Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 156/2019 účinný od 03.09.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a na základe úlohy B.2. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 427 z 13. septembra 2017 a úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 599 z 19. decembra 2018 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov1 (U. v. EÚ L 132/1, 20. 05. 2017); transpozičný termín: do 10. júna 2019; v rozsahu čl. 3a ods. 8, čl. 3b ods. 6 a čl. 3c ods. 3 je transpozičný termín: do 3. septembra 2020 (ďalej len „smernica 2017/828“).
Pôvodná novelizovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu2 (Ú. v. EÚ L 184 14.7.2007) v platnom znení (ďalej len „smernica 2007/36/ES“) sa zameriavala hlavne na harmonizáciu právnych poriadkov všetkých členských štátov Európskej únie v oblasti výkonu určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu a zvýšenie transparentnosti súvisiacich procesov a ako taká bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 487/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 487/2009 Z. z.“) s účinnosťou od 1. decembra 2009. Zodpovedajúca právna úprava sa pretavila najmä do nasledujúcich okruhov:
▪odstránenie existujúcich prekážok v cezhraničnom investovaní, a to najmä tých, ktoré sa spájajú s cezhraničným uplatňovaním práv akcionárov,
▪úprava nového spôsobu uverejňovania oznámenia o konaní valného zhromaždenia (§ 184a Obchodného zákonníka3; ďalej len „OBZ“),
▪úprava základných požiadaviek na umožnenie účasti a hlasovania akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov (§ 190d OBZ),
▪zavedenie novej možnosti hlasovania akcionárov, a to ešte pred konaním valného zhromaždenia prostredníctvom zasielania hlasovacích lístkov poštovými službami (tzv. korenšpodenčné hlasovanie) (§ 190a a nasl. OBZ),
▪zavedenie niekoľko odchýlok od pôvodnej všeobecnej úpravy účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe písomného splnomocnenia pre verejné akciové spoločnosti (§ 190e a 190f OBZ).
V súvislosti s príčinami a dôsledkami globálnej finančnej krízy Komisia Európskej únie vyhodnotila, že právna úprava v tejto oblasti je nepostačujúca a v zmysle oznámenia z 12. decembra 2012 s názvom Akčný plán: Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie spoločností – moderný rámec pre väčšiu angažovanosť akcionárov a udržateľné spoločnosti4 identifikovala nové oblasti budúcej regulácie najmä v otázkach správy a riadenia

1https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541580288622&uri=CELEX:32017L0828

2Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17, konsolidované znenie dostupné cez:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541580402095&uri=CELEX:02007L0036-20170609
3 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
4 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A52012DC0740
-2-
spoločností so zameraním na podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, inštitucionálnych investorov a správcov aktív a na zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi spoločnosťami a investormi.
V nadväznosti na skôr uvedené sa predkladaný návrh zákona zameriava predovšetkým na riešenie nasledujúcich okruhov:
▪prostredníctvom harmonizácie právnych úprav všetkých členských štátov Európskej únie odstraňuje existujúce prekážky v cezhraničnom investovaní alebo pri účasti a


hlasovaní akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických

prostriedkov, a to najmä tie, ktoré sa spájajú s včasnou a dostatočne určitou

identifikáciou akcionárov verejnej akciovej spoločnosti,
▪upravuje a zjednodušuje prenos informácií o akcionároch v rámci investičnej reťaze


sprostredkovateľov tak, aby sa zjednodušil výkon práv akcionárov na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti, a zameriava sa na efektívnejšie dlhodobé

zapojenie predovšetkým inštitucionálnych investorov a správcov aktív do


rozhodovacích procesov vo verejnej akciovej spoločnosti,

▪má ambíciu prispieť k zlepšeniu kvality rozhodovania zastupujúcich poradcov,
▪zavádza novú právnu úpravu odmeňovania členov orgánov verejnej akciovej

spoločnosti s dôrazom na posilnenie postavenia akcionárov pri jej určovaní

(podmienka schválenia pravidiel odmeňovania na valnom zhromaždení) a vykonávaní (prerokovanie správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení) a novú právnu úpravu

významných obchodných transakcií so spriaznenými osobami, ktorá rovnako smeruje

k zlepšeniu informovanosti akcionárov o transakciách s významným vplyvom na majetok spoločnosti v širšom slova zmysle,
▪a v neposlednom rade upravuje niektoré aspekty súvisiace s praktickým výkonom práva účasti a hlasovania na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti.
Osobná pôsobnosť navrhovanej právnej úpravy je na podklade jej vymedzenia v smernici 2007/36/ES v znení smernice 2017/828 (čl. 1 ods. 1) obmedzená len na (akciové) spoločnosti, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo fungujúcom v rámci členského štátu,5 t.j. na verejné akciové spoločnosti v zmysle § 154 ods. 3 druhá veta OBZ, čo značne limituje dopad navrhovanej právnej úpravy.
Okrem novely OBZ, je v súvislosti s transpozíciou smernice potrebná aj novelizácia zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZCP“) a ďalších súvisiacich osobitných predpisov, ktorá bola spracovaná v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.
Predkladateľ považuje za potrebné upozorniť, že v súvislosti s čl. 3a ods. 8, čl. 3b ods. 6 a čl. 3c ods. 3 smernice Komisia Európskej únie vydala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1212 z 3. septembra 2018, ktorým sa stanovujú minimálne požiadavky na vykonávanie ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES, pokiaľ ide o identifikáciu akcionárov, prenos informácií a zjednodušenie výkonu práv akcionárov. Vykonávacie nariadenie je priamo aplikovateľné.6

5 Regulovaný trh v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov (notifikovaný v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 173 12.6.2014) v platnom znení, konsolidované znenie dostupné cez:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541584567617&uri=CELEX:02014L0065-20160701
6 Pozri: Ú. v. EÚ z 4.9.2018, L 223/1.
-3-
Ak sa v ďalšom texte dôvodovej správy uvádza odkaz na smernicu 2007/36/ES v platnom znení, má sa tým na mysli jej znenie v zmysle zmien a doplnení vykonaných smernicou 2017/828.
V zmysle § 7 ods. 2 druhá veta zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladateľ uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
 

-1-
B. Osobitná časť
K Čl. I (Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 187 ods. 1 písm. i))
Predmetný novelizačný bod v nadväznosti na nové ustanovenia o odmeňovaní členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti (§ 201a a nasl.) vykonáva potrebnú úpravu § 187 ods. 1 OBZ, ktorý definuje obligatórnu pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Táto zmena je nevyhnutná nakoľko pri verejných akciových spoločnostiach bude vylúčené, aby o schválení pravidiel odmeňovania mohla na podklade príslušnej úpravy v stanovách spoločnosti rozhodnúť dozorná rada spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9a ods. 1 a 2 od členských štátov výslovne vyžaduje, aby mali akcionári verejnej akciovej spoločnosti právo hlasovať o „politike odmeňovania“ a ich hlasovanie na valnom zhromaždení bolo záväzné, uvedené vyžaduje zachovanie obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia v danej otázke pri verejných akciových spoločnostiach. Možnosť zveriť rozhodovanie o schválení pravidiel odmeňovania stanovami do pôsobnosti dozornej rady tak naďalej zostáva zachovaná len pre súkromné akciové spoločnosti.
K bodu 2 (§ 188 ods. 3)
Predkladateľ v súvislosti s transpozíciou čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení precizuje znenie ustanovenia § 188 ods. 3 OBZ, ktoré aj v zmysle doterajšej právnej úpravy de facto vyžadovalo, aby sa údaje v rozsahu jeho jednotlivých písmen uvádzali vo vzťahu k výsledku hlasovania pri každom bode programu rokovania valného zhromaždenia spoločnosti. Tento stav je v súlade s čl. 14 ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení.
K bodu 3 (§ 188 ods. 5)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, ktoré smernica 2017/828 v recitály 10 odôvodnila nasledovne: „Je dôležité zabezpečiť, aby sa akcionári, ktorí sa prostredníctvom hlasovania zapájajú do činnosti spoločnosti, do ktorej investujú, dozvedeli, či boli ich hlasy zohľadnené správne. (...) Okrem toho by mal mať každý akcionár, ktorý sa zúčastňuje hlasovania na valnom zhromaždení, aspoň možnosť overiť si po jeho skončení, či spoločnosť jeho hlas riadne zaznamenala a započítala.“. Tento sledovaný cieľ predkladateľ považuje za opodstatnený, pričom je spôsobilý prispieť k lepšej kontrole zo strany akcionárov, a tým pozitívne dopĺňa existujúci systém „bŕzd a protiváh“ v rámci vnútornej správy a riadenia spoločnosti.
V nadväznosti na skutočnosť, že uvedené potvrdenie sa má vydávať na žiadosť po skončení valného zhromaždenia predkladateľ vyhodnotil ako vhodné transpozičné ustanovenie § 188 ods. 5 OBZ, ktoré upravuje pre súkromné akciové spoločnosti ako možnosť, pre verejné akciové spoločnosti (implicitne vo väzbe na § 184a ods. 2 úvodná veta) ako povinnosť, uverejniť výsledky hlasovania na webovom sídle spoločnosti. Nakoľko úmyslom smernice 2017/828 (viď jej preambula) a predkladateľa nie je zvyšovať existujúce administratívne zaťaženie, uvedenú povinnosť spoločnosť nemá v prípade, ak:
▪webové sídlo spoločnosti uvádza výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre (t.j. príslušná informácia k výsledkom hlasovania na valnom zhromaždení je na webovom sídle spoločnosti uverejnená tak, že umožňuje vo vzťahu ku konkrétnemu
-2-
akcionárovi a jednotlivo pre každý bod programu valného zhromaždenia identifikovať ako spoločnosť vyhodnotila a započítala hlasy spojené s akciami v jeho vlastníctve) alebo ak
▪predstavenstvo spoločnosti zaslalo na vyžiadanie akcionárovi kópiu zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice podľa § 189 ods. 2, s tým, že táto uvádza výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre (viď vysvetlenie vyššie); uvedené platí aj v prípade, ak spoločnosť (či už v zmysle § 187 ods. 2 OBZ alebo z vlastnej iniciatívy) vyhotovuje zápisnicu vo forme notárskej zápisnice, a tá spĺňa požiadavky na formu a štruktúru uvedenia výsledkov hlasovania.
Osobná pôsobnosť ustanovenia je obmedzená len vo vzťahu k verejnej akciovej spoločnosti tak, aby boli minimalizované dopady a zároveň zabezpečená požiadavka na správnu a úplnú transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení.
K bodu 4 (nadpis nad paragrafom)
Vzhľadom na doplnenie ustanovení druhej časti prvej hlavy piateho dielu štvrtého a desiateho oddielu OBZ o nové osobitné ustanovenia pre verejné akciové spoločnosti k odmeňovaniu (pozri novelizačný bod 7. (§ 201a až 201e)) a významným obchodným transakciám (pozri novelizačný bod (§ 220ga až 220gd)) vyhodnotil predkladateľ ako potrebnú primeranú úpravu nadpisu nad § 190a až 190f.
K bodu 5 (§ 190d ods. 2)
Predkladateľ zapracoval do návrhu zákona predmetný novelizačný bod v zmysle pripomienky Národného bezpečnostného úradu uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a to v nadväznosti na terminologické zmeny, ktoré vyvolal zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách); viď bližšie § 17 ods. 2.
K bodu 6 (§ 190d ods. 7)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 3c ods. 2 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, keďže z podstaty účasti na valnom zhromaždení a hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov vyplýva, že hlasovanie ako také sa môže uskutočniť pred dňom konania valného zhromaždenia (pozri § 190 ods. 4 OBZ) po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia v súlade s § 184 ods. 3 piata veta OBZ. Vzhľadom na uvedené považuje predkladateľ za správne a vhodné doplniť úpravu v danom duchu tak, aby mal akcionár (prípadne ním splnomocnený zástupca) v prípade, že hlasoval prostredníctvom elektronických prostriedkov k dispozícii potvrdenie o tom, že príslušná elektronická komunikácia, ktorá zachytáva výkon jeho hlasovacích práv, došla do dispozičnej sféry spoločnosti. Uvedené potvrdenie bude teda prioritne slúžiť ako nástroj pre zníženie, resp. odstránenie právnej neistoty akcionára, ktorá vyplývala z právnych a technických špecifík účasti a hlasovania na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov a poskytne akcionárovi možnosť zvrátiť negatívne dôsledky prerušenia spojenia, resp. nedoručenia elektronickej komunikácie využitím iných foriem účasti na valnom zhromaždení (možnosť opätovného hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov, možnosť osobnej účasti na valnom zhromaždení (resp. v zastúpení na základe splnomocnenia), možnosť korešpodenčného hlasovania, ak ho spoločnosť umožňuje).
-3-
Požiadavky ustanovenia § 190d ods. 2 prvá veta OBZ pokiaľ ide o formu potvrdenia, toto bude musieť byť podpísané tzv. zaručeným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát musí spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú v styku s orgánmi verejnej moci a opatrený časovou pečiatkou. Uvedená podmienka je podľa názoru predkladateľa nevyhnutná, nakoľko je potrebné zabezpečiť takú istú mieru právnej istoty pre hlasujúceho akcionára, ako má spoločnosť v prípade výkonu jeho práva.
K bodu 7 (§ 194 ods. 6 písm. g) až i))
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 9b ods. 5 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko už v súčasnosti predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ demonštratívne uvádza výpočet povinností, porušením, ktorých vzniká nárok spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva, a ktoré (v prevažnej miere) majú svoj pôvod v práve Európskej únie, pristúpil predkladateľ k rozšíreniu demonštratívneho výpočtu o nasledujúce nové povinnosti členov predstavenstva:
▪povinnosť vypracovať a predložiť na rokovanie valného zhromaždenia pravidlá odmeňovania podľa § 201a,
▪povinnosť vypracovať správu o odmeňovaní podľa § 201e, a to v súlade s pravidlami odmeňovania a/alebo túto uverejniť na webovom sídle spoločnosti, tak aby táto bola dostupná počas nasledujúcich 10 rokov bezodplatne,
▪povinnosť neposkytnúť plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gd.
Nakoľko sa doposiaľ predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ aplikovalo tak na súkromné akciové spoločnosti ako aj verejné akciové spoločnosti, predkladateľ vykonal (vzhľadom na obmedzenú osobnú pôsobnosť novonavrhovanej právnej úpravy pravidiel odmeňovania (§ 201a a nasl.), správy o odmeňovaní (§ 201e) a významných obchodných transakcií (§ 220ga a nasl.)), zúženie aj pri formulácii jednotlivých nových písmen ustanovenia. Tieto sa budú aplikovať len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam.
K bodu 8 (§ 196a ods. 1)
Predmetné ustanovenie OBZ bolo do právnej úpravy doplnené tzv. veľkou novelou OBZ vykonanou zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v rámci aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a prakticky je v OBZ od 1. januára 2002 v nezmenenom znení. Cieľom ustanovenia § 196a OBZ je v zmysle odborných komentárov postihovať konania, ktoré sú potencionálne spôsobilé zmenšovať majetok spoločnosti a využívajú (vzhľadom na zákonom definovaný okruh subjektov právnych vzťahov alebo ich povahu) vzťahy „spriaznenosti“. Uvedené vymedzenie svojou podstatou všeobecne korešponduje s úpravou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení.1 Cieľom sledovaným čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení na európskej úrovni bolo v reakcii na príčiny globálnej finančnej krízy zlepšiť otázky vnútornej správy a riadenia spoločností obchodovaných na regulovanom trhu, podporiť kontrolu vykonávanú akcionármi (a tým ich dôslednejšie zapojiť do rozhodovacích procesov v rámci spoločnosti) a zvýšiť transparentnosť okrem iného aj vo vzťahu k „transakciám so spriaznenými osobami“, nakoľko tieto môžu spôsobiť škodu spoločnostiam a ich akcionárom, keďže môžu poskytnúť spriaznenej osobe príležitosť privlastniť si hodnotu

1 Na tomto mieste chceme zdôrazniť, že to nie je výlučne len § 196a OBZ, samozrejme je tento koncept širší a prepracovanejší, pričom je potrebné doň subsumovať aj ďalšie ustanovenia OBZ, prípadne aj iných predpisov (najmä zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník).
-4-
patriacu spoločnosti.2 Úpravu transakcií so spriaznenými osobami teda EÚ vníma ako primerané ochranné opatrenia potrebné na ochranu záujmov spoločností a akcionárov. Nakoľko však samotná úprava na európskej úrovni bola prijatá v obmedzenom rozsahu (mimo rámca príslušnej úpravy v smernici 2017/11323 alebo v novom európskom právnom nástroji), pristúpil predkladateľ k transpozícii rovnako reštriktívne len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam. V daných platných právnych reáliách vníma predkladateľ potrebu po komplexnejšej a ucelenejšej právnej úprave, avšak táto by mala byť podľa nášho názoru spracovaná a predložená do legislatívneho procesu v rámci rekodifikačných prác na novom Občianskom zákonníku.
Predmetný novelizačný bod má teda za cieľ upraviť kolíziu doterajšej a novej právnej úpravy a dosiahnuť stav, aby v rozsahu súkromných akciových spoločností zostala zachovaná aplikácia § 196a OBZ (okrem iného režim schválenia dozornou radou) a vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam bola príslušná nová právna úprava § 220ga a nasl. OBZ (okrem iného režim schválenia valným zhromaždením) s výnimkou situácií, ak „poskytnutie hodnôt z majetku spoločnosti“ členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, nenapĺňa kvantitatívny definičný znak pre významnú obchodnú transakciu podľa § 220ga ods. 2 OBZ, t.j. nepredstavuje plnenie alebo poskytnutie zábezpeky v hodnote rovnajúcej sa a vyššej ako 10% hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.
K bodu 9 (§ 201a až 201e)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 9a a 9b smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Všeobecne je potrebné konštatovať, že doterajšia úprava otázok odmeňovania členov orgánov akciovej spoločnosti (s výnimkou úpravy obsiahnutej v niektorých predpisoch z oblasti finančného trhu4) nebola podstatnejšie rozpracovaná. Táto doterajšia absencia ako aj smernicou vymedzená osobná pôsobnosť viedla predkladateľa k vztiahnutiu novej právnej úpravy § 201a až 201e výlučne na verejné akciové spoločnosti.
Pokiaľ ide o vymedzenie podstatných čŕt právnej úpravy odmeňovania, okruhu subjektov, na odmeňovanie ktorých sa budú aplikovať pravidlá odmeňovania, pri týchto smernica 2017/828 uvádza, že vychádzala hlavne z premisy, že členovia orgánu spoločnosti prispievajú k dlhodobému úspechu spoločnosti a že forma a štruktúra odmeňovania členov orgánu spoločnosti patrí predovšetkým do právomoci spoločnosti, jej orgánov, akcionárov a prípadne zástupcov zamestnancov. V tejto súvislosti ... preto rešpektovala rôznorodosť systémov správy a riadenia spoločností v Únii, ktoré odrážajú rôzne pohľady členských štátov na úlohu spoločností a orgánov zodpovedných za určenie politiky odmeňovania a odmeny pre jednotlivých členov orgánu spoločnosti.5 Tieto prvky boli determinujúce aj pokiaľ ide o transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

2 Viď recitál 42 a nasl. preambuly smernice 2017/828.
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie), pozri:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1542975863461&uri=CELEX:32017L1132
4 Napr.: zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.
5 Pozri bližšie recitál 28 a nasl. smernice 2017/828.
-5-
V súvislosti s už skôr zmienenou úpravou odmeňovania v niektorých osobitných odvetvových predpisoch
4
považuje predkladateľ za potrebné upozorniť na výkladové pravidlo vyplývajúce z čl. 1 ods. 7 druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktoré je potrebné vnímať vo vzťahu k úprave otázok súvisiacich s odmeňovaním členov orgánov verejných akciových spoločností ako požiadavku na zmenu v praxi ustáleného výkladu o vzťahu OBZ ako lex generalis a osobitných právnych predpisov z oblasti finančného trhu ako lex specialis. V praxi teda bude úprava osobitných právnych predpisov v oblasti finančného trhu pri odmeňovaní členov orgánov spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu predstavovať úpravu lex generalis, ktorá bude doplnená úpravou OBZ ako lex specialis v rozsahu ustanovení, ktoré sú podrobnejšie alebo (pri porovnaní konkrétnych úprav) vo vzťahu k odvetvovým predpisom nové.
K § 201a
Pravidlá odmeňovania
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 2 písm. i) a čl. 9a ods. 1, 2 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky a je potrebné ho aplikovať v súlade s novým § 187 ods. 1 písm. i) OBZ.
Pravidlá odmeňovania majú byť v zmysle recitálu 28 a 29 preambuly smernice 2017/828 „hlavným nástrojom (rámcom), ktorý má spoločnosť na zosúladenie svojich záujmov a záujmov členov orgánu spoločnosti ... a mali by prispievať k podnikateľskej stratégii, dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti a nemali by byť úplne ani prevažne späté s krátkodobými cieľmi“.
Ustanovenie § 201a ods. 1 definuje základné pravidlo o povinnosti vypracovania pravidiel odmeňovania a povinnosti vyplácania odmien v súlade so schválenými pravidlami odmeňovania. Napriek tomu, že ustanovenie všeobecne určuje ako nositeľa týchto povinností „spoločnosť“, je potrebné použitím logického výkladu vyvodiť záver, že pravidlá odmeňovania vypracuje a na rokovanie valného zhromaždenia spoločnosti predloží predstavenstvo spoločnosti. Uvedenému záveru zodpovedá aj znenie nového § 194 ods. 6 písm. g) OBZ.
Vo vzťahu k § 201a ods. 2 OBZ a určeniu príslušných členov orgánov spoločností, toto treba vnímať vo vzťahu už skôr uvedeného záujmu na postihnutí všetkých foriem a štruktúr správy a riadenia spoločností v rámci EU, pričom v podmienkach Slovenskej republiky môžeme hovoriť o dualistickom (resp. dvojstupňovom) systéme správy a riadenia (teda predstavenstvo a dozorná rada) doplnenom o osoby pôsobiace na najvyššom stupni riadenia spoločnosti, ak takáto pozícia v spoločnosti existuje a ich zástupcov, ak nie sú členmi predstavenstva alebo dozornej rady spoločnosti (požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení viď čl. 2 písm. i) bod ii), ktorý znie „ii) generálny riaditeľ, ak takáto funkcia existuje v spoločnosti, a zástupca generálneho riaditeľa, ak nie sú členmi správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov spoločnosti“).
Vo vzťahu k výnimočným prípadom podľa 201a ods. 3 OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že nakoľko tieto nie sú ani príkladmo bližšie uvedené v samotnej smernici 2007/36/ES v platnom znení, môže v praxi slúžiť ako aplikačná pomôcka vyjadrenie zástupcov Komisie poskytnuté v rámci negociácií, a to, že má ísť o situácie hroziaceho úpadku, úpadok, zlé hospodárske výsledky, prípadne potrebu najať nového (krízového) člena štatutárneho orgánu s vyšším platom a pod., samozrejme všetko pri zohľadnení a dodržaní dlhodobých záujmov spoločnosti na jej udržateľnosti ako celku a životaschopnosti.
-6-
K § 201b
Predmetné ustanovenie zdôrazňuje základný princíp, a to väzbu pravidiel odmeňovania na obchodnú stratégiu spoločnosti, jej dlhodobé ciele, záujem udržateľnosti, predchádzanie konfliktom záujmov, ktoré je možno definovať ako všeobecný cieľ a zároveň definuje obsahové náležitosti pravidiel odmeňovania ako základného rámca pre odmeňovanie.
Vo vzťahu k zneniu § 201b ods. 1 písm. a) až c) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že z gramatického a jazykového vyjadrenia ustanovenia a jeho systematického začlenenia je potrebné vyvodiť záver, že pri „opise“ pevnej zložky celkovej odmeny, resp. pohyblivej zložky celkovej odmeny sa nemá uvádzať konkrétna výška jednotlivej zložky odmeny vo vzťahu k jednotlivým členom orgánov spoločnosti, to nie je účelom pravidiel odmeňovania, ktoré majú byť „jasným, zrozumiteľným a komplexným prehľadom politiky odmeňovania“, pričom „môže byť navrhnutá ako rámec, v rámci ktorého sa má uskutočňovať odmeňovanie členov orgánu“ v danej spoločnosti (recitál 29 preambuly smernice 2017/828). Použité slovo v § 201b ods. 1 písm. a) až c) „opis“ má viesť k tomu, že pravidlá určia, že pevnou zložkou odmeny je odmena dojednaná a vyplývajúca členovi orgánu spoločnosti zo zmluvy o výkone funkcie (s určením konkrétneho typu zmluvy - mandátna zmluva, prípadne iná nepomenovaná zmluva upravujúca ich vzájomné práva a povinnosti). Pri písmenách b) a c) ustanovenia § 201b ods. 1 to oplatí rovnako. Nakoľko spektrum foriem v akých môže byť pohyblivá zložka odmeny vyplácaná je veľmi široké (motivačné výkonnostné príplatky, % podiel na zisku – tantiémy (§ 178 ods. 3), možnosť upísať akcie a ďalšie) a nie je záujmom predkladateľa ho prostredníctvom výpočtu akokoľvek obmedzovať, pravidlá odmeňovania by mali „určiť“ aké formy pohyblivej zložky odmeny sa budú členom orgánov spoločnosti poskytovať a zároveň tieto určené formy podrobne „opíšu“, a to najmä vo význame definovania kritérií rozhodných pre ich výplatu, ak ich výplata bude na ne nadväzovať.
Vo vzťahu k § 201b ods. 1 písm. f) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že slovné spojenie „opis základných charakteristík systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia“ sa uvádza s úmyslom postihnúť všetky formy príspevkov alebo výplat tak z tzv. druhého piliera dôchodkového zabezpečenia (regulovaný úpravou zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ako aj z tzv. tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia. Samotná smernica 2007/36/ES v platnom znení používa v čl. 9a ods. 6 piaty pododsek slovné spojenie „systému doplnkového dôchodkového poistenia“, ktorý podporuje v spojení so znením čl. 9a ods. 6 prvý pododsek (podľa ktorého „politika musí opisovať zložky pevnej a pohyblivej odmeny vrátane všetkých príplatkov a iných výhod v akejkoľvek forme“) a pri zohľadnení

účelu sledovaného smernicou 2007/36/ES tento uvedený záver. Uvedená potreba vnímania príslušného ustanovenia v širších súvislostiach platí rovnako pokiaľ ide aj o ďalšie znenie ustanovenia formulované slovami „alebo práv spojených s odchodom do predčasného

starobného dôchodku“. Tieto je potrebné vnímať a vykladať v širšom zmysle ako postihujúce

aj iné možnosti predčasného odchodu do dôchodku ako tie upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pokiaľ sú s konkrétnym členom orgánu osobitne dojednané.
Vo vzťahu k § 201b ods. 1 písm. i) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že výborom pre odmeňovanie alebo iným dotknutým výborom, ktorý zriaďuje spoločnosť či už dobrovoľne (viď § 173 ods. 1 písm. f) OBZ) alebo podľa osobitného zákona je potrebné rozumieť výbor podľa:
▪zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pozri § 23 a 23d),
▪zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (pozri § 71d a 71dd),
-7-
▪zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov (pozri § 33 ods. 16 písm. f) a § 33 ods. 17).
Ustanovením § 201b ods. 4 OBZ má predkladateľ za cieľ riešiť kolíziu noriem novonavrhovanej právnej úpravy odmeňovania a noriem obsiahnutých v osobitných predpisoch z oblasti finančného trhu v súlade s požiadavkami čl. 1 ods. 7 prvá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý jasne stanovuje, že ustanoveniami (...) smernice nie sú dotknuté ustanovenia odvetvových legislatívnych aktov Únie, ktoré upravujú špecifické typy spoločnosti alebo špecifické typy subjektov.
K § 201c
Publicita pravidiel odmeňovania
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 9a ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie ako také predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla upraveného v § 188 ods. 5 OBZ, ktoré vyžaduje od verejnej akciovej spoločnosti, aby uverejnila výsledky hlasovania na svojom webovom sídle v lehote do 15 dní od skončenia valného zhromaždenia. Záujem na takomto osobitnom prístupe v prípade, ak je predmetom rokovania valného zhromaždenie schválenie pravidiel odmeňovania, Komisia v rámci negociácií a následných implementačných stretnutí odôvodnila ako mimoriadne významný pre akcionárov, ktorým musí byť zabezpečený včasný prístup k informáciám. Akokoľvek Komisia ďalej uviedla, že spoločnosti by sa mali cítiť povzbudené uverejňovať výsledky hlasovania vo vzťahu k akejkoľvek agende v súlade s národným právom tak, aby tieto boli uverejnené súčasne v rovnakom čase. Komisia nakoniec uvádza, že spôsob uverejnenia výsledkov hlasovania v otázke schválenia pravidiel odmeňovania by mal byť zabezpečený minimálne v tom rozsahu, ako vyžaduje § 188 ods. 3 OBZ. Nakoľko uvedené nie je súčasťou normatívneho znenia smernice 2007/36/ES v platnom znení (napr. formou odkazu na jej príslušné ustanovenie), a teda ani normatívneho znenia príslušných transpozičných ustanovení OBZ, uvádza predkladateľ tieto informácie ako výkladovú pomôcku pre aplikačnú prax v rozsahu cieľa sledovaného „zákonodarcom“ na úrovni EU.
K § 201d
Platnosť pravidiel odmeňovania a ich zmeny
Vo vzťahu k § 201d ods. 1 a 2 OBZ ide o transpozíciu čl. 9a ods. 5 a čl. 9a ods. 6 šiesty pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Z praktických dôvodov a v záujme zabezpečenie ľahšieho porovnania a čitateľnosti jednotlivých textov predkladateľ navrhol povinnosť predstavenstva vypracovať (po každej zmene, resp. doplnení) úplné znenie pravidiel odmeňovania v súlade s požiadavkami smernice 2007/36/ES v platnom znení na ich opis a vysvetlenie a uvedenie spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov na ňu a správy od posledného hlasovania o nej na valnom zhromaždení. Povinnosť uvedenia spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov, predkladateľ ukladá z logických a praktických dôvodov len v rozsahu tzv. „rozdielnych“ (teda nesúhlasiacich) hlasov, nakoľko „súhlasné“ názory a hlasovanie akcionárov je samo o sebe zhmotnené v schválení pravidiel odmeňovania alebo ich zmien na valnom zhromaždení.
V § 201d ods. 3 a 4 OBZ predkladateľ rieši situáciu neexistujúcich alebo neschválených pravidiel odmeňovania na podklade čl. 9a ods. 2 druhý a tretí pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení.
-8-
K § 201e
Správa o odmeňovaní
Ustanovením § 201e ods. 1 OBZ dochádza k transpozícii čl. 9b ods. 1 prvý pododsek a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Správa o odmeňovaní má byť v zmysle recitálu 31 preambuly smernice 2017/828 nástrojom na kontrolu, či sa odmeňovanie uskutočňuje v súlade s príslušnými pravidlami odmeňovania. Kontrola je v zmysle návrhu zverená akcionárom spoločnosti prostredníctvom „prerokovania“ správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení, nakoľko OBZ nepozná inštitút „poradného hlasovania“ na valnom zhromaždení spoločnosti. Správa o odmeňovaní sa teda bude vypracovávať raz ročne za predchádzajúce účtovné obdobie a ako taká bude súčasťou výročnej správy podľa § 192 ods. 2 OBZ.
Ustanovením § 201e ods. 2 a 3 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. a) až f) a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení. Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. e) OBZ sa „ktoroukoľvek spoločnosťou podľa osobitného zákona“ rozumie „spoločnosť z konsolidovaného celku“ podľa § 6 ods. 4 v spojení s § 22 ods. 3 a 4 zákona č. 432/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je transpozičným predpisom vo vzťahu k čl. 2 bod. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EU o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS6, na ktorý odkazuje čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. c) smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. f) OBZ a použitým slovám „počet akcií a opcií na akcie„ považuje predkladateľ v reakcii na zásadnú pripomienku Republikovej únie zamestnávateľov za potrebné uviesť, že v danom prípade je nevyhnutné vykladať ustanovenie tak, že nemá ísť len o akcie spoločnosti, v ktorej člen orgánu vykonáva svoju funkciu, ale ustanovenie treba vykladať v kontexte úpravy predchádzajúceho písmena e) a v súlade s účelom sledovaným smernicou 2017/828 vyjadreným v recitály 35 preambuly nasledovne: „Ak by odmeny udelené alebo splatné jednotlivým členom podnikov, ktoré patria do tej istej skupiny ako daná spoločnosť, boli zo správy o odmeňovaní vylúčené, hrozilo by, že sa spoločnosti budú snažiť obchádzať požiadavky stanovené v tejto smernici tým, že budú členom orgánu spoločnosti vyplácať odmeny skryto, prostredníctvom podniku, ktorý kontrolujú.“. V opačnom prípade by

nebol neplanený cieľ sledovaný smernicou 2017/828 a jednalo by sa o nesprávnu a neúplnú transpozíciu smernice 2017/828. Cieľom ustanovenia je, aby sa pri konkrétnom členovi orgánov spoločnosti uvádzali údaje o vlastníctve akcií, ktoré nadobudol ako odmenu za výkon funkcie, a to aj od inej spoločnosti v rámci rovnakej skupiny, v prípade, ak by titul nadobudnutia akcií spočíval v inom právnom dôvode ako odmena za výkon funkcie, tieto do správy o odmeňovaní nemajú byť zahrnuté.
Ustanovením § 201e ods. 4 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 5 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, pričom predkladateľ použil pojem „audítor“ v záujme jeho jednotného uvádzania v texte zákona a na podklade pravidla zakotveného v § 72 ods. 22 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 423/2015 Z. z.“).
Ustanovením § 201e ods. 5 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 5 prvý pododsek prvá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení. Uverejnenie správy o odmeňovaní na webovom sídle spoločnosti najmenej počas nasledujúcich 10 rokov vyplýva z požiadavky na ľahký prístup k nej, nielen pre akcionárov, ale napríklad aj pre potencionálnych investorov a zainteresované strany v zmysle recitálu 32 preambuly smernice 2017/828. Zverejnenie

6 Pozri Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.
-9-
odmien ... a zverejnenie správy ... má poskytnúť väčšiu transparentnosť spoločnosti a väčšiu zodpovednosť členov orgánu spoločnosti, ako aj lepší prehľad akcionárov o odmeňovaní ... . Týmto sa vytvára základný predpoklad výkonu práv akcionárov a ich zapojenia v súvislosti s odmeňovaním. Sprístupnenie týchto informácií akcionárom je nevyhnutné ..., aby mohli posúdiť odmeňovanie členov orgánu ... pokiaľ ide o spôsob a úroveň odmeňovania ... a spojitosť medzi odmenou a výkonnosťou jednotlivých členov orgánu spoločnosti, a napraviť tak prípadne situácie, keď výška odmeny člena orgánu spoločnosti nezodpovedá jeho výkonnosti ani výkonnosti spoločnosti.7
Lehota uverejnenia správy na webovom sídle spoločnosti je stanovená ako požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení, desať rokov odôvodňuje recitál 38 preambuly smernice 2017/828 vo väzbe na skutočnosť, že v mnohých prípadoch je možné až po niekoľkých rokoch zhodnotiť, či boli odmeny udelené v súlade s dlhodobými záujmami spoločnosti. Najmä udeľovanie dlhodobých motivačných zložiek sa môže vzťahovať na obdobie sedem až desať rokov a môže sa kombinovať s odkladom výplaty v trvaní niekoľkých rokov. Pričom ďalej v recitály 39 preambuly smernice 2017/828 sa dopĺňa odôvodnenie dĺžky uverejnenia aj o potrebu zabezpečiť možnosť posúdiť odmenu člena orgánu spoločnosti za celé obdobie jeho pôsobenia v konkrétnom orgáne spoločnosti, nakoľko po prieskume Komisie zostávajú členovia orgánu spoločnosti vo funkcii v priemere šesť rokov (hoci v niektorých členských štátoch táto doba presahuje osem rokov). Uplynutím lehoty desiatich rokov má spoločnosť povinnosť anonymizovať správu v rozsahu osobných údajov členov orgánov spoločnosti, ak túto chce naďalej uverejňovať na svojom webovom sídle, prípadne prestať uverejňovať správu o odmeňovaní ako celok.
V rozsahu ustanovenia § 201e ods. 6 OBZ ide o transpozíciu čl. 9b ods. 3 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý vyžaduje zákonné vymedzenie účelu spracovávania osobných údajov členov orgánov tak, aby boli naplnené požiadavky
▪nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) 8 a
▪zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
s bližším definovaním rozsahu osobných údajov členov orgánov spoločnosti ako údajov podľa osobitného zákona, ktorým je § 2 ods. 1 písm. e), g) a h) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZOR“). Z výpočtu osobných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. e) ZOR sa logicky bude aplikovať len výpočet v rozsahu údajov týkajúcich sa fyzických osôb – členov predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti. Predkladateľ však v tejto súvislosti upozorňuje, že napriek tomu, že výpočet v rozsahu údajov podľa § 2 ods. 1 písm. e), g) a h) ZOR uvádza okrem mena, priezviska a bydliska aj údaj o dátume narodenia a rodnom čísle danej fyzickej osoby, nie je úmyslom, aby sa tieto (rozumej dátum narodenia a rodné číslo) uvádzali v správe o odmeňovaní, rovnako ako sa tieto neuvádzajú ani na výpise z obchodného registra, ani v internetovej aplikácii Obchodného registra dostupnej cez odkaz www.orsr.sk, keďže podliehajú osobitnej ochrane. V rozsahu ustanovenia § 201e ods. 7 OBZ sa odkazom na osobitný predpis rozumie odkaz na vyššie citované osobitné predpisy.

7 Pozri recitál 33 preambuly smernice 2017/828.
8 Pozri: U. v. EÚ L 119, 4.5.2016 alebo:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02016R0679-20160504&qid=1543490707965&from=EN
-10-
K bodu 10 (§ 220ga až 220gd)
V nadväznosti na odôvodnenie uvedené k novelizačnému bodu 5. (§ 196a ods. 1 OBZ) zavádza sa do druhej časti prvej hlavy piateho dielu OBZ nový oddiel 10, ktorý má za cieľ zabezpečiť transpozíciou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
K § 220ga
Významné obchodné transakcie – legálna definícia
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 1 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 220ga ods. 1 OBZ je základným pravidlom určujúcim podmienku schválenia významnej obchodnej transakcie valným zhromaždením verejnej akciovej spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9c ods. 4 síce umožňuje pre členské štáty možnosť naviazať významné transakcie na schválenie správnym (predstavenstvo) či dozorným orgánom (dozorná rada) spoločnosti, predkladateľ však túto možnosť vníma vo svetle rozdielnych právnych úprav správy a riadenia spoločností v rámci EÚ ako snahu postihnúť osobitné právne režimy. V danom momente preto predkladateľ (aj vzhľadom na vecnú príbuznosť právnej úpravy s ustanovením § 59a OBZ) ako správny a vhodný koncept volí požiadavku schválenia valným zhromaždením. Požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení na schválenie transakcie „v súlade s postupmi, ktoré zabraňujú spriaznenej osobe využiť jej pozíciu a poskytujú primeranú ochranu záujmom spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“ považuje predkladateľ za naplnenú zákazom podľa § 56a a § 176b OBZ (zákazu zneužitia práv (najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, výkon práv akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov) a povinnosti spoločnosti zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako) a vylúčením spriaznených osôb z účasti na valnom zhromaždení a výkonu hlasovacích práv spojenými s akciami spoločnosti, avšak len v rozsahu bodu programu valného zhromaždenia pojednávajúcom o schválení významnej obchodnej transakcie. Ďalej považuje predkladateľ požiadavku na „primeranú ochranu záujmov spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“ za naplnenú aj existujúcou úpravou OBZ v § 180 ods. 1 a 2 a § 185 ods. 1 písm. a).
Čl. 9c ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení vyžaduje od členských štátov prijatie legálnej definície významných obchodných transakcií verejných akciových spoločností so spriaznenými osobami, pričom tieto sám výslovne neidentifikuje ani jednotlivo nedefinuje, poskytuje však členským štátom všeobecný definičný rámec, ktorým sú limitované. Samotná Komisia na implementačnom stretnutí uviedla, že tento inštitút sa má chápať „široko“ ako všeobecný, zahŕňajúci všetky druhy transakcií, pričom odkázala členské štáty, aby pri jeho definícii zobrali do úvahy definíciu „transakcií medzi spriaznenými osobami“ v zmysle prílohy IAS 24 (IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách) nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy,9 ktorá ako transakciu medzi spriaznenými osobami uvádza „prevod zdrojov, služieb alebo záväzkov medzi vykazujúcou účtovnou jednotkou a spriaznenou osobou bez ohľadu na to, či sa účtuje cena“. Na základe týchto kritérií pristúpil predkladateľ k definícii transakcií ako plnenia (peňažné ako aj nepeňažné) alebo poskytnutia zábezpeky na základe zmluvy, ak ide o plnenie alebo zábezpeku poskytnutú verejnou akciovou spoločnosťou v prospech osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou a hodnota plnenia alebo zábezpeky presahuje 10% hodnoty

9Pozri Ú. v. EÚ, L 176/1, 27.6.2016 alebo:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1543239223742&uri=CELEX:02008R1126-20180101
-11-
základného imania verejnej akciovej spoločnosti. Pri tejto definícii predkladateľ vychádzal z požiadavky čl. 9c ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorá vyžaduje, aby boli postihnuté prípady, kedy:
a)informácie o transakcii majú vplyv na ekonomické rozhodnutia akcionárov spoločnosti, (a/alebo) transakcie nesú určité riziko pre spoločnosť alebo jej akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových,
b)spĺňajú určité kvantitatívne kritérium (jednotlivo alebo kumulatívne), pričom jeho voľba prináleží členskému štátu (smernica 2007/36/ES v platnom znení predpokladá naviazanie definície na finančnú pozíciu, príjmy, aktíva, kapitalizáciu vrátane vlastného imania alebo obrat spoločnosti); v tejto súvislosti predkladateľ (vzhľadom na vecnú blízkosť a porovnateľný cieľ sledovaný jednotlivými úpravami) volil rovnaký koncept ako pre prípady podľa § 59a OBZ, alebo
c)spĺňajú požiadavku na osobitnú povahu transakcie (viď požiadavky podľa písm. a) a b)) a osobitnú povahu spriaznenej osoby.
Jedným z definičných znakov významných transakcií je aj osobitná povaha jej druhej zmluvnej strany označovanej ako „osoba spriaznená s verejnou akciovou spoločnosťou“, resp. „spriaznená osoba“. Jej definícia v smernici 2007/36/ES v platnom znení (pozri čl. 2 písm. h)) odkazuje na medzinárodné účtovné štandardy, konkrétne prílohu IAS 24 (IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách) nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008. Vzhľadom na špecifiká definície obsiahnutej v citovaných medzinárodných účtovných štandardoch a jej neexistujúci ekvivalent v inom osobitnom národnom právnom predpise musel predkladateľ nevyhnutne pristúpiť v rámci transpozičných prác k zavedeniu legálnej definície aj pre pojem „spriaznená osoba“, pre ktorý ako predloha slúži ustanovenie § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V rámci transpozičných prác predkladateľ v záujme nezvyšovania administratívneho zaťaženia nevyužil dobrovoľnú transpozíciu v rozsahu ustanovení čl. 9c ods. 3 smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Vo vzťahu k § 220ga ods. 2 druhá veta OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že tento zabezpečuje transpozíciu čl. 9c ods. 8 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý má za cieľ zabrániť obchádzaniu kvantitatívneho kritéria pre určenie transakcie ako významnej (a teda aj pre posúdenie či podlieha novému režimu schválenia valným zhromaždením a uloženia oznámenia spolu s návrhom transakcie do zbierky listín obchodného registra, resp. jeho zverejnením v Obchodnom vestníku) jej „rozložením“ do niekoľkých (formálne) samostatných a pravidelne sa opakujúcich transakcií. Pre účely príslušnej právnej úpravy sa budú transakcie s jednou a tou istou spriaznenou osobou uskutočnené v priebehu 12 mesiacov alebo uskutočnené v tom istom účtovnom období posudzovať ako významné, ak ich hodnota v súhrne presiahne 10% hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.
K § 220gb
Publicita významnej obchodnej transakcie
Ustanovenie § 220gb ods. 1 OBZ predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2007/36/ES v platnom znení sama nie je v normatívnom texte výslovná pokiaľ ide o požiadavku ako majú členské štáty zabezpečiť, „aby spoločnosti verejne oznamovali významné transakcie so spriaznenými osobami“. Nakoľko sa v ďalšom texte neuvádza napr. konkrétny odkaz na „zverejnenie v zmysle čl. 16 ods. 5 smernice 2017/1132
3
“ alebo na uverejnenie iným spôsobom, je pre predkladateľa istou výkladovou pomôckou spresnenie vyplývajúce z recitálu 44 preambuly smernice 2017/828, ktoré príkladmo uvádza okrem uverejnenia oznámenia na webovom sídle
-12-
spoločnosti aj zabezpečenie šírenia informácií o významnej obchodnej transakcii aj využitím iných ľahko dostupných prostriedkov, tak aby akcionári, veritelia, zamestnanci a iné zainteresované strany boli informovaní o možných vplyvoch takýchto transakcií na „hodnotu“ spoločnosti ... a mohli lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou a napadnúť transakciu, a to aj právnou cestou. Uvedené spresnenie podľa predkladateľa teda necháva členským štátom voľnosť vo výbere prostriedku avšak s podmienkou, že musí ísť o taký prostriedok, ktorý zaručí minimálny stupeň objektivity a kvality definovaný smernicou čo sa týka zverejneného obsahu, okruhu osôb ako aj času zverejnenia (tu predkladateľ sleduje najmä záujem na dostupnosti samotného návrhu významnej obchodnej transakcie pre tretie strany stojace mimo spoločnosti, teda sleduje sa záujem na dostatočnej ochrane práv a oprávnených záujmov veriteľov, zamestnancov a iných zainteresovaných strán). V podmienkach Slovenskej republiky je možné sledovaný cieľ zabezpečiť jedine požiadavkou
▪na uloženie listiny do zbierky listín a následným zverejnením oznámenia o uložení listiny do zbierky listín v Obchodnom vestníku a/alebo
▪na zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii a celého obsahu návrhu významnej obchodnej transakcie v Obchodnom vestníku.
Uvedená úprava je konceptom, ktorý už v súčasnosti OBZ pozná, a to konkrétne pri návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností (bližšie pozri § 218a ods. 6 OBZ). V neposlednom rade je tento príbuzný aj úprave podľa § 59a OBZ, ktorá rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52). Predkladateľ sa takto snažil zabezpečiť aj potrebnú jednotnosť v úprave príbuzných režimov v OBZ.
Uloženie oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom (napr. návrhom zmluvy) v zbierke listín (ako aj následné zverejnenie oznámenia o uložení listiny v Obchodnom vestníku) a/alebo zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom ako takým v Obchodnom vestníku budú oslobodené spod poplatkovej povinnosti. Úprava teda nezaloží dodatočný náklad v podobe súdneho alebo správneho poplatku pre spoločnosť. Spoločnosť bude samozrejme môcť, bez potreby výslovného odkazu v zákone, po uložení oznámenia spolu s návrhom transakcie do zbierky listín (a/alebo zverejnením oznámenia spolu s návrhom transakcie v Obchodnom vestníku) uverejniť oznámenie aj na svojom webovom sídle.
K ustanoveniu § 220gb ods. 2 písm. d) OBZ a povinnej obsahovej náležitosti oznámenia považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že pojem „hodnota transakcie“ je potrebné vykladať široko, podľa názoru predkladateľa ňou nemá byť napr. len hodnota zabezpečeného záväzku, ale aj všetky náklady, ktoré spoločnosti poskytnutím zábezpeky vznikli, či už priame alebo nepriame (ako napr. poistenie, náklady úveru, poplatky s tým spojené atď.).
K ustanoveniu § 220gb ods. 2 písm. e) OBZ a povinnej obsahovej náležitosti oznámenia uvádza predkladateľ (na základe pripomienky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania), že v prvom rade pôjde v danom prípade o informácie umožňujúce zhodnotiť možné vplyvy transakcie na „hodnotu“ spoločnosti ... teda informácie, ktoré pomôžu lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou (pre spoločnosť ako takú, jej akcionárov, vrátane menšinových akcionárov) a prípadne by mohli byť rozhodné pre posúdenie, či sa domáhať ochrany práv a oprávnených záujmov aj súdnou cestou. Nakoľko ani samotný čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení neobsahuje ich bližší popis alebo výpočet, nepristúpil k tomuto ani predkladateľ vzhľadom na obavu, že taký popis alebo výpočet by mohol (aj pri najlepšej vôli predkladateľa) zúžiť všeobecne vymedzený rozsah ustanovenia a založiť nesprávnu transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení. V konečnom dôsledku typ, resp. druh informácií, ktoré sa budú v oznámení
-13-
v zmysle daného písmena uvádzať, bude vždy závislý od povahy konkrétnej transakcie, a v tomto rozsahu by sa mal aj posudzovať.
Ustanovenie § 220gb ods. 3 OBZ predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ako také upravuje požiadavku na zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii medzi dcérskou spoločnosťou verejnej akciovej spoločnosti na jednej strane pod podmienkou, že ju táto uzaviera s osobou spriaznenou s verejnou (materskou) akciovou spoločnosťou. V danom prípade sa budú teda ustanovenia o publicite významnej obchodnej transakcie aplikovať tak, že verejná akciová spoločnosť (ako materská spoločnosť) uloží oznámenie o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom do zbierky listín a/alebo ho zverejní v Obchodnom vestníku, a to napriek tomu, že sa daná listina nebude týkať priamo nej. Súd založí listinu v zbierke listín do spisu vedenom pre materskú verejnú akciovú spoločnosť. Dcérska spoločnosť, ktorá uzatvára významnú obchodnú transakciu, pritom nemusí byť verejnou akciovou spoločnosťou, prípadne vôbec nemusí ísť ani o akciovú spoločnosť, nakoľko smernica 2007/36/ES v platnom znení neobsahuje v čl. 2 legálnu definíciu pre pojem „dcérska spoločnosť“, ani v konkrétnom čl. 9c ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení túto osobitne neurčuje napr. odkazom na požiadavku „plného vlastníctva“ tak ako tomu je v prípade podľa čl. 9c ods. 6 písm. a) smernice 2007/36/ES v platnom znení. Materská verejná akciová spoločnosť bude teda musieť sledovať a vyhodnocovať či transakcie jej dcéry (ktorá je definovaná prostredníctvom odkazu na ustanovenie § 220ga ods. 5 a kritérium „kvalifikovanej účasti“) napĺňajú definičné znaky významnej obchodnej transakcie a či zmluvný partner jej dcéry je jej spriaznenou osobou tak, aby splnila povinnosť jej právnou normou uloženú. V tomto rozsahu je možné konštatovať, že toto konkrétne ustanovenie nepriamo prelomilo pravidlo o obmedzenej osobnej pôsobnosti príslušných ustanovení len na verejné akciové spoločnosti, nakoľko je to však požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení, je dané ustanovenie nevyhnutné pre zabezpečenie úplnej a správnej transpozície smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Dopad ustanovenia a s tým súvisiaca administratívna záťaž je do istej miery korigovaná výnimkami podľa § 220gc ods. 1 a 3 OBZ (transakcie v rámci bežného obchodného styku a osobitné typy výnimky) a oslobodením daných úkonov spod poplatkovej povinnosti.
K § 220gc
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 5 a 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko regulácia významných obchodných transakcií so sebou prinesie istú administratívnu záťaž a z nej vyplývajúce finančné dopady, sú z režimu schvaľovania valným zhromaždením a ukladania oznámenia o významnej obchodnej transakcie a jej návrhu do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vylúčené tie významné transakcie, ktoré bude verejná akciová spoločnosť uzatvárať v rámci bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok, ktoré zohľadňujú obvyklé podmienky na trhu, ako aj podmienky, za ktorých spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Podmienky pre posúdenie, či v danom prípade spĺňa významná obchodná transakcia požiadavky pre udelenie výnimky, bude povinná prijať dozorná rada spoločnosti, táto bude aj na pravidelnej báze (najmenej raz ročne) posudzovať, či významné obchodné transakcie, pri ktorých sa uplatnila výnimka bežného obchodného styku, podmienky pre udelenie výnimky aj naozaj spĺňali. Dozorná rada spoločnosti bude o svojich výstupoch z posúdenia informovať valné zhromaždenie v súlade s § 201 ods. 1 OBZ.
Ustanovenie § 220gc ods. 1 písm. b) až e) OBZ predstavujú transpozíciu čl. 9c ods. 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorá poskytuje členským štátom možnosť vyňať
-14-
(alebo umožniť spoločnostiam vyňať)10 spod režimu schválenia transakcie valným zhromaždením spoločnosti a ukladania oznámenia významnej obchodnej transakcie spolu s jej návrhom do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vybrané prípady, ktoré či už vzhľadom na osobitný charakter spriaznenej osoby, existujúci osobitný právny režim alebo osobitný charakter transakcie, nepredstavujú pre spoločnosť, jej akcionárov, veriteľov, zamestnancov alebo iné zainteresované strany nebezpečenstvo úniku „hodnôt“ patriacich do majetku spoločnosti.
Vo vzťahu k výnimke podľa § 220gc ods. 1 písm. b) OBZ je potrebné uviesť, že táto sa aplikuje len na banky, pobočky zahraničných bánk a zahraničné banky. Môže sa zdať, že normatívny text ustanovenia s uvedeného výpočtu vynechal pobočky zahraničných bánk, tieto sú však obsiahnuté už v samotnom pojme „banka“, a to vzhľadom na legislatívnu skratku zavedenú v § 60 ods. 1 druhá veta OBZ.
Vo vzťahu k § 220gc ods. 3 OBZ sa osobitným predpisom rozumie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES11, konkrétne jeho čl. 17.
K § 220gd
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu článku 14b smernice 2007/36/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý ukladá členským štátom, aby stanovili pravidlá, pokiaľ ide o opatrenia ... uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice a ... všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. V rozsahu novej právnej úpravy významných obchodných transakcií verejnej akciovej spoločnosti teda ide o opatrenie, ktoré má v rovine súkromnoprávnej predstavovať na jednej strane dostatočne odstrašujúci prostriedok a na druhej strane zároveň právny nástroj zabezpečujúci reálne prinavrátenie „majetkových hodnôt“ späť do majetkovej podstaty spoločnosti.
Ako sa uvádza už skôr v tomto odôvodnení, bolo snahou predkladateľa zohľadniť pri tvorbe nových ustanovení režimy vecne príbuzné a už existujúce v národnej právnej úprave. Nemôže byť teda prekvapením ani koncept ustanovenia § 220gd, ktorý je zhodný s konceptom podľa § 59a ods. 7 OBZ, ktorý rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52). Cieľom sledovaným ustanovením § 59a ods. 7 OBZ a v zmysle novej úpravy aj ustanovením § 220gd OBZ je zjednodušiť dôkaznú situáciu žalobcu (v zásade akcionára, vrátane menšinového akcionára) v spore o „prinavrátení uniknutých majetkových hodnôt späť do majetkovej podstaty spoločnosti“. V nadväznosti na prípadnú výčitku k možnosti prinavráteniu „hodnôt“ prostredníctvom aplikácie § 194 ods. 5 OBZ považuje predkladateľ za potrebné zdôrazniť, že rovnako ako v prípade § 59a OBZ (v znení pred zmenou vykonanou zákonom č. 87/2015 Z. z.), sa tento inštitút (prinavrátenia prostriedkov prostredníctvom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie) v praxi ukazuje ako zdĺhavý, dôkazne komplikovaný a problematický. Zákonodarca v rámci novely

10 Predkladateľ vyhodnotil a posúdil, že v záujme zabezpečenia naplnenia cieľa sledovaného danou právnou úpravou, je potrebné upraviť príslušné výnimky priamo v zákone, bez možnosti prenesenia tejto možnosti na spoločnosti ako také; uvedené by viedlo k zneprehľadneniu úpravy pre akcionárov, veriteľov, zamestnancov a iné zainteresované strany a spochybneniu dosiahnutia sledovaného cieľa. Taktiež by založilo podľa nášho názoru potrebu prijať pravidlá po vzore ustanovenia čl. 9c ods. 5 smernice 2007/36/ES v platnom znení, a teda primerane definovať interné pravidlá pre posúdenie transakcií ako spĺňajúce kritériá pre udelenie výnimky, určiť orgán príslušný pre ich aplikáciu a posudzovanie transakcií a povinnosť informovať (minimálne) akcionárov o aplikovaných výnimkách.
11 Pozri bližšie Ú. v. EU L 173, 12.6.2014, s.1.
-15-
OBZ vykonanej zákonom č. 87/2015 Z. z. už skôr vyjadril záujem a presvedčenie, že v súvislosti s ustanovením § 59a ako následok nepostačuje zodpovednostný následok člena štatutárneho orgánu za škodu vyplývajúci z § 194 OBZ, ale zaviedol priamo povinnosť „prinavrátenia“ hodnoty „neúčinného“ plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení súčasne so solidárnym ručiteľským záväzkom členov štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia „neúčinného“ plnenia. Tento bol naviac ešte rozšírený aj o ručenie tých členov štatutárnych orgánov, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo vedieť mohli. Na základe uvedeného obchodná spoločnosť nemusí preukazovať, že by jej v dôsledku porušenia § 59a OBZ vznikla škoda, ale iba nesplnenie povinnosti vrátiť plnenie v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení.
Úpravou ručenia však nie je dotknutý nárok na zodpovednosť za škodu spôsobenú nevymáhaním záväzku vrátiť poskytnuté plnenie. Rozlišovanie medzi ručením a zodpovednosťou za škodu bude mať význam pri rozdielnom premlčaní týchto nárokov. Kým ručenie ako akcesorický a subsidiárny vzťah závisí od pôvodného vzťahu aj čo do premlčania, pri zodpovednosti za škodu bude premlčanie tohto nároku prebiehať samostatne, v zmysle pravidla obsiahnutého v § 398 OBZ.
Uvedený režim považuje predkladateľ za dostatočne účinný a spôsobilý naplniť ním sledovaný účel.
K bodu 11 (§ 768r)
Prechodné ustanovenia majú vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov.
K bodu 12 (príloha k zákonu č. 513/1991 Z. z.)
Aktualizuje a rozširuje sa transpozičná príloha OBZ o novoimplementovanú smernicu. Zároveň predkladateľ v súvislosti s prijatím smernice 2017/1132
3
aktualizoval transpozičnú prílohu OBZ v zmysle vypustenia odkazov a citácií smerníc, ktoré boli smernicou 2017/1132
3
zrušené vrátane ich novelizačných smerníc. Konkrétny výpočet právne záväzných aktov EÚ, pri ktorých dochádza k vypusteniu odkazu sa nachádza v prílohe III smernice 2017/1132.
3
K Čl. II (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov)

K Sadzobníku správnych poplatkov VIII. Časť Finančná správa a obchodná činnosť, Položka 149a, Oslobodenie
K zverejňovaniu oznámenia v Obchodnom vestníku bude dochádzať
▪v dôsledku uloženia listiny do zbierky listín obchodného registra, ktoré je všeobecne oslobodené od poplatkovej povinnosti, prípadne
▪v dôsledku žiadosti o zverejnenie oznámenia spolu s celým znením návrhu príslušnej významnej obchodnej transakcie v Obchodnom vestníku, ktoré bude rovnako oslobodené od poplatkovej povinnosti, a to vzhľadom na záujem na zabezpečení informovanosti vybraných subjektov (akcionárov, veriteľov, zamestnancov a iné zainteresované strany) bez neodôvodneného zvyšovania administratívnej záťaže.
-16-
K Čl. III (Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších

predpisov)

K bodu 1 a 2 (§ 28 ods. 5)
Navrhuje sa úprava § 28 ods. 5 za účelom zvýšenia právnej istoty majiteľov cenných papierov, centrálneho depozitára, jeho klientov a účastníkov, nakoľko zo súčasného ustanovenia § 28 nie je jednoznačne zrejmé, kto má právo na podanie príkazu na registráciu pozastavenia práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom alebo na registráciu zrušenia tohto práva vzťahujúci sa na celú emisiu cenných papierov. Napríklad v praxi môže nastať situácia, že navrhovateľ práva výkupu podľa § 118i by musel podávať jednotlivo príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať vo vzťahu ku každému jednému účtu majiteľa, na ktorom sú evidované vykupované cenné papiere. V prípade, že cieľová spoločnosť (emitent) má tisícky minoritných akcionárov (najmä z kupónovej privatizácie), mohlo by to spôsobiť nadbytočnú administratívnu ako aj finančnú záťaž navrhovateľa, centrálneho depozitára a jeho členov. Navrhovaná úprava § 28 ods. 5 jednoznačne stanovuje, že príkaz emitenta na registráciu pozastavenia práva nakladať a jeho zrušenie by sa aj v prípade uplatnenia práva výkupu vzťahoval na celú emisiu vykupovaných cenných papierov, a teda by sa v nadväznosti na to uplatnilo ustanovenie § 104 ods. 4, v zmysle ktorých by navrhovateľ podával len jeden príkaz v centrálnom depozitári, ktorý následne zablokuje celú emisiu cenných papierov, ktoré sú predmetom výkupu, a to tak vo svojej evidencii ako aj v evidencii člena/účastníka.
K bodu 3 (§ 78 a 78a)
K § 78
Transpozícia čl. 3g smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujúceho zásady zapájania správcov aktív, ktoré upravujú spôsob ako správca aktív začleňuje výkon práv akcionárov do svojej investičnej stratégie a ako sa zapája do správy a riadenia spoločností, ktoré má v spravovanom portfóliu, vrátane spolupráce s ostatnými akcionármi a zainteresovanými stranami (stakeholder), vrátane zástupcov zamestnancov. Tiež sa stanovuje spôsob informovania o uplatňovaní týchto zásad a definujú sa niektoré súvisiace pojmy z čl. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení, najmä správca aktív a inštitucionálny investor.
K § 78a
Ustanovením sa transponuje čl. 3i smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý stanovuje povinnosti pre správcu aktív poskytovať na ročnej báze inštitucionálnemu investorovi, s ktorým uzavrel dojednania o investovaní správy o rizikách spojených s investíciami, o zložení portfólia, o obrate a nákladoch na obrat portfólia, využívaní zastupujúcich poradcov, ich politike požičiavania cenných papierov, či a ako sú prijímané investičné rozhodnutia na základe hodnotenia strednodobej až dlhodobej výkonnosti vrátane nefinančnej výkonnosti akciovej spoločnosti, do ktorej sa investuje, a o tom, či a aké konflikty záujmov sa vyskytli v súvislosti so zapájaním správcov aktív a ako ich správcovia aktív riešili.
-17-
K bodu 4 (§ 104 ods. 4 písm. f))
Podľa aktuálnej právnej úpravy musí cieľová spoločnosť (emitent) podať príkaz na registráciu prechodu podľa § 118i ods. 8 jednotlivo vo vzťahu ku každému účtu majiteľa, na ktorom sú evidované vykupované cenné papiere s tým, že tieto príkazy musí navrhovateľ jednotlivo podať u centrálneho depozitára a u jednotlivých jeho členov/účastníkov. V prípade, že cieľová spoločnosť (emitent) má tisícky minoritných akcionárov (najmä z kupónovej privatizácie), ktorých účty majiteľov sú vedené v evidencii centrálneho depozitára ako aj v evidencii viacerých členov/účastníkov, spôsobuje to zbytočnú administratívnu ako aj finančnú záťaž navrhovateľa aj centrálneho depozitára a jeho členov, nakoľko navrhovateľ by musel podať až tisícky príkazov, čo by mohlo neprimerane zvýšiť náklady navrhovateľa za služby spojené s uplatnením práva výkupu.
Navrhovaná úprava § 104 ods. 4 ako aj súvisiaca úprava § 118i ods. 8 by celý proces uplatnenia práva výkupu výrazne urýchlila a finančne zlacnila, nakoľko navrhovateľ by hromadne podal všetky príkazy na registráciu prechodu vykúpených cenných papierov len v centrálnemu depozitárovi, ktorý by následne hromadne vykonal odpísanie týchto cenných papierov z účtov tak vo svojej evidencii ako aj v evidencii člena/účastníka a pripísal ich na účet nadobúdateľa (t. j. navrhovateľa) v príslušnej evidencii.
K bodom 5 a 6 (§ 105c)
Doterajšie znenie § 105c upravuje prepojenie centrálnych depozitárov len v prípade centrálnych depozitárov so sídlom na území Slovenskej republiky (vzhľadom na pojem centrálneho depozitára v § 99 ods. 1, pričom doterajší § 105c nerieši možné prepojenie so zahraničným centrálnym depozitárom z členského štátu. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/201212 je však potrebné za „prepojenie centrálnych depozitárov“ považovať aj prepojenie centrálneho depozitára so zahraničným centrálnym depozitárom. V tejto súvislosti a aj v záujme právnej istoty dotknutých subjektov sa zároveň navrhuje doplnenie kolíznej normy (o rozhodnom práve) v rámci doplnenia nového odseku 2 do § 105c. Podľa doterajšej právnej úpravy nebolo zrejmé, podľa akého právneho poriadku by sa spravovali vzájomné právne vzťahy centrálneho depozitára a zahraničného centrálneho depozitára.
K bodu 7 (§ 107o)
Transpozícia čl. 3a až 3f smernice 2007/36/ES v platnom znení ustanovujúcich povinnosti osôb, ktoré vedú účty cenných papierov (sprostredkovatelia) pri identifikovaní akcionárov, prenos informácií potrebných na výkon práv akcionára od emitentov k akcionárom a povinnosti sprostredkovateľov pri zjednodušení výkonu práv akcionárov. Definícia pojmu „sprostredkovateľ“ podľa čl. 2 nové písm. d) smernice 2007/36/ES v platnom znení vymedzuje len kategórie inštitúcií oprávnených na poskytovanie špecifických služieb spojených so správou a úschovou cenných papierov a vedenie účtov cenných papierov pre akcionárov, čo zodpovedá vedľajšej investičnej službe podľa § 6 ods. 2 písm. a), teda úschova a správa finančných nástrojov, vrátane držiteľskej správy. Pokiaľ ide o zahrnutie úverových inštitúcií medzi správcov aktív, podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je úverovou inštitúciou podľa č. 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 o

12 Pozri: Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).
-18-
prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v platnom znení13 banka so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť a ktorá má bankové povolenie. Preto je v § 107o uvedená ako sprostredkovateľ iba banka s oprávnením na poskytovanie vedľajšej služby podľa § 6 ods. 2 písm. a), čím z definície pojmu „sprostredkovateľ“ vyníma tie banky, ktoré takéto oprávnenie nemajú. Zavedenie povinnosti smernice pre banky, ktoré nevedú účty cenných papierov nemá zmysel a neboli by vykonateľné, čo je uvedené aj v recitáli 8 smernice 2017/828.
Pokiaľ ide o informácie o totožnosti akcionárov smernica 2007/36/ES v planom znení vyžaduje, aby akciová spoločnosť získala taký rozsah informácií, aby ich bola schopná identifikovať a aby s nimi mohla komunikovať. Uvedené informácie by mali obsahovať aspoň meno a kontaktné údaje akcionára, najmä adresu pobytu, e-mailovú adresu, v prípade právnickej osoby, jej identifikačné číslo, alebo ak jej nebolo identifikačné číslo pridelené, jedinečný identifikačný kód, ako napríklad identifikátor právnickej osoby (kód LEI), a počet akcií, ktoré akcionár vlastní, a ak to spoločnosť vyžaduje, aj kategórie alebo druhy vlastnených akcií a dátum ich nadobudnutia.
V zmysle čl. 3a ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení majú členské štáty možnosť uplatniť ustanovenia o identifikácií akcionárov v prípade spoločností so sídlom na ich území, aby sa požiadavky na identifikáciu akcionárov podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení vzťahovali len na akcionárov s určitým percentuálnym podielom akcií alebo hlasovacích práv, ktorý však nesmie prekročiť 0,5 %. Spôsob vedenia evidencie cenných papierov v Slovenskej republike, keď sú akcie vedené priamo na účtoch Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. alebo jeho členov (tzv. direct holding system) už v súčasnosti umožňuje poskytnutie informácií emitentom a akcionárom na základe § 107 v rozsahu, ktorý z väčšej časti už teraz vyhovuje požiadavkám smernice. V zásade sú požiadavky smernice 2007/36/ES v platnom znení adresované pre systémy s prevažujúcim systémom nepriamej držby akcií (tzv. indirect holding system), ktorý je v Slovenskej republike síce zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov umožnený, ale v praxi sa využíva veľmi málo. Teda aplikovanie požiadaviek v zmysle smernice 2007/36/ES v platnom znení na všetkých akcionárov by predstavovalo neprimerané administratívne zaťaženie tuzemských sprostredkovateľov s minimálnym reálnym dopadom na zlepšenie postavenia akcionárov oproti súčasnému stavu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa navrhujeme, aby Slovenská republika uplatnila danú výnimku v plnom rozsahu.
Vo vzťahu k § 107o ods. 18 považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že tak ako v predchádzajúcich obdobných prípadoch, Národná banka Slovenska vykoná notifikáciu podľa § 107o ods. 18 druhá veta bezodkladne po publikácii tohto zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, najneskôr však bezodkladne po 10. júni 2019.
K bodu 8 (§ 118i ods. 8)
Úprava súvisiaca s bodom 4.
K bodu 9 (§ 159a)
V ustanovení sa transponuje čl. 3j smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý ustanovuje povinnosť pre zastupujúceho poradcu pre hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení akciových spoločností so sídlom v Slovenskej republike obchodovaných na regulovanom trhu

13 Pozri bližšie Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
-19-
v EU zverejniť odkaz na kódex právania, ktorým sa spravuje a podávať správy o jeho uplatňovaní, ďalej sa zavádza povinnosť bezplatného sprístupnenia týchto informácií (za účelom informovania svojich klientov na webovom sídle), informácií o svojej činnosti súvisiacich s prípravou analýz, rád a odporúčaní.
Keďže zastupujúci poradca (poradca pre hlasovanie) vykonáva činnosti pre akcionára v súvislosti s jeho hlasovaním na valnom zhromaždení, ani nepodlieha registrácii alebo povoleniu Národnej banky Slovenska, nemal by výkon tejto činnosti podliehať dohľadu ako v prípade finančných inštitúcií.
K bodu 10 (§ 173zd)
Navrhuje sa legislatívna úprava presunu nezaradených účtov majiteľov z centrálneho depozitára na člena centrálneho depozitára. Uvedený proces vyplýva z Koncepcie rozvoja kapitálového trhu, schválenej vládou Slovenskej republiky 23. apríla 2014. Predmetná koncepcia smeruje k modernizácii infraštruktúry kapitálového trhu a prechodu centrálneho depozitára na plný členský princíp. Prechod na plný členský princíp bol postupný a veľká časť majetkových účtov ešte zostáva vedená centrálnom depozitára ako tzv. nezaradené účty. Ich majitelia sú prevažne fyzické osoby, ktoré štandardne na vyspelých kapitálových trhoch nemajú účty vedené priamo v centrálnom depozitáre, je potrebné uskutočniť presun cenných papierov z nezaradených účtov majiteľov na účty majiteľov vedené u členov centrálneho depozitára.
Zároveň stanovuje možnosť presunúť zaknihované cenné papiere z nezaradeného účtu na základe rozhodnutia ich majiteľa na jeho majetkový účet, ktorý má zriadený u ktoréhokoľvek člena centrálneho depozitára. Tento presun cenných papierov má byť bezplatný, aby sa tým podnietilo využitie práva majiteľa presunúť dané cenné papiere na majetkový účet majiteľa zriadený u člena centrálneho depozitára.
V prípade, ak do vysporiadania vzťahov v centrálnom depozitári, ktorého evidenciu bude preberať iný centrálny depozitár v nedôjde k zrušeniu všetkých nezaradených účtov majiteľov, centrálny depozitár prevedie zostávajúcu časť týchto nezaradených účtov a súvisiacej evidencie na člena nástupníckeho centrálneho depozitára, a to najneskôr ku dňu zániku povolenia na činnosť.
Člen nástupníckeho centrálneho depozitára, ktorý bude viesť účty majiteľa k zaknihovaným cenným papierov pôvodne vedených na nezaradených účtoch majiteľov, bude povinný evidovať zaknihované cenné papiere na majetkových účtoch cenných papierov
Za účelom vyššej transparentnosti procesu súvisiaceho so zrušením nezaradených účtov cenných papierov sa zavádza tiež povinnosť pre člena nástupníckeho centrálneho depozitára zverejniť oznámenie o prevzatí evidencie súvisiacej s nezaradenými účtami cenných papierov a dátume, od ktorého vedie majetkové účty majiteľov cenných papierov pôvodne vedených na nezaradených účtoch majiteľov.

K bodu 11 (príloha k zákonu č. 566/2001 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-20-
K Čl. IV (Zákon č. 650/2004 Z. z. z o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 33a)
Transpozícia čl. 3g a 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vo vzťahu k doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, ktorú sú podľa čl. 2 písm. e) považované za inštitucionálnych investorov na účely smernice.
V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodržiavať zásady zapájania podľa § 78 zákona o cenných papieroch vo vzťahu k akciám v majetku v dôchodkovom fonde, ak ide o akcie prijaté k obchodovaniu na regulovanom trhu a stanoveným spôsobom o týchto zásadách informovať.
Odsek 3 ustanovuje akým spôsobom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná informovať o hlavných prvkoch svojej stratégie investovania do kapitálových cenných papierov pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
Odseky 4 a 5 v súlade s čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujú povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v prípade, ak v jej mene investuje správca aktív. Podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení by vzťah so správcom aktív mal byť upravený dvojstranným zmluvným dojednaním a doplnková dôchodková spoločnosť má povinnosť hlavné prvky dojednania so správcom aktív bezplatne sprístupniť verejnosti na webovom sídle. Vzhľadom na špecifické postavenie doplnkových dôchodkových fondov v podmienkach Slovenskej republiky, pri ktorých sa investovanie vykonáva na obdobných princípoch ako v prípade bežných fondov kolektívneho investovania, je potrebné upraviť za akých okolnosti sa uplatňujú požiadavky čl. 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení na investovanie v mene doplnkového dôchodkového fondu. Ak by sa z povinnosti podľa čl. 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vykladali tak, že by sa to týkalo prípadov, že by napr. doplnkový dôchodkový fond (inštitucionálny investor podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení) kupoval do svojho portfólia fond kolektívneho investovania, ktorý vytvorila a ktorý spravuje správcovská spoločnosť (čo je v súčasnosti bežnou praxou), tak povinnosti definované v čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení by boli nevykonateľné. V portfóliách fondov kolektívneho investovania sa nachádza viacero finančných nástrojov a nie je možné, aby správcovská spoločnosť v tomto prípade zosúlaďovala svoju investičnú stratégiu a rozhodnutia s profilom a trvaním doplnkového dôchodkového fondu, ktorý tvorí len časť portfólia. Fondy kolektívneho investovania ako aj doplnkové dôchodkové fondy konajú v rámci svojej investičnej stratégie a v súlade s dokumentmi fondov (prospekt, štatút), pričom do svojich portfólií kupujú finančné nástroje, ktoré zapadajú do ich stratégie. Preto bolo potrebné osobitným ustanovením spresniť, že § 78a ods. 2 sa v prípade doplnkových dôchodkových fondov má uplatňovať len na prípady delegovania celého portfólia na správcu aktív v prípade zverenia (delegovania) riadenia portfólia a nie na prípady bežnej kúpy fondu kolektívneho investovania do portfólií fondov doplnkových dôchodkových fondov.
Odsek 6 ustanovuje spôsob akým doplnková dôchodková spoločnosť sprístupňuje verejnosti požadované informácie.
K bodu 2 (príloha č. 2 k zákonu č. 650/2004 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-21-
K Čl. V (Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších

predpisov)

K bodu 1 (§ 46 ods. 4)
Transpozícia čl. 3g smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujúceho zásady zapájania správcov aktív, za ktoré sa v zmysle čl. 2 písm. e) smernice 2007/36/ES v platnom znení považuje aj správcovská spoločnosť s povolením na spravovanie štandardných fondov, správcovská spoločnosť s povolením na spravovanie alternatívnych investičných fondov, samosprávny investičný fond, ktorý je alternatívnym investičným fondom (ak nespadá pod výnimku podľa čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61 EU o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/201014) alebo samosprávny investičný fond, ktorý je štandardným fondom. Na tieto správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy sa vzťahujú povinnosti týkajúce sa zásad zapájania správcov aktív podľa § 78 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších zákonov.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť upraviť stratégiu uplatňovania hlasovacích práv vyplýva pre správcovské spoločnosti z už platného § 46 zákona, je potrebné vzhľadom na čl. 1 ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení upraviť aj vzťah zásad zapájania správcov aktív k tejto stratégii. Keďže zásady zapájania obsahujú konkrétnejšie pravidlá ako stratégia, uplatňovania hlasovacích práv, mali by správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy inkorporovať tieto nové prvky do už existujúcich stratégií.
K bodu 2 (§ 48 ods. 12)
Ustanovením sa transponuje čl. 3i smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Stanovenie povinností pre správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy dodržiavať povinnosti správcu aktív poskytovať inštitucionálnemu investorovi, s ktorým uzavrel dojednania, informácie o súlade jeho investičnej stratégie s dojednaniami, ktorých súčasťou sú riziká spojené s investovaním, portfóliách, nákladoch a obratoch portfólií v rozsahu podľa § 78a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení tohto zákona.
K bodu 3 (príloha č. 1 k zákonu č. 203/2011 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.

14 Pozri: Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1)
-22-
K Čl. VI (Zákon č. 39/2015 Z. z. poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších zákonov)

K bodu 1 (§ 64a)
Transpozícia čl. 3g a 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vo vzťahu k poisťovniam a zaisťovniam vykonávajúcich činnosť v oblasti životného poistenia, ktorú sú podľa čl. 2 písm. e) smernice 2007/36/ES v platnom znení považované za inštitucionálnych investorov na účely smernice.
V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť poisťovne a zaisťovne dodržiavať zásady zapájania podľa § 78 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov vo vzťahu k akciám v príslušných portfóliách ich aktív, ak ide o akcie prijaté k obchodovaniu na regulovanom trhu a stanoveným spôsobom o týchto zásadách informovať.
Odsek 3 ustanovuje akým spôsobom je poisťovňa a zaisťovňa, doplnková dôchodková spoločnosť povinná informovať o hlavných prvkoch jej stratégie investovania do kapitálových cenných papierov pri investovaní jej príslušných portfólií aktív.
Odseky 4 a 5 v súlade s čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujú povinnosti poisťovne a zaisťovne v prípade, ak v jej mene investuje správca aktív. Podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení má byť vzťah so správcom aktív mal byť upravený dvojstranným zmluvným dojednaním a poisťovňa a zaisťovňa má povinnosť hlavné prvky dojednania so správcom aktív bezplatne sprístupniť verejnosti na webovom sídle, spôsobom ustanoveným v odseku 6. V zmysle čl. 3h ods. 3 smernice 2007/36/ES v platnom znení sa umožňuje alternatívne zverejnenie týchto informácií v správe o solventnosti a finančnom stave.
K bodu 2 (príloha č. 2 k zákonu č. 39/2015 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-23-
K Čl. VII (Účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na stanovený transpozičný termín, a to na 1. júna 2019 s osobitným určením účinnosti vo vzťahu k novelizačnému čl. III bod 7 (§ 107o), a to vo väzbe na osobitný transpozičný termín k čl. 3a, 3b a 3c smernice 2007/36/ES v platnom znení (viď čl. 2 ods. 1 tretí pododsek smernice 2017/828) a vo väzbe na nadobudnutie účinnosti vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1212, ktorým sa stanovujú minimálne požiadavky na vykonávanie ustanovení smernice. Predmetné vykonávacie nariadenie je uplatniteľné od 03. septembra 2020.
Bratislava, 6. marca 2019
Peter Pellegrini v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Gábor Gál v.r.
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky