Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 148/2015 účinný od 01.06.2017

Platnosť od: 07.07.2015
Účinnosť od: 01.06.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Zdravotné poistenie, Jedy, narkotiká, toxikománia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUDDS3EUPPČL0

Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 148/2015 účinný od 01.06.2017
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 148/2015 s účinnosťou od 01.06.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

K predpisu 148/2015, dátum vydania: 07.07.2015

- 1 -

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Podnetom na vypracovanie návrhu zákona je vykonávacie rozhodnutie Rady z 25. septembra 2014 o podrobení látok 4-jód-2,5-dimetoxy-N-(2-metoxybenzyl)fenetylamín (25I-NBOMe), 3,4-dichlór-N- [[1-(dimetylamino)cyklohexyl]metyl]benzamid (AH-7921), 3,4-metyléndioxypyrovaleró n (MDPV) a 2-(3-metoxyfenyl)-2-(etylamino)cyklohexanón (metoxetamín) kontrolným opatreniam (2014/688/EÚ).

Cieľom návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 o tri psychotropné lá tky I. skupiny.

Slovenská republika zaradila látku 3,4-metyléndioxypyrovalerón (MDPV), ktor á je uvedená vo vykonávacom rozhodnutí Rady č. 2014/688/EÚ, do prílohy č. 1 I. skupiny psychotropných látok zákonom č. 43/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. marca 2011 na základe podnetu Generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Úradu vlá dy Slovenskej republiky.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

K predpisu 148/2015, dátum vydania: 07.07.2015

5

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Látka AH-7921 je štrukturálne atypick é syntetické opioidné analgetikum, ktoré internetoví dodávatelia, užívateľské internetové stránky a média bežne nazývajú 'doxylam'. Možno si ho ľahko pomýliť s 'doxylamínom', antihistaminickým liekom so sedatívno-hypnotickými vlastnosťami, čo by mohlo viesť k neúmyselnému predávkovaniu.

Je ťažké určiť konkrétne fyzické účinky látky AH-7921, pretože neexistujú žiadne zverejnené štúdie hodnotiace jeho akútnu a chronickú toxicitu, účinky na psychické zdravie, správanie a návykový potenciál, ako aj preto, že sú k dispozícii len obmedzené informácie a údaje. Zo správ od užívateľov vyplýva, že účinky lá tky AH-7921 sa zrejme podobajú účinkom klasických opioidov – vyvoláva pocity miernej eufórie, svrbenie a uvoľnenie; zdá sa, že typickým nežiaducim účinkom je nevoľnosť. Okrem experimentovania s lá tkou AH-7921 na sebe a jej 'rekreačného užívania' niektorí užívatelia tvrdia, že túto novú drogu používajú na zmiernenie bolesti, iní na zmiernenie abstinenčných príznakov, pretože prestali už ívať iné opioidy. To môže naznačovať potenciál látky AH-7921 rozšíriť sa medzi užívateľov, ktorí opioidy užívajú injekčne.

Pokiaľ ide o užívanie látky AH-7921, nie sú k dispozícii žiadne údaje o prevalencii, ale z dostupných informácií vyplýva, že táto lá tka nie je užívaná vo väčšej miere, a že keď sa užíva, toto užívanie je v domácom prostredí.

V období od decembra 2012 do septembra 2013 bolo zaznamenaných 15 smrteľných prípadov v troch členských štátoch, pričom vo vzorkách odobraných post mortem bola zistená prítomnosť látky AH-7921 samostatne alebo v kombinácii s inými lá tkami. Hoci nie je možné s istotou určiť, akú úlohu zohrala látka AH-7921 vo všetkých týchto smrteľných prípadoch, v niektorých z nich bola výslovne uvedená medzi príčinami smrti. Jeden členský štát uviedol 6 prípadov intoxikácie bez smrteľných následkov spojených s látkou AH-7921. Ak by sa táto nová psychoaktívna látka stala dostupnejšou a viac užívanou, mohli by byť dôsledky pre zdravie je dnotlivcov a verejnosti značné. Nie sú k dispozícii žiadne informácie o sociálnych rizikách spojených s látkou AH-7921.

Zo správy o hodnotení rizika vyplýva, že dostupné vedecké dôkazy o látke AH-7921 sú obmedzené a že na určenie zdravotných a sociálnych rizí k, ktoré predstavuje, by bol potrebný ďalší výskum. Dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočný dôvod na podrobenie látky AH-7921 kontrolným opatreniam v celej Únii. Látka AH-7921 by mala by ť v dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje, ako nasvedčuje jej prítomnosť v niekoľkých oznámených prípadoch úmrtia, v dôsledku skutočnosti, že užívatelia ju môžu užiť bez svojho vedomia, ako aj v dôsledku toho, že nemá žiadnu lekársku hodnotu či využitie, podrobená kontrolným opatreniam v celej Únii.

Vzhľadom na to, že jeden členský štát kontroluje látku AH-7921 podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so záväzkami Dohovoru Organiz ácie Spojených národov z roku 1971 o psychotropných látkach a päť členských štátov používa na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, by podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam v celej Ú nii pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré jej dostupnosť a užívanie môžu predstavovať.

K bodu 2

Látka 25I-NBOMe je silný syntetický derivát látky 2,5-dimetoxy-4-jódofenetylamín (2C-I), klasického serotonergického halucinogénu, ktorý bol podrobený hodnoteniu rizika a kontrolným opatreniam a bol predmetom trestných sankcií na úrovni Únie od roku 2003 podľa rozhodnutia Rady 2003/847/SVV z 27. novembra 2003 o kontroln ých opatreniach a trestných sankciách s ohľadom na nové syntetické drogy 2C-I, 2C-T-2, 2C-T-7 a TMA-2.

Je ťažké určiť konkrétne fyzické účinky látky 25I-NBOMe, pretože neexistujú žiadne zverejnené štúdie hodnotiace jej akútnu a chronickú toxicitu, účinky na psychické zdravie a správanie, ako aj návykový potenciál, a pretože sú k dispozícii len obmedzené informácie a údaje. Klinické pozorovania osôb, ktoré túto látku užili, nazna čujú, že má halucinogénne účinky a potenciál vyvolať silný nepokoj, zmätok, intenzívne zvukové a vizuálne halucinácie, agresivitu, násilné incidenty a sebapoškodzovanie.

V súvislosti s látkou 25I-NBOMe sa zaznamenali štyri úmrtia v troch členských štátoch. ažká toxicita súvisiaca s jej použitím bola zaznamenaná v štyroch členských štátoch, ktoré oznámili 32 prípadov intoxikácií bez smrteľných následkov. Ak by sa táto nová psychoaktívna látka stala dostupnejšou a viac užívanou, mohli by byť dô sledky pre zdravie jednotlivcov a verejnosti značné. Pokiaľ ide o sociálne riziká spojené s látkou 25I-NBOMe, nie sú k dispozícii žiadne informácie.

Výskyt látky 25I-NBOMe nahlásilo Európskemu monitorovaciemu centru pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a Európskemu policajnému úradu (Europol) 22 členských štá tov a Nórsko. Èo sa týka užívania 25I-NBOMe, nie sú k dispozícii žiadne údaje o prevalencii, ale z obmedzených dostupných informácií vyplýva, že látka môže byť užívaná v rôznom prostred í, a to napríklad doma, v baroch, nočných kluboch a na hudobných festivaloch.

Látka 25I-NBOMe je uvádzaná na trh otvorene a predávaná na internete ako 'chemikália určená na výskum' a informácie z jej záchytu, odobraný ch vzoriek, užívateľských internetových stránok a od internetových predajcov naznačujú, že sa predáva ako samostatná droga a takisto ako 'legálna' náhrada lysergidu (LSD). Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) identifikovalo viac ako pätnásť internetových predajcov, ktorí túto látku predávajú a zrejme majú sídlo v Únii a v Èíne.

Zo správy o hodnotení rizika vyplýva, že dostupné vedecké dôkazy o látke 25I-NBOMe sú obmedzené a že na určenie zdravotných a sociálnych rizí k, ktoré predstavuje, by bol potrebný ďalší výskum. Dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočný dôvod na podrobenie látky 25I-NBOMe kontrolným opatreniam v celej Únii. Lá tka 25I-NBOMe by mala byť v dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje, ako nasvedčuje jej prítomnosť v niekoľkých oznámených prípadoch úmrtia, v dôsledku skutočnosti, že užívatelia ju môž u užiť bez svojho vedomia, ako aj v dôsledku toho, že nemá žiadnu lekársku hodnotu či využitie, podrobená kontrolným opatreniam v celej Únii.

Vzhľadom na to, že šesť členských štátov kontroluje látku 25I-NBOMe podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so závä zkami Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971 a sedem členských štátov používa na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, by podrobenie tejto látky kontrolný m opatreniam v celej Únii pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré jej dostupnosť a užívanie môžu predstavova ť.

K bodu 3

Metoxetamín je arylcyklohexylamínová l átka, ktorá je chemicky podobná ketamínu a medzinárodne kontrolovanej látke fencyklidín (PCP). Rovnako ako ketamín a PCP má aj metoxetamín disociačné vlastnosti.

Neexistujú žiadne štúdie hodnotiace chronickú a akútnu toxicitu spojenú s metoxetamínom, jeho účinky na psychické zdravie a správanie a návykový potenciál. Subjektívne skúsenosti uvedené na užívateľských internetových stránkach naznačujú nežiaduce účinky podobné intoxikácii ketamínom. Ide o nevoľnosť a silné zvracanie, dýchacie ťažkosti, záchvaty, dezorientáciu, pocity úzkosti, katatóniu, agresivitu, halucinácie, paranoju a psychózu. Okrem toho môžu akútne intoxikácie metoxetamínom zahàňať stimulačné účinky (nepokoj, tachykardiu a hypertenziu) a vplyv na mozgovú činnosť, ktoré sa v prípade akútnej intoxikácie ketamínom neočakávajú.

V súvislosti s metoxetamínom nahlásilo šesť členských štátov dvadsať úmrtí, pričom táto látka bola zistená vo vzorkách odobraných post mortem. Používaný samostatne, alebo v kombinácii s inými látkami sa metoxetamín zistil aj v prípade dvadsiatich intoxik ácií bez smrteľných následkov, ktoré nahlásilo päť členských štátov. Ak by sa táto nová psychoaktívna látka stala dostupnejšou a viac užívanou, mohli by byť dô sledky pre zdravie jednotlivcov a verejnosti značné.

Od novembra 2010 nahlásilo nález metoxetamínu 23 členských štátov, Turecko a Nórsko. Informácie naznačujú, že metoxetamín sa predáva a uží va ako samostatná látka, ale aj ako 'legálna' náhrada ketamínu prostredníctvom internetových predajcov, v tzv. 'head shopoch' a prostredníctvom dílerov na ulici.

V rámci Únie bola táto látka vo forme prášku zachytená v objeme niekoľkých kilogramov, ale neexistujú žiadne informácie o možnom zapojení organizovanej trestnej činnosti. Výroba metoxetamínu nevyžaduje zložité vybavenie.

Údaje o prevalencii sú obmedzené na nereprezentatívne štúdie v dvoch členských štátoch. Tieto štúdie naznačujú, že prevalencia uží vania metoxetamínu je nižšia než ketamínu. Z dostupných informácií vyplýva, že je zrejme konzumovaná v širokom spektre rôznych prostredí, okrem iného doma, v baroch, nočných kluboch a na hudobný ch festivaloch.

Zo správy o hodnotení rizík vyplýva, že na určenie zdravotných a spoločenských rizík, ktoré predstavuje metoxetamín, by bol potrebný ďalší v ýskum. Dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočné dôvody na podrobenie metoxetamínu kontrolným opatreniam v celej Únii. Metoxamín by mal byť v dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstav uje, ako nasvedčuje jeho prítomnosť v niekoľkých oznámených prípadoch úmrtia, v dôsledku skutočnosti, že užívatelia ho môžu užiť bez svojho vedomia, ako aj v dôsledku toho, že nemá ž iadnu lekársku hodnotu či využitie, podrobený kontrolným opatreniam v celej Únii.

Vzhľadom na to, že deväť členských štátov kontroluje látku metoxetamín podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so závä zkami Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971 a deväť členských štátov používa na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, by podrobenie tejto látky kontrolný m opatreniam v celej Únii pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré môžu jej dostupnosť a užívanie predstavova ť.

V Slovenskej republike je metoxetamín zaradený od 1. októbra 2013 medzi rizikové látky, ktoré sú uvedené v prí lohe vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 298/2013 Z. z. , ktorou sa vydáva zoznam rizikových látok. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona bude metoxetamín vyradený zo zoznamu rizikových l átok v súlade s § 16a odsekom 2 zákona č. 139/1998 Z. z.

K čl. II

Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a lehotu implementácie vykonávacieho rozhodnutia Rady z 25. septembra 2014 o podroben í látok 4-jód-2,5-dimetoxy-N-(2-metoxybenzyl)fenetylamín (25I-NBOMe), 3,4-dichlór-N- [[1-(dimetylamino)cyklohexyl]metyl]benzamid (AH-7921), 3,4-metyléndioxypyrovalerón (MDPV) a 2-(3-metoxyfenyl)-2-(etylamino)cyklohexanón (metoxetam ín) kontrolným opatreniam (2014/688/EÚ).

Bratislava 4. marca 2015

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viliam Èislák

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore