Tento zákon upravuje pre oblasť prevencie a manažmentu1) introdukcie2) a šírenia inváznych nepôvodných druhov živočíchov, rastlín, húb a mikroorganizmov3) (ďalej len „invázny nepôvodný druh“)

obmedzenia držby a nakladania s inváznymi nepôvodnými druhmi,

povinnosti a oprávnenia osôb,

opatrenia na zamedzenie introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov,

informačný systém o výskyte a šírení inváznych nepôvodných druhov (ďalej len „informačný systém“),

pôsobnosť orgánov štátnej správy, štátnych organizácií a obcí,

zodpovednosť za porušenie povinností.

Účelom tohto zákona je ustanoviť pravidlá pre prevenciu, zmiernenie a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu4) a súvisiace ekosystémové služby,5) ako aj na ľudské zdravie, bezpečnosť a na hospodárstvo.

Invázne nepôvodné druhy uvedené v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky (ďalej len „národný zoznam“), ktorý vydá vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením, je zakázané priniesť na územie Slovenskej republiky, držať, rozmnožovať, prepravovať okrem ich prepravy v súvislosti s ich eradikáciou,6) uvádzať na trh, používať, vymieňať, nechať rozmnožovať, chovať, pestovať alebo uvoľniť do životného prostredia. Na zaradenie invázneho nepôvodného druhu do národného zoznamu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.7)

Na invázne nepôvodné druhy uvedené v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie podľa osobitného predpisu8) (ďalej len „zoznam Európskej únie“) sa vzťahujú zákazy podľa osobitného predpisu.9)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v povolení na vykonávanie činnosti týkajúcej sa inváznych nepôvodných druhov na účel podľa osobitného predpisu10) a v povolení na dočasné komerčné používanie inváznych nepôvodných druhov podľa osobitného predpisu11) určí, ktoré zákazy podľa odseku 1 alebo zákazy podľa osobitného predpisu9) sa neuplatňujú na vykonávanie činnosti, ktorá je predmetom týchto povolení.

Na rozhodovanie o povolení na vykonávanie činnosti podľa odseku 3 vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom uvedeným v národnom zozname sa vzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu12) a vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom uvedeným v zozname Európskej únie sa vzťahujú podmienky a postup podľa osobitného predpisu.13)

Na rozhodovanie o povolení na dočasné komerčné používanie inváznych nepôvodných druhov sa vzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.13)

Žiadosť o povolenie na vykonávanie činnosti podľa odseku 3 obsahuje informácie a dôkazy podľa osobitného predpisu.14) Žiadosť o povolenie na dočasné komerčné používanie inváznych nepôvodných druhov obsahuje informácie podľa prvej vety.

Ministerstvo zverejňuje informácie o povoleniach podľa odseku 3 v rozsahu podľa osobitného predpisu15) na svojom webovom sídle.

Ministerstvo môže dočasne alebo trvalo odňať povolenie podľa odseku 3 z dôvodu nedodržania podmienok povolenia alebo ak nastane skutočnosť podľa osobitného predpisu.16) Ministerstvo povolenie podľa odseku 3 dočasne alebo trvalo odníme, ak nastane skutočnosť podľa osobitného predpisu.17)

Zákazy podľa osobitného predpisu9) sa uplatňujú aj na invázne nepôvodné druhy, ktoré sú predmetom núdzových opatrení.18) Ministerstvo rozhoduje o uložení, zmene alebo o zrušení núdzových opatrení za podmienok a postupom podľa osobitného predpisu.19)

Každý, kto vykonáva činnosť, v súvislosti s ktorou môže dôjsť k úniku inváznych nepôvodných druhov uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie do životného prostredia alebo šíreniu týchto inváznych nepôvodných druhov v životnom prostredí, je povinný prijať opatrenia na zamedzenie takého úniku alebo šírenia.

Vlastník alebo správca pozemku sú povinní za podmienok a spôsobom, ktoré ustanoví ministerstvo vykonávacím predpisom, odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie okrem druhov podľa odsekov 3 a 4 a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu; ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Ak ide o výskyt inváznych nepôvodných druhov rastlín uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie na lesných pozemkoch, povinnosti podľa prvej vety plní obhospodarovateľ lesa pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch20) a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom (§ 6 ods. 1).

Užívateľ poľovného revíru je povinný odstraňovať odchytom alebo usmrtením invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie, ktoré sú zverou,21) vykonávať opatrenia na zamedzenie ich šírenia, viesť evidenciu o nájdených jedincoch a o ulovených jedincoch a oznamovať údaje z tejto evidencie Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky22) (ďalej len „štátna ochrana prírody“).

Užívateľ rybárskeho revíru a osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb majú povinnosti podľa odseku 3 vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom uvedeným v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie, ktoré sú rybami.23)

Invázne nepôvodné druhy voľne žijúcich živočíchov uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie môžu odstraňovať odchytom alebo usmrtením aj osoby, ktorým bola táto činnosť povolená ministerstvom; ak ide o invázne nepôvodné druhy, ktoré sú zverou alebo rybami, ministerstvo povoľuje túto činnosť na základe stanoviska ústredného orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva a rybárstva. Osoba, ktorej bolo vydané povolenie podľa prvej vety, vykonanie činnosti vopred oznámi užívateľovi poľovného revíru alebo užívateľovi rybárskeho revíru; ak je to potrebné, užívateľ poľovného revíru alebo rybárskeho revíru poskytuje pri výkone činnosti súčinnosť.

Ministerstvo v povolení podľa odseku 5 určí osobu, ktorej bude odstraňovanie živočícha povolené, územie, na ktorom sa bude vykonávať činnosť odstraňovania živočícha, spôsob odstraňovania živočícha, podmienky na vykonávanie činnosti odstraňovania živočícha, spôsob nakladania s odstráneným živočíchom a dobu platnosti povolenia. Na určenie spôsobu odstraňovania zveri alebo rýb a na vykonávanie činnosti na základe povolenia ministerstva sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov upravujúce ich lov.24)

Invázne nepôvodné druhy rastlín uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie môže odstraňovať aj štátna ochrana prírody alebo ňou poverená osoba.

Štátna ochrana prírody zašle obci, v katastrálnom území ktorej sa má odstrániť invázny nepôvodný druh, najmenej 60 dní pred vykonaním činnosti podľa odseku 7 oznámenie, ktoré obsahuje informáciu o inváznom druhu rastliny vrátane jeho popisu a zobrazenia, určenie osoby, ktorá bude odstraňovanie vykonávať, identifikáciu dotknutej časti územia, termínu odstraňovania, spôsobu odstraňovania rastliny, podmienok na odstraňovanie rastliny a spôsobu nakladania s odstránenými rastlinami. Obec zverejní oznámenie štátnej ochrany prírody podľa prvej vety najmenej po dobu 30 dní na svojom webovom sídle alebo na úradnej tabuli obce, ak obec nemá zriadené webové sídlo a iným spôsobom v mieste obvyklým.

Osoby podľa odsekov 5 a 7 sú pri odstraňovaní inváznych nepôvodných druhov oprávnené vstupovať na cudzí pozemok. Vlastník, správca a užívateľ dotknutého pozemku sú povinní osobám podľa prvej vety po preukázaní sa povolením podľa odseku 5 alebo poverením podľa odseku 7 umožniť vstup na pozemok a strpieť odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov; zamestnanci štátnej ochrany prírody sa preukazujú služobným preukazom.

Okresný úrad nariadi vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom uvedeným v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie osobe podľa § 3 ods. 2 až 4 vykonanie opatrení na rýchlu eradikáciu bezodkladne po doručení návrhu štátnej ochrany prírody na ich vykonanie. Ak okresný úrad zistí osobu, ktorá preukázateľne spôsobila uvoľnenie inváznych nepôvodných druhov do životného prostredia alebo ich šírenie v životnom prostredí, nariadi vykonanie opatrení podľa prvej vety tejto osobe.

Štátna ochrana prírody navrhne vykonanie opatrení na rýchlu eradikáciu podľa odseku 1 vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom uvedeným v zozname Európskej únie z dôvodov podľa osobitného predpisu,25) ak sa neuplatní výnimka z povinnosti rýchlej eradikácie podľa osobitného predpisu.26) Štátna ochrana prírody navrhne vykonanie opatrení na rýchlu eradikáciu podľa odseku 1 aj vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom uvedeným v národnom zozname; na návrh štátnej ochrany prírody sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o dôvodoch na uplatnenie opatrení25) a o výnimke z povinnosti rýchlej eradikácie.26)

Ak osoba nevykoná opatrenia nariadené podľa odseku 1 v určenej lehote alebo ak vykonanie opatrení nie je možné osobe nariadiť, zabezpečí ich vykonanie príslušný okresný úrad prostredníctvom poverenej osoby; ak bolo vykonanie opatrení nariadené osobe podľa odseku 1 druhej vety, okresný úrad zabezpečí ich vykonanie na náklady tejto osoby. Ak ide o zver alebo ryby, okresný úrad poverí vykonaním opatrení podľa prvej vety osobu, ktorá má povolenie podľa § 3 ods. 5.

Poverené osoby, ktoré vykonávajú opatrenia podľa odseku 1, sú pri výkone činnosti oprávnené vstupovať na cudzí pozemok. Vlastník, správca a užívateľ dotknutého pozemku sú osobám podľa prvej vety po preukázaní sa služobným preukazom a písomným poverením povinní umožniť vstup na pozemok a strpieť vykonanie činnosti.

Štátna ochrana prírody vedie informačný systém zameraný na zber údajov, zaznamenávanie a sprostredkovanie údajov a informácií vrátane priestorových údajov27) o

miestach výskytu inváznych nepôvodných druhov, veľkosti ich populácie, spôsobe ich šírenia a o prienikových cestách,28)

opatreniach vykonaných v rámci manažmentu a ich účinnosti.29)

Údaje z informačného systému sú prístupné verejnosti cez jeho sieťové služby.30)

Zber údajov a zaznamenávanie údajov podľa odseku 1 zabezpečuje prostredníctvom prieskumu a monitoringu štátna ochrana prírody. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky31) (ďalej len „kontrolný ústav“), Národné lesnícke centrum,32) Výskumný ústav vodného hospodárstva33) poskytujú štátnej ochrane prírody údaje podľa odseku 1, o ktorých sa dozvedeli pri prieskume a monitoringu vykonávanom v rámci svojej pôsobnosti.

Právnické osoby podľa odseku 3 poskytujú štátnej ochrane prírody údaje podľa odseku 1 v rozsahu potrebnom pre tvorbu a aktualizáciu informačného systému priebežne, najneskôr do konca júna príslušného kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok; údaje poskytujú vo forme a štruktúre vlastného informačného systému, ak sa so štátnou ochranou prírody nedohodnú inak.

Orgány štátnej správy, právnické osoby s pôsobnosťou podľa osobitných predpisov34) a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami poskytujú do informačného systému údaje podľa odseku 1, ak sa o nich dozvedeli pri výkone svojej činnosti; údaje poskytujú vo forme a štruktúre vlastného informačného systému, ak sa so štátnou ochranou prírody nedohodnú inak.

Na účely tvorby a aktualizácie informačného systému sa údaje podľa odsekov 4 a 5 poskytujú bezplatne.

Na plnenie opatrení podľa osobitného predpisu35) sa pre invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname a v zozname Európskej únie vypracúvajú akčné plány. Akčné plány na plnenie opatrení podľa osobitného predpisu35) obsahujú určenie invázneho nepôvodného druhu, určenie hlavného opatrenia a čiastkových opatrení, vymedzenie územia, na ktorom sa budú opatrenia uplatňovať, harmonogram plnenia opatrení, určenie subjektov zodpovedných za plnenie akčného plánu a spôsob a podmienky finančného zabezpečenia plnenia akčného plánu; obsah akčných plánov týkajúcich sa prienikových ciest inváznych nepôvodných druhov upravuje osobitný predpis.36)

Opatrenia vyplývajúce z akčných plánov zohľadňujú orgány verejnej správy pri svojej rozhodovacej činnosti a pri vypracúvaní, obstarávaní a schvaľovaní plánov alebo programov podľa osobitných predpisov.37)

Akčné plány vypracúva ministerstvo prostredníctvom štátnej ochrany prírody v spolupráci s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy a za účasti verejnosti a schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Akčné plány sa pravidelne aktualizujú.

Na plnenie opatrení určených akčným plánom možno v súlade s osobitným predpisom38) poskytnúť finančné prostriedky za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.39) Opatrenia určené akčným plánom vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom rastlín, ktoré sa majú uplatňovať na lesných pozemkoch, sa navrhujú a vykonávajú v rozsahu, v akom možno zabezpečiť ich financovanie podľa prvej vety.

Orgánmi štátnej správy v oblasti prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov sú:

ministerstvo,

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“),

okresný úrad.

Štátnu správu v oblasti prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov pri kontrole dovozu tovaru vykonávajú Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky40) (ďalej len „štátna veterinárna a potravinová správa“), kontrolný ústav a colný úrad.

Štátna veterinárna a potravinová správa

vykonáva úradnú kontrolu podľa osobitného predpisu48) na hraničnej inšpekčnej stanici vo vzťahu ku kategóriám tovaru, ktoré sú predmetom veterinárnej kontroly,

spolupracuje s colnými úradmi pri úradných kontrolách podľa osobitného predpisu,48)

vydáva stanovisko na žiadosť colného úradu podľa § 13 ods. 2, či pri určitom tovare ide o invázne nepôvodné druhy živočíchov, ak ide o tovar na colných priechodoch, na ktorých je hraničná inšpekčná stanica pre veterinárnej kontroly;49) toto stanovisko je pre colný úrad záväzné,

informuje bezodkladne ministerstvo a inšpekciu o prijatých opatreniach podľa odseku 3,

spolupracuje pri výkone štátneho dozoru.

Stanovisko podľa odseku 1 písm. c) je štátna veterinárna a potravinová správa povinná doručiť colnému úradu do 24 hodín od predloženia žiadosti; ak nie je možné v uvedenej lehote určiť, či pri tovare ide o invázne nepôvodné druhy živočíchov, colný úrad túto lehotu primerane predĺži.

Ak štátna veterinárna a potravinová správa pri výkone úradnej kontroly podľa odseku 1 písm. a) zistí, že pri tovare ide o invázne nepôvodné druhy živočíchov a držiteľ tovaru bezodkladne tovar spätne nevyvezie, rozhodne o jeho zhabaní alebo o usmrtení.

Držiteľ tovaru je povinný uhradiť štátnej veterinárnej a potravinovej správe náklady podľa osobitného predpisu.50)

Ak štátna veterinárna a potravinová správa pri výkone iných činností ako výkon úradnej kontroly podľa odseku 1 písm. a) získa dôvodné podozrenie, že boli porušené zákazy podľa § 2 ods. 1 a 9 alebo zákazy podľa osobitného predpisu,9) nariadi zákaz premiestňovania živočíchov a bezodkladne o tom informuje inšpekciu.

Kontrolný ústav

vykonáva úradnú kontrolu podľa osobitného predpisu48) vo vzťahu ku kategóriám tovaru, ktoré sú predmetom rastlinolekárskej kontroly,

spolupracuje s colnými úradmi pri úradných kontrolách podľa osobitného predpisu,48)

vydáva stanovisko na žiadosť colného úradu podľa § 13 ods. 2, či pri určitom tovare ide o invázne nepôvodné druhy rastlín; toto stanovisko je pre colný úrad záväzné,

informuje bezodkladne ministerstvo a inšpekciu o prijatých opatreniach podľa odseku 3,

spolupracuje pri výkone štátneho dozoru.

Stanovisko vydané podľa odseku 1 písm. c) je kontrolný ústav povinný doručiť colnému úradu do 24 hodín od predloženia žiadosti; ak nie je možné v uvedenej lehote určiť, či pri tovare ide o invázne nepôvodné druhy rastlín, colný úrad túto lehotu primerane predĺži.

Ak kontrolný ústav pri výkone úradnej kontroly podľa odseku 1 písm. a) zistí, že pri tovare ide o invázne nepôvodné druhy rastlín a držiteľ tovaru bezodkladne tovar spätne nevyvezie, rozhodne o

odstránení inváznych nepôvodných druhov z tovaru a o ich zničení,

zničení tovaru.

Držiteľ tovaru je povinný uhradiť kontrolnému ústavu náklady podľa osobitných predpisov.51)

Ak kontrolný úrad pri výkone iných činností ako výkon úradnej kontroly podľa odseku 1 písm. a) získa dôvodné podozrenie, že boli porušené zákazy podľa § 2 ods. 1 a 9 alebo zákazy podľa osobitného predpisu,9) bezodkladne o tom informuje inšpekciu.

Colný úrad

vykonáva úradnú kontrolu podľa osobitného predpisu48) v rámci colného dohľadu, ak na jej vykonanie nie je príslušná štátna veterinárna a potravinová správa alebo kontrolný ústav,

spolupracuje na účely kontroly podľa písmena a) s ministerstvom, inšpekciou, štátnou veterinárnou a potravinovou správou, kontrolným ústavom a štátnou ochranou prírody,

informuje bezodkladne ministerstvo a inšpekciu o prijatých opatreniach podľa odseku 4.

Ak ide o podozrenie, že pri tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu, sú porušené zákazy podľa § 2 ods. 1 a 9 alebo zákazy podľa osobitného predpisu,9) colný úrad požiada o stanovisko štátnu veterinárnu a potravinovú správu podľa § 11 ods. 1 písm. c), kontrolný ústav podľa § 12 ods. 1 písm. c) alebo štátnu ochranu prírody podľa § 15 ods. 2.

Ak príslušný orgán podľa odseku 2 doručí stanovisko o tom, že pri tovare ide o invázne nepôvodné druhy živočíchov alebo o invázne nepôvodné druhy rastlín a držiteľ tovaru bezodkladne tovar spätne nevyvezie, colný úrad tento tovar zaistí. Ak pri tovare ide o invázne nepôvodné druhy živočíchov, colný úrad po zaistení odovzdá tovar na účely zabezpečenia starostlivosti orgánu, ktorý vydal stanovisko podľa prvej vety. Ak pri tovare ide o invázne nepôvodné druhy rastlín a colný úrad po zaistení nemôže zabezpečiť vhodné podmienky starostlivosti, odovzdá tovar na účely zabezpečenia starostlivosti štátnej ochrane prírody.

Ak bolo colnému úradu doručené stanovisko podľa odseku 3 a držiteľ tovaru bezodkladne tovar spätne nevyviezol, colný úrad rozhodne o zhabaní tovaru alebo o zničení tovaru podľa osobitného predpisu.52) Zničenie tovaru sa vykoná pod colným dohľadom.

Držiteľ tovaru je povinný uhradiť colnému úradu náklady podľa osobitného predpisu.53)

Obec pri výkone samosprávy upozorňuje vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov na miesta výskytu inváznych nepôvodných druhov a na ich povinnosti podľa § 3 ods. 2 zverejnením informácie o miestach ich výskytu a informačného letáku podľa odseku 2. Obec môže upozorňovať vlastníkov, správcov a užívateľov na miesta výskytu inváznych nepôvodných druhov a na ich povinnosti podľa § 3 ods. 2 aj na základe vlastného zistenia.

Štátna ochrany prírody predkladá obci elektronicky informáciu o miestach výskytu inváznych nepôvodných druhov a informačný leták, ktorý obsahuje informáciu o inváznom druhu, vrátane jeho popisu a zobrazenia, a informáciu o spôsobe jeho odstraňovania.

Obec zverejní informáciu o miestach výskytu inváznych nepôvodných druhov a informačný leták podľa odseku 2 bezodkladne po ich doručení od štátnej ochrany prírody na svojom webovom sídle alebo na úradnej tabuli obce, ak nemá zriadené webové sídlo, a iným spôsobom v mieste obvyklým.

Štátna ochrana prírody

odstraňuje invázne nepôvodné druhy rastlín podľa § 3 ods. 7,

je správcom informačného systému podľa § 5, ktorý je súčasťou komplexného informačného a monitorovacieho systému na úseku ochrany prírody a krajiny,

vykonáva prieskum a monitoring podľa § 5 ods. 3,

vypracúva odborné stanoviská, analýzy a podklady pre rozhodovaciu činnosť a inú činnosť orgánov štátnej správy v oblasti prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov vrátane návrhov opatrení vykonávaných v rámci manažmentu a núdzových opatrení a upozornení na výskyt inváznych nepôvodných druhov,

vypracúva podklady k upozorneniam obcí o výskyte inváznych nepôvodných druhov vrátane informačných letákov (§ 14),

koordinuje vykonávanie opatrení vykonávaných v rámci manažmentu v príslušných lokalitách a vyhodnocuje ich účinnosť a vplyv na necieľové druhy,

vypracúva návrhy na zaradenie inváznych nepôvodných druhov do národného zoznamu a zoznamu Európskej únie a návrhy na určenie tých druhov z národného zoznamu, ktoré si vyžadujú väčšiu regionálnu spoluprácu,

pri pochybnostiach určuje, či ide o invázny nepôvodný druh zaradený v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie,

spolupracuje s colnými úradmi pri úradných kontrolách podľa osobitného predpisu48) (§ 13 ods. 2 a 3),

vykonáva výskumnú, metodicko-poradenskú, vzdelávaciu, informačnú a edičnú činnosť a zúčastňuje sa medzinárodnej spolupráce v oblasti prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov,

plní na základe poverenia ministerstva ďalšie úlohy v oblasti prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov.

Štátna ochrana prírody na žiadosť colného úradu podľa § 13 ods. 2 vydáva stanovisko, či pri určitom tovare ide o invázne nepôvodné druhy živočíchov; toto stanovisko je pre colný úrad záväzné. Štátna ochrana prírody je povinná stanovisko podľa prvej vety doručiť colnému úradu do 24 hodín od predloženia žiadosti; ak nie je možné v uvedenej lehote určiť, či pri tovare ide o invázne nepôvodné druhy živočíchov, colný úrad túto lehotu primerane predĺži.

Štátny dozor v oblasti prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov je sledovanie, zisťovanie a kontrola dodržiavania tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, osobitného predpisu54) a právne záväzných aktov Európskej únie vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe vrátane prešetrovania podozrení alebo podnetov na porušenie týchto predpisov a rozhodnutí a ukladania opatrení kontrolovaným osobám.

Zamestnanec orgánu štátneho dozoru je pri výkone štátneho dozoru oprávnený

vstupovať na pozemky, do stavieb, zariadení, dopravných prostriedkov alebo iných priestorov,

požadovať preukázanie totožnosti osôb,

požadovať úplné údaje, informácie a vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru,

vyžadovať predloženie dokladov a iných písomností potrebných na výkon štátneho dozoru,

predvolať osoby za účelom podania vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru alebo za účelom predloženia dokladov a iných písomností potrebných na výkon štátneho dozoru,

nazerať do príslušných dokladov a iných písomností,

odoberať prvopisy dokladov a iných písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov,

vykonávať potrebné zisťovania vrátane odoberania kontrolných vzoriek,

používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zabezpečenie dôkazov,

obmedziť alebo zakázať výkon činnosti alebo zakázať nakladanie so živočíchom alebo rastlinou do objasnenia veci.

Na plnenie úloh v rámci výkonu štátneho dozoru môže orgán štátneho dozoru prizvať ďalšie osoby. Účasť zamestnancov na výkone štátneho dozoru sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme podľa osobitných predpisov.55) Prizvané osoby majú nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.56) Prizvané osoby sa môžu zúčastniť výkonu štátneho dozoru len pod vedením zamestnanca vykonávajúceho štátny dozor a majú oprávnenia podľa odseku 2 písm. a) a povinnosti podľa odseku 9 písm. d).

Pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu štátneho dozoru

poskytnúť potrebnú súčinnosť a vytvoriť primerané podmienky na výkon štátneho dozoru,

umožniť vstupovať na pozemky, do stavieb, zariadení, dopravných prostriedkov alebo iných priestorov,

preukázať svoju totožnosť,

podať úplné údaje, informácie a vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru,

predložiť požadované doklady a iné písomnosti potrebné na výkon štátneho dozoru,

dostaviť sa na predvolanie za účelom podania vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru alebo predloženia dokladov a iných písomností potrebných na výkon štátneho dozoru,

umožniť nazeranie do príslušných dokladov a iných písomností,

umožniť odobratie prvopisov dokladov a iných písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov,

umožniť vykonávanie potrebných zisťovaní vrátane odoberania kontrolných vzoriek,

umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na zabezpečenie dôkazov,

zdržať sa činnosti, ktorá bola orgánom štátneho dozoru obmedzená alebo zakázaná.

Ustanovenia osobitných predpisov57) nie sú odsekmi 2 a 4 dotknuté.

Osoba, ktorá má v držbe invázne nepôvodné druhy, ktoré sú predmetom štátneho dozoru, je povinná zabezpečiť, aby nedošlo k ich úniku alebo odcudzeniu.

Osoba, ktorá sa dostaví na predvolanie podľa odseku 4 písm. f), má nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.55)

Ak sa predvolaná osoba nedostaví na opakované predvolanie na účel podania vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru, môže ju orgán štátneho dozoru dať predviesť prostredníctvom príslušného útvaru Policajného zboru.

Zamestnanec orgánu štátneho dozoru je pri výkone štátneho dozoru povinný

preukázať sa služobným preukazom a osobitným písomným poverením na výkon štátneho dozoru,

vydať osobe, ktorej boli odobraté doklady alebo iné písomnosti, potvrdenie o ich prevzatí a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením alebo zneužitím,

odovzdať osobe odobraté doklady a iné písomností, ak nie sú potrebné na ďalšie konanie o priestupku alebo správnom delikte alebo konanie o zhabaní podľa tohto zákona,

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone štátneho dozoru okrem poskytnutia takto získaných informácií súdu na účely občianskeho súdneho konania alebo orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania.

Orgány verejnej správy sú povinné orgánom štátneho dozoru na základe ich žiadosti, poskytnúť súčinnosť pri výkone štátneho dozoru, najmä poskytnúť požadované podklady, údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre výkon štátneho dozoru. Policajný zbor je povinný poskytnúť orgánom štátneho dozoru na základe ich žiadosti súčinnosť pri zisťovaní páchateľov priestupkov a iných správnych deliktov, ako aj spoluprácu alebo ochranu, ak je možné odôvodnene predpokladať ohrozenie života alebo zdravia osoby vykonávajúcej štátny dozor alebo marenie výkonu štátneho dozoru.

Vydavatelia tlače a poskytovatelia internetových služieb sú povinní orgánu štátneho dozoru oznámiť totožnosť a adresu podávateľa inzerátu, ak o to orgán štátneho dozoru požiada v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z predpisov a rozhodnutí podľa odseku 1.

Dopravcovia sú povinní orgánu štátneho dozoru oznámiť odosielateľa, adresáta a skutočného príjemcu nimi prepravovaného tovaru, ako aj ďalšie požadované údaje o preprave tovaru, ak o to orgán štátneho dozoru požiada v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z predpisov a rozhodnutí podľa odseku 1.

Pri výkone štátneho dozoru, ktorý si vyžaduje zaznamenať stav zistených skutočností priamo na mieste výkonu štátneho dozoru alebo zaznamenať dôležité informácie z vykonaných úkonov, orgán štátneho dozoru spíše záznam o zistených skutočnostiach alebo vykonaných úkonoch, ktorý obsahuje označenie orgánu štátneho dozoru a osoby vykonávajúcej štátny dozor, miesto a čas zistenia skutočnosti alebo vykonania úkonu a ich stručný opis.

Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že sa kontrolovaná osoba dopustila protiprávneho konania, orgán štátneho dozoru vypracuje protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu štátneho dozoru, osoby vykonávajúcej štátny dozor a kontrolovanej osoby, miesto a čas vykonania štátneho dozoru, predmet štátneho dozoru, zistenia štátneho dozoru a dátum vypracovania protokolu. Orgán štátneho dozoru je povinný s protokolom oboznámiť kontrolovanú osobu, ktorá má právo sa vyjadriť ku zisteniam štátneho dozoru v lehote určenej orgánom štátneho dozoru. Ak sa kontrolovaná osoba nevyjadrí v určenej lehote, má sa za to, že nemá ku zisteniam štátneho dozoru námietky. Lehotu na vyjadrenie môže orgán štátneho dozoru z dôležitých dôvodov na základe žiadosti kontrolovanej osoby predĺžiť. Ak boli ku zisteniam štátneho dozoru uvedeným v protokole kontrolovanou osobou podané námietky preukazujúce nesprávnosť zistení štátneho dozoru, orgán štátneho dozoru vypracuje dodatok k protokolu.

Ak orgán štátneho dozoru na základe vykonaného štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba nesplnila povinnosť alebo nedodržala zákaz alebo podmienky podľa tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, osobitného predpisu53) a právne záväzných aktov Európskej únie vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe, nariadi kontrolovanej osobe vykonanie opatrení na zabezpečenie plnenia takejto povinnosti alebo dodržanie takéhoto zákazu alebo podmienky v určenej lehote.

Ak orgán štátneho dozoru na základe vykonaného štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba v dôsledku nesplnenia povinnosti alebo v dôsledku nedodržania zákazu alebo podmienok podľa odseku 15 spôsobila uvoľnenie alebo únik inváznych nepôvodných druhov do životného prostredia alebo ich šírenie v životnom prostredí, môže kontrolovanej osobe nariadiť, aby v určenej lehote vykonala opatrenia na eradikáciu inváznych nepôvodných druhov, zamedzenie ich šírenia alebo opatrenia na obnovu.

Opatrenia podľa odsekov 15 a 16 je možné uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

Kontrolovaná osoba je povinná predložiť orgánu štátneho dozoru písomnú správu o splnení opatrení podľa odsekov 15 a 16 do desiatich pracovných dní od ich vykonania.

Ak sa na základe vykonaného štátneho dozoru nezistí protiprávne konanie alebo subjekt zodpovedný za protiprávne konanie, orgán štátneho dozoru vypracuje záznam o vykonaní štátneho dozoru, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu štátneho dozoru a osoby vykonávajúcej štátny dozor, miesto a čas vykonania štátneho dozoru, predmet štátneho dozoru, zistenia štátneho dozoru a dátum vypracovania záznamu.

Výkon štátneho dozoru je skončený dňom doručenia písomného oznámenia o skončení štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo vypracovaním záznamu o vykonaní štátneho dozoru.

Orgán štátneho dozoru môže za marenie alebo sťaženie výkonu štátneho dozoru alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 uložiť fyzickej osobe poriadkovú pokutu od 50 eur do 750 eur a právnickej osobe od 100 eur do 5 000 eur. Poriadkovú pokutu je možné uložiť aj opakovane.

Poriadkové pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu.

Na doručovanie písomností pri výkone štátneho dozoru sa vzťahuje Správny poriadok.

Inšpekcia alebo okresný úrad rozhodne o zaistení inváznych nepôvodných druhov, ak je to potrebné pre konanie o zhabaní. Invázne nepôvodné druhy je možné zaistiť spolu s prenosným zariadením, v ktorom sa nachádzajú.

Rozhodnutie o zaistení inváznych nepôvodných druhov sa doručí do vlastných rúk osobe, ktorej boli zaistené. Ak to vyžaduje naliehavá situácia, môže sa rozhodnutie o zaistení inváznych nepôvodných druhov oznámiť ústne; deň ústneho oznámenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia. Písomné rozhodnutie o zaistení inváznych nepôvodných druhov sa musí vydať do piatich dní odo dňa ústneho oznámenia rozhodnutia.

Osoba, ktorej bolo doručené alebo ústne oznámené rozhodnutie o zaistení inváznych nepôvodných druhov, je povinná invázne nepôvodné druhy vydať orgánu štátnej správy, ktorý rozhodol o ich zaistení. Ak invázne nepôvodné druhy neboli vydané tomuto orgánu, je možné ich osobe, ktorá ich má v držbe, odňať. O vydaní alebo odňatí inváznych nepôvodných druhov sa vyhotoví záznam a jeho odpis sa odovzdá osobe, ktorá invázne nepôvodné druhy vydala alebo ktorej boli odňaté.

Ak nie je možné rozhodnúť o zhabaní inváznych nepôvodných druhov, orgán štátnej správy, ktorý rozhodol o ich zaistení, ich bezodkladne vráti osobe, ktorá ich vydala alebo ktorej boli odňaté. O vrátení zaistených inváznych nepôvodných druhov sa vyhotoví záznam a jeho odpis sa odovzdá osobe, ktorá invázne nepôvodné druhy vydala alebo ktorej boli odňaté.

Inšpekcia alebo okresný úrad rozhodne o zhabaní inváznych nepôvodných druhov, ak sú držané alebo sa s nimi inak nakladá v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s osobitným predpisom.53)

Osoba, ktorá má v držbe invázne nepôvodné druhy, ktoré sú predmetom konania o zhabaní, je povinná zabezpečiť, aby nedošlo k ich úniku alebo odcudzeniu.

Ak orgán štátnej správy rozhodol o zhabaní inváznych nepôvodných druhov, osoba, ktorá ich má v držbe, je povinná ich na vlastné náklady odovzdať zariadeniu na držbu inváznych nepôvodných druhov [§ 19 ods. 2 písm. a)] v lehote určenej orgánom štátnej správy v rozhodnutí o zhabaní.

Vlastníkom zhabaných inváznych nepôvodných druhov sa stáva dňom právoplatnosti rozhodnutia o zhabaní štát.

Invázne nepôvodné druhy, ktoré sa stali majetkom štátu na základe rozhodnutia, ktorým bolo vyslovené prepadnutie veci, alebo na základe rozhodnutia o zhabaní v konaní podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,58) alebo ktoré boli odovzdané podľa § 23 ods. 2, spravuje ministerstvom poverená osoba.

Invázne nepôvodné druhy vo vlastníctve štátu je možné

umiestniť v zariadení, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu,59) a ktoré prevádzkuje ministerstvom poverená organizácia,

zničiť alebo utratiť vrátane stavovcov,

použiť iným spôsobom podľa stanoviska ministerstva.

Na nakladanie s inváznymi nepôvodnými druhmi vo vlastníctve štátu, ktoré sú v správe ministerstvom poverenej osoby, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správe majetku štátu.60)

Na držbu inváznych nepôvodných druhov umiestnených v zariadení podľa odseku 2 písm. a) a prepravu inváznych nepôvodných druhov do tohto zariadenia sa zákazy podľa § 2 ods. 1 alebo zákazy podľa osobitného predpisu9) nevzťahujú.

Priestupku sa dopustí ten, kto

úmyselne poruší zákaz uvedený v § 2 ods. 1 alebo v osobitnom predpise,9)

nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4,

nesplní opatrenie nariadené podľa § 4 ods. 1, § 16 ods. 15 a 16,

nedodrží podmienky uvedené v povoleniach vydaných podľa § 2 ods. 3,

nesplní povinnosť podľa § 16 ods. 18,

nesplní povinnosť podľa § 16 ods. 6, 11 a 12, § 17 ods. 3, § 18 ods. 2 a 3,

nedodrží podmienky držby alebo podmienky nakladania podľa § 23 ods. 1 alebo osobitného predpisu,61)

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) inšpekcia alebo okresný úrad uloží pokutu od 100 eur do 5 000 eur.

Za priestupok podľa odseku 1 písm. b), e) a g) inšpekcia alebo okresný úrad môže uložiť pokutu do 900 eur.

Za priestupok podľa odseku 1 písm. c), d) a f) inšpekcia alebo okresný úrad uloží pokutu od 200 eur do 7 500 eur.

V blokovom konaní za priestupky podľa odseku 1 písm. b), e) a g) inšpekcia alebo okresný úrad uloží pokutu od 50 eur do 900 eur.

V rozhodnutí o pokute je možné povinnému nariadiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia podľa § 16 ods. 15 a 16. Ak povinný opatrenia podľa prvej vety v určenej lehote nevykoná, je možné mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty, a to aj opakovane.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.62)

Pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu.

Na ukladanie sankcií colným úradom sa vzťahuje osobitný predpis.63)

Iného správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak

úmyselne poruší zákaz uvedený v § 2 ods. 1 alebo v osobitnom predpise,9)

nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4,

nesplní nariadené opatrenie podľa § 4 ods. 1, § 16 ods. 15 a 16,

nedodrží podmienky uvedené v povoleniach vydaných podľa § 2 ods. 3,

nesplní povinnosť podľa § 16 ods. 18,

nesplní povinnosť podľa § 16 ods. 6, 11 a 12, § 17 ods. 3, § 18 ods. 2 a 3,

nedodrží podmienky držby alebo podmienky nakladania podľa § 23 ods. 1 alebo osobitného predpisu.60)

Za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. a) inšpekcia alebo okresný úrad uloží pokutu od 500 eur do 75 000 eur.

Za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. b), e) a g) inšpekcia alebo okresný úrad môže uložiť pokutu do 15 000 eur.

Za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. c), d) a f) inšpekcia alebo okresný úrad uloží pokutu od 1 000 eur do 90 000 eur.

Pokutu možno uložiť do piatich rokov odo dňa, keď sa fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba dopustila iného správneho deliktu podľa odseku 1.

Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu, a opakovanie protiprávneho konania.

Za viac iných správnych deliktov tej istej fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

V rozhodnutí o pokute je možné povinnému nariadiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia podľa § 16 ods. 15 a 16. Ak povinný opatrenia podľa prvej vety v určenej lehote nevykoná, je možné mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty, a to aj opakovane.

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v rozhodnutí nie je určená iná lehota splatnosti.

Pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu.

Na ukladanie sankcií colným úradom sa vzťahuje osobitný predpis.62)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje Správny poriadok okrem § 2 ods. 9, § 3 ods. 5, § 11 ods. 5, § 16 ods. 2 písm. j) a ods. 15.

Odvolanie proti rozhodnutiu podľa § 4 ods. 1 a § 17 ods. 2 nemá odkladný účinok.

Vykonávanie úradných kontrol podľa § 11 až 13 sa vzťahuje aj na invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname a invázne nepôvodné druhy, ktoré sú predmetom núdzových opatrení (§ 2 ods. 9).

Invázne nepôvodné druhy, ktoré sú spoločenskými zvieratami alebo jedincami komerčných populácií a ktoré držiteľ nadobudol pred ich zaradením do národného zoznamu alebo do zoznamu Európskej únie, je možné držať alebo nakladať s nimi za podmienok podľa osobitného predpisu.60)

Invázne nepôvodné druhy podľa odseku 1 môžu držitelia odovzdať zariadeniu na držbu inváznych nepôvodných druhov [§ 19 ods. 2 písm. a)]. O odovzdaní inváznych nepôvodných druhov sa vyhotoví protokol. Invázne nepôvodné druhy sa dňom ich odovzdania zariadeniu podľa prvej vety stávajú vlastníctvom štátu.

Právnické osoby, ktoré vykonávajú pôsobnosť podľa osobitných predpisov,64) môžu držať invázne nepôvodné druhy rastlín, ktoré nadobudli pred ich zaradením do národného zoznamu, ak sú v držbe so zamedzením šírenia.

Zoznam inváznych druhov živočíchov a inváznych druhov rastlín ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom65) ostáva v platnosti až do vydania národného zoznamu; tento zoznam bude až do vydania národného zoznamu považovaný za národný zoznam. Ustanovenie § 2 ods. 1 druhej vety sa nepoužije na zaradenie inváznych nepôvodných druhov, ktoré sú uvedené v zozname inváznych druhov živočíchov a inváznych druhov rastlín ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom65) v znení účinnom do 31. júla 2019, do národného zoznamu.“.