Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.07.2019 do 31.07.2019
| Platnosť od: | 17.07.1995 |
| Účinnosť od: | 01.07.2019 |
| Účinnosť do: | 31.07.2019 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Správne poplatky |
Legislatívny proces k zákonu 158/2019
Legislatívny proces k zákonu 156/2019
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
K predpisu 158/2019, dátum vydania: 06.06.20191
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016 k „Návrhu komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“.
Návrh zákona predstavuje časť pôvodného „návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“, ktorý bol do pripomienkového konania (LP/2018/429 v dňoch 22.6.-13.7.2018) predložený na základe úlohy č. 7 na mesiac december z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 ako aj na základe vyššie uvedenej úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016. Keďže však k tomuto pôvodnému návrhu ostali neodstránené niektoré rozpory s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a jedna hromadná pripomienka, predkladateľ prepracoval pôvodný návrh a zúžil ho len na zmeny vyplývajúce z vyššie uvedenej úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016. Zvyšná časť pôvodného návrhu bude predložená na rokovanie poradných orgánov vlády a na rokovanie vlády ako samostatný návrh po odstránení pretrvávajúcich rozporov.
Predkladaný návrh zákona v článku I. mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), v článku II. mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v článku III. zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“) a v článku IV. mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“).
V článku I. návrhu zákona je, v nadväznosti na úlohu B.2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016, navrhnutá úprava niektorých ustanovení zákona o pôde. Ten, v čase svojho vzniku (účinnosť od 24.6.1991) určil, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzniká k poľnohospodárskej pôde a k lesným pozemkom „nájomný vzťah zo zákona“ (§ 22). Nesúlad medzi zákonom o lesoch a podmienkami zákona o pôde viažucimi sa k spôsobu ukončenia nájmu zo zákona spôsobuje v praxi množstvo problémov. Úpravami v zákone o pôde sa mení znenie jeho § 22 a § 22a, tak, aby proces ukončenia nájmu lesných pozemkov zo zákona a postup povinných a oprávnených osôb bol podrobnejšie a jednoznačnejšie konkretizovaný. Zmeny a úpravy v zákone o pôde sú navrhnuté v nadväznosti na úpravu zákona o lesoch a vytvárajú podmienky pre urýchlenie ukončenia reprivatizačného procesu. Citované uznesenie vlády určilo aj povinnosť vydania všeobecne záväzného právneho predpisu na určenie výšky nájomného za „nájom zo zákona“; súčasťou predkladaného materiálu je aj návrh takéhoto predpisu, ktorý umožní jednoducho a pritom exaktne určiť výšku nájomného k lesnému pozemku. Návrh úpravy zákona o pôde je spolu s úpravou zákona o lesoch spracovaný tak, aby navrhovaná právna úprava poňala a naplnila všetky ciele a úlohy, ktoré boli uvedené v materiáli schválenom vládou SR uznesením č. 558 zo 7.12.2016.
Článok II., v nadväznosti na zmeny v zákone o lesoch, mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Článok III. návrhu zákona rieši úpravu súčasného znenia zákona o nájme tak, že problematika nájomných vzťahov k lesným pozemkom je z obsahu tohto zákona vyňatá.
2
Táto problematika je následne samostatne rozpracovaná v rámci novely zákona o lesoch.
Návrh zákona v článku IV. mení a dopĺňa zákon o lesoch tak, aby kontinuita so zmenami navrhovanými v článku I. v zákone o pôde bola vzájomne koordinovaná v súlade cieľmi a úlohami, ktoré boli uvedené v materiáli „Návrh komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“, schválenom vládou SR uznesením č. 558 zo 7.12.2016.
V tomto kontexte sa zmeny a úpravy zákona o lesoch týkajú najmä oblasti odborného obhospodarovania lesa, v rámci ktorej sa umožňuje, za určitých podmienok, obhospodarovanie lesa viacerými obhospodarovateľmi aj na výmere menšej ako 0,5 ha. V nadväznosti na túto skutočnosť sa upravili kompetencie odborných lesných hospodárov a precizovala sa problematika a proces evidencie lesných pozemkov. Upravili sa niektoré ustanovenia na úseku hospodárskej úpravy lesa, v rámci ktorých sa zadefinoval postup rozdelenia jednotky priestorového rozdelenia lesa pre jednotlivých drobných obhospodarovateľov lesa, upravil sa postup vydávania výpisov z programu starostlivosti o les a precizovali sa niektoré ustanovenia súvisiace s osobou vyhotovovateľa programu starostlivosti o les. Osobitnú časť návrhu zákona v článku IV. tvorí novo doplnený diel 9, ktorým sa v nadväznosti na špecifiká lesného hospodárstva rozpracovala problematika nájomných vzťahov k lesným pozemkom. Pri úprave týchto nájomných vzťahov sa zároveň zadefinovali postupy a princípy pri podielových spoluvlastníkoch prenajímaného pozemku. Okrem uvedených všeobecných náležitostí nájomných vzťahov k lesným pozemkom, návrh upravuje aj ďalšie špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve neznámych vlastníkov a aj špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom dotknutým realizáciou projektu pozemkových úprav. Predkladaný návrh zákona zavádza aj inštitút osobitného obhospodarovania lesa, pričom tento inštitút odstraňuje právne vákuum v tejto oblasti.
Uvedené návrhy sú spracované s ohľadom najmä na drobného vlastníka lesných pozemkov a jeho práva v kontexte na špecifikum lesného hospodárstva a lesného majetku ako takého a aj s ohľadom na ústavnú ochranu lesných pozemkov. V tomto zmysle sa v predkladanom návrhu zapracovali aj niektoré poznatky z aplikačnej praxe. Ide najmä o oblasť ochrany lesných pozemkov ktorej prehodnotením a návrhom úprav niektorých ustanovení sa umožní jednoznačná, prehľadná a jednoduchšia ochrana lesných pozemkov, vrátane zjednodušenia súvisiacich postupov a konaní. Zároveň sa upravuje aj oblasť odborných spôsobilostí v lesníctve a v nadväznosti na navrhované zmeny sa primerane upravili aj kompetencie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva.
Komplexné riešenie problematiky prinavracania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom vyžaduje riešiť aj problematiku pozemkových úprav. V rámci tohto materiálu sa však zmena a doplnenie zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov nenavrhuje, pretože v rámci rozpracovania programového vyhlásenia vlády SR na podmienky rezortu pôdohospodárstva sa predpokladá vypracovanie návrhu nového zákona o pozemkových úpravách riešiaceho problematiku pozemkových úprav v ich celej šírke, nielen na lesných pozemkoch.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie
a)v primárnom práve
čl. 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)v sekundárnom práve
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení,
gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
bezpredmetné
b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
Európska komisia voči Slovenskej republike začala v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie pod č. 2018/4076. Dôvodom na začatie predmetného konania je údajný nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992) v platnom znení, ktorý sa týka najmä programu starostlivosti o lesy a náhodnej ťažby a taktiež nesprávne uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010) v platnom znení, pokiaľ ide o hlucháňa hôrneho. Ustanovenie, ktorým sa nesúlad s právom EÚ odstraňoval, je predmetom neodstráneného rozporu s MŽP SR vo veci zásadnej pripomienky uplatnenej k pôvodnému návrhu.
c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
bezpredmetné
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne
4
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☐
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
18.05.2018 - 01.06.2018
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
22.6.-13.7.2018
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
december 2018
2.Definovanie problému
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe úlohy na základe úlohy B. 2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 7.12.2016 k „Návrhu komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“.
Návrh zákona v článku I. rieši úpravu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“), v článku II. Upravuje sadzobník správnych poplatkov v nadväznosti na úpravu niektorých konaní a v článku III. sú uvedené zmeny v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“) vyplývajúce z vyňatia oblasti nájmu lesných pozemkov z tohto zákona. Článok IV. obsahuje novelizáciu ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), vrátane problematiky nájmu lesných pozemkov.
3.Ciele a výsledný stav
Návrh zákona, v nadväznosti na úlohu B.2 uznesenia vlády č. 558 zo 7.12.2016, v článku I. upravuje znenie zákona o pôde s cieľom zabezpečenia takého právneho prostredia, ktoré určí postup vlastníkov (oprávnených osôb) aj doterajších užívateľov (povinných osôb) lesných pozemkov v procese prinavracania užívacích práv k lesným pozemkom, pri súčasnom rešpektovaní zákona o lesoch a špecifík lesného hospodárstva. Návrhom novely zákona o pôde sa upravuje znenie § 22 a § 22a. Na zmeny a úpravy v zákone o pôde nadväzujú navrhované úpravy zákona o lesoch tak, aby sa vytvorili podmienky pre urýchlenie ukončenia reprivatizačného procesu.
V článku III. v rámci úprav a zmien zákona o lesoch reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva súvisiace s majetkovoprávnym usporiadaním lesných pozemkov. Návrh sa dotýka viacerých ustanovení zákona o lesoch, najmä oblasti evidencie lesných pozemkov a porastov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov a ich kompetencií a zasahuje sa aj do ochrany lesných pozemkov a správy lesného majetku vo vlastníctve štátu. Súčasťou zmien v zákone o lesoch je aj doplnenie jeho ustanovení o problematiku nájmu lesných pozemkov, ktorá je prebratá zo zákona o nájme a rozpracovaná na špecifiká lesného hospodárstva. Zároveň, je úprava týchto nájomných vzťahov vyňatá zo súčasného znenia zákona o nájme.
4.Dotknuté subjekty
Návrh zákona sa dotýka štátnych organizácií lesného hospodárstva, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, vlastníkov lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov a subjektov, ktoré budú vstupovať do nájomných vzťahov k lesným pozemkom za účelom hospodárenia v lesoch.
5.Alternatívne riešenia
Alternatíva 0: zachovanie súčasného stavu – na základe poznatkov praxe, ako aj analýz uvedených v materiáli „Návrh komplexného organizačného, finančného a legislatívneho riešenia problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkom, vrátane náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov“ schválenom uznesením vlády SR č. 558 zo 07.12.2016 je súčasný stav nevyhovujúci a je potrebné ho upraviť.
Alternatíva 1: predkladaný materiál, ktorým sa dosiahne zlepšenie stavu a ciele uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy.
6.Vykonávacie predpisy
5
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
Nie
7.Transpozícia práva EÚ
Nie
8.Preskúmanie účelnosti**
nie
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
10.Poznámky
11.Kontakt na spracovateľa
Ing. Erik Rozkopál, odbor štátnej správy lesného hospodárstva,
erik.rozkopal@land.gov.sk
Ing. Jozef Fekete, PhD., odbor štátnej správy lesného hospodárstva,
jozef.fekete@land.gov.sk
12.Zdroje
Analýza vplyvov vychádza aj z konzultácií s odbornou verejnosťou.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Je potrebné aktualizovať termín začiatku a ukončenia PPK, keďže materiál bol predložený do PPK dňa 18.5.2018.
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov označiť aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, vyplývajúci z niektorých nových povinností (väčšinou administratívnych) obhospodarovateľov lesa, napr.
•Novelizačný bod 5: §4 ods. 12 – povinnosti obhospodarovateľa lesa,
•Novel. Bod 20: § 20, odseky 7 a 8 – podanie žiadosti o predĺženie lehoty na zabezpečenie lesného porastu po obnove lesa,
•Novel. Bod 25, 26: § 23 ods. 6 – nahlasovanie vzniku každej náhodnej ťažby,
•Novel. Bod 46: § 39, odseky 7 a 8: podanie žiadosti o zmene hraníc dielca rozdelením porastu,
•Novel. Bod 78: § 50c: povinnosť zverejniť ponuku na prevod lesného pozemku,
•Novel. Bod 79: § 51d, ods. 2 zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámenie o zabezpečení odborného hospodárenia v lesoch a návrh na zápis do evidencie lesných pozemkov,
•Novel. Bod 109 § 68d povinnosti vyplývajúce z prechodných ustanovení, a pod.
Tieto vplyvy Komisia žiada zohľadniť i v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.3 Administratívne náklady.
V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada v časti 3.3.1 Priame finančné náklady uviesť zavedenie nových správnych poplatkov (čl. III – poplatky súvisiace s potvrdením o zaevidovaní obhospodarovateľov lesa), ako i zrušenie 3 správnych poplatkov, týkajúcich sa už zrejme neexistujúceho registra krmív.
6
V časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií Komisia žiada na záver uviesť hlavné body a výsledky konzultácií, ak sú relevantné z ohľadu vplyvu na podnikateľské prostredie, predovšetkým pripomienky neštátnych inštitúcií a vlastníkov lesa.
Komisia žiada predkladateľa o identifikáciu pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú označil v Doložke vybraných vplyvov, prostredníctvom aspoň kvalitatívneho popisu v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. Komisia má za to, že zmeny spočívajúce napríklad v:
•spresnení pojmov a postupov pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstránení nejasností pri jeho aplikácii v praxi,
•upravení a spresnení postupu vedenia evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov,
•sprísnení podmienok vykonávania náhodnej ťažby (pre riadne ťažiacich podnikateľov),
•zadefinovaní postupov a princípov pri podielových spoluvlastníkoch prenajímaného pozemku,
•spresnení ustanovení týkajúcich sa získavania odborných spôsobilostí v lesnom hospodárstve podľa zákona lesoch, najmä vo vzťahu k problematike podávania žiadostí.
•ustanovení jednoznačnej, prehľadnej a jednoduchšej ochrany lesných pozemkov, vrátane zjednodušenia a zjednoznačnenia súvisiacich postupov a konaní, a ďalšie,
ktoré predkladateľ popisuje v dôvodovej správe, by mal v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie identifikovať a kvalitatívnym popisom vysvetliť ich pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Vo vypracovanej doložke vybraných vplyvov predkladateľ vyznačil pozitívne, ako aj negatívne vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je pozitívny vplyv súvisiaci s navrhovaným novým správnym poplatkom za vydanie potvrdenia o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov vyčíslený v rokoch 2018 až 2021 v sume 11 700 eur ročne.
Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona nie sú kvantifikované vo vypracovanej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Ide najmä o výdavky súvisiace s povinnosťou zabezpečovania opatrení na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov v lesoch z chránených území a z území s výskytom chránených druhov a biotopov do okolitých lesov, ktorých realizácia sa má zabezpečiť na náklady organizácie ochrany prírody a krajiny. Ďalej z návrhu zákona vyplýva povinnosť rozšírenia webových aplikácií Informačného systému lesného hospodárstva v oblasti vedenia registrov a evidencií orgánov štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom tohto informačného systému. Ide najmä o register obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, register lesnej stráže, register ciach a iné. Krytie nákladov na rozšírenie informačného systému sa predpokladá zabezpečiť zo zdrojov Európskej únie prostredníctvom Reformného zámeru v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Takisto sa upravujú úlohy, ktoré súvisia s úpravou vzťahu vlastníkov k svojim lesným pozemkom v nadväznosti na doteraz neukončený reštitučný proces a riešia sa úkony pri odovzdaní užívacích práv k lesným pozemkom ich vlastníkom. Súvisiace výdavky budú kryté zo zdrojov štátnych organizácií lesného hospodárstva. Z doložky vybraných vplyvov a ani z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy navyše nie je zrejmé, či uvedené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sú rozpočtovo zabezpečené.
V nadväznosti na vyššie uvedené Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov doplniť rozpočtovú zabezpečenosť negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy tak, že negatívne vplyvy Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu / rozpočtov subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné vyčísliť všetky negatívne vplyvy vyplývajúce z predmetného materiálu. Vplyvy na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy Komisia žiada uviesť do príslušných tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Z formálneho hľadiska je potrebné v záhlaví všetkých tabuliek analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy uvádzať konkrétne roky a nie „r“, „r + 1“ atď.
Všeobecne
Komisia si dovoľuje upozorniť, že aplikačné služby nie je potrebné uvádzať do analýzy vplyvov na informatizáciu v zmysle katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.
K sociálnym vplyvom
Komisia odporúča predkladateľovi identifikovať pozitívne sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona, keďže
7
súčasťou zmien v zákone o lesoch je aj úprava, ktorej účelom je zefektívnenie procesov užívacích práv k lesným pozemkom pôvodným vlastníkom a taktiež navrhované doplnenie § 50b zabezpečí jednoduchší postup k získaniu lesných pozemkov pre výstavbu nájomných bytov a verejnoprospešných stavieb. Identifikáciou pozitívneho sociálneho vplyvu v bode 9 doložky vybraných vplyvov sa povinnou súčasťou predloženého materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Tento vplyv je potrebné zhodnotiť v porovnaní so súčasným (nielen právnym) stavom v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - uviesť opis hodnotených návrhov opatrení, špecifikáciu dotknutých skupín a ich kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie.
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana
V doložke vybraných vplyvov Komisia navrhuje uviesť aj negatívne vplyvy ako na občana, tak aj na procesy z dôvodu, že vznikajú nové povinnosti nie len občanovi, ale aj orgánu verejnej správy.
Do analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana je potrebné zapracovať novú povinnosť občana, a to podať žiadosť o zmenu hraníc dielca rozdelením porastu podľa § 39 ods. 7. S tým súvisí aj nová povinnosť pre okresný úrad, ktorý o tejto žiadosti rozhoduje. Občanovi vzniká tiež nová povinnosť v zmysle § 68d ods. 1 – povinnosť do 01.06.2019 oznámiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva hospodára.
Vzhľadom na to, že sa predmetným návrhom zavádza nový správny poplatok, dôjde občanovi k navýšeniu priamych finančných nákladov. Uvedené je potrebné uviesť v časti 7.2.1 analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana a zároveň aj uviesť sumy, o ktoré sa občanovi zvýšia náklady.
V bode 7.2.2 príslušnej analýzy Komisia navrhuje uviesť aj zníženie času vybavenia požiadavky, a to v prípade nahlásenia náhodnej ťažby, keďže občan tak bude môcť urobiť už elektronicky.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
Stanovisko predkladateľa k pripomienkam Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov:
K doložke vybraných vplyvov
– pripomienka k úprave termínu PPK akceptovaná
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
-negatívny vplyv na podnikateľské prostredie označený
-komisia žiada doložky upraviť na základe niektorých „nových“ povinností, k čomu je potrebné upozorniť, že v navrhovanom bode 5. (§ 4 ods. 12) je novou povinnosťou len ohlásenie ukončenia nájomného alebo obdobného právneho vzťahu, aj keď aj túto povinnosť je už v súčasnosti možné subsumovať pod povinnosť oznámenia zmien v rozsahu hospodáriť v lese podľa § 4 ods. 3 platného zákona. Body 20, 25, 26 a 78 sa z návrhu vypúšťajú. Bod 46. upravuje právo, nie povinnosť, rozdeliť hranice porastu a zabezpečiť tak samostatné hospodárenie na samostatnej jednotke priestorového rozdelenia lesa. Tu však jednoznačne nejde o povinnosť, ale o právo, ktoré je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inštitútu uvedeného v bode 41. návrhu zákona bez potreby zmeny hraníc porastu. Bod 79. upravuje povinnosť len v prípadoch, kedy nedochádza k plneniu povinností obhospodarovateľov lesa podľa tohto zákona, nemožno to teda brať ako „novú“ a samostatnú povinnosť, pretože pri plnení povinností vyplývajúcich zo zákona sa táto povinnosť uplatňovať nebude, navyše touto povinnosťou sa predchádza ukladaniu sankcií, čo zníži negatívne dopady na obhospodarovateľov lesov. Prechodné ustanovenia len upravujú úpravu práv a povinností vyplývajúcich z novej právnej úpravy, preto prechodné ustanovenia vo svojej podstate nepredstavujú negatívny dopad na obhospodarovateľov lesa.
-vyššie uvedené skutočnosti sa zohľadnili aj v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorá podľa požiadavky obsahuje aj kvalitatívny popis pozitívnych dopadov na podnikateľské prostredie.
-zrušenie poplatkov vo veci registra krmív nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani rozpočet verejnej správy, v danom prípade ide len o zosúladenie právneho stavu, ktorý vznikol, so zákonom o správnych poplatkoch vypustením už obsolentných poplatkov, preto jeho uvádzanie v doložke vplyvov je nedôvodné.
K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
-Z dôvodu zásadného nesúhlasu MŽP SR sa úprava ustanovení o zabezpečovaní opatrení na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov v lesoch z chránených území a z území s výskytom chránených druhov a biotopov do
8
okolitých lesov vypúšťa, preto nie je v doložke vybraných vplyvov uvádzaná.
-Pokiaľ ide o zabezpečenie zmien v informačnom systéme lesného hospodárstva, tieto nebudú riešené zo zdrojov únie prostredníctvom Reformného zámeru v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa, ale v rámci kontraktu medzi ministerstvom a Národným lesníckym centrom, ako správcom informačného systému lesného hospodárstva. Pretože úprava informačného systému vyžaduje väčší časový priestor, tieto úlohy boli zabezpečované už v rámci kontraktu na rok 2018 (ktorý je zverejnený aj na webovom sídle ministerstva), čo je zapracované aj v doložke vplyvov.
-Vplyvy súvisiace s realizáciou úloh povinných osôb sa v doložke vplyvov verejnej správy nepremietajú, pretože ide o štátne podniky, ktoré sú v zmysle zákona o štátnom podniku podnikateľskými subjektami vykonávajúce podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a nie sú subjektom verejnej správy. Z uvedeného dôvodu budú tieto vplyvy, ktoré nie je možné v súčasnosti odhadnúť, kvalitatívne uvedené v doložke vplyvov na podnikateľské prostredie.
K všeobecnej pripomienke
-akceptované, doložka vplyvov na informatizáciu upravená.
K sociálnym vplyvom
-analýza sociálnych vplyvov je do materiálu v zmysle požiadavky doplnená so zohľadnením úprav a rozsahu návrhu zákona.
K doložke vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana
-negatívny vplyv na občana aj procesy verejnej správy je vyznačený.
-k povinnosti žiadať o zmenu hraníc dielca ako uvádzame vyššie, bod 46. upravuje právo, nie povinnosť, rozdeliť hranice porastu a zabezpečiť tak samostatné hospodárenie na samostatnej jednotke priestorového rozdelenia lesa. Tu však jednoznačne nejde o povinnosť občanov, ale o právo, ktoré je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inštitútu uvedeného v bode 41. návrhu zákona bez potreby zmeny hraníc porastu. Naviac ide o zjednodušenie procesu, pretože aj podľa doterajšej právnej úpravy bola možná zmena hraníc porastu aj v takomto prípade, avšak išlo o samostatné správne konanie, teda naopak návrhom došlo k zjednodušeniu postupu pre orgány verejnej moci aj pre občanov.
-povinnosť podľa § 68d ods. 1 vzniká vo väzbe na doplnenie § 37, preto sa dopad zohľadní, avšak údaje o rozsahu prehlásených pozemkov za lesné pozemky, ktoré spĺňajú charakter lesa nie sú dostupné a nie je ani možné predpokladať rozsah takto prehlasovaných pozemkov za lesné pozemky, preto sa uvádza len kvalitatívne hodnotenie.
-k zavedeniu nového správneho poplatku uvádzame, že sa síce zavádza nový správny poplatok, tento však bude vyberaný len v prípade, ak subjekt požiada o vydanie výpisu z evidencie lesných pozemkov. Tento výpis však bude potrebný len pre subjekty, ktoré budú požadovať výpis potrebný na právne úkony a nebude im postačovať informácia zo zverejneného registra, resp. rozhodnutie vydané vo veci zápisu, ktoré každý účastník konania dostáva bez poplatku. V súčasnosti sa žiadne výpisy neposkytovali a ani údaje neboli zverejnené, preto nepredpokladáme žiadny významný dopad na občanov, ktorý na svoju bežnú činnosť nepotrebujú výpisy potrebné na právne úkony, predpokladá sa, že takýto výpis budú potrebovať len osoby, ktoré potrebujú vykonávať právne úkony, t. j. zväčša subjekty podnikajúce v lesnom hospodárstve. Navyše rozhodnutia, resp. potvrdenia o vykonanom zápise v registri (ktoré sú bez správnych poplatkov) budú zasielané účastníkom konania a pre tých nie je takýto výpis potrebný, pokiaľ nepožadujú jeden sumárny výpis za všetky do času žiadosti vykonané úkony. Z uvedených dôvodov nepredpokladáme negatívny vplyv na občana, naopak zverejnením registrov budú údaje verejne prístupné, čo zjednoduší a zrýchli občanom prístup k potrebným informáciám.
-zníženie časovej náročnosti pre vybavenie požiadaviek občanov je doplnené.
9
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
11700
11700
11700
11700
v tom: kapitola VPS
11700
11700
11700
11700
z toho:
- vplyv na ŠR
11700
11700
11700
11700
Rozpočtové prostriedky
11700
11700
11700
11700
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 090
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za MPRV SR/zdroj 111/ 090
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
10
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona zavádza viacero povinností, pri ktorých sa predpokladá ako pozitívny vplyv, tak aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Pozitívny vplyv predstavuje príjem štátneho rozpočtu za novo navrhovaný správny poplatok. Výška tohto vplyvu je odvodená z expertného výpočtu.
Návrh zákona predpokladá aj s povinnosťou rozšírenia webových aplikácií Informačného systému lesného hospodárstva v oblasti vedenia registrov a evidencií orgánov štátnej správy lesného hospodárstva prostredníctvom tohto informačného systému. Ide najmä o register obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, register lesnej stráže, register ciach a iné. Tieto registre sú už v súčasnosti vypracované, predpokladá sa len ich úprava vo väzbe na navrhované znenie zákona. Pretože úprava informačného systému vyžaduje väčší časový priestor, tieto úlohy boli zabezpečované už v rámci kontraktu na rok 2018 (ktorý je zverejnený aj na webovom sídle ministerstva). Úlohy sú zabezpečené v rámci úlohy č. 3 „Vývoj, rozvoj a správa Informačného systému lesného hospodárstva (IS LH) a poskytovanie informácií z IS LH“, ktorý je zabezpečený z rozpočtu kapitoly MPRV SR, z programu 090, kde je na poskytnutie úloh súvisiacich s návrhom zákona určený objem 11 000 eur.
Návrh zákona predpokladá aj s komplexom úloh, ktoré súvisia s úpravou vzťahu vlastníkov k svojim lesným pozemkom v nadväznosti na doteraz neukončený reštitučný proces a dotýka sa najmä úkonov pri odovzdaní užívacích práv k lesným pozemkom ich vlastníkom. Reštitučný proces začal po roku 1989 a to prijatím zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“). Išlo a stále ide o zmiernenie majetkových krívd na pôvodných vlastníkoch a ťarcha nákladov je už od účinnosti tohto zákona daná na povinné osoby, resp. doterajších užívateľov. Pri lesných pozemkoch sú povinnými osobami štátne organizácie lesného hospodárstva. Ide o štátne podniky, ktoré sú v zmysle zákona o štátnom podniku podnikateľskými subjektami vykonávajúce podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a nie sú subjektom verejnej správy.
Pozitívny vplyv na rozpočet budú predstavovať správne poplatky v objeme 11 700 eur, ktoré budú vyberať príslušné odbory okresných úradov a budú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
V článku I. návrhu zákona je v nadväznosti na úlohu B.2 uznesenia vlády SR č. 558 zo 07. 12. 2016, navrhnutá úprava niektorých ustanovení zákona o pôde. Ten, v čase svojho vzniku (účinnosť od 24.6.1991) určil, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzniká k poľnohospodárskej pôde a k lesným pozemkom „nájomný vzťah zo zákona“ (§ 22). Nesúlad medzi zákonom o lesoch a podmienkami zákona o pôde viažucimi sa k spôsobu ukončenia nájmu zo zákona spôsobuje v praxi množstvo problémov. Úpravami v zákone o pôde sa mení znenie jeho § 22 a § 22a, tak, aby proces ukončenia nájmu lesných pozemkov zo zákona a postup povinných a oprávnených osôb bol podrobnejšie a jednoznačnejšie konkretizovaný. Zmeny a úpravy v zákone o pôde sú navrhnuté v nadväznosti na úpravu zákona o lesoch a vytvárajú podmienky pre urýchlenie ukončenia reprivatizačného procesu.
11
Návrh zákona v časti zmien a doplnení zákona o lesoch reaguje na súvisiace poznatky z aplikačnej praxe a požiadavky vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva Rozsah navrhovaných zmien nemení základnú filozofiu zákona, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia. Predkladaný návrh zákona preto spresňuje niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstraňuje nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi. Okrem iného upravuje a spresňuje postup vedenia evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, pričom sa orgánu štátnej správy lesného hospodárstva dopĺňa povinnosť viesť túto evidenciu v informačnom systéme lesného hospodárstva podľa § 45 zákona o lesoch. Touto zmenou sa vytvára predpoklad zefektívnenia evidencie lesných pozemkov a urýchlenia odbornej správy lesov. Súvisiacou oblasťou riešenou v návrhu zákona je aj ochrana lesných pozemkov. Dopĺňa sa možnosť zabezpečovať úlohy obhospodarovateľa lesa pri odbornom hospodárení v lesoch v jednom poraste viacerými obhospodarovateľmi za podmienky, že odborné hospodárenie v lesoch bude v rámci porastu zabezpečené jedným, spoločným odborným lesným hospodárom. Spresňujú a precizujú sa ustanovenia týkajúce sa získavania odborných spôsobilostí v lesnom hospodárstve podľa zákona lesoch, najmä vo vzťahu k problematike podávania žiadostí, ich posudzovania a ďalších organizačných úkonov orgánu štátnej správy lesného hospodárstva súvisiacich so zabezpečením skúšok odborných spôsobilostí. Osobitnú časť návrhu úprav zákona o lesoch tvorí novo doplnený diel 9, ktorým sa v nadväznosti na špecifiká lesného hospodárstva rozpracovala problematika nájomných vzťahov k lesným pozemkom, pričom sa prevzali niektoré ustanovenia zo zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“). Okrem uvedených všeobecných náležitostí nájomných vzťahov k lesným pozemkom, návrh upravuje aj ďalšie špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve neznámych vlastníkov a aj špecifiká nájomného vzťahu k lesným pozemkom dotknutým realizáciou projektu pozemkových úprav. Návrh zákona mení a dopĺňa uvedené dlhodobo platné všeobecne záväzné právne predpisy, a jeho aplikáciu zabezpečia tie isté subjekty, ktoré tak činili doteraz, t. j. najmä obhospodarovatelia lesov, odborní lesní hospodári, orgány štátnej správy lesného hospodárstva. Zákon sa aplikuje v lese a v administratívnych priestoroch dotknutých subjektov.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2019
2020
2021
2022
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
12
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Výpočet predpokladaného príjmu do štátneho rozpočtu vychádza z expertného výpočtu predpokladaných úkonov, ktoré budú dotknuté novo navrhovaným správnym poplatkom na jednom okresnom úrade - orgáne štátnej správy lesného hospodárstva (pozemkový a lesný odbor) s následným prepočtom na všetky okresné úrady, t. j.:
-predpokladaný počet vydaných výpisov o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov na okresnom úrade za rok – 20
-príjem I. = 10 podaní x 10 eur = 100 eur
-príjem II. = 10 podaní x 20 eur = 200 eur
-príjem za všetky okresné úrady = 39 x 300 = 11700 eur za rok.
Vydávanie uvedených výpisov nemali doteraz orgány štátnej správy lesného hospodárstva v kompetencií, z uvedeného dôvodu ide o expertný odhad. Predmetný odhad správnych poplatkov vyberaných príslušnými odbormi okresných úradov, bude príjmom rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
13
Tabuľka č. 3
kapitola VPS
Tabuľka č. 4
kapitola MPRV SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne poplatky (221004)
11 700
11 700
11 700
11 700
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
11 700
11 700
11 700
11 700
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
14
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2019
2020
2021
2022
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠROsobné výdavky celkom (v eurách)
zobraziť dôvodovú správu
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2 v tom: transfery príspevkovej organizácií (641001)
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
15
16
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Obhospodarovatelia lesov (vlastníci, správcovia, nájomcovia lesných pozemkov)
Približne 11 000.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zverejnilo na portáli Slov-lex predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu právneho predpisu, pričom verejnosť mala možnosť zapojiť sa do prípravy právneho predpisu formou zasielania podnetov alebo návrhov. Konzultácie k pripravovanému právnemu predpisu boli vykonané zverejnením na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od 05.09.2017 do 05.10.2017.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prizvalo v rámci konzultácií k vypracovaniu pripravovaného návrhu zákona jednu komisiu, ktorá sa venuje problematike úpravy pôvodného zákona o lesoch a druhú komisiu, ktorá sa venuje problematike nájmu lesných pozemkov a ukončeniu reštitučného procesu a prinavráteniu užívacích práv vlastníkom lesných pozemkov v rozsahu úloh a podmienok vyplývajúcich z materiálu a uznesenia vlády SR č. 558/2016 prijatého k riešeniu problémov súvisiacich s týmto transformačným procesom. Komisie tvorili zástupcovia jednotlivých inštitúcii ako sú LESY Slovenskej republiky, š. p., Rada združení neštátnych vlastníkov lesov Slovenska, Slovenská lesnícka komora, zamestnanci niektorých okresných úradov, odborov opravných prostriedkov a niektorých pozemkových a lesných odborov okresných úradov, zástupca Slovenského pozemkového fondu, a ďalších neštátnych lesníckych inštitúcii zastupujúcich vlastníkov lesných pozemkov. Konzultovalo sa aj s Národným lesníckym centrom.
Konzultácie prebiehali počas celého procesu prípravy návrhu zákona a výsledky konzultácii boli zapracované do návrhu pripravovaného právneho predpisu. Požiadavky neštátneho sektora uplatnené v rámci činnosti ich zástupcov v uvedených komisiách sa týkali najmä sprehľadnenia postupu pri zápise obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov do evidencie lesných pozemkov, zosúladenia noviel zákona o lesoch, zákona o pôde (č. 229/1991 Zb.) a zákona o nájme (č.504/2003 Z. z.) tak, aby navrhované zmeny boli vzájomne koordinované a na seba vecne aj procesne nadväzovali. Ich návrhy tiež smerovali k zjednoteniu postupov pri uplatňovaní zákona o pôde, k zabezpečeniu poskytovania súčinnosti štátneho lesníckeho sektora pri procese prinavracania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom ich vlastníkom. Ich podnety smerovali aj k zabezpečeniu prehľadnosti v nájomných vzťahov k lesným pozemkom a zároveň k zabezpečeniu rovnakého postavenia ako štátneho, tak aj neštátneho lesníckeho sektora v tomto procese. Odôvodnené pripomienky a požiadavky neštátneho sektora uplatnené v súlade s rozsahom a podmienkami vyplývajúcimi z materiálu schváleného vládou SR uznesením č. 558/2016 boli do návrhu jednotlivých článkov zákona zahrnuté.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Zavedenie nového správneho poplatku nie je celoplošné a netýka sa novo upraveného postupu pri evidencií lesných pozemkov, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorého dôsledkom je zaevidovanie obhospodarovateľa lesa alebo odborného lesného hospodára. Tento úkon, ani vydanie rozhodnutia, resp. potvrdenia o vydaní rozhodnutia nie sú novým správnym poplatkom dotknuté. Správny poplatok sa týka len tých osôb, ktoré požiadajú o vydanie výpisu o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov a potrebujú toto potvrdenie na právne úkony, pričom predpokladáme, že žiadateľom bude takmer výlučne osoba, alebo subjekt z podnikateľského prostredia.
Výpočet predpokladaného rozsahu žiadostí obhospodarovateľov lesov na vydanie uvedených výpisov
17
a následného vplyvu na podnikateľské prostredie vychádza z expertného výpočtu predpokladaných úkonov, na jednom okresnom úrade - orgáne štátnej správy lesného hospodárstva (pozemkový a lesný odbor), s prepočtom na celú SR, s následným odhadom vplyvov na jedného podnikateľa a podnikateľské prostredie ako celok, t. j.: predpokladaný počet vydaných výpisov o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov na okresnom úrade za rok – 20, z toho
-výpisy s rozsahom do 5 strán = 10 podaní x 10 eur správny poplatok = 100 eur
-výpisy s rozsahom nad 5 strán = 10 podaní x 20 eur správny poplatok = 200 eur
-celkový rozsah za SR = 39 okresných úradov x 300 € = 11700 eur za rok.
Vydávanie uvedených výpisov nemali doteraz orgány štátnej správy lesného hospodárstva v kompetencií, z uvedeného dôvodu, čo sa týka rozsahu, ide o expertný odhad.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nevyžaduje.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh zákona v niektorých novelizačných bodoch uvádza povinnosti, ktoré však už v pôvodnom znení boli zavedené, len ich uplatňovanie nebolo jednoznačné; v týchto prípadoch novela odstraňuje nedostatky zistené aplikačnou praxou. Ide napr. o znenie § 4b ods. 2, pričom v súčasnom znení § 4 povinnosť nahlásiť zmeny v údajoch evidovaných podľa § 4 už existuje. Taktiež nejde o povinnosť aj pri novelizačnom bode týkajúcom sa doplnenia § 39 o možnosť rozdelenia obhospodarovania dielca bez zmeny hranice dielca. Tieto novelizačné body preto chápeme ako spresnenie už existujúcich povinností, resp. možností, v rámci ktorých nedochádza k vplyvu na podnikateľské prostredie. Uvedené sa týka aj navrhovaného § 51d, ktorý neukladá novú povinnosť, len v kontexte na súčasné znenie povinností uvedených v § 4, § 36 ods. 1 a § 48 ods.10 ustanovuje postup, v rámci ktorého sa preukazuje zabezpečenie ich splnenia. Spracovateľ návrhu má za to, že prechodné ustanovenia k jednotlivým článkom návrhu novely zákona upravujú práva a povinnosti vyplývajúce v novej právnej úpravy a z uvedeného dôvodu nezakladajú nové povinnosti. Uvedené sa vzťahuje aj na prechodné ustanovenia k zákonu o pôde (čl. I.). Tento zákon od svojho vzniku v roku 1991 v záujme zmiernenia majetkových krívd určil vtedajším štátnym organizáciám lesného hospodárstva povinnosť hospodáriť na neštátnych lesných pozemkoch kým sa neodovzdajú vlastníkom, povinnosť poskytovať náhrady vlastníkom ak ich vlastníctvo nie je možné vydať – navrátiť a aj povinnosť napomáhať vlastníkom pri tomto transformačnom procese. Náklady ktoré súviseli a stále súvisia s týmto procesom a povinnosťami vždy viazli na týchto organizáciách. V súčasnosti sú štátne organizácie lesného hospodárstva podnikateľskými subjektmi, ktoré hospodária samostatne v intenciách zákona o štátnom podniku a navrhované úpravy zákona o pôde týkajúce sa uvedeného transformačného procesu len nadväzujú na tento proces. Potreba zahrnutia zmien týkajúcich sa tohto transformačného procesu do zákona o pôde vyplynula z uznesenia vlády SR č. 558/2016.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
1,06 €
11 700 €
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.
Navrhovaná zmena nemá za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov.
18
So všetkými podnikmi alebo produktmi sa bude zaobchádzať v porovnateľnej situácii rovnako.
Navrhovaná zmena nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, ani na dostupnosť základných zdrojov, resp. prístup k financiám.
Navrhovaná zmena bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Cieľom zmien a doplnení navrhnutých v článku I. novely (zákon o pôde č. 229/1991 Zb.) je urýchlenie stále neukončeného procesu prinavrátenia užívacích práv k lesným pozemkom pôvodným vlastníkom, ktorý sa týka výmery približne160 tis. ha lesných pozemkov s odhadovaným počtom približne 320 tis. vlastníkov. Predpokladané oživenie tohto procesu a prinavrátenie vlastníckych a užívacích práv pôvodným vlastníkom bude mať pozitívny vplyv na rozvoj trhu s pôdou, k zvýšeniu možnosti podnikania týmito vlastníkmi pôdy a s ďalšími subjektmi, ktoré sa budú môcť uplatniť pri poskytovaní napr. služieb súvisiacich so zabezpečením obhospodarovania lesa, súvisiaceho účtovníctva, obchodu s produktmi lesa a pod. K tomu nepriamo nadväzuje aj navrhovaná úprava na úseku ochrany lesných pozemkov, ktorá jasným zadefinovaním podmienok, určuje limity pre využívanie lesných pozemkov na iné ako lesnícke účely čo má vplyv aj na riešenie podnikateľských zámerov nielen v oblasti výkonu lesníckych činností, ale aj vo vzťahu k zámerom iného využívania krajiny a územia ako takého. Prínos pre podnikateľské prostredie je v tom, že jednoznačné podmienky umožnia podnikateľskému prostrediu možnosť lepšieho rozhodovania, s garanciou lepšie definovaných zákonných limitov pre využívanie lesných pozemkov na iné účely.
Na ciele návrhu a zmeny súvisiace so zákonom o pôde nadväzujú aj úpravy nájomných a obdobných právnych vzťahov k lesným pozemkom, ktoré (vrátane úprav súvisiacich problematík vyplývajúcich z aplikačnej praxe) budú sú premietnuté do návrhu zmien a doplnení zákona o lesoch. Zjednotením postupov pri vedení evidencie lesných pozemkov a pri zavedením konštitutívneho účinku evidencie lesných pozemkov sa zabezpečí jednoznačnosť vo vzťahoch súvisiacich s obhospodarovaním lesa, čo doteraz bol problém a dôvod na úpravu znenia zákona o lesoch v tejto oblasti. Táto skutočnosť, spolu s komplexnou úpravou nájomných vzťahov k lesným pozemkom vnesie do podnikania v lesníckom sektore systém a zlepší vymožiteľnosť práva, pričom podmienky sa vzťahujú rovnako na drobného vlastníka lesného pozemku, ktorý bude vedieť aké má možnosti a práva, ako aj na obhospodarovateľa lesa, ktorý hospodári aj na pozemku tohto vlastníka, ktorý tiež bude jednoznačne vedieť, aké má povinnosti, možnosti a práva. Táto úprava nájomných vzťahov je v porovnaní s jej súčasným znením komplexnou úpravou rešpektujúcou hospodárenie v lesoch a ostatné lesnícke špecifiká, umožňuje podnikateľskému prostrediu lepšie preukázanie vzťahu k obhospodarovaniu lesa, ktorý je základným výrobným prostriedkom pri podnikaní v lesníctve. Taktiež úprava súčasného znenia zákona o lesoch, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe, odstraňuje jeho nedostatky, ktoré momentálne v tejto oblasti sú, čo má tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ako celok. Zároveň, nápravou týchto chýb sa zmenšuje možnosť špekulácií a nerovnosti v podnikateľskom prostredí.
Dopracovaním problematiky odborných spôsobilostí v lesníctve sa návrhom zákona upraví proces ich získania, zániku a vedenia súvisiacej agendy. Držitelia lesníckych odborných spôsobilostí vykonávajú svoju činnosť najmä ako podnikatelia (ide o viazanú živnosť) a precizovanie podmienok môže pozitívne ovplyvniť podnikateľské prostredie v tejto oblasti.
V návrhu novely zákona o lesoch sa upravujú aj možnosti obhospodarovania lesov v jednotkách priestorového rozdelenia lesa tak, že sa umožňuje ich obhospodarovanie lesa viacerými obhospodarovateľmi lesa, čo doteraz nebolo možné, pričom toto obhospodarovanie preferuje vlastnícky princíp. Zvýšenie počtu samostatných obhospodarovateľov lesa, zvýši počet podnikateľov a rozšíri podnikateľské prostredie, čo v niektorých regiónoch Slovenska môže byť prvkom, ktorý ovplyvní, prípadne oživí vidiek ako celok.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Žiadne.
19
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Cieľom predkladaného návrhu najmä urýchlenie prinavrátenia vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom a jednoznačnejšia úprava nájomných vzťahov k lesným pozemkom, čo umožní doterajším vlastníkom zlepšiť príjmy domácností, či už vplyvom samostatného hospodárenia na vlastných pozemkoch alebo prenájmom dotknutých nehnuteľností.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Pozitívne vplyv vyplýva pre vlastníkov tých nehnuteľností, ktorí si doteraz neuplatnili alebo neprevzali užívacie práva k lesným pozemkom
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Nepredpokladá sa negatívny vplyv.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Nemožno špecifikovať, pretože neexistujú informácie o vlastníkoch pozemkoch vo vzťahu k riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: vlastníci lesných pozemkov
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Podľa dostupných údajov hospodárske výsledky v neštátnych lesoch presahujú 35 €/ha a rok, pri predpokladanej priemernej výmere jedného vlastníka 0,5 ha teda možno očakávať priemerný rast príjmov na úrovni 17 € za rok.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Pri predpoklade usporiadania približne 160 tis. ha lesných pozemkov a priemernej výmere 0,5 ha pozitívny dopad možno predpokladať u 320 tis. obyvateľov.
Ovplyvnená skupina č. 2:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
20
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celo-životnému vzdelávaniu,
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Účelom návrhu je zrýchlenie a zlepšenie postupov pri prinavrátení vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom, jednoznačné definovanie vzniku a zániku práv na ich obhospodarovaniea postupov uzatvárania nájomných vzťahov. Takéto zlepšenie postupov pri prinavrátení užívania, ako aj jednoznačnejších postupov oproti súčasnému stavu zlepší prístup vlastníkov k zabezpečovaniu starostlivosti o ich vlastníctvo, ale aj zlepší ich prístup k spravodlivosti a právnej ochrane vlastníctva. Preto sa ustanovenia dotknú nielen tých vlastníkov, ktorým neboli užívacie práva prinavrátené, ale všetkých vlastníkov lesných pozemkov a obhospodarovateľov lesa.
Zároveň sa v rozsahu neovplyvňujúcom ochranu osobných údajov navrhuje zverejňovanie údajov a informácií z registrov vedených prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ako aj údajov schválených programov starostlivosti o lesy. Takéto zverejňovanie zlepší prístup verejnosti (nielen dotknutých vlastníkov a obhospodarovateľov lesov) k informáciám a umožní zlepšiť aj verejnú kontrolu pri zabezpečovaní starostlivosti o lesy a legálnosti vykonávania ťažby.
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Návrh predpokladá pozitívny vplyv na skupiny obyvateľstva, ktoré sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi lesných pozemkov, pričom nie je možné identifikovať, v akej miere sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi aj zraniteľné skupiny obyvateľstva. S ohľadom na systém dedičského práva uplatňovaného na Slovensku je predpoklad, že aj zraniteľné skupiny sú spoluvlastníkmi lesných pozemkov.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
21
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Návrh nemá žiadny vplyv na rodovú rovnosť.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
22
Analýza vplyvov na životné prostredie
5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony obsahuje najmä úpravu vyplývajúcu z uznesenia vlády č. 558 zo 7.12.2016 ktorou sa má zabezpečiť dokončenie procesu prinavrátenia užívacích práv vlastníkom lesných pozemkov a reaguje na niektorú súvisiace potreby vyplývajúce z aplikačnej praxe. Aj prinavrátenie užívacích práv vlastníkom lesných pozemkov a zjednoznačnenie práv zabezpečovania starostlivosti o lesné pozemky a porasty z dôvodu zavedenia konštitutívneho charakteru evidencie lesných pozemkov zabezpečí pozitívny vplyv na životné prostredie ako celok v tom, že vlastníci už nebudú klásť prekážky doterajším obhospodarovateľom lesa pri hospodárení v lesoch, ale o svoje pozemky sa budú starať sami, preto predpokladáme že sa zabezpečí lepšia starostlivosť o les a jeho prostredie ako celok.
5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?
Prinavrátenie užívania lesných pozemkov vlastníkom, taktiež aj riadna evidencia obhospodarovateľov lesa zabezpečí lepšiu starostlivosť a vzťah k lesnému pozemku ako k súčasti životného prostredia. Tento pozitívny vplyv sa prejaví celoplošne, aj na chránených územiach a územiach s výskytom chránených druhov a biotopov.
5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?
Nepredpokladá sa cezhraničný vplyv návrhu.
5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?
Implementáciou predkladaného materiálu sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.
23
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby
Kód služby
Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
B
A
B
B
ks_335520
ks_335518
ks_335517
ks_335516
Zverejňovanie zoznamu odborne spôsobilých osôb v lesníctve
Evidovanie ciach a iných povolených označení
Publikovanie geografických informácií z evidencie lesných pozemkov podľa porastu
Publikovanie informácií o evidovaní lesných pozemkov a obhospodarovateľov lesa
4
4
4
4
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
B
isvs_5930
isvs_5932
Informačný systém lesného hospodárstva
Geopriestorové informácie v lesnom hospodárstve
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
-
-
-
24
Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana
7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Upravuje a spresňuje postup vedenia evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, pričom sa orgánu štátnej správy lesného hospodárstva dopĺňa povinnosť viesť túto evidenciu okrem doterajšej formy v informačnom systéme lesného hospodárstva sa dopĺňa jej vedenie aj vo webovej aplikácií tohto informačného systému podľa § 45 zákona o lesoch. Zároveň sa definuje termín, ku ktorému fyzická alebo právnická osoba vstupuje do práv a povinností obhospodarovateľa lesa. Ďalej sa definuje postup vedenia lesných pozemkov a povinnosti obhospodarovateľa lesa po jeho zaevidovaní do evidencie lesných pozemkov. Touto zmenou sa vytvára predpoklad zefektívnenia evidencie lesných pozemkov a urýchlenia odbornej správy lesov.
Návrh zákona dopĺňa a definuje postup, ktorý umožní preskúmanie postupu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri zápise do evidencie lesných pozemkov. Stanovujú sa osoby oprávnené podať odvolanie alebo námietky voči postupu pri zápise do evidencie lesných pozemkov, ako aj postup orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri ich preskúmavaní.
Návrhom sa upresňuje problematika vedenia registra odborných lesných hospodárov a jeho vedenia podľa miesta trvalého pobytu hospodára, konkretizuje sa miestna príslušnosť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pre jeho vedenie a zároveň pre prípady, ak hospodár má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia SR, sa taxatívne určuje, že register pre tieto osoby bude viesť Okresný úrad Bratislava. Zároveň sa upresňuje, na ktoré prípady zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára a vyčiarknutie z registra hospodárov sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Vydávanie výpisov z evidencie lesných pozemkov – vzhľadom k tomu, že evidencia lesných pozemkov podľa návrhu nadobudne konštitutívny charakter, a pre niektoré konania nemôžu byť použité údaje zo zverejnenej evidencie lesných pozemkov, resp. mohlo u dotknutých účastníkov konania dôjsť k strate rozhodnutia (resp. potvrdenia) o zápise v evidencii, dopĺňa sa možnosť požiadať o vydanie výpisu o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov.
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Vedenie evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Národné lesnícke centrum
Okresné úrady - pozemkové a lesné odbory
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Pozitívny. Zmena v procese evidencie obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov. Uvedené vplyvy sú pozitívne v tom, že doplnením elektronických služieb do procesu evidencie sa po doplnení a zosúladení evidencie aj v elektronickej podobe celkovo zjednoduší, sprehľadní a zosúladí výkon štátnej správy lesného hospodárstva na všetkých okresných úradoch. Uvedené bude mať pozitívny vplyv aj na subjekty, ktoré budú využívať údaje z uvedenej evidencie, ktorá sa doteraz viedla čiastočne v písomnej podobe a čiastočne v elektronickej podobe.
Nepriamy vplyv (popíšte)
Novela zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zavedením nového správneho poplatku za vydanie potvrdenia o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Pre „občana“ (v zmysle metodiky) bezpredmetné
Zvýšenie priamych finančných nákladov
25
bezpredmetné
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Zjednodušením procesov, ako aj zverejňovaním údajov z registrov vedených orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva a taktiež zverejnením údajov programov starostlivosti o lesy dôjde k zníženiu časovej a aj finančnej náročnosti získavania údajov pre občanov.
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
bezpredmetné
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
bezpredmetné
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Zjednodušením procesov, ako aj zverejňovaním údajov z registrov vedených orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva a taktiež zverejnením údajov programov starostlivosti o lesy dôjde k zníženiu časovej náročnosti získavania údajov pre občanov.
Taktiež zjednotením formy a spôsobu vedenia registrov prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva dôjde zjednoteniu výkonu štátnej správy lesného hospodárstva a následne aj k zrýchleniu vybavenia požiadaviek.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Obhospodarovatelia lesov a odborní lesní hospodári, ktorí ako „občania“ (v zmysle definície v metodike) splnili podmienky pre zaevidovanie ako obhospodarovateľa lesa, alebo odborného lesného hospodára. Zároveň vlastníci lesných pozemkov. Počet je neurčiteľný.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
-Úhrada správneho poplatku v prípade žiadosti o vydanie výpisu o skutočnostiach zapísaných do evidencie lesných pozemkov (predpokladá sa dopad na subjekty podnikajúce v lesnom hospodárstve)
-Povinnosť na odborného lesného hospodára na pozemkoch vyhlásených za lesné pozemky a porastených lesnými drevinami v zmysle doplnenia § 37 (vo väzbe na túto povinnosť je v prechodnom ustanovení § 68d doplnená povinnosť jeho nahlásenia).
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
bezpredmetné
7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Okresné úrady
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Povinnosť okresného úradu, pozemkového a lesného odboru rozhodovať o zápise a viesť evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov v informačnom systéme lesného hospodárstva aj formou jeho webovej aplikácie a vydanie potvrdenia o zaevidovaní obhospodarovateľa lesa. Povinnosť viesť evidenciu bola aj v súčasnosti, nebol však stanovený spôsob a forma vedenia evidencie, preto bol výkon štátnej správy v tejto oblasti nejednotný.
Povinnosť pre okresný úrad, odbor opravných prostriedkov preskúmať postup okresného úradu pozemkového a lesného odboru pri zápise do evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Bezpredmetné
26
Osobitná časť
K článku I.
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava § 22 ods. 2 nadväzujúca na nasledujúcu právnu úpravu.
K bodu 2 a 3
Návrhom sa v § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) dopĺňajú odseky 3 až 12, ktoré definujú možnosti zániku nájomného vzťahu vzniknutého podľa zákona o pôde k lesným pozemkom, upravuje náležitosti výpovede z nájomného vzťahu vzniknutého podľa zákona o pôde a konkretizuje sa spôsob úhrady takto vzniknutého nájomného. Návrh zároveň umožňuje ukončiť takýto nájomný vzťah aj inými spôsobmi a to pozemkovými úpravami alebo dohodou. Pri dohode sa ustanovenia upravujúce výpoveď, ako aj následný postup ukončenia nájomného vzťahu použijú primerane najmä z toho dôvodu, že dohoda, je dvojstranná, čo umožňuje voľnosť v dojednaniach oboch strán. Avšak pri výpovedi, ako jednostrannom právnom akte, návrh zákona, s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax, jednoznačne definuje potrebné ustanovenia. Návrh zmocňuje na vydanie predpisu, podľa ktorého sa určí výška nájomného za nájomný vzťah vzniknutý podľa zákona o pôde. Uvedené je v súlade s obsahom materiálu, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 558 zo 7.12.2016, ktorý predpokladá s vydaním takéhoto postupu. Návrh predpisu predpokladá, že výška nájomného za lesný pozemok, ktorý je súčasťou porastu pritom závisí od veľkosti výmery lesného pozemku vlastníka, alebo jeho časti, na celkovej výmere porastu pričom sa umožňuje exaktne určiť výšku nájomného za predmet nájmu a to postupom na základe najnovších lesníckych postupov na úseku pozemkovej renty odvodených z medzinárodne uznávaných metodík, bez nutnosti použitia znaleckých posudkov. Návrh tohto postupu je tiež jedným z motivačných prvkov k urýchleniu procesu prinavracania užívacích práv k lesným pozemkom. V návrhu tiež definuje aj dĺžka výpovednej lehoty a jej možnosti. Uvedené oblasti neboli doteraz k lesným pozemkom podrobnejšie definované, preto návrh v nadväznosti na dlhoročnú aplikačnú prax podrobnejšie definuje najmä osobu oprávnenú podať výpoveď z takéhoto nájomného vzťahu. Rešpektuje sa pritom všeobecná právna úprava rozhodovania väčšiny o veci spoločnej vyplývajúca z Občianskeho zákonníka, t.j. za právne relevantnú sa považuje len taká výpoveď, pri podaní ktorej bola preukázaná vôľa väčšiny spoluvlastníkov lesných pozemkov. Navrhované úpravy v rámci celého článku I. sú spracované tak, aby v koordinácii s úpravami v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) spracovanými v článku IV. zabezpečili svoju vzájomnú kontinuitu a funkčnosť.
K bodu 4
Súčasťou návrhu je úprava znenia § 22a zákona o pôde a jeho rozčlenenie aj na § 22b. Návrh podrobnejšie konkretizuje proces prinavrátenia užívacích práv k lesným pozemkom v nadväznosti na špecifiká lesníctva vyplývajúce zo zákona o lesoch. V tejto súvislosti návrh znenia § 22a odstraňuje nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, najmä definuje náležitosti dohody o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku a v kontexte na zákon o lesoch, definuje ucelenú lesnú časť a konkretizuje úkony doterajších užívateľov a oprávnených osôb v tomto procese. Súčasne sa definujú náležitosti vzájomnej súčinnosti, ako aj dôsledky nečinnosti oprávnenej osoby, ak táto po podaní výpovede ďalej aktívne nekoná. Za motivujúci prvok v tomto procese sa považuje navrhovaná úprava vlastného procesu, a to od podania výpovede, cez výzvu, najmä na odstránenie nedostatkov výpovede, poučenie napr. na neplatnosť výpovede, ak pri nej nebola preukázaná vôľa väčšiny vlastníkov lesného pozemku alebo k ucelenej lesnej časti končiac definovaním nevyhnutnej súčinnosti oboch strán. Potreba zadefinovania právnej relevantnosti podanej výpovede vyplýva z doterajšej aplikačnej praxe, kedy vlastníci lesných pozemkov, ktorí nepreukázali oprávnenie, resp. vôľu väčšiny pri rozhodovaní o hospodárení s vecou spoločnou - s lesným pozemkom (v zmysle § 139 ods. 2
27
Občianskeho zákonníka) požadovali od doterajšieho užívateľa zásadné obmedzenie práv nájomcu pri obhospodarovaní lesného pozemku. Ten, kto nepreukáže vo svojom podaní – výpovedi ani po výzve vôľu väčšiny, s takýmto subjektom sa nebude ďalej konať. Z návrhu § 22a zároveň vyplýva, že jeho ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na proces, kedy k ukončeniu nájmu zo zákona dôjde na základe dohody medzi doterajším užívateľom a vlastníkom lesného pozemku, pričom sa nevylučuje možnosť iniciovania dohody ktoroukoľvek stranou. Uplatnenie dohody sa predpokladá najmä v prípadoch, ukončenia nájmu zo zákona pri spoluvlastníctve, s vlastníkmi jednotlivých podielov. V takýchto prípadoch sa má za to, že nájom zo zákona bude dohodou zmenený na zmluvný nájom podľa navrhovaných úprav zákona o lesoch (pôvodne v zmysle zákona č. 504/2005 Z. z. poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“).
K bodu 5
Z pôvodného znenia § 22a samostatne, v novom § 22b vyčlenila a upravila problematika týkajúca sa odovzdávania investičných lesných ciest tak, aby sa odstránili hlavné nedostatky zistené z uplatňovania doterajšieho procesu v tejto oblasti.
Navrhované zmeny sú spracované tak aby korešpondovali s uznesením vlády č. 558 zo 7.12.2016 a s obsahom súvisiaceho vládou SR schváleného materiálu zameraného na obnovenie reštitučného procesu so zameraním na prinavrátenie užívacích práv k lesným pozemkom pri rešpektovaní lesníckych špecifík.
K bodu 6
V nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu, ako aj v súvislosti s plnením úloh, ktoré vyplynuli z vládou SR schváleného materiálu, uznesením č. 558 zo 7.12.2016, sa v navrhnutých prechodných ustanoveniach zákona o pôde konkretizuje postup doterajšieho užívateľa pri oslovení vlastníkov, ktorí doteraz nepožiadali o vrátenie užívacích práv, ako aj pri opätovnom oslovení tých, ktorí tak v minulosti urobili, ale ich žiadosti neboli doteraz doriešené. Návrh zároveň určuje lehotu pre konanie oprávnených osôb, a následný spôsob postupu doterajšieho užívateľa, ako aj dôsledky prípadného nekonania oprávnenej osoby.
Návrh pritom rešpektuje zachovanie filozofie zákona o pôde v zmysle ktorej sa má zabezpečiť starostlivosť riadneho hospodára o pozemky vlastníkov, ktorí doteraz nepožiadali o vrátenie svojich užívacích práv, resp. svoje žiadosti podané v minulosti riadne nevydokladovali. Opätovná výzva voči týmto vlastníkom má za cieľ obnoviť ich záujem o vlastný majetok a taktiež ujasniť postoj doterajších užívateľov k doteraz nedoplneným podnetom vlastníkom podaných v minulosti.
K článku II.
K bodu 1
V nadväznosti na novú kompetenciu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, vydávať podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov potvrdenie o zaevidovaní obhospodarovateľa lesa, navrhuje sa zaviesť tento poplatok. Návrh predpokladá, že prvé vydanie tohto potvrdenia bude bezplatné, keďže zaevidovaním obhospodarovateľa lesa vlastník lesa plní zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o lesoch.
K bodu 2
Vypúšťajú sa položky, ktoré ustanovujú správne poplatky v konaniach vo veci vedenia registra krmív. Tieto položky sú obsolétne, keďže register krmív neexistuje.
K článku III.
K bodom 1 až 3
Ide o úpravu znenia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá v nadväznosti na doplnenie zákona o lesoch o ucelenú časť týkajúcu
28
sa nájmu lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch mení zákon o nájme, jeho názov a obsah tak, že väzbu na lesné pozemky zákon o nájme už nebude obsahovať.
V nadväznosti na novú kompetenciu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vydávať podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov výpis z evidencie lesných pozemkov o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov, navrhuje sa zaviesť tento poplatok. Ide o nový inštitút. Nejde o vydanie potvrdenia o zápise údajov do evidencie lesných pozemkov, pretože také potvrdenie je len osobitným dokladom, ktorý vydáva orgán štátnej správy namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia; také potvrdenie nie je preto logicky spoplatňované nejakým osobitným správnym poplatkom. Výpis z evidencie je naopak doklad, ktorý sa vydáva kedykoľvek po zápise údajov do evidencie lesných pozemkov, a to na základe osobitne podanej žiadosti oprávnenej osoby. Keďže ide o samostatný úkon orgánu štátnej správy, ktorý vyžaduje preveriť, či oň žiada oprávnená osoba, a následne vyhotoviť listinný výstup so špecifickým rozsahom údajov extrahovaných z evidencie lesných pozemkov, správny poplatok má slúžiť na krytie nákladov štátnej správy na takýto úkon.
K článku IV.
K bodu 1
V súvislosti s úpravou § 2 sa definuje osoba, ktorá po zaevidovaní do evidencie lesných pozemkov v zmysle § 4 tohto zákona vstupuje do práv a povinností obhospodarovateľa lesa.
K bodu 2
Doplnením vymedzenia základných pojmov v § 2 sa pre účely tohto zákona bližšie špecifikuje pojem „porast“.
K bodu 3
Upravuje sa názov oddielu v súvislosti s úpravou znenia v ňom zahrnutých ustanovení.
K bodu 4
Úprava § 4 špecifikuje spôsob evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľa lesa, odborného lesného hospodára a právnickej osoby podľa § 47 ods. 2, zároveň upravuje vedenie tejto evidencie a jej náležitosti.
K bodu 5
V § 4a sa ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu byť zapísané do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľ lesa, stanovuje sa okruh účastníkov konania pri zápise do evidencie lesných pozemkov a upresňujú sa náležitosti konania reflektujúce na špecifickosť zápisu do evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa, pričom sa určujú podmienky, po splnení ktorých orgán štátnej správy lesného hospodárstva zapíše tieto osoby do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľov lesa. S cieľom zabezpečenia kontinuálneho odborného hospodárenia v lesoch sa v rámci procesu zápisu do evidencie lesných pozemkov upravuje postup v prípade neúplnosti potrebných dokladov, pričom sa ustanovuje, že lehota na ich doplnenie nesmie byť dlhšia ako 10 dní. S tým istým cieľom sa upravuje aj postup pri evidencii lesných pozemkov v prípadoch ukončenia nájomného vzťahu, a to povinnosťou v určenej lehote pred ukončením nájomného vzťahu túto skutočnosť oznámiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. na ukončenie nájomného vzťahu sa pritom vzťahujú špecifiká uvedené v § 51a. V súvislosti s tým, že konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov nie je konaním podľa správneho poriadku, konkretizuje sa forma a obsah vyhotovenia rozhodnutia, ako aj sa rozsah potvrdenia o skutočnostiach zapísaných v evidencii lesných pozemkov, ktorý vydáva orgán štátnej správy lesného hospodárstva. V prípade, ak sú k lesnému pozemku predložené doklady preukazujúce právny vzťah viacerých účastníkov konania, orgán štátnej správy lesného hospodárstva konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov preruší až do rozhodnutia súdu. S cieľom vytvorenia podmienok na zabezpečenia plnenia funkcií lesov na takýchto lesných pozemkoch sa pre doteraz zapísaného
29
obhospodarovateľa lesa ukladá povinnosť zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch v určenom rozsahu. Z návrhu vyplýva, že zmeny v rozsahu oprávnení obhospodarovateľa lesa sa v evidencii lesných pozemkov nerealizujú v správnom konaní postupom podľa tohto ustanovenia, pričom zmeny pri už zaevidovanom odbornom lesnom hospodárovi sa takisto realizujú mimo správneho konania postupom podľa § 4d a to najmä z toho dôvodu, že vzťah medzi obhospodarovateľom lesa a odborným lesným hospodárom je založený na zmluvnom základe.
V § 4b sa určuje, že osoba zapísaná do evidencie lesných pozemkov nadobúda práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa buď dňom zápisu do evidencie, alebo iným dňom, ktorý je v rozhodnutí uvedený, zároveň sa definujú povinnosti obhospodarovateľa lesa a konkretizujú sa povinnosti doteraz zapísaného obhospodarovateľa lesa v evidencii lesných pozemkov počas doby, kým je konanie o zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov prerušené. Taktiež sa upravuje postup obhospodarovateľa lesa pri skončení nájomného vzťahu na dobu určitú, a to v záujme zabezpečenia kontinuálneho odborného hospodárenia v lesoch.
V § 4c sa upravuje postup orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri odvolacom konaní alebo pri preskúmaní rozhodnutia o zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov mimo odvolacieho konania. S ohľadom na špecifickosť obhospodarovania lesa sa konkretizujú účastníci konania, upravujú sa možnosti na podanie odvolania len k časti rozhodnutia a určujú lehoty pre konanie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. V záujme zabezpečenia kontinuity odborného obhospodarovania lesa sa umožňuje právoplatnosť tej časti rozhodnutia, voči ktorej nebolo podané odvolanie alebo podnet na jeho preskúmanie. V nadväznosti na postupy pri vedení tejto evidencie v informačnom systéme lesného hospodárstva sa upravujú postupy pri právoplatnosti rozhodnutí vydaných podľa tohto paragrafu a pri zápise týchto rozhodnutí v informačnom systéme lesného hospodárstva.
K § 4d. Evidencia lesných pozemkov podľa odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“) vychádza zo zmluvného vzťahu medzi obhospodarovateľom lesa a samotným hospodárom, pričom zákon ukladá, že takýto zmluvný vzťah nadobúda účinnosť zápisom hospodára v evidencii lesných pozemkov. Podľa § 4a sa pri zápise nového obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov rozhodnutím zároveň v tejto evidencii zaeviduje aj hospodár, ktorý bude pre nového obhospodarovateľa lesa vykonávať odborné hospodárenie v lesoch. Zmeny v evidencii lesných pozemkov pri už zaevidovanom hospodárovi (bez zmeny obhospodarovateľa lesa) sa realizujú mimo správneho konania, postupom podľa tohto ustanovenia, ktoré precizuje riešenie týchto zmien v evidencií lesných pozemkov a spôsob ich riešenia. V § 4e sa s cieľom umožnenia opravy prípadných chýb týkajúcich sa zápisu zmien hospodára v evidencii lesných pozemkov umožňuje podanie námietky a konkretizuje sa spôsob ich riešenia. V § 4f sa upravuje postup pri vydávaní výpisov z evidencie lesných pozemkov a pri zverejňovaní údajov z tejto evidencie správcom informačného systému lesného hospodárstva. V § 4e sa upravuje účinnosť jednotlivých ustanovení správneho konania pri evidencii lesných pozemkov.
K bodu 6
Úpravou § 6 ods. 2 sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“ v ustanoveniach dotýkajúcich sa územných plánov.
K bodu 7
Upravuje sa názov § 7 v súlade s úpravou znenia jednotlivých ustanovení tohto paragrafu.
K bodu 8
V § 7 sa trvalým vyňatím rozumie iba trvalá zmena druhu pozemku. Problematika zmeny využitia pozemku sa rieši novým ustanovením v § 7 ods. 4.
K bodu 9
30
Doplnením § 7 sa precizuje špecifikácia a uplatňovanie inštitútu „dočasného vyňatia“, ustanovuje sa, že lesný pozemok, na ktorom sa uplatnil inštitút dočasného vyňatia z plnenia funkcií lesa, sa dostane do stavu umožňujúceho plnenie funkcií lesa technickou a biologickou rekultiváciou.
K bodu 10
Doplnením ustanovenia sa v § 7 presne špecifikuje uplatnenie inštitútu „obmedzenie využívania“, rozhodnutie o obmedzení sa vzťahuje na prípady, kedy po jeho ukončení nebude potrebné vykonanie rekultivácie lesného pozemku, ale tento bude po ukončení doby obmedzenia využívania schopný plniť všetky požadované funkcie lesa.
K bodu 11
Doplnením § 7 sa definuje trvalá zmena využitia lesného pozemku ako zmena, pri ktorej nedochádza k zmene druhu pozemku, ale ide o zaradenie lesného pozemku podľa jeho funkčného využitia lesného pozemku ako lesného pozemku, na ktorom sú zriadené lesné škôlky a semenné sady; lesného pozemku bez lesných porastov, ktoré slúžiace lesnému hospodárstvu, ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa alebo lesných pozemkov nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach. Zároveň sa upravuje postup trvalej zmeny využitia lesného pozemku, v rámci ktorého sa za trvalú zmenu využitia rozumie aj navrátenie lesného pozemku do funkčného využitia podľa odseku 1 písmeno a) z funkčného využitia podľa § 3 odsek 1 písmeno c) alebo e).
K bodu 12
Doplnením ustanovení do § 8 sa rozhodnutie o vyňatí alebo rozhodnutie o obmedzení využívania dopĺňa o náležitosti súvisiace s uvedením druhu pozemku, ktorý rozhodnutím vzniká, ako aj o súhlas a podmienky na vykonanie mimoriadnej ťažby na lesnom pozemku v prípade rozhodnutia vyňatí pozemku z plnenia funkcií lesa alebo obmedzení využívania lesného pozemku.
K bodu 13
Ako dôvod na vykonanie mimoriadnej ťažby sa dopĺňa, vo väzbe na úpravu § 7, ťažba súvisiaca so zmenou využitia lesného pozemku, pri ktorej nedochádza k zmene druhu pozemku a dopĺňa sa, ako dôvod na vykonanie mimoriadnej ťažby záväzné stanovisko podľa § 7 ods.4, § 7a a § 8 ods.6. .
K bodu 14
Navrhovanou úpravou § 25 sa vytvára priestor pre rozhodnutie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o využívaní lesnej cesty pri zabezpečovaní opatrení v porastoch do 50 rokov, alebo pri uvoľňovaní prirodzeného zmladenia a rekonštrukcii lesa, do právoplatného rozhodnutia súdu v prípadoch, kedy nedošlo k dohode o využívaní lesnej cesty podľa § 25 ods. 3. Zabezpečí sa tým vykonávanie naliehavých opatrení, ktorých odklad môže mať negatívny vplyv na stav a vývoj lesných porastov. Zároveň sa umožňuje rozšíriť rozhodovanie vo veci využívania lesnej cesta orgánom štátnej správy aj v prípadoch mimoriadnej ťažby vo vzťahu na § 31 ods. 3.
K bodu 15
V rámci § 25, v súvislosti so zabezpečovaním činností súvisiacich s hospodárskou úpravou lesa a vytvorením podmienok pre vyhotovenie základného dokumentu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, programu starostlivosti o lesy a projektu starostlivosti o lesný pozemok, sa dopĺňa umožnenie bezplatného využívania lesných ciest pre právnickú osobu zriadenú ministerstvom zabezpečujúcu aktivity súvisiace s rozvojom hospodárskej úpravy lesov a aktivity súvisiace s vyhotovením programov starostlivosti o lesy..
K bodu 16
V § 31 ods. 5 ide o rozšírenie ustanovenia o právnickú osobu zriadenú ministerstvom zabezpečujúcu úlohy podľa § 38 ods.2 .
31
K bodu 17
K § 36 ods. 1. Povinnosť zabezpečiť hospodárenie v lesoch podľa programu starostlivosti o lesy a podľa hospodára je povinnosťou všetkých osôb majúcich vzťah k lesným pozemkom a lesným porastom na nich, teda vlastníka, správcu a obhospodarovateľa. Doplnením projektu starostlivosti o lesný pozemok sa sleduje precizovanie textu, nakoľko starostlivosť o lesný pozemok sa v osobitných prípadoch zabezpečuje nielen na základe programu starostlivosti o lesy, ale aj projektu starostlivosti o lesný pozemok.
K bodu 18
Upravuje sa odborné hospodárenie v lesoch v § 36 ods. 1 tak, že v rámci dielca môže zabezpečovať úlohy obhospodarovateľa lesa viac obhospodarovateľov za podmienky, že odborné hospodárenie v lesoch bude v rámci dielca zabezpečené jedným, spoločným hospodárom. Zároveň sa ustanovuje povinnosť a spôsob vyznačenia priebehu hranice lesných pozemkov dielcov obhospodarovaných viacerými obhospodarovateľmi lesa. V prípade zabezpečenia odborného hospodárenia v dielci viacerými obhospodarovateľmi lesa povinnosti obhospodarovateľa lesa podľa § 20 ods.7, § 23 ods. 7 a 9 a § 49 vykonáva hospodár. Táto úprava, v nadväznosti na ostatné ustanovenia zákona o lesoch je v kontexte so zmenami navrhovanými v zákone o pôde v článku I. riešením úloh vyplývajúcich z vládou SR schváleného materiálu, uznesením č. 558 zo 7. 12. 2016.
K bodu 19
Úpravou § 37 ods. 1 sa sleduje precizovanie textu vo vzťahu k problematike zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch v súlade s § 36 ods. 1.
K bodu 20
V § 37 ods. 2 sa dopĺňa ustanovenie o povinnosti vlastníka alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodára do 15 dní od vyhlásenia lesného pozemku, predložiť projekt starostlivosti o lesný pozemok do jedného roku od vyhlásenia pozemku za lesný pozemok, pričom táto povinnosť sa, okrem prípadov, kedy program starostlivosti o lesy na susediacom lesnom celku stratí platnosť do troch rokov od vyhlásenia lesného pozemku sa uplatňuje na lesnom pozemku, ktorého výmera nespĺňa minimálnu výmeru dielca podľa § 39 odsek 6. Zabezpečením hospodára na takýchto lesných pozemkoch sa zabezpečí odborné odborného hospodárenia v lesoch predovšetkým v súvislosti s opatreniami na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov
K bodu 21
V nadväznosti na úpravu v § 37 sa konkretizuje postup schválenia projektu starostlivosti o les.
K bodu 22
Úpravou znenia § 39 ods. 6 sa upresňuje ustanovenie definujúce vytvorenie porastu, dopĺňa sa o možnosť vzniku nového porastu rozdelením pôvodného dielca podľa odseku 7 pri zachovaní plánu hospodársky opatrení podľa platného programu starostlivosti o lesy.
K bodu 23
Doplnením § 39 o ustanovenia ods. 7 a 8 sa umožňuje zmena hraníc dielca v prípade, že rozdelením vznikajú dva alebo viac nových dielcov, ktorých minimálna výmera je 0,5 ha. Zároveň sa ustanovujú podrobnosti o žiadateľovi a náležitosti žiadostí o zmenu hraníc dielca. O rozdelení dielca rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Táto úprava taktiež nadväzuje na zmeny navrhované v zákone o pôde v článku I.
K bodu 24
Hospodárske opatrenia stanovené pre novovzniknuté jednotky priestorového rozdelenia lesa sa delia tak, že ich celkový sumár zostáva v rozsahu hospodárskych opatrení dielca, ktorý je predmetom delenia. Z uvedeného dôvodu sa v § 39 ods. 12 určilo, že na postup delenia dielca podľa odseku 7 nevzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.
32
K bodu 25
V § 40 ods. 2 ide o spresnenie textu, nakoľko súčasťou programu starostlivosti je „plán hospodárskych opatrení“ a nie „program starostlivosti hospodárskych opatrení“.
K bodu 26
V § 40 sa dopĺňa v odseku 4 možnosť vyhotovenia výpisu z programu starostlivosti o lesy na základe žiadosti hospodára v prípade, že v dielci je viac obhospodarovateľov lesa a vybrané povinnosti obhospodarovateľa v takomto poraste zabezpečuje hospodár. Úpravou sa spresňuje zdroj financovania jednotlivých súčastí programu starostlivosti o lesy. Zároveň sa v ods. 5 konkretizuje, ktorý subjekt za štát hradí vo verejnom záujme náklady na vyhotovenie súčastí programu starostlivosti podľa odseku 2.
K bodu 27
K § 40 sa dopĺňa ods. 6, ktorý konkretizuje, že v prípade, ak súčasťou programu starostlivosti sú náležitosti podľa odseku 3 alebo 7, náklady na ich vyhotovenie hradí vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa, pričom na ich realizáciu môžu tieto osoby použiť aj prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
K bodu 28
K § 40 ods. 10. Programy starostlivosti o lesy sú nástrojom štátu a obsahujú informácie o stave životného prostredia a informácie, ktoré môžu mať vplyv na jeho stav a to najmä plán hospodárskych opatrení. Keďže ide o údaje evidované v informačnom systéme verejnej správy, ustanovuje sa povinnosť ich zverejňovania a rozsah zverejňovaných údajov vo väzbe na ochranu obchodného tajomstva, ochranu osobných údajov, prípadne na ich ochranu ako autorského diela.
K bodom 29 a 30
Legislatívno-technická úprava v § 41 ods. 1 a v § 41 ods. 5 a 6.
K bodu 31
Úpravou § 42 ods. 1 sa konkretizujú podmienky osoby, ktorá po splnení podmienok môže byť vyhotovovateľom programu starostlivosti o lesy.
K bodu 32
Do § 42 ods. 5 sa dopĺňa povinnosť držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vyhotovovanie programu starostlivosti o lesy oznamovať orgánu štátnej správy všetky zmeny údajov uvedených v osvedčení v lehote 15 odo dňa, kedy tieto zmeny nastanú. Sleduje sa jednak presné vedenie evidencie osvedčení s uvádzaním správnych údajov a zároveň platnosť osvedčení o evidencii len so správnymi údajmi.
K bodu 33
Upravuje sa znenie § 42 ods. 6 vo vzťahu k problematike zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti fyzickej osoby na vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy a jej zánik. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva ministerstvo. V prípade právnickej osoby sa osvedčenie odbornej spôsobilosti nevydáva, právnická osoba je odborne spôsobila, ak spĺňa podmienky podľa ods.4. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa ustanovenie pôvodného bodu b), riešiaceho zánik osvedčenia právnickej osoby.
K bodu 34
V § 42 sa dopĺňajú ustanovenia ods. 8 a 9 spresňujúce problematiku žiadosti o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, ktorý predkladá fyzická osoba po splnení predpokladov podľa ods. 2. Zároveň sa upravuje postup ministerstva po podaní žiadosti o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti.
K bodu 35
§ 42 ods. 10 definuje, že osoby odborne spôsobilé na vyhotovovanie programu starostlivosti o les a evidenciu vydaných osvedčení o tejto spôsobilosti vedie ministerstvo. Keďže vlastníci, správcovia, alebo obhospodarovatelia lesov môžu od týchto odborne
33
spôsobilých osôb požadovať vypracovanie zákonom stanovených druhov dokumentácie (napr. návrhy rámcového hospodárenia v lesoch osobitného určenia, návrhy projektov starostlivosti o lesný pozemok) je nevyhnutné, aby bol verejne k dispozícii zoznam týchto osôb. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť zverejňovania takéhoto zoznamu a to aj vo väzbe na rozsah zverejňovaných údajov vo vzťahu k ochrane osobných údajov.
K bodu 36
Na konanie podľa § 42 o zániku osvedčenia odbornej spôsobilosti fyzickej osoby podľa ods. 6 písm. a) a písm. d) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
K bodu 37
V § 43 ods. 1 ide o zjednotenie textu ustanovenia v súvislosti s navrhovanými úpravami.
K bodu 38
Úprava znenia § 43 v nadväznosti na zmenu v § 39 ods. 7, v rámci ktorej dochádza k upresneniu zmeny hraníc porastu, pričom podľa navrhovanej úpravy v § 39 ods. 7 táto nie je zmenou programu starostlivosti, nakoľko zmenou hraníc porastu podľa tohto ustanovenia zostáva zachovaný predpis plánovaných hospodárskych opatrení stanovený pred rozdelením dielca .
K bodom 39
V § 47 ods. 1 sa dopĺňa ustanovenie súvisiace s vedením registrov a evidencií podľa tohto zákona prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
K bodu 40
V § 47 ide o zosúladenie odkazu s ustanovením § 59 a doplnenie informačného systému lesného hospodárstva (§ 45), prostredníctvom ktorého orgán štátnej správy vedie register hospodárov.
K bodu 41
Úpravou § 47 ods. 2 sa dopĺňa možnosť zabezpečovania činnosti hospodára právnickou osobou. Predpokladom toho je aby hospodár, ako odborne spôsobilá fyzická osoba na výkon činností podľa § 48, bol jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom a právnická osoba bola držiteľom živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
K bodu 42
K § 47 ods. 4. Inštitút odborného lesného hospodára je dôležitým nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. V podmienkach globálnych zmien klímy a požiadaviek spoločnosti musí lesnícky sektor čo najrýchlejšie zabezpečiť zvýšenie podielu progresívneho, najmä prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a plnenia ich ekosystémových funkcií. Vyžaduje si to čo najrýchlejšiu adaptáciu a zavádzanie inovatívnych prístupov v oblasti starostlivosti o lesné porasty, založených na transfere najnovších poznatkov vedeckého výskumu do praxe. Významnú možnosťou nevyhnutného zrýchlenia tohto transferu predstavuje zavedenie výnimky pre najúspešnejších študentov lesníckej fakulty, t. j. oslobodenie od skúšky odborného lesného hospodára pri ponechaní podmienky dokladovania trojročnej odbornej praxe. Výnimka zároveň prispeje k motivácii a perspektívnemu uplatneniu talentovaných študentov a absolventov v odbore.
K bodu 43
V aplikačnej praxi pri uplatňovaní § 47 ods. 6 sa stávalo, že vo viacerých prípadoch fyzická osoba, držiteľ osvedčenia odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti hospodára, vykonával činnosti podľa § 48 pred jeho zaevidovaním do evidencie lesných pozemkov podľa § 4 ods. 1, teda v dobe, kedy nedisponoval oprávnením na ich vykonávanie. Kompetencie podľa § 48 hospodár nadobúda až po zaevidovaní podľa § 4 ods. 1 a teda akékoľvek konanie držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti takejto fyzickej osoby je dôvodom na zánik platnosti osvedčenie o odbornej spôsobilosti a vyčiarknutie z registra hospodárov.
K bodu 44
34
V § 47 ods. 10 sa upravuje spôsob zabezpečenia činnosti podľa § 48 v prípade zániku zmluvy s doterajším hospodárom alebo právnickou osobou podľa ods. 2 a konkretizuje sa postup pri nahlasovaní nového hospodára.
K bodu 45
V § 47 ods. 12 ide o upresnenie textu a zosúladenie s ustanoveniami o registrácii a vedení zoznamu hospodárov.
K bodu 46
Doplnením sa spresňuje postup ministerstva pri zabezpečovaní úloh súvisiacich so žiadosťami o vykonanie skúšky odborného lesného hospodára, pričom v súlade s § 47 ods. 7 správneho poriadku sa ustanovuje , že v prípade splnenia predpokladov a vyhoveniu účastníka konania na prístup ku skúške, ministerstvo nevyhotoví písomné rozhodnutie, ale žiadateľovi vydá oznámenie so stanoveným obsahom. Upresňuje sa problematika registra hospodárov a jeho vedenia podľa miesta trvalého pobytu hospodára, konkretizuje sa miestna príslušnosť orgánu ŠS LH pre jeho vedenie a zároveň, pre prípady, ak hospodár má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územie SR, tak sa návrhom taxatívne určuje, že register pre tieto osoby bude viesť OÚ Bratislava. Zároveň sa upresňuje, na ktoré prípady zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára a vyčiarknutie z registra hospodárov sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
K bodu 47
V § 48 ods. 2 sa dopĺňajú povinnosti hospodára súvisiace s problematikou zmeny hraníc dielca podľa § 39 ods.7, v rámci ktorého je povinnosť predložiť stanovisko hospodára a rozdelenie realizovaných hospodárskych opatrení podľa § 39 ods. 8 písm. c).
K bodu 48
Doplnením tohto ustanovenia do § 48 ods. 2 sa zabezpečuje plnenie povinnosti a oprávnenia hospodára v prípade, že v dielci je zabezpečené odborné hospodárenie podľa § 36 odsek 3, teda v dielci sú ako obhospodarovatelia zaevidovaní viacerí obhospodarovatelia lesa a odborné hospodárenie je zabezpečené len jedným, spoločným hospodárom pre všetkých obhospodarovateľov.
K bodu 49
V § 50 ods. 1 ide o terminologickú úpravu predmetného textu.
K bodu 50
V § 50 ods. 3 sa dopĺňa proces určenia správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu v špecifických prípadoch.
K bodu 51
V § 50 ods. 3 sa reflektuje na aplikačnú prax a precizuje sa postup pri rozhodovaní o zmene správy lesného majetku vo vlastníctve štátu.
K bodu 52
V § 50 ods. 6 ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na definíciu nezistených vlastníkov. Týmto návrhom sa v súlade s osobitným predpisom (zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov) zjednocuje spôsob nakladania a ochrany majetku nielen neznámych vlastníkov, ale aj vlastníkov ktorých miesto pobytu nie je známe tak, ako to vyplýva pre správcu lesných pozemkov z citovaného zákona.
K bodu 53
V § 50a ods. 2 sa, v nadväznosti na úpravu pri rozhodovaní o zmene správy k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, dopĺňa nadväznosť na túto úpravu aj k prípadom pri správe ostatného majetku štátu.
K bodu 54
35
Novo včlenený deviaty diel rozpracoval problematiku nájmu lesných pozemkov na hospodárenie v lese komplexnejšiu, ako je to rozpracované v súčasnej IV. časti zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme“).
K §51a. Návrh, v kontexte na lesné pozemky, upravuje všeobecné náležitosti nájomných vzťahov rešpektujúc špecifickosť lesného hospodárstva. Návrh upravuje náležitosti nájomnej zmluvy, dĺžku nájomného vzťahu a spôsob jeho ukončenia, resp. obnovy a bližšie definuje aj oprávnenia nájomcu. Návrh kontinuálne nadväzuje na doterajšiu dlhoročnú aplikačnú prax v súvislosti s uplatňovaním zákona o nájme s cieľom nenarušiť, skôr vylepšiť súčasnú právnu istotu v týchto zmluvných vzťahoch. V nadväznosti na doterajšiu prax, kedy nájomné zmluvy k lesným pozemkom sa na hospodárenie v lese uzatvárali zväčša na dobu do konca platnosti programu starostlivosti, navrhuje sa úprava dĺžky doby nájmu do tejto lehoty. Možnosť uzatvorenia dlhšieho nájomného vzťahu, resp. nájomného vzťahu na dobu neurčitú ostáva zachovaná.
Návrh definuje, že ak pozemok, ktorý má byť predmetom nájomného vzťahu je v spoluvlastníctve viacerých osôb, prenajať ho môže iba taký spoluvlastník, alebo iná osoba, ktorá disponuje nadpolovičným spoluvlastníckym podielom, resp. preukáže iné právo k nadpolovičnej väčšine. V nadväznosti na špecifikum lesného hospodárstva, ktorým je hospodárenie v rámci porastov definovaných zákonom o lesoch a nie na jednotlivých lesných pozemkoch vlastníka, návrh konkretizuje, že princíp nadpolovičnej väčšiny sa viaže aj k nájomnému vzťahu k porastu. Vychádza sa pritom z definície porastu (§ 39 ods. 6), ako spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené má väzbu aj na evidenciu lesných pozemkov podľa § 4.
Cieľom uvedených úprav je okrem iného aj zabezpečenie právnej ochrany drobného vlastníka lesného pozemku, najmä takého, ktorého pozemok je súčasťou menšinovej časti z výmery porastu. V týchto prípadoch návrh predpokladá, že k takýmto pozemkom a k ich vlastníkom vznikol nájomný vzťah podľa zákona o lesoch, pričom náležitosti nájomnej zmluvy (väčšinového spoluvlastníka) sa vzťahujú aj na vlastníka menšinovej časti porastu. Návrh predpokladá, že toto riešenie napomôže k právnej istote pri obhospodarovaní lesných pozemkov, keďže obsahuje konkrétnejšie riešenie v porovnaní so všeobecnou úpravou hospodárenia s vecou spoločnou v zmysle Občianskeho zákonníka. Návrh zároveň predpokladá s možnosťou úpravy tohto ustanovenia v iných častiach zákona, ktoré sa viaže k prípadom, keď predmetom menšinového podielu je lesný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov.
Navrhuje sa, že výška nájomného sa vo všeobecnosti určí dohodou zmluvných strán. Návrh vo svojich ďalších ustanoveniach nadväzuje na doterajšiu právnu prax pri riešení špecifík súvisiacich s úpravami úhrady dojednaného nájomného a podobným spôsobom ako v doterajšom zákone o nájme (č. 504/2003 Z. z.) upravuje vzťah k úhrade nájomného, v prípadoch, ak určené nájomné je nižšie ako 2 eurá za rok za celý predmet nájmu, ako aj v prípadoch ak je obhospodarovanie lesa, t.j. predmetu nájmu obmedzené z dôvodu obmedzenia obhospodarovania lesa na základe rozhodnutí orgánov a inštitúcií, resp. v prípadoch ak nájomný vzťah skončí pred uplynutím návratnosti investícii, ktoré do predmetu nájmu nájomca vložil. Nadväznosť na doterajšiu právnu úpravu má za cieľ zabezpečiť právnu istotu terajších aj budúcich nájomných vzťahov.
K § 51b. Návrh v nadväznosti na všeobecné náležitosti súvisiace s nájomným vzťahom uvedenými v § 51a konkretizuje podrobnosti súvisiace s nájmom lesných pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov. Návrh určuje, že k takýmto pozemkom je potrebné vždy uzavrieť nájomnú zmluvu bez ohľadu na veľkosť vlastníckeho podielu v prenajímanom majetku. Návrh, s cieľom ochrany majetku štátu určil, že výška nájomného nesmie byť nižšia, ako výška nájomného určená podľa osobitného predpisu (nový postup podľa Článku II. návrhu zákona, k zákonu č. 229/1991 Zb.). . Okrem toho toto
36
ustanovenie rieši aj nájomné zmluvy, ktorých uzavretie vyplýva z novely zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov, ktorá je uvedená v článku II. tohto návrhu.
K § 51c. Návrh nadväzuje na problémy so zabezpečením obhospodarovania lesa po pozemkových úpravách. Konkretizuje vznik nájomného vzťahu, postup vlastníkov aj postup nájomcov.
K § 51d. Predkladaný návrh okrem úpravy nájomných vzťahov k lesným pozemkom zavádza aj inštitút osobitného obhospodarovania lesa, ktorého cieľom je zabezpečenie takého právneho prostredia, ktoré umožní osloviť vlastníkov, ktorých lesný pozemok nemá zaevidovaného obhospodarovateľa lesa (§ 4), alebo si obhospodarovateľ lesa neplní svoje povinnosti, aby sa vlastníci začali starať o svoje lesné pozemky v intenciách nového znenia zákona o lesoch. Cieľom tohto nového inštitútu je zároveň zabezpečenie právneho vzťahu oprávňujúceho hospodáriť na takýchto lesných pozemkoch, a to povinnosťou správcu - štátnej organizácie lesného hospodárstva, zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch aj na takýchto pozemkoch, ak vlastník toto hospodárenie napriek výzve nezabezpečí sám. Návrh súčasne konkretizuje aj postup a súčinnosť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a podmienky pre činnosť správcu a v § 51e zároveň určuje postupy správcu pri vedení evidencie výnosov a nákladov a riešení prípadných pohľadávok, ktoré z osobitného obhospodarovania lesa vzídu. Predpokladá sa, že náklady a výnosy z tejto činnosti budú správcom evidované v súlade s vedením účtovníctva kontrolovaného audítorom a z uvedeného dôvodu sa nešpecifikuje spôsob a rozsah tejto evidencie. Zároveň sa v § 51f upravuje spôsob zániku osobitného obhospodarovania lesa a podmienky prevodu dotknutého lesného pozemku vlastníkom. Potreba legislatívneho spracovania tejto oblasti je taktiež zahrnutá v citovanom uznesení vlády č. 558 zo 7.12.2016 a v súvisiacom materiáli. Dôvodom doplnenia takéhoto ustanovenia je skutočnosť, že v prípadoch, kedy zanikli subjekty, ktoré do svojho zániku zabezpečovali odborné hospodárenie v lesoch aj k pozemkom drobných vlastníkov, po zániku takýchto subjektov, títo vlastníci z rôznych dôvodov odborné hospodárenie nezabezpečili. Zavedením inštitútu osobitného obhospodarovania lesa, v zmysle tohto návrhu, sa odstráni súčasné legislatívne vákuum v tejto oblasti.
K bodu 55
Doplnením ods. 7 do § 55 sa negatívnym spôsobom konkretizuje prijímateľ podpory s cieľom motivovať drobných obhospodarovateľov lesa k zduženiu sa a k vytvoreniu vlastníckeho celku postupmi podľa metód hospodárskej úpravy lesa.
K bodu 56
Úpravou § 58 ods. 1 sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“, v ustanoveniach dotýkajúcich sa územných plánov.
K bodu 57
Ide o spresnenie a precizovanie textu v§ 58 ods. 1.
K bodom 58 a 59
V § 58 ods. 1 sa dopĺňa pôsobnosť ministerstva vo vzťahu k problematike posudzovania žiadostí o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti odborného lesného hospodára a upravuje sa väzba k zoznamu hospodárov a štátnemu dozoru.
K bodu 60
Ide o spresnenie textu kompetencie v § 58 ods. 2 v nadväznosti na navrhované úpravy v texte zákona.
K bodu 61
Úpravou § 59 sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“, v ustanoveniach dotýkajúcich sa územných plánov.
37
K bodu 62
Ide o precizovanie § 59 a kompetencií okresného úradu v sídle kraja vo väzbe na znenie ustanovení zákona vzťahujúcich sa k vyhotoveniu programov starostlivosti o lesy.
K bodu 63
Úpravou § 59 sa upresňuje znenie predmetného ustanovenia vo vzťahu k platnosti osvedčenia odbornej spôsobilosti hospodára a vyčiarknutí z registra hospodárov, pričom za meritórne sa nepovažuje „odňatie osvedčenia“, ale „rozhodnutie o zániku platnosti osvedčenia“.
K bodu 64
V súvislosti s úpravou § 59 a problematiky evidencie lesných pozemkov podľa tohto zákona sa dopĺňa kompetencia okresného úradu v sídle kraja preskúmať postupu pri evidencii lesných pozemkov podľa § 4c. Zároveň sa upravuje väzba na výkon štátneho dozoru.
K bodom 65 a 66
Do § 60 sa dopĺňa kompetencia okresného úradu v súvislosti s konaním vo veci vedenia evidencie lesných pozemkov podľa § 4 a § 4a až 4g a s úkonmi podľa § 51d.
K bodu 67
Úpravou § 60 ods. 2 sa sleduje odstránenie nepresnosti, ku ktorej došlo v súvislosti s nesprávnym uplatnením legislatívnej skratky „program starostlivosti“, viažuceho sa na „programy starostlivosti o lesy“, v ustanoveniach dotýkajúcich sa územných plánov.
K bodu 68
Doplnením § 60 ods. 2 o slová „ § 7 odsek 4“ sa dopĺňa kompetencia okresného úradu vo veci vydávania záväzného stanoviska v súlade s trvalou zmenou využitia lesného pozemku, pri ktorej nedochádza k zmene druhu pozemku; zároveň sa zosúlaďuje znenie § 60 so znením § 7.
K bodu 69
V § 60 ods. 2 sa dopĺňajú kompetencia okresného úradu v súvislosti s rozhodovaním o zmene hraníc dielca a s oznámením podľa § 51d ods. 5 súvisiacim s osobitným obhospodarovaním lesa.
K bodu 70
Cieľom štátneho dozoru v lesoch je sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava zákon o lesoch a osobitné predpisy, ako aj všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodov vyplývajúcich z aplikačnej praxe, sa v § 62 ods. 2 upresňuje kompetencia zamestnancov štátnej správy lesného hospodárstva, vykonávajúcich štátny dozor v lesoch, obmedziť alebo zakázať výkon činnosti až do objasnenia veci alebo zabezpečenia dôkazov počas výkonu štátneho dozoru. Až na základe objasnenia a zabezpečenia dôkazov, v prípade zistenia , že predmetná činnosť je v rozpore zákonom o lesoch a osobitnými predpismi, ako aj všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím vydaným na ich základe, orgán štátnej správy je oprávnený v súlade s odsekom 2 písmeno d) ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
K bodu 71 a 72
Úpravou sa sleduje precizovanie textu.
K bodu 73
Ide o doplnenie možnosti zverejniť údaje podľa ods. 11 aj správcom informačného systému lesného hospodárstva.
K bodu 74
Upravuje sa vzťah verejnosti v konaniach o odborných spôsobilostiach v lesníctve, pri evidenciách, pri dozore a pri ukladaní sankcií a pokút.
38
K bodu 75
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré jednak súvisia s uplatňovaním novo navrhovaných ustanovení a povinností vyplývajúcich z návrhu tohto zákona a nadobúdajú účinnosť dňom účinnosti návrhu zákona, ako aj ustanovenia, ktoré nadväzujú na úpravu procesu evidencie lesných pozemkov a nový spôsob jej vedenia v informačnom systéme lesného hospodárstva a formou zbierky listín, pričom za účelom jeho zabezpečenia sa účinnosť tejto časti prechodných ustanovení oddialila o tri mesiace. V týchto ustanoveniach sa potvrdzuje platnosť doteraz vedenej evidencie lesných pozemkov, pričom v prípade nezrovnalostí sa určuje spôsob a postup ich riešenia. Zároveň, s cieľom získania aktuálnych podkladov do písomnej časti evidencie lesných pozemkov sa obhospodarovateľom lesa ukladá povinnosť predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do dvoch rokov od účinnosti návrhu zákona doklady preukazujúce práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa, ktoré budú vložené do zbierky listín. Zároveň, v rámci kompetencii orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri evidencii lesných pozemkov sa dáva tomuto orgánu možnosť, aby vyzval obhospodarovateľa lesa na splnenie tejto povinnosti. Uvedeným sa zabezpečí, že obhospodarovateľ lesa, ktorý takéto doklady predložil v nedávnej dobe, ak spĺňajú požadované náležitosti, nebude v tejto veci vyzvaný. Účel tejto povinnosti vyplýva zo skutočnosti, že doklady ktoré boli predkladané k evidencii lesných pozemkov obhospodarovateľmi lesa v minulosti, v súčasnej dobe nemusia byť aktuálne a zároveň, keďže orgány štátnej správy lesného hospodárstva nemali doteraz zákonnú povinnosť viesť zbierku listín pri evidencii lesných pozemkov, tieto doklady predložené v minulosti sú už v mnohých prípadoch archívne alebo predarchívne spracované. Týmto riešením a vytvorením zbierky listín k aktuálnemu času sa zároveň nadväzuje na požiadavky z aplikačnej praxe a to aj v nadväznosti na reprivatizačný proces a konania o odovzdávaní užívania lesných pozemkov podľa zákona o pôde v minulosti.
K článku V.
Ustanovuje sa delená účinnosť zákona.
Bratislava, 27. februára 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Gabriela Matečná v. r.
podpredsedníčka vlády
a ministerka pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
39
Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
Scenár 4: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom právneho predpisu
Fáza procesu
Subfáza
Kontrolná otázka
A
N
1.1 Identifikácia cieľa
Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?
☒
☐
1.2 Identifikácia problému a alternatív
Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení?
☒
☐
1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov
Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov?
☒
☐
1. Príprava tvorby právneho predpisu
1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov
Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov?
☒
☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť?
☒
☐
Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?
☒
☐
2.1 Rozsah informácií
Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom procese tvorby právneho predpisu?
☒
☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu?
☒
☐
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu?
☒
☐
2.2 Kontinuita informovania
Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu?
☒
☐
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu verejnosti poskytnuté včas?
☒
☐
2.3 Kvalita a včasnosť informácií
Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite?
☒
☐
2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu
2.4 Adresnosť informácií
Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti?
☒
☐
3.1 Jasné zadanie procesu tvorby právneho predpisu
Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby právneho predpisu?
☒
☐
Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku zainteresovaných skupín a jednotlivcov?
☒
☐
Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu zainteresovaných skupín a jednotlivcov?
☒
☐
Boli do tvorby právneho predpisu zapojení zástupcovia inštitúcií, organizácií, ktoré disponujú rozhodovacími právomocami a zdrojmi v súvislosti s riešením identifikovaného problému?
☒
☐
3.2 Zapojení aktéri
Bol do tvorby právneho predpisu zapojený relevantný počet expertov vzhľadom na komplexnosť problému?
☒
☐
Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako bolo s ich návrhom naložené?
☒
☐
3.3 Spätná väzba
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu?
☒
☐
3. Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu
3.4 Zapracovanie návrhov zapojených
Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované do návrhu právneho predpisu?
☒
☐
40
aktérov
Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú podobu právneho predpisu?
☒
☐
Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu?
☒
☐
3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní
Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho predpisu?
☒
☐
Prispeli zvolené participatívne metódy k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?
☒
☐
Bola kvantita participatívnych metód adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu?
☒
☐
Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami?
☒
☐
Viedli zvolené participatívne metódy k rovnocennému postaveniu predkladateľa právneho predpisu a zapojených aktérov?
☒
☐
3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu
Indikujú zapojení aktéri rovnocenné postavenie so subjektom verejnej správy v rámci tvorby právneho predpisu?
☒
☐
3.7 Výstup procesu tvorby právneho predpisu
Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?
☒
☐
Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu?
☒
☐
Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu?
☒
☐
4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu
4.1 Hodnotenie procesu
Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?
☒
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
K predpisu 156/2019, dátum vydania: 05.06.2019DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a na základe úlohy B.2. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 427 z 13. septembra 2017 a úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 599 z 19. decembra 2018 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov1 (U. v. EÚ L 132/1, 20. 05. 2017); transpozičný termín: do 10. júna 2019; v rozsahu čl. 3a ods. 8, čl. 3b ods. 6 a čl. 3c ods. 3 je transpozičný termín: do 3. septembra 2020 (ďalej len „smernica 2017/828“).
Pôvodná novelizovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu2 (Ú. v. EÚ L 184 14.7.2007) v platnom znení (ďalej len „smernica 2007/36/ES“) sa zameriavala hlavne na harmonizáciu právnych poriadkov všetkých členských štátov Európskej únie v oblasti výkonu určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu a zvýšenie transparentnosti súvisiacich procesov a ako taká bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 487/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 487/2009 Z. z.“) s účinnosťou od 1. decembra 2009. Zodpovedajúca právna úprava sa pretavila najmä do nasledujúcich okruhov:
▪odstránenie existujúcich prekážok v cezhraničnom investovaní, a to najmä tých, ktoré sa spájajú s cezhraničným uplatňovaním práv akcionárov,
▪úprava nového spôsobu uverejňovania oznámenia o konaní valného zhromaždenia (§ 184a Obchodného zákonníka3; ďalej len „OBZ“),
▪úprava základných požiadaviek na umožnenie účasti a hlasovania akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov (§ 190d OBZ),
▪zavedenie novej možnosti hlasovania akcionárov, a to ešte pred konaním valného zhromaždenia prostredníctvom zasielania hlasovacích lístkov poštovými službami (tzv. korenšpodenčné hlasovanie) (§ 190a a nasl. OBZ),
▪zavedenie niekoľko odchýlok od pôvodnej všeobecnej úpravy účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe písomného splnomocnenia pre verejné akciové spoločnosti (§ 190e a 190f OBZ).
V súvislosti s príčinami a dôsledkami globálnej finančnej krízy Komisia Európskej únie vyhodnotila, že právna úprava v tejto oblasti je nepostačujúca a v zmysle oznámenia z 12. decembra 2012 s názvom Akčný plán: Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie spoločností – moderný rámec pre väčšiu angažovanosť akcionárov a udržateľné spoločnosti4 identifikovala nové oblasti budúcej regulácie najmä v otázkach správy a riadenia
1https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541580288622&uri=CELEX:32017L0828
2Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17, konsolidované znenie dostupné cez:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541580402095&uri=CELEX:02007L0036-20170609
3 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
4 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A52012DC0740
-2-
spoločností so zameraním na podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, inštitucionálnych investorov a správcov aktív a na zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi spoločnosťami a investormi.
V nadväznosti na skôr uvedené sa predkladaný návrh zákona zameriava predovšetkým na riešenie nasledujúcich okruhov:
▪prostredníctvom harmonizácie právnych úprav všetkých členských štátov Európskej únie odstraňuje existujúce prekážky v cezhraničnom investovaní alebo pri účasti a
hlasovaní akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických
prostriedkov, a to najmä tie, ktoré sa spájajú s včasnou a dostatočne určitou
identifikáciou akcionárov verejnej akciovej spoločnosti,
▪upravuje a zjednodušuje prenos informácií o akcionároch v rámci investičnej reťaze
sprostredkovateľov tak, aby sa zjednodušil výkon práv akcionárov na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti, a zameriava sa na efektívnejšie dlhodobé
zapojenie predovšetkým inštitucionálnych investorov a správcov aktív do
rozhodovacích procesov vo verejnej akciovej spoločnosti,
▪má ambíciu prispieť k zlepšeniu kvality rozhodovania zastupujúcich poradcov,
▪zavádza novú právnu úpravu odmeňovania členov orgánov verejnej akciovej
spoločnosti s dôrazom na posilnenie postavenia akcionárov pri jej určovaní
(podmienka schválenia pravidiel odmeňovania na valnom zhromaždení) a vykonávaní (prerokovanie správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení) a novú právnu úpravu
významných obchodných transakcií so spriaznenými osobami, ktorá rovnako smeruje
k zlepšeniu informovanosti akcionárov o transakciách s významným vplyvom na majetok spoločnosti v širšom slova zmysle,
▪a v neposlednom rade upravuje niektoré aspekty súvisiace s praktickým výkonom práva účasti a hlasovania na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti.
Osobná pôsobnosť navrhovanej právnej úpravy je na podklade jej vymedzenia v smernici 2007/36/ES v znení smernice 2017/828 (čl. 1 ods. 1) obmedzená len na (akciové) spoločnosti, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo fungujúcom v rámci členského štátu,5 t.j. na verejné akciové spoločnosti v zmysle § 154 ods. 3 druhá veta OBZ, čo značne limituje dopad navrhovanej právnej úpravy.
Okrem novely OBZ, je v súvislosti s transpozíciou smernice potrebná aj novelizácia zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZCP“) a ďalších súvisiacich osobitných predpisov, ktorá bola spracovaná v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.
Predkladateľ považuje za potrebné upozorniť, že v súvislosti s čl. 3a ods. 8, čl. 3b ods. 6 a čl. 3c ods. 3 smernice Komisia Európskej únie vydala vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1212 z 3. septembra 2018, ktorým sa stanovujú minimálne požiadavky na vykonávanie ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES, pokiaľ ide o identifikáciu akcionárov, prenos informácií a zjednodušenie výkonu práv akcionárov. Vykonávacie nariadenie je priamo aplikovateľné.6
5 Regulovaný trh v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov (notifikovaný v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 173 12.6.2014) v platnom znení, konsolidované znenie dostupné cez:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1541584567617&uri=CELEX:02014L0065-20160701
6 Pozri: Ú. v. EÚ z 4.9.2018, L 223/1.
-3-
Ak sa v ďalšom texte dôvodovej správy uvádza odkaz na smernicu 2007/36/ES v platnom znení, má sa tým na mysli jej znenie v zmysle zmien a doplnení vykonaných smernicou 2017/828.
V zmysle § 7 ods. 2 druhá veta zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladateľ uvádza, že predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
-1-
zobraziť dôvodovú správu
B. Osobitná časť
K Čl. I (Obchodný zákonník)
K bodu 1 (§ 187 ods. 1 písm. i))
Predmetný novelizačný bod v nadväznosti na nové ustanovenia o odmeňovaní členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti (§ 201a a nasl.) vykonáva potrebnú úpravu § 187 ods. 1 OBZ, ktorý definuje obligatórnu pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Táto zmena je nevyhnutná nakoľko pri verejných akciových spoločnostiach bude vylúčené, aby o schválení pravidiel odmeňovania mohla na podklade príslušnej úpravy v stanovách spoločnosti rozhodnúť dozorná rada spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9a ods. 1 a 2 od členských štátov výslovne vyžaduje, aby mali akcionári verejnej akciovej spoločnosti právo hlasovať o „politike odmeňovania“ a ich hlasovanie na valnom zhromaždení bolo záväzné, uvedené vyžaduje zachovanie obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia v danej otázke pri verejných akciových spoločnostiach. Možnosť zveriť rozhodovanie o schválení pravidiel odmeňovania stanovami do pôsobnosti dozornej rady tak naďalej zostáva zachovaná len pre súkromné akciové spoločnosti.
K bodu 2 (§ 188 ods. 3)
Predkladateľ v súvislosti s transpozíciou čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení precizuje znenie ustanovenia § 188 ods. 3 OBZ, ktoré aj v zmysle doterajšej právnej úpravy de facto vyžadovalo, aby sa údaje v rozsahu jeho jednotlivých písmen uvádzali vo vzťahu k výsledku hlasovania pri každom bode programu rokovania valného zhromaždenia spoločnosti. Tento stav je v súlade s čl. 14 ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení.
K bodu 3 (§ 188 ods. 5)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 3c ods. 2 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, ktoré smernica 2017/828 v recitály 10 odôvodnila nasledovne: „Je dôležité zabezpečiť, aby sa akcionári, ktorí sa prostredníctvom hlasovania zapájajú do činnosti spoločnosti, do ktorej investujú, dozvedeli, či boli ich hlasy zohľadnené správne. (...) Okrem toho by mal mať každý akcionár, ktorý sa zúčastňuje hlasovania na valnom zhromaždení, aspoň možnosť overiť si po jeho skončení, či spoločnosť jeho hlas riadne zaznamenala a započítala.“. Tento sledovaný cieľ predkladateľ považuje za opodstatnený, pričom je spôsobilý prispieť k lepšej kontrole zo strany akcionárov, a tým pozitívne dopĺňa existujúci systém „bŕzd a protiváh“ v rámci vnútornej správy a riadenia spoločnosti.
V nadväznosti na skutočnosť, že uvedené potvrdenie sa má vydávať na žiadosť po skončení valného zhromaždenia predkladateľ vyhodnotil ako vhodné transpozičné ustanovenie § 188 ods. 5 OBZ, ktoré upravuje pre súkromné akciové spoločnosti ako možnosť, pre verejné akciové spoločnosti (implicitne vo väzbe na § 184a ods. 2 úvodná veta) ako povinnosť, uverejniť výsledky hlasovania na webovom sídle spoločnosti. Nakoľko úmyslom smernice 2017/828 (viď jej preambula) a predkladateľa nie je zvyšovať existujúce administratívne zaťaženie, uvedenú povinnosť spoločnosť nemá v prípade, ak:
▪webové sídlo spoločnosti uvádza výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre (t.j. príslušná informácia k výsledkom hlasovania na valnom zhromaždení je na webovom sídle spoločnosti uverejnená tak, že umožňuje vo vzťahu ku konkrétnemu
-2-
akcionárovi a jednotlivo pre každý bod programu valného zhromaždenia identifikovať ako spoločnosť vyhodnotila a započítala hlasy spojené s akciami v jeho vlastníctve) alebo ak
▪predstavenstvo spoločnosti zaslalo na vyžiadanie akcionárovi kópiu zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice podľa § 189 ods. 2, s tým, že táto uvádza výsledky hlasovania v požadovanej forme a štruktúre (viď vysvetlenie vyššie); uvedené platí aj v prípade, ak spoločnosť (či už v zmysle § 187 ods. 2 OBZ alebo z vlastnej iniciatívy) vyhotovuje zápisnicu vo forme notárskej zápisnice, a tá spĺňa požiadavky na formu a štruktúru uvedenia výsledkov hlasovania.
Osobná pôsobnosť ustanovenia je obmedzená len vo vzťahu k verejnej akciovej spoločnosti tak, aby boli minimalizované dopady a zároveň zabezpečená požiadavka na správnu a úplnú transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení.
K bodu 4 (nadpis nad paragrafom)
Vzhľadom na doplnenie ustanovení druhej časti prvej hlavy piateho dielu štvrtého a desiateho oddielu OBZ o nové osobitné ustanovenia pre verejné akciové spoločnosti k odmeňovaniu (pozri novelizačný bod 7. (§ 201a až 201e)) a významným obchodným transakciám (pozri novelizačný bod (§ 220ga až 220gd)) vyhodnotil predkladateľ ako potrebnú primeranú úpravu nadpisu nad § 190a až 190f.
K bodu 5 (§ 190d ods. 2)
Predkladateľ zapracoval do návrhu zákona predmetný novelizačný bod v zmysle pripomienky Národného bezpečnostného úradu uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania a to v nadväznosti na terminologické zmeny, ktoré vyvolal zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách); viď bližšie § 17 ods. 2.
K bodu 6 (§ 190d ods. 7)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 3c ods. 2 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom citovaného ustanovenia smernice 2007/36/ES v platnom znení je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, keďže z podstaty účasti na valnom zhromaždení a hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov vyplýva, že hlasovanie ako také sa môže uskutočniť pred dňom konania valného zhromaždenia (pozri § 190 ods. 4 OBZ) po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia v súlade s § 184 ods. 3 piata veta OBZ. Vzhľadom na uvedené považuje predkladateľ za správne a vhodné doplniť úpravu v danom duchu tak, aby mal akcionár (prípadne ním splnomocnený zástupca) v prípade, že hlasoval prostredníctvom elektronických prostriedkov k dispozícii potvrdenie o tom, že príslušná elektronická komunikácia, ktorá zachytáva výkon jeho hlasovacích práv, došla do dispozičnej sféry spoločnosti. Uvedené potvrdenie bude teda prioritne slúžiť ako nástroj pre zníženie, resp. odstránenie právnej neistoty akcionára, ktorá vyplývala z právnych a technických špecifík účasti a hlasovania na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov a poskytne akcionárovi možnosť zvrátiť negatívne dôsledky prerušenia spojenia, resp. nedoručenia elektronickej komunikácie využitím iných foriem účasti na valnom zhromaždení (možnosť opätovného hlasovania prostredníctvom elektronických prostriedkov, možnosť osobnej účasti na valnom zhromaždení (resp. v zastúpení na základe splnomocnenia), možnosť korešpodenčného hlasovania, ak ho spoločnosť umožňuje).
-3-
Požiadavky ustanovenia § 190d ods. 2 prvá veta OBZ pokiaľ ide o formu potvrdenia, toto bude musieť byť podpísané tzv. zaručeným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát musí spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú v styku s orgánmi verejnej moci a opatrený časovou pečiatkou. Uvedená podmienka je podľa názoru predkladateľa nevyhnutná, nakoľko je potrebné zabezpečiť takú istú mieru právnej istoty pre hlasujúceho akcionára, ako má spoločnosť v prípade výkonu jeho práva.
K bodu 7 (§ 194 ods. 6 písm. g) až i))
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 9b ods. 5 druhý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko už v súčasnosti predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ demonštratívne uvádza výpočet povinností, porušením, ktorých vzniká nárok spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva, a ktoré (v prevažnej miere) majú svoj pôvod v práve Európskej únie, pristúpil predkladateľ k rozšíreniu demonštratívneho výpočtu o nasledujúce nové povinnosti členov predstavenstva:
▪povinnosť vypracovať a predložiť na rokovanie valného zhromaždenia pravidlá odmeňovania podľa § 201a,
▪povinnosť vypracovať správu o odmeňovaní podľa § 201e, a to v súlade s pravidlami odmeňovania a/alebo túto uverejniť na webovom sídle spoločnosti, tak aby táto bola dostupná počas nasledujúcich 10 rokov bezodplatne,
▪povinnosť neposkytnúť plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gd.
Nakoľko sa doposiaľ predmetné ustanovenie § 194 ods. 6 druhá veta OBZ aplikovalo tak na súkromné akciové spoločnosti ako aj verejné akciové spoločnosti, predkladateľ vykonal (vzhľadom na obmedzenú osobnú pôsobnosť novonavrhovanej právnej úpravy pravidiel odmeňovania (§ 201a a nasl.), správy o odmeňovaní (§ 201e) a významných obchodných transakcií (§ 220ga a nasl.)), zúženie aj pri formulácii jednotlivých nových písmen ustanovenia. Tieto sa budú aplikovať len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam.
K bodu 8 (§ 196a ods. 1)
Predmetné ustanovenie OBZ bolo do právnej úpravy doplnené tzv. veľkou novelou OBZ vykonanou zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v rámci aproximácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a prakticky je v OBZ od 1. januára 2002 v nezmenenom znení. Cieľom ustanovenia § 196a OBZ je v zmysle odborných komentárov postihovať konania, ktoré sú potencionálne spôsobilé zmenšovať majetok spoločnosti a využívajú (vzhľadom na zákonom definovaný okruh subjektov právnych vzťahov alebo ich povahu) vzťahy „spriaznenosti“. Uvedené vymedzenie svojou podstatou všeobecne korešponduje s úpravou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení.1 Cieľom sledovaným čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení na európskej úrovni bolo v reakcii na príčiny globálnej finančnej krízy zlepšiť otázky vnútornej správy a riadenia spoločností obchodovaných na regulovanom trhu, podporiť kontrolu vykonávanú akcionármi (a tým ich dôslednejšie zapojiť do rozhodovacích procesov v rámci spoločnosti) a zvýšiť transparentnosť okrem iného aj vo vzťahu k „transakciám so spriaznenými osobami“, nakoľko tieto môžu spôsobiť škodu spoločnostiam a ich akcionárom, keďže môžu poskytnúť spriaznenej osobe príležitosť privlastniť si hodnotu
1 Na tomto mieste chceme zdôrazniť, že to nie je výlučne len § 196a OBZ, samozrejme je tento koncept širší a prepracovanejší, pričom je potrebné doň subsumovať aj ďalšie ustanovenia OBZ, prípadne aj iných predpisov (najmä zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník).
-4-
patriacu spoločnosti.2 Úpravu transakcií so spriaznenými osobami teda EÚ vníma ako primerané ochranné opatrenia potrebné na ochranu záujmov spoločností a akcionárov. Nakoľko však samotná úprava na európskej úrovni bola prijatá v obmedzenom rozsahu (mimo rámca príslušnej úpravy v smernici 2017/11323 alebo v novom európskom právnom nástroji), pristúpil predkladateľ k transpozícii rovnako reštriktívne len vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam. V daných platných právnych reáliách vníma predkladateľ potrebu po komplexnejšej a ucelenejšej právnej úprave, avšak táto by mala byť podľa nášho názoru spracovaná a predložená do legislatívneho procesu v rámci rekodifikačných prác na novom Občianskom zákonníku.
Predmetný novelizačný bod má teda za cieľ upraviť kolíziu doterajšej a novej právnej úpravy a dosiahnuť stav, aby v rozsahu súkromných akciových spoločností zostala zachovaná aplikácia § 196a OBZ (okrem iného režim schválenia dozornou radou) a vo vzťahu k verejným akciovým spoločnostiam bola príslušná nová právna úprava § 220ga a nasl. OBZ (okrem iného režim schválenia valným zhromaždením) s výnimkou situácií, ak „poskytnutie hodnôt z majetku spoločnosti“ členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, nenapĺňa kvantitatívny definičný znak pre významnú obchodnú transakciu podľa § 220ga ods. 2 OBZ, t.j. nepredstavuje plnenie alebo poskytnutie zábezpeky v hodnote rovnajúcej sa a vyššej ako 10% hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.
K bodu 9 (§ 201a až 201e)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 9a a 9b smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Všeobecne je potrebné konštatovať, že doterajšia úprava otázok odmeňovania členov orgánov akciovej spoločnosti (s výnimkou úpravy obsiahnutej v niektorých predpisoch z oblasti finančného trhu4) nebola podstatnejšie rozpracovaná. Táto doterajšia absencia ako aj smernicou vymedzená osobná pôsobnosť viedla predkladateľa k vztiahnutiu novej právnej úpravy § 201a až 201e výlučne na verejné akciové spoločnosti.
Pokiaľ ide o vymedzenie podstatných čŕt právnej úpravy odmeňovania, okruhu subjektov, na odmeňovanie ktorých sa budú aplikovať pravidlá odmeňovania, pri týchto smernica 2017/828 uvádza, že vychádzala hlavne z premisy, že členovia orgánu spoločnosti prispievajú k dlhodobému úspechu spoločnosti a že forma a štruktúra odmeňovania členov orgánu spoločnosti patrí predovšetkým do právomoci spoločnosti, jej orgánov, akcionárov a prípadne zástupcov zamestnancov. V tejto súvislosti ... preto rešpektovala rôznorodosť systémov správy a riadenia spoločností v Únii, ktoré odrážajú rôzne pohľady členských štátov na úlohu spoločností a orgánov zodpovedných za určenie politiky odmeňovania a odmeny pre jednotlivých členov orgánu spoločnosti.5 Tieto prvky boli determinujúce aj pokiaľ ide o transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
2 Viď recitál 42 a nasl. preambuly smernice 2017/828.
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie), pozri:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1542975863461&uri=CELEX:32017L1132
4 Napr.: zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.
5 Pozri bližšie recitál 28 a nasl. smernice 2017/828.
-5-
V súvislosti s už skôr zmienenou úpravou odmeňovania v niektorých osobitných odvetvových predpisoch
4
považuje predkladateľ za potrebné upozorniť na výkladové pravidlo vyplývajúce z čl. 1 ods. 7 druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktoré je potrebné vnímať vo vzťahu k úprave otázok súvisiacich s odmeňovaním členov orgánov verejných akciových spoločností ako požiadavku na zmenu v praxi ustáleného výkladu o vzťahu OBZ ako lex generalis a osobitných právnych predpisov z oblasti finančného trhu ako lex specialis. V praxi teda bude úprava osobitných právnych predpisov v oblasti finančného trhu pri odmeňovaní členov orgánov spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu predstavovať úpravu lex generalis, ktorá bude doplnená úpravou OBZ ako lex specialis v rozsahu ustanovení, ktoré sú podrobnejšie alebo (pri porovnaní konkrétnych úprav) vo vzťahu k odvetvovým predpisom nové.
K § 201a
Pravidlá odmeňovania
Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii čl. 2 písm. i) a čl. 9a ods. 1, 2 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky a je potrebné ho aplikovať v súlade s novým § 187 ods. 1 písm. i) OBZ.
Pravidlá odmeňovania majú byť v zmysle recitálu 28 a 29 preambuly smernice 2017/828 „hlavným nástrojom (rámcom), ktorý má spoločnosť na zosúladenie svojich záujmov a záujmov členov orgánu spoločnosti ... a mali by prispievať k podnikateľskej stratégii, dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti a nemali by byť úplne ani prevažne späté s krátkodobými cieľmi“.
Ustanovenie § 201a ods. 1 definuje základné pravidlo o povinnosti vypracovania pravidiel odmeňovania a povinnosti vyplácania odmien v súlade so schválenými pravidlami odmeňovania. Napriek tomu, že ustanovenie všeobecne určuje ako nositeľa týchto povinností „spoločnosť“, je potrebné použitím logického výkladu vyvodiť záver, že pravidlá odmeňovania vypracuje a na rokovanie valného zhromaždenia spoločnosti predloží predstavenstvo spoločnosti. Uvedenému záveru zodpovedá aj znenie nového § 194 ods. 6 písm. g) OBZ.
Vo vzťahu k § 201a ods. 2 OBZ a určeniu príslušných členov orgánov spoločností, toto treba vnímať vo vzťahu už skôr uvedeného záujmu na postihnutí všetkých foriem a štruktúr správy a riadenia spoločností v rámci EU, pričom v podmienkach Slovenskej republiky môžeme hovoriť o dualistickom (resp. dvojstupňovom) systéme správy a riadenia (teda predstavenstvo a dozorná rada) doplnenom o osoby pôsobiace na najvyššom stupni riadenia spoločnosti, ak takáto pozícia v spoločnosti existuje a ich zástupcov, ak nie sú členmi predstavenstva alebo dozornej rady spoločnosti (požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení viď čl. 2 písm. i) bod ii), ktorý znie „ii) generálny riaditeľ, ak takáto funkcia existuje v spoločnosti, a zástupca generálneho riaditeľa, ak nie sú členmi správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov spoločnosti“).
Vo vzťahu k výnimočným prípadom podľa 201a ods. 3 OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že nakoľko tieto nie sú ani príkladmo bližšie uvedené v samotnej smernici 2007/36/ES v platnom znení, môže v praxi slúžiť ako aplikačná pomôcka vyjadrenie zástupcov Komisie poskytnuté v rámci negociácií, a to, že má ísť o situácie hroziaceho úpadku, úpadok, zlé hospodárske výsledky, prípadne potrebu najať nového (krízového) člena štatutárneho orgánu s vyšším platom a pod., samozrejme všetko pri zohľadnení a dodržaní dlhodobých záujmov spoločnosti na jej udržateľnosti ako celku a životaschopnosti.
-6-
K § 201b
Predmetné ustanovenie zdôrazňuje základný princíp, a to väzbu pravidiel odmeňovania na obchodnú stratégiu spoločnosti, jej dlhodobé ciele, záujem udržateľnosti, predchádzanie konfliktom záujmov, ktoré je možno definovať ako všeobecný cieľ a zároveň definuje obsahové náležitosti pravidiel odmeňovania ako základného rámca pre odmeňovanie.
Vo vzťahu k zneniu § 201b ods. 1 písm. a) až c) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že z gramatického a jazykového vyjadrenia ustanovenia a jeho systematického začlenenia je potrebné vyvodiť záver, že pri „opise“ pevnej zložky celkovej odmeny, resp. pohyblivej zložky celkovej odmeny sa nemá uvádzať konkrétna výška jednotlivej zložky odmeny vo vzťahu k jednotlivým členom orgánov spoločnosti, to nie je účelom pravidiel odmeňovania, ktoré majú byť „jasným, zrozumiteľným a komplexným prehľadom politiky odmeňovania“, pričom „môže byť navrhnutá ako rámec, v rámci ktorého sa má uskutočňovať odmeňovanie členov orgánu“ v danej spoločnosti (recitál 29 preambuly smernice 2017/828). Použité slovo v § 201b ods. 1 písm. a) až c) „opis“ má viesť k tomu, že pravidlá určia, že pevnou zložkou odmeny je odmena dojednaná a vyplývajúca členovi orgánu spoločnosti zo zmluvy o výkone funkcie (s určením konkrétneho typu zmluvy - mandátna zmluva, prípadne iná nepomenovaná zmluva upravujúca ich vzájomné práva a povinnosti). Pri písmenách b) a c) ustanovenia § 201b ods. 1 to oplatí rovnako. Nakoľko spektrum foriem v akých môže byť pohyblivá zložka odmeny vyplácaná je veľmi široké (motivačné výkonnostné príplatky, % podiel na zisku – tantiémy (§ 178 ods. 3), možnosť upísať akcie a ďalšie) a nie je záujmom predkladateľa ho prostredníctvom výpočtu akokoľvek obmedzovať, pravidlá odmeňovania by mali „určiť“ aké formy pohyblivej zložky odmeny sa budú členom orgánov spoločnosti poskytovať a zároveň tieto určené formy podrobne „opíšu“, a to najmä vo význame definovania kritérií rozhodných pre ich výplatu, ak ich výplata bude na ne nadväzovať.
Vo vzťahu k § 201b ods. 1 písm. f) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že slovné spojenie „opis základných charakteristík systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia“ sa uvádza s úmyslom postihnúť všetky formy príspevkov alebo výplat tak z tzv. druhého piliera dôchodkového zabezpečenia (regulovaný úpravou zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ako aj z tzv. tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia. Samotná smernica 2007/36/ES v platnom znení používa v čl. 9a ods. 6 piaty pododsek slovné spojenie „systému doplnkového dôchodkového poistenia“, ktorý podporuje v spojení so znením čl. 9a ods. 6 prvý pododsek (podľa ktorého „politika musí opisovať zložky pevnej a pohyblivej odmeny vrátane všetkých príplatkov a iných výhod v akejkoľvek forme“) a pri zohľadnení
účelu sledovaného smernicou 2007/36/ES tento uvedený záver. Uvedená potreba vnímania príslušného ustanovenia v širších súvislostiach platí rovnako pokiaľ ide aj o ďalšie znenie ustanovenia formulované slovami „alebo práv spojených s odchodom do predčasného
starobného dôchodku“. Tieto je potrebné vnímať a vykladať v širšom zmysle ako postihujúce
aj iné možnosti predčasného odchodu do dôchodku ako tie upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pokiaľ sú s konkrétnym členom orgánu osobitne dojednané.
Vo vzťahu k § 201b ods. 1 písm. i) OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že výborom pre odmeňovanie alebo iným dotknutým výborom, ktorý zriaďuje spoločnosť či už dobrovoľne (viď § 173 ods. 1 písm. f) OBZ) alebo podľa osobitného zákona je potrebné rozumieť výbor podľa:
▪zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pozri § 23 a 23d),
▪zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (pozri § 71d a 71dd),
-7-
▪zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov (pozri § 33 ods. 16 písm. f) a § 33 ods. 17).
Ustanovením § 201b ods. 4 OBZ má predkladateľ za cieľ riešiť kolíziu noriem novonavrhovanej právnej úpravy odmeňovania a noriem obsiahnutých v osobitných predpisoch z oblasti finančného trhu v súlade s požiadavkami čl. 1 ods. 7 prvá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý jasne stanovuje, že ustanoveniami (...) smernice nie sú dotknuté ustanovenia odvetvových legislatívnych aktov Únie, ktoré upravujú špecifické typy spoločnosti alebo špecifické typy subjektov.
K § 201c
Publicita pravidiel odmeňovania
Predmetným ustanovením dochádza k transpozícii čl. 9a ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie ako také predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla upraveného v § 188 ods. 5 OBZ, ktoré vyžaduje od verejnej akciovej spoločnosti, aby uverejnila výsledky hlasovania na svojom webovom sídle v lehote do 15 dní od skončenia valného zhromaždenia. Záujem na takomto osobitnom prístupe v prípade, ak je predmetom rokovania valného zhromaždenie schválenie pravidiel odmeňovania, Komisia v rámci negociácií a následných implementačných stretnutí odôvodnila ako mimoriadne významný pre akcionárov, ktorým musí byť zabezpečený včasný prístup k informáciám. Akokoľvek Komisia ďalej uviedla, že spoločnosti by sa mali cítiť povzbudené uverejňovať výsledky hlasovania vo vzťahu k akejkoľvek agende v súlade s národným právom tak, aby tieto boli uverejnené súčasne v rovnakom čase. Komisia nakoniec uvádza, že spôsob uverejnenia výsledkov hlasovania v otázke schválenia pravidiel odmeňovania by mal byť zabezpečený minimálne v tom rozsahu, ako vyžaduje § 188 ods. 3 OBZ. Nakoľko uvedené nie je súčasťou normatívneho znenia smernice 2007/36/ES v platnom znení (napr. formou odkazu na jej príslušné ustanovenie), a teda ani normatívneho znenia príslušných transpozičných ustanovení OBZ, uvádza predkladateľ tieto informácie ako výkladovú pomôcku pre aplikačnú prax v rozsahu cieľa sledovaného „zákonodarcom“ na úrovni EU.
K § 201d
Platnosť pravidiel odmeňovania a ich zmeny
Vo vzťahu k § 201d ods. 1 a 2 OBZ ide o transpozíciu čl. 9a ods. 5 a čl. 9a ods. 6 šiesty pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Z praktických dôvodov a v záujme zabezpečenie ľahšieho porovnania a čitateľnosti jednotlivých textov predkladateľ navrhol povinnosť predstavenstva vypracovať (po každej zmene, resp. doplnení) úplné znenie pravidiel odmeňovania v súlade s požiadavkami smernice 2007/36/ES v platnom znení na ich opis a vysvetlenie a uvedenie spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov na ňu a správy od posledného hlasovania o nej na valnom zhromaždení. Povinnosť uvedenia spôsobu zohľadnenia hlasov a názorov akcionárov, predkladateľ ukladá z logických a praktických dôvodov len v rozsahu tzv. „rozdielnych“ (teda nesúhlasiacich) hlasov, nakoľko „súhlasné“ názory a hlasovanie akcionárov je samo o sebe zhmotnené v schválení pravidiel odmeňovania alebo ich zmien na valnom zhromaždení.
V § 201d ods. 3 a 4 OBZ predkladateľ rieši situáciu neexistujúcich alebo neschválených pravidiel odmeňovania na podklade čl. 9a ods. 2 druhý a tretí pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení.
-8-
K § 201e
Správa o odmeňovaní
Ustanovením § 201e ods. 1 OBZ dochádza k transpozícii čl. 9b ods. 1 prvý pododsek a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Správa o odmeňovaní má byť v zmysle recitálu 31 preambuly smernice 2017/828 nástrojom na kontrolu, či sa odmeňovanie uskutočňuje v súlade s príslušnými pravidlami odmeňovania. Kontrola je v zmysle návrhu zverená akcionárom spoločnosti prostredníctvom „prerokovania“ správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení, nakoľko OBZ nepozná inštitút „poradného hlasovania“ na valnom zhromaždení spoločnosti. Správa o odmeňovaní sa teda bude vypracovávať raz ročne za predchádzajúce účtovné obdobie a ako taká bude súčasťou výročnej správy podľa § 192 ods. 2 OBZ.
Ustanovením § 201e ods. 2 a 3 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. a) až f) a čl. 9b ods. 4 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení. Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. e) OBZ sa „ktoroukoľvek spoločnosťou podľa osobitného zákona“ rozumie „spoločnosť z konsolidovaného celku“ podľa § 6 ods. 4 v spojení s § 22 ods. 3 a 4 zákona č. 432/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je transpozičným predpisom vo vzťahu k čl. 2 bod. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EU o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS6, na ktorý odkazuje čl. 9b ods. 1 druhý pododsek písm. c) smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Vo vzťahu k § 201e ods. 2 písm. f) OBZ a použitým slovám „počet akcií a opcií na akcie„ považuje predkladateľ v reakcii na zásadnú pripomienku Republikovej únie zamestnávateľov za potrebné uviesť, že v danom prípade je nevyhnutné vykladať ustanovenie tak, že nemá ísť len o akcie spoločnosti, v ktorej člen orgánu vykonáva svoju funkciu, ale ustanovenie treba vykladať v kontexte úpravy predchádzajúceho písmena e) a v súlade s účelom sledovaným smernicou 2017/828 vyjadreným v recitály 35 preambuly nasledovne: „Ak by odmeny udelené alebo splatné jednotlivým členom podnikov, ktoré patria do tej istej skupiny ako daná spoločnosť, boli zo správy o odmeňovaní vylúčené, hrozilo by, že sa spoločnosti budú snažiť obchádzať požiadavky stanovené v tejto smernici tým, že budú členom orgánu spoločnosti vyplácať odmeny skryto, prostredníctvom podniku, ktorý kontrolujú.“. V opačnom prípade by
nebol neplanený cieľ sledovaný smernicou 2017/828 a jednalo by sa o nesprávnu a neúplnú transpozíciu smernice 2017/828. Cieľom ustanovenia je, aby sa pri konkrétnom členovi orgánov spoločnosti uvádzali údaje o vlastníctve akcií, ktoré nadobudol ako odmenu za výkon funkcie, a to aj od inej spoločnosti v rámci rovnakej skupiny, v prípade, ak by titul nadobudnutia akcií spočíval v inom právnom dôvode ako odmena za výkon funkcie, tieto do správy o odmeňovaní nemajú byť zahrnuté.
Ustanovením § 201e ods. 4 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 5 prvý pododsek druhá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení, pričom predkladateľ použil pojem „audítor“ v záujme jeho jednotného uvádzania v texte zákona a na podklade pravidla zakotveného v § 72 ods. 22 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 423/2015 Z. z.“).
Ustanovením § 201e ods. 5 OBZ dochádza k transpozícií čl. 9b ods. 5 prvý pododsek prvá veta smernice 2007/36/ES v platnom znení. Uverejnenie správy o odmeňovaní na webovom sídle spoločnosti najmenej počas nasledujúcich 10 rokov vyplýva z požiadavky na ľahký prístup k nej, nielen pre akcionárov, ale napríklad aj pre potencionálnych investorov a zainteresované strany v zmysle recitálu 32 preambuly smernice 2017/828. Zverejnenie
6 Pozri Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.
-9-
odmien ... a zverejnenie správy ... má poskytnúť väčšiu transparentnosť spoločnosti a väčšiu zodpovednosť členov orgánu spoločnosti, ako aj lepší prehľad akcionárov o odmeňovaní ... . Týmto sa vytvára základný predpoklad výkonu práv akcionárov a ich zapojenia v súvislosti s odmeňovaním. Sprístupnenie týchto informácií akcionárom je nevyhnutné ..., aby mohli posúdiť odmeňovanie členov orgánu ... pokiaľ ide o spôsob a úroveň odmeňovania ... a spojitosť medzi odmenou a výkonnosťou jednotlivých členov orgánu spoločnosti, a napraviť tak prípadne situácie, keď výška odmeny člena orgánu spoločnosti nezodpovedá jeho výkonnosti ani výkonnosti spoločnosti.7
Lehota uverejnenia správy na webovom sídle spoločnosti je stanovená ako požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení, desať rokov odôvodňuje recitál 38 preambuly smernice 2017/828 vo väzbe na skutočnosť, že v mnohých prípadoch je možné až po niekoľkých rokoch zhodnotiť, či boli odmeny udelené v súlade s dlhodobými záujmami spoločnosti. Najmä udeľovanie dlhodobých motivačných zložiek sa môže vzťahovať na obdobie sedem až desať rokov a môže sa kombinovať s odkladom výplaty v trvaní niekoľkých rokov. Pričom ďalej v recitály 39 preambuly smernice 2017/828 sa dopĺňa odôvodnenie dĺžky uverejnenia aj o potrebu zabezpečiť možnosť posúdiť odmenu člena orgánu spoločnosti za celé obdobie jeho pôsobenia v konkrétnom orgáne spoločnosti, nakoľko po prieskume Komisie zostávajú členovia orgánu spoločnosti vo funkcii v priemere šesť rokov (hoci v niektorých členských štátoch táto doba presahuje osem rokov). Uplynutím lehoty desiatich rokov má spoločnosť povinnosť anonymizovať správu v rozsahu osobných údajov členov orgánov spoločnosti, ak túto chce naďalej uverejňovať na svojom webovom sídle, prípadne prestať uverejňovať správu o odmeňovaní ako celok.
V rozsahu ustanovenia § 201e ods. 6 OBZ ide o transpozíciu čl. 9b ods. 3 prvý pododsek smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý vyžaduje zákonné vymedzenie účelu spracovávania osobných údajov členov orgánov tak, aby boli naplnené požiadavky
▪nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) 8 a
▪zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
s bližším definovaním rozsahu osobných údajov členov orgánov spoločnosti ako údajov podľa osobitného zákona, ktorým je § 2 ods. 1 písm. e), g) a h) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZOR“). Z výpočtu osobných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. e) ZOR sa logicky bude aplikovať len výpočet v rozsahu údajov týkajúcich sa fyzických osôb – členov predstavenstva verejnej akciovej spoločnosti. Predkladateľ však v tejto súvislosti upozorňuje, že napriek tomu, že výpočet v rozsahu údajov podľa § 2 ods. 1 písm. e), g) a h) ZOR uvádza okrem mena, priezviska a bydliska aj údaj o dátume narodenia a rodnom čísle danej fyzickej osoby, nie je úmyslom, aby sa tieto (rozumej dátum narodenia a rodné číslo) uvádzali v správe o odmeňovaní, rovnako ako sa tieto neuvádzajú ani na výpise z obchodného registra, ani v internetovej aplikácii Obchodného registra dostupnej cez odkaz www.orsr.sk, keďže podliehajú osobitnej ochrane. V rozsahu ustanovenia § 201e ods. 7 OBZ sa odkazom na osobitný predpis rozumie odkaz na vyššie citované osobitné predpisy.
7 Pozri recitál 33 preambuly smernice 2017/828.
8 Pozri: U. v. EÚ L 119, 4.5.2016 alebo:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02016R0679-20160504&qid=1543490707965&from=EN
-10-
K bodu 10 (§ 220ga až 220gd)
V nadväznosti na odôvodnenie uvedené k novelizačnému bodu 5. (§ 196a ods. 1 OBZ) zavádza sa do druhej časti prvej hlavy piateho dielu OBZ nový oddiel 10, ktorý má za cieľ zabezpečiť transpozíciou čl. 9c smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
K § 220ga
Významné obchodné transakcie – legálna definícia
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 1 a 4 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 220ga ods. 1 OBZ je základným pravidlom určujúcim podmienku schválenia významnej obchodnej transakcie valným zhromaždením verejnej akciovej spoločnosti. Smernica 2007/36/ES v platnom znení v čl. 9c ods. 4 síce umožňuje pre členské štáty možnosť naviazať významné transakcie na schválenie správnym (predstavenstvo) či dozorným orgánom (dozorná rada) spoločnosti, predkladateľ však túto možnosť vníma vo svetle rozdielnych právnych úprav správy a riadenia spoločností v rámci EÚ ako snahu postihnúť osobitné právne režimy. V danom momente preto predkladateľ (aj vzhľadom na vecnú príbuznosť právnej úpravy s ustanovením § 59a OBZ) ako správny a vhodný koncept volí požiadavku schválenia valným zhromaždením. Požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení na schválenie transakcie „v súlade s postupmi, ktoré zabraňujú spriaznenej osobe využiť jej pozíciu a poskytujú primeranú ochranu záujmom spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“ považuje predkladateľ za naplnenú zákazom podľa § 56a a § 176b OBZ (zákazu zneužitia práv (najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, výkon práv akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov) a povinnosti spoločnosti zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako) a vylúčením spriaznených osôb z účasti na valnom zhromaždení a výkonu hlasovacích práv spojenými s akciami spoločnosti, avšak len v rozsahu bodu programu valného zhromaždenia pojednávajúcom o schválení významnej obchodnej transakcie. Ďalej považuje predkladateľ požiadavku na „primeranú ochranu záujmov spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových“ za naplnenú aj existujúcou úpravou OBZ v § 180 ods. 1 a 2 a § 185 ods. 1 písm. a).
Čl. 9c ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení vyžaduje od členských štátov prijatie legálnej definície významných obchodných transakcií verejných akciových spoločností so spriaznenými osobami, pričom tieto sám výslovne neidentifikuje ani jednotlivo nedefinuje, poskytuje však členským štátom všeobecný definičný rámec, ktorým sú limitované. Samotná Komisia na implementačnom stretnutí uviedla, že tento inštitút sa má chápať „široko“ ako všeobecný, zahŕňajúci všetky druhy transakcií, pričom odkázala členské štáty, aby pri jeho definícii zobrali do úvahy definíciu „transakcií medzi spriaznenými osobami“ v zmysle prílohy IAS 24 (IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách) nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy,9 ktorá ako transakciu medzi spriaznenými osobami uvádza „prevod zdrojov, služieb alebo záväzkov medzi vykazujúcou účtovnou jednotkou a spriaznenou osobou bez ohľadu na to, či sa účtuje cena“. Na základe týchto kritérií pristúpil predkladateľ k definícii transakcií ako plnenia (peňažné ako aj nepeňažné) alebo poskytnutia zábezpeky na základe zmluvy, ak ide o plnenie alebo zábezpeku poskytnutú verejnou akciovou spoločnosťou v prospech osoby spriaznenej s verejnou akciovou spoločnosťou a hodnota plnenia alebo zábezpeky presahuje 10% hodnoty
9Pozri Ú. v. EÚ, L 176/1, 27.6.2016 alebo:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1543239223742&uri=CELEX:02008R1126-20180101
-11-
základného imania verejnej akciovej spoločnosti. Pri tejto definícii predkladateľ vychádzal z požiadavky čl. 9c ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorá vyžaduje, aby boli postihnuté prípady, kedy:
a)informácie o transakcii majú vplyv na ekonomické rozhodnutia akcionárov spoločnosti, (a/alebo) transakcie nesú určité riziko pre spoločnosť alebo jej akcionárov, ktorí nie sú spriaznenou osobou, vrátane menšinových,
b)spĺňajú určité kvantitatívne kritérium (jednotlivo alebo kumulatívne), pričom jeho voľba prináleží členskému štátu (smernica 2007/36/ES v platnom znení predpokladá naviazanie definície na finančnú pozíciu, príjmy, aktíva, kapitalizáciu vrátane vlastného imania alebo obrat spoločnosti); v tejto súvislosti predkladateľ (vzhľadom na vecnú blízkosť a porovnateľný cieľ sledovaný jednotlivými úpravami) volil rovnaký koncept ako pre prípady podľa § 59a OBZ, alebo
c)spĺňajú požiadavku na osobitnú povahu transakcie (viď požiadavky podľa písm. a) a b)) a osobitnú povahu spriaznenej osoby.
Jedným z definičných znakov významných transakcií je aj osobitná povaha jej druhej zmluvnej strany označovanej ako „osoba spriaznená s verejnou akciovou spoločnosťou“, resp. „spriaznená osoba“. Jej definícia v smernici 2007/36/ES v platnom znení (pozri čl. 2 písm. h)) odkazuje na medzinárodné účtovné štandardy, konkrétne prílohu IAS 24 (IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách) nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008. Vzhľadom na špecifiká definície obsiahnutej v citovaných medzinárodných účtovných štandardoch a jej neexistujúci ekvivalent v inom osobitnom národnom právnom predpise musel predkladateľ nevyhnutne pristúpiť v rámci transpozičných prác k zavedeniu legálnej definície aj pre pojem „spriaznená osoba“, pre ktorý ako predloha slúži ustanovenie § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V rámci transpozičných prác predkladateľ v záujme nezvyšovania administratívneho zaťaženia nevyužil dobrovoľnú transpozíciu v rozsahu ustanovení čl. 9c ods. 3 smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Vo vzťahu k § 220ga ods. 2 druhá veta OBZ považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že tento zabezpečuje transpozíciu čl. 9c ods. 8 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý má za cieľ zabrániť obchádzaniu kvantitatívneho kritéria pre určenie transakcie ako významnej (a teda aj pre posúdenie či podlieha novému režimu schválenia valným zhromaždením a uloženia oznámenia spolu s návrhom transakcie do zbierky listín obchodného registra, resp. jeho zverejnením v Obchodnom vestníku) jej „rozložením“ do niekoľkých (formálne) samostatných a pravidelne sa opakujúcich transakcií. Pre účely príslušnej právnej úpravy sa budú transakcie s jednou a tou istou spriaznenou osobou uskutočnené v priebehu 12 mesiacov alebo uskutočnené v tom istom účtovnom období posudzovať ako významné, ak ich hodnota v súhrne presiahne 10% hodnoty základného imania verejnej akciovej spoločnosti.
K § 220gb
Publicita významnej obchodnej transakcie
Ustanovenie § 220gb ods. 1 OBZ predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2007/36/ES v platnom znení sama nie je v normatívnom texte výslovná pokiaľ ide o požiadavku ako majú členské štáty zabezpečiť, „aby spoločnosti verejne oznamovali významné transakcie so spriaznenými osobami“. Nakoľko sa v ďalšom texte neuvádza napr. konkrétny odkaz na „zverejnenie v zmysle čl. 16 ods. 5 smernice 2017/1132
3
“ alebo na uverejnenie iným spôsobom, je pre predkladateľa istou výkladovou pomôckou spresnenie vyplývajúce z recitálu 44 preambuly smernice 2017/828, ktoré príkladmo uvádza okrem uverejnenia oznámenia na webovom sídle
-12-
spoločnosti aj zabezpečenie šírenia informácií o významnej obchodnej transakcii aj využitím iných ľahko dostupných prostriedkov, tak aby akcionári, veritelia, zamestnanci a iné zainteresované strany boli informovaní o možných vplyvoch takýchto transakcií na „hodnotu“ spoločnosti ... a mohli lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou a napadnúť transakciu, a to aj právnou cestou. Uvedené spresnenie podľa predkladateľa teda necháva členským štátom voľnosť vo výbere prostriedku avšak s podmienkou, že musí ísť o taký prostriedok, ktorý zaručí minimálny stupeň objektivity a kvality definovaný smernicou čo sa týka zverejneného obsahu, okruhu osôb ako aj času zverejnenia (tu predkladateľ sleduje najmä záujem na dostupnosti samotného návrhu významnej obchodnej transakcie pre tretie strany stojace mimo spoločnosti, teda sleduje sa záujem na dostatočnej ochrane práv a oprávnených záujmov veriteľov, zamestnancov a iných zainteresovaných strán). V podmienkach Slovenskej republiky je možné sledovaný cieľ zabezpečiť jedine požiadavkou
▪na uloženie listiny do zbierky listín a následným zverejnením oznámenia o uložení listiny do zbierky listín v Obchodnom vestníku a/alebo
▪na zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii a celého obsahu návrhu významnej obchodnej transakcie v Obchodnom vestníku.
Uvedená úprava je konceptom, ktorý už v súčasnosti OBZ pozná, a to konkrétne pri návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností (bližšie pozri § 218a ods. 6 OBZ). V neposlednom rade je tento príbuzný aj úprave podľa § 59a OBZ, ktorá rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52). Predkladateľ sa takto snažil zabezpečiť aj potrebnú jednotnosť v úprave príbuzných režimov v OBZ.
Uloženie oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom (napr. návrhom zmluvy) v zbierke listín (ako aj následné zverejnenie oznámenia o uložení listiny v Obchodnom vestníku) a/alebo zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom ako takým v Obchodnom vestníku budú oslobodené spod poplatkovej povinnosti. Úprava teda nezaloží dodatočný náklad v podobe súdneho alebo správneho poplatku pre spoločnosť. Spoločnosť bude samozrejme môcť, bez potreby výslovného odkazu v zákone, po uložení oznámenia spolu s návrhom transakcie do zbierky listín (a/alebo zverejnením oznámenia spolu s návrhom transakcie v Obchodnom vestníku) uverejniť oznámenie aj na svojom webovom sídle.
K ustanoveniu § 220gb ods. 2 písm. d) OBZ a povinnej obsahovej náležitosti oznámenia považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že pojem „hodnota transakcie“ je potrebné vykladať široko, podľa názoru predkladateľa ňou nemá byť napr. len hodnota zabezpečeného záväzku, ale aj všetky náklady, ktoré spoločnosti poskytnutím zábezpeky vznikli, či už priame alebo nepriame (ako napr. poistenie, náklady úveru, poplatky s tým spojené atď.).
K ustanoveniu § 220gb ods. 2 písm. e) OBZ a povinnej obsahovej náležitosti oznámenia uvádza predkladateľ (na základe pripomienky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania), že v prvom rade pôjde v danom prípade o informácie umožňujúce zhodnotiť možné vplyvy transakcie na „hodnotu“ spoločnosti ... teda informácie, ktoré pomôžu lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou (pre spoločnosť ako takú, jej akcionárov, vrátane menšinových akcionárov) a prípadne by mohli byť rozhodné pre posúdenie, či sa domáhať ochrany práv a oprávnených záujmov aj súdnou cestou. Nakoľko ani samotný čl. 9c ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení neobsahuje ich bližší popis alebo výpočet, nepristúpil k tomuto ani predkladateľ vzhľadom na obavu, že taký popis alebo výpočet by mohol (aj pri najlepšej vôli predkladateľa) zúžiť všeobecne vymedzený rozsah ustanovenia a založiť nesprávnu transpozíciu smernice 2007/36/ES v platnom znení. V konečnom dôsledku typ, resp. druh informácií, ktoré sa budú v oznámení
-13-
v zmysle daného písmena uvádzať, bude vždy závislý od povahy konkrétnej transakcie, a v tomto rozsahu by sa mal aj posudzovať.
Ustanovenie § 220gb ods. 3 OBZ predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ako také upravuje požiadavku na zverejnenie oznámenia o významnej obchodnej transakcii medzi dcérskou spoločnosťou verejnej akciovej spoločnosti na jednej strane pod podmienkou, že ju táto uzaviera s osobou spriaznenou s verejnou (materskou) akciovou spoločnosťou. V danom prípade sa budú teda ustanovenia o publicite významnej obchodnej transakcie aplikovať tak, že verejná akciová spoločnosť (ako materská spoločnosť) uloží oznámenie o významnej obchodnej transakcii spolu s jej návrhom do zbierky listín a/alebo ho zverejní v Obchodnom vestníku, a to napriek tomu, že sa daná listina nebude týkať priamo nej. Súd založí listinu v zbierke listín do spisu vedenom pre materskú verejnú akciovú spoločnosť. Dcérska spoločnosť, ktorá uzatvára významnú obchodnú transakciu, pritom nemusí byť verejnou akciovou spoločnosťou, prípadne vôbec nemusí ísť ani o akciovú spoločnosť, nakoľko smernica 2007/36/ES v platnom znení neobsahuje v čl. 2 legálnu definíciu pre pojem „dcérska spoločnosť“, ani v konkrétnom čl. 9c ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení túto osobitne neurčuje napr. odkazom na požiadavku „plného vlastníctva“ tak ako tomu je v prípade podľa čl. 9c ods. 6 písm. a) smernice 2007/36/ES v platnom znení. Materská verejná akciová spoločnosť bude teda musieť sledovať a vyhodnocovať či transakcie jej dcéry (ktorá je definovaná prostredníctvom odkazu na ustanovenie § 220ga ods. 5 a kritérium „kvalifikovanej účasti“) napĺňajú definičné znaky významnej obchodnej transakcie a či zmluvný partner jej dcéry je jej spriaznenou osobou tak, aby splnila povinnosť jej právnou normou uloženú. V tomto rozsahu je možné konštatovať, že toto konkrétne ustanovenie nepriamo prelomilo pravidlo o obmedzenej osobnej pôsobnosti príslušných ustanovení len na verejné akciové spoločnosti, nakoľko je to však požiadavka smernice 2007/36/ES v platnom znení, je dané ustanovenie nevyhnutné pre zabezpečenie úplnej a správnej transpozície smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Dopad ustanovenia a s tým súvisiaca administratívna záťaž je do istej miery korigovaná výnimkami podľa § 220gc ods. 1 a 3 OBZ (transakcie v rámci bežného obchodného styku a osobitné typy výnimky) a oslobodením daných úkonov spod poplatkovej povinnosti.
K § 220gc
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 9c ods. 5 a 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko regulácia významných obchodných transakcií so sebou prinesie istú administratívnu záťaž a z nej vyplývajúce finančné dopady, sú z režimu schvaľovania valným zhromaždením a ukladania oznámenia o významnej obchodnej transakcie a jej návrhu do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vylúčené tie významné transakcie, ktoré bude verejná akciová spoločnosť uzatvárať v rámci bežného obchodného styku a za bežných trhových podmienok, ktoré zohľadňujú obvyklé podmienky na trhu, ako aj podmienky, za ktorých spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Podmienky pre posúdenie, či v danom prípade spĺňa významná obchodná transakcia požiadavky pre udelenie výnimky, bude povinná prijať dozorná rada spoločnosti, táto bude aj na pravidelnej báze (najmenej raz ročne) posudzovať, či významné obchodné transakcie, pri ktorých sa uplatnila výnimka bežného obchodného styku, podmienky pre udelenie výnimky aj naozaj spĺňali. Dozorná rada spoločnosti bude o svojich výstupoch z posúdenia informovať valné zhromaždenie v súlade s § 201 ods. 1 OBZ.
Ustanovenie § 220gc ods. 1 písm. b) až e) OBZ predstavujú transpozíciu čl. 9c ods. 6 smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorá poskytuje členským štátom možnosť vyňať
-14-
(alebo umožniť spoločnostiam vyňať)10 spod režimu schválenia transakcie valným zhromaždením spoločnosti a ukladania oznámenia významnej obchodnej transakcie spolu s jej návrhom do zbierky listín, resp. zverejňovania v Obchodnom vestníku vybrané prípady, ktoré či už vzhľadom na osobitný charakter spriaznenej osoby, existujúci osobitný právny režim alebo osobitný charakter transakcie, nepredstavujú pre spoločnosť, jej akcionárov, veriteľov, zamestnancov alebo iné zainteresované strany nebezpečenstvo úniku „hodnôt“ patriacich do majetku spoločnosti.
Vo vzťahu k výnimke podľa § 220gc ods. 1 písm. b) OBZ je potrebné uviesť, že táto sa aplikuje len na banky, pobočky zahraničných bánk a zahraničné banky. Môže sa zdať, že normatívny text ustanovenia s uvedeného výpočtu vynechal pobočky zahraničných bánk, tieto sú však obsiahnuté už v samotnom pojme „banka“, a to vzhľadom na legislatívnu skratku zavedenú v § 60 ods. 1 druhá veta OBZ.
Vo vzťahu k § 220gc ods. 3 OBZ sa osobitným predpisom rozumie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES11, konkrétne jeho čl. 17.
K § 220gd
Predmetné ustanovenie predstavuje transpozíciu článku 14b smernice 2007/36/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý ukladá členským štátom, aby stanovili pravidlá, pokiaľ ide o opatrenia ... uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice a ... všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. V rozsahu novej právnej úpravy významných obchodných transakcií verejnej akciovej spoločnosti teda ide o opatrenie, ktoré má v rovine súkromnoprávnej predstavovať na jednej strane dostatočne odstrašujúci prostriedok a na druhej strane zároveň právny nástroj zabezpečujúci reálne prinavrátenie „majetkových hodnôt“ späť do majetkovej podstaty spoločnosti.
Ako sa uvádza už skôr v tomto odôvodnení, bolo snahou predkladateľa zohľadniť pri tvorbe nových ustanovení režimy vecne príbuzné a už existujúce v národnej právnej úprave. Nemôže byť teda prekvapením ani koncept ustanovenia § 220gd, ktorý je zhodný s konceptom podľa § 59a ods. 7 OBZ, ktorý rovnako predstavuje úpravu majetkových operácií medzi akciovou spoločnosťou a jej akcionármi (ako „spriaznenými osobami“) a je výsledkom transpozície smernice 2017/1132 (bližšie pozri čl. 52). Cieľom sledovaným ustanovením § 59a ods. 7 OBZ a v zmysle novej úpravy aj ustanovením § 220gd OBZ je zjednodušiť dôkaznú situáciu žalobcu (v zásade akcionára, vrátane menšinového akcionára) v spore o „prinavrátení uniknutých majetkových hodnôt späť do majetkovej podstaty spoločnosti“. V nadväznosti na prípadnú výčitku k možnosti prinavráteniu „hodnôt“ prostredníctvom aplikácie § 194 ods. 5 OBZ považuje predkladateľ za potrebné zdôrazniť, že rovnako ako v prípade § 59a OBZ (v znení pred zmenou vykonanou zákonom č. 87/2015 Z. z.), sa tento inštitút (prinavrátenia prostriedkov prostredníctvom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie) v praxi ukazuje ako zdĺhavý, dôkazne komplikovaný a problematický. Zákonodarca v rámci novely
10 Predkladateľ vyhodnotil a posúdil, že v záujme zabezpečenia naplnenia cieľa sledovaného danou právnou úpravou, je potrebné upraviť príslušné výnimky priamo v zákone, bez možnosti prenesenia tejto možnosti na spoločnosti ako také; uvedené by viedlo k zneprehľadneniu úpravy pre akcionárov, veriteľov, zamestnancov a iné zainteresované strany a spochybneniu dosiahnutia sledovaného cieľa. Taktiež by založilo podľa nášho názoru potrebu prijať pravidlá po vzore ustanovenia čl. 9c ods. 5 smernice 2007/36/ES v platnom znení, a teda primerane definovať interné pravidlá pre posúdenie transakcií ako spĺňajúce kritériá pre udelenie výnimky, určiť orgán príslušný pre ich aplikáciu a posudzovanie transakcií a povinnosť informovať (minimálne) akcionárov o aplikovaných výnimkách.
11 Pozri bližšie Ú. v. EU L 173, 12.6.2014, s.1.
-15-
OBZ vykonanej zákonom č. 87/2015 Z. z. už skôr vyjadril záujem a presvedčenie, že v súvislosti s ustanovením § 59a ako následok nepostačuje zodpovednostný následok člena štatutárneho orgánu za škodu vyplývajúci z § 194 OBZ, ale zaviedol priamo povinnosť „prinavrátenia“ hodnoty „neúčinného“ plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení súčasne so solidárnym ručiteľským záväzkom členov štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia „neúčinného“ plnenia. Tento bol naviac ešte rozšírený aj o ručenie tých členov štatutárnych orgánov, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo vedieť mohli. Na základe uvedeného obchodná spoločnosť nemusí preukazovať, že by jej v dôsledku porušenia § 59a OBZ vznikla škoda, ale iba nesplnenie povinnosti vrátiť plnenie v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení.
Úpravou ručenia však nie je dotknutý nárok na zodpovednosť za škodu spôsobenú nevymáhaním záväzku vrátiť poskytnuté plnenie. Rozlišovanie medzi ručením a zodpovednosťou za škodu bude mať význam pri rozdielnom premlčaní týchto nárokov. Kým ručenie ako akcesorický a subsidiárny vzťah závisí od pôvodného vzťahu aj čo do premlčania, pri zodpovednosti za škodu bude premlčanie tohto nároku prebiehať samostatne, v zmysle pravidla obsiahnutého v § 398 OBZ.
Uvedený režim považuje predkladateľ za dostatočne účinný a spôsobilý naplniť ním sledovaný účel.
K bodu 11 (§ 768r)
Prechodné ustanovenia majú vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov.
K bodu 12 (príloha k zákonu č. 513/1991 Z. z.)
Aktualizuje a rozširuje sa transpozičná príloha OBZ o novoimplementovanú smernicu. Zároveň predkladateľ v súvislosti s prijatím smernice 2017/1132
3
aktualizoval transpozičnú prílohu OBZ v zmysle vypustenia odkazov a citácií smerníc, ktoré boli smernicou 2017/1132
3
zrušené vrátane ich novelizačných smerníc. Konkrétny výpočet právne záväzných aktov EÚ, pri ktorých dochádza k vypusteniu odkazu sa nachádza v prílohe III smernice 2017/1132.
3
K Čl. II (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov)
K Sadzobníku správnych poplatkov VIII. Časť Finančná správa a obchodná činnosť, Položka 149a, Oslobodenie
K zverejňovaniu oznámenia v Obchodnom vestníku bude dochádzať
▪v dôsledku uloženia listiny do zbierky listín obchodného registra, ktoré je všeobecne oslobodené od poplatkovej povinnosti, prípadne
▪v dôsledku žiadosti o zverejnenie oznámenia spolu s celým znením návrhu príslušnej významnej obchodnej transakcie v Obchodnom vestníku, ktoré bude rovnako oslobodené od poplatkovej povinnosti, a to vzhľadom na záujem na zabezpečení informovanosti vybraných subjektov (akcionárov, veriteľov, zamestnancov a iné zainteresované strany) bez neodôvodneného zvyšovania administratívnej záťaže.
-16-
K Čl. III (Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších
predpisov)
K bodu 1 a 2 (§ 28 ods. 5)
Navrhuje sa úprava § 28 ods. 5 za účelom zvýšenia právnej istoty majiteľov cenných papierov, centrálneho depozitára, jeho klientov a účastníkov, nakoľko zo súčasného ustanovenia § 28 nie je jednoznačne zrejmé, kto má právo na podanie príkazu na registráciu pozastavenia práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom alebo na registráciu zrušenia tohto práva vzťahujúci sa na celú emisiu cenných papierov. Napríklad v praxi môže nastať situácia, že navrhovateľ práva výkupu podľa § 118i by musel podávať jednotlivo príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať vo vzťahu ku každému jednému účtu majiteľa, na ktorom sú evidované vykupované cenné papiere. V prípade, že cieľová spoločnosť (emitent) má tisícky minoritných akcionárov (najmä z kupónovej privatizácie), mohlo by to spôsobiť nadbytočnú administratívnu ako aj finančnú záťaž navrhovateľa, centrálneho depozitára a jeho členov. Navrhovaná úprava § 28 ods. 5 jednoznačne stanovuje, že príkaz emitenta na registráciu pozastavenia práva nakladať a jeho zrušenie by sa aj v prípade uplatnenia práva výkupu vzťahoval na celú emisiu vykupovaných cenných papierov, a teda by sa v nadväznosti na to uplatnilo ustanovenie § 104 ods. 4, v zmysle ktorých by navrhovateľ podával len jeden príkaz v centrálnom depozitári, ktorý následne zablokuje celú emisiu cenných papierov, ktoré sú predmetom výkupu, a to tak vo svojej evidencii ako aj v evidencii člena/účastníka.
K bodu 3 (§ 78 a 78a)
K § 78
Transpozícia čl. 3g smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujúceho zásady zapájania správcov aktív, ktoré upravujú spôsob ako správca aktív začleňuje výkon práv akcionárov do svojej investičnej stratégie a ako sa zapája do správy a riadenia spoločností, ktoré má v spravovanom portfóliu, vrátane spolupráce s ostatnými akcionármi a zainteresovanými stranami (stakeholder), vrátane zástupcov zamestnancov. Tiež sa stanovuje spôsob informovania o uplatňovaní týchto zásad a definujú sa niektoré súvisiace pojmy z čl. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení, najmä správca aktív a inštitucionálny investor.
K § 78a
Ustanovením sa transponuje čl. 3i smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý stanovuje povinnosti pre správcu aktív poskytovať na ročnej báze inštitucionálnemu investorovi, s ktorým uzavrel dojednania o investovaní správy o rizikách spojených s investíciami, o zložení portfólia, o obrate a nákladoch na obrat portfólia, využívaní zastupujúcich poradcov, ich politike požičiavania cenných papierov, či a ako sú prijímané investičné rozhodnutia na základe hodnotenia strednodobej až dlhodobej výkonnosti vrátane nefinančnej výkonnosti akciovej spoločnosti, do ktorej sa investuje, a o tom, či a aké konflikty záujmov sa vyskytli v súvislosti so zapájaním správcov aktív a ako ich správcovia aktív riešili.
-17-
K bodu 4 (§ 104 ods. 4 písm. f))
Podľa aktuálnej právnej úpravy musí cieľová spoločnosť (emitent) podať príkaz na registráciu prechodu podľa § 118i ods. 8 jednotlivo vo vzťahu ku každému účtu majiteľa, na ktorom sú evidované vykupované cenné papiere s tým, že tieto príkazy musí navrhovateľ jednotlivo podať u centrálneho depozitára a u jednotlivých jeho členov/účastníkov. V prípade, že cieľová spoločnosť (emitent) má tisícky minoritných akcionárov (najmä z kupónovej privatizácie), ktorých účty majiteľov sú vedené v evidencii centrálneho depozitára ako aj v evidencii viacerých členov/účastníkov, spôsobuje to zbytočnú administratívnu ako aj finančnú záťaž navrhovateľa aj centrálneho depozitára a jeho členov, nakoľko navrhovateľ by musel podať až tisícky príkazov, čo by mohlo neprimerane zvýšiť náklady navrhovateľa za služby spojené s uplatnením práva výkupu.
Navrhovaná úprava § 104 ods. 4 ako aj súvisiaca úprava § 118i ods. 8 by celý proces uplatnenia práva výkupu výrazne urýchlila a finančne zlacnila, nakoľko navrhovateľ by hromadne podal všetky príkazy na registráciu prechodu vykúpených cenných papierov len v centrálnemu depozitárovi, ktorý by následne hromadne vykonal odpísanie týchto cenných papierov z účtov tak vo svojej evidencii ako aj v evidencii člena/účastníka a pripísal ich na účet nadobúdateľa (t. j. navrhovateľa) v príslušnej evidencii.
K bodom 5 a 6 (§ 105c)
Doterajšie znenie § 105c upravuje prepojenie centrálnych depozitárov len v prípade centrálnych depozitárov so sídlom na území Slovenskej republiky (vzhľadom na pojem centrálneho depozitára v § 99 ods. 1, pričom doterajší § 105c nerieši možné prepojenie so zahraničným centrálnym depozitárom z členského štátu. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/201212 je však potrebné za „prepojenie centrálnych depozitárov“ považovať aj prepojenie centrálneho depozitára so zahraničným centrálnym depozitárom. V tejto súvislosti a aj v záujme právnej istoty dotknutých subjektov sa zároveň navrhuje doplnenie kolíznej normy (o rozhodnom práve) v rámci doplnenia nového odseku 2 do § 105c. Podľa doterajšej právnej úpravy nebolo zrejmé, podľa akého právneho poriadku by sa spravovali vzájomné právne vzťahy centrálneho depozitára a zahraničného centrálneho depozitára.
K bodu 7 (§ 107o)
Transpozícia čl. 3a až 3f smernice 2007/36/ES v platnom znení ustanovujúcich povinnosti osôb, ktoré vedú účty cenných papierov (sprostredkovatelia) pri identifikovaní akcionárov, prenos informácií potrebných na výkon práv akcionára od emitentov k akcionárom a povinnosti sprostredkovateľov pri zjednodušení výkonu práv akcionárov. Definícia pojmu „sprostredkovateľ“ podľa čl. 2 nové písm. d) smernice 2007/36/ES v platnom znení vymedzuje len kategórie inštitúcií oprávnených na poskytovanie špecifických služieb spojených so správou a úschovou cenných papierov a vedenie účtov cenných papierov pre akcionárov, čo zodpovedá vedľajšej investičnej službe podľa § 6 ods. 2 písm. a), teda úschova a správa finančných nástrojov, vrátane držiteľskej správy. Pokiaľ ide o zahrnutie úverových inštitúcií medzi správcov aktív, podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je úverovou inštitúciou podľa č. 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 o
12 Pozri: Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).
-18-
prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v platnom znení13 banka so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť a ktorá má bankové povolenie. Preto je v § 107o uvedená ako sprostredkovateľ iba banka s oprávnením na poskytovanie vedľajšej služby podľa § 6 ods. 2 písm. a), čím z definície pojmu „sprostredkovateľ“ vyníma tie banky, ktoré takéto oprávnenie nemajú. Zavedenie povinnosti smernice pre banky, ktoré nevedú účty cenných papierov nemá zmysel a neboli by vykonateľné, čo je uvedené aj v recitáli 8 smernice 2017/828.
Pokiaľ ide o informácie o totožnosti akcionárov smernica 2007/36/ES v planom znení vyžaduje, aby akciová spoločnosť získala taký rozsah informácií, aby ich bola schopná identifikovať a aby s nimi mohla komunikovať. Uvedené informácie by mali obsahovať aspoň meno a kontaktné údaje akcionára, najmä adresu pobytu, e-mailovú adresu, v prípade právnickej osoby, jej identifikačné číslo, alebo ak jej nebolo identifikačné číslo pridelené, jedinečný identifikačný kód, ako napríklad identifikátor právnickej osoby (kód LEI), a počet akcií, ktoré akcionár vlastní, a ak to spoločnosť vyžaduje, aj kategórie alebo druhy vlastnených akcií a dátum ich nadobudnutia.
V zmysle čl. 3a ods. 1 smernice 2007/36/ES v platnom znení majú členské štáty možnosť uplatniť ustanovenia o identifikácií akcionárov v prípade spoločností so sídlom na ich území, aby sa požiadavky na identifikáciu akcionárov podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení vzťahovali len na akcionárov s určitým percentuálnym podielom akcií alebo hlasovacích práv, ktorý však nesmie prekročiť 0,5 %. Spôsob vedenia evidencie cenných papierov v Slovenskej republike, keď sú akcie vedené priamo na účtoch Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. alebo jeho členov (tzv. direct holding system) už v súčasnosti umožňuje poskytnutie informácií emitentom a akcionárom na základe § 107 v rozsahu, ktorý z väčšej časti už teraz vyhovuje požiadavkám smernice. V zásade sú požiadavky smernice 2007/36/ES v platnom znení adresované pre systémy s prevažujúcim systémom nepriamej držby akcií (tzv. indirect holding system), ktorý je v Slovenskej republike síce zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov umožnený, ale v praxi sa využíva veľmi málo. Teda aplikovanie požiadaviek v zmysle smernice 2007/36/ES v platnom znení na všetkých akcionárov by predstavovalo neprimerané administratívne zaťaženie tuzemských sprostredkovateľov s minimálnym reálnym dopadom na zlepšenie postavenia akcionárov oproti súčasnému stavu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa navrhujeme, aby Slovenská republika uplatnila danú výnimku v plnom rozsahu.
Vo vzťahu k § 107o ods. 18 považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že tak ako v predchádzajúcich obdobných prípadoch, Národná banka Slovenska vykoná notifikáciu podľa § 107o ods. 18 druhá veta bezodkladne po publikácii tohto zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, najneskôr však bezodkladne po 10. júni 2019.
K bodu 8 (§ 118i ods. 8)
Úprava súvisiaca s bodom 4.
K bodu 9 (§ 159a)
V ustanovení sa transponuje čl. 3j smernice 2007/36/ES v platnom znení, ktorý ustanovuje povinnosť pre zastupujúceho poradcu pre hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení akciových spoločností so sídlom v Slovenskej republike obchodovaných na regulovanom trhu
13 Pozri bližšie Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
-19-
v EU zverejniť odkaz na kódex právania, ktorým sa spravuje a podávať správy o jeho uplatňovaní, ďalej sa zavádza povinnosť bezplatného sprístupnenia týchto informácií (za účelom informovania svojich klientov na webovom sídle), informácií o svojej činnosti súvisiacich s prípravou analýz, rád a odporúčaní.
Keďže zastupujúci poradca (poradca pre hlasovanie) vykonáva činnosti pre akcionára v súvislosti s jeho hlasovaním na valnom zhromaždení, ani nepodlieha registrácii alebo povoleniu Národnej banky Slovenska, nemal by výkon tejto činnosti podliehať dohľadu ako v prípade finančných inštitúcií.
K bodu 10 (§ 173zd)
Navrhuje sa legislatívna úprava presunu nezaradených účtov majiteľov z centrálneho depozitára na člena centrálneho depozitára. Uvedený proces vyplýva z Koncepcie rozvoja kapitálového trhu, schválenej vládou Slovenskej republiky 23. apríla 2014. Predmetná koncepcia smeruje k modernizácii infraštruktúry kapitálového trhu a prechodu centrálneho depozitára na plný členský princíp. Prechod na plný členský princíp bol postupný a veľká časť majetkových účtov ešte zostáva vedená centrálnom depozitára ako tzv. nezaradené účty. Ich majitelia sú prevažne fyzické osoby, ktoré štandardne na vyspelých kapitálových trhoch nemajú účty vedené priamo v centrálnom depozitáre, je potrebné uskutočniť presun cenných papierov z nezaradených účtov majiteľov na účty majiteľov vedené u členov centrálneho depozitára.
Zároveň stanovuje možnosť presunúť zaknihované cenné papiere z nezaradeného účtu na základe rozhodnutia ich majiteľa na jeho majetkový účet, ktorý má zriadený u ktoréhokoľvek člena centrálneho depozitára. Tento presun cenných papierov má byť bezplatný, aby sa tým podnietilo využitie práva majiteľa presunúť dané cenné papiere na majetkový účet majiteľa zriadený u člena centrálneho depozitára.
V prípade, ak do vysporiadania vzťahov v centrálnom depozitári, ktorého evidenciu bude preberať iný centrálny depozitár v nedôjde k zrušeniu všetkých nezaradených účtov majiteľov, centrálny depozitár prevedie zostávajúcu časť týchto nezaradených účtov a súvisiacej evidencie na člena nástupníckeho centrálneho depozitára, a to najneskôr ku dňu zániku povolenia na činnosť.
Člen nástupníckeho centrálneho depozitára, ktorý bude viesť účty majiteľa k zaknihovaným cenným papierov pôvodne vedených na nezaradených účtoch majiteľov, bude povinný evidovať zaknihované cenné papiere na majetkových účtoch cenných papierov
Za účelom vyššej transparentnosti procesu súvisiaceho so zrušením nezaradených účtov cenných papierov sa zavádza tiež povinnosť pre člena nástupníckeho centrálneho depozitára zverejniť oznámenie o prevzatí evidencie súvisiacej s nezaradenými účtami cenných papierov a dátume, od ktorého vedie majetkové účty majiteľov cenných papierov pôvodne vedených na nezaradených účtoch majiteľov.
K bodu 11 (príloha k zákonu č. 566/2001 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-20-
K Čl. IV (Zákon č. 650/2004 Z. z. z o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1 (§ 33a)
Transpozícia čl. 3g a 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vo vzťahu k doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, ktorú sú podľa čl. 2 písm. e) považované za inštitucionálnych investorov na účely smernice.
V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodržiavať zásady zapájania podľa § 78 zákona o cenných papieroch vo vzťahu k akciám v majetku v dôchodkovom fonde, ak ide o akcie prijaté k obchodovaniu na regulovanom trhu a stanoveným spôsobom o týchto zásadách informovať.
Odsek 3 ustanovuje akým spôsobom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná informovať o hlavných prvkoch svojej stratégie investovania do kapitálových cenných papierov pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
Odseky 4 a 5 v súlade s čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujú povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v prípade, ak v jej mene investuje správca aktív. Podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení by vzťah so správcom aktív mal byť upravený dvojstranným zmluvným dojednaním a doplnková dôchodková spoločnosť má povinnosť hlavné prvky dojednania so správcom aktív bezplatne sprístupniť verejnosti na webovom sídle. Vzhľadom na špecifické postavenie doplnkových dôchodkových fondov v podmienkach Slovenskej republiky, pri ktorých sa investovanie vykonáva na obdobných princípoch ako v prípade bežných fondov kolektívneho investovania, je potrebné upraviť za akých okolnosti sa uplatňujú požiadavky čl. 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení na investovanie v mene doplnkového dôchodkového fondu. Ak by sa z povinnosti podľa čl. 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vykladali tak, že by sa to týkalo prípadov, že by napr. doplnkový dôchodkový fond (inštitucionálny investor podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení) kupoval do svojho portfólia fond kolektívneho investovania, ktorý vytvorila a ktorý spravuje správcovská spoločnosť (čo je v súčasnosti bežnou praxou), tak povinnosti definované v čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení by boli nevykonateľné. V portfóliách fondov kolektívneho investovania sa nachádza viacero finančných nástrojov a nie je možné, aby správcovská spoločnosť v tomto prípade zosúlaďovala svoju investičnú stratégiu a rozhodnutia s profilom a trvaním doplnkového dôchodkového fondu, ktorý tvorí len časť portfólia. Fondy kolektívneho investovania ako aj doplnkové dôchodkové fondy konajú v rámci svojej investičnej stratégie a v súlade s dokumentmi fondov (prospekt, štatút), pričom do svojich portfólií kupujú finančné nástroje, ktoré zapadajú do ich stratégie. Preto bolo potrebné osobitným ustanovením spresniť, že § 78a ods. 2 sa v prípade doplnkových dôchodkových fondov má uplatňovať len na prípady delegovania celého portfólia na správcu aktív v prípade zverenia (delegovania) riadenia portfólia a nie na prípady bežnej kúpy fondu kolektívneho investovania do portfólií fondov doplnkových dôchodkových fondov.
Odsek 6 ustanovuje spôsob akým doplnková dôchodková spoločnosť sprístupňuje verejnosti požadované informácie.
K bodu 2 (príloha č. 2 k zákonu č. 650/2004 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-21-
K Čl. V (Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších
predpisov)
K bodu 1 (§ 46 ods. 4)
Transpozícia čl. 3g smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujúceho zásady zapájania správcov aktív, za ktoré sa v zmysle čl. 2 písm. e) smernice 2007/36/ES v platnom znení považuje aj správcovská spoločnosť s povolením na spravovanie štandardných fondov, správcovská spoločnosť s povolením na spravovanie alternatívnych investičných fondov, samosprávny investičný fond, ktorý je alternatívnym investičným fondom (ak nespadá pod výnimku podľa čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61 EU o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/201014) alebo samosprávny investičný fond, ktorý je štandardným fondom. Na tieto správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy sa vzťahujú povinnosti týkajúce sa zásad zapájania správcov aktív podľa § 78 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších zákonov.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť upraviť stratégiu uplatňovania hlasovacích práv vyplýva pre správcovské spoločnosti z už platného § 46 zákona, je potrebné vzhľadom na čl. 1 ods. 7 smernice 2007/36/ES v platnom znení upraviť aj vzťah zásad zapájania správcov aktív k tejto stratégii. Keďže zásady zapájania obsahujú konkrétnejšie pravidlá ako stratégia, uplatňovania hlasovacích práv, mali by správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy inkorporovať tieto nové prvky do už existujúcich stratégií.
K bodu 2 (§ 48 ods. 12)
Ustanovením sa transponuje čl. 3i smernice 2007/36/ES v platnom znení.
Stanovenie povinností pre správcovské spoločnosti a samosprávne investičné fondy dodržiavať povinnosti správcu aktív poskytovať inštitucionálnemu investorovi, s ktorým uzavrel dojednania, informácie o súlade jeho investičnej stratégie s dojednaniami, ktorých súčasťou sú riziká spojené s investovaním, portfóliách, nákladoch a obratoch portfólií v rozsahu podľa § 78a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení tohto zákona.
K bodu 3 (príloha č. 1 k zákonu č. 203/2011 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
14 Pozri: Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1)
-22-
K Čl. VI (Zákon č. 39/2015 Z. z. poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších zákonov)
K bodu 1 (§ 64a)
Transpozícia čl. 3g a 3h smernice 2007/36/ES v platnom znení vo vzťahu k poisťovniam a zaisťovniam vykonávajúcich činnosť v oblasti životného poistenia, ktorú sú podľa čl. 2 písm. e) smernice 2007/36/ES v platnom znení považované za inštitucionálnych investorov na účely smernice.
V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť poisťovne a zaisťovne dodržiavať zásady zapájania podľa § 78 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov vo vzťahu k akciám v príslušných portfóliách ich aktív, ak ide o akcie prijaté k obchodovaniu na regulovanom trhu a stanoveným spôsobom o týchto zásadách informovať.
Odsek 3 ustanovuje akým spôsobom je poisťovňa a zaisťovňa, doplnková dôchodková spoločnosť povinná informovať o hlavných prvkoch jej stratégie investovania do kapitálových cenných papierov pri investovaní jej príslušných portfólií aktív.
Odseky 4 a 5 v súlade s čl. 3h ods. 2 smernice 2007/36/ES v platnom znení upravujú povinnosti poisťovne a zaisťovne v prípade, ak v jej mene investuje správca aktív. Podľa smernice 2007/36/ES v platnom znení má byť vzťah so správcom aktív mal byť upravený dvojstranným zmluvným dojednaním a poisťovňa a zaisťovňa má povinnosť hlavné prvky dojednania so správcom aktív bezplatne sprístupniť verejnosti na webovom sídle, spôsobom ustanoveným v odseku 6. V zmysle čl. 3h ods. 3 smernice 2007/36/ES v platnom znení sa umožňuje alternatívne zverejnenie týchto informácií v správe o solventnosti a finančnom stave.
K bodu 2 (príloha č. 2 k zákonu č. 39/2015 Z. z.)
Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o transponovanú smernicu 2017/828.
-23-
K Čl. VII (Účinnosť)
Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na stanovený transpozičný termín, a to na 1. júna 2019 s osobitným určením účinnosti vo vzťahu k novelizačnému čl. III bod 7 (§ 107o), a to vo väzbe na osobitný transpozičný termín k čl. 3a, 3b a 3c smernice 2007/36/ES v platnom znení (viď čl. 2 ods. 1 tretí pododsek smernice 2017/828) a vo väzbe na nadobudnutie účinnosti vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1212, ktorým sa stanovujú minimálne požiadavky na vykonávanie ustanovení smernice. Predmetné vykonávacie nariadenie je uplatniteľné od 03. septembra 2020.
Bratislava, 6. marca 2019
Peter Pellegrini v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Gábor Gál v.r.
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky