Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 113/2018 Z. z. 154/2019 účinný od 01.07.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka

1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
280/2017
Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 113/2018 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2019.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je potreba reflektovať zistenia auditov Európskej komisie, ktoré majú dopad na vnútroštátnu právnu úpravu a vyžadujú úpravu niektorých ustanovení tak, aby bola garantovaná maximálna miera ochrany práv a právom chránených záujmov žiadateľov a potenciálnych žiadateľov v každej fáze uchádzania sa o príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Navrhovaná úprava sa týka úpravy dvojkolového systému výberu žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a rozsahu práv žiadateľov pri uplatnení obrany voči každému negatívnemu rozhodnutiu, zjednoznačnenia existujúceho legislatívneho textu v oblasti finančného riadenia ako aj vytvorenie priestoru pre zníženie administratívnej záťaže žiadateľa v etape posudzovania projektových zámerov. Cieľom je reflektovať aj na potrebu úpravy osobitostí programov cezhraničnej spolupráce, ktoré vyplynuli z implementačnej praxe aplikácie nariadenia Rady (EÚ) č. 1299/2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
2
Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
280/2017
Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 113/2018 Z. z.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-

Termín začiatku a ukončenia PPK
Nebolo potrebné uskutočniť

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
január 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
marec 2019


2.Definícia problému

Súčasná právna úprava v zákone č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje dvojkolový systém výberu ŽoNFP, ktorý je založený na princípe pozitívnej a negatívnej hodnotiacej správy, ktorú žiadateľ následne predkladá spolu so ŽoNFP v konaní o ŽoNFP, pričom spôsob zohľadnenia typu hodnotiacej správy je predpokladaný priamo zákonom č. 292/2014 Z. z. a ďalej podrobnejšie uvedený v Systéme riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov. Z auditu Európskej komisie vyplynulo, že je potrebné upraviť existujúce nastavenie tak, aby pre prípad, že žiadateľ nemá k dispozícii nástroje na obranu voči vydanému typu hodnotiacej správy, nemal výsledok posudzovania projektového zámeru žiaden vplyv na konanie o ŽoNFP, výsledkom ktorého je schválenie alebo neschválenie ŽoNFP. Úprava smeruje aj k odstráneniu administratívnej záťaže žiadateľa v konaní o ŽoNFP v tom zmysle, že v prípade dvojkolového postupu nebude potrebné v nasledujúcom konaní predkladať výsledok predchádzajúceho posudzovania, pretože ním poskytovateľ disponuje. V aktuálnom nastavení sa takéto zjednodušenie nenachádza.
V aktuálnej právnej úprave nie je možné podať odvolanie proti rozhodnutiu o neschválení ŽoNFP, ak nie je možné žiadosť schváliť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených vo výzve. Podľa zistení auditov Európskej komisie je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré umožnia žiadateľom využiť riadny opravný prostriedok voči všetkým rozhodnutiam o neschválení, vrátane rozhodnutia o neschválení ŽoNFP z dôvodu nedostatočnej finančnej alokácie.
Podľa nariadeniam Rady (EÚ) č. 1299/2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa
3

Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja je postavenie spoločného monitorovacieho výboru príslušného programu kľúčové. Na toto osobité postavenie je potrebné reagovať v právnej úprave zákona č. 292/2014 Z. z. aj tým, že sa do jeho ustanovení, konkrétne vo vzťahu k rozhodnutiu o schválení žiadosti, premietne osobitné postavenie spoločného monitorovacieho výboru pre príslušný program a ním prijímaných rozhodnutí počas realizácie aktivít projektu.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je potreba reflektovať zistenia auditov Európskej komisie, ktoré majú dopad na vnútroštátnu právnu úpravu a vyžadujú úpravu niektorých ustanovení tak, aby bola garantovaná maximálna miera ochrany práv a právom chránených záujmov žiadateľov a potenciálnych žiadateľov v každej fáze uchádzania sa o príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Navrhovaná úprava sa týka úpravy dvojkolového systému výberu žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej ako „ŽoNFP“) a rozsahu práv žiadateľov pri uplatnení obrany voči každému negatívnemu rozhodnutiu, zjednoznačnenia existujúceho legislatívneho textu v oblasti finančného riadenia ako aj vytvorenie priestoru pre zníženie administratívnej záťaže žiadateľa v etape posudzovania projektových zámerov. Cieľom je reflektovať aj na potrebu úpravy osobitostí programov cezhraničnej spolupráce, ktoré vyplynuli z implementačnej praxe aplikácie nariadenia Rady (EÚ) č. 1299/2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6.Vykonávacie predpisy


☐ Áno

☒ Nie


7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.


8.Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne

Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

4
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

10.Poznámky
Predkladaným materiálom sa pozitívne ovplyvnia administratívne náklady žiadateľov o nenávratný finančný prostriedok, nakoľko sa odstraňuje administratívna záťaž žiadateľa v tom zmysle, že v prípade dvojkolového postupu nebude potrebné v nasledujúcom konaní predkladať výsledok predchádzajúceho posudzovania, pretože ním poskytovateľ disponuje. Pozitívnym faktom je aj skutočnosť, že sa zužuje počet prípadov, kedy nie je prípustné odvolanie voči rozhodnutiu o žiadosti o NFP.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Tibor Barna, vedúci oddelenia koordinácie subjektov, odbor metodiky a koordinácie subjektov, sekcie centrálny koordinačný orgán, Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

12.Zdroje

Bezpredmetné

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

-
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
5
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
280/2017
Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v

pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 113/2018 Z. z.
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)
Čl. 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349 zmluvy o fungovaní Európskej únie.
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.05.2014) v
6
platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) .
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.
Rozhodnutie Rady z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (2007/435/ES) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v platnom znení (Ú. v. EÚ L 250, 23.09.2009).Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 31.07.2006).
Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev v platnom znení.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 08.03.2014) v platnom znení.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1970/2015 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1974/2015 z 8. júla 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 stanovuje frekvencia a formát správ o nezrovnalostiach, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond.
7
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005]
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005]
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
Nebolo začaté konanie.
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne
8
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1

Úpravou sa precizuje legislatívny text s ohľadom na článok II.
K bodu 2

Úpravou sa precizuje legislatívny text.
K bodu 3

Vzhľadom na to, že pojem „žiadateľ“ sa používa aj pre osobu predkladajúcu projektový zámer na základe výzvy na predkladanie projektových zámerov podľa § 18, rozširuje sa zákonná definícia v uvedenom zmysle.
K bodu 4

Podmienky implementačnej praxe ukázali, že ustanovenie v časti, ktorá sa navrhuje vypustiť, spôsobuje zbytočné komplikácie pre flexibilitu poskytovateľa potrebnú na realizáciu operačného programu a môže pôsobiť obštrukčne aj vo vzťahu k oprávnenosti výdavkov pri zmene operačného programu podľa článku 65 ods. 9 alebo podľa článku 96 ods. 11 nariadenia Rady (EÚ) č. 1303/2013.
K bodu 5 a 6

Úpravy vykonané v § 19 ods. 6 a 8 zákona sú dôvodom úpravy aj v § 18 zákona v nadväznosti na to, že posudzovanie projektového zámeru nie je konaním. Bolo preto potrebné komplexne upraviť postup poskytovateľa pri posudzovaní projektového zámeru v prípade, ak žiadateľ neodstráni pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti projektového zámeru, na odstránenie ktorých ho vyzval poskytovateľ, alebo sa nevyjadrí vôbec. Odstránením primeraného použitia § 20 sa tak odstraňuje prepojenie medzi konaním a posudzovaním projektového zámeru. Výsledok posudzovania projektového zámeru prináša odpovede pre žiadateľa týkajúce sa kvality projektového zámeru a pripravenosti podať kvalitnú žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Posudzovanie projektového zámeru a jeho výsledok nesmie mať taký vplyv na následné konanie o žiadosti, voči ktorému by sa nemohol žiadateľ účinne brániť, napríklad podaním niektorého z opravných prostriedkov voči rozhodnutiu v konaní o žiadosti.
K bodu 7

