Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	28.04.2001
Účinnosť od:	01.01.2019
Účinnosť do:	31.08.2019

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Štátne orgány, Prokuratúra

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST45 JUD261 DS26 EU PP2 ČL3

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 154/2001 účinný od 01.01.2019 do 31.08.2019

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 154/2001 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 177/2018

Legislatívny proces k zákonu 177/2018
Legislatívny proces k zákonu 154/2001

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Charakter predkladaného materiálu	* Materiál nelegislatívnej povahy
	S Materiál legislatívnej povahy
	* Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK	Začiatok: 20.12.2017 Ukončenie: 29.12.2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*	január 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*	február 2018

2. Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

4. Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

5. Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? S Áno * Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy	* Pozitívne	* Žiadne	S Negatívne
	* Áno	S Nie	* Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP	S Pozitívne	* Žiadne	* Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP	* Pozitívne	* Žiadne	* Negatívne
Sociálne vplyvy	* Pozitívne	S Žiadne	* Negatívne
Vplyvy na životné prostredie	* Pozitívne	S Žiadne	* Negatívne
Vplyvy na informatizáciu	S Pozitívne	* Žiadne	* Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe	S Pozitívne	* Žiadne	* Negatívne
	* Pozitívne	* Žiadne	S Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

12. Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy	Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	2018	2019	2020	2021
Príjmy verejnej správy celkom	-2 512 651	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303
Všeobecná pokladničná správa	-2 512 651	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
Rozpočtové prostriedky	-2 512 651	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303
EÚ zdroje	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Výdavky verejnej správy celkom	1 803 813,25	-2 758 815,09	-2 758 815,09	-2 758 815,09
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov	2 320 008	48 672	48 672	48 672
Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO	318 297,6	68 697,6	68 697,6	68 697,6
Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN	171 600	0	0	0
Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM	240 000	0	0	0
Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky	192 000	0	0	0
Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa	-1 438 092,35	-2 876 184,69	-2 876 184,69	-2 876 184,69
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	1 803 813,25	-2 758 815,09	-2 758 815,09	-2 758 815,09
Rozpočtové prostriedky	1 803 813,25	-2 758 815,09	-2 758 815,09	-2 758 815,09
EÚ zdroje	0	0	0	0
spolufinancovanie	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na počet zamestnancov	5	4	4	4
*- vplyv na ŠR*	5	4	4	4
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na mzdové výdavky	0	121 680	97 344	97 344
*- vplyv na ŠR*	0	121 680	97 344	97 344
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Financovanie zabezpečené v rozpočte	0	0	0	0
Iné ako rozpočtové zdroje	0	0	0	0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora	1 803 813,25	-2 758 815,09	-2 758 815,09	-2 758 815,09
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov	2 320 008	48 672	48 672	48 672
Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO	318 297,6	68 697,6	68 697,6	68 697,6
Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN	171 600	0	0	0
Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM	240 000	0	0	0
Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky	192 000	0	0	0
Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa	-1 438 092,35	-2 876 184,69	-2 876 184,69	-2 876 184,69

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít	Odhadované objemy
Objem aktivít	r	r + 1	r + 2	r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom	Rok 2017	Priemerný počet A4	Počet A4 celkom
Výpis z registra trestov	213 379	1	213 379
Výpis z obchodného registra	257 300	3	771 900
Výpis zo živnostenského registra	63 859	2	127 718
Výpis listu vlastníctva	288 470	4	1153880
SPOLU	823 008	9	2 266 877

Správne poplatky nasledovne	Rok 2017	Početnosť	Celkom EUR
Výpis z registra trestov	4 eur	213 379	853 516
Výpis z obchodného registra	6,50 eur	257 300	1 672 450
Výpis zo živnostenského registra	3 eur	63 859	191 577
Výpis listu vlastníctva	8 eur	288 470	2 307 760
SPOLU			5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

Úspory nákladov na tlač výpisov:

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu	Xerox Phaser 4622V_DN
1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4
Cena zariadenia	1 144 EUR
Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch	6
Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4	275 000
Životnosť v stranách A4	cca 1 200 000
Rýchlosť tlače za hodinu v A4	3 720
Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti	0,00114
Cena toneru za 1 stranu A4	0,00877
Cena valec za 1 stranu A4	0,00240
Cena fuser za 1 stranu A4	0,00095
Cena za 1 takt (SLA pre tlačiarenský stroj)	0,00000
Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:	0,01326
2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4
Cena papiera 1 ks A4	0,01056
Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:	0,07560
Ročná úspora celkom	201 434,69 eur

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme	Zamestnanec VS
Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)	9,75 eur
Priemerné trvanie vydania jedného výpisu	20 min.
Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu	3,25 eur
Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov	823 008
Ročná úspora celkom	2 674 750 eur

Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Príjmy (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Daňové príjmy (100)¹	0	0	0	0
Nedaňové príjmy (200)¹	-2 512 651,5	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303
Granty a transfery (300)¹	0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)	0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)	0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom	-2 512 651,5	-5 025 303	-5 025 303	-5 025 303

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	2 320 008	48 672	48 672	48 672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	54 000	36 000	36 000	36 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	19 008	12 672	12 672	12 672
Tovary a služby (630)²	2 247 000	0	0	0
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	2 320 008	48 672	48 672	48 672

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	203 097,6	68 697,6	68 697,6	68 697,6
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	36 000	36 000	36 000	36 000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	12 672	12 672	12 672	12 672
Tovary a služby (630)²	154 425,6	20 025,6	20 025,6	20 025,6
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	115 200	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	115 200	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	318 297,6	68 697,6	68 697,6	68 697,6

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	171 600	0	0	0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	0	0	0	0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	0	0	0	0
Tovary a služby (630)²	171 600	0	0	0
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	171 600	0	0	0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	240 000	0	0	0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	0	0	0	0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	0	0	0	0
Tovary a služby (630)²	240 000	0	0	0
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	240 000	0	0	0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	192 000	0	0	0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	0	0	0	0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	0	0	0	0
Tovary a služby (630)²	192 000	0	0	0
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	192 000	0	0	0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Výdavky (v eurách)	2018	2019	2020	2021	poznámka
Bežné výdavky (600)	-1 438 092,35	-2 876 184,69	-2 876 184,69	-2 876 184,69	Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	-866 619	-1 733 238	-1 733 238	-1 733 238	Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	-470 756	-941 512	-941 512	-941 512	Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)
Tovary a služby (630)²	-100 717,35	-201 434,69	-201 434,69	-201 434,69	Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)
Bežné transfery (640)²	0	0	0	0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²	0	0	0	0
Kapitálové výdavky (700)	0	0	0	0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²	0	0	0	0
Kapitálové transfery (720)²	0	0	0	0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)	0	0	0	0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	-1 438 092,35	-2 876 184,69	-2 876 184,69	-2 876 184,69

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

MZDOVÉ DOPADY

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Zamestnanosť	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
Zamestnanosť	2018	2019	2020	2021	poznámka
Počet zamestnancov celkom	3	2	2	2
z toho vplyv na ŠR	3	2	2	2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)	1500	1500	1500	1500
z toho vplyv na ŠR	1500	1500	1500	1500
Osobné výdavky celkom (v eurách)	73008	48672	48672	48672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	54000	36000	36000	36000
z toho vplyv na ŠR	54000	36000	36000	36000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	19008	12672	12672	12672
z toho vplyv na ŠR	19008	12672	12672	12672

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Zamestnanosť	Vplyv na rozpočet verejnej správy				poznámka
	2018	2019	2020	2021
Počet zamestnancov celkom	2	2	2	2
z toho vplyv na ŠR	2	2	2	2
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)	1500	1500	1500	1500
z toho vplyv na ŠR	1500	1500	1500	1500
Osobné výdavky celkom (v eurách)	48672	48672	48672	48672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)	36000	36000	36000	36000
z toho vplyv na ŠR	36000	36000	36000	36000
Poistné a príspevok do poisťovní (620)	12672	12672	12672	12672
z toho vplyv na ŠR	12672	12672	12672	12672

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...). Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐	iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐	iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒	na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

Právna forma	Počet
Akciové spoločnosti	5 516
Spoločnosti s ručením obmedzeným	193 300
Ostatné obchodné spoločnosti	1 288
Družstvá	1 353
Štátne podniky	15
Príspevkové organizácie	641
Rozpočtové organizácie	6 372
Živnostníci	322 968
Ostatné právne formy	19 625
Spolu subjekty podľa právnej formy	575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Správne poplatky nasledovne	Správne poplatky/ Rok 2017	Početnosť výpisov/ 12 mes.	Celkom EUR
Výpis z registra trestov	4 eur	3 500	-14 000
Výpis z obchodného registra	6,50 eur	257 300	-1 672 450
Výpis zo živnostenského registra	3 eur	63 859	-191 577
Výpis listu vlastníctva	8 eur	86 541	-692 328
SPOLU		411 200	-2 570 355

Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Názov nákladu	Priemerná cena VDP a ODP	Početnosť	Celkom v EUR
Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby	2,2 eur	411 200	- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

Správne poplatky nasledovne	Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.	Početnosť výpisov / podnikatelia	Celkom v EUR
Administratívne náklady za 1 hodinu práce	7,7 eur	411 200	- 3 166 240

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

	Náklady na 1 podnikateľa	Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady	-4,47 eur	-2 570 355
Nepriame finančné náklady	-1,57 eur	- 904 640
Administratívne náklady	-5,5 eur	-3 166 240
*Celkové náklady regulácie*	*-11,54 eur*	*-6 641 235*

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

isvs_5836

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

1. Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2. Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3. Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4. Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne	Rok 2017	Početnosť	Celkom EUR
Výpis z registra trestov	4 eur	209 879	839 516
Výpis z obchodného registra	6,50 eur	0	0
Výpis zo živnostenského registra	3 eur	0	0
Výpis listu vlastníctva	8 eur	201 929	1 615 432
SPOLU		411 808	2 454 948

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Názov nákladu	Priemerná cena VDP a ODP	Početnosť	Celkom v EUR
Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby	2,2 eur	411 808	- 905 977,60

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie priamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:
Získanie jedného výpisu z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či zo živnostenského registra na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 823 008 výpisov a občania tak strávili v priemere 823 008 hodín získavaním týchto výpisov. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto výpisy bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Názov nákladu	Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.	Početnosť výpisov / podnikatelia	Celkom v EUR
Administratívne náklady za 1 hodinu práce	7,7 eur	411 808	- 3 170 921,6

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Občanovi vzniká povinnosť predkladať súhlas a doplňujúce údaje na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnancom verejnej správy za občana na daný účel.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.	Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2.	Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

3.	Problematika návrhu právneho predpisu:
	a) je upravená v práve Európskej únie - primárnom čl. 18, 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení - sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009) 1. legislatívne akty: - 2. nelegislatívne akty: - - sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy) -
	b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.	Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
	a)	lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

	b)	lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

	c)	informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

	d)	informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.	Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
		úplný
6.	Gestor a spolupracujúce rezorty:
		Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

K odseku 1

Pre všetky orgány verejnej moci sa zavádza povinnosť získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely.

K odseku 2

Ustanovuje sa okruh osôb oslobodených od dokladovania listinných podôb výpisov na účel preukazovania skutočností v nich uvedených.

K odseku 3

Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely návrhu zákona, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby uvedené v odseku 2 povinné dokladovať v listinnej podobe.

K odseku 4

Ustanovenie dopĺňa rozsah subjektov o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou.

K odseku 5

Ustanovenie upravuje vyňatie Slovenskej informačnej služby spod režimu návrhu zákona, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

K odseku 6

Technické riešenie ako získavať údaje alebo výpisy z informačných systémov verejnej správy vytvorí Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) v spolupráci so zdrojovými registrami a registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Technické riešenie bude postavené na už existujúcom IS CSRÚ, ktorého správcom je úrad. Orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 budú môcť pomocou integrácie s IS CSRÚ získavať všetky potrebné údaje alebo výpisy priamo do svojich agendových systémov. Pokiaľ orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 nebudú disponovať agendovými informačnými systémami potrebnými pre integráciu alebo nebudú disponovať finančnými prostriedkami pre túto integráciu, vytvorí úrad portál ako novú inštanciu nad IS CSRÚ, ktorý zabezpečí prístup k získavaniu predmetných údajov alebo výpisov pomocou prihlásenia sa elektronickým občianskym preukazom a čítačkou alebo pridelenými prihlasovacími údajmi.

Ustanovenie upravuje prípady ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov.

Za technické dôvodmi resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením do internetovej siete.

Technické dôvody podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 taktiež zahŕňajú situácie, kedy údaje z referenčného registra nebudú úplné a zdrojový register bude obsahovať údaje rozhodujúce pre úradnú činnosť alebo rozhodovanie.

Za bezodkladnosť sa v tomto prípade považuje doba 24 hodín až 5 pracovných dní od zaslania požiadavky na získanie údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Táto doba musí však byť posudzovaná individuálne, nakoľko niektoré dotknuté konania v pôsobnosti orgánov verejnej moci predpokladajú aj trojdňovú lehotu na rozhodnutie alebo právny úkon.

V uvedených prípadoch sú subjekty uvedené v odseku 1 a 4 oprávnené požadovať od osôb podľa odseku 2 doloženie listín na účel preukázania skutočností v nich obsiahnutých. Ustanovenie stanovuje i podmienku aktuálnosti listinných výpisov zo zdrojových registrov, ktoré nesmú byť staršie ako 30 dní aby bola v prípade technických príčin zabezpečená akceptovateľná aktuálnosť údajov a skutočností v nich obsiahnutých.

K Čl. II

Navrhované doplnenie ustanovenia ustanovuje okruh údajov a výpisov z informačných systémov verejnej správy okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, za všeobecne známe skutočnosti, ktoré sú použiteľné na právne účely ako podklad rozhodnutia správneho orgánu a ktoré účastníci konania a zúčastnené osoby nemusia preukazovať dokladmi.

K čl. III

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prekladania výpisu z registra trestov ako obligatórnu náležitosť na ustanovenie za odborne spôsobilú osobu na zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. IV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z registra trestov ako obligatórnu prílohu žiadosti o vydanie alebo zmenu banského oprávnenia. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup akým orgán získa výpis z registra trestov.

K Čl. V

K bodom 1 až 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z obchodného registra účastníkom dražby.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako súčasť prihlášky. Účastník poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým orgán získa výpis z registra trestov.

K Čl. VII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. VIII

Vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a ďalších skutočností a listín, ktoré sú skutočnosťami obsiahnutými v registri právnických osôb.

K Čl. IX

K bodom 1 a 2

K Čl. X

K bodu 1

Podľa § 5 ods. 3 živnostenského zákona fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Preto je potrebné výslovne uviesť povinnosť splnenia podmienky bezúhonnosti aj pre zahraničnú osobu, ktorá je právnickou osobou

K bodom 2 až 4

Ide o nadviazanie na úpravu urobenú v predchádzajúcom bode, z ktorej vyplýva povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu.

K Čl. XI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa možnosť voľby predloženia výpisu z registra trestov ako prílohu žiadosti o zapísanie do Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo poskytnutia údajov na účel zabezpečenia výpisu z registra trestov komorou. Žiadateľ v žiadosti o zápis do komory poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým komora získa výpis z registra trestov.

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým komora získa odpis registra trestov.

K Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Vypúšťa sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť občanom, resp. spracovateľom. Túto skutočnosť zisťuje Národná banka Slovenska. Zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazu 2a).

K bodom 4 až 6

Dopĺňajú sa náležitosti, ktorými Národná banka Slovenska overuje totožnosť osôb a spôsob, akým spôsobom s nimi môže nakladať.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava na základe doplnenia odseku 2 v § 34a novelizačným bodom 3.

K bodu 8

Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje vykonať zmeny, na základe ktorých by účastníci konaní, najmä pri tzv. povoľovacích konaniach a v konaniach o zmenách alebo o udelení predchádzajúcich súhlasov nemuseli predkladať Národnej banke Slovenska výpisy z uvedených registrov v materiálnej podobe (okrem prvého razu), a Národná banka Slovenska by si všetky takéto potrebné podklady podľa aktuálneho stavu (aj v prípade pozmeneného stavu) mala sama zadovážiť, alebo preveriť potrebné údaje alebo skutočnosti, prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť pre žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a nahrádza sa povinnosťou poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa sleduje zabezpečenie možnosti poskytnutia súčinnosti a požadovaných informácií v konaní o udelenie štátneho občianstva ostatnými orgány verejnej moci, právnickými a fyzickými osobami buď v listinnej podobe (v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zákona) alebo elektronickej podobe.

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti predkladania výpisu z registra trestov pre uchádzačov na prijatie za dobrovoľného strážcu poriadku. Na tento účel preukázania bezúhonnosti uchádzač poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o postup, akým obec získa výpis z registra trestov.

K Čl. XVI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa taxatívne ustanovujú dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na zápis do registra spoločenstiev a explicitne sa dopĺňa povinnosť príslušného správneho orgánu použiť predložené údaje na získanie výpisu z listu vlastníctva, resp. výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 5

Upravuje sa spôsob preukazovania bezúhonnosti a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K Čl. XVII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti uchádzača na výkonného riaditeľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhuje sa aby uchádzač na pozíciu výkonného riaditeľa poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým stredisko získa výpis z registra trestov.

K Čl. XVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o poskytnutie jednorázovej finančnej výpomoci predkladať obci ako prílohu žiadosti list vlastníctva alebo jeho kópiu. Ponecháva sa dokladovanie užívacieho práva k obydliu ak žiadateľ nie je vlastníkom obydlia.

K Čl. XIX

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa definuje dôveryhodnosť osoby, spôsob, akým sa preukazuje. Upravuje sa postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov ak sa jedná o občana Slovenskej republiky. Zároveň sa stanovuje postup dokladovania bezúhonnosti cudzincov.

K Čl. XX

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov.

K Čl. XXI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby správca poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. XXII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby riaditeľ poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. XXIII

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa o prijatie. Na tento účel poskytne žiadateľ v prijímacom konaní údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Spod režimu sa pre špecifickosť činností súvisiacich s plnením úloh príslušníka spravodajskej služby navrhuje vyňať Slovenskú informačnú službu.

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 3

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Na tento účel poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 2a.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby dokladovať výpis z obchodného registra.

K Čl. XXV

K bodu 1

Cieľom doplnenia ustanovenia je úprava postupu pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom žiadateľa. Na tento účel poskytnú ministerstvu tieto osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami výpis z obchodného registra. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z listu vlastníctva, pokiaľ osoba vykonáva činnosť v priestoroch, ktorých je vlastníkom. Ponecháva sa dokladovanie nájomnej zmluvy k týmto priestorom, ak nejde o vlastníka.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXVI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Žiadateľ o udelenie licencie ako aj členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby žiadateľa poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. XXVII

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť prikladať k žiadosti o osvedčenie na prevádzku verejného skladu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a doklad o vlastníctve nehnuteľnosti alebo osvedčenú kópiu listu vlastníctva prenajímateľa. Ponecháva povinnosť sa predloženie zmluvy o nájme verejného skladu, ak žiadateľ nie je vlastníkom.

K bodu 2

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. XXVIII

K bodu 1

V navrhovanej právnej úprave sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a živnostenský list prípadne výpis zo živnostenského registra, a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o vydanie oprávnenia na šľachtenie a plemenitbu.

K bodu 2

Navrhovaná znenie vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra, kópiu živnostenského listu ako aj doklad o vlastníctve vodnej plochy. Ponecháva sa povinnosť preukázať nájomný vzťah kópiou nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom vodnej plochy.

K Čl. XXIX

Cieľom navrhovanej zmeny je úprava postupu preukázania bezúhonnosti osoby, ktorá žiada o prijatie do štátnej služby ako colník. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 6a.

K Čl. XXX

K bodu 1

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať vlastníctvo k nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva.

K bodom 2 až 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín, producenta kompostu a žiadateľa o certifikáciu hnojiva predkladať Kontrolnému a skúšobnému ústavu k žiadosti výpis z obchodného registra a živnostenského registra.

K Čl. XXXII

K bodu 1,4 a 9

Určuje sa postup, akým Národná rada SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu získa výpis z registra trestov.

K bodom 2, 5 a 6

Ustanovuje sa podmienka bezúhonnosti pre právnické osoby, ktoré žiadajú o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby, o registráciu retransmisie ako aj pre fyzické osoby, ktoré žiadajú o registráciu retransmisie.

K bodu 3,7 a 8

Zrušuje sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov k žiadostiam o vydanie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a k žiadosti o registráciu retransmisie.

V prípade cudzincov sa ponecháva povinnosť predložiť obdobný doklad ako je výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 36a.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXXIII

K bodom 1, 2, 6, 7 a 9

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť predkladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 3, 4, 5 a 8

Cieľom právnej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov pre fyzické osoby a ich zástupcov, právnické osoby a členov ich štatutárneho orgánu. Tieto osoby poskytnú orgánu verejnej moci iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým sa získava výpis z registra trestov.

K bodu 10

Vypúšťa sa podmienka veku ;)

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z listu vlastníctva, ak je žiadateľ vlastníkom, resp. spoluvlastníkom priestoru.

K Čl. XXXIV

V navrhovanej zmene ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný za sudcu poskytne iba údaje pre potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5.

K Čl. XXXV

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa ako obligatórnu náležitosť predkladať ministerstvu k žiadosti na vykonanie kvalifikačného kurzu výpis z obchodného registra, výpis živnostenského registra alebo výpis z obdobného registra a ponecháva sa dokladovanie obdobných dokladov, ak je osoba zapísaná v obdobnom registri v zahraničí.

K Čl. XXXVI

Upravuje sa postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný do funkcie prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup získania odpisu registra trestov.

K Čl. XXXVII

V navrhovanej zmene sa upravuje náležitosť prihlášky na funkciu hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra v prihláške uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým samosprávny kraj získava výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 18ba.

K Čl. XXXVIII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov predkladať ministerstvu výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra ako jednu z obligatórnych náležitostí na získanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení výrobcu požiarnotechnického zariadenia alebo zhotoviteľa požiarnotechnického zariadenia.

K Čl. XXXIX

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti občana pri prijímaní za príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby. Zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

K Čl. XL

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov a ustanovuje sa postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti cudzincov.

K bodu 4

Legislatívno-technické úpravy vo vnútorných odkazoch predpisu zohľadňujúce doplnenie odseku 16 v § 7.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť osôb predkladať výpis zo živnostenského registra, resp. výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou v § 38 ods. 3 sa spresňuje ustanovenie zákona z dôvodu plnenia úloh vyplývajúcich z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“). Z nariadenia vyplýva povinnosť centrálnym bankám Eurosystému zabezpečiť kontinuálny zber údajov o úveroch a kreditnom riziku; predmetným ustanovením sa zabezpečí plnenie úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú z nariadenia.

K bodu 7

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti prikladanej k žiadosti o poskytnutie údajov z registra.

K bodu 8

Navrhovaným ustanovením sa zabezpečí možnosť poskytovania údajov, ktoré sú predmetom nariadenia aj s inými centrálnymi bankami z iných členských štátov bez uzavretia dohody za podmienky, že tieto centrálne banky sú taktiež súčasťou kontinuálneho zberu údajov o registri a kreditnom riziku podľa nariadenia.

K Čl. XLI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa precizuje preukazovanie dôveryhodnosti cudzincov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti podľa § 55 ods. 1, § 55 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov formou predloženia kópie dokladu totožnosti a kópie rodného listu na účely overenia totožnosti.

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi uložiť výpis z obchodného registra v Národnej banke Slovenska.

K Čl. XLII

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby predkladať výpis z obchodného registra.

K Čl. XLIII

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 36a a 36b.

K Čl. XLIV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej právnej úprave sa vypúšťa povinnosť inšpektora preukazovať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým Slovenská obchodná inšpekcia získa výpis z registra trestov.

K Čl. XLV

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti.

K Čl. XLVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpis registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1c.

K Čl. XLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje spôsob akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a.

K Čl. XLVIII

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

K Čl. XLIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti o povolenie podľa § 4 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť burzy predkladať výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

K Čl. L

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzických osôb a právnických osôb. Tieto osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5b.

K Čl. LI

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností ako obligatórnych príloh k žiadosti o povolenie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 1.

K bodom 3 až 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. LII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov dokladovať bezúhonnosť obdobných potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava, prípadne čestným vyhlásením. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 72a.

K Čl. LIII

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 69c.

K Čl. LIV

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K Čl. LV

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Člen orgánu akadémie poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 4.

K Čl. LVI

Účelom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať odpis registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 4 a 4a.

K Čl. LVII

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu podľa novelizačného bodu 1 sa v novelizačnom bode 2 upravuje postup na vydanie výpisu z registra trestov s prihliadnutím na rozdielnu povahu zamestnávateľa. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom (odsek 5) je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý nie je súčasne služobným úradom (odsek 6) je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené v odôvodnení článku I. Zároveň sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzických osôb, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (odsek 7).

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zohľadňuje preukazovanie bezúhonnosti až ku dňu nástupu vedúceho zamestnanca do verejnej služby a postup pri preukazovaní bezúhonnosti.

K Čl. LVIII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať odpisu registra trestov. Občan poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým komora získa odpis registra trestov.

K Čl. LIX

K bodom 1 a 3

Štylistická úprava úvodnej vety z dôvodu úpravy znenia § 16 ods. 2 písm. d), resp. § 16 ods. 4 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba, právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie zavádza definíciu bezúhonnosti. Zároveň ustanovuje spôsob preukazovania bezúhonnosti a postup na získanie výpisu z registra trestov.

K Čl. LX

K bodom 1, 2, 10, 16, 21, 23, 26, 27

Úpravy vnútorných odkazov v dôsledku zmien podľa novelizačných bodov 5, 13 a 20.

K bodom 3, 4, 8, 12, 13, 20, 24, 28

Navrhovaná zmena prináša komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel podľa článku I tohto zákona. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravuje postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

K bodom 5, 6, 7, 9, 11, 14, 15, 17 až 19, 22, 24, 25

Vypúšťa sa povinnosť preukazovania skutočností, ktoré si ústredie dokáže už v dnešnej dobe získať vlastnou činnosťou, resp. preukázanie niektorých skutočností je novelou premiestnené do iných ustanovení zákona.

K bodu 29

Prechodné ustanovenie zohľadňujúce zmeny v zákone.

K bodu LXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť so žiadosťou výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Úpravy v terminológii zákona.

K Čl. LXII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov a právnické osoby so sídlom mimo územia SR preukazovať bezúhonnosť potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu ktorého je príslušníkom alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť predložiť výpis z obchodného registra.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti predložiť výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

K Čl. LXIII

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzickej osoby. Upravuje sa postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa zohľadňuje oprávnenie subjektov na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Zavádza sa možnosť preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom využívaním informačného systému verejnej správy, ak preverujúca osoba má oprávnenie používať informačný systém verejnej správy.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú náležitosti bezpečnostného dotazníka podnikateľa - výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K Čl. LXIV

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 61ca.

K Čl. LXVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba a právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 3aa.

K Čl. LXVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 7aa.

K Čl. LXVIII

K bodu 1

Z dôvodu právnej istoty a odstránenia pochybností v aplikačnej praxi sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa na poskytovanie dotácií nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ponecháva priestor, aby sa na poskytovanie dotácií vzťahoval správny poriadok, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K bodom 2 a 3

K Čl. LXIX

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby dokladovanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. LXX

K bodom 1, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Podrobnosti o vyžiadaní výpisu z registra trestov sú upravené v novelizačnom bode 5. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z obchodného registra.

K Čl. LXXI

K bodom 1 a 6 až 8

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodom 2 až 4, 5 a 9

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť pre cudzincov a zahraničné právnické osoby obdobným potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, kde má sídlo, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXII

K bodu 1 až 3

K bodom 4 až 6

Vypúšťa sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K Čl. LXXIII

K bodom 1, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov, zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

K Čl. LXXIV

K bodom 1, 11, 17, 19, 23 a 25

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnym údajom zapisovaných do obchodného registra a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra. Táto povinnosť sa zachováva pri zahraničných osobách, ktoré sú naďalej povinné dokladovať obdobný výpis ako je výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 4, 7, 9, 10, 15, 17, 18, 21, 22 a 24

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Táto zmena sa netýka zahraničných osôb, ktoré sú povinné dokladovať bezúhonnosť obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z obchodného registra ako obligatórnej prílohy.

K bodu 6

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z listu vlastníctva ako obligatórnej prílohy.

K bodom 3, 8, 12, 16, 19 a 25

Legislatívno-technické úpravy ustanovení, ktoré zohľadňujú vypustenie povinnosti dokladovania jednotlivých výpisov z príslušných zdrojových registrov.

K bodom 9, 13, 14, 20 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa ustanovuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov.

K Čl. LXXV

K bodu 1

Zavádza sa odkaz na poznámku pod čiarou za účelom upresnenia údajov požadovaných na zabezpečenie odpisu registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb dokladovať výpis z obchodného registra.

K bodu 3

Navrhované doplnenie ustanovuje postup ministerstva pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K Čl. LXXVI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov.

K bodom 2, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 18a.

K bodu 4

Vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K Čl. LXXVII

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa nahrádza povinné dokladanie výpisu z registra trestov postupom na vyžiadanie výpisu z registra trestov predložením údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získava výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý však nesmie byť starší ako tri mesiace.

K Čl. LXXVIII

K bodu 1

Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax je potrebné doplniť právnu úpravu o vylúčenie opravného prostriedku proti príkazom vydaným podľa § 15b ods. 7 rovnako, ako je tomu v prípadoch obdobných príkazov.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra. zároveň navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov orgánom verejnej moci. Zároveň upravuje postup preukazovania bezúhonnosti cudzincov a občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dlhodobo nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 6

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť žiadateľa a prevádzkovateľa hazardnej hry prikladať ministerstvu k žiadosti alebo v prípade okolností podľa § 24 výpis z obchodného registra.

K bodu 5

Vypustením navrhovaného ustanovenia sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra nadácií alebo výpis z registra záujmových združení k žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie charitatívnej lotérie.

K Čl. LXXIX

K bodom 1, 3 a 4

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť prikladania výpisu z obchodného registra, údajov zapisovaných a listín evidovaných v obchodnom registri.

K Čl. LXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov v novelizačnom bode 2.

K Čl. LXXXI

K bodom 1, 2, 5, 7 až 11

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odpis z registra trestov. Osoba poskytne ministerstvu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre potreby vyžiadania odpisu registra trestov iba potrebné údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately získa odpis registra trestov.

K bodom 3, 4 a 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 12

Upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXXII

K bodu 1

V navrhovanej úprave ustanovenia sa k návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia vypúšťa povinnosť prikladania listov vlastníctva dotknutých pozemkov alebo ich výpisov ako povinnej prílohy.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti uchádzačov za členov lesnej stráže a členov lesnej stráže. Fyzická osoba poskytne správnemu orgánu iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXXIII

K bodom 1 až 3 a 12

Navrhované zmeny ustanovení upravujú postup pri preukazovaní spoľahlivosti a postup pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K bodom 4 až 11

Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby dokladovať výpis zo živnostenského registra. Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby a právnickej osoby predkladať prehľad o svojich podnikateľských činnostiach a výpis z obchodného registra.

K bodu 13

Zmenou ustanovenia sa zavádza oznamovacia povinnosť zamestnanca pri zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie jeho spoľahlivosti.

K bodom 14 až 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 4 až 11.

K Čl. LXXXIV

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukazovania bezúhonnosti Slováka žijúceho v zahraničí. V žiadosti o vydanie osvedčenia na preukázanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10.

K Čl. LXXXV

K bodom 1 až 5, 8 a 9,

Účelom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti prekladať správnemu orgánu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a výpis z katastra nehnuteľností ako povinnú prílohu k návrhom a žiadostiam. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 5, 7, 10 a 11

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov. Žiadateľ poskytne Štátnej kúpeľnej komisii iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Štátna kúpeľná komisia získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXXVI

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, v ktorom oprávnení dediči museli v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu úmrtia žiadateľa o príspevok na zateplenie rodinného domu, predkladať Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky výpis z listu vlastníctva.

K Čl. LXXXVII

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vojakov v zálohe a zároveň sa určuje postup, akým vojenský útvar získa výpis z registra trestov.

K Čl. LXXXVIII

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť postup preukázania bezúhonnosti a zároveň sa určiť postup, akým sa získava výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 39.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť prikladať ako prílohu k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti výpis z katastra nehnuteľností.

K Čl. LXXXIX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmenou ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o členstvo v rade správcov a stanovuje spôsob akým Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky postupuje pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov jadrového fondu.

K Čl. XC

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa mení spôsob preukazovania bezúhonnosti žiadateľa, štatutárneho orgánu žiadateľa a cudzinca ako žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa mení postup pri dokladaní výpisu z registra trestov. Možnosť účastníka konania požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov sa úpravou mení na povinnosť poskytnúť údaje, aby správny orgán mohol bezodkladne zaslať tieto údaje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XCI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a ustanovuje sa postup akým Štátna veterinárna a potravinová správa získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 123a..

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra ako obsahovej náležitosti oznámenia podľa § 39 ods. 8.

K bodu 4

V navrhovanej zmene sa vypúšťa povinnosť pripájať k žiadosti výpis z obchodného registra, živnostenského registra a výpisu z listu vlastníctva.

K Čl. XCII

K bodom 1 a 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti a postup akým regionálny úrad získa odpis registra trestov.

K Čl. XCIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra a povinnosť zahraničnej právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra o organizačnej zložke podniku v Slovenskej republike. Ponecháva sa povinnosť predkladať obdobný dokument, akým je výpis z obchodného registra pre zahraničné právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani organizačnú zložku podniku na území Slovenskej republiky, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Zároveň sa ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár a vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, namiesto ktorého žiadateľ uvedie iba údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 26 sa upravuje spôsob vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XCIV

K bodu 1

Doplnenie ustanovenia má za úlohu umožniť dostatočné overenie totožnosti osôb na účely zabezpečenia výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Doplnenie ustanovenia rozširuje okruh zamestnancov, ktorí overujú správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia sa dopĺňa dôvod, na základe ktorého sa vydáva výpis z registra trestov a na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V nadväznosti na predošlý novelizačný bod sa zohľadňuje doplnenie osôb oprávnených žiadať výpis z registra trestov a teda s tým súvisiace overovanie správnosti údajov na vyžiadanie výpisu z registra trestov oprávnenou osobou.

K bodu 5

Doplnením ustanovenia sa rozširuje okruh dôvodov na vydávanie odpisu registra trestov.

K bodu 6

Vypustenie ustanovenia, nakoľko pominuli dôvody preukazovania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti odpisom registra trestov pre vojakov v zálohe na účely zaradenia do aktívnych záloh.

K bodu 7

Doplnenie ustanovenia z dôvodu povinnosti preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť v nadväznosti na zmenu zákona o súdnej rade – preukazovanie bezúhonnosti členov disciplinárnych senátov a kandidáta na sudu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne.

K čl. XCV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o vydanie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K Čl. XCVI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o typové schvaľovanie ES výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra. Ponecháva sa iba povinnosť prikladať k žiadosti výpis, ak je žiadateľ zapísaný v inej, obdobnej evidencii v štáte, v ktorom má sídlo.

K Čl. XCVII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra alebo ich úradne osvedčené kópie.

K Čl. XCVIII

K bodom 1 až 3 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pripojiť k žiadosti o geologické oprávnenie výpis z registra trestov fyzických osôb, ich zástupcov, právnických osôb a členov štatutárneho orgánu právnických osôb, teda tých osôb, ktoré sú žiadateľmi o geologické oprávnenie. Zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si ministerstvo vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincom, a to dokladovaním výpisu z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého sú príslušníkom. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo jeho úradne osvedčenú kópiu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa zrušuje povinnosť prikladať k žiadosti o odplatný prevod výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. XCIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje možnosť získať výpis z registra aj elektronickou formou na Ústrednom portáli verejnej správy. Uvedená možnosť bola sprístupnená na základe osobitného zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena ustanovenia bude mať pozitívny vplyv na zníženie administratívnej záťaže využitím informačného systému verejnej správy.

K bodu 2

V súvislosti s konaniami registrového úradu je ustanovenie potrebné doplniť aj o konanie podľa osobitného predpisu požadovaného legislatívou EÚ - čl. 13 nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce v platnom znení.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti fyzickej osoby a zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si registrový úrad vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo iným rovnocenným dokladom, vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého sú občanom.

K Čl. C

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti zakladateľa komoditnej burzy, osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára. Tieto osoby poskytnú v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov.

K bodu 3

Upravujú sa podrobnosti o postupe pri vyžiadaní výpisu z registra trestov..

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť komoditnej burzy predkladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K Čl. CI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa ustanovuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 3.

K bodu 2

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov ako povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie dotácie. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K bodu 5

Navrhovaná úprava upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K Čl. CII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov kandidátov na členov správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

K Čl. CIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti žiadateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru pobyt alebo sídlo, a ak sa jedná o zahraničné právnické osoby.

K bodu 2, 6, 9

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť prekladať výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 3, 7 a 10

Navrhovaná úprava ruší povinnosť predkladať list vlastníctva alebo jeho kópiu.

K bodu 5

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje právo ministerstva vyžiadať si od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov osôb, ktoré vykonávajú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako samostatné odborné činnosti na účely splnenia podmienky bezúhonnosti.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava.

K Čl. CIV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov dokladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb dokladať výpis z obchodného registra a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. CV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti. Osoba navrhnutá za člena rady poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovuje bezúhonnosť ako ďalší predpoklad na zvolenie fyzickej osoby na výkon funkcie riaditeľa fondu.

K bodu 3 a 6

Upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladať výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 4.

K Čl. CVI

K bodu 1

Navrhovaným vypustením ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K Čl. CVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Ministerstvu sa poskytujú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

K Čl. CVIII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa v ustanovení ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný. Zavádza sa povinnosť označiť úradný register, v ktorom je žiadateľ zapísaný.

K bodom 2 až 5

K Čl. CIX

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o registráciu prikladať k žiadosti výpis z listu vlastníctva a ponecháva sa iba upravené ustanovenie o prikladaní nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

K Čl. CX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vo vnútorných odkazoch v predpise v nadväznosti na zmeny vykonané v predošlom novelizačnom bode

K Čl. CXI

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z listu vlastníctva ministerstvu.

K Čl. CXII

K bodom 1 až 5, 8, 10, 11, 13, 14, 18 až 23 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním a zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov.

K bodom 6, 7, 9, 12, 15 až 17

Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES má európsky orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES („smernica PDS2“) sú uvedené splnomocňovacie ustanovenia na základe ktorých je európsky orgán pre bankovníctvo oprávnený na vydanie usmernení pre oblasť platobných služieb. Na aplikáciu usmernení európskeho dohľadu pre bankovníctvo sa práve navrhovanou zmenou vytvorí spôsob (prostriedok), na základe ktorého bude možné tieto usmernenia európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo preberať do Slovenského právneho poriadku, okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie o tom informuje príslušný európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo.

K bodom 24 a 25

Cieľom uvedených úprav je zosúladenie spracúvania osobných údajov vyplývajúceho poskytovateľovi platobných služieb (bez potreby bez súhlasu dotknutej osoby) v zmysle výnimky podľa ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z., čomu zodpovedalo aj prezentované vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov.

K Čl. CXIII

K Čl. CXIV

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre občanov iných členských štátov preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom.

K Čl. CXV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je zrušenie povinnosti pre fyzické osoby, ak sú zapísané v obchodnom registri a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o licenciu výpis z obchodného registra. Zároveň vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a upravuje sa dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti občana iného členského štátu Európskej únie výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

K Čl. CXVI

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra.

K Čl. CXVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra a živnostenského registra prípadne obdobného úradného registra. Povinnosť dokladovania výpisov sa nahrádza označením úradného registra, v ktorom je zapísaný.

K bodom 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa ponecháva povinnosť dokladovať zakladateľskú listinu, zakladateľskú zmluvu alebo spoločenskú zmluvu v prípade ak je spoločnosť založená ale ešte nie je zapísaná v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

K bodom 3 až 6

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K Čl. CXVIII

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

K Čl. CXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb predkladať výpisy z verejných registrov, akými sú obchodný register a živnostenský register a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci..

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K bodu 4

Rozšírenie zákona o § 6a o poskytovaní dotácii je vyvolané zmenou uplatňovania postupov pri overovaní plnenia podmienok na získanie dotácie. Tým, že MK SR sa bude oboznamovať s údajmi potrebnými na vyžiadanie si informácii potrebných na ich overenie a osobnými údajmi, je potrebné zaviesť túto možnosť do predmetného zákona. Prijatá smernica EK o GDPR stanovuje, že oboznamovať sa s osobnými údajmi môže ústredný orgán štátnej správy iba pre potreby zákonom stanovených konaní a v zmysle zákona. Tým, že dochádza k rozšíreniu informácii, ktoré si MK SR musí v zmysle nového znenia zákona vyžiadať je potrebné upraviť oprávnenie samotného ministerstva spracovávať osobné údaje žiadateľov dotácií.

K Čl. CXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladovať výpis z katastra nehnuteľností. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti, čestné vyhlásenie žiadateľa a písomný súhlas vlastníkov nehnuteľnosti ak žiadateľ nie je vlastník nehnuteľnosti.

K Čl. CXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb predkladať výpis zo živnostenského registra , výpis z obchodného registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa vypúšťa povinnosť priložiť k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra a list vlastníctva. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti ak žiadateľom nie je vlastník nehnuteľnosti.

K bodu 5

Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXXII

K bodu 1

Gramatická úprava.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z obchodného a živnostenského registra.

K bodu 3 a 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť štatutárneho zástupcu žiadateľa o poskytnutie dotácie predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby štatutárny zástupca na účely preukázania bezúhonnosti poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 4

Úprava z dôvodu vypustenia predkladania z výpisu obchodného a živnostenského registra.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra nehnuteľností alebo úradne osvedčenú kópiu listu vlastníctva.

K Čl. CXXIII

K bodom 1 a 2

K Čl. CXXIV

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie list vlastníctva. Ponecháva sa povinnosť predkladať k žiadosti o poskytnutie dotácie zmluvu o nájme nehnuteľnosti alebo zmluva o výpožičke nehnuteľnosti.

K Čl. CXXV

K bodom 1 až 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov prikladať k žiadostiam ako povinné prílohy výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich kópie.

K Čl. CXXVI

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kontaktnej osoby. Navrhuje sa aby kontaktná osoba poskytla údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K Čl. CXXVII

K bodom 1 až 3, 5 až 7

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre depozitára, vedúceho zamestnanca depozitára alebo žiadateľa predkladať ako povinnú prílohu k žiadosti o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby povinné osoby v žiadosti poskytli iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa spôsob vyžiadania výpisu. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť pre správcovskú spoločnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodu 8

Ruší sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra.

K Čl. CXXVIII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Navrhuje sa aby kontaktná osoba miesto predkladania výpisu z registra trestov v žiadosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie tohto výpisu.

K Čl. CXXIX

K bodom 1 až 4 a 7

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo obdobného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 5, 6 a 8

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať ako povinnú prílohu výpis z obchodného registra a živnostenského registra v žiadostiach o udelenie licencie a v žiadostiach o poskytnutie dotácie.

K Čl. CXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov členov výberovej komisie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K bodu 3

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. CXXXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

V navrhovanej zmene sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako náležitosť k žiadostiam a oznámeniam. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať svoju bezúhonnosť poskytli pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov iba údaje.

V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo rovnocenného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 4

Zmena navrhovaného ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť predkladať výpis z obchodného registra spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

K Čl. CXXXII

K bodom 1 , 3 a 4

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov

K bodu 2 a 5

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o zápis do registra zberateľov a zápis do registra zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby osoby. ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli na tento účel údaje potrebné na vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. CXXXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre žiadateľa o autorizáciu prípravku na ochranu rastlín dokladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného a výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava

K Čl. CXXXIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov v žiadostiach o vydanie povolenia na predaj liehu a žiadostiach o oprávnenie na distribúciu. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli v žiadosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXXXV

K bodom 1, 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli správnemu orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca predkladať výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre prevádzkovateľa cestnej dopravy preukazovať finančnú spoľahlivosť podniku dokladaním výpisu z obchodného registra.

K Čl. CXXXVI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K Čl. CXXXVII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o vydanie povolenia na prenos elektriny. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXXXVIII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena má za cieľ zrušiť povinnosť predkladať výpis z registra trestov spolu so žiadosťou a upraviť postup preukazovania bezúhonnosti členov rady, riaditeľa a členov dozornej rady Fondu na podporu vzdelávania. Navrhuje sa, aby tieto osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 4a.

K Čl. CXXXIX

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. CXL

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť dokladať ako prílohu k žiadosti o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia výpis z katastra nehnuteľností.

K Čl. CXLI

K bodom 1, 3, 6, 7 a 8

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať ako prílohu k žiadosti výpisy z obchodného, živnostenského registra alebo registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti list vlastníctva.

K bodu 9

Navrhovaným znením sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXLII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby.

K Čl. CXLIII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie licencie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich osvedčené kópie.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov a zároveň upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov.

K Čl. CXLIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K Čl. CXLV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu Regulačného úradu a kandidátov na funkciu predsedu Dopravného úradu. Tieto osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. CXLVI

K bodom 1, 3 až 5

V navrhovanom znení sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov. V žiadosti sa poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa ruší povinnosť pre žiadateľa o udelenie oprávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K Čl. CXLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Na účely vyžiadania výpisu z registra trestov poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

K Čl. CXLVIII

K bodom 1 a 2

K Čl. CXLIX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a spôsob, akým komora získa výpis z registra trestov.

K Čl. CL

K bodom 1, 2, 4 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým fond získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca preukazovať bezúhonnosť obdobným potvrdením, akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je občanom.

K bodu 3

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

K Čl. CLI

K Čl. CLII

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie a doklady na účely preverenia totožnosti. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií prípadne Národná banka získa výpis z registra trestov. Zavádzajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 22ba a 22bb.

K Čl. CLIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť pre poisťovne, zahraničné poisťovne, zaisťovne alebo zahraničné zaisťovne predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 3 a 5

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Fyzické osoby poskytnú pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 4

Vypustenie povinnosti dokladovania bezúhonnosti fyzickej osoby výpisom z registra trestov.

K Čl. CLIV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Fyzické osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 27a.

K Čl. CLV

K bodom 1 až 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť žiadateľa predkladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 122a.

K Čl. CLVI

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť fyzickej osoby predkladať národnej rade výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov.

K Čl. CLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného registra ako aj úradne osvedčené odpisy živnostenského oprávnenia.

K Čl. CLVIII

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vo výberovom a prijímacom konaní a zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov.

K Čl. CLIX

Navrhovaná úprava ruší povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania výpis z listu vlastníctva. Zároveň sa ponecháva povinnosť priložiť k návrhu výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva

K Čl. CLX

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť fyzickej osoby, právnickej osoby a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby predkladať úradu výpis z registra trestov. Tieto osoby na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 3, 4 a 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť dokladovať údaje, ktoré si vie úrad z vlastnej činnosti overiť z informačných systémov verejnej správy.

K Čl. CLXI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií alebo štatutárny orgán správcu získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a.

K Čl. CLXII

K bodom 1, 2, 3 a 4

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť osoby predkladať výpis z registra trestov. Osoba na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým personálny úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 5, 6 a 8

Úprava ustanovení v nadväznosti na zmeny, ktoré nastali úpravami v novelizačnom článku 3.

K bodu 7

Navrhovaná zmena rozširuje údaje, ktoré sa evidujú v osobnom spise vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy o výpis z registra trestov.

K Čl. CLXIII

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K Čl. CLXIV

K bodu 1

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať spolu so žiadosťou o zápis do zoznamu audítorských spoločností výpis z obchodného registra alebo jeho osvedčenú kópiu. Ponecháva sa iba preukazovanie v prípade, ak ide o spoločnosť len založenú, ale ešte nezapísanú do obchodného registra.

K čl. CLXV

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o zápis do registra fyzických osôb. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov

K Čl. CLXVI

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať k žiadosti o podporu nepriamou formou výpis z obchodného registra.

K Čl. CLXVII

K bodu 1

Navrhovaná ustanovenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti členov rady. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov. V prípade členov rady pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené pri článku I.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do štátnej služby. Zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa výpis z registra trestov. V prípade uchádzača o štátnu službu pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov.

K Čl. CLXVIII

K bodom 1, 2 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti predkladať výpis z registra trestov a úprava postupu preukazovania bezúhonnosti žiadateľov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava zavedením legislatívnej skratky.

K bodu 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K Čl. CLXIX

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť navrhuje od 1. júla 2018.

Bratislava 21. február 2018

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Pellegrini v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

K predpisu 154/2001, dátum vydania: 28.04.2001

Všeobecná časť:

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa predkladá na ústavné prerokovanie podlá Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je upraviť v samostatnom zákone postavenie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ich základné práva a povinnosti a právne vzťahy, ktoré vyplývajú z ich služobného pomeru.

Navrhovaná právna úprava by mala nahradiť doterajší

- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov (s účinnosťou od 1. mája 2001),

- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. januára 2003).

Postavenie, pôsobnosť, organizáciu a riadenie prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora a pôsobnosť ostatných prokurátorov v jednotlivých oblastiach prokurátorskej činnosti by mal upravovať zákon o prokuratúre, ktorého návrh sa predkladá na ústavné prerokovanie spolu s návrhom zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Právna úprava vzťahujúca sa na prokurátorov vychádza z čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov ustanoví zákon.

Tento návrh zákona komplexne upravuje všetky právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru prokurátorov. Upravuje najmä problematiku - postavenia prokurátorov, - vzniku a zániku služobného pomeru, - služobného času a dovolenky, - odmeňovania, - sociálneho zabezpečenia, - zodpovednosti za škodu - disciplinárnej zodpovednosti, - samosprávy prokurátorov.

Pri tvorbe návrhu tohto zákona sa prihliadalo najmä na Pravidlá o úlohe prokurátorov schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi v Havane 27. augusta až 7. septembra 1990. Tento kongres vyzval členské štáty OSN, aby zahrnuli Pravidlá o úlohe prokurátorov do národnej legislatívy a aby ich rešpektovali a realizovali v právnej praxi. Taktiež vyzval Výbor pre prevenciu a kontrolu zločinnosti OSN, aby plnenie týchto pravidiel považoval za vec prvoradej dôležitosti a zároveň požiadal generálneho tajomníka OSN, aby každých päť rokov, začínajúc rokom 1993, pripravil správu o uplatňovaní týchto pravidiel.

Pravidlá o úlohe prokurátorov zdôrazňujú, že prokurátori zohrávajú rozhodnú úlohu pri výkone spravodlivosti a predpisy týkajúce sa plnenia ich závažných povinností majú zvýšiť ich úctu a súlad so zásadami charty OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a tak prispievať k poctivej a spravodlivej trestnej justícii a účinnej ochrane občanov pred zločinnosťou.

Ide konkrétne o tieto pravidlá:

1. Osoby vybrané pre úrad prokurátorov bez ohľadu na ich postavenie ako príslušníkov justície, exekutívy alebo právnického povolania musia byť bezúhonnými a schopnými jedincami so zodpovedajúcou prípravou a kvalifikáciou [pozri § 6 ods. 2 písm. b), d), h), § 231 ods. 2 písm. a), c), f) a § 234 a tiež § 28 navrhovanej právnej úpravy].

2. štáty zaistia, aby

- kritéria pre výber prokurátorov zahrňovali ochranu proti ustanovovaniu založenému na predpojatosti alebo zaujatosti, vylúčenie akejkoľvek diskriminácie osôb z dôvodov rasových, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politických či iných názorov, národnosti, sociálneho či etického pôvodu, majetku, miesta narodenia, hospodárskeho alebo iného postavenia, s výnimkou, že za diskrimináciu by sa nepovažovala požiadavka, aby uchádzač o prokurátorský úrad bol štátnym príslušníkom dotknutej krajiny [pozri čl. 12 ústavy Slovenskej republiky a § 6, § 231 a § 234 navrhovanej právnej úpravy],

- prokurátori mali zodpovedajúce vzdelanie a prípravu a aby boli náležíte presvedčení o ideáloch a mravných povinnostiach svojho úradu, o ústavnej a zákonnej ochrane práv podozrivých osôb a o íudských právach a základných slobodách uznávaných národným a medzinárodným právom [pozri § 6, § 8 ods. 3, § 25 ods. 1 písm. c), § 26 ods. 1, § 231,

§ 234 a § 243 až 248 navrhovanej právnej úpravy].

3. Prokurátori ako základní činitelia výkonu spravodlivosti majú vždy zachovávať úctu a dôstojnosť svojho povolania [pozri § 8 ods. 3, § 26 ods. 1 a § 188 písm. c) navrhovanej právnej úpravy].

4. štáty zaistia, aby prokurátori mohli vykonávať svoje profesionálne funkcie bez zastrašovania, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do ich civilnej , trestnej a ostatnej sféry zodpovednosti [pozri § 25 ods. 1 písm. a) a § 26 navrhovanej právnej úpravy].

5. Prokurátori a ich rodiny majú byť fyzicky chránení úradmi vtedy, ak je ohrozená ich osobná bezpečnosť v dôsledku plnenia prokurátorských funkcií [pozri § 25 ods. 2 a 3 navrhovanej právnej úpravy].

6. Zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie a kde je to vhodné, zachovanie úradu, dôchodok a vek odchodu na odpočinok (pozri najmä § 15 ods. 3 písm. b), § 32 až 64, § 73 až 91, § 92 až

146 navrhovanej právnej úpravy).

7. Povýšenie prokurátorov v prípadoch, kde taký systém existuje, musí byť založené na objektívnych hľadiskách, zvlášť na profesionálnej kvalifikácii, schopnostiach, bezúhonnosti, na skúsenostiach a rozhodované o ňom na základe korektnej a nestrannej procedúry (pozri § 19 až 24 a § 218 až 224 navrhovanej právnej úpravy).

8. Prokurátori, rovnako ako ostatní občania, majú právo na slobodu prejavu, viery, združovania a spolčovania. Osobitne majú právo zúčastňovať sa verejných diskusií o záležitostiach týkajúcich sa práva, výkonu spravodlivosti a prehlbovania a ochrany ľudských práv a stavať sa členmi či vytvárať miestne, národné či medzinárodné organizácie a zúčastňovať sa ich schôdzí bez toho, aby utrpeli ujmu v zamestnaní pre svoju zákonnú činnosť alebo členstvo v zákonom povolenej

organizácii. Pri výkone týchto práv si prokurátori majú počínať vždy v súlade so zákonom a riadiť sa princípmi a etikou svojho povolania [pozri § 12, § 25 ods. 1 písm. f), ale aj § 6 ods. 2 písm. g) navrhovanej právnej úpravy a čl. 26 až 29 a čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky].

9. Prokurátori majú mať slobodu vo vytváraní a vstupovaní do profesionálnych združení alebo iných organizácií, aby mohli predstavovať svoje záujmy, zdokonaľovať svoj odborný výcvik a chrániť svoje postavenie [pozri § 25 ods. 1 písm. f) a § 218 až 224 navrhovanej právnej úpravy].

10. Úrad prokurátorov musí byť prísne oddelený od súdnych funkcií (pozri pôsobnosť prokurátorov upravenú v navrhovanom zákone o prokuratúre).

11. Prokurátori musia plniť aktívnu úlohu v trestnom konaní, vrátane inštitútu obžaloby a tam, kde to vyplýva zo zákona alebo kde to zodpovedá miestnej praxi, vo vyšetrovaní trestných činov, dozore nad zákonnosťou tohto vyšetrovania, dozorom nad výkonom súdnych rozhodnutí a vo vykonávaní ďalších funkcií, ktoré predstavujú verejný záujem (pozri pôsobnosť generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov upravenú v navrhovanom zákone o prokuratúre a Trestný poriadok) .

12. Prokurátori majú, v súlade so zákonom, plniť svoje povinnosti korektne, zásadovo a pohotovo, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a podporovať ľudské práva, a tak prispievať k zaisteniu riadneho konania a bezporuchovej funkcie trestnej jurisdikcie (pozri najmä § 26 ods. 1 navrhovanej právnej

úpravy).

13. Pri výkone svojich povinností budú prokurátori

- vykonávať svoje funkcie nestranne a vyvarujú sa akejkoľvek diskriminácie politickej, sociálnej, náboženskej, rasovej, kultúrnej, podlá pohlavia, prípadne diskriminácie akéhokoľvek druhu [pozri § 26 ods. 1 písm. c) a f)

navrhovanej právnej úpravy]_t

- chrániť verejný záujem, konať objektívne, brať osobitný zreteľ na stanoviská podozrivých a obetí, sústreďovať pozornosť na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre podozrivého výhodné alebo nie [pozri § 26 ods. 1 písm. d) a e) navrhovanej právnej úpravy, ale aj § 5 navrhovaného zákona o prokuratúre],

- zachovávať záležitosti, o ktorých sa dozvedia, v prísnej dôvernosti, s jedinou výnimkou, kedy plnenie ich povinností či požiadavka spravodlivosti takýto postup nedovolajú (pozri § 26 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy).

14. Prokurátori nebudú zahajovať trestné stíhanie alebo v ňom nebudú pokračovať, prípadne budú vynakladať všetko úsilie k zastaveniu konania, ak nestranné vyšetrovanie ukazuje, že obvinenie nie je opodstatnené [pozri § 26 ods. 1 písm. e) navrhovanej právnej úpravy a Trestný poriadok].

15. Prokurátori vynaložia starostlivú pozornosť stíhaniu závažných trestných činov spáchaných verejnými úradníkmi, zvlášť korupcii, zneužitiu právomoci, ťažkému porušeniu ludských práv a iným trestným činom, ktoré pozná medzinárodné právo a tam, kde to pripúšťa zákon či zodpovedá miestnej praxi, vyšetrovanie takých deliktov (pozri Trestný poriadok).

16. Ak získa prokurátor svedectvo proti podozrivému, o ktorom vie alebo sa odôvodnene domnieva, že bolo získané za pomoci nezákonných metód, ktoré zakladajú porušenie ludských práv podozrivého, zvlášť zahrňujúce mučenie alebo kruté zaobchádzanie, neludské či ponižujúce zaobchádzanie či trestanie alebo iné vážne zneužitie ludských práv, musí odmietnuť použitie takého svedectva proti komukoívek inému, než proti tým, ktorí použili takéto metódy a musí urobiť všetky nevyhnutné kroky k tomu, aby zaistili, že tí, ktorí sú zodpovední za použitie takýchto metód, boli volaní k spravodlivosti (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku).

17. Prokuratúra má volať mladistvých ako svedkov v trestnom konaní jedine, ak je to celkom nevyhnutné (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku).

18. V krajinách, kde sú prokurátorom zverené diskrečné právomoci, musí zákon alebo publikované pravidlá či smernice určovať vodítka k zvýšenej spravodlivosti a zásadovosti v prístupe k rozhodovaniu v obžalovacom procese, vrátane zahájenia stíhania alebo jeho neprevádzania (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku),

19. Prokurátori musia vynakladať náležitú pozornosť v súlade s národným právom odmietnutiu trestného stíhania, jeho podmienečnému či nepodmienečnému prerušeniu alebo odklonu trestných vecí mimo systém formálnej justície pri plnom rešpektovaní práv podozrivého a poškodeného. K tomuto cieľu musia štáty všestranne skúmať možnosti prijatia modelov odklonu nielen k tomu, aby uľahčili rozsiahlu zaťaženosť sudcov, ale tiež, aby sa vyvarovali stigmatizácie z väzby, obvinenia a odsúdenia, rovnako ako i možným nepriaznivým účinkom uväznenia (patrí do právnej úpravy v Trestnom poriadku) .

20. V krajinách, kde sú prokurátorom zverené diskrečné právomoci v podobe rozhodovania o tom, či bude alebo nebude stíhaný mladistvý, musí byť zvláštna pozornosť venovaná druhu a závažnosti činu, ochrane spoločnosti i osobnosti a prostrediu, z ktorého pochádza mladistvý. Pri rozhodovaní budú prokurátori zvažovať jednotlivé použiteľné alternatívy stíhania v zmysle platných justičných zákonov a procedúr pre mladistvých. Prokurátori sa budú snažiť všetkými silami o to, aby ich úkony proti mladistvým boli vedené len v rozsahu celkom nevyhnutnom (patrí do právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku).

21. K zaisteniu spoľahlivosti a účinnosti prokurátorskej činnosti prokurátori musia sa usilovať o spoluprácu s políciou, súdmi, všetkými právnikmi, verejnými obhajcami a inými vládnymi agentúrami a inštitúciami vo vnútri či mimo trestnej justície (pozri § 37 navrhovaného zákona o prokuratúre a osobitné zákony upravujúce problematiku súčinnosti).

22. Disciplinárne konanie ohľadne prokurátorov musí byť založené na zákonnej alebo zákonom dovolenej úprave. Sťažnosti proti prokurátorom ohľadne ich odbornej (profesionálnej) spôsobilosti musia byť prejednávané urýchlene a korektne v príslušnom (zodpovedajúcom, primeranom) konaní. Prokurátori musia mať právo na spravodlivý výsluch. Rozhodnutie má byť podrobené nezávislému preskúmaniu (pozri § 187 až 217 navrhovanej právnej úpravy, k nezávislému preskúmaniu rozhodnutia § 211 ods. 7 druhú vetu navrhovanej právnej úpravy).

23. Disciplinárne konanie proti prokurátorom má zaručiť objektívne hodnotenie a rozhodnutie. Má byť vymedzené v súlade so zákonom, kódexom profesionálneho správania a inými uznávanými štandardami a etikou a so zreteľom na tieto pravidlá (pozri najmä § 188 a § 191 navrhovanej právnej úpravy).

24. Prokurátori musia rešpektovať tieto Pravidlá. Musia tiež, podľa svojich najlepších schopností, predchádzať a aktívne
brániť akémukoľvek ich porušovaniu (pozri § 187 až 217 a § 218 až 224 navrhovanej právnej úpravy).

25. Prokurátori, ktorí majú dôvod sa domnieval, že k porušeniu týchto Pravidiel došlo alebo mohlo dôjsť, musia podať o takejto záležitosti správu svojmu nadriadenému a ak je to nevyhnutné, inej príslušnej autorite alebo orgánom vybaveným prieskumnou alebo opravnou právomocou (pozri § 6 ods. 4 a 7 navrhovaného zákona o prokuratúre a osobitné zákony upravujúce oznamovaciu povinnosť).

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná právna úprava v rozsahu pôsobnosti vymedzenej týmto zákonom a navrhovaným zákonom o prokuratúre rešpektuje uvedené pravidlá okrem pravidla uvedeného v bode 8, ktoré priznáva prokurátorom právo na združovanie. Toto právo návrh zákona v predloženej podobe obmedzuje tým, že v súlade s ČI. 54 ústavy Slovenskej republiky neumožňuje prokurátorom byť členom politickej strany alebo politického hnutia. Cieíom tejto právnej úpravy je zabezpečiť politicky neutrálny výkon funkcie prokurátora a právo fyzických osôb, právnických osôb a štátu na to, aby ochranu ich práv a zákonom chránených záujmov zabezpečoval prokurátor nestranne, objektívne, bez ovplyvňovania záujmami politických strán a politických hnutí.

Rešpektovanie a realizáciu Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN podporila aj Európska asociácia sudcov pre demokraciu a slobody (MEDEL), ktorá schválila v januári 1993 v Palerme Európsky štatút súdnictva. V tomto dokumente sudcovia, okrem iného, požadujú, aby sa rozpracovali minimálne normy princípov riadenia aplikovateľných na úlohu verejných činiteľov prokuratúry, ktoré boli schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchatelmi a predpisov o ich účinnej aplikácii. Európsky štatút súdnictva v poslednom 9. bode sa venuje sudcom (verejným činiteľom) v štátnom zastupitelstve (v prokuratúre). Uvádza, že "samospráva v štátnom zastupitelstve vytvára základný nástroj nezávislosti súdnej moci. Sudcovia (verejní činitelia) v štátnom zastupitelstve zabezpečujú rovnosť občanov pred zákonom. Svoju funkciu vykonávajú nezávisle od politickej moci. Sú podriadení len právu a zákonu. Sudcovia (verejní činitelia), ktorí vykonávajú funkcie v štátnom zastupitelstve, majú rovnaké práva a rovnaké záruky, aké sú uvedené v tomto štatúte .".

Okrem uvedeného, v tomto návrhu zákona sa prihliadalo aj na - závery a odporúčania prijaté na multilaterálnom zasadnutí Rady Európy, ktoré sa zaoberalo problematikou transformácie prokuratúry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami (Budapešť, september 1994), - Štandardy profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999,

- závery prijaté v decembri 1999 v Častej-Papierničke na stretnutí generálnych prokurátorov z jedenástich európskych krajín k otázkam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, postavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinností a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999,

- Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000.

V návrhu zákona sú zapracované aj Smernice Rady Európskych spoločenstiev, a to

- Smernica Rady z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (75/117/EHS),

- Smernica Rady z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (76/207/EHS),

- Smernica Rady zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer (91/533/EHS),

- Smernica Rady z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (92/85/EHS),

- Smernica Rady z 23. novembra 1993 o určitých aspektoch stanovenia pracovného času (93/104/EC),

- Smernica Rady z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC.

Aproximácia navrhovanej právnej úpravy s uvedenými smernicami Rady Európskych spoločenstiev je uvedená v tabuľke zhody.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky netrvá na predložení a na prerokovaní navrhovanej právnej úpravy so zreteľom na skutočnosť, že generálna prokuratúra spolu s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a so Slovenským odborovým zväzom verejnej správy všetky pripomienky uplatnené týmito orgánmi v medzirezortnom pripomienkovom prerokovala na osobitnom rokovaní (27. septembra 2000), na ktorom boli vyriešené vzájomné rozpory (písomné stanovisko Slovenského odborového zväzu verejnej správy z 27. septembra 2000, písomné stanoviská Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky zn. 220/2000-Az z 2. a 3. októbra 2000).

Predkladaný návrh zákona predpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Finančný dosah navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Po dôslednom zapracovaní ním uplatnených pripomienok vyslovilo ministerstvo financií s navrhovanou právnou úpravou súhlas listom zn. 21884/2000-81 z 19. októbra 2000 a listom z 3. januára 2001.

Predpokladaný finančný dosah navrhovaného zákona na štátny rozpočet v tis. Sk na roky 2001 až 2003:

		TEXT	2001	2002	2003	DRUH VÝD
§ 25 ods.	2	Zabezpečenie ochrany prokurátora kapitola GP SR kapitola MO SR		800 50	800 50	BV BV
§ 78 ods.	1	Technické zariadenia vrátane výpočtovej techniky kapitola GP SR kapitola MO SR		1500 100	1500 100	KV KV
§ 79		Mesačná paušálna náhrada spojená s výkonom funkcie kapitola GP SR kapitola MO SR		11724 886	13471 1018	BV BV
§ 80 ods.	1	Vzdelávanie, právne predpisy		2548 193	2548 193	BV BV
§ 84 ods.	3	Náhrada nákladov prevetnívnej rehabilitácie kapitola GP SR kapitola MO SR		2010	2010	BV
§ 96		Rozdiel v zákl. platoch oproti súčasnosti (na 13 mes.) kapitola GP SR kapitola MO SR			45575 3123	MP MP

TEXT

2001

2002

2003 DRUH VÝD.

§ 98		Funkčný príplatok (na 13 mes.) kapitola GP SR kapitola MO SR	3694 274
§	101	Plat za výkon funkcie nadčas kapitola GP SR kapitola MO SR	100 10
§	102	Náhrada za služobnú pohotovosť kapitola GP SR kapitola MO SR	1000 100
§ 106 ods. 1		Ďalší plat kapitola GP SR kapitola MO SR (pri priem. 36168 Sk)	26330 1591

§ 108 Príplatok počas ods. 1 dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa kapitola GP SR kapitola MO SR

511

§ 110 Príplatok za plnenie slúž, povinností vo sviatok kapitola GP SR kapitola MO SR

MP MP

§ 111 Príplatok za plnenie slúž, povinností v sobotu a nedelu kapitola GP SR kapitola MO SR

MP MP

TEXT 2001 2002 2003 DRUH VÝD.

§ 112 Príplatok za plnenie slúž, povinností v noci

kapitola GP SR kapitola MO SR	80 10	MP MP
§ 113 Osobitný
ods. 1 príplatok
kapitola GP SR	2400	MP
kapitola MO SR	100	MP

§ 125 ods. 1 ods. 2	Odchodné kapitola GP SR kapitola GP SR	600 8050 (20 P)	600 4025 (10 P)	600 2010 (5 P)	BV BV
§ 135 ods. 1	Príplatok k dôchodku kapitola GP SR	2514 (20 P)	3771 (10 P)	4399 (5 P)	BV
§ 131	Príplatok k nemocenskému kapitola GP SR	453	680	865	BV
§ 132	Príplatok k podpore pri OCR kapitola GP SR		620	713	BV
§ 133	Príplatok k peňažnej pomoci v materstve kapitola GP SR		1785	2053	BV

Výdavky spolu	11617	31292	117408
(medzisúčet)
z toho kapitola GP SR	11617	30063	110819
kapitola MO SR		1229	6589

TEXT	2001	2002	2003	DRUH VÝD.
Príspevok na zdravotné poistenie, nem. poistenie a dôch. zabezpečenie kapitola GP SR kapitola MO SR		4103 310	32662 2253
Príspevok na poistenie v nezamestnanosti			- 14792
Úspora na mzdách a poistnom vplyvom príplatku k nemocenskému	- 611	- 918	- 1168

Výdavky celkom	11006	34787	136363
z toho kapitola GP SR	11006	33248	127521
kapitola MO SR		1539	8842

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateí zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o prokurátoroch a právnych čakateloch prokuratúry

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená:

a) Zmluva o Európskej únii (čl. 6 bod 1 a 2),

b) Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (čl. 45 a 141),

c) Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,

d) Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky,

e) Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať: zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer,

f) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS),

g) Smernica Rady 93/104/EC z 23. novembra 1993 o určitých aspektoch stanovenia pracovného času,

h) Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi INICE, CEEP a ETUC.

4. Návrh zákon svojou problematikou

a) patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti ochrany zamestnancov na pracovisku,

b) patrí medzi priority uvedené v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v sekcii 4 Sociálne záležitosti, oblasť I. Rovnosť príležitostí pre mužov a ženy a oblasť IV. Pracovné zákonodarstvo a pracovné podmienky.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

K bodu 3. písm. a):

Zmluva o Európskej únii v čl. 6 ustanovuje, že

- Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania íudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom (bod 1),

- Únia rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva (bod 2).

K bodu 3. písm. b):

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva ustanovuje povinnosť každého členského štátu zabezpečiť uplatňovanie zásady rovnakej odmeny mužom a ženám za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

K bodu 3. písm. c) až h):

Smernica uvedená v bode 3.

písm. c) zabezpečuje zvýšenú právnu ochranu zamestnancov, ktorí môžu utrpieť ujmu v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania,

písm, d) zabezpečuje rovnosť zaobchádzania pre mužov a ženy, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, funkčnému postupu, odbornému vzdelávaniu a pracovné podmienky,

písm. e) ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi informovať prostredníctvom písomného dokladu každého zamestnanca o základných podmienkach jeho pracovného pomeru,

písm. f) zabezpečuje dosiahnutie zlepšenia pracovných podmienok z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň a zamestnankýň, ktoré dojčia svoje dieťa,

písm. g) ustanovuje minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre organizáciu pracovného času vo všetkých odvetviach činnosti, vo verejnom aj súkromnom sektore,

písm. h) uvádza do platnosti pripojenú rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke uzavretú 14. decembra 1995 medzi všeobecnými medziodvetvovými organizáciami (UNICE, CEEP a ETUC), ktorá ustanovuje minimálne požiadavky na rodičovskú dovolenku a pracovné voľno pri naliehavých rodinných dôvodoch a v prípade choroby alebo úrazu s cieľom uľahčiť zosúladenie rodičovských a profesionálnych povinností pracujúcich rodičov.

6. Stupeň kompatibility:

Kompatibilita návrhu zákona s právnymi normami Európskej únie uvedenými v bode 3. je úplná.

SMERNICA RADY 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy COUNCIL DIRECTIVE 75/117/EEC of 10 February 1975 on the approximation o f the laws of the Member States relating to the application o f the princ iple ofequal pay for men and women			Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)
1	2 ■	3	4	5	6	7	8	9
článok 1	Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy ustanovená v článku 119 zmluvy (ďalej len „zásada rovnakej odmeny“), znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 1 ods. 1	(1) Tento zákon upravuje a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov. b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“), ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.	Y	P
	Najmä v prípade, keď sa na stanovenie odmeny používa systém klasifikácie zamestnaní, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia.	N	Ústava SR č. 460/1992 Zb. návrh zákona o prokurátoroch	ČL 46 ods. 1 § 92 ods. 1,2	(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Prokurátorovi prislúcha za výkon jeho funkcie plat. (3) Služobný úrad je povinný poskytovať prokurátorom plat v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poskytovanie iného platu prokurátorom nie je prípustné.	Y	P

Služobný úrad nesmie poskytovať prokurátorom ani iné plnenia peňažnej hodnoty, ak to tento zákon alebo osobitné právne predpisy nedovoľujú.

Článok 2

Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce každému

zamestnancovi, ktorý sa pokladá za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakej odmeny, domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení veci inými príslušnými orgánmi.

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 46 ods. 1

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

článok 3

Členské štáty zrušia akúkoľvek diskrimináciu medzi mužmi a ženami, vyplývajúcu zo zákonov, iných predpisov alebo

administratívnych opatreni, ktorá je v rozpore so zásadou rovnakej odmeny.

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 12 ods. 1

Článok 12 ods. 2

Článok 125

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické Či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo

znevýhodňovať.

Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných

Článok 132

právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy sústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi,

c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov Štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ČI. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. b) aj inými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené včl. 125 písm. c) aj inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

článok 4

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových stupníc, dohôd o mzde alebo individuálnych pracovných

návrh zákona o prokurátoroch

§ 93 ods. 1

(1) Platom prokurátora sa rozumie a) funkčný plat, b) náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania, a to

zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakej odmeny, budú alebo budú môcť byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené.

§ 93 ods. 2

§ 93 ods. 3

1. náhrada platu za sviatok,

2. plat za výkon funkcie nadčas,

3. náhrada za služobnú pohotovosť,

4. plat počas dočasného pridelenia,

5. plat pri pozastavení výkonu funkcie prokurátora,

6. vyrovnanie platu,

7. ďalší plat,

c) príplatky k funkčnému platu, a to

1. príplatok za zastupovanie,

2. príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa,

3. príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry,

4. príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok,

5. príplatok za plnenie služobných povinností v sobotu a nedeľu,

ó. príplatok za plnenie služobných povinností v noci,

7. osobitný príplatok,

8. hodnostný príplatok, d) odmena.

(2) Prokurátorovi prislúchajú paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov, ak tak ustanovuje zákon.

(3) Za uspokojenie nárokov prokurátora zodpovedá štát.

článok 5

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu zamestnancov pred prepustením na podnet zamestnávateľa, ktoré by bolo reakciou na ich sťažnosť podanú v rámci podniku alebo na akékoľvek právne konanie zamerané na presadenie dodržiavania zásady rovnakej odmeny.

návrh zákona o prokurátoroch

§15 ods. 1

§ 15 ods. 2

(1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.

(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu,

§ 15 ods. 3

b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§189 ods. 1 písm. f)}.

c) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

d) prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo,

e) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

a) jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však po dobu jedného roka, riadne vykonávať služobné povinnosti; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku, b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.

článok 6

Členské štáty prijmú v súlade so svojou vnútornou situáciou a právnym systémom nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakej odmeny. Dohliadnu na to, aby boli k dispozicii účinné prostriedky na dodržiavanie tejto zásady.

...........................................................................

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurátoroch

ČI. 46 ods. 1

§184 ods. 1 písm. a), písm. b)

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(1) Vo veciach zodpovednosti za škodu a $ tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhoduje v prvom stupni

a) osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zodpovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená škoda, b) osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak

1. za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej pro-

					kuratúry, 2. za škodu zodpovedá spoločne prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne prokurátorovi generálnej prokuratúry a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry, 3. za škodu zodpovedá spoločne krajský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne krajskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry, 4. za škodu zodpovedá spoločne vyšší vojenský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vyššiemu vojenskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry.
článok 7	Členské štáty sa postarajú o tom, aby sa použili všetky primerané spôsoby, napríklad na pracovisku, na oboznámenie zamestnancov s predpismi prijatými na základe tejto smernice, ako aj s platnými relevantnými predpismi.	N	zákon o Zbierke zákonov č. 1/1993 Z.z.	§2	0 všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.	Y	P
článok 8 ods. 1	1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do jedného roka od jej oznámenia, o čom budú okamžite informovať komisiu.	n. a.
Článok 8 od s. 2	2. Členské štáty komisii oznámia znenie zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa	n. a.

	vzťahuje táto smernica.
Článok 9	Do dvoch rokov od uplynutia jednoročnej lehoty, uvedenej v článku 8, členské štáty poskytnú komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju rade.	n. a*
článok 10	Táto smernica je adresovaná členským štátom.	n. a.

SMERNICA RADY 76/207/EHS z 9. februára 1976

o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupe v zamestnaní a o pracovné podmienky

COUNCIL DIRECTIVE 76/207/EEC of 9 Februrary 1976

on the implementatíon of the principle of equal treatment for men and women as regards access to employment, vocationaí training and promotion conditions

Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len "zákon o prokurátoroch”)

článok 1 ods. 1

1. Účelom tejto smernice je uviesť v členských Štátoch do platnosti zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o pristúp k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, ako aj o sociálne zabezpečenie za podmienok uvedených v odseku 2. Táto zásada sa ďalej uvádza len ako "zásada rovnakého zaobchádzania”.

návrh zákona o prokurátoroch

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

§ 1 ods. 1 písm. a)

§ 1 ods. 1 písm. b)

ČI. 12 ods. 1,2

Tento zákon upravuje

a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov

b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“), ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudzi teľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej

skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo

znevýhodňovať.

článok 1 ods. 2

l. S cieľom zabezpečiť postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabepečením rada príjme na základe návrhu komisie ustanovenia, ktoré vymedzujú podstatu, rozsah a spôsoby uplatňovania tejto zásady.

n. a.

Článok 2 ods. 1

2. Na účely d'alej uvádzaných ustanovení sa zásadou rovnakého zaobchádzania rozumie, že neexistuje žiadna priama ani nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav.

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurátoroch

ČI. 12 ods. 1,2

§ 20 ods. 3

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

znevýhodňovať.

(3) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátorov, ich národný

					alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Článok 2 ods. 2	2. Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov vylúčiť z oblasti jej uplatňovania tie profesijné činnosti, a kde je to vhodné, aj prípravu na tieto činnosti, pri ktorých je vzhľadom na ich charakter alebo okolnosti, za akých sa vykonávajú, pohlavie pracovníka determinujúcim faktorom.	D	návrh zákona o prokurátoroch	§ 20 ods. 3	(3) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie prokurátorov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.	Y	P
				§ 21 ods. 2	(2) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Výsledok výberového konania predloží na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.	Y	P
článok 2 ods. 3	3. Táto smernica sa nedotýka ustanovení na ochranu žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 86 ods. 1	(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a	Y	P

ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.

článok 2 ods. 1

4. Táto smernica sa nedotýka opatrení na podporu rovnakej príležitosti pre mužov a ženy, najmä prostredníctvom odstraňovania existujúcich nerovností ovplyvňujúcich príležitosti žien v oblastiach uvedených v článku 1 (1).

zákon o zamestnanosti

§ 112 ods. 1

(1) Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci okresných úradov práce na celom území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky o zamestnaní, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, jazyk, pohlavia, sociálneho pôvodu, veku, náboženstva, politických alebo iných názorov, politickej príslušnosti, odborovej činnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine alebo iného postavenia.

článok 3 ods. 1

1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania znamená, že neexistuje nijaká diskriminácia z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o podmienky prístupu - vrátane kritérií výberu - k akýmkoľvek pracovným miestam alebo pozíciám, bez ohľadu na sektor alebo odvetvie Činnosti a k akýmkoľvek úrovniam zamestnaneckej hierarchie.

návrh zákona o prokurátoroch

§ 20 ods. 3

§ 21 ods. 2

(2) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Výsledok výberového konania predloží na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.

76/2O7/ES

článok 3 ods. 2

2. Na tento účel členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že;

článok 3 ods. 2 (a)

(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania budú zrušené

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 12 ods. 1

Článok 125

Článok 132

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecné záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy sústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhisovanie zákonov.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v či. 125 písm. b) aj inými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c) aj inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestiach mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

článok 3 ods. 2 (b)

(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách,

individuálnych pracovných zmluvách, vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môct* byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené;

zákon o kolektívnom vyjednávaní

§ 4 ods. 2 písm. a)

Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi

článok 3 ods. 2 (c)

__________

(c) zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak záujem o ochranu, ktorý ich pôvodne podnietil, už nie je odôvodnený budú novelizované; ak sú podobné ustanovenia súčasťou kolektívnych zmlúv, zástupcom pracovníkov a

zamestnávateľom bude adresovaná žiadosť, aby ich upravili v potrebnom smere.

zákon o kolektívnom vyjednávaní

Ústava SR č.

460/1992 Zb.

§ 8 ods. 5

Článok 132 ods. 1

(5) Zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy a jej rozsah; pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej zmluvy.

(!) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými včl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktorí tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené včl. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi,

s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánv štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich

mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

článok 4

Uplatňovanie zásady rovnakého

zaobchádzania pokiaľ ide o prístup k poradenstvu pre voľbu povolania, odbornej príprave, vyššej odbornej príprave a preškoľovaniu všetkých typov a na všetkých stupňoch znamená, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že:

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

návrh zákona o prokurátoroch

ČI. 12 ods. 1

ČI. 46 ods. 1

§ 25 ods. 1

§ 80 ods. 1

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(1) Prokurátor má právo najmä

c) na zabezpečenie podmienok pre prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie,

(1) Prokurátor má právo na zabezpečenie podmienok na systematické a bezplatné vzdelávanie po celé obdobie výkonu svojej funkcie a na bezplatné poskytovanie právnych predpisov nevyhnutných pre riadny výkon funkcie.

článok 4

(a)

(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, budú zrušené;

Ústava SR č. 460/1992 Zb.

Článok 125

Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie

Článok 132

zákonov.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, pripadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené včl. 125 pism. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

článok 4 (b)

(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách,

individuálnych pracovných zmluvách,

vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môcť byť vyhlásené za neplatné alebo zmenené;

zákon o kolektívnom vyjednávaní

§ 4 ods. 2 písm. a)

Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

článok 4 (e)

(c) poradenstvo pre voľbu povolania, odborná príprava, vyššia odborná príprava a preškoľovanie budú prístupné na základe rovnakých kritérií a na rovnakej úrovni bez akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia bez toho, aby sa narušila sloboda, poskytnutá v niektorých členských štátoch niektorým

Ústava SR č, 460/1992 Zb.

Článok 132 ods. 1

Ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v Čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do Šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich

	súkromným vzdelávacím inštitúciám.				uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej rpeubliky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
článok S od s. 1	1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pokiaľ ide o pracovné podmienky vrátane podmienok upravujúcich prepustenie znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia.	N	Ústava SR č, 460/1992 Zb.	ČI. 12 ods. 1,2	(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.	Y	P
článok 5 ods. 2	2. Na tento účel členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že:	N
článok 5 ods. 2 (a)	(a) všetky zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, budú zrušené;	N	Ústava SR č. 460/1992 Zb.	Článok 125	Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou a s ústavnými zákonmi, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy sústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi,	Y	P

Článok 132

c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov Štátnej správy sústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v ČI. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v ČI. 125 písm. b), aj sinými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po Šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

článok 5 ods. 2 (b)

(b) všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a ktoré sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách,

individuálnych pracovných zmluvách, vnútropodnikových predpisoch alebo v predpisoch upravujúcich nezávislé povolania a profesie, budú alebo budú môcť byť vyhlásené

zákon o kolektívnom vyjednávaní

§ 4 ods. 2 písm. a)

Neplatná je kolektívna zmluva v tej Časti, ktorá

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi

76/207/ES

	za neplatné alebo zmenené;
článok 5 ods. 2 (c)	(c) zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak záujem o ochranu, ktorý ich pôvodne podnietil, už nie je odôvodnený, budú novelizované; ak sú podobné ustanovenia súčasťou kolektívnych zmlúv, zástupcom pracovníkov a zmestnávateľom bude adresovaná žiadosť, aby ich upravili v potrebnom smere.	N	Ústava SR č, 460/1992 Zb. zákon o kolektívnom vyjednávaní	Článok 132 ods. 1 § 4 ods. 2 písm. a)	Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi		P
článok 6	Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce každému zamestnancovi, ktorý sa pokladá za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle Článkov 3, 4 a 5, domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení veci inými príslušnými orgánmi.	N	Ústava SR č. 460/1992 Zb.	ČI. 46 ods. 1	(L) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch utanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.		P
článok 7	Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu zamestnancov pred prepustením na podnet zamestnávateľa, ktoré by bolo reakciou na ich sťažnosť podanú v rámci podniku alebo na akékoľvek právne konanie zamerané na presadzovanie zásady rovnakého zaobchádzania.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 14 § 15 ods. 1,2,3	Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17). (1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor. (2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§189 ods. 1 písm. f)}, c) prokurátor stratil štátne občianstvo	Y	P

§17

Slovenskej republiky, d) prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo, e) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, í) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods. 3 a 14 ods. 6.

článok 8

Členské štáty sa postarajú o to, aby sa použili všetky primerané spôsoby, napríklad na pracovisku, na oboznámenie zamestnancov s predpismi prijatými na základe tejto smernice, ako aj s už platnými relevantnými predpismi.

zákon o Zbierke zákonov SR č. 1/1993 Z.z.

§2

O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

článok 9 od s. 1

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 30 mesiacov od jej oznámenia, o čom budú okamžite informovať komisiu.

n. a.

	Pokiaľ ide o prvú Časť Článku 3 (2) a prvú časť článku 5 (2) (c), členské štáty po prvýkrát preskúmajú a prípadne po prvýkrát pozmenia zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia uvedené v tejto smernici do štyroch rokov od jej oznámenia.
článok 9 ods. 2	2. Členské štáty pravidelne hodnotia profesilné činnosti uvedené v článku 2 (2) s cieľom rozhodnúť, či vzhľadom na dosiahnutú úroveň sociálneho rozvoja je zachovanie existujúcich výnimiek nad'alej zdôvodnené. 0 výsledku hodnotenia informujú komisiu.	n. a.
článok 9 ods. 3	3. Členské Štáty oznámia komisii aj znenie zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.	n. a*
článok 10	Do dvoch rokov od uplynutia 30-mesačnej lehoty ustanovenej v prvom pododseku článku 9 (1) členské štáty poskytnú komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju rade.	n. a.
článok 11	1 Táto smernica je adresovaná členským Štátom	n. a.

SMERNICA RADY 91/533/EHS z 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach aplikovateľných na zmluvu alebo zamestnanecký vzťah COUNCIL DIRECT1VE of 14 October 1991 on an employer' s obligation to inform employees of the conditions applicable to the contract or employment relationship (91/533/EEC)			Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)
1	2	3	4	5	6	7	8	9
článok 1 ods. 1	Pôsobnosť 1. Táto smernica sa vzťahuje na všetkých platených zamestnancov, ktorí majú zmluvu alebo pracovný pomer vymedzený platným zákonom členského štátu a/alebo upravený zákonom platným v členskom štáte.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 1 ods. 1 § 6 ods. 1	(1) Tento zákon upravuje a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry (ďalej len „právny čakateľ prokuratúry“) ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom ich služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť. (I) Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do fiinkcie prokurátora.	Y	P
článok 1 ods. 2	2. Členské štáty môžu ustanoviť, že táto smernica sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí majú zmluvu alebo pracovný pomer.	D
Článok 1 ods. 2 (a)	(a) - na obdobie nepresahujúce jeden mesiac, a/alebo - pri týždennom pracovnom čase nepresahujúcom osem hodín, alebo	D
článok 1 ods. 2 (b)_	(b) na práce príležitostnej alebo špecifickej povahy za predpokladu, že výnimku	D

91/533/EUS

	z pôsobnosti smernice v takých prípadoch odôvodňujú objektívne okolnosti.
I článok 2 ods. 1	Povinnosť poskytnúť informácie 1. Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje táto smernica (ďalej len „zamestnanec'¹), o hlavných aspektoch zmluvy alebo pracovného vzťahu.	N	zákon o Zbierke zákonov SR č. 1/1993 Z.z.	§2	O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.	Y	P
článok 2 ods. 2	2. Informácie uvedené v odseku l musia obsahovať aspoň tieto údaje.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	(2) Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje a) meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt, b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia, c) prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora a jej sídlo, d) označenie služobného úradu a jeho sídlo, e) výšku platu a termín výplaty platu, f) týždenný služobný čas, g) označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora, h) poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie, i) dátum vydania rozhodnutia, j) podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.	Y	P
článok 2 ods. 2 (a)	(a) označenie strán,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2 pism. a)	Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje a) meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt,	Y		__________

91/533/HHS

článok 2 ods. 2 (b)	(b) miesto výkonu práce - v prípade, že stále alebo hlavné miesto výkonu práce neexistuje, zásadu, že zamestnanec je zamestnaný na niekoľkých miestach, s uvedením registrovaného sídla podniku alebo, ak je to vhodné domicilu zamestnávateľa,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2 písm. b)	Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,	Y	P
článok 2 ods. 2 (c) (0	(c) (i) názov, funkciu, povahu alebo druh práce, na ktorú bol zamestnanec prijatý, alebo	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2 písm. c)	Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje c) prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora a jej sídlo,	Y
článok 2 ods. 2 (c) (ii)	(ii) krátku špecifikácieu alebo popis práce,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2 pism. b)	Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,	Y
článok 2 ods. 2 (d)	(d) dátum začiatku zmluvy alebo pracovného pomeru,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2 písm. h)	h) poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie,	Y
článok 2 ods. 2 (e)	(e) v prípade dočasnej zmluvy alebo pracovného pomeru ich predpokladanú dobu trvania.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2 písm. b)	b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia,	Y
článok 2 ods. 2 (í)	(f) dĺžku platenej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, alebo, ak ju v čase poskytovania informácie nemožno stanoviť, postupy na udeľovanie a určovanie takejto dovolenky,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2 písm. g)	g) označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora.	Y
článok 2 ods. 2 (g)	(g) dĺžku výpovedných dôb, ktoré zamestnávateľ a zamestnanec musia	N	návrh zákona o	§ 15 ods. 4	(4) Služobný pomer prokurátora zaniká odvolaním dňom určeným v rozhodnutí	Y	P

Ú1/533/ĽIIS

	dodržiavať v prípade skončenia zmluvy alebo pracovného pomeru, alebo, ak ich v čase poskytovania informácie nemožno stanoviť, metódu určovania týchto výpovedných dôb,		prokurátoroch	§ 16 ods. 2	generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, najneskôr v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie generálneho prourátora o odvolaní z funkcie, rozhodnutie sa musí doručiť prokurátorovi do vlastných rúk. (2) Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného pomeru.
článok 2 ods. 2 (h)	(h) začiatočnú základnú čiastku, ďalšie zložky a výplatné termíny odmeny za prácu, na ktorú má zamestnanec nárok,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 95 ods. 1 § 95 ods. 2	(1) Základným platom prokurátora generálnej prokuratúry je plat, ktorý zodpovedá platu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanovenému osobitným zákonom. (2) Základný plat prokurátora okresnej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a vyššej vojenskej prokuratúry sa určuje z priemerného platu prokurátora.	Y	P
článok 2 ods. 2 (í)	(i) dĺžku normálneho pracovného dňa alebo týždňa zamestnanca,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§32 § 34 ods. 2	Základná výmera služobného času prokurátora je 40 hodín týždenne. (2) Denným služobným časom sa rozumie služobný čas pripadajúci na jeden služobný deň. Začiatok a koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňcoh určuje generálny prokurátor. Denný služobný čas nesmie presiahnuť 8 hodín.	Y	P
článok 2 ods. 2 G)	G) tam, kde je to vhodné:	O

91/533/1-11S


článok 2 ods. 2 (j) (i)	(i) kolektívne zmluvy upravujúce pracovné podmienky zamestnanca, alebo	O
článok 2 ods. 2 (j) (»)	(ii) v prípade kolektívnych zmlúv, uzavretých mimo podniku osobitnými spoločnými orgánmi alebo inštitúciami, názov príslušného orgánu alebo spoločnej inštitúcie, v rámci ktorej boli zmluvy uzavreté.	0
článok 2 ods. 3	3. Ak je to vhodné, informácie uvedené v odseku 2 (f), (g), (h) a (i) možno poskytnúť v podobe odkazov na zákony, iné predpisy a administratívne alebo zákonné ustanovenia, alebo na kolektívne zmluvy upravujúce tieto jednotlivé body.	o
článok 3 ods. 1	Spôsoby informovania 1. Informácie uvedené v článku 2 (2) treba zamestnancovi poskytnúť najneskôr do dvoch mesiacov od začiatku zamestnania v podobe:	N	zákon o Zbierke zákonov SR č. 1/1993 Z.z.	§2	0 všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.	Y
článok 3 ods. 1 (a)	(a) písomnej pracovnej zluvy, a/alebo	O
článok 3 ods. 1 (b)	(b) prijímacieho dekrétu, a/alebo	o	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	(2) Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje a) meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a jeho trvalý pobyt, b) výslovné uvedenie, že ide o vymenovanie do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia, c) prokuratúru, na ktorú je vymenovaný do íúnkcie prokurátora a jej sídlo,	Y

					d) označenie služobného úradu a jeho sídlo, e) výšku platu a termín výplaty platu, f) týždenný služobný čas, g) označenie zákonných ustanovení upravujúcich dovolenku prokurátora, h) poučenie prokurátora, že funkciu prokurátora je oprávnený vykonávať odo dňa vymenovania do tejto funkcie, i) dátum vydania rozhodnutia, j) podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.
článok 3 od s. 1 (c)	(c) jedného alebo nieľkokých písomných dokumentov, z ktorých jeden musí obsahovať prinajmenšom všetky informácie uvedneé v článku 2 (2) (a), (b"), (c), (d), (h) a (i).	O
článok 3 ods. 2	2. Vprípade, že zamestnanec nedostane v predpísanej lehote ani jeden z dokumentov uvedených v odseku 1, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najneskôr do dvoch mesiacov od začiatku zamestnania písomné vyhlásenie podpísané zamestnávateľom a obsahujúce prinajmenšom informácie uvedené v článku 2 (2).	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	detto	Y	P	i
článok 3 ods. 2	V prípade, že dokument/-y uvedený/-é v odseku 1 obsahuje/-ú len časť z požadovaných informácií, ostatné informácie zabezpečí písomné vyhlásenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	detto	Y
článok 3 ods. 3	3. Ak sa pracovná zmluva alebo pracovný pomer skončí pred uplynutím doby dvoch mesiacov odo dňa nástupu do práce, zamestnanec musí informácie požadované v článkoch 2 a 3 dostať k dispozícii najneskôr do skončenia tejto doby.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	detto	Y


článok 4 od s. 1	Zamestnanci vyslaní do cudziny 1. V prípade, že zamestnanec má pracovať v inej krajine alebo v iných krajinách, ako je členský štát, ktorého právo a/alebo prax upravuje jeho zmluvu alebo pracovný pomer, musí ešte pred odchodom dostať dokument/-y uvedenýAé v článku 3, ktorýAé musiAia obsahovať aspoň tieto dodatočné informácie:	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	detto	Y
článok 4 ods. 1 (a)	(a) dobu zamestnania v cudzine,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	detto	Y	P
článok 4 ods. 1 (b)	(b) menu, v ktorej má byť vyplácaná odmena za prácu,	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	detto	Y
článok 4 ods. 1 (c)	(c) ak je to vhodné, peňažné alebo vecné dávky spojené so zamestnaním v cudzine,	O	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	detto	Y
článok 4 ods. 1 (d)	(d) ak je to vhodné, podmienky návratu zamestnanca.	O	návrh zákona o prokurátoroch	§ 8 ods. 2	detto	Y
článok 4 ods. 2	2. Informácie uvedené v odseku 1 (b) a (c) možno, ak je to vhodné, poskytnúť odkazom na zákony, iné predpisy a administratívne alebo zákonné ustanovenia, alebo na kolektívne zmluvy upravujúce tieto konkrétne body.	O
\| Článok 4	3. Odseky 1 a 2 sa nebudú uplatňovať

ods. 3

v prípade, ak doba zamestnania mimo krajiny, ktorej právo a/aiebo prax upravuje zmluvu alebo pracovný pomer, nepresiahne jeden mesiac.

článok 5 ods. 1

Modifikácia aspektov zmluvy alebo pracovného pomeru

1. Akákoľvek modifikácia náležitostí uvedených v článkoch 2 (2) a 4 (1) sa musí uskutočniť v podobe písomného dokumentu, ktorý musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri najbližšej príležitosti, najneskôr však jeden mesiac po tom, ako príslušná zmena nadobudne platnosť.

návrh zákona o prokurátoroch

§9 Dočasné pridelenie prokurátora

Dočasné pridelenie prokurátora a preloženie prokurátora

(1) V záujme plnenia úloh prokuratúry možno prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie aj na inú prokuratúru.

(2) Bez súhlasu prokurátora možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inú prokuratúru najdlhšie na 60 služobných dni v kalendárnom roku, avšak len v mimoriadnych prípadoch a po predchádzajúcom súhlasnom vyjadrením Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada prokurátorov“).

(3) Vykonávanie funkcie na dvoch prokuratúrach je vylúčené.

(4) Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť aj na využitie jeho skúseností alebo na získanie skúsenosti

a) do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

b) do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

c) na Úrad vlády Slovenskej republiky.

(5) Prokurátor, ktorý je pridelený podľa odseku 4, po dobu pridelenia nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

§10 Preloženie prokurátora

(6) 0 dočasnom pridelení rozhoduje

generálny prokurátor.

(1) O preložení prokurátora na inú prokuratúru rozhoduje generálny prokurátor za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2) Prokurátor môže byť preložený na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) Generálny prokurátor preloží prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenia podľa § 189 ods. 1 pism. e).

(4) Generálny prokurátor môže preložiť prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak ide o preloženie na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej istej obce.

(5) Na prokuratúru vyššieho stupňa môže byť prokurátor preložený len na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu prokurátorov schválenými radou prokurátorov; na výberové konanie sa primerane použijú ustanovenia § 2Ia22.

(6) Na generálnu prokuratúru môže byť preložený len prokurátor, ktorý dosiahol aspoň 10 rokov započítateľnej praxe (§ 97). Ustanovenie odseku 5 týmto nie je dotknuté.

ŕlánok 5

2. Písomný dokument uvedený v odseku i sa

n. a.

ods. 2	nevyžaduje v prípade zmeny zákonov, iných predpisov a administratívnych alebo legislatívnych ustanovení alebo kolektívnych zmlúv citovaných v dokumentoch uvedených v článku 3, ku ktorým sa tam, kde je to vhodné, pripájajú dokuemtny podľa článku 4 (O-				-
článok 6	Forma a dôkaz existencie pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru a procedurálne pravidlá Táto smernica sa nedotýka vnútroštátneho práva a praxe, pokiaľ ide o: - formu zmluvy alebo pracovného pomeru, - dôkaz o existencii a obsahu pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru, - príslušné procedurálne pravidlá.	n. a.
článok 7	Výhodnejšie ustanovenia Táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné predpisy alebo administratívne opatrenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie, alebo stimulovať alebo povoľovať uplatňovanie zmlúv, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie.	n. a.
článok 8 ods. 1	Ochrana práv l. Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce každému zamestnancovi, ktorý sa pokladá za poškodeného v dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z tejto smernice, domáhať sa svojich práv súdnou cestou po prípadnom posúdení jeho veci inými príslušnými orgánmi.	N	Ústava SR č. 460/1992 Zb. návrh zákona o prokurátoroch	ČI. 46 ods. 2 §184 ods. 1 písm. a), b)	(2) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (1) Vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona koná a rozhouje v prvom stupni	Y	P

a) osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zdopovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená škoda,

b) osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak

1. za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry alebo škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry,

2. za škodu zodpovedá spoločne prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne prokurátorovi generálnej prokuratúry a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,

3. za škodu zodpovedá spoločne krajský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne krajskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,

4. za škodu zodpovedá spoločne vyšší vojenský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vyššiemu vojenskému prokurátorovi a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry.

článok 8 ods. 2

2. Členské štáty môžu ustanoviť, že možnosť využiť prostriedky na dosiahnutie nápravy, uvedené v odseku 1, bude podmienená predchádzajúcim oznámením zamestnanca zamestnávateľovi a tým, že zamestnávateľ do 15 dní nedá odpoveď na toto oznámenie.

článok 8 ods. 2

Formálnu nutnosť predchádzajúceho

oznámenia však v nijakom prípade nemožno vyžadovať v prípadoch uvedených v článku 4, ani pokiaľ ide o pracovníkov s dočasnou

	zmluvou alebo pracovným pomerom, ani zamestnancov, na ktorých sa nevzťahuje kolektívna zmluva alebo kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovného pomeru.
článok 9 od s. 1	Záverečné ustanovenia 1. Členské štáty prijmú zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 1993, alebo do uvedeného dátumu zabezpečia, aby zástupcovia zamestnávateľov a pracovníkov schválili požadované ustanovenia vo forme zmluvy, pričom členské štáty sú povinné podniknúť potrebné kroky, ktoré by im umožnili kedykoľvek garantovať výsledky uložené touto smernicou. Bezodkladne o tom budú informovať komisiu.	n. a.
článok 9 ods. 2	2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že v prípade pracovných pomerov, ktoré existovali v čase vstupu nimi prijatých ustanovení do platnosti, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť do dvoch mesiacov od prijatia takejto žiadosti ktorýkoľvek z dokumentov uvedených v článku 3, ku ktorým sa tam, kde to prichádza od úvahy, pripájajú dokumenty podľa článku 4 (1).	n. a.
článok 9 ods. 3	3. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty uvedú v nich odkaz na túto smernicu, alebo na ňu odkážu pri ich oficiálnom zverejnení. Spôsoby uskutočnenia tohto odkazu ustanovia členské Štáty.	n. .a
článok 9	4. Členské štáty komisii bezodkladne oznámia	n. a.

ods. 4	opatrenia, ktoré prijmú na vykonávanie tejto smernice.
článok 10	Táto smernica je adresovaná členským štátom.	n. a.

SMERNICA RADY 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok (desiata individuálna smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) COUNC1L DIRECTIVE 92/85/EEC of 19 October 1992 on the imroduction of measures to encourage improvements in the safety and health at work of pregnant workers and workers who háve recently given birth or are breastfeeding (tenth indivídua! Directive within the meaning of Article 16(1) of Directive 89/391/EEC)			Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“)
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok 1 ods. 1	Účel 1. Účelom tejto smernice, ktorá je desiatou individuálnou smernicou v zmysle Článku 16 (1) smernice 89/391/EHS, je vykonávať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 1 ods. 1	(1) Tento zákon upravuje a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomery prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) štátnu službu právnych čakateľov prokuratúry, právne vzťahy, ktoré vyplývajú z ich štátnej služby na prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „prokuratúra“) a ich základné práva a povinnosti.	Y	P
článok 1 ods. 2	2. Ustanovenia smernice 89/39)/EHS s výnimkou článku 2 (2) plne platia pre celú oblasť, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo konkrétnejšie ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.	n. a.
článok 1 ods. 3	3. Účinkom tejto smernice nesmie byť zníženie úrovne ochrany poskytovanej tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam	n. a.

	v porovnaní so situáciou, aká v každej členskej krajine existuje ku dňu prijatia tejto smernice.
článok 2 (a)	Definície Na účely tejto smernice: (a) tehotnou pracovníčkou sa rozumie tehotná pracovníčka, ktorá svojho zamestnávateľa informovala o svojom stave v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou;	N
Článok 2 (b)	(b) pracovníčkou krátko po pôrode sa rozumie pracovníčka, ktorá je krátko po pôrode v zmysle vnútroštátnej legislatívy a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade s touto legislatívou a/alebo praxou;	N
článok 2 (c)	(c) dojčiacou pracovníčkou sa rozumie pracovníčka, ktorá dojčí dieťa v zmysle vnútroštátnej legislatívy a/alebo vnútroštátnej praxe a ktorá o svojom stave informovala svojho zamestnávateľa v súlade v súlade s touto legislatívou a/alebo praxou.	N
ČASŤ II článok 3 ods. 1	VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Pravidlá 1. Komisia po konzultácii s členskými štátmi a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vypracuje pravidlá na hodnotenie chemických, fyzikálnych a biologických látok a výrobných procesov, ktoré sa považujú za rizikové pre bezpečnosť alebo zdravie pracovníčok v zmysle článku 2. Pravidlá uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú aj na pohyby a držanie tela, duševnú	n. a.

	a telesnú námahu a iné druhy telesného a duševného stresu spojeného s prácou vykonávanou pracovníčkami v zmysle článku 2.
článok 3 ods. 2	2. Cieľom pravidiel uvedených v odseku 1 je, aby slúžili ako základ pre hodnotenie uvedené v článku 4(1). Na tento účel členské Štáty oboznámia s uvedenými pravidlami všetkých zamestnávateľov a všetky pracovníčky a/alebo ich zástupcov v príslušnom členskom Štáte.	n. a.
článok 4 ods. 1	Hodnotenie a informovanie 1. Pri všetkých Činnostiach, ktoré môžu byť spojené so Špecifickým rizikom vystavenia látkam a vplyvom, procesom alebo pracovným podmienkam, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe 1, zamestnávateľ zhodnotí charakter, stupeň a trvanie takéhoto vystavenia pracovníčok v zmysle Článku 2 v príslušnom podniku alebo závode, a to buď priamo, alebo prostredníctvom ochranných a preventívnych služieb uvedených v článku 7 smernice 89/391/EHS s tým, aby: - vyhodnotil všetky riziká pre bezpečnosť alebo zdravie a všetky možné účinky na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčok v zmysle článku 2, - rozhodol o tom, aké opatrenia treba prijať.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 86 ods. 1	(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.	Y	P
článok 4 ods. 2	2. Bez toho, že sa to dotklo článku 10 smernice 89/391/EHS, pracovníčky v zmysle Článku 2 a pracovníčky, ktoré by sa v príslušnom podniku a/alebo závode mohli	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 73 ods. 2	(2) Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní najmä a) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické a	Y	P

dostať do niektorej zo situácií uvedených v článku 2., a/alebo ich zástupcovia musia byť informovaní o výsledkoch hodnotenia uvedeného v odseku 1 a o všetkých opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci.

organizačné opatrenia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie, b) pravidelne oboznamovať prokurátorov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, pravidelne overovať znalosť týchto predpisov a sústavne vyžadosť a kontrolovať ich dodržiavanie, c) pri vydávaní pokynov podriadeným prokurátorom dbať na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia.

d) zisťovať príčiny vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu, vytvárať podmienky na predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako aj ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom prokurátori vykonávajú svoju funkciu,

e) nepripustiť, aby prokurátori vykonávali činnosť, ktorej vykonávanie by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo služobnými predpismi,

f) pravidelne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie a doržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,

g) odstraňovať zistené závady, ako aj príčiny havárii a porúch technických zariadení, h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené osobitným zákonom.

článok 5 ods. 1

Opatrenia na základe výsledkov hodnotenia i. Ak výsledky hodnotenia uvedeného v článku 4 (1) poukazujú na riziko pre bezpečnosť alebo zdravie, alebo na účinok na tehotenstvo alebo dojčenie pracovníčky

návrh zákona o prokurátoroch

§ 86 ods. 1

(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať Činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke

v zmysle článku 2 bez toho, aby sa to dotklo článku 6 smernice 89/391/EHS, zamestnávateľ prijme potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, že dočasným prispôsobením pracovných podmienok a/alebo pracovného času danej pracovníčky sa predíde jej vystaveniu takým rizikám.

do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.

článok 5 od s. 2

2. Ak prispôsobenie pracovných podmienok a/atebo pracovného času nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ak ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, zamestnávateľ prijme nevyhnutné opatrenia na prevedenie príslušnej pracovníčky na inú prácu.

návrh zákona o prokurátoroch

§86 ods. 2 až S

(2) Tehotnej prokurátorke a prokurátorke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť nariadená služobná pohotovosť a výkon funkcie nadčas. Prokurátorke, ktorá je osamelá, môže byť nariadená služobná pohotovosť alebo výkon funkcie nadčas len s jej súhlasom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(3) Tehotná prokurátorka a prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmie byť vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce, v ktorej má trvalý pobyt. Prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa, ktoré je staršie ako jeden rok a mladšie ako osem rokov, môže byť vyslaná na služobnú cestu len s j ej súhlasom; to platí rovnako aj pre prokurátorku, ktorá je osamelá, ak sa stará o dieťa, ktoré nedosiahlo vek 15 rokov.

(4) Ak požiada tehotná prokurátorka alebo prokurátorka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší služobný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného služobného Času, je vedúci služobného úradu povinný vyhovieť

jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne dôvody, najmä ak by tým nebol ohrozený riadny chod prokuratúry. Prokurátorke, ktorá má povolený kratší služobný čas, prislúcha funkčný plat zodpovedajúci tomuto kratšiemu služobného Času.

(5) Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa rovnako vzťahujú aj na prokurátora, ktorý je osamelý, ak stará sa o maloleté dieťa.

článok 5 ods. 3

3. Ak prevedenie na inú prácu nie je technicky a/alebo objektívne možné alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov, danej pracovníčke sa v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou poskytne dovolenka na celé obdobie potrebné na ochranu jej bezpečnosti alebo zdravia.

návrh zákona o prokurátoroch

§ 86 ods. 6

(6) Osamelou osobou sa rozmie slobodná, ovdovená alebo rozvedená osoba alebo osoba osamelá z iných vážnych dôvodov.

článok 5 ods. 4

4. Ustanovenia tohto článku sa mutatis mutandis použijú aj v prípade, ak pracovníčka vykonávajúca činnosť, ktorá je zakázaná na základe článku 6. otehotnie alebo začne dojčiť, o Čom informuje svojho zamestnávateľa.

návrh zákona o prokurátoroch

§ 86 ods. 1

(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode, služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením.

Článok 6	Prípady, v ktorých platí zákaz vystaveniu riziku Okrem všeobecných ustanovení týkajúcich sa ochrany pracovníkov, najmä limitov prípustného vystavenia rizikám pri výkone práce:
Článok 6 od s. 1	i. tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 (a) nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hdonotení sa zistilo riziko vystavenia vplyvom a látkam a pracovným podmienkam ohrozujúcim bezpečnosť a zdravie, uvedeným v prílohe II, časť A;	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 86 ods. 1	detto	Y	P
Článok 6 ods. 2	2. dojčiace pracovníčky v zmysle článku 2 (c) nemožno za žiadnych okolností nútiť, aby vykonávali práce, pri ktorých hodnotení sa zistilo riziko vystavenia vplyvom a látkam a pracovným podmienkam ohrozujúcim bezpečnosť a zdravie, uvedeným v prílohe II, časť B.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 86 ods. 1	detto	Y	P
článok 7 ods. 1	Nočná práca 1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky uvedené v článku 2 neboli nútené vykonávať nočnú prácu počas tehotenstva a obdobia po pôrode, ktorého trvanie určí vnútroštátny orgán príslušný pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia na základe predloženia lekárskeho potvrdenia v súlade s postupmi ustanovenými členskými štátmi, uvádzajúceho, že si to vyžaduje bezpečnosť alebo zdravie danej pracovníčky.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 86 ods. 1	detto	Y	P
článok 7 ods. 2____	2. Opatrenia uvedené v odseku 1 musia v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo

	vnútroštátnou praxou stanoviť možnosť:
článok 7 od s. 2 (a)	(a) prevedenia na dennú prácu; alebo	O	návrh zákona o prokurátoroch	§40 § 86 ods. 4	Plnenie služobných povinností v noci Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou. (4) Pri dočasnej zmene služobného zaradenia z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3 prislúcha tehotnej prokurátorke plat podľa jej nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred zmenou služobného zaradenia.	Y	P
článok 7 ods. 2 (b)	(b) poskytnutia pracovného voľna alebo predĺženia materskej dovolenky v prípadoch, keď takéto prevedenie nie je technicky a/alebo objektívne možné, alebo ho nemožno oprávnene požadovať na základe opodstatnených dôvodov.	O	návrh zákona o prokurátoroch	§ 87 ods. 4	(4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke d'alšía materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo zdravotne ťažko postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.	Y	P
článok 8 ods. 1	Materská dovolenka 1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby pracovníčky v zmysle článku 2 mali nárok na neprerušenú materskú dovolenku v trvaní najmenej 14 týždňov, poskytnutú pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 87 ods. 1 § 87 ods. 4	(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, prislúcha prokurátorke materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov. Prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac deti a prokurátorke, ktorá je osamelá, prislúcha materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov. (4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka	Y	P

					a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo zdravotne ťažko postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.
článok 8 ods. 2	2. Materská dovolenka ustanovená v odseku 1 musí zahŕňať povinnú materskú dovolenku v trvaní najmenej dvoch týždňov, poskytnuté pred a/alebo po pôrode v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 88 ods. 2	(2) Materská dovolenka prokurátorky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím Šiestich týždňov odo dňa pôrodu.	Y	P
Článok 9	Pracovné voľno na predpôrodné lekárske prehliadky Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby tehotné pracovníčky v zmysle článku 2 (a) mali v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou nárok na pracovné voľno bez straty mzdy na predpôrodné prehliady v prípade, že sa tieto prehliadky musia uskutočniť počas pracovného času.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 66 písm. b) a d)	Prokurátorovi prislúcha služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu aj z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä pri b) povinných lekárskych prehliadkach, d) iných naliehavých opatreniach liečebno- preventívnej starostlivosti.	Y	P
Článok 10	Zákaz prepustenia Aby sa pracovníčkam v zmysle Článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:
Článok 10 ods. 1	1. členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz prepustenia pracovníčok v zmysle článku 2 počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky stanovenej v článku 8(1) okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich s ich stavom, ktoré povoľuje vnútroštátna legislatíva a/alebo	N	návrh zákona o prokurátoroch	§14	Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17).	Y	P

vnútroštátna prax, a kde to je uplalniteľné, pod podmienkou, že na to dá súhlas príslušný orgán;

§15

Odvolanie z funkcie prokurátora

(1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.

(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

a) prokurátor bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, b) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§ 189 ods. 1 písm. f)},

c) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

d) prokurátor nadobudol cudzie štátne občianstvo,

e) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

(4) Služobný pomer prokurátora zaniká odvolaním dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, najneskôr v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie.

(5) Odvolaním prokurátora vojenskej prokuratúry z funkcie vojenského prokurátora

§16

§17

sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

Vzdanie sa funkcie prokurátora

(1) Prokurátor sa môže funkcie prokurátora vzdať

a) z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, b) zo zdravotných dôvodov, ak mu jeho zdravotný stav nedovoľuje riadne vykonávať služobné povinnosti, c) kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov,

(2) Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k inej dohode.

(3) Vzdaním sa funkcie prokurátora prokurátorom vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer

profesionálneho vojaka.

Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora

Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmezdení jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods 3 a 14 ods. 6.


článok 10 ods. 2	2. ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v zmysle článku 2 v období uvedenom v bode l, musí písomne uviesť riadne opodstatnené dôvody jej prepustenia; členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu pracovníčok v zmysle Článku 2 pred dôsledkami prepustenia, ktoré je v zmysle bodu 1 protiprávne.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§14 §15 §16 §17	detto	Y	P
článok 11	Zamestnanecké práva Aby sa pracovníčkam v zmysle článku 2 zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich ustanovuje uvedený článok, zabezpečí sa, že:
článok 11 ods. 1	1. V prípadoch uvedených v článkoch 5, 6 a 7 musia byť zabezpečené zamestnanecké práva pracovníčok v zmysle článku 2, týkajúce sa pracovnej zmluvy vrátane zachovania výplaty a/alebo nároku na primeranú dávku v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou:	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 86 ods. 1 §90	(1) Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí tiež o prokurátorke do konca deviateho mesiaca po pôrode, služobný úrad je povinný vykonať takú dočasnú úpravu podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho mesiaca po pôrode, aby nedoško k ohrozeniu jej zdravotného stavu a ak to nie je možné, zaradiť ju dočasne do výkonu takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení jej prislúcha plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného platu, ktorý jej prislúchal pred týmto zaradením. (1) Počas materskej dovolenky prislúcha prokurátorke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného zákona a príplatok k	Y	P

§133 ods. 1

peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná pomoc prislúcha prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.

(2) Počas ďalšej materskej dovolenky prislúcha prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného zákona. Rovnaký príspevok prislúcha prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.

Príplatok k peňažnej pomoci v materstve

Ak prokurátorovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona, prislúcha mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi poskytnutou peňažnou pomocou v materstve a funkčným platom po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

článok 11 ods. 2

2. v prípade uvedenom v Článku 8 musia byť zabezpečené:

Článok 11 ods. 2 (a)

(a) práva spojené s pracovnou zmluvou pracovníčok v zmysle článku 2 popri právach uvedených nižšie pod písmenom (b);

návrh zákona o prokurátoroch

§ 10 ods. 2

§14

(2) Prokurátor môže byť preložený na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora

Služobný pomer prokurátora zaniká a) odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15), b) vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16), c) z iných dôvodov ustanovených zákonom (§ 17).

§ 15

Odvolanie z funkcie prokurátora

(1) Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.

(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

d) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej rpeubliky,

e) prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

(5) Odvolaním prokurátora vojenskej prokuratúry z funkcie prokurátora sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

§16

§17

Vzdanie sa funkcie prokurátora

(1) Prokurátor sa môže funkcie prokurátora písomne vzdať

(3) Vzdaním sa funkcie prokurátora prokurátorom vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer

profesionálneho vojaka.

Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora

Služobný pomer prokurátora zaniká tiež a) smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, b) na základe právoplatného rozhodnutia súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzeni jeho spôsobilosti na právne úkony, c) z dôvodov uvedených v § 13 ods. 3 a 14 ods. 6.

článok 11

ods. 2 (b)

(b) zachovanie výplaty a/alebo nároku na | primeranú dávku pre pracovníčky v zmysle

návrh

zákona o

§ 90 ods. 1

(1) Počas materskej dovolenky prislúcha prokurátorke peňažná pomoc v materstve

článku 2;

prokurátoroch

§ 90 ods. 2

§133 ods. 1

podľa osobitného zákona a príplatok k peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná potnoc prislúcha prokurátorovi počas rodičovskej dovolenky.

Príplatok k peňažnej pomoci v materstve

(1) Ak prokurátorovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona, prislúcha mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi poskytnutou peňažnou pomocou v materstve a funkčným platom po odpočítaní a) poistného na zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

c) preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

článok 11 ods. 3

3, dávka uvedená v bode 2 (b) sa pokladá za primeranú vtedy, ak zabezpečuje príjem prinajmenšom ekvivalentný tomu, ktorý by príslušná pracovníčka dostala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvodov

spojených s j ej zdravotným stavom,

s výhradou hornej hranice ustanovenej

vnútroštátnou legislatívou;

návrh zákona o prokurátoroch

§133 ods. 1

Príplatok k peňažnej pomoci v materstve

článok 11 ods. 4	4. členské štáty môžu podmieniť nárok na výplatu alebo dávku uvedenú v bode 1 a 2 (b) vtedy, ak pracovníčka splní podmienky pre vznik nároku na také dávky ustanovené vnútroštátnou legislatívou. Tieto podmienky však za žiadnych okolnosti nemôžu vyžadovať doby prechádzajúceho zamestnania presahujúce dvanásť mesiacov pred predpokladaným dátumom pôrodu.	D	návrh zákona o prokurátoroch	§133	detto	Y	P
článok 12	Ochrana práv Členské štáty zavedú do vnútroštátnych právnych systémov potrebné opatrenia umožňujúce všetkým pracovníčkam, ktoré sa pokladajú za poškodené v dôsledku nedodržania povinností vyplývajúcich z tejto smernice, domáhať sa svojich práv súdnou cestou (a/alebo v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo vnútroštátnou praxou) po prípadnom posúdení inými príslušnými orgánmi.	N	Ústava SR č. 460/1992 Zb. návrh zákona o prokurátoroch	ČI. 46 ods. 1 §163 ods. 1	(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (1) Štát zodpovedá prokurátorovi za škodu, ktorá mu vznikla pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá prokurátorovi alebo jeho blízkym osobám vznikla pre výkon funkcie prokurátora. Zo štát koná služobný úrad.	Y	P
článok 13 ods. 1	Zmeny v prílohách 1. Striktne technické zmeny v prílohe l, ktoré sú dôsledkom technického pokroku, zmien v medzinárodných pravidlách alebo predpisoch a nových poznatkov v oblasti patriacej do pôsobnosti tejto smernice, budú prijaté v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 smernice 89/391/EHS.	n. a.
článok 13 ods. 2	2. Prílohu 11 možno zmeniť len v súlade s postupom ustanoveným v článku 118a Zmluvy.	n. a.	1


článok 14 ods. 1	Záverečné ustanovenia 1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia alebo zabezpečia, že najneskôr do dvoch rokov od jej prijatia zapracujú požadované ustanovenia do kolektívnych zmlúv sociálni partneri, pričom členské štáty majú povinnosť prijať potrebné opatrenia, ktoré by im kedykoľvek umožnili zaručiť výsledky uložené touto smernicou. Okamžite o tom budú informovať komisiu.	n. a.
článok 14 ods. 2	2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty v nich uvedú odkaz na túto smernicu alebo na ňu odkážu pri ich oficiálnom zverejnení. Spôsoby uskutočnenia takého odkazu ustanovia členské štáty.	n. a.
článok 14 ods. 3	3. Členské štáty oznámia komisii znenia základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré už schválili alebo schvália v oblasti upravenej touto smernicou.	n. a.
článok 14 ods. 4	4. Členské štáty komisii raz za päť rokov predkladajú správy o vykonávaní ustanovení tejto smernice v praxi, v ktorých uvedú aj stanoviská sociálnych partnerov. Prvú správu o vykonávaní ustanovení tejto smernice v praxi, v ktorej uvedú aj stanoviská sociálnych partnerov, však členské štáty predložia komisii už po štyroch rokoch od prijatia smernice. Komisia bude následne informovať Európsky	n. a.

	parlament, radu, Hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.
článok 14 ods. 5	5. Komisia Európskemu parlamentu, rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru pravidelne predkladá správy o vykonávaní tejto smernice s prihliadnutím na odseky 1,2 a 3.	n. a.
článok 14 ods. 6	6. Rada túto smernicu opätovne preskúma na základe hodnotenia vyplývajúceho zo správ uvedených v druhom pododseku odseku 4 a v prípade potreby na základe návrhu, ktorý by komisia mala predložiť najneskôr do piatich rokov od prijatia smernice.	n. a.
článok 15	Táto smernica je adresovaná členským štátom.	n. a.

SMERNICA RADY 93/104/ES z 23. novembra 1993 o určitých aspektoch organizácie pracovného času COUNC1L DIRECTIVE of 23 November 1993 conceming certain aspects of the organisation of working time (93/104/EC)			Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch")
1	2	3	4	5	6	7	8	9
ČASŤ1 Článok 1 ods. 1	Účel a rozsah 1. Táto smernica stanovuje minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre organizáciu pracovného času.	N
Článok 1 ods. 2	2. Táto smernica sa vzťahuje na:	N
Článok 1 ods. 2 písm. (a)	(a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a každoročnej dovolenky, na prestávky v práci a maximálny týždenný pracovný čas; a	N	návrh zákona o prokurátoroch	Druhá časť §32 až 64	Služobný čas a čas odpočinku - Služobný čas - Prestávky v práci - Nepretržitý denný odpočinok - Nepretržitý odpočinok v týždni - Dovolenka	Y	Prokuratúra (ďalej len „P“)
Článok 1 ods. 2 písm. (b)	(b) niektoré aspekty nočnej práce, práce na stneny a rozvrhnutie pracovného času	N	návrh zákona o prokurátoroch	Druhá časť	Služobný čas a čas odpočinku - Rovnomerné rozvrhnutie služobného Času - Nerovnomerné rozvrhnutie služobného času - Nočná práca	Y	P
Článok 1 ods. 3	3. Táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejný aj súkromný sektor, v zmysle ustanovenia článku 2 smernice 89/391/EHS, bez toho, aby sa dotýkala článku 17 tejto smernice s výnimkou leteckej, železničnej, cestnej, námornej a vnútrozemskej riečnej a jazernej dopravy, morského rybolovu, iné práce na mori a výcvikové činnosti lekárov;	N				Y		Problematiku upravujú normy pracovného práva (ďalej len „PUNPP")


Článok 1 ods. 4	4. Ustanovenie smernice 89/391 /EHS plne platí pre otázky uvedené v odseku 2, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo špecifické ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici;	n. a.
Článok 2 ods. 1	Definície 1. pracovný čas znamená akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje, teda, je k dispozícii zamesnávatel’ovi a vykonáva jeho činnosti alebo povinnosti v súlade s národnými právnymi predpismi alebo praxou;	N	návrh zákona o prokurátoroch	§32 až 34	Služobným dňom je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu.	Y	P
Článok 2 ods. 2	2. čas odpočinku znamená akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom;	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 34 až 41 § 34 ods. 3 § 41 písm. a), b) § 37 ods. 1	(3) Prokurátorovi prislúcha po Štyroch hodinách služobného Času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času. Jej začiatok a koniec si určuje prokurátor sám. Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal a) medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň po dobu jedenásť hodín, b) raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla v nedeľu. (1) Dňom služobného pokoja prokurátora je deň, na ktorý pripadá a) deň nepretržitého odpočinku v týždni, b) sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja (ďalej len sviatok).	Y	P

				§ 37 ods. 2	(2) Dňom nepretržitého odpočinku v týždni prokurátora je nedeľa a sobota, ak vedúci služobného úradu nerozhodne inak.
Článok 2 ods. 3	3. nočný čas znamená akýkoľvek čas, ale nie kratší ako 7 hodín, definovaný národnými právnymi predpismi, ktoré však vo všetkých prípadoch musí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§40	Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.	Y	P
Článok 2 ods. 4	4. pracovník v noci znamená:	N						PUNPP
Článok 2 ods. 4 písm. (a)	(a) jednak akéhokoľvek pracovníka, ktorý behom nočného pracovného času pravidelne pracuje najmenej 3 hodiny svojho normálneho pracovného času; a	N				Y		PUNPP
Článok 2 ods. 4 písm. (b)	(b) jednak akéhokoľvek pracovníka, ktorý pravdepodobne odpracuje v noci určitý podiel zo svojho ročného pracovného času podľa definície, ktorú si príslušný členský štát zvolí:	N				Y		PUNPP
Článok 2 ods. 4 písm. (b)(i)	(i) svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi po konzultácii sociálnych partnerov; alebo	O				Y		PUNPP
Článok 2 ods. 4 psím, (b) (ii)	(ii) kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzatvorenými medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni;	O						PUNPP
Článok 2 ods. 5	5. práca na snieny znamená akúkoľvek metňodu organizácie pracovného času na snieny, pri ktorých pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa určitého rozvrhu, vrátane rotujúceho rozvrhu, pričom pracovný čas môže byť pretržitý alebo	N				Y		PUNPP

	nepretržitý a pre pracovníkov má dôsledok, že behom určitého obdobia dni alebo týždňov pracujú v rôznom čase;
Článok 2 ods. 6	6. pracovník na smený znamená akéhokoľvek pracovníka, ktorého pracovný režim je súčasťou práce na smený.							PUNPP
ČASŤ 11 Článok 3	MINIMÁLNY ČAS ODPOČINKU - INÉ ASPEKTY ORGANIZÁCIE PRACOVNÉHO ČASU Denný odpočinok Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné k tomu, aby každý pracovník mal nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín behom 24 hodín.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 34 ods. 3 §41	(3) Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času. Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal a) medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň po dobu H hodín, b) raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla v nedeľu.	Y	P
Článok 4	ľrestávky na odpočinok Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia k tomu, aby v prípadoch, kde je pracovný deň dlhší ako 6 hodín, mal každý pracovník nárok na prestávku na odpočinok, ktorých podrobnosti, vrátane dĺžky a podmienok na ich priznanie budú stanovené kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzatvorenými medzi sociálnymi partnermi, alebo ak takéto	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 34 ods. 3	(3) Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.	Y	P

	dohody nie sú, národnými pravými predpismi.
Článok 5	Týždenný čas odpočinku Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabepečenie toho, aby za každé obdobie 7 dní mal pracovník nárok na minimálny neprerušovaný odpočinok v trvaní 24 hodín plus 11 hodinový denný odpočinok uvedený v Článku 3.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 35 ods. 1 § 35 ods. 2	(1) Týždenným služobným časom sa rozumie služobný čas rozvrhnutý na päť služobných dní v týždni. (2) Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný čas nemôže presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.	Y	P
Článok 5	Minimálny čas odpočinku uvedený v prvom pododseku bude obvykle zahŕňať nedeľu.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 34 ods. 1 § 34 ods. 2 § 34 ods. 3	(1) Služobným dňom je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu. (2) Denným služobným časom sa rozumie služobný čas pripadujúci na jeden služobný deň. Začiatok a koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch určuje generálny prokurátor. Denný služobný čas nesmie presiahnuť 8 hodín. (3) Prokurátorovi prislúcha po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.	Y	P
Článok 5	V prípade, že je to zdôvodnené objektívnymi, technickými alebo organizačnými podmienkami, môže sa uplatňovať minimálny čas odpočinku 24 hodín.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 37 ods. 3	(3) Vedúci prokurátor môže nariadiť prokurátorovi na deň služobného pokoja výkon funkcie nadčas alebo služobnú pohotovosť. Výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť sa považuje na účely tohto zákona za plnenie služobných povinností prokurátora.	Y	P
Článok 6	Maximálny týždenný pracovný čas Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov:	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 35 ods. 2	(2) Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný čas nemôže presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.	Y	P


Článok 6 ods. 1	1. Týždenný pracovný čas bude obmedzený pomocou zákonov, nariadení alebo administratívnych predpisov, alebo pomocou kolektívnych zmlúv a dohôd medzi sociálnymi partnermi.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 35 ods. 2	detto	Y	P
Článok 6 ods. 2	2. Priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dni vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 35 ods. 2	detto	Y	P
Článok 7 ods. 1	Ročná dovolenka 1. Členské Štáty prijmú nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej 4 týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku a pre poskytnutie takej dovolenky, ktoré budú stanovené národnými právnymi predpismi a/alebo praxou.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§46 §47	Dovolenka na zotavenie (1) Prokurátor má nárok za podmienok ustanovených týmto zákonom na a) dovolenku za kalendárny rok, b) pomernú časť dovolenky za kalendárny rok alebo c) dovolenku za dni. (2) Prokurátor má nárok za podmienok ustanovených týmto zákonom aj na dodatkovú dovolenku. Dovolenka za kalendárny rok (1) Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je šesť týždňov v kalendárnom roku. (2) Nárok na dovolenku za kalendárny rok má prokurátor, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ak jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny rok.	Y	P
Článok 7 ods. 2	2. Namiesto minimálnej doby ročnej platenej dovolenky nesmie byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.	N	návrh zákna o prokurátoroch	§ 59 ods. 1	(1) Náhrada platu za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4) alebo jej časť prislúcha prokurátorovi len vtedy, ak nemohol vyčerpať minimálnu dobu dovolenky alebo jej	Y	P

					časť z dôvodu zániku služobného pomeru.
ČASŤ 111 Článok 8	NOČNÉ PRÁCE - PRÁCE NA SMENÝ - PRACOVNÉ REŽIMY Dĺžka nočnej práce Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:	N
Článok 8 ods. 1	1. normálny pracovný čas pre pracovníkov v noci nepresiahne v priemere osem hodin v každom období 24 hodín;	N	návrh zákona o prokurátoroch	§40	Plnenie služobných povinností v noci Plnením služobných povinnosti v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.	Y	P
Článok 8 ods. 2	2. pracovnici v noci, ktorých práca je spojená so zvláštnymi rizikami alebo ťažkou telesnou alebo duševnou námahou nebudú pracovať viac ako osem hodín v ktoromkoľvek období 24 hodín, behom ktorého pracujú v noci.	N	návrh zákon o prokurátoroch	§40	detto	Y	P
Článok 8	Pre vyššie uvedené účely bude práca spojená so zvláštnymi rizikami alebo ťažkou telesnou a duševnou námahou definovaná národnými právnymi predpismi a/alebo praxou alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi, pričom sa vezmú do úvahy špecifické riziká nočnej práce.	N				Y		PUNPP
Článok 9 ods. 1	Zisťovanie zdravotného stavu a prevedenie pracovníkov v noci na prácu cez deň 1. Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:	N
Článok 9 ods. 1 písm. (a)	(a) pracovníci v noci budú mať nárok na bezplatné posúdenie svojho zdravotného stavu pred zaradením na nočnú prácu a potom v pravidelných intervaloch;	N				Y		PUNPP

Článok 9 ods. 1 písm. (b)	(b) pracovnici v noci trpiaci zdravotnými problémami, u ktorých je uznaná spojitosť s ich prácou v noci, budú prevedení, všade kde je to možné, na prácu cez deň, ktorá je pre nich vhodná.	N	Y	PUNPP
Článok 9 ods. 2	2. Bezplatné posúdenie zdravotného stavu uvedené v odseku 1 (a) musí spĺňať podmienky lekárskej dôvernosti.	N	Y	PUNPP a Ústava SR
Článok 9	Bezplatné posúdenie zdravotného stavu uvedené v odseku 1 (a) musí byť prevedené v rámci národnej zdravotnej sústavy.	N	Y	PUNPP
Článok 10	Záruky pre prácu v noci Členské štáty môžu podmieniť nočnú prácu niektorých kategórií pracovníkov určitými zárukami, za podmienok stanovených národnými právnymi predpismi a/alebo praxou, ak ide o pracovníkov, u ktorých vzniká riziko ohrozenia ich bezpečnosti alebo zdravia spojené s nočnou prácou.	D	Y	PUNPP
Článok 11	Oznámenie pravidelného používania pracovníkov v noci Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že zamestnávateľ, ktorý pravidelne používa pracovníkov v noci, oznámi túto informáciu kompetentným orgánom, pokiaľ si ju tieto orgány vyžiadajú.	N	Y	PUNPP
Článok 12	Ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci Členské štáty prijmú opatrenia zabezpečujúce, že:	N
Článok 12 ods. 1	1. pracovníkom v noci a pracovníkom na smený bude poskytnutá ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci, zodpovedajúca charakteru	N	Y	PUNPP

	ich práce;
Článok 12 ods. 2	2. zodpovedajúce ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti práce a ochrany zdravia pracovníkov v noci a pracovníkov na smený budú rovnocenné tým, ktoré majú k dispozícii iní pracovníci a budú k dispozícii v ktoromkoľvek čase.	N				Y		PUNPP
Článok 13	Pracovné režimy Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že zamestnávateľ, ktorý hodlá organizovať prácu podľa určitého režimu, vezme do úvahy všeobecnú zásadu, že práca má byť prispôsobená pracovníkovi s cieľom predovšetkým obmedziť monotónne práce a práce s vnúteným rytmom, v závislosti od typu pracovnej činnosti a od požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým pokiaľ ide o pracovné prestávky behom pracovného času.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§76	Na zlepšenie kultúry práce prokurátora a jeho služobného prostredia utvára služobný úrad primerané podmienky na výkon jeho funkcie a stará sa o vzhľad a úpravu služobného prostredia, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.	Y	P
ČASŤ IV Článok 14	RÔZNE USTANOVENIA Špecifické ustanovenia Spoločenstva Ustanovenia tejto smernice nebudú platiť pre prípady, keď iné právne inštrumenty Spoločenstva obsahujú viac špecifické požiadavky týkajúce sa určitých povolaní alebo pracovných činností.	n. a.				O
Článok 15	Priaznivejšie ustanovenia Táto smernica nebude mať vplyv na právo členských štátov aplikovaťalebo prijať zákony, nariadenia alebo administratívne predpisy, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci alebo ktoré umožňujú alebo dovoľujú prevádzať	n. a.				O

	kolektívne zmluvy alebo dohody uzavreté medzi sociálnymi partnermi, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci.
Článok 16	Referenčné obdobie Členské štáty môžu stanoviť:	D
Článok 16 ods. 1	1. pre prevedenie článku 5 (týždenný čas odpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní;	D				Y		PUNPP
Článok 16 ods. 2	2. pre prevedenie článku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.	D				Y		PUNPP
Článok 16	Doby platenej ročnej dovolenky priznané podľa článku 7 a doby uvoľnenia v súvislosti s chorobou sa nebudú zahŕňať alebo budú pri výpočte priemeru neutrálne;	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 63 ods. 1	(1) Ako nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje od vzniku služobného pomeru prokurátora až do jeho zániku doba a) výkonu funkcie prokurátora, b) výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby, c) uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz, d) karantény, e) materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, f) ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky, g) starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodv v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo Školy, v ktorých starostlivosti inak je alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,	Y	P

					ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora, h) ošetrovanie chorého člena rodiny, i) neplateného služobného voľna, j) dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, k) väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody do doby, kým prokurátor nebol odvolaný z funkcie prokurátora.
Článok 16 ods. 3	3. na prevedenie článku 8 (dňlžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni;	D	návrh zákona o prokurátoroch	§40	Plnenie služobných povinností v noci Plnením služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť v čase medzi 22. a 6. hodinou.	Y	P
Článok 16	Pokiaľ bude minimálna 24 hodinová doba týždenného odpočinku spadať do referenčného obdobia, nebude zahrnutá do výpočtu priemeru.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§40	detto	Y	P
Článok 17 ods. 1	Odchýlky 1. Pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov sa členské Štáty môžu odchýliť od prevedenia článkov 3, 4, 5, 6, 8 alebo 16 v prípadoch, ked' vzhľadom na špecifickú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria a/alebo nie je vopred určené alebo si ich môžu určiť sami pracovnici a predovšetkým v prípadoch:	D
Článok 17 ods. 1 písm. (a)	(a) vrcholových riadiacich pracovníkov alebo iných osôb majúcich právomoc nezávisle rozhodovoať;	O
Článok 17	(b) rodinných pracovníkov, alebo	O

ods. 1 písm. (b)
Článok 17 ods. 1 písm. (c)	(c) pracovníkov prevádzajúcich náboženské obrady v kostoloch a náboženských komunitách.	O
Článok 17 ods. 2	2. Odchýlky môžu byť prijaté pomocou zákonov, nariadení, administratívnych predpisov alebo pomocou kolektívnych zmlúv a dohôd medzi sociálnymi partnermi, za predpokladu, že dotyčným pracovníkom budú poskytnuté rovnocenné náhradné doby odpočinku a že, vo výnimočných prípadoch, keď nie je z objektívnych dôvodov možné poskytnúť tieto náhradné doby odpočinku, bude dotyčným pracovníkom poskytnutá zodpovedajúca ochrana:	D
Článok 17 ods. 2.1	2.1 z článkov 3, 4, 5, 8 a 16:	O
Článok 17 ods. 2.1 písm. (a)	(a) v prípade aktivít, keď pracovisko pracovníka a jeho bydlisko sú od seba vzdialené alebo kde sú od seba vzdialené rôzne pracoviská pracovníka;	O	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 písm. (b)	(b) v prípade činnosti kontroly alebo dozoru vyžadujúcich neustálu prítomnosť za účelom ochrany majetku alebo osôb, predovšetkým v prípade strážnikov a dozorcov alebo bezpečnostných firiem;	O	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 písm. (c)	(c) v prípade činností spojených s potrebou nepretržitej služby alebo výroby, predovšetkým:	O	PUNPP
Článok 17	(i) služieb vzťahujúcich sa na prijatie, liečenie	O	PUNPP

ods. 2.1 pism. (c)(i)	a/alebo starostlivosť v nemocniciach alebo podobných ústavoch, ubytovacích zariadeniach a väzniciach;
Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (ii)	(ii) pracovníkov v prístavoch a na letiskách;	O	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 psím, (c) (iii)	(iii) služieb tlače, rozhlasu, televízie, filmovej produkcie, pošty a telekomunikácii, ambulancie, požiarnych služieb a služieb civilnej ochrany;	O	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (iv)	(iv) výroby, rozvodu a distribúcie plynu, vody a elektriny, zvážania odpadkov z domácností a závodov na ich likvidáciu;	O	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (c)(v)	(v) odvetví, kde práca nemôže byť prerušená z prevádzkových dôvodov;	o	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (c) (vi)	(vi) aktivít výskumu a rozvoja;	o	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 psím, (c) (vii)	(vii) poľnohospodárstva;	o	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (d)	(d) kde možno predvídať veľký vzostup aktivít, predovšetkým v:	o	PUNPP
Článok 17	(i) poľnohospodárstve;	o	PUNPP

ods. 2.1 pism. (d)(i)
Článok 17 ods. 2.1 pism. (d) (•i)	(ii) cestovnom ruchu;	O	PUNPP
Článok 17 ods. 2.1 pism. (d) (»0	(iii) službách pošty;	O	PUNPP
Článok 17 ods. 2.2	2.2 z článkov 3, 4, 5, 8 a 16	O	PUNPP
Článok 17 osd. 2.2 pism. (a)	(a) za podmienok opísaných v článku 5 (4) smernice 89/391/EHS;	o	PUNPP
Článok 17 ods. 2.2 pism. (b)	(b) v prípadoch nehody alebo trvalého rizika nehody;	o	PUNPP
Článok 17 ods. 2.3	2.3 z článkov 3 a 5:	o	PUNPP
Článok 17 ods. 2.3 pism. (a)	(a) v prípade činností pri práci na smený vždy, keď pracovník strieda smenú a nemôže si vziať denný a/alebo týždenný čas odpočinku medzi skončením jednej smený a začiatkom ďalšej smený;	o	PUNPP
Článok 17 ods. 2.3 pism. (b)	(b) v prípade činnosti zahrňujúcich čas práce rozloženej behom dňa, predovšetkým upratovacích prác.	o	PUNPP
Článok 17	3. Odchýlky z článkov 3, 4, 5, 8 a 16 môžu	D	PUNPP

ods. 3	byť prevedené pomocou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovn alebo, v súlade s pravidlami stanovenými v týchto zmluvách, pomocou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na nižšej úrovni.
Článok 17 ods. 3	Členské štáty, v ktorých nie je žiadna zákonom stanovená sústava zaisťujúca uzavieranie kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi na národnej alebo regionálnej úrovni, pokiaľ ide o otázky kryté touto smernicou, alebo členské štáty, v ktorých existuje špeicifický legislatívny rámec pre tento účel a v hraniciach stanovených týmto systémom, môžu, v súlade s národnými právnymi predpismi a/alebo praxou, povoliť odchýlky od Článkov 3, 4, 5, 8 a 16 cestou kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na príslušnej kolektívnej úrovni.	D	Y	PUNPP
Článok 17 ods. 3	Odchýlky stanovené podľa prvého a druhého pododseku budú povolené za podmienky, že dotyčným pracovníkom budú poskytnuté rovnocenné doby na odpočinok alebo, vo výnimočných prípadoch, kde z objektívnych dôvodov nie je možné poskytnúť taký odpočinok, bude dotyčným pracovníkom poskytnutá zodpovedajúca ochrana.	N	Y	PUNPP
Článok 17 ods. 3	Členské štáty môžu prijať pravidlá: - pre aplikáciu tohto odseku sociálnymi partnermi, a - pre rozšírenie ustanovení kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých podľa tohto odseku na iných pracovníkov, v súlade s národnými	D	Y	PUNPP

	právnymi predpismi a/alebo praxou.
Článok 17 ods. 4	4. Možnosť odchýliť sa od bodu 2 článku 16, poskytnutá v odseku 2, bodoch 2.1 a 2.2 a v odseku 3 tohto článku, nesmie vyústiť do stanovenia referenčného obdobia presahujúceho šesť mesiacov.	N	Y	PUNPP
Článok 17 ods. 4	Členské štáty majú však možnosť, za predpokladu, že existuje súlad so všeobecnými zásadami vzťahujúcimi sa k bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pri práci, dovoliť z objektívnych alebo prevádzkových dôvodov alebo dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými medzi sociálnymi partnermi boli stanovené iné referenčné obdobia, nepresahujúce v žiadnom prípade 12 mesiacov.	D	Y	PUNPP
Článok 17 ods. 4	Pred uplynutím obdobia siedmich rokov od dátumu uvedeného v Článku 18 (1) (a), Rada znovu posúdi, na základe návrhu Komisie sprevádzaného hodnotiacou správou, ustanovenia tohto odseku a rozhodne o ďalšom postupe.	n. a.
Článok 18 ods. 1 písm. (a)	Záverečné ustanovenia (a) Členské štáty prijmú zákony, nariadenia a administratívne predpisy zabezpečujúce súlad s touto smernicou do 13. novembra 1996 alebo zaistia, aby k tomuto dátumu boli prijaté potrebné opatrenia dohodou sociálnych partnerov, pričom členské štáty budú naďalej povinné uskutočniť potrebné kroky, umožňujúcim im zaručiť v ktorejkoľvek dobe plnenie ustanovení obsiahnutých v tejto smernici.	n. a.


Článok 18 od s. 1 písm. (b)(i)	(b) (i) Členské štáty môžu zvoliť neuplatňovať článok 6, za predpokladu, že dodržujú všeobecnú zásadu bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a že prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, že:	D	O
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)	- žiadny zamestnávateľ nebude vyžadovať, aby pracovník pracoval dlhšie ako 48 hodín behom obdobia siedmich dní, čo bude vypočítané ako priemer referenčného obdobia uvedeného v bode 2 Článku 16, pokiaľ pracovník nebude súhlasiť s takou prácou,	D	0
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)	- žiadnemu pracovníkovi nesmie vzniknúť zo sírany zamestnávateľa ujma, keď nebude súhlasiť s takou prácou,	D		PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)	- zamestnávateľ bude viesť aktuálne záznamy o všetkých pracovníkoch, ktorí vykonávajú takúto prácu,	D		PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(i)	- záznamy budú dané k dispozícii kompetentným orgánom, ktoré môžu, z dôvodov spojených s bezpečnosťou práce alebo ochranou zdravia pracovníkov zakázať alebo obmedziť možnosť prekročenia maximálne týždennej pracovnej doby,	D		PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b)(í)	- zamestnávateľ poskytne kompetentným orgánom na ich žiadosť informácie o prípadoch, ked' pracovníci dali súhlas k práci presahujúcej 48 hodín v období siedmich dni, čo je vypočítané ako priemer pre referenčné obdobie uvedené v bode 2 článku 16.	D		PUNPP
Článok 18 \| ods. 1 (b)<i)	Pred uplynutím doby siedmich rokov od dátumu uvedeného pod bodom (a), Rada na	n. a.

	základe návrhu Komisie, ku ktorému bude pripojená posudková správa, znovu posúdi ustanovenia tohto bodu a rozhodne o ďalšom postupe.
Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)	(ii) Podobne môžu členské štáty, pokiaľ ide o prevedenie článku 7, zvoliť možnosť využiť prechodné obdobie, ktoré neprekročí tri roky od dátumu uvedeného pod bodom (a), za predpokladu, že v tomto prechodnom období:	D		PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)	- každý pracovník dostane troj týždennú platenú dovolenku, ak splní podmienky pre vznik nároku alebo na priznanie takej dovolenky stanovenej národnými právnymi predpismi a/alebo praxou,	D		PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (b) (ii)	- miesto tohto troj týždenného obdobia ročnej platenej dovolenky nebude vyplatená peňažná náhrada s výnimkou prípadov zamestnaneckého pomeru.	D		PUNPP
Článok 18 ods. 1 písm. (c)	(c) Členské štáty o tom budú bez odkladu informovať Komisiu.	n. a*
Článok 18 ods. 1	2. Keď budú členské štáty prijímať opatrenia uvedené v odseku 1, tieto opatrenia budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo tento odkaz bude uvedený pri ich oficiálnej publikácii. Metódy uvedenia takého odkazu budú určené členskými štátmi.	n, a.	0
Článok 18 ods. 3	3. Bez dotknutia práva členských štátov vytvárať vo svetle meniacich sa okolností odlišné legislatívne alebo správne predpisy alebo zmluvné ustanovenia v oblasti pracovného času, za predpokladu, že sa plnia	n. a.	o

	minimálne požiadavky stanovené v tejto smernici, prevádzanie tejto smernice nebude predstavovať platný dôvod pre zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom.
Článok 18 ods. 4	4. Členské Štáty zašlú Komisii texty ustanovení národných právnych predpisov, ktoré už boli alebo budú prijaté v oblasti, ktorú upravuje táto Smernica.	n. a.	o
Článok 18 ods. 5	5. Členské štáty budú Komisii zasielať každých päť rokov správu o praktickom uplatňovaní tejto smernice a uvedú pritom stanoviská sociálnych partnerov.	n. a.	o
Článok 18 ods. 5	Komisia bude o tom informovať Európsky parlament, Radu, Hospodársky a sociálny výbor a Poradný výbor pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci.	n. a.	o
Článok 18 ods. 6	6. Každých päť rokov predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice a vezme pritom do úvahy odseky 1,2, 3,4 a 5.	n. a.	o
Článok 19	Táto smernica je adresovaná členským štátom.	n. a.

SMERNICA RADY 96/34/EC z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC COUNCIL DIRECTIVE of 3 June 1996 on the framework agreemeni on parental leave concluded by UNICE, CEEP and the ETUC (96/34/EC)			Návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch”)
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Klauzula 1 1(2)	Účel a pôsobnosť (2) Táto dohoda sa vzťahuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer vymedzený platným zákonom, kolektívnymi zmluvami alebo existujúcou praxou v danom členskom štáte.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§ 1 ods. 1 písm. a), b)	(1) Tento zákon upravuje a) postavenie prokurátorov, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru prokurátorov, platové pomety prokurátorov, ich disciplinárnu zodpovednosť a samosprávu prokurátorov, b) postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich základné práva a povinnosti, právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a zánikom služobného pomeru právnych Čakateľov prokuratúry a ich disciplinárnu zodpovednosť.	Y	P
Klauzula 2 2(1)	Rodičovská dovolenka (1) Táto dohoda poskytuje pracovníkom a pracovníčkam individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo umožnené starať sa o toto dieťa počas obdobia najmenej troch mesiacov až do veku, ktorý určia členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov, najviac však do veku 8 rokov.	N	návrh zákona o prokurátoroch	§87 ods. 1,2	(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a prokurátorke, ktorá je osamelá, patrí materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov. (2) Materská dovolenka patrí aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie	Y	P

osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Materská dovolenka vtákom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov a ak prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú prokurátorku v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, ked' dieťa dosiahne vek osem mesiacov.

2(2)

(2) Právo na rodičovskú dovolenku podľa klauzuly 2.1 by sa malo v zásade poskytovať ako neprenosné, aby sa podporili rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami.

návrh zákona o prokurátoroch

§87 ods. 6

(6) Ďalšia- materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patri len jednému rodičovi.

2(3)

(3) Podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej poskytovania vymedzí zákon a/alebo kolektívna zmluva v členských štátoch, pričom sa musia rešpektovať minimálne požiadavky uvedené v tejto dohode. Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov môžu najmä:

návrh zákona o prokurátoroch

§87 ods. 3,4

(3) V rozsahu a za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 patrí prokurátorovi, ktorý sa stará o narodené dieťa, rodičovská dovolenka, ak

a) matka sa nemôže o dieťa starať,

b) matka sa nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné ochorenie alebo c) prevzal do svojej starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(4) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka a) až do troch rokov veku dieťaťa alebo b) až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide

					o dlhobodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitnú náročnú.
2 (3) (a)	(a) rozhodnúť, či sa rodičovská dovolenka poskytuje v rozsahu celého pracovného času alebo jeho Časti, po Častiach, alebo v podobe systému Časového kreditu;	n. a.				O
2 (3) (b)	(b) podmieniť nárok na rodičovskú dovoenku odpracovaním určitého času a/alebo určitou dĺžkou zamestnania, ktorá nesmie presiahnuť jeden rok;	n. a.				O
2 (3) (c)	(c) prispôsobiť podmienky vzniku nároku na rodičovskú dovolenku a podrobné pravidlá jej poskytovania osobitným okolnostiam súvisiacim s adopciou;	N	návrh zákona o prokurátoroch	§87 ods. 2	(2) Materská dovolenka patri aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov a ak prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú prokurátorku v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov.	P	p
2 (3) (d)	(d) určiť časový predstih, s akým musí pracovník podať žiadosť zamestnávateľovi pri výkone svojho práva na poskytnutie rodičovskej dovolenky, v ktorej stanoví začiatok tejto dovolenky a jej skončenie;	n. a.				O

2 (3) (e)

(e) vymedziť okolnosti, za akých zamestnávateľ po konzultáciách

uskutočnených v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a praxou môže odložiť poskytnutie rodičovskej dovolenky z opodstatnených dôvodov súvisiacich s prevádzkou podniku (napr. ak má práca sezónny charakter, ak v lehote od podania žiadosti nemožno nájsť náhradu, ak v rovnakom čase požiada o rodičovskú dovolenku veľký počet pracovníkov, ak konkrétna funkcia má strategický význam). Akýkoľvek problém súvisiaci s uplatňovaním tohto ustanovenia by sa mal riešiť v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a praxou;

návrh zákon o prokurátoroch

§87 ods. 5,6

(5) Ďalšia materská dovolenka nemusí bezprostredne nasledovať po materskej dovolenke. To isté platí pre ďalšiu rodičovskú dovolenku.

(6) Ďalšia materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.

2 (3) (D

(f) popri bode (e) navyše povoliť osobitné dohody zamerané na uspokojenie prevádzkových a organizačných potrieb malých podnikov.

n. a.

2(4)

(4) Aby sa pracovníkom umožnil výkon ich práva na rodičovskú dovolenku, členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov prijmú v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo praxou potrebné opatrenia na ochranu pracovníkov pred prepustením z dôvodu podania žiadosti alebo čerpania rodičovskej dovolenky.

návrh zákona o prokurátoroch

§15

ods. 2,3

(2) Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak

a) prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená spôsobilosť prokurátora na právne úkony,

b) prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

c) prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu,

d) disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora {§ 189 ods. 1 písm. f)},

e) prokurátor sa stal členom politickej strany

alebo politického hnutia alebo

f) prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(3) Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak

a) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku alebo b) prokurátor dosiahol vek 65 rokov.

2(5)

(5) Po skončení rodičovskej dovolenky majú pracovníci právo vykonávať tú istú prácu, alebo ak to nie je možné, rovnocennú alebo podobnú prácu, ktorá je v súlade s ich pracovnou zmluvou alebo pracovným pomerom.

návrh zákona o prokurátoroch

§12 ods. 4,6

(4) Generálny prokurátor môže na základe písomnej žiadosti prokurátora prerušiť výkon jeho funkcie z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, najdlhšie však na dobu troch rokov.

(6) Ak sa prokurátor chce znova ujať výkonu funkcie prokurátora, musí to oznámiť generálnej prokuratúre 30 dní pred uplynutím doby, na ktorú bol prerušený výkon jeho funkcie. Prokurátor sa ujme funkcie na tej prokuratúre, na ktorej naposledy vykonával funkciu prokurátora. Ak sa neujme výkonu svojej funkcie najneskôr v prvý deň v mesiaci nasledujúcom po dni, v ktorom sa skončilo prerušenie výkonu funkcie prokurátora, jeho služobný pomer týmto dňom zaniká.

2(6)

(6) Práva, na ktoré pracovník mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok v čase začatia rodičovskej dovolenky, sa zachovajú v existujúcom rozsahu až do konca rodičovskej dovolenky. Po skončení rodičovskej dovolenky môže tieto práva

návrh zákona o prokurátoroch

§ 25 ods. 1 pism. b)

(1) Prokurátor má právo najmä

b) na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona.

uplatňovať vrátane akýchkoľvek ich zmien vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv alebo praxe.

2(7)

(7) Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov vymedzia status pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru počas rodičovskej dovolenky.

návrh zákona o prokurátoroch

§ 6 ods. 1

(1) Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora.

Klauzula 3 3(1)

Pracovné voľno z dôvodu vyššej moci

(1) Členské Štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov prijmú v súlade s vnútroštátnou legislatívou, kolektívnymi zmluvami a/alebo praxou potrebné opatrenia na poskytnutie práva na pracovné voľno pracovníkom z dôvodu vyššej moci pri naliehavých rodinných dôvodoch, v prípadoch choroby alebo úrazu, kde je bezprostredná prítomnosť pracovníka nevyhnutná.

návrh zákona o prokurátoroch

§ 65 ods. 1

(1) Prokurátorovi patrí služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu z týchto dôvodov a v nasledovnom rozsahu

a) vyšetrenie alebo ošetrenie prokurátora v zdravotníckom zariadení;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného času, b) narodenie dieťaťa manželke prokurátora;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný Čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenie a späť, c) sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času, d) sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej internátnej školy a späť;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 15 služobných dní v kalendárnom roku,

Platia ustanovenia paragrafov 65 až 72 zákona

e) ošetrovanie

1. chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako desať rokov,

2. chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako pätnásť rokov, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici,

3. iného chorého člena rodiny, ktorý žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici;

služobné voľno sa poskytne najviac na

1. prvých sedem dní ošetrovania,

2. prvých Štrnásť dní ošetrovania, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky; v tom istom prípade ošetrovania sa služobné voľno poskytne len raz a jednému z oprávnených, f) starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že

1. detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je alebo škola, ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,

2. pre nariadenú karanténu dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného

zariadenia alebo dochádzať do školy,

3. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie alebo sa podrobila vyšetreniu v zdravotníckom zariadení;

služobné voľno sa poskytne najviac na

1. prvých sedem dní starostlivosti o dieťa,

2. prvých štrnásť dní starostlivosti o dieťa, ak

ide o prokurátora, ktorý je osamelý a má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;

v tom istom prípade starostlivosti o dieťa sa služobné voľno poskytne len raz a jednému z oprávnených,

g) účasť darcu pri odbere krvi, krvnej plazmy alebo tkanív;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,

h) úmrtie rodinného príslušníka alebo spolupracovníka;

služobné voľno sa poskytne na

1. dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa prokurátora a na ďalší deň na účasť na pohrebe,

2. jeden deň pri úmrtí rodiča alebo súrodenca prokurátora a dieťaťa, rodiča alebo súrodenca jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,

3. nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí prarodiča alebo vnuka prokurátora a prarodiča alebo vnuka jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,

4. nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s prokurátorom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,

5. nevyhnutne potrebný čas pri úmrtí spolupracovníka na účasť na pohrebe,

i) vlastná svadba prokurátora a účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora;

služobné voľno sa poskytne na

1. dva dni na vlastnú svadbu prokurátora, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,

2. jeden deň na účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora,

j) presťahovanie prokurátora v súvislosti s jeho

1. preložením na inú prokuratúru,

2. vymenovaním do funkcie prokurátora na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry,

služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,

k) znemožnenie dopravy prokurátora do miesta výkonu funkcie;

služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,

l) bezodplatná prednášateľská činnosť alebo výučba, vrátane skúšobnej činnosti;

služobné voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,

m) iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy, služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,

n) z dôvodov ustanovených týmto zákonom (§ 71,72 a 82);

služobné voľno sa poskytne v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

3(2)

(2) Členské štáty a/alebo vedenie a zástupcovia pracovníkov môžu špecifikovať podmienky prístupu a podrobné pravidlá uplatňovania klauzuly 3.1 a obmedziť tento nárok na určitý rozsah roka a/alebo na jednotlivé prípady.

n. a.

Osobitná časť:

K § 1:

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet navrhovanej zákonnej úpravy.

Predmetom navrhovaného zákona je predovšetkým právna úprava statušových práv a povinností prokurátorov. Vychádza z rámcového ustanovenia čl. 151 Ústavy slovenskej republiky, podlá ktorého podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní prokurátorov a o ich právach a povinnostiach ustanoví zákon. Prihliada tiež na bod 6 Pravidiel o úlohe prokurátorov, ktoré boli schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi, kde sa uvádza, že zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie a kde je to vhodné, zachovanie úradu, dôchodok a vek odchodu na odpočinok (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy).

Predmetom navrhovanej právnej úpravy je aj služobný pomer právnych čakateľov prokuratúry. Navrhuje sa, aby právni čakatelia prokuratúry vykonávali na prokuratúre prípravnú prax v služobnom pomere s tým, že do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnej službe sa na právne vzťahy vyplývajúce z ich služobného pomeru, ktoré neupravuje tento zákon, bude vzťahovať Zákonník práce a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Organizáciu a riadenie prokuratúry upravuje osobitný zákon - zákon o prokuratúre, ktorý je de lege ferenda samostatným návrhom.

K § 2:

Navrhované ustanovenie vymedzuje postavenie prokurátora so zreteľom na pôsobnosť prokuratúry Slovenskej republiky vymedzenou v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 3:

Navrhované znenie vymedzuje služobné úrady prokurátorov a ich všeobecnú pôsobnosť. Konkrétne je pôsobnosť služobných úradov vymedzená v jednotlivých ustanoveniach navrhovanej právnej úpravy. Najvyšším služobným úradom v hierarchickom usporiadaní prokuratúry (pozri navrhovaný zákon o prokuratúre) bude generálna prokuratúra s oprávnením vykonávať dohľad nad činnosťou všetkých ostatných služobných úradov.

Ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje len na prokurátorov, ktorí sú ako vojaci vykonávajúci profesionálnu službu vyčlenení na plnenie úloh prokuratúry podlá § 24 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe, teda len na prokurátorov vojenských prokuratúr. O právnych vzťahoch, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby prokurátorov vojenskej prokuratúry koná a rozhoduje služobný orgán. Týmto služobným orgánom je podlá § 4 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z-z. hlavný veliteí ozbrojených síl, minister obrany Slovenskej republiky a v nimi vymedzenom rozsahu aj profesionálny vojak alebo vedúci zamestnanec podlá § 3 ods. 2 tohto zákona (teda aj generálny prokurátor).

K § 4:

Štatutárnym orgánom služobného úradu je v zákonom vymedzenom rozsahu (pozri hierarchické usporiadanie prokuratúry v navrhovanom zákone o prokuratúre) vedúci služobného úradu uvedený v odseku 2.

Vedúci služobného úradu má postavenie vedúceho prokurátora. V rozsahu vymedzenom vedúcim služobného úradu majú postavenie vedúceho prokurátora aj d'alší jemu podriadení prokurátori uvedení v odseku 3.

Pojem "vedúci prokurátor" je potrebné odlišovať od pojmu "nadriadený prokurátor". Pojem nadriadeného prokurátora vymedzuje ustanovenie § 6 navrhovaného zákona o prokuratúre, ktoré upravuje problematiku hierarchického odovzdávania pokynov. Inštitút vedúceho prokurátora má priamu väzbu na rozhodovanie o právnych vzťahoch vyplývajúcich zo služobného pomeru prokurátora. Preto tieto dva pojmy nemožno stotožňovať ani zamieňať.

K § 5:

Vzhíadom na právomoci prokurátora sa vyžaduje, aby prokurátor svoju totožnosť, funkciu a príslušnosť k prokuratúre preukazoval vo vzťahu k tretím osobám príslušným dokladom, ktorým je služobný preukaz. Navrhuje sa, aby orgánom oprávneným na vystavenie služobného preukazu prokurátora bola len generálna prokuratúra a aby prokurátor bol povinný odovzdať generálnej prokuratúre služobný preukaz pri prerušení výkonu funkcie, pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie a pri zániku služobného pomeru. Počas doby prerušenia výkonu funkcie prokurátora a počas doby dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora nemá prokurátor práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora (§ 12 ods. 5 a § 13 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy).

K § 6:

Základným predpokladom pre vznik služobného pomeru prokurátora je jeho vymenovanie do funkcie prokurátora generálnym prokurátorom. Do funkcie prokurátora môže byť vymenovaný len ten občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2.

Veková hranica, podmienka vzdelania, spôsobilosti na právne úkony, bezúhonnosti, trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a zloženie prokurátorskej skúšky sa oproti doterajšiemu právnemu stavu nemení. Vypúšťa sa však čakateíská prax ako podmienka na vymenovanie do funkcie prokurátora. Túto podmienku v dostatočnej miere pokrýva podmienka zloženia prokurátorskej skúšky, ktorú môže vykonať iba právny čakatel prokuratúry. Právnym čakatelom prokuratúry môže byť iba ten, kto úspešne absolvoval výberové konanie. Vykonanie prokurátorskej skúšky môže výnimočne odpustiť generálny prokurátor preukázateľne vedeckej alebo inej významnej osobnosti v odbore práva, ktorá je najmenej 20 rokov činná v právnickom povolaní.

Za prokurátorskú skúšku sa považuje aj odborná justičná skúška, advokátska skúška a notárska skúška. Ostatné odborné právnické skúšky podliehajú uznaniu generálnym prokurátorom.

V snahe zabezpečiť politicky neutrálny výkon funkcie prokurátora sa navrhuje v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ustanoviť ako prekážku pre výkon funkcie prokurátora členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí.

Predpoklady pre vznik služobného pomeru prokurátora sú v súlade s Pravidlami o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), okrem pravidla uvedeného v bode 8, ktoré priznáva prokurátorom právo na združovanie. Návrh zákona právo združovania prokurátorov nevylučuje, ale v snahe zabezpečiť neutrálny výkon funkcie prokurátora toto právo obmedzuje v ustanovení § 6 ods. 2 písm. g) tým, že ustanovuje v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ako prekážku pre výkon funkcie prokurátora členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí.

K § 7:

Vzhľadom na to, že do sústavy orgánov tvoriacich prokuratúru Slovenskej republiky patria aj vojenské prokuratúry, ktoré sa podieľajú aj na plnení úloh a činnosti Armády Slovenskej republiky, sa ustanovujú podmienky, ktoré musí spĺňať každý prokurátor vojenskej prokuratúry.

Špecifické podmienky ozbrojených síl vyžadujú, aby prokurátorom vojenskej prokuratúry bol len profesionálny vojak v dôstojníckej alebo generálskej hodnosti. V zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe profesionálneho vojaka vyčleňuje na plnenie úloh prokuratúry minister obrany po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom. Vznikom služobného pomeru prokurátora nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

Prokurátor vojenskej prokuratúry musí spĺňať podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora a osobitné podmienky na výkon funkcie vojenského prokurátora po celú dobu trvania služobného pomeru prokurátora. Po dobu výkonu funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry nemôže byt prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Navrhované ustanovenie odseku 3 je generálnou klauzulou vzťahujúcou sa na prokurátorov vojenskej prokuratúry, podľa ktorej z pôsobnosti tohto zákona nie sú vylúčení prokurátori vojenskej prokuratúry, ak tento zákon výslovne neustanovuje inak, teda tam, kde sa používa pojem "prokurátor", rozumie sa tým aj prokurátor vojenskej prokuratúry, ak výslovne nie je uvedené v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona inak. Navrhovaný zákon sa na prokurátora vojenskej prokuratúry v zásade vzťahuje, s výnimkou niektorých konkrétnych oblastí, ktoré sú upravené zákonom č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z., zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov a zákonom č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z.

K § 8:

Navrhovaná úprava zdôrazňuje vymenovanie prokurátora do funkcie na určitú prokuratúru tak, aby bola založená stálosť služobného pomeru.

Náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do funkcie prokurátora sú vymedzené v súlade so smernicami Rady Európskych spoločenstiev (pozri tabuľku zhody).

Obsah sľubu, ktorý skladá prokurátor pri vymenovaní do funkcie písomne do rúk generálneho prokurátora, sa oproti doterajšej zákonnej úprave nemení. Zdôrazňuje, že prokurátor musí nielen dodržiavať a uplatňovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia Ústavu Slovenskej republiky, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, ale aj že svoju funkciu musí vykonávať nestranne a spravodlivo, že musí chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora a zachovávať vernosť Slovenskej republike.

Prokurátor musí zložiť sľub bez výhrady, inak vymenovanie do funkcie prokurátora je neplatné.

Oprávnenie vykonávať funkciu prokurátora vzniká až zložením sľubu do rúk generálneho prokurátora.

K § 9:

Navrhované ustanovenie upravuje inštitút dočasného pridelenia prokurátora jednak na inú prokuratúru a jednak do inštitúcií uvedených v odseku 4. O dočasnom pridelení rozhoduje vždy generálny prokurátor.

V zásade je potrebný k dočasnému prideleniu prokurátora jeho súhlas. Bez súhlasu možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inej prokuratúre len v mimoriadnych prípadoch, v podstate vtedy, ak je to nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho chodu prokuratúry napríklad preto, že jej prokurátori sú vylúčení (§ 52 navrhovaného zákona o prokuratúre) alebo preto, že viacerí prokurátori sú uznaní za dočasne neschopných na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz (spravidla pôjde o prokuratúry, na ktorých vykonáva svoju funkciu len malý počet prokurátorov). V takom prípade však možno prokurátora prideliť na výkon funkcie na inej prokuratúre len so súhlasom Rady prokurátorov Slovenskej republiky a aj to najdlhšie na dobu časovo ohraničenú zákonom - najdlhšie na 60 služobných dní v kalendárnom roku.

Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru, ktorá je mimo sídla prokuratúry, ktorá je inak miestom jeho pravidelného výkonu funkcie, prislúchajú mu náhrady ako pri služobnej ceste (§ 45).

Platové pomery prokurátora počas dočasného pridelenia sú upravené v § 103.

K § 10:

Inštitút preloženia prokurátora má na rozdiel od inštitútu dočasného pridelenia prokurátora upraveného v § 9 charakter trvalý.

Prokurátora možno preložiť len na inú prokuratúru.

V zásade je potrebný k preloženiu prokurátora jeho súhlas. Bez súhlasu možno preložiť prokurátora len vtedy, ak sa dopustí disciplinárneho previnenia, za ktoré mu disciplinárna komisia právoplatne uloží disciplinárne opatrenie podía § 189 ods. 1 písm. e), ktorým je preloženie na inú prokuratúru (toho istého stupňa alebo nižšieho stupňa - podía závažnosti previnenia) a tiež vtedy, ak to vyžaduje efektívna organizácia práce na prokuratúre. Konkrétne pôjde o preloženie bez časového obmedzenia na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej istej obce (Bratislava, Košice).

V záujme dodržania objektívneho híadiska pri prekladaní prokurátorov na prokuratúru vyššieho stupňa sa navrhuje, aby preloženiu predchádzalo výberové konanie, účelom ktorého je overiť schopnosti prokurátora vykonávať funkciu na prokuratúre vyššieho stupňa. Na preloženie na generálnu prokuratúru sa naviac vyžaduje dosiahnutie najmenej desiatich rokov započítateínej praxe.

K § 11:

Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný s výkonom iných štátnych funkcií, resp. činností jednak vzhíadom na princíp deľby moci v právnom štáte, jednak vzhíadom na dozorové funkcie, ktoré prokurátor plní pri výkone svojej právomoci. Do tohto ustanovenia sa premieta čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky, podlá ktorého zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť.

Obmedzenia sú v súlade s princípmi nezávislosti a nestrannosti prokurátora pri rozhodovaní.

Návrh ustanovuje aj povinnosť prokurátora odstrániť v zákonom ustanovenej lehote dôvody nezlučitelnosti, inak funkcia prokurátora zo zákona zanikne ku dňu zvolenia alebo ustanovenia do funkcie, s výkonom ktorej je výkon funkcie prokurátora nezlučiteľný.

K § 12:

V tomto ustanovení sa vymedzujú dôvody, na základe ktorých sa prerušuje alebo môže prerušiť výkon funkcie prokurátora. Účelom tejto právnej úpravy je umožniť prokurátorovi výkon inej zákonom vymedzenej funkcie bez toho, aby sa musel vzdať výkonu funkcie prokurátora.

Počas prerušenia výkonu funkcie prokurátor nemá práva ani povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Ak odpadnú dôvody, na základe ktorých bol výkon jeho funkcie prerušený, má právo za podmienok ustanovených v zákone ujať sa znovu výkonu funkcie prokurátora.

K § 13:

Toto ustanovenie upravuje suspendovanie prokurátora v prípade, ak je stíhaný pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, za ktoré môže byť zbavený funkcie prokurátora. Toto ustanovenie je vyjadrením povinnosti prokurátorov ako verejne činných osôb správať sa tak, aby neboli pochybnosti o ich bezúhonnosti. Stíhanie prokurátora pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, za spáchanie ktorého mu môže byť uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v zbavení funkcie prokurátora, zakladá vážne pochybnosti o bezúhonnosti tohto prokurátora. 2 týchto dôvodov je potrebné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní, aby prokurátor po začatí trestného stíhanie alebo disciplinárneho konania nemohol vykonávať svoju funkciu. So zreteľom na ústavnú zásadu prezumpcie neviny však neprichádza do úvahy jeho okamžité odvolanie z funkcie, ale len dočasné pozastavenie výkonu jeho funkcie.

Prokurátor počas pozastavenia výkonu svojej funkcie nemá práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora. Počas pozastavenia výkonu funkcie prokurátora bude plniť úlohy podía pokynov vedúceho prokurátora zodpovedajúce jeho vzdelaniu, pripadne zostane doma, ak tak rozhodne generálny prokurátor. Ak počas pozastavenia výkonu svojej funkcie mu nebude umožnený vstup na pracovisko, môže vykonávať inú zárobkovú činnosť, pretože v tom čase nemá práva a povinnosti prokurátora.

Platové náležitosti prokurátora počas dočasného pozastavenia výkonu jeho funkcie sú upravené v § 104.

K § 14:

Ustanovenie taxatívne vypočítava spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora.

K § 15:

V tomto ustanovení je upravené odvolanie z funkcie prokurátora.

Obligatórne odvolá generálny prokurátor z funkcie prokurátora, ktorý bol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo ktorý bol v disciplinárnom konaní zbavený výkonu funkcie prokurátora. Obidva uvádzané postihy sú takého charakteru, že zotrvaním prokurátora vo funkcii by sa narušila dôvera verejnosti v orgány prokuratúry a prokurátor by prestal spĺňať základnú podmienku výkonu funkcie - bezúhonnosť.

Ďalším obligatórnym dôvodom na odvolanie prokurátora z funkcie je právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení prokurátora spôsobilosti na právne úkony alebo o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony.

Medzi obligatórne dôvody odvolania z funkcie prokurátora patrí aj strata štátneho občianstva Slovenskej republiky a zmena trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky. Požiadavka štátneho občianstva je v súlade s Pravidlami o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a nepovažuje sa za diskrimináciu. Požiadavka trvalého pobytu vyplýva z platnosti územného princípu týkajúceho sa domicilu prokurátora .

Ako čŕalší obligatórny dôvod odvolania z funkcie prokurátora sa navrhuje jeho členstvo v politickej strane alebo politickom hnutí. Zákaz členstva prokurátora v politickej strane alebo politickom hnutí je v súlade s čl. 54 v spojení s čl. 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zákaz členstva v politickej strane alebo politickom hnutí predstavuje vylúčenie prípadného spochybnenia nestrannosti, favorizovania či objektivity prokurátora.

Uvedené obmedzenie združovacieho práva prokurátora nie je v rozpore s navrhovaným odporúčaním Európskeho výboru pre trestné otázky - výboru expertov o postavení prokuratúry v trestnom súdnictve (bod 6). obdobný zákaz platí v írsku. Je však v rozpore s bodom 8 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy). Ide však o nevyhnutné obmedzenie v záujme zabezpečenia politicky neutrálneho výkonu funkcie prokurátora.

Fakultatívne dôvody odvolania z funkcie prokurátora sú vlastne subjektívnymi dôvodmi. Spočívajú v zdravotnom stave prokurátora, ktorý mu nedovoluje vykonával: riadne svoju funkciu a v dosiahnutí veku najmenej 65. rokov (vekový cenzus). V súlade s čl. 10 ods. 1 Smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 (pozri tabuíku zhody) nie je možné odvolal: zo zdravotných dôvodov tehotnú prokurátorku.

Pokiaľ ide o vojenskú zložku prokuratúry, návrh zákona v súlade s ustanovením § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. výslovne ustanovuje, že odvolaním z funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry nekončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

K § 16:

Navrhovaná úprava vzdania sa funkcie prokurátora upravuje možnosť zániku funkcie na základe osobného rozhodnutia prokurátora, pričom sa ustanovuje, že služobný pomer zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi. Takáto lehota zániku funkcie je bežná v pracovnoprávnych i služobných vzťahoch. Zákon však nebráni ani tomu, aby sa prokurátor dohodol s generálnym prokurátorom na konkrétnom skoršom dátume zániku služobného pomeru.

Rovnako, ako pri zániku služobného pomeru prokurátora vojenskej prokuratúry odvolaním, ani pri zániku služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie nekončí služobný pomer profesionálneho vojaka (pozri § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z.).

K § 17:

Ďalšími právnymi skutočnosťami spôsobujúcimi zánik služobného pomeru prokurátora sú smrť prokurátora, vyhlásenie prokurátora za mŕtveho, nesplnenie povinnosti prokurátora odstrániť dôvody nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora podľa § 11 ods. 3 a neujatie sa výkonu funkcie prokurátora po prerušení výkonu funkcie za podmienok uvedených v § 12 ods. 6.

K § 18:

Navrhované ustanovenie upravuje inštitút neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora.

Navrhuje sa, aby neplatnosť zániku služobného pomeru prokurátora nastala

- zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora priamo zo zákona - rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora sa zrušuje, ak súd zruší právoplatné rozhodnutie súdu o odsúdení prokurátora za spáchanie úmyselného trestného činu alebo právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o zbavení prokurátora funkcie prokurátora, pretože prestane existovať právna skutočnosť, ktorá podmienila vydanie rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora (odsek 1),

- zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora súdom - na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora podanej prokurátorom za podmienok uvedených v § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku (odsek 2),

- rozhodnutím súdu o neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora - na základe určovacej žaloby podanej prokurátorom podlá § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (odsek 3).

Právne následky neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora upravuje odsek 4.

K § 19:

Navrhované ustanovenie upravuje vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora. Vedúci prokurátori sú poverení vedením na jednotlivých riadiacich stupňoch prokuratúry, sú oprávnení ukladať podriadeným prokurátorom, právnym čakatelom prokuratúry a ostatným zamestnancom prokuratúry úlohy, riadiť, organizovať a kontrolovať plnenie služobných povinností a vydávať záväzné pokyny. V porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami sa ako nový inštitút v podmienkach prokuratúry zakotvuje výberové konanie po predchádzajúcom vyjadrení samosprávneho orgánu - Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Výberové konanie zabezpečuje, aby postup v kariére prokurátora do vedúcej funkcie bol založený na objektívnych a známych kritériách.

Kategórie vedúcich prokurátorov sú vymedzené v § 4 ods. 3.

K § 20 a 21:

Uvedené ustanovenia upravujú postup pri vyhlasovaní výberového konania, lehotu na vyhlásenie výberového konania, kritériá tohto konania, zloženie výberovej komisie a vyhlasovanie výsledkov výberového konania.

Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, ak sa do výberového konania neprihlási žiaden prokurátor alebo ak vo výberovom konaní žiaden z prihlásených prokurátorov nepreukáže schopnosti potrebné na výkon funkcie vedúceho prokurátora. V týchto prípadoch môže generálny prokurátor v záujme zabezpečenia funkčnosti prokuratúry vymenoval do funkcie vedúceho prokurátora aj prokurátora, ktorý sa nezúčastnil výberového konania. Takému vymenovaniu však musí predchádzať vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K § 22:

Uvedené ustanovenie upravuje spôsoby zániku oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora, ktorými môžu byť len odvolanie z funkcie, uvoľnenie z funkcie alebo zánik služobného pomeru.

K § 23:

Navrhované znenie odseku 1 ustanovuje právne skutočnosti, na základe ktorých môže byť vedúci prokurátor odvolaný z funkcie. Takouto právnou skutočnosťou môže byť len právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o odvolaní z funkcie vedúceho prokurátora alebo rozhodnutie generálneho prokurátora vydané po predchádzajúcom vyjadrení Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

V odseku 2 sa ustanovuje, kedy nastanú účinky odvolania - zánik oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

K § 24:

Znenie odseku 1 umožňuje vedúcemu prokurátorovi požiadať generálneho prokurátora kedykoľvek o uvoľnenie z funkcie vedúceho prokurátora bez toho, aby musel uviesť dôvody svojej žiadosti. Súčasne sa ustanovuje povinnosť generálneho prokurátora uvoľniť vedúceho prokurátora z funkcie najneskôr do dvoch mesiacov od podania žiadosti o uvoľnenie.

V odseku 2 sa ustanovuje, kedy nastanú účinky podania žiadosti o uvoľnenie z funkcie - zánik oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

K § 25 až 28:

Základné práva a povinnosti prokurátorov sú v upravené v súlade s požiadavkami, ktoré sú kladené na činnosť prokuratúry. Pri ich navrhovaní sa prihliadalo na rad medzinárodných dokumentov, najmä na Pravidlá o úlohe prokurátorov schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), na Štandardy profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, na závery prijaté v decembri 1999 v Častej-Papierničke na stretnutí generálnych prokurátorov z jedenástich európskych krajín k otázkam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, postavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinností a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999, ako aj na Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000.

K právam prokurátora:

Rámcové treba poukázať na Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, kde pod bodom 4 sa uvádza, že štáty by mali urobiť opatrenia potrebné na to, aby prokurátori mohli vykonávať svoje povinnosti a profesionálne funkcie vo vyhovujúcich podmienkach, pokiaí ide o štatút a organizáciu a s primeranými, najmä rozpočtovými prostriedkami. Prokurátor musí vykonávať svoju funkciu nestranne a nezávisle tak, aby sa zabránilo nepodloženému osobnému rozhodovaniu. Preto sa prokurátorovi v návrhu zákona zaručuje právo na vykonávanie funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti. Toto právo prokurátora vyplýva aj z bodu 4 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími. Z bodu 6 tohto dokumentu, ktorý ustanovuje, že zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby a primerané odmeňovanie, vyplývajú aj dalšie navrhované práva - napr. právo na plat a ďalšie zákonom ustanovené nároky.

Ochrana prokurátorov a im blízkych osôb vyplýva z požiadavky uvedenej v bode 5 už citovaných Pravidiel o úlohe prokurátorov, kde sa uvádza, že prokurátori a ich rodiny majú byť fyzicky chránené úradmi vtedy, ak je ohrozená ich osobná bezpečnosť v dôsledku plnenia prokurátorských funkcií. S fyzickou ochranou súvisí aj ochrana osobnostných práv prokurátora a jemu blízkych osôb - podobizeň, miesto výkonu práce a bydlisko.

Hierarchické usporiadanie prokuratúry a s tým spojené hierarchické odovzdávanie pokynov si vyžaduje, aby prokurátor mal právo, pre prípad, že pokyn nadriadeného je v rozpore s právnymi predpisom alebo s jeho právnym názorom, požiadať o odňatie veci. Navrhovaná úprava v tomto smere prihliada na bod 10 Odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva.

Právo zakladať a združovať sa v profesných stavovských organizáciách vyplýva z článku 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z uvedených medzinárodných dokumentov.

Povinnosti prokurátora:

Prokurátor je povinný rešpektovať a dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. V súlade s hierarchickým usporiadaním prokuratúry je prokurátor povinný plniť aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom za podmienky, že s nimi bol riadne oboznámený. Na túto povinnosť nadväzuje právo prokurátora odmietnuť pokyn, ktorý je podlá jeho názoru v rozpore s právnym predpisom alebo jeho právnym názorom.

Prokurátor je povinný chrániť verejný záujem a konať vo verejnom záujme. Pri svojej činnosti musí dbať o zachovanie individuálnych práv človeka, ale tiež o to, aby systém ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu bol dostatočne účinný.

Prokurátor nesmie pripustiť, aby jeho správanie alebo rozhodovanie ovplyvnili akékoívek iné vzťahy alebo záujmy, či už zo strany politických strán alebo politických hnutí alebo z hladiska tlaku verejnej mienky, oznamovacích prostriedkov. Pri rozhodovaní musí postupovať objektívne a nestranne, rešpektovať a chrániť základné práva a slobody.

Vzdelávanie je nielen povinnosťou, ale aj právom prokurátora rovnako pred vymenovaním do funkcie ako počas jej výkonu. S povinnosťou prokurátora vzdelávať sa súvisí aj povinnosť štátu zabezpečiť primerané prostriedky pre túto činnosť.

Aby sa zabránilo rôznym čiastkovým a neúplným informáciám, ako aj prejudikovaniu rozhodnutia, navrhuje sa ustanoviť povinnosť prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré neboli právoplatne skončené. Toto ustanovenie nemá, samozrejme, brániť prokurátorovi vyjadriť sa v súvislosti s jeho oficiálnymi povinnosťami a neovplyvňuje právo verejnosti na informácie.

Službami právnej pomoci podlá odseku 1 písm. k) sa rozumejú predovšetkým služby poskytované advokátmi a komerčnými právnikmi. S chladom na to, že výkon funkcie prokurátora je nezlučiteíný s výkonom inej zárobkovej činnosti, ako aj s chladom na skutočnosť, že pri poskytovaní služieb právnej pomoci by mohlo dôjsť k stretu záujmu a následne k ohrozeniu nestrannosti a objektívnosti prokurátora pri výkone jeho funkcie, prokurátor nesmie poskytovať služby právnej pomoci. Za služby právnej pomoci však nemožno považovať zastúpenie. Nemožno totiž prokurátora vylúčiť ako zástupcu inej osoby, najmä ak je podlá osobitných zákonov jej zákonným zástupcom (§ 26 a 27 Občianskeho zákonníka, § 22 a 23 Občianskeho súdneho poriadku, § 16 ods. 1 správneho poriadku) alebo zástupcom na základe rozhodnutia súdu (napríklad § 29 Občianskeho zákonníka), či na základe plnomocenstva (§ 31 až 33b Občianskeho zákonníka, § 24, 27 a 28 Občianskeho súdneho poriadku a § 17 správneho poriadku).

Povinnosťami vyplývajúcimi z osobitosti výkonu činnosti prokurátora sú aj:

- povinnosť zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, ale aj za každých okolností chrániť česť a dôstojnosť svojej profesie, správať sa vždy profesionálne, v súlade so zákonom a etikou profesie tak, aby nevznikla nedôvera v jeho nestrannosť, prípadne ujma na jeho cti,

- zákaz štrajku, politickej činnosti a členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí, ktoré sú v súlade s čl. 37 ods, 4 a čl. 54 vo väzbe na čl. 29 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; nemožno však jednoznačne tvrdiť, že zákaz členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí je v súlade s už uvedenými medzinárodnými dokumentárni; bod 6 Odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členských štátov o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva priznáva prokurátorom právo stať sa a zostať členom politickej strany, čo však podťa odôvodnenia tohto bodu treba chápať vo svetle povinností vyhradených pre prokurátora - v niektorých krajinách nemajú prokurátori právo byť členmi politických strán ani byť aktívni v politike .

Prokurátor je viazaný mlčanlivosťou a návrh zákona upravuje postup pri zbavení mlčanlivosti.

Ustanovenie § 27 ukladá každému prokurátorovi povinnosť podávať generálnej prokuratúre každý rok písomné osvedčenie o tom, že spĺňa podmienky, ktoré sú predpokladom pre vymenovanie do funkcie prokurátora a pre trvanie služobného pomeru prokurátora (pozri § 6 ods. 2, § 7 a § 11). Súčasťou osvedčenia je aj vyhlásenie prokurátora vzťahujúce sa na výkon činností, ktoré nepodliehajú inkompatibilite.

V ustanovení § 28 je zakotvená povinnosť prokurátora podávať generálnemu prokurátorovi pravidelne v zákonom ustanovenej lehote a tiež vtedy, ak o to generálny prokurátor požiada, majetkové priznanie o svojich majetkových pomeroch a o majetkových pomeroch svojho manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, ako aj povinnosť preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní.

Navrhovaná úprava obsahuje náležitosti majetkového priznania, postup pri jeho odovzdávaní, následnú kontrolu a povinnosť generálneho prokurátora zabezpečiť ochranu majetkového priznania.

Za porušenie povinností uvedených v § 28 je prokurátor disciplinárne zodpovedný. Ak je prokurátorovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie, ktoré spočíva v úmyselnom nesplnení povinnosti podať majetkové priznanie, v podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo v úmyselne nesplnenej povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, generálny prokurátor zverejní právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie.

Predpokladá sa, že takáto právna úprava môže prispieť k potláčaniu a odhaľovaniu korupcie a klientelizmu a že bude mať nielen výrazne preventívny charakter, ale že bude plniť aj ochrannú úlohu vo vzťahu k prokurátorom, ktorí sú neraz vystavení neodôvodnenému tlaku a nesprávnym informáciám zo strany verejnosti i médií.

K § 29 a 30:

Práva a povinnosti vedúcich prokurátorov úzko súvisia. Vedúci prokurátori majú právo so zreteľom na hierarchické usporiadanie prokuratúry vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní. Tomuto právu zodpovedá možnosť prokurátora požiadať, v prípade, že takýto príkaz považuje za rozporný so zákonom alebo so svojím právnym názorom, aby mu vec bola odňatá a prikázaná inému prokurátorovi. Odňatím a prikázaním veci inému prokurátorovi sa realizuje substitučné oprávnenie vedúceho prokurátora a vykonaním úkonov za prokurátora je realizovaná devolučná zásada.

Pokiaľ ide o povinnosti vedúceho prokurátora, ide o výpočet povinností, ktoré vyplývajú z jeho riadiacej, kontrolnej a organizátorskej práce.

K § 31:

Navrhovaná úprava zakotvuje inštitút hodnotenia prokurátora. Ide o hodnotenie v rámci profesného postupu v súvislosti s výberovým konaním na vedúcu funkciu, o hodnotenie v súvislosti s disciplinárnym konaním a o hodnotenie v súvislosti so zánikom služobného pomeru prokurátora.

Na základe podkladov vypracovaných vedúcim prokurátorom hodnotí prokurátora vedúci služobného úradu. V záujme zachovania objektivity rozhodovanie o námietkach (ak im nie je vyhovené v rámci autoremedúry) v prípade výberového konania a disciplinárneho konania sa zveruje prokurátorskej rade a v súvislosti so zánikom služobného pomeru súdu.

Hodnotenie i prístup k vyhovujúcemu opravnému prostriedku zodpovedá požiadavke uvedenej v bode 4 b a f už citovaného Odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva.

K § 32 až 35:

Navrhuje sa, aby základná výmera služobného času prokurátora bola 40 hodín týždenne s jednou polhodinovou prestávkou na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času (pozri aj tabuľku zhody).

Základnú výmeru služobného času je možné modifikovať - jeho skrátením z dôvodov na strane prokurátora. Jednostranným povolením tak môže postupovať služobný úrad individuálne, pričom takto upravený kratší služobný čas má vplyv na odmeňovanie prokurátora.

Právna úprava dáva oprávnenie generálnemu prokurátorovi stanoviť začiatok a koniec denného služobného času a rozpätie týždenného služobného času, pričom jeho voínosť je obmedzená základnou výmerou služobného času prokurátora.

K § 36:

Vzhíadom na charakter práce prokuratúry a možnosť presnej evidencie služobného času dáva zákon oprávnenie vedúcemu služobného úradu uplatniť pružný služobný čas za účelom vytvorenia priaznivejších služobných podmienok pre prokurátora.

V rámci jednotlivých foriem pružného služobného času, ktorý sa môže uplatniť ako pružný denný služobný čas, resp. pružný týždenný pracovný čas, si prokurátor sám rozhoduje o začiatku služobného dňa.

Zavedenie a uplatnenie pružného služobného času je podmienené ďalšími podmienkami uvedenými v zákone.

K § 37 až 40:

v dňoch služobného pokoja vymedzených týmto zákonom (§ 37) môže vedúci prokurátor nariadiť podriadenému prokurátorovi výkon funkcie nadčas alebo služobnú pohotovosť za podmienok uvedených v § 38 a 39. Tieto ustanovenia súčasne vymedzujú pojem výkonu funkcie nadčas a služobnej pohotovosti. Ustanovenie § 40 vymedzuje pojem plnenia služobných povinností v noci.

Zákon limituje dĺžku doby výkonu funkcie nadčas, ktorá nesmie v jednom týždni spolu s týždenným služobným časom presiahnuť 48 hodín. Toto obmedzenie neplatí pre služobnú pohotovosť.

K § 41:

V zákone je plne rešpektovaný nárok prokurátora na nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami, resp. právo na nepretržitý odpočinok v týždni, pričom do tohto odpočinku je zahrnutá spravidla aj nedeía.

Úprava uvedená v § 41 je v súlade so Smernicou Rady

93/104/ES z 23.11.1993 (pozri tabuíku zhody).

K § 42 až 45:

Uvedená právna úprava umožňuje vedúcemu prokurátorovi vyslať prokurátora na služobnú cestu, ktorá je zmenou miesta výkonu práce na dobu nevyhnutnej potreby.

Prokurátorovi vyslanému na služobnú cestu patri náhrada preukázaných výdavkov vyplývajúcich z právnej úpravy uvedenej v zákone č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov s výnimkou, že prokurátor má právo na použitie vnútroštátnych hromadných dopravných prostriedkov prvej triedy, čo sa však neuplatňuje pri ceste lietadlom. Prokurátorovi vojenskej prokuratúry prislúchajú náhrady pri služobnej ceste ustanovené zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.

K S 46 až 50:

Navrhovaná zákonná úprava upravuje dovolenku na zotavenie ako

- dovolenku za kalendárny rok - na túto dovolenku má prokurátor nárok len vtedy, ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny rok,

- pomernú časť dovolenky za kalendárny rok - na túto dovolenku má prokurátor nárok vtedy, ak mu nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, teda vtedy, ak vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ale jeho služobný pomer netrval nepretržite po celý kalendárny rok,

- dovolenku za dni - na túto dovolenku má prokurátor nárok, ak mu nevznikol nárok ani na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok a ak vykonával svoju funkciu najmenej 22 služobných dní,

- dodatkovú dovolenku - na túto dovolenku má prokurátor nárok, ak aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo pomernej časti dovolenky za kalendárny rok využije na kúpelnú starostlivosť.

Základná výmera dovolenky je šesť týždňov. Zhoduje sa s dĺžkou dovolenky sudcov a zodpovedá náročnosti výkonu funkcie prokurátora.

Pomerná časť dovolenky je 2,5 dňa za každý mesiac trvania služobného pomeru (jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok).

Dovolenka za dni je 2,5 dňa za každých 22 dní výkonu funkcie prokurátora.

Dodatková dovolenka je jeden týždeň. Na túto dovolenku nemá nárok každý prokurátor, ale iba ten, ktorý aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo pomernej časti dovolenky za kalendárny rok využije na kúpeínú starostlivosť. Vychádzajúc z charakteru práce prokurátora, ktorá vyžaduje zvýšenú najmä psychickú záťaž, javí sa opodstatneným, aby kúpeľná starostlivosť prokurátora nebola celkom na úkor základnej výmery dovolenky.

Toto ustanovenia veľmi úzko súvisí s navrhovaným ustanovením §84 ods. 1, podía ktorého prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej 10 rokov, má počnúc kalendárnym rokom, v ktorom dovŕši 45. rok svojho veku, nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa v každom kalendárnom roku. Takýto nárok nemá, ak mu v kalendárnom roku bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť.

Inými slovami, nárok na dodatkovú dovolenku má každý prokurátor bez ohľadu na vek a dobu výkonu funkcie prokurátora. Nárok na dodatkovú dovolenku mu však vznikne iba vtedy, ak aspoň dva týždne svojej dovolenky využije na kúpeľnú starostlivosť. Nárok na preventívnu rehabilitáciu má iba ten prokurátor, ktorý vykonáva svoju funkciu aspoň 10 rokov a dosiahol vek najmenej 45. rokov za podmienky, že mu v konkrétnom kalendárnom roku nebola poskytnutá kúpeľná starostlivosť. Ak mu kúpeľná starostlivosť poskytnutá bola a na kúpeľnú starostlivosť využil aspoň dva týždne svojej dovolenky, vznikne mu nárok na jeden týždeň dodatkovej dovolenky.

Tretí diel tohto zákona o dovolenke prokurátora sa nevzťahuje na prokurátora vojenskej prokuratúry (pozri § 46 ods. 3). Dovolenku prokurátora vojenskej prokuratúry upravuje zákon č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z.

K § 51:

Skrátiť nemožno dovolenku, na ktorú prokurátorovi nevznikol nárok. Nárok na dovolenku, ktorej krátenie prichádza do úvahy, vzniká vlastne až vtedy, ak prokurátor vykonával svoju funkciu aspoň 60 služobných dní v príslušnom kalendárnom roku (§ 46 až 49) .

Dovolenku možno skrátiť len z dôvodov uvedených v zákone (odsek 1 až 3).

Navrhovaná právna úprava ustanovuje v odsekoch la 2 rozdielny režim krátenia dovolenky podľa dôvodov, ktoré bránia prokurátorovi vykonávať jeho funkciu.

Podľa odseku 1 sa kráti dovolenka prokurátora za prvých 100 služobných dní a potom o jednu dvanástinu za každých aalších 22 služobných dní, počas ktorých prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení.

Podľa odseku 2 sa kráti dovolenka prokurátora o jednu dvanástinu za každých 22 dní, počas ktorých prokurátorov nevykonával svoju funkciu z dôvodov taxatívne vymedzených týmto ustanovením.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade dosiahnuť, aby prokurátorovi vznikol nárok na základnú výmeru dovolenky alebo jej pomernú časť len vtedy, ak v príslušnom kalendárnom roku vykonáva svoju funkciu aspoň 60 služobných dní a aby nemal nárok na dovolenku v celej základnej výmere, a to ani vtedy, ak jeho služobný pomer nepretržite trvá, ak v jednom kalendárnom roku nevykonáva svoju funkciu súvisle po dobu 100 služobných dní (odsek 1) alebo 22 služobných dní (odsek 2).

Ako príklad je možné uviesť nevykonávanie funkcie z dôvodu uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz- Ak prokurátor nevykonáva svoju funkciu z tohto dôvodu po dobu kratšiu ako 100 služobných dní, ku kráteniu dovolenky nedôjde, jeho dovolenka sa skráti až vtedy, ak funkciu nevykonáva z tohto dôvodu 100 a viac služobných dní. Rovnako je to aj v prípade materskej dovolenky. Treba však uviesť, že prokurátorke na materskej dovolenke vôbec nevznikne nárok na dovolenku v tom kalendárnom roku, v ktorom nevykonávala svoju funkciu ani po dobu 60 služobných dní. To isté sa vzťahuje na všetky prípady nevykonávania funkcie prokurátora z dôvodov uvedených v odseku 1.

Iná situácia by mala nastať, ak prokurátor nevykonáva svoju funkciu z dôvodov uvedených v odseku 2, napríklad z dôvodu väzby. So zreteíom na prezumpciu neviny nemožno automaticky za dobu väzby nepriznať prokurátorovi nárok na dovolenku. Ak však trestné stíhanie proti prokurátorovi skončí jeho právoplatným odsúdením, nebolo by správne, keby jeho nárok na dovolenku za dobu väzby bol zachovaný. Preto sa navrhuje krátiť túto dovolenku za každých 22 dni, počas ktorých je vo väzbe. Tým je vlastne jeho nárok na dovolenku za kalendárny mesiac, počas ktorého je vo väzbe, skrátený o celú výmeru zodpovedajúcu jeho nároku za tento kalendárny mesiac. Samozrejme, len za predpokladu, že trestné stíhanie skončilo jeho právoplatným odsúdením- To isté sa vzťahuje na všetky prípady nevykonávania funkcie prokurátora z dôvodov uvedených v odseku 2.

V odseku 3 sa navrhuje ustanoviť povinnosť služobného úradu skrátiť dovolenku prokurátorovi za každý neospravedlnene zameškaný služobný deň o dva dni.

K § 52 až 61:

Právna úprava čerpania dovolenky a jej prerušenia v základných zásadách korešponduje s ustanoveniami Zákonníka práce.

Aj v tomto návrhu je pravidlom poskytovania dovolenky vcelku s rozdielom, že ak sa prokurátorovi poskytuje v niekolkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej 3 týždne. Okrem toho sa ustanovuje minimálna doba dovolenky (štyri týždne), ktorá musí byť vyčerpaná do konca toho kalendárneho roka, v ktorom vznikol na ne nárok. Za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky nemožno v súlade so Smernicou Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 (pozri tabuíku zhody) poskytnúť prokurátorovi náhradu platu okrem prípadu, že k nevyčerpaniu tejto dovolenky alebo jej časti došlo z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora (§ 59 ods. 1). To neplatí, ak ide o dobu dovolenky presahujúcu minimálnu dobu dovolenky (pozri § 59 ods. 2).

Za dobu dovolenky patrí prokurátorovi náhrada vo výške jeho posledne určeného funkčného platu (§ 58).

Ustanovenie § 61 koreluje s ustanovením § 9 ods. 5, podlá

ktorého sa na prokurátora dočasne prideleného do niektorej z inštitúcií uvedených v odseku 4 vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

K § 62 až 64:

Tieto ustanovenia obsahujú výklad pojmov týždeň dovolenky, nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora a doba výkonu funkcie prokurátora. Ak zákon neustanovuje inak, uvedené ustanovenia sa môžu použiť len vo vzťahu k ustanoveniam o dovolenke.

K § 65 až 67:

Navrhovaná zákonná úprava predstavuje štandardnú úpravu plateného voína prokurátora, ktorá presne vymedzuje rozsah osobných prekážok na strane prokurátora a ustanovuje povinnosť služobného úradu ospravedlniť neprítomnosť prokurátora pri týchto prekážkach. Prokurátorovi v týchto prípadoch prislúcha náhrada platu vo výške funkčného platu. K náhrade platu vo výške funkčného platu pozri § 120.

Do úpravy je zahrnutý aj fakultatívny výpočet prekážok týkajúcich sa výkonu občianskych povinností prokurátorom.

K § 68:

Uvedené ustanovenie upravuje problematiku poskytovania neplateného služobného voína prokurátorovi na presne v zákone vymedzený účel a v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

Upravuje sa aj možnosť poskytnutia neplateného služobného voína z bližšie nešpecifikovaných vážnych osobných dôvodov, ktoré je možné vyriešiť bez prerušenia výkonu funkcie prokurátora poskytnutím neplateného služobného voína. Táto možnosť je však podmienená písomnou žiadosťou prokurátora a rozhodnutím vedúceho prokurátora.

K § 69 a 70:

Navrhovaná právna úprava taxatívne vymedzuje dôvody ospravedlnenej služobnej neprítomnosti prokurátora, upravuje problematiku odmeňovania prokurátora počas tejto neprítomnosti a ustanovuje povinnosť prokurátora bez zbytočného odkladu požiadať vedúceho prokurátora o poskytnutie služobného voína alebo o ospravedlnenie jeho služobnej neprítomnosti, ako aj preukázal: dôvody a trvanie týchto prekážok pri výkone svojej funkcie.

K § 71 a 72:

Navrhované ustanovenia upravujú problematiku služobného voí- na a nárokov prokurátora súvisiacich s jeho službou v ozbrojených silách a civilnou službou.

K § 73 až 75:

Podía čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Požiadavky právnej úpravy práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky zamestnancovi je obsiahnutá v celom rade dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide najmä o úpravu pracovného času, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hygieny práce (napríklad vyhláška č. 120/1976 Zb., Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 155/1981 o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí a pod.). Povinnosti vyplývajúce z týchto dokumentov vykonáva návrh zákona v ustanoveniach § 73 až 75, v ktorých upravuje povinnosti služobného úradu a vedúceho prokurátora, povinnosti prokurátora a orgány dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov.

Subjektom ústavného práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sú prokurátori, ale aj osoby, ktoré sa s vedomím orgánov prokuratúry zdržiavajú v jej objektoch.

V súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie práce č. 155/1981 a Smernice Rady 89/391/EHS (pozri tabuíku zhody) návrh jednoznačne ukladá prokuratúre (zamestnávatelovi) zásadnú povinnosť: zaisťovať bezpečnosť: a ochranu zdravia prokurátorov. Konkretizujú sa povinnosti zamestnávateía zisťovať možné riziká, určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, poskytovať prokurátorom potrebné informácie a oboznamovať ich s príslušnými právnymi predpismi. Povinnosti prokuratúry pri realizácii práva na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v § 73 návrhu predstavujú zákonné minimum, ktoré je prokuratúra povinná plniť.

V ustanovení § 74 návrh uvádza základné povinnosti prokurátora v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi základné povinnosti prokurátora patrí najmä dodržiavanie právnych predpisov a služobných predpisov, pokynov nadriadených na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone svojej funkcie. Treba zdôrazniť, že medzi povinnosti prokurátora patrí tiež povinnosť nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky počas služobného dňa.

V ustanovení § 75 návrh konkretizuje dozorný orgán nad zabezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorým je generálna prokuratúra. Navrhovanou úpravou nie sú dotknuté oprávnenia iných orgánov založené osobitnými právnymi predpismi (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o ochrane bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K § 76 až 79:

Úprava uvedená v § 76 vychádza z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, kde sú uvedené základné princípy práva na pracovné podmienky. Ide najmä o Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá v čl. 23 ods. 1 pre každého požaduje právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé podmienky, na ochranu proti nezamestnanosti. Ďalej je to Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a iné dokumenty.

V ustanovení § 77 sa služobnému úradu ukladá povinnosť umožniť prokurátorom stravovanie v mieste výkonu funkcie alebo v jeho blízkom okolí, na ktoré služobný úrad prispieva čiastkou 65% ceny jedla. Uvedená čiastka je maximálna. Úprava uvedená v § 77 ods. 1 sa nevzťahuje na stravné poskytované a zabezpečované pri služobných cestách prokurátora.

Na zabezpečenie riadneho výkonu funkcie prokurátora služobný úrad má povinnosť a prokurátor právo na primerané technické vybavenie a potrebné pomôcky na efektívny výkon funkcie, na poskytnutie služobného odevu, ako aj mesačnú náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie.

K § 80 až 83:

Medzi základné práva prokurátora [§ 25 ods. 1 písm. c)] patrí aj právo na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie. Má ísť o systematické a bezplatné vzdelávanie počas celého funkčného obdobia. Vzdelávanie zabezpečujú jednotlivé články prokuratúry, generálna prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra a krajské prokuratúry. Po dohode s generálnou prokuratúrou sa na vzdelávaní môžu podieľať vysoké školy a ďalšie inštitúcie (jazykové ústavy a pod.). Predkladaný návrh definuje prehlbovanie kvalifikácie, zvyšovania kvalifikácie, orgány oprávnené na ich povolenie a podmienky, za ktorých sa jednotlivé formy zvyšovania kvalifikácie povoľujú.

Povinnosti prokuratúry súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie prokurátorov sú premietnuté do povinností služobných úradov a generálnej prokuratúry zabezpečovať úlohy súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie prokurátorov, najmä poskytovať služobné voľno a poskytovať primeranú náhradu platu.

0 náhradách, ktoré nerieši služobný úrad, rozhoduje generálna prokuratúra. Zodpovednosť a povinnosť ich nahradiť prechádza na prokurátora len v prípade, že nedodrží ustanovené podmienky.

K § 84 a 85:

Súčasťou zdravotníckej starostlivosti o prokurátora je aj poskytnutie preventívnej rehabilitácie, ktorá po desiatich rokoch výkonu prokurátorskej funkcie a po dovŕšení veku 45 rokov, má kompenzovať psychickú náročnosť výkonu prokurátorskej funkcie.

Zákonné obmedzenia spoločenského pôsobenia prokurátora počas výkonu funkcie prokurátora plne odôvodňujú jeho primerané preferencie v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Podmienky tejto starostlivosti bude zabezpečovať generálna prokurátora predovšetkým vo svojich rehabilitačných zariadeniach.

Preventívnou rehabilitáciou sa nerozumie liečebná rehabilitácia v zmysle § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.

Do povinností služobného úradu bude podlá § 85 patriť aj zabezpečovanie záležitostí spojených s uzavieraním zmlúv o zdravotnom poistení a s komplexnou zdravotnou prevenciou prokurátora, ak o ne požiada.

K § 86:

Podlá čl. 38 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Toto ústavné právo odvodené z viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov, napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1987 Zb. o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa realizuje aj ustanovením § 86, ktoré ustanovuje pre ženy osobitné pracovné podmienky rešpektujúce osobitosti ich organizmu, materské poslanie a starostlivosť o výchovu detí. Ustanovenie zakotvuje povinnosť služobného úradu previesť tehotnú prokurátorku alebo prokurátorku do konca deviateho mesiaca po pôrode na inú prácu, ktorá je pre ňu vhodná.

Ak prokurátorka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotná prokurátorka požiada o úpravu služobného času, služobnému úradu vzniká povinnosť žiadosti vyhovieť, avšak za predpokladu, že tomu nebránia vážne dôvody riadneho chodu prokuratúry. Toto právo prokurátorky je súdne vymožiteíné.

Na osobitnú úpravu pracovných podmienok má nárok aj osamelý prokurátor starajúci sa o maloleté dieťa.

K § 87 až 91:

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke v rozsahu 28 týždňov.

Osamelej prokurátorke alebo prokurátorke, ktorá porodila dve a viac detí patrí dovolenka v rozsahu 37 týždňov. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí prokurátorke dovolenka v rozsahu 14 týždňov. Nárok na materskú dovolenku má tiež prokurátorka, ktorá nie je matkou, ak prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť dieťa.

Za podmienok uvedených v zákone patrí prokurátorom rodičovská dovolenka.

Po vyčerpaní materskej dovolenky má prokurátorka nárok na to, aby jej bola poskytnutá ďalšia materská dovolenka, a to až do troch rokov veku dieťaťa a u ťažko postihnutého dieťaťa až do siedmich rokov veku dieťaťa.

Na materskú dovolenku môže prokurátorka nastúpiť najskôr osem týždňov pred pôrodom. Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie skončiť, ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

V ustanovení § 89 sa uvádzajú zmeny týkajúce sa prokurátorky alebo dieťaťa, ktoré môžu nastať počas materskej dovolenky a ich vplyv na plynutie materskej dovolenky.

Počas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá prokurátorka nárok na plat. Počas materskej dovolenky jej patrí peňažná pomoc v materstve a príplatok k peňažnej pomoci v materstve. Počas ďalšej materskej dovolenky jej patrí rodičovský príspevok .

Ustanovenie § 91 upravuje prestávky v práci, ktoré sú účelovo viazané na dojčenie dieťaťa. Prestávky sa poskytujú len biologickej matke, prokurátorke, ktorá dieťa porodila. Prestávky sa poskytujú podlá dĺžky služobného času prokurátorky a počtu dojčených detí. Z ustanovenia vyplýva, že prestávky na dojčenie sa započítavajú do služobného času a patrí za ne funkčný plat.

K § 92:

Odmeňovanie prokurátorov a právnych čakateíov prokuratúry je v súčasnosti upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakáte lov prokuratúry Slovenskej republiky. Priemerný plat prokurátora je v tomto zákone odvodený od priemerného platu sudcu, ktorý je zasa tvorený vo väzbe na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a tým aj na platový vývoj v národnom hospodárstve. Táto úprava sa osvedčila, a preto navrhovaná úprava odmeňovania prokurátorov vychádza z rovnakej zásady.

Zásadu rovnakého odmeňovania sudcov a prokurátorov podporuje aj Európska asociácia sudcov pre demokraciu a slobody (MEDEL), ktorá schválila v januári 1993 v Palerme Európsky štatút súdnictva. V tomto dokumente sudcovia, okrem iného, požadujú, aby sa rozpracovali minimálne normy princípov riadenia aplikovateľných na úlohu verejných činítelov prokuratúry, ktoré boli schválené na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchatetmi, ktorý sa konal v Havane 27. augusta až 7. septembra 1990 a predpisov o ich účinnej aplikácii. Európsky štatút súdnictva v poslednom 9. bode sa venuje sudcom (verejným činiteľom) v štátnom zastupiteľstve (v prokuratúre). Uvádza, že "samospráva v štátnom zastupiteľstve vytvára základný nástroj nezávislosti súdnej moci. Sudcovia (verejní činitelia) v štátnom zastupiteľstve zabezpečujú rovnost občanov pred zákonom. Svoju funkciu vykonávajú nezávisle od politickej moci. Sú podriadení len právu a zákonu. Sudcovia (verejní činitelia), ktorí vykonávajú funkcie v štátnom zastupiteľstve, majú rovnaké práva a rovnaké záruky, aké sú uvedené v tomto štatúte.".

Platové pomery právnych čakateľov prokuratúry nie sú zahrnuté v tejto časti navrhovaného zákona, nakoľko na odmeňovanie právnych čakateľov prokuratúry sa bude vzťahovať zákon o štátnej službe. Rovnaký prístup je zachovaný aj vo vzťahu k justičným čakateľom.

V zákone je zvýraznená zásada, že prokurátorovi môže byť poskytnutý plat len v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.

K § 93:

Navrhované ustanovenie vymedzuje plat prokurátora, ktorým sa rozumie funkčný plat (§ 94), ale aj jeho náhrady a osobitné formy odmeňovania, príplatky k funkčnému platu a odmena.

Prokurátorovi prislúchajú aj paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov v prípadoch ustanovených zákonom.

Funkčný plat generálneho prokurátora (jeho základný plat a funkčný príplatok) ustanovuje § 22a a 22b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na ostatné platové náležitosti generálneho prokurátora sa bude vzťahovať rovnaká právna úprava ako na ostatných prokurátorov. Tým sa zabráni tomu, aby plat generálneho prokurátora bol nižší ako plat ostatných prokurátorov.

K § 94:

Toto ustanovenie vymedzuje zložky funkčného platu, ktorými sú základný plat prokurátora (§ 95 až 96) a funkčný príplatok (§ 98). Funkčný príplatok prislúcha iba vedúcim prokurátorom za výkon riadiacej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že u ostatných prokurátorov sa funkčný plat bude rovnať ich základnému platu.

K § 95 až 96:

Podía súčasnej právnej úpravy priemerný plat prokurátora a priemerný plat sudcu je rovnaký. Základný plat prokurátora sa rovnako ako základný plat sudcu pohybuje v rozpätí od 70% do 130% ich priemerného platu.

Navrhovaný priemerný plat prokurátora zodpovedá navrhovanému priemernému platu sudcu ustanovenému v § 67 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaný základný plat prokurátora, s výnimkou prokurátora generálnej prokuratúry, sa pohybuje v rozpätí od 85% do 125% ich priemerného platu, a to v záujme zrovnoprávnenia platových pomerov mladších prokurátorov. Úroveň priemerného platu dosiahne prokurátor okresnej prokuratúry (vojenskej obvodnej prokuratúry) od začiatku 10. roku započítatelnej praxe a prokurátor krajskej prokuratúry (vyššej vojenskej prokuratúry) od začiatku 7. roku započítatelnej praxe.

Osobitný prístup bol zvolený k platu prokurátora generálnej prokuratúry, ktorý je rovnaký u každého prokurátora generálnej prokuratúry a rovná sa základnému platu sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenému v § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda 1,3 násobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Výkon funkcie prokurátora generálnej prokuratúry kladie zvýšené nároky na jeho odbornú pripravenosť a rozhodovaciu činnosť. Prokurátor generálnej prokuratúry pôsobí aj na úseku zjednocovania praxe na podriadených prokuratúrach. Okrem toho je ustanovený cenzus dĺžky odbornej praxe na výkon tejto funkcie (§ 10 ods. 6). Základný plat prokurátora generálnej prokuratúry je o 5% vyšší ako plat najskúsenejšieho prokurátora krajskej prokuratúry (vyššej vojenskej prokuratúry), čím dochádza k ohodnoteniu postavenia prokurátora generálnej prokuratúry.

Zákon jednoznačne vymedzuje jednotlivé doby, ktoré sa započítavajú do započítatelnej praxe prokurátora a vymedzuje, čo sa posudzuje ako doba výkonu funkcie prokurátora (§ 97).

K § 98:

V zákone sa oproti platnej právnej úprave zvyšuje výška funkčných príplatkov za riadiacu činnosť. Tento postup je odôvodnený tým, že od nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v roku 1994 nebola vykonaná úprava tejto zložky odmeňovania prokurátora a funkčné príplatky stratili motivujúci charakter. Funkčné príplatky prokurátora sú na úrovni funkčných príplatkov sudcu a sú tvorené presne ustanovenou sumou v závislosti od stupňa riadenia.

K § 99

Úprava oznámenia výšky a zloženie funkčného platu prokurátora je rovnaká ako právna úprava sudcu.

K § 100:

Ustanovenie zakotvuje právo prokurátora na náhradu platu vo výške jeho funkčného platu v dňoch sviatkov, ktoré pripadajú na jeho obvyklý služobný deň.

K § 101

Za výkon funkcie nadčas prislúcha prokurátorovi predovšetkým náhradné voľno, za ktoré mu patrí náhrada platu vo výške funkčného platu. Len pokiaľ mu náhradné voľno nebude v zákonom ustanovenej lehote poskytnuté, prislúcha mu funkčný plat zvýšený o ustanovené percentá. Táto úprava by mala vedúcich prokurátorov motivovať, aby prokurátorom za výkon funkcie nadčas poskytovali predovšetkým náhradné voľno.

K § 102

Základný plat prokurátora v sebe neobsahuje náhradu za služobnú pohotovosť, ktorá prokurátorovi patrí len v prípade nariadenej pohotovosti, ktorá sa vopred určuje na základe rozvrhnutia služobného času. Potreba služobnej pohotovosti prokurátora vyplýva zo špecifických ustanovení Trestného poriadku, podľa ktorých niektoré prokurátorské činnosti musia byť v prípade potreby vykonávané bez odkladu a prokurátor musí byť v priebehu služobnej pohotovosti pripravený tieto činnosti ihneď realizovať (napríklad návrh na vzatie do väzby, návrh na vykonanie domovej prehliadky a pod.}.

Pokiaľ počas služobnej pohotovosti nastane situácia, že prokurátor musí vykonávať svoje funkčné povinnosti, posudzuje sa táto doba ako výkon funkcie nadčas.

K § 103:

Osobitne sa upravujú platové pomery prokurátora počas dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.

Ak je prokurátor dočasne pridelený na výkon riadiacej funkcie v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, v Kancelárií Národnej rady Slovenskej republiky alebo na Úrade vlády Slovenskej republiky (§ 9 ods. 4) a ak plat za výkon tejto funkcie je preňho výhodnejší, prislúcha mu tento výhodnejší plat. V ostatných prípadoch mu aj počas dočasného pridelenia do týchto inštitúcií prislúcha funkčný plat prokurátora.

K § 104

Prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, nemá po dobu dočasného pozastavenia výkonu funkcie práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonával: funkciu prokurátora. Je preto žiadúce, aby v tejto dobe nepoberal plný funkčný plat, ale iba časť základného platu. V prípade skončenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak sú splnené ďalšie zákonné podmienky, bude prokurátorovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat krátený.

K § 105

Vyrovnanie platu vedúceho prokurátora, ktorý bol uvoínený alebo odvolaný z funkcie vedúceho prokurátora zo zdravotných dôvodov je rovnaké ako u sudcu, ktorému prislúcha funkčný príplatok.

K § 106

Podlá súčasnej právnej úpravy má prokurátor nárok na jeden plat navyše v kalendárnom roku. Navrhovaná právna úprava ďalšieho platu prokurátora je v súlade s navrhovanou úpravou ďalšieho platu sudcu.

K § 107

Právna úprava príplatku za zastupovanie neprítomného vedúceho prokurátora vykonávajúceho riadiacu funkciu a príplatku prokurátora povereného zastupovať dočasne neprítomného prokurátora alebo vykonávať funkciu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste prokurátora je rovnaká ako právna úprava príplatku za zastupovanie u sudcov (§ 73 zákona č. 385/2000 Z.z. zákona o sudcoch a prísediacich).

K § 108

V zákone sa zakotvuje nárok na príplatok za výkon funkcie prokurátora počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa tak, aby zodpovedal výkonu funkcie na tejto prokuratúre.

K § 109:

Príplatok za prípravu právneho čakatela prokuratúry je rovnaký ako podlá doterajšej právnej úpravy.

K § 110 až 112:

špecifické požiadavky na činnosť prokurátora vyžadujú, aby prokurátor niekedy plnil svoje služobné povinnosti aj vo sviatok, v sobotu a v nedeíu alebo v noci. Vzhladom na to zákon ustanovuje aj špeciálne príplatky za plnenie služobných povinnosti v uvedených situáciách. K pojmu "plnenie služobných povinností" pozri § 37 ods. 3.

K § 113:

Z dôvodu ohodnotenia výkonu špecializovaných psychicky i odborne veími náročných prokurátorských činnosti v oblasti organizovaného zločinu a na úseku závažnej protispoločenskej činnosti sa navrhuje ustanoviť možnosť priznať prokurátorovi zaradenému na úsek boja s organizovaným zločinom alebo na úsek závažnej protispoločenskej činnosti osobitný príplatok.

K § 114:

Prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak s dôstojníckou vojenskou hodnosťou alebo generálskou vojenskou hodnosťou.

Výška hodnostného príplatku prokurátora - profesionálneho vojaka je ustanovená v zákone č. 380/1998 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.

K § 115:

Oproti súčasnej právnej úprave zákon sprísňuje podmienky na priznanie odmeny prokurátorovi. Prokurátorovi bude môcť byť priznaná odmena len pri dosiahnutí 50. roku veku.

K § 116:

Paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov generálneho prokurátora sú upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných čini- teíoch Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Ostatné paušálne náhrady sú porovnateíné s úpravou paušálnych náhrad sudcu.

K § 117 až 123:

V zákone sú podrobne uvedené spoločné ustanovenia o plate prokurátora. Znížiť základný plat prokurátora možno len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o znížení základného platu prokurátora. Ďalej sú upravené podmienky splatnosti platu, výplaty platu a zrážok z platu.

K § 124:

Výplata platu prokurátora vojenskej prokuratúry a vykonávanie zrážok z jeho platu je upravené zákonom č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov.

K § 125 a 129:

Odchodné a úmrtné je peňažným plnením - osobitným nárokom súvisiacim so zánikom služobného pomeru prokurátora.

Odchodné sa navrhuje upravít ako nárokovú dávku závislú na spôsobe zániku služobného pomeru prokurátora a na dobe trvania výkonu funkcie prokurátora.

V prípade, že prokurátor je z funkcie prokurátora odvolaný zo zdravotných dôvodov [§ 15 ods. 3 pism. a)], prislúcha mu odchodné v sume päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu (odsek 1).

V prípade, že služobný pomer prokurátora zanikne preto, že prokurátor sa vzdá funkcie prokurátora z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo preto, že generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie z dôvodu dosiahnutia 65. roku veku, vznikne prokurátorovi nárok na odchodné, ak jeho započítateľná prax dosiahla aspoň 5 rokov (odsek 2). Výška odchodného je v takom prípade jeden základný plat. Táto základná suma odchodného sa za každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe zvyšuje o 20% zo základného platu prokurátora až do dosiahnutia 24 rokov započítateľnej praxe a za 25. rok a každý ďalší ukončený rok započítateľnej praxe o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku jeho posledne určeného základného platu.

Ustanovenie odseku 3 má zabrániť dvojitému poskytnutiu odchodného za to isté obdobie.

Ustanovenie odseku 4 upravuje zánik práva na odchodné a prechod nároku na jeho vyplatenie.

V prípadoch, v ktorých služobný pomer prokurátora zanikne smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, odchodné vo forme úmrtného prechádza v ustanovenej sume na jeho manželku a na jeho deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

Ustanovenia § 125 až 129 sa nevzťahujú na prokurátorov vojenských prokuratúr. Ich výsluhové zabezpečenie upravuje osobitný zákon - zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z.

K § 130 až 133:

Vychádzajúc z účasti prokurátorov na zdravotnom poistení a nemocenskom poistení navrhované ustanovenia konkretizujú podmienky poskytovania nemocenského zabezpečenia a poberania príplatkov k nemocenskému, k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a k peňažnej pomoci v materstve. Uvedené príplatky majú predísť sociálnym rizikám prokurátorov a v primeranej miere kompenzovať obmedzenia spojené s výkonom funkcie prokurátora. Poberaním uvedených príplatkov, ako aj príplatku k dôchodku sa čiastočne realizujú základné princípy požadované Pravidlami o úlohe prokurátorov, ktoré boli prijaté na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy).

K § 134 až 137:

Podlá čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živítela. Náročnosť výkonu funkcie prokurátora odôvodňuje nárok prokurátora na príplatok k dôchodku. Príplatkom sa majú do určitej miery kompenzovať obmedzenia, ktoré prokurátor musí znášať počas výkonu svojej funkcie. Príplatok odvodený od dôchodku zodpovedá osobitosti výkonu funkcie, ktorá sa sústavne stáva rizikovejšou, spoločnosťou osobitne kontrolovanou a posudzovanou a plne zrovnateínou najmä s obdobnými právnymi úpravami u ostatných orgánov činných v trestnom konaní a ostatnými orgánmi ochraňujúcimi právo a zákonnosť. Uzákonením príplatku k dôchodku prokurátora sa realizuje požiadavka uvedená v už citovaných Pravidlách o úlohe prokurátorov prijatých na 8. kongrese OSN, podlá ktorej zákonom musia byť zabezpečené spravodlivé podmienky služby prokurátorov, primerané odmeňovanie, zachovanie úradu (definitíva) a dôchodkové zabezpečenie. Prokurátorovi podlá predloženého návrhu vzniká nárok na príplatok k dôchodku, ak skončil výkon funkcie prokurátora a má nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku. Návrh taxatívnym spôsobom ustanovuje, ktorá z fyzických osôb má nárok na príplatok k dôchodku v prípade smrti prokurátora.

Výška príplatku k dôchodku je 3,75% z priznaného dôchodku prokurátora za každý rok započítatelnej praxe, najviac však za 40 rokov. Príplatok k vdovskému dôchodku alebo k vdoveckému dôchodku je 60% a príplatok k sirotskému dôchodku je 30% zo sumy, na ktorú by mal nárok zosnulý prokurátor.

Oprávneným osobám príplatok k dôchodku raz mesačne vypláca generálna prokuratúra.

Ustanovenia § 137 upravujú zánik práva na príplatok k dôchodku a prechod nároku na vyplatenie splatných súm na oprávnené osoby žijúce v čase smrti prokurátora v domácnosti prokurátora. Právo na príplatok k dôchodku zaniká smrťou oprávnených osôb.

K § 138 až 146:

Ustanovenia § 138 až 146 upravujú spoločné ustanovenia k príplatkom k nemocenskému, k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, k peňažnej pomoci v materstve a k príplatku k dôchodku. Nárok na sociálnu dávku (príplatok) vzniká splnením podmienok určených týmto zákonom. Nárok na vyplatenie sociálnej dávky je podmienený splnením podmienok na jej priznanie a podaním písomnej žiadosti o jej priznanie.

0 sociálnej dávke rozhoduje služobný úrad, ktorý priznané dávky aj vypláca. Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach sociálneho zabezpečenia je prípustné odvolanie. Právoplatné rozhodnutie vo veciach sociálneho zabezpečenia je preskúmateíné súdom. Na konanie a rozhodovanie vo veciach sociálneho zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

Ustanovenia § 130 ods. 2 a § 131 až 143 sa nevzťahujú na prokurátorov vojenských prokuratúr. Ich sociálne zabezpečenie upravuje osobitný zákon - zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákon č. 131/1999 Z.z.

Prokurátori sú zúčastnení na zdravotnom poistení, na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení. Preto návrh v § 146 ustanovuje, kto a za akých podmienok bude plniť povinnosti vyplývajúce z osobitných zákonov o jednotlivých poistných vzťahoch.

Prokurátori počas výkonu funkcie prokurátora nebudú platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Rovnako služobný úrad nebude platiteľom toho príspevku.

K § 147:

Úvodné ustanovenie desiatej hlavy plní významnú preventívnu funkciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu a náhrady škody. Táto funkcia spočíva v predchádzaní porušovania majetkových a osobných práv na ochranu zdravia a nadväzne v predchádzaní vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. V súvislosti s tým sa ukladá povinnosť; služobnému úradu vytváral: podmienky na výkon funkcie prokurátora a ak zistí nedostatky, odstránil: ich alebo urobiť opatrenia na ich odstránenie a vedúcemu prokurátorovi kontrolovať prokurátora pri výkone jeho funkcie s cieľom predchádzať vzniku škody. Výkon kontroly vedúcim prokurátorom vychádza zo základných atribútov riadiacej práce. Porušenie povinností služobného úradu alebo vedúceho prokurátora môže mať svoj odraz pri aplikácii navrhovaného § 149.

K § 148:

Ako protiváha povinností služobného úradu sa ustanovuje povinnosť prokurátora počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám alebo bezdôvodnému obohateniu. Ide o všeobecnú prevenčnú povinnosť adekvátnu ustanoveniu § 171 Zákonníka práce, ktorej zavinené porušenie môže mať za následok vznik osobnej zodpovednosti. Obsah pojmu bezdôvodné obohatenie vymedzuje navrhovaný § 255. Ďalšou povinnosťou je povinnosť upozorniť na hroziacu škodu a podľa odseku 3 upozorniť na nedostatky v podmienkach na výkon práce a napokon tretia povinnosť vyplývajúca pre prokurátora z navrhovaného ustanovenia je povinnosť zakročiť proti konkrétne a okamžite hroziacej škode. Z porušenia týchto povinností sa prokurátor môže vyviniť poukázaním na skutočnosti, ktoré mu bránili v splnení povinnosti. Tieto skutočnosti môžu spočívať tak v objektívnej ob- tiažnosti ako aj v subjektívnej neschopnosti vykonať zákrok a napokon aj v miere nebezpečenstva vážneho ohrozenia prokurátora alebo inej osoby.

Na rozdiel od Zákonníka práce návrh počíta s vyvinením nielen v súvislosti s ohrozením spolupracovníkov alebo blízkych osôb, ale vo vzťahu ku komukoľvek, teda v súvislosti s ohrozením akejkoľvek inej osoby.

K § 149:

Navrhované ustanovenie zakotvuje všeobecnú zodpovednosť prokurátora v nadväznosti na osobitné druhy zodpovednosti prokurátora upravené v návrhu § 150 až § 154. Návrh je kompatibilný s ustanovením § 172 Zákonníka práce. Výkon funkcie prokurátora a plnenie jeho úloh v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora definuje návrh v § 186.

K § 150:

Ustanovuje sa v súvislosti s uložením povinnosti podľa navrhovaného § 148 ods. 1 zodpovednosť prokurátora za to, že vedome neupozornil na hroziacu škodu, resp. nezakročil proti hroziacej škode. Predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti je zavinenie, protiprávnosť spočívajúca v porušení povinnosti podľa § 148 ods. 1 a vznik škody na strane služobného úradu, pričom medzi poslednými dvomi predpokladmi musí byt príčinná súvislost. Zodpovednosť prokurátora sa premietne do náhrady škody v miere adekvátnej okolnostiam prípadu, vrátane významu a rozsahu škody, osobným a majetkovým pomerom prokurátora, najviac však podía odseku 2 do sumy zodpovedajúcej trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu.

K § 151:

Návrh preberá osvedčený inštitút zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách (§ 176 Zákonníka práce), ktoré je povinný prokurátor vyúčtovať, pričom rozširuje dôvody exkulpácie prokurátora [odsek 2 písm. b)]. V prospech prokurátora svedčí aj navrhované ustanovenie odseku 4, podía ktorého je služobný úrad ku dňu vzniku zodpovednosti prokurátora za schodok na zverených hodnotách povinný vykonať inventarizáciu týchto hodnôt. Opomenutie tejto povinnosti zo strany služobného úradu síce nie je explicitne uvedeným dôvodom na zbavenie sa, hoci len čiastočné, zodpovednosti prokurátora podía odseku 2, ale je nutné ho zohíadniť so zreteíom na navrhované ustanovenie § 149 ods. 2.

K § 152 a 153:

Taxatívne sa vymedzujú dôvody, pre ktoré môže prokurátor od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť (§ 152), resp. jeho zodpovednosť zaniká (§ 153). Súčasne sa určujú podstatné náležitosti právneho aktu odstúpenia od dohody, a to v prvom rade písomná forma a doručenie služobnému úradu, ako aj jeho účinky.

Pri zániku hmotnej zodpovednosti prokurátora sa ukladá služobnému úradu vykonať inventarizáciu. Toto ustanovenie sleduje tak ochranu prokurátorov, ako aj ochranu služobného úradu.

K § 154:

Ďalším druhom osobitnej zodpovednosti vyjadrenej adekvátne k § 178 Zákonníka práce je zodpovednosť prokurátora za stratu zverených predmetov. Rozšírenie exkulpačných dôvodov [odsek 2 písm. b)] vychádza z praktických poznatkov a skúseností a slúži v dvoch smeroch. Jednak má preventívnu funkciu a núti služobný úrad reagovať na písomné oznámenie prokurátorov o nedostatkoch, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zvereným predmetom a jednak slúži na ochranu prokurátorov.

K § 155 a 156:

Spôsobenie škody prokurátorom konajúcim v duševnej poruche je možné len, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to vôío- vá (schopnosť ovládnuť svoje konanie) a rozumová (schopnosť posúdiť následky). So zreteíom na navrhovaný § 6 ods. 2 písm. c) zrejme prichádza do úvahy duševná porucha prechodného charakteru. Naproti tomu, škoda spôsobená v takom stave, kedy prokurátor nie je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, je spôsobená zavineným konaním prokurátora, ak sa do tohto stavu prokurátor uviedol vlastnou vinou.

Navrhované ustanovenie § 156 je zábezpekou právnej istoty prokurátora pri plnení povinnosti zakročiť na odvrátenie hroziacej škody podía § 148 ods. 1 návrhu zákona. Táto zábezpeka však nepôsobí absolútne, ale je ohraničená primeranosťou zásahu.

K § 157:

Rozsah a spôsob náhrady škody návrh určuje uvedením do predošlého stavu (restitutio in integrum) alebo náhradou skutočnej škody v peniazoch. Obe možnosti sú fakultatívne bez toho, žeby návrh niektoré z nich uprednostňoval. Voíba jednej z alternatív sa ponecháva na strane zodpovedného prokurátora, ktorý má povinnosť škodu nahradiť.

V odseku 2 návrh rieši náhradu škody spôsobenej úmyselne tak, že v tomto prípade má prokurátor povinnosť okrem skutočnej škody nahradiť aj inú škodu. Túto povinnosť mu môže uložiť služobný úrad, teda nevyplýva priamo zo zákona, ktorý pri úvahe o uložení povinnosti nahradiť inú škodu musí zohíadniť to, že neuhradenie by odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. Táto skutočnosť je podmienkou sine qua non. Inou škodou je potrebné rozumieť v súlade so všeobecnými interpretačnými pravidlami ušlý zisk.

Ustanovenie odseku 3 limituje výšku náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti na trojnásobok mesačného funkčného platu prokurátora, okrem prípadu, že škoda bola spôsobená síce z nedbanlivosti, ale v stave po požití alkoholu alebo zneužití inej návykovej látky (omamnej alebo psychotropnej látky).

V odsekoch 4 a 5 sa navrhuje riešiť výšku náhrady škody podlá miery zavinenia tak vo vzťahu k služobnému úradu (odsek 4), ako aj vo vzťahu prokurátora k iným prokurátorom, ktorí sa taktiež podielali na vzniku škody (odsek 5). Nejde o solidárnu zodpovednosť, ale o pomernú zodpovednosť adekvátnu miere zavinenia.

K § 158:

Ustanovenie obsahuje dôležité pravidlo na určenie výšky škody, ktoré napĺňa reparačnú funkciu zodpovednosti za škodu. Ustanovuje sa ním zásada, pri určovaní výšky škody vychádzať z ceny veci v čase poškodenia alebo straty veci a nie z tzv. nadobúdacej ceny. Cena veci v čase jej poškodenia alebo straty sa určuje s prihliadnutím na prípadné opotrebenie.

K § 159:

Navrhované ustanovenie predstavuje sprísnenú zodpovednosť za Škodu vo forme schodku alebo vo forme straty zverených predmetov, ktorá sa prejavuje v tom, že prokurátor zodpovedá za celú skutočnú škodu a v tomto prípade neplatí obmedzenie ustanovené v § 157 ods. 3.

K § 160

Navrhovaná úprava zodpovednosti za škodu síce vychádza zo zásady, že služobný úrad je povinný požadovať od zodpovedného prokurátora náhradu škody, za ktorú zodpovedá, ale súčasne obsahuje aj princíp zmiernenia, moderácie náhrady škody. Podmienky, za ktorých je možné jeho uplatnenie, skúma osobitná komisia na služobnom úrade (§ 184), resp. súd.

K § 161

Ustanovuje sa postup, zachovanie ktorého sleduje bezproblémové vymoženie náhrady škody. Predpokladom je konsenzus zodpovedného prokurátora a služobného úradu premietnutý do dohody o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady.

K § 162

Návrh reaguje na platnú úpravu zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V ustanoveniach § 12 až 17 citovaného zákona sa upravuje právo na úhradu (regres), ktoré sa uplatňuje aj voči prokurátorom.

K § 163

Všeobecná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú prokurátorovi je navrhovaná so zretelom na výkon funkcie prokurátora, ktorý je plnením úloh štátu. Zodpovednosť štátu je postavená na súvislosti vzniku škody s výkonom funkcie prokurátora, resp. v priamej súvislosti s týmto výkonom. Výkon funkcie prokurátora a priamu súvislosť s výkonom funkcie prokurátora definuje navrhovaný § 186 ods. 1 a 2. Potenciálnej možnosti ohrozenia prokurátora alebo jeho blízkych osôb pre výkon funkcie prokurátora zodpovedá návrh na reglementáciu zodpovednosti štátu aj v tomto prípade. V odseku 2 sa reaguje na praktické skúsenosti a ustanovuje sa dôvod vylúčenia zodpovednosti štátu, hoci ide o vznik škody pri plnení funkcie prokurátora alebo v priamej súvislosti s ním, ale na veci, ktorej použitie nebolo odsúhlasené vedúcim prokurátorom.

K S 164:

Zodpovednosť štátu za škodu pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania je objektívnou zodpovednosťou, ktorú návrh rozširuje aj na osoby blízke prokurátorovi v prípade poškodenia ich zdravia pre výkon funkcie prokurátora. Návrh opätovne vychádza z praktických skúseností a reaguje na latentné nebezpečenstvo vzniku takýchto situácií.

Úprava náhrady škody spôsobenej chorobou z povolania je kompatibilná s úpravou Zákonníka práce.

Rozsah a spôsob náhrady škody prerokúva osobitná komisia (§ 184 ods. 1) bezodkladne s prokurátorom alebo blízkou osobou. Blízku osobu definuje § 116 Občianskeho zákonníka.

K § 165 až 177:

Ustanovenie § 165 a 172 obsahuje taxatívny výpočet spôsobov náhrady škody v prípade poškodenia zdravia prokurátora a v prípade smrti prokurátora následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.

Spôsoby náhrady škody -spôsobenej prokurátorovi služobným úrazom alebo chorobou z povolania sú rozšírené o mimoriadne odškodnenie a diferencované, pokiaí ide o stratu na plate v čase uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie a po skončení tejto neschopnosti, ak samozrejme trvá stav straty na plate.

Mimoriadne odškodnenie je odôvodnené spoločenským významom prokurátorskej práce, jej represívnym charakterom a najmä permanentným stykom s osobami, ktorých konanie oprávnene vzbudzuje obavy z hrozby násilia v snahe zabrániť trestnému stíhaniu, prípadne pomstiť sa.

Navrhované ustanovenia upravujú spôsob a rozsah náhrady škody v súlade so Zákonníkom práce, okrem výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (dvojnásobok), výšky mimoriadneho odškodnenia (stonásobok) a jednorazového odškodnenia pozostalých (dvadsaťnásobok), pri ktorých sa navrhujú rovnaké sumy ako v zákonnej úprave vzťahujúcej sa na sudcov - vychádzalo sa z rovnakého spoločenského postavenia sudcov a prokurátorov.

K § 178:

Účelom navrhovaného ustanovenia je chrániť prokurátora, ktorý si splnil povinnosť odvrátiť škodu hroziacu majetku štátu alebo životu alebo zdraviu, ak by za túto škodu zodpovedal služobný úrad. Podmienkou na úspešné uplatnenie návrhu prokurátora na túto náhradu je, že nebezpečenstvo sám nevyvolal a pri jeho odvracaní si počínal primerane okolnostiam.

K § 179:

Zodpovednosť štátu za škodu na odložených veciach sa navrhuje reglementovať rovnako, ako v § 204 Zákonníka práce s tým rozdielom, že suma, do ktorej má prokurátor právo na náhradu, sa určuje na 15 000 Sk. Návrh je v tomto smere zhodný so zákonnou úpravu vzťahujúcou sa na sudcov.

K § 180 a 181:

Spôsob náhrady škody je založený na rovnakých princípoch ako v návrhu § 157, teda na fakultatívnom výbere možností uvedenia do predošlého stavu alebo náhrady škody v peniazoch. V odseku 3 sa ustanovuje právo služobného úradu na regres voči tomu, kto za škodu spôsobenú prokurátorovi zodpovedá podlá Občianskeho zákonníka .

Určovanie výšky škody je upravené rovnako ako v návrhu § 158.

K § 182 a 183:

Taxatívne vymedzené liberačné dôvody, pre ktoré sa štát zbaví úplne alebo sčasti svojej zodpovednosti za škodu platia pre všetky druhy škody upravené v štvrtom dieli na rozdiel od Zákonníka práce, ktorý v § 191 vzťahuje tieto dôvody len na škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.

V § 183 sa navrhuje nová úprava zodpovedajúca súčasnému stavu ohrozenia prokurátora samotným výkonom funkcie prokurátora postavená na absolútnej zodpovednosti štátu. Návrh je porovnateí- ný so zákonnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov.

K § 184 a 185:

Ako orgán príslušný na rozhodovanie o náhrade škody sa navrhuje osobitná komisia zriadená na jednotlivých druhoch služobných úradov (§ 3). Konanie o náhrade škody je zásadne dvojstupňové, pričom druhý stupeň zabezpečuje generálna prokuratúra alebo generálny prokurátor. Návrh na rozdiel od návrhu obdobnej úpravy sudcov (predseda súdu) zakladá pôsobnosť kolektívneho orgánu.

K § 186:

Ustanovenie obsahuje vymedzenie pojmov vzťahujúcich sa na desiatu hlavu návrhu. Jeho obsah je adekvátny § 37 ods. 1 a 3 a § 38 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/1988 Zb. , ktorým sa vykonáva Zákonník práce.

K § 187:

Jedenásta hlava druhej časti tohto návrhu zákona upravuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátora.

V súčasnosti kárnu zodpovednosť prokurátorov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov. V súvislosti s úmyslom upraviť postavenie prokurátorov a ich základné práva a povinnosti systematicky v jednom zákone sa navrhuje, aby disciplinárna zodpovednosť prokurátorov bola upravená v tomto zákone a aby právna úprava disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov sa priblížila právnej úprave disciplinárnej zodpovednosti sudcov.

Navrhovaná práva úprava je v súlade s bodmi 22 až 24 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateími (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a závermi a odporúčaniami prijatými na multilaterálnom zasadnutí Rady Európy v septembri 1994 v Budapešti, ktoré sa zaoberalo problematikou transformácie prokuratúry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami. Z prijatých záverov a odporúčaní vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa postavenia prokurátorov by mali poskytnúť potrebné a objektívne záruky na zabezpečenie funkčnej autonómie jednotlivých prokurátorov vymedzením ich profesie, hodnotenia a disciplinárneho konania a potrestania.

V návrhu sú rešpektované aj požiadavky a odporúčania uvedené v Odporúčaní Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy 6. októbra 2000, v štandardoch profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, ako aj závery z Paneurópskej konferencie "Úloha prokuratúry v Európe 21. storočia", ktorá sa konala v Štrasburgu 22. - 24. mája 2000.

Ustanovenie § 187 vymedzuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátora. Disciplinárnu zodpovednosť prokurátora zakladá - disciplinárne previnenie definované v ustanovení § 188, - konanie, ktoré má znaky priestupku podlá osobitného zákona, - konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podía osobitného zákona.

Konanie o priestupkoch upravené v tretej časti zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na prokurátora (procesná exemp- cia, nie však hmotnoprávna). Podía § 10 ods. 1 písm. g) tohto zákona konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podía osobitného zákona, ak sa ho dopustí prokurátor.

Široko vymedzená definícia disciplinárneho previnenia umožňuje vyvodzovať za podmienok uvedených v tomto zákone disciplinárnu zodpovednosť aj v súvislosti so spáchaním trestného činu. Právoplatné odsúdenie páchatela za spáchanie úmyselného trestného činu nie je dôvodom na uloženie disciplinárneho opatrenia podlá § 189 ods. f) - zbavenie výkonu funkcie prokurátora. Právoplatné odsúdenie prokurátora za spáchanie úmyselného trestného činu je totiž dôvodom, pre ktorý musí generálny prokurátor prokurátora z funkcie odvolať [§ 15 ods. 2 písm. c)] bez toho, aby o tom konala a rozhodovala disciplinárna komisia. S prihliadnutím na závažnosť porušenia povinností prokurátora (pozri aj § 191) však nemožno vylúčiť jeho disciplinárnu zodpovednosť v súvislosti so spáchaním trestného činu a uložiť mu v disciplinárnom konaní niektoré z ustanovených disciplinárnych opatrení, napríklad odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. d)], preloženie na inú prokuratúru [§ 189 ods. 1 písm. e)] alebo zbavenie výkonu funkcie prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. f], ak spáchal trestný čin z nedbanlivosti. Uvedené nemožno považovať za porušenie zásady ne bis in idem, pretože tieto disciplinárne opatrenia nemajú povahu sankcie, ale povahu špeciálnych právnych dôsledkov spáchaného trestného činu. Ide pojem, ktorý pozná moderné trestné právo. Bolo by nelogické viazať disciplinárne opatrenia len na disciplinárne previnenia a priestupky a spáchanie trestného činu ponechať bez následkov vo vzťahu k trvaniu funkcie prokurátora a vo vzťahu k jeho postaveniu v rámci hierarchie sústavy prokuratúry.

K § 188:

V navrhovanom ustanovení je definované disciplinárne previnenie ako zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora, správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní a správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry. Povinností prokurátora sú ustanovené v zákone. Nesplnením alebo porušením povinnosti prokurátora je aj nedodržanie sľubu prokurátora. Navrhovaná právna úprava výslovne vyžaduje, aby nesplnenie alebo porušenie povinnosti bolo zavinené, podľa povahy veci postačí aj zavinenie z nedbanlivosti.

K § 189!

Navrhovaná právna úprava vymedzuje disciplinárne opatrenia, ktoré diferencuje podľa toho, či sa ukladajú za disciplinárne previnenie (odsek 1) alebo za spáchanie priestupku či iného správneho deliktu (odsek 2).

Návrh vychádza zo zásady, že je potrebné diferencovať disciplinárne opatrenia ukladané za disciplinárne previnenie a disciplinárne opatrenia ukladané za priestupok či iný správny delikt. Hmotnoprávna zodpovednosť prokurátora za priestupok musí byť obsahovo rovnaká ako u ostatných občanov. Z uvedeného dôvodu disciplinárne opatrenia uvedené v odseku 2 sú rovnaké ako sankcie uvedené v zákone o priestupkoch a uložiť ich možno iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom v osobitnom zákone (pozri poznámku pod čiarou k odkazom 57 a 58). Tieto disciplinárne opatrenia majú povahu sankcie, nie špeciálnych právnych dôsledkov (pozri dôvodovú správu k § 187). Rovnako povahu sankcie majú disciplinárne opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) až c).

K § 190 a 191:

Navrhovaná právna úprava rieši problematiku ukladania disciplinárnych opatrení. V zásade je možné uložiť jednotlivé disciplinárne opatrenia jednotlivo alebo popri sebe. Ustanovenie odseku 2 s prihliadnutím na diferenciáciu disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie a za priestupok či iný správny delikt, ako aj na znenie ustanovenia § 191 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré disciplinárne opatrenia nemožno uložiť popri sebe.

Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia alebo disciplinárnych opatrení (§ 189 ods. 1) za disciplinárne previnenie, ktorá spočíva - v úmyselnom nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie, - v podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo

- v úmyselnom nesplnení povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní,

generálny prokurátor zverejní (v Informačnom spravodajcovi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, prípadne v tlači alebo podobne účinným spôsobom).

Predpokladá sa, že takáto právna úprava môže prispieť k boju proti korupcii verejných činiteľov.

Pri ukladaní disciplinárnych opatrení musí disciplinárna komisia prihliadať na závažnosť disciplinárneho previnenia či priestupku alebo iného správneho deliktu, spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadu a doterajšie správanie prokurátora, ako aj na plnenie služobných povinností. So zreteľom na uvedené sa umožňuje, aby nedostatky menšieho významu mohol orgán oprávnený na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vybaviť napomenutím. Ak však prokurátor s napomenutím nesúhlasí, môže sa domáhať, aby disciplinárna komisia rozhodla o neplatnosti napomenutia. Napomenutie musí mať písomnú formu - nejde o disciplinárne opatrenie, pretože ho neuložila disciplinárna komisia .

§ 192 a 193:

Z dôvodu zabezpečenia objektivity a nestrannosti disciplinárneho konania sa navrhuje, aby o disciplinárnych previneniach všetkých prokurátorov konala a rozhodovala disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.

Navrhované ustanovenie upravuje právomoc disciplinárnej komisie, jej zloženie, spôsob kreovania, funkčné obdobie a uznášania schopnosť.

V ustanovení § 193 je štandardným spôsobom upravený inštitút vylúčenia člena disciplinárnej komisie.

K § 194:

Ustanovenie odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré je disciplinárne konanie neprípustné, čo znamená, že disciplinárne konanie v uvedených prípadoch nemožno začať a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.

V odseku 2 je upravená výnimka z neprípustnosti disciplinárneho konania. Túto výnimku môže uplatniť iba prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, svojím vyhlásením, že na prejednaní vecí trvá. Musí tak urobiť v zákonom ustanovenej lehote a len v prípadoch ustanovených zákonom. Takéto oprávnenie sa mu nepriznáva vo vzťahu k dôvodu neprípustnosti disciplinárneho konania uvedeného v odseku 1 písm. c), pri ktorom zaniká príslušnosť disciplinárnej komisie na konanie a vo vzťahu k dôvodom uvedeným v odseku 1 písm. d) a e), ktoré sú neodstrániteľnou podmienkou konania.

K $ 195:

Uvedené ustanovenie zaručuje prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, právo na obhajobu s tým, že jeho obhajcom môže byť nielen advokát, ale aj iný prokurátor so zreteľom na predpoklad, že v niektorých prípadoch môže prokurátor znalý problematiky prokuratúry lepšie obhajovať práva obvineného prokurátora. Samozrejme, nevylučuje sa ani právo prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, aby sa obhajoval sám.

K § 196:

Disciplinárne konanie možno v zásade začať iba návrh subjektu oprávneného podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 197). Výnimkou z tejto zásady je odovzdanie alebo postúpenie veci disciplinárnej komisii orgánom činným v trestnom konaní podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

V odseku 2 je presne vymedzený okamih začatia disciplinárneho konania so zreteľom na ustanovenie § 197 ods. 3 a § 198 ods. 1.

K § 197:

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Vzhľadom na postavenie generálneho prokurátora v hierarchii sústavy prokuratúry sa navrhuje, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi. U ostatných navrhovateľov sa vymedzuje okruh prokurátorov, proti ktorým môžu podať takýto návrh.

V odseku 2 sú vymedzené náležitosti návrhu na začatie disciplinárneho konania.

V odseku 3 je ustanovená subjektívna a objektívna lehota na podanie návrhu na začatie konania.

K § 198:

V záujme zabezpečenia právnej istoty a konania bez zbytočných prieťahov sa v odseku 1 ustanovuje prekážka disciplinárneho konania, a to uplynutie jedného roka od spáchania disciplinárneho previnenia, priestupku či iného správneho deliktu alebo od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za ten istý skutok. V súvislosti s uvedeným pozri § 202, ktorý upravuje prerušenie disciplinárneho konania. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia lehoty ustanovené týmto zákonom neplynú, ak je disciplinárne konanie prerušené. Tieto lehoty začínajú znovu plynúť až vtedy, ak sa v konaní pokračuje.

V odseku 2 sa ustanovuje ďalšia prekážka disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie proti prokurátorovi za spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) a d) a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý spáchal proti blízkej osobe, nemožno začať bez súhlasu poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.

K § 199:

Prokurátor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, musí byť o jeho začatí upovedomený predsedom disciplinárnej komisie. Ustanovuje sa spôsob tohto upovedomenia, jeho náležitosti a spôsob doručenia jednak prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie a jednak subjektom, ktorí vzhľadom na svoje oprávnenia vo vzťahu k obvinenému prokurátorovi musia mať vedomosť o začatí disciplinárneho konania.

K § 200:

Účelom tohto ustanovenia je umožniť prípravu podkladov pre rozhodnutie disciplinárnej komisie. Dôkazy zistené v rámci predbežného vyšetrovania však musia byť vykonané na ústnom pojednávaní disciplinárnej komisie, inak na ne nemožno prihliadať pri rozhodovaní .

K § 201:

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré disciplinárna komisia konanie zastaví bez toho, aby bolo potrebné konať vo veci ústne pojednávanie.

K § 202:

Prerušiť disciplinárne konanie možno iba v dvoch prípadoch, a to, ak sa disciplinárna komisia domnieva, že skutočnosti, ktoré sa kladú prokurátorovi za vinu, nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin alebo ak sa disciplinárna komisia dozvie, že proti prokurátorovi sa začalo trestné stíhanie pre skutok, pre ktorý sa začalo disciplinárne konanie.

Prerušenie môže trvať len do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní.

V odseku 3 je upravené plynutie lehôt ustanovených zákonom počas prerušenia disciplinárneho konania.

K § 203 až 207:

Tieto ustanovenia upravujú postup pri ústnom pojednávaní pred disciplinárnou komisiou. Určujú sa osoby, ktoré sa musia zúčastniť takého pojednávania a tiež okolnosti, za ktorých je možné konať v neprítomnosti prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, ako aj dalšie podrobnosti o ústnom pojednávaní. Zachováva sa právo prokurátora odoprieť výpoveď, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, mať posledné slovo. Upravuje sa aj problematika hlasovania disciplinárnej komisie a povinnosť vyhotoviť zápisnicu o ústnom pojednávaní a o porade disciplinárnej komisie.

K § 208 až 210:

Navrhované ustanovenia upravujú rozhodovanie disciplinárnej komisie - rozhodnutie o veci samej (§ 208), zastavenie disciplinárneho konania (§ 209) a doručovanie rozhodnutia (§ 210).

Ak disciplinárna komisia rozhodne, že prokurátor je vinný, uloží mu disciplinárne opatrenie a podía povahy veci aj povinnosť nahradiť škodu.

Ak disciplinárna komisia dospeje k záveru, že prokurátor sa nedopustil disciplinárneho previnenia, priestupku či iného správneho deliktu alebo ak dospeje k záveru, že mu vinu nemožno preukázať, prokurátora oslobodí.

Meritórne rozhodnutie disciplinárnej komisie musí byť vyhlásené na ústnom pojednávaní.

K § 211 a 212:

Ustanovenie § 211 upravuje problematiku odvolacieho konania.

Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, je oprávnený podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote opravný prostriedok, ktorým je odvolanie. Podanie odvolania má suspenzívny i devolutívny účinok. Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie môže podať aj navrhovateí a tiež poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník.

0 odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia, ktorej zloženie, kreovanie a schopnosť uznášania upravuje § 212.

Proti rozhodnutiu odvolacej disciplinárnej komisie nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je však preskúmateíné súdom podlá ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve.

K § 213:

0 obnovu disciplinárneho konania môže požiadať v zákonom ustanovenej trojročnej lehote prokurátor. Na povolenie obnovy konania a na obnovu konania sa primerane vzťahujú ustanovenia Trestného poriadku (pozri § 216).

K § 214:

Toto ustanovenie upravuje problematiku, ktorá súvisí s výkonom rozhodnutia disciplinárnej komisie. Ustanovuje sa okruh subjektov, ktoré sú povinné vykonať opatrenia potrebné na výkon (realizáciu) disciplinárneho opatrenia, a to so zretelom na ich právomoci ustanovené zákonom.

Výnos pokút za spáchanie priestupku či iného správneho deliktu je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Ak prokurátor dobrovoíne nesplní povinnosť nahradiť škodu, o ktorej právoplatne rozhodla disciplinárna komisia, možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podlá ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je treba považovať za vykonatelné rozhodnutie podlá § 274 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, ktorého súdny výkon pripúšťa zákon.

K § 215

Ustanovujú sa podmienky zahladenia disciplinárneho postihu, a to uplynutie jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie za predpokladu, že bolo vykonané disciplinárne opatrenie. Ak tomu tak nie je, disciplinárny postih sa zahladí až vykonaním disciplinárneho opatrenia alebo až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti (pozri § 214 ods. 3). Zahladenie disciplinárneho postihu znamená, že na odsúdeného prokurátora sa hladí, akoby nebol disciplinárne potrestaný.

K § 216

V tomto ustanovení sa zakotvuje na disciplinárne konanie proti prokurátorom subsidiárna pôsobnosť Trestného poriadku, pretože v tomto návrhu zákona nemožno upraviť podrobne všetky otázky súvisiace s disciplinárnym konaním.

K § 217

Navrhované ustanovenie rešpektuje zákaz spätnej pôsobnosti prísnejších ustanovení zákona. Ide o prechodné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na disciplinárne konania, ktoré začali skôr, než tento zákon nadobudne účinnosť a na disciplinárne previnenia, priestupky a iné správne delikty spáchané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy disciplinárneho konania sa systematiky zaradujú priamo do jedenástej hlavy.

K § 218:

Dvanásta hlava druhej časti navrhovaného zákona upravuje samosprávu prokurátorov s prihliadnutím najmä na bod 6 písm. g) Štandardov profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, podlá ktorého prokurátori majú právo vytvárať profesijné združenia a združovať sa v nich alebo v iných organizáciách s cieíom zastávať svoje záujmy, ďalej sa vzdelávať a chrániť svoje postavenie. Navrhovaná právna úprava je v súlade aj s bodom 7 a 24 Pravidiel o úlohe prokurátorov schválených na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s pácha- telmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) a najmä s bodom 9 týchto pravidiel, podlá ktorého prokurátori majú mať slobodu vo vytváraní a vstupovaní do profesionálnych združení alebo iných organizácií, aby mohli predstavovať svoje záujmy, zdokonalovať svoj odborný výcvik a chrániť svoje postavenie.

Prijatie ustanovenia § 218 umožní zriadiť orgány samosprávy prokurátorov, ktorých úlohou je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov a vytvoriť podmienky pre činnosť orgánov samosprávy.

K § 219:

Navrhované ustanovenie vymedzuje postavenie jednotlivých zhromaždení prokurátorov a jednotlivých prokurátorských rád tým, že ich ustanovuje za predstaviteľov samosprávy prokurátorov. Prokurátorské rady sú orgány volené príslušným zhromaždením prokurátorov. Ich koordinačným orgánom je Rada prokurátorov Slovenskej republiky (legislatívna skratka je uvedené v § 9 ods. 2).

K § 220:

Navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť, ktorí prokurátori tvoria príslušné zhromaždenie prokurátorov. V rezorte prokuratúry by tak malo pôsobiť. 10 zhromaždení prokurátorov, na generálnej prokuratúre, na 8 krajských prokuratúrach a na vyššej vojenskej prokuratúre. Zhromaždenia prokurátorov krajských prokuratúr budú tvoriť okrem prokurátorov príslušnej krajskej prokuratúry aj prokurátori okresných prokuratúr v jej územnom obvode. Rovnaká zásada sa uplatňuje vo vzťahu k zhromaždeniu prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry, ktoré budú tvoriť nielen prokurátori vyššej vojenskej prokuratúry, ale aj prokurátori všetkých vojenských obvodných prokuratúr.

K § 221 a 222:

V § 221 sa ustanovuje jednotný spôsob kreovania všetkých prokurátorských rád, počet členov prokurátorskej rady, ich funkčné obdobie, ako aj spôsob zániku členstva v prokurátorskej rade pred uplynutím funkčného obdobia.

V § 222 je vymedzená pôsobnosť prokurátorských rád.

K § 223 a 224:

Rada prokurátorov Slovenskej republiky je koordinačným orgánom všetkých desiatich prokurátorských rád. V ustanovení § 223 sa navrhuje, aby tento orgán tvorili predsedovia jednotlivých prokurátorských rád. Predpokladá sa, že takéto riešenie prispeje k efektívnemu výkonu pôsobnosti nielen tohto orgánu, ale aj ostatných orgánov samosprávy prokurátorov.

V ustanovení § 224 je vymedzená pôsobnosť Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K § 225 až 227:

Navrhované ustanovenia upravujú spôsob zvolávania a vedenia zhromaždenia prokurátorov, prokurátorských rád a Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ako aj podmienky pre schopnosť uznášania sa týchto orgánov s tým, že podrobnosti o spôsobe rokovania upraví rokovací poriadok.

K § 228:

V tretej časti navrhovaného zákona je samostatne upravený služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, počas ktorého bude právny čakateľ prokuratúry vykonávať prípravnú prax, účelom ktorej je jeho odborná príprava na výkon funkcie prokurátora (§ 243 ods. 1).

K § 229 a 230:

Navrhované ustanovenia vymedzujú služobný úrad právnych čakateľov prokuratúry, ich pôsobnosť a ich štatutárny orgán.

K § 231 až 233:

Predpokladom pre vznik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry je vymenovanie do tejto funkcie generálnym prokurátorom a zloženie sľubu. Ustavenie § 231 ods. 2 jednoznačne vymedzuje podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry, ktoré sa oproti platnému právnemu stavu v podstate nemenia. Tieto podmienky kôrelujú s podmienkami ustanovenými na vymenovanie za prokurátora uvedenými v § 6 ods. 2 s prihliadnutím na požiadavky vyjadrené v Pravidlách o úlohe prokurátorov prijatých na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy), podľa ktorých osoby vybrané pre úrad prokurátorov musia byť bezúhonnými a schopnými jedincami so zodpovedajúcou prípravou a kvalifikáciou a musia mať zodpovedajúce vzdelanie a prípravu.

Náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry sú vymedzené priamo zákonom v súlade so Smernicou rady Európskych spoločenstiev 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 (pozri tabuľku zhody).

Zákaz členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí neplatí pre právneho čakateľa prokuratúry vzhľadom na úpravu čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky. To však neznamená, že môže vyvíjať politickú činnosť (§ 241 ods. 3). Medzi základné povinnosti právneho čakateľa prokuratúry patrí nestranný a politicky neutrálny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry [§ 241 ods. 1 písm. e)].

Vzhľadom na to, že do sústavy orgánov tvoriacich prokuratúru patria aj vojenské prokuratúry, ktoré sa podieľajú aj na plnení úloh a činnosti Armády Slovenskej republiky, sa ustanovujú osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať naviac oproti podmienkam ustanoveným v § 231 každý právny čakateľ vojenskej prokuratúry. V zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe vyčleňuje profesionálneho vojaka na plnenie úloh prokuratúry minister obrany po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Vymenovaním do tejto funkcie nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

K § 234:

Uvedené ustanovenie upravuje postup pri vyhlasovaní výberového konania na miesto právneho čakateľa prokuratúry, lehotu na vyhlásenie výberového konania, kritériá tohto konania, zloženie výberovej komisie, zhodnotenie a vyhlasovanie výsledkov výberového konania.

K § 235

V zásade služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry skončí jeho vymenovaním do funkcie prokurátora, na základe ktorého vzniká služobný pomer prokurátora.

V odseku 2 sú uvedené právne skutočnosti, na základe ktorých zanikne služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry pred vymenovaním do funkcie prokurátora.

K § 236:

Navrhovaná právna úprava taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré musí byť právny čakateľ z funkcie odvolaný (odsek 2) alebo pre ktoré môže byť z funkcie odvolaný (odsek 3), ako aj okamih, kedy odvolanie nadobúda právne účinky.

0 odvolaní právneho čakateľa prokuratúry môže rozhodnúť len generálny prokurátor.

K § 237

Navrhovaná úprava vzdania sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry upravuje možnosť zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry na základe osobného rozhodnutia právneho čakateľa prokuratúry, pričom sa ustanovuje, že služobný pomer zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi. Takáto lehota zániku funkcie je bežná v pracovnoprávnych i služobných vzťahoch.

Pri zániku služobného pomeru právneho čakateľa vojenskej prokuratúry sa v súlade s ustanovením § 31a zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. nekončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

K § 238:

Navrhované ustanovenie upravuje inštitút neplatnosti zániku služobného pomeru právneho čakateía prokuratúry.

Navrhuje sa, aby neplatnosť zániku služobného pomeru právneho čakateía prokuratúry nastala - zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry priamo zo zákona - rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry sa zrušuje, ak súd zruší právoplatné rozhodnutie súdu o odsúdení právneho čakateía prokuratúry za spáchanie úmyselného trestného činu alebo právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o zbavení právneho čakateía prokuratúry funkcie právneho čakateía prokuratúry, pretože prestane existovať právna skutočnosť, ktorá podmienila vydanie rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry (odsek 1),

- zrušením rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry súdom - na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateía prokuratúry podanej právnym čakateíom prokuratúry za podmienok uvedených v § 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku (odsek 2).

Právne následky neplatnosti zániku služobného pomeru právneho čakateía prokuratúry upravuje odsek 3.

K § 239:

2 dôvodu zabezpečenia právnej istoty sa v tomto ustanovení zakotvuje oprávnenie právneho čakateía prokuratúry požiadať služobný úrad o vydanie potvrdenia o služobnom pomere, jeho trvaní, záväzkoch, vykonaných zrážkach z platu, prípadne iných skutočnostiach a povinnosť služobného úradu vystaviť takéto potvrdenie v deň skončenia služobného pomeru.

K § 240 a 242:

Navrhované ustanovenia zakotvujú základné práva a základné povinnosti právneho čakateía prokuratúry. Pri ich navrhovaní sa prihliadalo na postavenie a úlohy právneho čakateía prokuratúry so zreteíom na skutočnosť, že právny čakateí prokuratúry sa výkonom svojej funkcie pripravuje na výkon funkcie prokurátora.

Rovnako ako prokurátor je aj právny čakateí prokuratúry povinný deklarovať majetkové pomery a preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku podľa pravidiel uvedených v § 28.

Porušenie týchto povinností bude zakladať disciplinárnu zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry.

Zavedenie inštitútu osobitného majetkového priznania právnych čakateľov prokuratúry by mohlo byt jednou z ciest pri potláčaní a odhaľovaní korupcie a klientelizmu.

K § 243:

Ustanovenie § 243 vymedzuje účel prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry a spôsob výkonu tejto praxe so zreteľom na skutočnosť, že počas doby prípravnej praxe musí získať také skúsenosti, návyky a odborné vedomosti, ktoré sú potrebné nielen pre úspešné zloženie prokurátorskej skúšky, ale predovšetkým pre výkon funkcie prokurátora. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť oboznámiť sa aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej výchovy a ústavnej výchovy a tiež povinnosť zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní.

S prihliadnutím na skutočnosť, že právnym čakateľom prokuratúry môže byť iba osoba s úspešne ukončeným právnickým vzdelaním, navrhuje sa umožniť právnemu čakateľovi prokuratúry vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanoví úprava generálneho prokurátora uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v súčasnosti opatrenie generálneho prokurátora uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 51/1997 Z.z.).

K S 244:

V odseku 1 sa ustanovuje dĺžka prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry na tri roky. Tu treba poznamenať, že táto prípravná prax so zreteľom na jej účel je o jeden rok dlhšia ako prípravná štátna služba v navrhovanom zákone o štátnej službe. V odôvodnených prípadoch môže prípravnú prax skrátiť generálny prokurátor, nie však na dobu kratšiu ako je prípravná štátna služba (dva roky).

V odseku 2 sa uvádzajú doby, ktoré sa započítavajú do prípravnej praxe, v odseku 4 doby, ktoré sa môžu započítať do prípravnej praxe a v odseku 5 doby, ktoré sa nemôžu započítať do prípravnej praxe, v odseku 3 sa vymedzujú doby, ktoré sa posudzujú ako doba výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry skončí úspešným vykonaním prokurátorskej skúšky. Na jej vykonanie v posledných troch mesiacoch prípravnej služby má právny čakateľ prokuratúry právny nárok.

K § 245:

Prvýkrát sa do zákonnej úpravy premieta právna úprava problematiky hodnotenia právneho čakateía prokuratúry- Doposiaľ sa hodnotenie právneho čakateía prokuratúry riadilo príkazom generálneho prokurátora.

Navrhované ustanovenie upravuje inštitút priebežného hodnotenia (dvakrát v kalendárnom roku) a inštitút záverečného hodnotenia. Ustanovuje subjekt oprávnený na hodnotenie, právne skutočnosti, z ktorých sa musí vychádzať pri vypracovaní hodnotenia, obsah hodnotenia a oprávnenie právneho čakateía prokuratúry vyjadriť sa písomne k záverečnému hodnoteniu. K záverečnému hodnoteniu je povinná vyjadriť sa aj príslušná prokurátorská rada.

K § 246:

Navrhované ustanovenie vymedzuje účel prokurátorskej skúšky so zreteíom na skutočnosť, že prokurátorská skúška je jedným z predpokladov pre vymenovanie do funkcie prokurátora, formy a obsah prokurátorskej skúšky, termín konania prokurátorskej skúšky a právo právneho čakateía na poskytnutie služobného voína s náhradou platu v rozsahu štyroch týždňov na prípravu a vykonanie tejto skúšky.

Doposiaí sa priebeh prokurátorských skúšok riadi iba interným predpisom.

K § 247:

Prokurátorská skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Navrhované ustanovenie upravuje jej zloženie, spôsob kreovania, funkčné obdobie, schopnosť uznášania, druh výroku rozhodnutia skúšobnej komisie a povinnosť predsedu komisie oznámiť výsledok prokurátorskej skúšky generálnemu prokurátorovi. Na prokuratúre sa zriaďuje viacero skúšobných komisií.

K § 248:

Po úspešnom vykonaní prokurátorskej skúšky generálny prokurátor vymenuje právneho čakateía prokuratúry do funkcie prokurátora prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom úspešne vykonal prokurátorskú skúšku. V prípade, že ešte nedovŕšil vek 25 rokov, generálny prokurátor ho vymenuje až ku dňu dovŕšenia tohto veku. Táto veková hranica je podmienkou na vymenovanie za prokurátora.

Právny čakateí, ktorý nezloží prokurátorskú skúšku, má právo na jej opakované vykonanie, ak o to písomne požiada generálneho prokurátora. V záujme zachovania objektivity opakovanú skúšku musí vykonať pred inou skúšobnou komisiou. Ak však znovu prokurátorskú skúšku nezloží, musí byť z funkcie právneho čakateía prokuratúry odvolaný podía § 236 ods. 2 písm. f).

K § 249 až 251:

S cieľom predísť interpretačným problémom v aplikačnej praxi sa navrhuje ustanoviť, ktorý zákon sa vzťahuje

- na odmeňovanie právneho čakatela prokuratúry a právneho čakateľa vojenskej prokuratúry,

- na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakatela prokuratúry a právneho čakatela vojenskej prokuratúry,

- na právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru právneho ča- kateía prokuratúry, ktoré nie sú upravené týmto zákonom.

Pri navrhovaní tejto právnej úpravy sa prihliadalo na skutočnosť, že na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa bude vzťahovať zákon o štátnej službe, len čo nadobudne účinnosť. Dovtedy sa na tieto právne vzťahy bude vzťahovať Zákonník práce a pokiaľ ide o ich platové pomery, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1964 Z.z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia vojenských predpisov, ktoré sa vzťahujú na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry ako na vojaka vyčleneného na plnenie úloh prokuratúry.

S prihliadnutím na špecifiká prokuratúry sa bude na disciplinárnu zodpovednosť právnych čakateľov prokuratúry vzťahovať tento zákon.

K § 252:

Navrhované ustanovenie vymedzuje činnosť odborových orgánov na prokuratúre a povinnosti služobných úradov prokuratúry vo vzťahu k odborovým orgánom.

K § 253:

Návrh zakotvuje interpretačné pravidlá pre posudzovanie premlčania a preklúzie. Plynutie času je mimoriadne významná právna skutočnosť, ktorá má vplyv na práva a povinností vyplývajúce zo služobného pomeru prokurátora.

Uplynutie premlčacej lehoty má za následok vznik nového práva na strane povinného, a to právo vzniesť námietku premlčania. Vznesením námietky premlčania sa právo oprávneného oslabuje a mení svoj charakter. Stáva sa naturálnou obligáciou, čo má za následok, že súd, ktorý rozhoduje o uplatnenom nároku, tento nárok nemôže priznať. Ak však povinný (dlžník) dobrovoľne splní premlčaný dlh, na strane jeho prijímateľa nevznikne bezdôvodné obohatenie, a preto splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva (oprávneného) veriteľa; stačí, ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a (povinný) dlžník vzniesol námietku premlčania. Povinný (dlžník) sa nemôže dopredu vzdať uplatnenia námietky premlčania, išlo by o neplatný právny úkon. Až keď došlo k premlčaniu práva, môže sa povinný (dlžník) následkov premlčania vzdať, napríklad tým, že premlčané právo splní alebo neuplatní námietku premlčania, premlčaný dlh písomne uzná čo do dôvodu a výšky a pod.

Uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty zaniká právo oprávnenej osoby (veriteľa), ak ho neuplatnila v zákonom ustanovenej lehote. Preklúziu (odsek 4) treba odlišovať od premlčania, pri ktorom uplynutím premlčacej lehoty právo (pohľadávka) naďalej trvá, zaniká len nárok veriteľa na jeho uplatnenie, ak sa dlžník premlčania dovolá. K zániku práva preto, že sa neuplatnilo v určenej lehote, dochádza len v prípadoch ustanovených zákonom. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti, teda aj vtedy, ak účastník konania uplynutie prekluzívnej lehoty nenamietne.

Osobitnosť vzťahov upravených predkladaným zákonom vyžaduje zvýraznenie predmetných inštitútov ako významných záruk právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Riadne pokračovanie v začatom konaní treba posudzovať prísne individuálne so zretelom na všetky okolnosti konkrétnej právnej situácie.

K $ 254:

V súlade so všeobecnejšími právnymi úpravami upravujú sa lehoty na uplatnenie práv. Spoločne s interpretačnými pravidlami uvedeným v § 253 vzniká tak zreteľný rámec pre uplatňovanie práv a nárokov, tak po stránke obsahovej, ako aj formálnoprávnej, pričom jednotlivé konštituované lehoty konvenujú s inými obdobnými právnymi úpravami s tým, že výlučnosť pôsobnosti návrhu zákona na ním upravované vzťahy súčasne determinuje práve takéto osobitné zvýraznenie.

Navrhovaná zákonná úprava rozlišuje lehoty subjektívne a objektívne. Rozlišovanie týchto lehôt má význam pre posúdenie, či nedošlo k zániku nároku alebo práva uplynutím času. Uvedené lehoty sa odlišujú svojou dĺžkou (objektívna lehota musí byť vždy dlhšia ako subjektívna) a začiatkom ich plynutia. Objektívna lehota začína plynúť od objektívne danej a zistiteľnej skutočnosti. Subjektívna lehota začína plynúť v závislosti od subjektívnych poznatkov oprávnenej osoby.

K § 255:

S prihliadnutím na právne úpravy bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) a neoprávneného majetkového prospechu (§ 243 Zákonníka práce) návrh zákona rigoróznym spôsobom definuje základné inštitúty a jednoznačne ustanovuje povinnosti v predpokladaných prípadoch bezdôvodného obohatenia. Predmetný návrh bez akýchkoľvek pochybností v použitých pojmoch fixuje pravidlá pre účastníkov právneho vzťahu.

K § 256

S cieľom harmonizovat právnu úpravu obsiahnutú v predkladanom návrhu zákona, ale najmä zabezpečil vymáhateínost práva in- korporujú sa všeobecne používané inštitúty do predmetného návrhu. Zvýšené požiadavky na vykonávanie funkcie prokurátora nachádzajú odozvu aj v prísnejších merítkach pri zabezpečovaní záväzkov (odsek 5). Inštitút ručenia je v danom návrhu len minimálne modifikovaný tak, ako to vyžaduje kontext jednotlivých ustanovení.

K § 257

Kodifikácia zániku práv a povinností v predkladanom návrhu zákona sa zásadne neodlišuje od všeobecných zásad a podmienok pre takéto právne situácie. Navrhovaná právna úprava povedie účastníkov k včasnému a dobrovoľnému splneniu svojich záväzkov, a tým aj k zániku práv a povinností v predpokladaných prípadoch.

K § 258

Ide o osobitné ustanovenie vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi. Je nepochybné, že aj generálny prokurátor je prokurátorom (pozri § 17 ods. 3 platného zákona o prokuratúre a § 7 ods. 3 navrhovaného zákona o prokuratúre). Niektoré právne vzťahy vyplývajúce z funkcie generálneho prokurátora upravujú osobitné zákony, napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (tiež navrhovaný zákon o prokuratúre), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Ostatné pracovnoprávne vzťahy generálneho prokurátora sa spravujú Zákonníkom práce. Prijatím navrhovanej právnej úpravy nastane v pracovnoprávnej oblasti prokurátorov podstatná zmena vzhľadom na navrhovanú už iba subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce (§ 259). Preto jé nevyhnutné ustanoviť, že tento zákon sa vťahuje aj na generálneho prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

K § 259:

Navrhuje sa ustanoviť subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce na právne vzťahy, ktoré súvisia s právnymi vzťahmi upravenými týmto zákonom (napr. doručovanie, počítanie času). Právna úprava uvedená v tomto zákone a tiež v zákone o štátnej službe po nadobudnutí jeho účinnosti a zákone bude mať vždy prednosť pred použitím Zákonníka práce.

K § 260:

Prokurátor povolaný na výkon povinnej vojenskej služby nemá postavenie prokurátora vojenskej prokuratúry, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 7. Zákon preto umožňuje výnimku v tom smere, že minister obrany môže svojím rozhodnutím poveriť prokurátora výkonom funkcie, ktorú inak vykonáva prokurátor vojenskej prokuratúry .

Rovnakú možnosť má minister obrany aj vo vzťahu k právnym čakateľom prokuratúry.

K § 261 až 264:

Ide o prechodné ustanovenia týkajúce sa doterajšieho postavenia prokurátorov, vedúcich prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ako aj právnych vzťahov vyplývajúcich z ich funkcie, ktoré sú riešené v súlade s ústavnou zásadou právnej istoty.

Rovnako prechodný charakter má ustanovenie § 264, ktoré súvisí so zriadením orgánov samosprávy prokurátorov.

K § 265:

Navrhovaná právna úprava pokrýva doterajšiu zákonnú úpravu odmeňovania prokurátorov a zákonnú úpravu kárnej zodpovednosti prokurátorov. Preto sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2003 (pozri odôvodnenie k čl. IV) a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z.z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov s účinnosťou od 1. mája 2001.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje nielen právne vzťahy vyplývajúce z výkonu funkcie prokurátora, ale aj postavenie, pôsobnosť, organizáciu a riadenie prokuratúry, postavenie generálneho prokurátora a predpoklady pre vznik a zánik jeho funkcie, sa navrhuje zrušiť novou navrhovanou právnou úpravou zákona o prokuratúre, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. mája ra 2001.

K Či. II:

Navrhuje sa novelizovať § 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 66/1994 z.z. o platových pomerov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zrušiť ustanovenie § 16 tohto zákona.

Novelizáciou § 1 dôjde k doriešeniu platových náležitostí
generálneho prokurátora tak, aby nemohla nastať situácia, že plat generálneho prokurátora je nižší ako plat niektorých prokurátorov.

Účelom vypustenia § 16 zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. je zabrániť kolízii medzi dvomi právnymi normami rovnakej právnej sily. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. sa ruší ako celok až s účinnosťou od 1. januára 2003, kým ustanovenie § 131 (príplatok k nemocenskému) by malo nadobudnúť účinnosť už 1. mája 2001. (Podlá § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z.z. prokurátorovi patrí v čase, keď nevykonáva svoju funkciu pre chorobu, základný plat - maximálne 30 kalendárnych dní počas každého kalendárneho roka).

K ČI. III:

S cieíom zakotviť rovnaký právny režim odchodného u sudcov a prokurátorov sa navrhuje novelizácia § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

K ČI. IV:

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol v zásade účinnosť spolu so zákonom o prokuratúre, teda 1. mája 2001. Vzhladom na finančný dosah navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet sa navrhuje, aby - ustanovenia § 25 ods. 2, § 79, § 84, § 132 a 133 nadobudli

účinnosť 1. januára 2002,

- ustanovenia § 92 až 124 a § 265 prvý bod nadobudli účinnosť 1. januára 2003.

republiky

V Bratislave 10. januára 2001

Milan H a n z e 1
generálny prokurátor Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...