Zákon o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam 161/2005 účinný od 01.05.2005

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona vychádza z článku 11ods. 1 Ústavného zákona číslo 23/1991 Zb., Listiny základných práv a slobôd a z článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckych práv všetkých vlastníkov.

Existujúci právny stav, najmä zákon číslo 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení niektorých predpisov, preukazuje, že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickým osobám v rozhodnom období poskytuje štát vyššiu právnu ochranu ako na práve krívd spáchaných na majetku cirvi a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z. z. v platnom znení, čím sú porušené ústavné práva týchto právnych subjektov a ústavná rovnosť ochrany vlastníctva.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť a životné prostredie.

Návrh zákona sa nepredkladá Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 106/1999 Zb. nakoľko problematika návrhu sa netýka období ustanovených v § 3 cit. zákona.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je vyjadrovanie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Bielej knihy, Partnerstva pre vstup, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, screeningu, Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii bezpredmetné.

4. Problematika návrhu právneho predpisu :

Je upravená v práve EÚ v čl. 6 Zmluvy o založení Európskej únie (ochrana vlastníckeho práva), ktorý odkazuje na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: bez účasti expertov

Osobitná časť

K § 1 a 2

Zákon sa vzťahuje na pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdy evidovanú v katastri nehnuteľností (§ 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z.), hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Zákon sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré sa nachádzajú v národnom parku alebo na území chráneného areálu prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím alebo štvrtým stupňom ochrany alebo šľachtiteľskej plochy.

Predmetom vydania sú budovy a stavby a pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky alebo boli uplatnené po ustanovenej lehote.

Aj napriek tomu, že niektoré cirkvi plnia veľmi významné charitatívne úlohy a plnením týchto úloh odbremeňujú štát od jej povinností, záchrana a obnova sakrálnych objektov, ktoré patria medzi významné kultúrno-historické pamiatky, ktoré je potrebné zachovať pre budúce generácie a vyžadujú si nemalé finančné prostriedky, ktoré sa získavajú aj z využívania nehnuteľného majetku cirkvi.

Oprávnenou osobou na účely tohto zákona sú štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike vrátane ich častí s právnou subjektivitou, ktorej nehnuteľnosti prešli na štát alebo obec. Zároveň sa ustanovuje, ktorá cirkev je nástupnícka po Nemeckej evanjelickej cirkvi s právom možného uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam.

K § 3

Reštitučné tituly (dôvody na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) sú totožné s reštitučnými titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov.

Zákon zároveň upravuje, že nehnuteľnosť sa vydá oprávnenej osobe v stave akom je ku dňu účinnosti zákona.

Zákon zároveň upravuje možnosť vydať oprávnenej osobe spolu s lesnými pozemkami aj investičné lesné cesty alebo ich časti vybudované z prostriedkov štátu postupom podľa zákona č. 12/2004 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

K § 4

Zákon vymedzuje povinnú osobu. Zákaz prevodu sa vzťahuje na nehnuteľnosti, ktoré sa môžu vydať oprávnenej osobe v konaní. A k by došlo k prevodu nehnuteľností, ide o neplatný úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

K § 5

Ustanovuje sa lehota na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktorá je jeden rok.

Neuplatnením práva na vydanie pozemkov v určenej lehote u oprávnenej osobe právo zaniká.

Ak nedôjde k dohode o vydaní veci (nehnuteľnosti), môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde.

K § 6

Definujú sa prípady, kedy pozemky nemožno vydať. Dôvodom sú prekážky, ktoré bránia riadnemu využitiu pozemkov alebo ide o zhodnotené stavby alebo o prípady kedy išlo o vklad.

K § 7

Osobitne je riešený prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v prílohe č. 1, 2 a 3 na niektoré cirkvi.

K § 8

Tak ako v ostatných reštitučných zákonoch, navrhuje sa, aby podľa tohto zákona boli rovnako oslobodené oprávnené osoby od správnych a súdnych poplatkov, ktoré súvisia s navrátením vlastníctva k nehnuteľným veciam.

Zároveň sa ustanovuje, že prípadnú úhradu súvisiacu so zameraním vydaných nehnuteľností zabezpečil štát.

V zákone sa ustanovuje všeobecná povinnosť orgánom štátnej správy a obciam spolupracovať s oprávnenými osobami pri uplatňovaní ich práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam.

K § 9

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2005.

zobraziť dôvodovú správu