Dôvodom úpravy ustanovenia je vytvorenie priestoru pre zníženie administratívnej záťaže žiadateľa. Ak poskytovateľ, ktorý vyhlasuje výzvu, sám vydáva hodnotiacu správu, nie je potrebné, aby mu ju žiadateľ v rámci konania o žiadosti opäť predkladal, pretože ňou disponuje. Ak hodnotiacu správu vydáva iná právnická osoba, napríklad sprostredkovateľský orgán, riadiaci orgán môže vo výzve určiť aj taký spôsob overenia splnenia podmienky poskytnutia príspevku, ktorá bude zahŕňať predloženie hodnotiacej správy ako prílohy žiadosti, ak konanie o žiadosti bude viesť tento riadiaci orgán.
K bodom 8 a 9

V nadväznosti na závery auditu Európskej komisie sa upravuje dvojkolový proces výberu tak,
9
aby obsah hodnotiacej správy nemal a nemohol mať žiaden vplyv na výsledok konania o žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Účel hodnotiacej správy sa prejavuje v podobe možnosti poskytnúť budúcemu žiadateľovi prípadné odporúčania a vyjadrenia k projektovému zámeru, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu kvality žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ako aj v tom, že ak je určená ako povinná príloha žiadosti o nenávratný finančný príspevok, bez podania projektového zámeru zo strany budúceho žiadateľa nie je možné úspešne sa zúčastniť následného konania o žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
K bodu 10

Dopĺňa sa nová úprava reflektujúca na vykonávanie verejnej moci elektronicky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Dopĺňané znenie vychádza z úpravy náležitostí rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
K bodu 11

V nadväznosti na závery auditu Európskej komisie sa zužuje počet prípadov, kedy nie je prípustné odvolanie voči rozhodnutiu o žiadosti o nenávratný finančný príspevok. V zmysle navrhovanej zmeny je možné podať odvolanie aj voči rozhodnutiu o neschválení, ktoré bolo vydané výlučne na základe nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve alebo vo vyzvaniach.
K bodu 12

Doplnenie nového druhu rozhodnutia, voči ktorému nie je prípustné odvolanie, vyplýva z nového ustanovenia § 23 ods. 3 a je ním vyvolanou zmenou.
K bodu 13

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na zmeny vykonané novelizačnými bodmi 14 a 15.
K bodu 14

V ustanovení § 23 odsek 2 a 3 sa upravujú spôsoby, akým štatutárny orgán poskytovateľa rozhoduje v odvolacom konaní. Štatutárny orgán poskytovateľa ako odvolací orgán má po doplnení odseku 3 právomoc odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť, rozhodnutie zmeniť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť poskytovateľovi na nové prejednanie a rozhodnutie, ak sú na to splnené dôvody uvedené v odseku 3. Hoci sa uprednostňuje taký postup, aby všade, kde je to možné, odvolací orgán rozhodol vo veci samej (podľa odseku 2), v niektorých prípadoch nie je z dôvodu hospodárnosti, stavu, v akom sa vec nachádza, prípadne z iných dôvodov, ktoré boli zistené v odvolacom konaní, vhodné uplatniť právomoc odvolacieho orgánu podľa odseku 2 a je potrebné uprednostniť postup podľa odseku 3.
K bodu 15

Z dôvodov vyplývajúcich z implementačnej praxe bolo potrebné rozšíriť možnosti zastavenia odvolacieho konania aj z iných dôvodov ako len z dôvodu späťvzatia odvolania. Podľa novej úpravy, ak štatutárny orgán poskytovateľa v odvolacom konaní dôjde k záveru, že je splnený ktorýkoľvek dôvod na zastavenie konania uvedený v § 20 zákona, odvolacie konanie zastaví. V praxi tak pôjde aj o prípady, kedy nie je možné pokračovať v odvolacom konaní pre nečinnosť žiadateľa predložiť žiadané podklady, ktoré sú nevyhnutné na overenie splnenia podmienok poskytnutia príspevku, v dôsledku čoho nie je možné splnenie niektorej podmienky overiť, a teda pretrvávajú pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti ŽoNFP.
10
K bodu 16

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na zmeny vykonané novelizačnými bodmi 14 a 15.
K bodu 17

Pôvodná úprava obsiahnutá v § 25 ods. 6 zákona bola vypustená z dôvodu svojej nadbytočnosti voči všeobecnej úprave obsiahnutej v § 43c Občianskeho zákonníka, ktorá väčšmi vyhovuje potrebám implementačnej praxe na strane poskytovateľa aj žiadateľa. Nové znenie tohto ustanovenia reaguje na dosiaľ neupravenú situáciu, kedy počas trvania zmluvy, na základe ktorej prijímateľ realizuje svoj projekt, dôjde k splynutiu prijímateľa s poskytovateľom (napríklad v dôsledku zániku rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie poskytovateľa, ktorá bola prijímateľom), a teda dôjde k uplatneniu právneho následku uvedeného v § 584 Občianskeho zákonníka o zániku práva aj záväzku v dôsledku splynutia veriteľa a dlžníka. Nové ustanovenie využíva možnosť uvedenú v § 584 Občianskeho zákonníka, podľa dikcie ktorého in fine záväzok nezanikne, ak tak výslovne ustanovuje zákon. Vzhľadom na zložitosť právneho vzťahu upraveného zmluvou a súčasnú existenciu právoplatného rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, navrhovaná úprava predstavuje právne súladné vyriešenie novovzniknutej situácie, ktorá poskytuje právnu istotu všetkým zúčastneným subjektom, neohrozí plnenie cieľov projektu a oprávnenosť výdavkov projektu.
K bodu 18

Dôvodom doplnenia odseku 8 v § 27 je dosiahnutie takej zákonnej úpravy, ktorá by jasným spôsobom upravila a umožnila kontrahovanie veľkých projektov na národnej úrovni už vo fáze schvaľovania veľkého projektu zo strany Európskej komisie. V praxi to znamená kontrahovať tieto projekty na národnej úrovni ihneď po predložení Žiadosti k veľkému projektu na nezávislé posúdenie kvality (tzv. IQR - Independent Quality Review of project v zmysle čl. 102 všeobecného nariadenia) a informovaní EK o tom, že nezávislým expertom boli predložené všetky príslušné informácie k veľkému projektu na posúdenie. Predmetná zmena bola umožnená modifikovaním čl. 102 všeobecného nariadenia Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady EÚ, Euratom 2018/1046 z 18. júla 2018 (tzv. „OMNIBUS“), ktorého cieľom bolo umožniť členským štátom zahrnúť výdavky do žiadosti o platbu od momentu predloženia Žiadosti k veľkému projektu na nezávislé posúdenie kvality.
K bodom 19 a 21

V implementačnej praxi programov cezhraničnej spolupráce, ktoré vykazujú veľké množstvo špecifík v porovnaní s inými operačnými programami a pre svoju úspešnú realizáciu sú nútené v plnej miere zohľadňovať aj postupy aplikované v partnerskej krajine, sa vyskytli situácie, kedy je nevyhnutné mať možnosť reagovať na určitú situáciu až počas realizácie projektu, a to v priamej nadväznosti na rozhodnutie spoločného monitorovacieho výboru príslušného programu, ktorého postavenie je v týchto programoch kľúčové v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1299/2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Konkrétnym prípadom je situácia, kedy spoločný monitorovací výbor príslušného programu rozhodne o navýšení alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre projekt počas realizácie aktivít projektu nad rámec vydaného rozhodnutia. Za účelom zachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, ako aj v záujme právnej ochrany žiadateľa, je nevyhnutné, aby premietnutie neskorších rozhodnutí spoločného monitorovacieho výboru pre príslušný program prijatých počas realizácie aktivít
11
projektu, malo svoj základ v rozhodnutí o schválení žiadosti vo forme odkladacej podmienky a súčasne, aby takto formulovaná podmienka bola výlučne v prospech žiadateľa.
K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na zmeny vykonané novelizačnými bodmi 14 a 15.
K bodu 22

Vzhľadom k podnetom z praxe ako aj s cieľom zjednotenia právnej úpravy s § 20 ods. 4 písm. e) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa rozširujú dôvody, kedy sa v prípadoch osobitného zreteľa, tzn. v prípadoch, kedy by mohlo dôjsť k vyšetreniu daných porušení, nepredkladá správa o zistenej nezrovnalosti ani v prípade priestupku, resp. iného správneho deliktu.
K bodu 23

Dôvodom úpravy ustanovenia je skutočnosť, že za riešenie nezrovnalostí (pod ktoré spadá aj sprístupňovanie správ o zistených nezrovnalostiach) je podľa § 37 ods. 15 zodpovedný poskytovateľ a nie certifikačný orgán.
K bodom 24 a 25

Úpravou sa precizuje legislatívny text v nadväznosti na zmenu § 41 a novú úpravu § 41a zákona zákonom č. 93/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
292/2014 Z. z.
o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K bodu 26

Úpravou sa precizuje legislatívny text.
K bodu 27

Úpravou sa dopĺňa chýbajúci vnútorný odkaz v predvetí na rozhodnutie podľa § 41 a 41a. V nadväznosti na toto doplnenie sa precizuje znenie písm. a), ktoré sa v doterajšom znení nevzťahuje v plnom rozsahu na rozhodnutia podľa § 41 a 41a. Povinnosť správcu pohľadávky z príspevku oznámiť dlžníkovi, že eviduje voči nemu pohľadávku sa považuje za splnenú zaslaním žiadosti o vrátenie. V prípade pohľadávky z rozhodnutia podľa § 41 a 41a sa oznamovacia povinnosť považuje za splnenú zaslaním rozhodnutia správneho orgánu. V písmene b) sa vedením osobitnej evidencie všetkých pohľadávok rozumie ich vedenie v systéme ITMS 2014+ a ISUF.

K bodu 28

Úpravou sa precizuje legislatívny text.
K bodu 29

V odsekoch 1 až 3 sa precizuje legislatívny text doplnením odkazu na relevantné právne predpisy (zákon, nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 a osobitné predpisy upravujúce kontrolu vo vzťahu k orgánom podľa zákona), ktoré upravujú ďalšie činnosti alebo povinnosti orgánov podľa zákona, pri ktorých môže dochádzať k spracúvaniu osobných údajov pre rôzne účely. Dopĺňajú sa kompetencie orgánov podľa tohto zákona spracúvať osobné údaje zamestnancov orgánov podľa tohto zákona, osôb v zmluvnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu (napr. splnomocnenec, prokurista) a iných osôb, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh. Uvedené súvisí
12
najmä s implementáciou operačných programov, spoluprácou orgánov podľa tohto zákona s inými orgánmi, kontrolnou činnosťou, auditnou činnosťou a vývojom a používaním informačného monitorovacieho systému.
V odseku 2 sa navyše explicitne uvádza ako príklad v rámci rozsahu spracúvaných osobných údajov údaj týkajúci sa uznania viny za trestné činy, a to aj v nadväznosti na osobitné vyčlenenie tejto kategórie údaju v zmysle čl. 10 nariadenia (EÚ) č. 2016/679.
V odseku 3 sa navyše zavádza zrkadlovo aj povinnosť právnických osôb poskytovať údaje zo svojich informačných systémov. Zároveň sa dopĺňa odkaz na príklady osobitných predpisov upravujúcich informačné systémy, z ktorých orgány podľa zákona najčastejšie potrebujú údaje za účelom overenia plnenia podmienok poskytnutia príspevku v zmysle výzvy a zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
V odseku 4 sa oprávnenie prijímateľov a partnerov poskytnúť osobné údaje za účelom preukázania oprávnenosti výdavkov projektu mení na povinnosť poskytnúť tieto údaje. Ďalej sa rozširuje okruh dotknutých osôb na dodávateľa a subdodávateľa projektu ako aj iné osoby, spracúvanie osobných údajov ktorých je nevyhnutné pre prijímateľa alebo partnera za účelom realizácie projektu. Uvedenou zmenou sa zjednoduší a efektívnejšie upraví určenie vhodného právneho základu pre prijímateľa alebo partnera na spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb, ktoré prichádzajú do súvislosti s projektom (napr. údaje uvedené v ponukách neúspešných uchádzačov v obstarávaní v rámci projektu, osobné údaje zamestnancov, ktorých platy sú spolufinancované v rámci projektu). Rozšírenie okruhu osôb je potrebné aj z dôvodu riadneho zabezpečenia ochrany finančných záujmov EÚ. Rozširuje sa aj okruh subjektov, ktorým majú byť zo strany prijímateľa alebo partnera poskytnuté osobné údaje, a to pôvodne len z poskytovateľa na orgány podľa zákona (napr. v spojení s oprávneniami a činnosťami uvedenými v § 5 ods. 5, § 6 ods. 3, § 10 ods. 4, § 30 ods. 3 zákona).
V odseku 5 sa precizuje legislatívny text uvedením odkazu na nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, ktoré upravuje ďalšie povinnosti poskytovateľa, pri ktorých môže dochádzať k spracúvaniu osobných údajov pre rôzne účely. Ďalej sa rozširuje okruh subjektov, ktorým je poskytovateľ povinný v nadväznosti na ich činnosť (najmä kontrolu alebo audit) poskytnúť osobné údaje. Ide najmä o Najvyšší kontrolný úrad SR, Úrad vládneho auditu (zväčša ako spolupracujúci orgán v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona) a Protimonopolný úrad SR.
Vypúšťa sa potreba súhlasu dotknutej osoby na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Preukázanie bezúhonnosti fyzických osôb je pre potreby poskytovania príspevku nevyhnutné najmä vo fáze konania o žiadosti a/alebo konania o opravných prostriedkoch a/alebo pri implementácii projektu a následnej kontrole alebo audite. Dotknutými osobami môžu byť najmä budúci žiadateľ, žiadateľ a jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, prokurista alebo osoba splnomocnená zastupovať budúceho žiadateľa a žiadateľa v konaní o žiadosti. Ide teda o osoby spojené s projektom a s eminentným záujmom na poskytnutí príspevku. Doterajšie znenie zákona nerieši napr. situáciu späťvzatia súhlasu dotknutej osoby. Podľa doterajšej dikcie zákona by v prípade späťvzatia takéhoto súhlasu a povinnosti likvidácie týchto osobných údajov mohol mať poskytovateľ dôkaznú núdzu preukázať správnosť svojho postupu podľa tohto zákona pri vyhodnotení plnenia podmienky poskytnutia príspevku týkajúcej sa bezúhonnosti po takomto späťvzatí voči kontrolným alebo auditujúcim subjektom, ako aj voči súdu.
Orgány definované v rámci § 47a ods. 1 sú oprávnené získať informáciu o bezúhonnosti budúceho žiadateľa, žiadateľa, prijímateľa, partnera alebo osôb konajúcich v ich mene
13
prostredníctvom elektronickej komunikácie s Generálnou prokuratúrou SR alternatívnymi spôsobmi. Prvoradým je komunikácia prostredníctvom informačného monitorovacieho systému podľa § 49 tohto zákona, alebo prostredníctvom iných informačných systémov verejnej správy (napr.
www.oversi.sk
).
K bodom 30 a 31

Navrhovanou úpravou sa spolu s navrhovanou úpravou v čl. II definuje povinnosť pre Pôdohospodársku platobnú agentúru zabezpečovať časť informačného monitorovacieho systému, ktorá je využívaná pri poskytovaní dotácii podľa zákona 280/2017 Z. z.. Povinnosť zabezpečovať časť informačného monitorovacieho systému zahŕňa najmä financovanie, obstaranie a projektové riadenie zmien informačného monitorovacieho systému a spoluprácu so správcom informačného monitorovacieho systému ohľadne úprav informačného monitorovacieho systému súvisiacich s poskytovaním dotácii podľa zákona 280/2017 Z. z.. Ustanovenie § 6 ods. 2 písmeno d) touto povinnosťou nie je dotknuté, to znamená že jediný správca informačného monitorovacieho systému je Centrálny koordinačný orgán, ktorý plní aj úlohy súvisiace s prevádzkou tohto systému. Platobná agentúra je oprávnená na použitie informačného monitorovacieho systému na administráciu dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu platobnou agentúrou podľa zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozšírenie využitia informačného monitorovacieho systému na účely administrácie dotácií sa aplikuje vzhľadom na opätovné použitie komponentov a funkcionalít najmä integrácií informačného monitorovacieho systému na iné informačné systémy. Využívanie komponentov a funkcionalít informačného monitorovacieho systému zjednoduší administráciu dotácií.
K bodu 32

V odsekoch 1 až 3 sa reaguje na zmeny v posudzovaní projektových zámerov a zohľadňovanie výsledku posudzovania v konaní o žiadosti (§ 18 a § 19 zákona). Prechodnými ustanoveniami sa umožňuje poskytovateľom dokončiť posudzovanie projektových zámerov podľa pôvodných predpisov v prípade, ak výzva bola vyhlásená do 30. júna 2019. Súčasne sa v odsekoch 2 a 3 vytvárajú automatické prevodové mostíky medzi výsledkami posudzovania projektových zámerov a konaním o žiadosti tak, aby vo výsledku, t. j. po aplikácii prechodných ustanovení (priamo zo zákona), bol postup poskytovateľa v súlade so závermi auditu Európskej komisie a súčasne nebolo potrebné meniť alebo rušiť výzvu vyhlásenú podľa § 17 zákona, ktorá predpokladá dvojkolový proces výberu žiadostí. Konkrétne sa v odseku 2 umožňuje podanie žiadosti o poskytnutie NFP aj tým žiadateľom, u ktorých došlo k zastaveniu posudzovania projektového zámeru z dôvodov uvedených v § 20 zákona. V odseku 3 sa vylučuje, aby sa v konaní o žiadosti po 1. júli 2019 aplikovali také podmienky poskytnutia príspevku, ktoré by boli v rozpore s predpismi účinnými po 1. júli 2019. Konkrétne môže ísť o zohľadnenie následkov tzv. negatívnej hodnotiacej správy, neopravenie nedostatkov z prvého kola v žiadosti o poskytnutie NFP a ďalšie. Podrobnosti týkajúce sa postupov poskytovateľa budú uvedené v Systéme riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov, resp. v metodickom výklade Centrálneho koordinačného orgánu.
Pre čo najširšie použitie postupu podľa zmeneného § 32 ods. 2 zákona sa v odseku 4 umožňuje aplikácia tejto možnosti aj v už schválených projektoch, ak sa prípadné budúce rozhodnutia spoločného monitorovacieho výboru pre príslušný program predpokladali v odôvodnení rozhodnutia o schválení žiadosti.
14
K čl. II
Navrhovanou právnou úpravou sa spolu s úpravou v čl. I v § 49 ods. 7 definuje povinnosť pre Pôdohospodársku platobnú agentúru zabezpečovať časť informačného monitorovacieho systému, ktorá je využívaná pri poskytovaní dotácii podľa zákona 280/2017 Z. z.. Povinnosť zabezpečovať časť informačného monitorovacieho systému zahŕňa najmä financovanie, obstaranie a projektové riadenie zmien informačného monitorovacieho systému a spoluprácu so správcom informačného monitorovacieho systému definovaným § 6 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ohľadne úprav informačného monitorovacieho systému súvisiacich s poskytovaním dotácii. Právna úprava umožňuje použitie informačného monitorovacieho systému na administráciu dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu platobnou agentúrou podľa § 12 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom úpravy týkajúcej sa spracovania osobných údajov o žiadateľoch o dotáciu a možnosti vyžadovania osobných údajov a iných údajov z informačných systémov iných právnických osôb a výpisu z registra trestov je umožniť využiteľnosť potrebných komponentov a funkcionalít najmä integrácií informačného monitorovacieho systému v rozsahu nevyhnutnom na účel konania a rozhodovania o týchto dotáciách.
K čl. III
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2019.
Bratislava 6. marca 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Richard Raši v. r.
podpredseda vlády
Slovenskej republiky
pre investície a informatizáciu