanovení na 1. január 2019.

K bodu 39
Navrhuje sa, aby dodávatelia mohli určovať spotrebu plynu medzi dvoma termínmi zisťovania stavu meradla na základe typového diagramu, ktorý zverejní prevádzkovateľ siete. Takýto postup je flexibilnejší, je v prospech odberateľa a už teraz funguje v rámci dodávky elektriny. Navrhuje sa teda zosúladiť ustanovenia týkajúce sa merania a vyhodnocovania dodávky plynu s podmienkami platnými v dodávke elektriny. Ustanovením sa spresňuje označenie dodávateľa, ktorému sa oznamuje určený typový diagram, rovnako aj spôsob a lehota na oznámenie typového diagramu.
K bodu 40
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.
K bodu 41
Navrhuje sa zosúladenie znenia zákona s potrebami aplikačnej praxe. Prevádzkovateľ zásobníka má na svojom webovom sídle zverejnené obchodné podmienky prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu nepretržite, teda nielen k 31. októbru. Zároveň zmeny príslušných obchodných podmienok realizuje prevádzkovateľ zásobníka aj v iných termínoch počas roka, po konzultácii s účastníkmi trhu s plynom a na základe schválenia úradu. Určuje sa hraničný termín ich zverejnenia vzhľadom k nadobudnutiu ich účinnosti.
K bodu 42
Prevádzkovateľ zásobníka v súčasnosti predkladá informácie týkajúce sa rozvoja uskladňovacej kapacity nielen podľa zákona o energetike na obdobie piatich rokov, ale aj podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1113/2014, avšak na obdobie troch rokov. Zároveň prevádzkovateľ zásobníka každoročne zasiela informácie o rozvoji uskladňovacej kapacity prevádzkovateľovi prepravnej siete za účelom vypracovania desaťročného plánu rozvoja siete, pričom tento dokument je následne aj verejne dostupný. V súvislosti s cieľom znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje vypustenie uvedeného ustanovenia.
K bodu 43
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 44
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.
K bodom 45 až 51
Úpravou sa precizuje transpozícia článku 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES.
K bodu 52
Navrhuje sa ustanovenie povinnosti prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Táto povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete je pri odberateľoch plynu mimo domácností stanovená k 31. decembru.
Navrhuje sa, aby mohol byť použitý aj stav počítadla určeného meradla nahlásený odberateľom plynu a odsúhlasený prevádzkovateľom distribučnej siete. Vzájomným odsúhlasením by malo byť zabezpečené, že nahlásený stav bude zodpovedať spotrebe. Takýto postup je už v súčasnosti v praxi používaný. Ustanovuje sa lehota pre nahlásenie stavu počítadla určeného meradla pre odberateľov plynu mimo domácnosti. Samoodpočet meradla odberateľom môže zvýšiť mieru záujmu odberateľa a znížiť množstvo sporov.
Pre prevádzkovateľa distribučnej siete sa navrhuje ustanovenie lehoty na oznámenie údajov za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácnosti dodávateľom.
K bodu 53
Navrhuje sa ustanovenie, že dodávateľ plynu fakturuje dodávku plynu najneskôr nasledujúci kalendárny mesiac po tom, ako prevádzkovateľ distribučnej siete oznámi dodávateľovi plynu údaje o množstve plynu, ktoré odberateľ plynu odobral za obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a na základe údajov, ktoré prevádzkovateľ distribučnej siete zistil spôsobom podľa § 76 ods. 2. Zároveň sa umožňuje dodávateľom na účely vystavenia faktúry určiť množstvo dodaného plynu v obdobiach medzi dátumami, v ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete odčíta skutočne namerané údaje o dodávke plynu podľa § 76 ods. 2, buď na základe vzájomne odsúhlaseného stavu počítadla určeného meradla medzi dodávateľom a odberateľom alebo na základe typového diagramu. Ustanovuje sa povinnosť pre dodávateľov uviesť v každej faktúre za dodávku plynu číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete.
K bodu 54
Navrhuje sa doplnenie právomocí ministerstva na základe nového nariadenia Európskej komisie, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektroenergetiky. Členský štát má podľa článku 4 tohto nariadenia právo určiť iný subjekt ako je regulačný orgán. Určený orgán má, okrem iného, právo schvaľovať návrhy uvedené v odseku 2 písm. a) až d) a písm. g) nariadenia, špecificky podmienky plnenia funkcie poskytovateľa služieb obrany a obnovy, zoznam významných používateľov siete, zoznam prioritných významných používateľov siete alebo zásady uplatňované na ich vymedzenie vrátane podmienok odpojenia a reaktivácie napájania a plán skúšania. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy určenému subjektu oznamuje plán obrany a plán obnovy podľa článku 4 ods. 5. Určený orgán má právo schvaľovať ďalšie požiadavky, podmienky alebo metodiky podľa článku 4 ods. 6 a práva týkajúce sa komunikačných systémov podľa článku 41. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, určeným orgánom s právomocami vo vzťahu k špecifickým ustanoveniam tohto sieťového predpisu bude ministerstvo.
K bodu 55
Navrhuje sa doplnenie nových právomocí ministerstva na základe nariadení Európskej komisie, ktorými sa stanovujú sieťové predpisy a usmernenia. Podľa článku 13 odsek 4 nariadenia, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave má členský štát alebo prípadne príslušný regulačný orgán právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok jednej alebo viacerým tretím stranám. Analogicky má členský štát alebo prípadne regulačný orgán podľa článku 39 odsek 1 nariadenia, ktorým sa ustanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektrickej energie, právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok v prípade pozastavenia trhových činností jednej alebo viacerým tretím stranám. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, tieto právomoci bude vykonávať ministerstvo na základe zákona č. 251/2012 Z. z.
K bodom 56 a 57
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 58
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav a sietí a obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Táto úprava zároveň plne nahrádza už neaktuálnu právnu úpravu podľa prechodných ustanovení § 45 ods. 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z. z. Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov ako aj ostatných účastníkov trhu.
K bodom 59 a 60
Legislatívno-technické úpravy.
K bodom 61
Navrhuje sa úprava týkajúca sa možnosti udeľovania pokút úradom v súlade s požiadavkami smernice 2009/72/ES resp. 2009/73/ES až do výšky 10 % z obratu v prípade porušenia konkrétnych povinností zo strany jednotlivých prevádzkovateľov. Doterajšia právna úprava, ktorá určovala maximálne sadzby pokút, obmedzovala úrad pokiaľ ide o možnosť určiť výšku pokuty podľa závažnosti porušenia povinností určených zákonom.
K bodu 62
Navrhuje sa úprava týkajúca sa výšky pokút, ktoré úrad udeľuje za porušenie povinností, ktoré nie sú ustanovené smernicou 2009/72/ES.
K bodu 63
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. c) navrhuje doplnenie sankcií pre prevádzkovateľa priameho vedenia pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.
K bodom 64 a 65
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 66
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. g) navrhuje doplnenie sankcií pre výrobcu elektriny za porušenie povinností vyplývajúcich z §15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.
K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu potreby zosúladenia s novým znením § 91 ods. 2 písm. a) a b).
K bodu 68
V súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze v elektroenergetike sa spresňuje znenie splnomocňovacieho ustanovenia.
K bodu 69 a 70
Legislatívno-technické úpravy.
K bodu 71
Navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s novými ustanoveniami § 35 ods. 2 písm. j) a k).
K bodu 72
Dopĺňa sa transpozičná príloha.
K Čl. II
Navrhuje sa dátum účinnosti.

V Bratislave 21. februára 2018
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore