Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.11.2022 do 30.11.2022

Platnosť od: 17.07.1995
Účinnosť od: 01.11.2022
Účinnosť do: 30.11.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST189JUD24DS258EUPP1ČL1

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.11.2022 do 30.11.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 145/1995 s účinnosťou od 01.11.2022 na základe 325/2022

Legislatívny proces k zákonu 325/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 325/2022, dátum vydania: 07.10.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom návrhu zákona je reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy.

Návrh zákona ruší inštitút integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“), keďže v zásadnej časti činností nenašiel predpokladané uplatnenie. Časť činnosti, ktorá sa týka vydávania výpisov z verejných evidencií bude zachovaná, pričom táto činnosť bude realizovaná cez príslušné inštitúty zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona dochádza k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci, zriaďovania a aktivácie schránok pre zapísané organizačné zložky a deaktivácie schránok pre fyzické osoby podnikateľov. V oblasti doručovania dochádza k úprave pravidiel doručovania elektronických úradných dokumentov v prípade deaktivácie elektronickej schránky s cieľom minimalizovať špekulatívne konanie pri deaktivácii elektronickej schránky a zefektívniť činnosť orgánov verejnej moci pri doručovaní elektronických úradných dokumentov.

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných ako dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“) a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje umožniť vytváranie elektronického úradného dokumentu aj ako elektronického dokumentu bez použitia elektronického formulára.

Návrhom zákona sa zároveň navrhuje rozšíriť okruh osôb oprávnených na vykonávanie zaručenej konverzie, upustiť od povinnosti vedenia evidencie u osoby vykonávajúcej konverziu a používanie len centrálnej evidencie zaručených konverzií, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky.

V oblasti vládneho cloudu sa navrhuje presun právnej úpravy zo zákona o e-Governmente do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiace zmeny v tejto časti úpravy, vrátane povinností orgánu vedenia a orgánov riadenia. Navrhuje sa tiež na úrovni zákona

2

podrobnejšie upraviť otázky prevádzky a používania vládnej siete Govnet. Zmeny v ostatných predpisoch súvisia so zrušením inštitútu IOM, resp. s úpravou v oblasti zriaďovania elektronických schránok orgánom verejnej moci podľa zákona o e-Governmente.

Návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým na základe výsledkov kontrolnej činnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií“), na základe doručených podnetov od iných orgánov verejnej moci, odporúčaní z pracovných skupín pod vedením ministerstva investícií, a čiastočne aj výstupov z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce ministerstva investícií so zástupcami odbornej komunity.

Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predbežná informácia k návrhu zákona bola zverejnená na portáli Slov-Lex od 28. mája 2021 do 18. júna 2021, počas tohto obdobia prebiehali aj konzultácie s podnikateľskými subjektmi.

Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky 17. mája 2022 a pripomienky legislatívnej rady sú v návrhu zákona zapracované.

Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakačnú dobu nadobudol účinnosť 1. októbra 2022, okrem ustanovení meniacich a dopĺňajúcich právnu úpravu zaručenej konverzie a zrušenia vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o alternatívnom autentifikátore v znení vyhlášky č. 239/2019 Z. z., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2024.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“)

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

24.09.2021 – 30.09.2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

marec 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

04.05.2022 – 10.05.2022

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Ad.1) Elektronické schránky a doručovanie

Zákon o e-Governmente zaviedol povinnosť orgánov verejnej moci vykonávať verejnú moc elektronicky. Na elektronickú úradnú komunikáciu boli zriadené elektronické schránky, ktoré definované ako „elektronické úložisko, v ktorom uchovávané elektronické správy a notifikácie“. Zriaďovanie a aktiváciu elektronickej schránky ustanovil zákon v závislosti od právneho postavenia subjektu, ktorému sa schránka zriaďuje, pričom v prvom kole boli zriadené a súčasne aktivované elektronické schránky všetkým orgánom verejnej moci (do 1. februára 2014). následne došlo k povinnej aktivácii elektronických schránok právnickým osobám, pričom táto sa uskutočnila v niekoľkých fázach v závislosti od kvality a dostupnosti údajov potrebných na zriadenie a aktiváciu schránky (posledný termín bol 1. júna 2020). Zákon o e-Governmente v súčasnosti nepredpokladá povinnú aktiváciu elektronických schránok fyzických osôb podnikateľov, ako ani fyzických osôb. Údaje na zriaďovanie elektronických schránok mal mať prevádzkovateľ modulu elektronických schránok k dispozícii z referenčných registrov, ktorými register fyzických osôb zriadený zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadený zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zriaďovanie elektronických schránok prebiehalo v dôsledku rôznej dostupnosti, stavu a kvality údajov v referenčných registroch, zdrojových registroch a ich nedostačujúceho vzájomného prepojenia, inak než predpokladal zákon o e-Governmente. V dôsledku uvedeného, ako aj vzhľadom na praktické skúsenosti orgánov verejnej moci s elektronickou úradnou komunikáciou, aplikačné problémy súvisiace s doručovaním a inými pravidlami pre počítanie lehôt podľa zákona o e-Governmente je potrebné pristúpiť k revízii právnej úpravy elektronických schránok pre orgány verejnej moci.

Návrhom zákona dochádza tiež k nastaveniu automatizovanej deaktivácie schránok v prípade zániku právneho postavenia fyzickej osoby - podnikateľa na základe konsolidovaných údajov z registra právnických osôb, táto zmena si vyžada úpravy v rámci ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“).

Zároveň dochádza k úprave pravidiel elektronického doručovania elektronických úradných dokumentov orgánmi verejnej moci osobe, ktorá sa do schránky prihlásila a požiadala o deaktiváciu elektronickej schránky po uložení elektronickej úradnej správy v schránke, rovnako sa upravuje aj deaktivácia schránky pre fyzické osoby podnikateľov. Uvedená zmena si vyžiada úpravy na strane správcu ÚPVS a zároveň prispeje k obmedzeniu prípadného špekulatívneho konania zo strany majiteľa elektronickej schránky, ktorý o deaktiváciu požiadal s

4

cieľom vyhnúť sa prevzatiu elektronického úradného dokumentu, kde by musel orgán verejnej moci opätovne vykonať elektronické doručovanie.

Ad.2) Autentifikácia

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných než dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím úradných dokladov, ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“), a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Ad.3) Autorizácia

V oblasti autorizácie dochádza k spresneniu podpory funkcionality autorizácie klikom pre elektronické podania podané prostredníctvom ÚPVS, pričom naďalej bude platiť dobrovoľnosť sprístupnenia tejto funkcionality pre elektronické podania na špecializovaných portáloch pre elektronické služby verejnej správy orgánu verejnej moci. Z dôvodu povinnej podpory autorizácie klikom na ÚPVS bude potrebné vykonať úpravy súvisiace s možnosťou výberu autorizácie klikom, vytvoriť nové verzie služieb úplného overenia, zaevidovania podania a informatívneho overenia, ktorých výstup bude rozšírený o výsledok overenia autorizácie klikom (o údaje z autorizačnej doložky).

V § 23 sa navrhuje úprava používania uznaných spôsobov autorizácie, pričom cieľom úpravy je umožniť OVM si určiť, pre ktoré elektronické služby verejnej správy možno použiť uznaný spôsob autorizácie. MIRRI SR zároveň pripravuje vyhlášku upravujúcu uznané spôsoby autorizácie v súlade so splnomocňovacím ustanovením v § 59 ods. 1 písm. m) zákona o e-Governmente, ktorou bude za uznaný spôsob autorizácie prehlásený zdokonalený elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronický podpis, ktorý spĺňa požiadavky podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Vplyvy spojené so zavádzaním použitia uznaných spôsobov autorizácie na ÚPVS alebo špecializovanom portáli budú preto vyčíslené v rámci legislatívneho procesu návrhu vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie.

Ad.4) Integrované obslužné miesta

Návrhom zákona dochádza k vypusteniu činnosti integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“). Na základe dostupných údajov o vykonávanej činnosti osôb a zároveň v zmysle odporúčaní z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce MIRRI SR so zástupcami odbornej komunity (

https://www.mirri.gov.sk/aktuality/informatizacia/mirri-spusti-v-spolupraci-s-odbornou-komunitou-prieskum-

 

zamerany-na-dodrziavanie-zakona-o-e-governmente-vysledkom-bude-prehodnotenie-niektorych-opatreni-a-

 

priprava-novely/index.html

) sa javí ako potrebné prehodnotiť koncept asistovaného výkonu verejnej moci

a vykonávanie činností IOM podľa aktuálnej právnej úpravy. Jednoznačne prevažujúcou činnosťou IOM v súčasnosti je:(1) vydávanie elektronického odpisu a výstupu z informačných systémov verejnej správy podľa § 26 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ITVS“) a

(2) vykonávanie zaručenej konverzie podľa § 35 zákona o e-Governmente, ktoré osobitne upravené v inej časti zákona o e-Governmente alebo v zákone o ITVS.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje koncept IOM vypustiť.

Ad.5) Zaručená konverzia

V oblasti zaručenej konverzie sa upúšťa od povinnosti vedenia lokálnej evidencie zaručených konverzií u osoby vykonávajúcej konverziu, dochádza k zmene postupnosti krokov pri vykonávaní zaručenej konverzie a zavádza sa povinné nahrávanie údajov do centrálnej evidencie záznamov zaručenej konverzie pri vytváraní záznamu o zaručenej konverzii, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky. Vzhľadom na to, že niektoré podrobnosti pri vykonávaní zaručenej konverzie upravuje vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii (ďalej len „vyhláška o zaručenej konverzii“) a navrhované koncepčné zmeny si budú vyžadovať jej novelizáciu, bude možné detailne posúdiť a vyznačiť všetky vplyvy návrhu v rámci príslušných analýz pri predkladaní samotnej novely vyhlášky o zaručenej konverzii. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa prechodné obdobie do 1. októbra 2024 na implementáciu uvedených zmien. Zároveň dochádza k doplneniu oprávnenia vykonávať zaručenú konverziu aj pre banky a pobočky zahraničnej banky.

Ad.6) Návrhy zmien v oblasti povinnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty

5

Na základe zásadnej pripomienky k novele zákona a zámerov v pracovných skupinách Komisie pre štandardizáciu bude vytváranie elektronického formulára pre elektronický úradný dokument nepovinné a bude možné vytvárať elektronické úradné dokumenty aj ako iné elektronické dokumenty. Navrhované zmeny si vyžiadajú implementáciu v rámci ÚPVS a úpravu zverejneného vzoru autorizačnej doložky, aby v nich nebol ako elektronický úradný dokument označovaný výlučne vyplnený elektronický formulár.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v nadväznosti na skúsenosti z aplikačnej praxe a z kontrolnej činnosti MIRRI SR podľa § 56b zákona o e-Governmente zabezpečiť nevyhnutné legislatívne zmeny. Účelom úprav je zabezpečiť skvalitnenie poskytovaných služieb prostredníctvom ÚPVS a zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu.

4.Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

Nulový variant - neprijatím zákona alebo minimalizáciou jeho dopadov nebude možné pokračovať v zjednodušovaní a zefektívňovaní elektronickej úradnej komunikácie a doručovania podľa zákona o e-Governmente, ako ani plneniu záväzkov MIRRI SR pri centrálnom riadení informatizácie spoločnosti (najmä záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády SR 2021).

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účelnosti predkladaného materiálu by malo dôjsť pri nasledujúcej novelizácii zákona o e-Governmente, najneskôr však 3 roky od účinnosti predkladaného návrhu. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť 1. októbra 2022 by k preskúmaniu účelnosti malo dôjsť najneskôr v roku 2025 na základe získaných poznatkov z aplikačnej praxe. Kritériom preskúmania účelnosti budú výsledky kontrol dodržiavania povinností ustanovených zákonom o e-Governmente a doručené podnety k aplikácii zákona v praxi.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

6

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

K vplyvom na rozpočet verejnej správy:

Materiálom sa navrhujú zmeny popísané v bode 2, ktoré súvisia najmä s úpravou ÚPVS a jeho spoločných modulov. Implementácia navrhovaných opatrení v informačných systémoch bude financovaná z rozpočtovej kapitoly MIRRI SR v rámci schváleného limitu výdavkov pre príslušné rozpočtové roky. Ide predovšetkým o navrhované zmeny v oblasti týkajúcej sa revízie elektronických schránok a elektronického doručovania, úpravy súvisiace s funkcionalitou autorizácie klikom podľa § 23 ods. 1 písm. a) bodu 2 zákona o e-Governmente, ako aj úpravy vo vzťahu k dobrovoľnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty. Vplyv na rozpočet verejnej správy sa očakáva v súvislosti s novou povinnosťou MIRRI SR zabezpečiť posudzovanie splnenie podmienok pre zápis autentifikačných prostriedkov do evidencie vedenej MIRRI SR. Vplyvy súvisiace s úpravou uznaných spôsobov autorizácie budú detailne posúdené a vyčíslené v rámci legislatívneho procesu pripravovanej vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie (predpoklad PPK v treťom kvartáli roka 2022, predpokladaná účinnosť najneskôr 1. január 2023). Vplyvy súvisiace s úpravami v oblasti zaručenej konverzie bude možné bližšie identifikovať pri predkladaní novely vyhlášky Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii.

Finančné krytie identifikovaných vplyvov na rozpočet verejnej správy bude predmetom rokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri tvorbe rozpočtu na roky 2023 – 2025.

Predkladateľ neidentifikoval dopad legislatívnych zmien na iné orgány verejnej moci.

Bližšia špecifikácia zmien a povinností a vyčíslenie nákladov rozpracované v prílohe č. 1 - Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, ako aj v dôvodovej správe k návrhu materiálu.

K vplyvom na podnikateľské prostredie:

Rozšírenie okruhu osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Vzhľadom na to, že ide o oprávnenie, nie je dnes možné určiť počet pobočiek, ktoré reálne budú využívať oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu v praxi, a z toho dôvodu nie je možné presnejšie kvantifikovať dopady na podnikateľské prostredie. Vplyvy vyznačené v rámci prílohy č. 2 - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie a v priloženej kalkulačke.

K vplyvom na informatizáciu:

Navrhované zmeny si vyžadujú úpravu ÚPVS, resp. spoločných modulov v súvislosti s novými povinnosťami správcu ÚPVS, ktorým je MIRRI SR, a to najmä v oblasti autorizácie (viď bližšie okruh 3 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy). V nadväznosti na vypustenie konceptu integrovaných obslužných miest zo zákona o e-Governmente dochádza k zrušeniu informačného systému Integrované obslužné miesto, ktorého správcom je MIRRI SR, a to bez náhrady. Zároveň dochádza k zrušeniu existujúcich služieb poskytovaných v rámci tohto informačného systému. Táto zmena bude mať negatívny vplyv na informatizáciu. Bližšia špecifikácia vplyvov je rozpracovaná v prílohe č. 3 - Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana:

Negatívny dopad bol identifikovaný v súvislosti s vypustením konceptu IOM, vzhľadom na to, že asistovaný výkon verejnej moci nebude garantovaný na úrovni zákona. Prílohou č. 4 tejto doložky je vypracovaná Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

11.Kontakt na spracovateľa

Ľubica Kašíková,

lubica.kasikova@mirri.gov.sk

, 02/20928318

12.Zdroje

Interné kapacity predkladateľa a podriadených organizácií, výstupy a odporúčania z pracovných skupín pod vedením MIRRI SR, výstupy a odporúčania z auditu povinností, iné podnety odbornej verejnosti a orgánov verejnej moci a výstupy z vykonaných kontrol podľa § 56a zákona o e-Governmentu.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 183/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

7

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

V Doložke vybraných vplyvov žiada Komisia v bode 8. Preskúmanie účelnosti, konkretizovať čas a kritériá preskúmania navrhovanej zmeny právnej úpravy.

Odôvodnenie: Predkladateľ v bode 8. uviedol veľmi všeobecne, že preskúmanie účinnosti a účelnosti

navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti, a preto Komisia žiada, aby doplnil čas a na základe akých kritérií chce preskúmať účelnosť navrhovanej zmeny.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Pripomienka zapracovaná, k preskúmaniu účelnosti by malo dôjsť pri ďalšej najbližšej novelizácii zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, najneskôr však 3 roky po nadobudnutí účinnosti predkladaného zákona, t. j. v druhej polovici roku 2025.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečený. V bode 10. Poznámky je k vplyvom na rozpočet verejnej správy uvedené, že implementácia opatrení v informačných systémoch bude financovaná z rozpočtovej kapitoly MIRRI SR, a to aj zo štátneho rozpočtu, ako aj zo zdrojov EÚ. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tab. č. 1 kvantifikované negatívne vplyvy na rozpočet na rok 2022 v sume 700 tis. eur iba ako rozpočtové prostriedky. Uvedené je potrebné zosúladiť, resp. v prípade financovania zo zdrojov EÚ, je tieto prostriedky potrebné zohľadniť v relevantných tabuľkách analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 žiada Komisia doplniť príslušný program v rámci programovej štruktúry MIRRI SR. V textovej časti analýzy sa spomína iba dopad na Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS). Na prvku 0EK130A ÚPVS/CUD je momentálne v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 2024 na rok 2022 rozpísaných celkovo 11 363 394 eur, avšak z toho kapitálové výdavky rozpísané iba v sume 540 394 eur. Uvedené žiada Komisia zosúladiť.

V tabuľke č. 1 v časti týkajúcej sa financovania zabezpečeného v rozpočte žiada Komisia uviesť kapitolu štátneho rozpočtu, v ktorej finančné prostriedky zabezpečené a sumu výdavkov. Zároveň je potrebné aj v bode 2.1.1. Financovanie návrhu uviesť konkrétnu kapitolu štátneho rozpočtu.

V tabuľke č. 4 je potrebné rozpísať kvantifikované kapitálové výdavky aj na príslušnú kategóriu výdavkov podľa ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie.

V doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky je k vplyvom na informatizáciu uvedené, že vplyvy vyvolané úpravami v informačných systémoch iných rezortov bezprostredne súvisiacich s legislatívnymi zmenami vyplývajúcich z tohto návrhu zákona „majú možnosť jednotlivé orgány verejnej moci (správcovia kapitol) vyčísliť a uplatniť k tomuto materiálu v rámci medzirezortného pripomienkového konania, inak si ich dotknuté kapitoly zabezpečia v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy“. Vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy majú byť kvantifikované pri predkladaní materiálu na predbežné pripomienkové konanie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, aby bolo možné ich posúdenie zo strany MF SR. V nadväznosti na uvedené žiada Komisia dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet o všetky predpokladané vplyvy na rozpočet verejnej správy v členení podľa jednotlivých rokov, subjektov vrátane obcí a VÚC atď., pričom je potrebné vyhodnotiť a validovať oprávnenosť a výšku vyvolaných nákladov na úpravu informačných systémov, avizovaných zo strany jednotlivých orgánov verejnej moci v rámci prebiehajúceho PPK.

Zároveň Komisia žiada všetky vplyvy súvisiace s realizáciou návrhu zákona zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu, resp. subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Vzhľadom na to, že materiál bol po PPK na základe doručených pripomienok v MPK upravený a niektoré pôvodne navrhované úpravy boli z návrhu vypustené, resp. rozšírené alebo doplnené nové, bola upravená aj pôvodná analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Navrhované zmeny si budú vyžadovať úpravy informačných systémov v rámci ÚPVS v správe MIRRI SR. Náklady súvisiace so zabezpečením povinnosti MIRRI SR v oblasti autentifikácie budú mať vplyv na

8

personálne kapacity MIRRI SR predkladateľ vyplnil tabuľku č. 5 (zamestnanosť) analýzy a uvedené zohľadnil aj v tabuľke č. 1 a tabuľke č. 4 analýzy.

Náklady vyplývajúce z navrhovaných legislatívnych zmien budú financované z kapitoly MIRRI SR, medzirezortný podprogram 0EK13 Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, prvok podprogramu 0EK130A – ÚPVS/CUD (kapitálové výdavky) a identifikované na rok 2023 ako je špecifikované v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, podľa jednotlivých okruhov.

Predkladateľ zapracoval aj pripomienku k tabuľke č. 4 analýzy. K pripomienke k bodu 10 doložky vplyvov predkladateľ spresňuje, že návrh novely zákona o e-Governmente (upravený na základe doručených vecných pripomienok po ukončení PPK a MPK) bude mať dopad len na centrálne riešenia (t.j. zmeny ÚPVS a spoločných modulov), ktorých financovanie spadá do pôsobnosti kapitoly MIRRI SR a implementácia nastane v roku 2023 a v oblasti autentifikácie aj v nasledujúcich rokoch (mzdové náklady v súvislosti s 2 zamestnancami na vedenie evidencie autentifikačných prostriedkov).

Zároveň predkladateľ uvádza, že vplyvy súvisiace s návrhom zmien v oblasti zaručenej konverzie (najmä s úpravou IS EZZK) dnes nie je možné vyčísliť, tieto budú preto posudzované pri predkladaní novely vyhlášky MIRRI SR č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii na PPK osobitným legislatívnym procesom.

Návrh nebude mať dopad na iné orgány verejnej moci.

Rovnako predkladateľ uvádza, že dopady úpravy v oblasti uznaných spôsobov autorizácie budú vyčíslené až v rámci legislatívneho procesu pripravovanej vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie (predpoklad PPK v treťom kvartáli roka 2022, predpokladaná účinnosť najneskôr 1. január 2023). Uvedené je spresnené aj v bode 10 - Poznámky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie žiada Komisia vyčísliť náklady regulácie na základe expertného odhadu.

Odôvodnenie: Predkladateľ vyznačil, že na návrh sa vzťahuje Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov, ale v kalkulačke nevyčíslil náklady regulácie, a preto je potrebné náklady vyčísliť aj expertným odhadom.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Vzhľadom na úpravu materiálu v procese MPK sa na záverečné posúdenie predkladá upravená analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, ako aj kalkulačka.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

9

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

ZÁKON, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 305/2013 Z. Z. O ELEKTRONICKEJ PODOBE VÝKONU PÔSOBNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O E-GOVERNMENTE) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky predložilo dňa 03. mája 2022 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívno-negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne vplyvy na služby verejnej správy na občana.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť kritériá, na základe ktorých bude v materiáli preskúmaná účelnosť.

Vyhodnotenie odporúčania zo strany predkladateľa:

Odporúčanie vo vzťahu ku kritériám preskúmania účelnosti boli zapracované v časti 8 doložky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov uvedené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je oproti analýze predkladanej v rámci materiálu na MPK zmenená, v tab. č. 1 kvantifikované dopady na rok 2022 v sume 610 000 eur, na rok 2023 v sume 969 552 eur (z toho jednorazové kapitálové výdavky v sume 840 000 eur na aplikačnú a technickú zmenu Ústredného portálu verejnej správy, osobné výdavky v sume 129 552 eur na dvoch zamestnancov) a na rok 2024 v sume 129 552 eur (osobné výdavky) ako v rozpočte zabezpečené.

S konštatovaním predkladateľa o zabezpečenosti vplyvov nie je možné súhlasiť. V súvislosti s prípravou rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 boli kapitole MIRRI SR oznámené limity príjmov a výdavkov v rámci „Oznámenia návrhu limitov príjmov a výdavkov kapitoly MIRRI SR na roky 2023 2025“ z 28. 4. 2022. V zmysle tohto oznámenia kapitola MIRRI SR určený celkový limit kapitálových výdavkov (zdroj 111) na rok 2023 v sume 271 142 eur, čo dopad vyčíslený v predkladanej novele zákona nepokryje. Vzhľadom na uvedené Komisia nesúhlasí s predloženým materiálom, pretože vplyvy na rozpočet verejnej správy na rok 2023 v kapitole MIRRI SR nie sú kryté.

V tab. č. 1 vo výdavkoch na rok 2022 uvedené výdavky v sume 610 000 eur ako zabezpečené v rozpočte. Pritom v podrobnej tab. č. 4 nie v roku 2022 uvedené žiadne výdavky. Uvedené je potrebné upraviť a zosúladiť.

K vplyvom za oblasť zamestnanosti Komisia uvádza, že berie na vedomie, že osobné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na príslušné rozpočtové roky. Komisia však naďalej trvá na zásadnej pripomienke, aby 2 zamestnanci, ktorých náplňou práce bude posudzovanie splnenia podmienok podľa § 22 zákona v oblasti bezpečnosti a štandardov ITVS, boli personálne zabezpečení v rámci limitu počtu zamestnancov a osobných výdavkov kapitoly MIRRI SR. Podľa údajov zamestnanosti za 1. štvrťrok 2022 upravený limit počtov zamestnancov aparátu ústredného orgánu MIRRI SR bol 986 osôb (703 osôb po odpočítaní analytickej jednotky - AJ, administratívnych kapacít osobitne sledovaných - AKos, POO), skutočný počet zamestnancov za 1. štvrťrok 2022 bol 802,9 osôb (619 osôb po odpočítaní AJ, AKos, POO), čo predstavuje neplnenie 18,6 % (11,9 % po odpočítaní AJ, AKos, POO). Požadované miesta preto žiada Komisia zabezpečiť z nenaplnených stavov a platy z rozpočtovaných osobných výdavkov.

Do analýzy žiada Komisia doplniť vecné vysvetlenie rozdielu navrhovanej úpravy Ústredného portálu verejnej správy na podpis klikom s rovnakou funkcionalitou v rámci projektu Slovensko v mobile.

Odôvodnenie: Súčasťou projektu Slovensko v mobile je funkcionalita Podpis klikom, projekt plánuje naplniť

rovnaké ciele ako navrhované zmeny v oblasti autorizácie predmetného materiálu. Z podkladov nie je zrejmé, že navrhovaná úprava v predmetnej novele zákona a v projekte Slovensko v mobile nie je duplicitou. Komisia preto

10

žiada doplniť vecné vysvetlenie, že nejde o duplicitné riešenie a aký je konkrétny rozdiel medzi týmito dvomi projektami.

Vyhodnotenie pripomienky zo strany predkladateľa:

K pripomienke v odseku 2 vyššie: V tabuľke v bode 9 boli vyznačené nekryté vplyvy materiálu v zmysle pripomienky.

K pripomienke v odseku 3 vyššie: Tabuľky č. 1 a č. 4 v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy boli zosúladené v zmysle pripomienky.

K pripomienke v odseku 5 vyššie uvádzame, že vecné vysvetlenie rozdielu úpravy ÚPVS na podpis klikom s rovnakou funkcionalitou v rámci projektu Slovensko v mobile bolo doplnené v rámci okruhu č. 3 bodu 2.2.1 Popis návrhu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, ako aj k bodu 51 dôvodovej správy.

K pripomienke v odseku 4 k vplyvom za oblasť zamestnanosti uvádzame, že MIRRI SR naďalej trvá na požiadavke navýšenia počtu zamestnancov MIRRI SR o 2 zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať evidenciu autentifikačných prostriedkov a posudzovanie splnenia podmienok pred zápisom autentifikačných prostriedkov do evidencie, vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť a sadu činností, ktorých plnenie nie je možné pokryť súčasnými personálnymi kapacitami MIRRI SR.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

969 552,00

129 552,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - podprogram 0EK13

0

0

969 552,00

129 552,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

969 552,00

129 552,00

Rozpočtové prostriedky

0

0

969 552,00

129 552,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

2

2

- vplyv na ŠR

0

0

2

2

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

- vplyv na ŠR

0

0

96 000,00

96 000,00

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

969 552,00

129 552,00

v tom: za Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - podprogram 0EK13

0

0

969 552,00

129 552,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

12

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Financovanie návrhu zákona bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“), z medzirezortného podprogramu 0EK13.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom zákona sa rieši niekoľko vecných okruhov, ktoré majú zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu a súčasne priniesť kvalitnejšie elektronické služby pre verejnosť pri komunikácií s orgánmi verejnej moci. Súčasťou návrhu zákona je aj odstránenie aplikačných problémov, ktoré sa ukázali v priebehu predchádzajúcich rokov, resp. od ostatnej revízie právneho predpisu. Implementácia návrhov bude riešená v rámci kapitoly MIRRI SR, pričom väčšina návrhov bude implementovaná v prostredí príspevkovej organizácie MIRRI SR - Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“), ktorá je poverená prevádzkou a rozvojom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“), ide o výdavky spojené s aplikačnou a technickou zmenou tohto portálu.

Z pohľadu dopadov na verejné financie je možné vecné okruhy rozdeliť nasledovne:

Okruh 1: Jedna schránka pre orgány verejnej moci a s tým spojené úpravy v doručovaní elektronických dokumentov (§ 12 ods. 2, § 32 ods. 5, § 60j odseky 1 až 4)

Súčasný stav: Schránky orgánov verejnej moci (ďalej len „OVM“) sa na ÚPVS zriaďujú na základe

prijatej elektronickej alebo listinnej žiadosti alebo na základe údajov z referenčných registrov (RFO, RPO). Dnes však existujú subjekty, ktoré majú pre to isté IČO zriadené viaceré schránky v odlišných právnych postaveniach (napr. obec je s rovnakým IČO v postavení OVM aj právnickej osoby). NASES ako prevádzkovateľ ÚPVS dnes nemá k dispozícii nástroje, ktoré by uľahčili prípadné spájanie obsahu dvoch schránok do jednej schránky pre rovnaké IČO. Spájanie je potrebné riešiť manuálne, čo je pri vyšších počtoch schránok a pri vyšších počtoch správ v schránkach zdĺhavé a náchylné na možnosť vzniku chýb. Potreba spájania takýchto schránok vyplynula okrem iného aj z aplikačných problémov súvisiacich s doručovaním a inými pravidlami pre počítanie lehôt podľa zákona o e-Governmente. Navrhovanou úpravou sa tieto problémy odstránia a dôjde k zjednoteniu obsahu týchto elektronických schránok. NASES identifikoval ako dotknuté moduly ÚPVS : IAM admin a eDesk, ktoré je potrebné upraviť a z pohľadu súvisiaceho doručovania modul G2G.

Celkový dopad na ÚPVS: 100 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 2: Návrhy zmien v oblasti autentifikácie (§ 22)

Implementáciu zmien v autentifikácii podľa zákona o e-Governmente a zabezpečovanie plnenia novej povinnosti v zmysle navrhovaného § 22 zákona o e-Governmente bude zabezpečovať MIRRI SR. Činnosti v rámci tejto povinnosti spojené najmä s vedením evidencie autentifikačných prostriedkov, príjem žiadostí o zápis nových autentifikačných prostriedkov, posudzovanie žiadostí a posudzovanie splnenia podmienok podľa zákona o e-Governmente, zápis autentifikačných prostriedkov do Metainformačného systému a ich zverejnenie na ÚPVS v súlade s § 22 ods. 1 zákona o e-Governmente.

13

Vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť, ktorej plnenie nie je možné pokryť súčasnými personálnymi kapacitami MIRRI SR, tabuľka č. 5 zohľadňuje požadované náklady MIRRI SR na 2 zamestnancov pre posudzovanie splnenia podmienok podľa § 22 zákona v oblasti bezpečnosti a štandardov ITVS.

Dopad na MIRRI SR: 129 552 EUR

Implementácia od roku 2023.

Okruh 3: Návrhy zmien v oblasti autorizácie (§ 23 ods. 1 písm. a) druhý bod, § 23 ods. 9)

Súčasný stav: Ak je adresátom OVM a ak používa CEP ÚPVS ako svoju podateľňu a ak sa doručuje

elektronické podanie alebo elektronický úradný dokument, tak CEP v spolupráci s G2G vytvára a do schránky adresáta odosiela výsledok úplného overenia podpisov. Služby CEP informatívneho a úplného overenia podpisov neoverujú autorizáciu klikom t.j. autorizáciu použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta v zmysle §23 zákona o e-Governmente.

Z dôvodu povinnej podpory autorizácie klikom na ÚPVS v zmysle navrhovaného § 23 ods. 9 bude potrebné vytvoriť nové verzie služieb úplného overenia, zaevidovania podania a informatívneho overenia, ktorých výstup bude rozšírený o výsledok overenia autorizácie klikom a o údaje z autorizačnej doložky v súlade s § 48 ods. 2 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení vyhlášky MIRRI SR č. 546/2021 Z. z. a reintegrovať existujúce moduly ÚPVS: G2G, eDesk, CÚD, služba vytvárania doložky o autorizácii a MDURZ na tieto nové služby a realizovať zmeny vo viacerých moduloch ÚPVS, a to eDesk, MDURZ,CÚD, G2G, CEP, EDESK, nové úpravy v „Službe vytvárania Doložky o autorizácii“ a vytvorenie nových elektronických formulárov.

Pri registrácii služieb v ÚPVS (v module Lokátor služieb) je možné vybrať niektorý z nasledovných povolených spôsobov autorizácie:

nevyžaduje sa žiadna autorizácia

vyžaduje sa autorizácia opakovaným prihlásením (na to určenou funkciou ÚPVS)

vyžaduje sa autorizácia kvalifikovaným elektronickým podpisom / pečaťou.

Používateľské rozhranie konštruktora správ, v ktorom používateľ vytvára, autorizuje a odosiela elektronické správy vyžaduje od používateľa použitie takého spôsobu autorizácie, aký je pre danú elektronickú službu zaevidovaný v Lokátore služieb. Na tento účel je konštruktor správ integrovaný s Lokátorom služieb. Konštruktor správ však dnes nemá funkčnú podporu pre autorizáciu klikom a z tohto dôvodu je potrebné administračné rozhranie, evidenciu a integračné rozhrania Lokátora služieb rozšíriť o nový spôsob autorizácie - autorizácia klikom. Konštruktor správ bude potrebné preintegrovať na rozšírené integračné rozhrania Lokátora služieb aby ponúkol všetky spôsoby autorizácie, aké danú službu povolené v Lokátore služieb (teda navyše oproti súčasnému stavu aj autorizáciu klikom). Konštruktor správ bude rozšírený o funkcionalitu autorizácie elektronických podaní klikom. Nová funkcionalita v zmysle zákona o e- Governmente bude dostupná po úspešnej autentifikácii osoby (zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia pokročilá) a zabezpečí

nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta,

spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi,

splnenie povinnosti uvádzania autentifikovanej osoby ako odosielateľa elektronickej správy.

Navrhovaná úprava nie je úpravou vyvolanou projektom Slovensko v mobile. Navyše, Slovensko v mobile je súčasťou ústredného portálu verejnej správy, čiže nejde ani o duplicitu a ani o dopĺňajúce sa funkcionality. Pre zabezpečenie funkčnosti autorizácie klikom vytváranej na ÚPVS je potrebné zrealizovať centrálne riešenie overenia a spracovania autorizácie klikom v spoločných moduloch UPVS s doložkou preukazujúcou vykonanú autorizáciu klikom v zmysle štandardov, čo má dopady na spoločné moduly ako je centrálna elektronická podateľňa pre úpravu centrálne zasielaného výsledku overenia, modul elektronických schránok pre zobrazovanie informácií o autorizácii klikom, modul elektronického doručovania pre spracovanie výsledku overenia v autorizačnej doložke listinného rovnopisu a modul dlhodobého uchovávania pre spracovanie upraveného výsledku overenia podpisov.

14

Zároveň je potrebné zabezpečiť vytváranie autorizácie klikom v súlade s ustanovením a štandardmi pre podania vytvárané na ÚPVS s doložkou preukazujúcou autorizáciu klikom. Autorizácia klikom v súčasnosti nie je zrealizovaná na ústrednom portáli a riešenie centrálneho overovania v spoločných moduloch a vytvárania na ÚPVS nie sú pokryté projektom Slovensko v mobile.Dopad na ÚPVS: 610 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 4: Návrhy zmien v oblasti povinnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty (úpravy § 26 ods. 2 a 7, § 27 ods. 4 a 5, vypustenie § 28 ods. 6)

Súčasný stav: OVM je povinné vytvárať elektronické úradné dokumenty ako údaje vyplnené podľa

elektronického formulára, čo predstavuje značné finančné náklady pre orgány verejnej moci a technické

komplikácie pri vytváraní formátovaného textu v rámci obsahu elektronického úradného dokumentu.

Údaje elektronického úradného dokumentu vyplneného podľa elektronického formulára sa

v elektronickej úradnej správe automatizovane identifikujú pre účely vytvorenie autorizačnej doložky

listinného rovnopisu vytváraného podľa § 31a zákona. V súčasnom stave sa nepočíta s tým, že príloha

v elektronickej úradnej správe je elektronický úradný dokument.

Požadovaný stav: Na základe zásadnej pripomienky k novele zákona a zámerov v pracovných skupinách Komisie pre štandardizáciu bude vytváranie elektronického formulára pre elektronický úradný dokument nepovinné a bude možné vytvárať elektronické úradné dokumenty aj ako iné elektronické dokumenty. Na základe tejto úpravy je potrebné upraviť funkciu vytvárania listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu vytváraného podľa § 31a zákona OVM v elektronickej schránke ÚPVS a úpravu zverejneného vzoru autorizačnej doložky, aby v nich nebol ako elektronický úradný dokument označovaný výlučne vyplnený elektronický formulár. Úpravu je potrebné vykonať v rámci elektronického formulára, ktorý bude zverejnený ako nová verzia formulára a následne implementovaný vo funkcii vytvárania listinného rovnopisu. Bez implementácie úpravy by dochádzalo k chybnému označovaniu obsahu doručovaných listinných rovnopisov.

Zároveň je žiadúce pre účely obmedzenia nákladov na strane OVM pri vytváraní dátovej štruktúry podľa § 27 vytvoriť vzorovú dátovú štruktúru s povinnými základnými metaúdajmi elektronického úradného dokumentu pre účely automatizovaného spracovania a jeho sprístupnenie na ÚPVS. Nevytvorením dátovej štruktúry by vznikli náklady na samostatné vytváranie štruktúry v množstve OVM. Dátová štruktúra je určená na automatizované spracovanie doručovaných elektronických úradných dokumentov na ÚPVS a na strane adresátov.

V rámci ukončenia povinného postupu podľa § 28 ods. 6 je zároveň žiadúce upraviť postup pre vytváranie spoločnej autorizácie elektronických úradných dokumentov, aby nedochádzalo k vytváraniu dokumentov v rozpore s novelizovaným znením.

Dopad na ÚPVS: 100 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 5: (Návrhy zmien v oblasti automatickej deaktivácie schránok podľa § 14 ods. 2 písm. d)

Súčasný stav: Elektronické schránky fyzických osôb podnikateľov sa deaktivujú manuálne na žiadosť

danej osoby a údaje sú spracúvané samostatne.

Požadovaný stav: Automatizované deaktivovanie schránok v prípade zániku právneho postavenia

podnikateľa na základe konsolidovaných údajov z registra právnických osôb. Je potrebné upraviť

komponent ÚPVS spracúvajúci denné dávky z RPO, ktoré budú sumarizovať údaje o začiatku a konci

vykonávania činností fyzickej osoby podnikateľa.

Dopad na ÚPVS: 30 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

15

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

NASES pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona zohľadnila doterajšie zmluvné vzťahy a s tým súvisiace pravidlá vytvárania cenotvorby týkajúce sa ÚPVS, vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.

Výpočet finančných dopadov bol vykonaný metodikou UCP, pričom základom výpočtu je prenesenie legislatívnych návrhov do zmien ÚPVS a jednotlivých modulov formou use-case points (prípadov použitia) a ich následný odhad prácnosti. Samotný výpočet sa realizuje v nasledovných krokoch:

•Výpočet hodnoty UUCW,

•Výpočet hodnoty UAW,

•Výpočet hodnoty TCF,

•Výpočet hodnoty ECF,

•Výpočet hodnoty UCP.

Určenie predpokladaných finančných dopadov prebehlo na základe predpokladaných hodinových sadzieb expertov. NASES použila pri výpočte priemer doteraz zazmluvnených kontraktov a PHZ z iných obstarávaní podobných úprav na ÚPVS. Popis jednotlivých návrhov a bližšie dopady na ÚPVS a jednotlivý moduly je bližšie popísaný v kapitole vyššie. Výdavky sa plánujú čerpať v roku 2022 a 2023, kedy NASES plánuje obstarať alebo realizovať jednotlivé zmeny v rámci novely.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

129 552,00

129 552,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

33 552,00

33 552,00

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

840 000,00

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

840 000,00

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

969 552,00

129 552,00

18

Tabuľka č. 5

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

2

2

z toho vplyv na ŠR

0

0

2

2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

4 000,00

4 000,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

4 000,00

4 000,00

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

129 552,00

129 552,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

96 000,00

96 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

33 552,00

33 552,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

33 552,00

33 552,00

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka

nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

76 176,00

Spolu = A+B+C+D

0

76 176,00

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

76 176,00

20

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu pri výkone bankovej činnosti

305/2013 Z. z.

§ 35 ods. 3 písm. f)

SK

01.10.22

banka a pobočka zahraničnej banky

971

N

78

76 176

Out (znižuje náklady)

Príloha č. 3a

21

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Východiskové údaje:

Na výpočet vplyvu regulácie bol použitý výpočet vychádzajúci zo štandardizovanej časovej náročnosti administratívnych úkonov (alternatíva č. 2 kalkulačky nákladov). Vzhľadom na to, že novelou zákona sa dopĺňa oprávnenie, nie povinnosť, nie je možné predpokladať koľko z dotknutých subjektov a pri ktorých konkrétnych úkonoch si dané oprávnenie uplatní. Oprávnenie vykonať zaručenú konverziu bude môcť využiť zamestnanec banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade s internými predpismi, a to napríklad pri archivácii dokumentov, pri vedení evidencií, ale napríklad aj v rámci poskytovania súčinnosti iným subjektom pri výkone bankových činností. Pre frekvenciu realizácie týchto úkonov zo strany relevantných subjektov bola zvolená realizácia daného úkonu raz ročne. Navrhovaná novela teda predpokladá zníženie nákladov na podnikateľské prostredie vo výške 76 176 eur.

Ďalšie relevantné údaje:

Návrhom nedochádza k zmene regulácie pre podnikateľov, ani k zavedeniu novej povinnosti alebo záťaže. Naopak, pozitívny dopad možno očakávať v oblasti bankového sektora, t. j. bude sa týkať organizačných jednotiek bánk a pobočiek zahraničných bánk. Tento pozitívny dopad môže nastať v dôsledku ustanovenia oprávnenia pre banky a pobočky zahraničnej banky vykonávať zaručenú konverziu v § 35 ods. 3 písm. f) zákona o e-Governmente.

Počet dotknutých subjektov, t. j. počet organizačných jednotiek bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré budú môcť využiť oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu podľa § 35 ods. 3 písm. f) zákona o e-Governmente: 971 (údaj platný k 31.3.2022, štatistické údaje dostupné na portáli NBS

https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke-a-analyticke-

 

prehlady/prehlad-o-rozvoji-penazneho-sektora

).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí.

Oznam ku konzultáciám s podnikateľskými subjektmi bol zverejnený podľa bodu 5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov na webovom sídle MH SR https://www.economy.gov.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/prebiehajuce-konzultacie-a-predbezne-informacie v zmysle bodu 5.7 metodiky.

Link na materiál: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2021/109

Na zverejnený oznam zareagoval Zväz automobilového priemyslu.

Návrh na doplnenie oprávnenia pre banky a pobočky zahraničnej banky bol uplatnený Slovenskou bankovou asociáciou a samotný návrh § 35 ods. 3 písm. f), vrátane jeho dopadov, bol konzultovaný priebežne so Slovenskou bankovou asociáciou, resp. v rámci MPK s Národnou bankou Slovenska ako subjektom dohľadu nad finančným trhom.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

22

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? Nedochádza.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Nie.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? Nie.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o e-Governmente je osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu

a) orgán verejnej moci, advokát a notár,

b) poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu, ak je prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta,

c) patentový zástupca, ak nejde o konverziu verejnej listiny, a

d) právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa osobitného predpisu,20e) ak ide o zaručenú konverziu dokumentov týkajúcich sa pohľadávok, ktoré podľa osobitného predpisu20e) nadobudla a ktoré ako poverená osoba podľa osobitného predpisu20e) konsoliduje,

e) Slovenský pozemkový fond, ak ide o zaručenú konverziu dokumentov pre vlastnú potrebu na účely výkonu jeho činnosti podľa osobitných predpisov.21b)

23

Novelou zákona o e-Governmente sa rozširuje okruh oprávnených osôb aj o banky a pobočky zahraničnej banky, ktoré si budú môcť od účinnosti novelizovaného § 35 ods. 3 zákona o e-Governmente pre vlastnú potrebu, resp. pre klienta v súvislosti s výkonom bankových činností podľa § 2 ods. 2 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Zmena bude účinná k účinnosti novely zákona o e-Governmente (t.j. predpoklad 1. októbra 2022).

Nakoľko ide o oprávnenie, banka a pobočka zahraničnej banky si bude môcť sama dobrovoľne na základe vlastného uváženia rozhodnúť, či túto činnosť bude vykonávať pre vlastné potreby, napr. pri archivácii dokumentov, resp. či bude poskytovať svojím klientom službu zaručenej konverzie v súvislosti s výkonom bankových činností. Ak toto oprávnenie nevyužije, nič sa oproti súčasnému stavu nemení a banka alebo pobočka zahraničnej banky postupuje pri výkone bankových činností tak ako doteraz, tzn. využije službu zaručenej konverzie poskytovanú inou oprávnenou osobou – v prípadoch, kedy je zaručená konverzia dokumentu nevyhnutná.

24

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

ks_338989

Publikovanie informácií Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

4

ks_338765

Zaručená konverzia dokumentu do formátu podľa štandardu ISVS

4

ks_338764

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A3 OCR)

4

ks_338762

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A4 OCR)

4

ks_338761

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej podoby do novej elektronickej podoby

4

ks_338760

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej do listinnej podoby (A3)

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B*

ks_338759

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej

4

25

do listinnej podoby (A4)

ks_338758

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A3)

4

ks_338757

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A4)

4

ks_338756

Vytvorenie osvedčovacej doložky zaručenej konverzie

4

ks_338755

Asistencia pre výpis z katastra nehnuteľností

4

ks_338749

Asistencia pre výpis z obchodného registra

4

ks_338725

Asistencia pre výpis/odpis z registra trestov

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

isvs_62

Ústredný portál verejnej správy

áno

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B*

isvs_61

Integrované obslužné miesto

-

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

26

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov orgánu verejnej moci.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

Referenčné údaje

27

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

* V súvislosti s vypustením konceptu informačných obslužných miest dochádza k zrušeniu IS Integrované obslužné miesto, ktorého správcom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Zároveň dochádza aj k zrušeniu koncových služieb poskytovaných v rámci tohto IS. Bližšie informácie sú uvedené v bode 2 a 10 doložky vybraných vplyvov.

28

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Zrušenie služieb asistovaného výkonu verejnej moci elektronicky a elektronických služieb poskytovaných sieťou integrovaných obslužných miest, s výnimkou služby poskytovania elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy podľa § 26 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a služby zaručenej konverzie podľa § 35 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, vzhľadom na to, že subjekty prevádzkujúce integrované obslužné miesto ostanú naďalej oprávnenými osobami na poskytovanie týchto typov služieb.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Asistovaná elektronická úradná komunikácia FO, FO-P a PO s orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a iné činnosti ustanovené osobitným predpisom (s výnimkou poskytovania elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy a zaručenej konverzie uvedené v bode 7.1.1).

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

§ 5 ods. 4 a súvisiace ustanovenia zákona o e-Governmente.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta podľa § 7 ods. 2 zákona o e-Governmente, ktorým môže byť obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom, iný orgán verejnej moci, alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Nedostupnosť štátom garantovanej asistovanej služby elektronickej úradnej komunikácie s orgánom verejnej moci, tzn. nemožnosť podať elektronické podanie orgánu verejnej moci za asistencie pracovníka integrovaného obslužného miesta. Nedostupnosť inej služby poskytovanej integrovaným obslužným miestom v súlade s § 7 ods. 1 zákona o e-Governmente (s výnimkou elektronického odpisu, výstupu z informačného systému verejnej správy a zaručenej konverzie).

Nepriamy vplyv (popíšte)

Nie

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

29

Nie

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Nie

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Nie

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Nie

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Občan, ktorý má záujem využiť služby integrovaného obslužného miesta na využitie služby asistovanej elektronickej úradnej komunikácie s orgánom verejnej moci alebo má záujem využiť inú službu v rámci § 5 ods. 4 zákona o e-Governmente (s výnimkou služieb poskytnutia elektronického odpisu, výstupu z informačného systému verejnej správy a zaručenej konverzie).

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Nie

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom alebo iný orgán verejnej moci využívajúci informačný systém integrovaného obslužného miesta v správe MIRRI SR.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

30

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Povinnosť prevádzkovať integrované obslužné miesto a poskytovať asistovanú službu elektronickej úradnej komunikácie a iné činnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o e-Governmente.

31

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014),

- gestorom právneho aktu je Národný bezpečnostný úrad;

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

- návrh zákona nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

32

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

33

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon o e-Governmente)

K bodu 1 [§ 2 ods. 2 písm. g)]:

Navrhuje sa spresniť, že podľa zákona o e-Governmente sa postupuje okrem vydávania rozhodnutia, ktoré sa doručuje žiadateľovi podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov aj pri postúpení žiadosti inej povinnej osobe, pričom sa na mysli len samotný úkon postúpenia tejto povinnej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, a nie oznámenie postúpenia žiadateľovi podľa § 15 ods. 2 zákona o slobode informácií. Povinná osoba oznámi postúpenie žiadosti spôsobom, ktorý určuje zákon o slobode informácií, tzn. oznámenie nemusí povinne doručovať elektronicky podľa § 29 zákona o e-Governmente, ak tak neustanoví zákon o slobode informácií.

K bodu 2 (§ 2 ods. 5):

Účinná právna úprava, ktorá umožňuje použiť inštitúty zákona o e-Governmente aj na oblasti podľa osobitných predpisov, sa navrhuje len formulačne upraviť, aby ustanovenie explicitne vyjadrovalo túto možnosť aj vo vzťahu len k niektorým inštitútom (napr. elektronickému doručovaniu), alebo konkrétnym prostriedkom (napr. modul procesnej integrácie a integrácie údajov).

K bodu 3 (§ 2 ods. 7):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 4 [§ 3 písm. k)]:

Navrhuje sa umožniť vytvárať elektronické úradné dokumenty ako dokument bez štruktúrovanej formy. Orgán verejnej moci sa môže rozhodnúť, či bude vytvárať elektronický úradný dokument s použitím elektronického formulára, alebo „len“ ako elektronický dokument.

Dnes účinný postup (výlučne použitie elektronického formulára) sa pre veľa agend ukazuje príliš zložitý a limitujúci. V elektronickom formulári je mimoriadne slabá možnosť aj základnej grafickej úpravy textu, práca s elektronickými formulármi vyžaduje špeciálne softvérové vybavenie, čo je oproti práci s generickým textom, pre ktorého spracovanie existuje množstvo aplikácií, nákladné a zdĺhavé. Pre väčšinu konaní nie je v súčasnosti predpokladateľné automatizované spracúvanie elektronického úradného dokumentu jeho adresátom, čím sa zmysel povinného použitia štruktúrovanej formy znižuje. V dôsledku toho sa u mnohých orgánov verejnej moci identifikovala prax, kedy elektronické úradné dokumenty boli vydávané v listinnej podobe alebo podstatné náležitosti (napr. výrok, popis situácie, odôvodnenie) neboli uvedené v elektronickom formulári, ale de-facto v prílohe.

Formáty elektronických dokumentov, aj ich podpisov, v súčasnosti dostatočne upravené v štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Práca s týmito formátmi je pre používateľov jednoduchá, čo je ich zásadnou výhodou.

Keďže ide o zásadnú zmenu, navrhuje sa v prípadoch, kedy elektronický úradný dokument nie je vytváraný s použitím elektronického formulára, ponechať povinnosť zasielať spolu s ním základné údaje o ňom, a to v štruktúrovanej podobe. Tieto údaje nebudú elektronickým úradným dokumentom.

K bodu 5 [§ 3 písm. n)]:

34

S cieľom zosúladiť úpravu organizačných zložiek zapisujúcich sa do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci so zákonom o e-Governmente sa navrhuje používať rovnaké definičné vymedzenie tejto skupiny subjektov.

K bodom 6 a 7 (§ 5 ods. 1 a 4):

Koncept asistovaného výkonu verejnej moci nenašiel predpokladané uplatnenie v zásadnej časti predpokladaných činností, a to v asistovanej komunikácii s orgánmi verejnej moci. Za jeden z hlavných dôvodov sa označiť zložitosť tohto konceptu a súvisiaceho zdieľania zodpovednosti za takto realizované podania. Súčasne stále platí zásada, podľa ktorej občan vo všeobecnosti môže podať podanie aj v listinnej podobe a zároveň dostupnosť elektronických prostriedkov komunikácie nie je v praxi problémom, čo ďalej oslabuje nevyhnutnosť zachovania tohto inštitútu. Preto sa navrhuje koncept asistovaného výkonu verejnej moci časti „pomoci pri komunikácii smerom k štátu“ zrušiť.

Naopak, ostatné činnosti, t.j. vykonávanie zaručenej konverzie a sprístupňovanie informácií a odpisov z registrov verejnej správy v súčasnosti stále zmysel majú a počíta sa s ich zachovaním.

K bodu 8 (§ 5 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 9 až 12 (§ 5 ods. 5 a 6):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 13 (§ 5 ods. 7):

Povinnosť vyhotovovať potvrdenie o odoslaní elektronického podania definovaná v § 5 ods. 7 návrhu zákona sa rozširuje aj na správcu špecializovaného portálu. Ide o legislatívnu zmenu, ktorá sa dnes v praxi realizuje na základe dohody so správcom ústredného portálu verejnej správy.

K bodu 14 (§ 6 ods. 3):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 15 (§ 7 až 9):

Úprava spočívajúca v zrušení inštitútu IOM z dôvodov uvedených vyššie.

K bodu 16 (§ 9a ods. 2):

Reagujúc na požiadavku praxe sa navrhuje, aby oprávnenie na prístup do elektronickej schránky obce bolo zo zákona o e-Governmente zakladané účinnosťou dohody o používaní informačného systému dátového centra obcí (ďalej len „IS DCOM“) zo strany obce. Vzhľadom na to, že na riadne plnenie povinnosti správcu dátového centra, ktorý podľa § 9a ods. 1 zákona o e-Governmente obciam, ktoré pripojené k informačnému systému dátového centra technické a programové prostriedky na výkon verejnej moci elektronicky, na prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy v ich správe a na zabezpečenie základných činností v oblasti elektronického výkonu vnútorných agend a prevádzku ostatných informačných systémov, ktoré obec používa, je nevyhnutné, aby mal správca udelený prístup a oprávnenie pre disponovanie s elektronickou schránkou obcí, navrhuje sa zefektívniť a urýchliť proces udelenia prístupu a oprávnenia na disponovanie, a to tak, že správca zasiela správcovi modulu elektronických schránok v dohodnutom intervale a dohodnutým spôsobom zoznam obcí, s ktorými má uzavretú zmluvu o pripojení k IS DCOM. Súhlas obce s udelením oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou musí byť súčasťou zmluvy o pripojení k IS DCOM a správca je povinný ho na požiadanie správcu modulu elektronických schránok

35

preukázať. Uvedené riešenie zároveň musí byť súčasťou zmluvy medzi správcom modulu elektronických schránok a správcom dátového centra. Dôvodom je snaha odbremeniť dátové centrum od administratívy pri preukazovaní oprávnení na prístup do elektronickej schránky obce, pričom obci sa naďalej zachováva možnosť upraviť toto oprávnenie v dohode s dátovým centrom odlišne.

K bodu 17 (§ 10 ods. 2):

V nadväznosti na zmenu v § 2 ods. 5 sa navrhuje upraviť, aby ustanovenie explicitne vyjadrovalo možnosť použiť modul procesnej integrácie a integrácie údajov vybranými subjektami aj mimo výkonu verejnej moci.

Zákon o e-Governmente sa primárne v zmysle jeho § 2 ods. 1 vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Už existujúca platná a účinná právna úprava obsiahnutá v osobitných predpisoch však umožňuje niektorým ďalším subjektom získavanie dát prostredníctvom IS CSRÚ. Navrhovanou právnou úpravou sa zosúlaďuje právna úprava obsiahnutá v zákone o e-Governmente s právnou úpravou obsiahnutou v osobitných predpisoch a zároveň sa vytvára možnosť poskytovania a konzumovania dát prostredníctvom IS CSRÚ aj pre ďalšie vybrané subjekty mimo orgánov verejnej moci, avšak kontrolovateľným spôsobom, iba pre prípady, keď tak bude ustanovovať osobitný zákon vzťahujúci sa na činnosť takýchto ďalších subjektov, a to všetko aj v záujme úspešnej realizácie národných projektov obsiahnutých v Dátovom programe. Zároveň sa umožní rozšírenie rozsahu dát poskytovaných do modulu procesnej integrácie a integrácie údajov o ďalšie významné kľúčové dáta, zaujímavé aj pre analytické jednotky v rámci využívania modulu Konsolidovanej analytickej vrstvy, a tiež pre dotknuté fyzické a právnické osoby v rámci konceptu Mojich údajov.

K bodu 18 (§ 10 ods. 5):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19 (§ 10 ods. 8):

Navrhuje sa zosúladenie pojmov vo vzťahu k životnému cyklu elektronických formulárov z pohľadu štandardov podľa vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Zároveň ide o zjednodušenie textácie ustanovenia, pri zachovaní jeho vecného obsahu.

K bodu 20 (§ 10a):

Právna úprava vládneho cloudu z hľadiska svojho obsahu a účelu súvisí so správou informačných technológií verejnej správy a s povinnosťami orgánov riadenia a orgánu vedenia (ministerstvo investícií), preto sa navrhuje jej presun do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko tento zákon upravuje okrem všeobecných štandardov informačných technológií verejnej správy, ako aj štandardy cloud computingu a využívania cloudových služieb, právna úprava pravidiel využívania vládnych cloudových služieb a vedenia evidencie vládnych cloudových služieb je vhodnejšia v rámci legislatívy informačných technológií verejnej správy.

K bodu 21 (§ 11 ods. 1):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca rozsah právnych postavení, v ktorých je subjektu možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22 [§ 11 ods. 3 písm. c)]:

36

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 23 (§ 12 ods. 2):

Podľa aktuálnej právnej úpravy je orgánu verejnej moci (ďalej len „OVM“) zriaďovaná elektronická schránka pre každé jeho právne postavenie. To znamená, že okrem schránky v postavení OVM by mal mať zároveň zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku v postavení právnickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo zapísanej organizačnej zložky, ak je aj v takom postavení a odosielateľ elektronickej správy si mohol pri doručovaní vybrať z viacerých schránok patriacich tomu istému subjektu, t. j. podľa toho, či oslovuje subjekt v postavení OVM alebo v postavení inom (napr. OVM ako zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch a poisteneckých vzťahoch pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou alebo zdravotnými poisťovňami). OVM dnes musí spravovať elektronické správy v dvoch rôznych schránkach, pričom vytváranie doručenky sa riadi odlišnými pravidlami, v závislosti od typu schránky.

Nakoľko mnohé OVM považujú toto riešenie za zložité, neefektívne a časovo náročné, navrhuje sa zmena v prístupe pri zriaďovaní schránok subjektom, ktoré OVM a zároveň osobou v inom právnom postavení. Existujúce schránky OVM zriadené pre tento orgán pre jeho iné právne postavenie budú deaktivované z dôvodu zrušenia ku konkrétnemu dátumu. Táto úprava sa dotkne OVM, ktoré zároveň fyzickou osobou - podnikateľom, právnickou osobou, prípadne zapísanou organizačnou zložkou bez ohľadu na rozsah činností, ktoré vykonáva v postavení OVM. Zmena sa nebude týkať elektronickej schránky OVM zriadenej pre jeho právne postavenie fyzickej osoby (napr. notár, exekútor).

K deaktivácii elektronických schránok z dôvodu zrušenia dôjde najneskôr 30. septembra 2023, pričom sa navrhuje počas tejto doby ponechať možnosť doručené uložené elektronické správy preposielať, odpovedať na ne alebo ich ukladať na vlastných zariadeniach. Po tomto dátume bude majiteľovi schránky ponechaný prístup do elektronickej schránky, s obmedzenými oprávneniami, a to do uplynutia troch rokov odo dňa deaktivácie z dôvodu zrušenia, rovnako ako je to v prípade zrušenia elektronickej schránky podľa § 15 písm. a) zákona o e-Governmente.

Uvedená zmena nemá dopad na plnenie úloh vyplývajúcich z rozsahu právomocí OVM podľa osobitných predpisov a nemá dopad na vybavovanie elektronických podaní. Pri prijímaní elektronickej úradnej správy do elektronickej schránky OVM sa bude doručenka vytvárať bezo zmeny automatizovane tak, ako doteraz. Tento postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 589/2020 z 18. novembra 2020, podľa ktorého sa „pri elektronickom doručovaní písomností neberie do úvahy povaha predmetu konania v tom zmysle, či orgán verejnej moci uplatňoval v posudzovanom právnom vzťahu svoje vrchnostenské oprávnenie, teda či je v pozícii subjektu verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho vzťahu“. .

K bodu 24 [§ 12 ods. 4 písm. a)]:

V nadväznosti na zosúladenie pojmu zapísaná organizačná zložka so zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím dochádza k rozšíreniu tejto skupiny aj na nepodnikateľov, sa navrhuje upraviť pre zapísané organizačné zložky zriaďovanie a aktiváciu elektronických schránok na žiadosť a nie zo zákona.

K bodu 25 [§ 12 ods. 4 písm. d)]:

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek praxe, kedy je pre správcu ústredného portálu najvhodnejší postup zriadiť elektronickú schránku cudzincovi s povoleným pobytom automatizovane, keďže údaje o ňom, vrátane jednoznačnej identifikácie, k dispozícii.

37

Režim aktivácie takejto schránky sa nemení a bude na rozhodnutí jej majiteľa, či si ju aktivuje, alebo nie.

K bodom 26 a 27 [§ 12 ods. 4 písm. e) a ods. 5]:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v zriaďovaní elektronických schránok.

K bodu 28 (§ 12 odsek 10):

Podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je OVM riaditeľ školy alebo školského zariadenia. Vzhľadom na rozmanitosť škôl, školských zariadení a ich vzájomné odlišnosti podľa subjektu zriaďovateľa (napr. rôzne právne postavenie škôl a školských zariadení, právna subjektivita, financovanie a rozpočet školy), nevyhovujúci stav zdrojových a referenčných registrov a informácie v nich (najmä nedostatočná aktualizácia údajov o riaditeľoch škôl a školských zariadení) je v praxi vytváraná schránka OVM „na IČO školy a školského zariadenia“, a nie ich riaditeľom (nositeľom verejnej moci). Častým dôsledkom nekvalitných, nedostatočných a neúplných údajov je napríklad nemožnosť automatizovane aktualizovať prístup do schránky po zmene riaditeľa školy alebo zariadenia, alebo nemožnosť zriadiť schránku vôbec z dôvodu neexistencie právnej subjektivity školy alebo zariadenia a súčasne z dôvodu pasivity jej zriaďovateľa.

Vzhľadom na snahu zosúladiť právny stav s implementáciou v praxi navrhuje sa vyššie uvedený príklad zovšeobecniť a na účely zákona o e-Governmente používať ako elektronické schránky pre postavenie OVM, ak ide o fyzickú osobu, ktorá zároveň vykonáva funkciu, alebo je zamestnaná, či je v inom právnom vzťahu k subjektu, ktorý aktivovanú, túto elektronickú schránku. Uvedené sa okrem spomínaných riaditeľov škôl môže vyskytnúť aj pri fyzických osobách v inom postavení než riaditeľ školy, ak v niektorých konaniach priamo tieto fyzické osoby OVM a nie “len” osobou, konajúcou v mene OVM.

K bodom 29 až 31 (§ 13 ods. 1 a 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32 (§ 13 ods. 7):

Navrhuje sa upraviť predmetné ustanovenie tak, aby viac zodpovedalo praktickému výkonu a potrebám správy oprávnení k elektronickej schránke prostredníctvom ústredného portálu.

K bodu 33 (§ 14 ods. 1):

Na účely minimalizácie priestoru pre špekulatívne konanie pri elektronickom doručovaní sa navrhuje, aby ak je elektronická úradná správa v elektronickej schránke uložená, nemala deaktivácia elektronickej schránky vplyv na jej doručenie. Inak povedané, ak si adresát deaktivuje elektronickú schránku v čase, kedy v nej elektronické správy, ktorým plynie úložná lehota, tieto budú najneskôr uplynutím úložnej lehoty doručené, bez ohľadu na deaktiváciu. Prístup do elektronickej schránky deaktiváciou nezaniká, preto ani možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom správy nebude obmedzená.

K bodu 34 [§ 14 ods. 2 písm. d) a e)]:

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek praxe, kedy je pre správcu ústredného portálu najvhodnejší postup deaktivácie elektronickej schránky fyzickej osoby - podnikateľa automatizovane a v rovnakom režime, ako pri právnických osobách, či OVM. Režim deaktivácie v tomto prípade nastúpi pri zániku alebo zrušení oprávnenia na podnikanie (teda zanikne status fyzickej osoby - podnikateľa), pričom ak osoba vykonáva viac predmetov podnikania, regulovaných viacerými právnymi predpismi, tak deaktivácie z tohto dôvodu

38

nastane zánikom, resp. zrušením posledného takéhoto oprávnenia. Inak povedané, tento dôvod deaktivácie nebude viazaný na zmeny v predmete činnosti.

Na účely reflektovania právnej úpravy zákona č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v úprave deaktivácie elektronickej schránky v podobných situáciách podľa § 14 ods. 2 písm. e) sa navrhuje doplniť medzi možnosti deaktivácie aj deaktiváciu v prípade výkonu detencie.

K bodu 35 [§ 14 ods. 3 písm. c)]:

V nadväznosti na povinnú deaktiváciu elektronickej schránky fyzickej osoby podnikateľa pri zániku jeho právneho postavenia sa navrhuje umožniť zrušenie deaktivácie na žiadosť, ak dôvody deaktivácie zaniknú teda v prípade, ak sa opäť stane fyzickou osobou podnikateľom.

K bodu 36 (§ 17 odsek 2):

Navrhuje sa ustanoviť možnosť pre dva navzájom komunikujúce OVM používať na komunikáciu elektronickú správu doručovanú do elektronickej schránky aj ak komunikujú mimo výkonu verejnej moci, ako ho definuje zákon o e-Governmente. Táto možnosť je v súčasnom znení § 17 ods. 2 zákona o e-Governmente implicitne obsiahnutá, avšak z dôvodu množiacich sa otázok spojených s výkladom tohto ustanovenia pri používaní elektronickej schránky sa navrhuje vyjadriť túto možnosť explicitne. Znamená to potvrdenie dnes platného stavu, že aj v komunikácii napr. v rámci úradného styku môžu OVM na elektronickú schránku na vzájomnú komunikáciu používať.

K bodom 37 až 40 (§ 19 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v autentifikácii.

K bodu 41 (§ 19 odsek 6):

Na odstránenie výkladových pochybností sa navrhuje doplniť ustanovenie o možnosti zvoliť si úroveň autentifikácie pri prístupe do informačného systému prostredníctvom prístupového miesta o možnosť zvoliť si úroveň autentifikácie aj pri používaní konkrétnej elektronickej služby verejnej správy. Ide o úkon, ktorý dnes vyplýva zo štandardov a jeho explicitné vyjadrenie v návrhu zákona len reflektuje túto reguláciu.

K bodom 42 až 49 (§ 21 až 22a):

Navrhuje sa otvoriť právnu úpravu pre používanie iných než dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť pravidlo ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Právna úprava je dvojkoľajná v zmysle, že ustanovuje taxatívny výpočet autentifikátorov, ktoré sú podporované všetkými prístupovými bodmi a bez bližšej špecifikácie umožňuje pre špecializované portály zriadenie aj iných autentifikačných prostriedkov. Vzhľadom na technologické možnosti, ako aj z praktického hľadiska sa tento stav nejaví vhodný, keďže jednak bez zmeny zákona o e-Governmente neumožňuje na centrálnej úrovni a s povinnou podporou prístupových miest použiť akékoľvek autentifikačné riešenie, ktoré by mohlo byť vhodné a tiež z dôvodu, že de facto vyžaduje popis technických podrobností autentifikátorov (mimo dokladov a eIDAS schém) vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Z hľadiska podmienok, ktoré musí každý autentifikačný prostriedok spĺňať pritom platia jednotné pravidlá v oblasti regulácie informačných technológií verejnej správy a tiež štandardov, preto pomenúvanie konkrétnych možných riešení sa javí ako nadbytočné a zväzujúce osobitne, ak

39

podstatným nie je pomenovanie riešenia, ale fakt, či a v akom rozsahu spĺňa podmienky štandardov.

Preto sa pristúpilo k autentifikačným prostriedkom obdobne, ako k vládnym cloudovým službám, t.j. zaviesť jednoduchý proces evidovania, spojený s preukázaním splnenia podmienok vyžadovaných pre informačné technológie verejnej správy. Takto evidované autentifikačné prostriedky bude možné použiť podľa potreby OVM na špecializovanom portáli, resp. po splnení zákonných podmienok na centrálne riešenie aj na ústrednom portáli.

Napriek tomu, že z pohľadu materiálnej regulácie sa nič zásadné nemení a podmienky na autentifikačné prostriedky v informačných technológiách verejnej správy zostávajú rovnaké, umožní táto zmena nielen rozvoj a konkurenciu autentifikačných prostriedkov, ale aj používanie riešení tretích strán, mimo OVM.

Nemení sa ani spôsob zabezpečenia autentifikácie s použitím úradného autentifikátora a prostriedku podľa nariadenia eIDAS. Orgán verejnej moci, ktorému § 21 ods. 6 ukladá povinnosť zabezpečiť autentifikáciu s použitím týchto autentifikačných prostriedkov bude môcť naďalej splniť túto povinnosť aj tým, že využije existujúce funkcionality autentifikačného modulu (nevyžaduje sa teda, aby orgány verejnej moci budovali na tento účel vlastné riešenia).

K bodu 50 [§ 23 ods. 1 písm. a)]:

Navrhuje sa zjednodušiť podmienky tzv. „autorizácie klikom“ a ponechať v zákone e-Governmente len dve základné podmienky musí ísť o riešenie prístupového miesta a zároveň musí byť podmienené autentifikáciou na úrovni „pokročilá“. Ostatné podmienky dnes účinnej úpravy budú navrhnuté do štandardov pre informačné technológie verejnej správy, keďže ide o podmienky na úrovni technického riešenia, ktorých miesto je práve v štandardoch a nie v zákone e- Governmente. Navrhovaná úprava nie je úpravou vyvolanou projektom Slovensko v mobile. Navyše, Slovensko v mobile je súčasťou ústredného portálu verejnej správy, čiže nejde ani o duplicitu a ani o dopĺňajúce sa funkcionality. Pre zabezpečenie funkčnosti autorizácie klikom vytváranej na ústrednom portáli verejnej správy je potrebné zrealizovať centrálne riešenie overenia a spracovania autorizácie klikom v spoločných moduloch ústredného portálu verejnej správy s doložkou preukazujúcou vykonanú autorizáciu klikom v zmysle štandardov, čo dopady na spoločné moduly ako je centrálna elektronická podateľňa pre úpravu centrálne zasielaného výsledku overenia, modul elektronických schránok pre zobrazovanie informácií o autorizácii klikom, modul elektronického doručovania pre spracovanie výsledku overenia v autorizačnej doložke listinného rovnopisu a modul dlhodobého uchovávania pre spracovanie upraveného výsledku overenia podpisov. Zároveň je potrebné zabezpečiť vytváranie autorizácie klikom v súlade s ustanovením a štandardmi pre podania vytvárané na ústrednom portáli verejnej správy s doložkou preukazujúcou autorizáciu klikom. Autorizácia klikom v súčasnosti nie je zrealizovaná na ústrednom portáli a riešenie centrálneho overovania v spoločných moduloch a vytvárania na ústrednom portáli verejnej správy nie sú pokryté projektom Slovensko v mobile.

K bodu 51 (§ 23 odseky 9 a 10):

Navrhuje sa explicitne vyjadriť spôsob implementácie tzv. „autorizácie klikom“ na ústrednom portáli a na špecializovanom portáli. Kým pre ústredný portál, ako centrálny komponent, sa vyžaduje, aby tento spôsob autorizácie bol dostupný pre všetky podania, ktoré takto autorizované byť môžu, pre špecializované portály sa ponecháva možnosť voľby, pre ktoré elektronické služby tento spôsob zavedú. Dôvody pre možnosť výberu na strane špecializovaných portálov spočívajú najmä v tom, že špecializované portály neimplementujú „univerzálnu autorizačnú funkciu", ale obvykle je pre určitý typ podania na portáli celý proces jeho spracovania, ktorý logicky končí jeho autorizáciou a odoslaním - pre iné typy podaní voči tomuto OVM nemusí tento portál poskytovať takúto podporu. Okrem toho, rôzne typy podaní

40

spojené s rôznou úrovňou vyžadovanej spoľahlivosti, preto spôsob implementácie tzv. „autorizácie klikom“ a príslušná funkcia špecializovaného portálu budú pre rôzne typy podaní rôzne. V neposlednom rade, spracovanie rôznych typov podaní cez špecializovaný portál môže byť viazané na rôzne systémy, postupy, či organizačné jednotky, čo by pri plošnej povinnosti zavedenie takejto autorizácie automaticky znamenalo množstvo ďalších zmien.

O akceptovaní uznaných spôsobov autorizácie pre konkrétne elektronické služby by mal rozhodovať gestor danej elektronickej služby. V prípade, ak by sa predpísala možnosť používať všetky spôsoby autorizácie prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, bez možnosti voľby pre gestora služby, znamenalo by to stratu kontroly gestora služby nad určovaním akceptovaných spôsobov autorizácie, čo by nebolo vhodné. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie nového odseku 10.

K bodu 52 až 54 (§ 24 ods. 2, 3 a § 25 ods. 1):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 55 (§ 26 ods. 2):

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vytvárania elektronických úradných dokumentov a v ustanovení možnosti vytvárať ich aj bez použitia elektronického formulára sa navrhuje upraviť povinnosť vytvárania elektronických formulárov a zúžiť ju len na formuláre k tým elektronickým úradným dokumentom, ktoré sa s ich použitím vytvárajú. Inak povedané, v oblastiach a v konaniach, kde budú vydávané elektronické úradné dokumenty bez použitia elektronického formulára nebude mať ústredný orgán povinnosť vzory elektronických formulárov vytvárať. V ostatných oblastiach a konaniach, kde sa elektronické formuláre budú na vytváranie elektronického úradného dokumentu používať, zostane povinnosť podľa § 26 ods. 2 bez zmeny.

K bodom 56 až 59 (§ 26 ods. 5 až § 28):

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmenu v spôsobe vyhotovovania elektronického úradného dokumentu.

Pokiaľ ide o povinnosť podľa § 27 ods. 5, na základné údaje a ich dátovú štruktúru sa použije ustanovenie bodov 2.3.7 a 2.3.8 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Podľa týchto ustanovení dátová štruktúra pre základné údaje bude obsahovať najmenej údaje uvedené vo forme samostatných dátových prvkov, ktorými (i) názov orgánu, ktorý konanie či úkon uskutočnil, (ii) identifikátor osoby orgánu, ktorý konanie či úkon uskutočnil, (iii) dátum vydania elektronického úradného dokumentu, (iv) identifikačné údaje elektronického úradného dokumentu, a (v) predmet konania. Dátová štruktúra zároveň spravidla bude obsahovať aj (i) typ elektronického úradného dokumentu, a (ii) poštovú doručovaciu adresu.

K bodu 60 (§ 30 odsek 1):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca obsah elektronickej doručenky.

K bodu 61 (§ 31a ods. 6):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca platné znenie zákona.

K bodu 62 (§ 31a ods. 11):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca platné znenie zákona.

K bodu 63 (§ 31a odsek 12):

41

OVM, ktoré nie zapojené do centrálneho úradného doručovania, dnes musia overovať stav elektronickej schránky adresáta alebo osoby, ktorej sa doručuje. Táto povinnosť vyplýva z úvodnej vety odseku 1, podľa ktorého OVM povinnosť doručovať elektronicky, pričom miestom na doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktívna. OVM je teda povinný zistiť, či je schránka aktívna na doručovanie, či manuálne alebo automatizovane, aby mohol splniť zákonnú požiadavku „doručovať do aktívnej elektronickej schránky“.

Uvedené pravidlo za cieľ odosielať prostredníctvom modulu elektronického doručovania len tie úradné správy, ktoré môžu byť reálne doručené a nezahlcovať zbytočne ústredný portál.

Navrhuje sa povinnosť overovať stav elektronickej schránky vyjadriť aj explicitne, pričom výnimka z tejto povinnosti sa bude týkať len OVM, ktoré zapojené do centrálneho úradného doručovania, a to práve z dôvodu, že predmetnú povinnosť zabezpečuje správca modulu elektronického doručovania.

K bodu 64 (§ 31a ods. 14):

Navrhuje sa doplniť možnosť vytvárania informácie o výsledku doručenia v prípadoch, keď poštový podnik bude mať k dispozícii údaje o doručení poštovej zásielky z informačného systému International Postal System (IPS), ktorú tam uvedie poštový podnik krajiny určenia. Zároveň sa navrhuje doplniť, že informácia o výsledku doručenia nebude obsahovať dôvody nedoručenia nakoľko tieto dôvody sa v IPS neuvádzajú.

K bodu 65 (§ 32 odseky 5 až 7):

Legislatívno-technické úpravy, v časti nadväzujúce aj na zmenu v § 14 ods. 1 a 32 ods. 5.

K bodu 66 (§ 34 ods. 2 a 4):

Navrhuje sa zúženie povinnosti zverejňovania informácií prostredníctvom elektronickej úradnej tabule. Zo skúsenosti vyplýva, že tento nástroj je pri informovaní verejnosti resp. účastníkov administratívnych konaní a adresátov zverejnených dokumentov nadbytočný v časti týkajúcej sa dokumentov, ktoré zverejňované na webových sídlach. Používatelia elektronických služieb štátu zároveň preferujú webové sídla jednotlivých orgánov verejnej moci.

K bodom 67 až 69 (§ 35 odseky 3 a 4)

Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, oprávnených vykonávať zaručenú konverziu aj o banky a pobočky zahraničných bánk, a to ako svojho druhu doplnkovú činnosť pre ich klientov, ak sa vykonáva v súvislosti s bankovými činnosťami, ktoré pre klienta poskytujú. Takáto úprava má potenciál zjednodušiť komunikáciu klientov bánk napr. so štátnymi orgánmi v katastrálnom konaní.

Okrem uvedeného sa navrhuje legislatívno-technická úprava odseku 3 písm. a) a b) a v odseku 4, súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodom 70 až 80 (§ 36 až 39):

Návrhy zmien v zaručenej konverzii majú za cieľ posilniť dôveryhodnosť novovzniknutých dokumentov, odbúrať administratívnu náročnosť spojenú s vedením „lokálnych“ evidencií a vytváraním osvedčovacích doložiek a ustanoviť jedno dôveryhodné miesto overenia záznamu o vykonanej konverzii. V praktickej rovine toto riešenie odbúra potrebu autorizácie záznamu o zaručenej konverzii a tým aj potenciálne problémy v komunikácii a verifikačných procesoch na strane centrálnej evidencie. Z hľadiska procesu výkonu zaručenej konverzie sa pravidlá nemenia, rozdiel bude najmä v postupnosti krokov a vytváraní výsledného novovzniknutého dokumentu. Počas procesu zaručenej konverzie bude podstatná komunikácia s centrálnou evidenciou, do ktorej sa budú vkladať údaje, dnes evidované v zázname zjednodušene

42

povedané, záznam sa bude vytvárať v centrálnej evidencii. Používanie aplikácií na zaručenú konverziu tým nebude dotknuté, rozdiel bude spočívať v tom, že záznam bude vytváraný takpovediac v reálnom čase a po vykonaní konverzie a vytvorení záznamu bude poskytnutý údaj do osvedčovacej doložky. Týmto údajom bude jednoznačný identifikátor záznamu danej zaručenej konverzie a okrem neho nebude doložka obsahovať žiadne iné údaje o zaručenej konverzii. Tým sa v praktickej rovine docieli, že novovzniknutý dokument vznikne ak bude záznam korektne zaznamenaný v centrálnej evidencii.

Vzhľadom na potrebu implementácie týchto zmien do procesov centrálnej evidencie sa navrhuje odklad účinnosti týchto zmien.

K bodu 81 (§ 39 odsek 7):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 82 (§ 39 odsek 8):

Na základe požiadaviek z praxe sa zavádza možnosť pre osobitný predpis ustanoviť, že konkrétny OVM môže vykonávať zaručenú konverziu odplatne. Vo vzťahu k ostatným osobám vykonávajúcim konverziu naďalej zostáva zachovaný možný odplatný výkon s tým, že sadzobník úhrad bude explicitne ustanovený ako predpis, regulujúci maximálnu sumu odplaty. Do akého právneho titulu sa následne odplata premietne bude vecou osoby vykonávajúcej konverziu.

K bodom 83 až 91 [§ 40 až 44 a § 56 ods. 1 písm. b)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 92 [§ 56 ods. 1 písm. e)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom agendy vládneho cloudu do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 93 [§ 56 ods. 1 písm. f)]:

Navrhuje sa doplniť sankcia pre osobu vykonávajúcu konverziu za porušenie ustanovení zákona o e-Governmente pri výkone zaručenej konverzie. Dôvodom je, že táto sankcia v právnej úprave absentuje a dodržiavanie povinností pri výkone zaručenej konverzie je, vzhľadom na závažnosť následkov pri ich porušení, potrebné zabezpečiť aj týmto spôsobom.

K bodu 94 [§ 56 ods. 1 písm. g)]:

Vzhľadom na potrebu aj sankčne zabezpečiť dodržiavanie povinností podľa zákona o e-Governmente sa navrhuje pri tzv. všeobecnej skutkovej podstate vypustiť podmienku závažnosti spôsobu porušenia povinnosti.

K bodom 95 a 96 [§ 59 ods. 1 písm. a), e) a f)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM a úpravou náležitostí elektronickej doručenky.

K bodu 97 [§ 59 ods. 1 písm. g)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii autentifikátorov.

K bodu 98 [§ 59 ods. 1 písm. h)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii zaručenej konverzie.

43

K bodu 99 (§ 59 odsek 2):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii autentifikátorov.

K bodu 100 (§ 60f ods. 5):

Navrhuje sa predĺžiť oprávnenie Sociálnej poisťovne, vytvárať a aktualizovať elektronický formulár elektronického podania a elektronického úradného dokumentu len ako elektronický dokument, ktorý nemusí spĺňať ďalšie náležitosti elektronického formulára podľa § 3 písm. i), § 24 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 písm. a) a e) do 31. decembra 2023. Dôvodom návrhu je väzba na realizované projekty Sociálnej poisťovne, ako aj funkčnosť a dostupnosť nástroja na vytváranie elektronických formulárov, ktorý je v gescii NASES.

K bodu 101 (§ 60j):

Navrhujú sa ustanoviť prechodné ustanovenia k niektorým novým povinnostiam a navrhovaným zmenám.

Ustanovenia odsekov 1 3 sa týkajú zmien v elektronických schránkach. Vzhľadom na náročnosť zmeny elektronických schránok OVM a dopady súvisiace s deaktiváciou elektronickej schránky sa navrhuje prechodné obdobie na zabezpečenie procesu deaktivácie, ako aj umožniť v rámci prechodného obdobia OVM správy doručené do schránok, ktoré sú predmetom deaktivácie, uložiť alebo preposlať do inej jeho elektronickej schránky. Po úspešnej deaktivácii sa bude možné do schránky prihlásiť, no nebude možné vykonať v schránke žiadne úkony s uloženými správami, ani na ne odpovedať z tejto schránky.

Vo vzťahu k zavedeniu nového režimu deaktivácie elektronickej schránky fyzickej osoby podnikateľa v § 14 ods. 2 písm. d) sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie, potrebné na nastavenie procesov automatickej deaktivácie.

Ročné prechodné obdobie sa navrhuje aj na účely zriaďovania, resp. používania elektronickej schránky pre OVM, ktoré fyzickou osobou vykonávajúcou funkciu alebo činnosť v subjekte, ktorý aktivovanú elektronickú schránku 12 ods. 10). Dôvodom je potreba časového priestoru jednak na technické zabezpečenie tohto procesu na strane správcu modulu elektronických schránok a tiež pre samotné OVM na prispôsobenie interných procesov.

Z dôvodu zmeny režimu pre elektronické schránky zapísaných organizačných zložiek v § 12 ods. 4 písm. e), spojené s možnosťou ich deaktivácie na žiadosť sa navrhuje vyjadriť, že túto možnosť majú aj zapísané organizačné zložky, ktoré majú zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku.

V nadväznosti na zmeny v regulácii autentifikátorov sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie najviac v trvaní dvoch rokov, počas ktorého bude možné používať autentifikátory vydané podľa doterajších predpisov. Toto obdobie zároveň bude slúžiť na podanie žiadosti o zápis autentifikačného prostriedku do novej evidencie, ak jeho prevádzkovateľ bude mať záujem na jeho zachovaní. Na vybudovanie evidencie sa navrhuje prechodné obdobie jedného roka.

V spojení so zmenami vo vytváraní elektronického úradného dokumentu sa navrhuje umožniť počas dvoch rokov používať dnes účinné ustanovenie § 28 ods. 6, keďže existujú OVM, ktoré majú informačné systémy a vydávanie elektronických úradných dokumentov implementované spôsobom využívajúcim túto možnosť.

Rovnako sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmenám v elektronickom doručovaní, podľa ktorého správy odoslané a nedoručené podľa doterajších predpisov sa doručujú podľa nových pravidiel a vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam o správnych deliktoch.

K bodu 102 (§ 61a a 61b):

V spojení so zrušením inštitútu IOM sa navrhuje zrušiť aj príslušný vykonávací predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 25/2014 Z. z. o integrovaných

44

obslužných miestach a podmienkach ich zriaďovania, označovania, prevádzky a o sadzobníku úhrad v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na zmeny v regulácii autentifikačných prostriedkov sa navrhuje zrušiť vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o alternatívnom autentifikátore v znení vyhlášky č. 239/2019 Z. z. Tento autentifikačný prostriedok bude môcť byť používaný v zmysle prechodných ustanovení § 60i a rovnako tak na žiadosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapísaný do novej evidencie.

K čl. II (zákon o súdnych poplatkoch)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. III (zákon o správnych poplatkoch)

K bodu 1 (§ 4):

Navrhuje sa zavedenie oslobodenia od správneho poplatku pri prevode správy majetku štátu (generálne oslobodenie na všetky spoplatnené úkony a konania správnych orgánov).

S prevodom správy majetku štátu, ktoré realizujú správcovia majetku štátu, súvisí potreba uhradiť správne poplatky (najčastejšie súvisiace so zmenami v katastri nehnuteľností, výpismi z katastra, v evidencii vozidiel, prípadne ostatnými úkonmi). Správcovia majetku štátu sú legislatívne zadefinovaní v § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších právnych predpisov ako

i)štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,

ii)štátny fond,

iii)právnická osoba zriadená osobitným zákonom ak na základe zákona spravujú majetok štátu,

iv)štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa zákona o správe majetku štátu alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu.

Keďže ide o organizácie štátnej správy, úhrada správneho poplatku pri prevode správy majetku štátu predstavuje na jednej strane výdavok štátneho rozpočtu a zároveň na druhej strane príjem do štátneho rozpočtu. Rozpočtovo je teda tento poplatok neutrálny, avšak organizácia platiaca poplatok musí v rozpočte nájsť dané prostriedky na realizovanie prevodu správu.

Nadbytočnosť tohto správneho poplatku v procese prevodu správy majetku štátu bola identifikovaná v priebehu mapovania a analýzy stavu podporných a administratívnych procesov vo vybraných inštitúciách verejnej správy a návrh optimalizovaných a unifikovaných podporných a administratívnych procesov (ďalej len „mapovanie CES“) v roku 2020.

V dotazníkovom prieskume k mapovaniu CES odpovedali dopytované štátne organizácie (spolu cca 460), že správny poplatok za prevod správy majetku sa dotýka:

•11 % organizácií štátnej správy platí správny poplatok ako organizácia ponúkajúca majetok,

•25 % organizácií štátnej správy platí správny poplatok ako organizácia prijímajúca majetok.

Budovanie Centrálneho ekonomického systému je založené na implementovaní efektívnej elektronizácie podporných a administratívnych procesov, a to vrátane procesov správy a evidencie majetku štátu. Svojimi technickými a metodickými nastaveniami sa snaží CES plniť požiadavky na informatizáciu a elektronizáciu v štátnej správe.

Cieľom navrhovanej zmeny je odstránenie administratívnej záťaže pri prevode správy majetku štátu. Odstránenie tejto administratívnej záťaže by malo pozitívny vplyv na efektívnejší výkon

45

elektronických služieb v rámci štátnej správy (štátna organizácia poskytuje napr. služby katastra inej štátnej organizácii).

Dôvodom úpravy v predkladanom návrhu zákona je, že táto požiadavka vznikla v spojení s aktuálnymi realizáciami projektov informačných technológií verejnej správy.

K bodom 2 až 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii zaručenej konverzie a s vypustením inštitútu IOM.

K čl. IV (zákon o katastri nehnuteľností):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. V (zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve)

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v § 12 ods. 10 zákona o e-Governmente.

K čl. VI (zákon o registri trestov):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. VII (daňový poriadok)

K bodu 1 (odkaz 29):

Navrhuje sa upraviť znenie poznámky pod čiarou, a to z dôvodu, že odkazovalo na právny predpis, ktorý sa na účely doručovania nepoužíva. Aj touto zmenou sa vyjadruje fakt, že na účely doručovania úradných dokumentov správcom dane sa doručuje do elektronických schránok podľa zákona o e-Governmente a postupom zákona o e-Governmente.

K bodu 2 (§ 32 ods. 4):

Zákon o e-Governmente na účely zriaďovania schránok vychádza z pravidla „jedna schránka pre jedno právne postavenie“ a tieto právne postavenia sa v prípade konania podľa Daňového poriadku nezhodujú s postavením daňového subjektu (správca dane nemusí nevyhnutne rozlišovať medzi fyzickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom, obe postavenie môžu byť subsumované pod daňový subjekt). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje explicitne vyjadriť pravidlo, podľa ktorého správca dane v takomto prípade možnosť voľby, do ktorej schránky (do schránky, pre ktoré právne postavenie) elektronický dokument doručí. Doručenie do ktorejkoľvek z aktivovaných schránok bude na účely daňového konania riadnym doručením, ak má daňový subjekt viacero elektronických schránok.

K bodu 3 (§ 33 ods. 3):

Elektronická osobná schránka ako inštitút zostáva zachovaná, pre doručenie v prípadoch, kedy sa podľa osobitných predpisov nedoručuje do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente. Na tento účel zostáva zachovaná aj úprava § 32 ods. 5 a 6. Aby sa predišlo prípadným výkladovým nejasnostiam navrhuje sa ustanoviť, že ak sa doručuje podľa zákona o e-Governmente, tak komunikácia cez elektronickú osobnú schránku nenahrádza doručovanie do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente.

K čl. VIII (zákon o pozemkových spoločenstvách):

46

S cieľom sfunkčnenia a zefektívnenia procesu aktivácie elektronických schránok pozemkových spoločenstiev, keď je nevyhnutná jednoznačná identifikácia osôb oprávnených konať za spoločenstvo, vrátane osoby oprávnenej pristupovať a disponovať s elektronickou schránkou spoločenstva. Obdobný návrh bol uplatnený v rámci tzv. návrhu zákona o údajoch, avšak tento zákon nebol postúpený do ďalšieho legislatívneho procesu. Údaje umožňujúce prístup sú preto do súčasnosti riešené prostredníctvom provizórnych riešení a ich aplikácia je problematická. Preto sa navrhuje zaradenie týchto ustanovení do novely zákona o e-Governmente, s ktorým problematika priamo súvisí a umožní sa tým zabezpečenie riadneho a trvalého riešenia prístupu oprávnených osôb k elektronickým schránkam.

K bodu 1 [§ 23 ods. 1 písm. e)]:

Z hľadiska potreby komplexnosti a nezameniteľnosti údajov o členoch volených orgánov pozemkových spoločenstiev a osôb oprávnených konať za pozemkové spoločenstvo je vhodné, aby jednoznačný osobný identifikátor bol uvedený aj pri členoch výboru a dozornej rady.

K bodu 2 [§ 23 ods. 1 písm. f)]:

Z hľadiska jednoznačnosti priradenia oprávnení vstupovať do elektronickej schránky spoločenstva a nakladať s ňou je vhodné osobitne uvádzať fyzickú osobu oprávnenú nakladať s touto elektronickou schránkou spoločenstva a to najmä v prípadoch, ak toto oprávnenie nemá predseda spoločenstva, alebo ak je za predsedu alebo člena spoločenstva zvolená právnická osoba, ktorá je členom spoločenstva.

K bodu 3 (§ 23 ods. 3):

Z dôvodu ochrany osobných údajov sa vo verejne prístupnom registri navrhuje nezverejňovať dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby. Ochranu rodného čísla, ako osobného údaju, je potrebné zabezpečiť aj pri vydávaní výpisu z registra pozemkových spoločenstiev. Údaj o dátume narodenia však navrhujeme ponechať ako súčasť výpisu vzhľadom na to, že výpis býva používaný pri komunikácii s orgánmi verejnej správy, poisťovňami, bankami a pod., kedy je potrebná nezameniteľná identifikácia osôb.

K bodu 4 (§ 25 ods. 1):

Z hľadiska princípu znižovania administratívnej záťaže sa neohlasujú zmeny údajov, ktoré si orgány verejnej moci získavajú z úradnej povinnosti. Ide najmä o údaje, ktoré orgány povinné získavať prostredníctvom referencovania príslušných hodnôt z referencovaných údajov.

K bodu 5 (§ 28 ods. 1):

Povinnosť oznámiť údaje o rodnom čísle je potrebné účinne vynútiť, preto je potrebné, aby túto povinnosť mohol v prípade nesplnenia účinne vynútiť okresný úrad v rámci štátneho dozoru.

K bodu 6 (§ 32c):

V rámci prechodných ustanovení sa dopĺňa povinnosť pozemkových spoločenstiev oznámiť údaje o rodnom čísle k zapísaným osobám konať za spoločenstvo a osobám v orgánoch spoločenstva tak, aby boli údaje v zdrojoch registra pre potreby jednoznačnej identifikácie osôb úplné. Keďže ide o dodatočný zápis údajov, nie o zápis zmien v orgánoch spoločenstva, nemožno tento návrh na zápis vyplývajúci zo zákonnej povinnosti považovať za takú zmenu údajov, ktorá by oprávňovala na výber správneho poplatku súvisiaceho so zápisom zmien na základe rozhodnutia pozemkového spoločenstva.

47

K čl. IX (zákon o upomínacom konaní):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. X (zákon o informačných technológiách vo verejnej správe)

K bodu 1 [§ 3 písmeno c)]:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 4 písm. b)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením pravidiel využívania Govnetu.

K bodu 3 [§ 6 ods. 1 písm. e)]:

V spojení s kompetenciami orgánu riadenia vo vzťahu k schvaľovaniu veľkých projektov a veľkých zmlúv v prevádzke sa navrhuje explicitne vyjadriť, že orgán vedenia, rovnako ako aj orgán riadenia o.i. povinní vykonávať správu informačných technológií verejnej správy aj s ohľadom na faktory, akými úlohy, ktoré musia plniť podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. potreba reagovať na požiadavky koncových užívateľov.

K bodom 4 až 7 (§ 9 ods. 1 a 2):

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v povinnostiach v oblasti riadenia prevádzky 16) a jej podstatou je vytvorenie zoznamu, ktorý na rôzne účely v rámci riadenia prevádzky bude ustanovovať pre orgán riadenia záväzné hodnoty. Ide vo všetkých troch prípadoch (dostupnosť, spoločné aktíva a monitorované údaje) o povinnosti, ktoré zákonom orgánu riadenia uložené. Obsah evidencie teda nebude ukladať nové povinnosti, bude spresňovať obsah zákonom ustanovenej povinnosti a zabezpečí jej jednotné plnenie.

Vzhľadom na to, že obsah evidencie bude z povahy veci dynamický a bude predstavovať svojho druhu technické popisy a údaje, navrhuje sa zvoliť rovnaký režim, aký roky platí pre referenčné údaje.

K bodu 6 [§ 9 ods. 1 písm. t)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 8 (§ 9 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 9 až 16 (§ 11 až 16):

Zmeny v oblasti riadenia prevádzky smerujú primárne do dvoch oblastí. Prvou oblasťou je príprava zákonného titulu na ustanovenie podrobností postupu pri zmluvách v prevádzke, ktoré sú definované ako právny vzťah, ktorého predmetom je činnosť potrebná na zabezpečenie prevádzky informačnej technológie verejnej správy, riešenia servisných požiadaviek, alebo činnosť spočívajúca v riešení zmenových požiadaviek v prevádzke vrátane úpravy, rozvoja, opravy informačnej technológie verejnej správy alebo odstránenia prevádzkového incidentu na informačnej technológii verejnej správy. Inak povedané, v praxi pôjde primárne o tzv. zmluvy o SLA, ako aj zmluvné záväzky na rozvoj informačných technológií verejnej správy. Pre tento typ zmlúv sa vytvára osobitná kategória z hľadiska posudzovania veľkosti, ako aj osobitné splnomocňovacie ustanovenie na úpravu podrobností ich správy a realizácie. Je tomu tak preto, že tieto zmluvy v prevádzke z povahy veci majú odlišný režim riadenia, než „bežné“ projekty a tento fakt sa chce reflektovať aj na zákonnej úrovni a následne na úrovni podrobností vo vykonávacom predpise.

48

Pojmy vo vzťahu k prevádzke bude upravovať pripravovaná vyhláška o zabezpečení prevádzky, servisu, podpory, monitoringu a hodnotenia informačných technológií verejnej správy. Logika usporiadania bude taká, že servisnou požiadavkou sa bude rozumieť požiadavka na činnosť iniciovaná používateľom informačnej technológie, ktorá je v rozsahu poskytovanej služby alebo iniciuje vytvorenie zmenovej požiadavky, v prípade že nie je v rozsahu poskytovanej služby. Následne potom požiadavka na činnosti, ktoré mimo rozsah poskytovanej služby konštituujú zmenovú požiadavku. Zmenou v prevádzke sa bude rozumieť činnosť, ktorej účelom je úprava, rozvoj, oprava informačnej technológie alebo odstránenie prevádzkového incidentu na informačnej technológii.

Vo vzťahu k projektom upravuje príslušné pojmy vyhláška č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov v znení neskorších predpisov. Základným pojmom je projekt, ktorý je definovaný (aj) cez požiadavku úpravy informačných technológií verejnej správy prostredníctvom zmenových požiadaviek. Zmenové požiadavky v projekte následne definované cez účel, ktorým je činnosť, ktorej účelom je modernizácia, úprava a rozvoj informačnej technológie verejnej správy.

Základným kritériom pre rozlišovanie zmenových požiadaviek v prevádzke a v projekte je rozdiel v sledovanom cieli a následne aj dopad na úžitkovú hodnotu informačných technológií verejnej správy. Správa v prevádzke je totiž z povahy veci činnosťou primárne plánovanou a opakovanou, ktorej cieľom je primárne poskytovanie reakcií na požiadavky používateľa a riešenie prevádzkových incidentov (najmä obnovenie prevádzky služby, zaznamenanie, splnenie alebo nesplnenie servisnej požiadavky používateľa, diagnostikovanie, eskalácia a vyriešenie prevádzkového incidentu). Následne aj dopad na úžitkovú hodnotu informačných technológií verejnej správy v rámci správy prevádzky a zmien v prevádzke je iný, ako v prípade projektu. To znamená, že z pohľadu zmien v prevádzke ide primárne o udržanie, opravu a zlepšenie v priamej väzbe na danú službu, zatiaľ čo pri projekte ide primárne o zavedenie nových informačných technológií verejnej správy a v prípade zmeny o takú zmenu, ktorej cieľom je zvýšenie hodnoty daných informačných technológií verejnej správy a nie „len“ ich riadna prevádzka.

Z uvedeného vyplýva aj základný cieľ pre delenie zmien v projekte a v prevádzke, ktorým je umožnenie realizácie zmien v prevádzke primárne podľa metodiky a štandardu COBIT 2019 a nevyžadovanie postupov podľa PRINCE 2.

Druhou oblasťou je úprava zákonného rozdelenia a základu pre nastavenie riadenia prevádzky a samotné riadenie prevádzky, so súčasným doplnením osobitného splnomocňovacieho ustanovenia na úpravu príslušných podrobností vo vykonávacom predpise. Dôvodom tejto úpravy potreby aplikačnej praxe, najmä fakt, že v praxi je riadenie prevádzky spravované dominantne v súlade s metodikou a štandardom COBIT 2019, čomu úprava dnešného zákona síce nebráni, ale nie je systémovo nastavená pre potreby tejto metodiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhujú úpravy v § 16 ods. 2 až 4.

K bodu 17 (§ 24a a 24b):

K § 24a

Právna úprava vládneho cloudu z hľadiska svojho obsahu a účelu súvisí so správou informačných technológií verejnej správy a s povinnosťami orgánov riadenia a orgánu vedenia (ministerstvo investícií), preto sa navrhuje jej presun do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko tento zákon upravuje okrem všeobecných štandardov informačných technológií verejnej správy, ako aj štandardy cloud computingu a využívania cloudových služieb, právna úprava pravidiel využívania vládnych cloudových služieb a vedenia evidencie

49

vládnych cloudových služieb je vhodnejšia v rámci legislatívy informačných technológií verejnej správy.

S cieľom zosúladiť text pojmovo aj koncepčne s pôsobnosťou zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje nahradiť pojem „orgán verejnej moci“ pojmom „orgán riadenia“, pričom povinnosť používať vládne cloudové služby bude definovaná v závislosti od úrovne vládnych cloudových služieb, ktoré budú ustanovené podľa úrovne bezpečnosti v nadväznosti na kategorizáciu údajov, ktorých sa používanie cloudových služieb týka..

Vzhľadom na stav technológií a záruky, aké štandardné cloudové služby dnes poskytujú sa navrhuje vytvoriť priestor na používanie aj iných než vládnych cloudových služieb, a to od úrovne, ktorú ustanovia štandardy cloud computingu. V praxi to napríklad znamená, že orgán riadenia bude povinný pri výkone verejnej moci podľa zákona o e-Governmente použiť príslušnú úroveň vládnych cloudových služieb.

K § 24b

Subjekty verejnej správy dnes v zmysle štandardov používajú na bezpečnú a spoľahlivú vzájomnú komunikáciu elektronický komunikačný systém Govnet, ktorého prevádzkovateľom je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Navrhuje sa zjednotiť používanie elektronického komunikačného systému Govnet naprieč orgánmi riadenia, ktoré štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet, spresniť účel a pravidlá používania Govnetu, ako aj služieb, ktoré dostupné v Govnete, a to vo vykonávacom predpise ministerstva investícií.

K bodom 18 a 19 (§ 26):

Úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM, ktorej cieľom je ponechať výkon tejto činnosti IOM pre prevádzkovateľa, pre ktorého v zmysle dnešného znenia § 26 explicitne oprávnenie nevyplývalo.

K bodu 20 [§ 29 ods. 1 písm. c)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou vládneho cloudu.

K bodom 21 a 22 [§ 31 písm. c), f) a g)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou podmienok prevádzky.

K bodu 23 [§ 31 písmeno m) a n)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou Govnetu a s úpravou v § 26 ods. 2.

K bodu 24 (§ 33a):

Z hľadiska zachovania kontinuity evidencie vládnych cloudových služieb a ich používania sa navrhuje ustanoviť, že vládny cloud, vládna cloudová služba a ich evidencia podľa doterajších predpisov (zákon o e-Governmente) vládnym cloudom, vládnou cloudovou službou a ich evidenciou podľa č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. XI (účinnosť)

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. októbra 2022, s odložením účinnosti zmien v zaručenej konverzii a zrušení vyhlášky o alternatívnom autentifikátore na 1. október 2024.

V Bratislave 26. mája 2022.

50

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore