Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 154/2001 účinný od 01.12.2021 do 31.12.2021
| Platnosť od: | 28.04.2001 |
| Účinnosť od: | 01.12.2021 |
| Účinnosť do: | 31.12.2021 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Štátne orgány, Prokuratúra |
Legislatívny proces k zákonu 432/2021
Legislatívny proces k zákonu 154/2001
-
Vládny návrh zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)
K predpisu 432/2021, dátum vydania: 26.11.2021DÔVODOVÁ SPRÁVAA.Všeobecná časťVláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej len „návrh zákona“).Návrh zákona predstavuje realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024 v oblasti disciplinárnej právomoci Najvyššieho správneho súdu, ako aj realizáciu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2021.Návrh zákona bol vypracovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky za aktívnej účasti zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenskej komory exekútorov, Notárskej komory Slovenskej republiky, mimovládneho sektora a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.Predkladaný návrh zákona je potrebné vnímať v širšom kontexte reformných zámerov v oblasti justície a iných reformných zmien za účelom obnovy dôvery občanov v právny štát. Ústavnou reformou realizovanou ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“), bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“). Podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy bude disponovať disciplinárnou právomocou voči sudcom, prokurátorom a ak tak ustanoví zákon, aj voči iným osobám, disponovať práve najvyšší správny súd.V nadväznosti na vyššie uvedené a v kontexte novej ústavnoprávnej úpravy prestala byť aktuálna súčasná právna úprava disciplinárnej právomoci a disciplinárneho konania voči jednotlivým právnickým povolaniam, ktorá je upravená v osobitných predpisoch, menovite voči sudcom, prokurátorom a iným osobám, ktoré sa predkladateľ rozhodol podriadiť pod disciplinárnu právomoc novozriadeného najvyššieho správneho súdu prostredníctvom tohto návrhu zákona. Rovnako tak aj samotná dikcia čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy naznačuje, že zákonodarca cielene vytvoril priestor pre vznik predkladaného návrhu zákona, ktorý má nahradiť súčasnú nekonzistentnú právnu úpravu a zaviesť jednotnú úpravu disciplinárneho konania tak, aby bola v súlade s platným znením ústavy. Okrem toho je ústavnoprávnym základom pre vypracovanie návrhu zákona aj čl. 143 ods. 2 ústavy.Cieľom návrhu zákona je preto upraviť a zjednotiť procesnú úpravu disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov pred najvyšším správnym súdom. Zároveň príde k odstráneniu súčasného neefektívneho, v mnohých prípadoch až nefunkčného stavu disciplinárnych konaní.Východiská pre návrhu zákonaPlatná právna úprava disciplinárneho konania je charakteristická najmä svojou výraznou roztrieštenosťou. Takáto nekompaktná právna úprava definuje rôzne osobité procesy, prostredníctvom ktorých môžu vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči svojim členom stavovské orgány jednotlivých právnických profesií. Výrazné rozdielnosti sa týkajú najmä návrhových oprávnení, spôsobu kreovania a zloženia orgánu, ktorý vykonáva disciplinárnu2právomoc a postupu v disciplinárnom konaní. Pôvodný zámer zákonodarcu zveriť disciplinárnu právomoc jednotlivým právnickým stavom tak, aby tieto stavy práve prostredníctvom zverenej právomoci mohli autonómne regulovať správanie svojich členov a v prípade potreby aj vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť, sa v aplikačnej praxi neosvedčil a vykazoval v mnohých prípadoch nefunkčnosť či nedostatočnú pružnosť reagovať na podnety na začatie disciplinárneho konania.Vzhľadom na tento dlho pretrvávajúci neželaný stav je riešením práve predložený návrh zákona, ktorý zjednocuje procesné pravidlá disciplinárneho konania pre viaceré právnické profesie a disciplinárnu právomoc zveruje do rúk sudcom z povolania spolu s reprezentantmi stavu, ktorého je disciplinárne stíhaný členom – prísediaci disciplinárnych senátov. Navrhované zloženie disciplinárnych senátov zaručuje potrebnú mieru transparentnosti disciplinárneho konania a výrazne upevňuje reprezentatívnosť a legitimitu členov disciplinárneho senátu. Cieľom predloženej právnej úpravy nie je čiastočne odobrať právomoc stavom nad svojimi členmi a tým prejaviť nedôveru zo strany výkonnej a zákonodarnej moci s úmyslom degradovať postavenie jednotlivých stavov, ktoré reprezentujú právnické povolania. Práve naopak, predložený návrh zákona predpokladá úzku kooperáciu medzi najvyšším správnym súdom a orgánmi, ktoré reprezentujú jednotlivé právnické stavy. Dotknuté stavovské organizácie budú disponovať návrhovým oprávnením, s využitím ktorého budú navrhovať svojich zástupcov ako nezávislých prísediacich do disciplinárnych senátov. Jednotlivé stavovské organizácie budú mať aj naďalej významnú rolu pri dotváraní pravidiel profesionálneho správania. Pravidlá profesionálneho správania však treba vnímať ako formu prevencie pred samotným porušením pravidiel či zákona, zatiaľ čo disciplinárne konanie a uloženie disciplinárnych opatrení je forma sankcie zo strany štátu za porušenie zákona pri výkone verejnej moci. Etika spolu s profesionálnym správaním tvorí samotný základ disciplinárneho konania. Zároveň funkčný a pružný systém disciplinárny konania výrazne napomôže k tomu, aby predstavitelia jednotlivých profesií brali profesionálne správanie vážne.Ústava spolu so zákonmi by mala upravovať postavenie disciplinárne obvineného, disciplinárne konanie a uloženie disciplinárnych opatrení tak, aby sa predišlo nejednoznačnému výkladu pri aplikácií, čo potvrdzuje aj bod 19 Magny charty sudcov. Predkladateľ má za to, že len jednoznačná, celistvá a dôkladne koncipovaná právna úprava môže viesť k právnej istote subjektov, ktorí sa môžu ocitnúť v postavení disciplinárne obvineného, ale rovnako tak aj k právnej istote subjektov s oprávnením podať návrh na začiatok disciplinárneho konania. Takáto právna úprava zamedzí možnému obchádzaniu alebo zneužívaniu práva a v prípade porušenia noriem explicitne ustanoví, ako má orgán s dostatočnou legitimitou postupovať, o takom porušení rozhodovať a ukladať zaň sankcie.Spoločná právna úprava disciplinárneho konania pre vybrané právnické profesie je dôležitá aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti a posilneniu dôvery v právny štát. Súčasná situácia stavu dôvery občanov Slovenskej republiky v spravodlivosť a samotné vymáhanie práva v praxi nie je práve lichotivá. Z posledného prieskumu vyplýva, že až 72% občanov neverí v justíciu a v právny štát, čo Slovensko stavia na druhu pozíciu s najhorším výsledkom v celej Európskej únii. Práve etické kódexy správania pri výkone verejných funkcií s efektívnym disciplinárnym konaním v prípade ich porušenia treba chápať ako prejav vôle vzbudzovať dôveru občanov v inštitúcie. Na dosiahnutie dobrej reputácie, zvýšenia dôveryhodnosti, rešpektu a zlepšenia celkového obrazu stavu inštitúcií nemožno ignorovať etické požiadavky. Dôvera občanov v sudcov, prokurátorov, notárov či súdnych exekútorov pri výkone verejnej moci spočíva v tom, že ich správanie je etické a zákonné.3Pri koncipovaní návrhu zákona, ktorým sa bude spravovať disciplinárne konanie, predkladateľ dbal najmä na efektívnosť a transparentnosť disciplinárneho konania so značným dôrazom na rešpekt k úradu osôb, na ktoré sa disciplinárny poriadok vzťahuje. Predkladateľovým primárnym cieľom bolo, aby navrhovaná právna úprava poskytovala všetky záruky potrebné k tomu, aby bolo právo na spravodlivý proces riadne dodržané počas celého disciplinárneho konania. Uvedené je potrebné vnímať aj v kontexte pomerne nedávnej minulosti, kedy vysokí predstavitelia justície prostredníctvom zneužívania disciplinárnych konaní perzekuovali nepohodlných sudcov, a preto predkladateľ dospel k názoru, že prílišné uzatváranie sa jednotlivých stav „do seba“ bez možnosti vonkajšej kontroly môže byť nebezpečné pre samotných členov daného stavu. Vyňatie disciplinárnej právomoci z pôsobnosti jednotlivých právnických stavov tak prispeje aj k predchádzaniu zneužívania disciplinárneho konania v budúcnosti.Návrh zákona má oporu v práve Európskej únie a aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako tak je v súlade aj s odporúčaniami Rady ministrov členských štátov. Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach (ako napríklad Sidabras a Džiautas proti Litve, Pitkevich proti Rusku, Pellegrin proti Taliansku) konštatoval, že osobitý súdny režim je prípustný v prípade osôb, ktorých práca má charakter verejnej služby. Jedná sa o prípady, kedy daná osoba koná ako „verejná moc“, pričom je zodpovedná za ochranu verejného záujmu alebo záujmu iných orgánov verejnej moci. Práve podľa kľúča, ktorý uviedol Európsky súd pre ľudské práva vo vyššie uvedených rozhodnutiach, vybral predkladateľ právnické profesie, nad ktorými bude mať disciplinárnu právomoc najvyšší správny súd.Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je nosnou úpravou čl. I, ktorý upravuje samotné disciplinárne konanie.Z hľadiska systematiky je najvhodnejšie vytvoriť unifikovanú procesnú úpravu konania a rozhodovania najvyššieho správneho súdi v disciplinárnych veciach v podobe samostatného zákona. Nejaví sa ako účelné ju koncentrovať do existujúcich procesných predpisov (napr. Správny súdny poriadok), a ani ju replikovať v statusových zákonoch (zákon o sudcoch a prísediacich, zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, Exekučný poriadok a Notársky poriadok).Z hľadiska koncepčného nastavenia disciplinárneho poriadku je návrh zákona spracovaný na základe existujúcich procesných úprav uplatňovaných pri disciplinárnom stíhaní sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov. Pre platnú právnu úpravu, z ktorej návrh zákona vychádza, je charakteristická určitá miera roztrieštenosti, aj keď na strane druhej, možno identifikovať prvky, ktoré sú spoločné pre všetky dotknuté osobitné predpisy. Návrh disciplinárneho poriadku je vo svojej podstate syntézou týchto procesných úprav.Špecifickou črtou právnych úprav – najmä vo vzťahu k disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov a notárov – je, že časť otázok procesného charakteru je riešená v interných predpisoch komôr. Od tohto konceptu sa upúšťa, čo vo výsledku povedie k tomu, že časť právnej úpravy pôvodne obsiahnutá v interných predpisov bude povýšená na úroveň zákonnej úpravy tak ako je tomu v prípade sudcov a prokurátorov (napríklad otázka zahladenia disciplinárneho postihu v prípade notárov je riešená výlučne v podzákonnej úprave).Návrh zákona je koncipovaný výlučne ako procesný predpis a jeho ambíciou nie je sústreďovať doň hmotnoprávnu úpravu, ktorá teda naďalej zostáva súčasťou statusových zákonov. Hmotnoprávnou úpravou v tomto prípade netreba rozumieť len úpravu jednotlivých4skutkových podstát disciplinárnych deliktov a disciplinárnych sankcií, ale aj otázky ako zánik disciplinárnej zodpovednosti, či zahladenie disciplinárneho postihu, ktoré naďalej zostávajú súčasťou statusových zákonov.Napriek tomu, že návrh zákona je pomerne podrobný pri normovaní samotného disciplinárneho konania, zostáva zachovaná subsidiarita použitia vybraných ustanovení Trestného poriadku v disciplinárnom konaní.Disciplinárne konanie pred najvyšším správnym súdom je koncipované ako návrhové konanie a je nastavené primárne ako jednostupňové konanie, pričom odvolanie bude prípustné len proti disciplinárnemu rozhodnutiu, ktorým sa ukladá najprísnejšia sankcia spočívajúca v odvolaní z funkcie. Súčasne sa pripúšťa obnova konania.Disciplinárnu zodpovednosť bude vyvodzovať najvyšší správny súd prostredníctvom senátov, ktoré sa v zákone nazývajú ako disciplinárne senáty. Zloženie disciplinárnych senátov sa navrhuje v pomere 3:2, pričom ide o troch sudcov najvyššieho správneho súdu (z ktorých je jeden predsedom senátu), a ďalej z dvoch prísediacich, ktorí sú z nesudcovského prostredia, t.j. buď prokurátori, súdni exekútori alebo notári, či iné osoby z právnického prostredia podľa toho, kto je disciplinárne obvineným. Návrh zákona taktiež reflektuje existujúcu úpravu v otázkach nezlučiteľnosti niektorých funkcií s pozíciou v disciplinárnom senáte, tak ako to poznajú statusové predpisy v súčasnosti.Návrh zákona je v čl. I rozdelený do piatich častí. V prvej časti sú sústredené všeobecné ustanovenia. V druhej časti je úprava kreovania disciplinárnych senátov. V tretej časti sú sústredené ustanovenia o samotnom disciplinárnom konaní. Vo štvrtej časti je osobitná úprava rozhodovania o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Piata časť je vyhradená pre spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.V nasledujúcich novelizačných článkoch sa menia a dopĺňajú súvisiace zákony. Tieto zákony regulovali disciplinárne konanie pre jednotlivé právnické profesie a preto bolo nevyhnutné ich znenie upraviť tak, aby reflektovalo zmenu ústavy a vôľu predkladateľa zjednotiť úpravu pre viaceré právnické profesie, ktoré budú podľa predloženého návrhu zákona podliehať disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu. Okrem toho návrh zákona vyvoláva potrebu novelizácie aj iných súvisiacich predpisov. Vo výsledku sa návrhom zákona novelizujú tieto zákony:-Trestný poriadok,-zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov-zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov-zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov-zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov-zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,-zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,5-zákon č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.Podrobné odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy sa nachádza v osobitnej časti dôvodovej správy.Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. decembra 2021 s výnimkou ustanovení, ktoré upravujú kreovanie databáz prísediacich sudcov disciplinárnych senátov, u ktorých sa navrhuje účinnosť 15. novembra 2021, a to z dôvodu, aby sa mohol proces ustanovenia prísediacich sudcov spustiť čo najskôr.Návrh zákona predpokladá vydanie dvoch vykonávacích predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré budú upravovať odmeny pre prísediacich disciplinárnych senátov a náhradu paušálnych trov disciplinárneho konania. Návrhy týchto vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladaného materiálu a budú po jeho schválení parlamentom predmetom samostatného legislatívneho procesu.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušnej analýze.Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 17. augusta 2021. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 25. augusta 2021.6B.Osobitná časťK čl. IK § 1V súvislosti so zverením disciplinárnej právomoci nad vybranými právnickými profesiami novozriadenému najvyššiemu správnemu súdu vystala požiadavka aktualizovať doterajšiu právnu úpravu disciplinárnych konaní tak, aby reflektovala túto skutočnosť. Dôvody, ktoré zákonodarcu viedli k prijatiu týchto významných zmien právnej úpravy, sú obsiahnuté vo všeobecnej časti dôvodovej správy. V zásade však možno konštatovať, že kľúčovým ustanovením pre tvorbu a stanovenie pôsobnosti preloženého návrhu zákona je čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy. Zo samotnej dikcie čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy vplýva, že najvyšší správny súd bude rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov, pričom tento výpočet nie je taxatívny. Prostredníctvom zvolenej formulácie „ak tak ustanoví zákon, aj iných osôb“ ústava vytvára priestor nielen pre zverenie aj iných právnických profesií pod disciplinárnu právomoc najvyššieho správneho súdu, ale najmä predpokladá zákonnú úpravu, ktorou sa bude disciplinárne konanie spravovať.Pri úvahách o tom, ako najvhodnejšie uchopiť problematiku disciplinárneho konania bolo možné pristúpiť k dvom alternatívam. Prvou možnosťou by bolo komplexne novelizovať platnú právnu úpravu disciplinárnych konaní v osobitých zákonoch pre jednotlivé právnické profesie. Uvedené sa primárne dotýka zákona č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“), zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“), ďalej zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“). Vyššie uvedené osobitné zákony aj v súčasnosti upravujú disciplinárnu zodpovednosť a disciplinárne konanie pre jednotlivé právnické profesie, preto by sa na prvý pohľad mohlo javiť ako efektívnejšie a jednoduchšie, ak by ústavne zmeny našli svoj odraz výlučne v týchto statusových zákonoch, čím by vo výsledku nevznikol dôvod pre vytvorenie nového procesnoprávneho predpisu. Takéto riešenie by však narazilo na viaceré úskalia, či už počas legislatívneho procesu alebo neskôr v aplikačnej praxi, s ktorými by bolo problematické sa vhodným spôsobom vysporiadať.V prvom rade, ako aj uvádza všeobecná časť dôvodovej správy, platná právna úprava disciplinárnych konaní nie rovnaká pre všetky právnické povolania. Príčinou diferencie medzi jednotlivou právnou úpravou je skutočnosť, že doteraz disciplinárnou právomocou nad príslušníkmi právnických povolaní disponovali subjekty, ktoré tieto povolania navonok reprezentovali, ako napríklad komory. Z tohto dôvodu dotknuté osobitné zákony obsahujú výrazné odlišnosti vo vzťahu napríklad k návrhovým oprávneniam, k spôsobu kreovania a zloženia konkrétnemu subjektu, ktorý vyvodzuje disciplinárnu zodpovednosť, akými sú disciplinárne senáty či disciplinárne komisie a ich kompetenciám. Zosúladenie disciplinárneho konania by si preto vyžadovalo výrazné zásahy do súčasnej právnej úpravy disciplinárneho konania a nejednalo by sa len o nepatrné zmeny. Ak by predkladateľ pristúpil k rozsiahlej novelizácii úpravy disciplinárneho konania v každom jednom osobitnom zákone samostatne, výsledkom by bola zmätočnosť celého novelizovaného predpisu. Takéto riešenie by naštrbilo7kompaktnosť obsahu právneho predpisu a vznikla by zbytočná duplicita jednotlivých ustanovení naprieč novelizovanými zákonmi. Preto predkladateľ dospel k presvedčeniu, že je vhodnejšie oddeliť hmotnoprávnu úpravu od procesnoprávnej úpravy a vytvoriť unifikovaný procesný predpis, ktorým sa budú spravovať disciplinárne konania pre viaceré právnické profesie súčasne.Prima facie je z ustanovenia § 1 návrhu zákona zrejmé, že predkladateľ sa rozhodol zaradiť pod disciplinárnu právomoc najvyššieho správneho súdu okrem sudcov a prokurátorov aj súdnych exekútorov a notárov. Takéto rozhodnutie nebolo svojvoľné a predkladateľ ho prijal po dlhých úvahách, ktoré vysvetľuje na viacerých miestach všeobecnej i osobitnej dôvodovej správy. Skutočnosť, že historicky disciplinárna právomoc nad svojimi členmi doteraz vždy prináležala jednotlivým zástupcom právnických povolaní nepotvrdzuje premisu, že takéto pravidlo je najvhodnejšie pre naplnenie účelu disciplinárneho konania, t.j. posúdenia a vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti. Preto aj v tomto prípade platí, že nie z pravidla sa vyvodzuje právo, ale z práva, ktoré je, sa má vyvodiť pravidlo (non ex regula ius sumatur, sed ex iure quod esr regula fiat). Rozhodnutie predkladateľa nepopiera žiadny z princípov demokratického a právneho štátu, ale naopak potvrdzuje, akým spôsobom funguje deľba moci v štáte.Základným kritériom pre výber zvolených právnických profesií bolo posúdenie toho, či je alebo nie je daný subjekt nositeľom verejnej moci a samotný výkon práce jednotlivých členov týchto právnických profesií má alebo nemá charakter verejnej služby. Uvedené kritérium však nebolo jedným.Profesie, ktoré predkladateľ navrhuje podriadiť disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu boli dôkladne zvažované aj z personálneho, osobného, funkčného a inštitucionálneho aspektu. Pri posudzovaní osobného hľadiska predkladateľ vychádzal najmä skutočnosti, či je pre výkon daného povolania nevyhnutná určitá miera integrity jednotlivých členov právnických profesií, pričom túto integritu treba ponímať nielen vo vzťahu k samotnej nezávislosti pri výkone daného povolania a tým aj zverenej právomoci, ale aj v kontexte oprávnených výhod, ktoré takéto postavenie prináša. Samotné zákonnom garantované výsady, ktoré majú slúžiť najmä k ochrane už spomínanej integrity a ktorými legálne disponujú tieto subjekty však treba výlučne používať len v zákone ustanovenom rozsahu. Z hľadiska funkčného je preto vždy nevyhnutné zhodnotiť, či predmetné výhody boli alebo naopak neboli využívané v súlade so zákonom. Akékoľvek nezákonné zvýhodňovanie, ktoré by mohlo byť previazané s funkciou danej osoby musí byť odmietnuté a rovnako tak je nežiaduce vo vzťahu k výkonu zverenej verejnej moci.Pri hodnotení inštitucionálneho aspektu predkladateľ posudzoval vzťah konkrétnej osoby a inštitúcie alebo úradu, ktorý pri výkone svojho povolania táto osoba reprezentuje. Predkladateľ tak určil právnické povolania, ktoré sú charakteristické podobným nexusom, ktorý spája konkrétnu osobu a danú inštitúciu či úrad. In concreto, ide o prípady, kedy samotná inštitúcia alebo úrad, ktorý určitý člen príslušného právnického povolania zastáva, mu poskytuje potrebné kompetencie a vôbec ho oprávňuje k výkonu daného povolania. Práve z tohto dôvodu je daný člen viazaný súborom povinností smerom k inštitúcii alebo úradu, ktorý pri výkone svojho povolania reprezentuje. Ich dôsledné dodržiavanie poskytuje garanciu nielen správnemu a zákonnému výkonu zverených kompetencií ale napomáha aj k posilneniu dôvery občanov v tieto inštitúcie a úrady.8Z normatívneho hľadiska je predmetom právne úpravy úprava disciplinárneho konania. Do predmetu právnej úpravy nie je vhodne z legislatívno-technického hľadiska ponímať dielčie „predmety úpravy“ typu začatie konania, priebeh konania, príslušnosť, účastníkov konania a pod., pretože všetky tieto čiastkové aspekty disciplinárneho konania spadajú pod samotný pojem „disciplinárne konanie“. Tu treba upriamiť pozornosť aj obdobné vymedzovanie predmetu právnej úpravy v procesných kódexoch regulujúcich konanie pred súdom, ktoré sú z pohľadu vymedzenia právnej úpravy taktiež stručné, pretože rešpektujú všeobsiahlosť pojmu „konanie“. Porovnaj napríklad § 1 Trestného poriadku („Trestný poriadok upravuje postup...“), § 1 Civilného sporové poriadku („Civilný sporový poriadok upravuje postup...“).Predmetom diskusie v rámci legislatívneho poriadku bola aj otázka, či názov zákona má reflektovať jeho personálne zameranie alebo nie. Fixovanie názvu zákona spôsobom, ktorý v názve výslovne pomenuje sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov, či notárov spôsobí do budúcna problém v prípade, že sa bude meniť personálny záber zákona alebo v osobitných predpisoch sa začne meniť terminológia pojatá do názvu zákona. V tomto kontexte je požiadavka vyslovená na prvý pohľad ľúbivá, ale vo výsledku nedostatočne prezieravá, a preto jej nemožno vyhovieť. Na strane druhej si však predkladateľ uvedomuje, že pojem „disciplinárny poriadok“ môže byť v praxi zamieňaný s obdobnými úpravami, ktoré nesú vo svojom názve slová „disciplinárny poriadok“. Pre odlíšenie sa od týchto úprav predkladateľ v skrátenom názve zákona použil slovo „súdny“, čo vo výsledku vytvára názov „disciplinárny súdny poriadok“, ktorý dostatočným spôsobom akcentuje skutočnosť, že ide o právnu úpravu aplikovanú súdom ako disciplinárnym orgánom.K § 2Ustanovenie § 2 je delené na dva odseky, pričom kým odsek 1 definuje účel disciplinárneho konania a odsek 2 obmedzuje pôsobnosť zákona tak, že určuje okruh otázok, na ktoré sa bude aj naďalej aplikovať právna úprava jednotlivých statusových zákonov. V istom slova zmysle tak § 2 pozitívne i negatívne vymedzuje pôsobnosť návrhu zákona, čím systematicky nadväzuje na ustanovenie § 1.Ak si pozorný čitateľ dôkladne preštuduje celý obsah návrhu zákona príde k záveru, že predložený disciplinárny poriadok prakticky v každom jednom ustanovení upravuje jednotlivé otázky, ktoré sa buď priamo dotýkajú alebo inak súvisia s tým, ako má disciplinárny senát posudzovať disciplinárnu zodpovednosť a následne, ako má vo veci rozhodnúť. Aj z tohto dôvodu by sa na prvý pohľad mohlo javiť, že odsek 1 je nadbytočným ustanovením. Opak je však pravdou. Ustanovenie § 2 ods. 1 navádza k správnemu predporozumeniu celého obsahu disciplinárneho poriadku, osobitne k pochopeniu zmyslu disciplinárneho konania. Účel, ktorý má byť naplnený počas vedeného disciplinárneho konania možno považovať za isté základné východisko, ktoré je potrebné mať na pamäti pri aplikácii či interpretácii akéhokoľvek iného ustanovenia tohto zákona.Zvolené slovné spojenie „posúdiť a rozhodnúť o disciplinárnej zodpovednosti“ nemožno poňať striktne formalisticky len výlučne vo vzťahu ku konkrétnej posudzovanej veci. Formálny prístup by mohol viesť k neprimerane zužujúcemu, doslovnému výkladu, ktorý by mohol byť v rozpore s účelom tohto zákona. Rovnako posudzované majú byť aj akékoľvek iné otázky, dôkazy či tvrdia, ktoré sú významné a alebo inak môžu napomôcť k objasneniu spáchaného disciplinárneho previnenia. Každý úkon či postup, pre ktorý sa disciplinárny senát rozhodne, musí napĺňať skutočný zmysel zákona.9Naopak, odsek 2 stanovuje, že vybrané hmotnoprávne otázky budú aj naďalej regulovať príslušné osobité predpisy. Rozhodnutie nezasahovať v inej ako nevyhnutnej rovine do hmotnoprávnej úpravy bolo podmienené niekoľkými dôvodmi. Prvým dôvodom je, že ústava síce predpokladá vznik nového právneho predpisu, ktorým sa bude spravovať disciplinárne konanie, avšak expressis verbis neuvádza a ani nenaznačuje prijatie nového konceptu hmotnoprávnej úpravy. Z interpretácie čl. 142 ods. 2 ústavy je možné vyvodiť záver, že ústava predikuje vytvorenie výhradne procesnoprávneho predpisu. Z tohto dôvodu sa predkladateľ rozhodol neprekračovať rámec ústavného textu. Dôvodom, pre ktorý sa predkladateľ priklonil k rozhodnutiu minimalizovať zásahy do hmotnoprávnej úpravy aj napriek už vyššie zmieňovaným spoločným črtám vybraných právnických profesií je, že tieto právnické povolania vykazujú aj značné odlišnosti. Tieto rozdielnosti vychádzajú zo samotnej podstaty povahy povolania alebo funkcie, ktorú príslušná osoba zastáva. Pretože výkon každého povolania je špecifický, vyžaduje si aj osobitú právnu úpravu disciplinárnej zodpovednosti, disciplinárneho previnenia a disciplinárnych opatrení. Cielené a absolútne zjednotenie vybraných právnych otázok hmotnoprávneho charakteru by viedlo k zbytočnej rozdrobenosti a neprehľadnosti právnej úpravy. Jednotlivé statusové zákony okrem iného, upravujú aj práva a povinnosti príslušníkov daného právnického povolania, čím fakticky inkoroporujú mnohé disciplinárne previnenia. Na záver predkladateľ posúdil, či platná hmotnoprávna úprava nevyžaduje novelizáciu z dôvodu jej neaktuálnosti alebo či počas účinnosti predpisov neboli zistené aplikačné problémy, s ktorými by sa príslušné orgány problematicky vysporiadali. V tomto smere však neboli identifikované žiadne závažné nedostatky, ktoré by podnietili komplexné prehodnotenie hmotnoprávnych ustanovení. Treba však upozorniť na to, že doterajší legislatívny proces nastoľuje legitímne úvahy o postupnom približovaní hmotnoprávnych úpravy disciplinárnych previnení. Predkladateľ vníma tieto úvahy pozitívne a v budúcnosti sa bude tejto téme pozorne venovať.Tak ako disciplinárny poriadok v § 2 ods. 1 obsahuje odkaz na hmotnoprávnu úpravu v osobitných predpisov, tak tieto osobitné predpisy obsahujú obdobný odkaz na procesnú úpravu v osobitnom predpise; k tomu pozri jednotlivé novelizačné články, ktoré tvoria súčasť návrhu zákona.K § 3Nasledujúca právna norma ustanovuje právomoc najvyššieho správneho súdu pre konania o disciplinárnej zodpovednosti vybraných právnických profesií a súčasne ustanovuje formáciu telesa v rámci najvyššieho správneho súdu, ktorej sa zveruje rozhodovanie v disciplinárnom konaní.Pri hľadaní najvhodnejšieho riešenia toho, ktorému konkrétnemu subjektu zveriť rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti predkladateľ venoval značnú mieru pozornosti aj komparácii zákonnej úpravy iných krajín Európskej únie. Výsledkom tohto porovnania bolo zistenie, že v európskych štátoch je pomerne časté, že disciplinárna právomoc nad vybranými profesiami nie je vždy zverená výlučne súdnej inštitúcii. Túto úlohu často zastávajú rôzne dozorné orgány, osobitné rady či iné špeciálne komisie a inšpekcie. Vzhľadom však na striktnú dikciu ústavy boli možnosti pri výbere konkrétneho subjektu, pred ktorým budú vedené disciplinárne konania, značne limitované.Ako je naznačené v osobitej časti dôvodovej správy pri zdôvodnení § 1 a 2 návrhu zákona, tak aj navrhovaná dikcia ustanovenia § 3 vychádza z platného znenia textu ústavy.10De lege lata je neprípustné zveriť disciplinárnu právomoc vo veciach sudcov a prokurátorov akémukoľvek inému subjektu alebo súdnej inštitúcii, ako najvyššiemu správnemu súdu, pričom ústavný text explicitne neustanovuje, aký konkrétny subjekt v rámci štruktúry Najvyššieho správneho súdu má zverenú disciplinárnu právomoc vykonávať. Ústava v čl. 142 ods. 3 predpokladá, že súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon v konkrétnych prípadoch neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zároveň, de lege lata § 24b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) upravuje nasledovné: „Senát Najvyššieho správneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu.(...) Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát Najvyššieho správneho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov; to neplatí pre disciplinárne konanie.“ Za použitia argumentu ex dicto (výklad z vyjadrenia) predkladateľ dospel k nespornému záveru, že z uvedeného ustanovenia explicitne vplýva zámer zákonodarcu, aby najvyšší správny súd rozhodoval výlučne v senátoch. Súčasne je zrejmá značná voľnosť pri ustanovení počtu členov senátu a dokonca v prípade disciplinárnych konaní nie je podmienkou ani nepárny počet členov disciplinárneho senátu, a tým a contrario zákonodarca umožňuje aj párne zloženie. Bližšie zloženie disciplinárneho senátu upravuje druhá časť návrhu zákona.Z hľadiska použitej terminológie „disciplinárny senát“ sa rešpektuje doterajšia zaužívaná prax, ktorá preferuje vo väčšine prípadoch (s výnimkou prokurátorov) použitie tohto pojmu na označenie kolektívneho telesa rozhodujúceho v otázkach disciplinárnej zodpovednosti. Vzhľadom na to, že ide o dostatočne zrozumiteľný pojem, niet dôvodu na odklon od zaužívanej terminológie. Dôležitým momentom právnej úpravy v širších súvislostiach je to, že disciplinárny senát je senátom v zmysle čl. 142 ods. 3, t.j. je to senát súdu ako každý iný senát. Použitý prívlastok „disciplinárny“ ho nestavia mimo všeobecný pojem „senát“ používaný v intenciách rozhodovacej činnosti súdov. Uvedomenie si tejto skutočnosti je dôležité najmä s ohľadom na to, že aj na tento senát sa vzťahujú ustanovenia nie len Trestného poriadku (pozri § 4) upravujúcich činnosť senátov, ale aj iný zákonov ako napríklad zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to najmä z hľadiska kreovania senátov, zastupovania ich členov, či organizácie práce v nich.K § 4V súčasnosti sú právne úpravy disciplinárnych konaní proti sudcom, prokurátorom, súdnym exekútorom a notárom koncipované ako rámcové právne úpravy, ktoré sú dotvárané subsidiárnou aplikáciou iných procesných predpisov. Rovnaký koncept volí predkladateľ aj v prípade predkladaného disciplinárneho poriadku. To znamená, že disciplinárny poriadok bude upravovať disciplinárne konanie v jeho základných rysoch, resp. tým, že upraví jeho základné inštitúty, pričom subsidiárne sa bude aplikovať zvolený procesný predpis, ktorým je zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Nejaví sa ako účelné vytvoriť disciplinárny poriadok ako úplne podrobný právny predpis, ktorý by upravoval elementárne otázky charakteristické pre konanie pred súdom, ak už tieto otázky sú upravené v iných procesných predpisov (napr. doručovanie, právoplatnosť, vykonateľnosť a pod.). Je účelnejšie exaktne upraviť špecifiká disciplinárneho konania a vo zvyšku sa spoľahnúť na existujúcu právnu úpravu, ktoré je osvedčená praxou, či judikatúrou.V rámci prípravy návrhu zákona boli zvažované viaceré alternatívy pre voľbu právneho predpisu, ktorým by sa dotvárala prostredníctvom subsidiárneho použitia úprava disciplinárneho konania.11Prvou alternatívou je spracovanie komplexnej úpravy, ktorá pojme matériu disciplinárneho konania v celej šírke. Druhou alternatívou je rámcová právna úprava, ktorá je dotváraná cez subsidiárne použitie už existujúcej právnej úpravy.Vzhľadom na to, že disciplinárne konanie je konaním súdnym, tak sa javí neúčelné, resp. priam nevhodné, vymýšľať za každú cenu nové procesné postupy, ak možno využiť existujúce procesné postupy, ktoré sú praxou a judikatúrou dostatočne overené a pre aplikačnú prax zrozumiteľné. To je dôvodom, prečo predkladateľ upustil prvého spôsobu spracovania úpravy disciplinárneho konania. Na riešenie tak ostávala otázka voľby vhodného predpisu, ktorého podporná aplikácia sa zavedie.Podľa platnej právnej úpravy sa v prípade disciplinárneho konania proti sudcom a prokurátorom subsidiárne aplikujte Trestný poriadok. V prípade disciplinárneho konania proti súdnym exekútorom sa subsidiárne aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). V prípade disciplinárneho konania proti notárom je zákonná úprava dotváraná interným predpisom Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorý neobsahuje zmienku o prípadnom podpornom použití iného procesného predpisu. Platná právna úprava využíva podporné použitie dvoch právnych predpisov, a to Trestného poriadku a správneho poriadku.Vzhľadom na to, že disciplinárne konanie je zverené súdu, tak sa nejaví ako vhodné, aby súd subsidiárne aplikoval právny predpis, ktorý je určený pre orgány verejnej správy a ktorým sa reguluje správne konanie. Predkladateľ upustil od možnosti podporného použitia správneho poriadku, pretože správny poriadok nie je predpisom uspôsobeným pre konanie pred súdom, pretože je adresovaný orgánom, ktoré nemajú povahu súdov.Rovnako bol odmietnutý koncept subsidiárneho použitia zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“), ktorý je vo svojej podstate „šitý na mieru“ súdnemu prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj subsidiárneho použitia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ktorý je určený pre riešenie súkromnoprávnych sporov. Subsidiarita civilných procesných kódexov nie je vhodná, pretože civilné sporové (mimosporové) konanie a správne súdne konanie sú vystavané na iných zásadách, ktoré nevyhnutne nevytvárajú dostatočné procesné záruky pre spravodlivý proces sankčného charakteru.Preto je preto prirodzené, že sa núka práve subsidiarita Trestného poriadku, pretože je v podstate jediným predpisom o konaní pred súdmi, ktorý je vystavaný pre potreby sankčného konania a obsahuje pomerne široké záruky pre spravodlivý proces. Trestný poriadok sa preto javí ako najvhodnejší predpis procesného charakteru pre subsidiárnu aplikáciu v disciplinárnom konaní, čo v konečnom dôsledku podporuje aj aktuálne nastavenie právnej úpravy disciplinárneho konania proti sudcom a prokurátorom. V tejto súvislosti treba uviesť, že samotný fakt, že zákon predpokladá subsidiaritu Trestného poriadku nerobí s disciplinárneho konania konanie, ktoré by bolo vo svojej podstate trestným konaním. Disciplinárne konanie má charakter nadstavby k pracovnoprávnym, či obdobným vzťahom.Na rozdiel od platnej úpravy v § 150 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich a v § 216 zákona o prokurátoroch sa nová právna úprava v predkladanom návrhu zákona zameriava na12subsidiárne použitie konkrétnych ustanovení Trestného poriadku namiesto všeobecného odkazu na Trestný poriadok ako taký.Zužuje sa teda priestor pre úvahu disciplinárneho orgánu o tom, ktoré ustanovenia Trestného poriadku sa majú v disciplinárnom konaní použiť, ak to povaha veci nevylučuje, resp. ak disciplinárny poriadok neustanovuje inak. Z povahy veci vo výpočte ustanovení, ktoré sa majú aplikovať absentujú ustanovenia Trestného poriadku regulujúce inštitúty ako postup pred začatím trestného stíhania, prípravné konanie, dozor prokurátora, zaistenie osôb a vecí, zabezpečovanie informácií, väzba a podobne. V prípade týchto inštitútov nie je namieste ani len úvaha, či povaha disciplinárneho konania vylučuje alebo nevylučuje ich subsidiárne použitie. Rovnako sa nebudú aplikovať ani ustanovenia, ktoré v disciplinárnom konaní nie sú potrebné, ako napr. právna úprava styku s cudzinou, či právna úprava opravných prostriedkov s výnimkou odvolania a obnovy konania, alebo právna úprava vykonávacieho konania.Vo výsledku sa tak subsidiárne použitie Trestného poriadku zameriava na ustanovenia o základných zásadách trestného konania (§ 2), o spoločnom konaní (§ 18 a 19), o vylúčení súdu a iných osôb (§ 31 a 32), o obhajcovi (§ 36 až 44), o úkonoch trestného konania (§ 55 až 70), o dokazovaní (§ 119 až 161), o rozhodnutiach súdu (§ 162 až 184), o hlavnom pojednávaní (§ 246 až 290), o odvolaní (§ 306 až 329), o konaní o dohode o vine a prijatí trestu (§ 331 až 335), o obnove konania (§ 393 až 405) a o trovách trestného konania (§ 553 až 559). To v akom rozsahu sa majú uvedené ustanovenia Trestného poriadku aplikovať v disciplinárnom konaní je na úvahe disciplinárneho senátu, ktorý pri tom musí brať do úvahy znenie disciplinárneho poriadku a jeho účel, pretože disciplinárny poriadok môže svojou špeciálnou úpravou vylúčiť subsidiárne použitie niektorého z uvedených ustanovení Trestného poriadku (pretože ustanovuje „inak“), resp. musí brať do úvahy povahu disciplinárneho konania, a teda povaha veci vylúči subsidiárne použitie niektorého z uvedených ustanovení Trestného poriadku.V praxi sa subsidiarita Trestného poriadku bude prejavovať nasledovne:a)úplná osobitná úprava v disciplinárnom poriadku – vylučuje použitie konkrétnych ustanovení Trestného poriadku; napríklad úprava dôvodov zastavenia disciplinárneho konania vylučuje aplikáciu obdobnej úpravy v Trestnom poriadku,b)absencia osobitnej úpravy v disciplinárnom poriadku – použitie úpravy Trestného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje; napríklad použitie úpravy o dôvodoch obnovy konania,c)čiastočná osobitná úprava v disciplinárnom poriadku – vo zvyšku platí úprava Trestného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje; napríklad trovy konania.V súvislosti so subsidiaritou v procesnej oblasti je potrebné sa zmieniť aj o subsidiarite v hmotnoprávnej oblasti. V prípade disciplinárnej zodpovednosti bude subsidiárne platiť pri jej posudzovaní prvá časť Trestného zákona. Aj v tomto prípade sa vychádza z existujúcej právnej úpravy, pričom na doterajšom koncepte nie je dôvod čokoľvek meniť, čo v konečnom dôsledku ukazujú aj výsledky doterajšieho legislatívneho procesu, pretože tento koncept je všeobecne akceptovaný zo strany všetkých adresátov navrhovanej právnej úpravy. Berúc do úvahy skutočnosť, že predmetom úpravy disciplinárneho poriadku nie sú otázky hmotnoprávnej úpravy, bude subsidiarita Trestného zákona na účel posudzovania disciplinárnej zodpovednosti vyjadrená v osobitných predpisoch hmotnoprávnej povahy. K tomu pozri § 93 ods. 1 Notárskeho poriadku, § 222c ods. 1 Exekučného poriadku, § 150 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich a § 216 zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.13Význam subsidiarity Trestného zákona a Trestného poriadku je potrebné vnímať nie len v „tradičnom“ rozsahu, ale aj s ohľadom na prípustnosť prípadných odklonov. V tomto smere predkladateľ poukazuje na to, že niektoré odklony budú použiteľné aj v disciplinárnom konaní. Pôjde napríklad o inštitút upustenia od potrestania, či dohodu o vine a prijatí trestu. Niet racionálneho dôvodu na to, aby použiteľnosť týchto inštitútov bola v disciplinárnom konaní vylúčená. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že na rovnakom právnom základe spočívajúcom v subsidiarite trestných kódexov dospel k tomuto záveru aj Nejvyšší správní soud; k tomu pozri rozhodnutie uvedeného súdu sp. zn. 11 Kss 8/2018.K § 5Navrhované ustanovenie upravuje zloženie disciplinárneho senátu, zákonného sudcu a podmienky faktického fungovania a rozhodovania disciplinárneho senátu ako celku.Dikcia článku 142 ods. 2 písm. c) ústavy zveruje disciplinárnu právomoc nad vybranými právnickými profesiami najvyššiemu správnemu súdu, pričom expressis verbis nemenuje subjekt, ktorý by mal fakticky túto zverenú právomoc vykonávať. Rozhodujúcim je v prípade rozhodovania súdov čl. 142 ods. 3 ústavy, podľa ktorého „Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca.“ Z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti dôvodovej správy, predkladateľ nevzhliadol žiaden relevantný dôvod preto, aby agendy disciplinárnych konaní bola samosudcovskou agendou. Pri hľadaní vhodného nastavenia konceptu zloženia disciplinárneho senátu s ohľadom na ústavné i zákonné limitácie, sa preto predkladateľ musel prioritne vysporiadať s otázkou, akým spôsobom bude kreovať konkrétny subjekt v rámci najvyššieho správneho súdu, ktorému zverí disciplinárnu právomoc tak, aby čo do najväčšej možnej miery zabezpečil objektivitu a nestrannosť pri rozhodovaní o disciplinárnom previnení.V odseku 1 sa navrhuje, aby každý disciplinárny senát sa skladal z piatich členov. Zámerne zvolený nepárny počet členov disciplinárneho má byť dostatočnou zárukou pre disciplinárne obvineného, že o jeho vine alebo nevine bude riadne rozhodnuté, resp. že disciplinárny senát rozhodne o merite veci. Sledovaným cieľom takto uchopeného konceptu je najmä zachovanie právnej istoty a podnietenie členov disciplinárneho senátu si riadne plniť najdôležitejšiu zo zákonnom zverených povinností, t. j. rozhodnúť vo veci samej.Z odseku 2 vyplýva, že pomer sudcov z povolania a nesudcov vo funkcii prísediacich disciplinárneho senátu bol určený na 3:2. Takto zvolená koncepcia má svoje opodstatnenie najmä pre dva dôvody. Príčinou, prečo by nebol vhodný koncept rovnomerného zastúpenia je, že tak ako je uvedené vyššie, snahou predkladateľa bolo predísť situácii, kedy by nastala rovnosť hlasov. Z tohto dôvodu rovnocenné zastúpenie 3:3 alebo inak zvolený párny počet členov disciplinárneho senátu sa nejavil ako vhodné riešenie. Akékoľvek iné alternatívne riešenia na zabezpečenie predchádzania rovnosti hlasov, ako napríklad riešenie, že v prípade rovnosti hlasov by prevážil hlas predsedu a podobné možnosti nie sú adekvátne vo vzťahu k presvedčivosti takéhoto rozhodnutia.Argumentom v prospech väčšieho zastúpenia sudcov v porovnaní so zastúpením nesudcov je, že disciplinárne konanie je fakticky súdnym konaním ako každé iné súdne konanie, ktoré je vedené pred súdnou inštitúciou. Koncept disciplinárnych senátov zriadených na pôde najvyššieho správneho súdu nemá alternovať existujúce disciplinárne komisie, či obdobné disciplinárne orgány, ktoré doteraz rozhodovali o disciplinárnej zodpovednosti v rámci profesijných samospráv, či sudcovského alebo prokurátorského stavu. Je to jednoducho14riadne súdne konanie, a preto je viac ako dôvodné, aby takéto konanie viedol predseda, ktorý je sudcom z povolania a sudcovia mali v disciplinárnom senáte dominantné postavenie.Pre vyššie uvedené dôvody predkladateľ zvolil v odseku 2 rôzne terminologické označenia. Pod pojmom „predseda disciplinárneho senátu“ a „sudcovia disciplinárneho senátu“ návrh zákona zahŕňa výlučne sudcov najvyššieho správneho súdu, ktorým bude podľa § 6 návrhu zákona pridelená disciplinárna agenda a pojem „prísediaci sudca disciplinárneho senátu“ je vyhradený pre označenie nesudcov v disciplinárnych senátoch.Bez ohľadu na to, či je člen disciplinárneho senátu sudcom z povolania, alebo vykonáva inú právnickú profesiu, je zákonným sudcom na účely disciplinárneho konania. Postavenie a právomoci nesudcov a sudcov v disciplinárnom senáte s výnimkou predsedu disciplinárneho senátu, sú rovnaké. Postavenie nesudcov v súdnych senátoch nespochybnil ani Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre, práve naopak. V prípade Le Compte proti Belgicku zo dňa 23. júna 1981, v odseku 57, Európsky súd pre ľudské práva dokonca konštatoval, že „prítomnosť súdnych úradníkov alebo právne kvalifikovaných členov v tribunáli je silným predpokladom jeho nezávislosti“. Na prísediacich vybraných do disciplinárneho senátu sa budú primerane vzťahovať aj základné práva a povinnosti sudcu podľa zákona o sudcoch a prísediacich.Dikcia odseku 2 v znení „Ak § 9 ods. 4 neustanovuje inak,“ predznačuje, že pravidlo upravujúce zloženie disciplinárneho senátu neplatí v absolútnom význame. Výnimku z tohto pravidla upravuje § 9 ods. 4. Podstata tejto výnimky vychádza zo skutočnosti, že prísediaci sú volení na to určenými orgánmi. Vzhľadom na to, že nie je možné vylúčiť situáciu, že príslušné orgány buď z objektívnych, v horšom prípade zo subjektívnych, dôvodov nezvolia potrebný počet prísediacich, je potrebné, aby právna úprava reagovala aj na túto situáciu. Ustanovenie § 9 ods. 4 na to reaguje tak, že v prípade, ak v žiadnej databáze nie je potrebný počet prísediacich, tak disciplinárne konanie vykoná disciplinárny senát bez účasti prísediacich. Mať svoje zastúpenie v disciplinárnom senáte je pre príslušný stav výsadou. Nevyužitie tejto výsady však nemôže byť na ujmu naplneniu účelu disciplinárneho konania. Preto predkladateľ v záujme naplnenia účelu disciplinárneho konania preferuje riešenie, ktoré akcentuje potrebu vykonať disciplinárne konanie aj vtedy, ak príslušný stav nezvolí svojich zástupcov v disciplinárnych senátoch. Stav, kedy nezvolenie prísediacich spôsobí nefunkčnosť systému vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti je neprijateľný a je legitímne, aby právna úprava na tento účel poskytovala dostatočné záruky pre naplnenie účelu disciplinárneho konania.K § 6Ustanovenie § 6 obsahuje koncept systému kreovania a pravidlá obmeny disciplinárnych senátov. V zásade platí, že charakter zloženia disciplinárneho senátu bude pozostávať z relatívne nemennej zložky, ktorú budú tvoriť sudcovia najvyššieho správneho súdu zaradení do konkrétneho disciplinárneho senátu na obdobie troch po sebe nasledujúcich rokov a zložky dynamickej, ktorá bude pozostávať z dvoch prísediacich disciplinárneho senátu vyberaných ad hoc pre každé disciplinárne konanie zvlášť.V prvej vete ustanovenia § 6 ods. 1 je sformulovaný obvyklý spôsob zaraďovania sudcov do jednotlivých senátov a systém určovania predsedov týchto senátov. Čo sa rozumie pod pojmom rozvrh práce, aké sú jeho obsahové náležitosti, spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce, či tvorbu samotného rozvrhu práce upravuje prvá hlava štvrtej časti zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších15predpisov. Zmenu v porovnaní s § 50 ods. 1 predstavuje obdobie, počas ktorého budú jednotlivý sudcovia spolu s predsedom v nezmenenom zložení zaradení do konkrétneho disciplinárneho senátu. Zvolené trojročné obdobie a spôsob obmeny členov disciplinárneho senátu bolo sčasti prevzaté z § 11 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Splnenie zákonnej podmienky obmeny disciplinárneho senátu vyjadrenej slovným spojením „zásadným spôsobom“ nastane, ak príde po uplynutí troch rokov k výmene aspoň jedného člena senátu. Za takúto zmenu však nemožno považovať formálnu zmenu typu, že členovia disciplinárneho senátu č. 1 sa vymenia za členov disciplinárneho senátu č. 2, t. j. keď zmena spočíva len v zmene označenia senátov a v ich faktickom zložení k zmene neprišlo. Zároveň platí, že zmenu riadneho (pravidelného) zloženia disciplinárneho senátu je možné vykonať len pri zmene obsadenia najvyššieho správneho súdu (napr. ak zanikne funkcia sudcovi). Tým nie je vylúčené zastupovanie v prípade vylúčenia sudcu alebo jeho neprítomnosti, ale opätovne len v súlade s pravidlami rozvrhu práce, resp. zákonom o súdoch.Účelom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť priaznivé podmienky pre prácu členov disciplinárneho senátu a jeho rozhodovanie. Disciplinárna agenda vykazuje isté špecifiká, na základe ktorých sa odlišuje od iných obdobných právnych odvetví, ako napríklad od správneho súdnictva, či trestného procesu. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sudcovia mali dostatok času si osvojiť právnu úpravu disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárneho konania. Ustanovenie vopred určeného obdobia, po ktorom má prísť k pravidelnej obmene sudcov je dôležité z hľadiska naplnenia predpokladov „nezávislého a nestranného“ súdu. Pri posudzovaní, či je súd skutočne nezávislý a nestranný Európsky súd pre ľudské práva určil niekoľko základných kritérií, medzi ktoré patrí aj spôsob ustanovenia členov (sudcov a prísediacich) súdu a vymedzenie dĺžky ich funkčného obdobia.Po oboznámení sa s obsahom navrhovanej právnej úpravy je už na prvý pohľad zrejmé, že počas tvorby návrhu zákona sa predkladateľ do značnej miery inšpiroval českým zákonom č. 7/2002 Sb. o řízení ve věcech soudců, státních zástupců a soudních exekutorů v znění pozdějších předpisu. Práve z vyššie uvedenej českej právnej úpravy si predkladateľ čiastočne osvojil koncept zloženia disciplinárneho senátu, ktorý do rozhodovania vťahuje nesudcovský externý prvok. Na dosiahnutie už vyššie deklarovaného cieľa v podobe zabezpečenia čo najväčšej miery objektivity a nestrannosti sa nejaví ako účelné ponechať rozhodovanie o disciplinárneho zodpovednosti výlučne sudcom najvyššieho správneho súdu. Predkladateľ nielen preto, ale aj pre iné dôvody, navrhol zloženie disciplinárneho senátu tak, aby v ňom mali svoje zastúpenie vybrané právnické profesie, ktoré podliehajú disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu a rovnako tak, aby bolo umožnené stať sa prísediacim disciplinárneho senátu aj iným osobám, ktoré vykonávajú právnickú prax a spĺňajú zákonné podmienky.Prísediaci budú prideľovaný do jednotlivých disciplinárnych senátov až po zaevidovaní návrhu na začatie disciplinárneho konania v podateľni najvyššieho správneho súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že prísediaci nebudú mať prerušené svoje funkcie, či výkon úradu, bolo účelnejšie zvoliť také riešenie, aby si plnili funkciu prísediaceho až po tom, čo ich systém náhodným spôsobom vyberie do konkrétneho disciplinárneho senátu a len po dobu do právoplatného skončenia konania.Princíp, na základe ktorého budú prísediaci náhodným spôsobom prideľovaný do disciplinárnych senátov spočíva v osobe disciplinárne obvineného. Tak, ako uvádza odsek 416prísediaci bude vybraný z konkrétnej databázy podľa profesie disciplinárne obvineného. Takto predkladané riešenie bolo prijaté najmä z dôvodu istého vyváženia zloženia disciplinárneho senátu tak, aby disciplinárne obvinený mal zástupcov svojho stavu v disciplinárnom senáte. Tým samozrejme nemá prísť k nakloneniu rozhodovania v prospech disciplinárneho obvineného, avšak týmto spôsobom budú v rozhodovaní zohľadnené všetky špecifiká profesie, ktorú obvinený zastáva, pretože aj to bude úlohou prísediacich.Špecifickou, aj keď nie výnimočnou, je právna úprava v odseku 3, podľa ktorej sa preferuje, aby disciplinárny senát dokončil disciplinárne konanie v pôvodnom zložení, a to aj vtedy, keď prísediacim uplynie funkčné obdobie, resp. ak uplynie trojročné lehota podľa odseku 1, po ktorej má dôjsť k obmene predsedov a členov disciplinárnych senátov. Cieľom, ktorý sa sleduje, je riadne a plynulé konanie a rozhodovanie v disciplinárnom konaní, a to najmä s ohľadom na zásadu bezprostrednosti.K § 7 a § 8Ustanovenia § 7 a § 8 upravujú základné predpoklady, ktoré musí sudca najvyššieho správneho súdu spĺňať, aby mohol byť ustanovený za predsedu disciplinárneho senátu alebo za sudcu disciplinárneho senátu.V § 7 je upravené podmienky, ktorých kumulatívne naplnenie predchádza určeniu predsedu disciplinárneho senátu.Prvou je, aby bol potencionálny predseda disciplinárneho senátu sudcom najvyššieho správneho súdu, pričom zároveň musí zastávať funkciu predsedu senátu. Úpravu ustanovenia do vyššej sudcovskej funkcie – v tomto prípade do funkcie predsedu senátu – upravuje § 15 zákona o sudcoch a prísediacich. Z dôvodu, že predseda riadi činnosť disciplinárneho senátu a predsedá mu počas vedenia disciplinárneho konania, predkladateľ formuloval základné predpoklady, ktoré majú garantovať nezávislosť pri výkone tejto funkcie. Zároveň kladie na sudcu aj povinnosť spĺňať isté morálne štandardy pred ustanovením do vyššej súdnej funkcie tak, aby nebola spochybnená jeho morálna integrita. Podmienky uvedené v písmenách a) až c) sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy v § 119b ods. 1 zákona o sudcoch. Je nanajvýš žiaduce, aby disciplinárne konanie nevykonával sudcu, ktorý je disciplinárne alebo trestne stíhaný, alebo ktorému nebolo zahladené disciplinárne previnenie. Rovnako je dôležité, aby disciplinárne konanie nevykonával sudca, ktorý môže byť v disciplinárnom konaní navrhovateľom, t.j. predseda alebo podpredseda najvyššieho správneho súdu, resp. sudca, ktorý je členom súdnej rady, t.j. orgánu, ktorý môže iniciovať pri svojej činnosti disciplinárne konanie prostredníctvom predsedu súdnej rady.Nadväzujúci § 8 podmienky kladené na členov disciplinárneho senátu. Podobne, ako v predchádzajúcom prípade, aj členom disciplinárneho senátu sa môže stať výlučne sudca najvyššieho správneho súdu, pričom zároveň musí spĺňať tie isté predpoklady zaručujúceho jeho integritu, ako aj predseda disciplinárneho senátu.Z hľadiska konštrukcie právnej normy táto výslovne hovorí o tom, že predseda disciplinárneho senátu a sudca disciplinárneho senátu sú „určovaní“ do týchto pozícií. V tomto prípade nejde o vymenovanie, či iné podobné ustanovenie do funkcie, pretože zloženie senátov, vrátane disciplinárnych senátov v časti ich predsedov a sudcov, bude určované rozvrhom práce najvyššieho správneho súdu tak ako je tomu v prípade akékoľvek iného senátu toho súdu.17Ak predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu prestane spĺňať podmienky ustanovené § 7 a § 8 počas výkonu funkcie, ich funkcia predsedu alebo člena disciplinárneho senátu zaniká podľa § 11 ods. 1 písm. d) návrhu zákona.K § 9Účelom ustanovenia § 9 je obsiahnuť právnu úpravu, ktorá ustanoví počet databáz prísediacich disciplinárnych senátov, ich rozdelenie z hľadiska právnických profesií, orgány disponujúce volebným oprávnením a počet osôb tvoriacich databázu prísediacich.Databázy prísediacich predstavujú ďalšie špecifikum, ktorým sa bude odlišovať disciplinárne konanie od iných súdnych konaní. Predkladateľ vytvoril špecifickú koncepciu toho, akým spôsobom budú volené a zaradené do databáz osoby, z ktorých sa neskôr môžu stať prísediaci disciplinárnych senátov. Dôvodom vytvorenia tohto nového konceptu v slovenskom právnom poriadku je, že existujúca právna úprava, ktorá upravuje voľbu prísediacich a spôsob, akým sa zvolený občan faktický stáva prísediacim v senáte, nezodpovedá zvolenému konceptu procesnej úpravy disciplinárneho konania. Z vyššie uvedeného dôvodu nie je ani možné prostredníctvom analógie legis aplikovať ustanovenia štvrtej časti zákona o sudcoch a prísediacich (čo je dôvodom pre úpravu v § 10 ods. 9).Predkladateľ na viacerých miestach dôvodovej správy deklaruje cieľ zložiť disciplinárny senát nielen zo sudcov najvyššieho správneho súdu, ale aj zo zástupcov jednotlivých právnických stavov, ktorých členovia budú zverení pod disciplinárnu právomoc najvyššieho správneho súdu. Na tento účel sa navrhujú vytvoriť tzv. databázy prísediacich, ktoré budú fungovať na princípe vytvorenia zoznamu osôb, z ktorých budú následne vybraní vždy dvaja prísediaci do disciplinárneho senátu pre jedno konkrétne disciplinárne konanie. Funkcia prísediaceho vzniká voľbou podľa odsekov 1 a 2. Kritéria, ktoré sú kladené na osoby, ktoré môžu byť zaradené do týchto databáz sú upravené v § 10 návrhu zákona.Navrhovaný odsek 3 upravuje počet osôb zaradených do každej databázy a postup v situácii, kedy v dôsledku nezvolenia dostatočného počtu osôb alebo v dôsledku zániku funkcie prísediaceho nie je v príslušnej databáze splnený zákonom požadovaný počet osôb. Za to, či jednotlivé databázy obsahujú určený počet prísediacich zodpovedajú subjekty s volebným oprávnením avšak, ak si iniciatívne nesplnia zákonnom uloženú povinnosť, vyzve ich k doplňujúcej voľbe predseda najvyššieho správneho súdu. Ustanovenie minimálneho počtu prísediacich v jednotlivých databázach má za cieľ vytvoriť dostatočnú personálnu základňu pre riadne kreovanie disciplinárnych senátov s ohľadom na predpokladaný počet disciplinárnych konaní. V tejto súvislosti treba uviesť, že navrhovaný minimálny počet prísediacich v tej ktorej databáze je výsledkom zohľadnenia praktických skúseností pri kreovaní doterajších disciplinárnych senátov súdnou radou.Z hľadiska aplikácie navrhovanej právnej normy je potrebné uviesť, že v prípade, ak nie je v databáze minimálny počet prísediacich, tak to neznamená, že nie je možné vytvoriť disciplinárny senát, resp. že vytvorenie senátu je možné len v prípade, ak je v príslušnej databáze zvolený aspoň minimálny počet členov. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z pravidla navrhovaného v odseku 4. Na to, aby bolo možné náhodným výberom vybrať dvoch prísediacich do disciplinárneho senátu, je potrebné, aby v databáze boli aspoň traja prísediaci. Pri nižšom počet prísediacich v databáze nemožno hovoriť o náhodnom výbere. Ak by teda mala nastať situácia, kedy klesne počet prísediacich v databáze pod číslo tri, tak sa uplatní pravidlo, podľa ktorého sa prísediaci vyberú z ostatných databáz náhodným výberom, pričom18tým treba rozumieť výber zo všetkých ostatných databáz ako celku, a nie náhodným výberom len jednej z ostatných databáz. Predkladateľ volí toto riešenie z dôvodu zabezpečenia riadneho chodu disciplinárnych senátov, pretože nie je správne, ak by celé disciplinárne konanie malo čakať na to, kým sa do databázy navolí predpísaným spôsobom (§ 9 ods. 1) potrebný počet prísediacich. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, kedy by v dôsledku nečinnosti príslušného orgánu spôsobenej či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, bolo ohrozené fungovanie disciplinárnych senátov. Naviac, riešenie navrhované v odseku 4 má aj samoregulačný rozmer, pretože vyvoláva primeraný a spravodlivý tlak na jednotliví profesie, aby zvolili potrebný počet prísediacich pod hroznou „sankcie“ spočívajúcej v tom, že ich faktickou nečinnosťou sa vzdávajú možnosti mať zastúpenie v disciplinárnom senáte. Tu si treba uvedomiť, že ak dôjde k ustanoveniu prísediacich z inej databázy podľa odseku 4, prísediaci tohto senátu budú zákonným sudcami tohto senátu. Aj s ohľadom na čl. 48 ods. 1 ústavy nebude možné vykonať zmenu týchto prísediacich a budú disciplinárny senát bude musieť vec dokončiť v pôvodnom zložení. Opačný prístup by bol porušením čl. 48 ods. 1 ústavy.V druhej vete § 9 ods. 4 predkladateľ normuje pravidlo, ktoré reaguje na nemožnosť využitia postupu podľa prvej vety, resp. na situáciu, kedy ani v jednej databáze nebudú aspoň traja prísediacich. Predkladateľ v záujme naplnenia účelu disciplinárneho konania preferuje riešenie, ktoré akcentuje potrebu vykonať disciplinárne konanie aj vtedy, ak príslušný stav nezvolí svojich zástupcov v disciplinárnych senátoch. Stav, kedy nezvolenie prísediacich spôsobí nefunkčnosť systému vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti je neprijateľný a je legitímne, aby právna úprava na tento účel poskytovala dostatočné záruky pre naplnenie účelu disciplinárneho konania. Ak teda nastane situácia, že niet v ani jednej databáze aspoň troch prísediacich, disciplinárne konanie vykoná disciplinárny senát bez prísediacich. Ako v prípade prvej vety, tak aj v tomto prípade platí, že zloženie disciplinárneho senátu sa nebude dodatočne meniť v dôsledku dodatočného zvolenia prísediacich.V odseku 5 je ustanovená povinnosť najvyššiemu správnemu súdu pravidelne zverejniť aktuálne databázy prísediacich disciplinárnych senátov, a to prostredníctvom svojho webového sídla. Pretože disciplinárne konania môžu výrazným spôsobom prispieť k obnove dôvery verejnosti v justíciu, je v záujme nielen predkladateľa, ale i najvyššieho správneho súdu transparentne a včas informovať verejnosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú disciplinárnych konaní a zákon ich zverejnenie výslovne nezakazuje. V tejto súvislosti treba poukázať, že zverejňovanie databáz, z ktorých sa vytvárajú disciplinárne senáty je inšpirované § 119a ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich.K § 10Navrhovaný § 10 upravuje základné predpoklady, ktoré musia spĺňať osoby v čase ich zvolenia do databáz prísediacich, funkčné obdobie prísediacich, povinnosť mlčanlivosti, rámcovú úpravu odmien a náhrad nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie prísediaceho disciplinárneho senátu.Prvé tri odseky § 10 upravujú univerzálne podmienky, ktoré musia spĺňať osoby v čase ich zvolenia, ak ide o prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov. Prvá podmienka sa týka profesie potencionálneho prísediaceho, pričom vo všetkých prípadoch platí všeobecný predpoklad, že prísediacim disciplinárneho senátu sa môže stať len osoba vykonávajúca požadované právnické povolanie. S výnimkou odseku 4 platí, že kandidát reprezentuje alebo je združený v inštitúcii, ktorej orgán ho do databázy prísediacich zvolil. Vice versa, subjekt19s volebným oprávnením podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c) môže zvoliť len prísediacich z vlastných radov. Navrhovaná právna úprava vychádza z konceptu, že na základe profesie disciplinárne obvineného budú do disciplinárneho senátu náhodným spôsobom vybraní dvaja prísediaci práve z databázy, v ktorej sú evidovaní prísediaci rovnakej profesie ako disciplinárne obvinený. Výnimku predstavuje situácia, kedy je disciplinárne obvinený sudcom. V tomto prípade disciplinárne obvinený sudca už má istú formu zastúpenia svojho stavu v disciplinárnom senáte, ktorá pozostáva z predsedu a dvoch sudcov disciplinárneho senátu, ktorí sú sudcovia najvyššieho správneho súdu a preto budú ďalej dotvárať disciplinárny senát iné osoby, ktoré zvolila do databázy súdna rada po splnení ďalších zákonom stanovených kritérií.Ďalšou podmienkou je, aby voči osobe, ktorá má byť zvolená za prísediaceho nebolo vedené disciplinárne konanie, trestné stíhanie alebo nebola táto osoba disciplinárne postihnutá, pričom sa zohľadňuje zahladenie disciplinárneho postihu. Obmedzenie práva byť zvolený príslušným orgánom do databázy prísediacich má svoje opodstatnenie. Dôvodom takto sformulovanej podmienky je, aby voči osobe, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou neskôr stane zákonným sudcom v rámci niekoľkých disciplinárnych konaní, nevzniklo dôvodné podozrenie, ktoré by spochybňovalo jej bezúhonnosť alebo jej morálne vlastnosti. Na tomto mieste je nutné podotknúť, že navrhovaná právna úprava kladie prísnejšie nároky na potencionálnych kandidátov na výkon funkcie prísediaceho, ako právna úprava predpokladov na voľbu prísediacich podľa § 139 zákona o sudcoch. Predkladateľovým zámerom však nie je sťažiť prístup k možnosti stať sa prísediacim, či poprieť prezumpciu neviny. Prísediaci v postavení zákonných sudcov počas disciplinárnych konaní budú konfrontovaní s rôznymi etickými dilemami či morálnymi otázkami, budú posudzovať a rozhodovať o porušení či nesplnení zákonnom stanovenej povinnosti a preto je opodstatnená požiadavka, aby sa zákonnými sudcami stali len osobnosti z prostredia odbornej právnickej verejnosti, ktoré budú poskytovať záruky čestnosti a odbornosti, čím pomôžu prinavrátiť dôveru občanov v justíciu.V zásade treťou obligatórnou podmienkou je, aby osoba v čase jej zvolenia nezastávala nariadenú alebo inú výkonnú či reprezentatívnu funkciu v rámci samosprávy či inštitúcie, ktorá ju do funkcie prísediaceho zvolila. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predísť možnému konfliktu záujmov spočívajúcemu v tom, že žalobca a sudca sa stretnú v jednej osobe (porovnaj § 16 až § 18) a rovnako dosiahnuť, aby u zvolených prísediacich bol dôvodný predpoklad, že budú si môcť vyčleniť dostatok priestoru na to, aby funkcii prísediaceho disciplinárneho senátu mohli venovať dostatočné množstvo svojho času a pozornosti.Ako je už naznačené vyššie, ustanovenie odseku 4 kladie osobitné podmienky na osoby, ktoré budú do databázy prísediacich zvolené súdnou radou. Cieľom predkladateľ je v tomto prípade podmienky pre voľbu prísediaceho súdnou radou nastaviť tak, aby sa tieto podmienky jednak v maximálnej možnej miere približovali podmienkam pre ustanovenie do funkcie sudcu v zmysle § 5 zákona o sudcoch a prísediacich, a zároveň, aby rešpektovali štandardy nastavované v odsekoch 1 až 3.Podmienky uvedené v odseku 4 písm. a) až e) sú totožné s predpokladmi pre vymenovanie za sudcu uvedenými v § 5 ods. 1 písm. b), c), d), e) a f) zákona o sudcoch a prísediacich.Podmienka uvedená v odseku 4 písm. f) má svoj právny základ v § 19 a § 30 ods. 9 zákona o sudcoch a prísediacich.20Podmienka uvedená v odseku 4 písm. g) nahrádza podmienku podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich, pretože predkladateľ preferuje právnickú prax pred podmienkou veku 30 rokov. Pri nastavení podmienky právnickej prax v trvaní aspoň 10 rokov je automaticky splnená podmienka veku aspoň 30 rokov. Pojem „právna prax“ obsahuje aj čl. 134 ods. 4 ústavy. Z tohto dôvodu predkladateľ zvoliť totožnú optiku nazerania sa na význam tohto pojmu aj v predloženom návrhu zákona. Interpretácia pojmu „právna prax“ je širšia v porovnaní s doslovným výkladom výrazu „činnosť v právnickom povolaní“. Zároveň sa nejedná o „odbornú prax“, ktorá je vyžadovaná u členov Súdnej rady. Pri posudzovaní najmenej 10 ročnej právnej praxe sa nerozlišuje, o akú právnu prax ide – či o výkon súdnictva, advokácie alebo iného slobodného právnického povolania, o právnu vedu a výskum, o podnikovú sféru, o medzinárodné prostredie, právnu prax v mimovládnom sektore, oblasť legislatívy alebo pôsobenie v štátnom sektore v oblasti práva. Podmienkou však aj naďalej ostáva, aby osoba zvolená súdnou radou do databázy prísediacich v čase jej zvolenia nezastávala funkciu sudcu, prokurátora, či úrad súdneho exekútora alebo notára v súlade s § 9 ods. 2 návrhu zákona. Zvolená dikcia však nevylučuje možnosť, aby ešte v čase pred voľbou dotknutá osoba zastávala niektorú z vymenovaných funkcií či úradov a tak obhájila splnenie podmienky 10 ročnej právnej praxe.Podmienky uvedené v odseku 4 písm. h) a i) sú štandardom, ktorý platí v prípade všetkých prísediacich vrátane tých z radov prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov.Podmienka uvedená v odseku 4 písm. j) akcentuje požiadavku, aby prísediacim na účely vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov boli osoby vykonávajúce inú profesiu ako profesiu sudcu, prokurátora, súdneho exekútora alebo notára.Navrhovaný odsek 5 upravuje bezúhonnosť prísediaceho podľa odseku 4, ako aj mechanizmus jej preukazovania. Z hľadiska obsahového vymedzenia bezúhonnosti je táto nastavená rovnakým spôsobom ako je upravená bezúhonnosť sudcov v § 5 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich. Je teda zachovaný rovnaký štandard vymedzenia bezúhonnosti ako na sudcov všeobecných súdov. V prípade preukazovania bezúhonnosti sa táto bude preukazovať odpisom z registra trestov, ktorý zabezpečí Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky bežne zaužívaným spôsobom. Predkladateľ nevzhliadol potrebu novelizácie zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože platné znenie § 14 ods. 3 písm. o) cit. zákona „Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky na účely ustanovenia do funkcie Súdnou radou Slovenskej republiky“ považuje za dostatočný právny základ pre vydanie odpisu z registra trestov Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky aj na účely ustanovenia do funkcie prísediaceho sudcu disciplinárneho senátu, pretože je nepochybné, že ide o funkciu, do ktorej ustanovuje osobu súdna rada.Ustanovená dĺžka trojročného funkčného obdobia má rovnaké opodstatnenie ako stanovenie rovnakej dĺžky pôsobenia členov a predsedu v tom istom zložení v disciplinárnom senáte. Určenie pevne stanoveného času trvania funkcie prísediaceho sa chápe ako jedna z garancií ich nezávislosti. Aj v tomto prípade je účelom navrhovanej právnej úpravy vytvoriť priaznivé podmienky pre prácu prísediacich disciplinárneho senátu a ich rozhodovanie. Identicky, stanovenie vopred určeného obdobia dĺžky funkčného obdobia prísediacich, po ktorom má prísť k pravidelnej obmene personálneho zloženia databáz prísediacich, je dôležité z hľadiska naplnenia predpokladov „nezávislého a nestranného“ súdu. Funkčné obdobie začína plynúť od momentu zvolenia konkrétnej osoby a preto je v záujme danej osoby, subjektu, ktorý ju zvolil i Najvyššieho správneho súdu, aby zvolená osoba bola bezprostredne po voľbe reálne21zapísaná do príslušnej databázy a to najmä z dôvodu, že až po takomto zaevidovaní zvolených osôb pre konkrétnu databázu sa môže fakticky ujať funkcie prísediaceho disciplinárneho senátu. Rovnako platí, že zvolená osoba má aj „právo“ zastávať túto funkciu tri roky a preto by nebolo férové, aby bola ukrátená čo i len o časť tohto obdobia z dôvodu, že oznámenie o jej zvolení bolo príslušným orgánom oneskorene doručené Najvyššiemu správnemu súdu.Slovné spojenie „ak je to potrebné na dokončenie veci“ treba vždy interpretovať vzhľadom na stav disciplinárneho konania a výklad toho, kedy by mali prísediaci ešte zotrvať alebo naopak nezotrvať vo svojej funkcii posudzovať cez prizmu hospodárnosti konania a zabezpečenia výkonu spravodlivosti. Napríklad, nejavilo ako účelné alebo hospodárne rozhodnutie, aby v disciplinárnom senáte prišlo k personálnym zmenám z dôvodu uplynutia funkčného obdobia po vykonaní dokazovania, alebo jeho časti. V tomto prípade by nový senát musel nanovo vykonať dokazovanie, čo by celé konanie nielen výrazným spôsobom predĺžilo ale je i možné, že niektoré dôkazy by sa opätovne vzhľadom na časový odstup nedali vykonať, čo by mohlo viesť k nesprávnemu úsudku a tým aj neadekvátnemu rozhodnutiu disciplinárneho senátu. Podobne, ako v nižšie uvedenom odseku tak aj na tomto mieste nemal predkladateľ za cieľ striktnou a nepružnou normou vytvárať zbytočné problémy v aplikačnej praxi, ktoré by mohli viesť k sťaženiu prístupu k spravodlivému súdu. Rovnako tak predkladateľ zastáva názor, že prínos právoplatne skončeného disciplinárneho konania v zákonnej lehote prevyšuje možné komplikácie spojené s presluhovaním jednotlivých prísediacich.Skutočnosť, že tá istá osoba môže byť zvolená za prísediaceho najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, má poskytnúť orgánom s volebným oprávnením impulz na pravidelnú obmenu zoznamu zvolených osôb po skončení trojročného obdobia. Zoznamy zvolených osôb v databázach by sa mali, rovnako ako aj zloženie disciplinárneho senátu, pravidelne obmieňať.Vzhľadom na povahu disciplinárneho konania a zodpovednosť, ktorú so sebou nesie funkcia prísediaceho disciplinárneho konania, by nebolo správne stavať osoby, ktoré budú túto funkciu v budúcnosti zastávať len pred prijatie zvolenia ako istej formy pocity. Môcť si obliecť sudcovský talár a stať sa zákonným sudcom je síce aj veľká česť, ktorú si zaisto bude vážiť každý právnik, avšak na strane druhej je to aj veľká záťaž, ktorá so sebou prináša množstvo času, energie a úsilia, ktoré pri výkone funkcie bude potrebné vynaložiť. Predkladateľ preto považuje za spravodlivé, aby prísediaci boli odmeňovaní a aby mali nárok na náhradu cestovných nákladov vzniknutých s výkonom funkcie prísediaceho. Výšku odmeny, spôsob jej vyplácania a ďalšie otázky odmeňovania upraví vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).K § 11Ustanovenie § 11 upravuje dôvody, na základe ktorých ex lege nastane zánik funkcie predsedu, sudcu alebo prísediaceho disciplinárneho senátu. Ustanovenie je koncipované do dvoch odsekov, pričom odsek 1 upravuje zánik funkcie pre prípady predsedu a sudcov disciplinárneho senátu a odsek 2 zase prípady, kedy funkcia zaniká prísediacim, t. j. nesudcom.Právna úprava v odseku 1 pri koncipovaní dôvodov zániku funkcie predsedu a sudcu disciplinárneho senátu zohľadňuje dve základné skutočnosti. Prvou je reflexia trvania predpokladov pre ustanovenie do funkcie predsedu alebo sudcu disciplinárneho senátu. Druhou je zohľadňovanie trvania funkcie sudcu najvyššieho správneho súdu, pretože predsedom22a sudcom disciplinárneho senátu môže len sudca najvyššieho správneho súdu. Preto, ak pominú tieto východiskové predpoklady pre vznik funkcie, tak je namieste, aby došlo k zániku funkcie.Ustanovenie písmena a) zohľadňuje § 7 písm. c) a § 8 písm. c), t.j. vznik prekážky spočívajúcej v nezlučiteľnosti funkcií na strane predsedu alebo sudcu disciplinárneho senátu.Ustanovenie písmena b) zohľadňuje § 7 písm. b) a § 8 písm. b), t.j. vznik prekážka spočívajúcej v predchádzajúcom disciplinárnom postihu predsedu alebo sudcu disciplinárneho senátu.Ustanovenie písmena c) zohľadňuje § 7 písm. a) a § 8 písm. a), t.j. vznik prekážka spočívajúcej v prebiehajúcom disciplinárnom alebo trestnom konaní proti predsedovi alebo sudcovi disciplinárneho senátu.Ustanovenia písmen d) a e) zohľadňujú podmienku vyjadrenú úvodnej vete § 7 a § 8, v zmysle ktorej predsedom alebo sudcom disciplinárneho senátu môže byť len sudca najvyššieho správneho súdu. Preloženie sudcu na iný súd [písmeno d)] má za následok to, že sudca prestáva byť sudcom súdu, z ktorého je preložený na iný súd. A teda prestáva byť splnená podmienka, že predseda alebo sudca disciplinárneho súdu je sudcom najvyššieho súdu. Bez ďalších pochybností prestáva byť táto podmienka splnená aj v prípade zániku funkcie sudcu[písmeno d)].Obdobnú právnu úpravu, vystavanú na rovnakých zásadách ako v odseku 1, obsahuje aj odsek 2. Aj v tomto prípade sa zohľadňuje trvanie predpokladov pre ustanovenie do funkcie prísediaceho (t.j. nezlučiteľnosť funkcií, absencia prebiehajúceho disciplinárneho alebo trestného konania, resp. disciplinárneho postihu), ako aj trvanie funkcie, ktorá je podmienkou ustanovenia do funkcie prísediaceho (t.j. trvanie funkcie prokurátora, súdneho exekútora, notára). Špecifickým dôvodom zániku funkcie prísediaceho je uplynutie funkčného obdobia a vzdanie sa funkcie prísediaceho.V prípade vzdania sa funkcie prísediaceho sa v odseku 3 normuje pravidlo, podľa ktorého k zániku funkcie dôjde až uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi najvyššieho správneho súdu. Ide o rovnaký koncept, ktorý sa uplatňuje v prípade prísediacich sudcov z radov občanov, ktorý je upravený v § 144 zákona o sudcoch a prísediacich, a ktorý zároveň ustanovením trojmesačnej lehoty akcentuje potrebuje riadneho fungovania disciplinárnych senátov, pretože prísediaci nevypadne zo systému „zo dňa na deň“, ale na jeho odchod sa vie predseda najvyššieho správneho súdu pripraviť, rovnako aj samotný disciplinárny senát vie v predstihu reagovať na túto situáciu a prispôsobiť tomu organizáciu svojej práce. Právna úprava je tak predvídateľnejšia pre aplikačnú prax vo všetkých smeroch.K § 12Navrhovaný § 12 pojednáva o spôsobe prideľovania nápadu v podobe disciplinárnych návrhov alebo podaných žiadostí o vydanie osvedčenia o zahľadení disciplinárneho postihu a ustanovuje podmienky, ktoré musia byť pri prideľovaní vyššie uvedených podaní dodržané.Navrhovaný postup prideľovania vecí v súlade s rozvrhom práce je dlhoročne zaužívaným spôsobom, ktorý z veľkej časti korešponduje s § 51 zákona o súdoch. Odsek 1 všeobecne ustanovuje, že disciplinárny návrh môže byť pridelený len disciplinárnym senátom,23ktoré boli určené prostredníctvom rozvrhu práce pre príslušný kalendárny rok, v ktorom bol aj daný návrh zaevidovaný. Prideľovanie nápadu náhodným výberom prostredníctvom technických a programových prostriedkov je ustálený, praxou osvedčený spôsob prideľovania vecí, ktorý prispieva nielen k rovnomernému rozdeleniu došlých vecí medzi jednotlivými sudcami či senátmi, ale aj zabraňuje prípadnej snahe ovplyvniť samotné pridelenie prípadu. Ani v otázke prideľovania nápadu, ktorá tvorí disciplinárnu agendu nebol identifikovaný žiadny dôvod, prečo by bolo vhodné sa odchýliť od tohto zaužívaného spôsobu.Pri prideľovaní žiadostí o vydanie osvedčenia o zahladení disciplinárneho postihu sa jedná o do veľkej miery formálny úkon, pričom tento konkrétny návrh vychádza z pôvodného znenia § 119d zákona o sudcoch. Nakoľko sa takýto postup v praxi osvedčil, predkladateľ opätovne nemal dôvod hľadať iné riešenia tejto otázky.Navrhovaný odsek 5 uvádza, že každá ďalšia vznesená námietka zaujatosti podaná v tej istej disciplinárnej veci bude pridelená tomu istému senátu, ktorému bola pridelená prv vznesená námietka. Osobitne treba poukázať na tú skutočnosť, že „námietkovým“ senátom nie je iný disciplinárny senát, ale je ním podľa § 24 ods. 2 trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený rozvrhom práce, ktorý je čisto sudcovským senátom. Pravidlo normované v odseku 5 je nadstavbou pre pravidlá prideľovania námietok. To, že námietky sa prideľujú náhodným výberom, je dané všeobecnou právnou úpravou v § 51 zákona o súdoch. Z dôvodu hospodárnosti konania sa javí ako účelné trvať na tom, aby sa námietky zaujatosti v tom istom disciplinárnom konaní koncentrovali v tom istom námietkovom senáte. V tomto prípade nejde o nový koncept, pretože z hľadiska podstaty ide o rovnaké riešenie, ktoré upravuje § 119d ods. 6 zákona o sudcoch a prísediacich.K § 13Ustanovenie § 13 ustanovuje spôsob začatia a účinky začatia disciplinárneho konania.Disciplinárne konanie je možné začať iba v prípade, ak bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý zákon po novom označuje pojmom „disciplinárny návrh“ v súlade s § 14 a 15 návrhu zákona, čo vyjadruje princíp „nemo iudex sine actore“ (kde niet žalobcu, niet sudcu). V rámci prípravy návrhu zákona bol predmetom diskusie otázky možnosti začatia disciplinárneho konania ex offo. K týmto úvahám zvádza najmä právna úprava vyplývajúca z Trestného poriadku, ktorý upravuje inštitúty ako odovzdanie veci orgánom činným v trestnom konaní podľa § 197 ods. 1 písm. b) inému orgánu na disciplinárne konanie, postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní podľa § 214 ods. 1 inému orgánu na prejednanie v disciplinárnom konaní, postúpenie veci súdom podľa § 244 ods. 1 písm. b) inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1, postúpenie veci súdom podľa § 280 ods. 2 inému orgánu na prejednanie skutku ako služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, postúpenie veci odvolacím súdom podľa § 320 ods. 1 písm. a), ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo ods. 2. Táto právna konštrukcia v Trestnom poriadku je síce daná historicky (bola súčasťou aj „starého“ Trestného poriadku), faktom však je, že je historicky prekonaná, pretože postupne sa zužuje priestor v reguláciách disciplinárnych konaní na to, aby disciplinárne konanie začínalo na návrh. Predkladateľ má za to, že je potrebné v disciplinárnom konaní trvať na rešpektovaní zásady nemo iudex sine actore. Logicky sa však natíska otázka, či nevzniká rozpor medzi právnou úpravou disciplinárneho konania a Trestného poriadku. Na účely predídenia špekuláciám a prípadným výkladovým nezrovnalostiam predkladateľ pristúpil k doplneniu novelizácie Trestného poriadku do predkladaného návrhu zákona. Cieľom doplnenia Trestného poriadku je zavedenie pravidla spočívajúceho v tom, že24v prípade odovzdávania veci inému orgánu sa v prípade sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov vec nebude odovzdávať orgánu, ktorý vedie disciplinárne konanie, ale určenému subjektu oprávnenému podať disciplinárny návrh. Docieli sa tak právny stav, ktorý umožní na strane oprávnenej osoby urobiť kvalifikované rozhodnutie o tom, či disciplinárny návrh podá alebo nie, a čo je podstatnejšie, zároveň sa učiní za dosť požiadavke na to, aby disciplinárne konanie v prípade sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov bolo rýdzo návrhové konanie. Ak by sa mal zvoliť koncept, že disciplinárne konanie by začínalo ex offo, vystávajú s tým právne a praktické otázky typu určenia navrhovateľa, navrhovania dôkazov, zabezpečenia kvalifikovaného návrhu a pod. Predkladateľ sa nestotožňuje s riešením, aby disciplinárne konanie nemalo navrhovateľa, rovnako ani s predstavou, aby sa niekto stal navrhovateľom tam, kde nie je presvedčený o tom, že disciplinárne konanie je dôvodné. Preto sa volí riešenie, ktorým sa odovzdávané veci z trestného konania presmerujú nie na disciplinárny orgán, ale na osobu oprávnenú podať disciplinárny návrh. Bolo tak tomu svojho času v prípade disciplinárnej zodpovednosti sudcov, pretože § 120 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich v znení účinnom do 1. júla 2016.Odsek 2 ustanovuje deň, ktorým začína disciplinárne konanie. Dňom začatia disciplinárneho konania je ten deň, kedy bol do podateľne najvyššieho správneho súdu fyzicky doručený návrh na začatie disciplinárneho konania, alebo deň, kedy bol do elektronickej schránky najvyššieho správneho súdu doručený návrh odoslaný elektronickými prostriedkami v súlade s osobitým predpisom. Dikcia tohto ustanovenia expressis verbis uvádza, že konanie začína dňom doručenia a nie dňom nasledujúcim po doručení návrhu. Jednoznačné určenie momentu začatia disciplinárneho konania je dôležité nielen z hľadiska začatia plynutia alebo neplynutia procesných lehôt a premlčacích lehôt, ale i z pohľadu uplatnenia práv a povinností, ktorými disponujú účastníci konania. Pokiaľ nie je daná povinnosť alebo právo viazané na iné štádium disciplinárneho konania, in abstracto platí, že účastníci môžu uplatňovať svoje práva a zároveň majú plniť svoje povinnosti od tohto momentu, t. j. odo dňa začatia disciplinárneho konania. Keďže disciplinárne konanie vo veciach vybraných právnických profesií je oprávnený viesť iba určený disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu, prakticky nie je možné, aby konanie začalo pred faktickým doručením disciplinárneho návrhu. Pre určenie dňa, ktorým začína disciplinárne konanie preto nie je rozhodujúci dátum spísania disciplinárneho návrhu alebo dátum podania disciplinárneho návrhu na poštovú prepravu. Dátum podania návrhu k poštovej preprave alebo dátum, kedy bol návrh odoslaný prostredníctvom elektronických prostriedkov je významný len pre posúdenie dodržania lehoty pre podanie disciplinárneho návrhu v súlade s § 14.Posledný odsek ustanovenia § 13 upravuje situácie, kedy bolo v tej istej veci podaných viacero disciplinárnych návrhov súčasne. Vo všeobecnosti platí, že ak v konkrétnej veci prebieha súdne konanie nie je možné v tej istej začať nové, t. j. ďalšie súdne konanie (zásada litispendencie). Rovnako je tomu aj v disciplinárnom konaní. Ak nastala situácia, kedy dvaja alebo viacerí navrhovatelia nezávisle na sebe podajú disciplinárne návrhy v tej istej veci platí, že súd začne konanie na základe prvého disciplinárneho návrhu, ktorý mu je doručený najskôr. Neskôr doručené disciplinárne návrhy však neodmietne. Práve naopak, navrhovateľom, ktorých návrh bol doručený až po začatí disciplinárneho konania v tej istej veci, zákon priznáva postavenie účastníka konania, pričom navrhovateľ neskôr doručeného návrhu bude samostatne konať a vystupovať na strane pôvodného navrhovateľa. Účastník s takýmto postavením sa môže aktívne zapájať do priebehu disciplinárneho konania, navrhovať a predkladať ďalšie dôkazy, vypovedať či klásť svedkom otázky, čo vo výsledku môže výrazným spôsobom prispieť k skutkovému objasneniu veci a preukázaniu spáchania disciplinárneho previnenia. Ak niektorý z viacerých navrhovateľov vezme návrh na začatie disciplinárneho konania späť,25neznamená to zastavenie disciplinárneho konania. Inak povedané, pri viacerých navrhovateľoch prichádza zastavenie disciplinárneho konania z dôvodu späťvzatia disciplinárneho návrhu do úvahy len vtedy, ak každý z viacerých navrhovateľom vezme späť svoj disciplinárny návrh. Z hľadiska procesného nastavenia konania o viacerých návrhoch proti tomu istému disciplinárne obvinenému pre ten istý skutok sa navrhuje využiť inštitút spoločného konania. Na spoločné konanie sa pritom subsidiárne použije úprava Trestného poriadku; k tomu pozri § 4.K § 14Tak, ako je aj na prvý pohľad zrejmé z nadpisu tohto ustanovenia, § 14 upravuje lehotu na podanie disciplinárneho návrhu.Ustanovenie § 14 upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, ktorá musí byť dodržaná, aby disciplinárny senát ďalej v podanom návrhu na začatie disciplinárneho návrhu ďalej konal. Právna úprava je prevzatá z § 120 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich. Lehota, počas ktorej zákon garantuje vymáhateľnosti práva úzko súvisí s inštitútom premlčania. Premlčanie disciplinárnej zodpovednosti je upravené v jednotlivých statusových zákonoch. S premlčaním je v tomto prípade spojený zánik disciplinárnej zodpovednosti.Subjektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu je jeden rok od kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení. Tu treba uviesť, že posudzovanie tejto lehoty sa odvíja od momentu, od kedy osoba oprávnená podať disciplinárny návrh nadobudla potrebný stupeň presvedčenia o tom, že dotknutá osoba sa dopustila skutku, ktorý má znaky disciplinárneho previnenia. V rámci regulácie činnosti jednotlivých profesií, či už ide o sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov alebo notárov je bežné, že osobitné predpisy upravujú dohľad nad činnosťou týchto profesií. Dohľadové oprávnenia v praxi znamená spravidla vybavovanie podnetov (alebo sťažností, či iných podaní) fyzických osôb a právnických osôb, ktorými tieto osoby poukazujú na možné pochybenie sudcu, prokurátora, súdneho exekútora alebo notára. Samotná skutočnosť, že dotknutá osoba podá podnet alebo sťažnosť ešte nevyhnutne neznamená, že týmto momentom sa príslušný orgán automaticky dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia, pretože bez prešetrenia podnetu nie je možné bez ďalších pochybností urobiť takýto záver. Preto nemožno súhlasiť s argumentáciou, ktorá tvrdí, že podanie podnetu alebo sťažnosti zakladá automaticky začatie plynutia lehoty na podanie disciplinárneho návrhu, resp. že spôsobuje začatie plynutia premlčacej doby, a to z dôvodu, že samotný podnet alebo sťažnosť neznamená, že orgán oprávnený podať disciplinárny návrh sa dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia. Toto poznanie nadobudne príslušný orgán spravidla až momentom ukončenia procedúry spojenej s vybavovaním podnetu alebo sťažnosti.Objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu je nastavená dvojako. A to ako všeobecný trojročná lehota a osobitná päťročná lehota v prípade, ak disciplinárne previnenie spočíva v prieťahoch v konaní zo strany sudcu, prokurátora, súdneho exekútora alebo notára.Faktom je, že platná úprava lehôt na podanie disciplinárneho návrhu sa v súčasnosti od profesie k profesii líši. V prípade sudcov je subjektívna lehota jeden rok a objektívna lehota tri, resp. päť rokov. V prípade prokurátorov je subjektívna lehota šesť mesiacov a objektívna lehota dva roky. V prípade súdnych exekútorov je subjektívna lehota 12 mesiacov a objektívna dva, resp. štyri roky. V prípade notárov je ustanovená len objektívna lehota v trvaní troch rokov. Predkladateľ má za to, že z hľadiska riadneho fungovania systému vyvodzovania disciplinárne26zodpovednosti je namieste zjednotenie právnej úpravy tak, aby lehoty na podanie disciplinárneho návrhu ako subjektívneho, tak aj objektívneho charakteru boli rovnaké.Ako už vyplýva z predchádzajúceho textu, lehoty na podanie disciplinárneho návrhu úzko súvisia s právnou úpravou zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie. V tomto prípade ide o právnu úpravu hmotnoprávnej povahy, ktorá je súčasťou osobitných predpisov, menovite § 92 ods. 1 Notárskeho poriadku, § 222b ods. 1 Exekučného poriadku, § 194 ods. 1 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich. Tieto osobitné predpisy upravujú aj prerušenie plynutia premlčacej lehoty, rovnako aj jej nové plynutie po prerušení. Z hľadiska podstaty právnej úpravy ide o prevzatie existujúcej právnej úpravy, ktorá je vystavaná na rovnakých zásadách ako zánik trestnosti v zmysle § 87 Trestného zákona. Niet preto relevantného dôvodu na odklon od tejto koncepcie. Po novom však návrhom zákona v pripojených novelizačných článkoch dochádza k unifikácii právnej úpravy zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie z dôvodu premlčania naprieč všetkými dotknutými profesiami.K § 15 až 18Ustanovenia § 15 až § 18 stanovujú taxatívny výpočet osôb s návrhovou legitimáciou, pričom jednotlivé ustanovenia vždy upravujú výpočet týchto osôb vo vzťahu k predstaviteľom konkrétnej právnickej profesie, voči ktorej zákonom určené subjekty môžu podať disciplinárny návrh.V úvode je potrebné poznamenať, že pri vymedzení návrhového oprávnenia vychádzal predkladateľ z platného právneho stavu.Vo všetkých prípadoch platí všeobecné pravidlo, že návrhovým oprávnením disponuje vždy niekoľko osôb popri sebe, ktorých spoločnou črtou je, že zastávajú rôzne funkcie, spravidla vedúce pozície, v rámci profesijnej samosprávy, inštitúcie či úradu, alebo sú subjektom so špeciálnym postavením. Takéto osobitné postavenie je priznané ministrovi a ďalej verejnému ochrancovi práv. Minister bude disponovať návrhovou legitimáciou voči všetkým príslušníkom právnických profesií spadajúcich pod disciplinárnu právomoc najvyššieho správneho súdu s výnimkou prokurátorov.Verejný ochranca práv má návrhové oprávnenie zúžené len voči sudcom a prokurátorom, čo zodpovedá platnej právnej úprave.Široká laická či odborná verejnosť, účastníci konania a ďalšie fyzické alebo právnické osoby budú aj naďalej disponovať právom podať sťažnosť alebo podnet voči príslušníkom právnických profesií adresovaný zákonom vymedzeným subjektom, ktoré sú povinné tieto podnety prijímať a vybavovať na základe osobitných predpisov, pričom tieto orgány vo väčšine prípadov disponujú návrhovou legitimáciou. Ak by na základe sťažností či podnetov vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania disciplinárneho previnenia je tento subjekt, ktorému bola adresovaná sťažnosť či podnet oprávnený podať disciplinárny návrh, alebo ak nedisponuje návrhovým oprávnením je povinný príslušným spôsobom o svojich zistenia upovedomiť orgán s návrhovou legitimáciou.V prípade sudcov (§ 15) vychádza navrhovaná právna úprava z doterajšieho znenia § 120 ods. 1 zákona o sudcoch.27V prípade prokurátorov vychádza navrhovaná právna úprava z doterajšieho znenia § 197 ods. 1 zákona o prokurátoroch. Odklonom od doterajšej právnej úpravy je vypustenie právnej úpravy oprávnenia podať disciplinárny návrh proti európskemu delegovanému prokurátorovi vo veciach, ktoré sa týkajú výkonu jeho pôsobnosti v štruktúre Európskej prokuratúry; k tomu pozri § 197 ods. 1 písm. c) zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Je potrebné zdôrazniť, že Európska prokuratúra je nezávislý organ a jej zamestnanci, vrátane európskych delegovaných prokurátorov, pri plnení svojich povinností podľa nariadenia 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry konajú v záujme Európskej únie ako celku, ako je vymedzený v práve, a nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej osoby, ktorá nie je z Európskej prokuratúry, ani od členského štátu Európskej únie alebo inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry únie. Členské štáty Európskej únie, inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry únie rešpektujú nezávislosť Európskej prokuratúry a neusilujú sa ovplyvňovať ju pri výkone jej úloh (článok 6 ods. 1 nariadenia). Z uvedeného textu nepriamo vyplýva aj to, že členské štáty nesmú akýmkoľvek spôsobom zasahovať do výkonu činnosti európskych delegovaných prokurátorov a to ani prostredníctvom disciplinárneho konania za (ne)konanie, ktorého sa európsky delegovaný prokurátor mal dopustiť v súvislosti s plnením svojich povinností. Priamo nariadenie v bode 46 recitálu výslovne uvádza: „Kolégium by malo byť zodpovedné za disciplinárne konania týkajúce sa európskych delegovaných prokurátorov konajúcich podľa tohto nariadenia. Keďže európski delegovaní prokurátori sú naďalej aktívnymi členmi prokuratúry alebo súdnictva členských štátov a môžu tiež vykonávať funkcie ako vnútroštátni prokurátori, vnútroštátne disciplinárne ustanovenia sa môžu uplatňovať z dôvodov, ktoré nesúvisia s týmto nariadením. V takýchto prípadoch by však hlavný európsky prokurátor mal byť informovaný o odvolaní alebo akomkoľvek inom disciplinárnom opatrení, a to vzhľadom na jeho zodpovednosť za riadenie Európskej prokuratúry a s cieľom chrániť jej integritu a nezávislosť.“ Teda, nie žiaden národný orgán, v tomto prípade najvyšší správny súd – hoci konajúci na základe oprávneného návrhu hlavného európskeho prokurátora alebo európskeho prokurátora za Slovenskú republiky, ale výhradne Kolégium Európskej prokuratúry je tým orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať v príslušnom konaní o disciplinárnom previnení európskeho delegovaného prokurátora súvisiace s plnením jeho úloh. V súlade s citovanými ustanoveniami, Kolégium využilo svoje oprávnenie a dňa 12. mája 2021 svojím rozhodnutím číslo 044/2021 prijalo osobitný právny predpis, ktorým stanovilo pravidlá disciplinárnej zodpovednosti európskych delegovaných prokurátorov. Z uvedených dôvodov preto predkladateľ pristúpil k tomu, že pôvodné znenie § 197 ods. 1 písm. c) zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry nepremietol do novej právnej úpravy.Okrem toho sa v prípade návrhovej legitimácie v prípade disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi obnovu právny stav pôvodne zavedený § 221 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého mali návrhové oprávnenie pri začatí disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi aspoň tri pätiny poslancov parlamentu a prezident Slovenskej republiky. Dotvára sa tak adekvátnym spôsobom okruh navrhovateľov v prípade disciplinárneho stíhania generálneho prokurátora. Navrhovaná právna úprava je výsledkom diskusie vedenej v rámci rozporových konaní k tomuto ustanoveniu. Charakteristikou črtou právnej úpravy je v tomto prípade to, že návrhová legitimácia skupiny poslancov a prezidenta republiky je limitovaná personálne. To znamená, že uvedené subjekty sú oprávnené iniciovať disciplinárne konanie len proti generálnemu prokurátorovi.Špecificky je riešená návrhová legitimácia verejného ochrancu práv. Podľa doterajšej právnej úpravy má verejný ochranca práv návrhové oprávnenie voči sudcom [§ 120 ods. 2 písm.28c) zákona o sudcoch a prísediacich] a prokurátorom [§ 197 ods. 1 písm. d) zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry]. V prípade sudcov ide o plné návrhové oprávnenie. V prípade prokurátorov je toto návrhové oprávnenia verejného ochrancu práv limitované na existenciu domnienky, že „(prokurátor) pri plnení svojich služobných povinností v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu porušil základné práva a slobody podávateľa podnetu, ktorý sa domáha právnej ochrany u verejného ochrancu práv“. Ani v jednom z uvedených prípadov platná právna úprava nekorešponduje s čl. 151a ods. 1 druhá veta ústavy. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby návrhová legitimácia verejného ochrancu práv verene kopírovala text ústavy, a preto je ako v prípade sudcov [§ 15 písm. c) návrhu zákona], tak aj v prípade prokurátorov [§ 16 písm. d) návrhu zákona] návrhová legitimácia verejného ochrancu práv limitovaná len na situácie, kedy sa domnieva, že sudca alebo prokurátor pri výkone svojej funkcie porušil základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Právna úprava tak v plnom rozsahu rešpektuje ústavnú úpravu, podľa ktorej „V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb.“ Dôležitým momentom právnej úpravy je tá skutočnosť, že obmedzenie návrhovej legitimácie verejného ochrancu práv má vecný rozmer a nie personálny rozmer. To znamená, že verejný ochranca práv môže podať disciplinárny návrh proti ktorémukoľvek sudcovi (vrátane predsedov všetkých súdov) alebo proti ktorémukoľvek prokurátorovi vrátane generálneho prokurátora.V prípade súdnych exekútorov vychádza navrhovaná právna úprava z doterajšieho znenia § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa návrhové oprávnenie predsedu súdu zužuje len na toho predsedu súdu, ktorého súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Toto zúženie návrhovej legitimácie vychádza z predpokladu, že práve okresný súd, ktorý vydal poverenie v exekučnej veci je tým súdom, ktorý sa má šancu dozvedieť o tom, že súdny exekútor porušil pri výkone exekučnej činnosti zákonnú povinnosť, ktorá zakladá disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.V prípade notárov vychádza navrhovaná právna úprava z doterajšieho znenia § 92 Notárskeho poriadku. Aj v prípade návrhovej legitimácie vo veciach disciplinárnej zodpovednosti notárov dochádza k určitej modifikácii právnej úprave vo vzťahu k oprávneniu predsedu súdu podať disciplinárny návrh. Podľa novej právnej úpravy nebude disciplinárny návrh podávať predseda krajského súdu, ale bude ho podávať predseda okresného súdu, v ktorého obvode má notár sídlo svojho úradu. Dôvodom pre novú právnu úpravu je podobne ako v prípade súdnych exekútorov skutočnosť, že práve súd, ktorý poveruje notára ako súdneho komisára má reálnu šancu zo svojej činnosti zistiť porušenie povinností notára pri výkone komisariátu. Novinkou je tiež vecné obmedzenie návrhového oprávnenia predsedu okresného súdu, pretože disciplinárny návrh bude môcť podať len v prípade, ak disciplinárne previnenie bolo spáchané v súvislosti s konaním a rozhodovaním notára ako súdneho komisára.Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že právna úprava rozlišuje subjekty s univerzálnou návrhovou legitimáciou a subjekty s obmedzenou návrhovou legitimáciou. Obmedzenie návrhovej legitimácie je buď personálne alebo vecné, či kauzálne. O personálne obmedzenie ide v prípade návrhovej legitimácie skupiny poslancov a prezidenta republiky, ktorí sú oprávnený podať disciplinárny návrh len proti generálnemu prokurátorovi. O vecné (resp. kauzálne) obmedzenie návrhovej legitimácie ide v prípade verejného ochrancu práv, ktorý je oprávnený podať disciplinárny návrh pre skutky, ktoré porušujú zakladané práva a slobody, a v prípade predsedu súdu pri podávaní disciplinárneho návrhu proti notárovi, kedy29je oprávnenie predsedu súdu limitované len na skutky súvisiace s činnosťou notára ako súdneho komisára.K § 19Na to, aby na základe doručeného disciplinárneho návrhu, mohol disciplinárny senát začať disciplinárne konanie je žiaduce, aby disponoval informáciami v minimálne zákonom ustanovenom rozsahu, bez ktorých by začatie disciplinárneho konania nebolo možné. Tento výpočet obsahových náležitostí kladených na každý jeden disciplinárny návrh upravujú odseky 1 a 2. V odseku 3 sa ďalej upravuje štandardný postup odstraňovania vád disciplinárneho návrhu.Právna úprava nie je vo svojej podstate novou právnou úpravou, ale je výsledkom syntézy existujúcich zákonných úprav regulujúcich obsahové náležitosti disciplinárneho návrhu.Všetky náležitosti, ktoré je nevyhnuté zahrnúť do disciplinárneho návrhu by mal mať navrhovateľ k dispozícii, resp. mal by ich vedieť získať z titulu svojej pozície či funkcie. Z uvedeného dôvodu predkladateľ dospel k názoru, že ustanovenie povinnosti dodržať náležitosti disciplinárneho návrhu nie je možné vyhodnotiť ako neprimeranú záťaž kladenú na navrhovateľa, či ako podmienky, ktoré sťažujú prístup k spravodlivosti.Základnou požiadavkou je identifikovať osobu, ktorá sa podľa predkladateľa dopustila disciplinárneho previnenia. Pri správnom a úplnom identifikovaní osoby, proti ktorej disciplinárny návrh smeruje, je priam vylúčené, aby bolo možné zameniť túto osobu s inou osobou.Navrhovateľ zároveň musí doložiť alebo aspoň označiť dva druhy dôkazov. Prvou skupinou sú dôkazy, ktoré nasvedčujú, že osoba proti ktorej podal disciplinárny návrh spáchala disciplinárne previnenie, pričom platí, že tieto dôkazy by mali dokazovať spáchanie skutku tak, ako ho predkladateľ opísal. Zákon explicitne ustanovuje, že samotný opis skutku nie je postačujúci na začatie disciplinárneho konania. Druhou kategóriou sú dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd dospieť k záveru, či bol alebo naopak nebol disciplinárny návrh podaný včas, t. j. dôkazy ktoré budú dostatočne presvedčivým spôsobom preukazovať dodržanie lehoty na podanie disciplinárneho návrhu podľa § 14 návrhu zákona. V prípade označovania dôkazov sa treba osobitne zmieniť aj o úprave § 28 ods. 5, ktorý upravuje koncentračnú zásadu, resp. lehotu na označovanie dôkazov, pretože je dôležité správne vnímať vzťah § 19 ods. 1 a § 28 ods. 5. To, že ustanovenie § 28 ods. 5 umožňuje označovať dôkazy najneskôr na ústnom prejednaní neznamená, že pre navrhovateľa neplatí povinnosť označiť svoje dôkazy už v disciplinárnom návrhu. Ak disciplinárny návrh neobsahuje označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, navrhovateľ sa vystavuje hrozbe zastavenia disciplinárneho konania podľa § 19 ods. 3. Avšak vzhľadom na to, že častokrát sa môže situácia vyvíjať a navrhovateľ nadobudne vedomosť o ďalších možných dôkazoch po podaní disciplinárneho návrhu, je prípustné, aby navrhovateľ označoval ďalšie dôkazy aj po podaní disciplinárneho návrhu. Vo všeobecnosti platí, že účastníkom konania nemožno uprieť právo označiť ďalšie dôkazy po podaní návrhu, resp. navrhnúť na pojednávaní doplnenie dokazovania. V tomto duchu je preto potrebné pristupovať k vnímaniu vzťahu § 19 a § 28 ods. 5.Právna kvalifikácia skutku, ktorý je považovaný za disciplinárne previnenie, jeho podrobný a najmä presný popis je dôležitý nielen z hľadiska dodržania zásady ne bis in idem.30Na základe doručeného disciplinárneho návrhu súd musí s istotou určiť, či napríklad v tej istej veci nebolo skôr začaté konanie na podnet iného navrhovateľa. Rovnako tak kvalifikácia skutku a dôkazy, ktoré majú dokazovať jeho spáchanie sú aj základnými predpokladmi na to, aby sa aj disciplinárne obvinený mohol vysporiadať s obvineniami, ktoré sú mu kladené za vinu a riadne sa obhajovať. Vznesené disciplinárne obvinenia môžu závažným spôsobom vplývať na osobu a funkciu disciplinárne obvineného, a preto je viac ako nevyhnuté zamedziť podávaniu nedôvodných, šikanóznych či iným spôsobom účelových disciplinárnych návrhov. Súčasťou disciplinárneho návrhu je aj návrh na zloženie disciplinárneho opatrenia, avšak týmto návrhom nie je disciplinárny senát viazaný.Ak disciplinárny návrh neobsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, navrhovateľ pôvodný disciplinárny návrh doplní v rámci 15 dňovej lehoty na základe výzvy predsedu disciplinárneho senátu pod hrozbou „sankcie“ v podobe zastavenia disciplinárneho konania. Táto procesná lehota začína plynúť od nasledujúceho dňa po dni, kedy bola navrhovateľovi doručená súdna výzva na doplnenie návrhu. Predkladateľ týmto spôsobom zároveň ustanovuje povinnosť predsedovi disciplinárneho senátu zaslať predmetnú výzvu na doplnenie disciplinárneho návrhu v prípade, ak neobsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti. Návrh zákona neustanovuje aj obsahové náležitosti takejto výzvy. Je však nespochybniteľné, že výzva má upozorniť na konkrétne nedostatky disciplinárneho návrhu, a preto by nebolo v súlade so sledovaným zámerom zasielania výzvy, aby bola stroho a formálne koncipovaná. Jej obsah by mal dostatočne presne upozorniť na skutočnosti, v čom spočíva neúplnosť či nepresnosť disciplinárneho návrhu tak, aby bolo navrhovateľovi na prvý pohľad zrejmé, aké ďalšie informácie súd požaduje. Zároveň súčasťou výzvy musí byť aj poučenie, aby bol navrhovateľ oboznámený s postup, ktorý bude nasledovať, ak náležite nepristúpi k vybaveniu súdnej výzvy v zmysle jej obsahu. Takým postupom bude v súlade s § 26 ods. 1 písm. c) zastavenie disciplinárneho konania.K § 20Ustanovenie § 20 obsahuje právnu úpravu oprávnenia navrhovateľa vziať podaný disciplinárny návrh späť, ustanovenie lehoty, do kedy tak môže urobiť a povinnosť späťvzatie vecne odôvodniť.Právo navrhovateľa na späťvzatie disciplinárneho návrhu je najčastejšie koncipované v legislatívnej úprave civilných sporových konaní, v trestnom konaní sa nazýva ustúpením od obžaloby. Motivácie, ktoré vedú navrhovateľa k späťvzatiu návrhu môžu byť rozličného charakteru. Najpravdepodobnejším dôvodom späťvzatia disciplinárneho návrhu je, že navrhovateľ si až počas začatého konania uvedomí, že nedisponuje dostatočne presvedčivými dôkazmi, ktoré by bez pochybností preukazovali spáchanie disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineným. V tomto prípade a v súlade s procesnou taktikou, je navrhovateľ oprávnený vziať späť som disciplinárny návrh predtým, ako má prísť k rozhodnutiu v merite veci. Predseda, členovia a prísediaci disciplinárneho senátu rozhodujú o konečnom rozhodnutí práve počas záverečnej porady. Ak by navrhovateľ nemohol predložiť a/alebo označiť dôkazy preukazujúce vinu disciplinárne obvineného, disciplinárny senát by svojim rozhodnutím disciplinárne obvineného oslobodil. Rozhodnutie vo veci samej predstavuje prekážku res iudicata a tým znemožňuje podanie nového o disciplinárneho návrhu v tej istej veci. Rovnako tak vzhľadom na to, že disciplinárne konanie je koncipované ako výlučne konanie jednostupňové, je v súlade so záujmom spravodlivosti, aby disciplinárne rozhodnutie nebolo ovplyvnené dôkaznou núdzou, či inými prekážkami, ktoré môžu nastať na strane navrhovateľa.31Vyššie zmienený dôvod môže byť len jedeným z viacerých príčin podania späťvzatia alebo môžu navrhovateľa viesť k späťvzatiu úplne iné dôvody. Bez ohľadu na to, aké sú tieto dôvody platí, že disciplinárny senát by mal byť s nimi oboznámený a preto každé späťvzatie musí byť vecne odôvodnené. Ak sa navrhovateľ rozhodne vziať svoj návrh späť musí si byť vedomí, že vo veci v ktorej už podal návrh nebude môcť v budúcnosti podať nový disciplinárny návrh. Sledovaným účelom je, aby podanie disciplinárneho návrhu a prípadne späťvzatie nebolo svojvoľné alebo vopred dôkladne neuvážené. Oba tieto procesné úkony musia byť vykonané so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou, nakoľko môžu viesť k nezvratným následkom. Rovnako, ani disciplinárne obvinený nemôže byť neustále vystavovaný tým istým disciplinárnym obvineniam, ktoré navrhovateľ nevie vierohodne preukázať.Právna úprava odôvodňovania späťvzatia disciplinárneho návrhu bola zavedená zákonom č. 152/2017 Z. z. Dôvody, ktoré viedli k zavedeniu tejto právnej úpravy sú nasledovné: „Aplikačná prax týkajúca sa späťvzatia návrhu na začatie disciplinárneho konania je nedostatočná. Nie je zriedkavým javom, že navrhovateľ po začatí konania vezme návrh na začatie konania späť, a to bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia či vysvetlenia. Prax ukazuje, že sa tak stáva dokonca aj v prípadoch, kedy navrhovateľ pôvodne navrhoval najprísnejšie disciplinárne opatrenia (odvolanie z funkcie sudcu, preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa), a teda považoval konanie disciplinárne stíhaného sudcu za závažné disciplinárne previnenie. Vzhľadom k tomu, že v prípade disciplinárnych konaní proti sudcom existuje verejný záujem na tom, aby bolo zrejmé, kedy a za akých okolností sú sudcovia disciplinárne postihovaní, ale tiež oslobodzovaní, je nevyhnutné, aby verejnosť mohla byť oboznámená aj s dôvodmi, pre ktoré sa disciplinárne konanie zastavuje v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania. Navrhovateľ totiž nepodáva návrh vo svojom osobnom záujme, ale vo verejnom záujme. Preto je nevyhnutné, aby podanie, ktorým sa berie návrh na začatie disciplinárneho konania späť, bolo presvedčivo odôvodnené. Späťvzatie návrhu by malo byť odôvodnené aj z ďalšieho dôvodu: opakovane sa stalo, že sudca čelil disciplinárnemu konaniu, v rámci ktorého sa uskutočnilo viac ústnych pojednávaní, napokon však bolo konanie bez ďalšieho zdôvodnenia zastavené len s poukazom na to, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Z takéhoto postupu nie je zrejmé disciplinárne stíhanému sudcovi ani verejnosti, či bol pôvodný návrh podaný oprávnene alebo nie. Aktuálny právny stav tak umožňuje navrhovateľovi zneužívať inštitút disciplinárneho konania na zastrašovanie sudcov, keďže umožňuje podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý nemá reálny základ. Sudca však napriek začatiu takéhoto disciplinárneho konania nemôže “očistiť” svoje meno a presvedčiť verejnosť, že je nevinný, keďže v konaní nie je oslobodený, ale toto konanie je “len” zastavené, navyše bez toho, aby boli bližšie konkretizované dôvody zastavenia [podotýkame, že pri zastavení konania podľa § 124 písm. a) zákona sa tak môže stať jednak z dôvodu späťvzatia návrhu, ako aj z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene]. Zdôvodnenie späťvzatia návrhu dáva sudcovi aj verejnosti možnosť reálne zistiť dôvody, pre ktoré sa konanie voči sudcovi už ďalej nevedie, a takto aj vyvrátiť pochybnosti o existencii podozrenia voči sudcovi či o svojvôli navrhovateľa. Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy je možné vziať späť návrh na začatie disciplinárneho konania v ktoromkoľvek štádiu odôvodneným podnetom navrhovateľa. Ak sa tak však stane po začatí ústneho pojednávania, môže disciplinárne stíhaný sudca trvať na tom, aby disciplinárny senát prejednal jeho vec napriek späťvzatiu návrhu a rozhodol o jeho vine. Analogicky ako v trestnom konaní aj v tomto prípade však disciplinárny senát už potom nemôže uložiť disciplinárne opatrenie, môže len vysloviť vinu sudcu (v prípade, ak nezistí dôvod na jeho oslobodenie). Pri takomto variante riešenia má teda sudca možnosť dosiahnuť oslobodzujúci výrok disciplinárneho senátu, ak je presvedčený, že návrh bol od začiatku podaný neoprávnene a bezdôvodne. Podobný postup navrhujeme aj v prípade zastavenia konania v dôsledku neskorého podania návrhu na začatie konania.“32Pretože vyššie uvedená argumentácia ma stále svoje opodstatnenie, predkladateľ trvá na navrhovanej právnej úprave, resp. na zachovaní štandardu platnej právnej úpravy, pretože sa tak dotvárajú garancie zamedzujúce šikanóznemu výkonu oprávnenia podávať disciplinárne návrhy.Absencia vecného odôvodnenia späťvzatia disciplinárneho návrhu má aj svoje procesné dôsledky, pretože ak späťvzatie disciplinárneho návrhu nebude odôvodnené, disciplinárny senát naň nebude prihliadať.K § 21Ustanovenie § 21 taxatívne vymedzuje okruh účastníkov každého disciplinárneho konania.Okruh účastníkov konania je pomerne úzky, pričom platí, že v prípade absentovania jedného alebo oboch účastníkov nie je možné konanie začať alebo v ňom pokračovať. Z návrhu zákona vyplýva, že disciplinárne konanie môže byť vedené len voči jednému disciplinárne obvinenému a nie je prípustné viesť jedno disciplinárne konanie voči viacerým disciplinárne obvineným osobám súčasne. Ak by bolo disciplinárne previnenie spáchané v súčinnosti dvoch alebo viacerých osôb, ktoré podliehajú disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu, navrhovateľ individuálne podá jednotlivé disciplinárne návrhy voči každej osobe samostatne.Iná je situácia, kedy jedna a tá istá osoba spáchala niekoľko disciplinárnych previnení súčasne alebo s krátkym časovým odstupom a osoba s oprávnením podať disciplinárny návrh sa o týchto previneniach dozvie v rovnaký moment alebo v krátkej časovej postupnosti. V tomto prípade je v súlade s princípmi spravodlivého a hospodárneho konania, aby navrhovateľ podal jeden disciplinárny návrh, v ktorom opíše všetky údajne spáchané disciplinárne previnenia, ktoré sú mu známe, v súlade s § 19 návrhu zákona. Prípadne je namieste, aby disciplinárny senát vykonal spoločné konanie o všetkých skutkoch toho istého disciplinárne obvineného, čo umožňuje aj Trestný poriadok v rámci spoločného konania, pričom v § 4 sa výslovne odkazuje na subsidiárne použitie príslušných ustanovení Trestného poriadku o spoločnom konaní.Obdobná situácia, s ktorou môže byť súd počas svojej činnosti konfrontovaný je, že jedna osoba spácha niekoľko disciplinárnych previnení, znova buď súčasne alebo s krátkym časovým odstupom, avšak navrhovateľ bude mať vedomosť o jednom disciplinárnom previnení alebo len o jeho časti. Súčasne, rozdielna osoba s návrhovou legitimáciou bude zase disponovať vedomosťou o spáchaní iného disciplinárneho previnenia, ktoré bude zjavne previazané s prvým, avšak touto informáciou táto osoba už disponovať nebude. Takto môže nastať situácia, kedy budú podané dva alebo viacero disciplinárnych návrhov čiastkovo označujúcich disciplinárne previnenia, ktoré na seba fakticky nadväzovali a spáchala ich jedna a tá istá osoba. V tomto prípade je na posúdení súdu, či tieto skutky vyhodnotí ako istý „súbeh“ disciplinárnych previnení, ktoré na seba nadväzovali a tým vytvárajú jeden pomyslený celok, alebo ich klasifikuje ako disciplinárne previnenia bez vzájomného nexusu. Ak by súd rozhodol, že disciplinárne previnenia na seba nadväzujú, a preto je správne ich posúdiť spoločne v rámci jedného konania, vyhodnotí doručené disciplinárne návrhy ako návrhy podané v tej istej veci a bude ďalej postupovať v súlade s návrhom zákona. Takýto postup je významne dôležitý najmä pri posudzovaní závažnosti a miery zavinenia pri spáchaní disciplinárnych previnení a rovnako tak aj z hľadiska spravodlivého uloženia disciplinárneho opatrenia. Časový odstup33od spáchania prvého disciplinárneho previnenia a ďalších disciplinárnych previnení alebo čas, kedy sa osoba s návrhovou legitimáciou dozvedela o týchto previneniach je dôležitý z hľadiska premlčacej doby a lehoty na podanie disciplinárneho návrhu.Len z dôvodu, že ustanovenie § 21 používa singulár pri označení osoby, ktorej sa priznáva postavenie účastníka konania (dikcia „navrhovateľ“ a „disciplinárne obvinený“) neznamená, že v disciplinárnom konaní sa budú participovať len tieto dve, vyššie uvedené osoby. Prekladateľ už poznamenal a vysvetlil dôvody, prečo disciplinárne obvineným v rámci jedného konania môže byť len jedna osoba, avšak uvedené neplatí vo vzťahu k navrhovateľovi. V súlade s § 13 ods. 3 návrhu zákona je prípustné, aby na strane navrhovateľa figurovalo viacero osôb s postavením účastníka konania súčasne.Účastníkom disciplinárneho konania nie je poškodený, resp. zákonná úprava nepredpokladá účasť poškodeného v disciplinárnom konaní. Účelom disciplinárneho konania nie je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej konaním disciplinárne obvineného, pretože na tento účel sú určené iné mechanizmy, a to najmä konanie podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že poškodený doteraz vystupoval ako účastník disciplinárneho konania len v jedinom prípade, a to v prípade vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti proti prokurátorom. Dôvodom takejto úpravy však bola skutočnosť, že išlo o poškodeného, ktorému vznikla škoda konaním prokurátora, ktoré malo znaky priestupku. A teda išlo o poškodeného v zmysle priestupkovej zodpovednosti. Vzhľadom na to, že po novom sa disciplinárne senáty nebudú zaoberať priestupkovou zodpovednosťou prokurátorov, pretože títo budú podriadený všeobecnému režimu priestupkovej zodpovednosti, niet dôvodu na to, aby poškodený naďalej vystupoval v disciplinárnom konaní.K § 22Právo disciplinárne obvineného zvoliť si obhajcu a vymedzenie okruhu osôb, ktoré sa môžu stať obhajcom v disciplinárnom konaní upravuje § 22. Toto ustanovenie je rozdelené do dvoch odsekov, pričom odsek 1 obsahuje všeobecné pravidlo, ktoré stanovuje, že okrem zákonom prípustných výnimiek, sa obhajcom môže stať iba advokát. V nadväznosti na uvedené odsek 2 upravuje práve osobité prípady, kedy sú tieto výnimky prípustné a ktoré osoby okrem advokátov sa môžu stať obhajcami v disciplinárnom konaní.Disciplinárne obvinený má právo zvoliť si obhajcu a nechať sa ním zastupovať počas celého disciplinárneho konania. Vo všeobecnosti platí, že obhajcom disciplinárne obvineného sa môže stať akýkoľvek advokát zapísaný v zozname advokátov, ktorého si disciplinárne obvinený vybral. To, že daný advokát zastupuje disciplinárne obvineného počas konania preukazuje súdu počas prvého procesného úkonu predložením splnomocnenia. Na práva a povinnosti obhajcu sa primerane vzťahujú príslušné ustanovenia Trestného poriadku.Okrem advokátov môžu úlohu obhajcu v disciplinárnom konaní zastávať aj iné osoby, o ktorých tak ustanoví návrh zákona. Týmito osobami sú sudcovia, prokurátori, súdni exekútori a notári, avšak len za predpokladu, že disciplinárne obvinený vykonáva tú istú právnickú profesiu, ako zvolený obhajca. Požiadavka môcť si zvoliť obhajcu zo zástupcov vlastnej profesie bola vznesená zo strany členov pracovnej skupiny pri koncipovaní návrhu zákona a zodpovedá aj súčasnému konceptu osobitných úprav regulujúcich disciplinárne konanie. Vychádza z logického predpokladu, že jednotlivý predstavitelia právnických profesií sa môžu34lepšie orientovať v právnej úprave statusových zákonov pre dané povolanie a rovnako tak ovládajú aj podzákonné právne akty regulujúce ich profesiu, či interné predpisy vydávané príslušnou samosprávou. Priamoúmerne s rozšírením okruhu osôb, ktoré sa v disciplinárnom konaní môžu ujať funkcie obhajcu, sa posilňuje aj právo disciplinárne obvineného na obhajobu, keďže týmto spôsobom sú mu poskytnuté širšie možnosti výberu obhajcu.Zároveň návrh zákona na žiadnom mieste neupravuje povinné zastúpenie. Keďže najvyšší správny súd disponuje disciplinárnou právomocou výlučne nad osobami s ukončeným právnickým vzdelaním, a ktoré zároveň aj vykonávajú právnu prax, platí predpoklad, že sú dostatočne spôsobilé a odborne zdatné, aby viedli svoju obhajobu aj bez zvolenia obhajcu. Rovnako tak disciplinárne konanie nie je konaním trestným, a preto nie sú naplnené ani iné predpoklady na to, aby predkladateľ prijal koncept povinného zastúpenia.Navrhovaná právna úprava rovnako nevylučuje, aby si disciplinárne obvinený zvolil viacerých obhajcov, napríklad v konštelácii jeden advokát a jeden súdny exekútor, prípadne viac advokátov, alebo viac súdnych exekútorov. Ani Trestný poriadok nelimituje obvineného pri využití práva na obhajobu z hľadiska počtu obhajcov. Niet racionálneho dôvodu na to, aby tomu bolo inak v prípade disciplinárneho konania.Trovy svojej obhajoby znáša disciplinárne obvinený ako vlastné trovy, pričom v prípade oslobodenia má zákonný nárok na ich náhradu; k tomu pozri § 38 návrhu zákona.K § 23Ustanovenie § 23 je koncipované v šiestich odsekoch. Definuje, kto je odosielateľom a kto adresátom upovedomenia, spôsob doručenia spolu s lehotou pre odoslanie upovedomenia a v poslednom rade obsah upovedomenia o začatí disciplinárneho konania. V odsekoch 2 až 6 je vymedzený okruh osôb, ktoré majú priznané právo byť informované o rôznych procesných úkonov vykonaných v rámci disciplinárneho konania.Návrh zákona ustanovil predsedovi disciplinárneho senátu povinnosť informovať disciplinárne obvineného o skutočnosti, že bol voči nemu podaný disciplinárny návrh, v ktorom súd začal konať. Jedná sa o prvú konfrontáciu obvineného so vznesenými obvineniami počas disciplinárneho konania. Ak by disciplinárne obvinený nebol oboznámený so skutočnosťou, že voči nemu prebieha súdne konanie, v ktorom sa rozhoduje o disciplinárnych previneniach, ktoré sa mu kladú za vinu, boli by popreté základné princípy spravodlivého konania, pretože by disciplinárne obvinenému bola znemožnená prakticky akákoľvek obhajoba. Preto je v záujme spravodlivosti, aby sa obvinený čím skôr dozvedel o začatí disciplinárneho konania a bol oboznámený so skutkami, ktoré sa mu kladú za vinu i s dôkazmi, ktoré o týchto skutkoch majú svedčiť. Až na základe oboznámenia sa s disciplinárnym návrhom bude môcť disciplinárne obvinený využiť zákonom garantované právo podať súdu svoje vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu, navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, či zvoliť si zástupcu, ktorý povedie jeho obhajobu. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval v prípade Krčmář proti Českej republiky, že „každá procesná strana musí mať možnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré sú predložené súdu, ako aj možnosť vhodnou formou a v primeranom rozsahu vyjadriť sa k ich existencii, obsahu a hodnovernosti, a ak je to potrebné, písomnou formou a vopred.“ Všetky vyššie uvedené práva tvoria len základný, exemplifikatívny výpočet práv, ktorými disponuje v rámci disciplinárneho konania disciplinárne obvinený. Pri výklade toho, ako sa majú zmieňované práva aplikovať, sa použije extenzívny spôsob výkladu tohto ustanovenia.35Návrh zákona priznal osobitné právo byť informovaný o dôležitých skutočnostiach počas disciplinárneho konania prostredníctvom upovedomenia aj iným osobám, ako disciplinárne obvinenému. Odseky 2 až 6 vymedzujú okruh osôb, ktoré disponujú osobitným postavením vo vzťahu k disciplinárne obvinenému. Výpočet týchto osôb sa líši v závislosti od povolania disciplinárne obvineného. Spoločnou črtou týchto osôb je, že zastávajú vedúce pozície v rámci profesijných samospráv, alebo návrh zákona priamo predpokladá, že budú po vynesení disciplinárneho rozhodnutia vykonávať prípadne uložené disciplinárne opatrenie. Špecifickým je v tomto prípade ustanovenie odseku 4, ktoré bezprostredne nadväzuje na požiadavku nariadenia 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Citované nariadenie vyžaduje plnenie informačnej povinnosti o disciplinárnom stíhaní európskeho delegovaného prokurátora. Táto požiadavka nariadenia bude realizovaná práve prostredníctvom § 23 ods. 4.Z procesného hľadiska je dôležité, že disciplinárne obvinenému sa disciplinárny návrh doručuje do vlastných rúk, rovnako sa doručuje do vlastných rúk obvineného obžaloba. Upovedomenie iných osôb ako disciplinárne obvineného sa nevykonáva doručením do vlastných rúk, pretože v tomto prípade to povaha veci nevyžaduje.K § 24Právna úprava v nasledujúcom ustanovení je vnútorne rozčlenená na dva odseky. Prvý odsek implikuje základný predpoklad pre vznesenie námietky zaujatosti a zároveň vymedzuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené námietku podať. Druhý odsek určuje subjekt, ktorému je zverená kompetencia rozhodnúť o námietke zaujatosti a lehotu pre rozhodnutie. Vzhľadom na to subsidiárne použitie Trestného poriadku implicitne platí, že namietať svoju zaujatosť je povinný aj predseda, člen alebo prísediaci disciplinárneho senátu; k tomu pozri § 32 Trestného poriadku.Vo všeobecnosti platí, že u riadne ustanoveného sudcu je daný predpoklad osobnej nestrannosti či nezaujatosti, pretože nie je predložený dôkaz o opaku. (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Hauschildt proti Dánsku, zo dňa 24. mája 1984, odsek 47). Predkladateľ prostredníctvom procesného inštitútu námietky zaujatosti poskytuje priestor účastníkom konania a obhajcovi, aby predložili dôkaz o tom, že zákonný sudca je predpojatý. Ústava zaväzuje sudcu k tomu, aby pristupoval k všetkým účastníkom nezaujato, neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posudzoval všetky skutočnosti, ktoré sú závažné pre rozhodnutie danej veci. Nestrannosť sudcu je podstatou jeho funkcie. Nepredpojatosť sudcov je významná aj vo vzťahu k uplatňovaniu práv účastníkov konania. Účastníci sú si pred súdom rovní a majú rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má súd právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97, III. ÚS 36/2011).Pojem „okolnosti“ vyjadruje akékoľvek skutočnosti, ktoré môžu zakladať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu. Návrh zákona síce neupravuje náležitosti námietky zaujatosti, avšak je zrejmé, že ten kto námietku vzniesol ju musí odôvodniť minimálne v tom rozsahu, že jednoznačne pomenuje tieto „okolnosti“, na základe ktorých vyvodil záver o zaujatosti sudcu. Za týmto účelom môže k námietke zaujatosti aj priložiť dôkazy, ktoré jeho tvrdenia preukazujú. Námietka zaujatosti môže smerovať voči ktorémukoľvek zákonnému sudcovi disciplinárneho senátu, čo v zásade nevylučuje, aby vznesená námietka smerovala aj voči viacerým členom či prísediacim súčasne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje spolu s dôvodom, pre ktorý má byť sudca z pojednávania veci vylúčený.36Predkladateľ upravil lehotu pre uplatnenie námietky zaujatosti v disciplinárnom konaní lehotou určenou dňami (v tomto prípade sedem kalendárnych dní). Ide o odklon od právnej úpravy v § 31 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého platí, že „námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.“ Navrhované znenie § 24 ods. 4 je výsledkom pripomienkového konania, v rámci ktorého bola akcentovaná požiadavka na úpravu s presným označením tejto lehoty.O námietke zaujatosti bude rozhodovať trojčlenný senát, ktorý bude pozostávať výlučne zo sudcov najvyššieho správneho súd. Zvolený koncept bol prijatý najmä s cieľom zabezpečiť, aby o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté v čo najkratšom možnom čase od jej vznesenia. Nie je potrebné, aby o námietke rozhodoval iný disciplinárny senát, resp. aby namietaná zaujatosť bola posudzovaný rovnakým telesom, ktoré rozhoduje o merite veci. Rozhodovanie o námietke zaujatosti je procesným rozhodnutím, ktoré nevyžaduje účasť prísediacich, ale môže byť zverené profesionálnemu senátu najvyššieho správneho súdu. Námietkové senáty bude kreovať predseda najvyššieho správneho súdu rozvrhom práce. Nie je vylúčené, aby sudcovi, ktorí sú predsedami alebo členmi disciplinárnych senátov boli zaradení aj do námietkových senátov. Úvaha, či sa tak stane alebo nie, je plne v dispozícii predsedu najvyššieho správneho súdu.Podobne, ako v odseku 1, aj v tomto prípade sa aplikuje subsidiárne Trestný poriadok a o každej ďalšej námietke zaujatosti, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, ako námietka o ktorej už raz bolo rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne, sa nekoná.Nad rámec právnej úpravy Trestného poriadku sa výslovne upravuje lehota na rozhodnutie o námietke (sedem dní). Dôvodom preto je snaha zabezpečiť plynulosť konania a rozhodovania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti.Osobitne je potrebné poukázať na prepojenie § 24 a § 12 ods. 5, pretože § 12 ods. 5 upravuje dôležité pravidlo, podľa ktorého sa námietky zaujatosti v tom istom disciplinárnom konaní koncentrujú v tom istom námietkovom senáte.Ak „námietkový“ senát vyhovie námietke zaujatosti, dôjde k vylúčeniu dotknutého zákonného sudcu disciplinárneho senátu. Zabezpečenie plnej obsadenosti disciplinárneho senátu sa v tomto prípade bude realizovať na základe všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 51 ods. 2 písm. c) zákona o súdoch. Každý rozvrh práce musí obsahovať pravidlá zastupovania zákonného sudcu pre prípad jeho vylúčenia. Toto pravidlo platí ako pre najvyšší správny súd, tak aj pre jeho disciplinárne senáty.K § 25Dôvody vykonania predbežného šetrenia, ako aj ďalšie úkony, ktoré buď môžu alebo musia byť vykonané pred ústnym pojednávaním sú upravené v § 25 návrhu zákona. Z hľadiska členenia je toto ustanovenie rozdelené na tri odseky, pričom prvý odsek pojednáva o samotnom predbežnom šetrení, druhý o postupe pri špecifickom prípade porušenia etických zásad či pravidiel a posledný odsek sa venuje osobitému postupu za účelom získania súhlasu na uloženie disciplinárneho opatrenia v disciplinárnom konaní proti európskemu delegovanému prokurátorovi.Predbežné šetrenie predchádza ústnemu pojednávaniu. Primárny účelom predbežného šetrenia je zaistiť či vykonať všetky úkony, ktoré sú dôležité vo vzťahu k plynulému priebehu37ústneho pojednávania a následného rozhodnutia v rámci disciplinárneho konania. Počas tejto fázy disciplinárneho konania disciplinárny senát preto vykonáva úkony rôznej povahy, pričom však platí, že všetky vykonané úkony smerujú k objasneniu nejasností uvedených v disciplinárnom návrhu, zhromažďuje dôkazy, ako napríklad rôzne stanoviská, či inak aktívne zabezpečuje podklady, na základe ktorých bude môcť dospieť k rozhodnutiu o disciplinárnom previnení. Dôležitou súčasťou pri zhromažďovaní informácií k prejednávanej veci je vyjadrenie disciplinárne obvineného, spolu s dôkazmi, o ktoré svoje tvrdenia opiera. Je dôležité si uvedomiť, že disciplinárne konanie na rozdiel od trestného konania nie je rozdelené na prípravné konanie a konanie pred súdom. Prípravné konanie je v prípade disciplinárneho konania výkonom dohľadových právomocí a čiastočne predbežným šetrením.Disciplinárne konanie môže byť vedené aj pre porušenie zásad, či pravidiel etiky. Keďže vo väčšine prípadov platí, že právnické stavy samostatne regulujú pravidlá etického správania v rámci konkrétnej profesie je na mieste, aby orgán, ktorý takýto podzákonný predpis vydal, podal v prípade potreby aj jeho výklad. Je povinnosťou predsedu disciplinárneho senátu požiadať o výklad zásady, či pravidla etiky, ak sa disciplinárne konanie týka porušenia týchto zásad alebo pravidiel. V prípade, ak predseda disciplinárneho senátu vyžiada takéto stanovisko od príslušného orgánu, nie je ním disciplinárny senát pri rozhodovaní viazaný, a to s ohľadom na čl. 141 ústavy.K § 26Dôvody, na základne ktorých disciplinárny senát zastaví disciplinárne konanie sú vymedzené v dvoch odsekoch ustanovenia § 26 návrhu zákona. Prvý odsek taxatívne vymedzuje dôvody, v dôsledku ktorých disciplinárny senát zastaví disciplinárne konania aj bez nariadenia ústneho pojednávania. Odsek 2 upravuje postup v situácii, kedy boli okolnosti vedúce k obligatórnemu zastaveniu disciplinárneho konania podľa odseku 1 zistené až po začatí ústneho pojednávania.V prípade zastavenia disciplinárneho konania navrhovaná právna úprava vychádza z existujúcich úprav regulujúcich disciplinárne konanie proti sudcom, prokurátorom, súdnym exekútorom a notárom, ktoré majú svoj základ v právnej úprave Trestného poriadku. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že aj keď právna úprava nadväzuje na Trestný poriadok, tak s ním nie je totožná v plnom rozsahu, pretože časť dôvodov pre zastavenie disciplinárneho konania (napr. späťvzatie disciplinárneho návrhu) je v trestnom procese dôvodmi pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby (napr. ustúpenie od obžaloby). Predkladateľ má za to, že je potrebné zachovať doterajšiu právnu úpravu jednak z dôvodu toho, že disciplinárne konanie nie je trestným konaním, ale aj z dôvodu zaužívanej praxe podporenej doterajšou rozhodovacou činnosťou disciplinárnych orgánov.Predkladateľ ustanovil päť dôvodov, ktoré predstavujú natoľko zásadné prekážky pre ďalšie pokračovanie v disciplinárnom konaní, že disciplinárny senát obligatórne konanie zastaví, a to ešte pred nariadením ústneho pojednávania.Prvou takouto prekážkou [písmeno a)] je, že po oboznámení sa s doručeným disciplinárnym návrhom disciplinárny senát zistí, že navrhovateľ nedodržal zákonnú lehotu podľa § 14. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie disciplinárneho návrhu je neprípustné. Vo väzbe na § 14 je však dôležité mať na pamäti, že podanie disciplinárneho návrhu po lehote uvedenej v § 14 povedie k zastaveniu disciplinárneho konania len v prípade nedodržania tzv. subjektívnej lehoty na podanie návrhu, pretože zmeškanie objektívnej lehoty na podanie38disciplinárneho návrhu je dôvodom pre oslobodenie disciplinárne obvineného z dôvodu zániku disciplinárnej zodpovednosti z titulu premlčania. Vo výsledku je rovnaký aj prípad, ak síce navrhovateľ dodržal lehotu pre podanie disciplinárneho návrhu, avšak ešte pred nariadením pojednávania doručil najvyššiemu správnemu súdu späťvzatie.Ďalšou prekážkou pokračovania disciplinárneho konania [písmeno b)] je skutočnosť, ak disciplinárny návrh podá osoba, ktorá na to nie je oprávnená. Nie je možné vylúčiť, že takáto eventualita nastane, a to najmä v prípadoch, ak je návrhové oprávnenie limitované napríklad personálnym alebo vecným obmedzením. Ako vhodný príklad možno uviesť podanie disciplinárneho návrhu poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona predpokladá, že disciplinárny návrh proti generálnemu prokurátorovi môžu podať 3/5 poslancov, čiže najmenej 90 poslancov. Ak je pod takýto návrh podpísaných menej ako 90 poslancov, resp. ak návrh síce podpíše 90 poslancov, ale návrh bude smerovať proti inému prokurátorovi ako generálnemu prokurátorovi, tak vzniká dôvod pre zastavenie disciplinárneho konania, pretože aj v jednom aj v druhom prípade podal disciplinárny návrh subjekt, ktorý na to nie je oprávnený.Rovnako tak v disciplinárnom konaní nie je možné pokračovať ani v prípade, ak disciplinárny návrh vykazuje zásadné nedostatky, akými sú napríklad absencia identifikácie disciplinárne obvineného alebo opomenutie uvedenia údajne spáchaného disciplinárneho previnenia. V súvislosti s § 19 ods. 3 návrhu zákona platí, že pred zastavením konania predseda disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa, aby disciplinárny návrh doplnil a len v prípade, ak navrhovateľ v stanovenej lehote návrh nedoplní príde k zastaveniu disciplinárneho konania. Preto sa v písmene c) normuje aj tento dôvod pre zastavenie disciplinárneho konania.Podobne ako je tomu v prípade § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, aj v prípade disciplinárneho konania treba považovať smrť disciplinárne obvineného, prípadne jeho vyhlásenie za mŕtveho za dôvod pre zastavenie disciplinárneho konania [písmeno d)].V písmene e) sa normuje dôvod zastavenia disciplinárneho konania spočívajúci v predchádzajúcom postihu za ten istý skutok, a to buď v trestnom konaní, v konaní o priestupku alebo v inom obdobnom administratívnom konaní majúcom sankčnú povahu (napr. konanie o správnom delikte). Tento dôvod na zastavenie disciplinárneho konania však neplatí v absolútnom význame, pretože sa disciplinárnemu senátu dáva možnosť pokračovať v disciplinárnom konaní za predpokladu, že disciplinárny senát vyhodnotí predchádzajúci postih ako nedostatočný. K tomu pozri bližšie odôvodnenie k § 27 ods. 4 návrhu zákona, ktoré pojednáva o uplatňovaní zásady ne bis in idem v disciplinárnom konaní.Odsek 2 upravuje situáciu, kedy disciplinárny senát zistil o jednej alebo viacerých okolnostiach súčasne upravených v odseku 1 až po začatí ústneho pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť, že ústne pojednávanie priamo predchádza vydaniu disciplinárneho rozhodnutia a z tohto dôvodu ho možno považovať už za pokročilé štádium konania, kedy aj disciplinárne obvinený mohol vynaložiť značnú časť finančných prostriedkov a úsilia do disciplinárneho konania, pričom v dôsledku závažnosti vznesených obvinení alebo mediálnej pozornosti mohol disciplinárne obvinený utrpieť na svojej povesti. Z vyššie uvedených dôvodov predkladateľ poskytuje priestor disciplinárne obvinenému, aby mal možnosť dokázať, že sa nedopustil disciplinárne previnenia alebo iného neetického správania, a to spôsobom, že v stanovenej lehote vysloví svoj súhlas s pokračovaním v disciplinárnom konaní napriek okolnostiam, ktoré by štandardne viedli k jeho zastaveniu. Zároveň, ak disciplinárne obvinený nebude žiadať pokračovanie v konaní, súd obligatórne disciplinárne konanie zastaví. Disciplinárne39rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konanie je rozhodnutím vo veci samej a zakladá prekážku res iudicata.Návrh zákona výslovne nerieši otázku formy rozhodnutia, ktorým sa má zastaviť disciplinárne konanie. Berúc do úvahy subsidiárne použitie Trestného poriadku, v zmysle ktorého dochádza k zastaveniu trestného stíhania uznesením, treba aj v prípade zastavenia disciplinárneho konania zvoliť formu uznesenia.K § 27Navrhovaný § 27 upravuje prerušenie disciplinárneho konania. Aj v tomto prípade sa vychádza z už existujúcej právnej úpravy prerušenia disciplinárneho konania, ktorá sa aplikuje podľa platných právnych predpisov.Summa summarum, návrh zákon predpokladá tri skutočnosti, ktoré zakladajú prerušenie disciplinárneho konania. Ich spoločnou črtou je, že skutok, pre ktorý je vedené disciplinárne konanie napĺňa znaky trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu. Disciplinárne previnenie tak môže súčasne napĺňať znaky aj iného protiprávneho konania. Predkladateľ priznáva trestnému konaniu, konaniu o priestupku či o správnom delikte prednosť pred disciplinárnym konaním. Je to najmä z dôvodu, že pri vyššie zmienených konaniach sa vopred predpokladá väčšia miera závažnosti a značnejšia spoločenská ujma, ako pri spáchaní disciplinárneho previnenia.Odsek 1 upravuje prvý predpoklad, za splnenia ktorého bude disciplinárne konanie prerušené. Týmto predpokladom je, že disciplinárny senát po vyhodnotení skutku v disciplinárnom návrhu, po predbežnom šetrení alebo počas ústneho pojednávania, príde k záveru, že skutok pre ktorý je vedené disciplinárne konanie napĺňa znaky trestného činu, priestupku alebo správneho deliktu. Z tohto dôvodu disciplinárny senát nemôže pokračovať v ďalšom konaní, pretože pre trestné konanie, konanie o priestupku či o disciplinárnom delikte sú príslušné iné orgány. Bezprostredne po zistení, že disciplinárne previnenie napĺňa znaky aj jedného z vyššie uvedených protiprávnych konaní, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému súdu či orgánu.Analogickým prípadom, ktorý upravuje odsek 2 návrhu zákona je, ak disciplinárny senát začal disciplinárne konanie, pričom sám nevyhodnotil disciplinárne previnenie ako skutok napĺňajúci znaky iného protiprávneho konania, avšak bol informovaný alebo z vlastnej činnosti zistil, že v prejednávanej veci sa voči disciplinárne obvinenému vedie trestné konanie, konanie o priestupku alebo správnom delikte a takéto konanie nebolo doposiaľ skončené právoplatným rozhodnutím. Z tohto dôvodu disciplinárny senát bude môcť prerušiť disciplinárne konanie do rozhodnutia veci zo strany príslušnému orgánu.Predkladateľ zastáva názor, že nie každé právoplatné rozhodnutie v trestnom, priestupkovom alebo správnom konaní zakladá prekážku ne bis in idem vo vzťahu k disciplinárne obvinenému pre ten istý skutok na účely disciplinárneho konania. Z tohto dôvodu je súd povinný sa v každom prípade osobite zaoberať otázkou posúdenia, či vydané právoplatné rozhodnutie v rámci iného sankčného konania zakladá alebo naopak nezakladá prekážku ne bis in idem. Uvedené deklaroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí R 125/2012, podľa ktorého k porušeniu zásady ne bis in idem dochádza v prípade vynesenia dvoch po sebe nasledujúcich rozhodnutí pre ten istý čin (skutok) kvalifikovaných v obidvoch prípadoch ako trestný čin (tzn. v kombinácii trestný čin – trestný čin), dvoch takýchto po sebe nasledujúcich40rozhodnutí pre ten istý čin kvalifikovaných najskôr ako trestný čin a potom ako priestupok (tzn. v kombinácii trestný čin – priestupok), dvoch takýchto po sebe nasledujúcich rozhodnutí pre ten istý čin kvalifikovaných najskôr ako priestupok a potom ako trestný čin (tzn. v kombinácii priestupok - trestný čin), dvoch takýchto po sebe nasledujúcich rozhodnutí pre ten istý čin kvalifikovaných v obidvoch prípadoch ako priestupok (tzn. v kombinácii priestupok - priestupok).V danom prípade však pôjde výlučne o vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti za porušenie súboru povinnosti, ktoré sú kladené na vymedzený úzky okruh osôb, s osobitným postavením. Takéto vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči osobám podriadeným disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu znamená nevyhnutný prvok okamžitej reakcie na porušovanie jeho zákonných povinností, ktorý nemá trestnoprávny charakter a ktorý je možno uplatniť popri trestnoprávnej zodpovednosti.Z ustálenej rozhodovacej činnosti ESĽP, ako aj výkladových stanovísk k čl. 6 Dohovoru a k protokolu čl. 7 je zrejmé, že nie každý disciplinárny postih nie je automaticky postihom v trestnoprávnom význame. Rovnako aj vo vnímaní troch tzv. engelovských kritérií pre posúdenie trestnej povahy deliktu. Prvým kritériom je právna kvalifikácia porušenia vo vnútroštátnom práve, druhým je samotná povaha deliktu a tretím povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe.V prípade, ak delikt nie je podľa vnútroštátneho práva trestným činom, posudzujú sa ostatné dve kritériá. Disciplinárne previnenie nie je trestným činom.Povaha deliktu z hľadiska chráneného záujmu (všeobecný, partikulárny) sa skúma z hľadiska, či je daný právny predpis adresovaný neurčitému (všeobecnému) okruhu osôb - trestná povaha alebo iba určitej špecifickej skupine osôb, ktoré majú osobitné postavenie, pričom podliehajú súboru osobitných napr. disciplinárnych pravidiel napr. sudcovia, prokurátori, vojaci, resp. príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov alebo odsúdení. V prípade disciplinárnych previnení je zrejmé, že ide o ochranu partikulárne záujmu („čistota stavu“), a nie o ochranu spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. Neuplatní tzv. druhé engelovské kritérium, pretože disciplinárne previnenie sa vzťahuje len na určitú špecifickú skupinu osôb (sudcovia, prokurátori, exekútori, notári), ktoré majú osobitné postavenie, pričom podliehajú súboru osobitných disciplinárnych pravidiel, ktoré sa nevzťahujú na ostatné osoby. Sankčná zodpovednosť pri disciplinárnych deliktoch totiž môže vzniknúť len vo vnútri určitej organizačnej štruktúry, má interné účinky, pričom absentujú externé účinky . Táto zodpovednosť sa vyvodzuje voči špecifickej skupine osôb so vzťahom k organizačnej štruktúre určitých orgánov alebo inštitúcií (napr. na základe menovania, voľby, pracovnej zmluvy) – teda disciplinárne delikty sledujú partikulárne záujmy týchto orgánov alebo inštitúcií, čiže napr. sudcovského stavu, prokuratúry a pod.Preto je potrebné skúmať tretie kritérium, ktorým je stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe. Pri tomto skúmaní sa pozornosť zameriava na druh a stupeň závažnosti (resp. tvrdosti).ESĽP zdôraznil (s odkazom na rozhodnutie o disciplinárnom konaní voči akvokátovi vo veci Müller-Hartburg ), že ustanovenia o disciplinárnej zodpovednosti sudcov nie sú zamerané na verejnosť všeobecne, ale pôsobia inštitucionálne – ich účelom je chrániť česť a povesť povolania a udržiavať dôveru verejnosti v justíciu.41Zvýrazňujeme, že vo vzťahu k sudcom by podľa ESĽP prichádzalo do úvahy posúdenie trestnoprávneho charakteru sankcie v disciplinárnemu konaní v zmysle tretieho tzv. engelovského kritéria v prípade straty funkcie a nemožnosti vykonávať právnické povolanie. Slovenský právny poriadok umožňuje v prípade sudcu, zbavenie funkcie sudcu, avšak neumožňuje uložiť sankciu spočívajúcu v nemožnosti vykonávať právnické povolanie ako také. Z týchto dôvodov predkladateľ zastáva názor, že rozhodnutie v disciplinárnom konaní vo vzťahu k sudcovi, nie je prekážkou na vedenie trestného konania pre ten istý skutok (ak konanie sudcu nemá znaky priestupku), a naopak. Na porovnanie uvádzame, že takýmto spôsobom vyložil rozhodovaciu činnosť ESĽP vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu proti sudkyni Najvyšší súd Českej republiky.Engelovské kritériá sú ďalej doplnené testom komplementárnosti, na základe ktorého je možné pripustiť dvojité vedenie konania a dvojitý postih totožného páchateľa za totožný skutok, hoci na základe engelovských ide o konania trestnoprávneho charakteru. Avšak prvok bis nebude naplnený vzhľadom na určité kritériá – kritériá komplementárnosti, ktoré ESĽP podrobne definoval v rozhodnutí A. a B. proti Nórsku z roku 2016. Komplementárne konania musia byť kombinované integrovaným spôsobom tak, aby vytvorili súvislý celok. To znamená, že musia spĺňať nasledujúce kritériá:• rôzne konania sledujú účely, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a to nielen abstraktne, ale aj konkrétne, teda riešia rôzne aspekty spoločensky závažného konania;• súbeh konaní je predvídateľný;• zabraňuje sa duplicite pri zhromažďovaní, ako aj posudzovaní dôkazov, najmä prostredníctvom primeranej interakcie medzi rôznymi príslušnými orgánmi;• zabraňuje sa tomu, že dotknutá osoba bude napokon znášať nadmerné bremeno; toto riziko sa minimalizuje, ak existuje kompenzačný mechanizmus určený na zabezpečenie toho, aby celková výška uložených sankcií bola primeraná.Kritériá komplementárnosti teda predstavujú zúženie širokého výkladu engelovských kritérií, a teda aj ochrany.Vo svetle vyššie uvedeného má predkladateľ za to, že niet formálno-právnej prekážky pre nastavenie právnej úpravy spôsobom navrhovaným v § 27 ods. 4, či § 26 ods. 1 písm. e), a že táto právna úprava je v súlade s judikatúrou ESĽP.Diskusia o nastavení právnej úpravy sa podľa názoru predkladateľa môže týkať otázky vhodnosti nastavenia právnej úpravy. Podľa názoru predkladateľa je namieste taká právna úprava, ktorá umožňuje posúdiť v disciplinárnom konaní otázku súladu konania sudcu, prokurátora, exekútora alebo notára, ktoré má znaky trestného či iného protiprávneho konania s ďalším trvaním funkcie. Predkladateľ má za to napríklad neustále páchanie priestupkov zo strany sudcu vytvára dôvodnú pochybnosť o jeho úcte k právu, resp. osobnej a morálnej integrite ako takej. O to viac to platí v prípade páchania trestnej činnosti, ktorá ako taká nespochybňuje bezúhonnosť sudcu (t.j. páchanie nedbanlivostných trestných činov). Spochybňuje sa tak trvanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Táto pochybnosť môže vznikať ako pri výkone funkcie, tak aj správaním sa v občianskom živote. Reflexiu týchto skutočností v disciplinárnom konaní je spravodlivé vyžadovať.V neposlednom rade predkladateľ poukazuje na to, že trestné činy a disciplinárne previnenia sledujú ochranu odlišných záujmov. V prípade trestných činov ide o ochranu spoločnosti. V prípade disciplinárnych previnení sú chráneným záujmom partikulárne záujmy na ochrane toho-ktorého stavu, o ktorý ide.42Poslednou situáciou, v ktorej bude disciplinárne konanie prerušené sú prípady, kedy bol disciplinárne obvinený odvolaný z funkcie notára či súdneho exekútora. Bez ohľadu na to, či bol z úradu odvolaný na základe rozhodnutia kompetentného orgánu alebo vlastnej žiadosti je disciplinárne konanie voči jeho osobe prerušené. Z dôvodu, aby sa prostredníctvom účelového dočasného odvolania zamedzilo obchádzaniu účelu návrhu zákona, bude disciplinárne konanie voči disciplinárne obvinenému ex lege obnovené, ak príde k jeho opätovnému vymenovaniu do funkcie.Špecifickú situáciu rieši ustanovenie odseku 6, ktoré nadväzuje na inštitút prerušenia výkonu funkcie. Prerušenie výkonu funkcie je inštitút, ktorý upravuje statusová úprava sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov. V prípade prerušenia výkonu funkcie sudcu, prokurátora, súdneho exekútora alebo notára nedochádza k zániku funkcie, pričom táto funkcia sa len počas určeného času nevykonáva. Niet preto racionálneho dôvodu na to, aby disciplinárne konanie nemohlo pokračovať. Preto sa prerušenie výkonu funkcie nekonštituuje ako dôvod pre prerušenie disciplinárneho konania.K § 28Ustanovenie § 28 návrhu zákona v piatich odsekoch upravuje otázky, ktoré sú buď priamo spojené alebo inak súvisia s nariadením ústneho pojednávania v rámci disciplinárneho konania. Jednotlivé odseky dotknutého ustanovenia ustanovujú, v ktorom štádiu v rámci disciplinárneho konania má byť nariadené ústne pojednávanie, čo naopak predchádza jeho nariadeniu, akým spôsobom a kto pojednávanie nariaďuje, ďalej vymedzuje okruh osôb, ktoré sú upovedomené o termíne ústneho pojednávania, postup predvolania svedkov a základné pravidlá dokazovania.Navrhovaná právna úprava aj v tomto prípade vychádza z existujúcej regulácie disciplinárnych konaní, ktorá predpokladá, že ústne pojednávanie je obligatórnym štádiom disciplinárneho konania s výnimkou tých situácií, ktoré umožňujú rozhodnutie disciplinárneho senátu aj bez toho, aby bolo nariadené ústne pojednávanie; k tomu pozri § 26 návrhu zákona. Osobitne je potrebné upriamiť pozornosť na to, že právna úprava ústneho pojednávania bude podporne dotváraná právnou úpravou Trestného poriadku o hlavnom pojednávaní, na ktorej primerané použitie výslovne odkazuje § 4 návrhu zákona.Navrhovaný odsek 1 ustanovenia implikuje tri zásadné pravidlá nariadenia ústneho pojednávania. V prvom rade ustanovuje, kedy resp. v ktorom štádiu konania má byť nariadené pojednávanie. V prípade vykonania predbežného šetrenia platí, že vždy predchádza nariadeniu pojednávania. Ak súd nepovažoval predbežné šetrenie za nutné a nariadi pojednávanie po tom, ako sa oboznámil s disciplinárnym návrhom. Súčasne platí, že termín nariadenia určuje predseda disciplinárneho senátu. Toto oprávnenie a povinnosť zároveň vplýva z jeho postavenia a funkcie v disciplinárnom senáte. V poslednom rade odsek 1 ustanovil okruh osôb, ktoré predseda disciplinárneho senátu musí povinne informovať o stanovenom termíne ústneho pojednávania. Týmto osobami sú primárne účastníci konania a prípadne obhajca disciplinárne obvineného, ak si ho disciplinárne obvinený zvolil. Okrem toho návrh zákona vyžaduje, aby o termíne ústneho pojednávania boli upovedomené aj osoby uvedené v § 23 návrhu zákona. Dôvodom pre túto právnu úpravu je skutočnosť, že predkladateľ vychádza z predpokladu, že je namieste, aby bol vytvorený priestor pre účasť na ústnom pojednávaní aj tých osôb, ktorá sú zodpovedné za fungovanie príslušného právnického stavu.43Možnosť vypočuť svedka v rámci dokazovania počas ústneho pojednávania je upravená v odseku 2. Z dikcie dotknutého ustanovenia vyplýva, že k predvolaniu navrhnutých svedkov sa pristúpi, len ak to je „potrebné“. Situácie, kedy je „potrebné“ vypočuť svedkov je potrebné posudzovať individuálne pre každé disciplinárne konanie samostatne a pre každého navrhnutého svedka zvlášť, vo vzájomnej súvislosti s účelom návrhu zákona vymedzeným v § 2 návrhu zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predseda disciplinárneho senátu predvolá tých svedkov, ktorých výpovede môžu prispieť k správnemu posúdeniu disciplinárneho previnenia. Súčasne z formulácie odseku 2 je zrejmé, že pojem „predvolá“ nemožno vykladať ako možnosť, ale ako povinnosť predsedu disciplinárneho senátu.Ustanovenie minimálneho časového odstupu od doručenia upovedomenia do termínu pojednávania v odseku 3 vytvára dostatočnú záruku toho, že účastníkom konania budú mať vytvorený uspokojivý priestor pre prípravu na pojednávanie. Predložená právna úprava nie je v slovenskom právnom poriadku ničím novým, nakoľko obdobná právna úprava stanovenia termínu pojednávania je obsiahnutá aj v iných procesnoprávnych predpisov, ako napr. v § 247 Trestného poriadku alebo v § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Desaťdňová lehota bude zachovaná, ak odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo subjektu doručené upovedomenie o pojednávaní uplynie najmenej päť pracovných dní a termín pojednávania bude stanovený na deň šiesty. Z návrhu zákona je zrejmé, že ide o lehotu počítanú v pracovných dňoch.Navrhovaný odsek 4 obsahuje právnu úpravu niekoľkých významných otázok súvisiacich s dokazovaním. V prvom rade stanovuje koncentračnú zásadu v disciplinárnom konaní. Implementácia koncentračnej zásady do štruktúry disciplinárneho konania súvisí s posilňovaním aktívnej participácie procesných práv i uplatnením zásady kontradiktórnosti pojednávania. Z tohto dôvodu účastníci konania majú povinnosť označiť dôkazy, ktoré žiadajú vykonať v rámci dokazovania najneskôr do skončenia ústneho pojednávania. Túto povinnosť je potrebné vnímať len vo vzťahu k situácii, kedy účastník konania má záujem predložiť dôkazy disciplinárnemu senátu. Zároveň však disciplinárny senát nie je pri vykonávaní dôkazov limitovaný len navrhnutými dôkazmi ale naopak, na základe vlastnej úvahy môže vykonať aj iné dôkazy, ktoré považuje za nevyhnutné pre objasnenie významnej skutočnosti v disciplinárnom konaní (vyšetrovacia zásada). Tu treba uviesť, že koncentračnú zásadu vo vzťahu k navrhovateľovi je potrebné vnímať aj v kontexte § 19 ods. 1, podľa ktorého už samotný disciplinárny návrh musí obsahovať označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera. To však nevylučuje, aby navrhovateľ aj po podaní disciplinárneho návrhu uviedol (najneskôr) na ústnom prejednaní návrh na doplnenie dokazovania, čo môže vyplývať aj z toho, že niektoré dôkazy relevantné pre disciplinárne konanie môžu vyjsť najavo až po podaní disciplinárneho návrhu.Ustanovenie § 28 návrhu zákona priznáva rovnaké oprávnenia obom účastníkom disciplinárneho konania, t.j. navrhovateľovi i disciplinárne obvinenému čím rešpektuje a vyjadruje i zásadu rovnosti zbraní, ktorá zaisťuje, aby mali strany rovnaký prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predlžené súdu a môžu mať vplyv na prejednanie veci a konečné rozhodnutie.Zároveň odsek 4 ustanovuje povinnosť tretím osobám, ktoré disponujú dôkazmi alebo sú im známe iné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre vedené disciplinárne konanie. Táto povinnosť spočíva poskytnutí potrebnej súčinnosti bez nároku na odmenu či iné náhrady a ktorá musí byť disciplinárnemu senátu poskytnutá v stanovenej lehote alebo v určenom období. Na základe všetkých zhromaždených a vykonaných dôkazov následne disciplinárny senát zhodnotí skutkový stav, na základe ktorého neskôr vydá rozhodnutie.44Odsek 5 obsahuje právnu úpravu postupu v situácii, kedy je nevyhnutné otvorenie obálky obsahujúcej zápisnicu o hlasovaní. V tomto prípade ide o právnu úpravu, ktorý sa výsostne týka disciplinárneho konania proti sudcom a je prevzatá z doterajšieho znenia § 126 ods. 6 zákona o sudcoch.K § 29Prítomnosť disciplinárne obvineného na pojednávaní, priebeh i základné zásady ústneho pojednávania upravuje § 29 návrhu zákona. Aj v tomto prípade sa vychádza z existujúcich úprav, pričom inšpiračným zdrojom je najmä § 127 zákona o sudcoch.Predkladateľ v úvode predmetného ustanovenia sformuloval povinnosť viesť ústne pojednávanie v prítomnosti disciplinárne obvineného. Uvedené pravidlo má svoje opodstatnenie najmä z pohľadu realizácie práva na obhajobu disciplinárne obvineného. Prirodzene ani litera, ani duch tohto ustanovenia nemôžu zabrániť disciplinárne obvinenému od zrieknutia sa nároku na účasť na ústnom pojednávaní svojej veci z vlastnej slobodnej vôle. Vzdanie sa práva účasti na ústnom pojednávaní sa však musí urobiť jednoznačným spôsobom a nesmie byť v rozpore so žiadnym dôležitým verejným záujmom, čo potvrdzuje Európsky súd pre ľudské práva aj v rozhodnutí prípadu Håkansson proti Švédsku.Po otvorení ústneho pojednávania navrhovateľ prednesie svoj disciplinárny návrh. Z návrhu zákona je zrejmé, že sa upúšťa od právnej úpravy, ktorí je prípustná v prípade disciplinárneho konania proti sudcom v zmysle § 127 ods. 2 zákona o sudcoch, ktoré umožňuje v prípade neprítomnosti navrhovateľa prečítať disciplinárny návrh zo strany predsedu disciplinárneho senátu. Vzhľadom na koncepciu kontradiktórnosti disciplinárneho konania je neprípustné, aby disciplinárny senát týmto spôsobom suploval navrhovateľa. Navrhovateľ preto musí byť prítomný na ústnom pojednávaní a uviesť svoj disciplinárny návrh.Následne po oboznámení účastníkov konania s výsledkami predbežného šetrenia pristúpi disciplinárny senát k dokazovaniu. Súčasťou dokazovania je výpoveď disciplinárne obvineného, predvolaných svedkov či znalcov. Na priebeh ústneho pojednávania sa subsidiárne použijú príslušné ustanovenia Trestného poriadku (pozri výslovný odkaz na použitie ustanovení Trestného poriadku o dokazovaní v § 4 návrhu zákona). Počas dokazovania platia zásady rovnosti zbraní a uplatňuje sa právo na kontradiktórne konanie, čo vyjadruje aj odsek. 5. V praxi aplikácia tohto práva znamená možnosť pre oboch účastníkov konania oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a prednesenými skutkovými okolnosťami a vyjadriť sa k nim.Posledný odsek vyjadruje zásadu verejnosti konania. Z hľadiska štruktúry návrhu zákona patrí zásada verejnosti práve k právnej úprave ústneho konania, nakoľko právo na verejné prejednanie veci zahŕňa vo všeobecnosti právo na ústne pojednávanie, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Fisher proti Rakúsku, 26. apríl 1995, odsek 44). Dôležitosť tejto zásady vyjadril vo viacerých svojich rozhodnutiach i Európsky súd pre ľudské práva, napríklad v prípade Axen proti Spolkovej republike Nemecko konštatoval nasledovné: „verejný charakter konania pred súdnym orgánom chráni záujmy strán v spore pred tajným výkonom spravodlivosti bez dohľadu verejnosti. Je to tiež jeden z prostriedkov, ktorým sa môže udržovať dôvera voči vyšším i nižším súdom“. Vylúčenie verejnosti je prípustné len v intenciách § 249 až 251 Trestného poriadku.45K § 30Navrhovaný § 30 upravuje povinnosť zaznamenať priebeh pojednávania či porady disciplinárneho senátu a podpisovanie vyhotoveného záznamu.Predložená právna úprava ustanovuje povinnosť vyhotoviť zápis z ústneho pojednávania a následnej porady disciplinárneho senátu formou zápisnice. Vyhotovená zápisnica tvorí súčasť súdneho spisu a účastníci konania či obhajca disciplinárne obvineného majú právo si vyžiadať kópiu alebo rovnopis zápisnice, pričom Najvyšší správny súd je povinný tejto žiadosti vyhovieť. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vyhotovením kópie zápisnice znáša žiadateľ. Vo vzťahu k obsahovým náležitostiam kladených na zápisnicu o pojednávaní či porade sa subsidiárne aplikuje ustanovenie § 58 Trestného poriadku.Po vyhotovení zápisnice sa pristúpi k jej podpísaniu. Osoby, ktoré zápisnicu podpíšu sú vymedzené v závislosti od toho, o akú zápisnicu sa jedná. Podpísanie zápisnice predstavuje istú formu autorizácie jej obsahu z pohľadu pravdivosti a presnosti zaznamenaných skutočností. S ohľadom na ustanovenie § 5 ods. 4 návrhu zákona disciplinárny senát koná výlučne za prítomnosti všetkých jeho členov. Z uvedeného vyplýva, že situácia, kedy by z dôvodu neprítomnosti niektorého z členov alebo prísediacich nemohlo prísť k podpísaniu zápisnice v zmysle návrhu zákona nie je možná.V tejto súvislosti treba tiež upriamiť pozornosť na § 61a Trestného poriadku, ktorý sa bude v zmysle § 4 uplatňovať aj v disciplinárnom konaní, a teda aj ústne pojednávanie je potrebné zaznamenať aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou súdneho spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.K § 31Ustanovenie § 31 upravuje lehotu pre vydanie disciplinárneho rozhodnutia. Táto lehota má výlučne poriadkový charakter a nie je hmotnoprávnou lehotou, ktorá by neumožňovala prijať disciplinárne rozhodnutie aj po uplynutí tejto lehoty, resp. inak povedané, márne uplynutie tejto lehoty nespôsobuje zánik disciplinárnej zodpovednosti.Navrhovaná právna úprava zaväzuje disciplinárny senát rozhodnúť v stanovenej trojmesačnej alebo za splnenia zákonných podmienok v šesťmesačnej lehote. Záväzok rozhodnúť o disciplinárnom previnení v navrhovaných, pomerne krátkych lehotách je opodstatnený z viacerých, nižšie uvedených dôvodov. Cieľom záruky, že o disciplinárnom previnení bude rozhodnuté v stanovenej lehote je chrániť všetkých, ktoré podliehajú disciplinárnej právomoci Najvyššieho správneho súdu pred prílišnou dĺžkou konania. Táto záruka podčiarkuje dôležitosť výkonu spravodlivosti bez meškania, ktoré by mohlo ohroziť jeho účinnosť a vierohodnosť (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské právo v prípade Scopelliti proti Taliansku z 23. novembra 1993). Význam požiadavky rozhodnúť v primeranej lehote spočíva preto v zaručení, že prostredníctvom súdneho rozhodnutia sa urobí koniec neistote, v ktorej sa disciplinárne obvinený nachádza. Je to nielen v záujme osoby, o ktorú ide ale aj v záujme právnej istoty.Doba, ktorá sa berie do úvahy začína plynúť doručením disciplinárneho návrhu najvyššiemu správnemu súdu. Najvyšší správny súd samozrejme môže vydať disciplinárne rozhodnutie aj pred uplynutím tejto lehoty s ohľadom na zložitosť prípadu a aktivitu účastníkov46konania. Ustanovenie § 31 zároveň upravuje dvojnásobne dlhšiu lehotu na vydanie rozhodnutia v „zvlášť zložitých prípadoch“. Táto zložitosť sa môže týkať skutkových, ale i právnych otázok v konkrétneho prípadu.K § 32Ustanovenie § 32 upravuje posudzovanie predbežných otázok v disciplinárnom konaní. Ide o osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k § 7 Trestného poriadku, ktorá bude mať prednosť pred právnou úpravou Trestného poriadku.K § 33Navrhované znenie § 32 reflektuje súčasnú úpravu obsiahnutú v § 129 ods. 6 zákona o sudcoch. Upravuje pravidlo, podľa ktorého bude výsledkom disciplinárneho konania, ktoré prebehlo napriek existencii dôvodu pre jeho zastavenie, preto lebo disciplinárne obvinený trval na prejednaní veci, síce vyslovenie viny, ale nebude prípustné uloženie disciplinárneho opatrenia.Koncepčne návrh vychádza z obdobnej právnej úpravy uvedenej v § 286 Trestného poriadku. Treba však uviesť, že znenie § 33 je špeciálnou úpravou k § 286 Trestného poriadku, ktorá z tohto dôvodu vylučuje aplikáciu § 286 Trestného poriadku.Ak je okrem disciplinárneho previnenia, vo vzťahu ku ktorému sa postupovalo podľa tohto ustanovenia, disciplinárne obvinený uznaný za vinného aj z ďalšieho disciplinárneho previnenia, disciplinárny senát uloží sankciu len za toto ďalšie disciplinárne previnenie.K § 34Navrhované znenie § 34 upravuje meritórne rozhodovanie disciplinárneho senátu.V odseku 1 sa upravujú podmienky za akých disciplinárny senát vysloví vinu a uloží disciplinárne opatrenie. Podmienkou rozhodnutia o vine je skutočnosť, že disciplinárny senát dôjde k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia. Za takejto situácie disciplinárny senát vysloví vinu a uloží disciplinárne opatrenie.V odseku 2 sa upravujú dôvody, pre ktoré disciplinárny senát disciplinárne obvineného oslobodí. Pre oslobodenie obvineného postačuje, ak je naplnený ktorýkoľvek z uvedených dôvodov. Pri koncipovaní tohto ustanovenie sa okrem existujúcej právnej úpravy disciplinárnych konaní vychádza aj z § 285 Trestného poriadku.Formu rozhodnutia disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhoduje o vine disciplinárne obvineného a o uložení disciplinárneho opatrenia označuje návrh zákona ako „disciplinárne rozhodnutie“. Disciplinárne rozhodnutie je teda meritórnym rozhodnutím, ktorý sa končí disciplinárne konanie. Z povahy veci je potrebné na disciplinárne rozhodnutie primerane aplikovať tie ustanovenia Trestného poriadku, ktoré sa vzťahujú na rozsudok.K § 35Navrhovaná právna úprava spôsobu vyhlásenia disciplinárneho rozhodnutia, ustanovenie lehoty pre jeho písomné vyhotovenie spolu s náležitosťami disciplinárneho47rozhodnutia a jeho následné zverejnenie je obsiahnutá v štyroch odsekoch § 34 predloženého návrhu zákona.Návrh zákona kladenie na predsedu disciplinárneho senátu povinnosť vždy verejne vyhlásiť disciplinárne rozhodnutie. Účelom tohto záväzku je prispieť k spravodlivému procesu prostredníctvom kontroly verejnosti. Obdobnú právnu úpravu vyhlásenia súdnych rozhodnutí vo veci samej obsahujú aj iné procesnoprávne predpisy a preto sa predkladateľ aj v prípade disciplinárnych konaní rozhodol neodchýliť od zaužívanej praxe. Vzhľadom na to, že disciplinárne rozhodnutie nie je rozsudkom, ale rozhodnutím sui generis [k tomu pozri čl. 147 ods. 1 písm. c) ústavy], je potrebné verejnosť jeho vyhlasovania upraviť výslovne.Zároveň odsek 2 upravuje zákonnú lehotu na vyhotovenie disciplinárneho rozhodnutia a jednotlivé náležitosti, ktoré takéto rozhodnutie musí po obsahovej i formálnej stránke spĺňať. Z dikcie dotknutého ustanovenia vyplýva, že ustanovená lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni, kedy bolo disciplinárne rozhodnutie v súlade s odsekom 1 vyhlásené. Podmienka odôvodniť vydané disciplinárne rozhodnutie neznamená, že sa vyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná podrobná odpoveď. Súdy vo všeobecnosti nie sú povinné dať podrobnú odpoveď na každú otázku, (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994, odsek 61), ale ak nejaké tvrdenie zásadne ovplyvní výsledkom prípadu, súd sa ním musí osobitne v rozsudku zaoberať. Disciplinárny senát v odôvodnení skôr vysvetľuje, na základe akých motivácií a úvah pristúpil práve k prijatiu konkrétneho rozhodnutia, pričom dbá najmä o to, aby takéto rozhodnutie bolo presvedčivé a bez vnútorných rozporov či protirečení. Pri posudzovaní otázky, či disciplinárny senát splnil svoju zákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie je potrebné mať vždy na zreteli okolnosti daného prípadu (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 288). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku, ktorá nie je relevantná a nevyhnutná pre dané disciplinárne rozhodnutie. Odôvodnenie disciplinárneho rozhodnutie by nemalo byť poňaté ako akt argumentačného formalizmu ale naopak – malo by byť najmä vecne vyargumentované a presvedčivé.Vyjadrenie vlastného názoru a transparentnosť konania na súde je do istej miery štandardnom v každom demokratickom a právnom štáte. Predkladateľ v odseku 3 priznáva zákonným sudcom právo pripojiť k disciplinárnemu rozhodnutiu i samostatné odlišné stanovisko k prejednávanej veci. Odlišné stanoviská môžu mať formu nesúhlasu, ale aj súhlasných názov, t.j. môžu vyjadrovať iba nestotožnenie sa s odôvodnením disciplinárneho rozhodnutia. Priznanie práva pripojiť odlišné stanovisko k rozhodnutiu predkladateľ vníma ako demokratizáciu súdnictva, snahu o čo najväčšiu možnú transparentnosť pri rozhodovaní i posilnenie autority a dôveryhodnosti súdnej inštitúcie. Odlišné stanovisko môže napomôcť lepšiemu pochopeniu toho, čo viedlo disciplinárny senát ku konkrétnemu rozhodnutiu a pomáha zabezpečiť, aby rozhodnutie bolo jasné a jednoznačné. Keďže rokovanie o budúcnom disciplinárnom rozhodnutí prebieha za zatvorenými dverami, odlišné stanoviská odhaľujú argumenty a dopĺňajú odôvodnenie vydaného rozhodnutia. Odrážajú tiež realitu, pretože odlišné stanoviská demonštrujú, že na súde existuje pluralita názorov, a nie neplatí vždy jednomyseľnosť. Zároveň však stále platí, že disciplinárne rozhodnutie sa prijíma na základe hlasovania v disciplinárnom senáte, t. j. konsenzom. Týmto spôsobom súd „rozpráva jedným hlasom“ a prijaté rozhodnutie zvyšuje legitimitu v očiach verejnosti. S ohľadom na § 4 vo väzbe na použitie Trestného poriadku v často o rozhodnutiach aj na disciplinárne konanie, musí byť súčasťou disciplinárneho rozhodnutia aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine a výrok o disciplinárnom opatrení; k tomu pozri § 163 ods. 4 Trestného poriadku.48Posledný odsek ustanovenia § 35 ustanovuje povinnosť zverejniť disciplinárne rozhodnutie. Postup pre zverejňovaní a sprístupňovaní súdnych rozhodnutí je upravený v § 82a zákona o súdoch, na čo upozorňuje aj poznámka pod čiarou. Podobne, ako pri podmienke vyhlásiť disciplinárne rozhodnutie verejne, tak aj v tomto prípade predkladateľ vytvára záruky transparentného výkonu spravodlivosti i poskytuje priestor verejnej kontrole a oboznámeniu sa s úvahami súdu pri rozhodovaní. Zachováva sa tak štandard súčasnej právnej úpravy zverejňovania súdnych rozhodnutí.K § 36Spôsob doručenia disciplinárneho rozhodnutia a vymedzenie okruhu osôb, ktorým sa rozhodnutie doručuje upravuje § 36 návrhu zákona.Platí, že disciplinárne rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk len disciplinárne obvinenému. V tomto ustanovení sú vymedzené aj osoby, ktoré majú priznané právo oboznámiť sa s vydaným disciplinárnym rozhodnutím. Týmto osobami sú účastníci konania, obhajca disciplinárne obvineného a osoby so špeciálnym postavení podľa § 23 návrhu zákona, ktoré z titulu svojej funkcie majú právo disponovať jedným vyhotovením rozhodnutia, nakoľko môžu zabezpečovať aj samotný výkon rozhodnutia.Bližšie otázky upravujúce doručovanie v rámci disciplinárneho konania upravujú príslušné ustanovenia Trestného poriadku. V tejto súvislosti treba tiež zmieniť tú skutočnosť, že predkladaný návrh zákona predpokladá elektronické doručovanie rozhodnutí disciplinárneho senátu; k tomu pozri navrhovaný § 44 návrhu zákona. Osobitná úprava elektronického doručovania preto vylučuje aplikáciu § 66a Trestného poriadku.Osobitná právna úprava je uvedená v odseku 3, podľa ktorého sa bude o disciplinárnom opatrení, ktorým sa ukladá disciplinárne rozhodnutie o odvolaní z funkcie sudcu upovedomovať aj Kancelária prezidenta Slovenskej republiky. Dôvodom tejto právnej úpravy je skutočnosť, že odvolanie sudcu na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu od 1. januára 2021 realizuje bez návrhu súdnej rady. Na to, aby prezident pristúpil k odvolaniu sudcu podľa čl. 147 ods. 1 písm. c) ústavy, musí mať vedomosť o právoplatnom disciplinárnom rozhodnutí, ktorý sa sudcovi ukladá disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie. Tomuto účelu slúži práve navrhovaný § 35 ods. 3.K § 37Ustanovenie § 37 upravuje opravné prostriedky proti disciplinárnemu rozhodnutiu v disciplinárnom konaní.Návrh zákona bol v iniciačnej fáze legislatívneho procesu koncipovaný tak, že disciplinárne konanie bolo nastavené výlučne ako jednoinštačné konanie.Predkladateľ pritom vychádzal z nasledujúcich skutočností:Hneď v úvode predkladateľ vyhodnocoval súlad konceptu jednostupňového konania a práva na spravodlivý proces s medzinárodnými i európskymi záväzkami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. V tomto prípade sa posúdenie týkalo konkrétne čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 36 Listiny49základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 2 Protokolu č. 7 k dohovoru (ďalej len „protokol“). Dohovor i listina upravujú právo na spravodlivé súdne konanie a protokol v dotknutom čl. 2 stanovuje právo na preskúmanie výroku o vine alebo treste súdnom vyššieho stupňa v trestných veciach.Prekladateľ pristupoval k výkladu práva na riadny výkon spravodlivosti tak, aby použitý výklad nebol reštriktívny, ale naopak, bol v súlade s cieľom a účelom vyššie zmieňovaných medzinárodných dokumentov. Pri podrobnom výklade vyššie zmienených článkov nebol identifikovaný žiadny dôvod, pre ktorý by len na základe ustanovenia jednostupňového disciplinárneho konania bolo porušené právo na spravodlivý proces. V zásade možno konštatovať, že článok 6 dohovoru nezaručuje právo na odvolanie. Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že iba v prípade, ak štát zakotvil právo na odvolanie vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku, bude odvolacie konanie požívať záruky plynúce z čl. 6 dohovoru.Článok 2 protokolu by bol porušený v prípade, ak by sa jednalo o „trestnú vec“ resp. trestné konanie. Disciplinárne konanie voči vopred presne stanoveným skupinám osôb, t.j. obmedzenej skupine ľudí, ktorá spĺňa spoločný znak výkonu tej istej profesie, je vyvodzovaním zodpovednosti v rovine pracovnoprávnych vzťahov a nie trestným konaním. Tieto konania sú vedené s príslušníkmi právnických profesií, ktorým bolo umožnené podieľať sa na výkone verejnej moci, ktorú im zverilo verejné právo, pričom tieto spory sú dokonca vyňaté nielen z pôsobnosti čl. 2 protokolu ale i čl. 6 dohovoru (prípad Pellegrin proti Francúzsku z 8. decembra 1999). Z tohto dôvodu aj disciplinárne opatrenia, ktoré možno rozhodnutím uložiť ako napríklad zníženie platu, či odvolanie z funkcie sa týkajú výlučne právneho vzťahu medzi disciplinárne obvineným a štátom, teda sa nejedná o sankcie trestné, ale naopak o disciplinárne sankcie.Protiústavnosť navrhnutej právnej úpravy nezakladá ani skutočnosť, že v minulosti sa disciplinárne konania na úrovni jednotlivých profesijných samospráv riadili dvojinštančným modelom. Takáto zmena nemôže byť posudzovaná ako „zníženie štandardu procesnej ochrany základných práv“, a to z dôvodu, že návrh zákona predstavuje komplexnú reformu disciplinárnych konaní spočívajúcu v zjednotení disciplinárnych konaní a v podriadení profesií pod najvyššiu súdnu inštanciu. Zavedenie jednoinštančného konania vyvažuje fakt, že konanie bude vedené na najvyššom správnom súde, t.j. pred vrcholovou súdnou inštanciou, ktorá poskytuje dostatočné záruky spravodlivého procesu. Vo všeobecnej rovine právo na odvolanie nie je garantované ani ústavou. Vo vzťahu k tvorbe legislatívy Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí Pl. ÚS 33/09 konštatoval, že „pokiaľ štát vo svojej legislatíve vytvoril podmienky pre pripustenie opravného prostriedku, súd má povinnosť aplikovať tieto ustanovenia tak, aby dodržal maxima práva na spravodlivý proces, avšak na strane druhej nie je povinnosťou zákonodarcu zaviesť odvolanie proti rozhodnutiu v každom jednom konaní“.Na základe vyššie uvedeného preto predkladateľ dospel k záveru, že vylúčenie práva na odvolanie nie je svojvoľné, či nelogické a zároveň nepopiera princípy, na ktorých je postavený slovenský právny systém, a to najmä z dôvodu, že disciplinárne konanie je výrazne špecifické a nie je možné ho porovnávať s iným typom konaní, pretože sa jedná o konanie s osobami, ktoré sú so štátom v služobnom (či obdobnom) pomere.Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ústavnej úpravy, ako aj rozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych inštitúcií, ale aj ústavného súdnictva, niet formálno-právnej prekážky preto, aby disciplinárne konanie nemohlo byť jednoinštančným50konaním. Takéto nastavenie právnej úpravy by nebolo v právnom poriadku Slovenskej republiky výnimočné, ale korešpondovalo by s disciplinárnym konaním vykonávaným Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktoré je tiež jednoinštančné s možnosťou obnovy konania (§ 221 a nasl. a § 214 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a čl. 133 ústavy).Na podklade týchto východísk bol spracovaný návrh zákona, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu.V rámci pripomienkového konania sa téma jednoinštančnosti disciplinárneho konania ukázala ako ústredný problém predkladaného návrhu zákona zo strany drvivej väčšiny pripomienkujúcich subjektov, ktoré si uplatnili zásadné pripomienky. Predkladateľ uskutočnil sériu rozporových konaní, ako s povinne pripomienkujúcimi subjektmi, tak aj zo zástupcami profesijnej samosprávy a zástupcami reprezentujúcimi podporovateľov hromadnej pripomienky. Predkladateľ hodnotí uskutočnenú diskusiu vysoko pozitívne, pretože priniesla širokospektrálny pohľad na problematiku disciplinárnych konaní. V konkrétnostiach sa možno s uplatnenými pripomienkami oboznámiť v rámci vyhodnotenia pripomienkového konania. Výsledkom uskutočnených rozporových konaní je posun v právnej úprave smerom ku kompromisnému riešeniu spočívajúcemu v pripustení riadneho opravného prostriedku – odvolania – v prípadoch, ak disciplinárny senát rozhoduje o tej najprísnejšej sankcie, t.j. či už o odvolaní sudcu z funkcie, o zbavení prokurátora funkcie, o zbavení súdneho exekútora výkonu funkcie a o zbavení notára úradu.Na rozdiel od disciplinárneho konania uskutočňovaného Ústavným súdom Slovenskej republiky voči štyrom vrcholným predstaviteľom najvyšších súdov, ako je spomínaná v predchádzajúcom texte, je osobná pôsobnosť disciplinárneho poriadku však bola oveľa širšia a zahŕňa niekoľko tisíc osôb (sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov). Disciplinárna pôsobnosť najvyššieho správneho súdu pritom nemá povahu typickej právomoci správneho súdu vo všeobecnosti, ale predstavuje vhodným riešením úpravy disciplinárnych konaní voči osobám vykonávajúcim verejnú moc v rámci širšieho ponímania justície. Disciplinárne trestanie určitých profesijných skupín sa svojou povahou pohybuje na pomedzí vyvodzovania trestnoprávnej a pracovnoprávnej zodpovednosti. Práve táto skutočnosť je určujúca vo vzťahu k aplikácií ustanovení dohovoru. Kedy uprednostniť trestnoprávny a kedy pracovnoprávny pohľad by sa zrejme malo odvíjať od povahy hroziacej, resp. uloženej sankcie. Z pohľadu dohovoru by sa mal disciplinárny poriadok predovšetkým vysporiadať s požiadavkou inštančného postupu. Na jednej strane je vo všeobecnosti dané právo na účinný opravný prostriedok v občianskoprávnych (teda aj pracovnoprávnych) i trestných veciach (čl. 13 dohovoru) a súčasne nie je dané právo na odvolanie v trestných veciach, ak v prvom stupni rozhodoval najvyšší súd (čl. 2 protokolu č. 7 k dohovoru). Vzhľadom na svoj dopad je najprísnejšou sankciou ukladanou v disciplinárnom konaní zbavenie funkcie. Zatiaľ čo ostatné sankcie možno vnímať aj v pracovnoprávnom kontexte v porovnaní s napomenutím, či znížením platu, sa zbavenie funkcie blíži svojou povahou trestnoprávnemu postihu spočívajúcemu v zákaze činnosti. Preto sa javí, že je namieste najmä pri takomto druhu sankcie upraviť účinný opravný prostriedok. Je otázne, či by obnova konania spĺňala podmienky účinného opravného prostriedku, keďže základným predpokladom jej úspešného uplatnenia je, že vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, t.j. nové. S odkazom na uvedené by preto predkladateľ pristúpil k zavedeniu odvolacieho konania s tým, že odvolanie je prípustné len voči rozhodnutiu, ktorým disciplinárne obvinený bol uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia a súčasne by mu bolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu, zbavenie funkcie prokurátora, zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora51alebo o zbavenie notára úradu. V takomto prípade bude oprávnený podať odvolanie disciplinárne obvinený; navrhovateľ v tomto prípade nemá a ani nemôže mať právny či iný záujem na podaní odvolania, pretože jeho návrhu disciplinárny senát vyhovel.Z hľadiska vyvážania procesného postavenia účastníkov konania sa však právna úprava neobmedzuje na podanie odvolania len v prípade rozhodnutia, ktorým sa ukladá najprísnejšia sankcia. Existencia systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti nie je samoúčelná, ale má prispieť k ochrane záujmu, ktorým je záujem na čistote toho ktorého profesijného stavu. Ak ústavodarca alebo zákonodarca určujú osoby zodpovedné za fungovanie toho ktorého stavu, s touto zodpovednosťou musia byť spojené aj právne nástroje umožňujúce docieliť riadne fungovanie stavu. Z tohto dôvodu je preto namieste, aby odvolanie proti disciplinárnemu návrhu mal k dispozícii aj navrhovateľ, a to v tom prípade, ak disciplinárny senát nevyhovie jeho návrhu a neuloží disciplinárne opatrenie spočívajúce v zbavení funkcie. Docieli sa tak tiež aj potrebná rovnosť zbraní v disciplinárnom konaní.Výsledný systém odvolacieho konania je kompromisným návrhom, ktorý vzišiel z pripomienkového konania a následných diskusií v rámci rozporových konaní.Z procesného hľadiska bude potrebné odvolanie podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia disciplinárneho rozhodnutia. Inšpiračným zdrojom pre nastavenie 15 dňovej lehoty je platné znenie § 131 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich a § 211 ods. 1 zákona o prokuratúre.Včas podané odvolanie bude mať pochopiteľne suspenzívny účinok.Logickým dôsledkom zavedenia dvojinštančného disciplinárneho konania vo vyššie naznačených intenciách je potrebe vyriešenia odvolacieho orgánu, ktorý rozhodne o podanom odvolaní. Možnosti ako uchopiť túto problematiku boli v zásade dve. Buď sa vytvorí osobitný odvolací disciplinárny senát alebo sa využije existujúce inštrumentárium rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydanými v prvom stupni najvyšším (správnym) súdom. Predkladateľ vyhodnotil túto situáciu tak, že namiesto vymýšľania nových riešení je vhodnejšie a z pohľadu aplikačnej praxe zrozumiteľnejšie využiť to, čo ponúka platná právna úprava. Preto zvolil riešenie, ktoré sa aplikuje dlhodobo, ak ide o odvolania proti rozhodnutiam vydaným najvyššími súdmi. Podľa § 18 zákona o súdoch platí, že „Ak [najvyšší súd] rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov.“ Podľa § 24b zákona o súdoch platí, že „Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho správneho súdu, skladá sa senát najvyššieho správneho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov.“ Rozhodnutie disciplinárneho senátu nie je ničím iným ako rozhodnutím senátu najvyššieho správneho súdu, proti ktorému je podaný riadny opravný prostriedok. Je preto namieste, aby o odvolaní rozhodoval senát zložený z piatich sudcov najvyššieho správneho súdu. To, že predkladateľ zvolil uvedené riešenie neznamená, že iné riešenia nie sú prípustné, alebo že nemajú svoje opodstatnenie. Budú však nevyhnutne novým prvkom nahrádzajúcim existujúcu osvedčenú a všeobecne akceptovanú infraštruktúru.Na odvolacie konanie sa bude primerane vzťahovať Trestný poriadok, čo plynie z navrhovaného § 4.52V odseku 3 sa zachováva mimoriadny opravný prostriedok, a to obnova konania, ku ktorej môže prísť v lehote troch rokov od právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia. Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatných disciplinárnych rozhodnutí, pričom tieto nedostatky vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného disciplinárneho rozhodnutia. Prípustnosť obnovy disciplinárneho konania je možné len pokiaľ ide o tú istú osobu a ten istý skutok, teda ak sa disciplinárne konanie skončilo meritórnym rozhodnutím. Totožnosť skutku je v danom prípade veľmi dôležitá. V súlade s § 4 návrhu zákona sa bude na obnovu konania aplikovať právna úprava obsiahnutá v treťom diely ôsmej hlavy Trestného poriadku.K § 38Navrhovaný § 38 upravuje rámcovú úpravu trov disciplinárneho konania. Pri aplikácii tejto právnej úpravy sa bude primerane aplikovať právna úprava Trestného poriadku v časti ustanovení o trovách trestného konania. Navrhovaná právna úprava sa preto obmedzuje len na riešenie nevyhnutných otázok.V odseku 1 sa rieši situácia, kedy je disciplinárne obvinený oslobodený. V tomto prípade priamo zo zákona vzniká disciplinárne obvinenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Svoj nárok na náhradu trov konania si bude uplatňovať voči ministerstvu spravodlivosti. Možných riešením bolo aj to, aby nárok bol uplatňovaný voči tomu, kto podal disciplinárny návrh, ale predkladateľ vyhodnotil túto alternatívu ako nevhodnú, resp. neúčelnú z hľadiska hospodárnosti, pretože vhodnejším riešením je určenie konkrétneho subjektu, ktorý uspokojuje nároky disciplinárne obvineného. Dôležitým momentom právnej úpravy je aj to, že o trovách disciplinárne obvineného rozhodne priamo disciplinárny senát. A teda neuplatní sa postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Aplikácia zákona č. 514/2003 Z. z. pri riešení náhrady trov konania disciplinárne obvineného nie je namieste. Rovnako v tomto prípade nie je namieste analógia medzi trestným konaním a disciplinárnym konaním. Aplikácia zákona č. 514/2003 Z. z. je podmienená existenciou nezákonného rozhodnutia prípadne nesprávnym úradným postupom. Trestné konanie voči konkrétnej osobe začína vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. V prípade oslobodenia spod obžaloby možno toto uznesenie považovať za nezákonné rozhodnutie, od ktorého zrušenia sa odvíja nárok na náhradu trov trestného konania, či iných nárokov oslobodenej osoby. V prípade disciplinárneho konania niet rozhodnutia, ktorým sa začína disciplinárne konanie, pretože toto sa začína na návrh. Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nemožno subsumovať ani pod nesprávny úradný postup, pretože je realizáciou zákonného oprávnenia osoby oprávnenej podať disciplinárny návrh. Všetky tieto okolnosti preto vylučujú aplikáciu zákona č. 514/2003 Z. z. pri uplatňovaní nároku na náhradu trov disciplinárneho konania. Z pohľadu disciplinárne obvineného je podľa nášho názoru navrhovaná právna úprava priaznivejšia, pretože mu umožňuje vyriešiť svoje nároky pred disciplinárnym senátom bez nutnosti iniciovania ďalšieho osobitného procesu v podobe podania žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody, následnej žaloby o náhradu škody (spojených s potrebou osobitného preukazovania dôvodnosti nároku - k tomu porovnaj napr. § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z.), či vedenie exekúcie v prípade, že judikovaný nárok nie je plnený dobrovoľne zo strany povinného. V konečnom dôsledku sa tak šetria aj trovy na strane disciplinárne obvineného, ako aj náklady štátu spojené s rozhodovaním o trovách.53V odseku 2 sa po vzore trestného konania navrhuje zavedenie paušálnych trov disciplinárneho konania, ktoré bude znášať ten, koho disciplinárny senát uznal vinným. Ide o obdobný koncept ako v prípade paušálnych trov trestného konania, pričom rovnako ako v trestnom konaní, aj v disciplinárnom konaní sa suma paušálnych trov konania ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Pracovná verzia tohto vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu s tým, že bude predmetom samostatného legislatívneho procesu.K § 39V navrhovanom § 39 je sústredná právna úprava výkonu disciplinárneho rozhodnutia. Tu treba uviesť, že právna úprava vychádza z existujúcich zákonov regulujúcich disciplinárne konanie, pričom sa jej nevyhli určité modifikácie, či už v dôsledku zmien v ústavnej úprave odvolávania sudcov alebo v dôsledku zmeny podstaty disciplinárneho konania a jeho sústredenia na najvyššom správnom súde.Podľa navrhovaného odseku sa ustanovuje, že výkon disciplinárneho rozhodnutia sa zveruje do pôsobnosti toho, kto plní funkciu osobného úradu (sudcovia a prokurátori) alebo do pôsobnosti príslušnej komory (súdny exekútori, notári). S ohľadom na výnimky v odsekoch 2 až 4 sa bude odsek 1 vzťahovať na tie situácie, kedy sa disciplinárnym rozhodnutím ukladá1.v prípade sudcov napomenutie, zníženie funkčného platu, vydanie a zverejnenie príslušného rozhodnutia,2.v prípade prokurátorov písomné pokarhanie, zníženie platu,3.v prípade súdnych exekútorov písomné pokarhanie4.v prípade notárov písomné pokarhanie.V prípade disciplinárneho opatrenia spočívajúceho v uložení peňažnej pokuty sa navrhuje, aby výkon tohto rozhodnutia zabezpečoval priamo najvyšší správny súd. Vymožené peňažné plnenie bude v tomto prípade príjmom štátneho rozpočtu. Samotné disciplinárne rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažná pokuta je exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom ju je potrebné vymáhať ako každú inú pohľadávku štátu. Vzhľadom na to, že peňažná pokuta je disciplinárnym opatrením ukladaným len súdnym exekútorom a notárom, bude toto ustanovenie dopadať len na súdnych exekútorov a notárov.Osobitný režim pri výkone disciplinárneho rozhodnutia sa navrhuje v prípade disciplinárneho opatrenia spočívajúceho v preložení sudcu na súd nižšieho stupňa, resp. v prípade preloženia prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa. S ohľadom na čl. 148 ods. 1 v spojitosti s čl. 141a ods. 6 písm. d) ústavy je zrejmé, že disciplinárne rozhodnutie o preložení sudcu na súd nižšieho stupňa môže vykonávať len súdna rada. V prípade prokurátorov sa rešpektuje doterajší právny stav konštituovaný v § 214 ods. 1 zákona o prokurátoroch, podľa ktorého disciplinárne rozhodnutie o preložení prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa vykonáva generálny prokurátor.V odseku 4 sa upravuje režim výkonu disciplinárneho rozhodnutia, ktorým sa ukladá najprísnejšia sankcia smerujúca k zániku funkcie. V tejto súvislosti treba uviesť, že jednotlivé statusové zákony pomenúvajú zánik funkcie rôznym spôsobom. V prípade sudcov ide o odvolanie z funkcie. V prípade prokurátorov o zbavenie funkcie prokurátora, resp. o odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora. V prípade súdnych exekútorov ide o zbavenie výkonu funkcie. V prípade notárov o zbavenie úradu. Tento odlišný prístup zohľadňuje aj terminológia použitá v odseku 4. Z hľadiska určenia orgánov, ktoré budú vykonávať tento typ54disciplinárneho rozhodnutia návrh zákona rešpektuje existujúci právny stav. Sudcov z funkcie odvoláva ex constitutione prezident Slovenskej republiky. Prokurátorov zbavuje funkcie generálny prokurátor; to platí aj pre odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora. V prípade súdnych exekútorov a notárov rozhoduje o zániku funkcie minister spravodlivosti.V odseku 5 sa potvrdzuje existujúci právny stav, podľa ktorého právny akt, ktorým dochádza k zániku príslušnej funkcie na podklade disciplinárneho rozhodnutia je formálnym aktom, ktorý nemôže byť preskúmavaný v rámci inštančného konania, či na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto sa výslovne konštatuje, že proti týmto rozhodnutiam nemožno podať opravné prostriedky a nie sú preskúmateľné súdom. Tu si treba uvedomiť, že disciplinárne rozhodnutie je výsledkom súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, pričom sú podkladom pre zánik určenej funkcie. To, že minister vydá rozhodnutie o zbavení výkonu funkcie súdneho exekútor, neznamená, že robí rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom samostatného konania. Ide o rozhodnutie, ktorým sa vykonáva disciplinárne rozhodnutie. Dôležité je si uvedomiť tú skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné disciplinárne rozhodnutie, ktorým sa ukladá sankcia spočívajúca v odvolaní z funkcie samo o sebe nespôsobuje zánik funkcie. Zánik funkcie nastáva v týchto prípadoch v dvoch krokoch. Prvým je disciplinárne rozhodnutie. Druhým krokom je rozhodnutie o odvolaní z funkcie.V prípade sudcov táto skutočnosť vyplýva z čl. 147 ods. 1 písm. c) ústavy, podľa ktorého sa vyžaduje ako disciplinárne rozhodnutie, tak aj rozhodnutie prezidenta.V prípade prokurátorov táto skutočnosť vyplýva z § 15 ods. 2 písm. e) zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, podľa ktorého k o odvolaní z funkcie prokurátora rozhoduje generálny prokurátor na podklade disciplinárneho rozhodnutia.V prípade súdnych exekútorov táto skutočnosť vyplýva z § 16 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého o odvolaní exekútora rozhoduje minister spravodlivosti na poklade disciplinárneho rozhodnutia.Nuž a v prípade notárov táto skutočnosť vyplýva z § 14 ods. 2 písm. e) Notárskeho poriadku, podľa ktorého o odvolaní notára rozhoduje minister spravodlivosti na poklade disciplinárneho rozhodnutia.Na poklade tejto právnej úpravy predkladateľ navrhuje pravidlo o nepreskúmateľnosti rozhodnutí príslušných autorít, ktoré odvolávajú disciplinárne odsúdenú osobu z tej-ktorej funkcie. Pripustenie opaku by viedlo k absurdnej situácii, kedy by disciplinárne rozhodnutie vydané najvyšším správny súdom a naň nadväzujúce rozhodnutie o odvolaní z funkcie boli podrobované opakovanému súdnemu prieskumu.K § 40 až 44Podľa platnej právnej úpravy v zákone o sudcoch je disciplinárnym senátom zverená osobitná právomoc, a to právomoc rozhodovať v otázkach dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu; k tomu pozri najmä 22 až 22b cit. zákona. Disciplinárnym senátom bola táto právomoc zverená v roku 2010. Do roku 2010 o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhodoval minister spravodlivosti a v určených prípadoch súdna rada. V súvislosti so zriadením najvyššieho správneho súdu ako súdu plniaceho úlohy v oblasti disciplinárneho stíhania sudcov vystala otázka ako naložiť s právomocou rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. V zásade možnosti, ktoré zvažoval predkladateľ boli dve. A to buď túto55právomoc zveriť najvyššiemu správnemu súdu (resp. jeho disciplinárnym senátom) alebo túto právomoc preniesť na iný subjekt. Aj s ohľadom na historickú skúsenosť s uplatňovaním tohto inštitútu sa ako najvhodnejšie riešenie javí byť to, ktoré zverí právomoc rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu do pôsobnosti disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu. Rozhodne nie je namieste, aby tieto otázky riešil tak ako do roku 2010 minister spravodlivosti. Taktiež zverenie tejto právomoci do pôsobnosti súdnej rady nie je úplne vhodné, a to najmä s ohľadom na požiadavku operatívneho a rýchleho rozhodovania v otázkach dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.Z hľadiska systematického považuje predkladateľ za správne riešenie to, ktoré konanie a rozhodovanie disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu v otázkach dočasného pozastavenie výkonu funkcie sudcu prenesie zo zákona o sudcoch a prísediacich do disciplinárneho poriadku. Na tento účel sa preto právna úprava dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu rozdelí na hmotnoprávnu časť, ktorá zostáva naďalej v zákone o sudcoch a na procesnú časť, ktorá sa formálne vypúšťa zo zákona o sudcoch a prenáša sa do disciplinárneho poriadku. Vzhľadom na špecifickú povahu tejto agendy sa navrhuje venovať jej v disciplinárnom poriadku samostatnú časť.Právna úprava navrhovaná v § 39 až 43 sa vzťahuje na rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu z dôvodu vedenia disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, ako z dôvodu vedenia trestného stíhania proti sudcovi. Táto právna úprava sa však nevzťahuje na rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu z dôvodu existencie pochybností o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva, pretože o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu z tohto dôvodu rozhoduje súdna rada.Ako súčasť právnej úpravy zostáva zachované právo dotknutého sudcu opakovane sa dožadovať zrušenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu (§ 42 ods. 2). Ide o dôležitý prvok právnej úpravy, ktorý umožňuje dotknutému sudcovi zvrátiť rozhodnutie disciplinárneho senátu. Dôležitým momentom právnej úpravy v § 42 ods. 1 je aj skutočnosť, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu môže zrušiť disciplinárny senát aj bez návrhu, najmä v prípadoch kedy pominú dôvody pre dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, alebo ak sa zmenia spôsobom, ktorý odôvodňuje tento postup.K § 45Podstata právnej úpravy navrhovanej v odseku 1 smeruje k zavedeniu osobitného režimu doručovania vo vzťahu k Trestnému poriadku. Trestný poriadok sa má v časti týkajúcej sa doručovania primerane aplikovať aj na disciplinárne konanie. Špecifickou črtou právnej úpravy doručovania podľa Trestného poriadku je vylúčenie aplikácie zákona o e-Governmente pri elektronickom doručovaní. Predkladateľ má za to, že v 21. storočí niet dôvodu na takýto spiatočnícky prístup, preto ustanovuje výslovnú požiadavku, aby na doručovanie v disciplinárnom konaní sa v plnom rozsahu vzťahoval zákon o e-Governmente. Ide teda o špeciálnu úpravu vo vzťahu k Trestnému poriadku, ktorá vylučuje subsidiárne použitie § 66a Trestného poriadku v disciplinárnom konaní. V praxi sa právna úprava prejaví tak, že tam, kde je vytvorená na strane účastníka konania elektronická schránka aktivovaná na doručovanie, vykoná sa doručenie do tejto elektronickej schránky za podmienok podľa zákona o e-Governmente. Ak niet takejto schránky, vykoná sa doručenie v listinnej podobe v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona o e-Governmente.56V odseku 2 sa v nadväznosti na pripomienkové konanie doplnila právna úprava určenia správcu pohľadávok štátu, ktoré vznikajú z rozhodovacej činnosti najvyššieho správneho súdu podľa § 27 ods. 2 a § 38 ods. 2 zákona. Navrhuje sa, aby správcom týchto pohľadávok bol najvyššieho správny súd.K § 46Obsahom § 46 sú prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je vyriešenie kolízie novej úpravy disciplinárnych konaní a pôvodnej právnej úpravy z hľadiska disciplinárnych konaní, ktoré budú prebiehať ku dňu účinnosti zákona.Z povahy veci je zrejmé, že nová právna úprava nastavuje nový režim konania a rozhodovania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti. V rámci prípravy návrhu zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jednou z najdôležitejších otázok, ktorú treba vyriešiť, otázka prechodných ustanovení, ktoré by vyriešili kolíziu novej právnej úpravy vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti a doterajšej právnej úpravy. A teda je potrebné zvoliť vhodné prechodné ustanovenia, ktoré dajú odpoveď na otázku čo s prebiehajúcimi disciplinárnymi konaniami.Z hľadiska historickej analýzy právneho poriadku možno konštatovať, že niet regulácie, ktorá by menila charakter disciplinárneho konania takým spôsobom ako aktuálne navrhovaný disciplinárny poriadok. To znamená, že niet právnej úpravy, ktorou by sa „mimosúdne“ disciplinárne konanie preklápalo do disciplinárneho konania, ktoré vedie súd. Historicky sa riešili vždy úpravy, kedy sa síce menil disciplinárny orgán, ale vždy „v rámci stavu“, t.j. menil sa spôsob jeho kreovania, či zloženie, ale nemenil sa jeho charakter (napr. disciplinárne konanie voči bývalým komerčným právnikom dokončil disciplinárny orgán Slovenskej advokátskej komory). Tomu zodpovedali aj riešenia kolízie starej a novej úpravy, kde sa buď volil koncept dokončenia disciplinárneho konania podľa doterajších predpisov, alebo sa volil koncept dokončenia disciplinárneho konania podľa novej právnej úpravy vrátane zmeny orgánu, ktorý konal a rozhodoval o disciplinárnej zodpovednosti, pričom v tomto prípade sa disciplinárna zodpovednosť z hľadiska hmotného práva posudzovala v zmysle zásad trestného práva, a teda aplikoval sa predpis výhodnejší pre páchateľa.V kontexte pripravovanej právnej úpravy je tiež dôležité poukázať na tú skutočnosť, že nová právna úprava sa bude vzťahovať na disciplinárne konanie voči sudcov, prokurátorov, súdnym exekútorom a notárom, pričom je potrebné vnímať rozdielnosti týchto právnych úprav. Napríklad dvojinštančné disciplinárneho konania voči sudcov a prokurátorom a jednoinštančné konanie voči súdnym exekútorom a notárom s následným súdnym prieskumom disciplinárneho rozhodnutia na základe správnej žaloby.Dôležitým východiskom pri uvažovaní musí byť v prípade disciplinárnych konaní voči sudcom aj čl. 154g ods. 8 ústavy, podľa ktorého „Súdna rada Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť podľa čl. 141a ods. 5 písm. g) v znení účinnom do 31. decembra 2020 do začatia činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Funkcia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu zvoleného podľa čl. 141a ods. 5 písm. g) v znení účinnom do 31. decembra 2020 alebo podľa prvej vety zanikne dňom, keď začne vykonávať svoju činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.“ Z citovaného prechodného ustanovenia plynie záver, že ku dňu začatia činnosti najvyššieho správneho súdu zanikajú doterajšie disciplinárne57senáty kreované súdnou radou, čo predznamenáva, že ústavodarca neuvažuje o možnosti v pokračovaní doterajších disciplinárnych senátov. Úvaha o tom, že by ďalšia existencia disciplinárnych senátov bola prípustná na základe zákonnej úpravy (namiesto ústavnoprávnej úpravy) síce formálno-právne možná je, ale vymyká sa účelu ústavnej normy.Pri uvažovaní o vhodných prechodných ustanovenia je namieste tiež brať do úvahy štádium v akom sa disciplinárne konanie nachádza. A teda, či bola vec prejednaná v prvostupňovým orgánom, či bolo vydané rozhodnutie, či bol podaný opravný prostriedok (vrátane návrhu na obnovu konania), či odvolací orgán vo veci rozhodol, či bola podaná správna žaloba tam, kde to pripúšťa zákonná úprava, či bolo rozhodnuté o správnej žalobe, prípadne či bola podaná kasačná sťažnosť.Taktiež je potrebné brať do úvahy aj tú skutočnosť, že prípadne prevzatia doterajšej „živej“ agendy najvyšším správnym súdom ten súd vystavuje zvýšenému tlaku zabezpečiť plynulé konanie a rozhodovanie v disciplinárnych veciach, pretože sa bude musieť vysporiadať nie len s novými návrhmi (⬄ postupný nábeh), ale aj s balíkom prevzatej agendy.Všetky vyššie uvedené okolnosti nevyhnutne ovplyvňujú podstatu prechodných ustanovení a zužujú ich nastavenie v zásade na dve možnosti.Prvou možnosťou by bol stav, kedy by na istú dobu platila dualita právnej úpravy, pričom táto „doba“ by predstavovala prechodné obdobie. V tomto prípade by po nevyhnutnú dobu by sa naďalej aplikovala pôvodná právna úprava disciplinárneho konania upravená v príslušných osobitných predpisoch a nová právna úprava súčasne, pričom disciplinárne konania, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti predloženého návrhu zákona by sa dokončili podľa predošlej právnej úpravy a každý ďalší disciplinárny návrh by bol podávaný už podľa novoprijatej právnej úpravy, ktorú predstavuje predložený návrh zákona.Druhou možnosťou je presun agendy v neskončených disciplinárnych konaniach na najvyšší správny súd. V prípade riešenia spočívajúceho v dokončení disciplinárnych konaní podľa novej právnej úpravy ide o riešenie pomerne radikálne, pretože sa ním odníme právomoc doterajších disciplinárnych orgánov v živých veciach, viacstupňové konanie sa preklopí do jednostupňového konania, nový disciplinárny orgán bude začínať od bodu nula (opätovne sa vykoná dokazovanie). Vo výsledku síce bude systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti unitárny, ale na strane druhej povedie toto riešenie k predĺženiu disciplinárneho konania. Navrhnuté riešenie však poskytuje rovnaké podmienky disciplinárneho konania pre všetky osoby, bez ohľadu na to, či bolo voči nim začaté disciplinárne konanie pred alebo po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona, pretože všetky disciplinárne konania vrátane tých, ktoré nebudú právoplatne skončené do 1. decembra 2021, budú riešené najvyšším správnym súdom.Berúc do úvahy vyššie uvedenú argumentáciu predkladateľ zvolil kombináciu uvedených riešení, ktorá spočíva v tom, že disciplinárne konania vedené ku dňu účinnosti zákona proti prokurátorom, súdnym exekútorom a notárom sa dokončia podľa doterajších predpisov a disciplinárne konania vedené ku dňu účinnosti zákona proti sudcom dokončí najvyšší správny súd.V odseku 1 sa normuje pravidlo, podľa ktorého doterajšie disciplinárne konania vedené proti sudcom dokončia podľa novej právnej úpravy, a teda dôjde k prechodu disciplinárnej právomoci na najvyšší správny súd. Doterajšie disciplinárne konania označuje zákon ako tie,58ktoré nie sú k 1. decembru 2021 právoplatne skončené. O právoplatne skončenom disciplinárnom konaní možno hovoriť vtedy, kedy existuje právoplatné rozhodnutie.V navrhovanom odseku 2 sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého sa doterajšie disciplinárne konania vedené proti prokurátorom, súdnym exekútorom a notárom dokončia podľa doterajšej právnej úpravy.V odseku 3 sa upravuje požiadavka na zabezpečenie odovzdania spisovej agendy na najvyšší správny súd. Návrh zákona určuje predmet odovzdania, ktorým je disciplinárna vec, termín odovzdania a subjekt, ktorému sa ukladá povinnosť odovzdať spisovú agendu (Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky). Prijímateľom spisového materiálu je najvyšší správny súd.V odseku 4 sa navrhuje právna úprava, podľa ktorej bude musieť zabezpečiť najvyšší správny súd bezodkladné pridelenie spisov (vecí) disciplinárnym senátom, a to náhodným výberom. Takto určené disciplinárne senáty majú povinnosť vykonať disciplinárne konanie podľa novej právnej úpravy, pričom aj s ohľadom na postavenie súdov ako nezávislých orgánov, rešpektujúc pri tom zásadu bezprostrednosti pri vykonávaní dôkazov sa výslovne konštatuje, že disciplinárny senát nebude viazaný z dovtedy vykonaných dôkazov, čo však neznamenám, že ich nemôže brať do úvahy.Osobitné pravidlo sa navrhuje v odseku 5. Predkladateľ si uvedomuje, že doterajšia právna úprava disciplinárneho konania proti sudcom a prokurátorom je dvojstupňová. A teda časť disciplinárnych konaní sa môže nachádzať v štádiu po podaní odvolania, t.j. v štádiu kedy je vydané meritórne rozhodnutie, ktoré však ešte nie je právoplatné. Nie je úplne účelné a ani spravodlivé, aby nová právna úprava ignorovala existenciu prvostupňového rozhodnutia, prípadne aby toto rozhodnutie zrušila a vec vrátila na začiatok disciplinárneho konania. Preto sa navrhuje, aby v týchto prípadoch dokončil túto vec disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu, t.j. aby rozhodol o odvolaní. Berúc do úvahy to, že ku dňu účinnosti zákona strácajú doterajšie disciplinárne orgány svoju právomoc konať a rozhodovať v disciplinárnych veciach, je tomu potrebné prispôsobiť aj procedúru dokončenia konania o odvolaní, a to v tom význame, že nie je prípustné, aby disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Z tohto dôvodu sa preto výslovne predpisu, že disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu môže tento typ konania ukončiť len dvoma spôsobmi, a to tým, že napadnuté rozhodnutie potvrdí alebo ho zmení. Vzhľadom na to, že ide o konania o odvolaní, výslovne sa vylučuje v takomto prípade podanie odvolania proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu.K § 47Ustanovenie § 47 upravuje prvú voľbu prísediacich disciplinárnych senátov, pričom ukladá príslušným orgánom lehotu do kedy majú zvoliť prvých prísediacich. Je namieste, aby zákon upravoval tento typ povinnosti aj tým, že ustanoví lehotu, v ktorej má byť táto povinnosť splnená. Požiadavka, aby sa tak udialo čo najskôr je plne legitímna, čo predkladateľ podporuje aj tým, že všetky ustanovenie návrhu zákona, ktoré sa týkajú voľby prísediacich a vytvárania ich databáz majú nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Pre prípade, že lehota navrhovaná v § 47 nebude dodržaná, funkčnosť disciplinárnych senátov bude zabezpečená podľa § 9 ods. 4 návrhu zákona. Predkladateľ tak upustil od pôvodne zamýšľanej právnej úpravy, ktorá spočívala v tom, že po márnom uplynutí lehoty na ustanovenie prvých prísediacich malo prejsť oprávnenie ustanoviť prvých59prísediacich na iný subjekt. Z koncepčného hľadiska je riešenie spočívajúce v „hrozbe“ aplikácie § 9 ods. 4 zákona dostatočnou zárukou pre sfunkčnenie disciplinárnych konaní.K § 48Ide o zrušovanie ustanovenie, ktorým sa zrušuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 162/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odmeňovaní členov disciplinárnych senátov, ktorí nie sú sudcami vydaný na podklade § 119b ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Citované splnomocňovacie ustanovenie sa v čl. V zrušuje, a preto je namieste, aby bola výslovne zrušená aj vyhláška vydaná na jeho podklade. Zrušenie pôvodnej vykonávacej úpravy ja dôvodné aj s ohľadom na to, že táto úprava sa vzťahovala na odmeňovanie členov disciplinárnych senátov, ktorí nie sú sudcami, pričom po novom zákonná úprava nerozlišuje medzi členmi disciplinárnych senátov, ktorí sú sudcami a ktorí nie sú sudcami.Obdobné splnomocňovanie ustanovenie obsahuje návrh zákona v čl. I v § 10 ods. 8, pričom na jeho podklade bude vydaná nová vykonávacia úprava, ktorou sa upraví odmeňovanie prísediacich disciplinárnych senátov.K čl. II(Trestný poriadok)K bodu 1Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, ktoré orgán činný v trestnom konaní vyrozumie v prípade zadržania alebo zatknutia mladistvého, z dôvodu odstránenia transpozičného deficitu vyplývajúceho zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ (ďalej len „ smernica 2013/48/EÚ“) z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, na ktorý Európska komisia poukázala v odôvodnenom stanovisku C(2021)4397 final z 15. júla 2021, ktoré bolo adresované Slovenskej republike v rámci konania o porušení č. 2017/0203 vedeného z dôvodu neoznámenia opatrení na účely transpozície smernice 2013/48/EÚ. V prípade, ak by bolo vyrozumenie zákonného zástupcu mladistvého v rozpore s najlepším záujmom mladistvého, bude mať orgán činný v trestnom konaní povinnosť vyrozumieť o zadržaní alebo zatknutí mladistvého inú vhodnú dospelú osobu (napr. príbuzného) namiesto zákonného zástupcu mladistvého. Navrhovanou zmenou bude podľa názoru predkladateľa jednoznačne zabezpečená transpozícia čl. 5 ods. 2 smernice 2013/48/EÚ. Cieľom doplnenia § 34 ods. 4 je posilniť práva mladistvého, najmä v počiatočnom štádiu trestného konania, s prihliadnutím na usmernenia Výboru ministrov Rady Európy o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí.K bodu 2Cieľom navrhovaného doplnenia Trestného poriadku je zohľadniť skutočnosť, že existujú disciplinárne konania, ktoré nezačínajú ex offo. Doterajšia právna úprava Trestného poriadku je v prípade odovzdania veci inému orgánu, pretože skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť disciplinárnym previnením, nastavená tak, že vec sa odovzdáva priamo orgánu,60ktorý vykonáva disciplinárne konanie. Tento koncept pre začatie disciplinárneho konania je minimálne v prípade sudcov, súdnych exekútorov a notárov už dlhšiu dobu prekonaný, pretože disciplinárne konania v týchto veciach začínajú výlučne na návrh. Rovnako povaha disciplinárneho konania ako konania, ktoré prebieha vždy za účasti disciplinárne obvineného a navrhovateľa vylučuje, aby toto konania sa viedlo len za účasti len jednej z uvedených strán, resp. je neprípustné, aby orgán, ktorý vedie trestné konanie a odovzdáva vec vystupoval ako navrhovateľ v disciplinárnom konaní, a rovnako je neprijateľné, aby sa osoba oprávnená podať disciplinárny návrh stala navrhovateľom proti svojej vôli.Z uvedených dôvodov preto predkladateľ navrhuje, aby v prípade odovzdávania veci inému orgánu z dôvodu, že nejde o trestný čin, ale skutok by mal prejednať iný orgán ako disciplinárne previnenie, bola vec odovzdaná, či postúpená ministrovi spravodlivosti, ak sa vec týka sudcu, súdneho exekútora a notára, resp. generálnemu prokurátorovi, ak sa vec týka prokurátora. Bude na uvážení týchto subjektov, ako naložia s takto odovzdanou vecou, t.j. či podajú alebo nepodajú disciplinárny návrh.K čl. III(Notársky poriadok)VšeobecneNavrhnutá novelizácia sa vykonáva za účelom zosúladenia navrhovanej právnej úpravy s obsahom návrhu zákona v čl. I. Rozsah navrhovaných zmien predstavuje len nevyhnutnú novelizáciu. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona má charakter unifikovaného procesnoprávneho predpisu, nie je naďalej žiaduce, aby jednotlivé statusové zákony, akým je aj notársky poriadok, obsahovali procesnoprávnu úpravu disciplinárneho konania, právnu úpravu kreovania subjektov, v pôsobnosti ktorých bolo vedenie disciplinárneho konania a rozhodovanie o disciplinárnom previnení. Rovnako bolo potrebné zosúladiť a terminologicky upresniť jednotlivé pojmy. Predložená novelizácia notárskeho poriadku nepozostáva len z vypustenia ustanovení upravujúcich disciplinárne konanie. Hmotnoprávna i procesnoprávna úprava disciplinárnej oblasti bola v prípade notárov značne rozdrobená, pričom veľká časť tejto právnej regulácie bola upravená podzákonným predpisom (Disciplinárnym poriadkom Notárskej komory Slovenskej republiky). Z tohto dôvodu predkladateľ doplnil notársky poriadok aj o už platnú úpravu tým spôsobom, že jednotlivé ustanovenia z predmetného podzákonného predpisu preniesol do notárskeho poriadku a upravil jednotným spôsobom v porovnaní s ďalšími regulovanými profesiami.K bodu 1 [§ 14 ods. 2 písm. e)]K navrhnutej zmene § 14 ods. 2 písm. e) predkladateľ pristúpil za účelom zosúladenia právnej terminológie, keďže predložený návrh zákona o disciplinárnom poriadku nepozná pojem „disciplinárne opatrenia“, nakoľko disciplinárny senát vydáva výlučne disciplinárne rozhodnutia.K bodu 2 (§ 14 ods. 4)Dotknuté ustanovenie upravuje opätovné vymenovanie do notárskeho úradu odvolaného notára, voči ktorému bolo vedené disciplinárne konanie a toto disciplinárne konanie bolo prerušené, pričom ustanovenie vnútorne odkazuje na právnu úpravu prerušenia61obsiahnutú v § 93 ods. 4 notárskeho poriadku. Táto právna úprava však už ďalej nie je v Notárskom poriadku aktuálna, pretože prerušenie disciplinárneho konanie je po novom upravené v § 27 disciplinárneho poriadku. Z tohto dôvodu predkladateľ zaviedol novú poznámku pod čiarou odkazujúcu na príslušné ustanovenie návrhu zákona. Rovnako odôvodnená je aj zmena spočívajúca vo vypustení odkazu na ustanovenie § 93 ods. 4, nakoľko čl. II bod 13 upravuje vypustenie § 92 až 93 notárskeho poriadku, čo by v prípade zachovania tohto odkazu v § 14 ods. 4 viedlo k odkázaniu na zrušený paragraf.K bodu 3 (§ 16a ods. 5)Ustanovenie § 16a ods. 5 obsahuje procesnoprávnu normu pojednávajúcu o postupe v prípade prerušeného výkonu notárskeho úradu vo vzťahu k začatiu alebo pokračovaniu disciplinárneho konania. V súvislosti s § 27 ods. 4 návrhu zákona o disciplinárnom poriadku sa tento odsek stáva bezpredmetným a preto ho je potrebné vypustiť.K bodu 4 [§ 30 ods. 4 písm. b)]Aj táto zmena priamo súvisí s vytvorením nového disciplinárneho poriadku na úrovni zákonnej úpravy. Vzhľadom na novú zákonnú právnu úpravu disciplinárneho konania bude konferencia notárov oprávnená už len k schvaľovaniu disciplinárneho poriadku upravujúceho výlučne konania vedené voči notárskym kandidátom, nakoľko tí budú aj naďalej podriadení disciplinárnej právomoci notárskej. Je neprípustné, aby procesné pravidla pre konanie najvyššieho správneho súdu ako disciplinárneho orgánu boli upravené inak ako zákonom.K bodu 5 (§ 31 ods. 1)S ohľadom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. c) návrhu zákona o disciplinárnom poriadku bola uložená nová pôsobnosť prezídia notárskej komory. Táto povinnosť sa týka voľby zákonom stanoveného počtu osôb, ktoré budú následne zaradené do databázy prísediacich. Z tohto dôvodu predkladateľ zaradil túto povinnosť a oprávnenie zároveň aj do právnej úpravy činností a kompetencií prezídia notárskej komory.K bodu 6 (§ 31 ods. 5)Doterajšie znenie § 31 ods. 5 upravuje nezlučiteľnosť členstva v prezídiu notárskej komory s členstvom v revíznej komisii a v disciplinárnej komisii. Berúc do úvahy fakt, že prezídium notárskej komory je navrhovateľom v disciplinárnom konaní, je potrebné koncept nezlučiteľnosti zachovať a aktualizovať tak, aby člen prezídia notárskej komory nemohol byť prísediacim sudcom disciplinárneho senátu.K bodu 7 (§ 34 ods. 2)Ustanovenie § 34 upravuje zloženie disciplinárnej komisie, voľbu jej predsedu a spôsob rozhodovania. Z dôvodu, že predkladateľ ponechal disciplinárnu právomoc nad notárskymi kandidátmi notárskej komore, by nebolo vhodné vypustiť predmetné ustanovenie z notárskeho poriadku, nakoľko prostredníctvom § 34 môžu byť aj naďalej regulované disciplinárne komisie, ktoré budú vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť práve smerom k notárskym kandidátom. Vložením navrhovaného nového odseku do tohto ustanovenia bude nespochybniteľné, že disciplinárne komisie budú disponovať limitovanou disciplinárnou právomocou len vo vzťahu k notárskym kandidátom.62K bodu 8 (§ 34 ods. 4)V nadväznosti na bod 7 čl. II navrhovaná zmena len terminologicky upresňuje nový názov disciplinárneho poriadku.K bodu 9 (§ 39 ods. 4)Navrhovaná zmena opäť súvisí s vypustením odkazu na ustanovenie v rámci notárskeho poriadku, nakoľko v kontexte prijatia návrhu zákona už nebude ďalej relevantné. Druhou zmenou je terminologické zosúladenie pojmov s návrhom zákona o disciplinárnom poriadku, nakoľko daný návrh zákona používa označenie „disciplinárny návrh“. Táto úprava má výlučný legislatívno-technický charakter.K bodu 10Pôvodný nadpis šiestej časti vzhľadom na predloženú novelu notárskeho poriadku nekorešpondoval s obsahom danej časti. Vzhľadom na požiadavku uloženú bodom 21.1. Prílohy č. 1 Legislatívny pravidiel vlády, aby prípadné nadpisy vnútri právneho predpisu okrem stručnosti aj zodpovedali obsahu danej časti predpisu predkladateľ pristúpil k zmene pomenovania tak, aby bola v súlade s obsahom dotknutých ustanovení.K bodu 11 [§ 91 ods. 3 písm. b)]Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty pri disciplinárnom opatrení.Horná hranica sadzby peňažnej pokuty bola stanovená ešte s účinnosťou od 1.1.1993 v sume 100.000,- Kčs. Aj po 28 rokoch od účinnosti Notárskeho poriadku je stále vo výške 3.300,- eur. V roku 1993 bola priemerná mesačná mzda v prepočte vo výške 178,55 eura (5.379,- Sk), v roku 2020 bola priemerná mesačná mzda vo výške 1.133,- eur (). Za 28 rokov sa priemernámesačná mzda nominálne zvýšila 6,35-násobne. Zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty o 4,55-násobok oproti súčasnému stavu je nižšie než aké bolo zvýšenie priemernej mzdy v Slovenskej republike za obdobie od roku 1993. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že uloženie peňažnej pokuty, aj keď na hornej hranici zákonného rozpätia, nie je v súčasnosti pri niektorých disciplinárnych previneniach a disciplinárne obvinených primerané, t. j. peňažná pokuta neplní účel trestu. Navrhované zvýšenie hornej hranice peňažnej pokuty vytvorí Najvyššiemu správnemu súdu pri úvahe o výške disciplinárneho opatrenia širší priestor, a teda uložené disciplinárne opatrenie bude lepšie vystihovať individuálne okolnosti prejednávaného disciplinárneho previnenia ako aj osobu disciplinárne obvineného.Obdobné zvýšenie hornej hranice peňažnej pokuty sa navrhuje aj pri disciplinárnom opatrení pri závažnom disciplinárnom previnení súdnych exekútoroch.K bodu 12 [§ 91 ods. 3 písm. c)]Navrhovaná zmena má za cieľ skrátiť trvanie disciplinárneho opatrenia spočívajúceho v pozastavení notárskej činnosti, a to z najviac 24 mesiacov na najviac šesť mesiacov.63Doterajšia právna úprava sa javí ako neadekvátne prísna aj s ohľadom na tú skutočnosť, že dotknutý notár nesmie počas pozastavenia výkonu svojej činnosti vykonávať inú zárobkovú činnosť, resp. môže ju vykonávať len vo veľmi obmedzenom rozsahu.K bodu 13 (§ 91 ods. 4)Ustanovenie § 91 obsahuje hmotnoprávnu úpravu disciplinárneho previnenia a taxatívne vymedzuje druhy opatrení, ktoré je možné za spáchanie disciplinárneho previnenia uložiť, avšak zároveň v tomto ustanovení absentuje úprava spôsobu ukladania disciplinárnych opatrení. Táto úprava bola obsiahnutá v čl. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky a z dôvodu povahy účelu, pre ktorý sa základné pravidlá ukladanie opatrení prijímajú sa predkladateľ rozhodol prebrať časť obsahu čl. 3 do zákonnej úpravy.K bodu 14 [§ 91 ods. 6 písm. b)]S ohľadom na navrhované znenie § 38 ods. 2 disciplinárneho poriadku sa mení doterajšia úprava výnos z uložených pokút tak, že pokuty budú príjmom notárskej komory len, ak pôjde o pokuty uložená notárskym kandidátom. Pokuty ukladané notárom budú príjmom štátneho rozpočtu.K bodu 15 (§ 92 a § 93)§ 92S cieľom unifikovať právnu úpravu zániku disciplinárnej zodpovednosti sa navrhuje zaradiť do Notárskeho poriadku. Tu treba uviesť, že v Notárskom poriadku doteraz táto právna úprava absentovala. Z hľadiska obsahového nastavenia právnej úpravy sa vychádza z rovnakého znenia § 118 zákona o sudcoch a prísediacich.§ 92aRovnako, ako v prípade absencie pravidiel ukladania disciplinárnych opatrení, tak aj na tomto mieste predkladateľ zistil výrazné nedostatky platného notárskeho poriadku vo vzťahu k niektorým inštitútom hmotnoprávnej úpravy. Ako je vyššie zmienené, právna úprava zahladenia disciplinárneho postihu nie je procesnoprávnou otázkou a preto vychádzajúc z konceptu návrhu zákona o disciplinárnom poriadku by mala byť upravená práve v notárskom poriadku. Zahladenie disciplinárneho postihu bolo aj v tomto prípade čiastočne prevzaté z čl. 27 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky.K zahladeniu disciplinárneho postihu prichádza automaticky, po naplnení jednej z dvoch alternatív. Prvou možnosťou je uplynutie piatich rokov od momentu právoplatností disciplinárneho rozhodnutia a druhou splnením resp. vykonaním uloženého disciplinárneho opatrenia. Navrhovaná právna úprava už okrem vyššie zmieneného Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky pri úprave inštitútu zahladenia vychádza z § 228f exekučného poriadku. Predkladateľ mal preto záujem aj na zjednotení hmotnoprávnej úpravy v jednotlivých osobitných zákonoch tak, aby v podobných disciplinárnych previneniach neprihádzalo k neopodstatneným rozdielom, či diskriminácií aj pri otázke zahladenia disciplinárneho postihu.64Aj keď ku zahladeniu prichádza automaticky, po splnení základného predpokladu, t. j. uplynutia času alebo vykonania opatrenia, osvedčenie o zahladení sa vydáva iba na žiadosť toho notára, ktorému bolo disciplinárny postih zahladený.Výnimku tvorí disciplinárny postih v podobne zbavenia notárskeho úradu. V tomto konkrétnom prípade k zahladeniu tohto postihu nepríde ani po uplynutí päťročnej doby.§ 93Pre posudzovanie disciplinárnej zodpovednosti z hľadiska jej hmotnoprávnych aspektov je namieste, aby sa posudzovala v intenciách základných zásad trestnej zodpovednosti. V súčasnosti je tomu tak v prípade sudcov aj prokurátorov; k tomu pozri § 150 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, resp. § 216 zákona o prokurátoroch. Je namieste, aby bol tento štandard uplatňovaný aj v prípade disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov a notárov. Preto sa v § 93 ods. 1 výslovne odkazuje na subsidiárnu aplikáciu všeobecnej časti Trestného zákona pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti notárov.V odseku 2 je odkazovacia právna norma, ktorá adresátov právnej úpravy presmeruje ohľadom konania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti na zákon uvedený v čl. I. Ustanovenie nemá síce bezprostredný normatívny obsah, ale jeho zaradenia do zákona je z hľadiska prehľadnosti právneho poriadku nepochybne prínosné.K čl. IV(Exekučný poriadok)VšeobecneNovelizácia Exekučného poriadku zahŕňa v prvom rade zmeny vyvolané samotným návrhom zákona v čl. I. To znamená, že prvú skupinu novelizačných bodov tvoria zmeny reflektujúce podriadenie súdny exekútorov disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu, vypustenie doterajších disciplinárnych orgánov, novú terminológiu (disciplinárny návrh, disciplinárne rozhodnutie), zjednotenie právnej úpravy zániku disciplinárnej zodpovednosti a pod.Ďalej návrh rieši novú pôsobnosť prezídia Slovenskej komory exekútorov voliť prísediacich sudcov disciplinárnych senátov, ale aj vypustenie pôsobnosti ustanovovať doterajšie disciplinárne orgány vrátane pôsobnosti prijíma pravidlá disciplinárneho konania vnútorným predpisom komory.Poslednú skupinu zmien predstavujú zmeny v niektorých skutkových podstatách disciplinárnych previnení, ktoré sú výsledkom doterajšieho legislatívneho procesu.K bodu 1 (§ 29 ods. 12)Podstata navrhovanej právnej úpravy spočíva v zavedení diskrečnej právomoci disciplinárneho senátu pri rozhodovaní o disciplinárnom opatrení ukladaného súdnemu exekútorovi v prípade disciplinárneho previnenia podľa § 29 ods. 12. Podľa platnej právnej úpravy nemá disciplinárny orgán možnosť zvážiť okolnosti prípadu pri ukladaní sankcii, pretože jedenou sankciou v prípade disciplinárneho previnenia podľa § 29 ods. 12 je zbavenie65výkonu funkcie súdneho exekútora. Nové znenie právnej úpravy umožní disciplinárnemu senátu výber sankcie z pomedzi peňažnej pokuty (po novom až o výšky 6600 eur) a zbavenia výkonu funkcie súdneho exekútora. Pri rozhodovaní o sankcii bude disciplinárny senát aplikovať všeobecnú časť Trestného zákona, pretože na disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora sa po novom bude subsidiárne aplikovať Trestný zákon, a teda disciplinárny senát bude brať do úvahy ako okolnosti prípadu, tak aj osobu „páchateľa“ disciplinárneho previnenia.K bodu 2 (§ 212 ods. 5)Návrh zákona o disciplinárnom súdnom poriadku zveril disciplinárnu právomoc nad súdnymi exekútormi najvyššiemu správnemu súdu. Je preto naďalej bezpredmetné, aby bola disciplinárna komisia i naďalej kreovaná, ako jeden z orgánov Slovenskej komory exekútorov. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustenie príslušného ustanovenia upravujúceho disciplinárnu komisiu ako jeden z orgánov Slovenskej komory exekútorov.K bodu 3 [§ 213 ods. 4 písm. a)]Pretože sa ruší disciplinárna komisia zriaďovaná v rámci Slovenskej komory exekútorov, niet viac dôvodu ani na to, aby konferencia notárov volila náhradných členov tejto komisie. Preto sa navrhuje vypustenie príslušnej časti ustanovenia.K bodu 4 [§ 213 ods. 4 písm. b)]Procesnoprávna úprava disciplinárneho konania vo veciach súdnych exekútorov bude vo výlučnej pôsobnosti návrhu zákona o disciplinárnom súdnom poriadku. Všeobecne záväzné právne predpisy existujú vo viacerých formách s rôznou právnou silou, ktoré prijímajú viaceré orgány štátnej moci či samosprávy. Preto, v súvislosti s princípom právneho štátu - zvrchovanosť ústavy a zákona, platí pravidlo, že právny predpis musí byť v súlade s predpismi umiestnenými v hierarchii nad ním. V prípade, ak by Slovenská komora exekútorov aj naďalej prijímala v rámci profesijnej samosprávy vlastný disciplinárny poriadok, ktorý by upravoval disciplinárne konanie bol by v rozpore s predpisom vyššej právnej sily, t.j. s predloženým zákonom. Z vyššie uvedeného dôvodu sa preto časť ustanovenia pojednávajúca o schvaľovaní disciplinárneho poriadku vypúšťa. Z hľadiska legislatívno-technického spracovania sa navrhuje z dôvodu účelnosti formulovať celé ustanovenie nanovo.K bodu 5 [§ 213 ods. 4 písm. d)]Predkladateľ v § 9 ods. 1 písm. c) návrhu zákona o disciplinárnom súdnom poriadku ustanovil novú povinnosť výkonným orgánom jednotlivých samospráv zvoliť zákonom požadovaný počet z radov svojich členov do príslušnej databázy prísediacich.Pôsobnosť prezídia Slovenskej notárskej komory voliť osoby do týchto databáz síce priamo vyplýva z návrhu zákona o disciplinárnom poriadku, avšak predkladateľ považoval za vhodné upozorniť na tento záväzok i v časti exekučného poriadku upravujúcom činnosť. Navrhované nové písmeno d) nemá charakter duplicitného ustanovenia, nakoľko po koncepčnej i obsahovej stránke nespochybniteľne patrí do právnej úpravy činnosti prezídia. Z dôvodu, že ďalšie pravidlá pre voľbu prísediacich ako napríklad aké osoby môžu byť zvolené a počet týchto osôb predkladateľ poznámkou pod čiarou odkázal na príslušný právny predpis, ktorým je v tomto prípade disciplinárny poriadok.66K bodu 6 [§ 214 ods. 1 písm. g)]S ohľadom na zmeny v § 213 ods. 4 písm. b), tak aj na tomto mieste bolo nevyhnutné pristúpiť k vypusteniu časti zmieňujúcej o disciplinárnom poriadku, ktorý vypracúva prezídium Slovenskej exekútorskej komory.K bodu 7 (§ 214 ods. 6)Doterajšie znenie § 214 ods. 6 upravuje nezlučiteľnosť členstva v prezídiu Slovenskej komory exekútorov s členstvom v revíznej komisii a v disciplinárnej komisii. Berúc do úvahy fakt, že prezídium komory je navrhovateľom v disciplinárnom konaní, je potrebné koncept nezlučiteľnosti zachovať a aktualizovať tak, aby člen prezídia komory nemohol byť prísediacim disciplinárneho senátu.K bodu 8 (§ 217)V tomto bode sa navrhuje vypustenie celej právnej úpravy, ktorou sa ustanovuje zloženie disciplinárnej komisie a zároveň v ktorej sa predpokladá vytvorenie disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov, nakoľko táto právna úprava nebude ďalej opodstatnená. Právomoc posudzovať a rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov bola prostredníctvom návrhu zákona o disciplinárnom poriadku zverená najvyššiemu správnemu súdu. Z tohto dôvodu je dotknuté ustanovenia viac bezpredmetné a navrhuje sa jeho vypustenie.K bodu 9 (§ 218e ods. 6)Navrhovaná zmena má výlučne iba legislatívno-technický charakter. Predkladateľ na viacerých miestach osobitnej časti dôvodovej správy deklaroval cieľ zjednotiť právnu terminológiu jednotlivých statusových zákonov s pojmami, ktoré sú upravené v návrhu zákona o disciplinárnom poriadku. Jednotnosť pojmov predpokladajú aj základné požiadavky kladené na zákon obsiahnuté v čl. 6 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Z vyššie uvedeného dôvodu sa preto navrhuje nahradiť slovné spojenie „návrh na začatie disciplinárneho konania“ terminologicky správnym pojmom a to pojmom „disciplinárny návrh“. V prípade, ak by k navrhovanej zmene neprišlo, ustanovenie § 218e ods. 6 by bolo aj naďalej platné, avšak rôznorodosť používaných pojmov by mohla vyvolávať zbytočný dojem nekoncepčnosti právnych predpisov.K bodu 10 [§ 221 ods. 1 písm. a)]Navrhuje sa vypustiť disciplinárne opatrenie napomenutie. Disciplinárnym opatrením zostáva písomné napomenutie. V praxi sa stiera rozlišovanie medzi napomenutím ako miernejším disciplinárnym opatrením a písomným napomenutím ako prísnejším disciplinárnym opatrením, uvedená situácia sa navrhuje riešiť vypustením napomenutia ako disciplinárneho opatrenia.K bodu 11 [§ 221 ods. 1 písm. b)]Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty pri disciplinárnom opatrení za disciplinárne previnenie. Horná hranica sadzby peňažnej pokuty bola stanovená ešte s účinnosťou od 1.12.1995 v sume 10.000,- Sk. Aj po 25 rokoch od účinnosti Exekučného67poriadku je stále vo výške 330,- eur. V roku 1995 bola priemerná mesačná mzda v prepočte vo výške 238,83 eura (7.195,- Sk), v roku 2020 bola priemerná mesačná mzda vo výške 1133 eur (https://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s). Za 25 rokov sa priemerná mesačná mzda nominálne zvýšila 4,74-násobne. Zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty o 4,55-násobok oproti súčasnému stavu je nižšie než aké bolo zvýšenie priemernej mzdy v Slovenskej republike za obdobie od roku 1995. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že uloženie peňažnej pokuty, aj keď na hornej hranici zákonného rozpätia, nie je v súčasnosti pri niektorých disciplinárnych previneniach a disciplinárne obvinených primerané, t.j. peňažná pokuta neplní účel trestu. Navrhované zvýšenie hornej hranice peňažnej pokuty vytvorí najvyššiemu správnemu súdu pri úvahe o výške disciplinárneho opatrenia širší priestor, a teda uložené disciplinárne opatrenie bude lepšie vystihovať individuálne okolnosti prejednávaného disciplinárneho previnenia ako aj osobu disciplinárne obvineného.K bodu 12 [§ 221 ods. 2 písm. b)]Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty pri disciplinárnom opatrení za závažné disciplinárne previnenie. Horná hranica sadzby peňažnej pokuty bola stanovená ešte s účinnosťou od 1.12.1995 v sume 100.000,- Sk. Aj po 25 rokoch od účinnosti Notárskeho poriadku je stále vo výške 3.310,- eur. V roku 1995 bola priemerná mesačná mzda v prepočte vo výške 238,83 eura (7.195,- Sk), v roku 2020 bola priemerná mesačná mzda vo výške 1.133,- eur (). Za 25 rokovsa priemerná mesačná mzda nominálne zvýšila 4,74násobne. Zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty o 4,53násobok oproti súčasnému stavu je nižšie než aké bolo zvýšenie priemernej mzdy v Slovenskej republike za obdobie od roku 1995. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že uloženie peňažnej pokuty, aj keď na hornej hranici zákonného rozpätia, nie je v súčasnosti pri niektorých disciplinárnych previneniach a disciplinárne obvinených primerané, t. j. peňažná pokuta neplní účel trestu. Navrhované zvýšenie hornej hranice peňažnej pokuty vytvorí Najvyššiemu správnemu súdu pri úvahe o výške disciplinárneho opatrenia širší priestor, a teda uložené disciplinárne opatrenie bude lepšie vystihovať individuálne okolnosti prejednávaného závažného disciplinárneho previnenia ako aj osobu disciplinárne obvineného.Obdobné zvýšenie hornej hranice peňažnej pokuty sa navrhuje aj pri disciplinárnom opatrení pri disciplinárnom previnení notárov.K bodu 13 (§ 221 ods. 3)Z rovnakých dôvodov ako je tomu v prípade zmien § 29 ods. 12 sa navrhuje vykonanie analogická zmena v § 221 ods. 3 Exekučného poriadku; k tomu pozri novelizačný bod 1.K bodu 14 (§ 221 ods. 4)Obdobne, ako aj v predchádzajúcom bode, tak aj na tomto mieste predkladateľ prostredníctvom navrhovanej zmeny sleduje zámer upraviť text právneho predpisu tak, aby obsahoval len ustálene právne pojmy. Z dôvodu, že návrh zákona o disciplinárnom poriadku používa termín „disciplinárne rozhodnutie“ je nutné túto zmenu reflektovať aj v dotknutom ustanovení § 221 ods. 4.68K bodu 15 (§ 222 ods. 5)S odkazom na bod 9 čl. III, tak aj na tomto mieste je navrhovaná zmena nevyhnutná z pohľadu jednotnosti a ustálenosti používania právnych pojmov.K bodom 16 a 17 (§ 222b až 222c)§ 222bS cieľom unifikovať právnu úpravu zániku disciplinárnej zodpovednosti sa navrhuje zaradiť do Exekučného poriadku výslovnú úpravu zániku disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov. Tu treba uviesť, že v Exekučnom poriadku doteraz táto právna úprava absentovala. Z hľadiska obsahového nastavenia právnej úpravy sa vychádza z rovnakého znenia § 118 zákona o sudcoch a prísediacich.§ 222cPre posudzovanie disciplinárnej zodpovednosti z hľadiska jej hmotnoprávnych aspektov je namieste, aby sa posudzovala v intenciách základných zásad trestnej zodpovednosti. V súčasnosti je tomu tak v prípade sudcov aj prokurátorov; k tomu pozri § 150 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, resp. § 216 zákona o prokurátoroch. Je namieste, aby bol tento štandard uplatňovaný aj v prípade disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov. Preto sa v § 222c ods. 1 výslovne odkazuje na subsidiárnu aplikáciu všeobecnej časti Trestného zákona pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov.V odseku 2 je odkazovacia právna norma, ktorá adresátov právnej úpravy presmeruje ohľadom konania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti na zákon uvedený v čl. I. Ustanovenie nemá síce bezprostredný normatívny obsah, ale jeho zaradenia do zákona je z hľadiska prehľadnosti právneho poriadku nepochybne prínosné.K bodu 18 (§ 223 až § 228e)Ustanovenie, ktoré sa navrhujú obsahujú procesnoprávnu úpravu disciplinárneho konania, ako napríklad právnu úpravu disciplinárneho senátu (§ 222b až 222c), začatie disciplinárneho konania (§ 223), vylúčenie predsedu či člena disciplinárneho senátu (§ 224), vymedzenie účastníkov a právne zastúpenie disciplinárne obvineného (§ 225), priebeh disciplinárneho konania (§ 226), postup pri dokazovaní (§ 227), prerušenie disciplinárneho konania (§ 228), zastavenie disciplinárneho konania (§ 228a), právnu úpravu trov disciplinárneho konania a rozhodovanie o trovách (§ 228b až 228c), spôsob, akým je o disciplinárnom previnení rozhodnuté (§ 228d) a výkon rozhodnutia (§ 228e). Každý bo z vyššie zmieňovanej právnej úpravy obsahuje aj predložený návrh zákona o disciplinárnom poriadku. Za účelom zamedzenia duplicitnej právnej úpravy, ktorá navyše nie je po obsahovej stránke zhodná predkladateľ pristúpil k vypusteniu predmetných ustanovení.K bodu 19 (§ 228f)Návrh zákona o disciplinárnom súdnom poriadku neobsahuje pojem „rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia“ ale používa termín „disciplinárne rozhodnutie.“ Vzhľadom na požiadavku zosúladenia zákonnej terminológie sa navrhuje zmena v úprave pomenovania disciplinárneho rozhodnutia. Tento návrh je legislatívno-technického charakteru.69K bodu 20 (§ 228 g a 228h)Podobne ako v bode 11 čl. III, tak aj v tomto prípade sa navrhuje vypustenie ustanovení, ktoré sú procesnoprávneho charakteru a inkorporujú úpravu disciplinárneho konania. Vzhľadom na právnu úpravu návrhu zákona o disciplinárnom poriadku sú ustanovenia § 228 g a 228h nadbytočné.K čl. V(zákon č. 385/2000 Z. z. )VšeobecneNovelizácia zákona o sudcoch a prísediacich zahŕňa v prvom rade zmeny vyvolané samotným návrhom zákona v čl. I. To znamená, že prvú skupinu novelizačných bodov tvoria zmeny reflektujúce podriadenie sudcov disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu, novú terminológiu (disciplinárny návrh, disciplinárne rozhodnutie), zrušenie príplatku za výkon funkcie v disciplinárnom senáte a pod.Ďalej návrh rieši presunutie procesných otázok rozhodovania o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu v prípade trestného alebo disciplinárneho stíhania sudcu do návrhu zákona v čl. I, pričom súčasťou zákona o sudcoch a prísediacich zostáva už len hmotnoprávna úprava tohto inštitútu.Poslednú skupinu zmien predstavuje právna úprava transformujúca konanie podľa doterajšieho znenia § 138 zákona o sudcoch a prísediacich do podoby disciplinárneho konania prostredníctvom úpravy novej skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia.K bodu 1Zmeny v ustanoveniach § 14 ods. 1 a 4, § 16 ods. 1, § 18 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 6, § 78 a § 84 sú vyvolané za účelom ustálenia používania právnej terminológie v statusových zákonoch, akým je aj zákon o sudcoch, s pojmami ustanovenými návrhom zákona o disciplinárnom poriadku. Z uvedeného je zrejme, že bod 1 čl. IV má výlučne legislatívno-technický charakter a dochádza ním k nahradeniu pojmu „návrh za začatie disciplinárneho konania“ jednoduchším pojmom „disciplinárny návrh“.K bodu 2 (§ 22 ods. 2)Ustanovenie § 22 ods. 2 vymedzuje subjekt, ktorý rozhoduje o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Podľa platného znenia § 22 ods. 2 je týmto subjektom disciplinárny senát kreovaný na základe príslušných ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich. Z § 39 návrhu zákona o disciplinárnom poriadku vyplýva, že aj po prijatí predloženej právnej úpravy bude vo výsledku o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhodovať tiež disciplinárny senát. Rozdielom však je, že tento disciplinárny senát bude zriadený v rámci štruktúry najvyššieho správneho súdu, na základe ustanovení disciplinárneho poriadku. Predmetný návrh z vyššie uvedených dôvodov sleduje vyvrátenie akýkoľvek pochybností o tom, ktorý disciplinárny senát by mal o dočasnom pozastavení rozhodovať. V prípade70akceptácie navrhovanej zmeny bude nespochybniteľné, že subjektom s takouto právomocou bude výlučne najvyšší správny súd, ktorý rozhoduje prostredníctvom ustanovených senátov.K bodu 3Navrhovaná zmena v bode 3 čl. IV je podobne ako v prechádzajúcich prípadoch legislatívno-technického charakteru, prostredníctvom ktorej bude zjednotená právna terminológia návrhu zákona o disciplinárnom poriadku s textáciou jednotlivých osobitných zákonov.K bodu 4 (§ 22 ods. 3 a 4)Odseky 3 a 4 upravujú postup disciplinárneho senátu v otázke dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Ich vypustenie sa navrhuje z dôvodu, že právna úprava dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa presúva do štvrtej časti disciplinárneho súdneho poriadku. Konkrétne § 22 ods. 3 alternuje § 39 návrhu zákona a § 22 odsek 4 nahrádza § 40 návrhu zákona. Vzhľadom na uvedené právna úprava, ktorej vypustenie sa navrhuje sa stáva bezpredmetnou.K bodu 5 (§ 22 ods. 5)S ohľadom na navrhované zmeny v bode 4 čl. IV, ktoré viedli k vypusteniu dvoch odsekov v dotknutom ustanovení a následného prečíslovania zvyšných odsekov ustanovenia § 22, bolo nutné upraviť aj vnútorný odkaz v § 22 ods. 5.K bodu 6 (§ 22b)Pôvodné ustanovenie § 22b ods. 1 upravovalo špecifickú situáciu, kedy konkrétnemu sudcovi je dočasne pozastavený výkon funkcie z istých dôvodov a k týmto dôvodom sa v čase pridali ďalšie nové dôvody, na základe ktorých by mohol byť pozastavený výkon funkcie. Podobne, ako aj v predchádzajúcom bode, je toto ustanovenie § 22b ods. 1 nahradené ustanovením § 41 návrhu zákona o disciplinárnom poriadku. Z uvedeného dôvodu sa ods. 1 stáva naďalej nepotrebným a navrhuje sa jeho vypustenie.K bodu 7 [§ 27a ods. 1 písm. c)]Navrhovaná zmena pozostáva z dvoch častí. V prvom prípade sa navrhuje nahradenie prekonaného pojmu „návrh na začatie disciplinárneho konania“ termínom upraveným v návrhu zákona o disciplinárnom poriadku, a to „disciplinárny návrh“. Druhou zmenou je vypustenie vnútorného odkazu na ustanovenie § 120 ods. 2. Tento návrh je opodstatnený z dôvodu, že návrhovú legitimáciu upravuje návrh zákona o disciplinárnom poriadku, v dôsledku čoho sa navrhuje v bode 15 čl. IV aj úplne vypustenie § 120 ods. 2.K bodu 8 (§ 30 ods. 5)Dotknuté ustanovenie upravuje všeobecnú povinnosť sudcu riadne a včas si plniť svoje sudcovské povinnosti. Medzi tieto povinnosti patrí aj vykonávať úlohu člena alebo predsedu disciplinárneho senátu prípade, ak mu bola rozvrhom práce zverená disciplinoprávna agenda a bol zaradený do príslušného disciplinárneho senátu. V tomto prípade sa navrhovaná zmena týka len úpravy správneho označenia sudcov, ktorí budú zaradení do disciplinárnych senátov.71Podľa návrhu zákona o disciplinárnom poriadku sú títo sudcovia označovaný ako „členovia disciplinárneho senátu“, pričom ide o sudcov najvyššieho správneho súdu. Preto zotrvávanie na právnej úprave, ktorá vyžaduje riadne plnenie ich úloh ako sudcov je bezpredmetná.K bodu 9 [§ 41 ods. 2 písm. b)]Pojem „právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu“ je pojmom prekonaným, nakoľko návrh zákona o disciplinárnom poriadku pozná iba termín „disciplinárne rozhodnutie“. Z dôvodu formulácie § 41 ods. 2 písm. b) sa navrhuje preformulovanie predmetného ustanovenia tak, aby korešpondovalo s ustálenou právnou terminológiou.K bodu 10Uvedené zmeny bolo potrebné vykonať v reakcií na bod 4 čl. IV, v ktorom prišlo k vypusteniu dvoch odsekov a následnému prečíslovaniu zvyšnej časti ustanovenia. Vymedzené ustanovenia v tomto bode obsahujú vnútorné odkazy na § 22, ktorý bol novelizovaný. Navrhnuté zmeny len reflektujú nové číslovanie odsekov v § 22.K bodu 11 (§ 69a)Doterajšia úprava funkčného príplatku za výkon funkcie v disciplinárnej senáte stráca svoje opodstatnenie. V prípade sudcov najvyššieho správneho súdu pôjde o výkon funkcie sudcu, nejde už teda o výkon funkcie v osobitnom disciplinárnom telese, ktorú by bolo potrebné osobitným spôsobom honorovať.K bodu 12Vypustenie jednotlivých nadpisov príslušných hláv tretej časti zákona u sudoch sa navrhuje z dôvodu výrazných zásahov do obsahu týchto hláv. Vzhľadom na charakter navrhovaných zmien v bodoch 13 až 17 čl. IV by pôvodné názvy jednotlivých hláv neodzrkadľovali obsah týchto hláv.K bodom 13 a 14 [§ 116 ods. 2 písm. j) § 116 ods. 3 písm. d)]Navrhované rozšírenie skutkových podstát disciplinárnych previnení sudcov preberá doterajšie znenie § 138 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého právoplatné odsúdenie sudcu pre nedbanlivostný trestný čin mohlo vyústiť do konania pred disciplinárnym senátom, ktorý mal možnosť svojim rozhodnutím skonštatovať, že ide o čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Aj s ohľadom na nové znenie čl. 147 ods. 1 písm. c) ústavy je potrebné, aby sa konanie podľa doterajšieho § 138 transformovalo do podoby disciplinárneho konania, pretože dikcia ústavy neumožňuje realizáciu § 138 v inom konaní ako v disciplinárnom konaní.Predkladateľ považuje za potrebné zachovať právnu úpravu, ktorá umožňuje posúdiť otázku, či spáchanie nedbanlivostného trestného činu zo strany sudcu je alebo nie je zlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. V praxi nemožno vylúčiť, že nastane prípad, kedy bude sudca odsúdený za nedbanlivostný trestný čin bez toho, aby mu bol uložený trest odňatia slobody. Samotné právoplatné odsúdenie sudcu za nedbanlivostný trestný čin nie je samo o sebe dôvodom pre jeho odvolanie z funkcie. Tým je právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, resp. právoplatné odsúdenie za akýkoľvek trestný čin bez ohľadu na uloženú sankciu [čl. 147 ods. 1 písm. a) ústavy] a v jeho prípade súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu72trestu odňatia slobody [čl. 147 ods. 1 písm. b) ústavy]. Avšak právoplatné odsúdenie pre nedbanlivostný trestný čin môže s ohľadom na okolnosti prípadu nastoľovať otázku, či je vhodné, aby takýto sudca naďalej zotrvával v talári.Na tento účel sa teda dopĺňa nový typ disciplinárneho previnenia do § 116 ods. 2 písm. j). V porovnaní s doterajšou úpravou sa mení podstata disciplinárneho konania tak, že samotné právoplatné odsúdenie sudcu pre nedbanlivostný trestný čin nebude automaticky zakladať uloženie disciplinárneho opatrenia odvolanie z funkcie sudcu. Najprísnejší disciplinárny postih bude prípustný v intenciách § 116 ods. 3 písm. d) len, ak je čin sudcu vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľný s funkciou sudcu. Ďalej je potrebné poukázať taktiež na tú skutočnosť, že v porovnaní s doterajšou právnou úpravou obsiahnutou v § 138 nastáva výrazný posun v tom význame, že nepôjde o posudzovanie zlučiteľnosti právoplatného odsúdenia za akýkoľvek nedbanlivostný trestný čin, ale len za taký, ktorý svojou povahou znižuje dôstojnosť výkonu funkcie sudcu. Doplnenie tohto materiálneho korektívu má svoj význam aj s ohľadom na posilnenie idei vylúčiť automatické podávanie disciplinárnych návrhov v prípade spáchania akéhokoľvek nedbanlivostného trestného činu zo strany sudcu.Ďalším posunom v právnej úprave je to, že na rozdiel od doterajšieho znenia § 138 sa výslovne predpokladá realizácia pôvodného zámeru § 138 v disciplinárnom konaní. Doterajšia právna úprava sa otázkou procesného postupu disciplinárneho senátu nezaoberala vôbec. Disciplinárne konanie z tohto pohľadu predstavuje prepracovanú procedúru ovládanú zásadami zaručujúcimi právo na spravodlivý proces. V disciplinárnom konaní (§ 26 ods. 1 v spojitosti s § 27 ods. 4) sa ďalej normuje pravidlo, podľa ktorého disciplinárny senát bude môcť situáciu vyhodnotiť tak, že predchádzajúci postih bude považovať za dostačujúci a disciplinárne konanie zastaví.K bodu 15 (§ 117 ods. 7)Podobne ako aj v prechádzajúcich bodoch, tak aj v ustanovení § 117 ods. 7 bolo nevyhnutné zosúladenie terminológie zákona o sudcoch s právnou terminológiou návrhu zákona o disciplinárnom súdnom poriadku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje nahradiť prekonaný pojem, pojmom novým. Navrhovaná zmena má legislatívno-technický charakter.K bodu 16 (§ 117 ods. 8)Podľa pôvodnej právnej úpravy v situácii, kedy bolo sudcovi udelené písomné napomenutie sa mohol tento sudca obrátiť na disciplinárny senát, zriadený zákonom o sudoch a prísediacich s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné. Príslušné ustanovenia, na základe ktorého boli disciplinárne senáty zriadené súdnou radou boli vypustené. Sudcom však predkladateľ ponechal možnosť obrátiť sa na príslušnú autoritu s návrhom na určenie neplatnosti upomenutia. Po novom bude touto autoritou Najvyšší správny súd, nakoľko na základe ústavných zmien mu pripadá disciplinárna právomoc aj vo veciach sudcov, pričom je zrejmé, že písomné napomenutie je súčasťou disciplinoprávnej agendy.K bodu 17 (§ 118 ods. 1)Z dôvodu určitosti právne úpravy a jej jednoznačnosti sa navrhuje vyjadriť premlčaciu lehotu spôsobujúcu zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu výslovne bez odkazovania na právnu úpravu lehôt na podanie disciplinárneho návrhu. Doterajšia právna úprava má svoje73úskalia, ktoré okrem iného spočívajú v tom, že odkaz na lehotu na podanie disciplinárneho návrhu je odkazom ako na objektívnu, tak aj subjektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu. Lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti nemá byť naviazaná na subjektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu. Takouto lehotou je len objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu. Rozlišovanie zameškania subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie disciplinárneho konania má aj svoj procesný význam, pretože zameškanie objektívnej lehoty je dôvodom pre zastavenie disciplinárneho konania z dôvodu zániku disciplinárnej zodpovednosti a zameškanie subjektívnej lehoty spadá pod iný dôvod pre zastavenie disciplinárneho konania, ktorým je oneskorené podanie disciplinárneho návrhu. K tomu pozri tiež čl. I § 26 a jeho odôvodnenie.K bodu 18 [§ 118 ods. 2 písm. b)]V tomto prípade ide o terminologickú zmenu, ktorou sa zohľadňuje nový pojem „disciplinárny návrh“, ako aj skutočnosť, že zákon v platnom znení používal neaktuálny pojem „disciplinárny súd“, ktorým sa po správnosti rozumie disciplinárny senát. Zmeny sú teda rýdzo legislatívno-technického charakteru.K bodu 19 (§ 119)V § 119 je po novom odkazovacia právna norma, ktorá adresátov právnej úpravy presmeruje ohľadom konania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti na zákon uvedený v čl. I. Ustanovenie nemá síce bezprostredný normatívny obsah, ale jeho zaradenia do zákona je z hľadiska prehľadnosti právneho poriadku nepochybne prínosné.K bodu 20 (§ 119a až 133)Ustanovenia, ktoré sa navrhujú vypustiť sú procesnoprávneho charakteru a upravujú disciplinárne konanie. S ohľadom už na zmieňovanú snahu zamedziť duplicite právnej úpravy, ktorá navyše rozdielne reguluje tie isté otázky sa navrhuje príslušné ustanovenia vypustiť. Všetky pravidlá disciplinárneho konania sú dostatočne regulované návrhom zákona o disciplinárnom poriadku.K bodu 21 (§ 138)Ustanovenie § 138 upravovalo disciplinárne konanie v osobitých prípadoch. Keďže po novom sa obsah § 138 premietol do § 116 ods. 2 a 3, navrhuje sa vypustenie príslušného ustanovenia z dôvodu jeho nadbytočnosti. K tomu pozri odôvodnenie zmien § 116 ods. 2 a 3.K bodu 22 (§ 150 ods. 2)Navrhovaná zmena v ustanovení sa týka vypustenia dodatku o subsidiárnom používaní Trestného poriadku. Je odôvodnená tým, že subsidiárne určenie všeobecného zákona je dostatočne vymedzené v § 4 návrhu zákona o disciplinárnom súdnom poriadku, a preto je táto procesná úprava v zákone o sudcoch a prísediacich do budúcna bezpredmetná.74K čl. VI(Zákon č. 154/2001 Z. z.)VšeobecneNovelizácia zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry zahŕňa v prvom rade zmeny vyvolané samotným návrhom zákona v čl. I. To znamená, že prvú skupinu novelizačných bodov tvoria zmeny reflektujúce podriadenie prokurátorov disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu, novú terminológiu (disciplinárny návrh, disciplinárne rozhodnutie), zjednotenie zániku disciplinárnej zodpovednosti pri všetkých dotknutých profesiách a pod.Ďalej návrh rieši otázku zodpovednosti prokurátorov za priestupky. Podľa platnej právnej úpravy je možné, aby protiprávne konanie prokurátora, ktorá má znaky priestupku bolo riešené v duálnom režime, a to buď podľa všeobecnej úpravy priestupkového konania alebo v rámci disciplinárneho konania. Toto nastavenie stráca po zavedení disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu svoje opodstatnenie. Preto sa priestupky prokurátorov úplne vylučujú z disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov a budú riešené podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.Poslednú skupinu zmien predstavuje právna úprava disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry. Podľa platnej právnej úpravy sa na disciplinárnu zodpovednosť právnych čakateľov prokuratúry vzťahuje rovnaká právna úprava ako na prokurátorov. Tento koncept je pri presune disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov na najvyšší správny súd neudržateľný. Predkladateľ pôvodne zamýšľal otázku disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry podriadiť režimu zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti bude plne v pôsobnosti prokuratúry (tak ako je tomu v prípade notárskych kandidátov, ktorých disciplinárna zodpovednosť a rieši vo vnútri notárskeho stavu). Tento koncept bol v rámci pripomienkového konania odmietnutý aj s poukazom na to, že inštitút disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry je prakticky nevyužívaným, pretože s porušovaním služobných či iných povinností právnych čakateľov prokuratúry sa vie prokurátorský stav vysporiadať aj inak. Preto predkladateľ po dohode s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zvolil riešenie, ktoré v prípade právnych čakateľov prokuratúry úplne ruší inštitút disciplinárnej zodpovednosti, pričom namiesto toho sa navrhuje prepracovať možnosti odvolania právneho čakateľa prokuratúry z funkcie.K bodu 1 [§ 1 ods. 1 písm. a)]V doterajšom vymedzí predmetu právnej úpravy obsiahnutej v zákone o prokurátoroch sa navrhuje vypustiť zmienku o disciplinárnom konaní, pretože po novom statusové zákony nebudú obsahovať právne normy týkajúce sa disciplinárneho konania. Procesné normy sa presúvajú zo statusových zákonov do samotného disciplinárneho poriadku. Statusové zákony však naďalej budú obsahovať hmotnoprávnu úpravu disciplinárnej zodpovednosti tej-ktorej profesie. Rovnako tomu bude aj v prípade prokurátorov. Preto sa v § 1 ods. 1 písm. a) navrhuje len výslovný zmienka o úprave disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov, pričom zmienka o disciplinárnom konaní sa z predmetu právnej úpravy vypúšťa.75K bodu 2 [§ 1 ods. 1 písm. b)]Jednou zo systémových zmien v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry je zrušenie inštitútu disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry. Z tohto dôvodu sa preto vypúšťa zmienka o úprave disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry z predmetu právnej úpravy, pretože tento inštitút ako taký zaniká. Namiesto toho dochádza k prepracovaniu § 241 ods. 3 zákona a k rozšíreniu dôvodov odvolania právneho čakateľa prokuratúry z funkcie.K bodu 3 [§ 15 ods. 2 písm. e)]Zmena § 15 ods. 2 písm. e) má skôr terminologický význam. Doterajšia dikcia tohto ustanovenia operuje s pojmom „disciplinárna komisia“. Vzhľadom na to, že o disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov bude rozhodovať najvyšší správny súd, tak je potrebné túto skutočnosť zohľadniť v doterajšom znení dotknutého ustanovenia. Toto ustanovenie bude preto po novom referovať na disciplinárne rozhodnutie, ktorým bolo prokurátorovi právoplatne uložené disciplinárne previnenie spočívajúce v zbavení funkcie prokurátora. Z hľadiska tejto právnej normy je irelevantné, aby riešila otázku subjektu, ktorý disciplinárne rozhodnutie vydáva. Pre podstatu § 15, ktorý rieši odvolanie z funkcie prokurátora, je rozhodujúci fakt existencie právoplatného disciplinárneho rozhodnutia.K bodu 4Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa v dotknutých ustanovenia zohľadňuje nový pojem „disciplinárne rozhodnutie“ namiesto doterajšieho pojmu „rozhodnutie disciplinárnej komisie“. Pri používaní pojmu disciplinárne rozhodnutie nie je potrebný prívlastok „najvyššieho správneho súdu“, pretože z povahy veci je zrejmé, že ide o rozhodnutie toho orgánu, v ktorého pôsobnosti je konať a rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov.K bodu 5 (§ 18 ods. 2)Navrhované doplnenie § 18 ods. 2 nadväzuje na § 39 ods. 5 v čl. I, kde sa normuje pravidlo, podľa ktorého rozhodnutie o zbavení funkcie prokurátora na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu nebude predmetom súdneho prieskumu. Uvedenú skutočnosť treba preto zohľadniť aj v platnom znení § 18 ods. 2. Niet racionálneho dôvodu na to, aby rozhodnutie generálneho prokurátora, ktoré vychádza z právoplatného rozhodnutia najvyššieho správneho súdu bolo napádané správnou žalobou na súde a následne kasačnou sťažnosťou na najvyššom správnom súde, t.j. na súde, ktorý uložil prokurátorovi disciplinárne opatrenie spočívajúce v zbavení funkcie.K bodom 6 až 9Ide o terminologickú zmenu; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 4.K bodu 10 [§ 51 ods. 2 písm. b)]Ide o terminologickú zmenu; k tomu pozri odôvodnenie k bodom 3 a 4.76K bodu 11 [§ 93 ods. 1 písm. c)]Doterajšia úprava príplatku za výkon funkcie v disciplinárnej komisii stráca svoje opodstatnenie. Po novom budú prísediaci disciplinárnych senátov odmeňovaní podľa novej právnej úpravy; k tomu pozri § 10 ods. 8 návrhu zákon v čl. I.K bodu 12 (§ 105 ods. 2)Ide o terminologickú zmenu; k tomu pozri odôvodnenie k bodom 3 a 4.K bodu 13 (§ 114)Pozri odôvodnenie k bodu 12.K bodu 14 (§ 162 ods. 3 a 4)Otázka požadovania regresnej náhrady od prokurátora nie je otázkou, ktorá by mala byť posudzovaná v rámci disciplinárneho konania, aj keď faktom je, že disciplinárne konanie môže tvoriť základ pre tento postup, najmä ak sa skonštatuje zavinené konanie prokurátora, ktoré malo za následok vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom. Navrhuje sa preto vypustiť možnosť disciplinárneho orgánu „prebíjať“ zákonnú úpravu pre požadovanie regresnej náhrady voči prokurátorom.K bodu 15 (§ 187)Podľa platnej právnej úpravy je prokurátor disciplinárne zodpovedný okrem disciplinárneho previnenia aj za priestupok. Priestupky prokurátorov môžu byť za podmienok podľa § 187 ods. 3 prejednané aj v priestupkovom konaní, resp. môžu byť prejednávané v disciplinárnom konaní. Z koncepčného hľadiska nemožno považovať aktuálne nastavenie právnej úpravy priestupkovej zodpovednosti prokurátorov za úplne „šťastné“ riešenie, ktoré v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky ako takého je v porovnaní s inými verejnými funkcionármi nad/neštandardné. Predkladateľ má za to, že platný právny stav duality pri vyvodzovaní zodpovednosti prokurátorov za priestupky je v súvislosti so založením disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu do budúcna neudržateľný. Preto sa navrhuje vylúčiť priestupky z disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov, čím sa docieli stav, kedy priestupkovú zodpovednosť prokurátorov budú riešiť štátne orgány, ktoré sú na to určené zákonom Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tým sa zároveň naplní aj pôvodný zámer deklarovaný pri prijímaní zákona č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.K bodu 16Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 187 ako celku (bod 15). Pôvodne používané odkazy a poznámky pod čiarou 57 a 57a sú neaktuálne a treba ich vypustiť.77K bodu 17 (§ 189 nadpis)Z nadpisu pod § 189 sa vypúšťa zmienka o sankciách a ochranných opatreniach, ktorá sa v dôsledku podriadenia priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov stáva neaktuálnou.K bodu 18 (§ 189 ods. 1)Ide o zmenu vyvolanú vypustením § 208 ako celku. Referencia na toto vypúšťané ustanovenie prestáva byť aktuálnou a treba ju taktiež vypustiť.K bodu 19 (§ 189 ods. 3)Vypustenie odseku 3 v § 189 nadväzuje na podriadenie priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.K bodom 21 až 25Ide o zmeny vyvolané v dôsledku podriadenia priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.K bodu 26Navrhuje sa vypustenie doterajších procesných ustanovení týkajúcich sa disciplinárneho konania vo veciach prokurátorov. Tieto vypúšťané ustanovenia nachádzajú svoj odraz priamo v disciplinárnom poriadku (čl. I).K bodu 27 (§ 194 a 195)Doterajšia právna úprava neprípustnosti disciplinárneho stíhania sa presúva do návrhu zákona v čl. I v podobe dôvodov pre zastavenie disciplinárneho konania. Ustanovenie § 194 však dostáva nový obsah, ktorým je hmotnoprávna úprava zániku disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, ktorá doteraz nebola v zákone o prokurátoroch výslovne riešená, aj keď zákon jej existenciu predpokladá. Z hľadiska obsahového nastavenia právnej úpravy sa vychádza z rovnakého znenia § 118 zákona o sudcoch a prísediacich. V tejto súvislosti treba uviesť, že štandard uvedený v § 118 zákona o sudcoch a prísediacich sa premieta nie len do zákona o prokurátoroch, ale aj do Exekučného poriadku a do Notárskeho poriadku. Tým sa docieli zjednotenie právnej úpravy zániku disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov.Tu treba zdôrazniť, že rovnaký koncept platí aj v prípade premlčania trestného stíhania; k tomu pozri § 87 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Spochybňovanie právnej úpravy v disciplinárnom konaní je preto spochybňovaním právnej úpravy v trestnom konaní. Ako disciplinárna zodpovednosť, tak aj trestná zodpovednosť sú vystavané v tomto prípade na rovnakých základoch. Ani v disciplinárnom konaní, ani v trestnom konaní neplatí právna úprava priestupkového konania, v ktorom je nutné v určenej lehote aj rozhodnúť o priestupku. Ako v trestnom konaní, tak aj v disciplinárnom konaní je potrebné tieto konania v premlčacej78lehote začať a v nich vykonávať úkony smerujúce k stíhaniu osoby, ktorá sa dopustila protiprávneho konania. Je neprijateľné, aby disciplinárne konanie a disciplinárna zodpovednosť sa v jednej otázke prikláňala k priestupkovému konania, a v iných otázkach k trestnému konaniu. Prekladateľ vníma, že nastavenie zániku disciplinárnej zodpovednosti (rovnako aj trestnej zodpovednosti) je prísnejšie ako je tomu v prípade zániku zodpovednosti za priestupok. Ale toto nastavenie je spravodlivé. Rovnako je praxou osvedčené. A konečnom dôsledku vylučuje možnosť „vyvinenia“ sa naťahovaním a obštruovaním disciplinárneho konania.Navrhované nové znenie § 195 je odkazovacou právnou normou, ktorá adresátov právnej úpravy presmeruje ohľadom konania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti na zákon uvedený v čl. I. Ustanovenie nemá síce bezprostredný normatívny obsah, ale jeho zaradenia do zákona je z hľadiska prehľadnosti právneho poriadku nepochybne prínosné.K bodu 28Navrhuje sa vypustenie doterajších procesných ustanovení týkajúcich sa disciplinárneho konania vo veciach prokurátorov. Tieto vypúšťané ustanovenia nachádzajú svoj odraz priamo v disciplinárnom poriadku (čl. I).K bodom 29 a 30 (§ 215 ods. 1 a 3)Ide o zmeny vyvolané v dôsledku podriadenia priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.K bodu 31 (§ 216)Referencia na subsidiárne použitie Trestného poriadku v disciplinárnom konaní proti prokurátorom je riešená vo všeobecnej rovine v čl. I (§ 4). Preto sa vypúšťa, rovnako ako iné procesné ustanovenia z doterajšieho znenia § 216 zákona o prokurátoroch.Subsidiarita Trestného zákona pre posudzovanie hmotnoprávnych otázok disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov však zostáva zachovaná.K bodom 32 až 34 (§ 217)Ide o zmeny vyvolané v dôsledku podriadenia priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.K bodom 35 a 36 (§ 217b ods. 1 a 2)Podľa platnej právnej úpravy sa navrhovateľ a disciplinárne komisia pri prejednávaní konania prokurátora, ktoré vykazuje porušenie pravidiel prokurátorskej etiky majú možnosť, resp. povinnosť obrátiť sa so žiadosťou o stanovisko na Etickú komisiu prokuratúry. Stanovisko Etickej komisie prokuratúry je pre navrhovateľa záväzné, pre disciplinárnu komisiu nie je záväzné.V kontexte nového zákona v čl. I je potrebné vykonať novelizáciu § 217b ods. 1 a 2, ktorá spočíva v tom, že právna úprava vyžiadania si stanovisko Etickej komisie prokuratúry zo79strany disciplinárneho orgánu sa presúva do čl. I (pozri navrhovaný § 25 ods. 2), kam po správnosti patrí. Skutočnosť, že stanovisko Etickej komisie je pre disciplinárny orgán, ktorým je najvyšší správny súd, nezáväzné nie je potrebné osobitne normovať, pretože vyplýva bez ďalšieho z čl. 141 a čl. 144 ústavy. Poslednou zmenou, ktorý sa v § 217b vykonáva je nahradenie pojmu „navrhovateľ“ pojmom „osoba oprávnená podať disciplinárny návrh“; v tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že pojem navrhovateľ je v tomto prípade pojmom disciplinárneho poriadku a nie zákona o prokuratúre.K bodu 37 [§ 224 ods. 2 písm. e)]Vzhľadom na novú pôsobnosť Rady prokurátorov Slovenskej republiky voliť prísediacich disciplinárnych senátov, ktorá sa zavádza v čl. I, sa navrhuje vykonať analogickú zmenu aj v priamo v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.K bodu 38 [§ 224 ods. 2 písm. h)]Navrhované doplnenie novej pôsobnosti rady prokurátorov súvisí so zámerom predkladateľa zrušiť inštitút disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry. Tak ako to vyplýva z predchádzajúceho textu, dochádza ku kvalitatívnej zmene dôvodov pre fakultatívne odvolanie právneho čakateľa z funkcie v § 241 ods. 3, kde sa normuje nový dôvod pre odvolanie z funkcie v písmene a). Pre vyváženie právnej úpravy však nebude rozhodovanie generálneho prokurátora pri odvolaní z funkcie podľa § 241 ods. 3 písm. a) úplne autonómne, pretože bude vyžadovať predchádzajúci súhlas rady prokurátorov (§ 241 ods. 4). Existenciu novej pôsobnosti rady prokurátorov je potrebné zohľadniť aj v § 224 ods. 2.K bodu 39 [§ 241 ods. 2 písm. e)]Vypúšťa sa dôvod pre odvolanie právneho čakateľa prokuratúry majúci základ v rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, pretože dochádza k úplnému zrušeniu inštitútu disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry.K bodu 40 [§ 241 ods. 3 písm. a)]Berúc do úvahy skutočnosť, že návrhom zákona dochádza k zrušeniu inštitútu disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry, navrhuje sa rozšíriť dôvody pre fakultatívne odvolanie právneho čakateľa prokuratúry z funkcie, pričom nové písmeno a) vo svojej podstate preberá časť skutkových podstát doterajších disciplinárnych previnení právnych čakateľov prokuratúry. To znamená, že vybrané skutkové podstaty disciplinárnych previnení právnych čakateľov prokuratúry sa transformujú do podoby dôvodov pre odvolanie právneho čakateľa prokuratúry z funkcie. Navrhovaná právna úprava je výsledkom pripomienkového konania a zohľadňuje závery z uskutočnených rozporových konaní.K bodu 41 (§ 241 ods. 4)Cieľom doplnenia nového odseku 4 je vyvážiť oprávnenia generálneho prokurátora pri odvolávaní právneho čakateľa prokuratúry z funkcie podľa § 241 ods. 3 písm. a). Preto sa koncipuje pôsobnosť rady prokurátorov udeľovať k tomuto odvolaniu predchádzajúci súhlas. Udeleniu súhlasu, resp. jeho neudeleniu bude musieť predchádzať vypočutie dotknutého právneho čakateľa a jeho nadriadených a školiteľa.80K bodu 42 (§ 243 ods. 1)S ohľadom vypustenie disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry sa vykonáva vyvolaná zmena v § 243 ods. 1 platného znenia zákona.K bodu 43 (§ 251a)Obsah doterajšieho znenia § 251a sa navrhuje nahradiť novým znením. Vykonávajú sa tak dve úpravy. V prvom rade sa zohľadňuje zrušenie inštitútu disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry. V druhom rade sa normuje pravidlo, ktoré sa uplatňuje aj v prípade prokurátorov, podľa ktorého poklesky menšieho významu možno riešiť pohovorom, ktorý vykoná s dotknutou osobou nadriadený.K čl. VII(Zákon č. 185/2002 Z. z.)K bodu 1 (§ 4)Súdna rada má povinnosť zvoliť potrebný počet osôb, ktoré budú zaradené do príslušnej databázy na základe § 9 ods. 1 návrhu zákona. Predkladateľ však zdôrazňuje túto povinnosť aj v statusovom zákone tak, že explicitne navrhuje zahrnúť túto kompetenciu aj do príslušného ustanovenia pojednávajúcom o oprávneniach súdnej rady.K bodu 2 (§ 6 ods. 11)Skrátenie súčasnej lehoty na zverejňovanie programu zasadnutia súdnej rady je odôvodnené požiadavkami aplikačnej praxe. Zasadnutia súdnej rady vykazujú podstatne častejšiu periodicitu ako tomu bolo v čase, kedy sa zavádzala 15 dňová lehota na zverejnenie programu súdnej rady a materiálov, o ktorých má súdna rada rokovať. V tomto kontexte je preto potrebné skrátenie 15 dňovej lehoty, a to na lehotu piatich pracovných dní, ktorá stále bude vytvára dostatočný časový priestor na oboznámenia sa verejnosti s programom súdnej rady a súčasne spružní zvolávanie zasadnutí súdnej rady a ich organizáciu.K bodu 3 (§ 7 ods. 2)Historický vývoj pôsobnosti súdnej rady, ako aj prvotné praktické skúsenosti s uplatňovaním najmú novej právnej úpravy preverovanie sudcovskej spôsobilosti poukazujú na to, že predmetom zasadnutí súdnej rady sú častokrát citlivé informácie, ktorých prezentácia v rámci verejného rokovania súdnej rady nemusí byť vhodná ako z hľadiska výkonu pôsobnosti súdnej rady (napr. údaje zo živých vyšetrovacích spisov, bankové tajomstvo), tak aj z pohľadu práv a právom chránených záujmov osôb, o ktorých súdna rada rozhoduje (napr. údaje o zdravotnom stave sudcu). Navrhuje sa preto, aby práve z týchto dôvodov bolo umožnené vylúčiť verejnosť zo zasadnutia súdnej rady.Z hľadiska parametrov navrhovanej právnej úpravy je dôležité upozorniť na to, že sa ňou nezavádzajú neverejné zasadnutia súdnej rady. Zasadnutia súdnej rady zostávajú naďalej verejné. Umožňuje sa však vylúčenie verejnosti. Podobne ako je tomu v prípade súdnych pojednávaní, ktorých verejný charakter je pravidlom a vylúčenie verejnosti výnimkou z tohto pravidla.81Ďalej je potrebné uviesť, že vylúčenie verejnosti je prípustné len v nevyhnutnom rozsahu. To znamená, že ak súdna rada rokuje napríklad o tom, či podá prezidentovi návrh na odvolanie sudcu z funkcie z dôvodu dlhodobo pretrvávajúceho nepriaznivého zdravotného stavu, tak to neznamená, že celý tento bod programu sa musí udiať za zatvorenými dverami. Predsedajúci musí v tomto prípade vhodne moderovať diskusiu v súdnej rade tak, aby naplnil účel zákona a vylúčil verejnosť z rokovania súdnej rady skutočne len v nevyhnutnom rozsahu, napríklad v rozsahu v akom sa detailne rozoberá zdravotný stav sudcu z lekárskej správ a pod. Bolo by popretím zmyslu právne úpravy, kedy vylúčenie verejnosti v tomto prípade trvalo aj v prípade hlasovania o tomto bode programu.Ďalším dôležitým momentom právnej úpravy je aj to, že o vylúčení verejnosti musí súdna rada rozhodnúť, a teda nejde o právnu úpravu, ktorá by sa uplatňovala ex lege, Rozhodnutie súdnej rady musí byť aj v tomto prípade prijaté väčšinou hlasov všetkých jej členov.Z hľadiska dôvodov pre vylúčenie verejnosti sa normujú dva dôvody. Prvým je ohrozenie tajomstva chráneného zákonom (napr. bankové tajomstvo, obchodné tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo a pod.). Druhým dôvodom je ochrana dôležitého záujmu osoby, o ktorej súdna rada rozhoduje (napr. zdravotný stav sudcu).Všetky vyššie popísané parametre navrhovanej právnej úpravy vo svojom súčte majú predstavovať záruky preto, aby navrhovaný inštitút vylúčenia verejnosti zo zasadnutí súdnej rady bol využívaný vhodným a predvídateľným spôsobom.K bodu 4 (§ 27fb)Nový § 27fb reaguje na novú zákonnú pôsobnosť voliť prísediacich sudcov disciplinárnych senátov. Táto personálna pôsobnosť súdnej rady si vyžaduje detailnejšiu úpravu procedúry, ktorá predchádza samotnej voľbe v rámci zasadnutia súdnej rady. V odseku 1 sa upravuje subjekt oprávnený podať návrh na voľbu. Týmto subjektom bude ktorýkoľvek člen súdnej rady. V odseku 2 sa normujú obsahové náležitosti na voľbu. Podľa odseku 3 sa vymedzujú ustanovenia, ktoré sa použijú pri voľbe prísediacich sudcov disciplinárnych senátov. Podobne ako je tomu v prípade personálnej pôsobnosti súdnej rady podľa § 27g, aj v tomto prípade sa odkazuje na primerané použitie ustanovení § 6 ods. 7, § 27a ods. 3 a § 27b až 27e.K bodu 5 (§ 27hb ods. 1)Prepracovanie doterajšieho znenia § 27hb ods. 1 si vyžiadala aplikačná prax s poukazom na jednoznačnú úpravu využívania inštitútu dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti u sudcu týkajúcich sa obchodných, majetkových alebo finančných vzťahov s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Nové znenie § 27hb ods. 1 potvrdzuje výklad, podľa ktorého využitie § 27hb prichádza do úvahy nie len v prípadoch, kedy súdna rada iniciuje disciplinárne konanie § 27ha ods. 8, ale v ďalších prípadoch upravených v § 27hc až 27hg. Práve o prípady postupuj podľa § 27hc až 27hg ide. Tieto prípady sú v doterajšom znení právnej normy vyjadrené slovami „Ak tak ustanovuje tento zákon...“ Z hľadiska jednoznačnosti právnej úpravy a aplikačnej praxe je vhodnejšou legislatívnou technikou pojať priamo do § 27hb ods. 1 tie prípady, kedy je namieste využitie tejto dohľadovej právomoci súdnej rady.82K bodu 6Ako v prípade bodu 5, tak aj v prípade bodu 6 ide o reakciu na požiadavky aplikačnej praxe. V tomto prípade sa aktualizáciou vnútorných odkazov výslovne predpokladá pri preverovaní predpokladov sudcovskej spôsobilosti nie len aplikovanie § 27hb, ale aj ustanovenia § 27hh upravujúceho všeobecnú povinnosť súčinnosti, ktorú sú súdnej rade povinné poskytovať iné subjekty. Ustanovenie § 27hb je určené pre preverovanie tej časti predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré § 5 ods. 6 zákon o sudcoch a prísediacich označuje ako „obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu“. Nejde však o jedinú zložku predpokladov sudcovskej spôsobilosti, pretože táto je tvorená aj „morálnym štandardom, integritou sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie“. Pri preverovaní tejto zložky predpokladov sudcovskej spôsobilosti sa neaplikuje § 27hb, pretože ten je cielený len na prepojenie s osobami z organizovaného zločinu. Na mieste je preto využitie aj postupov podľa § 27hh, aby nedochádzalo k mylnej interpretácii právnej úpravy tak, že postup podľa § 27hb má smerovať aj k preverovaniu morálneho štandardu a integrity sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie.K bodu 7 (§ 27i ods. 2)Doplnenie ustanovenia § 27i umožňuje zvolanie pracovného stretnutia členov súdnej rady, ktoré má slúžiť na prípravu dokumentov a s tým súvisiacu diskusiu k rozpracovaným materiálom. Pracovná porada môže byť zvolaná tiež za účelom vyhodnocovania pripomienok oslovených subjektov (napr. predsedov súdov, sudcovských samospráv). Ak je na plnenie konkrétnych úloh súdnou radou zvolená komisia, môžu byť predmetom pracovného stretnutia členov súdnej rady rozpracované materiály, pri ktorých je potrebná širšia odborná diskusia všetkých členov súdnej rady. Na pracovnej porade súdna rada nebude rozhodovať o skutočnostiach, ktoré sú predmetom rozhodovania súdnej rady na zasadnutí. Pracovnú poradu bude zvolávať predseda súdnej rady mimo zasadnutia súdnej rady podľa potreby. Pracovná porada je inštitútom výnimočnej povahy a má byť využívaný výnimočne. O obsahu pracovného stretnutia a termíne zvolania predseda súdnej rady bude vopred informovať všetkých členov súdnej rady obvyklým spôsobom pre komunikáciu, rovnako aj o jej výsledkoch. K predmetu pracovného stretnutia sa odošlú členom súdnej rady potrebné dokumenty. Z pracovnej porady sa vyhotoví záznam. Pracovné stretnutia majú za úlohu napomôcť ku kvalite, efektívnejšiemu a účinnému plneniu úloh súdnej rady. Navrhovaná legislatívna úprava si vynútila aj aplikačná prax pri napĺňaní úloh ostatných noviel zákonov s dôrazom na zákonné lehoty, ktorými je súdna rada viazaná.K bodu 8Pojem „návrh na začatie disciplinárneho konania“ je pojmom prekonaným, nakoľko návrh zákona používa termín „disciplinárny návrh“. Uvedená navrhovaná zmena reflektuje túto skutočnosť a je legislatívno-technického charakteru.83K čl. VIII(zákon č. 757/2004 Z. z.)K bodu 1 (§ 24b)S poukazom na argumentáciu v osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I k § 37 sa navrhuje v zákone o súdoch v § 24b výslovne potvrdiť, že o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu bude rozhodovať päťčlenný senát najvyššieho správneho súdu zložený z predsedu a štyroch sudcov. Potvrdzuje sa tak doterajšia koncepcia prieskumu rozhodnutí najvyšších súdov, kedy o opravných prostriedkoch už podľa platnej právnej úprav má rozhodovať päťčlenný profesionálny senát.Súčasne sa z právnej úpravy v § 24b vypúšťa možnosť, aby disciplinárny senát mohol pozostávať z párneho počtu osôb, pretože vzhľadom na zloženie disciplinárnych senátov navrhované v čl. I je táto možnosť bezpredmetná.K bodu 2 (§ 37 ods. 11)Po vzore právnej úpravy v § 28b ods. 2 zákon o sudcoch a prísediacich a vo väzbe na § 27hc ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje doplnenie chýbajúcej právnej úpravy podávania majetkového priznania aj v prípade uchádzačov o funkciu predsedu súdu. Toto doplnenie je potrebné pre dosiahnutie stavu skutočného preverenia majetkových pomerov bez toho, aby bolo nutné sa spoliehať na naposledy podané majetkové priznanie.K bodu 3 [§ 45 ods. 7 písm. f)]Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú zmenou terminológie, ktorej podstata spočíva v tom, že doterajší pojem „návrh na začatie disciplinárneho konania“ sa nahrádza kratším a zrozumiteľnejším pojmom „disciplinárny návrh“.K čl. IX(zákon č. 423/2020 Z. z.)Právna úprava obsiahnutá v § 27hi zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s ňou súvisiaca právna úprava v § 9 ods. 2 a § 207a ods. 3 Trestného poriadku bola zavedená na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uplatnených pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o reforme súdnictva v parlamente s tým, že ide o dočasnú právnu úpravu, ktorá má stratiť účinnosť 1. júla 2024. V rámci pripomienkového konania boli k tejto právnej úprave vznesené pripomienky zo strany súdnej rady vznesené požiadavky na zrušenie dočasnosti tejto právnej úpravy tak, aby sa táto úprava stala trvalou a integrálnou súčasťou právneho poriadku. Samotná skutočnosť, že súdna rada prijala takúto pripomienku na svojom zasadnutí jednomyseľne (16-0-0) poukazuje na význam, aký pripisuje ústavný orgán sudcovskej legitimity právnej úprave vyslovovania prípadného nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva. Predkladateľ citlivo vníma túto požiadavku a rozhodol sa jej vyhovieť na základe diskusie uskutočnenej v rámci rozporového konania. Preto sa navrhuje vypustenie druhej vety v ustanovení o84účinnosti, ktorá zakladá dočasnosť právnej úpravy, čím sa táto úprava stane trvalou právnou úpravou.K čl. X(Účinnosť)S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona. S cieľom urýchliť procedúru vytvorenia databáz prísediacich sudcov disciplinárnych senátov sa navrhuje, aby zákon tejto časti nadobudol účinnosť 15. novembra 2021 a vo zvyšku 1. decembra 2021. Je dôležité, aby sa procedúra kreovania databáz prísediacich disciplinárnych senátov spustila čo najskôr.V Bratislave, 25. augusta 2021Eduard Heger, v.r.predseda vlády Slovenskej republikyMária Kolíková, v.r.ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
K predpisu 154/2001, dátum vydania: 28.04.2001Všeobecná časť:
Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa predkladá na ústavné prerokovanie podlá Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je upraviť v samostatnom zákone postavenie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ich základné práva a povinnosti a právne vzťahy, ktoré vyplývajú z ich služobného pomeru.
Navrhovaná právna úprava by mala nahradiť doterajší
- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov (s účinnosťou od 1. mája 2001),
- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. januára 2003).
Postavenie, pôsobnosť, organizáciu a riadenie prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora a pôsobnosť ostatných prokurátorov v jednotlivých oblastiach prokurátorskej činnosti by mal upravovať zákon o prokuratúre, ktorého návrh sa predkladá na ústavné prerokovanie spolu s návrhom zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Právna úprava vzťahujúca sa na prokurátorov vychádza z čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov ustanoví zákon.
Tento návrh zákona komplexne upravuje všetky právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru prokurátorov. Upravuje najmä problematiku - postavenia prokurátorov, - vzniku a zániku služobného pomeru, - služobného času a dovolenky, - odmeňovania, - sociálneho zabezpečenia, - zodpovednosti za škodu - disciplinárnej zodpovednosti, - samosprávy prokurátorov.
Pri tvorbe návrhu tohto zákona sa prihliadalo najmä na Pravidlá o úlohe prokurátorov schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi v Havane 27. augusta až 7. septembra 1990. Tento kongres vyzval členské štáty OSN, aby zahrnuli Pravidlá o úlohe prokurátorov do národnej legislatívy a aby ich rešpektovali a realizovali v právnej praxi. Taktiež vyzval Výbor pre prevenciu a kontrolu zločinnosti OSN, aby plnenie týchto pravidiel považoval za vec prvoradej dôležitosti a zároveň požiadal generálneho tajomníka OSN, aby každých päť rokov, začínajúc rokom 1993, pripravil správu o uplatňovaní týchto pravidiel.
Pravidlá o úlohe prokurátorov zdôrazňujú, že prokurátori zohrávajú rozhodnú úlohu pri výkone spravodlivosti a predpisy týkajúce sa plnenia ich závažných povinností majú zvýšiť ich úctu a súlad so zásadami charty OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a tak prispievať k poctivej a spravodlivej trestnej justícii a účinnej ochrane občanov pred zločinnosťou.
Ide konkrétne o tieto pravidlá:
1. Osoby vybrané pre úrad prokurátorov bez ohľadu na ich postavenie ako príslušníkov justície, exekutívy alebo právnického povolania musia byť bezúhonnými a schopnými jedincami so zodpovedajúcou prípravou a kvalifikáciou [pozri § 6 ods. 2 písm. b), d), h), § 231 ods. 2 písm. a), c), f) a § 234 a tiež § 28 navrhovanej právnej úpravy].
2. štáty zaistia, aby
- kritéria pre výber prokurátorov zahrňovali ochranu proti ustanovovaniu založenému na predpojatosti alebo zaujatosti, vylúčenie akejkoľvek diskriminácie osôb z dôvodov rasových, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politických či iných názorov, národnosti, sociálneho či etického pôvodu, majetku, miesta narodenia, hospodárskeho alebo iného postavenia, s výnimkou, že za diskrimináciu by sa nepovažovala požiadavka, aby uchádzač o prokurátorský úrad bol štátnym príslušníkom dotknutej krajiny [pozri čl. 12 ústavy Slovenskej republiky a § 6, § 231 a § 234 navrhovanej právnej úpravy],
- prokurátori mali zodpovedajúce vzdelanie a prípravu a aby boli náležíte presvedčení o ideáloch a mravných povinnostiach svojho úradu, o ústavnej a zákonnej ochrane práv podozrivých osôb a o íudských právach a základných slobodách uznávaných národným a medzinárodným právom [pozri § 6, § 8 ods. 3, § 25 ods. 1 písm. c), § 26 ods. 1, § 231,
§ 234 a § 243 až 248 navrhovanej právnej úpravy].
3. Prokurátori ako základní činitelia výkonu spravodlivosti majú vždy zachovávať úctu a dôstojnosť svojho povolania [pozri § 8 ods. 3, § 26 ods. 1 a § 188 písm. c) navrhovanej právnej úpravy].
4. štáty zaistia, aby prokurátori mohli vykonávať svoje profesionálne funkcie bez zastrašovania, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do ich civilnej , trestnej a ostatnej sféry zodpovednosti [pozri § 25 ods. 1 písm. a) a § 26 navrhovanej právnej úpravy].
5. Prokurátori a ich rodiny majú byť fyzicky chránení úradmi vtedy, ak je ohrozená ich osobná bezpečnosť v dôsledku plnenia prokurátorských funkcií [pozri § 25 ods. 2 a 3 navrhovanej právnej úpravy].
6. Zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie a kde je to vhodné, zachovanie úradu, dôchodok a vek odchodu na odpočinok (pozri najmä § 15 ods. 3 písm. b), § 32 až 64, § 73 až 91, § 92 až
146 navrhovanej právnej úpravy).
7. Povýšenie prokurátorov v prípadoch, kde taký systém existuje, musí byť založené na objektívnych hľadiskách, zvlášť na profesionálnej kvalifikácii, schopnostiach, bezúhonnosti, na skúsenostiach a rozhodované o ňom na základe korektnej a nestrannej procedúry (pozri § 19 až 24 a § 218 až 224 navrhovanej právnej úpravy).
8. Prokurátori, rovnako ako ostatní občania, majú právo na slobodu prejavu, viery, združovania a spolčovania. Osobitne majú právo zúčastňovať sa verejných diskusií o záležitostiach týkajúcich sa práva, výkonu spravodlivosti a prehlbovania a ochrany ľudských práv a stavať sa členmi či vytvárať miestne, národné či medzinárodné organizácie a zúčastňovať sa ich schôdzí bez toho, aby utrpeli ujmu v zamestnaní pre svoju zákonnú činnosť alebo členstvo v zákonom povolenej
organizácii. Pri výkone týchto práv si prokurátori majú počínať vždy v súlade so zákonom a riadiť sa princípmi a etikou svojho povolania [pozri § 12, § 25 ods. 1 písm. f), ale aj § 6 ods. 2 písm. g) navrhovanej právnej úpravy a čl. 26 až 29 a čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky].
9. Prokurátori majú mať slobodu vo vytváraní a vstupovaní do profesionálnych združení alebo iných organizácií, aby mohli predstavovať svoje záujmy, zdokonaľovať svoj odborný výcvik a chrániť svoje postavenie [pozri § 25 ods. 1 písm. f) a § 218 až 224 navrhovanej právnej úpravy].
10. Úrad prokurátorov musí byť prísne oddelený od súdnych funkcií (pozri pôsobnosť prokurátorov upravenú v navrhovanom zákone o prokuratúre).
11. Prokurátori musia plniť aktívnu úlohu v trestnom konaní, vrátane inštitútu obžaloby a tam, kde to vyplýva zo zákona alebo kde to zodpovedá miestnej praxi, vo vyšetrovaní trestných činov, dozore nad zákonnosťou tohto vyšetrovania, dozorom nad výkonom súdnych rozhodnutí a vo vykonávaní ďalších funkcií, ktoré predstavujú verejný záujem (pozri pôsobnosť generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov upravenú v navrhovanom zákone o prokuratúre a Trestný poriadok) .
12. Prokurátori majú, v súlade so zákonom, plniť svoje povinnosti korektne, zásadovo a pohotovo, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a podporovať ľudské práva, a tak prispievať k zaisteniu riadneho konania a bezporuchovej funkcie trestnej jurisdikcie (pozri najmä § 26 ods. 1 navrhovanej právnej
úpravy).
13. Pri výkone svojich povinností budú prokurátori
- vykonávať svoje funkcie nestranne a vyvarujú sa akejkoľvek diskriminácie politickej, sociálnej, náboženskej, rasovej, kultúrnej, podlá pohlavia, prípadne diskriminácie akéhokoľvek druhu [pozri § 26 ods. 1 písm. c) a f)
navrhovanej právnej úpravy]t
- chrániť verejný záujem, konať objektívne, brať osobitný zreteľ na stanoviská podozrivých a obetí, sústreďovať pozornosť na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre podozrivého výhodné alebo nie [pozri § 26 ods. 1 písm. d) a e) navrhovanej právnej úpravy, ale aj § 5 navrhovaného zákona o prokuratúre],
- zachovávať záležitosti, o ktorých sa dozvedia, v prísnej dôvernosti, s jedinou výnimkou, kedy plnenie ich povinností či požiadavka spravodlivosti takýto postup nedovolajú (pozri § 26 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy).
14. Prokurátori nebudú zahajovať trestné stíhanie alebo v ňom nebudú pokračovať, prípadne budú vynakladať všetko úsilie k zastaveniu konania, ak nestranné vyšetrovanie ukazuje, že obvinenie nie je opodstatnené [pozri § 26 ods. 1 písm. e) navrhovanej právnej úpravy a Trestný poriadok].
15. Prokurátori vynaložia starostlivú pozornosť stíhaniu závažných trestných činov spáchaných verejnými úradníkmi, zvlášť korupcii, zneužitiu právomoci, ťažkému porušeniu ludských práv a iným trestným činom, ktoré pozná medzinárodné právo a tam, kde to pripúšťa zákon či zodpovedá miestnej praxi, vyšetrovanie takých deliktov (pozri Trestný poriadok).
16. Ak získa prokurátor svedectvo proti podozrivému, o ktorom vie alebo sa odôvodnene domnieva, že bolo získané za pomoci nezákonných metód, ktoré zakladajú porušenie ludských práv podozrivého, zvlášť zahrňujúce mučenie alebo kruté zaobchádzanie, neludské či ponižujúce zaobchádzanie či trestanie alebo iné vážne zneužitie ludských práv, musí odmietnuť použitie takého svedectva proti komukoívek inému, než proti tým, ktorí použili takéto metódy a musí urobiť všetky nevyhnutné kroky k tomu, aby zaistili, že tí, ktorí sú zodpovední za použitie takýchto metód, boli volaní k spravodlivosti (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku).
17. Prokuratúra má volať mladistvých ako svedkov v trestnom konaní jedine, ak je to celkom nevyhnutné (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku).
18. V krajinách, kde sú prokurátorom zverené diskrečné právomoci, musí zákon alebo publikované pravidlá či smernice určovať vodítka k zvýšenej spravodlivosti a zásadovosti v prístupe k rozhodovaniu v obžalovacom procese, vrátane zahájenia stíhania alebo jeho neprevádzania (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku),
19. Prokurátori musia vynakladať náležitú pozornosť v súlade s národným právom odmietnutiu trestného stíhania, jeho podmienečnému či nepodmienečnému prerušeniu alebo odklonu trestných vecí mimo systém formálnej justície pri plnom rešpektovaní práv podozrivého a poškodeného. K tomuto cieľu musia štáty všestranne skúmať možnosti prijatia modelov odklonu nielen k tomu, aby uľahčili rozsiahlu zaťaženosť sudcov, ale tiež, aby sa vyvarovali stigmatizácie z väzby, obvinenia a odsúdenia, rovnako ako i možným nepriaznivým účinkom uväznenia (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku) .
20. V krajinách, kde sú prokurátorom zverené diskrečné právomoci v podobe rozhodovania o tom, či bude alebo nebude stíhaný mladistvý, musí byť zvláštna pozornosť venovaná druhu a závažnosti činu, ochrane spoločnosti i osobnosti a prostrediu, z ktorého pochádza mladistvý. Pri rozhodovaní budú prokurátori zvažovať jednotlivé použiteľné alternatívy stíhania v zmysle platných justičných zákonov a procedúr pre mladistvých. Prokurátori sa budú snažiť všetkými silami o to, aby ich úkony proti mladistvým boli vedené len v rozsahu celkom nevyhnutnom (patrí do právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku).
21. K zaisteniu spoľahlivosti a účinnosti prokurátorskej činnosti prokurátori musia sa usilovať o spoluprácu s políciou, súdmi, všetkými právnikmi, verejnými obhajcami a inými vládnymi agentúrami a inštitúciami vo vnútri či mimo trestnej justície (pozri § 37 navrhovaného zákona o prokuratúre a osobitné zákony upravujúce problematiku súčinnosti).
22. Disciplinárne konanie ohľadne prokurátorov musí byť založené na zákonnej alebo zákonom dovolenej úprave. Sťažnosti proti prokurátorom ohľadne ich odbornej (profesionálnej) spôsobilosti musia byť prejednávané urýchlene a korektne v príslušnom (zodpovedajúcom, primeranom) konaní. Prokurátori musia mať právo na spravodlivý výsluch. Rozhodnutie má byť podrobené nezávislému preskúmaniu (pozri § 187 až 217 navrhovanej právnej úpravy, k nezávislému preskúmaniu rozhodnutia § 211 ods. 7 druhú vetu navrhovanej právnej úpravy).
23. Disciplinárne konanie proti prokurátorom má zaručiť objektívne hodnotenie a rozhodnutie. Má byť vymedzené v súlade so zákonom, kódexom profesionálneho správania a inými uznávanými štandardami a etikou a so zreteľom na tieto pravidlá (pozri najmä § 188 a § 191 navrhovanej právnej úpravy).
24. Prokurátori musia rešpektovať tieto Pravidlá. Musia tiež, podľa svojich najlepších schopností, predchádzať a aktívne
brániť akémukoľvek ich porušovaniu (pozri § 187 až 217 a § 218 až 224 navrhovanej právnej úpravy).25. Prokurátori, ktorí majú dôvod sa domnieval, že k porušeniu týchto Pravidiel došlo alebo mohlo dôjsť, musia podať o takejto záležitosti správu svojmu nadriadenému a ak je to nevyhnutné, inej príslušnej autorite alebo orgánom vybaveným prieskumnou alebo opravnou právomocou (pozri § 6 ods. 4 a 7 navrhovaného zákona o prokuratúre a osobitné zákony upravujúce oznamovaciu povinnosť).
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná právna úprava v rozsahu pôsobnosti vymedzenej týmto zákonom a navrhovaným zákonom o prokuratúre rešpektuje uvedené pravidlá okrem pravidla uvedeného v bode 8, ktoré priznáva prokurátorom právo na združovanie. Toto právo návrh zákona v predloženej podobe obmedzuje tým, že v súlade s ČI. 54 ústavy Slovenskej republiky neumožňuje prokurátorom byť členom politickej strany alebo politického hnutia. Cieíom tejto právnej úpravy je zabezpečiť politicky neutrálny výkon funkcie prokurátora a právo fyzických osôb, právnických osôb a štátu na to, aby ochranu ich práv a zákonom chránených záujmov zabezpečoval prokurátor nestranne, objektívne, bez ovplyvňovania záujmami politických strán a politických hnutí.
Rešpektovanie a realizáciu Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN podporila aj Európska asociácia sudcov pre demokraciu a slobody (MEDEL), ktorá schválila v januári 1993 v Palerme Európsky štatút súdnictva. V tomto dokumente sudcovia, okrem iného, požadujú, aby sa rozpracovali minimálne normy princípov riadenia aplikovateľných na úlohu verejných činiteľov prokuratúry, ktoré boli schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchatelmi a predpisov o ich účinnej aplikácii. Európsky štatút súdnictva v poslednom 9. bode sa venuje sudcom (verejným činiteľom) v štátnom zastupitelstve (v prokuratúre). Uvádza, že "samospráva v štátnom zastupitelstve vytvára základný nástroj nezávislosti súdnej moci. Sudcovia (verejní činitelia) v štátnom zastupitelstve zabezpečujú rovnosť občanov pred zákonom. Svoju funkciu vykonávajú nezávisle od politickej moci. Sú podriadení len právu a zákonu. Sudcovia (verejní činitelia), ktorí vykonávajú funkcie v štátnom zastupitelstve, majú rovnaké práva a rovnaké záruky, aké sú uvedené v tomto štatúte .".
Okrem uvedeného, v tomto návrhu zákona sa prihliadalo aj na - závery a odporúčania prijaté na multilaterálnom zasadnutí Rady Európy, ktoré sa zaoberalo problematikou transformácie prokuratúry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami (Budapešť, september 1994), - Štandardy profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999,
- závery prijaté v decembri 1999 v Častej-Papierničke na stretnutí generálnych prokurátorov z jedenástich európskych krajín k otázkam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, postavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinností a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999,
- Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000.
V návrhu zákona sú zapracované aj Smernice Rady Európskych spoločenstiev, a to
- Smernica Rady z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (75/117/EHS),
- Smernica Rady z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (76/207/EHS),
- Smernica Rady zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer (91/533/EHS),
- Smernica Rady z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (92/85/EHS),
- Smernica Rady z 23. novembra 1993 o určitých aspektoch stanovenia pracovného času (93/104/EC),
- Smernica Rady z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC.
Aproximácia navrhovanej právnej úpravy s uvedenými smernicami Rady Európskych spoločenstiev je uvedená v tabuľke zhody.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky netrvá na predložení a na prerokovaní navrhovanej právnej úpravy so zreteľom na skutočnosť, že generálna prokuratúra spolu s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a so Slovenským odborovým zväzom verejnej správy všetky pripomienky uplatnené týmito orgánmi v medzirezortnom pripomienkovom prerokovala na osobitnom rokovaní (27. septembra 2000), na ktorom boli vyriešené vzájomné rozpory (písomné stanovisko Slovenského odborového zväzu verejnej správy z 27. septembra 2000, písomné stanoviská Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky zn. 220/2000-Az z 2. a 3. októbra 2000).
Predkladaný návrh zákona predpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Finančný dosah navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Po dôslednom zapracovaní ním uplatnených pripomienok vyslovilo ministerstvo financií s navrhovanou právnou úpravou súhlas listom zn. 21884/2000-81 z 19. októbra 2000 a listom z 3. januára 2001.
Predpokladaný finančný dosah navrhovaného zákona na štátny rozpočet v tis. Sk na roky 2001 až 2003:
TEXT
2001
2002
2003
DRUH VÝD
§ 25 ods.
2
Zabezpečenie ochrany prokurátora kapitola GP SR kapitola MO SR
800
50
800
50
BV
BV
§ 78 ods.
1
Technické zariadenia vrátane výpočtovej techniky kapitola GP SR kapitola MO SR
1500
100
1500
100
KV
KV
§ 79
Mesačná paušálna náhrada spojená s výkonom funkcie kapitola GP SR kapitola MO SR
11724
886
13471
1018
BV
BV
§ 80 ods.
1
Vzdelávanie, právne predpisy
2548
193
2548
193
BV
BV
§ 84 ods.
3
Náhrada nákladov prevetnívnej rehabilitácie kapitola GP SR kapitola MO SR
2010
2010
BV
§ 96
Rozdiel v zákl. platoch oproti súčasnosti (na 13 mes.) kapitola GP SR kapitola MO SR
45575
3123
MP
MP
TEXT
2001
2002
2003 DRUH VÝD.
§ 98
Funkčný príplatok (na 13 mes.) kapitola GP SR kapitola MO SR
3694
274
§
101
Plat za výkon funkcie nadčas kapitola GP SR kapitola MO SR
100
10
§
102
Náhrada za služobnú pohotovosť kapitola GP SR kapitola MO SR
1000
100
§ 106 ods. 1
Ďalší plat kapitola GP SR kapitola MO SR (pri priem. 36168 Sk)
26330
1591
MP
MP
MP
MP
MP
MP
MP
MP
§ 108 Príplatok počas ods. 1 dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa kapitola GP SR kapitola MO SR
511
MP
§ 110 Príplatok za plnenie slúž, povinností vo sviatok kapitola GP SR kapitola MO SR
80
10
MP MP
§ 111 Príplatok za plnenie slúž, povinností v sobotu a nedelu kapitola GP SR kapitola MO SR
80
10
MP MP
TEXT 2001 2002 2003 DRUH VÝD.
§ 112 Príplatok za plnenie slúž, povinností v noci
kapitola GP SR kapitola MO SR
80
10
MP
MP
§ 113 Osobitný
ods. 1 príplatok
kapitola GP SR
2400
MP
kapitola MO SR
100
MP
§ 125 ods. 1 ods. 2
Odchodné
kapitola GP SR
kapitola GP SR
600 8050
(20 P)
600 4025 (10 P)
600 2010 (5 P)
BV
BV
§ 135 ods. 1
Príplatok k dôchodku kapitola GP SR
2514 (20 P)
3771 (10 P)
4399 (5 P)
BV
§ 131
Príplatok k nemocenskému kapitola GP SR
453
680
865
BV
§ 132
Príplatok
k podpore pri OCR kapitola GP SR
620
713
BV
§ 133
Príplatok
k peňažnej pomoci v materstve kapitola GP SR
1785
2053
BV
Výdavky spolu
11617
31292
117408
(medzisúčet)
z toho kapitola GP SR
11617
30063
110819
kapitola MO SR
1229
6589
TEXT
2001
2002
2003
DRUH VÝD.
Príspevok na zdravotné poistenie, nem. poistenie a dôch. zabezpečenie kapitola GP SR kapitola MO SR
4103
310
32662
2253
Príspevok na poistenie v nezamestnanosti
- 14792
Úspora na mzdách a poistnom vplyvom príplatku k nemocenskému
- 611
- 918
- 1168
Výdavky celkom
11006
34787
136363
z toho kapitola GP SR
11006
33248
127521
kapitola MO SR
1539
8842
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie1. Navrhovateí zákona:
Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona:
Zákon o prokurátoroch a právnych čakateloch prokuratúry
3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená:
a) Zmluva o Európskej únii (čl. 6 bod 1 a 2),
b) Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (čl. 45 a 141),
c) Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,
d) Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky,
e) Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať: zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer,
f) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS),
g) Smernica Rady 93/104/EC z 23. novembra 1993 o určitých aspektoch stanovenia pracovného času,
h) Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi INICE, CEEP a ETUC.
4. Návrh zákon svojou problematikou
a) patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti ochrany zamestnancov na pracovisku,
b) patrí medzi priority uvedené v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v sekcii 4 Sociálne záležitosti, oblasť I. Rovnosť príležitostí pre mužov a ženy a oblasť IV. Pracovné zákonodarstvo a pracovné podmienky.
5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:
K bodu 3. písm. a):
Zmluva o Európskej únii v čl. 6 ustanovuje, že
- Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania íudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom (bod 1),
- Únia rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva (bod 2).
K bodu 3. písm. b):
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva ustanovuje povinnosť každého členského štátu zabezpečiť uplatňovanie zásady rovnakej odmeny mužom a ženám za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
K bodu 3. písm. c) až h):
Smernica uvedená v bode 3.
písm. c) zabezpečuje zvýšenú právnu ochranu zamestnancov, ktorí môžu utrpieť ujmu v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania,
písm, d) zabezpečuje rovnosť zaobchádzania pre mužov a ženy, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, funkčnému postupu, odbornému vzdelávaniu a pracovné podmienky,
písm. e) ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi informovať prostredníctvom písomného dokladu každého zamestnanca o základných podmienkach jeho pracovného pomeru,
písm. f) zabezpečuje dosiahnutie zlepšenia pracovných podmienok z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň a zamestnankýň, ktoré dojčia svoje dieťa,
písm. g) ustanovuje minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre organizáciu pracovného času vo všetkých odvetviach činnosti, vo verejnom aj súkromnom sektore,
písm. h) uvádza do platnosti pripojenú rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke uzavretú 14. decembra 1995 medzi všeobecnými medziodvetvovými organizáciami (UNICE, CEEP a ETUC), ktorá ustanovuje minimálne požiadavky na rodičovskú dovolenku a pracovné voľno pri naliehavých rodinných dôvodoch a v prípade choroby alebo úrazu s cieľom uľahčiť zosúladenie rodičovských a profesionálnych povinností pracujúcich rodičov.
6. Stupeň kompatibility:
Kompatibilita návrhu zákona s právnymi normami Európskej únie uvedenými v bode 3. je úplná.
SMERNICA RADY 75/117/EHS z 10. februára 1975
o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy
COUNCIL DIRECTIVE 75/117/EEC of 10 February 1975
on the approximation o f the laws of the Member States relating to the application o f the princ iple ofequal pay for men and women
Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)
1
2 ■
3
4
5
6
7
8
9
článok 1
Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy ustanovená v článku 119 zmluvy (ďalej len „zásada rovnakej odmeny“), znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 1 ods. 1
(1) Tento zákon upravuje
a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov.
b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“), ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.
Y
P
Najmä v prípade, keď sa na stanovenie odmeny používa systém klasifikácie zamestnaní, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia.
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
návrh zákona o prokurátoroch
ČL 46 ods. 1
§ 92 ods.
1,2
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(2) Prokurátorovi prislúcha za výkon jeho funkcie plat.
(3) Služobný úrad je povinný poskytovať prokurátorom plat v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poskytovanie iného platu prokurátorom nie je prípustné.
Y
P
Služobný úrad nesmie poskytovať prokurátorom ani iné plnenia peňažnej hodnoty, ak to tento zákon alebo osobitné právne predpisy nedovoľujú.
Článok 2
Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce každému
zamestnancovi, ktorý sa pokladá za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakej odmeny, domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení veci inými príslušnými orgánmi.
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
Článok 46 ods. 1
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Y
P
článok 3
Členské štáty zrušia akúkoľvek diskrimináciu medzi mužmi a ženami, vyplývajúcu zo zákonov, iných predpisov alebo
administratívnych opatreni, ktorá je v rozpore so zásadou rovnakej odmeny.
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
Článok 12 ods. 1
Článok 12 ods. 2
Článok 125
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické Či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.
Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných
Y
P
Článok 132
právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy sústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov Štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.
Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ČI. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. b) aj inými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené včl. 125 písm. c) aj inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
článok 4
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových stupníc, dohôd o mzde alebo individuálnych pracovných
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 93 ods. 1
(1) Platom prokurátora sa rozumie a) funkčný plat, b) náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania, a to
Y
P
zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakej odmeny, budú alebo budú môcť byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené.
§ 93 ods. 2
§ 93 ods. 3
1. náhrada platu za sviatok,
2. plat za výkon funkcie nadčas,
3. náhrada za služobnú pohotovosť,
4. plat počas dočasného pridelenia,
5. plat pri pozastavení výkonu funkcie prokurátora,
6. vyrovnanie platu,
7. ďalší plat,
c) príplatky k funkčnému platu, a to
1. príplatok za zastupovanie,
2. príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa,
3. príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry,
4. príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok,
5. príplatok za plnenie služobných povinností v sobotu a nedeľu,
ó. príplatok za plnenie služobných povinností v noci,
7. osobitný príplatok,
8. hodnostný príplatok, d) odmena.
(2) Prokurátorovi prislúchajú paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov, ak tak ustanovuje zákon.
(3) Za uspokojenie nárokov prokurátora zodpovedá štát.
článok 5
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu zamestnancov pred prepustením na podnet zamestnávateľa, ktoré by bolo reakciou na ich sťažnosť podanú v rámci podniku alebo na akékoľvek právne konanie zamerané na presadenie dodržiavania zásady rovnakej odmeny.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§15 ods. 1
§ 15 ods. 2
(1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.
(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu,
Y
P
§ 15 ods. 3
b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§189 ods. 1 písm. f)}.
c) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
d) prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo,
e) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.
(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
článok 6
Členské štáty prijmú v súlade so svojou vnútornou situáciou a právnym systémom nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakej odmeny. Dohliadnu na to, aby boli k dispozicii účinné prostriedky na dodržiavanie tejto zásady.
...........................................................................
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
návrh zákona o prokurátoroch
ČI. 46 ods. 1
§184 ods. 1 písm. a), písm. b)
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(1) Vo veciach zodpovednosti za škodu a $ tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhoduje v prvom stupni
a) osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zodpovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená škoda, b) osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak
1. za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej pro-
Y
P
kuratúry,
2. za škodu zodpovedá spoločne prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne prokurátorovi generálnej prokuratúry a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,
3. za škodu zodpovedá spoločne krajský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne krajskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,
4. za škodu zodpovedá spoločne vyšší vojenský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vyššiemu vojenskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry.
článok 7
Členské štáty sa postarajú o tom, aby sa použili všetky primerané spôsoby, napríklad na pracovisku, na oboznámenie zamestnancov s predpismi prijatými na základe tejto smernice, ako aj s platnými relevantnými predpismi.
N
zákon o Zbierke zákonov č. 1/1993 Z.z.
§2
0 všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
Y
P
článok 8 ods. 1
1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do jedného roka od jej oznámenia, o čom budú okamžite informovať komisiu.
n. a.
Článok 8 od s. 2
2. Členské štáty komisii oznámia znenie zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa
n. a.
vzťahuje táto smernica.
Článok 9
Do dvoch rokov od uplynutia jednoročnej lehoty, uvedenej v článku 8, členské štáty poskytnú komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju rade.
n. a*
článok 10
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
n. a.
20
SMERNICA RADY 76/207/EHS z 9. februára 1976
o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupe v zamestnaní a o pracovné podmienky
COUNCIL DIRECTIVE 76/207/EEC of 9 Februrary 1976
on the implementatíon of the principle of equal treatment for men and women as regards access to employment, vocationaí training and promotion conditions
Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len "zákon o prokurátoroch”)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
článok 1 ods. 1
1. Účelom tejto smernice je uviesť v členských Štátoch do platnosti zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o pristúp k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, ako aj o sociálne zabezpečenie za podmienok uvedených v odseku 2. Táto zásada sa ďalej uvádza len ako "zásada rovnakého zaobchádzania”.
N
návrh zákona o prokurátoroch
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
§ 1 ods. 1 písm. a)
§ 1 ods. 1 písm. b)
ČI. 12 ods. 1,2
Tento zákon upravuje
a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov
b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“), ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudzi teľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej
Y
P
skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.
článok 1 ods. 2
l. S cieľom zabezpečiť postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabepečením rada príjme na základe návrhu komisie ustanovenia, ktoré vymedzujú podstatu, rozsah a spôsoby uplatňovania tejto zásady.
n. a.
Článok 2 ods. 1
2. Na účely d'alej uvádzaných ustanovení sa zásadou rovnakého zaobchádzania rozumie, že neexistuje žiadna priama ani nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav.
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
návrh zákona o prokurátoroch
ČI. 12 ods. 1,2
§ 20 ods. 3
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzova,ť zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.
(3) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátorov, ich národný
Y
P
alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Článok 2 ods. 2
2. Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov vylúčiť z oblasti jej uplatňovania tie profesijné činnosti, a kde je to vhodné, aj prípravu na tieto činnosti, pri ktorých je vzhľadom na ich charakter alebo okolnosti, za akých sa vykonávajú, pohlavie pracovníka determinujúcim faktorom.
D
návrh zákona o prokurátoroch
§ 20 ods. 3
(3) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátorov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Y
P
§ 21 ods. 2
(2) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Výsledok výberového konania predloží na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.
Y
P
článok 2 ods. 3
3. Táto smernica sa nedotýka ustanovení na ochranu žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 1
(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a
Y
P
ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.
článok 2 ods. 1
4. Táto smernica sa nedotýka opatrení na podporu rovnakej príležitosti pre mužov a ženy, najmä prostredníctvom odstraňovania existujúcich nerovností ovplyvňujúcich príležitosti žien v oblastiach uvedených v článku 1 (1).
N
zákon o zamestnanosti
§ 112 ods. 1
(1) Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci okresných úradov práce na celom území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky o zamestnaní, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, jazyk, pohlavia, sociálneho pôvodu, veku, náboženstva, politických alebo iných názorov, politickej príslušnosti, odborovej činnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine alebo iného postavenia.
Y
P
článok 3 ods. 1
1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania znamená, že neexistuje nijaká diskriminácia z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o podmienky prístupu - vrátane kritérií výberu - k akýmkoľvek pracovným miestam alebo pozíciám, bez ohľadu na sektor alebo odvetvie Činnosti a k akýmkoľvek úrovniam zamestnaneckej hierarchie.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 20 ods. 3
§ 21 ods. 2
(3) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátorov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
(2) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Výsledok výberového konania predloží na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.
Y
P
76/2O7/ES
článok 3 ods. 2
2. Na tento účel členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že;
N
článok 3 ods. 2 (a)
(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania budú zrušené
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
Článok 12 ods. 1
Článok 125
Článok 132
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecné záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy sústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhisovanie zákonov.
Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v či. 125 písm. b) aj inými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c) aj inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
Y
P
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestiach mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
článok 3 ods. 2 (b)
(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách,
individuálnych pracovných zmluvách, vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môct* byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené;
N
zákon o kolektívnom vyjednávaní
§ 4 ods. 2 písm. a)
Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá
a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
Y
P
článok 3 ods. 2 (c)
__________
(c) zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak záujem o ochranu, ktorý ich pôvodne podnietil, už nie je odôvodnený budú novelizované; ak sú podobné ustanovenia súčasťou kolektívnych zmlúv, zástupcom pracovníkov a
zamestnávateľom bude adresovaná žiadosť, aby ich upravili v potrebnom smere.
N
zákon o kolektívnom vyjednávaní
Ústava SR č.
460/1992 Zb.
§ 8 ods. 5
Článok 132 ods. 1
(5) Zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy a jej rozsah; pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej zmluvy.
(!) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými včl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktorí tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené včl. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi,
s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánv štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich
Y
P
mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
článok 4
Uplatňovanie zásady rovnakého
zaobchádzania pokiaľ ide o prístup k poradenstvu pre voľbu povolania, odbornej príprave, vyššej odbornej príprave a preškoľovaniu všetkých typov a na všetkých stupňoch znamená, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že:
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
návrh zákona o prokurátoroch
ČI. 12 ods. 1
ČI. 46 ods. 1
§ 25 ods. 1
§ 80 ods. 1
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(1) Prokurátor má právo najmä
c) na zabezpečenie podmienok pre prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie,
(1) Prokurátor má právo na zabezpečenie podmienok na systematické a bezplatné vzdelávanie po celé obdobie výkonu svojej funkcie a na bezplatné poskytovanie právnych predpisov nevyhnutných pre riadny výkon funkcie.
Y
P
článok 4
(a)
(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, budú zrušené;
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
Článok 125
Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie
Y
P
Článok 132
zákonov.
Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, pripadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené včl. 125 pism. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
článok 4 (b)
(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách,
individuálnych pracovných zmluvách,
vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môcť byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené;
N
zákon o kolektívnom vyjednávaní
§ 4 ods. 2 písm. a)
Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá
a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Y
P
článok 4 (e)
(c) poradenstvo pre voľbu povolania, odborná príprava, vyššia odborná príprava a preškoľovanie budú prístupné na základe rovnakých kritérií a na rovnakej úrovni bez akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia bez toho, aby sa narušila sloboda, poskytnutá v niektorých členských štátoch niektorým
N
Ústava SR č, 460/1992 Zb.
Článok 132 ods. 1
Ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v Čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do Šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich
Y
P
súkromným vzdelávacím inštitúciám.
uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej rpeubliky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
článok S od s. 1
1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pokiaľ ide o pracovné podmienky vrátane podmienok upravujúcich prepustenie znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia.
N
Ústava SR č, 460/1992 Zb.
ČI. 12 ods. 1,2
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.
Y
P
článok 5 ods. 2
2. Na tento účel členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že:
N
článok 5 ods. 2 (a)
(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, budú zrušené;
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
Článok 125
Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a s ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy sústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi,
Y
P
Článok 132
c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov Štátnej správy sústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.
Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ČI. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v ČI. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po Šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
článok 5 ods. 2 (b)
(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách,
individuálnych pracovných zmluvách, vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môcť byť vyhlásené
N
zákon o kolektívnom vyjednávaní
§ 4 ods. 2 písm. a)
Neplatná je kolektívna zmluva v tej Časti, ktorá
a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
Y
P
76/207/ES
za neplatné alebo zmenené;
článok 5 ods. 2 (c)
(c) zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak záujem o ochranu, ktorý ich pôvodne podnietil, už nie je odôvodnený, budú novelizované; ak sú podobné ustanovenia súčasťou kolektívnych zmlúv, zástupcom pracovníkov a zmestnávateľom bude adresovaná žiadosť, aby ich upravili v potrebnom smere.
N
Ústava SR č, 460/1992 Zb.
zákon o kolektívnom vyjednávaní
Článok 132 ods. 1
§ 4 ods. 2 písm. a)
Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá
a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
P
článok 6
Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce každému
zamestnancovi, ktorý sa pokladá za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle Článkov 3, 4 a 5, domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení veci inými príslušnými orgánmi.
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
ČI. 46 ods. 1
(L) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch utanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
P
článok 7
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu zamestnancov pred prepustením na podnet zamestnávateľa, ktoré by bolo reakciou na ich sťažnosť podanú v rámci podniku alebo na akékoľvek právne konanie zamerané na presadzovanie zásady rovnakého
zaobchádzania.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 14
§ 15 ods.
1,2,3
Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17).
(1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.
(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§189 ods. 1 písm. f)}, c) prokurátor stratil štátne občianstvo
Y
P
§17
Slovenskej republiky, d) prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo, e) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, í) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.
(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods. 3 a 14 ods. 6.
článok 8
Členské štáty sa postarajú o to, aby sa použili všetky primerané spôsoby, napríklad na pracovisku, na oboznámenie zamestnancov s predpismi prijatými na základe tejto smernice, ako aj s už platnými relevantnými predpismi.
N
zákon o Zbierke zákonov SR č. 1/1993 Z.z.
§2
O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
článok 9 od s. 1
1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 30 mesiacov od jej oznámenia, o čom budú okamžite informovať komisiu.
n. a.
Pokiaľ ide o prvú Časť Článku 3 (2) a prvú časť článku 5 (2) (c), členské štáty po prvýkrát preskúmajú a prípadne po prvýkrát pozmenia zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia uvedené v tejto smernici do štyroch rokov od jej oznámenia.
článok 9 ods. 2
2. Členské štáty pravidelne hodnotia profesilné činnosti uvedené v článku 2 (2) s cieľom rozhodnúť, či vzhľadom na dosiahnutú úroveň sociálneho rozvoja je zachovanie existujúcich výnimiek nad'alej zdôvodnené. 0 výsledku hodnotenia informujú komisiu.
n. a.
článok 9 ods. 3
3. Členské Štáty oznámia komisii aj znenie zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.
n. a*
článok 10
Do dvoch rokov od uplynutia 30-mesačnej lehoty ustanovenej v prvom pododseku článku 9 (1) členské štáty poskytnú komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju rade.
n. a.
článok 11
1 Táto smernica je adresovaná členským Štátom
n. a.
SMERNICA RADY 91/533/EHS z 14. októbra 1991
o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach aplikovateľných na zmluvu alebo zamestnanecký vzťah
COUNCIL DIRECT1VE of 14 October 1991
on an employer' s obligation to inform employees of the conditions applicable to the contract or employment relationship (91/533/EEC)
Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
článok 1 ods. 1
Pôsobnosť
1. Táto smernica sa vzťahuje na všetkých platených zamestnancov, ktorí majú zmluvu alebo pracovný pomer vymedzený platným zákonom členského štátu a/alebo upravený zákonom platným v členskom štáte.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 1 ods. 1
§ 6 ods. 1
(1) Tento zákon upravuje
a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“) ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.
(I) Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do fiinkcie prokurátora.
Y
P
článok 1 ods. 2
2. Členské štáty môžu ustanoviť, že táto smernica sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí majú zmluvu alebo pracovný pomer.
D
Článok 1 ods. 2 (a)
(a) - na obdobie nepresahujúce jeden mesiac, a/alebo
- pri týždennom pracovnom čase nepresahujúcom osem hodín, alebo
D
článok 1
ods. 2 (b)_
(b) na práce príležitostnej alebo špecifickej povahy za predpokladu, že výnimku
D
91/533/EUSz pôsobnosti smernice v takých prípadoch odôvodňujú objektívne okolnosti.
I článok 2 ods. 1
Povinnosť poskytnúť informácie
1. Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje táto smernica (ďalej len „zamestnanec'1), o hlavných aspektoch zmluvy alebo pracovného vzťahu.
N
zákon o Zbierke zákonov SR č.
1/1993 Z.z.
§2
O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
Y
P
článok 2 ods. 2
2. Informácie uvedené v odseku l musia obsahovať aspoň tieto údaje.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
(2) Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
a) meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt,
b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,
c) prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora a jej sídlo,
d) označenie služobného úradu a jeho sídlo,
e) výšku platu a termín výplaty platu,
f) týždenný služobný čas,
g) označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora,
h) poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie,
i) dátum vydania rozhodnutia,
j) podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.
Y
P
článok 2 ods. 2 (a)
(a) označenie strán,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2 pism. a)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
a) meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt,
Y
__________
91/533/HHSčlánok 2 ods. 2 (b)
(b) miesto výkonu práce - v prípade, že stále alebo hlavné miesto výkonu práce neexistuje, zásadu, že zamestnanec je zamestnaný na niekoľkých miestach, s uvedením
registrovaného sídla podniku alebo, ak je to vhodné domicilu zamestnávateľa,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2 písm. b)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,
Y
P
článok 2 ods. 2 (c) (0
(c) (i) názov, funkciu, povahu alebo druh práce, na ktorú bol zamestnanec prijatý, alebo
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2 písm. c)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
c) prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora a jej sídlo,
Y
článok 2 ods. 2 (c) (ii)
(ii) krátku špecifikácieu alebo popis práce,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2 pism. b)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,
Y
článok 2 ods. 2 (d)
(d) dátum začiatku zmluvy alebo pracovného pomeru,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2 písm. h)
h) poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie,
Y
článok 2 ods. 2 (e)
(e) v prípade dočasnej zmluvy alebo pracovného pomeru ich predpokladanú dobu trvania.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2 písm. b)
b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,
Y
článok 2 ods. 2 (í)
(f) dĺžku platenej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, alebo, ak ju v čase poskytovania informácie nemožno stanoviť, postupy na udeľovanie a určovanie takejto dovolenky,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2 písm. g)
g) označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora.
Y
článok 2
ods. 2 (g)
(g) dĺžku výpovedných dôb, ktoré zamestnávateľ a zamestnanec musia
N
návrh zákona o
§ 15 ods. 4
(4) Služobný pomer prokurátora zaniká odvolaním dňom určeným v rozhodnutí
Y
P
Ú1/533/ĽIISdodržiavať v prípade skončenia zmluvy alebo pracovného pomeru, alebo, ak ich v čase poskytovania informácie nemožno stanoviť, metódu určovania týchto výpovedných dôb,
prokurátoroch
§ 16 ods. 2
generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, najneskôr v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie generálneho prourátora o odvolaní z funkcie, rozhodnutie sa musí doručiť prokurátorovi do vlastných rúk.
(2) Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného pomeru.
článok 2 ods. 2 (h)
(h) začiatočnú základnú čiastku, ďalšie zložky a výplatné termíny odmeny za prácu, na ktorú má zamestnanec nárok,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 95 ods. 1
§ 95 ods. 2
(1) Základným platom prokurátora generálnej prokuratúry je plat, ktorý zodpovedá platu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanovenému osobitným zákonom.
(2) Základný plat prokurátora okresnej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a vyššej vojenskej prokuratúry sa určuje z priemerného platu prokurátora.
Y
P
článok 2 ods. 2 (í)
(i) dĺžku normálneho pracovného dňa alebo týždňa zamestnanca,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§32
§ 34 ods. 2
Základná výmera služobného času prokurátora je 40 hodín týždenne.
(2) Denným služobným časom sa rozumie služobný čas pripadajúci na jeden služobný deň. Začiatok a koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňcoh určuje generálny prokurátor. Denný služobný čas nesmie presiahnuť 8 hodín.
Y
P
článok 2 ods. 2 G)
G) tam, kde je to vhodné:
O
91/533/1-11S
článok 2 ods. 2 (j) (i)
(i) kolektívne zmluvy upravujúce pracovné podmienky zamestnanca, alebo
O
článok 2 ods. 2 (j) (»)
(ii) v prípade kolektívnych zmlúv, uzavretých mimo podniku osobitnými spoločnými orgánmi alebo inštitúciami, názov príslušného orgánu alebo spoločnej inštitúcie, v rámci ktorej boli zmluvy uzavreté.
0
článok 2 ods. 3
3. Ak je to vhodné, informácie uvedené v odseku 2 (f), (g), (h) a (i) možno poskytnúť v podobe odkazov na zákony, iné predpisy a administratívne alebo zákonné ustanovenia, alebo na kolektívne zmluvy upravujúce tieto jednotlivé body.
o
článok 3 ods. 1
Spôsoby informovania
1. Informácie uvedené v článku 2 (2) treba zamestnancovi poskytnúť najneskôr do dvoch mesiacov od začiatku zamestnania v podobe:
N
zákon o Zbierke zákonov SR č.
1/1993 Z.z.
§2
0 všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
Y
článok 3
ods. 1 (a)
(a) písomnej pracovnej zluvy, a/alebo
O
článok 3 ods. 1 (b)
(b) prijímacieho dekrétu, a/alebo
o
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
(2) Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
a) meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt,
b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,
c) prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do íúnkcie prokurátora a jej sídlo,
Y
d) označenie služobného úradu a jeho sídlo,
e) výšku platu a termín výplaty platu,
f) týždenný služobný čas,
g) označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora,
h) poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie,
i) dátum vydania rozhodnutia,
j) podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.
článok 3 od s. 1 (c)
(c) jedného alebo nieľkokých písomných dokumentov, z ktorých jeden musí obsahovať prinajmenšom všetky informácie uvedneé v článku 2 (2) (a), (b"), (c), (d), (h) a (i).
O
článok 3 ods. 2
2. Vprípade, že zamestnanec nedostane v predpísanej lehote ani jeden z dokumentov uvedených v odseku 1, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najneskôr do dvoch mesiacov od začiatku zamestnania písomné vyhlásenie podpísané
zamestnávateľom a obsahujúce prinajmenšom informácie uvedené v článku 2 (2).
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
detto
Y
P
i
článok 3 ods. 2
V prípade, že dokument/-y uvedený/-é v odseku 1 obsahuje/-ú len časť z požadovaných informácií, ostatné informácie zabezpečí písomné vyhlásenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
detto
Y
článok 3 ods. 3
3. Ak sa pracovná zmluva alebo pracovný pomer skončí pred uplynutím doby dvoch mesiacov odo dňa nástupu do práce, zamestnanec musí informácie požadované v článkoch 2 a 3 dostať k dispozícii najneskôr do skončenia tejto doby.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
detto
Y
článok 4 od s. 1
Zamestnanci vyslaní do cudziny
1. V prípade, že zamestnanec má pracovať v inej krajine alebo v iných krajinách, ako je členský štát, ktorého právo a/alebo prax upravuje jeho zmluvu alebo pracovný pomer, musí ešte pred odchodom dostať dokument/-y uvedenýAé v článku 3, ktorýAé musiAia obsahovať aspoň tieto dodatočné informácie:
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
detto
Y
článok 4 ods. 1 (a)
(a) dobu zamestnania v cudzine,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
detto
Y
P
článok 4 ods. 1 (b)
(b) menu, v ktorej má byť vyplácaná odmena za prácu,
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
detto
Y
článok 4 ods. 1 (c)
(c) ak je to vhodné, peňažné alebo vecné dávky spojené so zamestnaním v cudzine,
O
návrh zákona o
prokurátoroch
§ 8 ods. 2
detto
Y
článok 4 ods. 1 (d)
(d) ak je to vhodné, podmienky návratu zamestnanca.
O
návrh zákona o prokurátoroch
§ 8 ods. 2
detto
Y
článok 4 ods. 2
2. Informácie uvedené v odseku 1 (b) a (c) možno, ak je to vhodné, poskytnúť odkazom na zákony, iné predpisy a administratívne alebo zákonné ustanovenia, alebo na kolektívne zmluvy upravujúce tieto konkrétne body.
O
| Článok 4
3. Odseky 1 a 2 sa nebudú uplatňovať
ods. 3
v prípade, ak doba zamestnania mimo krajiny, ktorej právo a/aiebo prax upravuje zmluvu alebo pracovný pomer, nepresiahne jeden mesiac.
článok 5 ods. 1
Modifikácia aspektov zmluvy alebo pracovného pomeru
1. Akákoľvek modifikácia náležitostí uvedených v článkoch 2 (2) a 4 (1) sa musí uskutočniť v podobe písomného dokumentu, ktorý musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri najbližšej príležitosti, najneskôr však jeden mesiac po tom, ako príslušná zmena nadobudne platnosť.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§9 Dočasné pridelenie prokurátora
Dočasné pridelenie prokurátora a preloženie prokurátora
(1) V záujme plnenia úloh prokuratúry možno prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie aj na inú prokuratúru.
(2) Bez súhlasu prokurátora možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inú prokuratúru najdlhšie na 60 služobných dni v kalendárnom roku, avšak len v mimoriadnych prípadoch a po predchádzajúcom súhlasnom vyjadrením Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada prokurátorov“).
(3) Vykonávanie funkcie na dvoch prokuratúrach je vylúčené.
(4) Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť aj na využitie jeho skúseností alebo na získanie skúsenosti
a) do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
b) do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c) na Úrad vlády Slovenskej republiky.
(5) Prokurátor, ktorý je pridelený podľa odseku 4, po dobu pridelenia nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
Y
P
§10 Preloženie prokurátora
(6) 0 dočasnom pridelení rozhoduje
generálny prokurátor.
(1) O preložení prokurátora na inú prokuratúru rozhoduje generálny prokurátor za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Prokurátor môže byť preložený na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3) Generálny prokurátor preloží prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenia podľa § 189 ods. 1 pism. e).
(4) Generálny prokurátor môže preložiť prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak ide o preloženie na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej istej obce.
(5) Na prokuratúru vyššieho stupňa môže byť prokurátor preložený len na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu prokurátorov schválenými radou prokurátorov; na výberové konanie sa primerane použijú ustanovenia § 2Ia22.
(6) Na generálnu prokuratúru môže byť preložený len prokurátor, ktorý dosiahol aspoň 10 rokov započítateľnej praxe (§ 97). Ustanovenie odseku 5 týmto nie je dotknuté.
ŕlánok 5
2. Písomný dokument uvedený v odseku i sa
n. a.
ods. 2
nevyžaduje v prípade zmeny zákonov, iných predpisov a administratívnych alebo legislatívnych ustanovení alebo kolektívnych zmlúv citovaných v dokumentoch uvedených v článku 3, ku ktorým sa tam, kde je to vhodné, pripájajú dokuemtny podľa článku 4 (O-
-
článok 6
Forma a dôkaz existencie pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru a procedurálne pravidlá
Táto smernica sa nedotýka vnútroštátneho práva a praxe, pokiaľ ide o:
- formu zmluvy alebo pracovného pomeru,
- dôkaz o existencii a obsahu pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru,
- príslušné procedurálne pravidlá.
n. a.
článok 7
Výhodnejšie ustanovenia
Táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné predpisy alebo administratívne opatrenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie, alebo stimulovať alebo povoľovať uplatňovanie zmlúv, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie.
n. a.
článok 8 ods. 1
Ochrana práv
l. Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce každému
zamestnancovi, ktorý sa pokladá za
poškodeného v dôsledku nedodržania
povinností vyplývajúcich z tejto smernice,
domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení jeho veci inými príslušnými orgánmi.
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
návrh zákona o prokurátoroch
ČI. 46 ods. 2
§184 ods. 1 písm. a), b)
(2) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(1) Vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhouje v prvom stupni
Y
P
J
a) osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zdopovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená škoda,
b) osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak
1. za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry alebo škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry,
2. za škodu zodpovedá spoločne prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne prokurátorovi generálnej prokuratúry a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,
3. za škodu zodpovedá spoločne krajský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne krajskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,
4. za škodu zodpovedá spoločne vyšší vojenský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vyššiemu vojenskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry.
článok 8 ods. 2
2. Členské štáty môžu ustanoviť, že možnosť využiť prostriedky na dosiahnutie nápravy, uvedené v odseku 1, bude podmienená predchádzajúcim oznámením zamestnanca zamestnávateľovi a tým, že zamestnávateľ do 15 dní nedá odpoveď na toto oznámenie.
D
článok 8 ods. 2
Formálnu nutnosť predchádzajúceho
oznámenia však v nijakom prípade nemožno vyžadovať v prípadoch uvedených v článku 4, ani pokiaľ ide o pracovníkov s dočasnou
D
zmluvou alebo pracovným pomerom, ani zamestnancov, na ktorých sa nevzťahuje kolektívna zmluva alebo kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovného pomeru.
článok 9 od s. 1
Záverečné ustanovenia
1. Členské štáty prijmú zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 1993, alebo do uvedeného dátumu zabezpečia, aby zástupcovia zamestnávateľov a pracovníkov schválili požadované ustanovenia vo forme zmluvy, pričom členské štáty sú povinné podniknúť potrebné kroky, ktoré by im umožnili kedykoľvek garantovať výsledky uložené touto smernicou.
Bezodkladne o tom budú informovať komisiu.
n. a.
článok 9 ods. 2
2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že v prípade pracovných pomerov, ktoré existovali v čase vstupu nimi prijatých ustanovení do platnosti, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť do dvoch mesiacov od prijatia takejto žiadosti ktorýkoľvek z dokumentov uvedených v článku 3, ku ktorým sa tam, kde to prichádza od úvahy, pripájajú dokumenty podľa článku 4 (1).
n. a.
článok 9 ods. 3
3. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty uvedú v nich odkaz na túto smernicu, alebo na ňu odkážu pri ich oficiálnom zverejnení. Spôsoby uskutočnenia tohto odkazu ustanovia členské Štáty.
n. .a
článok 9
4. Členské štáty komisii bezodkladne oznámia
n. a.
ods. 4
opatrenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice.
článok 10
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
n. a.
SMERNICA RADY 92/85/EHS z 19. októbra 1992
o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS)
COUNC1L DIRECTIVE 92/85/EEC of 19 October 1992
on the imroduction of measures to encourage improvements in the safety and health at work of pregnant workers and workers who háve recently given birth or are breastfeeding (tenth indivídua! Directive within the meaning of Article 16(1) of Directive 89/391/EEC)
Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
Článok 1 ods. 1
Účel
1. Účelom tejto smernice, ktorá je desiatou individuálnou smernicou v zmysle Článku 16 (1) smernice 89/391/EHS, je vykonávať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 1 ods. 1
(1) Tento zákon upravuje
a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry, právne vzťahy, ktoré vyplývajú z ich štátnej služby na prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „prokuratúra“) a ich základné práva a povinnosti.
Y
P
článok 1 ods. 2
2. Ustanovenia smernice 89/39)/EHS s výnimkou článku 2 (2) plne platia pre celú oblasť, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo konkrétnejšie ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.
n. a.
článok 1 ods. 3
3. Účinkom tejto smernice nesmie byť zníženie úrovne ochrany poskytovanej tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam
n. a.
v porovnaní so situáciou, aká v každej členskej krajine existuje ku dňu prijatia tejto smernice.
článok 2
(a)
Definície
Na účely tejto smernice:
(a) tehotnou pracovníčkou sa rozumie tehotná pracovníčka, ktorá svojho zamestnávateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo
vnútroštátnou praxou;
N
Článok 2 (b)
(b) pracovníčkou krátko po pôrode sa rozumie pracovníčka, ktorá je krátko po pôrode v zmysle vnútroštátnej legislatívy a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s touto legislatívou a/alebo praxou;
N
článok 2 (c)
(c) dojčiacou pracovníčkou sa rozumie pracovníčka, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnútroštátnej legislatívy a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade v súlade s touto legislatívou a/alebo praxou.
N
ČASŤ II článok 3 ods. 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Pravidlá
1. Komisia po konzultácii s členskými štátmi a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vypracuje pravidlá na hodnotenie chemických, fyzikálnych a biologických látok a výrobných procesov, ktoré sa považujú za rizikové pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčok v zmysle článku 2.
Pravidlá uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú aj na pohyby a držanie tela, duševnú
n. a.
a telesnú námahu a iné druhy telesného a duševného stresu spojeného s prácou vykonávanou pracovníčkami v zmysle článku 2.
článok 3 ods. 2
2. Cieľom pravidiel uvedených v odseku 1 je, aby slúžili ako základ pre hodnotenie uvedené v článku 4(1).
Na tento účel členské Štáty oboznámia s uvedenými pravidlami všetkých
zamestnávateľov a všetky pracovníčky a/alebo ich zástupcov v príslušnom členskom Štáte.
n. a.
článok 4 ods. 1
Hodnotenie a informovanie
1. Pri všetkých Činnostiach, ktoré môžu byť spojené so Špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe 1, zamestnávateľ zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia pracovníčok v zmysle Článku 2 v príslušnom podniku alebo závode, a to buď priamo, alebo prostredníctvom ochranných a preventívnych služieb uvedených v článku 7 smernice 89/391/EHS s tým, aby:
- vyhodnotil všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčok v zmysle článku 2,
- rozhodol o tom, aké opatrenia treba prijať.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 1
(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.
Y
P
článok 4 ods. 2
2. Bez toho, že sa to dotklo článku 10 smernice 89/391/EHS, pracovníčky v zmysle Článku 2 a pracovníčky, ktoré by sa v príslušnom podniku a/alebo závode mohli
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 73 ods. 2
(2) Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní najmä
a) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické a
Y
P
dostať do niektorej zo situácií uvedených v článku 2., a/alebo ich zástupcovia musia byť informovaní o výsledkoch hodnotenia uvedeného v odseku 1 a o všetkých opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.
organizačné opatrenia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie, b) pravidelne oboznamovať prokurátorov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, pravidelne overovať znalosť týchto predpisov a sústavne vyžadosť a kontrolovať ich dodržiavanie, c) pri vydávaní pokynov podriadeným prokurátorom dbať na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia.
d) zisťovať príčiny vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu, vytvárať podmienky na predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako aj ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom prokurátori vykonávajú svoju funkciu,
e) nepripustiť, aby prokurátori vykonávali činnosť, ktorej vykonávanie by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo služobnými predpismi,
f) pravidelne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie a doržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,
g) odstraňovať zistené závady, ako aj príčiny havárii a porúch technických zariadení, h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené osobitným zákonom.
článok 5 ods. 1
Opatrenia na základe výsledkov hodnotenia i. Ak výsledky hodnotenia uvedeného v článku 4 (1) poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie, alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 1
(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať Činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke
¥
P
v zmysle článku 2 bez toho, aby sa to dotklo článku 6 smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že dočasným prispôsobením pracovných podmienok a/alebo pracovného času danej pracovníčky sa predíde jej vystaveniu takým rizikám.
do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.
článok 5 od s. 2
2. Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/atebo pracovného času nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§86 ods. 2 až S
(2) Tehotnej prokurátorke a prokurátorke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť nariadená služobná pohotovosť a výkon funkcie nadčas. Prokurátorke, ktorá je osamelá, môže byť nariadená služobná pohotovosť alebo výkon funkcie nadčas len s jej súhlasom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(3) Tehotná prokurátorka a prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce, v ktorej má trvalý pobyt. Prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa, ktoré je staršie ako jeden rok a mladšie ako osem rokov, môže byť vyslaná na služobnú cestu len s j ej súhlasom; to platí rovnako aj pre prokurátorku, ktorá je osamelá, ak sa stará o dieťa, ktoré nedosiahlo vek 15 rokov.
(4) Ak požiada tehotná prokurátorka alebo prokurátorka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší služobný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného služobného Času, je vedúci služobného úradu povinný vyhovieť
Y
P
jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne dôvody, najmä ak by tým nebol ohrozený riadny chod prokuratúry. Prokurátorke, ktorá má povolený kratší služobný čas, prislúcha funkčný plat zodpovedajúci tomuto kratšiemu služobného Času.
(5) Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa rovnako vzťahujú aj na prokurátora, ktorý je osamelý, ak stará sa o maloleté dieťa.
článok 5 ods. 3
3. Ak prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, danej pracovníčke sa v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 6
(6) Osamelou osobou sa rozmie slobodná, ovdovená alebo rozvedená osoba alebo osoba osamelá z iných vážnych dôvodov.
Y
P
článok 5 ods. 4
4. Ustanovenia tohto článku sa mutatis mutandis použijú aj v prípade, ak pracovníčka vykonávajúca činnosť, ktorá je zakázaná na základe článku 6. otehotnie alebo začne dojčiť, o Čom informuje svojho zamestnávateľa.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 1
(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode, služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.
Y
P
Článok 6
Prípady, v ktorých platí zákaz vystaveniu riziku
Okrem všeobecných ustanovení týkajúcich sa ochrany pracovníkov, najmä limitov prípustného vystavenia rizikám pri výkone práce:
Článok 6 od s. 1
i. tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 (a) nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hdonotení sa zistilo riziko vystavenia vplyvom a látkam a pracovným podmienkam ohrozujúcim
bezpečnosť a zdravie, uvedeným v prílohe II, časť A;
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 1
detto
Y
P
Článok 6 ods. 2
2. dojčiace pracovníčky v zmysle článku 2 (c) nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hodnotení sa zistilo riziko vystavenia vplyvom a látkam a pracovným podmienkam ohrozujúcim bezpečnosť a zdravie, uvedeným v prílohe II, časť B.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 1
detto
Y
P
článok 7 ods. 1
Nočná práca
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky uvedené v článku 2 neboli nútené vykonávať nočnú prácu počas tehotenstva a obdobia po pôrode, ktorého trvanie určí vnútroštátny orgán príslušný pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia na základe predloženia lekárskeho potvrdenia v súlade s postupmi ustanovenými členskými štátmi, uvádzajúceho, že si to vyžaduje bezpečnosť alebo zdravie danej pracovníčky.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 1
detto
Y
P
článok 7
ods. 2____
2. Opatrenia uvedené v odseku 1 musia v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo
vnútroštátnou praxou stanoviť možnosť:
článok 7 od s. 2 (a)
(a) prevedenia na dennú prácu; alebo
O
návrh zákona o prokurátoroch
§40
§ 86 ods. 4
Plnenie služobných povinností v noci
Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.
(4) Pri dočasnej zmene služobného zaradenia z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3 prislúcha tehotnej prokurátorke plat podľa jej nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred zmenou služobného zaradenia.
Y
P
článok 7 ods. 2 (b)
(b) poskytnutia pracovného voľna alebo predĺženia materskej dovolenky v prípadoch, keď takéto prevedenie nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov.
O
návrh zákona o prokurátoroch
§ 87 ods. 4
(4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke d'alšía materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo
b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo zdravotne ťažko postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.
Y
P
článok 8 ods. 1
Materská dovolenka
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mali nárok na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 14 týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo
vnútroštátnou praxou.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 87 ods. 1
§ 87 ods. 4
(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, prislúcha prokurátorke materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov. Prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac deti a prokurátorke, ktorá je osamelá, prislúcha materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov.
(4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka
Y
P
a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo
b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo zdravotne ťažko postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.
článok 8 ods. 2
2. Materská dovolenka ustanovená v odseku 1 musí zahŕňať povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvoch týždňov, poskytnuté pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo
vnútroštátnou praxou.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 88 ods. 2
(2) Materská dovolenka prokurátorky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím Šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
Y
P
Článok 9
Pracovné voľno na predpôrodné lekárske prehliadky
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 (a) mali v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo
vnútroštátnou praxou nárok na pracovné voľno bez straty mzdy na predpôrodné prehliady v prípade, že sa tieto prehliadky musia uskutočniť počas pracovného času.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 66 písm. b) a d)
Prokurátorovi prislúcha služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu aj z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä pri
b) povinných lekárskych prehliadkach, d) iných naliehavých opatreniach liečebno- preventívnej starostlivosti.
Y
P
Článok 10
Zákaz prepustenia
Aby sa pracovníčkam v zmysle Článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:
Článok 10 ods. 1
1. členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz prepustenia pracovníčok v zmysle článku 2 počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky stanovenej v článku 8(1) okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich s ich stavom, ktoré povoľuje vnútroštátna legislatíva a/alebo
N
návrh zákona o prokurátoroch
§14
Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17).
Y
P
vnútroštátna prax, a kde to je uplalniteľné, pod podmienkou, že na to dá súhlas príslušný orgán;
§15
Odvolanie z funkcie prokurátora
(1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.
(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§ 189 ods. 1 písm. f)},
c) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
d) prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo,
e) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.
(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
(4) Služobný pomer prokurátora zaniká odvolaním dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, najneskôr v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie.
(5) Odvolaním prokurátora vojenskej prokuratúry z funkcie vojenského prokurátora
§16
§17
sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.
Vzdanie sa funkcie prokurátora
(1) Prokurátor sa môže funkcie prokurátora vzdať
a) z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, b) zo zdravotných dôvodov, ak mu jeho zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať služobné povinnosti, c) kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov,
(2) Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k inej dohode.
(3) Vzdaním sa funkcie prokurátora prokurátorom vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer
profesionálneho vojaka.
Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmezdení jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods 3 a 14 ods. 6.
článok 10 ods. 2
2. ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v zmysle článku 2 v období uvedenom v bode l, musí písomne uviesť riadne opodstatnené dôvody jej prepustenia;
členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu pracovníčok v zmysle Článku 2 pred dôsledkami prepustenia, ktoré je v zmysle bodu 1 protiprávne.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§14
§15
§16
§17
detto
Y
P
článok 11
Zamestnanecké práva
Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:
článok 11 ods. 1
1. V prípadoch uvedených v článkoch 5, 6 a 7 musia byť zabezpečené zamestnanecké práva pracovníčok v zmysle článku 2, týkajúce sa pracovnej zmluvy vrátane zachovania výplaty a/alebo nároku na primeranú dávku v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo
vnútroštátnou praxou:
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 86 ods. 1
§90
(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode, služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedoško k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.
(1) Počas materskej dovolenky prislúcha prokurátorke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného zákona a príplatok k
Y
P
§133 ods. 1
peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná pomoc prislúcha prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.
(2) Počas ďalšej materskej dovolenky prislúcha prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného zákona. Rovnaký príspevok prislúcha prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.
Príplatok k peňažnej pomoci v materstve
Ak prokurátorovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona, prislúcha mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi poskytnutou peňažnou pomocou v materstve a funkčným platom po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
článok 11 ods. 2
2. v prípade uvedenom v Článku 8 musia byť zabezpečené:
Článok 11 ods. 2 (a)
(a) práva spojené s pracovnou zmluvou pracovníčok v zmysle článku 2 popri právach uvedených nižšie pod písmenom (b);
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 10 ods. 2
§14
(2) Prokurátor môže byť preložený na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17).
Y
P
§ 15
Odvolanie z funkcie prokurátora
(1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.
(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§189 ods. 1 písm. f)}, c) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
d) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej rpeubliky,
e) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.
(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
(4) Služobný pomer prokurátora zaniká odvolaním dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, najneskôr v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie.
(5) Odvolaním prokurátora vojenskej prokuratúry z funkcie prokurátora sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.
§16
§17
Vzdanie sa funkcie prokurátora
(1) Prokurátor sa môže funkcie prokurátora písomne vzdať
a) z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, b) zo zdravotných dôvodov, ak mu jeho zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať služobné povinnosti, c) kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov.
(2) Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k inej dohode.
(3) Vzdaním sa funkcie prokurátora prokurátorom vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer
profesionálneho vojaka.
Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzeni jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods. 3 a 14 ods. 6.
článok 11
ods. 2 (b)
(b) zachovanie výplaty a/alebo nároku na | primeranú dávku pre pracovníčky v zmysle
N
návrh
zákona o
§ 90 ods. 1
(1) Počas materskej dovolenky prislúcha prokurátorke peňažná pomoc v materstve
Y
P
článku 2;
prokurátoroch
§ 90 ods. 2
§133 ods. 1
podľa osobitného zákona a príplatok k peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná potnoc prislúcha prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.
(2) Počas ďalšej materskej dovolenky prislúcha prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného zákona. Rovnaký príspevok prislúcha prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.
Príplatok k peňažnej pomoci v materstve
(1) Ak prokurátorovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona, prislúcha mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi poskytnutou peňažnou pomocou v materstve a funkčným platom po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,
c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
článok 11 ods. 3
3, dávka uvedená v bode 2 (b) sa pokladá za primeranú vtedy, ak zabezpečuje príjem prinajmenšom ekvivalentný tomu, ktorý by príslušná pracovníčka dostala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvodov
spojených s j ej zdravotným stavom,
s výhradou hornej hranice ustanovenej
vnútroštátnou legislatívou;
N
návrh zákona o prokurátoroch
§133 ods. 1
Príplatok k peňažnej pomoci v materstve
Ak prokurátorovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona, prislúcha mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi poskytnutou peňažnou pomocou v materstve a funkčným platom po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
Y
P
článok 11 ods. 4
4. členské štáty môžu podmieniť nárok na výplatu alebo dávku uvedenú v bode 1 a 2 (b) vtedy, ak pracovníčka splní podmienky pre vznik nároku na také dávky ustanovené vnútroštátnou legislatívou.
Tieto podmienky však za žiadnych okolnosti nemôžu vyžadovať doby prechádzajúceho zamestnania presahujúce dvanásť mesiacov pred predpokladaným dátumom pôrodu.
D
návrh zákona o prokurátoroch
§133
detto
Y
P
článok 12
Ochrana práv
Členské štáty zavedú do vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce všetkým pracovníčkam, ktoré sa pokladajú za poškodené v dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z tejto smernice, domáhať sa svojich práv súdnou cestou (a/alebo v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou) po prípadnom posúdení inými príslušnými orgánmi.
N
Ústava SR č. 460/1992 Zb.
návrh zákona o prokurátoroch
ČI. 46 ods. 1
§163 ods. 1
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(1) Štát zodpovedá prokurátorovi za škodu, ktorá mu vznikla pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikla pre výkon funkcie prokurátora. Zo štát koná služobný úrad.
Y
P
článok 13 ods. 1
Zmeny v prílohách
1. Striktne technické zmeny v prílohe l, ktoré sú dôsledkom technického pokroku, zmien v medzinárodných pravidlách alebo
predpisoch a nových poznatkov v oblasti patriacej do pôsobnosti tejto smernice, budú prijaté v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 smernice 89/391/EHS.
n. a.
článok 13 ods. 2
2. Prílohu 11 možno zmeniť len v súlade s postupom ustanoveným v článku 118a Zmluvy.
n. a.
1
článok 14 ods. 1
Záverečné ustanovenia
1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia alebo zabezpečia, že najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia zapracujú požadované ustanovenia do kolektívnych zmlúv sociálni partneri, pričom členské štáty majú povinnosť prijať potrebné opatrenia, ktoré by im kedykoľvek umožnili zaručiť výsledky uložené touto smernicou. Okamžite o tom budú informovať komisiu.
n. a.
článok 14 ods. 2
2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty v nich uvedú odkaz na túto smernicu alebo na ňu odkážu pri ich oficiálnom zverejnení. Spôsoby uskutočnenia takého odkazu ustanovia členské štáty.
n. a.
článok 14 ods. 3
3. Členské štáty oznámia komisii znenia základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré už schválili alebo schvália v oblasti upravenej touto smernicou.
n. a.
článok 14 ods. 4
4. Členské štáty komisii raz za päť rokov predkladajú správy o vykonávaní ustanovení tejto smernice v praxi, v ktorých uvedú aj stanoviská sociálnych partnerov.
Prvú správu o vykonávaní ustanovení tejto smernice v praxi, v ktorej uvedú aj stanoviská sociálnych partnerov, však členské štáty predložia komisii už po štyroch rokoch od prijatia smernice.
Komisia bude následne informovať Európsky
n. a.
parlament, radu, Hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.
článok 14 ods. 5
5. Komisia Európskemu parlamentu, rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru pravidelne predkladá správy o vykonávaní tejto smernice s prihliadnutím na odseky 1,2 a 3.
n. a.
článok 14 ods. 6
6. Rada túto smernicu opätovne preskúma na základe hodnotenia vyplývajúceho zo správ uvedených v druhom pododseku odseku 4 a v prípade potreby na základe návrhu, ktorý by komisia mala predložiť najneskôr do piatich rokov od prijatia smernice.
n. a.
článok 15
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
n. a.
SMERNICA RADY 93/104/ES z 23. novembra 1993
o určitých aspektoch organizácie pracovného času
COUNC1L DIRECTIVE of 23 November 1993
conceming certain aspects of the organisation of working time (93/104/EC)
Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch")
1
2
3
4
5
6
7
8
9
ČASŤ1 Článok 1 ods. 1
Účel a rozsah
1. Táto smernica stanovuje minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre organizáciu pracovného času.
N
Článok 1 ods. 2
2. Táto smernica sa vzťahuje na:
N
Článok 1 ods. 2 písm. (a)
(a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a každoročnej dovolenky, na prestávky v práci a maximálny týždenný pracovný čas; a
N
návrh zákona o prokurátoroch
Druhá časť
§32 až 64
Služobný čas a čas odpočinku
- Služobný čas
- Prestávky v práci
- Nepretržitý denný odpočinok
- Nepretržitý odpočinok v týždni
- Dovolenka
Y
Prokuratúra (ďalej len „P“)
Článok 1 ods. 2 písm. (b)
(b) niektoré aspekty nočnej práce, práce na stneny a rozvrhnutie pracovného času
N
návrh zákona o prokurátoroch
Druhá časť
Služobný čas a čas odpočinku
- Rovnomerné rozvrhnutie služobného Času
- Nerovnomerné rozvrhnutie služobného času
- Nočná práca
Y
P
Článok 1 ods. 3
3. Táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejný aj súkromný sektor, v zmysle ustanovenia článku 2 smernice 89/391/EHS, bez toho, aby sa dotýkala článku 17 tejto smernice s výnimkou leteckej, železničnej, cestnej, námornej a
vnútrozemskej riečnej a jazernej dopravy, morského rybolovu, iné práce na mori a výcvikové činnosti lekárov;
N
Y
Problematiku upravujú normy pracovného práva (ďalej len „PUNPP")
Článok 1 ods. 4
4. Ustanovenie smernice 89/391 /EHS plne platí pre otázky uvedené v odseku 2, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo špecifické ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici;
n. a.
Článok 2 ods. 1
Definície
1. pracovný čas znamená akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje, teda, je k dispozícii zamesnávatel’ovi a vykonáva jeho činnosti alebo povinnosti v súlade s národnými právnymi predpismi alebo praxou;
N
návrh zákona o prokurátoroch
§32 až 34
Služobným dňom je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu.
Y
P
Článok 2 ods. 2
2. čas odpočinku znamená akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom;
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 34 až 41
§ 34 ods. 3
§ 41 písm. a), b)
§ 37 ods. 1
(3) Prokurátorovi prislúcha po Štyroch hodinách služobného Času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času. Jej začiatok a koniec si určuje prokurátor sám.
Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal
a) medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň po dobu jedenásť hodín,
b) raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla v nedeľu.
(1) Dňom služobného pokoja prokurátora je deň, na ktorý pripadá
a) deň nepretržitého odpočinku v týždni, b) sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja (ďalej len sviatok).
Y
P
§ 37 ods. 2
(2) Dňom nepretržitého odpočinku v týždni prokurátora je nedeľa a sobota, ak vedúci služobného úradu nerozhodne inak.
Článok 2 ods. 3
3. nočný čas znamená akýkoľvek čas, ale nie kratší ako 7 hodín, definovaný národnými právnymi predpismi, ktoré však vo všetkých prípadoch musí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§40
Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.
Y
P
Článok 2 ods. 4
4. pracovník v noci znamená:
N
PUNPP
Článok 2 ods. 4 písm. (a)
(a) jednak akéhokoľvek pracovníka, ktorý behom nočného pracovného času pravidelne pracuje najmenej 3 hodiny svojho normálneho pracovného času; a
N
Y
PUNPP
Článok 2 ods. 4 písm. (b)
(b) jednak akéhokoľvek pracovníka, ktorý pravdepodobne odpracuje v noci určitý podiel zo svojho ročného pracovného času podľa definície, ktorú si príslušný členský štát zvolí:
N
Y
PUNPP
Článok 2 ods. 4 písm. (b)(i)
(i) svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi po konzultácii sociálnych partnerov; alebo
O
Y
PUNPP
Článok 2 ods. 4 psím, (b) (ii)
(ii) kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzatvorenými medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni;
O
PUNPP
Článok 2 ods. 5
5. práca na snieny znamená akúkoľvek metňodu organizácie pracovného času na snieny, pri ktorých pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa určitého rozvrhu, vrátane rotujúceho rozvrhu, pričom pracovný čas môže byť pretržitý alebo
N
Y
PUNPP
nepretržitý a pre pracovníkov má dôsledok, že behom určitého obdobia dni alebo týždňov pracujú v rôznom čase;
Článok 2 ods. 6
6. pracovník na smený znamená akéhokoľvek pracovníka, ktorého pracovný režim je súčasťou práce na smený.
PUNPP
ČASŤ 11
Článok 3
MINIMÁLNY ČAS ODPOČINKU - INÉ ASPEKTY ORGANIZÁCIE PRACOVNÉHO ČASU
Denný odpočinok
Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné k tomu, aby každý pracovník mal nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín behom 24 hodín.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 34 ods. 3
§41
(3) Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.
Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal
a) medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň po dobu H hodín,
b) raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla v nedeľu.
Y
P
Článok 4
ľrestávky na odpočinok
Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia k tomu, aby v prípadoch, kde je pracovný deň dlhší ako 6 hodín, mal každý pracovník nárok na prestávku na odpočinok, ktorých podrobnosti, vrátane dĺžky a podmienok na ich priznanie budú stanovené kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzatvorenými medzi sociálnymi partnermi, alebo ak takéto
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 34 ods. 3
(3) Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.
Y
P
dohody nie sú, národnými pravými predpismi.
Článok 5
Týždenný čas odpočinku
Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabepečenie toho, aby za každé obdobie 7 dní mal pracovník nárok na minimálny neprerušovaný odpočinok v trvaní 24 hodín plus 11 hodinový denný odpočinok uvedený v Článku 3.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 35 ods. 1
§ 35 ods. 2
(1) Týždenným služobným časom sa rozumie služobný čas rozvrhnutý na päť služobných dní v týždni.
(2) Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný čas nemôže presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.
Y
P
Článok 5
Minimálny čas odpočinku uvedený v prvom pododseku bude obvykle zahŕňať nedeľu.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 34 ods. 1
§ 34 ods. 2
§ 34 ods. 3
(1) Služobným dňom je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu.
(2) Denným služobným časom sa rozumie služobný čas pripadujúci na jeden služobný deň. Začiatok a koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch určuje generálny prokurátor. Denný služobný čas nesmie presiahnuť 8 hodín.
(3) Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.
Y
P
Článok 5
V prípade, že je to zdôvodnené objektívnymi, technickými alebo organizačnými
podmienkami, môže sa uplatňovať minimálny čas odpočinku 24 hodín.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 37 ods. 3
(3) Vedúci prokurátor môže nariadiť prokurátorovi na deň služobného pokoja výkon funkcie nadčas alebo služobnú pohotovosť. Výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť sa považuje na účely tohto zákona za plnenie služobných povinností prokurátora.
Y
P
Článok 6
Maximálny týždenný pracovný čas
Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov:
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 35 ods. 2
(2) Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný čas nemôže presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.
Y
P
Článok 6 ods. 1
1. Týždenný pracovný čas bude obmedzený pomocou zákonov, nariadení alebo administratívnych predpisov, alebo pomocou kolektívnych zmlúv a dohôd medzi sociálnymi partnermi.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 35 ods. 2
detto
Y
P
Článok 6 ods. 2
2. Priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dni vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 35 ods. 2
detto
Y
P
Článok 7 ods. 1
Ročná dovolenka
1. Členské Štáty prijmú nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej 4 týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku a pre poskytnutie takej dovolenky, ktoré budú stanovené národnými právnymi predpismi a/alebo praxou.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§46
§47
Dovolenka na zotavenie
(1) Prokurátor má nárok za podmienok ustanovených týmto zákonom na a) dovolenku za kalendárny rok,
b) pomernú časť dovolenky za kalendárny rok alebo
c) dovolenku za dni.
(2) Prokurátor má nárok za podmienok ustanovených týmto zákonom aj na dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok
(1) Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je šesť týždňov v kalendárnom roku.
(2) Nárok na dovolenku za kalendárny rok má prokurátor, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ak jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny rok.
Y
P
Článok 7 ods. 2
2. Namiesto minimálnej doby ročnej platenej dovolenky nesmie byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.
N
návrh zákna o prokurátoroch
§ 59 ods. 1
(1) Náhrada platu za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4) alebo jej časť prislúcha prokurátorovi len vtedy, ak nemohol vyčerpať minimálnu dobu dovolenky alebo jej
Y
P
časť z dôvodu zániku služobného pomeru.
ČASŤ 111
Článok 8
NOČNÉ PRÁCE - PRÁCE NA SMENÝ - PRACOVNÉ REŽIMY
Dĺžka nočnej práce
Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:
N
Článok 8 ods. 1
1. normálny pracovný čas pre pracovníkov v noci nepresiahne v priemere osem hodin v každom období 24 hodín;
N
návrh zákona o prokurátoroch
§40
Plnenie služobných povinností v noci
Plnením služobných povinnosti v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.
Y
P
Článok 8 ods. 2
2. pracovnici v noci, ktorých práca je spojená so zvláštnymi rizikami alebo ťažkou telesnou alebo duševnou námahou nebudú pracovať viac ako osem hodín v ktoromkoľvek období 24 hodín, behom ktorého pracujú v noci.
N
návrh zákon o prokurátoroch
§40
detto
Y
P
Článok 8
Pre vyššie uvedené účely bude práca spojená so zvláštnymi rizikami alebo ťažkou telesnou a duševnou námahou definovaná národnými právnymi predpismi a/alebo praxou alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi, pričom sa vezmú do úvahy špecifické riziká nočnej práce.
N
Y
PUNPP
Článok 9 ods. 1
Zisťovanie zdravotného stavu a prevedenie pracovníkov v noci na prácu cez deň
1. Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:
N
Článok 9 ods. 1 písm. (a)
(a) pracovníci v noci budú mať nárok na bezplatné posúdenie svojho zdravotného stavu pred zaradením na nočnú prácu a potom v pravidelných intervaloch;
N
Y
PUNPP
Článok 9 ods. 1 písm. (b)
(b) pracovnici v noci trpiaci zdravotnými problémami, u ktorých je uznaná spojitosť s ich prácou v noci, budú prevedení, všade kde je to možné, na prácu cez deň, ktorá je pre nich vhodná.
N
Y
PUNPP
Článok 9 ods. 2
2. Bezplatné posúdenie zdravotného stavu uvedené v odseku 1 (a) musí spĺňať podmienky lekárskej dôvernosti.
N
Y
PUNPP a
Ústava SR
Článok 9
Bezplatné posúdenie zdravotného stavu uvedené v odseku 1 (a) musí byť prevedené v rámci národnej zdravotnej sústavy.
N
Y
PUNPP
Článok 10
Záruky pre prácu v noci
Členské štáty môžu podmieniť nočnú prácu niektorých kategórií pracovníkov určitými zárukami, za podmienok stanovených národnými právnymi predpismi a/alebo praxou, ak ide o pracovníkov, u ktorých vzniká riziko ohrozenia ich bezpečnosti alebo zdravia spojené s nočnou prácou.
D
Y
PUNPP
Článok 11
Oznámenie pravidelného používania
pracovníkov v noci
Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že zamestnávateľ, ktorý pravidelne používa pracovníkov v noci, oznámi túto informáciu kompetentným orgánom, pokiaľ si ju tieto orgány vyžiadajú.
N
Y
PUNPP
Článok 12
Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:
N
Článok 12 ods. 1
1. pracovníkom v noci a pracovníkom na smený bude poskytnutá ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci, zodpovedajúca charakteru
N
Y
PUNPP
ich práce;
Článok 12 ods. 2
2. zodpovedajúce ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti práce a ochrany zdravia pracovníkov v noci a pracovníkov na smený budú rovnocenné tým, ktoré majú k dispozícii iní pracovníci a budú k dispozícii v ktoromkoľvek čase.
N
Y
PUNPP
Článok 13
Pracovné režimy
Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že zamestnávateľ, ktorý hodlá organizovať prácu podľa určitého režimu, vezme do úvahy všeobecnú zásadu, že práca má byť prispôsobená pracovníkovi s cieľom predovšetkým obmedziť monotónne práce a práce s vnúteným rytmom, v závislosti od typu pracovnej činnosti a od požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým pokiaľ ide o pracovné prestávky behom pracovného času.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§76
Na zlepšenie kultúry práce prokurátora a jeho služobného prostredia utvára služobný úrad primerané podmienky na výkon jeho funkcie a stará sa o vzhľad a úpravu služobného prostredia, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.
Y
P
ČASŤ IV
Článok 14
RÔZNE USTANOVENIA
Špecifické ustanovenia Spoločenstva
Ustanovenia tejto smernice nebudú platiť pre prípady, keď iné právne inštrumenty Spoločenstva obsahujú viac špecifické požiadavky týkajúce sa určitých povolaní alebo pracovných činností.
n. a.
O
Článok 15
Priaznivejšie ustanovenia
Táto smernica nebude mať vplyv na právo členských štátov aplikovaťalebo prijať zákony, nariadenia alebo administratívne predpisy, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci alebo ktoré umožňujú alebo dovoľujú prevádzať
n. a.
O
kolektívne zmluvy alebo dohody uzavreté medzi sociálnymi partnermi, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci.
Článok 16
Referenčné obdobie
Členské štáty môžu stanoviť:
D
Článok 16 ods. 1
1. pre prevedenie článku 5 (týždenný čas odpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní;
D
Y
PUNPP
Článok 16 ods. 2
2. pre prevedenie článku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.
D
Y
PUNPP
Článok 16
Doby platenej ročnej dovolenky priznané podľa článku 7 a doby uvoľnenia v súvislosti s chorobou sa nebudú zahŕňať alebo budú pri výpočte priemeru neutrálne;
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 63 ods. 1
(1) Ako nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje od vzniku služobného pomeru prokurátora až do jeho zániku doba a) výkonu funkcie prokurátora,
b) výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
c) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,
d) karantény,
e) materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
f) ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
g) starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodv v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo Školy, v ktorých starostlivosti inak je alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,
Y
P
ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora,
h) ošetrovanie chorého člena rodiny,
i) neplateného služobného voľna,
j) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
k) väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody do doby, kým prokurátor nebol odvolaný z funkcie prokurátora.
Článok 16 ods. 3
3. na prevedenie článku 8 (dňlžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni;
D
návrh zákona o prokurátoroch
§40
Plnenie služobných povinností v noci
Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.
Y
P
Článok 16
Pokiaľ bude minimálna 24 hodinová doba týždenného odpočinku spadať do referenčného obdobia, nebude zahrnutá do výpočtu priemeru.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§40
detto
Y
P
Článok 17 ods. 1
Odchýlky
1. Pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov sa členské Štáty môžu odchýliť od prevedenia článkov 3, 4, 5, 6, 8 alebo 16 v prípadoch, ked' vzhľadom na špecifickú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria a/alebo nie je vopred určené alebo si ich môžu určiť sami pracovnici a predovšetkým v prípadoch:
D
Článok 17 ods. 1 písm. (a)
(a) vrcholových riadiacich pracovníkov alebo iných osôb majúcich právomoc nezávisle rozhodovoať;
O
Článok 17
(b) rodinných pracovníkov, alebo
O
ods. 1 písm. (b)
Článok 17 ods. 1 písm. (c)
(c) pracovníkov prevádzajúcich náboženské obrady v kostoloch a náboženských komunitách.
O
Článok 17 ods. 2
2. Odchýlky môžu byť prijaté pomocou zákonov, nariadení, administratívnych predpisov alebo pomocou kolektívnych zmlúv a dohôd medzi sociálnymi partnermi, za predpokladu, že dotyčným pracovníkom budú poskytnuté rovnocenné náhradné doby odpočinku a že, vo výnimočných prípadoch, keď nie je z objektívnych dôvodov možné poskytnúť tieto náhradné doby odpočinku, bude dotyčným pracovníkom poskytnutá zodpovedajúca ochrana:
D
Článok 17 ods. 2.1
2.1 z článkov 3, 4, 5, 8 a 16:
O
Článok 17 ods. 2.1 písm. (a)
(a) v prípade aktivít, keď pracovisko pracovníka a jeho bydlisko sú od seba vzdialené alebo kde sú od seba vzdialené rôzne pracoviská pracovníka;
O
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 písm. (b)
(b) v prípade činnosti kontroly alebo dozoru vyžadujúcich neustálu prítomnosť za účelom ochrany majetku alebo osôb, predovšetkým v prípade strážnikov a dozorcov alebo bezpečnostných firiem;
O
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 písm. (c)
(c) v prípade činností spojených s potrebou nepretržitej služby alebo výroby,
predovšetkým:
O
PUNPP
Článok 17
(i) služieb vzťahujúcich sa na prijatie, liečenie
O
PUNPP
ods. 2.1 pism. (c)(i)
a/alebo starostlivosť v nemocniciach alebo podobných ústavoch, ubytovacích
zariadeniach a väzniciach;
Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (ii)
(ii) pracovníkov v prístavoch a na letiskách;
O
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 psím, (c) (iii)
(iii) služieb tlače, rozhlasu, televízie, filmovej produkcie, pošty a telekomunikácii, ambulancie, požiarnych služieb a služieb civilnej ochrany;
O
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (iv)
(iv) výroby, rozvodu a distribúcie plynu, vody a elektriny, zvážania odpadkov z domácností a závodov na ich likvidáciu;
O
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (c)(v)
(v) odvetví, kde práca nemôže byť prerušená z prevádzkových dôvodov;
o
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (vi)
(vi) aktivít výskumu a rozvoja;
o
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 psím, (c) (vii)
(vii) poľnohospodárstva;
o
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (d)
(d) kde možno predvídať veľký vzostup aktivít, predovšetkým v:
o
PUNPP
Článok 17
(i) poľnohospodárstve;
o
PUNPP
ods. 2.1
pism. (d)(i)
Článok 17 ods. 2.1 pism. (d) (•i)
(ii) cestovnom ruchu;
O
PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (d) (»0
(iii) službách pošty;
O
PUNPP
Článok 17 ods. 2.2
2.2 z článkov 3, 4, 5, 8 a 16
O
PUNPP
Článok 17 osd. 2.2 pism. (a)
(a) za podmienok opísaných v článku 5 (4) smernice 89/391/EHS;
o
PUNPP
Článok 17 ods. 2.2 pism. (b)
(b) v prípadoch nehody alebo trvalého rizika nehody;
o
PUNPP
Článok 17 ods. 2.3
2.3 z článkov 3 a 5:
o
PUNPP
Článok 17 ods. 2.3 pism. (a)
(a) v prípade činností pri práci na smený vždy, keď pracovník strieda smenú a nemôže si vziať denný a/alebo týždenný čas odpočinku medzi skončením jednej smený a začiatkom ďalšej smený;
o
PUNPP
Článok 17 ods. 2.3 pism. (b)
(b) v prípade činnosti zahrňujúcich čas práce rozloženej behom dňa, predovšetkým upratovacích prác.
o
PUNPP
Článok 17
3. Odchýlky z článkov 3, 4, 5, 8 a 16 môžu
D
PUNPP
ods. 3
byť prevedené pomocou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovn alebo, v súlade s pravidlami stanovenými v týchto zmluvách, pomocou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na nižšej úrovni.
Článok 17 ods. 3
Členské štáty, v ktorých nie je žiadna zákonom stanovená sústava zaisťujúca uzavieranie kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni, pokiaľ ide o otázky kryté touto smernicou, alebo členské štáty, v ktorých existuje špeicifický legislatívny rámec pre tento účel a v hraniciach stanovených týmto systémom, môžu, v súlade s národnými právnymi predpismi a/alebo praxou, povoliť odchýlky od Článkov 3, 4, 5, 8 a 16 cestou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na príslušnej kolektívnej úrovni.
D
Y
PUNPP
Článok 17 ods. 3
Odchýlky stanovené podľa prvého a druhého pododseku budú povolené za podmienky, že dotyčným pracovníkom budú poskytnuté rovnocenné doby na odpočinok alebo, vo výnimočných prípadoch, kde z objektívnych dôvodov nie je možné poskytnúť taký odpočinok, bude dotyčným pracovníkom poskytnutá zodpovedajúca ochrana.
N
Y
PUNPP
Článok 17 ods. 3
Členské štáty môžu prijať pravidlá:
- pre aplikáciu tohto odseku sociálnymi partnermi, a
- pre rozšírenie ustanovení kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých podľa tohto odseku na iných pracovníkov, v súlade s národnými
D
Y
PUNPP
právnymi predpismi a/alebo praxou.
Článok 17 ods. 4
4. Možnosť odchýliť sa od bodu 2 článku 16, poskytnutá v odseku 2, bodoch 2.1 a 2.2 a v odseku 3 tohto článku, nesmie vyústiť do stanovenia referenčného obdobia
presahujúceho šesť mesiacov.
N
Y
PUNPP
Článok 17 ods. 4
Členské štáty majú však možnosť, za predpokladu, že existuje súlad so všeobecnými zásadami vzťahujúcimi sa k bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pri práci, dovoliť z objektívnych alebo prevádzkových dôvodov alebo dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi boli stanovené iné referenčné obdobia, nepresahujúce v žiadnom prípade 12 mesiacov.
D
Y
PUNPP
Článok 17 ods. 4
Pred uplynutím obdobia siedmich rokov od dátumu uvedeného v Článku 18 (1) (a), Rada znovu posúdi, na základe návrhu Komisie sprevádzaného hodnotiacou správou, ustanovenia tohto odseku a rozhodne o ďalšom postupe.
n. a.
Článok 18 ods. 1 písm. (a)
Záverečné ustanovenia
(a) Členské štáty prijmú zákony, nariadenia a administratívne predpisy zabezpečujúce súlad s touto smernicou do 13. novembra 1996 alebo zaistia, aby k tomuto dátumu boli prijaté potrebné opatrenia dohodou sociálnych partnerov, pričom členské štáty budú naďalej povinné uskutočniť potrebné kroky, umožňujúcim im zaručiť v ktorejkoľvek dobe plnenie ustanovení obsiahnutých v tejto smernici.
n. a.
Článok 18 od s. 1 písm. (b)(i)
(b) (i) Členské štáty môžu zvoliť neuplatňovať článok 6, za predpokladu, že dodržujú všeobecnú zásadu bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a že prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, že:
D
O
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)
- žiadny zamestnávateľ nebude vyžadovať, aby pracovník pracoval dlhšie ako 48 hodín behom obdobia siedmich dní, čo bude vypočítané ako priemer referenčného obdobia uvedeného v bode 2 Článku 16, pokiaľ pracovník nebude súhlasiť s takou prácou,
D
0
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)
- žiadnemu pracovníkovi nesmie vzniknúť zo sírany zamestnávateľa ujma, keď nebude súhlasiť s takou prácou,
D
PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)
- zamestnávateľ bude viesť aktuálne záznamy o všetkých pracovníkoch, ktorí vykonávajú takúto prácu,
D
PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)
- záznamy budú dané k dispozícii kompetentným orgánom, ktoré môžu, z dôvodov spojených s bezpečnosťou práce alebo ochranou zdravia pracovníkov zakázať alebo obmedziť možnosť prekročenia maximálne týždennej pracovnej doby,
D
PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(í)
- zamestnávateľ poskytne kompetentným orgánom na ich žiadosť informácie o prípadoch, ked' pracovníci dali súhlas k práci presahujúcej 48 hodín v období siedmich dni, čo je vypočítané ako priemer pre referenčné obdobie uvedené v bode 2 článku 16.
D
PUNPP
Článok 18 | ods. 1 (b)<i)
Pred uplynutím doby siedmich rokov od dátumu uvedeného pod bodom (a), Rada na
n. a.
základe návrhu Komisie, ku ktorému bude pripojená posudková správa, znovu posúdi ustanovenia tohto bodu a rozhodne o ďalšom postupe.
Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)
(ii) Podobne môžu členské štáty, pokiaľ ide o prevedenie článku 7, zvoliť možnosť využiť prechodné obdobie, ktoré neprekročí tri roky od dátumu uvedeného pod bodom (a), za predpokladu, že v tomto prechodnom období:
D
PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)
- každý pracovník dostane troj týždennú platenú dovolenku, ak splní podmienky pre vznik nároku alebo na priznanie takej dovolenky stanovenej národnými právnymi predpismi a/alebo praxou,
D
PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)
- miesto tohto troj týždenného obdobia ročnej platenej dovolenky nebude vyplatená peňažná náhrada s výnimkou prípadov
zamestnaneckého pomeru.
D
PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (c)
(c) Členské štáty o tom budú bez odkladu informovať Komisiu.
n. a*
Článok 18 ods. 1
2. Keď budú členské štáty prijímať opatrenia uvedené v odseku 1, tieto opatrenia budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo tento odkaz bude uvedený pri ich oficiálnej publikácii. Metódy uvedenia takého odkazu budú určené členskými štátmi.
n, a.
0
Článok 18 ods. 3
3. Bez dotknutia práva členských štátov vytvárať vo svetle meniacich sa okolností odlišné legislatívne alebo správne predpisy alebo zmluvné ustanovenia v oblasti pracovného času, za predpokladu, že sa plnia
n. a.
o
minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici, prevádzanie tejto smernice nebude predstavovať platný dôvod pre zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom.
Článok 18 ods. 4
4. Členské Štáty zašlú Komisii texty ustanovení národných právnych predpisov, ktoré už boli alebo budú prijaté v oblasti, ktorú upravuje táto Smernica.
n. a.
o
Článok 18 ods. 5
5. Členské štáty budú Komisii zasielať každých päť rokov správu o praktickom uplatňovaní tejto smernice a uvedú pritom stanoviská sociálnych partnerov.
n. a.
o
Článok 18 ods. 5
Komisia bude o tom informovať Európsky parlament, Radu, Hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.
n. a.
o
Článok 18 ods. 6
6. Každých päť rokov predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a
Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice a vezme pritom do úvahy odseky 1,2, 3,4 a 5.
n. a.
o
Článok 19
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
n. a.
SMERNICA RADY 96/34/EC z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC
COUNCIL DIRECTIVE of 3 June 1996 on the framework agreemeni on parental leave concluded by UNICE, CEEP and the ETUC (96/34/EC)
Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch”)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
Klauzula 1 1(2)
Účel a pôsobnosť
(2) Táto dohoda sa vzťahuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer vymedzený platným zákonom, kolektívnymi zmluvami alebo existujúcou praxou v danom členskom štáte.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 1 ods. 1 písm. a), b)
(1) Tento zákon upravuje
a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomety prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru právnych Čakateľov prokuratúry a ich disciplinárnu zodpovednosť.
Y
P
Klauzula 2 2(1)
Rodičovská dovolenka
(1) Táto dohoda poskytuje pracovníkom a pracovníčkam individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo umožnené starať sa o toto dieťa počas obdobia najmenej troch mesiacov až do veku, ktorý určia členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov, najviac však do veku 8 rokov.
N
návrh zákona o
prokurátoroch
§87 ods. 1,2
(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a prokurátorke, ktorá je osamelá, patrí materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov.
(2) Materská dovolenka patrí aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie
Y
P
osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Materská dovolenka vtákom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov a ak prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú prokurátorku v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, ked' dieťa dosiahne vek osem mesiacov.
2(2)
(2) Právo na rodičovskú dovolenku podľa klauzuly 2.1 by sa malo v zásade poskytovať ako neprenosné, aby sa podporili rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§87 ods. 6
(6) Ďalšia- materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patri len jednému rodičovi.
Y
P
2(3)
(3) Podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej poskytovania vymedzí zákon a/alebo kolektívna zmluva v členských štátoch, pričom sa musia rešpektovať minimálne požiadavky uvedené v tejto dohode. Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov môžu najmä:
N
návrh zákona o prokurátoroch
§87 ods. 3,4
(3) V rozsahu a za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 patrí prokurátorovi, ktorý sa stará o narodené dieťa, rodičovská dovolenka, ak
a) matka sa nemôže o dieťa starať,
b) matka sa nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné ochorenie alebo c) prevzal do svojej starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide
Y
P
o dlhobodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.
2 (3) (a)
(a) rozhodnúť, či sa rodičovská dovolenka poskytuje v rozsahu celého pracovného času alebo jeho Časti, po Častiach, alebo v podobe systému Časového kreditu;
n. a.
O
2 (3) (b)
(b) podmieniť nárok na rodičovskú dovoenku odpracovaním určitého času a/alebo určitou dĺžkou zamestnania, ktorá nesmie presiahnuť jeden rok;
n. a.
O
2 (3) (c)
(c) prispôsobiť podmienky vzniku nároku na rodičovskú dovolenku a podrobné pravidlá jej poskytovania osobitným okolnostiam súvisiacim s adopciou;
N
návrh zákona o prokurátoroch
§87 ods. 2
(2) Materská dovolenka patri aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov a ak prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú prokurátorku v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov.
P
p
2 (3) (d)
(d) určiť časový predstih, s akým musí pracovník podať žiadosť zamestnávateľovi pri výkone svojho práva na poskytnutie rodičovskej dovolenky, v ktorej stanoví začiatok tejto dovolenky a jej skončenie;
n. a.
O
2 (3) (e)
(e) vymedziť okolnosti, za akých zamestnávateľ po konzultáciách
uskutočnených v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a praxou môže odložiť poskytnutie rodičovskej dovolenky z opodstatnených dôvodov súvisiacich s prevádzkou podniku (napr. ak má práca sezónny charakter, ak v lehote od podania žiadosti nemožno nájsť náhradu, ak v rovnakom čase požiada o rodičovskú dovolenku veľký počet pracovníkov, ak konkrétna funkcia má strategický význam). Akýkoľvek problém súvisiaci s uplatňovaním tohto ustanovenia by sa mal riešiť v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a praxou;
D
návrh zákon o prokurátoroch
§87 ods. 5,6
(5) Ďalšia materská dovolenka nemusí bezprostredne nasledovať po materskej dovolenke. To isté platí pre ďalšiu rodičovskú dovolenku.
(6) Ďalšia materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.
P
P
2 (3) (D
(f) popri bode (e) navyše povoliť osobitné dohody zamerané na uspokojenie prevádzkových a organizačných potrieb malých podnikov.
n. a.
O
2(4)
(4) Aby sa pracovníkom umožnil výkon ich práva na rodičovskú dovolenku, členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov prijmú v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo praxou potrebné opatrenia na ochranu pracovníkov pred prepustením z dôvodu podania žiadosti alebo čerpania rodičovskej dovolenky.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§15
ods. 2,3
(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a) prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená spôsobilosť prokurátora na právne úkony,
b) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c) prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu,
d) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§ 189 ods. 1 písm. f)},
e) prokurátor sa stal členom politickej strany
Y
P
alebo politického hnutia alebo
f) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku alebo b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
2(5)
(5) Po skončení rodičovskej dovolenky majú pracovníci právo vykonávať tú istú prácu, alebo ak to nie je možné, rovnocennú alebo podobnú prácu, ktorá je v súlade s ich pracovnou zmluvou alebo pracovným pomerom.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§12 ods. 4,6
(4) Generálny prokurátor môže na základe písomnej žiadosti prokurátora prerušiť výkon jeho funkcie z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, najdlhšie však na dobu troch rokov.
(6) Ak sa prokurátor chce znova ujať výkonu funkcie prokurátora, musí to oznámiť generálnej prokuratúre 30 dní pred uplynutím doby, na ktorú bol prerušený výkon jeho funkcie. Prokurátor sa ujme funkcie na tej prokuratúre, na ktorej naposledy vykonával funkciu prokurátora. Ak sa neujme výkonu svojej funkcie najneskôr v prvý deň v mesiaci nasledujúcom po dni, v ktorom sa skončilo prerušenie výkonu funkcie prokurátora, jeho služobný pomer týmto dňom zaniká.
Y
P
2(6)
(6) Práva, na ktoré pracovník mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok v čase začatia rodičovskej dovolenky, sa zachovajú v existujúcom rozsahu až do konca rodičovskej dovolenky. Po skončení rodičovskej dovolenky môže tieto práva
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 25 ods. 1 pism. b)
(1) Prokurátor má právo najmä
b) na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona.
Y
P
uplatňovať vrátane akýchkoľvek ich zmien vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv alebo praxe.
2(7)
(7) Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov vymedzia status pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru počas rodičovskej dovolenky.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 6 ods. 1
(1) Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora.
Y
P
Klauzula 3 3(1)
Pracovné voľno z dôvodu vyššej moci
(1) Členské Štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov prijmú v súlade s vnútroštátnou legislatívou, kolektívnymi zmluvami a/alebo praxou potrebné opatrenia na poskytnutie práva na pracovné voľno pracovníkom z dôvodu vyššej moci pri naliehavých rodinných dôvodoch, v prípadoch choroby alebo úrazu, kde je bezprostredná prítomnosť pracovníka nevyhnutná.
N
návrh zákona o prokurátoroch
§ 65 ods. 1
(1) Prokurátorovi patrí služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu z týchto dôvodov a v nasledovnom rozsahu
a) vyšetrenie alebo ošetrenie prokurátora v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného času, b) narodenie dieťaťa manželke prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný Čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenie a späť, c) sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času, d) sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej internátnej školy a späť;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 15 služobných dní v kalendárnom roku,
Y
P
Platia ustanovenia paragrafov 65 až 72 zákona
e) ošetrovanie
1. chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako desať rokov,
2. chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako pätnásť rokov, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici,
3. iného chorého člena rodiny, ktorý žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1. prvých sedem dní ošetrovania,
2. prvých Štrnásť dní ošetrovania, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky; v tom istom prípade ošetrovania sa služobné voľno poskytne len raz a jednému z oprávnených, f) starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1. detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je alebo škola, ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2. pre nariadenú karanténu dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného
zariadenia alebo dochádzať do školy,
3. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie alebo sa podrobila vyšetreniu v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1. prvých sedem dní starostlivosti o dieťa,
2. prvých štrnásť dní starostlivosti o dieťa, ak
ide o prokurátora, ktorý je osamelý a má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;
v tom istom prípade starostlivosti o dieťa sa služobné voľno poskytne len raz a jednému z oprávnených,
g) účasť darcu pri odbere krvi, krvnej plazmy alebo tkanív;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
h) úmrtie rodinného príslušníka alebo spolupracovníka;
služobné voľno sa poskytne na
1. dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa prokurátora a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
2. jeden deň pri úmrtí rodiča alebo súrodenca prokurátora a dieťaťa, rodiča alebo súrodenca jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
3. nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí prarodiča alebo vnuka prokurátora a prarodiča alebo vnuka jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
4. nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s prokurátorom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
5. nevyhnutne potrebný čas pri úmrtí spolupracovníka na účasť na pohrebe,
i) vlastná svadba prokurátora a účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na
1. dva dni na vlastnú svadbu prokurátora, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,
2. jeden deň na účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora,
j) presťahovanie prokurátora v súvislosti s jeho
1. preložením na inú prokuratúru,
2. vymenovaním do funkcie prokurátora na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry,
služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,
k) znemožnenie dopravy prokurátora do miesta výkonu funkcie;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,
l) bezodplatná prednášateľská činnosť alebo výučba, vrátane skúšobnej činnosti;
služobné voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,
m) iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy, služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
n) z dôvodov ustanovených týmto zákonom (§ 71,72 a 82);
služobné voľno sa poskytne v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
3(2)
(2) Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov môžu špecifikovať podmienky prístupu a podrobné pravidlá uplatňovania klauzuly 3.1 a obmedziť tento nárok na určitý rozsah roka a/alebo na jednotlivé prípady.
n. a.
O
Osobitná časť:
K § 1:
Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet navrhovanej zákonnej úpravy.
Predmetom navrhovaného zákona je predovšetkým právna úprava statušových práv a povinností prokurátorov. Vychádza z rámcového ustanovenia čl. 151 Ústavy slovenskej republiky, podlá ktorého podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní prokurátorov a o ich právach a povinnostiach ustanoví zákon. Prihliada tiež na bod 6 Pravidiel o úlohe prokurátorov, ktoré boli schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi, kde sa uvádza, že zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie a kde je to vhodné, zachovanie úradu, dôchodok a vek odchodu na odpočinok (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy).
Predmetom navrhovanej právnej úpravy je aj služobný pomer právnych čakateľov prokuratúry. Navrhuje sa, aby právni čakatelia prokuratúry vykonávali na prokuratúre prípravnú prax v služobnom pomere s tým, že do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnej službe sa na právne vzťahy vyplývajúce z ich služobného pomeru, ktoré neupravuje tento zákon, bude vzťahovať Zákonník práce a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Organizáciu a riadenie prokuratúry upravuje osobitný zákon - zákon o prokuratúre, ktorý je de lege ferenda samostatným návrhom.
K § 2:
Navrhované ustanovenie vymedzuje postavenie prokurátora so zreteľom na pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky vymedzenou v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky.
K § 3:
Navrhované znenie vymedzuje služobné úrady prokurátorov a ich všeobecnú pôsobnosť. Konkrétne je pôsobnosť služobných úradov vymedzená v jednotlivých ustanoveniach navrhovanej právnej úpravy. Najvyšším služobným úradom v hierarchickom usporiadaní prokuratúry (pozri navrhovaný zákon o prokuratúre) bude generálna prokuratúra s oprávnením vykonávať dohľad nad činnosťou všetkých ostatných služobných úradov.
Ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje len na prokurátorov, ktorí sú ako vojaci vykonávajúci profesionálnu službu vyčlenení na plnenie úloh prokuratúry podlá § 24 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe, teda len na prokurátorov vojenských prokuratúr. O právnych vzťahoch, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby prokurátorov vojenskej prokuratúry koná a rozhoduje služobný orgán. Týmto služobným orgánom je podlá § 4 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z-z. hlavný veliteí ozbrojených síl, minister obrany Slovenskej republiky a v nimi vymedzenom rozsahu aj profesionálny vojak alebo vedúci zamestnanec podlá § 3 ods. 2 tohto zákona (teda aj generálny prokurátor).
K § 4:
Štatutárnym orgánom služobného úradu je v zákonom vymedzenom rozsahu (pozri hierarchické usporiadanie prokuratúry v navrhovanom zákone o prokuratúre) vedúci služobného úradu uvedený v odseku 2.
Vedúci služobného úradu má postavenie vedúceho prokurátora. V rozsahu vymedzenom vedúcim služobného úradu majú postavenie vedúceho prokurátora aj d'alší jemu podriadení prokurátori uvedení v odseku 3.
Pojem "vedúci prokurátor" je potrebné odlišovať od pojmu "nadriadený prokurátor". Pojem nadriadeného prokurátora vymedzuje ustanovenie § 6 navrhovaného zákona o prokuratúre, ktoré upravuje problematiku hierarchického odovzdávania pokynov. Inštitút vedúceho prokurátora má priamu väzbu na rozhodovanie o právnych vzťahoch vyplývajúcich zo služobného pomeru prokurátora. Preto tieto dva pojmy nemožno stotožňovať ani zamieňať.
K § 5:
Vzhíadom na právomoci prokurátora sa vyžaduje, aby prokurátor svoju totožnosť, funkciu a príslušnosť k prokuratúre preukazoval vo vzťahu k tretím osobám príslušným dokladom, ktorým je služobný preukaz. Navrhuje sa, aby orgánom oprávneným na vystavenie služobného preukazu prokurátora bola len generálna prokuratúra a aby prokurátor bol povinný odovzdať generálnej prokuratúre služobný preukaz pri prerušení výkonu funkcie, pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie a pri zániku služobného pomeru. Počas doby prerušenia výkonu funkcie prokurátora a počas doby dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora nemá prokurátor práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora (§ 12 ods. 5 a § 13 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy).
K § 6:
Základným predpokladom pre vznik služobného pomeru prokurátora je jeho vymenovanie do funkcie prokurátora generálnym prokurátorom. Do funkcie prokurátora môže byť vymenovaný len ten občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2.
Veková hranica, podmienka vzdelania, spôsobilosti na právne úkony, bezúhonnosti, trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a zloženie prokurátorskej skúšky sa oproti doterajšiemu právnemu stavu nemení. Vypúšťa sa však čakateíská prax ako podmienka na vymenovanie do funkcie prokurátora. Túto podmienku v dostatočnej miere pokrýva podmienka zloženia prokurátorskej skúšky, ktorú môže vykonať iba právny čakatel prokuratúry. Právnym čakatelom prokuratúry môže byť iba ten, kto úspešne absolvoval výberové konanie. Vykonanie prokurátorskej skúšky môže výnimočne odpustiť generálny prokurátor preukázateľne vedeckej alebo inej významnej osobnosti v odbore práva, ktorá je najmenej 20 rokov činná v právnickom povolaní.
Za prokurátorskú skúšku sa považuje aj odborná justičná skúška, advokátska skúška a notárska skúška. Ostatné odborné právnické skúšky podliehajú uznaniu generálnym prokurátorom.
V snahe zabezpečiť politicky neutrálny výkon funkcie prokurátora sa navrhuje v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ustanoviť ako prekážku pre výkon funkcie prokurátora členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí.
Predpoklady pre vznik služobného pomeru prokurátora sú v súlade s Pravidlami o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), okrem pravidla uvedeného v bode 8, ktoré priznáva prokurátorom právo na združovanie. Návrh zákona právo združovania prokurátorov nevylučuje, ale v snahe zabezpečiť neutrálny výkon funkcie prokurátora toto právo obmedzuje v ustanovení § 6 ods. 2 písm. g) tým, že ustanovuje v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ako prekážku pre výkon funkcie prokurátora členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí.
K § 7:
Vzhľadom na to, že do sústavy orgánov tvoriacich prokuratúru Slovenskej republiky patria aj vojenské prokuratúry, ktoré sa podieľajú aj na plnení úloh a činnosti Armády Slovenskej republiky, sa ustanovujú podmienky, ktoré musí spĺňať každý prokurátor vojenskej prokuratúry.
Špecifické podmienky ozbrojených síl vyžadujú, aby prokurátorom vojenskej prokuratúry bol len profesionálny vojak v dôstojníckej alebo generálskej hodnosti. V zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe profesionálneho vojaka vyčleňuje na plnenie úloh prokuratúry minister obrany po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom. Vznikom služobného pomeru prokurátora nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.
Prokurátor vojenskej prokuratúry musí spĺňať podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora a osobitné podmienky na výkon funkcie vojenského prokurátora po celú dobu trvania služobného pomeru prokurátora. Po dobu výkonu funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry nemôže byt prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Navrhované ustanovenie odseku 3 je generálnou klauzulou vzťahujúcou sa na prokurátorov vojenskej prokuratúry, podľa ktorej z pôsobnosti tohto zákona nie sú vylúčení prokurátori vojenskej prokuratúry, ak tento zákon výslovne neustanovuje inak, teda tam, kde sa používa pojem "prokurátor", rozumie sa tým aj prokurátor vojenskej prokuratúry, ak výslovne nie je uvedené v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona inak. Navrhovaný zákon sa na prokurátora vojenskej prokuratúry v zásade vzťahuje, s výnimkou niektorých konkrétnych oblastí, ktoré sú upravené zákonom č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z., zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov a zákonom č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z.
K § 8:
Navrhovaná úprava zdôrazňuje vymenovanie prokurátora do funkcie na určitú prokuratúru tak, aby bola založená stálosť služobného pomeru.
Náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do funkcie prokurátora sú vymedzené v súlade so smernicami Rady Európskych spoločenstiev (pozri tabuľku zhody).
Obsah sľubu, ktorý skladá prokurátor pri vymenovaní do funkcie písomne do rúk generálneho prokurátora, sa oproti doterajšej zákonnej úprave nemení. Zdôrazňuje, že prokurátor musí nielen dodržiavať a uplatňovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia Ústavu Slovenskej republiky, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, ale aj že svoju funkciu musí vykonávať nestranne a spravodlivo, že musí chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora a zachovávať vernosť Slovenskej republike.
Prokurátor musí zložiť sľub bez výhrady, inak vymenovanie do funkcie prokurátora je neplatné.
Oprávnenie vykonávať funkciu prokurátora vzniká až zložením sľubu do rúk generálneho prokurátora.
K § 9:
Navrhované ustanovenie upravuje inštitút dočasného pridelenia prokurátora jednak na inú prokuratúru a jednak do inštitúcií uvedených v odseku 4. O dočasnom pridelení rozhoduje vždy generálny prokurátor.
V zásade je potrebný k dočasnému prideleniu prokurátora jeho súhlas. Bez súhlasu možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inej prokuratúre len v mimoriadnych prípadoch, v podstate vtedy, ak je to nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho chodu prokuratúry napríklad preto, že jej prokurátori sú vylúčení (§ 52 navrhovaného zákona o prokuratúre) alebo preto, že viacerí prokurátori sú uznaní za dočasne neschopných na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz (spravidla pôjde o prokuratúry, na ktorých vykonáva svoju funkciu len malý počet prokurátorov). V takom prípade však možno prokurátora prideliť na výkon funkcie na inej prokuratúre len so súhlasom Rady prokurátorov Slovenskej republiky a aj to najdlhšie na dobu časovo ohraničenú zákonom - najdlhšie na 60 služobných dní v kalendárnom roku.
Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru, ktorá je mimo sídla prokuratúry, ktorá je inak miestom jeho pravidelného výkonu funkcie, prislúchajú mu náhrady ako pri služobnej ceste (§ 45).
Platové pomery prokurátora počas dočasného pridelenia sú upravené v § 103.
K § 10:
Inštitút preloženia prokurátora má na rozdiel od inštitútu dočasného pridelenia prokurátora upraveného v § 9 charakter trvalý.
Prokurátora možno preložiť len na inú prokuratúru.
V zásade je potrebný k preloženiu prokurátora jeho súhlas. Bez súhlasu možno preložiť prokurátora len vtedy, ak sa dopustí disciplinárneho previnenia, za ktoré mu disciplinárna komisia právoplatne uloží disciplinárne opatrenie podía § 189 ods. 1 písm. e), ktorým je preloženie na inú prokuratúru (toho istého stupňa alebo nižšieho stupňa - podía závažnosti previnenia) a tiež vtedy, ak to vyžaduje efektívna organizácia práce na prokuratúre. Konkrétne pôjde o preloženie bez časového obmedzenia na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej istej obce (Bratislava, Košice).
V záujme dodržania objektívneho híadiska pri prekladaní prokurátorov na prokuratúru vyššieho stupňa sa navrhuje, aby preloženiu predchádzalo výberové konanie, účelom ktorého je overiť schopnosti prokurátora vykonávať funkciu na prokuratúre vyššieho stupňa. Na preloženie na generálnu prokuratúru sa naviac vyžaduje dosiahnutie najmenej desiatich rokov započítateínej praxe.
K § 11:
Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný s výkonom iných štátnych funkcií, resp. činností jednak vzhíadom na princíp deľby moci v právnom štáte, jednak vzhíadom na dozorové funkcie, ktoré prokurátor plní pri výkone svojej právomoci. Do tohto ustanovenia sa premieta čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky, podlá ktorého zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť.
Obmedzenia sú v súlade s princípmi nezávislosti a nestrannosti prokurátora pri rozhodovaní.
Návrh ustanovuje aj povinnosť prokurátora odstrániť v zákonom ustanovenej lehote dôvody nezlučitelnosti, inak funkcia prokurátora zo zákona zanikne ku dňu zvolenia alebo ustanovenia do funkcie, s výkonom ktorej je výkon funkcie prokurátora nezlučiteľný.
K § 12:
V tomto ustanovení sa vymedzujú dôvody, na základe ktorých sa prerušuje alebo môže prerušiť výkon funkcie prokurátora. Účelom tejto právnej úpravy je umožniť prokurátorovi výkon inej zákonom vymedzenej funkcie bez toho, aby sa musel vzdať výkonu funkcie prokurátora.
Počas prerušenia výkonu funkcie prokurátor nemá práva ani povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Ak odpadnú dôvody, na základe ktorých bol výkon jeho funkcie prerušený, má právo za podmienok ustanovených v zákone ujať sa znovu výkonu funkcie prokurátora.
K § 13:
Toto ustanovenie upravuje suspendovanie prokurátora v prípade, ak je stíhaný pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, za ktoré môže byť zbavený funkcie prokurátora. Toto ustanovenie je vyjadrením povinnosti prokurátorov ako verejne činných osôb správať sa tak, aby neboli pochybnosti o ich bezúhonnosti. Stíhanie prokurátora pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, za spáchanie ktorého mu môže byť uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v zbavení funkcie prokurátora, zakladá vážne pochybnosti o bezúhonnosti tohto prokurátora. 2 týchto dôvodov je potrebné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní, aby prokurátor po začatí trestného stíhanie alebo disciplinárneho konania nemohol vykonávať svoju funkciu. So zreteľom na ústavnú zásadu prezumpcie neviny však neprichádza do úvahy jeho okamžité odvolanie z funkcie, ale len dočasné pozastavenie výkonu jeho funkcie.
Prokurátor počas pozastavenia výkonu svojej funkcie nemá práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Počas pozastavenia výkonu funkcie prokurátora bude plniť úlohy podía pokynov vedúceho prokurátora zodpovedajúce jeho vzdelaniu, pripadne zostane doma, ak tak rozhodne generálny prokurátor. Ak počas pozastavenia výkonu svojej funkcie mu nebude umožnený vstup na pracovisko, môže vykonávať inú zárobkovú činnosť, pretože v tom čase nemá práva a povinnosti prokurátora.
Platové náležitosti prokurátora počas dočasného pozastavenia výkonu jeho funkcie sú upravené v § 104.
K § 14:
Ustanovenie taxatívne vypočítava spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora.
K § 15:
V tomto ustanovení je upravené odvolanie z funkcie prokurátora.
Obligatórne odvolá generálny prokurátor z funkcie prokurátora, ktorý bol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo ktorý bol v disciplinárnom konaní zbavený výkonu funkcie prokurátora. Obidva uvádzané postihy sú takého charakteru, že zotrvaním prokurátora vo funkcii by sa narušila dôvera verejnosti v orgány prokuratúry a prokurátor by prestal spĺňať základnú podmienku výkonu funkcie - bezúhonnosť.
Ďalším obligatórnym dôvodom na odvolanie prokurátora z funkcie je právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony.
Medzi obligatórne dôvody odvolania z funkcie prokurátora patrí aj strata štátneho občianstva Slovenskej republiky a zmena trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky. Požiadavka štátneho občianstva je v súlade s Pravidlami o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a nepovažuje sa za diskrimináciu. Požiadavka trvalého pobytu vyplýva z platnosti územného princípu týkajúceho sa domicilu prokurátora .
Ako čŕalší obligatórny dôvod odvolania z funkcie prokurátora sa navrhuje jeho členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí. Zákaz členstva prokurátora v politickej strane alebo politickom hnutí je v súlade s čl. 54 v spojení s čl. 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zákaz členstva v politickej strane alebo politickom hnutí predstavuje vylúčenie prípadného spochybnenia nestrannosti, favorizovania či objektivity prokurátora.
Uvedené obmedzenie združovacieho práva prokurátora nie je v rozpore s navrhovaným odporúčaním Európskeho výboru pre trestné otázky - výboru expertov o postavení prokuratúry v trestnom súdnictve (bod 6). obdobný zákaz platí v írsku. Je však v rozpore s bodom 8 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy). Ide však o nevyhnutné obmedzenie v záujme zabezpečenia politicky neutrálneho výkonu funkcie prokurátora.
Fakultatívne dôvody odvolania z funkcie prokurátora sú vlastne subjektívnymi dôvodmi. Spočívajú v zdravotnom stave prokurátora, ktorý mu nedovoluje vykonával: riadne svoju funkciu a v dosiahnutí veku najmenej 65. rokov (vekový cenzus). V súlade s čl. 10 ods. 1 Smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 (pozri tabuíku zhody) nie je možné odvolal: zo zdravotných dôvodov tehotnú prokurátorku.
Pokiaľ ide o vojenskú zložku prokuratúry, návrh zákona v súlade s ustanovením § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. výslovne ustanovuje, že odvolaním z funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry nekončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.
K § 16:
Navrhovaná úprava vzdania sa funkcie prokurátora upravuje možnosť zániku funkcie na základe osobného rozhodnutia prokurátora, pričom sa ustanovuje, že služobný pomer zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi. Takáto lehota zániku funkcie je bežná v pracovnoprávnych i služobných vzťahoch. Zákon však nebráni ani tomu, aby sa prokurátor dohodol s generálnym prokurátorom na konkrétnom skoršom dátume zániku služobného pomeru.
Rovnako, ako pri zániku služobného pomeru prokurátora vojenskej prokuratúry odvolaním, ani pri zániku služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie nekončí služobný pomer profesionálneho vojaka (pozri § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z.).
K § 17:
Ďalšími právnymi skutočnosťami spôsobujúcimi zánik služobného pomeru prokurátora sú smrť prokurátora, vyhlásenie prokurátora za mŕtveho, nesplnenie povinnosti prokurátora odstrániť dôvody nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora podľa § 11 ods. 3 a neujatie sa výkonu funkcie prokurátora po prerušení výkonu funkcie za podmienok uvedených v § 12 ods. 6.
K § 18:
Navrhované ustanovenie upravuje inštitút neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora.
Navrhuje sa, aby neplatnosť zániku služobného pomeru prokurátora nastala
- zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora priamo zo zákona - rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora sa zrušuje, ak súd zruší právoplatné rozhodnutie súdu o odsúdení prokurátora za spáchanie úmyselného trestného činu alebo právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o zbavení prokurátora funkcie prokurátora, pretože prestane existovať právna skutočnosť, ktorá podmienila vydanie rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora (odsek 1),
- zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora súdom - na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora podanej prokurátorom za podmienok uvedených v § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku (odsek 2),
- rozhodnutím súdu o neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora - na základe určovacej žaloby podanej prokurátorom podlá § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (odsek 3).
Právne následky neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora upravuje odsek 4.
K § 19:
Navrhované ustanovenie upravuje vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora. Vedúci prokurátori sú poverení vedením na jednotlivých riadiacich stupňoch prokuratúry, sú oprávnení ukladať podriadeným prokurátorom, právnym čakatelom prokuratúry a ostatným zamestnancom prokuratúry úlohy, riadiť, organizovať a kontrolovať plnenie služobných povinností a vydávať záväzné pokyny. V porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami sa ako nový inštitút v podmienkach prokuratúry zakotvuje výberové konanie po predchádzajúcom vyjadrení samosprávneho orgánu - Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Výberové konanie zabezpečuje, aby postup v kariére prokurátora do vedúcej funkcie bol založený na objektívnych a známych kritériách.
Kategórie vedúcich prokurátorov sú vymedzené v § 4 ods. 3.
K § 20 a 21:
Uvedené ustanovenia upravujú postup pri vyhlasovaní výberového konania, lehotu na vyhlásenie výberového konania, kritériá tohto konania, zloženie výberovej komisie a vyhlasovanie výsledkov výberového konania.
Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, ak sa do výberového konania neprihlási žiaden prokurátor alebo ak vo výberovom konaní žiaden z prihlásených prokurátorov nepreukáže schopnosti potrebné na výkon funkcie vedúceho prokurátora. V týchto prípadoch môže generálny prokurátor v záujme zabezpečenia funkčnosti prokuratúry vymenoval do funkcie vedúceho prokurátora aj prokurátora, ktorý sa nezúčastnil výberového konania. Takému vymenovaniu však musí predchádzať vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky.
K § 22:
Uvedené ustanovenie upravuje spôsoby zániku oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora, ktorými môžu byť len odvolanie z funkcie, uvoľnenie z funkcie alebo zánik služobného pomeru.
K § 23:
Navrhované znenie odseku 1 ustanovuje právne skutočnosti, na základe ktorých môže byť vedúci prokurátor odvolaný z funkcie. Takouto právnou skutočnosťou môže byť len právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora alebo rozhodnutie generálneho prokurátora vydané po predchádzajúcom vyjadrení Rady prokurátorov Slovenskej republiky.
V odseku 2 sa ustanovuje, kedy nastanú účinky odvolania - zánik oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.
K § 24:
Znenie odseku 1 umožňuje vedúcemu prokurátorovi požiadať generálneho prokurátora kedykoľvek o uvoľnenie z funkcie vedúceho prokurátora bez toho, aby musel uviesť dôvody svojej žiadosti. Súčasne sa ustanovuje povinnosť generálneho prokurátora uvoľniť vedúceho prokurátora z funkcie najneskôr do dvoch mesiacov od podania žiadosti o uvoľnenie.
V odseku 2 sa ustanovuje, kedy nastanú účinky podania žiadosti o uvoľnenie z funkcie - zánik oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.
K § 25 až 28:
Základné práva a povinnosti prokurátorov sú v upravené v súlade s požiadavkami, ktoré sú kladené na činnosť prokuratúry. Pri ich navrhovaní sa prihliadalo na rad medzinárodných dokumentov, najmä na Pravidlá o úlohe prokurátorov schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), na Štandardy profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, na závery prijaté v decembri 1999 v Častej-Papierničke na stretnutí generálnych prokurátorov z jedenástich európskych krajín k otázkam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, postavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinností a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999, ako aj na Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000.
K právam prokurátora:
Rámcové treba poukázať na Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, kde pod bodom 4 sa uvádza, že štáty by mali urobiť opatrenia potrebné na to, aby prokurátori mohli vykonávať svoje povinnosti a profesionálne funkcie vo vyhovujúcich podmienkach, pokiaí ide o štatút a organizáciu a s primeranými, najmä rozpočtovými prostriedkami. Prokurátor musí vykonávať svoju funkciu nestranne a nezávisle tak, aby sa zabránilo nepodloženému osobnému rozhodovaniu. Preto sa prokurátorovi v návrhu zákona zaručuje právo na vykonávanie funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti. Toto právo prokurátora vyplýva aj z bodu 4 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími. Z bodu 6 tohto dokumentu, ktorý ustanovuje, že zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby a primerané odmeňovanie, vyplývajú aj dalšie navrhované práva - napr. právo na plat a ďalšie zákonom ustanovené nároky.
Ochrana prokurátorov a im blízkych osôb vyplýva z požiadavky uvedenej v bode 5 už citovaných Pravidiel o úlohe prokurátorov, kde sa uvádza, že prokurátori a ich rodiny majú byť fyzicky chránené úradmi vtedy, ak je ohrozená ich osobná bezpečnosť v dôsledku plnenia prokurátorských funkcií. S fyzickou ochranou súvisí aj ochrana osobnostných práv prokurátora a jemu blízkych osôb - podobizeň, miesto výkonu práce a bydlisko.
Hierarchické usporiadanie prokuratúry a s tým spojené hierarchické odovzdávanie pokynov si vyžaduje, aby prokurátor mal právo, pre prípad, že pokyn nadriadeného je v rozpore s právnymi predpisom alebo s jeho právnym názorom, požiadať o odňatie veci. Navrhovaná úprava v tomto smere prihliada na bod 10 Odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva.
Právo zakladať a združovať sa v profesných stavovských organizáciách vyplýva z článku 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z uvedených medzinárodných dokumentov.
Povinnosti prokurátora:
Prokurátor je povinný rešpektovať a dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. V súlade s hierarchickým usporiadaním prokuratúry je prokurátor povinný plniť aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom za podmienky, že s nimi bol riadne oboznámený. Na túto povinnosť nadväzuje právo prokurátora odmietnuť pokyn, ktorý je podlá jeho názoru v rozpore s právnym predpisom alebo jeho právnym názorom.
Prokurátor je povinný chrániť verejný záujem a konať vo verejnom záujme. Pri svojej činnosti musí dbať o zachovanie individuálnych práv človeka, ale tiež o to, aby systém ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu bol dostatočne účinný.
Prokurátor nesmie pripustiť, aby jeho správanie alebo rozhodovanie ovplyvnili akékoívek iné vzťahy alebo záujmy, či už zo strany politických strán alebo politických hnutí alebo z hladiska tlaku verejnej mienky, oznamovacích prostriedkov. Pri rozhodovaní musí postupovať objektívne a nestranne, rešpektovať a chrániť základné práva a slobody.
Vzdelávanie je nielen povinnosťou, ale aj právom prokurátora rovnako pred vymenovaním do funkcie ako počas jej výkonu. S povinnosťou prokurátora vzdelávať sa súvisí aj povinnosť štátu zabezpečiť primerané prostriedky pre túto činnosť.
Aby sa zabránilo rôznym čiastkovým a neúplným informáciám, ako aj prejudikovaniu rozhodnutia, navrhuje sa ustanoviť povinnosť prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré neboli právoplatne skončené. Toto ustanovenie nemá, samozrejme, brániť prokurátorovi vyjadriť sa v súvislosti s jeho oficiálnymi povinnosťami a neovplyvňuje právo verejnosti na informácie.
Službami právnej pomoci podlá odseku 1 písm. k) sa rozumejú predovšetkým služby poskytované advokátmi a komerčnými právnikmi. S chladom na to, že výkon funkcie prokurátora je nezlučiteíný s výkonom inej zárobkovej činnosti, ako aj s chladom na skutočnosť, že pri poskytovaní služieb právnej pomoci by mohlo dôjsť k stretu záujmu a následne k ohrozeniu nestrannosti a objektívnosti prokurátora pri výkone jeho funkcie, prokurátor nesmie poskytovať služby právnej pomoci. Za služby právnej pomoci však nemožno považovať zastúpenie. Nemožno totiž prokurátora vylúčiť ako zástupcu inej osoby, najmä ak je podlá osobitných zákonov jej zákonným zástupcom (§ 26 a 27 Občianskeho zákonníka, § 22 a 23 Občianskeho súdneho poriadku, § 16 ods. 1 správneho poriadku) alebo zástupcom na základe rozhodnutia súdu (napríklad § 29 Občianskeho zákonníka), či na základe plnomocenstva (§ 31 až 33b Občianskeho zákonníka, § 24, 27 a 28 Občianskeho súdneho poriadku a § 17 správneho poriadku).
Povinnosťami vyplývajúcimi z osobitosti výkonu činnosti prokurátora sú aj:
- povinnosť zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, ale aj za každých okolností chrániť česť a dôstojnosť svojej profesie, správať sa vždy profesionálne, v súlade so zákonom a etikou profesie tak, aby nevznikla nedôvera v jeho nestrannosť, prípadne ujma na jeho cti,
- zákaz štrajku, politickej činnosti a členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí, ktoré sú v súlade s čl. 37 ods, 4 a čl. 54 vo väzbe na čl. 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; nemožno však jednoznačne tvrdiť, že zákaz členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí je v súlade s už uvedenými medzinárodnými dokumentárni; bod 6 Odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členských štátov o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva priznáva prokurátorom právo stať sa a zostať členom politickej strany, čo však podťa odôvodnenia tohto bodu treba chápať vo svetle povinností vyhradených pre prokurátora - v niektorých krajinách nemajú prokurátori právo byť členmi politických strán ani byť aktívni v politike .
Prokurátor je viazaný mlčanlivosťou a návrh zákona upravuje postup pri zbavení mlčanlivosti.
Ustanovenie § 27 ukladá každému prokurátorovi povinnosť podávať generálnej prokuratúre každý rok písomné osvedčenie o tom, že spĺňa podmienky, ktoré sú predpokladom pre vymenovanie do funkcie prokurátora a pre trvanie služobného pomeru prokurátora (pozri § 6 ods. 2, § 7 a § 11). Súčasťou osvedčenia je aj vyhlásenie prokurátora vzťahujúce sa na výkon činností, ktoré nepodliehajú inkompatibilite.
V ustanovení § 28 je zakotvená povinnosť prokurátora podávať generálnemu prokurátorovi pravidelne v zákonom ustanovenej lehote a tiež vtedy, ak o to generálny prokurátor požiada, majetkové priznanie o svojich majetkových pomeroch a o majetkových pomeroch svojho manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, ako aj povinnosť preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní.
Navrhovaná úprava obsahuje náležitosti majetkového priznania, postup pri jeho odovzdávaní, následnú kontrolu a povinnosť generálneho prokurátora zabezpečiť ochranu majetkového priznania.
Za porušenie povinností uvedených v § 28 je prokurátor disciplinárne zodpovedný. Ak je prokurátorovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie, ktoré spočíva v úmyselnom nesplnení povinnosti podať majetkové priznanie, v podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo v úmyselne nesplnenej povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, generálny prokurátor zverejní právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie.
Predpokladá sa, že takáto právna úprava môže prispieť k potláčaniu a odhaľovaniu korupcie a klientelizmu a že bude mať nielen výrazne preventívny charakter, ale že bude plniť aj ochrannú úlohu vo vzťahu k prokurátorom, ktorí sú neraz vystavení neodôvodnenému tlaku a nesprávnym informáciám zo strany verejnosti i médií.
K § 29 a 30:
Práva a povinnosti vedúcich prokurátorov úzko súvisia. Vedúci prokurátori majú právo so zreteľom na hierarchické usporiadanie prokuratúry vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní. Tomuto právu zodpovedá možnosť prokurátora požiadať, v prípade, že takýto príkaz považuje za rozporný so zákonom alebo so svojím právnym názorom, aby mu vec bola odňatá a prikázaná inému prokurátorovi. Odňatím a prikázaním veci inému prokurátorovi sa realizuje substitučné oprávnenie vedúceho prokurátora a vykonaním úkonov za prokurátora je realizovaná devolučná zásada.
Pokiaľ ide o povinnosti vedúceho prokurátora, ide o výpočet povinností, ktoré vyplývajú z jeho riadiacej, kontrolnej a organizátorskej práce.
K § 31:
Navrhovaná úprava zakotvuje inštitút hodnotenia prokurátora. Ide o hodnotenie v rámci profesného postupu v súvislosti s výberovým konaním na vedúcu funkciu, o hodnotenie v súvislosti s disciplinárnym konaním a o hodnotenie v súvislosti so zánikom služobného pomeru prokurátora.
Na základe podkladov vypracovaných vedúcim prokurátorom hodnotí prokurátora vedúci služobného úradu. V záujme zachovania objektivity rozhodovanie o námietkach (ak im nie je vyhovené v rámci autoremedúry) v prípade výberového konania a disciplinárneho konania sa zveruje prokurátorskej rade a v súvislosti so zánikom služobného pomeru súdu.
Hodnotenie i prístup k vyhovujúcemu opravnému prostriedku zodpovedá požiadavke uvedenej v bode 4 b a f už citovaného Odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva.
K § 32 až 35:
Navrhuje sa, aby základná výmera služobného času prokurátora bola 40 hodín týždenne s jednou polhodinovou prestávkou na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času (pozri aj tabuľku zhody).
Základnú výmeru služobného času je možné modifikovať - jeho skrátením z dôvodov na strane prokurátora. Jednostranným povolením tak môže postupovať služobný úrad individuálne, pričom takto upravený kratší služobný čas má vplyv na odmeňovanie prokurátora.
Právna úprava dáva oprávnenie generálnemu prokurátorovi stanoviť začiatok a koniec denného služobného času a rozpätie týždenného služobného času, pričom jeho voínosť je obmedzená základnou výmerou služobného času prokurátora.
K § 36:
Vzhíadom na charakter práce prokuratúry a možnosť presnej evidencie služobného času dáva zákon oprávnenie vedúcemu služobného úradu uplatniť pružný služobný čas za účelom vytvorenia priaznivejších služobných podmienok pre prokurátora.
V rámci jednotlivých foriem pružného služobného času, ktorý sa môže uplatniť ako pružný denný služobný čas, resp. pružný týždenný pracovný čas, si prokurátor sám rozhoduje o začiatku služobného dňa.
Zavedenie a uplatnenie pružného služobného času je podmienené ďalšími podmienkami uvedenými v zákone.
K § 37 až 40:
v dňoch služobného pokoja vymedzených týmto zákonom (§ 37) môže vedúci prokurátor nariadiť podriadenému prokurátorovi výkon funkcie nadčas alebo služobnú pohotovosť za podmienok uvedených v § 38 a 39. Tieto ustanovenia súčasne vymedzujú pojem výkonu funkcie nadčas a služobnej pohotovosti. Ustanovenie § 40 vymedzuje pojem plnenia služobných povinností v noci.
Zákon limituje dĺžku doby výkonu funkcie nadčas, ktorá nesmie v jednom týždni spolu s týždenným služobným časom presiahnuť 48 hodín. Toto obmedzenie neplatí pre služobnú pohotovosť.
K § 41:
V zákone je plne rešpektovaný nárok prokurátora na nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami, resp. právo na nepretržitý odpočinok v týždni, pričom do tohto odpočinku je zahrnutá spravidla aj nedeía.
Úprava uvedená v § 41 je v súlade so Smernicou Rady
93/104/ES z 23.11.1993 (pozri tabuíku zhody).
K § 42 až 45:
Uvedená právna úprava umožňuje vedúcemu prokurátorovi vyslať prokurátora na služobnú cestu, ktorá je zmenou miesta výkonu práce na dobu nevyhnutnej potreby.
Prokurátorovi vyslanému na služobnú cestu patri náhrada preukázaných výdavkov vyplývajúcich z právnej úpravy uvedenej v zákone č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov s výnimkou, že prokurátor má právo na použitie vnútroštátnych hromadných dopravných prostriedkov prvej triedy, čo sa však neuplatňuje pri ceste lietadlom. Prokurátorovi vojenskej prokuratúry prislúchajú náhrady pri služobnej ceste ustanovené zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.
K S 46 až 50:
Navrhovaná zákonná úprava upravuje dovolenku na zotavenie ako
- dovolenku za kalendárny rok - na túto dovolenku má prokurátor nárok len vtedy, ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny rok,
- pomernú časť dovolenky za kalendárny rok - na túto dovolenku má prokurátor nárok vtedy, ak mu nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, teda vtedy, ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ale jeho služobný pomer netrval nepretržite po celý kalendárny rok,
- dovolenku za dni - na túto dovolenku má prokurátor nárok, ak mu nevznikol nárok ani na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok a ak vykonával svoju funkciu najmenej 22 služobných dní,
- dodatkovú dovolenku - na túto dovolenku má prokurátor nárok, ak aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo pomernej časti dovolenky za kalendárny rok využije na kúpelnú starostlivosť.
Základná výmera dovolenky je šesť týždňov. Zhoduje sa s dĺžkou dovolenky sudcov a zodpovedá náročnosti výkonu funkcie prokurátora.
Pomerná časť dovolenky je 2,5 dňa za každý mesiac trvania služobného pomeru (jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok).
Dovolenka za dni je 2,5 dňa za každých 22 dní výkonu funkcie prokurátora.
Dodatková dovolenka je jeden týždeň. Na túto dovolenku nemá nárok každý prokurátor, ale iba ten, ktorý aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo pomernej časti dovolenky za kalendárny rok využije na kúpeínú starostlivosť. Vychádzajúc z charakteru práce prokurátora, ktorá vyžaduje zvýšenú najmä psychickú záťaž, javí sa opodstatneným, aby kúpeľná starostlivosť prokurátora nebola celkom na úkor základnej výmery dovolenky.
Toto ustanovenia veľmi úzko súvisí s navrhovaným ustanovením §84 ods. 1, podía ktorého prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej 10 rokov, má počnúc kalendárnym rokom, v ktorom dovŕši 45. rok svojho veku, nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa v každom kalendárnom roku. Takýto nárok nemá, ak mu v kalendárnom roku bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť.
Inými slovami, nárok na dodatkovú dovolenku má každý prokurátor bez ohľadu na vek a dobu výkonu funkcie prokurátora. Nárok na dodatkovú dovolenku mu však vznikne iba vtedy, ak aspoň dva týždne svojej dovolenky využije na kúpeľnú starostlivosť. Nárok na preventívnu rehabilitáciu má iba ten prokurátor, ktorý vykonáva svoju funkciu aspoň 10 rokov a dosiahol vek najmenej 45. rokov za podmienky, že mu v konkrétnom kalendárnom roku nebola poskytnutá kúpeľná starostlivosť. Ak mu kúpeľná starostlivosť poskytnutá bola a na kúpeľnú starostlivosť využil aspoň dva týždne svojej dovolenky, vznikne mu nárok na jeden týždeň dodatkovej dovolenky.
Tretí diel tohto zákona o dovolenke prokurátora sa nevzťahuje na prokurátora vojenskej prokuratúry (pozri § 46 ods. 3). Dovolenku prokurátora vojenskej prokuratúry upravuje zákon č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z.
K § 51:
Skrátiť nemožno dovolenku, na ktorú prokurátorovi nevznikol nárok. Nárok na dovolenku, ktorej krátenie prichádza do úvahy, vzniká vlastne až vtedy, ak prokurátor vykonával svoju funkciu aspoň 60 služobných dní v príslušnom kalendárnom roku (§ 46 až 49) .
Dovolenku možno skrátiť len z dôvodov uvedených v zákone (odsek 1 až 3).
Navrhovaná právna úprava ustanovuje v odsekoch la 2 rozdielny režim krátenia dovolenky podľa dôvodov, ktoré bránia prokurátorovi vykonávať jeho funkciu.
Podľa odseku 1 sa kráti dovolenka prokurátora za prvých 100 služobných dní a potom o jednu dvanástinu za každých aalších 22 služobných dní, počas ktorých prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení.
Podľa odseku 2 sa kráti dovolenka prokurátora o jednu dvanástinu za každých 22 dní, počas ktorých prokurátorov nevykonával svoju funkciu z dôvodov taxatívne vymedzených týmto ustanovením.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade dosiahnuť, aby prokurátorovi vznikol nárok na základnú výmeru dovolenky alebo jej pomernú časť len vtedy, ak v príslušnom kalendárnom roku vykonáva svoju funkciu aspoň 60 služobných dní a aby nemal nárok na dovolenku v celej základnej výmere, a to ani vtedy, ak jeho služobný pomer nepretržite trvá, ak v jednom kalendárnom roku nevykonáva svoju funkciu súvisle po dobu 100 služobných dní (odsek 1) alebo 22 služobných dní (odsek 2).
Ako príklad je možné uviesť nevykonávanie funkcie z dôvodu uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz- Ak prokurátor nevykonáva svoju funkciu z tohto dôvodu po dobu kratšiu ako 100 služobných dní, ku kráteniu dovolenky nedôjde, jeho dovolenka sa skráti až vtedy, ak funkciu nevykonáva z tohto dôvodu 100 a viac služobných dní. Rovnako je to aj v prípade materskej dovolenky. Treba však uviesť, že prokurátorke na materskej dovolenke vôbec nevznikne nárok na dovolenku v tom kalendárnom roku, v ktorom nevykonávala svoju funkciu ani po dobu 60 služobných dní. To isté sa vzťahuje na všetky prípady nevykonávania funkcie prokurátora z dôvodov uvedených v odseku 1.
Iná situácia by mala nastať, ak prokurátor nevykonáva svoju funkciu z dôvodov uvedených v odseku 2, napríklad z dôvodu väzby. So zreteíom na prezumpciu neviny nemožno automaticky za dobu väzby nepriznať prokurátorovi nárok na dovolenku. Ak však trestné stíhanie proti prokurátorovi skončí jeho právoplatným odsúdením, nebolo by správne, keby jeho nárok na dovolenku za dobu väzby bol zachovaný. Preto sa navrhuje krátiť túto dovolenku za každých 22 dni, počas ktorých je vo väzbe. Tým je vlastne jeho nárok na dovolenku za kalendárny mesiac, počas ktorého je vo väzbe, skrátený o celú výmeru zodpovedajúcu jeho nároku za tento kalendárny mesiac. Samozrejme, len za predpokladu, že trestné stíhanie skončilo jeho právoplatným odsúdením- To isté sa vzťahuje na všetky prípady nevykonávania funkcie prokurátora z dôvodov uvedených v odseku 2.
V odseku 3 sa navrhuje ustanoviť povinnosť služobného úradu skrátiť dovolenku prokurátorovi za každý neospravedlnene zameškaný služobný deň o dva dni.
K § 52 až 61:
Právna úprava čerpania dovolenky a jej prerušenia v základných zásadách korešponduje s ustanoveniami Zákonníka práce.
Aj v tomto návrhu je pravidlom poskytovania dovolenky vcelku s rozdielom, že ak sa prokurátorovi poskytuje v niekolkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej 3 týždne. Okrem toho sa ustanovuje minimálna doba dovolenky (štyri týždne), ktorá musí byť vyčerpaná do konca toho kalendárneho roka, v ktorom vznikol na ne nárok. Za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky nemožno v súlade so Smernicou Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 (pozri tabuíku zhody) poskytnúť prokurátorovi náhradu platu okrem prípadu, že k nevyčerpaniu tejto dovolenky alebo jej časti došlo z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora (§ 59 ods. 1). To neplatí, ak ide o dobu dovolenky presahujúcu minimálnu dobu dovolenky (pozri § 59 ods. 2).
Za dobu dovolenky patrí prokurátorovi náhrada vo výške jeho posledne určeného funkčného platu (§ 58).
Ustanovenie § 61 koreluje s ustanovením § 9 ods. 5, podlá
ktorého sa na prokurátora dočasne prideleného do niektorej z inštitúcií uvedených v odseku 4 vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
K § 62 až 64:
Tieto ustanovenia obsahujú výklad pojmov týždeň dovolenky, nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora a doba výkonu funkcie prokurátora. Ak zákon neustanovuje inak, uvedené ustanovenia sa môžu použiť len vo vzťahu k ustanoveniam o dovolenke.
K § 65 až 67:
Navrhovaná zákonná úprava predstavuje štandardnú úpravu plateného voína prokurátora, ktorá presne vymedzuje rozsah osobných prekážok na strane prokurátora a ustanovuje povinnosť služobného úradu ospravedlniť neprítomnosť prokurátora pri týchto prekážkach. Prokurátorovi v týchto prípadoch prislúcha náhrada platu vo výške funkčného platu. K náhrade platu vo výške funkčného platu pozri § 120.
Do úpravy je zahrnutý aj fakultatívny výpočet prekážok týkajúcich sa výkonu občianskych povinností prokurátorom.
K § 68:
Uvedené ustanovenie upravuje problematiku poskytovania neplateného služobného voína prokurátorovi na presne v zákone vymedzený účel a v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
Upravuje sa aj možnosť poskytnutia neplateného služobného voína z bližšie nešpecifikovaných vážnych osobných dôvodov, ktoré je možné vyriešiť bez prerušenia výkonu funkcie prokurátora poskytnutím neplateného služobného voína. Táto možnosť je však podmienená písomnou žiadosťou prokurátora a rozhodnutím vedúceho prokurátora.
K § 69 a 70:
Navrhovaná právna úprava taxatívne vymedzuje dôvody ospravedlnenej služobnej neprítomnosti prokurátora, upravuje problematiku odmeňovania prokurátora počas tejto neprítomnosti a ustanovuje povinnosť prokurátora bez zbytočného odkladu požiadať vedúceho prokurátora o poskytnutie služobného voína alebo o ospravedlnenie jeho služobnej neprítomnosti, ako aj preukázal: dôvody a trvanie týchto prekážok pri výkone svojej funkcie.
K § 71 a 72:
Navrhované ustanovenia upravujú problematiku služobného voí- na a nárokov prokurátora súvisiacich s jeho službou v ozbrojených silách a civilnou službou.
K § 73 až 75:
Podía čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Požiadavky právnej úpravy práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky zamestnancovi je obsiahnutá v celom rade dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide najmä o úpravu pracovného času, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hygieny práce (napríklad vyhláška č. 120/1976 Zb., Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 155/1981 o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí a pod.). Povinnosti vyplývajúce z týchto dokumentov vykonáva návrh zákona v ustanoveniach § 73 až 75, v ktorých upravuje povinnosti služobného úradu a vedúceho prokurátora, povinnosti prokurátora a orgány dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov.
Subjektom ústavného práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sú prokurátori, ale aj osoby, ktoré sa s vedomím orgánov prokuratúry zdržiavajú v jej objektoch.
V súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie práce č. 155/1981 a Smernice Rady 89/391/EHS (pozri tabuíku zhody) návrh jednoznačne ukladá prokuratúre (zamestnávatelovi) zásadnú povinnosť: zaisťovať bezpečnosť: a ochranu zdravia prokurátorov. Konkretizujú sa povinnosti zamestnávateía zisťovať možné riziká, určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, poskytovať prokurátorom potrebné informácie a oboznamovať ich s príslušnými právnymi predpismi. Povinnosti prokuratúry pri realizácii práva na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v § 73 návrhu predstavujú zákonné minimum, ktoré je prokuratúra povinná plniť.
V ustanovení § 74 návrh uvádza základné povinnosti prokurátora v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi základné povinnosti prokurátora patrí najmä dodržiavanie právnych predpisov a služobných predpisov, pokynov nadriadených na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone svojej funkcie. Treba zdôrazniť, že medzi povinnosti prokurátora patrí tiež povinnosť nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky počas služobného dňa.
V ustanovení § 75 návrh konkretizuje dozorný orgán nad zabezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorým je generálna prokuratúra. Navrhovanou úpravou nie sú dotknuté oprávnenia iných orgánov založené osobitnými právnymi predpismi (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o ochrane bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
K § 76 až 79:
Úprava uvedená v § 76 vychádza z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, kde sú uvedené základné princípy práva na pracovné podmienky. Ide najmä o Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá v čl. 23 ods. 1 pre každého požaduje právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé podmienky, na ochranu proti nezamestnanosti. Ďalej je to Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a iné dokumenty.
V ustanovení § 77 sa služobnému úradu ukladá povinnosť umožniť prokurátorom stravovanie v mieste výkonu funkcie alebo v jeho blízkom okolí, na ktoré služobný úrad prispieva čiastkou 65% ceny jedla. Uvedená čiastka je maximálna. Úprava uvedená v § 77 ods. 1 sa nevzťahuje na stravné poskytované a zabezpečované pri služobných cestách prokurátora.
Na zabezpečenie riadneho výkonu funkcie prokurátora služobný úrad má povinnosť a prokurátor právo na primerané technické vybavenie a potrebné pomôcky na efektívny výkon funkcie, na poskytnutie služobného odevu, ako aj mesačnú náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie.
K § 80 až 83:
Medzi základné práva prokurátora [§ 25 ods. 1 písm. c)] patrí aj právo na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie. Má ísť o systematické a bezplatné vzdelávanie počas celého funkčného obdobia. Vzdelávanie zabezpečujú jednotlivé články prokuratúry, generálna prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra a krajské prokuratúry. Po dohode s generálnou prokuratúrou sa na vzdelávaní môžu podieľať vysoké školy a ďalšie inštitúcie (jazykové ústavy a pod.). Predkladaný návrh definuje prehlbovanie kvalifikácie, zvyšovania kvalifikácie, orgány oprávnené na ich povolenie a podmienky, za ktorých sa jednotlivé formy zvyšovania kvalifikácie povoľujú.
Povinnosti prokuratúry súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie prokurátorov sú premietnuté do povinností služobných úradov a generálnej prokuratúry zabezpečovať úlohy súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie prokurátorov, najmä poskytovať služobné voľno a poskytovať primeranú náhradu platu.
0 náhradách, ktoré nerieši služobný úrad, rozhoduje generálna prokuratúra. Zodpovednosť a povinnosť ich nahradiť prechádza na prokurátora len v prípade, že nedodrží ustanovené podmienky.
K § 84 a 85:
Súčasťou zdravotníckej starostlivosti o prokurátora je aj poskytnutie preventívnej rehabilitácie, ktorá po desiatich rokoch výkonu prokurátorskej funkcie a po dovŕšení veku 45 rokov, má kompenzovať psychickú náročnosť výkonu prokurátorskej funkcie.
Zákonné obmedzenia spoločenského pôsobenia prokurátora počas výkonu funkcie prokurátora plne odôvodňujú jeho primerané preferencie v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Podmienky tejto starostlivosti bude zabezpečovať generálna prokurátora predovšetkým vo svojich rehabilitačných zariadeniach.
Preventívnou rehabilitáciou sa nerozumie liečebná rehabilitácia v zmysle § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.
Do povinností služobného úradu bude podlá § 85 patriť aj zabezpečovanie záležitostí spojených s uzavieraním zmlúv o zdravotnom poistení a s komplexnou zdravotnou prevenciou prokurátora, ak o ne požiada.
K § 86:
Podlá čl. 38 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Toto ústavné právo odvodené z viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov, napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1987 Zb. o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa realizuje aj ustanovením § 86, ktoré ustanovuje pre ženy osobitné pracovné podmienky rešpektujúce osobitosti ich organizmu, materské poslanie a starostlivosť o výchovu detí. Ustanovenie zakotvuje povinnosť služobného úradu previesť tehotnú prokurátorku alebo prokurátorku do konca deviateho mesiaca po pôrode na inú prácu, ktorá je pre ňu vhodná.
Ak prokurátorka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotná prokurátorka požiada o úpravu služobného času, služobnému úradu vzniká povinnosť žiadosti vyhovieť, avšak za predpokladu, že tomu nebránia vážne dôvody riadneho chodu prokuratúry. Toto právo prokurátorky je súdne vymožiteíné.
Na osobitnú úpravu pracovných podmienok má nárok aj osamelý prokurátor starajúci sa o maloleté dieťa.
K § 87 až 91:
Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke v rozsahu 28 týždňov.
Osamelej prokurátorke alebo prokurátorke, ktorá porodila dve a viac detí patrí dovolenka v rozsahu 37 týždňov. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí prokurátorke dovolenka v rozsahu 14 týždňov. Nárok na materskú dovolenku má tiež prokurátorka, ktorá nie je matkou, ak prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť dieťa.
Za podmienok uvedených v zákone patrí prokurátorom rodičovská dovolenka.
Po vyčerpaní materskej dovolenky má prokurátorka nárok na to, aby jej bola poskytnutá ďalšia materská dovolenka, a to až do troch rokov veku dieťaťa a u ťažko postihnutého dieťaťa až do siedmich rokov veku dieťaťa.
Na materskú dovolenku môže prokurátorka nastúpiť najskôr osem týždňov pred pôrodom. Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
V ustanovení § 89 sa uvádzajú zmeny týkajúce sa prokurátorky alebo dieťaťa, ktoré môžu nastať počas materskej dovolenky a ich vplyv na plynutie materskej dovolenky.
Počas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá prokurátorka nárok na plat. Počas materskej dovolenky jej patrí peňažná pomoc v materstve a príplatok k peňažnej pomoci v materstve. Počas ďalšej materskej dovolenky jej patrí rodičovský príspevok .
Ustanovenie § 91 upravuje prestávky v práci, ktoré sú účelovo viazané na dojčenie dieťaťa. Prestávky sa poskytujú len biologickej matke, prokurátorke, ktorá dieťa porodila. Prestávky sa poskytujú podlá dĺžky služobného času prokurátorky a počtu dojčených detí. Z ustanovenia vyplýva, že prestávky na dojčenie sa započítavajú do služobného času a patrí za ne funkčný plat.
K § 92:
Odmeňovanie prokurátorov a právnych čakateíov prokuratúry je v súčasnosti upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakáte lov prokuratúry Slovenskej republiky. Priemerný plat prokurátora je v tomto zákone odvodený od priemerného platu sudcu, ktorý je zasa tvorený vo väzbe na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a tým aj na platový vývoj v národnom hospodárstve. Táto úprava sa osvedčila, a preto navrhovaná úprava odmeňovania prokurátorov vychádza z rovnakej zásady.
Zásadu rovnakého odmeňovania sudcov a prokurátorov podporuje aj Európska asociácia sudcov pre demokraciu a slobody (MEDEL), ktorá schválila v januári 1993 v Palerme Európsky štatút súdnictva. V tomto dokumente sudcovia, okrem iného, požadujú, aby sa rozpracovali minimálne normy princípov riadenia aplikovateľných na úlohu verejných činítelov prokuratúry, ktoré boli schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchatetmi, ktorý sa konal v Havane 27. augusta až 7. septembra 1990 a predpisov o ich účinnej aplikácii. Európsky štatút súdnictva v poslednom 9. bode sa venuje sudcom (verejným činiteľom) v štátnom zastupiteľstve (v prokuratúre). Uvádza, že "samospráva v štátnom zastupiteľstve vytvára základný nástroj nezávislosti súdnej moci. Sudcovia (verejní činitelia) v štátnom zastupiteľstve zabezpečujú rovnost občanov pred zákonom. Svoju funkciu vykonávajú nezávisle od politickej moci. Sú podriadení len právu a zákonu. Sudcovia (verejní činitelia), ktorí vykonávajú funkcie v štátnom zastupiteľstve, majú rovnaké práva a rovnaké záruky, aké sú uvedené v tomto štatúte.".
Platové pomery právnych čakateľov prokuratúry nie sú zahrnuté v tejto časti navrhovaného zákona, nakoľko na odmeňovanie právnych čakateľov prokuratúry sa bude vzťahovať zákon o štátnej službe. Rovnaký prístup je zachovaný aj vo vzťahu k justičným čakateľom.
V zákone je zvýraznená zásada, že prokurátorovi môže byť poskytnutý plat len v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.
K § 93:
Navrhované ustanovenie vymedzuje plat prokurátora, ktorým sa rozumie funkčný plat (§ 94), ale aj jeho náhrady a osobitné formy odmeňovania, príplatky k funkčnému platu a odmena.
Prokurátorovi prislúchajú aj paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov v prípadoch ustanovených zákonom.
Funkčný plat generálneho prokurátora (jeho základný plat a funkčný príplatok) ustanovuje § 22a a 22b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na ostatné platové náležitosti generálneho prokurátora sa bude vzťahovať rovnaká právna úprava ako na ostatných prokurátorov. Tým sa zabráni tomu, aby plat generálneho prokurátora bol nižší ako plat ostatných prokurátorov.
K § 94:
Toto ustanovenie vymedzuje zložky funkčného platu, ktorými sú základný plat prokurátora (§ 95 až 96) a funkčný príplatok (§ 98). Funkčný príplatok prislúcha iba vedúcim prokurátorom za výkon riadiacej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že u ostatných prokurátorov sa funkčný plat bude rovnať ich základnému platu.
K § 95 až 96:Podía súčasnej právnej úpravy priemerný plat prokurátora a priemerný plat sudcu je rovnaký. Základný plat prokurátora sa rovnako ako základný plat sudcu pohybuje v rozpätí od 70% do 130% ich priemerného platu.
Navrhovaný priemerný plat prokurátora zodpovedá navrhovanému priemernému platu sudcu ustanovenému v § 67 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaný základný plat prokurátora, s výnimkou prokurátora generálnej prokuratúry, sa pohybuje v rozpätí od 85% do 125% ich priemerného platu, a to v záujme zrovnoprávnenia platových pomerov mladších prokurátorov. Úroveň priemerného platu dosiahne prokurátor okresnej prokuratúry (vojenskej obvodnej prokuratúry) od začiatku 10. roku započítatelnej praxe a prokurátor krajskej prokuratúry (vyššej vojenskej prokuratúry) od začiatku 7. roku započítatelnej praxe.
Osobitný prístup bol zvolený k platu prokurátora generálnej prokuratúry, ktorý je rovnaký u každého prokurátora generálnej prokuratúry a rovná sa základnému platu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenému v § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda 1,3 násobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Výkon funkcie prokurátora generálnej prokuratúry kladie zvýšené nároky na jeho odbornú pripravenosť a rozhodovaciu činnosť. Prokurátor generálnej prokuratúry pôsobí aj na úseku zjednocovania praxe na podriadených prokuratúrach. Okrem toho je ustanovený cenzus dĺžky odbornej praxe na výkon tejto funkcie (§ 10 ods. 6). Základný plat prokurátora generálnej prokuratúry je o 5% vyšší ako plat najskúsenejšieho prokurátora krajskej prokuratúry (vyššej vojenskej prokuratúry), čím dochádza k ohodnoteniu postavenia prokurátora generálnej prokuratúry.
Zákon jednoznačne vymedzuje jednotlivé doby, ktoré sa započítavajú do započítatelnej praxe prokurátora a vymedzuje, čo sa posudzuje ako doba výkonu funkcie prokurátora (§ 97).
K § 98:
V zákone sa oproti platnej právnej úprave zvyšuje výška funkčných príplatkov za riadiacu činnosť. Tento postup je odôvodnený tým, že od nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v roku 1994 nebola vykonaná úprava tejto zložky odmeňovania prokurátora a funkčné príplatky stratili motivujúci charakter. Funkčné príplatky prokurátora sú na úrovni funkčných príplatkov sudcu a sú tvorené presne ustanovenou sumou v závislosti od stupňa riadenia.
K § 99
Úprava oznámenia výšky a zloženie funkčného platu prokurátora je rovnaká ako právna úprava sudcu.
K § 100:
Ustanovenie zakotvuje právo prokurátora na náhradu platu vo výške jeho funkčného platu v dňoch sviatkov, ktoré pripadajú na jeho obvyklý služobný deň.
K § 101
Za výkon funkcie nadčas prislúcha prokurátorovi predovšetkým náhradné voľno, za ktoré mu patrí náhrada platu vo výške funkčného platu. Len pokiaľ mu náhradné voľno nebude v zákonom ustanovenej lehote poskytnuté, prislúcha mu funkčný plat zvýšený o ustanovené percentá. Táto úprava by mala vedúcich prokurátorov motivovať, aby prokurátorom za výkon funkcie nadčas poskytovali predovšetkým náhradné voľno.
K § 102
Základný plat prokurátora v sebe neobsahuje náhradu za služobnú pohotovosť, ktorá prokurátorovi patrí len v prípade nariadenej pohotovosti, ktorá sa vopred určuje na základe rozvrhnutia služobného času. Potreba služobnej pohotovosti prokurátora vyplýva zo špecifických ustanovení Trestného poriadku, podľa ktorých niektoré prokurátorské činnosti musia byť v prípade potreby vykonávané bez odkladu a prokurátor musí byť v priebehu služobnej pohotovosti pripravený tieto činnosti ihneď realizovať (napríklad návrh na vzatie do väzby, návrh na vykonanie domovej prehliadky a pod.}.
Pokiaľ počas služobnej pohotovosti nastane situácia, že prokurátor musí vykonávať svoje funkčné povinnosti, posudzuje sa táto doba ako výkon funkcie nadčas.
K § 103:
Osobitne sa upravujú platové pomery prokurátora počas dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
Ak je prokurátor dočasne pridelený na výkon riadiacej funkcie v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, v Kancelárií Národnej rady Slovenskej republiky alebo na Úrade vlády Slovenskej republiky (§ 9 ods. 4) a ak plat za výkon tejto funkcie je preňho výhodnejší, prislúcha mu tento výhodnejší plat. V ostatných prípadoch mu aj počas dočasného pridelenia do týchto inštitúcií prislúcha funkčný plat prokurátora.
K § 104
Prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, nemá po dobu dočasného pozastavenia výkonu funkcie práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonával: funkciu prokurátora. Je preto žiadúce, aby v tejto dobe nepoberal plný funkčný plat, ale iba časť základného platu. V prípade skončenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak sú splnené ďalšie zákonné podmienky, bude prokurátorovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat krátený.
K § 105
Vyrovnanie platu vedúceho prokurátora, ktorý bol uvoínený alebo odvolaný z funkcie vedúceho prokurátora zo zdravotných dôvodov je rovnaké ako u sudcu, ktorému prislúcha funkčný príplatok.
K § 106
Podlá súčasnej právnej úpravy má prokurátor nárok na jeden plat navyše v kalendárnom roku. Navrhovaná právna úprava ďalšieho platu prokurátora je v súlade s navrhovanou úpravou ďalšieho platu sudcu.
K § 107
Právna úprava príplatku za zastupovanie neprítomného vedúceho prokurátora vykonávajúceho riadiacu funkciu a príplatku prokurátora povereného zastupovať dočasne neprítomného prokurátora alebo vykonávať funkciu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste prokurátora je rovnaká ako právna úprava príplatku za zastupovanie u sudcov (§ 73 zákona č. 385/2000 Z.z. zákona o sudcoch a prísediacich).
K § 108
V zákone sa zakotvuje nárok na príplatok za výkon funkcie prokurátora počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa tak, aby zodpovedal výkonu funkcie na tejto prokuratúre.
K § 109:
Príplatok za prípravu právneho čakatela prokuratúry je rovnaký ako podlá doterajšej právnej úpravy.
K § 110 až 112:
špecifické požiadavky na činnosť prokurátora vyžadujú, aby prokurátor niekedy plnil svoje služobné povinnosti aj vo sviatok, v sobotu a v nedeíu alebo v noci. Vzhladom na to zákon ustanovuje aj špeciálne príplatky za plnenie služobných povinnosti v uvedených situáciách. K pojmu "plnenie služobných povinností" pozri § 37 ods. 3.
K § 113:
Z dôvodu ohodnotenia výkonu špecializovaných psychicky i odborne veími náročných prokurátorských činnosti v oblasti organizovaného zločinu a na úseku závažnej protispoločenskej činnosti sa navrhuje ustanoviť možnosť priznať prokurátorovi zaradenému na úsek boja s organizovaným zločinom alebo na úsek závažnej protispoločenskej činnosti osobitný príplatok.
K § 114:
Prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak s dôstojníckou vojenskou hodnosťou alebo generálskou vojenskou hodnosťou.
Výška hodnostného príplatku prokurátora - profesionálneho vojaka je ustanovená v zákone č. 380/1998 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.
K § 115:
Oproti súčasnej právnej úprave zákon sprísňuje podmienky na priznanie odmeny prokurátorovi. Prokurátorovi bude môcť byť priznaná odmena len pri dosiahnutí 50. roku veku.
K § 116:
Paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov generálneho prokurátora sú upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných čini- teíoch Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ostatné paušálne náhrady sú porovnateíné s úpravou paušálnych náhrad sudcu.
K § 117 až 123:
V zákone sú podrobne uvedené spoločné ustanovenia o plate prokurátora. Znížiť základný plat prokurátora možno len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o znížení základného platu prokurátora. Ďalej sú upravené podmienky splatnosti platu, výplaty platu a zrážok z platu.
K § 124:
Výplata platu prokurátora vojenskej prokuratúry a vykonávanie zrážok z jeho platu je upravené zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.
K § 125 a 129:
Odchodné a úmrtné je peňažným plnením - osobitným nárokom súvisiacim so zánikom služobného pomeru prokurátora.
Odchodné sa navrhuje upravít ako nárokovú dávku závislú na spôsobe zániku služobného pomeru prokurátora a na dobe trvania výkonu funkcie prokurátora.
V prípade, že prokurátor je z funkcie prokurátora odvolaný zo zdravotných dôvodov [§ 15 ods. 3 pism. a)], prislúcha mu odchodné v sume päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu (odsek 1).
V prípade, že služobný pomer prokurátora zanikne preto, že prokurátor sa vzdá funkcie prokurátora z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo preto, že generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie z dôvodu dosiahnutia 65. roku veku, vznikne prokurátorovi nárok na odchodné, ak jeho započítateľná prax dosiahla aspoň 5 rokov (odsek 2). Výška odchodného je v takom prípade jeden základný plat. Táto základná suma odchodného sa za každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe zvyšuje o 20% zo základného platu prokurátora až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe a za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku jeho posledne určeného základného platu.
Ustanovenie odseku 3 má zabrániť dvojitému poskytnutiu odchodného za to isté obdobie.
Ustanovenie odseku 4 upravuje zánik práva na odchodné a prechod nároku na jeho vyplatenie.
V prípadoch, v ktorých služobný pomer prokurátora zanikne smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, odchodné vo forme úmrtného prechádza v ustanovenej sume na jeho manželku a na jeho deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.
Ustanovenia § 125 až 129 sa nevzťahujú na prokurátorov vojenských prokuratúr. Ich výsluhové zabezpečenie upravuje osobitný zákon - zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z.
K § 130 až 133:
Vychádzajúc z účasti prokurátorov na zdravotnom poistení a nemocenskom poistení navrhované ustanovenia konkretizujú podmienky poskytovania nemocenského zabezpečenia a poberania príplatkov k nemocenskému, k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a k peňažnej pomoci v materstve. Uvedené príplatky majú predísť sociálnym rizikám prokurátorov a v primeranej miere kompenzovať obmedzenia spojené s výkonom funkcie prokurátora. Poberaním uvedených príplatkov, ako aj príplatku k dôchodku sa čiastočne realizujú základné princípy požadované Pravidlami o úlohe prokurátorov, ktoré boli prijaté na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy).
K § 134 až 137:
Podlá čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živítela. Náročnosť výkonu funkcie prokurátora odôvodňuje nárok prokurátora na príplatok k dôchodku. Príplatkom sa majú do určitej miery kompenzovať obmedzenia, ktoré prokurátor musí znášať počas výkonu svojej funkcie. Príplatok odvodený od dôchodku zodpovedá osobitosti výkonu funkcie, ktorá sa sústavne stáva rizikovejšou, spoločnosťou osobitne kontrolovanou a posudzovanou a plne zrovnateínou najmä s obdobnými právnymi úpravami u ostatných orgánov činných v trestnom konaní a ostatnými orgánmi ochraňujúcimi právo a zákonnosť. Uzákonením príplatku k dôchodku prokurátora sa realizuje požiadavka uvedená v už citovaných Pravidlách o úlohe prokurátorov prijatých na 8. kongrese OSN, podlá ktorej zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie, zachovanie úradu (definitíva) a dôchodkové zabezpečenie. Prokurátorovi podlá predloženého návrhu vzniká nárok na príplatok k dôchodku, ak skončil výkon funkcie prokurátora a má nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku. Návrh taxatívnym spôsobom ustanovuje, ktorá z fyzických osôb má nárok na príplatok k dôchodku v prípade smrti prokurátora.
Výška príplatku k dôchodku je 3,75% z priznaného dôchodku prokurátora za každý rok započítatelnej praxe, najviac však za 40 rokov. Príplatok k vdovskému dôchodku alebo k vdoveckému dôchodku je 60% a príplatok k sirotskému dôchodku je 30% zo sumy, na ktorú by mal nárok zosnulý prokurátor.
Oprávneným osobám príplatok k dôchodku raz mesačne vypláca generálna prokuratúra.
Ustanovenia § 137 upravujú zánik práva na príplatok k dôchodku a prechod nároku na vyplatenie splatných súm na oprávnené osoby žijúce v čase smrti prokurátora v domácnosti prokurátora. Právo na príplatok k dôchodku zaniká smrťou oprávnených osôb.
K § 138 až 146:
Ustanovenia § 138 až 146 upravujú spoločné ustanovenia k príplatkom k nemocenskému, k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, k peňažnej pomoci v materstve a k príplatku k dôchodku. Nárok na sociálnu dávku (príplatok) vzniká splnením podmienok určených týmto zákonom. Nárok na vyplatenie sociálnej dávky je podmienený splnením podmienok na jej priznanie a podaním písomnej žiadosti o jej priznanie.
0 sociálnej dávke rozhoduje služobný úrad, ktorý priznané dávky aj vypláca. Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach sociálneho zabezpečenia je prípustné odvolanie. Právoplatné rozhodnutie vo veciach sociálneho zabezpečenia je preskúmateíné súdom. Na konanie a rozhodovanie vo veciach sociálneho zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.
Ustanovenia § 130 ods. 2 a § 131 až 143 sa nevzťahujú na prokurátorov vojenských prokuratúr. Ich sociálne zabezpečenie upravuje osobitný zákon - zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákon č. 131/1999 Z.z.
Prokurátori sú zúčastnení na zdravotnom poistení, na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení. Preto návrh v § 146 ustanovuje, kto a za akých podmienok bude plniť povinnosti vyplývajúce z osobitných zákonov o jednotlivých poistných vzťahoch.
Prokurátori počas výkonu funkcie prokurátora nebudú platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Rovnako služobný úrad nebude platiteľom toho príspevku.
K § 147:
Úvodné ustanovenie desiatej hlavy plní významnú preventívnu funkciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu a náhrady škody. Táto funkcia spočíva v predchádzaní porušovania majetkových a osobných práv na ochranu zdravia a nadväzne v predchádzaní vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. V súvislosti s tým sa ukladá povinnosť; služobnému úradu vytváral: podmienky na výkon funkcie prokurátora a ak zistí nedostatky, odstránil: ich alebo urobiť opatrenia na ich odstránenie a vedúcemu prokurátorovi kontrolovať prokurátora pri výkone jeho funkcie s cieľom predchádzať vzniku škody. Výkon kontroly vedúcim prokurátorom vychádza zo základných atribútov riadiacej práce. Porušenie povinností služobného úradu alebo vedúceho prokurátora môže mať svoj odraz pri aplikácii navrhovaného § 149.
K § 148:
Ako protiváha povinností služobného úradu sa ustanovuje povinnosť prokurátora počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám alebo bezdôvodnému obohateniu. Ide o všeobecnú prevenčnú povinnosť adekvátnu ustanoveniu § 171 Zákonníka práce, ktorej zavinené porušenie môže mať za následok vznik osobnej zodpovednosti. Obsah pojmu bezdôvodné obohatenie vymedzuje navrhovaný § 255. Ďalšou povinnosťou je povinnosť upozorniť na hroziacu škodu a podľa odseku 3 upozorniť na nedostatky v podmienkach na výkon práce a napokon tretia povinnosť vyplývajúca pre prokurátora z navrhovaného ustanovenia je povinnosť zakročiť proti konkrétne a okamžite hroziacej škode. Z porušenia týchto povinností sa prokurátor môže vyviniť poukázaním na skutočnosti, ktoré mu bránili v splnení povinnosti. Tieto skutočnosti môžu spočívať tak v objektívnej ob- tiažnosti ako aj v subjektívnej neschopnosti vykonať zákrok a napokon aj v miere nebezpečenstva vážneho ohrozenia prokurátora alebo inej osoby.
Na rozdiel od Zákonníka práce návrh počíta s vyvinením nielen v súvislosti s ohrozením spolupracovníkov alebo blízkych osôb, ale vo vzťahu ku komukoľvek, teda v súvislosti s ohrozením akejkoľvek inej osoby.
K § 149:
Navrhované ustanovenie zakotvuje všeobecnú zodpovednosť prokurátora v nadväznosti na osobitné druhy zodpovednosti prokurátora upravené v návrhu § 150 až § 154. Návrh je kompatibilný s ustanovením § 172 Zákonníka práce. Výkon funkcie prokurátora a plnenie jeho úloh v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora definuje návrh v § 186.
K § 150:
Ustanovuje sa v súvislosti s uložením povinnosti podľa navrhovaného § 148 ods. 1 zodpovednosť prokurátora za to, že vedome neupozornil na hroziacu škodu, resp. nezakročil proti hroziacej škode. Predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti je zavinenie, protiprávnosť spočívajúca v porušení povinnosti podľa § 148 ods. 1 a vznik škody na strane služobného úradu, pričom medzi poslednými dvomi predpokladmi musí byt príčinná súvislost. Zodpovednosť prokurátora sa premietne do náhrady škody v miere adekvátnej okolnostiam prípadu, vrátane významu a rozsahu škody, osobným a majetkovým pomerom prokurátora, najviac však podía odseku 2 do sumy zodpovedajúcej trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu.
K § 151:
Návrh preberá osvedčený inštitút zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách (§ 176 Zákonníka práce), ktoré je povinný prokurátor vyúčtovať, pričom rozširuje dôvody exkulpácie prokurátora [odsek 2 písm. b)]. V prospech prokurátora svedčí aj navrhované ustanovenie odseku 4, podía ktorého je služobný úrad ku dňu vzniku zodpovednosti prokurátora za schodok na zverených hodnotách povinný vykonať inventarizáciu týchto hodnôt. Opomenutie tejto povinnosti zo strany služobného úradu síce nie je explicitne uvedeným dôvodom na zbavenie sa, hoci len čiastočné, zodpovednosti prokurátora podía odseku 2, ale je nutné ho zohíadniť so zreteíom na navrhované ustanovenie § 149 ods. 2.
K § 152 a 153:
Taxatívne sa vymedzujú dôvody, pre ktoré môže prokurátor od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť (§ 152), resp. jeho zodpovednosť zaniká (§ 153). Súčasne sa určujú podstatné náležitosti právneho aktu odstúpenia od dohody, a to v prvom rade písomná forma a doručenie služobnému úradu, ako aj jeho účinky.
Pri zániku hmotnej zodpovednosti prokurátora sa ukladá služobnému úradu vykonať inventarizáciu. Toto ustanovenie sleduje tak ochranu prokurátorov, ako aj ochranu služobného úradu.
K § 154:
Ďalším druhom osobitnej zodpovednosti vyjadrenej adekvátne k § 178 Zákonníka práce je zodpovednosť prokurátora za stratu zverených predmetov. Rozšírenie exkulpačných dôvodov [odsek 2 písm. b)] vychádza z praktických poznatkov a skúseností a slúži v dvoch smeroch. Jednak má preventívnu funkciu a núti služobný úrad reagovať na písomné oznámenie prokurátorov o nedostatkoch, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zvereným predmetom a jednak slúži na ochranu prokurátorov.
K § 155 a 156:
Spôsobenie škody prokurátorom konajúcim v duševnej poruche je možné len, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to vôío- vá (schopnosť ovládnuť svoje konanie) a rozumová (schopnosť posúdiť následky). So zreteíom na navrhovaný § 6 ods. 2 písm. c) zrejme prichádza do úvahy duševná porucha prechodného charakteru. Naproti tomu, škoda spôsobená v takom stave, kedy prokurátor nie je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, je spôsobená zavineným konaním prokurátora, ak sa do tohto stavu prokurátor uviedol vlastnou vinou.
Navrhované ustanovenie § 156 je zábezpekou právnej istoty prokurátora pri plnení povinnosti zakročiť na odvrátenie hroziacej škody podía § 148 ods. 1 návrhu zákona. Táto zábezpeka však nepôsobí absolútne, ale je ohraničená primeranosťou zásahu.
K § 157:
Rozsah a spôsob náhrady škody návrh určuje uvedením do predošlého stavu (restitutio in integrum) alebo náhradou skutočnej škody v peniazoch. Obe možnosti sú fakultatívne bez toho, žeby návrh niektoré z nich uprednostňoval. Voíba jednej z alternatív sa ponecháva na strane zodpovedného prokurátora, ktorý má povinnosť škodu nahradiť.
V odseku 2 návrh rieši náhradu škody spôsobenej úmyselne tak, že v tomto prípade má prokurátor povinnosť okrem skutočnej škody nahradiť aj inú škodu. Túto povinnosť mu môže uložiť služobný úrad, teda nevyplýva priamo zo zákona, ktorý pri úvahe o uložení povinnosti nahradiť inú škodu musí zohíadniť to, že neuhradenie by odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. Táto skutočnosť je podmienkou sine qua non. Inou škodou je potrebné rozumieť v súlade so všeobecnými interpretačnými pravidlami ušlý zisk.
Ustanovenie odseku 3 limituje výšku náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti na trojnásobok mesačného funkčného platu prokurátora, okrem prípadu, že škoda bola spôsobená síce z nedbanlivosti, ale v stave po požití alkoholu alebo zneužití inej návykovej látky (omamnej alebo psychotropnej látky).
V odsekoch 4 a 5 sa navrhuje riešiť výšku náhrady škody podlá miery zavinenia tak vo vzťahu k služobnému úradu (odsek 4), ako aj vo vzťahu prokurátora k iným prokurátorom, ktorí sa taktiež podielali na vzniku škody (odsek 5). Nejde o solidárnu zodpovednosť, ale o pomernú zodpovednosť adekvátnu miere zavinenia.
K § 158:
Ustanovenie obsahuje dôležité pravidlo na určenie výšky škody, ktoré napĺňa reparačnú funkciu zodpovednosti za škodu. Ustanovuje sa ním zásada, pri určovaní výšky škody vychádzať z ceny veci v čase poškodenia alebo straty veci a nie z tzv. nadobúdacej ceny. Cena veci v čase jej poškodenia alebo straty sa určuje s prihliadnutím na prípadné opotrebenie.
K § 159:
Navrhované ustanovenie predstavuje sprísnenú zodpovednosť za Škodu vo forme schodku alebo vo forme straty zverených predmetov, ktorá sa prejavuje v tom, že prokurátor zodpovedá za celú skutočnú škodu a v tomto prípade neplatí obmedzenie ustanovené v § 157 ods. 3.
K § 160
Navrhovaná úprava zodpovednosti za škodu síce vychádza zo zásady, že služobný úrad je povinný požadovať od zodpovedného prokurátora náhradu škody, za ktorú zodpovedá, ale súčasne obsahuje aj princíp zmiernenia, moderácie náhrady škody. Podmienky, za ktorých je možné jeho uplatnenie, skúma osobitná komisia na služobnom úrade (§ 184), resp. súd.
K § 161
Ustanovuje sa postup, zachovanie ktorého sleduje bezproblémové vymoženie náhrady škody. Predpokladom je konsenzus zodpovedného prokurátora a služobného úradu premietnutý do dohody o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady.
K § 162
Návrh reaguje na platnú úpravu zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V ustanoveniach § 12 až 17 citovaného zákona sa upravuje právo na úhradu (regres), ktoré sa uplatňuje aj voči prokurátorom.
K § 163
Všeobecná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú prokurátorovi je navrhovaná so zretelom na výkon funkcie prokurátora, ktorý je plnením úloh štátu. Zodpovednosť štátu je postavená na súvislosti vzniku škody s výkonom funkcie prokurátora, resp. v priamej súvislosti s týmto výkonom. Výkon funkcie prokurátora a priamu súvislosť s výkonom funkcie prokurátora definuje navrhovaný § 186 ods. 1 a 2. Potenciálnej možnosti ohrozenia prokurátora alebo jeho blízkych osôb pre výkon funkcie prokurátora zodpovedá návrh na reglementáciu zodpovednosti štátu aj v tomto prípade. V odseku 2 sa reaguje na praktické skúsenosti a ustanovuje sa dôvod vylúčenia zodpovednosti štátu, hoci ide o vznik škody pri plnení funkcie prokurátora alebo v priamej súvislosti s ním, ale na veci, ktorej použitie nebolo odsúhlasené vedúcim prokurátorom.
K S 164:
Zodpovednosť štátu za škodu pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania je objektívnou zodpovednosťou, ktorú návrh rozširuje aj na osoby blízke prokurátorovi v prípade poškodenia ich zdravia pre výkon funkcie prokurátora. Návrh opätovne vychádza z praktických skúseností a reaguje na latentné nebezpečenstvo vzniku takýchto situácií.
Úprava náhrady škody spôsobenej chorobou z povolania je kompatibilná s úpravou Zákonníka práce.
Rozsah a spôsob náhrady škody prerokúva osobitná komisia (§ 184 ods. 1) bezodkladne s prokurátorom alebo blízkou osobou. Blízku osobu definuje § 116 Občianskeho zákonníka.
K § 165 až 177:
Ustanovenie § 165 a 172 obsahuje taxatívny výpočet spôsobov náhrady škody v prípade poškodenia zdravia prokurátora a v prípade smrti prokurátora následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
Spôsoby náhrady škody -spôsobenej prokurátorovi služobným úrazom alebo chorobou z povolania sú rozšírené o mimoriadne odškodnenie a diferencované, pokiaí ide o stratu na plate v čase uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie a po skončení tejto neschopnosti, ak samozrejme trvá stav straty na plate.
Mimoriadne odškodnenie je odôvodnené spoločenským významom prokurátorskej práce, jej represívnym charakterom a najmä permanentným stykom s osobami, ktorých konanie oprávnene vzbudzuje obavy z hrozby násilia v snahe zabrániť trestnému stíhaniu, prípadne pomstiť sa.
Navrhované ustanovenia upravujú spôsob a rozsah náhrady škody v súlade so Zákonníkom práce, okrem výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (dvojnásobok), výšky mimoriadneho odškodnenia (stonásobok) a jednorazového odškodnenia pozostalých (dvadsaťnásobok), pri ktorých sa navrhujú rovnaké sumy ako v zákonnej úprave vzťahujúcej sa na sudcov - vychádzalo sa z rovnakého spoločenského postavenia sudcov a prokurátorov.
K § 178:
Účelom navrhovaného ustanovenia je chrániť prokurátora, ktorý si splnil povinnosť odvrátiť škodu hroziacu majetku štátu alebo životu alebo zdraviu, ak by za túto škodu zodpovedal služobný úrad. Podmienkou na úspešné uplatnenie návrhu prokurátora na túto náhradu je, že nebezpečenstvo sám nevyvolal a pri jeho odvracaní si počínal primerane okolnostiam.
K § 179:
Zodpovednosť štátu za škodu na odložených veciach sa navrhuje reglementovať rovnako, ako v § 204 Zákonníka práce s tým rozdielom, že suma, do ktorej má prokurátor právo na náhradu, sa určuje na 15 000 Sk. Návrh je v tomto smere zhodný so zákonnou úpravu vzťahujúcou sa na sudcov.
K § 180 a 181:
Spôsob náhrady škody je založený na rovnakých princípoch ako v návrhu § 157, teda na fakultatívnom výbere možností uvedenia do predošlého stavu alebo náhrady škody v peniazoch. V odseku 3 sa ustanovuje právo služobného úradu na regres voči tomu, kto za škodu spôsobenú prokurátorovi zodpovedá podlá Občianskeho zákonníka .
Určovanie výšky škody je upravené rovnako ako v návrhu § 158.
K § 182 a 183:
Taxatívne vymedzené liberačné dôvody, pre ktoré sa štát zbaví úplne alebo sčasti svojej zodpovednosti za škodu platia pre všetky druhy škody upravené v štvrtom dieli na rozdiel od Zákonníka práce, ktorý v § 191 vzťahuje tieto dôvody len na škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.
V § 183 sa navrhuje nová úprava zodpovedajúca súčasnému stavu ohrozenia prokurátora samotným výkonom funkcie prokurátora postavená na absolútnej zodpovednosti štátu. Návrh je porovnateí- ný so zákonnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.
K § 184 a 185:
Ako orgán príslušný na rozhodovanie o náhrade škody sa navrhuje osobitná komisia zriadená na jednotlivých druhoch služobných úradov (§ 3). Konanie o náhrade škody je zásadne dvojstupňové, pričom druhý stupeň zabezpečuje generálna prokuratúra alebo generálny prokurátor. Návrh na rozdiel od návrhu obdobnej úpravy sudcov (predseda súdu) zakladá pôsobnosť kolektívneho orgánu.
K § 186:
Ustanovenie obsahuje vymedzenie pojmov vzťahujúcich sa na desiatu hlavu návrhu. Jeho obsah je adekvátny § 37 ods. 1 a 3 a § 38 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/1988 Zb. , ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
K § 187:
Jedenásta hlava druhej časti tohto návrhu zákona upravuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátora.
V súčasnosti kárnu zodpovednosť prokurátorov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov. V súvislosti s úmyslom upraviť postavenie prokurátorov a ich základné práva a povinnosti systematicky v jednom zákone sa navrhuje, aby disciplinárna zodpovednosť prokurátorov bola upravená v tomto zákone a aby právna úprava disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov sa priblížila právnej úprave disciplinárnej zodpovednosti sudcov.
Navrhovaná práva úprava je v súlade s bodmi 22 až 24 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a závermi a odporúčaniami prijatými na multilaterálnom zasadnutí Rady Európy v septembri 1994 v Budapešti, ktoré sa zaoberalo problematikou transformácie prokuratúry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami. Z prijatých záverov a odporúčaní vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa postavenia prokurátorov by mali poskytnúť potrebné a objektívne záruky na zabezpečenie funkčnej autonómie jednotlivých prokurátorov vymedzením ich profesie, hodnotenia a disciplinárneho konania a potrestania.
V návrhu sú rešpektované aj požiadavky a odporúčania uvedené v Odporúčaní Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000, v štandardoch profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, ako aj závery z Paneurópskej konferencie "Úloha prokuratúry v Európe 21. storočia", ktorá sa konala v Štrasburgu 22. - 24. mája 2000.
Ustanovenie § 187 vymedzuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátora. Disciplinárnu zodpovednosť prokurátora zakladá - disciplinárne previnenie definované v ustanovení § 188, - konanie, ktoré má znaky priestupku podlá osobitného zákona, - konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podía osobitného zákona.
Konanie o priestupkoch upravené v tretej časti zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na prokurátora (procesná exemp- cia, nie však hmotnoprávna). Podía § 10 ods. 1 písm. g) tohto zákona konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podía osobitného zákona, ak sa ho dopustí prokurátor.
Široko vymedzená definícia disciplinárneho previnenia umožňuje vyvodzovať za podmienok uvedených v tomto zákone disciplinárnu zodpovednosť aj v súvislosti so spáchaním trestného činu. Právoplatné odsúdenie páchatela za spáchanie úmyselného trestného činu nie je dôvodom na uloženie disciplinárneho opatrenia podlá § 189 ods. f) - zbavenie výkonu funkcie prokurátora. Právoplatné odsúdenie prokurátora za spáchanie úmyselného trestného činu je totiž dôvodom, pre ktorý musí generálny prokurátor prokurátora z funkcie odvolať [§ 15 ods. 2 písm. c)] bez toho, aby o tom konala a rozhodovala disciplinárna komisia. S prihliadnutím na závažnosť porušenia povinností prokurátora (pozri aj § 191) však nemožno vylúčiť jeho disciplinárnu zodpovednosť v súvislosti so spáchaním trestného činu a uložiť mu v disciplinárnom konaní niektoré z ustanovených disciplinárnych opatrení, napríklad odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. d)], preloženie na inú prokuratúru [§ 189 ods. 1 písm. e)] alebo zbavenie výkonu funkcie prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. f], ak spáchal trestný čin z nedbanlivosti. Uvedené nemožno považovať za porušenie zásady ne bis in idem, pretože tieto disciplinárne opatrenia nemajú povahu sankcie, ale povahu špeciálnych právnych dôsledkov spáchaného trestného činu. Ide pojem, ktorý pozná moderné trestné právo. Bolo by nelogické viazať disciplinárne opatrenia len na disciplinárne previnenia a priestupky a spáchanie trestného činu ponechať bez následkov vo vzťahu k trvaniu funkcie prokurátora a vo vzťahu k jeho postaveniu v rámci hierarchie sústavy prokuratúry.
K § 188:
V navrhovanom ustanovení je definované disciplinárne previnenie ako zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora, správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní a správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry. Povinností prokurátora sú ustanovené v zákone. Nesplnením alebo porušením povinnosti prokurátora je aj nedodržanie sľubu prokurátora. Navrhovaná právna úprava výslovne vyžaduje, aby nesplnenie alebo porušenie povinnosti bolo zavinené, podľa povahy veci postačí aj zavinenie z nedbanlivosti.
K § 189!
Navrhovaná právna úprava vymedzuje disciplinárne opatrenia, ktoré diferencuje podľa toho, či sa ukladajú za disciplinárne previnenie (odsek 1) alebo za spáchanie priestupku či iného správneho deliktu (odsek 2).
Návrh vychádza zo zásady, že je potrebné diferencovať disciplinárne opatrenia ukladané za disciplinárne previnenie a disciplinárne opatrenia ukladané za priestupok či iný správny delikt. Hmotnoprávna zodpovednosť prokurátora za priestupok musí byť obsahovo rovnaká ako u ostatných občanov. Z uvedeného dôvodu disciplinárne opatrenia uvedené v odseku 2 sú rovnaké ako sankcie uvedené v zákone o priestupkoch a uložiť ich možno iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom v osobitnom zákone (pozri poznámku pod čiarou k odkazom 57 a 58). Tieto disciplinárne opatrenia majú povahu sankcie, nie špeciálnych právnych dôsledkov (pozri dôvodovú správu k § 187). Rovnako povahu sankcie majú disciplinárne opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) až c).
K § 190 a 191:
Navrhovaná právna úprava rieši problematiku ukladania disciplinárnych opatrení. V zásade je možné uložiť jednotlivé disciplinárne opatrenia jednotlivo alebo popri sebe. Ustanovenie odseku 2 s prihliadnutím na diferenciáciu disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie a za priestupok či iný správny delikt, ako aj na znenie ustanovenia § 191 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré disciplinárne opatrenia nemožno uložiť popri sebe.
Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia alebo disciplinárnych opatrení (§ 189 ods. 1) za disciplinárne previnenie, ktorá spočíva - v úmyselnom nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie, - v podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo
- v úmyselnom nesplnení povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní,
generálny prokurátor zverejní (v Informačnom spravodajcovi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, prípadne v tlači alebo podobne účinným spôsobom).
Predpokladá sa, že takáto právna úprava môže prispieť k boju proti korupcii verejných činiteľov.
Pri ukladaní disciplinárnych opatrení musí disciplinárna komisia prihliadať na závažnosť disciplinárneho previnenia či priestupku alebo iného správneho deliktu, spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu a doterajšie správanie prokurátora, ako aj na plnenie služobných povinností. So zreteľom na uvedené sa umožňuje, aby nedostatky menšieho významu mohol orgán oprávnený na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vybaviť napomenutím. Ak však prokurátor s napomenutím nesúhlasí, môže sa domáhať, aby disciplinárna komisia rozhodla o neplatnosti napomenutia. Napomenutie musí mať písomnú formu - nejde o disciplinárne opatrenie, pretože ho neuložila disciplinárna komisia .
§ 192 a 193:
Z dôvodu zabezpečenia objektivity a nestrannosti disciplinárneho konania sa navrhuje, aby o disciplinárnych previneniach všetkých prokurátorov konala a rozhodovala disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.
Navrhované ustanovenie upravuje právomoc disciplinárnej komisie, jej zloženie, spôsob kreovania, funkčné obdobie a uznášania schopnosť.
V ustanovení § 193 je štandardným spôsobom upravený inštitút vylúčenia člena disciplinárnej komisie.
K § 194:
Ustanovenie odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré je disciplinárne konanie neprípustné, čo znamená, že disciplinárne konanie v uvedených prípadoch nemožno začať a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.
V odseku 2 je upravená výnimka z neprípustnosti disciplinárneho konania. Túto výnimku môže uplatniť iba prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, svojím vyhlásením, že na prejednaní vecí trvá. Musí tak urobiť v zákonom ustanovenej lehote a len v prípadoch ustanovených zákonom. Takéto oprávnenie sa mu nepriznáva vo vzťahu k dôvodu neprípustnosti disciplinárneho konania uvedeného v odseku 1 písm. c), pri ktorom zaniká príslušnosť disciplinárnej komisie na konanie a vo vzťahu k dôvodom uvedeným v odseku 1 písm. d) a e), ktoré sú neodstrániteľnou podmienkou konania.
K $ 195:
Uvedené ustanovenie zaručuje prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, právo na obhajobu s tým, že jeho obhajcom môže byť nielen advokát, ale aj iný prokurátor so zreteľom na predpoklad, že v niektorých prípadoch môže prokurátor znalý problematiky prokuratúry lepšie obhajovať práva obvineného prokurátora. Samozrejme, nevylučuje sa ani právo prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, aby sa obhajoval sám.
K § 196:
Disciplinárne konanie možno v zásade začať iba návrh subjektu oprávneného podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 197). Výnimkou z tejto zásady je odovzdanie alebo postúpenie veci disciplinárnej komisii orgánom činným v trestnom konaní podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
V odseku 2 je presne vymedzený okamih začatia disciplinárneho konania so zreteľom na ustanovenie § 197 ods. 3 a § 198 ods. 1.
K § 197:
Ustanovenie odseku 1 vymedzuje subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Vzhľadom na postavenie generálneho prokurátora v hierarchii sústavy prokuratúry sa navrhuje, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi. U ostatných navrhovateľov sa vymedzuje okruh prokurátorov, proti ktorým môžu podať takýto návrh.
V odseku 2 sú vymedzené náležitosti návrhu na začatie disciplinárneho konania.
V odseku 3 je ustanovená subjektívna a objektívna lehota na podanie návrhu na začatie konania.
K § 198:
V záujme zabezpečenia právnej istoty a konania bez zbytočných prieťahov sa v odseku 1 ustanovuje prekážka disciplinárneho konania, a to uplynutie jedného roka od spáchania disciplinárneho previnenia, priestupku či iného správneho deliktu alebo od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za ten istý skutok. V súvislosti s uvedeným pozri § 202, ktorý upravuje prerušenie disciplinárneho konania. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia lehoty ustanovené týmto zákonom neplynú, ak je disciplinárne konanie prerušené. Tieto lehoty začínajú znovu plynúť až vtedy, ak sa v konaní pokračuje.
V odseku 2 sa ustanovuje ďalšia prekážka disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie proti prokurátorovi za spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) a d) a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý spáchal proti blízkej osobe, nemožno začať bez súhlasu poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.
K § 199:
Prokurátor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, musí byť o jeho začatí upovedomený predsedom disciplinárnej komisie. Ustanovuje sa spôsob tohto upovedomenia, jeho náležitosti a spôsob doručenia jednak prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie a jednak subjektom, ktorí vzhľadom na svoje oprávnenia vo vzťahu k obvinenému prokurátorovi musia mať vedomosť o začatí disciplinárneho konania.
K § 200:
Účelom tohto ustanovenia je umožniť prípravu podkladov pre rozhodnutie disciplinárnej komisie. Dôkazy zistené v rámci predbežného vyšetrovania však musia byť vykonané na ústnom pojednávaní disciplinárnej komisie, inak na ne nemožno prihliadať pri rozhodovaní .
K § 201:
Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré disciplinárna komisia konanie zastaví bez toho, aby bolo potrebné konať vo veci ústne pojednávanie.
K § 202:
Prerušiť disciplinárne konanie možno iba v dvoch prípadoch, a to, ak sa disciplinárna komisia domnieva, že skutočnosti, ktoré sa kladú prokurátorovi za vinu, nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin alebo ak sa disciplinárna komisia dozvie, že proti prokurátorovi sa začalo trestné stíhanie pre skutok, pre ktorý sa začalo disciplinárne konanie.
Prerušenie môže trvať len do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní.
V odseku 3 je upravené plynutie lehôt ustanovených zákonom počas prerušenia disciplinárneho konania.
K § 203 až 207:
Tieto ustanovenia upravujú postup pri ústnom pojednávaní pred disciplinárnou komisiou. Určujú sa osoby, ktoré sa musia zúčastniť takého pojednávania a tiež okolnosti, za ktorých je možné konať v neprítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, ako aj dalšie podrobnosti o ústnom pojednávaní. Zachováva sa právo prokurátora odoprieť výpoveď, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, mať posledné slovo. Upravuje sa aj problematika hlasovania disciplinárnej komisie a povinnosť vyhotoviť zápisnicu o ústnom pojednávaní a o porade disciplinárnej komisie.
K § 208 až 210:
Navrhované ustanovenia upravujú rozhodovanie disciplinárnej komisie - rozhodnutie o veci samej (§ 208), zastavenie disciplinárneho konania (§ 209) a doručovanie rozhodnutia (§ 210).
Ak disciplinárna komisia rozhodne, že prokurátor je vinný, uloží mu disciplinárne opatrenie a podía povahy veci aj povinnosť nahradiť škodu.
Ak disciplinárna komisia dospeje k záveru, že prokurátor sa nedopustil disciplinárneho previnenia, priestupku či iného správneho deliktu alebo ak dospeje k záveru, že mu vinu nemožno preukázať, prokurátora oslobodí.
Meritórne rozhodnutie disciplinárnej komisie musí byť vyhlásené na ústnom pojednávaní.
K § 211 a 212:
Ustanovenie § 211 upravuje problematiku odvolacieho konania.
Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, je oprávnený podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote opravný prostriedok, ktorým je odvolanie. Podanie odvolania má suspenzívny i devolutívny účinok. Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie môže podať aj navrhovateí a tiež poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník.
0 odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia, ktorej zloženie, kreovanie a schopnosť uznášania upravuje § 212.
Proti rozhodnutiu odvolacej disciplinárnej komisie nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je však preskúmateíné súdom podlá ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve.
K § 213:
0 obnovu disciplinárneho konania môže požiadať v zákonom ustanovenej trojročnej lehote prokurátor. Na povolenie obnovy konania a na obnovu konania sa primerane vzťahujú ustanovenia Trestného poriadku (pozri § 216).
K § 214:
Toto ustanovenie upravuje problematiku, ktorá súvisí s výkonom rozhodnutia disciplinárnej komisie. Ustanovuje sa okruh subjektov, ktoré sú povinné vykonať opatrenia potrebné na výkon (realizáciu) disciplinárneho opatrenia, a to so zretelom na ich právomoci ustanovené zákonom.
Výnos pokút za spáchanie priestupku či iného správneho deliktu je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Ak prokurátor dobrovoíne nesplní povinnosť nahradiť škodu, o ktorej právoplatne rozhodla disciplinárna komisia, možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podlá ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je treba považovať za vykonatelné rozhodnutie podlá § 274 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, ktorého súdny výkon pripúšťa zákon.
K § 215
Ustanovujú sa podmienky zahladenia disciplinárneho postihu, a to uplynutie jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie za predpokladu, že bolo vykonané disciplinárne opatrenie. Ak tomu tak nie je, disciplinárny postih sa zahladí až vykonaním disciplinárneho opatrenia alebo až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti (pozri § 214 ods. 3). Zahladenie disciplinárneho postihu znamená, že na odsúdeného prokurátora sa hladí, akoby nebol disciplinárne potrestaný.
K § 216
V tomto ustanovení sa zakotvuje na disciplinárne konanie proti prokurátorom subsidiárna pôsobnosť Trestného poriadku, pretože v tomto návrhu zákona nemožno upraviť podrobne všetky otázky súvisiace s disciplinárnym konaním.
K § 217
Navrhované ustanovenie rešpektuje zákaz spätnej pôsobnosti prísnejších ustanovení zákona. Ide o prechodné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na disciplinárne konania, ktoré začali skôr, než tento zákon nadobudne účinnosť a na disciplinárne previnenia, priestupky a iné správne delikty spáchané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy disciplinárneho konania sa systematiky zaradujú priamo do jedenástej hlavy.
K § 218:
Dvanásta hlava druhej časti navrhovaného zákona upravuje samosprávu prokurátorov s prihliadnutím najmä na bod 6 písm. g) Štandardov profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, podlá ktorého prokurátori majú právo vytvárať profesijné združenia a združovať sa v nich alebo v iných organizáciách s cieíom zastávať svoje záujmy, ďalej sa vzdelávať a chrániť svoje postavenie. Navrhovaná právna úprava je v súlade aj s bodom 7 a 24 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s pácha- telmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a najmä s bodom 9 týchto pravidiel, podlá ktorého prokurátori majú mať slobodu vo vytváraní a vstupovaní do profesionálnych združení alebo iných organizácií, aby mohli predstavovať svoje záujmy, zdokonalovať svoj odborný výcvik a chrániť svoje postavenie.
Prijatie ustanovenia § 218 umožní zriadiť orgány samosprávy prokurátorov, ktorých úlohou je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov a vytvoriť podmienky pre činnosť orgánov samosprávy.
K § 219:
Navrhované ustanovenie vymedzuje postavenie jednotlivých zhromaždení prokurátorov a jednotlivých prokurátorských rád tým, že ich ustanovuje za predstaviteľov samosprávy prokurátorov. Prokurátorské rady sú orgány volené príslušným zhromaždením prokurátorov. Ich koordinačným orgánom je Rada prokurátorov Slovenskej republiky (legislatívna skratka je uvedené v § 9 ods. 2).
K § 220:
Navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť, ktorí prokurátori tvoria príslušné zhromaždenie prokurátorov. V rezorte prokuratúry by tak malo pôsobiť. 10 zhromaždení prokurátorov, na generálnej prokuratúre, na 8 krajských prokuratúrach a na vyššej vojenskej prokuratúre. Zhromaždenia prokurátorov krajských prokuratúr budú tvoriť okrem prokurátorov príslušnej krajskej prokuratúry aj prokurátori okresných prokuratúr v jej územnom obvode. Rovnaká zásada sa uplatňuje vo vzťahu k zhromaždeniu prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry, ktoré budú tvoriť nielen prokurátori vyššej vojenskej prokuratúry, ale aj prokurátori všetkých vojenských obvodných prokuratúr.
K § 221 a 222:
V § 221 sa ustanovuje jednotný spôsob kreovania všetkých prokurátorských rád, počet členov prokurátorskej rady, ich funkčné obdobie, ako aj spôsob zániku členstva v prokurátorskej rade pred uplynutím funkčného obdobia.
V § 222 je vymedzená pôsobnosť prokurátorských rád.
K § 223 a 224:
Rada prokurátorov Slovenskej republiky je koordinačným orgánom všetkých desiatich prokurátorských rád. V ustanovení § 223 sa navrhuje, aby tento orgán tvorili predsedovia jednotlivých prokurátorských rád. Predpokladá sa, že takéto riešenie prispeje k efektívnemu výkonu pôsobnosti nielen tohto orgánu, ale aj ostatných orgánov samosprávy prokurátorov.
V ustanovení § 224 je vymedzená pôsobnosť Rady prokurátorov Slovenskej republiky.
K § 225 až 227:
Navrhované ustanovenia upravujú spôsob zvolávania a vedenia zhromaždenia prokurátorov, prokurátorských rád a Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ako aj podmienky pre schopnosť uznášania sa týchto orgánov s tým, že podrobnosti o spôsobe rokovania upraví rokovací poriadok.
K § 228:
V tretej časti navrhovaného zákona je samostatne upravený služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, počas ktorého bude právny čakateľ prokuratúry vykonávať prípravnú prax, účelom ktorej je jeho odborná príprava na výkon funkcie prokurátora (§ 243 ods. 1).
K § 229 a 230:
Navrhované ustanovenia vymedzujú služobný úrad právnych čakateľov prokuratúry, ich pôsobnosť a ich štatutárny orgán.
K § 231 až 233:
Predpokladom pre vznik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry je vymenovanie do tejto funkcie generálnym prokurátorom a zloženie sľubu. Ustavenie § 231 ods. 2 jednoznačne vymedzuje podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry, ktoré sa oproti platnému právnemu stavu v podstate nemenia. Tieto podmienky kôrelujú s podmienkami ustanovenými na vymenovanie za prokurátora uvedenými v § 6 ods. 2 s prihliadnutím na požiadavky vyjadrené v Pravidlách o úlohe prokurátorov prijatých na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), podľa ktorých osoby vybrané pre úrad prokurátorov musia byť bezúhonnými a schopnými jedincami so zodpovedajúcou prípravou a kvalifikáciou a musia mať zodpovedajúce vzdelanie a prípravu.
Náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry sú vymedzené priamo zákonom v súlade so Smernicou rady Európskych spoločenstiev 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 (pozri tabuľku zhody).
Zákaz členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí neplatí pre právneho čakateľa prokuratúry vzhľadom na úpravu čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky. To však neznamená, že môže vyvíjať politickú činnosť (§ 241 ods. 3). Medzi základné povinnosti právneho čakateľa prokuratúry patrí nestranný a politicky neutrálny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry [§ 241 ods. 1 písm. e)].
Vzhľadom na to, že do sústavy orgánov tvoriacich prokuratúru patria aj vojenské prokuratúry, ktoré sa podieľajú aj na plnení úloh a činnosti Armády Slovenskej republiky, sa ustanovujú osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať naviac oproti podmienkam ustanoveným v § 231 každý právny čakateľ vojenskej prokuratúry. V zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe vyčleňuje profesionálneho vojaka na plnenie úloh prokuratúry minister obrany po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Vymenovaním do tejto funkcie nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.
K § 234:
Uvedené ustanovenie upravuje postup pri vyhlasovaní výberového konania na miesto právneho čakateľa prokuratúry, lehotu na vyhlásenie výberového konania, kritériá tohto konania, zloženie výberovej komisie, zhodnotenie a vyhlasovanie výsledkov výberového konania.
K § 235
V zásade služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry skončí jeho vymenovaním do funkcie prokurátora, na základe ktorého vzniká služobný pomer prokurátora.
V odseku 2 sú uvedené právne skutočnosti, na základe ktorých zanikne služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry pred vymenovaním do funkcie prokurátora.
K § 236:
Navrhovaná právna úprava taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré musí byť právny čakateľ z funkcie odvolaný (odsek 2) alebo pre ktoré môže byť z funkcie odvolaný (odsek 3), ako aj okamih, kedy odvolanie nadobúda právne účinky.
0 odvolaní právneho čakateľa prokuratúry môže rozhodnúť len generálny prokurátor.
K § 237
Navrhovaná úprava vzdania sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry upravuje možnosť zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry na základe osobného rozhodnutia právneho čakateľa prokuratúry, pričom sa ustanovuje, že služobný pomer zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi. Takáto lehota zániku funkcie je bežná v pracovnoprávnych i služobných vzťahoch.
Pri zániku služobného pomeru právneho čakateľa vojenskej prokuratúry sa v súlade s ustanovením § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. nekončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.
K § 238:
Navrhované ustanovenie upravuje inštitút neplatnosti zániku služobného pomeru právneho čakateía prokuratúry.
Navrhuje sa, aby neplatnosť zániku služobného pomeru právneho čakateía prokuratúry nastala - zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry priamo zo zákona - rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry sa zrušuje, ak súd zruší právoplatné rozhodnutie súdu o odsúdení právneho čakateía prokuratúry za spáchanie úmyselného trestného činu alebo právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o zbavení právneho čakateía prokuratúry funkcie právneho čakateía prokuratúry, pretože prestane existovať právna skutočnosť, ktorá podmienila vydanie rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry (odsek 1),
- zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry súdom - na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry podanej právnym čakateíom prokuratúry za podmienok uvedených v § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku (odsek 2).
Právne následky neplatnosti zániku služobného pomeru právneho čakateía prokuratúry upravuje odsek 3.
K § 239:
2 dôvodu zabezpečenia právnej istoty sa v tomto ustanovení zakotvuje oprávnenie právneho čakateía prokuratúry požiadať služobný úrad o vydanie potvrdenia o služobnom pomere, jeho trvaní, záväzkoch, vykonaných zrážkach z platu, prípadne iných skutočnostiach a povinnosť služobného úradu vystaviť takéto potvrdenie v deň skončenia služobného pomeru.
K § 240 a 242:
Navrhované ustanovenia zakotvujú základné práva a základné povinnosti právneho čakateía prokuratúry. Pri ich navrhovaní sa prihliadalo na postavenie a úlohy právneho čakateía prokuratúry so zreteíom na skutočnosť, že právny čakateí prokuratúry sa výkonom svojej funkcie pripravuje na výkon funkcie prokurátora.
Rovnako ako prokurátor je aj právny čakateí prokuratúry povinný deklarovať majetkové pomery a preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku podľa pravidiel uvedených v § 28.
Porušenie týchto povinností bude zakladať disciplinárnu zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry.
Zavedenie inštitútu osobitného majetkového priznania právnych čakateľov prokuratúry by mohlo byt jednou z ciest pri potláčaní a odhaľovaní korupcie a klientelizmu.
K § 243:
Ustanovenie § 243 vymedzuje účel prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry a spôsob výkonu tejto praxe so zreteľom na skutočnosť, že počas doby prípravnej praxe musí získať také skúsenosti, návyky a odborné vedomosti, ktoré sú potrebné nielen pre úspešné zloženie prokurátorskej skúšky, ale predovšetkým pre výkon funkcie prokurátora. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť oboznámiť sa aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej výchovy a ústavnej výchovy a tiež povinnosť zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní.
S prihliadnutím na skutočnosť, že právnym čakateľom prokuratúry môže byť iba osoba s úspešne ukončeným právnickým vzdelaním, navrhuje sa umožniť právnemu čakateľovi prokuratúry vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanoví úprava generálneho prokurátora uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v súčasnosti opatrenie generálneho prokurátora uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 51/1997 Z.z.).
K S 244:
V odseku 1 sa ustanovuje dĺžka prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry na tri roky. Tu treba poznamenať, že táto prípravná prax so zreteľom na jej účel je o jeden rok dlhšia ako prípravná štátna služba v navrhovanom zákone o štátnej službe. V odôvodnených prípadoch môže prípravnú prax skrátiť generálny prokurátor, nie však na dobu kratšiu ako je prípravná štátna služba (dva roky).
V odseku 2 sa uvádzajú doby, ktoré sa započítavajú do prípravnej praxe, v odseku 4 doby, ktoré sa môžu započítať do prípravnej praxe a v odseku 5 doby, ktoré sa nemôžu započítať do prípravnej praxe, v odseku 3 sa vymedzujú doby, ktoré sa posudzujú ako doba výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
Prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry skončí úspešným vykonaním prokurátorskej skúšky. Na jej vykonanie v posledných troch mesiacoch prípravnej služby má právny čakateľ prokuratúry právny nárok.
K § 245:
Prvýkrát sa do zákonnej úpravy premieta právna úprava problematiky hodnotenia právneho čakateía prokuratúry- Doposiaľ sa hodnotenie právneho čakateía prokuratúry riadilo príkazom generálneho prokurátora.
Navrhované ustanovenie upravuje inštitút priebežného hodnotenia (dvakrát v kalendárnom roku) a inštitút záverečného hodnotenia. Ustanovuje subjekt oprávnený na hodnotenie, právne skutočnosti, z ktorých sa musí vychádzať pri vypracovaní hodnotenia, obsah hodnotenia a oprávnenie právneho čakateía prokuratúry vyjadriť sa písomne k záverečnému hodnoteniu. K záverečnému hodnoteniu je povinná vyjadriť sa aj príslušná prokurátorská rada.
K § 246:
Navrhované ustanovenie vymedzuje účel prokurátorskej skúšky so zreteíom na skutočnosť, že prokurátorská skúška je jedným z predpokladov pre vymenovanie do funkcie prokurátora, formy a obsah prokurátorskej skúšky, termín konania prokurátorskej skúšky a právo právneho čakateía na poskytnutie služobného voína s náhradou platu v rozsahu štyroch týždňov na prípravu a vykonanie tejto skúšky.
Doposiaí sa priebeh prokurátorských skúšok riadi iba interným predpisom.
K § 247:
Prokurátorská skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Navrhované ustanovenie upravuje jej zloženie, spôsob kreovania, funkčné obdobie, schopnosť uznášania, druh výroku rozhodnutia skúšobnej komisie a povinnosť predsedu komisie oznámiť výsledok prokurátorskej skúšky generálnemu prokurátorovi. Na prokuratúre sa zriaďuje viacero skúšobných komisií.
K § 248:
Po úspešnom vykonaní prokurátorskej skúšky generálny prokurátor vymenuje právneho čakateía prokuratúry do funkcie prokurátora prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom úspešne vykonal prokurátorskú skúšku. V prípade, že ešte nedovŕšil vek 25 rokov, generálny prokurátor ho vymenuje až ku dňu dovŕšenia tohto veku. Táto veková hranica je podmienkou na vymenovanie za prokurátora.
Právny čakateí, ktorý nezloží prokurátorskú skúšku, má právo na jej opakované vykonanie, ak o to písomne požiada generálneho prokurátora. V záujme zachovania objektivity opakovanú skúšku musí vykonať pred inou skúšobnou komisiou. Ak však znovu prokurátorskú skúšku nezloží, musí byť z funkcie právneho čakateía prokuratúry odvolaný podía § 236 ods. 2 písm. f).
K § 249 až 251:
S cieľom predísť interpretačným problémom v aplikačnej praxi sa navrhuje ustanoviť, ktorý zákon sa vzťahuje
- na odmeňovanie právneho čakatela prokuratúry a právneho čakateľa vojenskej prokuratúry,
- na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakatela prokuratúry a právneho čakatela vojenskej prokuratúry,
- na právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru právneho ča- kateía prokuratúry, ktoré nie sú upravené týmto zákonom.
Pri navrhovaní tejto právnej úpravy sa prihliadalo na skutočnosť, že na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa bude vzťahovať zákon o štátnej službe, len čo nadobudne účinnosť. Dovtedy sa na tieto právne vzťahy bude vzťahovať Zákonník práce a pokiaľ ide o ich platové pomery, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1964 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia vojenských predpisov, ktoré sa vzťahujú na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry ako na vojaka vyčleneného na plnenie úloh prokuratúry.
S prihliadnutím na špecifiká prokuratúry sa bude na disciplinárnu zodpovednosť právnych čakateľov prokuratúry vzťahovať tento zákon.
K § 252:
Navrhované ustanovenie vymedzuje činnosť odborových orgánov na prokuratúre a povinnosti služobných úradov prokuratúry vo vzťahu k odborovým orgánom.
K § 253:
Návrh zakotvuje interpretačné pravidlá pre posudzovanie premlčania a preklúzie. Plynutie času je mimoriadne významná právna skutočnosť, ktorá má vplyv na práva a povinností vyplývajúce zo služobného pomeru prokurátora.
Uplynutie premlčacej lehoty má za následok vznik nového práva na strane povinného, a to právo vzniesť námietku premlčania. Vznesením námietky premlčania sa právo oprávneného oslabuje a mení svoj charakter. Stáva sa naturálnou obligáciou, čo má za následok, že súd, ktorý rozhoduje o uplatnenom nároku, tento nárok nemôže priznať. Ak však povinný (dlžník) dobrovoľne splní premlčaný dlh, na strane jeho prijímateľa nevznikne bezdôvodné obohatenie, a preto splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva (oprávneného) veriteľa; stačí, ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a (povinný) dlžník vzniesol námietku premlčania. Povinný (dlžník) sa nemôže dopredu vzdať uplatnenia námietky premlčania, išlo by o neplatný právny úkon. Až keď došlo k premlčaniu práva, môže sa povinný (dlžník) následkov premlčania vzdať, napríklad tým, že premlčané právo splní alebo neuplatní námietku premlčania, premlčaný dlh písomne uzná čo do dôvodu a výšky a pod.
Uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty zaniká právo oprávnenej osoby (veriteľa), ak ho neuplatnila v zákonom ustanovenej lehote. Preklúziu (odsek 4) treba odlišovať od premlčania, pri ktorom uplynutím premlčacej lehoty právo (pohľadávka) naďalej trvá, zaniká len nárok veriteľa na jeho uplatnenie, ak sa dlžník premlčania dovolá. K zániku práva preto, že sa neuplatnilo v určenej lehote, dochádza len v prípadoch ustanovených zákonom. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti, teda aj vtedy, ak účastník konania uplynutie prekluzívnej lehoty nenamietne.
Osobitnosť vzťahov upravených predkladaným zákonom vyžaduje zvýraznenie predmetných inštitútov ako významných záruk právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Riadne pokračovanie v začatom konaní treba posudzovať prísne individuálne so zretelom na všetky okolnosti konkrétnej právnej situácie.
K $ 254:
V súlade so všeobecnejšími právnymi úpravami upravujú sa lehoty na uplatnenie práv. Spoločne s interpretačnými pravidlami uvedeným v § 253 vzniká tak zreteľný rámec pre uplatňovanie práv a nárokov, tak po stránke obsahovej, ako aj formálnoprávnej, pričom jednotlivé konštituované lehoty konvenujú s inými obdobnými právnymi úpravami s tým, že výlučnosť pôsobnosti návrhu zákona na ním upravované vzťahy súčasne determinuje práve takéto osobitné zvýraznenie.
Navrhovaná zákonná úprava rozlišuje lehoty subjektívne a objektívne. Rozlišovanie týchto lehôt má význam pre posúdenie, či nedošlo k zániku nároku alebo práva uplynutím času. Uvedené lehoty sa odlišujú svojou dĺžkou (objektívna lehota musí byť vždy dlhšia ako subjektívna) a začiatkom ich plynutia. Objektívna lehota začína plynúť od objektívne danej a zistiteľnej skutočnosti. Subjektívna lehota začína plynúť v závislosti od subjektívnych poznatkov oprávnenej osoby.
K § 255:
S prihliadnutím na právne úpravy bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) a neoprávneného majetkového prospechu (§ 243 Zákonníka práce) návrh zákona rigoróznym spôsobom definuje základné inštitúty a jednoznačne ustanovuje povinnosti v predpokladaných prípadoch bezdôvodného obohatenia. Predmetný návrh bez akýchkoľvek pochybností v použitých pojmoch fixuje pravidlá pre účastníkov právneho vzťahu.
K § 256
S cieľom harmonizovat právnu úpravu obsiahnutú v predkladanom návrhu zákona, ale najmä zabezpečil vymáhateínost práva in- korporujú sa všeobecne používané inštitúty do predmetného návrhu. Zvýšené požiadavky na vykonávanie funkcie prokurátora nachádzajú odozvu aj v prísnejších merítkach pri zabezpečovaní záväzkov (odsek 5). Inštitút ručenia je v danom návrhu len minimálne modifikovaný tak, ako to vyžaduje kontext jednotlivých ustanovení.
K § 257
Kodifikácia zániku práv a povinností v predkladanom návrhu zákona sa zásadne neodlišuje od všeobecných zásad a podmienok pre takéto právne situácie. Navrhovaná právna úprava povedie účastníkov k včasnému a dobrovoľnému splneniu svojich záväzkov, a tým aj k zániku práv a povinností v predpokladaných prípadoch.
K § 258
Ide o osobitné ustanovenie vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi. Je nepochybné, že aj generálny prokurátor je prokurátorom (pozri § 17 ods. 3 platného zákona o prokuratúre a § 7 ods. 3 navrhovaného zákona o prokuratúre). Niektoré právne vzťahy vyplývajúce z funkcie generálneho prokurátora upravujú osobitné zákony, napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (tiež navrhovaný zákon o prokuratúre), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Ostatné pracovnoprávne vzťahy generálneho prokurátora sa spravujú Zákonníkom práce. Prijatím navrhovanej právnej úpravy nastane v pracovnoprávnej oblasti prokurátorov podstatná zmena vzhľadom na navrhovanú už iba subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce (§ 259). Preto jé nevyhnutné ustanoviť, že tento zákon sa vťahuje aj na generálneho prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
K § 259:
Navrhuje sa ustanoviť subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce na právne vzťahy, ktoré súvisia s právnymi vzťahmi upravenými týmto zákonom (napr. doručovanie, počítanie času). Právna úprava uvedená v tomto zákone a tiež v zákone o štátnej službe po nadobudnutí jeho účinnosti a zákone bude mať vždy prednosť pred použitím Zákonníka práce.
K § 260:
Prokurátor povolaný na výkon povinnej vojenskej služby nemá postavenie prokurátora vojenskej prokuratúry, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 7. Zákon preto umožňuje výnimku v tom smere, že minister obrany môže svojím rozhodnutím poveriť prokurátora výkonom funkcie, ktorú inak vykonáva prokurátor vojenskej prokuratúry .
Rovnakú možnosť má minister obrany aj vo vzťahu k právnym čakateľom prokuratúry.
K § 261 až 264:
Ide o prechodné ustanovenia týkajúce sa doterajšieho postavenia prokurátorov, vedúcich prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ako aj právnych vzťahov vyplývajúcich z ich funkcie, ktoré sú riešené v súlade s ústavnou zásadou právnej istoty.
Rovnako prechodný charakter má ustanovenie § 264, ktoré súvisí so zriadením orgánov samosprávy prokurátorov.
K § 265:
Navrhovaná právna úprava pokrýva doterajšiu zákonnú úpravu odmeňovania prokurátorov a zákonnú úpravu kárnej zodpovednosti prokurátorov. Preto sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2003 (pozri odôvodnenie k čl. IV) a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov s účinnosťou od 1. mája 2001.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje nielen právne vzťahy vyplývajúce z výkonu funkcie prokurátora, ale aj postavenie, pôsobnosť, organizáciu a riadenie prokuratúry, postavenie generálneho prokurátora a predpoklady pre vznik a zánik jeho funkcie, sa navrhuje zrušiť novou navrhovanou právnou úpravou zákona o prokuratúre, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. mája ra 2001.
K Či. II:
Navrhuje sa novelizovať § 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 66/1994 z.z. o platových pomerov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zrušiť ustanovenie § 16 tohto zákona.
Novelizáciou § 1 dôjde k doriešeniu platových náležitostí
generálneho prokurátora tak, aby nemohla nastať situácia, že plat generálneho prokurátora je nižší ako plat niektorých prokurátorov.Účelom vypustenia § 16 zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. je zabrániť kolízii medzi dvomi právnymi normami rovnakej právnej sily. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. sa ruší ako celok až s účinnosťou od 1. januára 2003, kým ustanovenie § 131 (príplatok k nemocenskému) by malo nadobudnúť účinnosť už 1. mája 2001. (Podlá § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. prokurátorovi patrí v čase, keď nevykonáva svoju funkciu pre chorobu, základný plat - maximálne 30 kalendárnych dní počas každého kalendárneho roka).
K ČI. III:
S cieíom zakotviť rovnaký právny režim odchodného u sudcov a prokurátorov sa navrhuje novelizácia § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
K ČI. IV:
Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol v zásade účinnosť spolu so zákonom o prokuratúre, teda 1. mája 2001. Vzhladom na finančný dosah navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet sa navrhuje, aby - ustanovenia § 25 ods. 2, § 79, § 84, § 132 a 133 nadobudli
účinnosť 1. januára 2002,
- ustanovenia § 92 až 124 a § 265 prvý bod nadobudli účinnosť 1. januára 2003.
republiky
V Bratislave 10. januára 2001
Milan H a n z e 1
generálny prokurátor Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu