Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69690
Dôvodové správy: 2172
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
20.09.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.08.2019 do 31.08.2019


Platnosť od: 17.07.1995
Účinnosť od: 01.08.2019
Účinnosť do: 31.08.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST150 JUD31 DS217 EU PP1 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.08.2019 do 31.08.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 145/1995 s účinnosťou od 01.08.2019 na základe 150/2019, 213/2019 a 211/2019

Legislatívny proces k zákonu 211/2019
Legislatívny proces k zákonu 213/2019
Legislatívny proces k zákonu 150/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 211/2019, dátum vydania: 17.07.2019

A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol vypracovaný na základe legislatívnych úloh vlády na rok 2018.
Obsahom predkladaného návrhu zákona sú zmeny v nasledovných oblastiach:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
o legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
oumožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
oumožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
ozrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
oúprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
ouľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vplyv navrhovaného zákona na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu neboli identifikované.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu



Materiál nelegislatívnej povahy



Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu



Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-

Termín začiatku a ukončenia PPK
01.08.2018 – 06.08.2018

Termín predloženia na MPK*
august/2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
apríl/2019


2.Definícia problému

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť požadované úpravy a doplnenia, ktoré vyplynuli z ďalších skúseností v nadväznosti na aplikáciu zákona v praxi. Účelom týchto úprav je zjednotenie používania ustanovených nástrojov a zjednodušenie využívaných elektronických služieb.

3.Ciele a výsledný stav

Medzi hlavné oblasti úpravy patrí:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
olegislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
oumožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
oumožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
o zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
o úpravu vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
o uľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.

4.Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci, právnické osoby, podnikatelia, fyzické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Súčasná právna úprava nedefinuje všetky možnosti, ktoré sú definované v strategickom dokumente k informatizácii spoločnosti v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy. Navrhovaná právna úprava reflektuje na uvedené požiadavky strategického dokumentu, konkrétne zriaďovanie elektronických schránok pre maloletých, vytvorenie a sprístupnenie aplikačného rozhrania na vytvorenie elektronického podania pre verejnosť ako ďalšej možnosti prístupu k elektronickým službám a možnosť poskytovania referenčných údajov z Registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre súkromný sektor, konkrétne pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.

6.Vykonávacie predpisy


☐ Áno

☒ Nie


7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.


8.Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z tohovplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky



K vplyvom na rozpočet verejnej správy:

Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.
Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.
Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy sú v správe ústredných orgánov verejnej správy. Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby). K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich zo tohto zákona. Celkový popis návrhu a jeho technická realizácia je bližšie popísaná v paragrafovom znení a dôvodovej správe všeobecnej časti návrhu zákona.
K vplyvom na podnikateľské prostredie:

Pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie sa predpokladajú z dôvodu, že predkladaný návrh zákona zjednodušuje procesy a poskytovanie služieb pre podnikateľské subjekty v nadväznosti na využívanie výsledkov projektov v oblasti eGov služieb a zabezpečuje sprostredkovanie kontaktu užívateľov, občanov a podnikateľov. Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR.
K vplyvom na služby pre občana:

Pozitívne vplyvy sa týkajú možnosti získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie (napr. na portáli slovensko.sk) aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére. Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať je ten orgán verejnej moci, ktorý bude poskytovať súčinnosť pri poskytovaní údajov uvedených v bode 7.1.1. analýzy vplyvov na služby pre občana pre banky, pobočky zahraničných bánk, telekomunikačných operátorov, poštový podnik, Slovenský pozemkový fond. Negatívne vplyvy súvisia s povinnosťami, ktoré z navrhovanej právnej úpravy vyplývajú pre Ministerstvo vnútra SR, správcu Ústredného portálu verejnej správy a správcov špecializovaných portálov v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

11.Kontakt na spracovateľa

02/2092 8243

12.Zdroje

Konzultácie s dotknutými subjektmi (NASES a Slovensko.Digital) boli uskutočnené na základe predbežnej informácie zverejnenej na slov-lex.sk Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu pod číslom PI 2018/4. Ďalej Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu dňa 02.07.2018 začal konzultácie s podnikateľskými subjektmi. Uvedené konzultácie trvali od 02.07.2018 do 31.07.2018 elektronickou formou.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

STANOVISKO KOMISIE
(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)
K NÁVRHU
ZÁKONA Č. 305/2013 Z. Z. O ELEKTRONICKEJ PODOBE VÝKONU PÔSOBNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O E-GOVERNMENTE) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV
I. Úvod: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu dňa 22. marca 2019 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov materiál: „Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na MSP, pozitívne vplyvy na informatizáciu, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívno-negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov Komisia odporúča predkladateľovi doplniť bod 5. Alternatívne riešenia a bod 12. Zdroje, a to tak, aby boli v súlade s obsahovými požiadavkami Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
Stanovisko ÚPPVII: Pripomienky boli zapracované.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečený. Tento vplyv je v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikovaný na rok 2019 v sume 1 800 000 eur, na rok 2020 v sume 9 300 000 eur (z toho: ŠR 3 320 000 eur, EÚ zdroje 5 000 000 eur, spolufinancovanie 980 000 eur), na rok 2021 v sume 13 600 000 eur (z toho: ŠR 660 000 eur, EÚ zdroje 10 000 000 eur, spolufinancovanie 2 940 000 eur) a na rok 2022 v sume 19 900 000 eur (z toho: EÚ zdroje 15 000 000 eur, spolufinancovanie 4 900 000 eur). Rozpočtovo nekrytý vplyv je nulový. V analýze vplyvov je potrebné zosúladiť údaje za výdavky v riadkoch „Výdavky verejnej správy celkom“ a „Financovanie zabezpečené v rozpočte“. Komisia upozorňuje, že EÚ zdroje sú rozpočtové prostriedky, neuvádzajú sa v riadku „Iné ako rozpočtové zdroje“, je potrebné ich uviesť v riadku „Financovanie zabezpečené v rozpočte“, a to vrátane spolufinancovania.
Stanovisko ÚPPVII: Pripomienky boli zapracované.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie
s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.
Ing. Rastislav Chovanec, PhD.
predseda komisie

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
1 800 000
3 320 000
660 000
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
1 800 000
3 320 000
660 000
0
EÚ zdroje (Projekt EÚ na OpenAPI (OPII))
5 000 000
10 000 000
15 000 000
Spolufinancovanie
0
980 000
2 940 000
4 900 000
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
1 800 000
3 320 000
660 000
0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0


2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu a z projektu EÚ na OpenAPI v rámci OPII.




2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.
Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.
Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy sú v správe ústredných orgánov verejnej správy. Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby). K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich zo tohto zákona. Celkový popis návrhu a jeho technická realizácia je bližšie popísaná v paragrafovom znení a dôvodovej správe všeobecnej časti návrhu zákona.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby




zmena v nároku


nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)


x kombinovaný návrh


iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy


r

r + 1

r + 2

r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona zohľadnila vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.
Prehľad jednotlivých výdavkov v členení na kapitálové a prevádzkové finančné dopady v rokoch 2019 – 2021 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Cena s DPH
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
Kapitálové výdavky:
€ 1 600 000,00
€ 3 020 000,00
€ 560 000,00
€5 180 000,00
HW a SW
€ 1200 000,00
€ 700 000,00
€ 0,00
€1 900 000,00
Ostatné dopady
€ 400 000,00
€ 2 320 000,00
€ 560 000,00
€3 280 000,00
Iné prevádzkové náklady:
€ 200 000,00
€ 300 000,00
€ 100 000,00
€ 600 000,00
HW a SW
€ 200 000,00
€ 50 000,00
€ 0,00
€ 250 000,00
Aplikácie
€ 0,00
€ 250 000,00
€ 100 000,00
€ 350 000,00

Medzi hlavné dopady zmien navrhovanej novely zákona o e-Governemente, ktoré je nutné implementovať v rámci kompetencií NASES ako prevádzkovateľa ÚPVS patria:
•Zriaďovanie elektronických schránok na žiadosť orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov.
•Rozšírenie evidencie autentifikačných certifikátov v centrálnom registri.
Autentifikácia úradným autentifikátorom pre tretie strany.
Dopad § 12 ods. 6 a nasledujúcich - Zriaďovanie elektronických schránok na žiadosť orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
45 000,00
261 000,00
63 000,00
369 000,00











Je potrebné zaviesť proces zriadenia a zmeny schránky na žiadosť orgánov verejnej moci, ktoré v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom plnia úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, a to na účely plnenia ich úloh s možnosťou automatického dopĺňania údajov z referenčných registrov.
10
Zmeny na existujúcich riešeniach ÚPVS budú zahŕňať najmä úpravu integrácie ÚPVS s IS dotknutých orgánov verejnej moci, úpravu existujúcich funkcionalít ÚPVS na správu elektronických schránok.
Dopad § 22a - Rozšírenie evidencie autentifikačných certifikátov v centrálnom registri
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
200 000,00
1 160 000,00
280 000,00
1 640 000,00

Zmena sa týka rozšírenia centrálneho registra autentifikačných certifikátov o evidenciu účelu, informačného systému, programového prostriedku a aplikačného rozhrania.
Technicky bude register rozšírený o služby umožňujúce registráciu vyššie uvedených požiadaviek. Je nutné rozšíriť informácie v technických prostriedkoch prihlasovania a v rozhraniach umožňujúcich prihlasovanie tak, aby boli tieto údaje overované.
Dopad Čl. V, VI a VII - Autentifikácia úradným autentifikátorom pre tretie strany
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
155 000,00
899 000,00
217 000,00
1 271 000,00

S minimálnymi funkčnými dopadmi a to v prípade, ak existujúce údaje budú postačujúce na účely identifikácie k IS tretích strán. Vzhľadom však na očakávané zvýšenie počtu volaní služieb overenia a autentifikácie je potrebné na ÚPVS posilnenie HW a SW infraštruktúry.
Dopad § 25, odsek 7 verejne dostupné aplikačné rozhranie pre vytvorenie a podanie elektronického podania automatizovaným spôsobom.
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil dopytovo-orientovanú výzvu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, prioritná os 7. Finančné prostriedky v tejto výzv sú alokované pre subjekty verejnej správy pre splnenie si uvedenej povinnosti. Výzva je vyhlásená s alokáciou 30 mil. EUR, ktoré sa budú čerpať projektmi postupne od roku 2020 do roku 2022 s výhľadom 2023. Okrem EÚ financovania je nutné počítať so spolufinancovaním v celkovej výške takmer 10 mil. EUR.
Odôvodnenie pre odhad finančných dopadov pre HW a SW
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
1 200 000,00
700 000,00
0,00
1 900 000,00

Odhad finančných dopadov bol stanovený na základe skúsenosti s implementáciou projektu Ústredného portálu verejnej správy, rovnako ako novelizácii zákona o e-Governmente.
Rozhodujúcim faktorom pre výber metodiky pre určenie finančných dopadov bola povaha predmetu navrhovaných zmien. Z dopadov vyplýva, že je nevyhnutné ich realizovať ako projekt softvérového vývoja.
11
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola pre určenie finančných dopadov aplikovaná metodika UCP (use-case points).
Iné prevádzkové náklady (HW a SW a Aplikácie):
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
Iné prevádzkové náklady (HW a SW a Aplikácie):
200 000,00
300 000,00
100 000,00
600 000,00
HW a SW
200 000,00
50 000,00
0,00
250 000,00
Aplikácie
0,00
250 000,00
100 000,00
350 000,00

•Výpočet finančných dopadov metodikou UCP
Základom výpočtu je re-formulácia požiadaviek obsiahnutých v návrhu novely do podoby use-case points (prípadov použitia) a ich následný odhad prácnosti. Samotný výpočet sa realizuje v nasledovných krokoch:
•Výpočet hodnoty UUCW,
•Výpočet hodnoty UAW,
•Výpočet hodnoty TCF,
•Výpočet hodnoty ECF,
•Výpočet hodnoty UCP.
Určenie predpokladaných finančných dopadov prebehlo na základe predpokladaných hodinových sadzieb expertov.
.
12
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.


Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka
Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka
Bežné výdavky (600)
200 000,00
300 000,00
100 000,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2
200 000,00
300 000,00
100 000,00

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
1 600 000
9 000 000
13 500 000
19 900 000
Vzhľadom na rozpočtové zdroje z OPII nie je možné bližšie určiť kapitálové výdavky.
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0


Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
-
-
-
-

Infraštruktúra

A – nový systém
B – zmena systému

Kód systému

Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
isvs_191
Register fyzických osôb

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona ide o rozšírenie možností používania eID, údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Počet podnikateľských subjektov vychádza z počtu subjektov združených v Slovenskej bankovej asociácii, t. j. 25 a počtu najväčších mobilných operátorov, t. j. 4, ale vzhľadom na zoznam podnikov uvedených na webovej stránke:
https://www.teleoff.gov.sk/zoznam-

podnikov/
ich môže byť aj viac ako 100.


3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Dňa 02.07.2018 Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu začal konzultácie s podnikateľskými subjektmi k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Termín na zaslanie stanovísk bol od 02.07.2018 do 31.07.2018 elektronickou formou na adresu
egovernment@vicepremier.gov.sk
.

Predbežná informácia k návrhu zákona bola zverejnená na stránke
https://www.slov-

lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2018/4
.

Obsahom predkladaného návrhu zákona sú zmeny v nasledovných oblastiach:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
o podmienenie vydania alternatívneho autentifikátora zápisom identifikátora osoby do registra fyzických osôb, alebo pridelením rodného čísla,
o legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
o umožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
o umožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
o zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
o úprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
ouľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Na základe emailovej komunikácie boli uskutočnené konzultácie priamo so zástupcami Slovenskej bankovej asociácie a Slovak Telekom-u. Zároveň bola na zverejnenú emailovú adresu doručená informácia ku konzultáciám od U. S. Steel Košice, s.r.o., v rámci ktorej boli predložené dve pripomienky. Pripomienky však nesúviseli s predmetom predkladaného návrhu a v uvedenom zmysle im bola zaslaná aj odpoveď.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu. Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR. Odstránenie časovej záťaže súvisí s úpravou obsiahnutou v predkladanom návrhu zákona v čl. II, čl. V až čl. X. Ide o nepriamu novelizáciu zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, zákona o bankách, zákona o cenných papieroch a investičných službách, zákona o občianskych preukazoch, zákona o poštových službách a zákona o elektronických komunikáciách, ktorá umožní uľahčenie poskytovania údajov z referenčných registrov a rozšírenie možností používania eID pre vyššie uvedené subjekty súkromného práva.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa*
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
NA
0
Celkové náklady regulácie
NA
0

* nárast nákladov na jedného podnikateľa nie je možné presne vyčísliť, keďže nie sú k dispozícii údaje o počte podnikateľských subjektov, ktoré využívajú uvedené spoplatnené služby; vplyv na jedného podnikateľa je prepočítaný na všetky podnikateľské subjekty v SR.

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nie.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Zjednodušuje procesy a poskytovanie služieb pre podnikateľské subjekty v nadväznosti na využívanie výsledkov projektov v oblasti eGov služieb a zabezpečuje sprostredkovanie kontaktu užívateľov, občanov a podnikateľov.
Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR.

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Obsahom zmien je rozšírenie možností používania eID a údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond. Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie napr. na portáli slovensko.sk.
Cieľom týchto úprav je pokračovať vo využívaní výsledkov projektov v oblasti eGov služieb aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Nie
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie (napr. na portáli slovensko.sk) aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére. Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať je ten orgán verejnej moci, ktorý bude poskytovať súčinnosť pri poskytovaní údajov uvedených v bode 7.1.1. pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (§ 34e), Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 23a ods. 2), Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 89), Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 99), Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov (§ 15), Zákon č. 324/2011 Z .z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 11), Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (§ 43 a § 56).
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikační operátori, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Možnosť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok ako v eGov službách pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Nepriamy vplyv (popíšte)
Žiadny.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

20
Zníženie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Nemá vplyv
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Úspora času vo vzťahu k rýchlejšiemu a jednoduchšiemu získavaniu údajov z eID a registra fyzických osôb pre subjekty, ktoré budú poskytovať služby a zároveň úspora času vo vzťahu k občanom z tých istých dôvodov.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Občania podávajúci žiadosť o poskytnutie služby od subjektov, ktorými sú banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikační operátori, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Nové povinnosti návrhom nevznikajú.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Návrhom nezaniká žiadna povinnosť.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Vo vzťahu k povinnostiam, ktoré vyplývajú z navrhovanej právnej úpravy ide o Ministerstvo vnútra SR, správcu Ústredného portálu verejnej správy a tie orgány verejnej moci, ktoré majú zriadené špecializované portály v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)

21
Nová povinnosť uvedená v § 25 ods. 7 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa týka správcu Ústredného portálu verejnej správy a správcov špecializovaných portálov v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Nezanikajú žiadne existujúce povinnosti.

22
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)
Čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014), gestor Národný bezpečnostný úrad
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1501 z 8. septembra 2015 o rámci interoperability podľa článku 12 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015), gestor Národný bezpečnostný úrad
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
Judikatúra Súdneho dvora EÚ sa priamo nedotýka predkladaného návrhu zákona.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
Nebolo začaté konanie.
23
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne
24
B.Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 2 (§ 3)
Navrhovaná úprava reflektuje na vypustenie inštitútu súboru znakov, ktorý sa v minulosti prideľoval, a nadväzne na to sa navrhujú upraviť ustanovenia o identifikátore osoby.
K bodu 3 (§ 5 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 4 (§ 6 ods. 3)
Pôvodne bol ÚPVS ako jednotné prístupové miesto ku všetkým službám verejnej správy ustanovený v zákone č. 275/2006 Z. z. Zmenou sa sleduje priblíženie sa k stratégiám a akčným plánom e-Governmentu Európskej komisie, kde napríklad publikovanie služieb e-Governmentu cez jeden národný prístupový bod platí pre všetky služby, nielen služby výkonu verejnej moci.
K bodu 5 (§ 7 ods. 1):
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 6 a 7 (§ 10a):
Navrhované zmeny v úprave vládneho cloudu vyplynuli z potreby zabezpečiť nepretržitý súlad poskytovaných služieb so štandardmi pre informačné systémy verejnej správy, čo bolo dôvodom na doplnenie doby platnosti ich zápisu, spojenej s potrebou opätovného posúdenia splnenia týchto požiadaviek. Opätovné posúdenie bude viazané aj na zmenu podstatných parametrov, bez zmeny funkčnosti služby. Pôjde napríklad o zmenu v parametroch SLA (dohoda o úrovni poskytovanej služby) pre danú službu, ktoré sa pri zápise uvádzajú v žiadosti a majú dopad najmä na dostupnosť služby a odozvu pri riešení incidentov a výpadkov pri jej poskytovaní.
Na účely plnenia koordinačných a riadiacich úloh v oblasti informatizácie sa navrhuje doplniť povinnosť orgánov verejnej moci informovať úrad podpredsedu vlády o tom, aké vládne cloudové služby využívajú. Tieto údaje prispejú k lepšiemu riadeniu a využívaniu katalógu vládnych cloudových služieb, pričom sa budú poskytovať elektronicky, bez záťaže pre konkrétne orgány verejnej moci.
K bodu 8 (§ 11 ods. 3):
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 9 a 10 (§ 12 ods. 4 a 5):
Navrhuje sa umožniť zriaďovanie elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku. Dôvodom je snaha o rozšírenie možnosti používania elektronickej schránky aj pre túto skupinu osôb. Zároveň najneskôr v období „strednej školy“, t. j. vo veku do 18. rokov by mal každý nadobudnúť praktické zručnosti zvládania základných životných situácií vrátane interakcie s verejnou správou. Elektronický občiansky preukaz, ktorý je primárnym nástrojom na prístup do elektronickej schránky, sa vydáva po dovŕšení 15. roku veku, preto považujeme za vhodné v tomto čase aj plošne vytvárať elektronické schránky pre fyzické osoby.
K bodu 11 (§ 12 ods. 6):
Navrhuje sa doplniť znenie § 12 ods. 6 o ustanovenie regulujúce zriaďovanie elektronických schránok, a to formou ich zriadenia aj na základe žiadosti príslušného orgánu verejnej moci,
25
ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu potrebnú na plnenie jeho zákonných úloh. Vzhľadom na charakter úloh, ktoré plní Slovenská informačná služba v súlade so zákonom NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, a to najmä v súvislosti s § 11 ods. 9 až 11 citovaného zákona je nevyhnutná vzájomná súčinnosť správcu modulu elektronických schránok so Slovenskou informačnou službou v procese zriaďovania elektronických schránok využívaných na plnenie úloh Slovenskej informačnej služby v rámci jej pôsobnosti.
K bodu 12 (§ 13 ods. 4):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodu 13 (§ 13 ods. 8):
Doplnenie súvisiace so zriadením elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku.
K bodu 14 (§ 14 ods. 1):
Navrhuje sa nahradiť doterajší text všeobecným ustanovením, ktoré umožní prístup do deaktivovanej schránky každému, komu bolo udelené oprávnenie na disponovanie s jej obsahom.
K bodu 15 (§ 14 ods. 2):
Vzhľadom na skutočnosť, že orgány verejnej moci iné ako služobné úrady Zboru väzenskej a justičnej stráže nemajú vo väčšine prípadov vedomosť o doručovaní osobe, ktorá je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, navrhuje sa, v záujme majiteľa schránky, predchádzať prípadom neúčinnosti elektronického doručenia deaktiváciou schránky na základe žiadosti zaslanej príslušnými ústavmi na výkon väzby alebo trestu odňatia slobody. Okrem uvedenej zmeny sa explicitne vylučuje možnosť deaktivácie elektronickej schránky na žiadosť, ak ide o orgán verejnej moci.
K bodu 16 (§ 14 ods. 5):
Doplnenie súvisiace so zriadením elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku.
K bodu 17 (§ 17 ods. 1):
Spresňujúca úprava, ktorej cieľom je zamedziť nežiaducemu výkladu, že kontrola nespadá pod výkon verejnej moci podľa tohto zákona. Explicitne sa navrhuje doplniť text, že ide len o také úkony, ktoré sú vykonávané priamo v kontrolovanom či dohliadanom subjekte, teda mimo priestorov orgánu verejnej moci.
K bodom 18 a 19 (§ 19 ods. 4 a 5):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodom 20 a 21 (§ 21):
Navrhuje sa zjednotiť dnes na rôznych miestach upravené nástroje autentifikácie a ustanoviť, že všetky z nich sú autentifikátorom a dajú sa, v rozsahu zákonom upravenom, použiť na autentifikáciu. Ide svojho druhu o legislatívno-technickú úpravu, ktorá všetky nástroje podriaďuje pod všeobecný režim autentifikácie.
Zároveň sa dopĺňa ako autentifikátor aj prostriedok elektronickej identifikácie, vydaný v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorý je uvedený v zozname podľa nariadenia eIDAS, keďže
26
priamo z tohto nariadenia vyplýva povinnosť umožniť použitie týchto nástrojov na autentifikáciu v členskom štáte EÚ.
K bodu 22 (§ 21 ods. 6):
Na podporu možnosti rozšírenia rôznych autentifikačných mechanizmov rezortných portálov sa umožňuje rozšíriť používanie autentifikačných nástrojov aj na ústredný portál. Zmyslom ustanovenia je umožniť prihlasovanie sa na ústredný portál viacerými autentifikačnými nástrojmi. Táto možnosť sa predpokladá využívať najmä v rezortoch, kde osobitné predpisy ustanovujú osobám povinnú elektronickú komunikáciu, ako napríklad pri právnických povolaniach či vo vzťahu k finančnej správe.
K bodom 23 až 25 (§ 22 ods. 3 až 6):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodom 26 až 28 (§ 22a až 22b):
Okrem legislatívno-technických úprav súvisiacich so zjednotením ustanovení o autentifikácii, sa navrhuje zjednodušiť zákonnú úpravu autentifikačných certifikátov a doplniť ju o ustanovenie uľahčujúce autentifikáciu pri prístupe cez OpenAPI. Zjednodušenie úpravy vychádza z aplikačnej praxe a z vývoja používania autentifikačných certifikátov a ich registra. Ustanovenia, ktoré sa časom ukázali obsolétne sa navrhuje vypustiť a naopak doplniť rozsah evidencie o údaje, ktoré umožnia vykonávanie autentifikácie najmä pri automatizovanom prístupe s použitím OpenAPI. Týmto spôsobom sa umožní s certifikátom poskytovateľa konkrétnej služby vykonať autentifikáciu v mene osôb, ktoré túto službu využívajú.
K bodom 29 až 33 (§ 23):
Zmeny v právnej úprave autorizácie sledujú dva ciele. Prvým je posilnenie dôveryhodnosti použitých autorizačných prostriedkov tým, že sa na účely úradne osvedčeného podpisu bude môcť použiť len kvalifikovaný elektronický podpis a nie pečať a na účely zachovania „overiteľnosti“ sa budú pripájať kvalifikované časové pečiatky k podpisu na strane OVM všade tam, kde v podaniach absentujú. Dôvodom je najmä snaha „personalizovať“ autorizáciu tam, kde nahrádza úradné osvedčenie (teda neumožniť použitie systémových prostriedkov ale vyžadovať „manuálne podpísanie“ danou osobou) a tiež zabezpečiť, aby autorizované podania, ktoré neobsahujú časovú pečiatku, boli dlhodobo overiteľné z hľadiska platnosti ich autorizácie.
Druhou oblasťou je zavedenie povinnej autorizácie v súlade s nariadením eIDAS (teda zároveň kvalifikovaným elektronickým podpisom a aj kvalifikovanou elektronickou pečaťou, s pripojením časovej pečiatky) tam, kde ide o úkony (dokumenty), ktoré majú byť použité mimo územia Slovenskej republiky. Zmyslom je, aby najmä v členských krajinách EÚ boli takto autorizované dokumenty použiteľné, resp. aby ich autorizácia spĺňala podmienky, ktoré sú spoločné pre celú EÚ.
K bodu 34 (§ 25 ods. 7):
Predmetné doplnenie smeruje k podpore OpenAPI (Open Application Program Interface) vo vzťahu k službám e-Governmentu. OpenAPI je verejne dostupné aplikačné programovacie rozhranie, ktorým je možné pre autorizovaného používateľa pracovať s elektronickou službou pomocou vlastných softvérových aplikácií.
Navrhnuté doplnenie vychádza z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a z priority Multikanálový prístup a jeho zmyslom je uložiť povinnosť zverejňovať aj komunikačné rozhrania na automatizovanú komunikáciu pri podávaní podaní všade tam, kde sa takéto podávanie umožňuje cez užívateľské rozhranie, manuálne. Cieľom je dosiahnuť stav,
27
kedy bude „nad službami štátu“ možné budovať nástroje automatizovaného využívania týchto služieb a nielen zjednodušiť, ale aj rozšíriť možnosti komunikácie občana a podnikateľa so štátom.
K bodu 35 (§ 28 ods. 3):
Vzhľadom na existujúcu prax, upravenú výnimkou pre súdy v zákone o súdoch, ktorej aplikácia nespôsobuje problémy, sa navrhuje aj na všeobecnej úrovni umožniť „pripájanie doložiek“ k elektronickým úradným dokumentom aj inak, ako len spoločnou autorizáciou. Týmto iným spôsobom má byť orgánom verejnej moci zvolená jednoznačná identifikácia úradného dokumentu a „doložky“ k nemu.
Na účely centrálneho doručovania podľa § 31a platí, že ak sa v elektronickej úradnej správe nachádza úradný dokument spoločne autorizovaný s tzv. doložkou právoplatnosti/vykonateľnosti, vyhotovuje sa k nim na účely listinného rovnopisu len jedna doložka o autorizácii.
K bodu 36 (§ 31a ods. 12):
Legislatívno-technická úprava, spresňujúca spôsob, akým sa má listinná podoba doručovaného dokumentu vyhotoviť.
K bodu 37 (§ 33 ods. 4):
Navrhuje sa doplniť možnosť rozhodovať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu v prípade, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že z technických dôvodov elektronické úradné správy do elektronickej schránky neboli doručené. Ide najmä o prípady technických porúch a výpadkov, s cieľom neprenášať aj tento ich následok na adresáta správy.
K bodu 38 (§ 35 ods. 3):
Medzi osoby oprávnené vykonávať zaručenú konverziu sa navrhuje doplniť Slovenský pozemkový fond, a to pokiaľ ide o zaručenú konverziu dokumentov na účely výkonu jeho činnosti. Dôvodom je snaha o elektronizáciu procesov Slovenského pozemkového fondu v spojení so zavedením povinnej elektronickej komunikácie od 1. januára 2020, ako sa navrhuje v čl. II.
K bodom 39 až 43 (§ 37 a 39):
V oblasti zaručenej konverzie sa navrhuje zjednotiť osvedčovacie doložky ustanovením ich vzoru, čo prispeje k jednoduchšej identifikácii a používaniu výstupov zaručenej konverzie.
Rovnako sa navrhuje explicitne vyjadriť skutočnosť, že orgán verejnej moci nie je povinný vykonávať zaručenú konverziu vždy len svojimi prostriedkami, ale môže túto činnosť zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, na to oprávnenej.
Navrhuje sa tiež uložiť povinnosť orgánom verejnej moci používať centrálnu evidenciu záznamov o zaručenej konverzii vždy predtým, ako pri výkone verejnej moci vykonajú úkon s použitím konvertovaného dokumentu. Zabezpečí sa tak aktívne zisťovanie súladu údajov v predloženom dokumente a v evidencii záznamov o zaručenej konverzii a tým zníženie rizika použitia neplatných či v rozpore so zákonom konvertovaných dokumentov. Samotná evidencia je plánovaná v on-line režime, resp. pri hromadných, či veľkých množstvách konverzií v režime nahrávania údajov raz denne, čím sa zabezpečí jej aktuálnosť pre potreby orgánov verejnej moci.
V nadväznosti na rozvoj hromadnej konverzie a nahrádzanie manuálnych postupov kontroly dokumentov a výkonu konverzie automatizovanými postupmi sa navrhuje explicitne ustanoviť, že takéto nahradenie je možné a zároveň, aby boli zachované záruky bezpečnosti a integrity
28
procesu, vyžadovať znalecké osvedčenie zvoleného postupu tam, kde sú manuálne postupy úplne nahradené strojovými.
K bodom 44 až 50 (§ 40 až 48):
V časti o úhradách orgánom verejnej moci sa navrhujú vypustiť ustanovenia o akreditovaných platiteľoch a ponechať len úpravu pre platby prostredníctvom IOM. Dôvodom je skutočnosť, že od času zavedenia úpravy akreditovaných platiteľov sa v oblasti úhrad orgánom verejnej moci v praxi presadilo riešenie platieb cez tzv. systém eKolku a ustanovenia o akreditovaných platiteľoch sa stali prakticky obsolentnými. Zároveň platí, že uvedenou zmenou sa tzv. eKolok nestáva jediným platobným nástrojom pre IOM – rozsah platobných nástrojov pre IOM zostáva nezmenený.
K bodu 51 (§ 49 ods. 2):
Nadväzne na zmenu v zákone o hlásení pobytu občanov sa navrhuje explicitné doplnenie, že zdrojové registre (teda napr. aj obchodný register) budú môcť na technickej úrovni evidovať identifikátor cudzinca bez pobytu, zapísaného v registri fyzických osôb, viazať ho na tohto cudzinca, túto väzbu udržiavať a poskytovať ju referenčnému registru a všetci, ktorí budú referenčný údaj používať budú môcť cudzinca takto identifikovať. To platí aj na identifikáciu pri opravách údajov a stotožnení zapísaných subjektov podľa zákona o e-Governmente.
K bodu 52 (§ 55 ods. 2):
V oblasti spôsobu poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci sa navrhuje upustiť od výlučnej formy elektronického odpisu a umožniť aj využitie iných spôsobov zabezpečenia integrity v prípadoch, kedy sa komunikuje cez systém IS CSRÚ. Keďže v prípade IS CSRÚ je integrita zabezpečená inými systémovými prostriedkami, nie je naďalej nutné zotrvávať na dodržaní podmienok vydávania elektronických odpisov.
K bodom 53 a 54 (§ 56):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona (akreditovaný platiteľ).
K bodu 55 (§ 56):
Z dôvodov vychádzajúcich z aplikačnej praxe sa navrhuje vypustiť subjektívna lehota na uloženie sankcie a ponechať len lehotu objektívnu.
K bodom 56 a 57 (§ 59 ods. 1):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v oblasti konverzie a zavádzaním centrálneho doručovania.
K bodom 58 a 59 (§ 59 ods. 1 a 2):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodu 60 (§ 60d):
Navrhuje sa posunúť dátum zriadenia centrálnej evidencie záznamov o konverzii, aby sa tým poskytlo dostatočné časové obdobie pre osoby, vykonávajúce konverziu, na prípravu používania evidencie, s tým súvisiace úpravy programových nástrojov a na integráciu s novou evidenciou.
K bodu 61 (§ 60h a 60i):
29
V nadväznosti na navrhované zmeny v zriaďovaní elektronických schránok, zverejňovaní nových služieb na ÚPVS, sprístupňovaní OpenAPI a zmenách v autorizácii sa navrhujú ustanoviť primerané prechodné obdobia na ich zavedenie do praxe.
Vzhľadom na rôznorodosť v kvalite a spôsobe vedenia existujúcich „lokálnych“ evidencií sa povinnosť overovať údaje v centrálnej evidencií vykonaných zaručených konverzií ukladá s účinnosťou od jej zriadenia a nebude sa aplikovať na dokumenty, zaručene konvertované pred jej zriadením. Dôvodom je, aby sa v praxi predišlo možným problémom s overením dokumentu, ktorý bude spôsobený výlučne nekvalitou existujúcich „lokálnych“ evidencií.
K čl. II:
Navrhované úpravy majú za cieľ napomôcť k elektronizácii procesov Slovenského pozemkového fondu. Keďže pozemkový fond nevykonáva pôsobnosť spadajúcu pod definíciu výkonu verejnej moci elektronicky, nevzťahujú sa naň ustanovenia zákona o e-Governmente priamo. Navrhuje sa preto využiť možnosť podľa § 2 ods. 5 zákona o e-Governmente a explicitne upraviť jeho použitie aj na komunikáciu smerom k pozemkovému fondu a na elektronické doručovanie písomností, ako aj na automatizované získavanie údajov, ktoré sú pre činnosť pozemkového fondu nevyhnutné.
Rozsah povinnej elektronickej komunikácie sa navrhuje ustanoviť na právnické osoby a podnikateľov, pričom odklad účinnosti tejto povinnosti má slúžiť na prípravu na takýto typ komunikácie, a to tak na strane osôb súkromného práva, ako aj na strane pozemkového fondu.
K čl. III:
K bodom 1 až 3:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona o e-Governmente (akreditovaný platiteľ).
K bodu 4:
Od 16. februára 2019 sa v členských štátoch EÚ začne uplatňovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012. Uvedené nariadenie odstraňuje pre niektoré verejné listiny požiadavku vyššieho overenia a podobnej formálnej náležitosti. Pre niektoré druhy verejných listín odstraňuje aj požiadavku povinného súdneho prekladu verejnej listiny vydanej v členskom štáte EÚ ako napríklad listiny týkajúce sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu) Namiesto súdneho prekladu vybranej verejnej listiny boli vypracované viacjazyčné štandardizované formuláre ako pomôcka pre preklad verejnej listiny, ktorej jazyku nerozumie orgán, ktorému sa listina v cudzine predkladá. Nariadenie nebráni členskému štátu, aby určil poplatok za vydanie viacjazyčného štandardného formulára, ktorý však nemá presiahnuť administratívne/výrobné náklady (čl. 11 nariadenia). Formuláre sú prílohou nariadenia a sú dostupné na Európskom portáli elektronickej justície. Na tento účel sa navrhuje zavedenie nového súdneho poplatku po vzore súdneho poplatku podľa položky 24aa.
K čl. IV:
K bodu 1 (§ 7 a § 12):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona o e-Governmente (akreditovaný platiteľ).
30
K bodom 2 a 3 (§ 10):
Navrhuje sa, aby tie poplatky a preplatky, ktoré nie je možné podľa existujúceho ustanovenia zákona vrátiť, a ani ich použiť na iný účel, keďže ich suma neprevyšuje 1,70 eura, boli nielen po účinnosti novely tohto zákona, ale aj podľa doterajších predpisov príjmom toho rozpočtu (štát, obec, VÚC), podľa toho, komu rozpočtový príjem z príslušného poplatku alebo preplatku prináleží. Legislatívno-technická pripomienka k poznámke pod čiarou 7c) smeruje k aktualizácii vecného právneho predpisu.
K bodu 4 (§ 19m):
Prechodné ustanovenie k úprave v bode 2 (§ 10).
K čl. V:
K bodu 1:
Doplnenie súvisiace so zmenami v čl. V až IX.
K bodu 2:
Navrhuje sa, aby technický identifikátor ako jednoznačný identifikačný atribút pre cudzinca bez pobytu zapísaného v registri fyzických osôb bolo možné na účely zákona o e-Governmente použiť aj ako identifikátor osoby, a to pri komunikácii medzi dvomi IS. To znamená, že ho bude možné získavať a používať na jednoznačnú identifikáciu osoby napr. pri zriadení schránok a túto väzbu ďalej udržiavať.
K čl. VI až X:
Obsahom zmien je rozšírenie možností používania eID a údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk, poštové podniky a telekomunikačných operátorov. Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie napr. na portáli slovensko.sk.
Cieľom týchto úprav je pokračovať vo využívaní výsledkov projektov v oblasti eGov služieb aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektami v súkromnej sfére.
Návrh odzrkadľuje požiadavky jednotného centralizovaného prístupu do relevantných systémov prevádzkovaných ministerstvom vnútra (evidencia občianskych preukazov a register fyzických osôb). Prístup k dátam je centralizovaný a implementácia vychádza z predpokladu čo najširšieho možného využitia už existujúcich komunikačných rozhraní, čo má za následok kratší časový úsek možného nasadenia do prevádzky. Návrh tiež predpokladá možnosť využiť existujúce overovacie mechanizmy a predpokladá aj možnosť využitia existujúcich nástrojov v IT systémoch ministerstva vnútra, poskytujúcich služby overenia osobných dokladov.
V nadväznosti na navrhované zmeny sa v prípade poštového podniku tiež navrhuje upraviť rozsah spracúvaných údajov na účely overovania totožnosti pri poskytovaní poštových služieb.
K čl. XI:
Navrhuje sa delená účinnosť návrhu zákona, keďže ustanovenie čl. I bod 60 má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, vo vzťahu k elektronizácii komunikácie Slovenského pozemkového fondu a vo vzťahu k povinnosti zverejňovania OpenAPI sa navrhuje ustanoviť potrebnú legisvakančnú lehotu a zvyšné časti návrhu zákona majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2019.
31
Bratislava, 17. apríla 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Richard Raši v. r.
podpredseda vlády
Slovenskej republiky
pre investície a informatizáciu

zobraziť dôvodovú správu

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7302

K predpisu 213/2019, dátum vydania: 17.07.2019

Všeobecná časť
Návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako iniciatívny materiál.
Ministerstvo v súčasnosti, podľa možností rozpočtovej kapitoly ministerstva a možností štátneho rozpočtu, poskytuje v oblasti civilného letectva dotácie na účely bezpečnostnej ochrany letísk, výkonu záchranných a hasičských služieb a poskytovania letových prevádzkových služieb letom oslobodeným od odplát. S ohľadom na možnosť poskytovať verejné financie, formou finančného príspevku, aj na účely prevádzky letiskovej infraštruktúry a investícií do letiskovej infraštruktúry, ministerstvo vypracovalo podrobnejšiu právnu úpravu poskytovania príspevku v oblasti civilného letectva zohľadňujúc právne predpisy Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, rozhodnutia Európskej komisie a rozsudky Európskeho súdneho dvora vo vzťahu k oprávnenosti/neoprávnenosti, zlučiteľnosti/nezlučiteľnosti poskytnutej štátnej pomoci do letiskovej infraštruktúry. Návrh zákona predstavuje právny základ na vypracovanie schém pomoci alebo na poskytnutie ad hoc pomoci.
V návrhu zákona sa upravujú aj spoločné zásady na stanovovanie výšky letiskových odplát a systém letiskových odplát vo vzťahu k vykonávaniu obchodnej leteckej dopravy. Vytvorenie týchto spoločných pravidiel na stanovovanie letiskových odplát, resp. systému stanovovania letiskových odplát prispieva k väčšej transparentnosti a k zabráneniu diskriminácie jednotlivých leteckých dopravcov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch (Ú. v. EÚ L 70, 14. 3. 2009) bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná v roku 2011 prostredníctvom zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 241/2011 Z. z. Tento systém platí viac ako 7 rokov. S ohľadom na súčasné prevádzkové výkony letiskových spoločností v počte odbavených cestujúcich možno konštatovať, že predmetná povinnosť sa na území Slovenskej republiky vzťahuje len na toho prevádzkovateľa letiska, ktorý prevádzkuje letisko, z ktorého sa vykonáva obchodná letecká doprava a na ktorom sa odbaví najväčší počet cestujúcich, a tým je letisková spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (BTS). Leteckými dopravcami sú v tomto prípade väčšinou leteckí dopravcovia Európskej únie, ktorí majú hlavné miesto podnikania v inom členskom štáte Európskej únie (napr. Ryanair, Wizz Air), alebo sú to aj leteckí dopravcovia tretích krajín (napr. flydubai, Pobeda Airlines).
V návrhu zákona sa upravujú aj spoločné zásady na stanovovanie výšky odplaty za poskytovanie leteckých navigačných služieb v súvislosti s právne záväznými aktmi Európskej únie, na základe ktorých sa môže členský štát Európskej únie rozhodnúť, či bude uplatňovať tieto právne záväzné akty na systém spoplatňovania terminálnych letových prevádzkových služieb.
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou poskytovania príspevku a právnou úpravou spoločných zásad na stanovovanie výšky letiskových odplát a systému letiskových odplát, a odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb ministerstvo vypracovalo, aj na základe poznatkov z aplikačnej praxe, novely ďalších súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich predovšetkým oblasť letiskovej infraštruktúry, nového inštitútu „letecká plocha“. Zároveň boli upravené aj príslušné sankcie.
strana 2 z 42
Návrh zákona predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na informatizáciu a životné prostredie. Návrh zákona taktiež predpokladá pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a zároveň aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nepredpokladá sociálne vplyvy, ani na služby pre občana. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov a príslušných analýzach.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.
strana 3 z 42
Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu
Zákon o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
 Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu
💧 Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch (Ú. v. EÚ L 70, 14. 3. 2009).

Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: január 2019
Ukončenie: február 2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
február 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
apríl 2019

2. Definícia problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.
Právna úprava systému letiskových odplát a odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb a nová právna úprava poskytovania verejných financií v oblasti civilného letectva formou finančného príspevku, najmä vo vzťahu k pravidlám Európskej únie pre štátnu pomoc a s tým spojené, aj na základe poznatkov z aplikačnej praxe, novely ďalších súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov.

3. Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).
Cieľom návrhu zákona je precizovanie platnej právnej úpravy a nová právna úprava poskytovania verejných prostriedkov v oblasti civilného letectva, najmä vo vzťahu k pravidlám Európskej únie pre štátnu pomoc a minimálnu pomoc. V návrhu zákona sa taktiež upravujú spoločné zásady na stanovovanie výšky letiskových odplát a systém letiskových odplát, ako aj odplát za letecké navigačné služby. Cieľom návrhu zákona je aj právna úprava ďalších súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov aj s ohľadom na poznatky z aplikačnej praxe.

4. Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
-letiskové spoločnosti alebo osoba, ktorá uzavrela s letiskovou spoločnosťou zmluvu o nájme letiskovej infraštruktúry vo vlastníctve tejto letiskovej spoločnosti alebo inú zmluvu umožňujúcu využívanie letiskovej infraštruktúry žiadateľom bez zmeny vlastníctva letiskovej infraštruktúry a poskytuje letiskové služby leteckým dopravcom,
-poskytovateľ leteckých navigačných služieb,
-letecký dopravca,
-Dopravný úrad,
-Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ako národný koordinátor štátnej pomoci,
-Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, vyššie územné celky a obce, ako poskytovatelia príspevku

5. Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia boli posudzované?
Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
Pri transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch (Ú. v. EÚ L 70, 14. 3. 2009) predkladateľ neposudzoval alternatívy na odstránenie definovaného problému. Smernica 2009/12/ES stanovuje spoločné zásady pre letiskové odplaty vyberané od leteckých dopravcov používajúcich určené letiská Európskej únie. V súčasnosti je smernica 2009/12/ES transponovaná v zákone č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 241/2011 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že nejde o novú problematiku v oblasti civilného letectva. Kompetencie v riešenej oblasti zostávajú nastavené

strana 4 z 42
rovnako ako doteraz a žiadne nové sa nedopĺňajú. Z uvedeného vysvetlenia vyplýva, že nulté riešenie sa rovná súčasnému riešeniu.
Pri riešení systému odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb predkladateľ neposudzoval alternatívy, keďže v súčasnosti je systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií a systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb riešený na úrovni Európskej únie vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 390/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií (Ú. v. EÚ L 128, 09. 05. 2013) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 391/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (Ú. v. EÚ L 128, 9. 5. 2013), ktoré však majú účinnosť do 31. decembra 2018 [čl. 27 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 390/2011 a čl. 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 391/2011]. Podľa novej právnej úpravy platnej od 1. januára 2020 [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti a spoplatňovania v jednotnom európskom nebi a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 390/2013 a (EÚ) č. 391/2013] terminálne odplaty za určitých podmienok už nebudú spadať do pôsobnosti právne záväzného aktu Európskej únie, ak o tom nebolo rozhodnuté inak. S ohľadom na súčasnú situáciu v oblasti terminálnych odplát predkladateľ vypracoval v návrhu zákona právnu úpravu odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb.
V prípade poskytovania verejných prostriedkov v oblasti civilného letectva platná právna úprava v zákone č. 143/1998 Z. z. (§ 56a) vypracovaná v predchádzajúcich rokoch nedostatočne zohľadňuje meniacu sa legislatívu v oblasti štátnej pomoci na úrovni Európskej únie, ako aj meniacu sa legislatívu v oblasti zmeny systému spoplatňovania leteckých navigačných služieb na úrovni Európskej únie. Prijatím návrhu zákona budú odstránené súčasné prekážky poskytovania štátnej pomoci pre letiskové spoločnosti najmä vo forme investičnej pomoci, ale aj v súlade s osobitným predpisom pre skupinové výnimky. Po splnení všetkých stanovených podmienok vo vzťahu k pravidlám Európskej únie pre štátnu pomoc, poskytnutím investičnej pomoci bude možné prispieť k zlepšeniu životného prostredia použitím moderných technológií vo vzťahu k znižovaniu emisií skleníkových plynov a hluku z leteckej prevádzky na letiskách, taktiež bude umožnené prijímateľom investičnej pomoci používať moderné prostriedky a zariadenia a reagovať tak na požiadavky trhu v oblasti leteckej dopravy, zatraktívniť letiská, ktoré prevádzkujú. Prínosom bude aj zníženie administratívnej náročnosti procesu posudzovania žiadosti o poskytnutie príspevku a schvaľovania poskytnutia príspevku, ako aj kontroly plnenia podmienok, za ktorých bol príspevok poskytnutý.
Ďalším problémom, ktorý predkladateľ riešil je umožnenie vykonávania vzletov a pristátí najmä lietajúcich športových zariadení, t. j. lietadiel osobitnej kategórie určených na letecký šport a rekreačné lietanie, aj na existujúcich stavbách napríklad s kolaudačným rozhodnutím pre letisko v poľnohospodárstve, ktoré však nemajú platné prevádzkové povolenie a nespĺňajú v súčasnosti platné právne predpisy. Platná právna úprava neumožňuje získať povolenie na prevádzkovanie takýchto stavieb ako plnohodnotných letísk. Zavedením nového inštitútu letecká plocha, bude umožnené existujúce stavby využívať najmä na športové lietanie, ako aj na vykonávanie leteckých prác alebo špeciálnej prevádzky, v prípade potreby bude možné ich využitie aj pre vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, pátranie po lietadlách a záchranu ľudského života alebo iných obdobných účelov, ktoré však nebudú určené na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy. Ako je uvedené, novým právnym inštitútom sa právne transformujú stavby, pre ktoré nie je možné v súčasnosti získať prevádzkové povolenie v súlade s v súčasnosti platnými právnymi predpismi, na letecké plochy. Taktiež dochádza k právnej transformácií iných plôch, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení. Zároveň sa upravuje pôsobnosť Dopravného úradu na určovanie podmienok prevádzkovania takejto leteckej športovej plochy pričom túto pôsobnosť Dopravný úrad vykonáva už v súčasnosti pri iných plochách, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení. Zároveň sa upravuje pôsobnosť Dopravného úradu na určovanie podmienok prevádzkovania takejto leteckej plochy a určovania jej ochranných pásem.
Pri riešení priestupkov a správnych deliktov sa počíta s ukladaním ich vyšších sadzieb, ale to len z dôvodu, že súčasné výšky pokút za niektoré správne delikty či priestupky nekorešpondujú s priemernou mzdou na Slovensku a teda nemajú reštrikčný účinok. Oproti nultému stavu predkladateľ predpokladá lepšie dodržiavanie platných právnych predpisov v oblasti civilného letectva.
Dopĺňajú sa aj nové správne poplatky, pričom niektoré služby sú už zavedené, ale neboli spoplatnené, čo nezohľadňuje princípy zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zároveň dochádza k bližšej špecifikácii niektorých správnych poplatkov s ohľadom na požiadavky platných právnych predpisov.
Ostatné zmeny v návrhu zákona iba precizujú súčasnú platnú právnu úpravu, čo oproti pôvodnému stavu (nulté riešenie) vylepší právne prostredie v oblasti civilného letectva.




strana 5 z 42

6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?💧 Áno Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
-postup výpočtu odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb a stanovenie zón spoplatňovania,
-vzor žiadosti o poskytnutie príspevku a vzory príslušných príloh,
-oblasť akreditácií na vykonávanie odbornej prípravy a opakovanej odbornej prípravy v oblasti ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania,
-požiadavky na letecké plochy

7. Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
Národná právna úprava nepresahuje rámec minimálnych požiadaviek Európskej únie.

8. Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
-


* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
💧 Áno
✉ Nie
✉ Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
💧 Negatívne

z toho vplyvy na MSP
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
💧 Negatívne

Sociálne vplyvy
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
💧 Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

10. Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky už v súčasnosti, podľa možností rozpočtovej kapitoly ministerstva a možností štátneho rozpočtu, poskytuje v oblasti civilného letectva dotácie na účely bezpečnostnej ochrany letísk, výkonu záchranných a hasičských služieb a poskytovania letových prevádzkových služieb letom oslobodeným od odplát. Predloženým návrhom sa mení právna forma poskytovania verejných financií.
Oprávneným žiadateľom o poskytnutie verejných financií je v súčasnosti letisková spoločnosť alebo poskytovateľ letových prevádzkových služieb. Letisková spoločnosť musí aj naďalej byť držiteľom platného prevádzkového povolenia na prevádzkovanie letiska alebo držiteľom osvedčenia pre prevádzkovateľa letiska a poskytovať letiskové služby leteckým dopravcom. Poskytovateľ letových prevádzkových služieb musí byť aj naďalej držiteľom platného osvedčenia pre príslušnú leteckú navigačnú službu a poverenia na poskytovanie letových prevádzkových služieb. Zároveň musia oprávnení žiadatelia spĺňať aj ďalšie podmienky, aby im mohli byť verejné financie poskytnuté. S ohľadom na uvedené, predmetom posudzovania bude len žiadosť o poskytnutie príspevku od osoby, ktorá spĺňa tieto podmienky.
V súčasnosti nie je možné kvantifikovať, aká by mohla byť pravdepodobná úspešnosť poskytnutia požadovanej výšky verejných prostriedkov vo forme príspevku v rámci schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevku, keďže na poskytnutie príspevku nie je právny nárok a disponibilné finančné prostriedky závisia od možností štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ako aj od rozpočtu obcí či vyšších územných celkov.
Na základe doterajších žiadostí o poskytnutie dotácií v oblasti civilného letectva možno konštatovať, že schválený rozpočet pre oblasť civilného letectva, na základe príslušného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, nie je dostatočný na pokrytie požiadaviek letiskových spoločností a poskytovateľa letových prevádzkových služieb ani





strana 6 z 42
na nehospodárske činnosti, ktoré sú obvyklou zodpovednosťou štátu [bod 35 Oznámenia Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (Ú. v. EÚ C 99, 4. 4. 2014)].
V súčasnosti nie je možné kvantifikovať výdavky obcí a vyšších územných celkov, keďže návrh zákona predstavuje len právny rámec pre obec alebo vyšší územný celok, na základe ktorého bude môcť poskytnúť príspevok s ohľadom na disponibilné finančné prostriedky.
Vplyvy jednotlivých vykonávacích predpisov budú posudzované a uvedené samostatne v rámci jednotlivých legislatívnych procesov.
Návrhom zákona nie je možné jednoznačne kvantifikovať charakter a rozsah celkových príjmov a prínosov, keďže nie je možné konkrétne určiť počet vybraných správnych poplatkov a pokút. Správne poplatky za jednotlivé služby poskytované Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Dopravným úradom sú nepravidelné.
Na základe uvedeného, návrh zákona predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a zároveň aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne vplyvy na informatizáciu a na životné prostredie. Návrh zákona nepredpokladá sociálne vplyvy, ani na služby pre občana.

11. Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov:
Michal Hýsek, odbor civilného letectva, sekcia civilného letectva, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, 02/59494617,
michal.hysek@mindop.sk


12. Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
Podkladom vo vzťahu k investičnej pomoci a prevádzkovej pomoci boli Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020, Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030, Návrh Národného investičného plánu SR na roky 2018 – 2030 pilotná verzia, interné dokumenty Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Pri prevádzkovej pomoci boli sumy určené na základe schodkov prevádzkovej pomoci v súlade s platnými právnymi predpismi v oblasti štátnej pomoci. Keďže predmetné informácie môžu podliehať obchodnému tajomstvu, nie je možné ich uviesť pre jednotlivé letiskové spoločnosti, ale sú v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu uvedené ako súčasť bežných transferov na jednotlivé roky. Vo vzťahu k investičnej pomoci, projekty boli započítané podľa jednotlivých letiskových spoločností, pričom boli vypracované v predchádzajúcich rokoch a s ohľadom na vývoj cien predstavujú len odhadovanú výšku investície, ktorá sa však môže zmeniť.
Výška príspevku na jednotlivé účely na príslušný rozpočtový rok bola vypracovaná na základe podkladov od letiskových spoločností a poskytovateľov leteckých navigačných služieb, ktoré boli uplatnené Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky v rámci prípravy rozpočtu na rok 2019 s výhľadom na nasledujúce roky a sú bližšie uvedené v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania
STANOVISKO KOMISIE
(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)
K NÁVRHU
ZÁKONA O ODPLATÁCH A O POSKYTOVANÍ PRÍSPEVKU V CIVILNOM LETECTVE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV

I. Úvod: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky dňa 30. januára 2019 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené a pozitívne vplyvy na informatizáciu.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov










strana 7 z 42
Komisia odporúča dopracovať časti 5. Alternatívne riešenia a 12. Zdroje, podľa obsahových náležitostí Jednotnej metodiky.
Komisia navrhuje vyznačiť žiadny vplyv na služby verejnej správy pre občana v doložke vybraných vplyvov
Vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky:
Pripomienka akceptovaná. Doložka vybraných vplyvov je v bode 5.a 12. dopracovaná podľa stanoviska komisie PPK.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia nesúhlasí s názorom predkladateľa, že materiál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a vypracovať k materiálu analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.
Negatívny vplyv Komisia vidí v nasledovných oblastiach:
- povinnosť prevádzkovateľa letiska najmenej raz ročne uskutočniť konzultácie s leteckými dopravcami a ďalšie povinnosti súvisiace s konzultáciami, uvedenými v navrhovanom § 3 (čl. I)
- zavedenie nových správnych poplatkov v čl. II predloženého materiálu
- nové povinnosti prevádzkovateľa nového inštitútu "leteckej športovej plochy" vyplývajúce z čl. III, novelizačného bodu č. 9.
Administratívne náklady, vyplývajúce v prípade podania žiadosti o príspevok, uvedené v časti 1. (poznámky) doložky, Komisia odporúča uvádzať v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti administratívne náklady.
Pozitívny vplyv predloženého materiálu je možné očakávať vo vytvorení podmienok a možností získania príspevku podľa čl. I § 12 ods. 2 a tiež v možnosti získania prevádzkovej či investičnej pomoci (čl. I § 19).
Zároveň Komisia odporúča v doložke vybraných vplyvov uviesť, že vplyvy jednotlivých vykonávacích predpisov budú posudzované a uvedené samostatne v rámci jednotlivých legislatívnych procesov.
Vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky:
Pripomienka akceptovaná. Doložka vybraných vplyvov je upravená a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je vypracovaná podľa stanoviska komisie PPK.
K negatívnemu vplyvu „povinnosť prevádzkovateľa letiska najmenej raz ročne uskutočniť konzultácie s leteckými dopravcami a ďalšie povinnosti súvisiace s konzultáciami, uvedenými v navrhovanom § 3 (čl. I)“ predkladateľ uvádza, že sa nestanovuje nová povinnosť pre prevádzkovateľa letiska vo vzťahu k leteckým dopravcom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch (Ú. v. EÚ L 70, 14. 3. 2009) bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná v roku 2011 prostredníctvom zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 241/2011 Z. z. Na základe uvedeného možno konštatovať, že táto povinnosť platí viac ako 7 rokov. Zároveň predkladateľ uvádza, že predmetná povinnosť sa na území Slovenskej republiky, s ohľadom na prevádzkové výkony letiskových spoločností v počte odbavených cestujúcich, vzťahuje len na toho prevádzkovateľa letiska, ktorý prevádzkuje letisko, z ktorého sa vykonáva obchodná letecká doprava a na ktorom sa odbaví najväčší počet cestujúcich, a tým prevádzkovateľom letiska je letisková spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (BTS). Leteckým dopravcom v tomto prípade sú väčšinou leteckí dopravcovia EÚ, ktorí majú hlavné miesto podnikania v inom členskom štáte EÚ (napr. Ryanair, Wizz Air) alebo leteckí dopravcovia tretej krajiny (flydubai, Pobeda Airlines).
K negatívnemu vplyvu „nové povinnosti prevádzkovateľa nového inštitútu "leteckej športovej plochy" vyplývajúce z čl. III, novelizačného bodu č. 9“ predkladateľ uvádza, že ako je uvedené v predkladanom návrhu zákona a v sprievodných dokumentoch, predmetná letecká športová plocha sa nebude používať na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy. Hlavným cieľom je umožniť všeobecnému letectvu (napr. aeroklubom) používať na vzlety a pristátia stavby, na prevádzkovanie ktorých nie je možné vydať prevádzkové povolenia v súlade s platnými právnymi predpismi. Navyše už v súčasne platnom znení zákona č. 143/1998 Z. z., konkrétne § 32 ods. 10, je uvedené, že „Povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje pre iné plochy, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení. Podmienky na používanie týchto plôch určí Dopravný úrad.“ Navrhovanou právnou úpravou dochádza k právnej transformácii aj týchto iných plôch na letecké športové plochy a nevytvára sa nová povinnosť.
K pozitívnemu vplyvu „vo vytvorení podmienok a možností získania príspevku podľa čl. I § 12 ods. 2 a tiež v možnosti získania prevádzkovej či investičnej pomoci (čl. I § 19)“ predkladateľ uvádza, že investičná pomoc a prevádzková pomoc sú účely, na ktoré sa môže poskytnúť príspevok, t. j. príspevok na účel prevádzky letiskovej infraštruktúry (prevádzková pomoc) a príspevok na účel investícií do letiskovej infraštruktúry (investičná pomoc). Už v súčasnosti môže Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky poskytovať dotácie podľa § 56a zákona č. 143/1998 Z. z. aj na tieto účely. Avšak s ohľadom na záujem upraviť uvedenú oblasť v jednom právnom predpise, predkladateľ vypracoval predmetný návrh zákona. Týmto návrhom zákona sa teda nevytvárajú nové podmienky, len sa mení právna forma poskytovania verejných financií, keďže v súčasnosti predmetné podmienky musí žiadateľ spĺňať podľa § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 143/1998 Z. z. a výnosom Ministerstva dopravy, výstavby




strana 8 z 42
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 27. novembra 2014 č. 14097/2014/C410-SCLVD/73232-M o poskytovaní dotácií v oblasti civilného letectva (oznámenie č. 341/2014 Z. z.).
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je čiastočne rozpočtovo zabezpečený. V analýze je uvedený pozitívny vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy v súvislosti s úpravou správnych poplatkov kvantifikovaný na rok 2019 v sume 23 050 eur, na rok 2020 v sume 40 350 eur, na rok 2021 v sume 15 270 eur a na rok 2022 v sume 29 270 eur. Tento pozitívny vplyv je potrebné zohľadniť aj v doložke vybraných vplyvov v bode 9.
V analýze vplyvov sú kvantifikované výdavky na v súčasnosti poskytované dotácie v sume 6 mil. eur ročne ako zabezpečené v rozpočte kapitoly MDV SR. Nekryté vplyvy súvisiace s príspevkami na navrhované nové účely prevádzky letiskovej infraštruktúry a investícií do letiskovej infraštruktúry sú kvantifikované za kapitolu MDV SR na rok 2019 v sume 47 362 473 eur, na rok 2020 v sume 57 016 502 eur, na rok 2021 v sume 55 989 015 eur a na rok 2022 v sume 57 783 235 eur. Vzhľadom na to, že sa v návrhu uvádza aj možnosť poskytovania príspevku z rozpočtu VÚC alebo obce na podporu civilného letectva, je potrebné v analýze vplyvov jednoznačne uviesť, či sa na základe uvedeného predpokladajú výdavky týchto subjektov verejnej správy.
S rozpočtovo nekrytým vplyvom Komisia zásadne nesúhlasí. Návrh Komisia žiada prepracovať tak, aby boli vyčíslené len nevyhnutné výdavky takým spôsobom, aby materiál nezakladal žiadne nekryté vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky:
Pripomienka akceptovaná. Doložka vybraných vplyvov a Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy je upravená podľa stanoviska komisie PPK.
K vplyvom na informatizáciu
Komisia súhlasí s tým, že predkladaný materiál predpokladá vplyvy na informatizáciu. Komisia žiada upraviť analýzu vplyvov na informatizáciu tak, aby boli analyzované vplyvy na informatizáciu v zmysle platnej metodiky. V bode 6.1. Komisia žiada uviesť kód príslušnej služby a nie kód systému.
Vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky:
Pripomienka akceptovaná. Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti (Budovanie základných pilierov informatizácie) je upravená podľa stanoviska komisie PPK.
K vplyvom na životné prostredie
Komisia žiada v materiáli vyznačiť pozitívne vplyvy na životné prostredie a dopracovať súvisiacu doložku vplyvov. Ako predkladateľ sám uvádza, výsledkom materiálu bude okrem iného aj rozvoj, modernizácia alebo rekonštrukcia prevádzkových plôch, znižovanie negatívnych vplyvov z emisií a hluku produkovaných leteckou prevádzkou na letiskách využívaním moderných technológií a postupov, čo bude mať pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky:
Pripomienka akceptovaná. Doložka vybraných vplyvov je upravená a analýza vplyvov na životné prostredie je vypracovaná podľa stanoviska komisie PPK.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.




strana 9 z 42

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
B
as_58108
Publikovanie informácií na webovom sídle
2

Infraštruktúra

A – nový systém
B – zmena systému

Kód systému

Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ
B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X

strana 10 z 42

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Z pohľadu podnikateľských subjektov vo vzťahu k letiskovým odplatám sa návrh zákona vzťahuje na osobu, ktorá prevádzkuje verejné letisko, z ktorého sa vykonáva obchodná letecká doprava a ktorá je držiteľom platného prevádzkového povolenia alebo osvedčenia pre prevádzkovateľa letiska (ďalej len „prevádzkovateľ letiska“) a leteckého dopravcu. V tomto prípade však ide len o 1 prevádzkovateľa letiska s ohľadom na podmienku najväčšieho počtu odbavených cestujúcich, ktorým je letisková spoločnosť Letisko M. R. Štefánika Bratislava – Airport Bratislava, a.s. (BTS). Počet leteckých dopravcov nie je možné explicitne kvantifikovať, keďže ich počet závisí od záujmu leteckých dopravcov využívať Letisko M.R. Štefánika Bratislava na poskytovanie najmä pravidelných leteckých dopravných služieb.
Z pohľadu podnikateľských subjektov vo vzťahu k odplatám za poskytovanie leteckých navigačných služieb sa návrh zákona vzťahuje na poskytovateľa leteckých navigačných služieb a používateľov leteckých navigačných služieb. V súčasnosti, vo vzťahu k terminálnym odplatám, ide o 2 poskytovateľov terminálnych letových prevádzkových služieb (približovacia služba riadenia a letiská služba riadenia). Počet používateľov leteckých navigačných služieb nie je možné explicitne kvantifikovať.
Z pohľadu podnikateľských subjektov vo vzťahu k poskytovaniu príspevku v oblasti civilného letectva sa návrh zákona vzťahuje na letiskovú spoločnosť alebo osobu, ktorá s letiskovou spoločnosťou uzatvorila zmluvu o nájme letiskovej infraštruktúry (napr. koncesionár), ktorá poskytuje letiskové služby leteckým dopravcom a taktiež sa vzťahuje na poskytovateľa letových prevádzkových služieb. V súčasnosti sa týka 6 letiskových spoločností (zákon č. 136/2004 Z. z.) a 2 poskytovateľov letových prevádzkových služieb.
Vo vzťahu k leteckým plochám plocha sa stanovuje, že predmetné letecké plochy nebudú používané na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy. Hlavným cieľom je umožniť najmä všeobecnému letectvu (napr. aeroklubom) používať na vzlety a pristátia stavby, na prevádzkovanie ktorých nie je v súčasnosti možné vydať prevádzkové povolenia v súlade s v súčasnosti platnými právnymi predpismi. Navrhovanou právnou úpravou dochádza k právnej transformácii iných plôch, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení (§ 32 ods. 10 zákona č. 143/1998 Z. z.) na letecké plochy a nevytvára sa nová povinnosť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Počas prípravy návrhu zákona pred predložením materiálu do legislatívneho procesu, bol návrh zákona poslaný na pripomienkovanie formou cielenej konzultácie Únii dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Integrovanému odborovému zväzu a Asociácii priemyselných zväzov. Zároveň bol návrh zákona poslaný na konzultáciu aj Dopravnému úradu. Členom Únie dopravy, pôšt a telekomunikácií SR je podnik Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, š. p., ako poskytovateľ leteckých navigačných služieb. Sociálnym partnerom Integrovaného odborového zväzu je Únia zamestnávateľov v civilnom letectve Slovenskej republiky, ktorej členom sú letiskové spoločnosti.
Predkladateľ mal údaje aj z vlastných zdrojov.
Občania sa do konzultácií na základe PI/2018/251 nezapojili.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.














strana 11 z 42
V súvislosti s kompetenciou Dopravného úradu udeliť sankcie sa predpokladá, že na základe doterajších skúseností z uplatňovania zákona č. 143/1998 Z. z., ako aj právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti systému letiskových odplát a odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb, si osoby činné v civilnom letectve budú plniť stanovené povinnosti. Súčasne predkladateľ poukazuje na skutočnosť, že sa stanovujú dostatočne odrádzajúce sankcie. Z uvedených dôvodov sa predpokladá, že stanovené povinnosti budú osobami činnými v civilnom letectve dodržiavané.
Pri výpočte správnych poplatkov boli zohľadnené náklady príslušného orgánu spojené s príslušným úkonom, oblasť civilného letectva, ktorej sa náklady týkajú, ako aj početnosť jednotlivých úkonov.
Dochádza k zvýšeniu priamych finančných nákladov doplnením alebo úpravou správnych poplatkov v týchto prípadoch:
1.Položka 90 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa dopĺňa novým správnym poplatkom za vydanie akreditácie na vykonávanie odbornej prípravy alebo opakovanej odbornej

prípravy v oblasti ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania alebo jej zmeny v sume

1 000 eur za vydanie a v sume 500 eur v prípade jej zmeny.
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súčasnosti udeľuje akreditácie podľa § 34a ods. 8 zákona č. 143/1998 Z. z. v spojení s nariadením (EÚ) 2015/1998 v platnom znení s dobou platnosti maximálne na 5 rokov bez toho, aby bol za tento úkon vyberaný správny poplatok.
Ak by sa ročne vydalo 5 akreditácií → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 5 × 1 000 € = 5 000 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 5 podnikateľských subjektov (fyzická osoba – podnikateľ) bolo ročne odvedených 5 000 € → 1 000 € na 1 podnikateľský subjekt.
Ak by sa ročne vydala 1 zmena akreditácie → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 500 € = 500 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt (fyzická osoba – podnikateľ) bolo ročne odvedených 500 € → 500 € na 1 podnikateľský subjekt.
2.Položka 90 zákona č. 145/1995 Z. z. sa dopĺňa novým správnym poplatkom za vydanie povolenia alebo

poverenia na poskytovanie jednotlivých druhov leteckých navigačných služieb; každý druh leteckej navigačnej

služby spoplatnený samostatne alebo jeho zmeny v sume 5 000 eur za vydanie a v sume 2 500 eur v prípade

jej zmeny.
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súčasnosti udeľuje povolenie alebo poverenie na poskytovanie leteckých navigačných služieb podľa § 8 až 11 zákona č. 143/1998 Z. z. v spojení s nariadením (ES) č. 550/2004 v platnom znení na dobu platnosti osvedčenia poskytovateľa leteckých navigačných služieb bez toho, aby bol za tento úkon vyberaný správny poplatok.
Ak by sa ročne vydalo 1 povolenie alebo poverenie, čo je v tomto prípade nie veľmi pravdepodobné s ohľadom na veľmi úzku „špecializáciu“ a vzdušný priestor Slovenskej republiky → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 5 000 € = 5 000 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 5 000 € → 5 000 € na 1 podnikateľský subjekt.
Ak by sa ročne vydala 1 zmena povolenia alebo poverenia, čo je v tomto prípade nie veľmi pravdepodobné s ohľadom na veľmi úzku „špecializáciu“ a vzdušný priestor Slovenskej republiky → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 2 500 € = 2 500 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 2 500 € → 2 500 € na 1 podnikateľský subjekt.
3.V položke 91 písm. h) zákona č. 145/1995 Z. z. sa mení správny poplatok za schválenie letiskovej prevádzkovej

príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza v sume 80 € v prípade letiska s neprístrojovou vzletovou


a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, bez svetelného zabezpečovacieho zariadenia na

správny poplatok v sume 160 €; v sume 140 € v prípade letiska s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou

a plochou konečného priblíženia a vzletu, so svetelným zabezpečovacím zariadením na správny poplatok

v sume 200 €.
Ak by sa ročne schválila 1 letisková prevádzková príručka alebo dokument, ktorý ju nahrádza v prípade letiska s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, bez svetelného zabezpečovacieho zariadenia → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 160 € = 160 € - upravený poplatok (zvýšenie poplatku). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 160 € → 160 € na 1 podnikateľský subjekt – rozdiel medzi súčasnou výškou poplatku a novým poplatkom je 80 € (zvýšenie).
Ak by sa ročne schválila 1 letisková prevádzková príručka alebo dokument, ktorý ju nahrádza v prípade letiska s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, so svetelným




strana 12 z 42
zabezpečovacím zariadením → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 200 € = 200 € - upravený poplatok (zvýšenie poplatku). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 200 € → 200 € na 1 podnikateľský subjekt – rozdiel medzi súčasnou výškou poplatku a novým poplatkom je 60 € (zvýšenie).
4.V položke 91 písm. s) zákona č. 145/1995 Z. z. sa mení správny poplatok „pridelenie jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy“ v sume za vydanie 160 € na správny poplatok pridelenie

jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy pre lietadlá s maximálnou vzletovou

hmotnosťou nad 5 700 kg vrátane v sume za vydanie 160 €.

Ustanovuje sa zákonom č. 143/1998 Z. z., že Dopravný úrad bude pridelenie vydávať v správnom konaní.
Ak by sa ročne vydalo 1 pridelenie pre lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou nad 5 700 kg vrátane prevádzkovaného podnikateľským subjektom → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 160 € = 160 € - pôvodný poplatok. Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 160 € → 160 € na 1 podnikateľský subjekt – nie je rozdiel medzi súčasnou výškou poplatku a novým poplatkom (rozdiel = 0,00 €)
5.V položke 91 písm. t) zákona č. 145/1995 Z. z. sa mení správny poplatok pridelenie kódu módu S v sume za vydanie 160 € na správny poplatok pridelenie kódu módu S pre lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou

nad 5 700 kg vrátane v sume za vydanie 160 €.

Ustanovuje sa zákonom č. 143/1998 Z. z., že Dopravný úrad bude pridelenie vydávať v správnom konaní.
Ak by sa ročne vydalo 1 pridelenie pre lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou nad 5 700 kg vrátane prevádzkovaného podnikateľským subjektom → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 160 € = 160 € - pôvodný poplatok. Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 160 € → 160 € na 1 podnikateľský subjekt – nie je rozdiel medzi súčasnou výškou poplatku a novým poplatkom (rozdiel = 0,00 €).
6.Položka 91 zákona č. 145/1995 Z. z. sa dopĺňa novým správnym poplatkom za vydanie osvedčenia

poskytovateľa leteckých navigačných služieb; každý druh leteckej navigačnej služby spoplatnený jednotlivo

alebo jeho zmeny v sume 4 000 eur za vydanie a v sume 500 eur v prípade jej zmeny.

Dopravný úrad v súčasnosti udeľuje osvedčenie poskytovateľa leteckých navigačných služieb podľa nariadenia (ES) č. 550/2004 v platnom znení bez toho, aby bol za tento úkon vyberaný správny poplatok.
Ak by sa ročne vydalo 1 osvedčenie, čo je v tomto prípade nie veľmi pravdepodobné s ohľadom na veľmi úzku „špecializáciu“ a vzdušný priestor Slovenskej republiky → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 4 000 € = 4 000 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 4 000 € → 4 000 € na 1 podnikateľský subjekt.
Ak by sa ročne vydala 1 zmena osvedčenia, čo je v tomto prípade nie veľmi pravdepodobné s ohľadom na veľmi úzku „špecializáciu“ a vzdušný priestor Slovenskej republiky → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 500 € = 500 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 500 € → 500 € na 1 podnikateľský subjekt.
7.Položka 91 zákona č. 145/1995 Z. z. sa dopĺňa novým správnym poplatkom za schválenie zmeny letiskovej

prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza v sume 40 eur za vydanie v prípade letiska


s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, bez svetelného

zabezpečovacieho zariadenia, v sume 50 € v prípade letiska s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou


a plochou konečného priblíženia a vzletu, so svetelným zabezpečovacím zariadením, v sume 75 € v prípade

letiska s prístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na nepresné

priblíženie a na presné priblíženie I. kategórie Medzinárodnej organizácie civilného letectva, v sume 100 €

v prípade letiska so vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na presné

priblíženie II. kategórie Medzinárodnej organizácie civilného letectva, v sume 125 € v prípade letiska so


vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na presné priblíženie III. kategórie

Medzinárodnej organizácie civilného letectva.

Ak by sa ročne schválila 1 zmena v prípade letiska s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, bez svetelného zabezpečovacieho zariadenia → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 40 € = 40 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 40 € → 40 € na 1 podnikateľský subjekt.
Ak by sa ročne schválila 1 zmena v prípade letiska s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, so svetelným zabezpečovacím zariadením → ročný príjem do štátneho rozpočtu




strana 13 z 42
by bol v sume 1 × 50 € = 50 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 50 € → 50 € na 1 podnikateľský subjekt.
Ak by sa ročne schválila 1 zmena v prípade letiska s prístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na nepresné priblíženie a na presné priblíženie I. kategórie Medzinárodnej organizácie civilného letectva → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 75 € = 75 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 75 € → 75 € na 1 podnikateľský subjekt.
Ak by sa ročne schválila 1 zmena v prípade letiska vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na presné priblíženie II. kategórie Medzinárodnej organizácie civilného letectva → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 100 € = 100 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 100 € → 100 € na 1 podnikateľský subjekt.
Ak by sa ročne schválila 1 zmena v prípade letiska vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na presné priblíženie III. kategórie Medzinárodnej organizácie civilného letectva → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 125 € = 125 € - nový poplatok (služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 125 € → 125 € na 1 podnikateľský subjekt.
8.Položka 91 zákona č. 145/1995 Z. z. sa dopĺňa novým správnym poplatkom za vydanie rozhodnutia o určení

podmienok na prevádzkovanie leteckej plochy v sume 250 eur za vydanie a v sume 100 eur v prípade jej

zmeny.
Ak by sa ročne vydalo 5 rozhodnutí → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 5 × 250 € = 1 250 € - nový poplatok [služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená (podľa § 32 ods. 10 zákona č. 143/1998 Z. z. Dopravný úrad určoval podmienky pre iné plochy, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení; navrhovanou právnou úpravou dochádza k právnej transformácii aj týchto iných plôch na letecké plochy a nevytvára sa nová povinnosť) – zvýšenie]. Celkom by do štátneho rozpočtu za 5 subjektov bolo ročne odvedených 1 250 € → 2 50 € na 1 subjekt.
Ak by sa ročne vydala 1 zmena rozhodnutia → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 100 € = 100 € - nový poplatok [služba sa doteraz nespoplatňovala, avšak bola zavedená (podľa § 32 ods. 10 zákona č. 143/1998 Z. z. Dopravný úrad určoval podmienky pre iné plochy, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení; navrhovanou právnou úpravou dochádza k právnej transformácii aj týchto iných plôch na letecké plochy a nevytvára sa nová povinnosť) – zvýšenie]. Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 subjekt bolo ročne odvedených 100 € → 100 € na 1 subjekt.
9.Položka 91 zákona č. 145/1995 Z. z. sa dopĺňa novým správnym poplatkom za schválenie prevádzkovej

príručky leteckej plochy alebo jej zmeny v sume 160 eur za vydanie a v sume 40 eur v prípade jej zmeny.

Ak by sa ročne schválilo 5 prevádzkových príručiek leteckých plôch → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 5 × 160 € = 800 € - nový poplatok (nová služba - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 5 subjektov bolo ročne odvedených 800 € → 160 € na 1 subjekt.
Ak by sa ročne schválila jedna zmena prevádzkovej príručky leteckej plochy → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 40 € = 40 € - nový poplatok (nová služba - zvýšenie). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 subjekt bolo ročne odvedených 40 € → 40 € na 1 subjekt.
Dochádza k zníženiu priamych finančných nákladov doplnením alebo úpravou správnych poplatkov v týchto prípadoch:
10.V položke 91 písm. s) zákona č. 145/1995 Z. z. sa mení správny poplatok „pridelenie jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy“ v sume za vydanie 160 € na správny poplatok pridelenie

jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy pre lietadlá s maximálnou vzletovou

hmotnosťou do 5 700 kg v sume za vydanie 60 €.

Ustanovuje sa zákonom č. 143/1998 Z. z., že Dopravný úrad bude pridelenie vydávať v správnom konaní.
Ak by sa ročne vydalo 1 pridelenie pre lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 5 700 kg prevádzkovaného podnikateľským subjektom → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 60 € = 60 € - upravený poplatok (zníženie poplatku). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 60 € → 60 € na 1 podnikateľský subjekt – rozdiel medzi súčasnou výškou poplatku a novým poplatkom je 100,00 € (úspora).




strana 14 z 42
11.V položke 91 písm. t) zákona č. 145/1995 Z. z. sa mení správny poplatok pridelenie kódu módu S v sume za vydanie 160 € na správny poplatok pridelenie kódu módu S pre lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou

do 5 700 kg v sume za vydanie 60 €.

Ustanovuje sa zákonom č. 143/1998 Z. z., že Dopravný úrad bude pridelenie vydávať v správnom konaní.
Ak by sa ročne vydalo 1 pridelenie pre lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 5 700 kg prevádzkovaného podnikateľským subjektom → ročný príjem do štátneho rozpočtu by bol v sume 1 × 60 € = 60 € - upravený poplatok (zníženie poplatku). Celkom by do štátneho rozpočtu za 1 podnikateľský subjekt bolo ročne odvedených 60 € → 60 € na 1 podnikateľský subjekt – rozdiel medzi súčasnou výškou poplatku a novým poplatkom je 100,00 € (úspora).
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nie.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že nie je možné vopred odhadnúť predpokladaný počet podaných žiadostí, ich rozsah a štruktúru, je problematické vyčísliť predpokladané administratívne náklady na celé podnikateľské prostredie a predpokladanú celkovú úsporu administratívnych nákladov.
Podklady pre výpočet:
Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa zisťuje:
priemerný počet dní v roku365,25 dní
priemerný počet týždňov v roku
365,25 𝑑𝑛í
7 𝑑𝑛í/𝑡ýž𝑑𝑒ň


=
52,179 𝑡ýž𝑑ň𝑜𝑣/𝑟𝑜𝑘
priemerný počet týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac
52,179 𝑑𝑛í
12 𝑚𝑒𝑠𝑖𝑎𝑐𝑜𝑣/𝑟𝑜𝑘


=
4,348 𝑡ýž𝑑ň𝑜𝑣/𝑚𝑒𝑠𝑖𝑎𝑐
týždenný fond pracovného času zamestnanca napr.40 hodín/týždeň1)
Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (4,348 týždňov) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca napr. 40 hod.;
4,348 𝑡ýž𝑑ň𝑜𝑣
×
40
ℎ𝑜𝑑./𝑡ýž𝑑𝑒ň
=
173,92 ℎ𝑜𝑑./𝑚𝑒𝑠𝑖𝑎𝑐
Priemerná hrubá mesačná mzda v hospodárstve SR bola za 1. – 3. Q. 2018 podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v sume 984,00 €2)
Priemerná hrubá hodinová mzda v hospodárstve SR (tarifa) sa vypočíta ako podiel priemernej hrubej mesačnej mzdy v hospodárstve SR a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac;
984 €
173,92
ℎ𝑜𝑑./𝑚𝑒𝑠𝑖𝑎𝑐


=
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
1.Akreditácia na vykonávanie na vykonávanie odbornej prípravy alebo opakovanej odbornej prípravy v oblasti ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania – vydanie alebo zmena
-nejde o novú službu, preto nové administratívne nároky na podnikateľský subjekt sú iba v tom, že musí zaplatiť správny poplatok (elektronicky), čo je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút,

1) § 85 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
2)
http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-

bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D

337B%22)&ui.name=Priemern%c3%a1%20mesa%c4%8dn%c3%a1%20mzda%20v%20hospod%c3%a1rstve%20SR%

20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2

fportlets%2fcommon%2fclose.html
.

strana 15 z 42
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania žiadosti o vydanie akreditácie je 1-krát za 5 rokov, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,20
-frekvencia podávania žiadosti o zmenu akreditácie je nepravidelne/jednorázovo, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,10
-celkové administratívne náklady na 1 podnikateľský subjekt na 1 žiadosť o vydanie akreditácie alebo na 1 žiadosť o zmenu akreditácie:
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟐,𝟖𝟑 €/𝟏 𝒑𝒐𝒅𝒏𝒊𝒌𝒂𝒕𝒆ľ𝒔𝒌ý 𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕/𝟏 ž𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔ť
2.Povolenie alebo poverenie na poskytovanie jednotlivých druhov leteckých navigačných služieb; každý druh leteckej navigačnej služby spoplatnený samostatne – vydanie alebo zmena
-nejde o novú službu, preto nové administratívne nároky na podnikateľský subjekt sú iba v tom, že musí zaplatiť správny poplatok (elektronicky), čo je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút,
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania žiadosti o udelenie povolenia alebo poverenia je nepravidelne/jednorázovo, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,10
-frekvencia podávania žiadosti o zmenu povolenia alebo poverenia je nepravidelne/jednorázovo, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,10
-celkové administratívne náklady na 1 podnikateľský subjekt na 1 žiadosť o vydanie povolenia alebo poverenia alebo na 1 žiadosť o zmenu povolenia alebo poverenia:
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟐,𝟖𝟑 €/𝟏 𝒑𝒐𝒅𝒏𝒊𝒌𝒂𝒕𝒆ľ𝒔𝒌ý 𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕/𝟏 ž𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔ť
3.Schválenie letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza
-nejde o novú službu, preto nové administratívne nároky na podnikateľský subjekt sú iba v tom, že musí zaplatiť správny poplatok (elektronicky), čo je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút,
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania akejkoľvek žiadosti o schválenie zmeny letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza je nepravidelne/jednorázovo, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,10
-celkové administratívne náklady na 1 podnikateľský subjekt na 1 žiadosť o schválenie zmeny letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza:
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟐,𝟖𝟑 €/𝟏 𝒑𝒐𝒅𝒏𝒊𝒌𝒂𝒕𝒆ľ𝒔𝒌ý 𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕/𝟏 ž𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔ť
4.Pridelenie jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy pre lietadlá
-nejde o novú službu, preto nové administratívne nároky na podnikateľský subjekt sú iba v tom, že musí zaplatiť správny poplatok (elektronicky), čo je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút,
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50 ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania žiadosti o pridelenie jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy pre lietadlá je nepravidelne/jednorázovo, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,10
-celkové administratívne náklady na 1 podnikateľský subjekt na 1 žiadosti o pridelenie jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy pre lietadlá:
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟐
,
𝟖𝟑
€/
𝟏

𝒑𝒐𝒅𝒏𝒊𝒌𝒂𝒕𝒆
ľ
𝒔𝒌
ý
𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕
/
𝟏
ž
𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔
ť
5.Pridelenie kódu módu S pre lietadlá




strana 16 z 42
-nejde o novú službu, preto nové administratívne nároky na podnikateľský subjekt sú iba v tom, že musí zaplatiť správny poplatok (elektronicky), čo je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút,
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania žiadosti o pridelenie kódu módu S pre lietadlá je nepravidelne/jednorázovo, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,10
-Celkové administratívne náklady na 1 podnikateľský subjekt na 1 žiadosti o pridelenie kódu módu S pre lietadlá:
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟐,𝟖𝟑 €/𝟏 𝒑𝒐𝒅𝒏𝒊𝒌𝒂𝒕𝒆ľ𝒔𝒌ý 𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕/𝟏 ž𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔ť
6.Osvedčenie poskytovateľa leteckých navigačných služieb; každý druh leteckej navigačnej služby spoplatnený jednotlivo – vydanie alebo zmena
-nejde o novú službu, preto nové administratívne nároky na podnikateľský subjekt sú iba v tom, že musí zaplatiť správny poplatok (elektronicky), čo je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút,
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania žiadosti o vydanie osvedčenia je nepravidelne/jednorázovo, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,10
-frekvencia podávania žiadosti o zmenu osvedčenia je nepravidelne/jednorázovo, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 0,10
-Celkové administratívne náklady na 1 podnikateľský subjekt na 1 žiadosť o vydanie osvedčenia alebo na 1 žiadosť o zmenu osvedčenia:
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟐
,
𝟖𝟑
€/
𝟏

𝒑𝒐𝒅𝒏𝒊𝒌𝒂𝒕𝒆
ľ
𝒔𝒌
ý
𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕
/
𝟏
ž
𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔
ť
7.Schválenie zmeny letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza
-nejde o novú službu, preto nové administratívne nároky na podnikateľský subjekt sú iba v tom, že musí zaplatiť správny poplatok (elektronicky), čo je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút,
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania akejkoľvek žiadosti o schválenie zmeny letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza je v priemere 1-krát ročne, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 1
-celkové administratívne náklady na 1 podnikateľský subjekt na 1 žiadosť o schválenie zmeny letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza:
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟐
,
𝟖𝟑
€/
𝟏

𝒑𝒐𝒅𝒏𝒊𝒌𝒂𝒕𝒆
ľ
𝒔𝒌
ý
𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕
/
𝟏
ž
𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔
ť
8.Žiadosť o poskytnutie príspevku
-v prípade podania žiadosti o poskytnutie príspevku na príslušný účel uvedený v § 12 ods. 2 návrhu zákona (6 účelov) vzniknú 1 žiadateľovi na jednu žiadosť o poskytnutie príspevku na 1 účel pri frekvencii 1-krát ročne, vzhľadom na priemernú periodicitu vyhlasovania výzvy na predloženie žiadosti o poskytnutie príspevku, administratívne náklady spojené so spracovaním a poslaním žiadosti o poskytnutie príspevku v listinnej podobe [vypracovanie dokladov (650 min.), žiadosť/návrh (200 min.) a predloženie dokladov papierovo (50 min.)] v sume 84,87 eur.
-žiadateľ o poskytnutie príspevku vypracuje doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti, to je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 650 minút
650 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
10,83
ℎ𝑜𝑑.
-žiadateľ o poskytnutie príspevku vypracuje žiadosť, to je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 200 minút
200 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
3,33
ℎ𝑜𝑑.




strana 17 z 42
-žiadateľ o poskytnutie príspevku podá žiadosť papierovo na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky alebo obec alebo VÚC, to je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 50 minút
50 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,83
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania žiadosti je v priemere 1-krát ročne, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 1
-celkové administratívne náklady na 1 podnikateľský subjekt na 1 žiadosť na 1 účel:
900 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟖𝟒,𝟖𝟕 €/𝟏 𝒑𝒐𝒅𝒏𝒊𝒌𝒂𝒕𝒆ľ𝒔𝒌ý 𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕/𝟏 ž𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔ť/𝟏 úč𝒆𝒍
9.Letecká plocha – určenie podmienok
-Tak ako je uvedené v predkladanom návrhu zákona a v sprievodných dokumentoch, letecká plocha sa nebude používať na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy. Hlavným cieľom je umožniť všeobecnému letectvu (napr. aeroklubom) používať na vzlety a pristátia stavby, na prevádzkovanie ktorých nie je v súčasnosti možné vydať prevádzkové povolenia v súlade s v súčasnosti platnými právnymi predpismi. Navyše už v súčasne platnom znení zákona č. 143/1998 Z. z., konkrétne § 32 ods. 10, je uvedené, že „Povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje pre iné plochy, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení. Podmienky na používanie týchto plôch určí Dopravný úrad.“ Navrhovanou právnou úpravou dochádza k právnej transformácii aj týchto iných plôch, ako je letisko na letecké plochy a nevytvára sa nová povinnosť.
-nejde o novú službu, preto nové administratívne nároky na podnikateľský subjekt sú iba v tom, že musí zaplatiť správny poplatok (elektronicky), čo je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút,
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania akejkoľvek žiadosti schválenie zmeny letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 1
-celkové administratívne náklady na 1 subjekt na 1 žiadosť o schválenie zmeny letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza:
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟐
,
𝟖𝟑
€/
𝟏

𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕
/
𝟏
ž
𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔
ť
10.Letecká plocha – prevádzková príručka leteckej plochy
-v prípade podania žiadosti o schválenie prevádzkovej príručky leteckej plochy alebo o schválenie jej zmeny vzniknú 1 žiadateľovi na jednu žiadosť o schválenie administratívne náklady spojené so spracovaním a poslaním žiadosti a zaplatením správneho poplatku [vypracovanie dokladov (650 min.), žiadosť/návrh (200 min.) a zaplatenie správneho poplatku (30 min.)] v sume 83,01 eur
-žiadateľ vypracuje doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti, to je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 650 minút
650 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
10,83
ℎ𝑜𝑑.
-žiadateľ vypracuje žiadosť, to je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 200 minút
200 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
3,33
ℎ𝑜𝑑.
-žiadateľ zaplatí správny poplatok (elektronicky), to je podľa tabuľky štandardných časových náročností typických informačných povinností pre MSP 30 minút
30 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


=
0,50
ℎ𝑜𝑑.
-frekvencia podávania žiadosti je v priemere 1-krát ročne, t. j. podľa tabuľky koeficientov frekvencie = 1
-celkové administratívne náklady na 1 subjekt na 1 žiadosť o schválenie prevádzkovej príručky leteckej plochy alebo o schválenie zmeny prevádzkovej príručky leteckej plochy:
880 𝑚𝑖𝑛.
60 𝑚𝑖𝑛./ℎ𝑜𝑑𝑖𝑛𝑎


×
5,66 €/
ℎ𝑜𝑑.
×
1
=
𝟖𝟑
,
𝟎𝟏
€/
𝟏

𝒔𝒖𝒃𝒋𝒆𝒌𝒕
/
𝟏
ž
𝒊𝒂𝒅𝒐𝒔
ť




strana 18 z 42
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
1.Akreditácia na vykonávanie na vykonávanie odbornej prípravy alebo opakovanej odbornej prípravy v oblasti ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania – vydanie alebo zmena
vydanie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
1 000,00 €
5 000,00 €
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
2,83
14,15 €
Celkové náklady regulácie
1 002,83 €
5 014,15 €

zmena
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
500,00 €
500,00 €
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
2,83
2,83
Celkové náklady regulácie
502,83 €
502,83 €

2.Povolenie alebo poverenie na poskytovanie jednotlivých druhov leteckých navigačných služieb; každý druh leteckej navigačnej služby spoplatnený samostatne – vydanie alebo zmena
vydanie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
5 000,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
5 002,83 €

zmena
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
2 500,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
2 502,83 €

3.Schválenie letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza
letisko s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, bez svetelného zabezpečovacieho zariadenia
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
160,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
162,83 €

letisko s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, so svetelným zabezpečovacím zariadením
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
200,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
202,83 €

4.Pridelenie jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy pre lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 5 700 kg - ÚSPORA




strana 19 z 42
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
- 100,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
- 97,17 €

5.Pridelenie jedinečného identifikačného kódu pre núdzový vysielač polohy pre lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou nad 5 700 kg vrátane
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
2,83 €

6.Pridelenie kódu módu S pre lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 5 700 kg - ÚSPORA
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
- 100,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
- 97,17 €

7.Pridelenie kódu módu S pre lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou nad 5 700 kg vrátane
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
2,83 €

8.Osvedčenie poskytovateľa leteckých navigačných služieb; každý druh leteckej navigačnej služby spoplatnený jednotlivo
vydanie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
4 000,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
4 002,83 €
zmena
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
500,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom.
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
502,83 €

9.Schválenie zmeny letiskovej prevádzkovej príručky alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza
letisko s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, bez svetelného zabezpečovacieho zariadenia
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
40,00 €
40,00 €
Nepriame finančné náklady
0,00 €
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
2,83 €
Celkové náklady regulácie
42,83 €
42,83 €

strana 20 z 42
letisko s neprístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu, so svetelným zabezpečovacím zariadením
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
50,00 €
50,00 €
Nepriame finančné náklady
0,00 €
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
2,83 €
Celkové náklady regulácie
52,83 €
52,83 €

letisko s prístrojovou vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na nepresné priblíženie a na presné priblíženie I. kategórie Medzinárodnej organizácie civilného letectva
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
75,00 €
75,00 €
Nepriame finančné náklady
0,00 €
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
2,83 €
Celkové náklady regulácie
77,83 €
77,83 €

letisko so vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na presné priblíženie II. kategórie Medzinárodnej organizácie civilného letectva
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
100,00 €
100,00 €
Nepriame finančné náklady
0,00 €
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
2,83 €
Celkové náklady regulácie
102,83 €
102,83 €

letisko so vzletovou a pristávacou dráhou a plochou konečného priblíženia a vzletu na presné priblíženie III. kategórie Medzinárodnej organizácie civilného letectva
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
125,00 €
125,00 €
Nepriame finančné náklady
0,00 €
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
2,83 €
Celkové náklady regulácie
127,83 €
127,83 €

10.Žiadosť o poskytnutie príspevku
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0,00 €
0,00 €
Nepriame finančné náklady
0,00 €
0,00 €
Administratívne náklady
84,87 €
Za predpokladu, že 6 žiadateľov (prevádzkovatelia letísk) by teoreticky mohlo podať po 1 žiadosti na 5 účelov [čl. I, § 12 ods. 2 písm. a) až e) návrhu zákona], ak by boli vyhlásené výzvy na tieto účely, a 2 žiadatelia (poskytovatelia letových prevádzkových služieb)




strana 21 z 42
by teoreticky mohli podať po 1 žiadosti na 1 účel [čl. I, § 12 ods. 2 písm. f) návrhu zákona], ak by bola vyhlásená výzva, t. j. spolu by teoreticky mohlo byť 32 žiadostí (nemožno vylúčiť, že na účel podľa čl. I, § 12 ods. 2 písm. d) návrhu zákona by prevádzkovatelia letísk predložili niekoľko žiadostí, čo však nie je možné vopred odhadnúť a preto sa pri výpočte počíta s predložením po 1 žiadosti na tento účel každým prevádzkovateľom letiska), t. j. celkové náklady, pre 8 žiadateľov predkladajúcich po 1 žiadosti na príslušný účel, by boli v sume
[
(
6 𝑝𝑟𝑒𝑣. 𝑙𝑒𝑡í𝑠𝑘
×
5 ž𝑖𝑎𝑑𝑜𝑠𝑡í
)
+
(
2 𝑝𝑜𝑠𝑘𝑦𝑡. 𝑙𝑝𝑠
×
1 ž𝑖𝑎𝑑𝑜𝑠ť
)
]
×
84,87 €/ž𝑖𝑎𝑑𝑜𝑠ť
=
𝟐 𝟕𝟏𝟓,𝟖𝟒 €
Celkové náklady regulácie
84,87 €
2 715,84 €



11.Letecká plocha – určenie podmienok
vydanie
Náklady na 1 subjekt
Náklady na celé prostredie
Priame finančné náklady
250,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
252,83 €

zmena
Náklady na 1 subjekt
Náklady na celé prostredie
Priame finančné náklady
100,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
2,83 €
Celkové náklady regulácie
102,83 €

12.Letecká plocha – prevádzková príručka leteckej plochy
schválenie
Náklady na 1 subjekt
Náklady na celé prostredie
Priame finančné náklady
160,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
83,01 €
Celkové náklady regulácie
243,01 €

schválenie zmeny
Náklady na 1 subjekt
Náklady na celé prostredie
Priame finančné náklady
40,00 €
Nie je možné určiť ani odhadom
Nepriame finančné náklady
0,00 €
Administratívne náklady
83,01 €
Celkové náklady regulácie
123,01 €

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?







strana 22 z 42
Z pohľadu vytvorenia spoločných zásad na stanovovanie výšky letiskových odplát a systém letiskových odplát vo vzťahu k vykonávaniu obchodnej leteckej dopravy možno konštatovať, že predmetný systém prispieva k väčšej transparentnosti a k zabráneniu diskriminácie jednotlivých leteckých dopravcov.
Transparentnosť sa týka poskytovania informácií leteckým dopravcom od prevádzkovateľa letiska ako napr. prehľad o nákladoch prevádzkovateľa letiskom, o investíciách prevádzkovateľa letiska a pod. Leteckí dopravcovia majú informovať prevádzkovateľa letiska o svojich prevádzkových plánoch, rozvojových projektoch a konkrétnych požiadavkách a návrhoch, aby mohol prevádzkovateľ letiska zvážiť tieto požiadavky s ohľadom na budúce investície.
Zabráneniu diskriminácie sa dosiahne zavedením pravidelných konzultácií medzi prevádzkovateľom letiska a leteckými dopravcami s možnosťou posúdenia nezávislým dozorným orgánom kedykoľvek leteckí dopravcovia nebudú súhlasiť s rozhodnutím o letiskových poplatkoch alebo úpravu systému spoplatňovania zo strany prevádzkovateľa letiska.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh nemá priamy vplyv na inovácie.

strana 23 z 42
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

7 000

15 750

7 640

21 640
v tom:kapitola VPS
7 000
15 750
7 640
21 640
z toho:
- vplyv na ŠR
7 000
15 750
7 640
21 640
Rozpočtové prostriedky
7 000
15 750
7 640
21 640
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

24 804 089

10 762 192

6 000 000

6 000 000
v tom:MDV SR (program 055, 640)
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
MDV SR (program 055, 720)
18 804 089
4 762 192
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
24 804 089
10 762 192
6 000 000
6 000 000
Rozpočtové prostriedky
24 804 089
10 762 192
6 000 000
6 000 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

24 804 089

10 762 192

6 000 000

6 000 000
v tom:MDV SR (055, 640)
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000
MDV SR (055, 720)*
18 804 089*
4 762 192*
0,00
0,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora




7 000

15 750

7 640

21 640




*) Rozpočtové opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 89/2018, ktorým bol udelený prísľub s vyčlenením verejných prostriedkov v roku 2019 a v roku 2020 v celkom výške 23 566 280,90 eur.
Výber správnych poplatkov prostredníctvom služby E-kolok zabezpečuje Slovenská pošta. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Dopravný úrad zabezpečujú len evidenciu týchto správnych poplatkov.
strana 24 z 42
V súčasnosti nie je možné kvantifikovať výdavky obcí a vyšších územných celkov, keďže návrh zákona predstavuje len právny rámec pre obec alebo vyšší územný celok, na základe ktorého bude môcť poskytnúť príspevok s ohľadom na disponibilné finančné prostriedky.
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý predstavuje príjem štátneho rozpočtu s ohľadom na úpravu správnych poplatkov. Výška tohto vplyvu je odhadom určená na základe expertného výpočtu. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy budú predstavovať správne poplatky v sumách uvedených v tabuľke č. 1, ktoré budú vyberané za úkony vykonané Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo Dopravným úradom.
Poskytovanie verejných financií formou príspevku predstavuje čiastočne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže ministerstvo má rozpočtované v rámci návrhu limitu výdavkov pre kapitolu ministerstva na roky 2019 až 2021 finančné prostriedky v sume 6 000 000,00 eur/ročne.
V tabuľke č. 1 sú uvažované výdavky len na nehospodárske činnosti, ktoré sú podľa bodu 35 Oznámenia Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti 2014/C 99/033) (ďalej len „Usmernenie o štátnej pomoci“) „obvykle zodpovednosťou štátu pri vykonávaní jeho úradných právomocí ako verejného orgánu, nie sú hospodárskej povahy a vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pravidiel štátnej pomoci.“ Ide o účely bezpečnostná ochrana letísk, výkon záchranných a hasičských služieb, odbavenie letov oslobodených od odplát a poskytovanie letových prevádzkových služieb letom oslobodených od odplát vo forme bežných a kapitálových výdavkov.
Rozpočtovým opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 89/2018 bol udelený prísľub s vyčlenením verejných prostriedkov v roku 2019 a v roku 2020 v celkom výške 23 566 280,90 eur.
V nadväznosti na predkladanie žiadostí prevádzkovateľov letísk v predchádzajúcich rokoch je možné predpokladať zvýšenie nárokov na bežné výdavky v roku 2020 o cca 5,5 mil. eur, v roku 2021 o cca 5,9 mil. eur a v roku 2021 o cca 5,6 mil. eur.
Podľa bodu 12.4.2.6. prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/1998 v platnom znení všetky EDS musia spĺňať úroveň 3 najneskôr od 1. septembra 2020, pokiaľ sa neuplatňuje bod 12.4.2.3. V nadväznosti na uvedené je možné predpokladať predloženie žiadostí prevádzkovateľov letísk na poskytnutie finančného príspevku (kapitálové výdavky) na nákup zariadení potrebných na výkon bezpečnostnej ochrany, ako napr. rámový detektor kovov (WTMD), ručný detektor kovov (HHMD), röntgenové zariadenie, zariadenie systémov detekcie výbušnín (EDS), zariadenia systému detekcie tekutých výbušnín (tekutín, aerosólov a gélov) LEDS v roku 2020 vo výške cca 6,9 mil. eur, v roku 2021 vo výške cca 2,33 mil. eur a v roku 2022 vo výške cca 4,44 mil. eur.
V nadväznosti na už predložené žiadosti prevádzkovateľov letísk bude ministerstvo rokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky o úprave limitu výdavkov ministerstva na rok 2019. Predpokladané zvýšené finančné nároky na roky 2020 – 2022 si bude ministerstvo uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 – 2022.
O finančných prostriedkoch na účely prevádzky letiskovej infraštruktúry a investícií do letiskovej infraštruktúry (uvedené v tabuľke „Celkové odhadované výdavky na nehospodárske činnosti, prevádzkovú a investičnú pomoc“ na str. 9) bude ministerstvo rokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky s ohľadom na možnosti štátneho rozpočtu.

) Ú. v. EÚ C 99, 4. 4. 2014.
strana 25 z 42
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrhom zákona sa precizuje platná právna úprava a nová právna úprava poskytovania verejných financií v oblasti civilného letectva vo forme finančného príspevku, ako aj prevádzkovej a investičnej pomoci najmä vo vzťahu k pravidlám Európskej únie pre štátnu pomoc a minimálnu pomoc. Aj s ohľadom na pozitívne vplyvy letísk napríklad na cestovný ruch a tým aj rozvoj príslušného regiónu, návrhom zákona sa upravuje možnosť pre vyšší územný celok alebo obec, zohľadňujúc ich akciový, obchodný alebo iný vlastnícky podiel v žiadateľovi, poskytovať príspevok na účely výkon záchranných a hasičských služieb, prevádzka letiskovej infraštruktúry alebo investície do letiskovej infraštruktúry.
V návrhu zákona sa upravujú aj spoločné zásady na stanovovanie výšky letiskových odplát a systém letiskových odplát, ako aj odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb.
Cieľom návrhu zákona je aj právna úprava ďalších súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov aj s ohľadom na poznatky z aplikačnej praxe.
Návrh zákona mení a dopĺňa dlhodobo platné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jeho aplikáciu zabezpečia aj subjekty, ktoré tak konali doteraz, t. j. ministerstvo alebo Dopravný úrad. Služby sa budú poskytovať u implementujúcich subjektov alebo žiadateľov.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)


x kombinovaný návrh


iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2018

2019

2020

2021


2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Správne poplatky, pokuty

Na základe návrhu zákona nie je možné exaktne kvantifikovať charakter a rozsah celkových príjmov, keďže nie je možné konkrétne určiť počet pokút a správnych poplatkov a tým aj príslušných súm, ktoré budú vybraté. Navyše podľa § 6 ods. 2 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov platí, že ak sa úkony a konania vykonávajú na základe návrhu podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50 % z poplatku
strana 26 z 42
určeného podľa sadzobníka; v týchto prípadoch sa však poplatok znižuje najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou návrhu prílohy, uplatní sa znížená sadzba poplatkov podľa prvej vety len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe. Aj s ohľadom na uvedené nie je možné jednoznačne určiť sumu vybratých správnych poplatkov, keďže nie je možné jednoznačne určiť počet podaní, ktoré budú podané elektronicky a ktoré budú podané zaužívaným spôsobom.
Výpočet predpokladaného príjmu do štátneho rozpočtu vychádza z expertného odhadovaného výpočtu predpokladaných úkonov, ktoré budú spoplatnené upravenými alebo navrhovanými novými správnymi poplatkami.
Predmetný odhad vybratých správnych poplatkov bude príjmom rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
Výpočet predpokladaného príjmu do štátneho rozpočtu za vybraté pokuty nie je možné určiť, pretože sa predpokladá, že osoby činné v civilnom letectve a osoby, ktorým povinnosti vyplývajú z príslušných právnych predpisov, si budú plniť svoje povinnosti a pokuta sa uplatní len v krajnom prípade.
Odhadované správne poplatky(v eurách)
2019
2020
2021
2022
MDV SR
5 000
12 500
6 000
15 000

2 000
3 250
1 640
6 640
spolu
7 000
15 750
7 640
21 640

Zdroj : MDV SR
strana 27 z 42
Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka
Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne poplatky (221004)
7 000
15 750
7 640
21 640
odhad príjmov formou správnych poplatkov
Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

7 000

15 750

7 640

21 640

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
strana 28 z 42
Tabuľka č. 4
kapitola MDV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka
Bežné výdavky (600)
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2 v tom: transfery prijímateľom príspevku (644001)
6 000 000
6 000 000
6 000 000
6 000 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
18 804 089
4 762 192
0
0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2 v tom: kapitálové transfery prijímateľom príspevku (723001)
18 804 089
4 762 192
0
0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

24 804 089

10 762 192

6 000 000

6 000 000

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
strana 29 z 42
Tabuľka č. 5
kapitola MDV SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR






Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0


Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
strana 30 z 42

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?
Typ, veľkosť a rozsah vplyvu
Predkladaný materiál má za cieľ podporiť, v prípade poskytnutia investičnej pomoci, používanie moderných technológií a predpokladá pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže v prípade poskytnutia investičnej pomoci môže prijímateľ realizovať projekty spojené so znižovaním dopadov z emisií a hluku produkovaných leteckou prevádzkou na letiskách využívaním moderných technológií a postupov (zariadenia na meranie a vyhodnocovanie hluku, rekonštrukcia palivového hospodárstva, vybudovanie nových moderných staníc záložného zdroja elektrickej energie alebo používanie alternatívnych zdrojov).

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?
Typ, veľkosť a rozsah vplyvu
Predkladaný materiál predpokladá pozitívny vplyv na životné prostredie na celom území Slovenskej republiky vrátane chránených území, ak sa nachádzajú v blízkosti letiska vo vzťahu k znižovaniu dopadov z emisií a hluku produkovaných leteckou prevádzkou na letisku.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?
Typ, veľkosť a rozsah vplyvu
V prípade používania moderných technológií alebo alternatívnych zdrojov znižovanie emisií zo spaľovacích zariadení sa prejaví znížením pozaďových koncentrácii znečisťujúcich látok v ovzduší, čo sa môže prejaviť pozitívne aj na znížení cezhraničného prenosu znečisťujúcich látok.

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Predkladaný materiál nepredpokladá negatívne vplyvy na životné prostredie.

strana 31 z 42
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o odplatách a o poskytovaní verejných financií v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
-Zmluva o fungovaní Európskej únie (čl. 91, čl. 93, čl. 94, čl. 100 ods. 2, čl. 107, čl. 108, čl. 114),
b)v sekundárnom práve
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch (Ú. v. EÚ L 70, 14. 3. 2009) - gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 8; Ú. v. EÚ L 96, 31. 3. 2004) v platnom znení - gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 8; Ú. v. EÚ L 96, 31. 3. 2004) v platnom znení - gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 293, 31. 10. 2008) v platnom znení - gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
-nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 114, 26. 4. 2012) - gestor: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (do 31. 12. 2015 Ministerstvo financií Slovenskej republiky),
-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 390/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií (Ú. v. EÚ L 128, 09. 05. 2013) - gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
-vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 391/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (Ú. v. EÚ L 128, 9. 5. 2013) - gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
-nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24. 12. 2013) - gestor: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (do 31. 12. 2015 Ministerstvo financií Slovenskej republiky),
-nariadenie Komisie (EÚ) č. 139/2014 z 12. februára 2014, ktorým sa stanovujú požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letísk podľa nariadenia
strana 32 z 42
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 44, 14. 2. 2014) v platnom znení - gestor: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (do 31. 12. 2015 Ministerstvo financií Slovenskej republiky),
-nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení - gestori Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (do 31. 12. 2015 Ministerstvo financií Slovenskej republiky), Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,
-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti a spoplatňovania v jednotnom európskom nebi a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 390/2013 a (EÚ) č. 391/2013 (Ú. v. EÚ L 56, 25. 2. 2019) - gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie napr.
-Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 25. januára 2018.
Brussels South Charleroi Airport (BSCA) proti Európska komisia (vec T-818/14).
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch: 15. marec 2011,
b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
-konanie č. 2014/2105 (formálne oznámenie z 10. júna 2014) o porušení čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nesplnenia si povinností vyplývajúcich z čl. 9a ods. 1 a ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) v platnom znení vo vzťahu k Funkčnému bloku vzdušného priestoru Stredná Európa (FAB CE),
c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
-zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne
strana 33 z 42
Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.
K § 2
Osoby činné v civilnom letectve poskytujúce letiskové služby sú oprávnené účtovať užívateľom služieb, ktorými sú najmä leteckí dopravcovia odplaty.
Zavádza sa rozsah pôsobnosti pri určovaní odplát na verejné letisko, z ktorého je vykonávaná obchodná letecká doprava s viac ako 5 miliónmi odbavených cestujúcich ročne alebo na verejné letisko, z ktorého je vykonávaná obchodná letecká doprava s najväčším počtom odbavených cestujúcich ročne v Slovenskej republike a povinnosť ministerstva zverejňovať a aktualizovať ich zoznam. Ministerstvo tento zoznam uverejňuje na webovom sídle a bude uverejňovať vo svojej rezortnej zbierke na právnom a informačnom portáli Slov-lex. V súčasnosti, s ohľadom na prevádzkové výkony, sa táto pôsobnosť týka len Letiska M. R. Štefánika Bratislava.
K § 3 a 4
Ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa letiska podľa § 2 ods. 1, z ktorého je vykonávaná obchodná letecká doprava, konzultovať letiskové odplaty s leteckými dopravcami ako užívateľov tohto letiska, ako aj zmeny v systéme alebo výške letiskových odplát a plány budovania novej infraštruktúry ešte pred ich finalizáciou, alebo v prípade existencie dohody medzi týmito osobami sa postupuje podľa jej znenia, čo sa vzťahuje aj na prípad založenia združenia leteckým dopravcov.
Ustanovuje sa systém konzultácií a nápravy pri určovaní výšky letiskových odplát, aby bolo možné dosiahnuť dohodu pri zmene v systéme alebo výške letiskových odplát medzi prevádzkovateľom verejného letiska, z ktorého je vykonávaná obchodná letecká doprava a leteckými dopravcami.
Špecifikujú sa jednotlivé podmienky na zabezpečenie transparentnosti a postupy pri zmenách v oblasti letiskovej infraštruktúry a kvality služieb. Ustanovuje sa postup, prostredníctvom ktorého sa realizuje výmena informácií, na základe ktorých sa určuje, resp. od ktorých závisí výška letiskových odplát v nadväznosti na kvalitu poskytovaných služieb.
K § 5
Osoby činné v civilnom letectve poskytujúce letecké navigačné služby sú oprávnené účtovať užívateľom služieb odplaty. Odplaty za traťové letecké navigačné služby sú vypočítané a vyberané v súlade s príslušným právne záväzným aktom Európskej únie [vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 391/2013 do 31. 12. 2019 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/317 od 01. 01. 2020], ktorý ustanovuje najmä práva a povinnosti osôb a spôsob výpočtu traťovej odplaty. Odplaty za terminálne letecké navigačné služby sú vypočítané a vyberané v súlade s príslušným právne záväzným aktom Európskej únie alebo podľa vnútroštátneho právneho predpisu. V príslušnom právne záväznom akte Európskej únie je ustanovené, za akých podmienok sa pri odplatách za terminálne letecké navigačné služby postupuje podľa tohto právne záväzné aktu Európskej únie, ako napríklad v prípade letiska s minimálne 80 000 pohybmi v obchodnej leteckej doprave podľa pravidiel letu podľa prístrojov (IFR) za rok alebo ak sa členský štát Európskej únie rozhodne uplatňovať tento právne záväzný akt Európskej únie aj na terminálne letecké navigačné služby aj na iných letiskách, z ktorých sa vykonáva obchodná letecká doprava s prevádzkovými výkonmi menej ako 80 000 pohybov v obchodnej leteckej doprave podľa pravidiel letu podľa prístrojov (IFR) za rok. Zároveň sa ustanovuje, že ak Dopravný úrad, ako národný dozorný orgán usúdil, že poskytovanie terminálnej leteckej navigačnej služby, leteckej telekomunikačnej služby, leteckej meteorologickej služby, leteckej informačnej služby alebo dátových služieb manažmentu letovej prevádzky podlieha trhovým podmienkam a sú splnené ďalšie kumulatívne podmienky podľa príslušného právne záväzného aktu Európskej únie,
strana 34 z 42
poskytovateľ leteckých navigačných služieb postupuje pri určovaní výšky odplaty za poskytovanie týchto služieb podľa návrhu zákona a nariadenia vlády Slovenskej republiky. Nariadením vlády Slovenskej republiky bude ustanovené, podľa čoho budú odplaty za poskytovanie leteckých navigačných služieb vypočítané, ustanovia sa aj zóny spoplatňovania. S ohľadom na pôsobnosť Dopravného úradu ako národného dozorného orgánu v oblasti leteckých navigačných služieb sa vymedzuje jeho pôsobnosť aj v oblasti odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb. Ustanovujú sa základné princípy systému stanovenia výšky terminálnej odplaty.
K § 6
Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa leteckých navigačných služieb viesť oddelené účtovníctvo pre každú jednu leteckú navigačnú službu či zónu spoplatňovania za účelom transparentnosti a možnosti preukázania nákladov, ktoré súvisia s poskytovaním príslušnej leteckej navigačnej služby.
K § 7
V niektorých prípadoch je poskytovanie leteckých navigačných služieb oslobodené od platenia odplát na základe medzinárodnej zmluvy, alebo osobitného predpisu, ktorým je napríklad príslušný právne záväzný akt Európskej únie [vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 391/2013 do 31. 12. 2019 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/317 od 01. 01. 2020]. V prípade, ak príslušný právny predpis umožnil oslobodenie od platenia odplát, poskytovateľ týchto služieb vedie pohľadávku voči štátu. S ohľadom na právnu úpravu možnosti oslobodenia odplát na základe osobitných predpisov, ustanovuje sa aj možnosť určiť lety oslobodené od platenia odplát nariadením vlády Slovenskej republiky, keďže ide väčšinou o lety vo vojenských alebo policajných službách alebo tzv. lety v rámci úradnej misie výlučne na prepravu vládnucich panovníkov a ich najbližšej rodiny, hláv štátov, predsedov vlád a vládnych ministrov a pod.
K § 8
Vymedzuje sa postavenie Dopravného úradu ako dozorného orgánu.
K § 9
Upravuje sa štátny odborný dozor nad dodržiavaním postupu a pravidiel pri určovaní systému a výšky letiskových odplát, nad systémom spoplatňovania leteckých navigačných služieb a nad systémom výkonnosti leteckých navigačných služieb funkcií podľa osobitného predpisu. Ustanovujú sa práva a povinnosti poverených zamestnancov Dopravného úradu a osôb podliehajúcich dozoru.
K § 10
Upravujú sa sankcie za porušenie ustanovení zákona, príslušných osobitných predpisov, ako aj možnosť uloženia poriadkovej pokuty v prípade marenia či sťažovania výkonu dozoru.
K § 11
S ohľadom na to, že nezaplatenie odplaty, či už letiskovej alebo za poskytovanie leteckých navigačných služieb môže negatívnym spôsobom ohroziť hospodárenie osoby poskytujúcej tieto služby a rešpektujúc požiadavky právne záväzných aktov Európskej únie, upravuje sa možnosť neposkytnutia predmetných služieb a ustanovuje sa povinnosť osoby poskytujúcej služby o tejto skutočnosti informovať veliaceho pilota alebo veliteľa lietadla alebo prevádzkovateľa lietadla.
Využívanie inštitútu donucovacích opatrení je v oblasti vymáhania nezaplatených odplát od dlžníkov významným nástrojom. Možno ho považovať za prostriedok prevencie s celkovým pozitívnym vplyvom na platobnú disciplínu používateľov leteckých navigačných služieb. Platné právne záväzné akty Európskej únie poukazujú na potrebu aktívnej spolupráce členských štátov Európskej únie v prípade nezaplatenia odplát za poskytnuté služby. Napr. podľa čl. 18 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 391/2013 alebo čl. 33 ods. 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 majú
strana 35 z 42
členské štáty Európskej únie zabezpečiť, aby sa v prípade nezaplatenia uplatnili účinné donucovacie opatrenia, ako napr. odmietnutie poskytnutia služieb, zadržanie lietadla alebo iné donucovacie opatrenia v súlade s platnými právnymi predpismi. Ako príklad donucovacích opatrení možno uviesť zadržanie lietadla (Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska), odmietnutie poskytnutia služieb (Nemecko, Belgicko, Bulharsko, Holandsko, Poľsko, Česká republika), zákaz odletu lietadla (Taliansko). Aktuálne prebiehajú prípravy na spustenie obdobných procesov v Grécku, Litve a vo Francúzsku. Okrem donucovacích opatrení uplatňovaných v uvedených štátoch, ktoré sú zamerané na letovú prevádzku dlžníkov, existujú opatrenia aj iného charakteru. Napríklad v Španielsku sú traťové odplaty považované za súčasť daní a ich vymáhanie môže viesť k odňatiu majetku príslušným daňovým úradom. V Turecku sa na úhradu dlhu môže použiť finančná zábezpeka, ktorú musí každý letecký dopravca zložiť pred začatím svojej prevádzkovej činnosti.
Aj keď sú právne záväzné akty Európskej únie, najmä nariadenia, priamo aplikovateľné s prednosťou pred vnútroštátnymi právnymi predpismi, niekedy je potrebné vo vnútroštátnych právnych predpisoch upraviť niektoré opatrenia alebo procesy.
Fakturáciou a vyberaním traťových odplát za traťové letecké navigačné služby poskytnuté vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky je v súlade s medzinárodným právom poverená Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (ďalej len „organizácia Eurocontrol“). V súlade s Medzinárodným dohovorom EUROCONTROL (oznámenie MZV SR č. 84/2000 Z. z., ďalej len „dohovor“) môže byť konanie za účelom vymáhania dlhu iniciované buď samotnou organizáciou Eurocontrol, alebo na jej žiadosť aj dotknutým zmluvným štátom dohovoru. Konanie pritom môže mať súdny alebo administratívny charakter. Ak sa zvažuje použitie príslušných donucovacích opatrení organizáciou Eurocontrol, základnou podmienkou je právny základ pre tieto opatrenia vo vnútroštátnych právnych predpisoch konkrétneho zmluvného štátu dohovoru. Takéto ustanovenia musia byť uplatniteľné na traťové odplaty fakturované prostredníctvom organizácie Eurocontrol ako na celok, pretože z pohľadu organizácie Eurocontrol predstavuje samostatnú pohľadávku dlžná suma za každý jednotlivý let, ktorému môžu byť poskytnuté traťové letecké navigačné služby vo vzdušnom priestore viacerých zmluvných štátov dohovoru.
Pritom je žiadúce, aby boli donucovacie opatrenia uplatňované vo všetkých zmluvných štátoch dohovoru. Organizácia Eurocontrol z tohto dôvodu aktívne vyzýva jej členské štáty k čo najväčšej integrácii a zapracovaniu donucovacích opatrení do ich vnútroštátnych právnych predpisov.
Samotná existencia vhodného právneho rámca vo vnútroštátnych právnych predpisoch je základným predpokladom na praktické uplatňovanie donucovacích opatrení. Následne príslušný zmluvný štát dohovoru resp. poskytovateľ leteckých navigačných služieb uzatvorí bilaterálnu dohodu s organizáciou Eurocontrol, ktorej predmetom sú najmä oblasti týkajúce sa zodpovednosti, náhrady prípadných škôd, praktické postupy aplikácie donucovacích opatrení voči dlžníkom počnúc prvotnou požiadavkou zo strany organizácie Eurocontrol až po ukončenie uplatňovania konkrétneho opatrenia (napríklad odmietnutie poskytnutia leteckých navigačných služieb). V súčasnosti sú takéto bilaterálne dohody uzatvorené medzi organizáciou Eurocontrol a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, Nemeckom, Belgickom, Bulharskom, Holandskom, Poľskom, Českou republikou, Talianskom.
Navrhované ustanovenie predstavuje právny základ na uplatnenie donucovacích opatrení poskytovateľom leteckých navigačných služieb vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky nielen vo vzťahu k terminálnym odplatám, ale aj vo vzťahu k traťovým odplatám na základe uzatvorenej bilaterálnej zmluvy s organizáciou Eurocontrol.
Prevádzkovateľ letiska, ktorý je prijímateľom verejných financií, môže poskytnúť leteckému dopravcovi výhody len v súlade s pravidlami Európskej únie v oblasti štátnej pomoci.
Prevádzkovateľ letiska je oprávnený vyberať odplaty aj od iných užívateľov letiskových služieb.
strana 36 z 42
K § 12
Ustanovuje sa, kto je poskytovateľom verejných financií formou príspevku, vymedzujú sa účely, na ktoré môže byť príspevok poskytnutý a kto ho môže poskytnúť. Oznámenie Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (Ú. v. EÚ C 99, 4. 4. 2014) rozlišujú činnosti hospodárskej a nehospodárskej povahy. Podľa bodu 35 Oznámenia Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti „obvykle zodpovednosťou štátu pri vykonávaní jeho úradných právomocí ako verejného orgánu, nie sú hospodárskej povahy a vo všeobecnosti nepatria do rozsahu pravidiel štátnej pomoci.“ Vo vzťahu k poskytovaniu príspevku ide o účely bezpečnostná ochrana letísk, výkon záchranných a hasičských služieb, odbavenie letov oslobodených od odplát a poskytovanie letových prevádzkových služieb letom oslobodených od odplát vo forme bežných a kapitálových výdavkov.
Vo vzťahu k účelu prevádzka letiskovej infraštruktúry, t. j. prevádzková pomoc, a k účelu investície do letiskovej infraštruktúry, t. j. investičná pomoc, Oznámenia Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti špecifikujú podrobné podmienky, ktoré je potrebné pri poskytovaní príspevku zohľadniť.
K §13
Určuje sa okruh žiadateľov o poskytnutie príspevku. V prípade príspevku na účel bezpečnostná ochrana letiska, výkon záchrannej a hasičskej služby, prevádzková pomoc, investičná pomoc alebo odbavenie letov oslobodených od odplát je oprávneným žiadateľom letisková spoločnosť podľa zákona č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osoba, ktorá uzavrela s letiskovou spoločnosťou zmluvu o nájme letiskovej infraštruktúry vo vlastníctve tejto letiskovej spoločnosti alebo inú zmluvu umožňujúcu využívanie letiskovej infraštruktúry žiadateľom bez zmeny vlastníctva letiskovej infraštruktúry a poskytuje letiskové služby leteckým dopravcom.
V prípade príspevku na účel refundácia výdavkov spojených s poskytovaním letových prevádzkových služieb letom oslobodeným od odplát je oprávneným žiadateľom poskytovateľ letových prevádzkových služieb.
K §14 a 15
Ustanovujú sa podmienky, po splnení ktorých môže byť príspevok poskytnutý, max. výška poskytnutého príspevku a oblasti, na ktoré nemožno príspevok poskytnúť ani použiť. Keďže ide o poskytovanie verejných prostriedkov, pri poskytovaní ktorých je potrebné dodržiavať rozpočtové pravidlá, ako analógia sa použili podmienky poskytnutia dotácie.
S ohľadom na zodpovednosť štátu v oblasti boja proti činom protiprávneho zasahovania prenesenú na prevádzkovateľov verejných letísk, z ktorých je vykonávaná obchodná letecká doprava a sú oprávneným žiadateľom, sa ustanovuje, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky môže poskytnúť príspevok až do výšky 100% oprávnených nákladov na účel bezpečnostnej ochrany letísk. Obdobne je to aj v prípade účelu výkon záchranných a hasičských služieb. Ministerstvo taktiež môže poskytnúť príspevok až do výšky 100% oprávnených nákladov na účel refundácia výdavkov spojených s poskytovaním letových prevádzkových služieb letom oslobodeným od odplát, keďže podľa právne záväzných aktov Európskej únie má členský štát Európskej únie povinnosť „zabezpečiť, aby poskytovatelia leteckých navigačných služieb dostali náhradu za služby, ktoré poskytli v súvislosti s oslobodenými letmi“.
S ohľadom na povinnosť vo vzťahu k letom oslobodeným od platenia odplát sa nepožaduje splnenie všetkých podmienok, ktoré sú určené pre ostatné účely.
S ohľadom na pravidlá Európskej únie v oblasti štátnej pomoci je v prípade účelu prevádzka letiskovej infraštruktúry a účelu investície do letiskovej infraštruktúry výška príspevku, t. j. maximálna intenzita pomoci, obmedzená a je stanovená nielen v nariadení o skupinových výnimkách
strana 37 z 42
[GBER, nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy v platnom znení], ale je stanovená aj v Oznámení Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti.
Poskytovanie príspevku na investície do letiskovej infraštruktúry je štátnou pomocou a keďže výška pomoci v prípade letiskovej infraštruktúry nie je zanedbateľná, upravuje sa ochrana majetku a účelové použitie verejných financií vo vzťahu k nakladaniu s majetkom, t. j. obmedzuje sa predaj, prenájom a výpožička majetku alebo zmena vlastníckeho práva, na obstaranie ktorého boli poskytnuté verejné financie. Ako príklad možno uviesť, aby v prípade poskytnutia príspevku na odbavovaciu budovu pre letecký náklad bola táto budova využívaná prijímateľom príspevku, t. j. prevádzkovateľom letiska, na daný účel a nebola prevádzkovateľom letiska prenajatá za iným účelom, čo by bolo považované za narušenie hospodárskej súťaže či poskytnutie nenáležitej výhody. S ohľadom na špecifickosť letiskovej infraštruktúry, v prípade stavieb sa navrhuje ochrana počas 20 rokov, napr. odo dňa odovzdania stavby do užívania a v prípade strojov, prístrojov a zariadení počas 5 rokov odo dňa poskytnutia príspevku.
V prípade dlhodobého hmotného majetku vo forme stavieb a pozemkov sa ustanovuje, že musí byť obstaraný za trhových podmienok a umiestnený v mieste realizácie projektu. Avšak v prípade dlhodobého hmotného majetku vo forme strojov, prístrojov a zariadení sa navyše ustanovuje, že musí byť využívaný výhradne prijímateľom príspevku v súlade s projektom. Rozdiel spočíva v tom, že v prípade odbavovacej budovy, v ktorej sa nachádzajú aj rôzne obchody, reštaurácie, kancelárie leteckých dopravcov a z tohto dôvodu nie je vhodné obmedzovať použitie odbavovacej budovy výlučne prijímateľom príspevku. V prípade strojov, prístrojov alebo zariadení napríklad v oblasti pozemnej obsluhy (tzv. ground handling) je potrebné zabezpečiť, aby nemohlo dôjsť napríklad k prenájmu tohto majetku iných osobám, čo by mohlo znamenať porušenie pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci.
K § 16
Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o poskytnutie príspevku, náležitosti s ohľadom na jednotlivé účely a požadované prílohy k žiadosti.
K § 17
Ustanovuje sa zriadenie komisie na vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie príspevku, práva a povinnosti členov komisie a určuje sa osoba zodpovedná za schválenie príspevku.
K § 18
Ustanovujú sa náležitosti zmluvy o poskytnutí dotácie.
K § 19 až 21
Ustanovuje sa spôsob poskytnutia prevádzkovej pomoci alebo investičnej pomoci, osoba oprávnená schváliť schému pomoci a určuje sa orgán verejnej moci oprávnený poskytnúť prevádzkovú alebo investičnú pomoc. Zároveň sa ustanovuje postup schvaľovania prevádzkovej pomoci alebo investičnej pomoci poskytnutej ako ad hoc pomoc vo vzťahu k stanovisku koordinátora štátnej pomoci, ktorým je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky a upravuje sa možnosť poskytnutia pomoci s ohľadom na osobitné predpisy pre skupinové výnimky. Taktiež sa ustanovuje postup oznamovacej povinnosti v súlade s čl. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a postup na základe stanoviska Európskej komisie k navrhovanej štátnej pomoci.
K § 22
Upravuje sa výkon kontroly hospodárenia s poskytnutými verejnými financiami a dodržania podmienok dohodnutých v zmluve o poskytnutí verejných financií. Ustanovujú sa povinnosti
strana 38 z 42
prijímateľa verejných prostriedkov vo vzťahu k vyúčtovaniu poskytnutých verejných prostriedkov a ustanovujú sa podmienky neposkytnutia verejných prostriedkov. Zároveň sa určuje príslušný orgán, ktorý je oprávnený rozhodovať v konaní o porušení finančnej disciplíny a ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu a za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami obce alebo vyššieho územného celku.
K § 23
Ustanovuje sa spôsob spracúvania osobných údajov vo vzťahu k právnej úprave ochrany osobných údajov.
K § 24
Upravuje sa rozsah informácií, ktoré sú zverejňované na webovom sídle poskytovateľa príspevku a zároveň sa určujú náležitosti výzvy na predloženie žiadosti o poskytnutie príspevku.
K § 25
Ustanovujú sa podmienky, za akých žiadosť o poskytnutie príspevku nebude posudzovaná. Ustanovujú sa ďalšie práva a povinnosti poskytovateľa príspevku a prijímateľa príspevku. Určuje sa, v ktorých prípadoch sa vzťahuje na konanie zákon o správnom konaní. S ohľadom na zabezpečenie ochrany poskytnutých verejných financií do letiskovej infraštruktúry, upravuje sa aj ochrana formou poznámky na liste vlastníctva.
K § 26
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2019.
K § 27
Transpozičné ustanovenie o prebratí smernice uvedenej v prílohe k návrhu zákona.
K § 28
Ustanovenie o zrušení výnosu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 27. novembra 2014 č. 14097/2014/C410-SCLVD/73232-M o poskytovaní dotácií v oblasti civilného letectva.
K čl. II (novela zákona č. 145/1995 Z. z.)
S ohľadom na úpravu zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s aplikačnou praxou vyplynula potreba zmeniť a doplniť Sadzobník správnych poplatkov v časti VI. Doprava v položkách 90 a 91 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
K bodom 1 až 6
Upravujú sa znenia správnych poplatkov a zavádzajú sa nové správne poplatky s ohľadom na návrh novely zákona č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
strana 39 z 42
K čl. III (novela zákona č. 143/1998 Z. z.)
K bodu 1
Zosúladenie pojmu s právne záväznými aktmi Európskej únie.
K bodu 2
Vypustenie písm. o) súvisí s návrhom zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje oblasť letiskových odplát.
K bodu 3 a 4
Upravuje sa pôsobnosť Dopravného úradu vo vzťahu k oblasti leteckých navigačných služieb, konkrétne k prideľovaniu frekvencií z frekvenčného pásma leteckých telekomunikačných služieb, individuálneho kódu módu S odpovedača sekundárneho prehľadového radaru a kódu núdzového vysielača polohy.
K bodom 5, 7 a 8, 18, 19, 20, 22 až 24
S cieľom umožniť vykonávanie vzletov a pristátí aj na existujúcich stavbách s kolaudačným rozhodnutím pre letisko v poľnohospodárstve, ktoré však v súčasnosti nemajú platné prevádzkové povolenie a aj nespĺňajú v súčasnosti platné právne predpisy, sa navrhuje nová právna úprava so zavedením tzv. leteckých plôch, ktorými bude možné existujúce stavby využívať na takmer všetky letecké činnosti okrem vykonávania obchodnej leteckej dopravy, t. j. bude ich možné využívať napríklad na športové lietanie, letecké práce letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve a aj v iných oblastiach, špeciálnu prevádzku, v prípade potreby bude možné ich využitie aj pre vrtuľníkovú zdravotnú záchrannú službu, pátranie po lietadlách a záchranu ľudského života alebo iných obdobných účelov a bude možné vykonať vzlet a pokračovať v lete v rámci Schengenského priestoru. Z leteckej plochy teda nebude možné vykonávať len leteckú prepravu cestujúcich, batožiny, poštových zásielok alebo nákladu za odplatu, v prenájme alebo za inú primeranú protihodnotu, t. j. pravidelnú (klasické pravidelné linky leteckého dopravcu) alebo nepravidelnú (tzv. charterové lety leteckého dopravcu napr. na dovolenky) obchodnú leteckú dopravu.
Ako je vyššie uvedené, zavádza sa nový inštitút letecká plocha, na ktorý sa právne transformujú v súčasnosti nepoužiteľné stavby, na ktoré nie je možné získať prevádzkové povolenie v súlade s v súčasnosti platnými právnymi predpismi. Taktiež dochádza k právnej transformácií iných plôch, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení.
S ohľadom na návrh novej právnej úpravy je potrebné rozlišovať medzi plochami s trávnatým (nespevneným) povrchom alebo spevneným povrchom. Veľa leteckých plôch môže mať trávnatý povrch bez akejkoľvek stavby alebo bude potrebné vykonať len drobné terénne úpravy. Z tohto dôvodu je potrebné príslušným spôsobom umiestniť takúto plochu a rozhodnúť o využití daného územia. Ako najlepší inštitút vo vzťahu k leteckým plochám s trávnatým povrchom je rozhodnutie o využívaní územia. V prípade, ak bude mať letecká plocha spevnený povrch, postupuje sa ako v prípade akejkoľvek inej stavby od územného rozhodnutia až po kolaudačné rozhodnutie. V súlade s § 39b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie o využívaní územia týka, uskutočniť aj stavba, rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby. Po vydaní rozhodnutia o využívaní územia alebo kolaudačného rozhodnutia, môže vlastník takejto leteckej plochy, požiadať na Dopravnom úrade o určenie podmienok na používanie leteckej plochy.
Z pohľadu postavenia orgánov verejnej správy možno uviesť, že príslušný stavebný úrad má vo vzťahu k leteckým plochám pôsobnosť zo stavebno-technického hľadiska, zatiaľ čo Dopravný úrad,
strana 40 z 42
ako orgán štátnej správy v civilnom letectve, má pôsobnosť vo vzťahu k leteckým plochám a ich ochranným pásmam z prevádzkového hľadiska a ako dotknutý orgán v územnom konaní.
Zároveň sa upravuje pôsobnosť Dopravného úradu na určovanie podmienok prevádzkovania takejto leteckej plochy a vedenie evidencie vydaných rozhodnutí. Dopravný úrad v podmienkach určí napríklad okruh užívateľov, prevádzkovú dobu, požiadavky na bezpečnosť, povinnosť ohlasovať príslušné informácie, povinnosti držiteľa rozhodnutia o určení podmienok a pod. S ohľadom na možnosť ohrozenia osôb alebo poškodenia majetku, držiteľ rozhodnutia je povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou leteckej plochy a plniť ju a taktiež zodpovedá za bezpečnosť leteckej prevádzky na tejto leteckej ploche. Pre každú leteckú plochu budú určené ochranné pásma Dopravným úradom obdobným spôsobom, ako pre letiská, avšak len v nevyhnutnej miere, aby bol umožnený bezpečný vzlet a pristátie lietadiel.
K bodu 6
Jedným z dokladov v konaní o udelení povolenia na prevádzkovanie letiska je letisková prevádzková príručka, v ktorej sú rozpracované požiadavky na prevádzkovanie letiska, ako napr. údržba, výkon záchrannej a hasičskej služby a pod. S ohľadom na dôležitosť tohto dokumentu je žiaduce, aby bol podrobne preskúmaný Dopravným úradom, aby nebola ohrozená bezpečnosť leteckej prevádzky. Zároveň je prevádzkovateľ letiska, napríklad podľa nariadenia (EÚ) č. 139/2014 v platnom znení, povinný predložiť Dopravnému úradu na schválenie každú prevádzkovo významnú zmenu letiskovej prevádzkovej príručky pred zavedením tejto zmeny do prevádzky, aby bola zabezpečená prijateľná úroveň bezpečnosti.
K bodu 9
Ustanovenia § 33a až 33c sa vypúšťajú, keďže sú zapracované do návrhu zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodom 10, 11 a 14
Zosúladenie s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti bezpečnostnej ochrany aj s ohľadom na právnu úpravu možnosti poskytovať príspevok aj na odbornú prípravu v oblasti bezpečnostnej ochrany.
K bodu 12, 13, 15 až 21
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo úpravami zákona č. 143/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 402/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodom 22 až 24
S ohľadom na úpravu leteckej plochy sa dáva možnosť poveriť dohľadom aj inú osobu, ktorý však nepredstavuje štátny odborný dozor vykonávaný orgánom štátnej správy.
Zároveň sa upravuje pôsobnosť Dopravného úradu v oblasti výkonu štátneho odborného dozoru.
K bodu 25
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelou zákona č. 402/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodom 26 až 44
S ohľadom na úpravu povinností touto novelou sa upravujú aj sankcie za porušenie povinností.
strana 41 z 42
K bodu 45
Úprava vo vzťahu k Správnemu poriadku.
K bodu 46
Ak sú štandardy a odporúčania určené veľmi úzkemu okruhu osôb činných v civilnom letectve (v niektorých prípadoch sú to max. 3 osoby, ktorých hlavným komunikačným jazykom v príslušnej oblasti je anglický jazyk a celá dokumentácia vrátane školení je v anglickom jazyku), ministerstvo môže prijať tieto štandardy v anglickom jazyku a takto ich uverejniť na webovom sídle.
K bodu 47
§ 56a sa vypúšťa z dôvodu právnej úpravy poskytovania verejných prostriedkov v návrhu zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 48
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 49
Ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2019. Keďže dochádza k zmene systému, t. j. k zmene stavby z letísk, ktoré nemajú prevádzkovateľa a nespĺňajú požiadavky v súčasnosti platných právnych predpisov, na nový inštitút letecké plochy, zákonom dochádza k zmene účelu užívania stavby tak, že tieto stavby sa stávajú leteckými plochami od 1. januára 2021, ak do 31. decembra 2020 nebolo začaté konanie podľa § 27 ods. 1 o udelenie súhlasu s podstatnou zmenou alebo nebolo začaté konanie podľa § 32 ods. 1. Za účelom používania leteckej plochy je potrebné, aby do 30. júna 2021 začalo konanie o určenie podmienok na jej používanie. V prípade, ak do 31. decembra 2020 nebolo začaté konanie podľa odseku 2 alebo ak do 30. júna 2021 nebolo začaté konanie o určenie podmienok prevádzkovania leteckej plochy podľa § 33 ods. 2, dochádza k zániku účelu užívania stavby alebo k zániku účelu v rozhodnutí o využívaní územia. Zároveň zákonom dochádza k zmene z inej plochy, ako je letisko, ktorá sa používa na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení podľa doterajších predpisov, na nový inštitút letecké plochy, zákonom dochádza k zmene účelu užívania stavby tak, že tieto iné plochy, ako je letisko sa stávajú leteckými plochami od 1. júla 2019.
Prechodným ustanovením sa upravuje aj použitie právnej úpravy platnej do 30. júna 2019 vo vzťahu k vyúčtovaniu dotácií poskytnutých do tohto obdobia a výkonu finančnej kontroly.
K čl. IV (novela zákona č. 402/2013 Z. z.)
K bodom 1 a 2
Legislatívno-technická úprava financovania Dopravného úradu, súvisiaca so zákonom č. 402/2013 Z. z. a s návrhom zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže náklady Dopravného úradu, ako dozorného orgánu, na výkon štátneho odborného dozoru [dohľadu v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1034/2011] sú zahrnuté do oprávnených nákladov pre výpočet odplaty za poskytovanie leteckých navigačných služieb podľa právne záväzného aktu Európskej únie alebo podľa návrhu zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
strana 42 z 42
K čl. V
Ustanovuje sa účinnosť navrhovaného zákona.
Bratislava 17. apríla 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Arpád Érsek v. r.
minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 150/2019, dátum vydania: 03.06.2019

A. Všeobecná časť
Návrh zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá do legislatívneho procesu z dôvodu potreby implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014) (ďalej len „nariadenie Európskej únie“), ktoré stanovuje pravidlá na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenia, úmyselného aj neúmyselného, inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu v rámci Európskej únie.
Slovenská republika mala podľa článku 30 nariadenia Európskej únie stanoviť pravidlá upravujúce sankcie za porušenie tohto nariadenia a oznámiť tieto pravidlá Európskej komisii do 2. januára 2016. Vzhľadom k tomu, že Slovenská republika si uvedenú povinnosť nesplnila, Európska komisia zaslala Slovenskej republike formálne oznámenie dňa 24. 1. 2019, ktorým Európska komisia začala nové konanie o porušení zakladajúcich zmlúv EÚ, vedené podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pod číslom 2018/2322.
Objavenie sa nepôvodných druhov, či už živočíchov, rastlín, húb alebo mikroorganizmov na nových miestach nie vždy vzbudzuje obavy. Významná podskupina nepôvodných druhov sa však môže stať inváznou a môže mať závažný nepriaznivý vplyv na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj iný sociálny a hospodársky vplyv, ktorému by sa malo zabrániť. Hrozba pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ktorú predstavujú invázne nepôvodné druhy, má rozličné formy, vrátane vážnych vplyvov na pôvodné druhy a štruktúru a fungovanie ekosystémov, a to zmenou biotopov, predátorským správaním, konkurenciou, prenosom chorôb, nahradením pôvodných druhov vo významnej časti ich oblasti výskytu a genetickými vplyvmi prostredníctvom hybridizácie. Okrem toho môžu mať invázne nepôvodné druhy významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo. Za hrozbu možno považovať iba živé jedince a ich časti, ktoré sa môžu rozmnožovať. Vo všeobecnosti je prevencia z environmentálneho hľadiska žiaducejšia a nákladovo efektívnejšia ako následná reakcia. Aj z tohto dôvodu sa návrh zákona a s ním súvisiace nariadenie Európskej únie zameriava na zabránenie úmyselnej i neúmyselnej introdukcii aj takých potenciálne inváznych druhov, ktorých výskyt nebol v Európskej únii dosiaľ zaznamenaný alebo takých druhov, ktoré sa v členských štátoch Európskej únie nachádzajú v skorom štádiu invázie.
Návrh zákona reflektuje doteraz platné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“), ktoré sa týkajú problematiky inváznych nepôvodných druhov, a súčasne implementuje nariadenie Európskej únie.
Predložená právna úprava pri napĺňaní povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskej únie počíta s využitím existujúcich orgánov štátnej správy z viacerých rezortov. Navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu je spojené predovšetkým s uplatňovaním čl. 14 až 16 nariadenia Európskej únie, ktoré predpokladajú zavedenie systému dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi a vytvorenie plne funkčných štruktúr na vykonávanie úradných kontrol potrebných na zabránenie úmyselnej introdukcii inváznych nepôvodných druhov.
Výška nákladov spojených s prijatím návrhu zákona priamo závisí od rozšírenia inváznych nepôvodných druhov uvedených v zozname Únie a v národnom zozname. Z hľadiska inváznych druhov uvedených v zozname Únie, v súčasnosti nebol potvrdený výskyt žiadnej rastliny z tomto zoznamu vo voľnej prírode. Z hľadiska živočíchov, sú v zozname Únie uvedené iba druhy, ktorých výskyt nebol v Slovenskej republike dosiaľ potvrdený a druhy,
2
ktoré boli už predtým zaradené do národného zoznamu inváznych nepôvodných druhov v prílohe č. 2 vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Zoznamy sa však budú v budúcnosti dopĺňať, no nakoľko nie je možné odhadnúť, ktoré druhy budú na zoznam EÚ doplnené, nie je možné odhadnúť ani ako budú ovplyvnené náklady na ich odstraňovanie v Slovenskej republike.
Návrh zákona je svojou podstatou zameraný na prevenciu, minimalizáciu a zmiernenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu. Na základe uvedeného bude mať významný pozitívny vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby pre občana sa nepredpokladajú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

1
B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Vymedzuje sa predmet a účel zákona.
K § 2 a 3
V nadväznosti na prijaté nariadenie Európskej únie sa ustanovujú základné pravidlá a povinnosti vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom. Oproti doterajšiemu jednému zoznamu inváznych druhov rastlín a živočíchov nová právna úprava počíta s dvomi zoznamami, a to zoznamom inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie a s národným zoznamom inváznych nepôvodných druhov.
Zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie je vydaný v prílohe vykonávacieho nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1141 z 13. júla 2016, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014. Zoznam zahŕňa druhy rastlín a živočíchov, ktorých nepriaznivý vplyv na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby sa považuje za taký, ktorý si vyžaduje spoločnú činnosť na úrovni Európskej únie. Popri uvedenom zozname bude v súlade s čl. 12 nariadenia Európskej únie existovať aj národný zoznam inváznych nepôvodných druhov, ktorý bude zahŕňať druhy neuvedené v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie. Národný zoznam bude vydaný nariadeným vlády, ktoré má nadobudnúť účinnosť spolu s navrhovaným zákonom. Národný zoznam bude zahŕňať druhy uvedené v existujúcom zozname inváznych druhov vo vyhláške č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa upravuje prechodné ustanovenia k súvisiacej úprave zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) týkajúcej sa platného právneho režimu vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom.
V súčasnosti platná právna úprava týkajúca sa odstraňovania inváznych nepôvodných druhov vrátane zodpovednosti vlastníka, správcu a užívateľa pozemku, užívateľa poľovného a rybárskeho revíru a osôb vykonávajúcich hospodársky chov rýb za ich odstraňovanie zostáva v návrhu zákona zachovaná. Nad rámec doterajšej právnej úpravy sa ustanovuje pre užívateľov poľovných a rybárskych revírov povinnosť viesť evidenciu a oznamovať Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky údaje o nájdených a ulovených inváznych nepôvodných druhoch živočíchov z dôvodu potreby monitoringu inváznych nepôvodných druhov, ako aj opatrení zameraných na ich odstraňovanie. Za akých podmienok sa bude odstraňovanie nepôvodných inváznych druhov vykonávať, ako aj spôsoby odstraňovania určí vykonávací predpis, ktorý vydá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
K § 4
Nariadenie Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby vykonali opatrenia na rýchlu eradikáciu inváznych nepôvodných druhov v prípade, ak sa zaznamená výskyt druhov na lokalite, kde sa predtým nevyskytovali alebo kde už boli eradikovené. Ide o uplatnenie náležitých opatrených v čase, keď invázny nepôvodný druh nie je rozšírený a vykonanie týchto opatrení môže byť veľmi efektívne. V závislosti od toho o aký invázny nepôvodný druh ide, budú opatrenia vykonávať vlastníci (správcovia, nájomcovia) dotknutých pozemkov, užívateľ poľovného revíru, užívateľ rybárskeho revíru a osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb. Opatrenia sa nebudú vykonávať v prípadoch, keď neexistujú účinné metódy eradikácie vo vzťahu ku konkrétnemu druhu, resp. v prípadoch, keď by náklady na eradikáciu prevyšovali prínosy, príp. ak by eradikácia mohla negatívne ovplyvniť necieľové druhy. Vzhľadom na
2
potrebu vykonávania týchto opatrení aj vo vzťahu k druhom uvedeným v národnom zozname, bude pre tieto druhy platiť rovnaký postup v zmysle zákona.
K § 5
V súlade s nariadením Európskej únie sa upravuje systém zhromažďovania a zaznamenávania údajov o inváznych nepôvodných druhoch. Zber a zaznamenávanie údajov bude prostredníctvom prieskumu a monitoringu vykonávať Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že vytvorenie systému dohľadu nad inváznymi nepôvodnými druhmi je jedným zo základných opatrení pre zabránenie šírenia inváznych nepôvodných druhov v zmysle nariadenia Európskej únie, je potrebné, aby určené subjekty poskytovali Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky, ktorá bude spravovať informačný systém prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, potrebné údaje, ktoré bude možné využiť pri vyhotovovaní návrhov manažmentových opatrení, ako aj pri podávaní pravidelných správ pre Európsku komisiu v súlade s nariadením Európskej únie. Získané údaje budú súčasťou existujúceho komplexného informačného a monitorovacieho systému na úseku ochrany prírody a krajiny.
K § 6
Zavádza sa systém opatrení na elimináciu šírenia a zabezpečenie odstraňovania inváznych nepôvodných druhov na území Slovenskej republiky prostredníctvom národnej stratégie a akčných plánov. Národná stratégia bude základným strategickým dokumentom na národnej úrovni, ktorý bude určovať základné ciele a opatrenia na prevenciu a zabránenie nepriaznivého vplyvu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov rastlín a živočíchov na biologickú rozmanitosť a súvisiace ekosystémové služby na území Slovenskej republiky. Úlohou národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy bude tiež stanoviť určujúci rámec pre vzájomnú koordináciu všetkých aktivít na úrovni jednotlivých rezortov potrebných k zabezpečeniu prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, ako aj pre zapojenie sa Slovenskej republiky do medzinárodnej a regionálnej spolupráce. Opatrenia vyplývajúce z národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy budú rozpracované v samostatných akčných plánoch s určením zodpovednosti, termínom plnenia kľúčových úloh a ich finančným zabezpečením. Akčné plány bude možné vyhotovovať aj v rámci subregionálnej spolupráce pre cezhraničné územia, resp. pre vybrané skupiny inváznych nepôvodných druhov (ryby, terestické rastliny, a pod.). Vzhľadom na medzirezortný charakter uvedenej dokumentácie a jej celospoločenské dôsledky pôsobnosť na jej schvaľovanie sa určuje vláde Slovenskej republiky.
K § 7 až 16
Upravuje sa pôsobnosť jednotlivých orgánov štátnej správy a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a obcí na úseku riešenia problematiky inváznych nepôvodných druhov. Popri Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenskej inšpekcii životného prostredia a okresných úradoch bude štátnu správu na úseku riešenia problematiky inváznych nepôvodných druhov vykonávať aj Štátna veterinárna a potravinová správa, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a colné úrady, ktorým pôsobnosť na úseku úradných kontrol pri dovoze inváznych nepôvodných druhov vyplýva z čl. 15 nariadenia Európskej únie. Úradné kontroly budú vykonávané v súlade s osobitnými predpismi na úseku veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti a colnými predpismi.
K § 17 až 20
Ustanovujú sa práva a povinnosti, ako aj postup orgánov štátnej správy a ich zamestnancov v súvislosti s výkonom štátneho dozoru, ako aj v súvislosti so zaistením
3
a zhabaním inváznych nepôvodných druhov. Súčasne sa upravuje správa inváznych nepôvodných druhov, ktoré budú vo vlastníctve štátu na základe rozhodnutia o ich zhabaní alebo prepadnutí do vlastníctva štátu a nakladanie s nimi. Správu takýchto jedincov budú vykonávať organizácie ochrany prírody zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to Zoologická záhrada Bojnice, prípadne aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Nakoľko vo väčšine prípadov bude potrebná urýchlená likvidácia týchto druhov ustanovuje sa, že v takýchto prípadoch sa nebudú uplatňovať postupy v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
K § 21 a 22
V nadväznosti na ustanovenia návrhu zákona a ustanovenia nariadenia Európskej únie sa príslušne upravujú ustanovenia o sankciách za ich porušenie v rámci priestupkov a iných správnych deliktov. Súčasne sa upravujú aj podrobnosti o ukladaní pokút za nedodržanie ustanovení zákona a nariadenia Európskej únie. Na ukladanie sankcií colným úradom sa bude vzťahovať Colný zákon.
K § 23
Špecifikujú sa konania, na ktoré sa nebudú vzťahovať ustanovenia správneho poriadku a pri ktorých je vylúčený odkladný účinok pri odvolaní. Súčasne sa určuje, že postup pri výkone úradných kontrol pri dovoze tovaru podľa čl. 15 nariadenia Európskej únie sa bude rovnako uplatňovať aj pri kontrole dodržiavania zákazov, ktoré vyplývajú zo zákona, a to v súlade s ustanovením čl. 10 ods. 1 a 12 ods. 1 nariadenia Európskej únie.
K § 24
V rámci prechodných ustanovení sa riešia prípady držby inváznych nepôvodných druhov, ktorá bude v zmysle nariadenia Európskej únie a zákona zakázaná. Držiteľom jedincov týchto druhov sa umožňuje v súlade s čl. 31 nariadenia Európskej únie odovzdať ich zariadeniu s držbou na zamedzenie šírenia a predísť tak ich úniku a rozšíreniu do voľnej prírody, pokiaľ majú v úmysle sa ich zbaviť. Súčasne sa riešia takéto prípady držby v zbierkach univerzít, múzeí a ústavov Slovenskej akadémie vied vo vzťahu k inváznym nepôvodným druhom rastlín, ktoré budú zaradené do národného zoznamu.
K čl. II
Navrhuje sa novelizovať príslušné ustanovenia zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona nie sú orgány štátnej správy oslobodené od správnych poplatkov podľa položky 10 sadzobníka. Položka 10 sadzobníka sa týka „vydaniu výpisu z katastra nehnuteľností“. V praxi tak nastáva situácia, kedy sú orgány štátnej správy vykonávajúce kontrolu nútené platiť správne poplatky za poskytnutie informácií z katastra nehnuteľností, pričom táto informácia je práve pri kontrolách v súvislosti s inváznymi druhmi kľúčová, keďže je potrebné zistiť vlastníka príslušného pozemku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby bol text v položke 10 v časti „oslobodenie“ zmenený tak, aby orgány štátnej správy vykonávajúce kontroly boli oslobodené od správnych poplatkov uvedených v predmetnej položke. Uvedené sa požaduje doplniť z dôvodu dôležitosti riadneho zistenia a zdokladovania vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré by mali právnu váhu aj vzhľadom k navrhovanému zákonu, ako aj k zákonu č. 543/2002 Z. z.
K čl. III
Ide o úpravu zákona č. 543/2002 Z. z. vo vzťahu k riešeniu problematiky inváznych nepôvodných druhov v súlade s nariadením Európskej únie. Dochádza k vypusteniu tých ustanovení, ktoré riešia problematiku inváznych nepôvodných druhov. Ustanovenia zákona č.
4
543/2002 Z. z. sa nebudú vzťahovať na oblasť prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, ktorá bude predmetom úpravy osobitného predpisu. Súčasne sa upravujú ustanovenia, ktoré riešia súvisiacu problematiku ochrany prirodzeného druhového zloženia ekosystémov vo vzťahu k nepôvodným druhom rastlín a živočíchov. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. sa na výsadbu alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín za hranicami zastavaného územia obce, výsadbu alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín v zastavanom území obce na výmere viac ako 1 000 m2 a na vypustenie nepôvodných druhov živočíchov do životného prostredia vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Tento súhlas sa nevyžaduje pri tých nepôvodných druhoch živočíchoch a rastlín, ktorých zoznam vydá ministerstvo životného prostredia všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa platného právneho stavu ide o nepôvodné druhy živočíchov a rastlín uvedené v prílohe č. 3 a 3a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, pričom pri uvedenom všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý bude v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu novelizovaný, sa bude postupovať v súlade s požiadavkou informovanosti vyplývajúcou z čl. 22 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
K čl. IV
Stanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona na 1. augusta 2019, rešpektujúc potrebu dostatočnej dĺžky legisvakančnej lehoty.
V Bratislave dňa 6. marca 2019
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
László Sólymos, v. r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore