Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.01.2018 do 27.02.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa
Všeobecná časť
Novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov má za ciele bližšie upraviť podmienky úradného určenia cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a následne rozsahu a podmienok ich úhrad na základe verejného zdravotného poistenia; klásť zvýšený dôraz na otázku nákladovej efektívnosti liečby uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia; zaviesť do procesu kategorizácie liekov inovatívne postupy smerujúce k zabezpečeniu účelného vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a súčasne k zabezpečeniu finančnej stability tohto systému; umožniť rýchlejší vstup nových liekov na trh; podporiť efekt úspory zdrojov verejného zdravotného poistenia spojený so vstupom generických liekov na trh; zvýšiť transparentnosť procesov kategorizácie a úradného určenia cien.
Nákladová efektívnosť liečby
Novela zákona kladie zvýšený dôraz na otázku nákladovej efektívnosti liečby liekmi uhrádzanými na základe verejného zdravotného poistenia, pričom jednoznačne kvantifikuje mieru nákladovosti liečby, ktorá sa z pohľadu verejných zdrojov, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, považuje za účelnú a efektívnu.
Zvyšuje sa hranica dodatočných nákladov vynaložených z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku, ktorá nesmie nepresiahnuť prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality.
Zvyšuje sa koeficient prahovej hodnoty za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality. Zvýšenie koeficientu prahovej hodnoty umožní zaradenie drahšieho ale nákladovo efektívneho lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a rozšíria sa možnosti zdravotnej starostlivosti. Je tým vyjadrená ochota štátu stanoviť vyššiu úhradu za lieky s vyššou pridanou hodnotou a súčasne stanoviť nižšiu úhradu za lieky s nižšou pridanou hodnotou.
Definuje sa limit dodatočných nákladov vynaložených z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality, ktorý sa uplatňuje pre každý liek individuálne. Prahová hodnota pre lieky môže byť rôzna a je výsledkom komplexného posúdenia prínosov použitia lieku.
Zavádza sa možnosť dosiahnutia hranice nákladovej efektívnosti pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov prostredníctvom zmluvy o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou uzavretou medzi držiteľom registrácie a všetkými zdravotnými poisťovňami.
Zabezpečenie nákladovej efektívnosti umožní zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov.
Zavádza sa sledovanie drahších a súčasne nákladovo efektívnych liekov zaradených do zoznamu kategorizovaných liekov.
Súčasne je definovaná skupina liekov s výrazným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia, ktoré nemôžu byť zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov. Tieto lieky budú zaradzované do zoznamu kategorizovaných liekov podmienene a to na dobu pokiaľ budú spĺňať kritérium významného vplyvu na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Zvyšuje sa dostupnosť liekov na liečbu ochorení s nízkou prevalenciou výskytu znížením limitu na 1:50 000.
Dopĺňajú sa tri dôvody pre vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. Ak liek nedosahuje nákladovú efektívnosť, ktorá je hlavným kritériom pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, predložený farmakoekonomický rozbor nespĺňa definované požiadavky a ak príde k zásadným zmenám v zmluve o podmienkach úhrady medzi držiteľom registrácie a zdravotnou poisťovňou, prípadne k strate jej platnosti čo bude viesť k zhoršeniu dostupnosti lieku pre poistencov ktorejkoľvek poisťovne.
Doplňuje sa povinnosť držiteľa doložiť k žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov návrh výšky prahovej hodnoty, a to výpočtom koeficientu prahovej hodnoty, ktorú nemôže posudzovaný liek prekročiť, aby mohol byť zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov.
Držiteľ predkladá zmluvy o podmienkach úhrady v prípade, ak chce dosiahnuť nákladovú efektívnosť lieku podieľaním sa na nákladoch zdravotnej starostlivosti.
Zdieľanie nákladov
Zavádza sa možnosť zdravotnej poisťovne a výrobcu alebo držiteľa registrácie lieku dohodnúť si podmienky, za ktorých zdravotná poisťovňa bude znášať z prostriedkov verejného zdravotného poistenia časť nákladov na lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny a zostávajúcu časť nákladov, ako je liečba, pri ktorej liek dosahuje nákladovú efektívnosť len s vysokým doplatkom poistenca, inovatívna liečba, liečba nad rámec určených indikačných obmedzení v kategorizačnom zozname alebo v ostatných prípadoch, bude znášať výrobca alebo držiteľ registrácie lieku, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Možnosť uzatvoriť takúto zmluvu a prijať refundáciu zdravotnou poisťovňou bude upravená v zákone o zdravotných poisťovniach.
Nástroje efektívneho využívania zdrojov verejného zdravotného poistenia
Ministerstvo na základe vlastného konania lieky, už zaradené v zozname kategorizovaných liekov, ktoré sú na základe osobitného právneho predpisu označené ako lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia, podmienene zaradí do zoznamu kategorizovaných liekov. Minimalizujú sa tým neistoty ohľadom budúceho vývoja nákladov na lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Časť rizika bude uvedenými opatreniami prenášaná zo zdravotných poisťovní na držiteľov rozhodnutia o registrácii takýchto liekov.

Vstup lacnejších generických liekov na trh predstavuje vysoko efektívny nástroj znižovania výdavkov verejného zdravotného poistenia na lieky. Návrh zákona súčasne sprísňuje podmienku pre zníženie ceny pri vstupe prvého generického lieku na trh. Podmienka minimálneho zníženia ceny o 30% v porovnaní s príslušným originálnym liekom sa mení na podmienku zníženia ceny minimálne o 45%. Zavádza sa podmienka vstupu druhého generického lieku, ktorého cena sa znižuje minimálne o 10% oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému prvému generickému lieku. Zavádza sa podmienka tretieho generického lieku, ktorého, cena sa znižuje minimálne o 5% oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému druhému generickému lieku. Na základe týchto opatrení sa predpokladá stimulácia prirodzenej obchodnej súťaže výrobcov a dodávateľov liekov, a tým úspora nákladov verejného zdravotného poistenia. (Cieľom mechanizmu je potencovať efekt znižovania cien liekov a úhrad zdravotných poisťovní vyplývajúci zo vstupu generických liekov na trh.)
Vstup lacnejších biologicky podobných liekov na trh predstavuje vysoko efektívny nástroj znižovania výdavkov verejného zdravotného poistenia na lieky. Návrh zákona súčasne sprísňuje podmienku pre zníženie ceny pri vstupe prvého biologicky podobného lieku na trh. Podmieňuje sa minimálne zníženie ceny o 30% v porovnaní s príslušným originálnym liekom. Zavádza sa podmienka vstupu druhého biologicky podobného lieku, ktorého cena sa znižuje minimálne o 5% oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému prvému biologicky podobnému lieku. Zavádza sa podmienka tretieho biologicky podobného lieku, ktorého, cena sa znižuje minimálne o 5% oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému druhému biologicky podobnému lieku. Na základe týchto opatrení sa predpokladá stimulácia prirodzenej obchodnej súťaže výrobcov a dodávateľov liekov, a tým úspora nákladov verejného zdravotného poistenia. (Cieľom mechanizmu je potencovať efekt znižovania cien liekov a úhrad zdravotných poisťovní vyplývajúci zo vstupu biologicky podobných liekov na trh.)
Určuje sa strop ceny liekov ako priemer troch najnižších cien referenčného koša. Umožňuje sa kategorizovaným liekom zvýšenie ceny lieku maximálne o 20% v prípade, že neprekračujú európsku referenčnú cenu.
Rozširuje sa regulácia ktorá sa týka okrem pevných liekových foriem aj ostatných liekových foriem liekov pri referencovaní úhrad. Dosiahne sa tým zvýšenie efektívnosti a zrovnoprávnenia regulácie pre všetky liekové formy liekov.
Podmienená kategorizácia liekov ako nástroj efektívneho využívania zdrojov verejného zdravotného poistenia
Precizovanie špecifikácie terminológie pre spoločne posudzované lieky z dôvodu jednoznačnejšej identifikácie, ktorú vyžadovala aplikačná prax.
Ruší sa limitovanie dĺžky trvania podmienene kategorizácie, liek bude podmienene zaradený počas celého obdobia kedy bude mať významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo na základe vlastného konania lieky, už zaradené v zozname kategorizovaných liekov, ktoré sú na základe osobitného právneho predpisu označené ako lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia, podmienene zaradí do zoznamu kategorizovaných liekov.
Ministerstvo rozhoduje o podmienenej úhrade vždy na obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Po ukončení tohto obdobia porovná reálnu úhradu s podmienenou úhradou a v prípade rozdielu určuje vyrovnávací rozdiel, ktorý musí držiteľ registrácie uhradiť zdravotným poisťovniam.
Nástrojmi tejto novely ministerstvo minimalizuje neistoty ohľadom budúceho vývoja nákladov na lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Časť rizika bude uvedenými opatreniami prenášaná zo zdravotných poisťovní na držiteľov rozhodnutia o registrácii takýchto liekov.
Sociálne aspekty zákona - limit spoluúčasti
Na účel rozšírenia limitu spoluúčasti okrem liekov aj na zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, s cieľom znížiť finančnú záťaž pacientov, ktorí okrem liekov používajú zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny s doplatkom.
S cieľom znížiť finančnú záťaž pacientov pri súčasnom zachovaní princípu hospodárnosti nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia sa do limitu spoluúčasti okrem liekov, zavádzajú aj zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny.
Znižuje sa hodnota limitu spoluúčasti pre zdravotne ťažko postihnutých z 25 euro na 12 euro za obdobie troch mesiacov. Znižuje sa tak finančná záťaž pacientov pri súčasnom zachovaní princípu hospodárnosti nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia.
Odstraňuje sa duplicita ochranných limitov. Pacientovi bude odpočítaná hodnota finančných prostriedkov pochádzajúcich z najvýhodnejšieho ochranného limitu, ktorý je pacient povinný znášať.
Umožňuje sa signifikantné zníženie alebo úplná eliminácia doplatku u vysoko nákladových liekov, pri ktorých zníženie ceny pri súčasnom dodržaní pomeru úhrady a doplatku neumožňuje takéto zníženie, prípadne elimináciu doplatku.
Navrhuje sa rozšírenie definície verejného záujmu pre potreby konaní vo veciach kategorizácie. Ako jedna zo špecifických okolností, za ktorých ministerstvo môže rozhodnúť
v skrátenom konaní, sa zavádza aj situácia, kedy je potrebné zabezpečiť vhodnú terapeutickú alternatívu pri zachovaní nákladovej efektívnosti.
Sprísnenie regulácie cien liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín
Novelou zákona sa bližšie upravujú procesy kategorizácie a úradného určenia cien. V rozhodovacích procesoch sa zvyšuje transparentnosť zavedením objektívnych kritérií pre rozhodovanie o určení alebo následnej zmene úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
Definuje sa ďalší zdroj údajov cien, ktorý umožní efektívne porovnávať ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín uhrádzaných zo zdravotného poistenia s cenami liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v iných členských štátoch.
Návrh zákona tiež bližšie upravuje postup pri porovnávaní cien s cenami v referenčných štátoch.
Návrh zákona zavádza nové, objektívne kritériá pre rozhodovanie o prípadných žiadostiach vo veci zvyšovania úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
Úprava kategorizačného procesu – lieky
Doplňujú sa postupy pri procese podávania žiadosti o úradné učenie ceny lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov, nakoľko postup nebol popísaný v doteraz platnom zákone.
Precizovanie špecifikácie terminológie pre spoločne posudzované lieky z dôvodu jednoznačnejšej identifikácie, ktorú vyžadovala aplikačná prax.
Úprava kategorizačného procesu – zdravotnícke pomôcky
Zabezpečuje sa rozšírenie zdravotníckej starostlivosti zaradením nových zdravotníckych pomôcok spĺňajúcich kritéria pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok definovaním nových skupín tak, aby mohli byť upravované a dopĺňané. Úpravy a doplnenia prerokováva kategorizačná komisia.
Zabezpečuje sa možnosť pravidelnej kvartálnej úpravy rozsahu úhrady v zmysle úhrady za kus zdravotníckej pomôcky na mieru, preskripčného a indikačného obmedzenia, finančného alebo množstvového limitu a obmedzenia úhrady zdravotnej poisťovne na jej predchádzajúci súhlas.
Cieľom je efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Zavádza sa zdokladovanie cien minimálne z troch členských štátov Európskej únie zo strany žiadateľa v procese kategorizácie a úradnom určení ceny zdravotníckej pomôcky pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok.
Presnejšie sa definuje zoznam zdravotníckych pomôcok, ktoré neslúžia na medicínske účely a nemôžu byť hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Stanovuje sa úhrada zdravotníckych pomôcok, ktoré nemajú úradne určenú cenu aspoň v dvoch členských štátoch Európskej únie najviac do výšky 20% z ceny zdravotníckej pomôcky.
Cieľom ustanovenia je zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia zabránením neprimerane vysokých úhrad za zdravotnícke pomôcky, pri ktorých žiadatelia nedokážu preukázať ceny v členských štátoch.
Úprava kategorizačného procesu – špeciálny zdravotnícky materiál
Zabezpečuje sa, aby regulácia zdravotníckych pomôcok bola platná aj pre špeciálny zdravotnícky materiál.
S cieľom konzistentnosti zákona, ktorý vo vymedzeniach základných pojmov zavádza terminológiu špeciálny zdravotnícky materiál, a tým odlišuje zdravotnícku pomôcku od špeciálneho zdravotníckeho materiálu, sa terminologicky doplňuje do predmetného odseku.
Zavedením finančného limitu sa zužujú podmienky úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu ako nástroja na zvýšenie efektívneho využívania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Zavádza sa zdokladovanie cien minimálne z troch členských štátov Európskej únie zo strany žiadateľa v procese kategorizácie a úradnom určení ceny špeciálneho zdravotníckeho materiálu pre zaradenie do zoznamu kategorizovaného špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
Úprava kategorizačného procesu – dietetické potraviny
Zavádzajú sa pravidlá pre stanovovanie maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za jednotku referenčnej dávky dietetickej potraviny. Zavedením jednotkovej ceny dietetickej potraviny sa umožní porovnať ceny zavádzanej dietetickej potraviny s cenami dietetických potravín v členských štátoch a zabrániť nadhodnoteniu ceny dietetických potravín na Slovensku.
Doplňuje sa rozsah údajov a informácií zverejňovaných ministerstvom v zozname kategorizovaných dietetických potravín. Údaje budú slúžiť na porovnanie cien dietetických potravín v členských štátoch EÚ.
Zamedzuje sa šíreniu klamlivej informácie o dietetickej potravine.
Dopĺňajú sa informácie, ktoré zabránia neprimerane vysokej úhrade dietetickej potraviny z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Zavádza sa účinné úradné sledovanie potravín hradených z verejného zdravotného poistenia.
Účastníkom konania vo veci kategorizácie a cenotvorby dietetických potravín je výrobca, ktorý je zodpovedný aj za bezpečnosť potravín. Zrýchli sa tým výstražný systému a eliminuje sa ohrozenie zdravia pacientov.
Umožní sa efektívne porovnávať ceny dietetickej potraviny uhrádzanej zo zdravotného poistenia s cenami dietetickej potraviny v iných členských štátoch.
Zabraňuje sa úhrade dietetických potravín nevhodných pre diétny režim alebo stravovanie pacientov a dietetických potravín doplnkového charakteru bez osobitného medicínskeho účelu.
Stanovuje sa úhrada dietetických potravín, ktoré nemajú úradne určenú cenu aspoň v dvoch členských štátoch Európskej únie najviac do výšky 20% z ceny dietetickej potraviny
.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana. Predpokladá sa pozitívny a súčasne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predpokladá sa pozitívny a súčasne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívneho a súčasne negatívneho vplyvu na MSP. Predpokladajú sa pozitívne sociálne vplyvy.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Osobitná časť

K bodu 1
Precizuje sa definícia dietetickej potraviny a špecifikuje pacientov s diétnym režimom
K bodu 2
Na účel efektívnejšej regulácie ceny lieku sa zavádza definícia cena lieku určená ministerstvom, ktorá nahrádza slová cena lieku od výrobcu alebo dovozcu. Predloženým návrhom sa spresňuje totožnosť inštitúcie ako aj procesu, pri ktorom ministerstvo posudzuje ceny predložené výrobcom alebo dovozcom a výsledkom toho procesu je určenie úradne určenej ceny lieku.
K bodu 3
Určuje sa spôsob určenia úradnej ceny v členskom štáte EU ktorá sa primárne určuje ako cena použitá pri prvom predaji od držiteľa registrácie obchodnému partnerovi, ktorým je zvyčajne držiteľ povolenia na veľkodistribúciu. Ak takáto cena nie je v členskom štáte regulovaná, úradne určená cena sa prepočíta z ceny ktorá je v tom to štáte regulovaná a to prepočtom na cenu pri prvom predaji, to znamená od regulovanej ceny sa odpočítajú marže veľkodistribútora a lekárne podľa lokálnych pravidiel. Ak nie je takýto prepočet možný, napríklad ak nie sú dostupné údaje o pravidlách pre výpočet marže, ministerstvo určí ako úradnú cenu najnižšiu cenu ktorá je v členskom štáte regulovaná.
K bodom 4 až 6
Na účely efektívneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa stanoví hodnota jednotkovej ceny zdravotníckej pomôcky ako cena balenia prepočítaná na počet zdravotníckych pomôcok v balení. Účelom zavedenia jednotkovej ceny zdravotníckej pomôcky je možnosť porovnania ceny zavádzaných zdravotníckych pomôcok s cenami zdravotníckych pomôcok v členských štátoch bez ohľadu na počet kusov zdravotníckej pomôcky v balení a veľkosti balenia. Cieľom jednotkovej ceny zdravotníckej pomôcky je zabrániť nadhodnoteniu ceny zdravotníckych pomôcok na Slovensku .
K bodom 7 až 9
Na účely efektívneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa stanoví hodnota jednotkovej ceny dietetickej potraviny ako cena balenia prepočítaná na počet dietetických potravín v balení. Účelom zavedenia jednotkovej ceny dietetickej potraviny je možnosť porovnania ceny zavádzanej dietetickej potraviny s cenami dietetických potravín v členských štátoch bez ohľadu na počet kusov dietetickej potraviny v balení a veľkosti balenia. Cieľom jednotkovej ceny dietetickej potraviny je zabrániť nadhodnoteniu ceny dietetických potravín na Slovensku.
K bodom 10 a 11
Zjednotenie terminológie so zákonom č. 362/2011 Z. z.
K bodu 12
Zavedením finančného limitu sa spresňujú podmienky úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu ako nástroja na zvýšenie efektívneho využívania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Doplnenie ŠZM do množstvového limitu. Oprava zrejmej nesprávnosti ustanovenia v pôvodnom znení zákona.
K bodu 13
Na účel efektívnejšej regulácie procesu cenotvorby a kategorizácie sa presnejšie definuje skupina zdravotníckych pomôcok označovaná ako špeciálny zdravotnícky materiál. Predložený návrh umožní odlíšiť zdravotnícku pomôcku od špeciálneho zdravotníckeho materiálu, detailnejšie špecifikovať špeciálny zdravotnícky materiál a tým zjednodušiť proces cenotvorby a kategorizácie.
Úprava názvoslovia, ktorý je uvedený v § 48 zákona č. 362/2011 Z. z., ktorým sa spresnení formulácia pojmu za účelom jednoznačného definovania originálneho lieku.
Úprava názvoslovia, ktorý je uvedený v § 49 zákona č. 362/2011 Z. z., ktorým sa spresnení formulácia pojmu za účelom jednoznačného definovania generického lieku.
Úprava názvoslovia, ktorý je uvedený v § 49 zákona č. 362/2011 Z. z., ktorým sa spresnení formulácia pojmu za účelom jednoznačného definovania biologického lieku.
Úprava názvoslovia, ktorý je uvedený v § 49 zákona č. 362/2011 Z. z., ktorým sa spresnení formulácia pojmu za účelom jednoznačného definovania biologicky podobného lieku.
K bodu 14
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 15
Legislatívno-technická úprava, ustanovenie sa presúva do Šiestej časti a označuje sa ako §87a.
K bodu 16
Zavedenie legislatívnej skratky.
K bodom 17 až 19
Pre účely zvýšenia efektívnosti referencovania úhrad sa vypustením limitácie na lieky s pevnou liekovou formou rozširuje regulácia súčasne na pevné a iné liekové formy liekov s cieľom zrovnoprávnenia regulácie pre všetky liekové formy liekov.
K bodom 20 a 21
Zvýšením hranice výšky dodatočných nákladov vynaložených z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku, ktorá nesmie nepresiahnuť prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality sa sleduje, že aj drahšie a súčasne nákladovo efektívne lieky budú zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov, čím sa rozšíria možnosti zdravotnej starostlivosti.
Zavádza sa možnosť dosiahnutia hranice nákladovej efektívnosti pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov prostredníctvom zmluvy o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou uzavretou medzi držiteľom registrácie a všetkými zdravotnými poisťovňami tzv. cost sharing a risk sharing systém. Ak sa touto zmluvou zabezpečí nákladová efektívnosť liečby úpravou ceny lieku alebo definovaním podmienok rozsahu úhrady, môže byť liek zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov.
Súčasne je definovaná skupina liekov s výrazným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia, ktoré nemôžu byť zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov. Ďalším nástrojom na zvýšenie dostupnosti liekov na liečbu ochorení s nízkou prevalenciou výskytu je zníženie limitu na 1:50 000 a tým sa rozširujú možnosti zdravotnej starostlivosti.
Rozhodovacím kritériom pre podmienené zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov je fakt, že liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Definovanie limitu dodatočných nákladov vynaložených z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality sa uplatňuje pre každý liek individuálne. Prahová hodnota pre lieky môže byť rôzna a je výsledkom komplexného posúdenia prínosov použitia lieku. Tým je vyjadrená ochota štátu stanoviť vyššiu úhradu za lieky s vyššou pridanou hodnotou a súčasne stanoviť nižšiu úhradu za lieky s nižšou pridanou hodnotou.
K bodu 22
Zavedením zmlúv o podmienkach úhrady sa pri efektívnom využívaní prostriedkov verejného zdravotného poistenia umožní vstupu drahších ale nákladovo efektívnych liekov nakoľko sa držiteľ registrácie bude čiastočne podieľať na nákladoch na zdravotnej starostlivosti. Povinnosť uzatvorenia zmluvy o úhrade pri dodržaní rovnakých podmienok týkajúcich sa rozsahu úhrady, tzn. výška úhrady za štandardnú definovanú dávku liečiva, indikačného
obmedzenia, preskripčného obmedzenia, so zdravotnými poisťovňami, ktorým sa prerozdeľuje poistné, zabezpečí rovnakú dostupnosť pre všetkých poistencov. Ochrana obchodného tajomstva bude zabezpečená mlčanlivosťou všetkých osôb zúčastňujúcich sa na procese kategorizácie predmetného lieku.
K bodu 23
Spresnenie identifikácie lieku pri podávaní žiadostí o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov.
K bodu 24
Dopĺna sa označenie prvý, druhý a tretí generický liek a prvý, druhý a tretí biologicky podobný liek pre účely cenotvorby pri zaradzovaní týchto liekov do zoznamu kategorizovaných liekov.
K bodu 25
Dopĺňa sa označenie lieku ktorý je hradený na základe zmluvy o podmienkach úhrady.
K bodu 26
Legislatívno technická úprava.
K bodu 27
Zmena súvisí s definovaním podmienok pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov podľa §7, odsek 2, písmeno a), bod 4. a písmeno b) bod 5.
K bodom 28, 54, 64 a 69
Povinnosť navrhovať maximálne sumy úhrad súvisí so stanovením výšky správneho poplatku za konanie.
K bodom 29 a 32
Ruší sa povinnosť predkladať farmako-ekonomický rozbor v prípade že držiťeľ registrácie žiada o zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov liek s prevalenciou nižšou ako 1:50
000 a pre prípad ak žiada o preradenie lieku podmienene zaradeného o zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov.
K bodu 30
Doplňuje sa povinnosť držiteľa doložiť k žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov návrh výšky prahovej hodnoty, a to výpočtom koeficientu prahovej hodnoty, ktorú nemôže posudzovaný liek prekročiť, aby mohol byť zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov.
K bodu 31
Doplňuje sa povinnosť držiteľa doložiť k žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov zmluvy o podmienkach úhrady v prípade, ak chce dosiahnuť nákladovú efektívnosť lieku podieľaním sa na nákladoch zdravotnej starostlivosti.
K bodu 33
Oprava zrejmej nesprávnosti ustanovenia v pôvodnom znení zákon pretože aj pre lieky podmienene zaradené je možné podávať žiadosť o zmenu charakteristík referenčnej skupiny.
K bodom 34 a 35
Spresnenie obdobia na ktoré sa predkladá návrh maximálnej sumy úhrad.
K bodom 36 a 37
Upravujú sa podmienky pre vstup generických liekov do zoznamu kategorizovaných liekov. Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť prvý generický liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 45% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému originálnemu lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť druhý generický liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 10% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému prvému generickému lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť tretí generický liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 5% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému druhému generickému lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Cieľom mechanizmu je potencovať efekt znižovania cien liekov a úhrad zdravotných poisťovní vyplývajúci zo vstupu generických liekov na trh.
K bodom 38 a 39
Upravujú sa podmienky pre biologicky podobných liekov do zoznamu kategorizovaných liekov. Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť prvý biologicky podobný liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 30% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému originálnemu lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť druhý biologicky podobný liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 5% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému prvému biologicky podobnému lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť tretí biologicky podobný liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 5% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému druhému biologicky podobnému lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Cieľom mechanizmu je potencovať efekt znižovania cien liekov a úhrad zdravotných poisťovní vyplývajúci zo vstupu biologicky podobných liekov na trh.
K bodom 40 a 41
Dopĺňa sa dôvod pre ktorý ministerstvo nemôže vyradiť liek zo zoznamu kategorizovaných liekov s cieľom ochrániť zdravie a život pacienta ktorý by mohol byť ohrozený vyradením lieku.
K bodu 42
Dopĺňajú sa tri dôvody pre vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. Ak liek nedosahuje nákladovú efektívnosť, ktorá je hlavným kritériom pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, predložený farmakoekonomický rozbor nespĺňa definované požiadavky a ak príde k zásadným zmenám v zmluve o podmienkach úhrady medzi držiteľom registrácie a zdravotnou poisťovňou, prípadne k strate jej platnosti čo bude viesť k zhoršeniu dostupnosti lieku pre poistencov ktorejkoľvek poisťovne.
K bodu 43
Ustanovenie umožňuje držiteľom registrácie reagovať na situáciu pri ktorej môže prísť v zvýšeniu doplatku pacienta následkom žiadosti o zníženie ceny lieku v rovnakej referenčnej skupine, podaného iným držiteľom registrácie. Držiteľ registrácie lieku, ktorému sa môže zvýšiť doplatok pacienta, môže podať do 7 dní od posledného dňa kedy pola podaná pôvodná žiadosť, žiadosť o zníženie ceny a ministerstvo rozhodne o oboch žiadostiach v rovnaký deň. Tým sa zabráni zvýšeniu doplatku pacienta.
K bodu 44
Legislatívno technická úprava.
K bodu 45
Základným determinantom pre určenie stropu ceny liekov je zákonom stanovený priemer troch najnižších cien referenčného koša. Navrhujeme kategorizovaným liekom umožniť zvýšenie ceny lieku aj o viac ako o súčasných 5% - na max. 20% v prípade, že neprekračujú európsku referenčnú cenu. Cena liekov sa často znižovala počas referencovania, a to aj v dôsledku prechodne veľmi nízkych cien v krajinách ako Švédsko, Dánsko a iných, ktoré fungujú na báze tendrových cien a následne môžu ceny opäť zvýšiť, čo u nás terajší systém neumožňuje.
K bodu 46
Zmena súvisí s definovaním podmienok pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov podľa §7, odsek 2, písmeno a), bod 4. a písmeno b) bod 5.
K bodom 47 a 48
Precizovanie špecifikácie terminológie pre spoločne posudzované lieky z dôvodu jednoznačnejšej identifikácie, ktorú vyžadovala aplikačná prax.
Ruší sa limitovanie dĺžky trvania podmienene kategorizácie, liek bude podmienene zaradený počas celého obdobia kedy bude mať významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo na základe vlastného konania preradí lieky už zaradené v zozname kategorizovaných liekov, ktoré sú na základe osobitného právneho predpisu označené ako lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo rozhoduje o podmienenej úhrade vždy na obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Po ukončení tohto obdobia porovnáva reálnu úhradu s podmienenou úhradou a v prípade rozdielu určuje vyrovnávací rozdiel ktorý musí držiteľ registrácie uhradiť zdravotným poisťovniam.
Nástrojmi tejto novely ministerstvo minimalizuje neistoty ohľadom budúceho vývoja nákladov na lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Časť rizika bude uvedenými opatreniami prenášaná zo zdravotných poisťovní na držiteľov rozhodnutia o registrácii takýchto liekov.
K bodu 49
Doplňujú sa postupy pri procese podávania žiadosti o úradné učenie ceny lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov nakoľko postup nebol popísaný v doteraz platnom zákone.
K bodu 50
Doplňujú sa postupy pri procese rozhodovania o úradné učenie ceny lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov nakoľko postup nebol popísaný v doteraz platnom zákone.
K bodu 51
Zabezpečuje sa rozšírenie zdravotníckej starostlivosti zaradením nových zdravotníckych pomôcok spĺňajúcich kritéria pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok definovaním nových skupín tak, aby mohli byť upravované a dopĺňané. Úpravy a doplnenia prerokováva kategorizačná komisia. Prax ukázala potrebu úprav a doplnenia skupín zdravotníckych pomôcok, ktoré sú novelizáciou zákona komplikované.
K bodu 52
Zabezpečuje možnosť pravidelnej kvartálnej úpravy rozsahu úhrady v zmysle úhrady za kus zdravotníckej pomôcky na mieru, preskripčného a indikačného obmedzenia, finančného a množstvového limitu a obmedzenia úhrady zdravotnej poisťovne na jej predchádzajúci súhlas s cieľom efektívneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 53
Presnejšie a jednoznačnejšie definovanie kritérií zjednoduší a zvýši transparentnosť procesu rozhodovania.
K bodu 55
V procese kategorizácie a úradnom určení ceny zdravotníckej pomôcky, výrobca v praxi nahrádza doklady o cene vyhlásením o tom, že cena nie je známa alebo určená. Je nevyhnutne potrebné, aby aj v procese kategorizácie zdravotníckej pomôcky bolo podmienkou pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok zdokladovanie cien minimálne z troch členských štátov Európskej únie zo strany žiadateľa.
K bodom 56 a 57
Rozšírenie zoznamu zdravotníckych pomôcok, ktoré nemôžu byť hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia s cieľom vylúčenia zdravotníckych pomôcok ktoré neslúžia na medicínske účely, pre efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 58
Zdravotnícke pomôcky, ktoré nemajú úradne určenú cenu aspoň v dvoch členských štátoch Európskej únie, úhrada na základe verejného zdravotného poistenia sa stanoví najviac do výšky 20% z ceny zdravotníckej pomôcky. Cieľom ustanovenia je zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia zabránením neprimerane vysokých úhrad za zdravotnícke pomôcky, pri ktorých žiadatelia nedokážu preukázať ceny v členských štátoch.
K bodu 59
Zavedením finančného limitu sa zužujú podmienky úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu ako nástroja na zvýšenie efektívneho využívania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 60
Zabezpečuje sa rozšírenie zdravotníckej starostlivosti zaradením nového špeciálneho zdravotníckeho materiálu spĺňajúcich kritéria pre zaradenie do zoznamu kategorizovaného špeciálneho zdravotníckeho materiálu definovaním nových skupín tak, aby mohli byť upravované a dopĺňané. Úpravy a doplnenia prerokováva kategorizačná komisia. Prax ukázala potrebu úprav a doplnenia skupín špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ktoré sú novelizáciou zákona komplikované.
K bodom 61 až 63
Zavedením finančného limitu sa zužujú podmienky úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu ako nástroja na zvýšenie efektívneho využívania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 65
V procese kategorizácie a úradnom určení ceny špeciálneho zdravotníckeho materiálu, výrobca v praxi nahrádza doklady o cene vyhlásením o tom, že cena nie je známa (určená). Je nevyhnutne potrebné, aby aj v procese kategorizácie špeciálneho zdravotníckeho materiálu bolo podmienkou pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných špeciálnych zdravotníckych materiálov zdokladovanie cien minimálne z troch členských štátov Európskej únie zo strany žiadateľa.
K bodu 66
Splnomocňovacie ustanovenie zavádza transparentné a jednoznačné pravidlá pre stanovovanie maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za jednotku referenčnej dávky dietetickej potraviny. Účelom zavedenia jednotkovej ceny dietetickej potraviny je možnosť porovnania ceny zavádzanej dietetickej potraviny s cenami dietetických potravín v členských štátoch bez ohľadu na počet kusov dietetickej potraviny v balení a veľkosť balenia. Cieľom jednotkovej ceny dietetickej potraviny je zabrániť nadhodnoteniu ceny dietetických potravín na Slovensku.
K bodu 67
Doplnenie ustanovenia k rozsahu údajov a informácií, ktoré sú zverejňované a ktoré uvádza ministerstvo v zozname kategorizovaných dietetických potravín. Súčasne doplnené údaje
slúžia ako ukazovateľ, ktorý sa zohľadňuje pri porovnávaní cien dietetických potravín v členských štátoch EÚ.
K bodu 68
Cieľom ustanovenia je doplniť údaje a zamedziť šíreniu klamlivej informácie o dietetickej potravine.
K bodu 69
Doplnenie požadovaných informácií s cieľom zabrániť neprimerane vysokej úhrade dietetickej potraviny z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 70
Účelom predmetného ustanovenia je umožniť účinné úradné sledovanie uvádzania potravín hradených z verejného zdravotného poistenia na trh.
K bodu 71
Predmetným ustanovením sa umožňuje efektívne porovnávať ceny dietetických potravín uhrádzaných zo zdravotného poistenia s cenami dietetických potravín v iných členských štátoch bez ohľadu na počet kusov dietetickej potraviny v balení a veľkosť balenia, v ktorom je dietetická potravina prevádzkovateľom potravinárskeho podniku umiestnená na trh.
K bodu 72
Cieľom predmetného ustanovenia je zabrániť neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov verejného zdravotného poistenia na dietetické potraviny nevhodné pre diétny režim alebo stravovanie pacientov a dietetické potraviny doplnkového charakteru bez osobitného medicínskeho účelu. Určuje sa lieková forma, ktorá nemôže byť hradená z verejného zdravotného poistenia.
K bodu 73
Predmetným ustanovením sa umožňuje efektívne porovnávať ceny dietetických potravín uhrádzaných zo zdravotného poistenia s cenami dietetických potravín v iných členských
štátoch bez ohľadu na počet kusov dietetickej potraviny v balení a veľkosť balenia, v ktorom je dietetická potravina prevádzkovateľom potravinárskeho podniku umiestnená na trh.
K bodu 74
Dietetickým potravinám, ktoré nemajú úradne určenú cenu aspoň v dvoch členských štátoch Európskej únie, sa stanoví úhrada na základe verejného zdravotného poistenia najviac do výšky 20% z ceny dietetickej potraviny. Cieľom ustanovenia je zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia zabránením neprimerane vysokých úhrad za dietetické potraviny, pri ktorých žiadatelia nedokážu preukázať ceny v členských štátoch.
K bodu 75-76
Legislatívno-technická úprava - zmena nadpisu časti zákona v súlade s jej obsahom.
K bodu 77
Legislatívno-technická úprava
K bodu 78
S cieľom konzistentnosti zákona, ktorý vo vymedzeniach základných pojmov zavádza terminológiu špeciálny zdravotnícky materiál, a tým odlišuje zdravotnícku pomôcku od špeciálneho zdravotníckeho materiálu, sa terminologicky doplňuje do predmetného odseku. Tým bude zabezpečené, aby regulácia zdravotníckych pomôcok bola platná aj pre špeciálny zdravotnícky materiál.
K bodu 79
Na účel rozšírenia limitu spoluúčasti okrem liekov aj na zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, je navrhnuté doplnenie k pojmu lieky aj pojem zdravotnícka pomôcka a dietetická potravina s cieľom znížiť finančnú záťaž pacientov, ktorí okrem liekov používajú zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny s doplatkom.
S cieľom znížiť finančnú záťaž pacientov pri súčasnom zachovaní princípu hospodárnosti nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia sa do limitu spoluúčasti okrem liekov, zavádzajú aj zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, a preto sa vyžaduje zadefinovanie pojmov najlacnejší náhradný liek, najlacnejšia náhradná zdravotnícka pomôcka a najlacnejšia náhradná dietetická potravina.
Vzhľadom na doplnenie zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa upravujú aj limity spoluúčasti jednotlivých skupín poistencov.
Na účely efektívneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa odstraňuje duplicita ochranných limitov. Pacientovi bude odpočítaná hodnota finančných prostriedkov pochádzajúcich z najvýhodnejšieho ochranného limitu, ktorý je pacient povinný znášať.
Skupina pacientov, ktorá má limit spoluúčasti vo výške 30€ sa rozširuje o poistencov ktorí dovŕšili dôchodkový vek a nevznikol im nárok na starobný dôchodok.
K bodom 80 až 84
Spresňujú sa pravidlá pre úhradu výnimiek nad rámec verejného zdravotného poistenia.
Návrh zákona limituje výšku dobrovoľnej úhrady zdravotnej starostlivosti, na ktorú nie je nárok z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, na maximálny podiel 90% z požadovanej úhrady, pričom percento úhrady sa znižuje v súvislosti s dĺžkou času od prvého predaja lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa musí podieľať na úhrade uvedenej poskytovanej zdravotnej starostlivosti vo výške 5% zo sumy uvedenej v žiadosti. Výnimkou budú lieky, ktore budú v procese kategorizácie posúdené z hľadiska medicínske prínosu pre pacienta, avšak nesplnia požiadavky na nákladovú efektívnosť a nebudú z tohto zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov.
V prípade, že sa žiadosť týka neregistrovaného lieku, výška úrady zdravotnej poisťovne môže byť až 100%. Ďalej sa určuje cena, ktorá má byť použitá pri výpočte výšky úhrady. Cieľom je efektívne využívanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 85
Ustanovením sa umožňuje signifikantné zníženie alebo úplná eliminácia doplatku u vysoko nákladových liekoch, pri ktorých zníženie ceny pri súčasnom dodržaní pomeru úhrady a doplatku neumožňuje takéto zníženie prípadne elimináciu doplatku.
K bodu 86
Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti členov poradných orgánov ministerstva v zmysle ochrany obchodného tajomstva o ktorom sa dozvedeli počas ich výkonu činnosti v poradných orgánoch.
K bodu 87
Predlžuje sa lehota na dodanie farmako-ekonomického rozboru vzhľadom na zvyšujúce sa nároky na predkladané farmako-ekonomické rozbory.
K bodu 88
Spresňuje sa ktorá cena v členských štátoch sa použije na účely porovnávania cien. V prípade že má výrobca alebo držiteľ registrácie lieku majoritný podiel na trhu členského štátu, použije sa na účely porovnávania cena ktorá je určená pre neho. Inak sa použije cena dovozcu, ktorý zabezpečuje v danej krajine súbežný import lieku. Predíde sa tak situácii, keď by sa referencoval liek na cenu od subjektu, na cenu a cenotvorbu ktorého výrobca ani držiteľ registrácie nemajú žiaden vplyv.
K bodu 89
Porovnávanie cien bude ministerstvo vykonávať iba raz ročne, okrem liekov ktoré sú na trhu kratšie ako dva roky, nakoľko pri týchto liekov sa očakáva častejší a významnejší pokles cien v členských štátoch EU a následná úspora zdrojov verejného zdravotného poistenia a to aj pri kratšej frekvencii porovnávania cien.
K bodu 90
Predmetným ustanovením sa definuje ďalší zdroj údajov cien, ktorý umožní efektívne porovnávať ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín uhrádzaných zo zdravotného poistenia s cenami liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v iných členských štátoch.
K bodom 91 a 92
Navrhuje sa rozšírenie definície verejného záujmu pre potreby konaní vo veciach kategorizácie. Ako jedna zo špecifických okolností, za ktorých ministerstvo môže rozhodnúť v skrátenom konaní sa zavádza aj situácia, kedy je potrebné zabezpečiť vhodnú terapeutickú alternatívu pri zachovaní nákladovej efektívnosti.
K bodu 93
Legislatívno technická úprava
K bodu 94
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia pre účel konzistentného rozhodovania vo veciach kategorizácie.
K bodu 95 a 96
Legislatívno technická úprava v súvislosti s bodom 60.
Čl-II
K bodom 1 až 10
V sadzobníku správnych poplatkov sa navrhuje zvýšenie ceny pre konania k žiadosti o zaradenie lieku, žiadosti o podmienené zaradenie lieku, zaradenie zdravotníckej pomôcky, zaradenie špeciálneho zdravotníckeho materiálu a zaradenie dietetickej potraviny, pri ktorých sa v nadväznosti na zmeny v zákone predpokladá zvýšenie nákladov pri posudzovaní uvedených žiadostí.
Výška správnych poplatkov bola upravená v závislosti od navrhovaných a reálnych súm úhrad vzťahujúcich sa ku konaniam o kategorizácii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
Čl III
K bodu 1
Ustanovuje sa v súvislosti s povinnosťou požadovať od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 5% úhradu z ceny lieku, z ceny lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny v prípade ak žiada o úhradu od zdravotnej poisťovne podľa § 88 odseku 9 lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny uvedenej v § 88 odseku 7.
K bodu 2
Legislatívno technická úprava.
Čl IV
K bodu 1
Predmetné ustanovenie umožní uzatvoriť zmluvu súvisiacu so zavedením systému zdieľania nákladov alebo terapeutického rizika t.z. možnosť zdravotnej poisťovne a výrobcu alebo držiteľa registrácie lieku dohodnúť si podmienky, za ktorých zdravotná poisťovňa bude
znášať z prostriedkov verejného zdravotného poistenia časť nákladov na lieky, zostávajúcu časť nákladov ako je liečba, pri ktorej liek dosahuje nákladovú efektívnosť len s vysokým doplatkom poistenca, inovatívna liečba, liečba nad rámec určených indikačných obmedzení v kategorizačnom zozname alebo v ostatných prípadoch, bude znášať výrobca alebo držiteľ registrácie lieku. Ustanovenie umožňuje poisťovni prijať refundáciu držiteľa registrácie lieku.
Predmetné ustanovenie umožňuje zdravotným poisťovniam prijímať vyrovnávací rozdiel, ako regulačný nástroj používaný pri podmienenom zaradení liekov do zoznamu kategorizovaných liekov.
Čl. V
Ustanovenie umožňuje na základe zmluvy o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou, aby držiteľ registrácie poskytol zdravotnej poisťovni zľavu vo forme lieku, ktorý je predmetom tejto zmluvy. Ustanovuje sa tak možnosť znížiť cenu lieku dodaním množstva lieku dohodnutého v zmluve o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou za nulovú cenu.
Čl. VI.
Účinnosť zákona je od 1.1.2018 okrem ustanovenia § 88 ods.14 ktoré nadobúda účinnosť 1.1.2019. Tým je dané 12 mesačné obdobie počas ktorého môže držiteľ registrácie liek podať žiadosť o posúdenie lieku v procese kategorizácie z hľadiska medicínske prínosu pre pacienta.

V Bratislave 20. septembra 2017
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Tomáš Drucker v. r.
minister zdravotníctva
Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“), predkladá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál. Hlavným dôvodom prípravy a následného predloženia návrhu zákona do legislatívneho procesu je potreba zapracovania početných požiadaviek na úpravu znenia zákona vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

Predložený návrh zákona je štvrtou novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zabezpečuje odstránenie legislatívnych nedostatkov a nepresností zákona o odpadoch ako aj riešenie aktuálnych problémov na trhu, ďalej zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli počas obdobia platnosti nového zákona o odpadoch z praxe a to nielen zo strany ministerstva a  štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov. Medzi hlavné zmeny, ktoré sa od aplikačnej novely očakávajú patrí: 

• − riešenie vyhradeného prúdu odpadu obaly/neobaly, vo väzbe na spresnenie definície výrobcu tak, aby nevznikali nedorozumenia v aplikácii týchto ustanovení,
• − zlepšenie kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) a výrobcov zo strany štátu,
• − zlepšenie autorizačného procesu OZV, spružnenie mechanizmu odnímania autorizácií ministerstvom v prípade neplnenia podmienok autorizácie a požiadaviek na funkčný systém OZV, 
• − riešenie problematiky koordinačných centier pre jednotlivé prúdy odpadov - jasné definovanie podmienok ich vzniku a zániku, lepšia kontrola ich fungovania,  
• − odstránenie administratívnej a ekonomickej záťaže zavedením zmien, týkajúcich sa ohlasovacích povinností povinných subjektov a zavedením spodného limitu pre obaly                 a neobaly,
• − ustanovenie možnosti obce výberu zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu (DSO) alebo možnosti ponechania paušálneho poplatku za DSO tak, ako to bolo podľa predchádzajúceho zákona o odpadoch.

Nakoľko problematika odpadového hospodárstva je široká, nakladanie s odpadmi a predovšetkým uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov prináša množstvo nových podnetov, Ministerstvo  životného prostredia Slovenskej republiky je pripravené na širšiu diskusiu k pripravovanej novele zákona o odpadoch s predpokladanou účinnosťou od 1. januára 2019. 

 Návrh zákona zároveň implementuje nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017  o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017), ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2018 a odstraňuje nedostatočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na štátny rozpočet a zároveň nemá vplyv na informatizáciu, služby verejnej správy na občana a ani na procesy služieb vo verejnej správe. Návrh zákona má čiastočný vplyv na rozpočty obcí a negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predkladaný návrh má pozitívny a zároveň aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny sociálny vplyv.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

Účinnosť návrhu zákona je naplánovaná na 1. december 2017. Dôvodom navrhovanej účinnosti zákona je v prvom rade zabezpečenie dostatočnej legisvakančnej lehoty pre všetky subjekty, ktorým budú z návrhu zákona vyplývať nové, prípadne upravené práva a povinnosti. Dôvodom navrhovanej účinnosti je aj prevod práv a povinností z Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond, a tým aj jeho vplyv na rozpočet verejnej správy.  

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi,  a nálezmi Ústavného súdu, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

II. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I

1. K bodu 1

Doplnenie odkazu na zákon č. 326/2005 z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov vyplynulo z potreby priamo rozčleniť kompetencie v rámci nakladania s takýmto materiálom. Podľa § 28 uvedeného zákona je obhospodarovateľ lesa povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi.

1. K bodu 2

Doplnenie nového písmena j) vyplynulo z potreby vyňať zo zákona o odpadoch potraviny po uplynutí doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, ktoré sú určené na kŕmne účely, keďže krmivá spadajú pod legislatívu v oblasti krmív a nie je možné na takéto potraviny podľa zákona o odpadoch vydať súhlas na odovzdanie do domácnosti za účelom skrmovania. Zároveň bolo potrebné vyňať zo zákona o odpadoch aj nakladanie s telami zvierať a  časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím  pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu.

1. K bodu 3

Podľa odkazu v tomto písmene ide o výnimky pre spôsob odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení. Jedným spôsobom je odstránenie zakopaním mŕtvych spoločenských zvierat a zvierat z čeľade koňovitých a druhým spôsobom je odstránenie vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) nariadenia spálením alebo zakopaním na mieste v prípade výskytu povinne hlásenej choroby, ak by sa prepravou do najbližšieho zariadenia na spracovanie alebo odstránenie vedľajších živočíšnych produktov zvýšilo nebezpečenstvo šírenia zdravotných rizík alebo by sa v prípade výskytu nákazy veľkého rozsahu prekročili kapacity na odstránenie v takýchto závodoch. Uvedené spôsoby odstraňovania ustanovuje vyhláška MPRV SR č. 148/2012 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely. Keďže iné predpisy ustanovujú spôsob odstraňovania týchto vedľajších živočíšnych produktov, nie je potrebné ustanoviť tieto povinnosti zákonom o odpadoch. Zodpovednosť konkrétneho orgánu  štátnej správy pri odstraňovaní a likvidácii  uhynutých zvierat, ktorých vlastník nie je  známy, bude upravená v právnom predpise pripravenom v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.  

1. K bodu 4   

Legislatívno-technická úprava z dôvodu vypustenia ustanovenia uvedeného v § 1 ods. 3 písm. c).  

K bodu 5  

V uvedenom ustanovení bolo potrebné spresniť, že text za bodkočiarkou sa vzťahuje na celé ustanovenie.

K bodu 6   

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. v) na skladovanie výkopovej zeminy. Čas, na ktorý sa bude súhlas udeľovať je max. 5 rokov, ale môže byť aj kratší, a to v závislosti od časového horizontu použitia výkopovej zeminy pri stavbách na mieste inom, než na akom bola vykopaná.  Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadom – výkopovou zeminou sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva. 

K bodu 7  

Zavedenie pojmu „dopravca odpadu“ je potrebné z dôvodu presného zadefinovania subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie podľa § 98. Dopravca odpadu je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ vykonávajúca prepravu odpadu, t. j. premiestnenie odpadu z miesta nakládky na miesto vykládky, či už pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu vlastnými alebo prenajatými dopravnými prostriedkami.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na podnikateľské subjekty, nevzťahuje sa na obce, ktoré prepravujú, resp. zbierajú odpad vo svojom katastri za účelom plnenia povinností podľa zákona č. 79/2015 a nie ako svoj predmet podnikania.

K bodu 8 

Účelom mobilného zariadenia je, aby sa v ňom zhodnocovali resp. zneškodňovali odpady v mieste ich vzniku, pričom v praxi sa na mobilné zariadenie vozí odpad z celého okolia, čím zaniká podstata mobilného zariadenia. 

K bodu 9  

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. u) na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu.

Účelom prekládkovej stanice je dočasné uloženie komunálneho odpadu dovezeného v rámci zvozu zmesového komunálneho odpadu v malých množstvách na prekládkovú stanicu, kde bude následne preložený do veľkých vozidiel alebo kontajnerov, prostredníctvom ktorých bude tento odpad prepravený do ďalšieho zariadenia na nakladanie s odpadom.

Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva. 

K bodu 10  

Cieľom predmetnej úpravy je precizovanie textu v nadväznosti na smernicu Rady č. 1996/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) v platnom znení, podľa ktorej má držiteľ polychlórovaných bifenylov vypracovať v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov ciele a opatrenia na dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a použitých polychlórovaných bifenylov a tiež koncepčný zámer na konkrétny spôsob dekontaminácie alebo zneškodnenia. Podrobnosti sú upravené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.  

K bodu 11 

Účelom ustanovenia § 11 je zabezpečiť prevenciu pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, predovšetkým v prípadoch, keď polychlórované bifenyly a zariadenia, nie sú odpadom. Ak držiteľ, ktorý už vypracoval program, odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program. Z uvedeného vyplýva, že program držiteľa polychlórovaných bifenylov plní svoj účel v prípade, že držba polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, ktoré ich obsahujú, trvá dlhší čas a nie je možné v krátkom čase tieto zariadenia dekontaminovať a zabezpečiť zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. 

Podľa súčasnej právnej úpravy je držiteľ zariadenia povinný vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov a to aj v prípadoch, keď bezodkladne po zistení, že má v držbe zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, takéto zariadenie dekontaminuje a zabezpečí zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. Navrhované ustanovenie odstráni administratívne zaťaženie držiteľov zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a zároveň zvýši ich motiváciu v krátkom čase zabezpečiť dekontamináciu zariadenia a zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. 

K bodu 12  

V prípade uskutočňovania jednoduchých stavieb fyzickou osobou, občanom svojpomocne sa zavádza fyzickej osobe možnosť nakladania s takto vznikajúcim odpadom v súlade so zákonom o odpadoch. Odpad, ktorý bude fyzickej osobe vznikať pri realizácii jednoduchých stavieb sa zaradí v súlade s Vyhláškou MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov do skupiny 17.

K bodu 13 

Subjekty nakladajúce s odpadom, ktorý podlieha predmetnému ustanoveniu sa snažia tento zákaz obchádzať argumentáciou, že sa jedná len o prvú zmenu predmetného odpadu. A teda napríklad, ak sa predmetný odpad „spracuje“, po spracovaní nastane jeho prvá zmena, a následne sa tento odpad ešte podrví, tak toto podrvenie už nepovažujú za následnú zmenu. Tu je však nutné zdôrazniť, že takouto zmenou sa v žiadnom prípade nemenia vlastnosti odpadu. Preto, aby sa vyhlo akýmkoľvek špekuláciám zo strany subjektov, ktoré predmetný odpad „spracovávajú“, je potrebné slovo „každá“ vložiť do uvedeného ustanovenia.

K bodu 14

Vzhľadom na ciele odpadového hospodárstva, ktorými je Slovenská republika viazaná, je potrebné, aby sa zákaz skládkovania vzťahoval na všetok biologicky rozložiteľný odpad, nielen na komunálny biologicky rozložiteľný odpad.

Podľa pôvodného znenia § 12 ods. 6 fyzická osoba nemôže nakladať alebo inak zaobchádzať s komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, nakladanie s ktorým zabezpečuje obec. Výnimku tvoria staré vozidlá, ktoré môže obyvateľ ako konečný používateľ odovzdať tomu, kto vykonáva zber starých vozidiel alebo priamo spracovateľovi starých vozidiel a odpadové pneumatiky, ktoré môže odovzdať distribútorovi pneumatík, prípadne zbernému dvoru alebo na mieste určenom obcou. Aplikačná prax preukázala, že ak si fyzická osoba – nepodnikateľ svojpomocne vykonáva stavebné práce pri jednoduchých stavbách, nemohol nakladať alebo inak zaobchádzať so vzniknutým odpadom. Preto bolo do § 12 ods. 6 doplnený aj odpad z týchto jednoduchých stavieb.

K bodu 15  

Dopravca odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu, sa stáva držiteľom odpadu iba pre účely výkonu prepravy odpadu, t. j. jeho premiestnenia z miesta nakládky na miesto vykládky. Z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iba niektoré z povinností držiteľa odpadu. Ustanovenie sa po úprave nebude vzťahovať na dopravcov odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu. Takýto dopravcovia okrem samotného výkonu prepravy nakladajú s odpadom aj ďalším spôsobom, napr. sú pôvodcom alebo zariadením na nakladanie s odpadom a vzťahujú sa na nich všetky povinnosti držiteľa odpadov.

K bodu 16

Nové ustanovenie vyplynulo z potreby odčleniť servisné, čistiace alebo udržiavacie práce z § 77 nakoľko nemusí ísť o stavebné odpady a odpady z demolácií, a to v praxi spôsobovalo problémy. Zákon nezakazuje dohodnúť v zmluve iné podmienky, ale pôvodca odpadov vznikajúcich pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach  je v zmysle zákona o odpadoch vždy zodpovednou osobou za nakladanie s týmto odpadom.

K bodu 17  

Je potrebné doplniť, že ak sa orgánu Policajného zboru nepodarí zistiť osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad (ak ide o trestný čin), obec alebo príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva musia zabezpečiť odstránenie nezákonne umiestneného odpadu, teda sú povinní zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie tohto odpadu.

K bodu 18

Vyplývajúc z aplikačnej praxe bolo ustanovenie § 16 ods. 3 doplnené. Ide predovšetkým o jednoznačnosť v určení, s ktorou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly musí mať ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 2 zákona o odpadoch.

K bodu 19  

Z praxe vyplynulo, že 15 pracovných dní nie je postačujúcich na splnenie uvedenej povinnosti. V aplikačnej praxi je problém získať relevantné doklady o zhodnotení vykúpených odpadov od subjektov vykonávajúcich výkup, preto sú v zákone špecifikované.

K bodu 20  

Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 21  

V nadväznosti na ustanovenie odseku 9, kde sa vymedzujú povinnosti pri zbere kovového odpadu uvedeného v odseku 7 okrem výkupu kovového odpadu, je potrebné rozšíriť povinnosti uvedené v odseku 7 aj na zber kovového odpadu. 

K bodu 22  

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná. 

K bodu 23

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná.

K bodu 24  

Uvedená zmena súvisí so znížením administratívnej záťaže pre prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, ktorý si bude plniť evidenčné a ohlasovacie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. g) tohto zákona ako držiteľ odpadu, a nie aj podľa § 17 ods. 1 písm. f). 

K bodu 25  

Doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému sa ohlásenia podávajú. Nejedná sa o zavedenie novej ohlasovacej povinnosti, ale iba o precizovanie legislatívneho textu doplnením orgánu, ktorému je potrebné ohlásenia podávať.

K bodu 26  

V nadväznosti na návrh novely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 26 ods. 9) sa dopĺňa povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov.

K bodu 27  

K odseku 1:

Uvedenou zmenou sa upresňuje definícia ortuti a upravuje sa rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť nakladania s ortuťou v súlade s novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (ďalej len „nariadenie o ortuti“), ktoré sa uplatňuje  od 1. januára 2018. 

K odseku 2:

Ponecháva sa pôvodné znenie.

K odsekom 3 až 8:

Zosúladenie s novým nariadením o ortuti. 

Odpadová ortuť pochádzajúca z veľkých zdrojov uvedených v čl. 11 nariadenia o ortuti musí byť zneškodnená trvalým uložením v úložisku trvalého uskladnenia ortuti. Pred trvalým uložením musí byť odpadová ortuť spracovaná tak, aby bola v pevnom skupenstve, stabilná a nerozpustná vo vode. Keďže dostupná kapacita zariadení na konverziu a solidifikácie odpadovej ortuti je obmedzená, bolo potrebné umožniť dočasne skladovať aj odpadovú ortuť v kvapalnom skupenstve.

K bodu 28  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

K bodu 29

Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

K bodu 30  

Precizovanie textu a doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému je potrebné podávať ohlásenie.

K bodu 31  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko vyskladnenie ortuti je možné len z úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K bodu 32  

Vzhľadom na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti bolo nevyhnutné doplniť aj povinnosti prevádzkovateľa tohto úložiska, ktoré sú obdobné ako povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K bodu  33

Nadpis je doplnený v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

K bodu 34  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti. 

K bodu 35

V nadväznosti na implementáciu nariadenia je nevyhnutné doplniť povinnosť aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

K bodu  36

Povinnosť prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platí aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

K bodu  37

V zmysle nariadenia o ortuti môže byť kvapalná ortuť uložená na úložisku dočasného uskladnenia ortuti len do 31. decembra 2022. Na Európsku komisiu nariadenie o ortuti delegovalo právomoc prijať delegovaný akt, ktorým posunie účinnosť zákazu ukladať kvapalnú ortuť do úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K bodu  38

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platia aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

K bodu  39

Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

K bodu  40

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie zariadenia na úpravu ortuti a úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko ortuť je možné vyskladniť z úložiska dočasného uskladnenia ortuti nielen do úložiska trvalého uskladnenia ortuti, ale aj do zariadenia na úpravu ortuti.

K bodu  41

Ustanovenie upravené tak, aby sa zabezpečil účinný systém vysledovania odpadovej ortuti v celom reťazci nakladania s ortuťou.

K bodu  42

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že ak  prevádzkovateľ skládky odpadov ukladá účelovú finančnú rezervu na samostatný vinkulovaný účet v banke, nemôže účelovú finančnú rezervu preniesť na iný účet v inej banke, aj keby to bolo za výhodnejších podmienok. Z tohto dôvodu bol doplnené ustanovenie týkajúce sa disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy.

K bodu  43

Na získanie viazanej živnosti „Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom„ musí podnikateľ (alebo jeho ustanovený zodpovedný zástupca) splniť osobitné podmienky na odbornú spôsobilosť podľa § 25 ods. 9 tohto zákona. Táto odborná spôsobilosť na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom sa zosúlaďuje s odbornou spôsobilosťou na autorizované spracovateľské činnosti v § 95 ods. 2 písm. b). Požiadavky na vzdelanie a prax budú stanovené tak, aby, na rozdiel od súčasného stavu, odbornú spôsobilosť (t. j. následne viazanú živnosť) bolo možné získať pri vysokoškolskom vzdelaní akéhokoľvek zamerania (v kombinácii s rokmi praxe, ktorých počet sa líši v závislosti od zamerania vysokoškolského vzdelania).

K bodu 44 

Zosúladenie právnej terminológie.

K bodu 45

Pôvodný odsek 6 sa vypúšťa vzhľadom na to, že staré vozidlá sú nebezpečný odpad a je nepostačujúce, aby ich preprava bola sprevádzaná iba sprievodným listom nebezpečného odpadu. Je potrebné kontrolovať odosielateľa aj príjemcu vo vzťahu k nakladaniu so starými vozidlami. Dopĺňa sa nový odsek 6, ktorý vychádza z požiadavky smernice EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

K bodu  46

Uvedenie správneho oddielu, keďže odsek 1 sa vzťahuje na všetky vyhradené výrobky. 

K bodu  47

Zmena odkazu v ustanovení je z dôvodu prečíslovania odsekov v § 73. V texte dochádza k zosúladeniu s účtovnou terminológiou.

Za finančné náklady sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu akéhokoľvek zariadenia v zmysle definície zákona o odpadoch. Príprava na opätovné použitie je činnosťou zhodnocovania, na ktorú sa vyžaduje osobitný súhlas. 

K bodu 48

Ustanovenie upravené tak, aby bolo zrejmé, že v prípade batérií a akumulátorov môže byť plnenie vyhradených povinností zabezpečené aj treťou osobou. 

K bodu  49

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyňať z výnimky ustanovenej týmto odsekom prenosné batérie a akumulátory, nakoľko nie je možné zabezpečiť plnenie podmienok uvedených v písmene a) až d).

K bodu  50

Umožňuje sa výrobcom vyhradených výrobkov, aby mali možnosť vykonať kontrolu efektivity vynaložených prostriedkov v OZV kedykoľvek, na základe písomnej žiadosti.

K bodu  51

Precizuje sa text, kedy je potrebné doručiť výpoveď zo strany obce alebo výrobcu, aby bola ukončená k 31. decembru kalendárneho roka.

K bodu  52

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu 53

Zosúladenie s § 28 ods. 1, kde je uvedené, že zakladateľom môže byť výrobca vyhradeného výrobku so sídlom v niektorom z členských štátov.

K bodu  54

Každý výrobca musí mať zmluvu s OZV, či už ide o výrobcu – zakladateľa alebo výrobcu – prevádzkovateľa alebo ostatných výrobcov. Zmluva uzatvorená za nediskriminačných podmienok znamená aj to, že princíp rovnosti sa uplatňuje vo vzťahu ku každému vyhradenému prúdu odpadov (cenová politika).

K bodu  55

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností OZV, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď.  Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

K bodu  56

Uvedená zmena v termíne, kedy je OZV povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí OZV vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle OZV. 

K bodu  57

V zákone o odpadoch absentovala lehota, v rámci ktorej by mala OZV prípadný zisk použiť na zákonom presne vymedzený účel. Nakoľko v aplikačnej praxi boli nejasnosti týkajúce sa použitia prípadného zisku OZV, toto ustanovenia bolo doplnené tak, aby bolo jednoznačne jasné, že prípadný zisk sa nesmie použiť na odmeny členov orgánov OZV. Prípadný zisk musí OZV použiť len na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Cieľom uvedenej zmeny je zefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami výrobcov vyhradených výrobkov.

K bodu  58

V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je OZV povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami OZV. Táto oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na OZV pre obaly, OZV pre elektrozariadenia  a OZV pre batérie a akumulátory. Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby OZV oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne Slovenská republika mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch.   

V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je OZV povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. Zároveň sa mení úprava možnosti/povinnosti OZV ponúknuť presahujúce množstvá ostatným členom koordinačného centra. Pre OZV pre obaly je ustanovená povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, pričom títo členovia sú povinní ponúknuté množstvá prijať pri dodržaní nediskriminačných podmienok.

Ak ido o OZV pre elektrozariadenia a OZV pre batérie a akumulátory, zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného  koordinačného centra. 

K bodu 59

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností OZV bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. V samotnej výzve bude stanovený termín na doručenie požadovaných údajov v závislosti od charakteru týchto údajov. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré OZV vyplývajú zo zákona o odpadoch. Ak OZV má zriadený kontrolný orgán, nemusí zriadiť ďalší, len je potrebné zosúladiť jeho organizačnú štruktúru a kompetencie s touto zákonnou úpravou. Ak OZV nemá zriadený kontrolný orgán, je povinná si ho v zmysle tohto ustanovenia zriadiť. V záujme sprehľadnenia a transparentnosti plnenia povinností sa ustanovuje pre OZV pre obaly, aby vypracovala štvrťročnú správu o činnosti a zverejnila ju na svojom webovom sídle. 

K bodu  60

Uvedenou zmenou sa chce zamedziť možnosti nevyrovnanosti systému v súvislosti s povinnosťou OZV prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia. 

K bodu 61

Precizovanie legislatívneho textu. Platnosť rozhodnutia sa mení na účinnosť. Pojem platnosť a pojem účinnosť sú obsahovo dva rozdielne pojmy, z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné vykonať toto precizovanie legislatívneho textu tak, aby bolo zrejmé, že povinnosť tohto ustanovenia sa vzťahuje k účinnosti rozhodnutia. 

K bodu  62

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov je potrebné určiť jeho oprávnenia voči organizácie zodpovednosti výrobcov, v ktorej pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností. 

Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť v prípade člena – zástupcu štátu, menovaného ministrom životného prostredia - odborný dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Najvyšší orgán OZV môže rozhodnúť, či doplní tento kontrolný orgán o členov podľa bodov 2 a 3.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť, že jednou z náležitostí zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku musí byť úprava spôsobu a postupu vrátenia finančných prostriedkov zazmluvnenému výrobcovi vyhradeného výrobku pre prípad zrušenia tejto organizácie zodpovednosti výrobcov. Aby bolo vopred zrejmé a nedochádzalo k nejasnostiam ohľadom finančného vyrovnania.

K bodu  63

Ustanovuje sa, za akých podmienok a do akého termínu je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne povinný uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom. 

K bodu  64

S ohľadom na poznatky z praxe je potrebné spresniť, že uvedená povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov.

K bodu  65

V texte sa spresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je individuálny výrobca povinný oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh týmto individuálnym výrobcom.

Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby výrobca elektrozariadení a batérií a akumulátorov oznamoval najmä (resp. výlučne) presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne SR mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch. Výrobca elektrozariadení a výrobca batérií a akumulátorov môžu presahujúce množstvá ponúknuť ostatným členom príslušného KC. V ustanovení je doplnená lehota, do ktorej je povinný výrobca, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru.

K bodu 66

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje, preukazujúce spôsob plnenia povinností individuálne bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene n) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

K bodu 67

Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva. 

K bodu  68

Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva. 

K bodu  69

Vzhľadom na zavedenie registrácie pre koordinačné centrá je nevyhnutné doplniť toto ustanovenie aj o podmienku, z ktorej vyplýva, že koordinačné centrum môže vykonávať činnosť len na základe registrácie udelenej ministerstvom.

K bodu  70

Odseky 4 a 5 v § 31 bolo potrebné upraviť z dôvodu výkladových nejasností.  

K bodu  71

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrá nesprávne chápu zavedenú legislatívnu skratku “klient“. Z tohto dôvodu bola legislatívna skratka vypustená. Každý výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV a tretie osoby musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušným KC a zároveň sú rovnocennými členmi KC.

K bodu  72

Je potrebné stanoviť lehotu dokedy je koordinačné centrum povinné predmetnú povinnosť splniť. Preto sa ustanovuje termín na prerozdelenie presahujúcich množstiev.

K bodu  73

Je nevyhnutné ustanoviť lehotu dokedy má koordinačné centrum zabezpečiť nápravu oznámeného stavu. Táto požiadavka vyplýva z poznatkov z praxe.

K bodu 74

Precizovanie legislatívneho textu z dôvodu rozšírenia možnosti ministerstva získavať požadované podklady aj v iných súvislostiach ako len pre potreby ohlasovacích povinností vo vzťahu k EÚ.

K bodu  75

K písmenu k):

OZV je povinná, v súlade s § 28 ods. 4 písm. f) a § 29 ods. 1 písm. c), uzatvoriť zmluvu s príslušným koordinačným centrom a následne plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Na druhej strane však v súčasnom § 31 ods. 11 absentuje povinnosť koordinačného centra reagovať na podanú žiadosť, a  teda zmluvu aj reálne uzatvoriť. Do zákona sa dopĺňa, že táto zmluva musí byť uzavretá za nediskriminačných podmienok. To znamená, že nediskriminačné podmienky musia byť dodržané medzi koordinačným centrom a každým výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne a organizáciou zodpovednosti výrobcov, či sú jej zakladateľmi alebo nie. Súčasne je potrebné ustanoviť aj časový rámec dokedy je potrebné takúto zmluvu uzatvoriť. Takto sa dá zabezpečiť obojstranné riadne fungovanie oboch subjektov. Uvedený návrh má teda za cieľ odstrániť existujúce nedostatky vyplývajúce z praxe, keď príslušné koordinačné centrum dostatočne a včas nereaguje  na podané žiadosti o uzatvorenie zmluvy. 

K písmenu l):

Ustanovuje sa povinnosť vypracovanie štvrťročnej správy ako aj podrobnosti jej obsahu a predkladania.

K písmenu m):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene m) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k). 

K písmenu n):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré koordinačnému centru vyplývajú zo zákona o odpadoch, a to aj v prípadoch, kedy takýto orgán nebol doposiaľ zriadený podľa osobitných predpisov.

K písmenu o):

Uvedená povinnosť sa zavádza v spojitosti s vytvorením dozornej rady koordinačného centra a jej oprávnenia na výkon kontrol v príslušnom koordinačnom centre.

K bodu 76

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že KC obaly nie je schopné plniť v plnom rozsahu funkciu KC v zmysle ustanovení zákona. Ministerstvu túto skutočnosť oznámi a ministerstvo určí spôsob plnenia povinností. Zároveň, ak ustanovené povinnosti KC poruší opakovane, teda nebude môcť plniť povinnosti, je to dôvod na zrušenie KC.

K bodu  77

Zmena ustanovenia nadväzuje na zmenu lehoty v § 16 odsek 4.

K bodu  78

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu koordinačného centra je potrebné určiť jeho oprávnenia voči koordinačnému centru, v ktorom pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností.  

K bodu 79

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

K bodu 80

Podľa § 35 ods. 1 je výrobca povinný zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom, ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja alebo cezhraničnej prepravy do Slovenskej republiky. T. z., že by nemalo dochádzať ku krížovému plneniu povinnosti výrobcu inými kategóriami, ktoré neuviedol na trh v Slovenskej republike. Súčasná definícia zberového podielu sa vzťahuje na zberový podiel z celkového množstva elektrozariadení, ktoré boli uvedené na trh a z celkového množstva zozbieraných elektroodpadov a dáva možnosť výrobcom zabezpečovať plnenie povinností inými druhmi elektroodpadu, ktoré majú výhodné ceny výstupných surovín a nezohľadňujú náklady na elektroodpad s elektrozariadení, ktoré výrobca uviedol na trh. Zberový podiel sa určuje pre každú kategóriu podľa prílohy č. 6 II. samostatne.

K bodu  81

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

K bodu  82

V ustanoveniach § 34, v ktorom sú uvedené povinnosti výrobcov elektrozariadení, absentuje povinnosť, podľa ktorej je výrobca elektrozariadení povinný splniť svoj zberový podiel (definícia zberového podielu je pritom uvedená v § 32 ods. 29). Tento stav nie je v súlade napríklad  s povinnosťami výrobcov batérií a akumulátorov, kde je povinnosť rovnakého znenia zavedená v § 46 ods. 1 písm. c), § 47 ods. 1 písm. c) ale aj v § 48 ods. 2 písm. c).

To znamená, že pri výrobcoch elektrozariadení absentuje povinnosť, ktorá zaviaže takéhoto výrobcu zabezpečiť zber elektroodpadu minimálne v rozsahu jeho zberového podielu (§ 27 ods. 4 písm. j) sa vzťahuje len na výpočet zberového podielu – teda nie na jeho splnenie).

Navrhovanou úpravou sa odstráni táto nejednoznačnosť a nesúlad v zákone.

K bodu  83

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g). 

K bodu 84

Oprava gramatickej chyby. 

K bodu  85

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g). 

K bodu  86

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727. Zároveň bolo ustanovenie prečíslované z dôvodu vypustenia písmena h) v § 34 ods. 1. Uvedené znenie je po EÚ Pilote odobrené Komisiou.

K bodu  87

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  88

Zmenou ustanovenia sa znižuje administratívna záťaž spracovateľov elektroodpadu. Ruší sa podávanie ohlásení na ministerstvo, ostáva podávanie ohlásení na výrobcu a príslušnú OZV.

K bodu  89

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  90

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností tretej osoby, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď.  Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o tretiu osobu, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

K bodu 91

Uvedená zmena v termíne, kedy je tretia osoba povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí tretia osoba vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle tretej osoby.

K bodu 92

V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je tretia osoba povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami tretej osoby. Pre použité batérie a akumulátory je potrebné, aby tretia osoba oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. 

V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je tretia osoba povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. 

Zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného  koordinačného centra. 

K bodu  93

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností tretej osoby bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene t) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

K bodu  94

Zosúladenie s § 27 ods. 6. Predmetné ustanovenie sa upravilo tak, aby bolo jednoznačné, že spôsob plnenia vyhradených povinností pre každý prúd odpadu je možný iba jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou.

K bodu  95

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť nové ustanovenie týkajúce sa prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov tak, aby bolo zrejmé, že výsledkom prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov je certifikovaný výrobok a subjekt, ktorý vykonal prípravu na opätovné použitie sa stáva výrobcom vyhradeného výrobku a musí si plniť všetky vyhradené povinnosti výrobcu. 

K bodu  96

Precizovanie legislatívneho textu. Z pôvodného znenia písmena c) nebolo jasné, že výrobcom obalov je dovozca, prípadne ten, kto uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom ako podľa písmena a) a b).

K bodu 97

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie rozporu s § 27 ods. 7, nakoľko uvedené ustanovenie sa netýka výrobcov obalov a neobalových výrobkov.

K bodu  98

Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov obalov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá obalov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti.

K bodu  99

Precizovanie legislatívneho textu

K bodu  100

Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré dopĺňa povinnú časť do zmluvy medzi OZV pre obaly a obcou.

K bodu  101

Ustanovuje sa, že OZV je oprávnená vykonávať v každej obci overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu. Máme za to, že touto zmenou má dochádzať k vyššej efektívnosti vynaložených prostriedkov výrobcov, ktoré vynakladajú prostredníctvom zmluvnej OZV za vykonávanie triedeného zberu oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov. 

K bodu  102

Ustanovujú sa ďalšie dôvody na vypovedanie zmluvy OZV s obcou.

K bodu 103

Z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

K bodu  104

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  105

Zníženie administratívnej záťaže - príslušné ustanovenia sú duplicitné, keďže osoba oprávnená na zber starých vozidiel  je povinná viesť evidenciu a podávať ohlásenie podľa § 14. Pre staré vozidlá nie sú stanovené smernicou ciele zberu, iba záväzné limity pre rozsah opätovného použitia, zhodnocovania a recyklácie starých vozidiel. 

K bodu  106

Zber odpadových pneumatík sa uskutočňuje tromi spôsobmi, a to ako spätný zber prostredníctvom distribútorov, obcí, ak tak určia a zber, ktorý vykonávajú spracovatelia starých vozidiel preberaním starých vozidiel vrátane pneumatík, tvoriacich štandardnú súčasť výbavy vozidla. Podľa § 70 písm. g) zákona o odpadoch sú výrobcovia pneumatík povinní ohlasovať koordinačnému centru pre pneumatiky množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík.

Aby koordinačné centrum pre pneumatiky získalo komplexnú informáciu o zozbieraných odpadových pneumatikách aj spracovateľmi starých vozidiel, bolo by žiadúce, aby spracovatelia starých vozidiel poskytli potrebné informácie aj koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík.

Za štandardnú výbavu vozidla považujeme v zmysle § 69 ods. 6 zákona najviac 5 pneumatík (pneumatiky umiestnené na kolesách starého vozidla v počte 4 kusov a prípadne aj náhradná pneumatika).

Pokiaľ ide o odpadové pneumatiky mimo štandardnej výbavy vozidla, konečný používateľ ju môže v zmysle dikcie § 72 zákona odovzdať distribútorovi pneumatík alebo na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí.

K bodu  107

Oproti predchádzajúcej úprave sa z režimu šiesteho oddielu zákona vypustili pneumatiky, uvedené na trh v Slovenskej republike na kolesách motorových vozidiel a nemotorových vozidiel, nakoľko tieto pneumatiky sú neoddeliteľnou súčasťou týchto vozidiel. Pneumatiky ako súčasť vozidiel kategórie M1, N1 a trojkolesových motorových vozidiel okrem motorových trojkoliek podliehajú režimu piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Novou úpravou sa šiesty oddiel bude vzťahovať iba na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne. 

K bodu  108

Definíciu výrobcu pneumatík treba chápať tak, že zahŕňa len tie subjekty, fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádzajú pneumatiky na trh Slovenskej republiky samostatne (t.j. neumiestnené na vozidle). Zodpovedným za nakladanie so starým vozidlom vrátane všetkých jeho častí a materiálov, teda aj pneumatík je výrobca, ktorý uvádza na trh vozidlo vrátane pneumatík umiestnených na kolesách vozidla.

K bodu 109

Rozšírila sa definícia spätného zberu odpadových pneumatík, nakoľko spätný zber odpadových pneumatík sa môže vykonávať aj na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou, ak tak obec určí.

K bodu  110

Matematické precizovanie výpočtu trhového podielu výrobcu pneumatík.

K bodu  111

Návrh rozširuje povinnosť pre výrobcov pneumatík zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, a to buď prostredníctvom distribútorov pneumatík alebo obcí, ak obec určí, že spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na  zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou. Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému spätného zberu odpadových pneumatík je dôležitá povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s týmito subjektami, ak o to požiadajú.

K bodu  112

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  113

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

K bodu  114

Distribútorom pneumatík ukladá nová povinnosť plniť si všetky svoje povinnosti na základe zmluvy s výrobcom pneumatík, ktorého keď o to požiada, výrobca pneumatík je povinný s ním túto zmluvu uzavrieť. To by malo zabezpečiť, že žiaden distribútor pneumatík nezostane nezazmluvnený. 

K bodu  115

Precizovanie textu. Slová „na predajných miestach“ sú nepresné vo vzťahu k definícii distribútora v § 69 ods. 9 zákona. Distribútorom je aj osoba, ktorá vykonáva len výmenu pneumatík bez ich predaja. 

K bodu  116

Oprava gramatickej chyby. Dochádza k zavedeniu povinnosti zabezpečiť zhodnotenie odpadových pneumatík do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. To je potrebné za účelom zabrániť možnému umelému zvyšovaniu celkového množstva vyzbieraných pneumatík o množstvo odpadových pneumatík, vyzbieraných v predchádzajúcom roku a za účelom zabrániť špekulatívnemu vytváraniu rôznych „medziskladov“ vyzbieraných odpadových pneumatík za účelom ich neskoršieho predaja konkurenčným výrobcom k plneniu ich vyhradených povinností v inom období. Vzhľadom na nadväzujúce procesy (evidenčnej povinnosti do 28. februára) sa nastavila táto lehota do 31. januára kalendárneho roka vo vzťahu k odpadovým pneumatikám vyzbieraným v minulom roku.

K bodu  117

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

K bodu  118

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

K bodu  119

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

K bodu  120

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú. 

K bodu 121

Precizovanie ustanovenia, kto sa považuje za výrobcu neobalového výrobku. Táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe, v niektorých prípadoch bolo ťažké určiť, kto je výrobcom neobalového výrobku. 

K bodu  122

Zavádza sa definícia trhový podiel výrobcu neobalového výrobku, ktorá je potrebná pre výpočet zberového podielu.

K bodu  123

Precizovanie legislatívneho textu. 

K bodu 124

Precizovanie legislatívneho textu súvisí s doplnením odseku 7.

K bodu  125

Vypúšťa sa ustanovenie definujúce VKM na báze lepenky. Toto ustanovenie je presunuté do § 80 medzi komunálne odpady, keďže na území obce takéto odpady vznikajú a nakladá sa s nimi.

K bodu  126

Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov neobalových výrobkov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá výrobkov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti. 

K bodu  127

Uvedené ustanovenie bolo potrebné rozčleniť, nakoľko v praxi spôsobovalo problémy. Nakladanie s odpadom vzniknutým pri servisných, čistiacich a udržiavacích prácach je upravené v § 14 ods. 9 tohto zákona. 

K bodu  128

Z dôvodu bližšej špecifikácie a ujasnenia, kedy sa jedná o drobné stavebné odpady, bol doplnený odkaz na stavebný zákon. Uvedený odkaz sa nachádzal v predchádzajúcej právnej úprave pri povinnosti pôvodcu odpadov vypracovať program odpadového hospodárstva pre odpady z bežných udržiavacích prác zabezpečovaných fyzickou osobou v rozsahu do jedného m³ ročne od jednej fyzickej osoby. 

K bodu 129 

V praxi spôsobovalo obciam problémy, ak sa rozhodli pre spôsob kompostovania, ale nie všetci občania boli ochotní sa zapojiť do tohto systému. Kompostovanie je jednou z foriem triedeného zberu a občan je povinný sa zapojiť do systému zberu komunálnych odpadov v obci, ktorý obec upraví vo svojom všeobecne záväznom nariadení.

K bodu  130

Dochádza k zmene úhrady za zberné nádoby a kompostovacie zásobníky na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Doposiaľ tieto náklady znášala obec. Úpravou sa táto povinnosť mení. Obec rozhodne, či náklady na zabezpečenie týchto zberných nádob a kompostovacích zásobníkov bude znášať sama alebo ich zahrnie do miestneho poplatku za KO a DSO alebo stanoví iný spôsob úhrady. 

K bodu  131

Precizovanie poznámky pod čiarou.

K bodu  132

V zmysle § 81 ods. 1 je obec zodpovedná aj za nakladanie s drobným stavebným odpadom. Obec určí, či zavedie množstevný zber alebo zber podľa potreby, najmenej však dvakrát do roka.  

K bodu  133

Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch ustanovila povinnosť obcí zabezpečiť kompostovacie zásobníky, avšak nezabezpečila aj povinnosť osvety občanov v prípade kompostovania a v tejto súvislosti je potrebné, aby obce zabezpečovali aj osvetu a informovanie občanov o kompostovaní. Obec je povinná zabezpečiť občanom aj zberné nádoby.

K bodu 134

Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu aj iným spôsobom ako je množstvový zber.

K bodu  135

Výnimka z povinnosti mať uzatvorenú zmluvu s obcou sa rozširuje aj pre zberné miesta elektroodpadu. Ten, kto bude vykonávať spätný zber použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu alebo zber prostredníctvom zberného miesta použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu, nemusí mať uzatvorenú zmluvu s obcou. 

K bodu  136

Povinnosť stanovená v § 81 ods. 13 v druhej vete je definovaná v ustanovení § 16 ods. 3 a 4, uvedeným sa odstránila duplicita stanovenia rovnakej povinnosti.

K bodu  137

Nakoľko jednou z povinností obce je aj zabezpečenie zavedenia a vykonávania triedeného zberu pre zložku viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky, ustanovujú sa podrobnosti uzatvárania zmluvy medzi obcou a subjektom, ktorý vykonáva triedený zber tejto zložky na území obce. 

K bodu  138

Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu. Ide o možnosť obce vybrať si spôsob zberu drobného stavebného odpadu vznikajúceho na jej území.

K bodu  139

Precizovanie textu. Odoberať odpadové pneumatiky od fyzických osôb na zbernou dvore v rámci spätného zberu nie je povinnosťou prevádzkovateľa zberného dvora, ale systém je postavený na dobrovoľnosti, spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na  zbernom dvore, ak tak obec určí.

K bodu  140

Pre jednoznačnejšie vymedzenie zákazov vyplynula z aplikačnej praxe potreba doplniť a upraviť predmetné ustanovenie. Je dôležité, aby v prípade cezhraničného pohybu odpadov, ktorý podlieha predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, boli dodržiavané aj podmienky uvedené v písomnom súhlase príslušného kompetentného orgánu (t. j. v súhlase MŽP SR).

K bodu  141

Predmetné ustanovenie bolo potrebné doplniť do zákona o odpadoch hlavne z dôvodu množiacich sa nezákonných prepráv odpadu podliehajúcich všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie“). 

Nariadenie napr. v článku 2 bod 14, 15 ako aj v článku 18 bod 1 písm. a) uvádza slovné spojenia „osoba pod jurisdikciou krajiny určenia“, „osoba pod jurisdikciou tohto členského štátu“, resp. „osoba pod jurisdikciou krajiny odoslania“, zároveň však nikde v texte bližšie nešpecifikuje uvedené pojmy, a teda aj vysvetlenie kto je táto osoba, čo spôsobuje v praxi značné problémy. 

Pre jednoznačnejšie určenie zodpovednej osoby hlavne pri prepravách, ktoré podliehajú všeobecným požiadavkám na informácie podľa článku 18 nariadenia, MŽP SR pristúpilo k zavedeniu uvedeného pojmu.

K bodu  142

V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

K bodu  143

V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t, j, ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

K bodu  144

V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

K bodu  145

V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

K bodu  146

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností.

K bodu  147

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností. 

K bodu  148

Dopĺňa sa ďalšia možnosť na zrušenie autorizácie výrobcu v prípade nesplnenia povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) alebo g).

K bodu  149

Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedenými v § 94 ods. 2 písm. f). 

K bodu  150

Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre výrobcu, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedeným v § 94 ods. 2 písm. f).

K bodu  151

V prípade vypustenia písmena c) sa jedná o precizovanie legislatívneho textu. Ustanovenia uvedené v písmene f) sa stali duplicitnými vo vzťahu k zmenám navrhnutým v § 94 ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. h).  

K bodu  152

V súvislosti so zriadením inštitútu koordinačných centier je nevyhnuté v zákone upraviť podmienky registrácie koordinačného centra a podmienky jeho zrušenia. 

K bodu  153

Zmena v písmene a) nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje bezúhonnosť. Ministerstvo zruší osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá prestala byť bezúhonnou. V § 95 ods. 6 bude doplnená nová povinnosť pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých im bolo osvedčenie vydané, t. j. aj stratu bezúhonnosti. Nie je teda potrebné, aby odborne spôsobilé osoby, u ktorých nedošlo k zmene bezúhonnosti, o tomto informovali ministerstvo každé tri roky. V súčasnom znení predmetného ustanovenia navyše nie je definovaný začiatok lehoty „tri roky“.

Zmena v písmene b) vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu  154  

Je potrebné doplniť povinnosti odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Bola doplnená povinnosť nahlásiť zmenu údajov (napr. nová adresa trvalého bydliska, strata bezúhonnosti), na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Podľa povahy nahlásenej zmeny potom ministerstvo osvedčenie zmení alebo zruší. 

Odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sú ďalej povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve odborne spôsobilé osoby, aby sa zúčastnili preškolenia. Odborne spôsobilú osobu, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa odborne spôsobilá osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky odborne spôsobilé osoby na absolvovanie skúšky. V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t.j. skúšku). Odborne spôsobilá osoba musí nové overenie odbornej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť, v opačnom prípade ministerstvo odborne spôsobilej osobe zruší osvedčenie na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K bodu  155

Zavádza sa nová možnosť zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť v prípade, že nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie (napr. úspešne neabsolvuje nové overenie odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 6 pre niektorú z autorizovaných spracovateľských činností).

K bodu  156

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť má povinnosť zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej spôsobilosti, a nielen sa ho zúčastniť. V opačnom prípade mu ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší.

K bodu  157

Zmena nadväzuje na zavedenie novej povinnosti pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť v § 95 ods. 6, ktorou je oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá si túto povinnosť nesplní.

K bodu  158

Precizovanie legislatívneho textu. Jedná sa o odstránenie nepresnosti, ktorá sa stala v procese tvorby zákona č. 79/2015 Z. z. 

K bodu  159

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

K bodu  160

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20. Na základe tohto doplnenia bolo potrebné rozšírenie súhlasu na uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti aj o súhlas na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti alebo jeho časti a monitorovanie uzavretého úložiska.

K bodu  161

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene u) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe. Pri  nakladaní s komunálnym odpadom je snaha znižovania nákladov na dopravu, ktoré sa dosiahnu prekladaním komunálneho odpadu na prekládkových staniciach z menších vozidiel (2 - 3 tonových) do veľkých (20 - 24 tonových) a následná doprava do spaľovní resp. na skládku odpadov.

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene v) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe, keď pri výstavbe veľkých stavebných celkov vznikajú veľké objemy výkopovej zeminy (státisíce ton), ktorá sa má v budúcnosti použiť pri výstavbe ciest, cestných obchvatov a pod. a do času tejto výstavby je potrebné mať túto výkopovú zeminu uloženú, skladovanú.

K bodu  162

Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

K bodu  163

Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc. V prípade súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi sa ustanovuje konkrétne v prípade prepravy nebezpečných odpadov výnimka z povinnosti uvádzania technických požiadaviek a bezpečnostných opatrení v súhlase, nakoľko sa nejedná o prevádzku zariadenia.

K bodu  164

Potreba doplnenia lehoty dokedy je prevádzkovateľ skládky povinný ukončiť rekultiváciu skládky vznikla z viacerých podnetov z praxe, kde dochádza k posúvaniu/predlžovaniu termínov a uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov. 

Zosúladenie so zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu  165

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  166

Pôvodné ustanovenie § 97 ods. 11 sa vypúšťa nakoľko z hľadiska praxe sa neosvedčilo, keď posúdenie splnenia podmienok pre vedľajší produkt sa ponechalo na pôvodcovi a nie na orgáne štátnej správy. Z praxe vyplýva, že u veľkých pôvodcov sa tak skladujú veľké objemy odpadov, ktoré si pôvodca prehlásil za vedľajší produkt.

Zároveň sa navrhuje nový odsek 11 z dôvodu precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

K bodu  167

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

K bodu  168

V nadväznosti na zavedenie nového súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti podľa § 97 ods. 1 písm. r) bolo potrebné doplniť nové ustanovenie týkajúce sa tohto súhlasu. 

K bodu  169

Bolo potrebné v prípade súhlasu podľa § 97 ods. 6 ustanoviť, že uvedený súhlas sa nepredlžuje z dôvodu dodržania lehoty na začatie, uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov. V rámci režimu udeľovania súhlasov je možné v súlade s § 97 ods. 17 platnosť súhlasu predĺžiť, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu. Súhlas na skladovanie výkopovej zeminy možno (tak ako aj ostatné súhlasy udeľované podľa § 97) v súlade s § 97 ods. 16 udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. Táto doba na skladovanie výkopovej zeminy do doby jej následného využitia je dostatočná a nie je potrebné ju predlžovať, čím sa zabráni aj prípadnému zneužívaniu udeľovania týchto súhlasov.

K bodu  170

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98 (vloženie nového odseku 4). Povinnosti súvisiace s výkonom prepravy odpadu budú upravené v novom samostatnom odseku.

K bodu  171

Členské štáty majú podľa článku 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc povinnosť viesť register zariadení alebo podnikov, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti.

Smernica 75/442/EHS o odpadoch túto povinnosť ustanovovala v čl. 12 nasledovne: „Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na obchodnom základe (na základe podnikania - neoficiálny preklad) alebo ktoré zariaďujú zneškodňovanie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby (obchodníci či sprostredkovatelia), musia príslušné orgány registrovať, pokiaľ nepodliehajú povoľovaciemu konaniu."

V Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-270/03 sa v tejto súvislosti uvádza, že pojem preprava odpadu na základe podnikania použitý v článku 12 smernice 75/442/EHS o odpadoch sa vzťahuje nielen na toho, kto vykonáva prepravu odpadu vyprodukovaného tretími osobami v rámci výkonu profesie dopravcu, ale aj na toho, kto síce nevykonáva profesiu dopravcu, ale prepravuje v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti odpady, ktoré sám vyprodukoval. Požiadavka, aby bola preprava vykonaná „na obchodnom základe (na základe podnikania – neoficiálny preklad)“, napovedá, že ak aj článok 12 nestanovuje, že musí ísť o výhradnú činnosť alebo o hlavnú činnosť dotknutých podnikov, činnosť prepravy odpadu musí predstavovať bežnú a pravidelnú činnosť týchto podnikov. V rozsudku sa ďalej uvádza, že článok 12 smernice podriaďuje registračnej povinnosti zariadenia alebo podniky, ktoré v rámci svojej činnosti zabezpečujú bežným a pravidelným spôsobom prepravu odpadu, či už je to odpad vyprodukovaný tretími osobami, alebo nimi samými. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že na túto povinnosť by sa mohla vzťahovať výnimka založená na povahe alebo kvantite odpadu.

Uvedená povinnosť registrácie pri preprave odpadov je v Slovenskej republike ustanovená v § 98 zákona o odpadoch. Z doterajšej praxe vyplynula potreba jednoznačne definovať podmienky registrácie subjektov, ktoré vykonávajú prepravu odpadu. Z tohto dôvodu sa povinnosti týchto subjektov vyčleňujú do nového samostatného odseku.

Registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre cudziu potrebu v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti charakteru „preprava tovaru“ alebo „nákladná doprava“, a to na základe predloženia oprávnenia podľa osobitného predpisu, ako je napr. povolenie podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Ďalej registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu (vlastnými alebo prenajatými vozidlami) v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ alebo „nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom“, pričom túto skutočnosť preukáže predložením výpisu z obchodného alebo živnostenského registra.

Povinnosť registrácie sa nevzťahuje na dopravcov odpadu, ktorým bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

K bodu  172

Za účelom zjednodušenia procesu registrácie podľa § 98 zákona bude vo vykonávacom predpise k zákonu uvedený vzor žiadosti o registráciu, ktorý budú môcť žiadatelia vyplniť a zaslať na príslušný okresný úrad, čo malo za následok preformulovanie tohto ustanovenia.

K bodu  173

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98, nakoľko sa vložil nový odsek 4. 

K bodu  174

Zavádza sa povinnosť registrovaným osobám oznámiť zmenu údajov, na základe ktorých bola zaregistrovaná. V závislosti od oznámenej zmeny, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná zmenu alebo, v odôvodnených prípadoch, aj výmaz v zozname registrovaných osôb a bude tak zabezpečená aktuálnosť zoznamu.

K bodu  175

Navrhovanou zmenou sa dosiahne zníženie administratívnej záťaže jednak pre fyzické osoby ako aj pre orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Navrhovaná zmena sa týka stavieb uskutočňovaných pre fyzickú osobu.

K bodu  176

Ide o duplicitu so súhlasom na terénne úpravy. Uvedená požiadavka je aj od banského úradu, nakoľko ide o duplicitu t. j. vydávania vyjadrenia aj súhlasu v tej istej veci.

K bodu  177

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba uplatniť inštitút vyjadrenia ako záväzné stanovisko pre všetky prípady uvedené v odseku 1. 

K bodu  178

Zmena vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu  179

Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vydáva najviac na tri oblasti. Je potrebné túto skutočnosť v zákone jasne stanoviť.

K bodu  180

Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov musia za účelom získania predĺženia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať nové preskúšanie. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

K bodu  181

Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov sú povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov, aby sa zúčastnili preškolenia. Osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa táto osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov na absolvovanie skúšky.

V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t. j. skúšku). Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov má povinnosť nové overenie odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

K bodu  182

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98. Súčasťou informačného systému odpadového hospodárstva je register osôb registrovaných podľa § 98, a to vo všetkých prípadoch, nielen podľa odsekov 1 a 2.

K bodu  183

Podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len “nariadenie“) členský štát môže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi vyžadovať na účely kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky informácie, ako je to uvedené v článku 18 ods. 1, o preprave, na ktorú sa vzťahuje tento článok. 

Nakoľko v rámci informačného systému odpadového hospodárstva za účelom kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky bude povinnosť ohlasovať údaje aj podľa čl. 18 nariadenia, je potrebné do § 103 ods. 5 bod 6 doplniť aj osoby, ktoré organizujú prepravu v súlade s uvedeným ustanovením, t. j. v súlade s čl. 18 nariadenia.

K bodu  184

Uvedené ustanovenie bolo upravené v súlade s terminológiou používanou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu.

K bodu  185

Slovenská inšpekcia životného prostredia a Colné orgány sú kontrolné orgány v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. Z uvedeného dôvodu bude táto kompetencia doplnená do § 106 a § 111 zákona o odpadoch.

K bodu  186

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6 a na zmenu v § 96 (vloženie nového odseku 3). Zároveň sa odčleňujú povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, do § 105 ods. 2 písm. o) zákona. Bola odstránená duplicita povinnosti zabezpečovať odbornú prípravu osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov (povinnosť bude už len v § 105 ods. 2 písm. o) zákona).

K bodu  187

Odčleňujú sa povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, z § 105 ods. 2 písm. k) zákona. Boli doplnené odkazy na konkrétne ustanovenia zákona.

K bodu  188

Zosúladenie s terminológiou podľa § 79.

K bodu  189

Oprava správneho gramatického tvaru.

K bodu  190

Uvedenie úplného znenia odkazu.

K bodu  191

K písmenu ag):

Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

K písmenu ah):

Vzhľadom na prijatie nových ustanovení (§ 94a a § 94b) je nevyhnuté v tejto veci určiť ministerstvu kompetencie s tým spojené.

K písmenu ai):

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

K bodu  192

Text sa vypúšťa v nadväznosti na vypustenie § 71 ods. 1 písm. f).

K bodu  193

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20 až 23.

K bodu  194

Text sa vypúšťa v nadväznosti na skutočnosť, že zákon č. 90/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypustil § 125 ods. 7. 

K bodu  195

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu v prílohe II, časť 3, bod 14 umožňuje, v prípade cezhraničných pohybov odpadu podliehajúcich predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa posúdenia oznámenia. Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o náležitostiach vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

K bodu  196

Podrobnosti o vedení  dokumentácie o vozidlách umiestnených na určenom parkovisku nie je potrebné ustanoviť vyhláškou. Povinnosť vedenia evidencie o vozidlách prevzatých a odovzdaných na určené parkovisko ustanovenú v § 66 ods. 3 písm. b) si vedie každý prevádzkovateľ určeného parkoviska individuálne.

K bodu  197

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním nasledujúcich ustanovení.

K bodu  198

Vo vykonávacom predpise sa ustanovia podrobnosti o obsahu žiadostí o registráciu podľa § 98 ods. 1 až 4, napr. prostredníctvom vzoru žiadosti.

K bodu  199

Z praxe vyplynula potreba zaviesť informačné kampane aj v prípade predchádzania vzniku odpadov, z uvedeného dôvodu bola zavedená nová povinnosť obcí v § 81 ods. 7 písm. j). Nakoľko MŽP SR upraví podrobnosti k informačným kampaniam vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

K bodu  200

Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“, bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie inšpekcie. 

K bodu  201

Vypustenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že uvedená povinnosť bola už v minulosti vypustená aj z kompetencií ministerstva. Udeľovanie súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja je v kompetencii okresných úradov v sídle kraja.

K bodu  202

Dopĺňaná sa povinnosť viesť evidenciu „Ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním pre  mobilné zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov“. Požiadavka vyplynula z potreby evidovania Ohlásení okresnými úradmi v sídle kraja, keďže vydávajú podľa § 107 písm. p) súhlas na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia. Predmetné ohlásenia sa nebudú zasielať duplicitne aj na okresné úrady.

K bodu  203

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

K bodu  204  

Zmena nadväzuje na vypustenie ustanovenia § 97 odsek 11.

K bodu  205

Do kompetencie okresného úradu v sídle kraja sa vkladajú tri súhlasy pričom dva sú nové a súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu sa len presúva z kompetencií okresného úradu. Dôvodom presunu súhlasu „na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu“ z prvostupňových orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady) na druhostupňový orgán štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady v sídle kraja) je hlavne administratívna záťaž prvostupňových orgánov.

K bodu  206

Precizovanie legislatívneho textu.  

K bodu  207

Zrušenie evidenčných a ohlasovacích povinností podľa  § 17 ods. 1 písm. f) a doplnenie povinností vedenia evidencie okresnému úradu, nakoľko je tým orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vedie evidenciu týkajúcu sa aj skládky odpadov a úložiska dočasného a trvalého uskladnenia ortuti. 

K bodu  208

Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“ bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodu 209

Doplnenie kompetencie orgánu štátneho dozoru.

K bodu 210

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydávanie osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a na vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ako ani na konanie vedúce k vydávaniu týchto osvedčení (napr. podávanie žiadostí o skúšku, výzvy na doplnenie žiadostí) a ani na prípadnú zmenu a zrušenie týchto osvedčení. V prípade vydávania osvedčení a ich následných zmien, predĺženia alebo zrušenia sa teda nejedná o rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a predpisy o správnom konaní sa na takéto konanie nevzťahujú. Túto skutočnosť je potrebné nanovo jasne definovať.

K bodu 211  

Predmetné ustanovenie sa dopĺňa o ďalšie konania, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. 

K bodu 212

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

K bodu 213 

Dôvodom zmeny predmetného ustanovenia je zosúladenie s ustanoveniami uvedenými v § 97. Predmetné ustanovenie priznáva obci postavenie účastníka konania vo vymenovaných prípadoch. Text, ktorý bol uvedený za vymenovanými ustanoveniami bol vypustený, nakoľko bol nadbytočný, pretože nebol úplne súladný s týmito vymenovanými ustanoveniami a do určitej miery znamenal obmedzenie prípadov, kedy sa obci priznáva účastníctvo konania.  

K bodu 214  

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie priestupkov – doplnili sa nové priestupky a niektoré znenia už existujúcich priestupkov boli upravené, tak aby bolo možné postihnúť fyzické osoby, ktoré sa dopustili porušenia povinností ustanovené zákonom o odpadoch.  

K bodom 215 až 219

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie správnych deliktov – doplnili sa nové správne delikty a niektoré správne delikty boli upravené v súvislosti s doplnením nových zákonných povinností ako aj zmenami, ktoré si vyžiadali.

Napríklad z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

K bodom 220  

Vypúšťa sa legislatívna skratka „minister“, nakoľko už bola zavedená v § 28 ods. 12 písm. c).

K bodu  221

K odseku 4:

Z dôvodu hospodárnosti priebehu likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii, sa prevádzajú podľa §135b ods. 2 na Environmentálny fond najmä práva a povinností zo zmlúv a súdnych sporov, ktorých ukončenie sa predpokladá najskôr v roku 2025. Navrhovanou úpravou sa dosiahne maximálna efektívnosť a hospodárnosť likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že takouto navrhovanou úpravou nedôjde k oslabeniu postavenia veriteľov Recyklačného fondu (v súčasnosti Recyklačný fond v likvidácii nevystupuje v zmluvných vzťahoch podľa tohto odseku v postavení dlžníka). Zároveň je potrebné uviesť, že najmä zmluvné vzťahy podľa § 135b ods. 2 písm. b) sa môžu plnohodnotne rozvíjať, pričom možno robiť vo vzťahu k nim aj iné úkony, než tie ktoré smerujú k likvidácii. 

K odseku 5:

Efektívnosť následného využitia disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii, ktoré sa aj tak stanú výmazom Recyklačného fondu v likvidácii z obchodného registra zdrojom Environmentálneho fondu. Zároveň prioritné určenie využitia týchto prostriedkov pre oblasť odpadového hospodárstva.

K odseku 6:

Za účelom dopĺňania, resp. zmeny informácií podľa § 135 ods. 27, čo je možné len prostredníctvom Informačného systému Recyklačného fondu, bolo nevyhnutné upraviť prechod práv a povinností zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa Informačného systému Recyklačného fondu, ktorých účastníkom je Recyklačný fond v likvidácii.

K odseku 7:

Najmä z dôvodu prechodu určených práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond sa ustanovuje povinnosť pre Environmentálny fond poskytnúť maximálnu súčinnosť Recyklačnému fondu v likvidácii v súvislosti s touto zmenou.

K bodu 222  

V prečíslovanom odseku 8 (pôvodný odsek 4) sa precizuje doterajšie znenie s ohľadom na zákonné vymedzenie príjmov a výdavkov Environmentálneho fondu podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

K bodu 223  

K odsekom 1 a 2:

V uvedenom ustanovení sa ustanovujú lehoty dokedy je potrebné požiadať o udelenie nových súhlasov. Zároveň sa ustanovuje lehota od kedy je okresný úrad v sídle kraja príslušný pre udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s).

K odseku 3: 

Z dôvodu zavedenia novej povinnosti registrácie pre koordinačné centrá bolo potrebné ustanoviť prechodné obdobie na registráciu. 

K odseku 4:

Ďalej sa stanovuje prechodné obdobie na registráciu dopravcov odpadu, ktorí sú povinní sa zaregistrovať podľa nového ustanovenia v § 98 ods. 4. Prechodné obdobie sa stanovuje pre všetkých dopravcov odpadu, aj pre takých, ktorí začali vykonávať prepravu odpadu pred účinnosťou tohto zákona a neboli zaregistrovaní podľa doterajších platných predpisov.

K odseku 5:

Súhlasy vydané podľa § 97 ods. 1 písm. n) na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti pre bývalé potraviny za účelom skrmovania strácajú k 1. 1. 2018 platnosť, keďže fyzické osoby a právnické osoby, ktoré krmivo vyrábajú, spracúvajú alebo uvádzajú na trh musia byť registrované podľa zákona č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív v znení neskorších predpisov, teda nie je možné bez registrácie potraviny poskytovať ako krmivo nasledujúcemu držiteľovi. Oblasť krmív a výživy zvierat je harmonizovaná európskou legislatívou, ktorá je nadradená národnej legislatíve. 

Každé krmivo, bez ohľadu na to, z akej pôvodnej suroviny bolo vyrobené (to sa vzťahuje aj na bývalé potraviny na kŕmne účely a vedľajšie produkty z výroby potravín), musí spĺňať platné všeobecne záväzné krmivárske predpisy EÚ.

K odseku 6:

Ustanovuje sa, že ten kto prevádzkuje prekládkovú stanicu komunálneho odpadu podľa doterajších predpisov na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prípadne podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 30. júna 2018, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom. Po uplynutí tejto lehoty uvedené súhlasy strácajú platnosť.

K odseku 7:

Z dôvodu prechodu práv a povinností zo zmlúv podľa § 135b ods. 2 písm. a) môže dôjsť k zmene, resp. doplneniu informácií podľa § 135 ods. 27. Preto za účelom komplexnosti týchto informácií  prechádzajú tieto do správy Environmentálneho fondu.

K odsekom 8 a 9:

V nadväznosti na nové povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra je potrebné ustanoviť prechodné obdobie na zosúladenie s príslušnými ustanoveniami zákona.

K odseku 10

V § 59 ods. 11 sa dopĺňajú pre organizáciu zodpovednosti výrobcov ďalšie zákonné dôvody pre vypovedania zmluvy s obcou. Organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená vypovedať zmluvný vzťah s obcou aj z dôvodu účinnosti tohto zákona.

K odseku 11

Prechodne sa upravujú podmienky dočasného uskladnenia ortuti.

K bodu 224   

Zmena pojmu „hlásenia“ na „ohlásenie“ je požiadavkou, ktorá vyplynula  zo zasadnutia Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre správne právo v legislatívnom procese prípravy vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

225. K bodu 225   

V prílohe č. 1 bola poznámka (****) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

225. K bodu 226   

V prílohe č. 2 bola poznámka (***) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

K čl. II

Zmena nadväzuje na navrhovanú zmenu v § 25 ods. 9 tohto zákona.

K čl. III

K bodu 1

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie súhlasu na prevádzkovanie úložiska trvalého uskladnenia ortuti a súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 97 ods. 1 písm. q) a r).

K bodom 2 a 3

Uvedená zmena a doplnenie súvisí s novými súhlasmi, ktoré sa vkladajú do § 97 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z.

K ČI. IV

Zmena v nadväznosti na možnosť zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu v obci. Ak obec nemá zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady na činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Ak obec nemá zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady na činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zároveň sa zahrnú do nákladov, z ktorých obec ustanoví sadzbu poplatku za množstvový zber pre všetkých poplatníkov. Ak obec zavedie množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady sú hradené z poplatku, ale len z činností nakladania s drobným stavebným odpadom, z ktorých obec ustanoví samostatnú sadzbu poplatku za drobný stavebný odpad a platiť poplatok s takto ustanovenou sadzbou poplatku budú len tí poplatníci, ktorí na území obce vytvoria drobný stavebný odpad. 

K Čl. V 

Z dôvodu prechodu práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond bolo potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

K Čl. VI

Z dôvodu nadbytočnosti boli vypustené body 9 a 10, nakoľko dotknutým orgánom v konaní je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vydáva tieto vyjadrenia priamo v konaní v dokumentácii. 

Zároveň bol doplnený nový bod 9, týkajúci sa vedľajšieho produktu. V súčasnosti prevádzkovatelia v rámci konaní o integrovanom povolení predkladajú všetky podklady, potrebné pre takéto posúdenie. Následne príslušný inšpektorát v podmienkach integrovaného povolenia určí podmienky, ktoré jednoznačne určujú pravidlá, kedy sa látka alebo vec považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad. V minulosti prišlo k rozdielnym výkladom zo strany orgánu štátnej správy a prevádzkovateľa. Prakticky však inšpekcia postupuje ako je vyššie uvedené spôsobom, ktorý by aplikoval aj okresný úrad v sídle kraja. Doplnenie je teda potrebné z dôvodu určenia jednoznačne príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je pre prevádzky IPKZ inšpekcia.

K Čl. VII

Navrhuje sa účinnosť predmetného návrhu zákona 1. december 2017. 1. decembra 2017 nadobudnú účinnosť ustanovenia týkajúce sa prevodu všetkých práv a záväzkov z Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond. 1. januára 2018 nadobudnú účinnosť všetky ostatné novelizačné body okrem zákazu uskladňovania ortuti v úložisku dočasného uskladnenia ortuti, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2023.

V Bratislave     16. augusta 2017      

                                                                                              Robert Fico, v. r.

                                                                                              predseda vlády

                                                                                              Slovenskej republiky

                                                                                              László Sólymos, v. r. 

                                                                                              minister životného prostredia

                                                                                              Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DôvodovÁ sprÁva

Všeobecná časť:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z úlohy č. 3 na mesiac jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvoril v Slovenskej republike ucelený a prehľadný spoločný legislatívny rámec pre problematiku uznávania dokladov o vzdelaní a uznávanie odborných kvalifikácií. Zároveň predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI).

Návrh zákona v nadväznosti na aplikačnú prax reaguje na potrebu spresnenia niektorých aspektov uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania odborných kvalifikácií v Slovenskej republike, vzhľadom na širokú platformu zmien vykonaných prijatím zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v roku 2015. 

Návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo kryté a na služby verejnej správy pre občana, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné  prostredie, informatizáciu spoločnosti,  ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. januára 2018 okrem čl. II bodov 14 a 15, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Dopĺňa sa definícia príslušného orgánu na účely uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania odborných kvalifikácií. Zároveň sa vypúšťa definícia manažéra, ktorá je prebraná do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o živnostenskom podnikaní“). 

K bodu 2 

Ide o zosúladenie definície osvedčenia o odbornej spôsobilosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (ďalej len „smernica o uznávaní odborných kvalifikácií“). V súčasnej právnej úprave doklad osvedčujúci odbornú spôsobilosť absentuje, čo je v rozpore s európskou právnou úpravou a praxou v Slovenskej republike, kde takéto doklady existujú a vyžaduje sa ich uznanie.

K bodu 3 

Definícia príslušného orgánu sa presúva do § 3 ods. 1 písm. i). V nadväznosti na túto zmenu pojem „príslušný orgán“ bude mať širšie uplatnenie, zároveň aj znenie §50, kde sú definované kompetencie ďalších príslušných orgánov.

K bodu 4

Z dôvodu doplnenia osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktoré môže byť potvrdené aj dokladom o ďalšom vzdelávaní, je nadbytočné aby pod definíciu dokladu o vzdelaní bol zaradený iný doklad o vzdelaní. Iný doklad o vzdelaní je možné získať v rámci ďalšieho vzdelávania podľa zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní  a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ďalšie vzdelávanie umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.“ Za iný doklad o vzdelaní nie je možné považovať doklad o vzdelaní, ktorým sa získal stupeň vzdelania. Za doklad o vzdelaní sa považujú iba vysokoškolské diplomy, absolventský diplom, vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o záverečnej skúške.

K bodu 5

Vykonáva sa jazyková úprava slova „predchádzajúcim“.

K bodu 6

Ide úpravu súčasnej právnej úpravy so zámerom zúžiť okruh žiadateľov len na občanov a kvalifikácie nadobudnuté na území Európskej únie. K uvedenému sa pristúpilo z dôvodu zabezpečenia poskytovania služieb na území Európskej únie, keďže tretie štáty neposkytujú súčinnosť pri uznávaní kvalifikácií s takou dôslednosťou, ako členské štáty. Vzhľadom na rozšírené možnosti digitalizácie, zavedenie IMI systému a iné mechanizmy sú členské štáty povinné odpovedať na žiadosti súvisiace s uznávaním odborných kvalifikácii z iných členských štátov.

Zmena terminológie z „regulovaného povolania“ na „odborné činnosti“ vyplýva z charakteru uznávania čiastočných kvalifikácií. Z definície regulovaného povolania vyplýva, že na výkon regulovaného povolania sa vyžaduje úplná kvalifikácia, definované príslušnými právnymi predpismi. Odbornú činnosť je však možné chápať, aj ako súbor viacerých odborných činností, skladbou ktorých je možné získať čiastočnú alebo úplnú kvalifikáciu. Z uvedeného dôvodu, pôvodné znenie zákona, kde uznávanie čiastočnej kvalifikácie sa definovalo na účely výkonu regulovaného povolania bolo neaplikovateľné. Predkladateľ zákona preto navrhuje zmenu terminológie s ohľadom na špecifický typ uznania  čiastočnej kvalifikácie.

K bodu 7

Vypúšťajú sa odseky 2 a 3 vzhľadom na to, že problematika vykonávania doplňujúcej skúšky je presunutá do nového § 18a a vykonávacieho predpisu vydaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

K bodu 8

Vkladá sa nový § 18a, ktorý upravuje podmienky vykonania doplňujúcej skúšky. Podrobnejšia úprava doplňujúcej skúšky bude upravená vo vykonávacom predpise, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

K zavedeniu systému preverenia skutočných vedomostí a znalostí zdravotníckych pracovníkov z nečlenských štátov sa pristúpilo z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že smernica o uznávaní o odborných kvalifikácií (či už staré alebo novelizované znenie) kladie veľký dôraz na ochranu verejného zdravia a bezpečnosti prostredníctvom zabezpečenia striktného celoeurópskeho systému vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Akákoľvek odchýľka od zadefinovaných podmienok poskytovania vzdelávania spôsobuje odštartovanie mechanizmov na odstránenie  porušenia pravidiel fungovania Európskej únie. Tiež právnymi predpismi EÚ sa dáva voľnosť členským štátom v tom, ako budú uznávať vzdelanie z tretích štátov, avšak len za predpokladu, že vzdelanie z tretích štátov bude spĺňať minimálne kritériá na obsah a rozsah vzdelania, spolu s porovnateľnými kompetenciami absolventov v týchto študijných programoch. 

Aplikačnou praxou sa zistilo, že uvedené kritériá nie je možné zabezpečiť len na základe predložených dokladov a podkladov žiadateľov, lebo často nezodpovedajú skutočne absolvovaným predmetom a skutočným vedomostiam žiadateľov. Slovenská republika preto pristúpila k sprísneniu podmienok uznávania kvalifikácií zdravotníckym pracovníkom z tretích štátov, aby zabezpečila ochranu a bezpečnosť pacientov a verejného zdravia. Uvedené sa uskutočnilo na základe  zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií“). 

Cieľom nového §18a je zadefinovať čo najpresnejšie podmienky uskutočnenia doplňujúcich skúšok. Konkrétnosti, ako sú periodicita uskutočnenia doplňujúcich skúšok, lehoty na prihlásenie, výška poplatku alebo i. boli vypracované v spolupráci s akademickou obcou, stavovskými organizáciami a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že doplňujúce skúšky uskutočňujú vzdelávacie inštitúcie, pri určení podrobností boli zohľadnené ich možnosti a dostupnosť skúšajúcich. V záujme zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť pri realizácii doplňujúcich skúšok, prítomní budú aj zástupcovia zdravotníckych stavovskýh organizácií.

Výška poplatku za vykonanie doplňujúcej skúšky sa určuje podľa sumy maximálneho ročného školného na príslušný akademický rok pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách alebo podľa normatívneho objemu finančných prostriedkov podľa príslušnej kategórie strednej odbornej školy. Týmto ustanovením je záujem zabezpečiť zohľadnenie finančnej náročnosti jednotlivých programov a finančná náročnosť preskúšávania. 

K bodu 9 a 12 

Súčasná právna úprava neumožňuje kompenzovať odbornú kvalifikáciu v prípade, ak sa preukazuje len dokladom o odbornej spôsobilosti. Ide o povolania, kde sa odborná kvalifikácia získava mimo formálneho systému vzdelávania v rámci profesijných združení. Zámer úpravy § 25  je nediskriminovať nikoho na základe dokladu, ktorý osvedčuje odbornú spôsobilosť. Zároveň ide o zosúladenie s európskou právnou úpravou.

K bodu 10 a 11

Zosúlaďuje sa právna úprava problematiky upravená v zákone o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií. 

K bodu 13

Zosúlaďuje sa právna úprava v kontexte zmien vykonaných v  § 25 a  32. Zakladá sa právomoc orgánu, ktorý rozhoduje o uznaní odbornej kvalifikácie vo svojej pôsobnosti rozhodnúť o uložení kompenzačného opatrenia.

K bodu 14 

Vzhľadom na to, že ide o demonštratívny výpočet vypúšťa sa dovetok predmetného písmena z dôvodu nadbytočnosti. 

K bodu 15 a 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na zmenu vykonanú v bode 1.

K bodu 17

Po konzultácii s akademickou obcou sa pristúpilo k novej terminológii dokumentu osvedčujúceho absolvovanie doplňujúcej skúšky. Zároveň sa upravuje vnútorný odkaz. 

K bodu 18, 19, 20 a 21

Zosúlaďuje sa právna úprava so zmenami vykonanými v § 2 a 25 (bod 1 a bod 6). V súčasnosti absentuje možnosť uložiť kompenzačné opatrenie v prípade, ak žiadateľ svoju odbornú spôsobilosť preukazuje iba osvedčením o odbornej spôsobilosti. 

K bodu 22

Upravuje sa vnútorný odkaz vzhľadom na vloženie nového písmena d) v § 31 ods. 2. 

K bodu 23

Vypúšťa sa uznávanie dokladu o vzdelaní, osvedčujúce získanie vedeckej hodnosti. K uvedenému kroku sa pristúpilo z dôvodu nesúladu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií zákonov a zákona č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti upravujúceho konanie o uznaní dokladov
o vzdelaní, ktorými sú doklady o udelených vedeckých hodnostiach, ku ktorému je vydaný vykonávací predpis, tj. Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb.
o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností. V zmysle platného znenia zákona o uznávaní vysoké školy sú kompetentné uznávať podľa § 33 a  39 doklady o vedeckých hodnostiach, pričom tieto doklady nie sú kvalifikačným predpokladom k žiadnemu regulovanému povolaniu, ani nepredstavujú stupeň vzdelania podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách  o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), tým pádom nepredstavujú prerekvizitný stupeň vysokoškoslkého vzdelania. Vzhľadom na to, že existuje platná právna úprava, ktorá dostatočne upravuje uznávanie vedeckých hodností úpravou § 33 ods. 1 sa odstráni rozpor medzi platnými právnymi predpismi.

K bodu 24

Vykonáva sa legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením skratky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v § 18a ods. 9.

K bodu 25

Ide o zosúladenie terminológie v rámci právneho predpisu.

K bodu 26

Do ustanovenia upravujúceho uznanie úplného stredného vzdelania, stredného odborného vzdelania, nižšieho stredného odborného vzdelania a nižšieho stredného vzdelania na účely pokračovania v štúdiu sa dopĺňa uznaná zahraničná stredná škola zriadená na území Slovenskej republiky z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 23 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene  a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je možné zriadiť zahraničnú školu so súhlasom príslušného zastupiteľského úradu iného štátu, ktorá sa nevedie v sieti škôl a školských  zariadení SR.

K bodu 27

Cieľom úpravy znenia § 39 je jasné vymedzenie predmetu automatického uznávania v prípade ak ide o rôzne scenáre väzby Slovenskej republiky na vybranú skupinu štátov. V prípade ak ide o štáty, s ktorými má Slovenská republika uzavretú bilaterálnu dohodu o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní, postupuje sa podľa znení konkrétnych bilaterálnych dohôd, ktoré upravujú presné podmienky uznania dotknutých dokladov. V prípade ak doklad o vzdelaní pochádza zo štátu, ktorý je signatárom Bolonskej deklarácie a je členským štátom Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania automaticky sa uznáva iba stupeň vzdelania. 

V prípade ak ide o štát, s ktorým má SR uzavretú bilaterálu dohodu a je zároveň aj členským štátom EHEA, postupuje sa podľa bilaterálnych dohôd. 

K uvedenému rozdeleniu postupov sa pristúpilo z dôvodu, že v zmysle Bolonskej deklarácie (a zároveň aj podľa zákona o vysokých školách) na účely pokračovania v štúdiu sa uznávajú iba stupne vzdelania (vysokoškolské vzdelanie prvého, druhého alebo tretieho stupňa) bez ohľadu na konkrétny študijný program a odbor v ktorom sa vzdelávanie uskutočnilo. Pri pokračovaní v štúdiu sa nepožaduje skončenie konkrétneho študijného programu v študijnom odbore, iba skončenie predchádzajúceho stupňa vzdelania. Uvedená zmena predstavuje reálnu možnosť dodržiavania stanovenej lehoty vysokými školami a zabezpečiť tak flexibilný systém mobility študentov. 

K bodu 28

Ide o zosúladenie právnej úpravy s navrhovanými zmenami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
 „ zákon o správnych poplatkoch“).

K bodu 29

Spresňujú sa  podmienky aplikácie ustanovení o Európskom profesijnom preukaze (ďalej len „EPP“). EPP bol pilotným projektom Európskej komisie s dopadom na 5 povolaní. Spustenie projektu vyžadovalo zosúladenie a koordináciu všetkých príslušných orgánov na území členských štátov EÚ, ktoré mali kompetencie uznávať alebo potvrdzovať príslušné odborné kvalifikácie. Pred spustením projektu 18.1.2016 nebola zaručená celoplošná platnosť EPP, vzhľadom na to, že aplikácia vyžadovala zapojenie všetkých členských štátov EÚ, všetkých príslušných orgánov členských štátov EÚ, Európskej komisie, rôzne komory a profesijné organizácie na území celej EÚ. V súčasnosti je možné skonštatovať, že projekt funguje a udelený EPP nahrádza proces uznania na území členských štátov EÚ. Úpravou ustanovenia je zámer uzákoniť túto skutočnosť.

K bodu 30

Vykonáva sa legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že podľa Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/983 z 24. júna 2015 o postupe vydávania európskeho profesijného preukazu a uplatňovania výstražného mechanizmu a podľa smernice o uznávaní odborných kvalifikácií  doklad totožnosti držiteľa EPP nie je obsiahnutý v zozname príloh k EPP, ale je platný len s platným dokladom totožnosti držiteľa EPP. 

K bodu 31

Predmetným ustanovením sa upravujú kompetencie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré sú rozšírené o vykonávanie štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých okresný úrad v sídle kraja a vysoké školy rozhodujú v prvom stupni. V nadväznosti na pôvodné znenie § 49 predkladateľ uvádza, že pôvodný §49 obsahoval síce splnomocňovacie ustanovenie k uznaniu stupňa dosiahnutého vzdelania, avšak absentoval mechanizmus k predmetnému typu uznania. Pôvodné znenie ods. 1 písm. c) sa nahrádza doplnením § 60.

K bodu 32

V nadväznosti na § 16 ods. 2 písm. k) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z., ktorý ustanovuje kompetenciu národným športovým zväzom uznávať odbornú kvalifikáciu športových odborníkov získanú v ďalšom neformálnom vzdelávaní, sa navrhovanou úpravou spresňuje, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uznáva doklady o vzdelaní, získané vo formálnom školskom systéme v zahraničí.  

K bodu 33 a 34

Dopĺňa sa ustanovenie týkajúce sa systému výstražného mechanizmu z dôvodu aplikačnej praxe, pretože aj iné právnické osoby môžu uložiť disciplinárne opatrenie v disciplinárnom konaní, ktoré môže znamenať zákaz činnosti alebo obmedzenie činnosti. Ako príklad môžeme uviesť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR a Komoru veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, ktorá  môže uložiť disciplinárne opatrenia aj vyčiarknutie z registra až po dobu piatich rokov za porušenie povinností vymedzených zákonom a zásad etiky súkromného veterinárneho lekára. Vyčiarknutím veterinárneho lekára z registra súkromných veterinárnych lekárov nie je možný výkon povolania veterinárneho lekára. 

K bodu 35

Vymedzuje sa výnimka pri preskúšavaní jazykových znalostí. Podľa zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky český jazyk sa považuje za jazyk, ktorý spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka. Z uvedeného dôvodu sa aj štúdium v českom jazyku ustanovuje ako dostatočné preukázanie jazykových znalostí za účelom zabezpečenia bezpečnosti pacientov a verejného zdravia. 

K bodu 36

Navrhuje sa úprava zákona vo svetle aplikačnej praxe. Podľa v súčasnosti platnej  právnej úpravy dvaja členovia komisie, ako kvalifikovaní odborníci príslušného povolania znamenajú vysokú administratívnu záťaž pri uskutočňovaní jazykových skúšok. Pri znížení  počtu kvalifikovaných príslušníkov povolania sa zohľadňovala aj skutočnosť, že v prípade preverenia jazykových znalostí nejde o preverenie odbornej spôsobilosti, ale o všeobecné preverenie úrovne ovládania štátneho jazyka. Predkladateľ návrhu zákona sa domnieva, že na tento účel v trojčlennej komisii, ktorú ustanoví príslušný orgán stačí jeden zástupca príslušného regulovaného povolania.

K bodu 37

Vykonáva sa legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie sa týka aj žiadateľov, ktorí svoje vzdelávanie nemali zamerané na výkon príslušného regulovaného povolania, ale absolvovali všeobecné vzdelávanie (základná škola, gymnázium). Všeobecné vzdelávanie vo väčšine prípadov pripravuje na ďalšie štúdium.

K bodu 38

Ide o spresňujúce ustanovenie.

K bodu 39 a 40

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho podmienky vykonávania doplňujúcej skúšky podľa § 18a. 

K bodu 41

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie podľa ktorého sa konania o uznaní dokladu o vzdelaní a konania o uznaní odbornej kvalifikácie, ktoré sa začali pred 1. januárom 2018 dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2017.

K bodu 42

Dopĺňa sa transpozičná príloha z dôvodu prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair. Ide o formálne doplnenie prílohy, nakoľko všetky transpozičné povinnosti sú už v súčasnosti upravené v súlade s predmetnou smernicou.

K Čl. II

K bodu 1

Pojem „manažér“ sa presúva zo zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií do zákona o živnostenskom podnikaní. Predmetný pojem bol prvýkrát zavedený do právnej úpravy SR zákonom č. 293/2007 Z. z. o  uznávaní odborných kvalifikácií a predstavuje transponovaný pojem „riaditeľa podniku“, uvedený v čl. 3 ods. 1 písm. i) smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Predmetný pojem bol prvýkrát zavedený do právnej úpravy SR zákonom č. 293/2007 Z. z. o  uznávaní odborných kvalifikácií. 

V súčasnej právnej úprave je definícia manažéra uvedená v zákone o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií. Avšak uznávanie odbornej spôsobilosti na výkon živností zaradených v zoznamoch I-III v prílohách 1 a 2 zákona o živnostenskom podnikaní upravujú postavenie manažéra. Navrhovaná zmena prináša zosúladenie definícii pojmov používaných v zákone o živnostenskom podnikaní so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 2

Účelom navrhovanej zmeny je potreba zosúladenia možnosti uznania odbornej kvalifikácie za rovnakého zákonného predpokladu ako to upravuje zákon o živnostenskom podnikaní v prípade uznania odbornej praxe (výlučne pre vybrané odborné činnosti/regulované živnosti zaradené do zoznamov I až III).       

K bodu 3

Navrhovanú úpravu sa vyžiadala potreba vecného zosúladenia obsahu regulačnej úpravy zákona o živnostenskom podnikaní s príslušnou úpravou o uznávaní odborných kvalifikácií a s príslušnou úpravou zákona čo uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a  v regulačných podmienkach živnostenského podnikania.  Zároveň sa eliminuje administratíva v procesnom konaní, v ktorom, ako to potvrdzuje aplikačná prax, v prípadoch úplne podanej žiadosti v spojení s navrhovaným  zásadným skrátením lehoty na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej praxe alebo o zamietnutí žiadosti (v rámci úpravy § 66h ods.5) dochádza k neodôvodnenej duplicite správnych  úkonov voči žiadateľovi. Navrhovanou zmenou pritom nedochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov žiadateľa v konaní.    

K bodu 4

Cieľom navrhovanej zmeny je potreba zosúladenia s obdobnou úpravou kmeňového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií v regulačných podmienkach živnostenského podnikania, podľa ktorej príslušný orgán rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní /zamietnutí žiadosti alebo uložení kompenzačného opatrenia do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti (§ 30 ods. 1).  Súčasne sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 42b. 

K bodu 5

Vykonáva sa legislatívno-technická úprava spočívajúca vo vypustení odkazu 42b vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 42b.

K bodu 6

Navrhovaným doplnením zákona sa odstraňuje chýbajúca možnosť osoby spoločenstva podľa zákona o živnostenskom podnikaní (§ 66e ods. 2) preukázať odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené do zoznamu II aj v postavení manažéra, čím sa odstraňuje súčasný nesúlad so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií. 

K bodu 7

Zosúlaďuje sa forma náležitostí žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie v konaní podľa
§ 66m ods.2 poslednej vety zákona čo živnostenskom podnikaní s korešpondujúcou úpravou zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií s cieľom zjednotiť regulačný rámec oboch konaní.

K bodu 8

Cieľom navrhovanej zmeny je zefektívnenie procesu konania a rozhodovania o uznaní odbornej kvalifikácie na základe a za podmienok ustanovených zákonom o živnostenskom podnikaní s odôvodnenou potrebou skrátenia časového horizontu o potrebné vyjadrenie sa Slovenskej živnostenskej komory k dokladu preukazujúceho odbornú spôsobilosť žiadateľa, ktorý nemá charakter dokladu o vzdelaní. V súvislosti s rozšírením okruhu vzdelávacích inštitúcií na posúdenie obsahu a rozsahu vzdelávania získaného v inom členskom štáte EÚ o vzdelávacie zariadenia akreditované na základe a za podmienok ustanovených zákonom
 č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhujeme spresniť pôsobnosť  Slovenskej živnostenskej komory v konaní o uznanie odbornej kvalifikácie, s poukazom na potrebu systémového riešenia diferencovanej pôsobnosti komory pri posudzovaní obsahu a rozsahu odbornej kvalifikácie získanej v inom členskom štáte EÚ v právnom rámci novo navrhovanej úpravy

K bodu 9

Cieľom navrhovanej zmeny je potreba zosúladenia s korešpondujúcou úpravou kmeňového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií v regulačných podmienkach živnostenského podnikania, podľa ktorej príslušný orgán rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie do jedného mesiaca od doručenia úplnej žiadosti (§ 32 ods.1), berúc zároveň do úvahy 1-mesačnú lehotu určenú na vyjadrenie sa Slovenskej živnostenskej komory, ktoré predchádza rozhodnutiu o uznaní odbornej kvalifikácie/rozhodnutiu o prerušení konania/rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti.  

Zároveň sa z praktických dôvodov precizuje začiatok lehoty na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie/rozhodnutiu o prerušení konania/rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti vrátane zosúladenia navrhovanej úpravy s korešpondujúcou úpravou zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií  v platnom znení. 

K bodu 10

Navrhovanú úpravu sa vyžiadala potreba transpozície smernice o uznávaní odborných kvalifikácií a  v regulačných podmienkach zákona o živnostenskom podnikaní vrátane možnosti a podmienok uznania odbornej kvalifikácie žiadateľa, ktorý je na tieto účely držiteľom dokladu o odbornej kvalifikácii vydaného v treťom štáte/v štáte, ktorý nie je členom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore okrem Švajčiarskej konfederácie.

Z dôvodov legislatívnej hospodárnosti sa zároveň navrhuje v konaní o uznanie odbornej kvalifikácie uplatniť subsidiárnym spôsobom procesno-právnu úpravu kmeňového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií  v platnom znení.    

K bodu 11,12 a 13

Navrhovanú úpravu sa vyžiadala potreba vecného zosúladenia obsahu regulačnej úpravy zákona o živnostenskom podnikaní s príslušnou úpravou smernice o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 14 a 15

V nadväznosti na prijatie zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zrušeniu akreditovaného vzdelávania športových masérov z dôvodu, že vzdelávanie športových odborníkov sa prenieslo do pôsobnosti národných športových zväzov v spolupráci s príslušnou vysokou školou. Po niekoľkých medzirezortných rokovaniach medzi Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Komorou masérov Slovenska sa pre masérov, ktorí v prevažnej väčšine v športovej oblasti nepôsobia, navrhlo riešenie spočívajúce v nastavení systému akreditovaného celoživotného vzdelávania s tým, že činnosť wellness masérske služby bude možné vykonávať ako viazanú živnosť. Zároveň sa navrhuje jednoznačne odlíšenie masérov – zdravotníckych pracovníkov a wellness pracovníkov – masérske služby, ktorí budú pôsobiť na základe absolvovaného akreditovaného celoživotného vzdelávania.

K bodu 16

Transpozičná príloha sa dopĺňa vzhľadom na transpozíciu čl. 1 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z  20. novembra 2013 , ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) do § 66h ods. 2 zákona o živnostenskom podnikaní. 

K Čl. III

K bodu 1

Zosúlaďujú sa správne poplatky, ktoré sú ustanovené zákonom o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií. Predmetný právny predpis zrušil, premenoval a ponechal niektoré v súčasnosti existujúce položky, ktoré sú ustanovené zákonom o správnych poplatkoch.

V súčasnosti sa za úkon ustanovený v písm. e) vyberá 6,50 eur, avšak vzhľadom na digitalizáciu administratívnych procesov tento úkon vyžaduje nižšiu zapojenosť riešiteľov, než pred cca.15 rokmi, keď výška poplatku bola ustanovená. Znížením výšky správneho poplatku sa zároveň chce vyjadriť aj opodstatnenosť a dôležitosť bilaterálnych dohôd v uznávacom procese.

Za úkon ustanovený v písm. f) sa v súčasnosti vyberá správny poplatok vo výške 6,50 eur. Táto položka bola rozšírená, okrem akademického uznávania sa vzťahuje aj na všetky iné účely, ktoré nie sú uznávaním na výkon regulovaného povolania. Keďže získané rozhodnutie o uznaní má širokospektrálnu platnosť vyjadrenú v § 60, správny poplatok sa zvyšuje na 30,- eur.

Za úkony ustanovené písm. i) sa v súčasnosti vyberá správny poplatok vo výške 99,50 eur za uznávanie na výkon regulovaného povolania. Ide o zaokrúhlenie tejto sumy spolu s odstránením možnosti vyberať 99,50 eur 2 krát za uznávanie dokladu o vzdelaní a odbornej kvalifikácie v prípade ak nejde o spoločný proces. Ide zároveň aj o jasné rozdelenie procesov uznávania dokladu o vzdelaní a uznávania odborných kvalifikácií aj z hľadiska správnych poplatkov rozdelených do písmen g) a h). V konečnom dôsledku ide o rovnaký obnos finančných prostriedkov pre štátny rozpočet, ako doteraz.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu položky, zároveň o mierne navýšenie správneho poplatku  zo 6,50 eur na 10,- eur. Pri navýšení správneho poplatku sa zohľadnila skutočnosť, že potvrdením sa získavajú profesijné práva, ktoré má žiadateľ záujem uplatniť na území iného členského štátu a vykonávať tak zárobkovú činnosť mimo SR.

K bodu 3

Vykonáva sa legislatívno-technická úprava vzhľadom na zrušenie  a premenovanie niektorých položiek  I. časti Všeobecnej správy Položky 2 zákona o správnych poplatkoch. Predmetným ustanovením sa aktualizuje znenie zákona o správnych poplatkoch, predchádzajúcimi novelami zákona o správnych poplatkoch došlo k pridaniu nových položiek do I. časti všeobecnej správy Položky 2, a z toho dôvodu súčasná odvolávka na písmeno e) nie je platná. Uznávanie zdravotníckych špecializácií nie je možné považovať za uznávanie dokladov o vzdelaní na iné účely ako výkon regulovaného povolania alebo regulovaných odborných činností v Slovenskej republike. Uznanie dokladov o získaných zdravotníckych špecializácií je považované za uznávanie dokladov o vzdelaní na výkon regulovaných povolaní.

K Čl. IV

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona na 1. január 2018 v súlade s č. 20 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. V nadväznosti na nastavenie postupov potrebných na zavedenie akreditovaného celoživotného vzdelávania v prípade wellness pracovníkov – masérske služby sa účinnosť vykonaných zmien navrhuje od 1. 1. 2019.

V Bratislave 24. júla 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Plavčan, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017. 

Hlavným účelom navrhovanej novely je zmodernizovať a precizovať hmotnoprávne aj procesnoprávne ustanovenia, ktorých aplikácia v praxi sa už v súčasnosti javí ako nepostačujúca resp. nevyhovujúca a to tak z hľadiska úradu, ako aj z hľadiska potrieb
a záujmov prihlasovateľov, majiteľov a ostatných zúčastnených subjektov. Mnohé inštitúty sú spoločné pre všetky najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky) a predkladaný návrh zabezpečuje principiálnu jednotnosť ich právnej úpravy. Odchylnosti od spoločného štandardu regulácie týchto prierezových, horizontálnych inštitútov vyplývajú v konkrétnych prípadoch buď z medzinárodných záväzkov SR alebo z rozdielov daných samotnou povahou príslušného predmetu priemyselného vlastníctva. Vhodnou harmonizáciou právnej úpravy najdôležitejších priemyselnoprávnych inštitútov, akými sú najmä zamestnanecký režim, majiteľstvo a spolumajiteľstvo, prevod a prechod práv, licenčná zmluva, vymáhanie práv, prihláška a právo prednosti, sporové konania, rozklad a subsidiárna aplikácia správneho poriadku, sa zvyšuje úroveň právnej istoty zúčastnených subjektov, adresátov právnej normy a tiež predvídateľnosť a transparentnosť postupu a rozhodovania úradu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ tiež posilniť vymožiteľnosť práv priemyselného vlastníctva v nadväznosti aj na rekodifikáciu civilného procesného práva a prijatie zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý s účinnosťou od 1. júla 2016 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je Okresný súd Banská Bystrica. Návrh zákona otvára možnosť užšej spolupráce súdu s úradom, najmä v súvislosti s identifikovaním rozsahu ochrany konkrétneho patentu alebo úžitkového vzoru. Návrh zákona tiež jednoznačne stanovuje, aké typické právne nároky má majiteľ v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv a v akej dobe sa premlčujú tzv. reparačné a satisfakčné nároky, tzn. nároky na náhradu škody, primerané zadosťučinenie v peniazoch a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Zohľadňujúc uplatňovanie registračného princípu v konaní o prihláške úžitkového vzoru do registra podľa zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď úrad pred zápisom úžitkového vzoru neskúma, či sú splnené zákonné podmienky ochrany, ako je novosť a vynálezcovská činnosť vo vzťahu
k technickému riešeniu tvoriaceho predmet prihlášky úžitkového vzoru, návrh zákona (novelizačný článok III) umožňuje konajúcemu súdu identifikovať spravodlivú rovnováhu medzi výlučnými právami majiteľa úžitkového vzoru na jednej strane a právami tretích osôb na strane druhej.   

Návrh zákona v novelizačnom článku II okrem iného zosúlaďuje právnu úpravu vyčerpania práv s článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov. Aj v prípade dizajnov sa tak upúšťa od konceptu tzv. národného vyčerpania práv a jednoznačne sa zavádza tzv. komunitárne vyčerpanie práv.

Návrh zákona v časti novelizácie zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (novelizačný článok IV) implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory). Popri zmenách v terminológii sa vypúšťa možnosť podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie na úrade, ktoré sa stalo po účinnosti uvedeného nariadenia obsolétnym. Návrh zákona v tejto časti zároveň predstavuje čiastočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.  

Úrad počas prípravných prác – v spolupráci s odbornou a zainteresovanou verejnosťou – podrobne analyzoval vecnú potrebu a rozsah zmien, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie vyššie sledovaných cieľov. Návrh zákona nespôsobuje neprimerané zásahy do práv adresátov a dôsledne rešpektuje princíp ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv.

Súčasťou navrhovaných zmien a doplnení je zavedenie niektorých nových inštitútov a služieb, napr. rešerše v prioritnej lehote a rešerše medzinárodného typu. Úrad preto pristúpil aj k celkovej revízii správnych poplatkov a obsahom návrhu zákona (novelizačný článok V) je návrh na zmenu a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Príloha - Sadzobník správnych poplatkov. 

Návrh zákona si vyžiada zmenu a doplnenie viacerých súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov. Návrhy na zmeny a doplnenia týchto predpisov budú predložené do legislatívneho procesu tak, aby nadobudli účinnosť spolu s predkladaným návrhom zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva (Vyhláška ministra zahraničných vecí
č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.), Zmluvou o patentovej spolupráci
a Vykonávací predpis k Zmluve o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS) (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.), Dohovorom o patentovom práve, Vykonávacím predpisom k Dohovoru o patentovom práve a Vyhláseniami dohodnutými diplomatickou konferenciou a prijatými diplomatickou konferenciou 1. júna 2000 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 99/2005 Z. z. v znení oznámenia č. 639/2005 Z. z.)
a Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.). Návrh zákona je v súlade aj
s ostatnými zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty, štandardnej dĺžky legislatívneho procesu, ako aj prípravy novelizácie vykonávacích vyhlášok. Delená (neskoršia) účinnosť (1. januára 2019) sa navrhuje v prípade tých ustanovení, ktorých efektívna aplikácia si vyžiada úpravy informačných systémov úradu.

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 435/2001 Z. z.)

K bodu 1

Vzhľadom na pomerne veľké množstvo vnútorných odkazov na jedno konkrétne ustanovenie
(§ 79 ods. 9), ktoré je novelou dotknuté, týmto jedným novelizačným bodom sa zabezpečuje zmena všetkých uvedených vnútorných odkazov na nové ustanovenie (§ 79 ods. 13).

K bodu 2

Aktualizuje sa text poznámok pod čiarou.

K bodom 3 a 4

Zavádza sa nadpis § 10 „Pôvodca vynálezu“ (pôvodne umiestnený nad § 10), ktorý pomenúva jeden zo základných inštitútov patentového práva, ktorým je pôvodca vynálezu. Doplnenie odseku 1 zároveň zohľadňuje novú úpravu zamestnaneckého režimu (§ 11), keď pôvodca vynálezu nie je originárnym nositeľom práva na riešenie, ale toto patrí zo zákona priamo zamestnávateľovi.

K bodu 5

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a spresňuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s ohľadom na ekvivalenciu k relevantným zahraničným právnym úpravám (anglicky „employee invention“, nemecky „Arbeitnehmererfindungen“, francúzsky „inventions de salariés, poľsky „pracowniczy wynalazek“) sa do patentového zákona zavádza pojem „zamestnanecký vynález“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanovuje, že v prípade zamestnaneckého vynálezu právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi.

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého vynálezu a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti techniky vynález dokázal uskutočniť. Pojem „odborník“ je potrebné vykladať obdobne, ako v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou (§ 8).

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález
a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom a bydliskom v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 3 písm. b] alebo podľa Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov resp. podľa Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci. Po písomnom uplatnení práva na riešenie (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo medzinárodnej prihláške.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti (odsek 5) vo vzťahu k pôvodcovi predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na riešenie zamestnávateľom (odsek 3) a vo vzťahu k zamestnávateľovi aj na obdobie po prechode práva na riešenie na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého vynálezu verejnosti zverejnením patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľným zverejnením zamestnaneckého vynálezu samotným nositeľom práva na riešenie alebo s jeho súhlasom.  

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu, ani spôsob jej výpočtu sa nemenia (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny. Dopĺňa sa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím vynálezu, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) na kontrolu účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie zamestnávateľa v rozsahu potrebnom na zistenie dodatočného vyrovnania. Ak by v takomto prípade boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude  zo zákona viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie, ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho prínosu zamestnaneckého vynálezu pre účely určenia výšky dodatočného vyrovnania, nakoľko spravidla po jeho uplynutí by už malo byť zrejmé, či a akým spôsobom je alebo bude zamestnanecký vynález chránený, a teda aká je patentová stratégia zamestnávateľa, ako aj či je alebo bude využívaný, či je alebo bude poskytnutý súhlas na jeho využívanie a pod. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého riešenia. 

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktoréhokoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak na strane pôvodcu, ako aj na strane zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého vynálezu (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).        

K bodom 6 až 8

Precizuje sa úprava prevodu a prechodu práva na riešenie v § 12. V odseku 1 sa výslovne stanovuje výnimka v tom zmysle, že predmetom prevodu alebo prechodu práva na riešenie nie je právo na pôvodcovstvo, ktoré ostáva uvedenými úkonmi nedotknuté a späté s osobou pôvodcu. Vnútorné odkazy v odseku 1 zohľadňujú zmeny v § 10 a § 11. Vypustenie druhej vety v odseku 4 súvisí so systematicky a komplexne poňatou úpravou inštitútu prevodu a prechodu v § 21 a § 22, ktorá sa primerane vzťahuje aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.

K bodom 9 a 10

Aktualizuje sa text poznámok pod čiarou.

K bodu 11

Zavádza sa jednoznačná úprava kompetencií medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 57 ods. 2 až 4, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, ak „príslušný orgán“ nerozhodne inak. 

K bodu 12

Patent, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, úžitkový vzor, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Toto pravidlo bolo upravené aj v platnom znení patentového zákona (pôvodne § 20 ods. 2), navrhuje sa len jeho formuláciu zjednodušiť (odsek 1). Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak. 

Každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález chránený patentom ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný konať v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu, alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch (§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a zákon o ochranných známkach.

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).           

Pod pojmom „čiastočný prevod patentu“ (§ 21 ods. 1) sa rozumie prevod jedného alebo viacerých patentových nárokov, pričom aspoň jeden patentový nárok by zostal zachovaný v pôvodnom patente. Výsledkom by bolo, že by po takomto prevode vedľa seba existovali dva patenty, pôvodný a nový. S ohľadom na existujúcu zákonnú podmienku jednotnosti vynálezu (§ 37 ods. 3) a skutočnosť, že v prípadoch čiastočného prevodu patentu by bolo nevyhnutné následné posúdenia patentovateľnosti predmetu pôvodného a aj predmetu nového patentu, čiastočný prevod patentu sa zakazuje. Už podľa  platnej úpravy bolo neprípustné čiastočné vzdanie sa patentu v zmysle § 30 ods. 1.

Štandardizuje sa právna úprava prevodu patentu tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prevodu iných práv priemyselného vlastníctva (úžitkové vzory, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prevodu môže podať buď prevodca alebo nadobúdateľ. S výnimkou platenia udržiavacích poplatkov nadobúdateľ môže vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu (§ 21 ods. 4). Právna úprava prevodu patentu sa primerane vzťahuje aj na prevod práv z prihlášky (§ 21 ods. 5).

Štandardizuje sa právna úprava prechodu patentu (§ 22), aby bola konzistentná s právnou úpravou prechodu iných práv priemyselného vlastníctva (úžitkové vzory, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prechodu môže podať buď pôvodný majiteľ alebo nový majiteľ. S výnimkou platenia udržiavacích poplatkov nový majiteľ môže vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prechodu (§ 22 ods. 4). Právna úprava prechodu patentu sa primerane vzťahuje aj na prechod práv z prihlášky (§ 22 ods. 5).

Právna úprava záložného práva k patentu (§ 23) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Zriadenie záložného práva len k časti patentu nie je prípustné z rovnakých dôvodov ako
v prípade neprípustnosti čiastočného prevodu patentu (§ 21 ods. 1). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k patentu, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

Zmeny sa dotýkajú aj úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení patentového zákona (§ 24). Dopĺňa sa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie, ako aj jednoznačná úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv majiteľa patentu. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 24 ods. 2).  

Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v  platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

Vymedzenie výlučnej licencie zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď patentový zákon výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka. 

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie v súlade s § 24 ods. 7. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 24 ods. 5), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácie držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva.

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 24 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

Aktualizuje sa tiež text poznámok pod čiarou. 

K bodu 13

Zmena § 25 ods. 5 nadväzuje na zmenu § 48, v dôsledku ktorej už úrad nerozhoduje o prepise patentu, ale na základe žiadosti podloženej právoplatným rozhodnutím súdu len vyznačí zmenu majiteľa patentu (prípadne prihlasovateľa) v registri.

K bodu 14

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s krížovou nútenou licenciu, ktorá už nie je upravená vo vnútroštátnom právnom poriadku (zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín), ale v práve Európskej únie, konkrétne v nariadení Rady (ES) č. 2100/1994 v článku 29.

K bodu 15

Vypustenie odseku 2 z § 30 súvisí s novým systematickým zaradením tam pôvodne uvedenej právnej normy do § 20 ods. 6, tak, aby právna úprava spolumajiteľstva patentu bola upravená len v § 20. Osobitný prípad prechodu spolumajiteľského podielu zo spolumajiteľa, ktorý sa ho vzdal, na ostatných spolumajiteľov tak ostáva naďalej zachovaný. 

K bodom 16 až 19

Odstraňujú sa niektoré formulačné nepresnosti v súvislosti s určením konkrétneho časového momentu s vhodnejším použitím pojmu „dňom“, zohľadňuje sa skoršie zavedenie skratky „udržiavací poplatok“ v § 21 ods. 4 a v súvislosti s vypustením odseku 2 z § 30 sa v § 31 ods. 1 písm. c) mení vnútorný odkaz.

K bodu 20

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). 

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 32 „Vymáhanie práv“. V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ patentu v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 15. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Aktívna legitimácia sa zužuje len na majiteľa patentu (§ 19), pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 20) a licenčnej zmluve (§ 24) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ patentu alebo aj nadobúdateľ licencie.

Pravdepodobne po prvýkrát v histórii slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení patentovej prihlášky (§ 15 os. 2).  

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa patentu, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 32a) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na štandardnú dĺžku konania o patentovej prihláške (tri až štyri roky), nároky majiteľa z dočasnej ochrany (§ 15 ods. 2) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa patentu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa patentu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.   

Aktualizuje sa tiež text poznámky pod čiarou.

K bodom 21 až 24

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa patentového zákona určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky. Všeobecný pojem „názov“ v prípade právnickej osoby zahŕňa aj užší pojem „obchodné meno“, ktoré sa z § 32 ods. 2 písm. a) vypúšťa. 

Z dôvodu precizovania vnútornej systematiky zákona sa do § 32 presúva ustanovenie (pôvodne
§ 33 ods. 5), ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností a v súlade so smernicou 2004/48/ES obmedzuje.

K bodu 25

Doterajší nadpis nad § 33 „Prerokúvanie sporov“ nebol vhodný, nakoľko popri súdoch prerokúval spory súvisiace so zrušením patentov (§ 46 a 47) aj Úrad priemyselného vlastníctva SR. Zavádza sa preto presnejší názov „Súdna ochrana práv“.

K bodu 26

Zmena odkazu 13c) zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

K bodu 27

Kľúčovým prvkom riešenia každého súdneho sporu z priemyselného vlastníctva je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ resp. ohrozovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany. Zvlášť náročné je to v prípade ochrany patentom a úžitkovým vzorom. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia sa dopĺňa v § 33 ods. 5 možnosť, aby sa konajúci súd na návrh niektorej zo strán sporu obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu (§ 13). Tak ako nebol ani doteraz, súd nebude obsahom odborného vyjadrenia viazaný, vyhodnotí ho ako jeden z dôkazov.

K bodu 28

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345), pričom patentový zákon v § 34 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 34.

K bodu 29

Znenie § 35 ods. 3 bolo precizované a vnútorný odkaz bol zmenený s ohľadom na zmeny v § 79.

K bodom 30 až 32

Zmeny v § 35 ods. 4, 6 až 8 precizujú implementáciu Dohovoru o patentovom práve a Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o patentovom práve, konkrétne čl. 5 ods. 6 písm. b) Dohovoru o patentovom práve a pravidlo 2 ods. 3 a pravidlo 2 ods. 4 bod iv) Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o patentovom práve.  

K bodu 33

V § 35a ods. 1 sa znenie mierne upravuje, aby bolo jednoznačné, že ak chce prihlasovateľ časť podania, ktorá sa javí ako opis, nahradiť odkazom na prvú prihlášku, musí tak urobiť už pri podaní prihlášky v súlade s čl. 5 ods. 7 písm. a) Dohovoru o patentovom práve.

K bodom 34 až 37

V záujme lepšej čitateľnosti a vnútornej systematiky zákona sa precizujú vnútorné odkazy
v rámci § 36. Zároveň sa dopĺňa odkaz 14b) a k nemu príslušná poznámka pod čiarou, ktorej účelom je poukázanie na konkrétne ustanovenie Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

K bodom 38 a 39

Precizuje sa znenie § 36a a v záujme právnej istoty na strane prihlasovateľa sa spresňuje určenie začiatku plynutia lehoty, dokedy je prihlasovateľ povinný podať odbočenú patentovú prihlášku. Táto dvojmesačná lehota sa počítala od doručenia negatívneho rozhodnutia o prihláške úžitkového vzoru. Nové znenie § 36a posúva začiatok plynutia tejto lehoty až od právoplatnosti rozhodnutia.

Vypustením odseku 2 sa znižuje administratívna záťaž na strane prihlasovateľov, ktorí už nie sú povinní predkladať rovnopis prihlášky úžitkového vzoru, nakoľko túto má úrad k dispozícii.

K bodu 40

Zmena vo vnútorných odkazoch v § 37 ods. 1 bola vyvolaná zmenami v § 10 až 12.

K bodu 41

Mení sa len slovesné vyjadrenie („smie“ - „môže“) podmienky jednotnosti vynálezu, ako je vyjadrená v § 37 ods. 3 patentového zákona a v súlade s analogickým znením § 32 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42

V záujme odstránenia nejasností sa dopĺňa znenie § 37 ods. 5 písm. f) tak, aby bolo zrejmé, že v prípade zamestnaneckého vynálezu (§ 11), prihlasovateľ (zamestnávateľ) nie je povinný k prihláške pripájať nejaký konkrétny doklad, ale postačuje jednoduchý údaj, resp. vyhlásenie, že predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález.

K bodu 43

Precizuje sa poznámka pod čiarou. 

K bodu 44

Nové znenie § 39 ods. 1 zohľadňuje terminológiu používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou prerušenia konania o prihláške je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom.

K bodu 45

Zmena znenia ustanovenia § 39 ods. 3 nadväzuje na zmenu ustanovení § 48, v dôsledku ktorej už úrad nerozhoduje o prepise patentu, ale na základe žiadosti podloženej právoplatným rozhodnutím súdu len vyznačí zmenu majiteľa patentu (prípadne prihlasovateľa) v registri. Kým doterajšia právna úprava pre pokračovanie v prerušenom konaní vyžadovala nadobudnutie právoplatnosti úradného rozhodnutia o prepise a odňatí patentu, úrad bude v prerušenom konaní podľa § 39 ods. 1 pokračovať po tom, čo mu bude predložené právoplatné rozhodnutie súdu o práve na riešenie.

K bodu 46

V rámci predbežného prieskumu podľa § 40 úrad skúma aj splnenie podmienok odbočenia z prihlášky úžitkového vzoru podľa § 36a.

K bodu 47

V § 40 ods. 1 písm. f) sa zjednodušuje text a mení sa vnútorný odkaz.

K bodom 48 až 50

V § 40 ods. 3 sa menia vnútorné odkazy tak, aby bolo jednoznačne stanovené, v ktorých prípadoch úrad konanie zastaví, ak nie sú vytýkané nedostatky prihlasovateľom odstránené. Medzi tieto prípady však nepatrí situácia, keď odkaz na prvú prihlášku neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa § 35 ods. 2, a prihlasovateľ ich ani na výzvu úradu neodstráni, pretože vtedy sa prihláška považuje za nepodanú v súlade s § 35 ods. 4. V § 40 ods. 4 sa posledná veta vhodnejšie formuluje v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. V § 41 ods. 2 sa jednoznačne stanovuje, že skoršie zverejnenie prihlášky po splnení zákonných podmienok je kompetenciou úradu. 

K bodu 51

V nadväznosti na zavedenie nových inštitútov s názvom „rešerš medzinárodného typu“ (§ 41a) a „rešerš v prioritnej lehote“ (§ 41b), sa v § 41 ods. 3 nahrádza doteraz zavedená skratka „rešerš“  novou, vhodnejšou skratkou „rešeršná správa“. 

K bodu 52

Po prvý krát sa do slovenského patentového práva (§ 41a) zavádza rešerš medzinárodného typu v zmysle čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci. Prihlasovateľ môže požiadať úrad, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je v súlade s čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút. Úrad za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácií o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť v rámci jeho patentovej stratégie pri ďalších krokoch smerujúcich k patentovej ochrane v zahraničí.

Ak sú splnené podmienky odseku 2, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa
o rešerši medzinárodného typu vykonanej úradom ako pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu, úrad správu o rešerši zverejní spolu s prihláškou vo vestníku a prihliadne na ňu pri úplnom prieskume. Ak si prihlasovateľ vybral za orgán pre medzinárodnú rešerš Vyšehradský patentový inštitút, zaplatí v takom prípade len polovicu zo správneho poplatku za úplný prieskum [Položka 216 písm. c) Sadzobníka správnych poplatkov]. Táto zľava je opodstatnená najmä tým, že úrad už má k dispozícii správu o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonávali patentoví experti úradu.

Rešerš v prioritnej lehote (§ 41b) predstavuje novú službu pre prihlasovateľov, i keď úrad poskytoval obdobnú službu na základe podmienok zverejnených vo vestníku úradu č. 12/2011. V záujme transparentnosti a zodpovednosti pri poskytovaní služieb verejnosti sa javí ako vhodnejšie definovať základné náležitosti priamo v patentovom zákone. Podstatou služby rešerš v prioritnej lehote je poskytnúť prihlasovateľovi už krátko po podaní prihlášky kvalifikovanú informáciu o stave techniky vo vzťahu k predmetu prihlášky. Prihlasovateľ sa tak môže rozhodnúť, či v prioritnej lehote 12 mesiacov podľa čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva podá prihlášku so zhodným predmetom v zahraničí. Žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote musí byť podaná spolu s prihláškou. Zároveň prihlasovateľ nemôže v prihláške uplatňovať prioritu z inej prihlášky. Ak úrad zistí, že niektorá z týchto základných podmienok nie je splnená, považuje žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote za nepodanú (odsek 3). Ak úrad v rámci predbežného prieskumu zistí, že prihláška alebo predmet prihlášky obsahuje nedostatky, ktoré by mohli byť dôvodom zastavenia konania o prihláške alebo dôvodom pre zamietnutie prihlášky, na podanú žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote nemusí prihliadať (odsek 4). V prípade, ak by úrad nedodržal deväťmesačnú lehotu, vráti prihlasovateľovi zaplatený správny poplatok [Položka 216 písm. h) Sadzobníka správnych poplatkov] v zmysle § 10 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch.

K bodom 53 a 54

V záujme transparentnosti sa v § 43 jednoznačne stanovuje, že osoba odlišná od prihlasovateľa, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu, sa nestáva účastníkom konania. Úrad túto osobu s výsledkom úplného prieskumu oboznámi, zohľadňuje pritom všeobecné ustanovenia o sprístupnení údajov (§ 59). Obdobne je upravené postavenie podávateľa pripomienok proti zápisu ochrannej známky podľa § 29 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.

K bodu 55

Spresňuje sa znenie § 44 ods. 3, ktorý upravuje zákaz udelenia viac ako jedného patentu jednému prihlasovateľovi, ktorý podal viac prihlášok so zhodným predmetom a dátumom prednosti. Ak si prihlasovateľ sám nevyberie, na základe ktorej prihlášky má úrad patent udeliť, úrad výber vykoná sám. Konanie o ostatných prihláškach úrad zastaví. 

K bodu 56

Zmena vo vnútorných odkazoch v 46 ods. 1 písm. e) bola vyvolaná zmenami v § 10 až 12.

K bodu 57

Vzhľadom na zavedenú skratku „udržiavací poplatok“ (§ 21 ods. 4) sa odkaz na osobitný predpis vypúšťa ako nadbytočný.

K bodu 58

Aj podľa doterajšej úpravy (§ 46 ods. 5) úrad mohol zrušiť patent na návrh jeho majiteľa bez ohľadu na existenciu hmotnoprávnych dôvodov zrušenia (§ 46 ods. 1), avšak len čiastočne. Toto obmedzenie sa ruší aj s ohľadom na základné právo majiteľa (vlastníka) slobodne disponovať so svojím majetkom (vlastníctvom), vrátane jeho likvidácie. Toto právo majiteľa patentu je však obmedzené právami tretích osôb, ktoré by mohli byť dotknuté (práva zapísané v registri) a preto sa vyžaduje predloženie ich písomného súhlasu pred zrušením patentu. Ďalšie obmedzenie spočíva v tom, že úrad nebude konať o návrhu majiteľa na čiastočné zrušenie patentu, ak prebieha konanie o zrušení patentu, spravidla iniciovaného treťou osobou, navrhovateľom. Majiteľ patentu má možnosť reagovať na podaný návrh na zrušenie zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov v súlade s § 47 ods. 2.

K bodu 59

Základné náležitosti návrhu na zrušenie patentu z hľadiska jeho odôvodnenia a dôkazov boli  upravené vo vykonávacej vyhláške. Vzhľadom na ich procesný význam sa presúvajú priamo do zákona (§ 47 ods. 1). V § 47 ods. 2 sa zavádza mechanizmus, ktorým môže majiteľ patentu vhodne reagovať na podaný návrh na zrušenie a prípadne tak predísť pokračovaniu sporu. Majiteľ patentu podľa konkrétnych okolností môže najmä zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy tak, aby vykonané zmeny nešli nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu. V takom prípade sa uvedené zmeny stávajú podkladom pre ďalšie konanie. Zavádza sa právo navrhovateľa na oboznámenie sa s vyjadrením a prípadnými protinávrhmi majiteľa (§ 47 ods. 3). Posilňuje sa tak kontradiktórnosť konania. 

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 47 ods. 4 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho, kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa patentu, aby sa vyjadrili k podaniu toho druhého, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku nejakej konkrétnej skutočnosti alebo skutočnostiam, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona správneho poriadku.

Novinkou je aj ustanovenie § 47 ods. 4 písm. b), ktoré umožňuje úradu v zrušovacom konaní stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

V  konaní o návrhu na zrušenie patentu sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (§ 47 ods. 7 a 8), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilnom sporovom poriadku (§ 183).

V § 47 ods. 9 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa zrušenia. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi zrušenia patentu (§ 46 ods. 1), ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia podmienok patentovateľnosti. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada. S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o zrušení patentu začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 47 ods. 10) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na zrušenie patentu. 

Novou právnou úpravou ustanovenia § 48 dochádza k zmene v konaní o prepise majiteľa patentu (resp. prihlasovateľa) v registri úradu. Doteraz dochádzalo k prepisu majiteľa patentu na základe rozhodnutia úradu o odňatí a prepise patentu a to na návrh a po tom, čo bol úradu predložený právoplatný rozsudok súdu o práve na riešenie. Takáto právna úprava bola príliš formalistická a ako vhodnejšie sa javí jednoduchšie riešenie, keď úrad, bez toho, aby vydával rozhodnutie o odňatí a prepise patentu, len vyznačil zmenu v osobe majiteľa patentu v registri a to v súlade s predloženým právoplatným rozsudkom. Nová právna úprava predlžuje lehotu na podanie žiadosti o prepis z troch na šesť mesiacov a to v súlade s obdobnou úpravou pri iných predmetoch priemyselného vlastníctva.

Určovacie konanie (§ 49) sa významne zjednodušuje. Odsek 2 výslovne stanovuje, že účastníkom je výlučne žiadateľ, teda osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. Nie je pritom podstatné, či je žiadateľom majiteľ patentu alebo akákoľvek iná osoba. Na druhej strane odsek 1 zdôrazňuje význam jasného a úplného opísania predmetu určenia, za čo nesie zodpovednosť samotný žiadateľ. Ak nie sú tieto základné podmienky splnené, úrad určovacie konanie zastaví (odsek 4). Určovacie konanie sa prerušuje bez nutnosti vydávať o tom rozhodnutia priamo zo zákona (odsek 3), ak sa vo vzťahu k tomu istému patentu začalo zrušovacie konanie alebo bol úrad požiadaný súdom o odborné vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 5. Proti rozhodnutiu vydanému v určovacom konaní, teda proti rozhodnutiu o zastavení určovacieho konania podľa odseku 4 a proti samotnému rozhodnutiu o určení, nie je prípustný rozklad [§ 55 ods. 4 písm. d)]. Dôvodom pre vylúčenie rozkladu je, že v určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

V súvislosti v právnou úpravou v § 50 možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. januára 2019).

Znenie § 50 ods. 1 v spojení s vykonávacou vyhláškou výslovne upravuje základné náležitosti žiadosti o zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu a súdneho sporu do registra a štandardný proces odstraňovania nedostatkov žiadosti. Doterajšie znenie § 50 ods. 1 iba odkazovalo na primeranú aplikáciu § 47 ods. 1, ktorá nemusela byť vždy vhodná.

Znenie § 50 ods. 4 zohľadňuje terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou zápisu sporu do registra je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu súdneho sporu aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota strán súdneho sporu.

Procesné inštitúty predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní (§ 51) sa zjednodušujú. Zmenou
v odseku 2 sa upúšťa pri žiadosti o pokračovanie v konaní od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; postačuje ak je aj zmeškaný úkon urobený v rámci dvojmesačnej lehoty. V nadväznosti na zmeny v § 47 sa nanovo upravuje vymedzenie úradom určených lehôt, pri ktorých nemožno vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní.  

Obdobne ako v prípade pokračovania v konaní aj pri žiadosti o uvedenie do predošlého stavu (§ 52) sa upúšťa od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; stačí ak je aj zmeškaný úkon v rámci zákonných lehôt upravených v odseku 1. Vzhľadom na zmeny v § 47 ako aj zmeny v § 55 (rozklad) sa rozširuje okruh lehôt, kedy tento výnimočný nápravný inštitút nemožno uplatniť.

K bodu 60

V § 53 ods. 1 došlo len k odstráneniu nevhodne upravenej legislatívnej skratky („účastník“), ktorá, vzhľadom na túto novelu, stratila svoje opodstatnenie.

K bodu 61

Vypustením doterajšej úpravy trov konania (§ 54), ktorá sa v iných zákonoch v oblasti priemyselného vlastníctva nevyskytovala, vzniká priestor na komplexnú úpravu trov konania s ohľadom najmä na sporové konania. Takejto novej právnej úprave trov konania a ich náhrad by mala predchádzať odborná diskusia so zainteresovanými partnermi s cieľom identifikovať také procesné pravidlá, ktoré by zabezpečili spravodlivú, efektívnu, adresnú a transparentnú úpravu trov konania a ich náhrad a to tak z úradu ako aj účastníkov konania.     

K bodu 62

Ustanovenia o rozklade (§ 55) sa napriek novému zneniu (vrátane nového nadpisu) výrazne nemenia. Novinkou je umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Rozsahom rozkladu je totiž úrad viazaný s výnimkami uvedenými v zákone (odsek 2). Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade a aby bola zabezpečená náležitá úroveň právnej istoty, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj na podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu (§ 52). V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia, čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku).

K bodu 63

Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodom 64 a 65

V ustanoveniach o registri a vestníku (§ 57) sa precizuje znenie odkazu na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (odsek 4) a tiež vymedzenie skutočností, ktoré sa zverejňujú vo vestníku (odsek 6) v súlade s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva.

K bodu 66

Zmena vnútorného odkazu v 59 ods. 8 súvisí so zmenami právnej úpravy zamestnaneckého vynálezu (§ 11).

K bodu 67

Zmena vnútorných odkazov v 60 ods. 5 súvisí so zmenami právnej úpravy pokračovania
v konaní (§ 51 ods. 6) a uvedenia do predošlého stavu (§ 52. ods. 6 a 7).

K bodu 68

Právna úprava zrušenia európskeho patentu s určením pre Slovenskú republiku (§ 65 ods. 5) sa mení v tom zmysle, že odkazuje na zákonné dôvody zrušenia patentu (§ 46) ako aj na procesnú úpravu zrušovacieho konania (§ 47). Táto národná zákonná úprava zrušenia patentu sa tak v celom rozsahu vzťahuje aj na zrušenie európskeho patentu s určením pre Slovenskú republiku. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že čl. 138 Európskeho patentového dohovoru s názvom „Zrušenie európskych patentov“, ktorý je systematicky zaradený do časti VIII s názvom „Vplyvy na vnútroštátne právo“ limituje dôvody zrušenia európskeho patentu len na tie, ktoré sú uvedené v samotnom Európskom patentovom dohovore.

K bodu 69

Zavádza sa osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia (§ 67a), ktoré predstavuje implementáciu príslušných nariadení Európskej únie. Aplikovať sa bude v prípadoch, keď by mala byť doba platnosti dodatkového ochranného osvedčenia prepočítaná a zmenená, pretože v žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia bol uvedený nesprávny dátum prvého povolenia na trh v Európskej únii. Účastníkmi konania podľa tohto osobitného ustanovenia bude popri navrhovateľovi vždy aj majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia.

K bodu 70

Spoločné ustanovenia (§ 79), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2), zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 6). 

V odseku 10 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci (napr. konanie o zrušení patentu). Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu. 

V odseku 11 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom patentu. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 55 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

V odsekoch 12, 14 a 15 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 15 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

K bodom 71 až 75

Do splnomocňovacích ustanovení (§ 80) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o forme a štandardoch prihlášky [§ 80 písm. b)], ktoré  nemali všeobecne záväznú podobu a boli publikované len vo forme inštrukcie úradu. V súvislosti so zavedením inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 41a) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške  ustanoviť podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu. Ďalej sa v splnomocňovacích ustanoveniach zohľadňuje nová úprava inštitútu prepisu (§ 48) a tiež zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 79 ods. 12, 14 a 15).

K bodu 76

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3), ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

K bodom 77 a 78

Ustanovenie o transpozičnej prílohe už patentový zákon obsahoval. Avšak vzhľadom na vloženie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2018 (§ 85a) bolo potrebné ustanovenia o transpozičnej prílohe upraviť v § 85b a aktualizovať jej nadpis.

K čl. II

(zákon č. 444/2002 Z. z.)

K bodu 1

Aktualizácia poznámky pod čiarou reflektuje prijatie nových zákonov v oblasti ochranných známok a autorského práva.

K bodu 2

Doplnenie zohľadňuje novú úpravu zamestnaneckého režimu (§ 12), v zmysle ktorého pôvodca vynálezu nie je originárnym nositeľom práva na riešenie, ale toto patrí zo zákona priamo zamestnávateľovi. To isté platí aj v prípade dizajnu spoločenstva v zmysle čl. 14 ods. 3 nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva. 

K bodu 3

Keďže právomoc prerokúvať a rozhodovať spory o právo na dizajn prináleží súdom (28 ods. 1), je vhodné v záujme konzistentnosti pojem „príslušný orgán“ nahradiť pojmom „súd“.

K bodu 4

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 12, sa významne reformuje a precizuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s cieľom dosiahnutia jednotnosti právnych úprav zamestnaneckého režimu v celej oblasti priemyselného vlastníctva (patenty, úžitkové vzory a dizajny) sa do zákona o dizajnoch zavádza pojem „zamestnanecký dizajn“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na dizajn z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého dizajnu právo na dizajn patrí priamo zamestnávateľovi. 

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej lehoty ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2).

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom tak, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním prihlášky dizajnu, prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky podľa Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecký dizajn a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a štátnou príslušnosťou v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 2 písm. b] alebo podľa predpisov upravujúcich náležitosti prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky. Po písomnom uplatnení práva na dizajn (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého dizajnu, najmä o podanej prihláške, a to bez ohľadu skutočnosť, či prihláška sleduje národnú ochranu, jednotnú ochranu na úrovni EÚ alebo medzinárodnú ochranu. 

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k pôvodcovi predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na dizajn zamestnávateľom (odsek 3) a vo vzťahuje k zamestnávateľovi aj na obdobie po prechode práva na dizajn na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého dizajnu verejnosti zverejnením prihlášky, prihlášky dizajnu Spoločenstva alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľným zverejnením zamestnaneckého dizajnu samotným nositeľom práva na dizajn alebo s jeho súhlasom.  

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu ani spôsob jej výpočtu sa nemenia (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny, v tejto súvislosti sa len dopĺňa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím zamestnaneckého dizajnu, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) so zodpovedajúcou povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť pôvodcovi dizajnu podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak by boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie, ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho využitia dizajnu. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého dizajnu. 

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktorúkoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak na strane pôvodcu ako aj na strane zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého dizajnu (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).

K bodom 5 až 9

Účelom zmien a doplnení ustanovenia týkajúceho sa prevodu a prechodu práva na dizajn je precizovanie právnej úpravy, ako aj potreba zohľadnenia zmien vyplývajúcich z novej úpravy zamestnaneckého dizajnu (§12).

K bodu 10

Zavádza sa jednoznačná úprava kompetencií medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 48 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, pokiaľ „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

Zapísaný dizajn, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, ochranná známka), môže mať viacerých spolumajiteľov. Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi zapísaného dizajnu sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov v  predpisoch upravujúcich jednotlivé predmety priemyselného vlastníctva, medzi ktoré patrí aj spolumajiteľstvo, dochádza k úprave tohto inštitútu aj v zákone o dizajnoch. V zásade platí, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

Každý zo spolumajiteľov právo využívať predmet priemyselného vlastníctva (t.j. zapísaný dizajn) ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov zapísaného dizajnu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom.

K bodu 11

Následkom vyčerpania práv k zapísanému dizajnu je, že jeho majiteľ nemôže uplatňovať svoje práva k zapísanému dizajnu a tretím osobám zakázať nakladať s výrobkom, v ktorom je chránený dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, v prípade, ak bol takýto výrobok majiteľom zapísaného dizajnu, prípadne s jeho súhlasom, už uvedený na trh.

Koncept vyčerpania práv je spojený s uplatňovaním rôznych zemepisných limitov; ako tzv. koncept národný, medzinárodný alebo regionálny. V Európskej únii bol článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov zavedený jednotný koncept regionálneho vyčerpania práv; tzn. práva k zapísanému dizajnu sa vyčerpajú iba v súvislosti s výrobkami, ktoré boli prvýkrát uvedené na trh v niektorom z 28 členských štátov EÚ, resp. štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (navyše Island, Nórsko, Lichtenštajnsko). V uvedenom zmysle dochádza k zosúladeniu právnej úpravy vyčerpania v oblasti priemyselného vlastníctva (porovnaj § 16 ods. 1 patentového zákona, § 15 ods. 1 zákona o ochranných známkach).

K bodu 12

V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov, medzi ktoré patrí aj prevod alebo prechod predmetov priemyselných práv, dochádza k úprave týchto inštitútov aj v zákone o dizajnoch (§ 21 a 22), a to aj vrátane súvisiaceho ustanovenia § 42. Právna úprava prevodu resp. prechodu zapísaného dizajnu, resp. práv z prihlášky je precizovaná a doplnená o štandardné vymedzenie podmienok a požiadaviek aplikovateľných pri podávaní žiadosti o zápis prevodu resp. prechodu do registra.

Právna úprava záložného práva k zapísanému dizajnu (§ 23) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k zapísanému dizajnu, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

Zmeny sa dotýkajú aj oblasti úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je ďalšou prierezovou, horizontálnou oblasťou v priemyselných právach vyžadujúcou principiálnu jednotnosť.

Pre úpravu licenčných vzťahov je charakteristická subsidiárna aplikácia všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o dizajnoch (§ 24). Návrhom sa dopĺňa precíznejšia úprava rozlišovania a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie ako aj jednoznačnú úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri zásahu do výlučných práv majiteľa zapísaného dizajnu. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 24 ods. 2).

Majiteľ dizajnu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“
a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v  platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

Definícia výlučnej licencie v zásade zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď zákon o dizajnoch výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá ustanovenie § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 24 ods. 7), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie, je vhodné „limity“ európskeho zákonodarcu nasledovať v celej oblasti priemyselných práv. Aktívna legitimácia držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva, či už ide o ochranné známky, patenty, úžitkové vzory alebo dizajny.

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 24 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise dizajnu alebo po rozdelení hromadnej prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

Dochádza k precizovaniu právnej úpravy týkajúcej sa predlžovania platnosti zapísaného dizajnu (§ 25). Rozširuje sa okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu. Doterajšia právna úprava legitimovala na podanie takejto žiadosti len majiteľa, resp. spolumajiteľa zapísaného dizajnu; špecifické oprávnenia v tomto smere boli priznané aj záložnému veriteľovi (doterajší § 25 ods. 3, 5 a 6). Určuje sa okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu súladne s navrhovanými zmenami týkajúcich sa patentov a ochranných známok - majiteľ zapísaného dizajnu, záložný veriteľ a iná osoba, ktorá preukáže právny záujem. Za inú osobu, ktorá preukáže právny záujem, je možné považovať napríklad nadobúdateľa zapísaného dizajnu na základe zmluvného prevodu v čase pred samotným zápisom prevodu do registra, ktorý je bezpochyby osobou, ktorej právny záujem na predĺžení platnosti zapísaného dizajnu je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o predĺženie platnosti je skončenie platnosti, a teda zánik zapísaného dizajnu v zmysle § 26 zákona o dizajnoch.

K bodom 13 a 14

Dochádza k precizovaniu terminológie použitej v právnej úprave.

K bodu 15

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP). 

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 27 „Vymáhanie práv“, V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ zapísaného dizajnu v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 17. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Osobitné ustanovenie o vymáhaní práv sa však už nevzťahuje na akékoľvek právo chránené zákonom o dizajnoch (viď doterajšie znenie § 27 ods. 1), ale len na výlučné práva majiteľa zapísaného podľa § 17.

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia.  

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa patentu, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 27a) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť.

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa  platný odsek 3 o zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa zapísaného dizajnu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa zapísaného dizajnu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.

Aktualizuje sa tiež text poznámky pod čiarou.

K bodom 16 až 18

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa zákona o dizajnoch určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa do § 27a presúva ustanovenie § 28 ods. 5, ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností obmedzuje a ktoré systematicky patrí práve do § 27a.

K bodu 19

Doterajší nadpis nad § 28 „Prerokúvanie sporov“ nie je vhodný a zavádza sa presnejší názov „Súdna ochrana práv“.

K bodu 20

Zmena odkazu v § 28 ods. 1 zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo povahu autorskoprávneho sporu.

K bodu 21

Ustanovenie sa presúva do § 27a, kam systematicky patrí (nový § 27 ods. 4).

K bodu 22

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s nedokladanými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345), pričom zákon o dizajnoch v § 29 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 29.

K bodu 23

Matéria obsiahnutá v doterajšom § 30 sa presúva do štvrtej časti zákona Spoločné, splnomocňovacie, prechodné a zrušovacie ustanovenia (konkrétne § 49 ods. 4).

K bodu 24

Právo podať prihlášku má v zásade osoba, ktorá má právo na dizajn. Okruh týchto osôb je taxatívne vymedzený v § 31 prostredníctvom vnútorných odkazov, pričom v nadväznosti na zmeny súvisiace s inštitútom zamestnaneckého režimu sa dopĺňa vnútorný odkaz (§ 12 ods. 4). Zároveň sa dopĺňa aj vnútorný odkaz na § 13 ods. 1 (právny nástupca osôb, ktorým patrí právo na dizajn).

K bodu 25

Zmena v § 31 ods. 3 písm. f) je priamym dôsledkom zmien súvisiacich s inštitútom zamestnaneckého dizajnu (§ 12).

K bodu 26

Poznámka bod čiarou k odkazu 8) sa spresňuje.

K bodom 27 a 28

Doterajší § 32, pod ktorým je umiestnený nadpis „Právo prednosti“, neštandardným spôsobom obsahoval spoločnú úpravu dvoch v oblasti priemyselných práv významných inštitútov, konkrétne ide o deň podania prihlášky a právo prednosti. Dochádza k logickému oddeleniu úprav týchto dvoch inštitútov do dvoch osobitných paragrafov, a to bez obsahových zmien.

K bodom 29 a 30

V súlade s Civilným sporovým poriadkom sa precizuje terminológia týkajúca sa prerušenia konania o prihláške v prípade existencie súdneho sporu, ktorého predmetom je právo na dizajn. Úpravy sa týkajú aj súvisiaceho ustanovenia § 42 ods. 4.

K bodu 31

V súvislosti a v súlade so zmenou v § 49 ods. 2 (zastúpenie osôb, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt alebo sídlo v konaní pred úradom) dochádza k vypusteniu odkazu 11) a súvisiacej poznámky pod čiarou, tieto sú nahradené vnútorným odkazom na § 49 ods. 2.

K bodu 32

Jedným z dôvodov pre výmaz zapísaného dizajnu je skutočnosť, že jeho majiteľ nemá právo na dizajn. Okruh osôb, ktoré majú právo na dizajn je v zákone o dizajnoch štandardne vymedzený taxatívne prostredníctvom vnútorných odkazov; pozri aj odôvodnenie k bodu 24 (§ 31 ods. 1).

K bodu 33

Poznámka bod čiarou k odkazu 12) sa precizuje.

K bodu 34

Nahradzuje sa spojenie „ z vlastného podnetu“ vhodnejším spojením „z úradnej moci“ v súlade so zaužívanou terminológiou v oblasti priemyselného vlastníctva a v procesnom práve.

K bodu 35

Základné náležitosti návrhu na výmaz zapísaného dizajnu z hľadiska jeho odôvodnenia a dôkazov boli  upravené vo  vykonávacej vyhláške. Vzhľadom na ich procesný význam je vhodné ich všeobecné zakotvenie priamo v zákone (§ 38 ods. 1). 

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 38 ods. 3 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa zapísaného dizajnu, aby sa vyjadrili k podaniu druhej strany, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku konkrétnej skutočnosti, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Novinkou je aj ustanovenie § 38 ods. 4 písm. b), ktoré umožňuje úradu v konaní o výmaze stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

Vo výmazovom konaní sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (§ 38 ods. 6 a 7), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku (§ 183 CSP).

V § 38 ods. 8 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa zrušenia. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi výmazu zapísaného dizajnu, ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia zápisných podmienok. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada.

S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o výmaze zapísaného dizajnu začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 38 ods. 9) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu.

K bodu 36

Dochádza k úprave výšky kaucie, ktorú je navrhovateľ výmazu zapísaného dizajnu povinný zložiť s návrhom na výmaz. Navrhovaná výška 100 eur zodpovedá kaucii uplatňovanej v súvislosti s návrhom na zrušenie alebo vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú (pozri § 37 ods. 7 zákona o ochranných známkach).

K bodu 37

Navrhuje sa úprava ustanovenia § 40, ktorou dochádza k zmene v konaní o prepise majiteľa zapísaného dizajnu (resp. prihlasovateľa) v registri úradu. Doteraz dochádzalo k prepisu majiteľa zapísaného dizajnu až na základe právoplatného rozhodnutia úradu, ktorý ale o prepise (a odňatí) zapísaného dizajnu rozhoduje na návrh a po tom, čo mu je predložený právoplatný rozsudok súdu o práve na dizajn. Je teda zrejmé, že takáto právna úprava je príliš formalistická a ako vhodnejšie sa javí jednoduchšie riešenie, keď úrad, bez toho aby vydával rozhodnutie o odňatí a prepise zapísaného dizajnu, len vyznačil zmenu v osobe majiteľa patentu v registri, a to v súlade s predloženým právoplatným rozsudkom.

K bodu 38

Inštitút určovacieho konania sa vypúšťa zo zákona o dizajnoch. Určovacie konanie vo vzťahu k zapísaným dizajnom predstavovalo v porovnaní so zahraničím neštandardnú výnimku. Samotné posúdenie, či nejaký konkrétny predmet spadá do ochrany (§ 14) určitého zapísaného dizajnu, ktoré úrad vykonával v rámci určovacieho konania, má bližšie k právnemu ako technickému posúdeniu. Do rozsahu ochrany zapísaného dizajnu totiž patrí každý dizajn, ktorý
u informovaného užívateľa nevyvoláva odlišný celkový dojem. Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu.

K bodu 39

V súvislosti s právnou úpravou v § 42 je možné konštatovať, že jednoznačnejším a precíznejším spôsobom upravuje oblasť zápisu licencií, záložných práv, prevodu, prechodu a súdneho sporu do registra a súčasne reaguje na Civilný sporový poriadok. Ako na novinku možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise dizajnu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. januára 2019).

K bodu 40

Popri terminologických zmenách (vrátane nadpisu § 43) sa procesných inštitútov predĺženia lehoty a pokračovania v konaní v zákone o dizajnoch dotýka aj niekoľko vecných zmien. 

Zmenou v § 43 ods. 2 sa úprava pokračovania konania približuje právnej úprave obsiahnutej v zákone o ochranných známkach, mení sa predovšetkým nastavenie lehoty na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní, a to na dva mesiace odo dňa uplynutia zmeškanej lehoty (v doterajšej úprave dva mesiace od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty). V súlade s novou procesnou úpravou týkajúcou sa výmazového konania (§ 38) sa precizuje, resp. rozširuje okruh lehôt, v prípade zmeškania ktorých nie je možné využiť inštitút predĺženia lehoty a pokračovania v konaní.

Zmeny v prípade inštitútu uvedenia do predošlého stavu smerujú predovšetkým k zosúladeniu právnych úprav v oblasti priemyselných práv, pričom odchýlky pri konkrétnych predmetoch priemyselných práv sú dôsledkom rešpektovania medzinárodných záväzkov; napríklad záväzky v oblasti patentového práva vyplývajúce z Dohovoru o patentovom práve. V oblasti dizajnového práva a harmonizácie jeho hlavných procesných inštitútov však v súčasnosti žiadna medzinárodná zmluva nie je prijatá. V súlade s novou procesnou úpravou týkajúcou sa konania o návrhu na výmaz dizajnu (§ 38), ako aj konania o rozklade (§ 46) sa precizuje, resp. rozširuje okruh lehôt, v prípade zmeškania ktorých nie je možné využiť inštitút uvedenia do predošlého stavu.

K bodu 41

Ustanovenia o rozklade sa napriek novému zneniu výrazne nemenia. Novinkou je umožnenie účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade, je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu ako aj samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu.

Dopĺňa sa taxatívny výpočet rozhodnutí úradu, proti ktorým nie je prípustný rozklad, a to
v súvislosti so zavedením nového dôvodom prerušenia konania, kedy úrad konanie rozhodnutím preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť (pozri odôvodnenie k § 49 ods. 8). Podať rozklad nie je možné ani v prípade zastavenia konania v prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v zákonnej lehote, v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia, čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku). 

K bodu 42

V súlade s praxou úradu sa precizuje rozsah skutočností, ktoré úrad zverejňuje vo vestníku.

K bodu 43

Spoločné ustanovenia (§ 49), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2), zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 4). 

V odseku 7 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci [konanie o výmaze zapísaného dizajnu podľa § 36 písm. a) a b)]. Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

V odseku 8 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom zapísaného dizajnu. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 46 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

V odsekoch 11 a 13 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 13 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

K bodom 44 a 45

Precizujú sa formulácie splnomocňovacích ustanovení, bez vecného zásahu do ich rozsahu.

K bodu 46

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3) ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

K bodom 47 a 48

Ustanovenie o transpozičnej prílohe už zákon o dizajnoch obsahoval. Avšak vzhľadom na vloženie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2018 (§ 51a) bolo potrebné ustanovenia o transpozičnej prílohe upraviť v § 51b a aktualizovať jej nadpis..   

K čl. III

(zákon č. 517/2007 Z. z.)

K bodu 1

V celom texte zákona sa slová „právo na ochranu úžitkovým vzorom“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „právo na riešenie“ a to z dôvodu, že tieto slová výstižnejšie a jasnejšie vystihujú obsah práva, ktoré patrí pôvodcovi technického riešenia. Obsahom tohto práva je nie len právo chrániť si vlastné (vytvorené) technické riešenie úžitkovým vzorom, čo evokuje slovné spojenie „právo na ochranu úžitkovým vzorom“, ale aj akákoľvek iná dispozícia s takýmto riešením.

K bodu 2 

Vzhľadom na osobitnú úpravu majiteľa úžitkového vzoru v § 18a (bod 14) sa vypúšťa jeho definícia v § 2 zákona. 

K bodu 3

Zavádza sa legislatívna skratka pre register úžitkových vzorov. Pôvodne bola táto legislatívna skratka obsahom § 2 písm. g), ktorý sa však vypúšťa. 

K bodom 4 až 6

Nová zápisná výluka [§ 6 sa písm. i)] bola doplnená z dôvodu jednoznačnosti a zdôraznenia výluky zápisu takých riešení, ktoré sa týkajú spracovania dát na administratívne, obchodné, finančné, manažérske, dozorné, prognostické alebo iné obdobné netechnické účely. Ide o riešenia ktorých podstata spočíva v počítačovom programe [ktorý je ako taký v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) vylúčený z ochrany] za použitia všeobecne známych prostriedkov výpočtovej techniky, t. j. také riešenia, ktoré nemajú technické dôsledky, t. j. neriešia technický problém.

Obsahom bodov 4 a 5 sú len gramatické zmeny spôsobené doplnením písmena i).

K bodom 7 až 9

Zákon ustanovuje, že právo na riešenie v zásade patrí pôvodcovi resp. spolupôvodcom, avšak zároveň pripúšťa výnimku, kedy toto právo môže patriť aj inej osobe. Touto výnimkou je ustanovenie § 11 , v zmysel ktorého je originárnym nositeľom práva na riešenie priamo zamestnávateľ zamestnanca (resp. zamestnancov), ktorý technické riešenie vytvoril.

V § 10 odsek 4 sa dopĺňa o zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, podľa ktorej v prípade ak medzi spolupôvodcami neexistuje názorová zhoda a podiele jednotlivých spolupôvodcov ohľadne vytvorenia technického riešenia, až do uzatvorenia dohody medzi spolupôvodcami resp. až do rozhodnutia súdu o tejto otázke platí, že podiel na vytvorení technického riešenia je rovnaký. Obdobná právna úprava je obsahom § 10 ods. 3 patentového zákona.

K bodu 10

Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a precizuje. Do zákona o úžitkových vzoroch zavádza pojem „zamestnanecké riešenie“. Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Odsek 1 jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého riešenia právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi.

Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého riešenia a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti techniky riešenie dokázal uskutočniť. Pojem „odborník“ je potrebné vykladať obdobne, ako v súvislosti s vynálezcovskou činnosťou (§ 8).

Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom tak, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo – čo je novinka – podaním prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky. Zákon pritom stanovuje dve podmienky: predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie a v prihláške je označený jeho pôvodca a to menom, priezviskom a bydliskom v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 3 písm. b] alebo podľa Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov resp. podľa Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci. Po písomnom uplatnení práva na riešenie (odsek 3) sa zavádza pre zamestnávateľa nová povinnosť informovať pôvodcu o následne zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého riešenia, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo medzinárodnej prihláške.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti na strane pôvodcu predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na riešenie zamestnávateľom (odsek 3) a na strane zamestnávateľa aj na obdobie po prechode práva na riešenie na pôvodcu (odsek 4). V oboch prípadoch povinnosť mlčanlivosti trvá až do sprístupnenia zamestnaneckého riešenia verejnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Typickými právne aprobovaným sprístupnením verejnosti tak je napríklad zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ako aj dobrovoľné zverejnenie zamestnaneckého riešenia samotným nositeľom práva na riešenie alebo zverejnenie zamestnaneckého riešenia s jeho súhlasom.

Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu ani spôsob jej výpočtu sa nemení (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny. Dopĺňa sa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím technického riešenia, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) na kontrolu účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie zamestnávateľa v rozsahu potrebnom na zistenie dodatočného vyrovnania. Ak by v takomto prípade boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude zo zákona viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho prínosu zamestnaneckého riešenia pre účely určenia výšky dodatočného vyrovnania, nakoľko spravidla po jeho uplynutí by už malo byť zrejmé, či a akým spôsobom je alebo bude zamestnanecké riešenie chránené, a teda aká je stratégia zamestnávateľa, ako aj či je alebo bude využívaný, či je alebo bude poskytnutý súhlas na jeho využívanie a pod. Ak právo na dodatočné vyrovnanie pôvodcovi vzniklo, v záujme obojstrannej právnej istoty a spravodlivosti zákon stanovuje, že toto právo trvá minimálne počas trvania ochrany zamestnaneckého riešenia.

Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktorúkoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak pre pôvodcu ako aj pre zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady. Zodpovednosť za škodu typicky prichádza do úvahy v prípade porušenia povinnosti pôvodcu upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení zamestnaneckého riešenia (odsek 2), porušenia povinnosti mlčanlivosti (odsek 5 a 7) a porušenia informačnej povinnosti (odsek 7).

K bodom 11 až 13

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy sa zavádza nadpis § 12. Zmeny v odseku 1 sú dôsledkom zmien v § 11, v ktorom sa v odseku 4 výslovne ustanovuje, že aj pôvodcovi (a teda aj jeho právnym nástupcom) za určitých okolností patrí právo na riešenie. Druhá veta odseku 4, týkajúca sa prevodu a prechodu práv z prihlášky, sa vypúšťa v nadväznosti na zmeny v § 20 a 21.

K bodu 14

V § 18a sa ustanovuje, kto je majiteľom úžitkového vzoru. Právna úprava preberá právnu úpravu pôvodne obsiahnutú v § 2 písm. g) a zároveň sa zavádza jednoznačná úprava právomoci medzi úradom a súdom v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj so znením § 55 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, ak „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

K bodu 15

Úžitkový vzor, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, patent, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

Každý zo spolumajiteľov má právo využívať predmet priemyselného vlastníctva ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný
v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov úžitkového vzoru v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch
(§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a zákon o ochranných známkach.

Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

K bodu 16

Pod pojmom „čiastočný prevod úžitkového vzoru“ (§ 21 ods. 1) sa rozumie prevod jedného alebo viacerých nárokov na ochranu, pričom aspoň jeden nárok na ochranu by zostal zachovaný v pôvodnom úžitkovom vzore. Výsledkom by bolo, že by po takomto prevode vedľa seba existovali dva úžitkové vzory, pôvodný a nový. S ohľadom na existujúcu zákonnú podmienku jednotnosti technického riešenia (§ 32 ods. 4) a skutočnosť, že v prípadoch čiastočného prevodu úžitkového vzoru by bolo nevyhnutné následné posúdenie možnosti zapísať úžitkový vzor (pôvodný aj nový), čiastočný prevod úžitkového vzoru sa zakazuje priamo v zákone.

Štandardizuje sa právna úprava prevodu úžitkového vzoru (§ 20) tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prevodu iných práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prevodu môže podať buď prevodca alebo nadobúdateľ. S výnimkou platenia poplatkov za predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže nadobúdateľ vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj novo zavedenú možnosť v § 26, že žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže podať aj osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nadobúdateľ úžitkového vzoru nepochybne takouto osobou je, pokiaľ prevod preukáže. Právna úprava prevodu úžitkového vzoru sa primerane vzťahuje aj na prevod práv z prihlášky (§ 20 ods. 5).

Štandardizuje sa právna úprava prechodu úžitkového vzoru (§ 21) tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prechodu iných práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny a ochranné známky). V odseku 1 sa dopĺňa, že prechodom úžitkového vzoru je aj jeho prepis v súlade s § 47. V odseku 2, v súlade s právnou úpravou v patentovom zákone, sa zavádza výnimka, že prechodom podľa § 47 (teda prepisom) sa práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom prechodu nezachovávajú, ale zanikajú. Dôvodom zavedenia tejto právne úpravy je posilnenie práv nového majiteľa úžitkového vzoru, na ktorého bol úžitkový vzor na základe právoplatného rozhodnutia súdu prepísaný. Preto by nemal byť povinný znášať negatívne dôsledky konania pôvodného majiteľa.

V záujme procesnej flexibility vo vzťahu k podaniu žiadosti o zápis prechodu sa ustanovuje, že túto žiadosť môže podať buď pôvodný majiteľ alebo nový majiteľ. S výnimkou platenia poplatkov za predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže nový majiteľ vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj novo zavedenú možnosť v § 26, že žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru môže podať aj osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nový majiteľ úžitkového vzoru nepochybne takouto osobou je, pokiaľ prechod preukáže. Právna úprava prechodu úžitkového vzoru sa primerane vzťahuje aj na prechod práv z prihlášky (§ 21 ods. 5).

Právna úprava záložného práva k úžitkovému vzoru (§ 22) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Zriadenie záložného práva len k časti úžitkového vzoru nie je prípustné z rovnakých dôvodov ako v prípade čiastočného prevodu úžitkového vzoru (§ 20 ods. 1). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo len z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k úžitkovému vzoru, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 22 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

Zmeny sa dotýkajú aj úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o úžitkových vzoroch (§ 23), kde sa dopĺňa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie, ako aj jednoznačnú úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri zásahu do výlučných práv majiteľa úžitkového vzoru. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 23 ods. 2)  

Majiteľ úžitkového vzoru môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v platnom znení patentového zákona (§ 25, 26, 27), ako aj v právnych predpisoch Európskej únie a niektorých medzinárodných zmluvách.

Vymedzenie výlučnej licencie zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Aj keď patentový zákon výslovne nestanovuje túto povinnosť, licenčná zmluva, ktorou sa udeľuje výlučná licencia, vzhľadom na významné dôsledky vo vzťahu aj k tretím osobám by mala byť štandardne zapísaná do registra vedeného úradom, tak ako predpokladá § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka. 

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie (§ 23 ods. 7). Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.    

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 23 ods. 5), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácie držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva.

Novinkou je právna úprava licencie na prihlášku (§ 23 ods. 9), ktorá zavádza pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

Aktualizuje sa tiež text poznámok pod čiarou.

K bodu 17

Nové znenie § 26 nemá za následok zmenu lehôt, v ktorých je možné podať žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru (riadnu či dodatočnú). Zmenou v ustanovení odseku 2 sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu podať žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru. Cieľom tejto legislatívnej zmeny je rozšíriť okruh osôb, ktorým by, hoc majú právny záujem na predĺžení platnosti úžitkového vzoru, mohla márne uplynúť lehota na podanie žiadosti o toto predĺženie. Takouto osobou, môže byť napr. dedič úžitkového vzoru v čase, keď ešte nie je ukončené dedičské konanie, alebo osoba, ktorá vedie spor o právo na riešenie. V zmysle doterajšej právnej úpravy (doterajší odsek 7) bola síce osoba, ktorá vedie spor o právo na riešenie, oprávnená podať žiadosť o predĺženie platnosti, avšak len v prípade, ak bol tento spor zapísaný v registri úradu.

Ďalšie legislatívne zmeny v § 26 len precizujú  platnú právnu úpravu so zohľadnením zmeny v odseku 2.

Nové znenie ustanovenia odseku 7 osobitne upravuje prerušenie lehôt na podanie žiadosti
o predĺženie platnosti úžitkového vzoru v prípadoch, ak ide o úžitkové vzory, o ktoré sa vedie súdny spor a tento spor je zapísaný v registri úradu. Obdobnú právnu úpravu obsahuje aj zákon o dizajnoch a jej cieľom je poskytnúť sporovým stranám o právo na riešenie (majiteľ a potenciálny majiteľ) možnosť požiadať o predĺženie platnosti úžitkového vzoru (a teda aj zaplatiť poplatok k nej sa viažuci), až po ukončení súdneho spolu so zohľadnením jeho výsledku. Táto možnosť predstavuje konkrétnu výhodu pre účastníka súdneho konania, ktoré je zapísané v registri úradu.

K bodom 18 a 19

Odstraňujú sa niektoré formulačné nepresnosti. 

K bodu 20

Zosúlaďuje sa právna úprava v zákone o úžitkových vzoroch s právnou úpravou v patentovom zákone (§ 30 ods. 3). Nie je možné vzdať sa úžitkového vzoru, v súvislosti s ktorým prebieha súdny spor o právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v tomto právnom spore.

K bodu 21

Vhodné predpoklady na ďalšie posilňovanie vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva vytvoril Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to najmä zavedením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 25 CSP) a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania
a v autorskoprávnych sporoch (§ 26 CSP).

Dopĺňa sa nový nadpis nad § 28 „Vymáhanie práv“. V tomto ustanovení sa vymedzujú typické právne nároky, ktoré má majiteľ úžitkového vzoru v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 13. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv. Osobitné ustanovenie o vymáhaní práv sa však už nevzťahuje na akékoľvek „právo chránené zákonom o úžitkových vzoroch (viď doterajšie znenie § 28 ods. 1), ale len na výlučné práva majiteľa podľa § 13. Aktívna legitimáciu sa zužuje len na majiteľa úžitkového vzoru (§ 18a), pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 19) a licenčnej zmluve (§ 23) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ alebo aj nadobúdateľ licencie.

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 3 a 4). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa
§ 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení prihlášky (§ 13 ods. 3).  

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa úžitkového vzoru, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 29) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na možnú dĺžku konania o prihláške úžitkového vzoru (vrátane konania o podaných námietkach), nároky majiteľa z dočasnej ochrany (§ 13 ods. 3) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

Cieľom výslovného stanovenia subsidiárnej aplikácie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do výlučných práv majiteľa patentu (mimozáväzkový civilný delikt), je posilnenie právnej istoty všetkých zúčastnených subjektov (najmä majiteľa patentu, údajného porušovateľa alebo sprostredkovateľa zásahu) a zabezpečenie predvídateľného posúdenia a ustálenie relevantného právneho režimu zo strany konajúceho súdu.

K bodom 22 až 25

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Zákonná úprava sa dopĺňa o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení § 11 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Takáto právna úprava predstavuje dôslednejšiu transpozíciu uvedenej smernice a zároveň výslovne uvádza, že aj poskytovaním služieb môže dochádzať k neoprávneného zásahu do práv chránených zákonom o úžitkových vzoroch. Pod pojmom „zamýšľaný predajca“ (angl. „intended wholesaler or retailer“) sa rozumie predajca, ktorému bol tovar porušujúci alebo ohrozujúci práva podľa patentového zákona určený, spravidla pri dovoze na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa v § 29 dopĺňa odsek 4 (pôvodne § 30 ods. 5), ktoré právo na poskytnutie informácií za určitých okolností a v súlade so smernicou 2004/48/ES obmedzuje.

K bodu 26

Doterajší nadpis nad § 30 „Ochrana práv“ sa nahrádza výstižnejším nadpisom „Súdna ochrana práv“ zohľadňujúcim znenie ustanovení tohto paragrafu.

K bodu 27

Zmena odkazu v § 30 ods. 1 zohľadňuje fakt, že Civilný sporový poriadok v § 25 určil, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je v prvom stupni Okresný súd Banská Bystrica a odvolacím súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. Významné je aj tzv. kolízne pravidlo (§ 25 ods. 3 CSP), ktoré jednoznačne stanovuje, že uvedené súdy sú príslušné aj v prípade, ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu.

K bodom 28 až 30

Kľúčovým prvkom riešenia každého súdneho sporu z priemyselného vlastníctva je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ resp. ohrozovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany. Zvlášť náročné je to v prípade ochrany patentom a úžitkovým vzorom. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia sa dopĺňa v § 30 ods. 6 možnosť, aby sa konajúci súd na návrh niektorej zo strán obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z   konkrétneho úžitkového vzoru (§ 14). Tak ako nebol ani doteraz, súd nebude obsahom odborného vyjadrenia viazaný, vyhodnotí ho ako jeden z dôkazov.

V prípade technických riešení chránených úžitkovými vzormi je potrebné zdôrazniť, že konanie o ich zápise je založené na tzv. registračnom princípe. Úrad podrobí prihlášku úžitkového vzoru tzv. prieskumu spôsobilosti na zápis do registra, čo nemožno považovať za ekvivalent úplného prieskumu podľa patentového zákona.

 
Ak konanie o prihláške nebolo zastavené alebo ak prihláška nebola zamietnutá, úrad vykoná na predmet prihlášky rešerš na stav techniky. Výsledok rešerše úrad oznámi prihlasovateľovi. Prihlášku spolu s výsledkom rešerše zverejní a zverejnenie oznámi vo vestníku úradu. V lehote 3 mesiacov od zverejnenia môže ktokoľvek podať námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra, že predmet prihlášky nespĺňa podmienky ochrany podľa zákona. Ak námietky neboli
v určenej lehote doručené na úrad, úžitkový vzor sa zapíše do registra, vydá sa osvedčenie
o zápise a následne sa zápis oznámi vo vestníku úradu. Je teda zrejmé, že k zápisu úžitkového vzoru do registra môže dôjsť aj v prípadoch, keď technické riešenie, ktoré je predmetom ochrany, nie je nové alebo nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. V súvislosti s uplatňovaním práv z úžitkových vzorov sa preto zavádzajú do zákona také procesné prostriedky, ktoré súdu  umožnia jednoducho a účinne ustáliť, či sú v prípade úžitkového vzoru, z ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, splnené podmienky jeho ochrany.

K bodu 31

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 324 až 345). Zákon o úžitkových vzoroch v § 31 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia spolu s novinkou, ktorou je zavedenie procesných prostriedkov, ktoré súdu umožnia ešte pred nariadením neodkladného opatrenia jednoducho a účinne ustáliť, či sú v prípade úžitkového vzoru, z ktorého žalobca uplatňuje svoje práva, splnené podmienky jeho ochrany. Pozri aj odôvodnenie k novelizačnému bodu 28. 

Z dôvodov duplicity s  § 340 CSP sa vypúšťa právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením.

K bodu 32

V § 32 sa zavádza jednoznačné vymedzenie osôb, ktoré môžu podať prihlášku úžitkového vzoru. Ide o osoby, ktorým v zmysle predchádzajúcich ustanovení zákona o úžitkových vzoroch patrí právo na riešenie. Obdobne ako v patentovom zákona (§ 37 ods. 2) sa zavádza možnosť pripísania spoluprihlasovateľov, ak je úradu predložená dohoda uzatvorená medzi pôvodne uvedeným prihlasovateľom (prihlasovateľmi) a ďalšími osobami, ktorým patrí právo na riešenie. Tento jednoduchý spôsob pripísania spolupôvodcov sa uplatní najmä v prípadoch, ak pri podaní prihlášky k opomenutiu jednej alebo viacerých osôb, ktorým tiež svedčí právo na riešenie.  

K bodu 33

V záujme odstránenia nejasností sa dopĺňa znenie § 32 ods. 6 písm. f) tak, aby bolo zrejmé, že v prípade zamestnaneckého riešenia (§ 11), prihlasovateľ (zamestnávateľ) nie je povinný k prihláške pripájať nejaký konkrétny doklad, ale postačuje jednoduchý údaj, resp. vyhlásenie, že predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie.

K bodu 34

V nadväznosti na zmenu v § 58 sa mení vnútorný odkaz v § 33.

K bodu 35

V záujme čitateľnosti a jednoznačnosti sa dopĺňa odkaz a poznámka pod čiarou na konkrétne ustanovenie Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

K bodu 36

Precizuje sa text poznámky pod čiarou.

K bodom 37 a 38

Precizuje sa znenie § 35 a v záujme právnej istoty na strane prihlasovateľa sa spresňuje určenie začiatku plynutia lehoty, do kedy je prihlasovateľ povinný podať tzv. odbočenú prihlášku úžitkového vzoru. Táto dvojmesačná lehota sa  počítala od doručenia negatívneho rozhodnutia o patentovej prihláške resp. európskej patentovej prihlášky. Nové znenie § 35 posúva začiatok plynutia tejto lehoty až od právoplatnosti rozhodnutia.

Úpravou odseku 2 sa znižuje administratívna záťaž na strane prihlasovateľov, ktorý pri odbočení už nie sú povinní predkladať rovnopis patentovej prihlášky, nakoľko túto má úrad k dispozícii. V prípade odbočenia z európskej patentovej prihlášky na prihlášku úžitkového vzoru ostáva však povinnosť predloženia rovnopisu európskej patentovej prihlášky zachovaná.

K bodu 39

Ustanovenie § 37 ods. 1 o prerušení konania o prihláške sa mení a spresňuje s ohľadom na terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou prerušenia konania o prihláške je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom.

K bodom 40 a 41

Spresňuje a dopĺňa okruh nedostatkov prihlášky, na odstránenie ktorých úrad vyzýva prihlasovateľa podľa § 38 ods. 1. Aktualizujú sa vnútorné odkazy vzhľadom na zmenu znenia
§ 32.

K bodu 42

Nové znenie § 38 ods. 4 nadväzuje na zavedenie inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 38a). V prípadoch, keď úrad zverejní rešerš medzinárodného typu, výsledok rešerše (§ 38) sa prihlasovateľovi neoznamuje a výsledok rešerše sa s prihláškou nezverejňuje. Rovnako ako v patentovom zákone (§ 41 ods. 3) sa v záujme presnosti pojmov namiesto skratky „rešerš“ zaviedla skratka „rešeršná správa“.

K bodu 43

Po prvý krát sa do slovenského práva zavádza rešerš medzinárodného typu v zmysle čl. 15 ods. 5 Zmluvy o patentovej spolupráci. Táto zmena sa týka patentov aj úžitkových vzorov.  Prihlasovateľ môže požiadať úrad, aby umožnil orgánu pre medzinárodnú rešerš vykonať rešerš medzinárodné typu na predmet prihlášky. Príslušným orgánom na vykonanie rešerše medzinárodného typu je v súlade s čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci buď Európsky patentový úrad alebo Vyšehradský patentový inštitút. Úrad za žiadosť nevyberá žiadne poplatky, tie sa platia priamo príslušnému orgánu pre medzinárodnú rešerš. Hlavnou výhodou rešerše medzinárodného typu z pohľadu prihlasovateľa je získanie kvalifikovaných informácii o stave techniky, ktoré mu môžu pomôcť pri ďalších krokov smerujúcich k ochrane jeho technického riešenia.

Ak sú splnené podmienky odseku 2, teda žiadosť podal prihlasovateľ v lehote do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a súčasne v konaní o prihláške bola predložená správa
o rešerši medzinárodného typu vykonanej úradom ako pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu, úrad správu o rešerši zverejní spolu s prihláškou vo vestníku a prihliadne na ňu pri úplnom prieskume. Uvedené neplatí, ak už bola zverejnená prihláška spolu s výsledkom rešerše a zverejnenie bolo oznámené vo vestníku. Ak si prihlasovateľ vybral za orgán pre medzinárodnú rešerš Vyšehradský patentový inštitút, zaplatí v takom prípade len polovicu zo správneho poplatku za úplný prieskum. Táto zľava je opodstatnená najmä tým, že úrad už má k dispozícii správu o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonávali patentoví experti úradu a to spravidla v slovenskom jazyku.

K bodom 44 a 45

Jednoznačne sa zavádza koncentračná zásada v konaní o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru do registra a namietateľ je tak povinný v lehote na ich podanie zároveň riadne predložiť resp. označiť dôkazy, ktorými námietky odôvodňuje. Na ďalšie dôkazy úrad v konaní
o námietkach prihliadať nebude. Samozrejme, táto právna úprava nebráni podať namietateľovi po zápise úžitkového vzoru návrh na jeho výmaz a tento odôvodniť ďalšími dôkazmi.

Vzhľadom na to, že úrad spolu so zverejnením prihlášky zverejňuje aj rešeršnú správu (§ 38) príp. správu o rešerši medzinárodného typu (38a) a v týchto rešeršiach môže odkazovať aj na dokumenty, ktoré môžu byť v konaní o námietkach relevantné, tieto dokumenty namietateľ predkladať nemusí (postačuje na ne odkázať), pretože ich má úrad k dispozícií.

K bodu 46

Ustanovenia § 41 upravujú konanie o námietkach a procesný postup úradu. Novou právnou úpravou konania o námietkach proti zápisu úžitkového vzoru sa vypúšťajú ustanovenia o ústnom pojednávaní a to aj v nadväznosti na zavedenie koncentračnej zásady. Úrad má tak k dispozícii písomné doklady (dôkazy) od začiatku konania, ktorými je predmet konania jasne definovaný a písomné vyjadrenia k týmto dokladom (dôkazom) sú pre rozhodnutie úradu dostačujúce.

K bodom 47 a 48

V nadväznosti na predchádzajúce legislatívne zmeny sa menia a dopĺňajú vnútorné odkazy.

K bodu 49

Ustanovenie § 43 ods. 3 sa v záujme spresnenia tzv. zhodnej prihlášky úžitkového vzoru dopĺňa. Za zhodné prihlášky sa považujú prihlášky so zhodným predmetom a právom prednosti. Zároveň sa ustanovuje, ako úrad rozhodne, ak je podaných viac zhodných prihlášok úžitkového vzoru. Takéto ustanovenie v doterajšej právnej úprave chýbalo.

K bodom 50 a 51

V nadväznosti na predchádzajúce legislatívne zmeny sa menia vnútorné odkazy. 

K bodu 52

Podľa doterajšej úpravy (§ 45 ods. 6) úrad mohol vymazať úžitkový vzor na návrh jeho majiteľa, pričom zákon majiteľa vo vymedzení rozsahu návrhu nijako neobmedzoval. Nová právna úprava (§ 44 ods. 6) zavádza obmedzenia majiteľa, ktoré je odôvodnené právami tretím osôb zapísanými v registri. Úrad bude konať o návrhu na výmaz úžitkového vzoru po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť výmazom úžitkového vzoru dotknuté. Majiteľ je obmedzený v možnosti podať takýto návrh aj v prípade súdneho sporu týkajúceho sa práva na technické riešenie, o ktoré sa tento súdny spor vedie. Zavádza sa aj obmedzenie majiteľa podať návrh na čiastočný výmaz svojho úžitkového vzoru v prípade, ak už prebieha iné konanie o výmaze toho istého úžitkového vzoru. Táto zmena je odôvodnená možnosťou majiteľa v rámci samotného konania o výmaze, obmedziť alebo zmeniť nároky na ochranu (§ 45 ods. 3).

K bodu 53

Základné náležitosti návrhu na výmaz úžitkového vzoru ustanovuje § 45 ods. 1 a vykonávacia vyhláška. Obdobne, ako v prípade námietok (§ 40) aj navrhovateľ v konaní o výmaze úžitkového vzoru nemusí predkladať dokumenty (dôkazy), ak svoj návrh odôvodňuje poukázaním na dokumenty, ktoré úrad zverejnil v rešeršnej správe (§ 38), príp. v správe o rešerši medzinárodného typu (38a). Tieto dokumenty má úrad totiž k dispozícií.

V § 46 ods. 3 sa zavádza mechanizmus, ktorým môže majiteľ úžitkového vzoru vhodne reagovať na podaný návrh na výmaz a prípadne tak predísť pokračovaniu sporu. Majiteľ úžitkového vzoru podľa konkrétnych okolností môže najmä zmeniť nároky, opis alebo výkresy tak, aby vykonané zmeny nešli nad rámec ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru. Takéto zmeny sa stávajú podkladom pre ďalšie konanie. Zavádza sa právo navrhovateľa na oboznámenie sa s vyjadrením a prípadnými protinávrhmi majiteľa (§ 46 ods. 4). Posilňuje sa tak kontradiktórnosť konania.

Výslovne sa zavádza možnosť [§ 46 ods. 5 písm. a)], aby úrad kedykoľvek v priebehu konania, podľa toho kedy to považuje za potrebné, vyzval buď navrhovateľa alebo majiteľa úžitkového vzoru, aby sa vyjadrili k podaniam toho druhého, prípadne aby uviedli svoje stanovisko ku nejakej konkrétnej skutočnosti, ktoré sú podľa názoru úradu rozhodujúce v konaní. Aj týmto spôsobom sa realizuje princíp súčinnosti medzi úradom ako správnym orgánom a účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Novinkou je aj ustanovenie § 46 ods. 5 písm. b), ktoré umožňuje úradu v konaní o výmaze úžitkového vzoru stanoviť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia. Lehota je spoločná pre oboch účastníkov a na vyjadrenia doručené po jej uplynutí úrad neprihliada, na čo musia byť účastníci vopred upozornení. Týmto procesne transparentným spôsobom je možné ukončiť niekedy zdĺhavé výmeny názorov medzi účastníkmi, z ktorých každý akoby chcel mať posledné slovo.

V  konaní o výmaze úžitkového vzoru sa zachováva inštitút ústneho pojednávania (odseky 7 a 8), sprísňujú sa však podmienky, kedy úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania. V žiadosti musia byť uvedené dôležité dôvody a musí byť podaná bezodkladne potom, ako sa o nich účastník dozvedel. Neurčitý pojem „dôležité dôvody“ je možné vykladať
a aplikovať obdobným spôsobom ako v súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku (§ 183 CSP).

V § 45 ods. 9 sa precizuje koncentrácia na strane navrhovateľa výmazu. Navrhovateľ je viazaný hmotnoprávnymi dôvodmi na výmaz úžitkového vzoru (§ 44 ods. 1), ktoré uviedol v návrhu, ako aj predloženými alebo označenými dôkazmi smerujúcimi k preukázaniu nesplnenia podmienok ochrany. Po podaní návrhu navrhovateľ už nie je oprávnený návrh v tomto smere rozširovať či dopĺňať a úrad na takéto úkony neprihliada. S cieľom jednoznačne stanoviť právny rámec konania o výmaze úžitkového vzoru začatom z úradnej moci, ustanovuje sa (§ 45 ods. 10) primeraná aplikácia ustanovení upravujúcich konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru.

Pri podaní návrhu na výmaz úžitkového vzoru, v záujme predchádzaniu podávaniu svojvoľných a neodôvodnených návrhov, je navrhovateľ povinný zaplatiť kauciu, ktorá sa touto novelou zvyšuje (z 82,5 eur na 100 eur). Zároveň sa spresňujú podmienky, v prípade splnenia ktorých sa kaucia vracia nakoľko doterajšia právna úprava bola nejednoznačná. Kaucia sa tak navrhovateľovi vráti len v prípade, ak jeho návrhu bolo v plnom rozsahu vyhovené.

V § 47 sa predlžuje sa dĺžka lehoty (z troch na šesť mesiacov) na podanie žiadosti o prepis úžitkového vzoru, pre plynutie ktorej je rozhodný deň právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obdobná lehota sa uplatňuje v rámci prepisu podľa zákona o patentoch a zákona o dizajnoch. V § 47 ods. 5 sa spresňuje terminológia a vnútorný odkaz.

Zavádzajú sa jednoznačné pravidlá pre určovacie konanie (§ 48), nakoľko doterajšia právna úprava nebola postačujúca. Odsek 2 výslovne stanovuje, že účastníkom je výlučne len žiadateľ, teda osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. Nie je pritom podstatné, či je žiadateľom majiteľ úžitkového vzoru alebo akákoľvek iná osoba. Na druhej strane odsek 1 zdôrazňuje význam jasného a úplného opísania predmetu určenia, čo je zodpovednosťou samotného žiadateľa. Ak nie sú tieto základné podmienky splnené, úrad určovacie konanie zastaví (odsek 4). Určovacie konanie sa prerušuje bez nutnosti vydávať rozhodnutia priamo zo zákona (odsek 3), ak sa vo vzťahu k tomu istému úžitkovému vzoru začalo konanie o výmaze alebo bol úrad požiadaný súdom o odborné vyjadrenie v zmysle § 30 ods. 6. Proti rozhodnutiu vydanému v určovacom konaní, teda proti rozhodnutia o zastavení určovacieho konania podľa odseku 4 a proti samotnému rozhodnutiu o určení, nie je prípustný rozklad [§ 53 ods. 4 písm. d)]. Dôvodom pre vylúčenie rozkladu je, že v určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

V súvislosti v právnou úpravou v § 49 možno poukázať na zavedenie zápisu exekúcie do registra. Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú účinnosť neskôr (1. január 2019).

Znenie § 49 ods. 4 zohľadňuje terminológiou používanú v Civilnom sporovom poriadku. Podmienkou zápisu sporu do registra je podanie žiadosti niektorej zo strán sporu, ktorého predmetom je právo na riešenie, a priloženie rovnopisu žaloby potvrdeného súdom. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu súdneho sporu aj po zápise úžitkového vzoru alebo po úpravách či rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota strán súdneho sporu.

Procesné inštitúty predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní (§ 50) sa zjednodušujú. Zmenou
v odseku 2 sa upúšťa pri žiadosti o pokračovanie v konaní od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; postačuje ak je aj zmeškaný úkon urobený v rámci dvojmesačnej lehoty. V nadväznosti na zmeny v § 41 (konanie o námietkach) a § 45 (konanie
o výmaze úžitkového vzoru) sa nanovo upravuje vymedzenie úradom určených lehôt, pri ktorých nemožno vyhovieť žiadostiam o pokračovanie v konaní.

K bodom 54 až 56

Obdobne ako v prípade pokračovania v konaní aj pri žiadosti o uvedenie do predošlého stavu (§ 51) sa upúšťa od požiadavky, aby sa zároveň s touto žiadosťou urobil aj zmeškaný úkon; stačí ak je aj zmeškaný úkon v rámci zákonných lehôt upravených v odseku 1. Vzhľadom na zmeny v § 41 a § 45 ako aj zmeny v § 53 (rozklad) sa rozširuje okruh lehôt, kedy tento výnimočný nápravný inštitút nemožno uplatniť.

K bodu 57

Vzhľadom na osobitnú úpravu dokazovania v konaniach o úžitkových vzoroch (obdobne je to aj v konaniach o iných predmetoch priemyselného vlastníctva) a vylúčenie aplikácie § 34 správneho poriadku sa § 52 dopĺňa o štandardné ustanovenie obsahujúce pravidlá hodnotenia dôkazov úradom.

K bodu 58

Ustanovenia o rozklade (§ 53) sa napriek novému zneniu výrazne nemenia. Nová právna úprava umožňuje účastníkom konania podať odôvodnenie rozkladu v dodatočnej lehote dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu. Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil napr. v konaniach o ochranných známkach a ktorý poskytuje účastníkom viac času na formulovanie dôvodov rozkladu. Aby však nedochádzalo k neúmernému predlžovaniu konania o rozklade je pri zákonnej lehote na podanie odôvodnenia rozkladu, ako aj podanie samotného rozkladu vylúčené uvedenie do predošlého stavu. V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia čo je štandardom aj v civilnom súdnom konaní (§ 239 ods. 2, § 358 a § 423 Civilného sporového poriadku).

K bodom 59 a 60

Aktualizuje sa vnútorný odkaz vzhľadom na zmenu znenia § 32. V § 55 ods. 4 ide o gramatickú úpravu textu zákona.

K bodu 61

Spoločné ustanovenia (§ 58), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“, zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 5). 

V odseku 8 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konanie aj z úradnej moci (§ 44 ods. 2). Je potrebné uviesť, že pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

V odseku 9 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom úžitkového vzoru. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 53 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

V odsekoch 10 až 12 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 12 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

K bodu 62

V súvislosti so zavedením inštitútu rešerše medzinárodného typu (§ 38a) sa dopĺňa splnomocnenie pre úrad vo vykonávacej vyhláške ustanoviť podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu. Ďalej sa v splnomocňovacích ustanoveniach zohľadňujú zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 58 ods. 10 až 12).

K bodu 63

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia tak procesné (odseky 1 a 3), ako aj hmotnoprávne (odsek 4). Osobitné prechodné ustanovenia sa týkajú určovacích konaní právoplatne neskončených do 31. decembra 2017 (odsek 2).

K čl. IV

(zákon č. 506/2009 Z. z.)

K bodu 1 

Navrhovaná zmena v § 3 písm. b) priamo súvisí s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. K tomuto dátumu sa v dôsledku terminologického prispôsobenia Lisabonskej zmluve z „ochrannej známky Spoločenstva“ stala „ochranná známka Európskej únie“ (European Union Trade Mark). Súčasne sa zavádza legislatívna skratka „ochranná známka EÚ“ a v nadväznosti na nariadenie EÚ/2015/2424 sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

Z rovnakého dôvodu dochádza k zmene termínu „register ochranných známok Spoločenstva“ na termín „register ochranných známok Európskej únie“ so zavedenou legislatívnou skratkou „register EÚ“.

K bodom 2 a 3

Navrhované zmeny súvisia s terminologickými zmenami vyplývajúcimi z nariadenia EÚ/2015/2424 (pozri odôvodnenie k bodu 1).

K bodu 4

Zavádza sa vyvrátiteľná právna domnienka majiteľstva ochrannej známky, a to s explicitnou jednoznačnou úpravou právomoci v otázkach majiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva, ktorá prislúcha súdu, ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2008, sp. zn. 1 Obdo V 37/2007 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 34/2010). Uvedené doplnenie súvisí aj s platným znením § 41 ods. 2, ktorým je stanovená vyvrátiteľná domnienka platnosti údajov v registri, pokiaľ „príslušný orgán“ nerozhodne inak.

Ochranná známka, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Právne vzťahy medzi spolumajiteľmi ochrannej známky sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Zákon o ochranných známkach doposiaľ neobsahoval špeciálnu úpravu spolumajiteľstva. V záujme zabezpečenia principiálnej jednotnosti právnej úpravy prierezových, horizontálnych inštitútov v predpisoch upravujúcich jednotlivé predmety priemyselného vlastníctva, medzi ktoré patrí aj spolumajiteľstvo, sa zavádza osobitná úprava spolumajiteľstva aj do zákona o ochranných známok. V zásade platí, že podiely spolumajiteľov sú rovnaké. Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

Každý zo spolumajiteľov právo používať ochrannú známku ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo – v prípade uplatnenia finančných nárokov – návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Disponovať so svojím spolumajiteľským podielom môže každý zo spolumajiteľov samostatne s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov
v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch (§ 16 ods. 4 a 5) a rozširuje sa aj na zákon o ochranných známkach, na patentový zákon a zákon o úžitkových vzoroch.

K bodu 5

V § 8 sa navrhuje vypustenie odseku 4, avšak nie bez náhrady. Matéria sa presúva do nového
§ 8a (pozri odôvodnenie k bodu 7).        

K bodu 6

Ustanovenie § 8 ods. 7 sa presúva do § 12 ods. 1, kam patrí z hľadiska systematiky.

K bodu 7

Ustanovenie, ktoré preberá a rozširuje úpravu pôvodne obsiahnutú v § 8 ods. 4 vymedzuje typické právne nároky, ktoré má majiteľ ochrannej známky v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv podľa § 8 ods. 1 a 2. Pojem „neoprávnený zásah“ zahŕňa tak porušenie práv, ako aj ohrozenie práv, pričom v ustanoveniach o spolumajiteľstve (§ 7b) a licenčnej zmluve (§ 20) sú uvedené podmienky, kedy má aktívnu legitimáciu spolumajiteľ ochrannej známky alebo aj nadobúdateľ licencie.

Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa mimo Občianskeho zákonníka zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov (odseky 4 a 5). Nároky na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa sa premlčujú v dlhších premlčacích lehotách nasledovne. Osobitná subjektívna premlčacia lehota je tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Osobitná objektívna premlčacia lehota je päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa
§ 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zachováva desaťročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia. Počítanie osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty zohľadňuje aj nároky z tzv. dočasnej ochrany, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení prihlášky (§ 8a ods. 4).  

Hlavným dôvodom zavedenia osobitného režimu premlčania je potreba posilnenia právneho postavenia majiteľa ochrannej známky, ktorý v čase, keď sa dozvie o porušovaní, spravidla nemá dostatok informácii a dôkazov na uplatnenie finančných nárokov proti porušovateľovi (tzv. informačný deficit). Môže sa síce pokúsiť prekonať s využitím špecifických právnych inštitútov, akými sú najmä právo na informácie (§ 11) a zabezpečenie dôkazov (§ 346 CSP), ktoré predstavujú transpozíciu smernice 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Z hľadiska plynutia času však v režime Občianskeho zákonníka existovalo reálne riziko premlčania reparačných a satisfakčných nárokov majiteľa, pretože uplatnením práva na informácie alebo podaním návrhu na zabezpečenie dôkazu premlčacia doba nespočíva (§ 112 Občianskeho zákonníka), ale plynie ďalej. Teda aj aktívny majiteľ, ktorý sa včas dozvedel o neoprávnenom zásahu do jeho práv, a následne sa zákonným spôsobom snažil zhromaždiť dostatok podkladov na uplatnenie uvedených nárokov, to v režime Občianskeho zákonníka nemusel stihnúť. Navyše, s ohľadom na pomerne krátku, len trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá je prísne viazaná na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, resp. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a s ohľadom na možnú dĺžku konania o prihláške ochrannej známky (vrátane konania o podaných námietkach), nároky majiteľa z dočasnej ochrany ( v § 8 ods. 5) sa mohli premlčať ešte predtým, ako ich majiteľ vôbec mohol uplatniť na súde.

Pokiaľ ide o premlčateľnosť nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, je možné poukázať na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zaradený do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2014).   

K bodu 8

Precizuje sa terminológia v súvislosti s neoprávneným zásahom do výlučných práv majiteľa ochrannej známky.

K bodom 9 až 11

Zavádza sa nadpis „Súdna ochrana práv“. Súčasne sa vkladá nový odsek 1, ktorý je presunutím súčasného doslovného znenia § 8 ods. 8 zákona o ochranných známkach, avšak zo systematického hľadiska je žiaduce jeho umiestnenie do § 12. V odsekoch 3 a 4 sa vzhľadom na vloženie nového odseku 1 prispôsobuje vnútorný odkaz.

K bodu 12

Dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj ostatné procesné a hmotnoprávne záležitosti v súvislosti s neodkladnými opatreniami upravuje výlučne Civilný sporový poriadok (§ 325 až 345), pričom zákon o ochranných známkach v § 13 obsahuje navyše len osobitnú úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo zohľadňuje aj nadpis § 13.

K bodom 13 a 14

Nad rámec doterajšej právnej úpravy sa v § 17 ods. 3 a § 18 ods. 3 dopĺňa možnosť nadobúdateľa ochrannej známky (nového majiteľa) podať žiadosť o obnovu zápisu ochrannej známky, a to dokonca ešte predtým, ako podal žiadosť o zápis prevodu (prechodu) ochrannej známky do registra. Znenie § 22 ods. 2 pritom nanovo vymedzuje okruh osôb oprávnených na podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky. Výslovne uvedený je majiteľ ochrannej známky, záložný veriteľ a nad rámec doterajšej úpravy aj iná osoba, ktorá preukáže právny záujem. Nadobúdateľ (nový majiteľ) je bezpochyby osobou, ktorej právny záujem na obnove ochrannej známky je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o obnovu zápisu je zánik ochrannej známky [§ 23 ods. 1 písm. a)].

K bodu 15 

Zmeny sa dotýkajú aj oblasti úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka
(§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení zákona o ochranných známkach (§ 20 ods. 2). Dopĺňa sa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie ako aj jednoznačná úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv majiteľa ochrannej známky. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 20 ods. 2).

Majiteľ ochrannej známky môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Používanie pojmov „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“ je v oblasti priemyselného vlastníctva dlhodobo zaužívané a tieto pojmy možno nájsť aj v právnych predpisoch Európskej únie a v niektorých medzinárodných zmluvách.

Vymedzenie výlučnej licencie v zásade zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Na druhej strane sa zavádza povinnosť nadobúdateľa výlučnej licencie požívať ochrannú známku v zmysle § 9, ako predpokladá aj dispozitívna úprava Obchodného zákonníka (§ 509 ods. 2), pretože absencia skutočného používania ochrannej známky môže mať za následok jej zrušenie
(§ 34) alebo oslabenie vo vzťahu k mladším ochranným známkam (§ 10).

Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 2) a vylúčené by malo ostať aj postúpenie resp. prevod licencie. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie (doterajšie znenie § 20 ods. 4), i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 514). Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok jednoznačne stanovuje (čl. 25 ods. 3), v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Aktívna legitimácia držiteľa licencie sa vymedzuje rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva, či už ide o ochranné známky, patenty, úžitkové vzory alebo dizajny.

V súlade s čl. 26 smernice EÚ/2015/2436 sa výslovne zakotvuje pravidlo primeranej aplikácie ustanovení o licenčnej zmluve aj pre prípad udelenia oprávnenia na používanie označenia, ktoré je predmetom prihlášky, prihlasovateľom tretej osobe. Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu licencie aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oboch strán licenčnej zmluvy.

Právna úprava záložného práva k patentu (§ 21) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k ochrannej známke, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). V súlade s čl. 26 smernice EÚ/2015/2436 novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota záložného veriteľa.

K bodu 16

Doterajšie znenie § 22 ods. 2 oprávňuje na podanie žiadosti o obnovu zápisu ochrannej známky výlučne jej majiteľa, prípadne aj záložného veriteľa. Nad rámec súčasnej úpravy sa navrhuje rozšíriť okruh takto oprávnených osôb aj o inú osobu, ktorá preukáže právny záujem. Za takúto osobu je možné považovať napríklad nadobúdateľa ochrannej známky na základe zmluvného prevodu v čase pred zápisom samotného prevodu do registra. Nadobúdateľov právny záujem na obnove ochrannej známky je nepopierateľný, pretože následkom nepodania žiadosti o obnovu zápisu je  zánik ochrannej známky [§ 23 ods. 1 písm. a)]. Pozri aj odôvodnenie k bodom 13 a 14 (§ 17 ods. 3 a § 18 ods. 3).

K bodu 17

Ide o terminologicko-lingvistická úpravu textu v § 23 ods. 2.

K bodom 18 a 19

Odkaz na lehotu na podanie odôvodnenia rozkladu sa presúva v rámci jedného odseku na miesto [písmeno d)], kam systematicky patrí.

K bodom 20 až 22 

Dopĺňa sa taxatívny výpočet rozhodnutí úradu, proti ktorým nie je prípustný rozklad, a to
v súvislosti so zavedením nového dôvodom prerušenia konania, kedy úrad konanie rozhodnutím preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť. Pozri aj odôvodnenie k bodu 31 (§ 51 ods. 9).

V rámci všetkých zákonov, ktoré upravujú predmety priemyselného vlastníctva, sa výslovne vylučuje možnosť podať rozklad len proti dôvodom rozhodnutia.

K bodu 23

Povinnosť zabezpečiť zápis exekúcie do registra ochranných známok ukladá členským štátom EÚ čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácií právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (čl. 24 ods. 2). Zavádza sa pravidlo zachovania zápisu exekúcie postihnutím práv z prihlášky aj po zápise ochrannej známky alebo po úprave označenia, zúžení zoznamu tovarov alebo služieb alebo po rozdelení prihlášky. Posilňuje sa tým právna istota oprávneného v exekučnom konaní. Vzhľadom na význam zápisu exekúcie vo verejných registroch, ktorou sa zvyšuje právna istota a ochrana dobromyseľných tretích osôb, sa zavádza možnosť zápisu exekúcie aj do registrov ostatných predmetov priemyselného vlastníctva. Z dôvodu náležitej úpravy informačných systémov úradu, predmetné novelizačné body nadobudnú neskoršiu účinnosť (1. január 2019).

K bodom 24 a 25 

Zmeny reflektujú zmeny v terminológii vyplývajúce z nariadenia EÚ/2015/2424, pričom je rešpektovaná aj legislatívna skratka zavedená v ustanovení § 3 písm. b). Pozri aj odôvodnenie k bodu 1 [§ 3 písm. b)].

K bodu 26 

Účinnosťou nariadenia EÚ/2015/2424, t.j. 23. marca 2016, zanikla možnosť podávať prihlášky ochranných známok EÚ prostredníctvom národných úradov. Prihlášky ochranných známok EÚ je možné podávať výlučne priamo na EUIPO (Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo). Ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o ochranných známkach sa tak stalo obsolétnym a vypúšťa sa.

K bodom 27 až 29

Účinnosťou nariadenia EÚ/2015/2424, t.j. 23. marca 2016, sa zmenil názov agentúry EÚ zodpovednej, okrem iného, za registráciu ochranných známok EÚ. Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (OHIM) bol premenovaný na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Zmenu názvu je potrebné reflektovať aj v národných právnych predpisoch. Pozri aj odôvodnenie k bodu 1 [§ 3 písm. b)].

K bodu 30

V nadväznosti na nové ustanovenie § 8a, ktoré prevzalo, rozšírilo a precizovalo právnu úpravu pôvodne obsiahnutú v § 8 ods. 4, vyvstala potreba aktualizácie vnútorného odkazu v § 50 ods. 2.

K bodu 31

Spoločné ustanovenia (§ 51), ktoré upravujú niektoré procesné inštitúty v konaní pred úradom, sa komplexne prepracovali a zosúladili s ostatnými zákonmi v oblasti priemyselného vlastníctva. Okrem iného sa vypúšťa pojem „oprávnený zástupca“ (odsek 2) a zjednocuje sa rozsah subsidiárnej aplikácie správneho poriadku (odsek 5). 

V odseku 8 sa precizuje právna úprava zastavenia konania v prípade späťvzatia podania. Úrad na základe späťvzatia návrhu nie je povinný zastaviť konanie a môže v konaní pokračovať, ak by mohol začať takéto konania aj z úradnej moci (napr. konanie o neplatnosť ochrannej známky podľa § 35). Pôjde skôr o výnimočné prípady, kedy v konaní preváži zásada oficiality nad dispozičnou zásadou a rozhodujúci význam má v tomto smere úvaha úradu.

V odseku 9 sa zavádza inštitút prerušenia konania pred úradom z dôvodu konania o predbežnej otázke prebiehajúceho pred súdom alebo iným príslušným orgánom verejnej moci. Typickou predbežnou otázkou je platnosť právnych úkonov, ktoré sa zapisujú do registra (zmluva o prevode, licenčná zmluva, záložná zmluva) alebo tiež určenie, kto je majiteľom či spolumajiteľom ochrannej známky. Úrad rozhodne o prerušení konania procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný rozklad [§ 40 ods. 4 písm. b)]. Úrad síce pokračuje v prerušenom konaní aj bez návrhu, ale v záujme plynulého a efektívneho vedenia konania sa predpokladá aj súčinnosť zo strany účastníkov konania, ktorí by mali úrad včas informovať o ukončení a výsledku konania o predbežnej otázke.

V odsekoch 10 až 12 sa štandardizuje a zjednocuje právna úprava podania na úrad a to podobným spôsobom ako v Civilnom sporovom poriadku (§ 123 a nasl.). Ak je podanie urobené v elektronickej podobe, je potrebné ho autorizovať v súlade so zákonom o e-Governmente. V opačnom prípade je potrebné na úrad dodatočne doručiť podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Je potrebné zdôrazniť, že úrad na dodatočné doručenie podania účastníkov nevyzýva. V odseku 12 sa zavádza výnimka pre podávanie prostredníctvom informačných systémov medzinárodných organizácii (najmä Svetová organizácia duševného vlastníctva – WIPO a Európska patentová organizácia – EPO) a informačných systémov Európskej únie za podmienky, že ide o tzv. uzavreté systémy v súlade s nariadením eIDAS.

K bodu 32

Prechodné ustanovenia (§ 54c) sa delia na procesné (odseky 1 a 2) a hmotnoprávne (odsek 3).

K bodom 33 a 34

V splnomocňovacích ustanoveniach sa zohľadňujú zmeny v úprave podávania, doručovania (§ 51 ods. 10 až 12).

K bodu 35

Právo ochranných známok obsiahnuté v národných predpisoch členských štátov EÚ je čiastočne harmonizované od deväťdesiatych rokov minulého storočia. V zákone č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach sú premietnuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok. V roku 2016 nadobudla účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov v oblasti ochranných známok, ktorá prináša významné prehĺbenie a rozšírenie harmonizácie známkového práva. Členské štáty EÚ sú povinné ustanovenie smernice EÚ/2015/2436 transponovať do januára 2019, resp. januára 2023.

Predkladaná novela preberá niektoré ustanovenia smernice EÚ/2015/2436, konkrétne ide o články 24, 25, 26, 49 ods. 1 a okrajovo aj článok 2 smernice EÚ/2015/2436. Ide o inštitúty, ktoré novela prierezovo vo všetkých predpisoch týkajúcich sa jednotlivých predmetov priemyselného vlastníctva dáva do vzájomného súladu. Úplná transpozícia smernice EÚ/2015/2436 do zákona o ochranných známkach prebehne v ustanovenej transpozičnej lehote v rámci jeho ďalšej novelizácie.

K čl. V

(zákon NR SR č. 145/1995 Z. z.)

K bodu 1

V položke 214 písm. a) sa zvyšuje suma poplatku za vydanie druhopisu, výpisu z registrov, zo spisov alebo úradných listín za každú stranu z pôvodných tri na štyri eurá. Cieľom je postupne minimalizovať listinnú komunikáciu úradu s klientom. 

K bodu 2

Dôvodmi pre zmeny v položke 216 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v patentovom zákone (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v patentovom zákone. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v patentovom zákone (napr. § 20 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa desiateho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch zo zákona oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky sa budú vyberať, keď požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

Dopĺňa sa poplatok za podanie návrhu na zmenu dobu platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín (prepočítanie doby platnosti) v nadväznosti na zmeny v patentovom zákone (§ 67a patentového zákona). Rovnako, v nadväznosti na zmeny v patentovom zákone, sa navrhuje zaviesť poplatok za podanie žiadosti o vykonanie rešerše v prioritnej lehote (§ 41b patentového zákona).

V súvislosti so zavedením inštitútu rešerš medzinárodného typu (§ 41a patentového zákona) sa zavádza 50% zľava na poplatku za úplný prieskum [216 písm. c)], ak je v konaní o patentovej prihláške predložená správa o rešerši medzinárodného typu vykonaná samotným úradom, ktorý je pobočkou Vyšehradského patentového inštitútu. V takom prípade úrad totiž efektívne využije správu o rešerši medzinárodného typu v rámci úplného prieskumu v zmysle nového § 41a ods. 2 patentového zákona.

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (216) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

K bodom 3 a 4

Odstraňuje sa terminologická nepresnosť v položke 216a písm. a); nehovoríme o „Európskej patentovej dohode“, ale o „Európskom patentovom dohovore“. Zároveň sa zo sedem na 10 eur zvyšuje správny poplatok za zverejnenie alebo sprístupnenie prekladu patentových nárokov alebo opraveného prekladu patentových nárokov v položke 216a písm. b).

K bodu 5

Doterajšia výška poplatku za návrh na zrušenie patentu, európskeho patentu a dodatkového ochranného osvedčenia, ktorá je 50 eur (resp. 25 eur pri elektronickom podaní) je neadekvátna s ohľadom najmä na osobitnú náročnosť tohto sporového konania a rozhodovania úradu často v dvoch inštanciách. Vo svojej podstate sú konania o zrušení patentu často vyústením obchodných sporov medzi navrhovateľom a majiteľom patentu. Nemožno tiež opomenúť, že takéto návrhy majú priamy vplyv na doterajšie investície majiteľa do patentovej ochrany, pričom výška tohto poplatku v niektorých prípadoch neodraďuje navrhovateľov v podávaní nových návrhov a ďalšom spochybňovaní priemyselného vlastníctva majiteľa. Z historického prehľadu poplatku za návrhu na zrušenie patentu (od r. 1995 do r. 2008 vo výške 1000 Sk, od
r. 2008 do r. 2012 vo výške 49,50 eur, od r. 2012 do r. 2016 vo výške 50,00 eur) vyplýva, že výška toho poplatku nebola už dlhšie obdobie vhodne aktualizovaná. Pre porovnanie v Českej republike je poplatok za návrh na zrušenie patentu aktuálne 2000 Kč (tzn. cca. 75 eur), ale platí sa navyše osobitná kaucia 2500 Kč za návrh a ďalších 2500 Kč za podanie rozkladu, čo je spolu cca. 260 eur (pozri § 63 ods. 2 zákona č. 527/1990 Zb.). Vzhľadom na uvedené sa poplatok za návrh na zrušenie patentu, európskeho patentu a dodatkového ochranného osvedčenia zvyšuje na 200 eur. Poplatok za prepis patentu alebo patentovej prihlášky sa vypúšťa vzhľadom na povahu tohto úkonu a súvisiace zmeny v patentovom zákone (§ 48). 

K bodu 6

Dôvodmi pre zmeny v položke 221 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o úžitkových vzoroch (napr. nehovoríme o prevode
a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v zákone o úžitkových vzoroch. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v zákone (napr. § 19 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa ôsmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

Úžitkové vzory sú dostupným a často využívaným spôsobom priemyselnoprávnej ochrany technických riešení a preto aj výška sadzieb poplatkov v tejto položke (221) sa zachováva na primerane motivujúcej úrovni. V prípade poplatku za prihlášku úžitkového vzoru [položka 221 písm. a)], ktorý sa zvyšuje len o jedno resp. dve eurá, je potrebné vziať do úvahy aj fakt, že tento poplatok zahŕňa aj prvé štyri roky ochrany v zmysle § 26 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch. Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (221) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.   

K bodu 7

Súčasná výška poplatku za námietky (27 eur resp. 13,50 eur pri elektronickom podaní) sa s ohľadom na sporový charakter konania o námietkach javí ako neadekvátna (nízka). Na druhej strane, vzhľadom na účel námietkového konania, ktorým je jednoduchá a dostupná možnosť vylúčiť zo zápisu prihlášky, ktorých predmety nespĺňajú podmienky ochrany, je nová výška poplatku (40 eur) nastavená tak, aby potenciálnych namietateľov neodrádzala od podania námietok. Rovnako ani súčasná výška poplatku za návrh na výmaz úžitkového vzoru (50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) nie je adekvátna a zvyšuje sa na 80 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (zvyšuje sa na 100 eur) a tiež kratšiu dobu ochrany úžitkovým vzorom. Poplatok za prepis sa vypúšťa.

K bodu 8

Mierne (o približne 13%) sa zvyšujú poplatky za predĺženie platnosti úžitkových vzorov (položka 223). Ak sa majiteľ rozhodne pokračovať v ochrane úžitkovým vzorom aj po prvý štyroch rokoch jeho ochrany, existuje predpoklad, že predmetné technické riešenie je hodnotné a dokáže majiteľovi prinášať ekonomické benefity.

K bodu 9

Dôvodmi pre zmeny v položke 224 písm. c) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone dizajnoch (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky), ako aj zavedenie nových inštitútov (úkonov) v zákone o úžitkových vzoroch. Dopĺňa sa poplatok za pripísanie ďalšieho prihlasovateľa resp. majiteľa v súvislosti so zmenami v zákone (napr. § 16 ods. 2). Zároveň sa vypúšťajú správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa siedmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom. Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (224) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

K bodu 10

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia o určovacom konaní zo zákona o dizajnoch (§ 41), vypúšťa sa aj príslušný správny poplatok. Poplatok za návrh na výmaz dizajnu (doteraz 50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) sa zvyšuje na 100 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (zvyšuje sa na 100 eur).

K bodu 11

Dôvodom pre vypustenie druhej vety v poznámke pod položkou 226 je jej nadbytočnosť a to vzhľadom na zhodnú právnu úpravu v zákone o dizajnoch (§ 25).

K bodu 12

Znižuje sa správny poplatok za podanie prihlášky topografie polovodičových výrobkov. Úrad posledné roky neeviduje medzi prihlasovateľmi záujem o túto formu ochrany priemyselného vlastníctva a zníženie poplatku, by tak mohlo prispieť k zvýšeniu záujmu o túto formu ochrany.   

Dôvodmi pre zmeny v položke 227 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o ochrane topografií polovodičových výrobkov (napr. nehovoríme o prevode a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky). Vypúšťajú sa správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. Predmetom poplatku podľa siedmeho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (227) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

K bodu 13

Dôvodmi pre zmeny v položke 229 písm. b) je zosúladenie terminológie v sadzobníku poplatkov s terminológiou používanou v zákone o ochranných známkach (napr. nehovoríme o prevode
a prechode prihlášky, ale o prevode a prechode práv z prihlášky). Vypúšťajú sa správne poplatky za vykonanie zmien v osobných údajoch klienta, resp. zástupcu resp. zástupcu aj v súvislosti s postupným referencovaním v zmysle zákona o e-Governmente. V nadväznosti na skutočnosť, že do registra sa budú zapisovať aj licencie a súdne spory nielen k jednotlivým predmetom priemyselných práv, ale aj k prihláškam, zavádza sa v tejto súvislosti nový poplatok v primeranej výške (20 eur). Predmetom poplatku podľa piateho bodu je zápis exekúcie do registra. I keď sa predpokladá, že štandardne bude žiadateľom súdny exekútor, ktorý je pri výkone svojej funkcie podľa § 4 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch oslobodený od platenia správnych poplatkov, tieto poplatky majú význam, ak požiada o zápis exekúcie iná osoba, typicky veriteľ, teda oprávnený v exekúcii alebo – najmä v prípade zápisu ukončenia exekúcie – aj samotný dlžník, teda povinný v exekúcií, ktorý je prihlasovateľom resp. majiteľom.

Zvýšenie ostatných správnych poplatkov v tejto položke (229) má za cieľ aspoň čiastočné zohľadnenie administratívnych nákladov úradu v súvislosti s vykonávaním príslušných úkonov (najmä zápis prevodu alebo prechodu, zápis licencie a zápis záložného práva), ktoré štandardne zahŕňajú aj nevyhnutné právne posúdenie.

K bodom 14 až 16

Súčasná výška poplatku za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo návrh na vyhlásenie   ochrannej známky za neplatnú (50 eur, resp. 25 eur pri elektronickom podaní) sa s ohľadom na sporový charakter konania o týchto návrhoch javí ako neadekvátna (nízka) a zvyšuje sa na 100 eur. Do určitej miery platia argumenty uvedené vyššie pri položke 217 písm. b) (zrušenie patentu) s tým, že zohľadniť je potrebné povinné zloženie kaucie navrhovateľom (ostáva vo výške 100 eur). Doterajšia výška poplatku za námietky (27 eur resp. 13,50 eur pri elektronickom podaní) s ohľadom na účel námietkového konania, ktorým je jednoduchá a dostupná možnosť uplatnenia relatívnych práv a tiež na prísnu koncentráciu námietkového konania sa zvyšuje na 50 eur (teda 25 eur pri elektronickom podaní).

Vypúšťa sa dodatočne poplatok (poplatok za návrh na odňatie a prepis majiteľa ochrannej známky), ktorý už nemá oporu v platnom zákone o ochranných známkach. S cieľom odstraňovať majiteľom ochranných známok prekážky pri aktualizácii medzinárodného registra sa zužuje okruh žiadostí, s ktorými je spojené platenie poplatku (položka 232). Ostatné žiadosti budú vybavené bezplatne. 

K bodu 17

Znižujú sa poplatky týkajúce sa označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov s cieľom motivovať slovenských výrobcov k efektívnemu využívaniu tohto osobitného typu priemyselnoprávnej ochrany, a to tak na území SR, v rámci EÚ, ako aj v zahraničí podľa Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu.  

K čl. VI

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty, štandardnej dĺžky legislatívneho procesu ako aj prípravy novelizácie vykonávacích vyhlášok. Delená (neskoršia) účinnosť (1. január 2019)  sa navrhuje v prípade tých ustanovení, ktorých efektívna aplikácia si vyžiada úpravy informačných systémov úradu. 

V Bratislave, 3. mája 2017

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Messinger v. r.

predseda Úradu priemyselného vlastníctva 

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je, v reakcii na prvé skúsenosti s povinným výkonom verejnej moci elektronicky od 1. novembra 2016, ako aj v nadväznosti na schválenú Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy vykonať úpravy, ktorými sa majú najmä zjednotiť používané nástroje, zjednodušiť využívanie elektronických služieb a zaviesť mechanizmus kontroly dodržiavania povinností. Medzi hlavné oblasti úpravy patrí
zjednotené doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná,
zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne,
zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní,
zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou,
posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci,
inštitucionalizácia vládneho cloudu,
úpravy v oblasti zaručenej konverzie a
zavedenie sankcií za porušenie zákona.

Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe súvisiace so spresnením ustanovení a zjednotením ich výkladu. Návrh zákona ďalej ustanovuje úpravy vo veciach autentifikácie, používania elektronických formulárov, elektronického doručovania a v nadväznosti na prechod kompetencií z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu aj úpravu pôsobnosti týchto orgánov.

Na účely zjednotenia terminológie a výkladu sa navrhuje aj zmena v Správnom poriadku, na účely jednotného využívania elektronickej komunikácie so správnymi orgánmi.
V nadväznosti na aplikačnú prax v oblasti referenčných registrov sa navrhuje zmeniť aj zákon č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2017. Ustanovenia, ktoré zakladajú povinnosti, vyžadujúce si prípravu a implementáciu na strane orgánov verejnej moci sa navrhujú ustanoviť s odloženou účinnosťou.

Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, avšak má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.


DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Prekladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  zákony 
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    nie je upravená v práve Európskej únie

-    primárnom
       článok 114 zmluvy o fungovaní Európskej únie

-    sekundárnom
(prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom znení
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016)

2.    nelegislatívne akty

b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
smernica 2016/2102 - 23. septembra 2018, smernica bude transponovaná do zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2016 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
    smernica 2016/2102 – do 28. februára 2018
c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy           o fungovaní Európskej únie.
d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
úplná zhoda

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy

☒
Materiál legislatívnej povahy

☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-


Termín začiatku a ukončenia PPK
4. – 10. 4. 2017
Termín predloženia na MPK*
11.4. – 4.5. 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
24.5.2017

2. Definícia problému
Potreba zjednotiť používané nástroje e-Governmentu, zjednodušiť využívanie elektronických služieb a zaviesť mechanizmus kontroly dodržiavania povinností, ako aj zjednotiť aplikáciu a výklad zákona.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť hlavné oblasti, medzi ktoré patrí
zjednotené doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná,
zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne,
zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní,
zavedenie pravidiel používania vládneho cloudu,
zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou,
zjednotenie spôsobu poskytovania elektronických služieb na rezortných portáloch a ústrednom portáli verejnej správy,
posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci,
úpravy v oblasti zaručenej konverzie a
zavedenie sankcií za porušenie zákona a fakultatívnej možnosti upustenia od udelenia sankcií.
4. Dotknuté subjekty
Orgány verejnej moci, právnické osoby, podnikatelia, fyzické osoby.

5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.
6. Vykonávacie predpisy

☒  Áno
☐  Nie

7. Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.


9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne


☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne
10. Poznámky
K vplyvom na rozpočet verejnej správy:
Materiál zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy najmä zavádzaním nových pravidiel centrálneho doručovania, ktoré odbremenia rozpočtové a príspevkové organizácie od povinnosti zabezpečiť personálne a finančné kapacity na doručovanie rozhodnutí. Tieto činnosti bude zabezpečovať správca modulu elektronického doručovania, čím v konečnom dôsledku dôjde k zefektívneniu činností a možným úsporám prostriedkov, ktoré dnes rezorty jednotlivo vynakladajú na poštové služby. Úsporu prinesie nielen povinné doručovanie elektronických úradných dokumentov pre všetky právnické osoby (vzhľadom na povinnú aktiváciu schránok  všetkých právnických osôb po 1. máji 2018), ale taktiež aj predpokladaná rastúca intenzita aktivácie schránok fyzických osôb (5% nárast ročne). Dôsledkom toho bude postupné znižovanie zaťaženia rozpočtu v rámci položky poštové služby. 
Návrh zmien (najmä § 17 ods. 6) má za cieľ posilniť princíp „jedenkrát a dosť“. Občan pri podaní nebude musieť predkladať rozhodnutia vydané v inom konaní, ale identifikuje iný orgán verejnej moci, ktorý toto rozhodnutie vydal.
Zavedením pravidiel používania vládneho cloudu dochádza k zapracovaniu strategických priorít Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy z roku 2016, pričom prínos cloudových služieb a rozvoj dátových centier štátu na kvalitu služieb, interoperabilitu a optimalizáciu využitia zdrojov verejnej správy bol predmetom analýzy viacerých koncepčných materiálov.
Úpravy v oblasti platby poplatkov majú za cieľ zjednotiť postupy orgánov verejnej moci, správcov ústredného portálu verejnej správy a špecializovaných portálov a zatraktívniť platbu kartou za služby dostupné online. Ide len o spresnenie a rozšírenie systému už v súčasnosti používanom v rámci verejnej správy pri platbe správnych poplatkov, súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, neočakáva sa preto výrazný dopad návrhu v tejto časti na rozpočet verejnej správy. Rozšíreným používaním platby kartou možno v konečnom dôsledku očakávať zníženie administratívnych nákladov na zúčtovacie činnosti v rámci prístupových miest. V kombinácii so zjednodušením autorizácie podaní je možné očakávať k nárastu záujmu využívania elektronických služieb občanmi a právnickými osobami, čo môže znamenať zníženú administratívnu záťaž na vybavovanie osobných podaní, resp. efektívnejšie využitie týchto kapacít na iné činnosti.
Návrh môže zakladať negatívne vplyvy na rozpočet orgánov verejnej moci, ktoré prevádzkujú v súčasnosti vlastnú elektronickú podateľňu, a to v súvislosti s prechodom na povinné používanie funkcionality elektronickej podateľne implementovanej na ÚPVS, pokiaľ im Úrad písomne nepovolí výnimku, na základe ktorej bude možné prevádzkovanie klonu centrálnej podateľne vo svojich systémoch, a to buď z ekonomických dôvodov, resp. ak by inak došlo k ohrozeniu plneniu úloh orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov vzhľadom na povahu údajov, s ktorými pri výkone verejnej moci nakladá. Na tento prechod sa z dôvodov plánovania výdavkov vo verejnej správe navrhuje odklad účinnosti, a to až do 31. decembra 2020. Vzhľadom na rôznorodosť riešení v rámci verejnej správy, ako aj na dlhšie prechodné obdobie, stanovené na splnenie povinnosti, aktuálne nie je možné a účelné vyčísliť finančné dopady na splnenie tejto povinnosti. Financovanie týchto nákladov bude zabezpečené v rámci rozpočtových kapitol individuálne za každý OVM zvlášť.
Negatívne finančné dopady na rozpočet ÚPPVII a ÚVSR/NASES sa očakávajú v súvislosti s implementáciou modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, a to na činnosti súvisiace s tvorbou, správou a prevádzkou modulu a riadením integračných procesov vo verejnej správe.
Dopad na rozpočet ÚV SR/NASES, vo vzťahu k úprave funkcionalít portálu a spoločných modulov, nevyhnutných pre realizáciu navrhnutých zmien, je vyčíslený v priloženej analýze. Tieto náklady však nepresiahnu celkové úspory, ktoré novela prináša, a to najmä zavedením centrálneho úradného doručovania.
Vzniknuté náklady budú financované v rámci projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 v rámci prioritnej osi č. 7 „Informačná spoločnosť“ alebo prioritnej osi č. 8 „Technická pomoc“ s minimálnym zaťažením štátneho rozpočtu.

11. Kontakt na spracovateľa
02/20928191
12. Zdroje
Prostriedky EÚ – Operačný program integrovaná infraštruktúra 2014-2020

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
I. Úvod: Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu dňa 4. apríla 2017 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, spolu so žiadosťou o skrátenie predbežného pripomienkového konania. Komisia tejto žiadosti vyhovela. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na informatizáciu, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča vyznačiť pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie z dôvodu, že zavádza analogické doručovanie písomností s rovnakými účinkami ako pri doručovaní elektronicky. Ako pozitívny vplyv tiež možno vnímať zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou.
Návrh prezentuje zjednodušenie využívania elektronických služieb poskytovaných orgánmi verejnej moci, vrátane vykonania autorizácie elektronického podania fyzickou osobou autentifikáciou, pre ktorú je nevyhnutný „autentifikátor,“ resp. najmä občiansky preukaz, bez potreby obstarávania ďalších technických či programových prostriedkov, ktoré sú neoddeliteľne späté so zaručeným, resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom či kvalifikovanou elektronickou pečaťou v zmysle bodu 30. návrhu. Ako aj rozšírenie možností elektronickej úhrady poplatkov v zmysle článku III. A IV. návrhu. Ak tým návrh vytvára administratívne jednoduchšie riešenie
a finančne nižšie náklady pri komunikácii s orgánmi verejnej moci, Komisia navrhuje, aby boli tieto fakty zachytené ako pozitívny kvalitatívne opísaný vplyv na podnikateľské prostredie ako celok.
Podobne Komisia navrhuje zachytiť aj vplyv zavedenia princípu „jedenkrát a dosť“ zriadením centrálneho registra elektronických rozhodnutí, kedy fyzické osoby, vrátane podnikateľov, pri podaní nebudú musieť predkladať rozhodnutia vydané
v inom konaní, len identifikovať iný orgán verejnej moci, ktorý toto rozhodnutie vydal.
Navyše, Komisia odporúča zachytiť aj charakter a rozsah vplyvu vypustenia ustanovenia § 31 ods. 2 písm. a) z návrhu zákona č. 305/2013, ktorý riešil konanie orgánu verejnej moci v prípade, „ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná.“
Komisia odporúča zachytiť negatívny vplyv vzniku priamych finančných nákladov vyvolaných z dôvodu potreby zabezpečenia konverzie dokumentu, ktorého nie je pôvodcom orgán verejnej moci oprávnenými osobami, ktorých služby budú nevyhnutne spoplatnené, ale ich ceny určite nie regulované.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Z doložky vybraných vplyvov vyplývajú pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy uvedené ako rozpočtovo zabezpečené. Pozitívne vplyvy predkladateľ očakáva v znížení výdavkov rezortov na poštové služby a to z dôvodu zavádzania nových pravidiel centrálneho doručovania a zriadením centrálneho registra elektronických rozhodnutí (automatickým zverejnením vydaných rozhodnutí, ich sprístupnením iným oprávneným orgánom verejnej moci elektronicky). Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy predkladateľ očakáva pre rezorty, ktoré prevádzkujú v súčasnosti vlastnú elektronickú podateľňu, a to v súvislosti s prechodom na povinné používanie funkcionality elektronickej podateľne implementovanej na ústredný portál verejnej správy (z dôvodov plánovania výdavkov vo verejnej správe sa navrhuje odklad účinnosti do 31. decembra 2020). Zvýšené nároky na rozpočet rezortov môže mať zmena v oblasti zaručenej konverzie v súvislosti s požiadavkou použitia kvalifikovanej dôveryhodnej služby overovania elektronických podpisov. Negatívne finančné dopady na rozpočet Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa očakávajú v súvislosti s implementáciou modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, a to na činnosti súvisiace s tvorbou, správou a prevádzkou modulu a riadením integračných procesov vo verejnej správe. Návrh môže mať zvýšené nároky na rozpočet Úradu vlády SR a prevádzkovateľa ústredného portálu verejnej správy, a to napríklad z dôvodu úpravy funkcionalít portálu a spoločných modulov, nevyhnutných pre realizáciu navrhnutých zmien. Ako zdroje financovania sú uvedené prostriedky EÚ (OP II) a prostriedky štátneho rozpočtu.
Doložka vybraných vplyvov však neobsahuje analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy ani inú kvantifikáciu dopadov vyplývajúcich z realizácie navrhovaného zákona. Predkladateľ len uvádza, že v súčasnosti prebieha príprava štúdií, ktorých súčasťou bude aj ekonomická analýza úzko súvisiaca so zmenami v návrhu novely zákona o e-Governmente a pretože tieto štúdie nie sú ešte sfinalizované, nie je možné explicitne zadefinovať presné dopady jednotlivých ustanovení.
V zmysle jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov Komisia žiada, aby bol materiál doplnený o analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, v ktorej budú kvantifikované všetky vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z predloženého materiálu v členení podľa jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, rokov a zdrojov financovania. Komisia upozorňuje, že s predloženým návrhom bude možné súhlasiť len s podmienkou, že finančné prostriedky potrebné na jeho realizáciu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.
Všeobecne
Komisia predkladateľovi odporúča zosúladiť dátum účinnosti uvedeného návrhu zákona v predkladacej správe, kde je uvedený dátum 1. novembra 2017 a v dôvodovej správe, kde je uvedený dátum 1. februára 2018. Taktiež v návrhu zákona v ustanovení § 23 ods. 1 v prvej vete predkladateľovi odporúčame doplniť nasledujúce: „(1) Orgán verejnej moci vykoná ...“.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. 

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyjadrenie predkladateľa: Predkladateľ zapracoval pripomienky Komisie, a to nasledovne:
K doložke vplyvov: Predkladateľ vyznačil pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a predložil vyplnenú analýzu vplyvov. Nakoľko ustanovenia o registri rozhodnutí na základe zásadných pripomienok boli z návrhu vypustené, predkladateľ nevyznačil vplyvy navrhnuté Komisiou k tejto časti. Rovnako vyznačil aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, z dôvodu zapracovania pripomienky ZMOS v rámci rozporového konania, ktoré navrhuje zvýšenie sadzby poplatku. Dotkne sa iba tých podnikateľských subjektov, ktorí budú žiadať o vykonanie úkonov spoplatnených podľa položky 2 písm. a) a položky 2 písm. c)  na vecne príslušných správnych orgánoch.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Komisia požiadala o doplnenie analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Predkladateľ predložil v rámci záverečného posúdenia vplyvov doplnenú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Komisia v rámci záverečného posúdenia vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s pripomienkami k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy s návrhom pripomienok. Predkladateľ pripomienky akceptoval a doložku v súlade s pripomienkami upravil.


   


















Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2017
2018
2019
2020
Príjmy verejnej správy celkom
0
895 000
895 000
895 000
Orgány verejnej moci a Obce (spolu)
- Zmena sadzieb správnych poplatkov
0
895 000
895 000
895 000
z toho: 
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
398 200
398 200
398 200
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
496 800
496 800
496 800
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0  
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) - Celkovo zmeny eGov
0
6 009 310
11 437 070
13 015 420
Orgány verejnej moci (spolu)
- Centrálne listinné doručovanie
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
Orgány verejnej moci (spolu)
- Elektronické doručovanie
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – Modul integrácie údajov
0
1 249 850
2 249 850
2 249 850
z toho:




- vplyv na ŠR
0
0
0
0  
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0  
    EÚ zdroje
0
0
0
0
    spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
14
14
14
- vplyv na ŠR
0
14
14
14
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
420 200
420 200
420 200
- vplyv na ŠR
0
420 200
420 200
420 200
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt VS / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0  

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu a projektov v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, a to prioritnej osi č. 7 „Informačná spoločnosť“ a prioritnej osi č. 8 „Technická pomoc“. Analýza vplyvov zatiaľ zohľadňuje dopady na štátny rozpočet na základe ekonomických analýz a kvalifikovaných odhadov. Po ukončení štúdií realizovateľnosti pre jednotlivé projekty budú vyčíslené dopady na EÚ zdroje a prípadne aj upresnené  dopady na štátny rozpočet.  

2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zákona je zdokonalenie modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie referenčných registrov verejnej správy, rovnako ako úprava existujúcich vzťahov medzi orgánmi verejnej moci s cieľom zlepšenia a zefektívnenia dátových tokov. Návrh zákona vylepšuje spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú.
    Zákonom sa zavádza centrálne úradné doručovanie, to znamená, že všetky orgány verejnej moci budú doručovať elektronické dokumenty prostredníctvom modulu úradného doručovania správcovi modulu elektronického doručovania, ktorý zabezpečí jeho doručenie v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku spôsobom podľa osobitného predpisu. Táto povinnosť sa zavádza pre orgán verejnej moci, ktorý je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet.
    Zákon tiež zavádza povinnosť využívania centrálnej elektronickej podateľne, a to najneskôr od 1.1.2021, avšak zároveň je stanovená právomoc Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu povoliť využívanie tzv. klonu centrálnej elektronickej podateľne lokálne u orgánu verejnej moci v prípadoch ekonomickej výhodnosti.
    Z jednotlivých úprav tiež vyplýva správcovi ústredného portálu verejnej správy povinnosti, ktorých náklady sú jednotlivo popísané v časti výpočtu vplyvov.
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa stane správcom katalógu cloudových služieb.
Cieľom návrhu v časti k správnym poplatkom je úprava sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Vnútorná správa a Všeobecná správa. Úprava sadzobníka správnych poplatkov v uvedených častiach sa týka upresnenia znenia jednotlivých položiek sadzobníka ako i navrhnutia nových položiek uplatňovaných pri spoplatnení úkonov a konaní v oblasti matriky, ktorú si vyžiadala realizačná prax správnych orgánov. Počty úkonov správnych orgánov v oblasti všeobecnej správy a vnútornej správy v oblasti matričnej činnosti sa neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní.
.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

   X    zmena sadzby
       zmena v nároku
  X     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
       iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy

r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC




Indikátor KLM




Indikátor XYZ





Navrhovanou zmenou sadzieb sa nepredpokladá ani pozitívny ani negatívny vplyv na správanie sa podnikateľov a obyvateľstva. Z tohto dôvodu početnosť úkonov príslušných správnych orgánov v horizonte jedného roka zostáva zachovaný. Nové sadzby predstavujú dodatočný príjem verejných financií.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Nasledujúca tabuľka konkretizuje vplyv zmeny výšky sadzieb podľa jednotlivých upravovaných a novozavádzaných položiek sadzobníka správnych poplatkov. Početnosť úkonov je buď skutočnosťou za rok 2016 alebo kvalifikovaným odhadom.

Názov úkonu podľa Sadzobníka poplatkov
Početnosť
Pôvodná sadzba poplatku
Navrhovaná sadzba poplatku
Vplyv na verejné financie
Položka 2 písm. a)
159 566
1,50
2,00
79 783,00
Položka 2 písm. c)
450 516
1,50
2,00
225 258,00
Položka 3 bod 1 písm. a)
658 068
1,50
2,00
329 034,00
Položka 3 bod 2
72
1,50
2,00
36,00
Položka 16
6 711
1,50
2,00
3 355,50
Položka 18 písm. a)
1 374
16,50
20,00
4 809,00
Položka 18 písm. b)
1 148
16,50
20,00
4 018,00
Položka 18 písm. c)
830
16,50
20,00
2 905,00
Položka 18 písm. d)
951
66,00
70,00
3 804,00
Položka 18 písm. e)
130
33,00
35,00
260,00
Položka 18 písm. f)
592
66,00
70,00
2 368,00
Položka 18 písm. g)
38
165,50
200,00
1 311,00
Položka 18 písm. h)
20
199,00
200,00
20,00
Položka 17 písm. a) - nová
8 700
nie je
10,00
87 000,00
Položka 17 písm. b) - nová
15 120
nie je
10,00
151 200,00
Spolu



895 161,50


Popis výpočtu vplyvov zo zmien súvisiacich so zákonom o e-Governmente (eGov)
Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.

Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov - napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.

1. Výpočet vplyvov na NASES - Celkové zmeny v zmysle novely zákona eGov
Vplyv na NASES je vyčíslený celkovo za všetky požiadavky vyplývajúce z novely zákona o eGov. Predstavuje kapitálové výdavky na nové Aplikačné, HW a SW vybavenie Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) a bežné výdavky týkajúce sa SLA k novému Aplikačnému, HW a SW vybaveniu. Vplyv zároveň predstavuje aj navýšenie mzdových výdavkov a poistného na nové pracovné pozície.

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona o e-Governmente zohľadnila vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.

Vychádzajúc z už existujúcej implementácie ÚPVS z roku 2009 budovanej pre zátaž v treťom roku od ukončenia projektu v celkovej hodnote nenávratného finančného príspevku  47 584 284  EUR s DPH. Z tejto sumy HW a SW prostriedky boli vo výške 11 517 964,81 EUR s DPH.

Zabezpečenie kapacít
36 mesiacov od ukončenia projektu
Počet zaregistrovaných identít
3 500 000
Predpokladaný počet transakcií
17 000 000
Predpokladaný počet prijatých dokumentov so ZEP
3 400 000
Predpokladaný počet formulárov uložených na ÚPVS
1 000
Predpokladaný počet doručeniek
3 400 000
Predpokladaný počet platieb
1 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom elektronickej pošty
7 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom SMS
7 000 000
Predpokladaný počet telefonických úkonov kontaktného centra denne
1 000


V zmysle tabuľky vyššie je odhad nových požiadaviek v zmysle budovania centrálnych komponentov (Centrálna elektronická podateľňa, Centrálne listinné doručovanie) nasledovný:

Zabezpečenie kapacít
Novela eGov
Počet zaregistrovaných identít
5 500 000
Predpokladaný počet transakcií
36 000 000
Predpokladaný počet prijatých dokumentov so ZEP
6 400 000
Predpokladaný počet formulárov uložených na ÚPVS
5 000
Predpokladaný počet doručeniek
20 000 000
Predpokladaný počet platieb
1 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom elektronickej pošty
14 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom SMS
3 000 000
Predpokladaný počet telefonických úkonov kontaktného centra denne
2 000


2. Výpočet vplyvov na Orgány (spolu) – Centrálne listinné doručovanie
Vplyv na Orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z Centrálneho úradného doručovania.

Výpočet vychádza z kvalifikovaného odhadu početností úradných zásielok doručovaných z listinnej podobe a vstupných hodnôt pre výpočet úspor nákladov.

Z celkového počtu približne 15 miliónov úradných rozhodnutí za rok sa predpokladá doručovanie v listinnej podobe v nasledovnom rozsahu:

Početnosti úradných zásielok pre listinné doručovanie
Rok 2017
Rok 2018
Rok 2019
Rok 2020
Orgány verejnej moci (spolu)
0
2 815 233
6 499 397
6 304 415

Rok 2019 sa považuje za referenčný, kedy bude riešenie v plnej výkonnosti v zmysle učinnosti legislatívy a vyplývajúcej povinnosti používať Centrálne úradné doručovanie všetkými OVM napojenými na štátny rozpočet.

V rámci výpočtov boli použité nasledovné vstupné údaje:

Vstupné údaje do výpočtov
Hodnota
pomer Rekomando zásielok (R) zo všetkých
0,26
pomer Úradných zásielok (ÚZ) zo všetkých
0,74
náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)
9,75
WACC 1 rok (koef.)
1,0833
WACC 5 rokov (koef.)
1,27129468
Inflácia (koef.)
1,03

Úspory za všetky OVM boli vypočítané v nasledovných 3 oblastiach:
Úspory pri vytvorení zásielky,
Úspory poštovného pri podaji cez EPH (Rekomando, Úradná zásielka),
Úspory pri spracovaní výsledku doručenia.



a) Úspory pri vytvorení zásielky
Vyčíslenie úspor porovnáva náklady pri využívaní vysokovýkonnej produkčnej tlačiarne a štandardnej tlačiarne. Kalkulácia pozostáva z nasledovných 3 častí:
Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4,
Materiálové náklady na tlač 1 strany A4,
Náklady na obálkovanie.

Prepočet jednotkových nákladov na vytvorenie zásielky
Produkčná tlačiareň
Xerox Phaser 4622V_DN
1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4
 
 
   Cena zariadenia
264 000 EUR
1 144 EUR
   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch
10
6
   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4
12 000 000
275 000
   Životnosť v stranách A4
cca 3 000 000 000
cca 1 200 000
   Rýchlosť tlače za hodinu v A4
36 000
3 720
   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti
0,00110
0,00114
   Cena toneru za 1 stranu A4
0,00156
0,00877
   Cena valec za 1 stranu A4
0,00058
0,00240
   Cena fuser za 1 stranu A4
0,00012
0,00095
   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)
0,00264
0,00000
   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:
0,00600
0,01326
   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 3 /2 strán A4 spolu:
0,01799
0,02653
2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4
 
 
   Cena papiera 1 ks A4
0,00960
0,01056
   Cena obálky 1 ks
0,04800
0,06504
   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:
0,05760
0,07560
   Materiálové náklady spolu na tlač 3/2 strán A4:
0,07680
0,08616
3. Náklady na obálkovanie
 
 
   Prevádzková réžia (nastavenie strojov, obsluha, tvorba layoutov)
0,01200
 
  Vytvorenie autorizačnej doložky
0,13015
 
  Vloženie skompletizovaných listov do obálky C5 (strojové, resp. 
  ručné obálkovanie)
0,07470
0,24375
  Potlač doručenkovej obálky
 
0,48750
  Prácnosť spolu:
0,21685
0,73125
  WACC 8,33%
0,02596
 
Náklady na vytvorenie 1 zásielky (1 obálka + 2 listy + autorizačná doložka)
0,33760
0,84394
Početnosti zásielok za OVM celkom (RsD + UZ)  (ks)
4 224 608
4 224 608
Náklady na vytvorenie zásielok celkom
1 426 217
3 565 304
Úspora celkom (referenčný rok 2019)
2 139 087


b) Úspory poštovného pri podaji cez EPH

Vyčíslenie úspor porovnáva súčasný stav na strane OVM s Centrálnym doručovaním, ktoré sa bude realizovať už len prostrednítvom Elektronických podacích hárkov (EPH). 

Na doručovanie prostredníctvom EPH sa vzťahujú nasleddovné cenové úspory na jednu zásielku:

Znížený náklad pri podaji cez EPH na 1 doporučenú zásielku
-0,05 €
Znížený náklad pri podaji cez EPH na 1 úradnú zásielku
-0,10 €

Kalkulácia úspor  vychádza z početností podaní cez EPH. Výpočet zohľadňuje, že percentuálny podiel podaní cez EPH by rástol aj bez Centrálneho doručovania.

Poštovné
Centrálne riešenie
Náklady
OVM




2018
2019
2020
Počet doporučených zásielok celkom
1 951 231
731 961
1 689 843
1 639 148
  -  z toho podaných cez EPH
100%
19%
22%
26%
Počet úradných zásielok celkom
6 208 459
2 083 272
4 809 554
4 665 267
   - z toho podaných cez EPH
100%
16%
18%
21%
Zvýšený náklad pri podaji cez PPH na 1 doporučenú zásielku
 0,05 €
 0,05 €
 0,05 €
 0,05 €
Zvýšený náklad pri podaji cez PPH na 1 úradnú zásielku
 0,10 €
 0,10 €
 0,10 €
 0,10 €
Zvýšený náklad na doporučené zásielky
 -   €
 29 571,21 €
 65 565,92 €
 60 976,31 €
Zvýšený náklad na úradné zásielky
 -   €
 175 828,19 €
 393 421,52 €
 369 489,18 €
Úspora celkom

 205 399,39 €
 458 987,44 €
 430 465,49 €




b) Úspory poštovného pri spracovaní výsledku doručenia

Vyčíslenie úspor porovnáva centrálne riešenie, v rámci ktorého bude OVM informovaný o doručení úradnej zásielky prostredníctvom elektronickej doručenky voči súčasnému procesu, prostredníctvom papierových doručeniek.

Príslušné úspory sú v kategórii mzdových vydavkov + poistné.






Náklady na spracovanie výsledku doručovania
Centrálne riešenie
OVM- súčasný stav
Párovania a zakladanie došlých doručeniek a nedoručiteľných zásielok (prepočítané na 1 zásielku)
 
0,81250 EUR
Riešenie nepravidelností (prepočítané na 1 zásielku)
0
0,03250 EUR
Spracovanie výsledku doručenia spolu:
0,000813 EUR
0,85 EUR
Početnosti zásielok za OVM celkom (RsD + UZ)  (ks)
6 499 397
6 499 397
Náklady na spracovanie výsledku doručenia spolu:
5 281
5 491 991
Úspora celkom (referenčný rok 2019)
5 486 710
 



3. Výpočet vplyvov na Orgány (spolu) – Elektronické doručovanie
Vplyv na Orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov na poštovné vyplývajúce z Elektronického doručovania.

Výpočet vychádza z  aktuálneho počtu 15 miliónov úradných rozhodnutí za rok, pričom 10% týchto rozhodnutí pripadá na právnické osoby, ktorým sa bude po povinnej aktivácii elektronických schránok doručovať už len elektronicky.

Úsporu prinesie nielen povinné doručovanie elektronických úradných dokumentov pre všetky právnické osoby (vzhľadom na povinnú aktiváciu schránok  všetkých právnických osôb po 1. máji 2018), ale taktiež aj predpokladaná intenzita aktivácie schránok fyzických osôb (5% nárast ročne). Dôsledkom toho bude postupné znižovanie zaťaženia rozpočtu v rámci položky poštové služby.


Vyčíslené úspory z elektronického doručovania
2018
2019
2020




Početnosti úradných dokumentov Právnické ososby
1 586 600
1 586 600
1 586 600
Početnosti úradných dokumentov Právnické ososby
0
793 300
1 586 600
Náklady na listinné doručovanie PO -  poštovné
2 411 632
2 395 766
2 379 900
Náklady na listinné doručovanie FO  - poštovné
0
1 197 883
2 379 900
Náklady na vytvorenie 1 úradnej zásielky (obálka + 2 A4) PO
1 338 991
1 338 991
1 338 991
Náklady na vytvorenie 1 úradnej zásielky (obálka + 2 A4) FO
0
669 495
1 338 991
Náklady PO na listinné doručovanie = úspora pri el. doručovaní
3 750 623
3 734 757
3 718 891
Náklady FO na listinné doručovanie = úspora pri el. doručovaní
0
1 867 378
3 718 891
Úspory FO + PO spolu
3 750 623
5 602 135
7 437 782

Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Daňové príjmy (100)1




 
Nedaňové príjmy (200)1
z toho:
221004 ostatné poplatky

+895 000

+895 000
+895 000

+895 000
+895 000

+895 000

Granty a transfery (300)1




 
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
 
 
 
 
 
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
 
 
 
 
 
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
+895 000
+895 000
+895 000
 
1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
 












Tabuľka č. 4
1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby - Celkovo zmeny eGov
Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
1 144 010
2 048 637
2 311 695
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
126 600
126 600
126 600
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
44 350
44 350
44 350
 
  Tovary a služby (630)2
0
973 060
1 877 687
2 140 745
 
  Bežné transfery (640)2
 
 
 
 
 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
 
 
 
 

Kapitálové výdavky (700)
0
4 865 300
9 388 433
10 703 725
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
4 865 300
9 388 433
10 703 725
 
  Kapitálové transfery (720)2
 
 
 
 
 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
6 009 310
11 437 070
13 015 420
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.













Tabuľka č. 4
 
2. Orgány verejnej moci (spoločne) – Centrálne listinné doručovanie
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
 
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
-1 757 830
-4 058 220
-3 936 470
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
-618 760
-1 428 490
-1 385 640
 
  Tovary a služby (630)2
0
-1 131 950
-2 598 070
-2 505 380
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)




 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2




 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 4
 
3. Orgány verejnej moci (spoločne) – Elektronické doručovanie
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
 
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
 
  Tovary a služby (630)2
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2




 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 4
 
4. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov
Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
 249 850
 249 850
 249 850
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
 0
184 800
184 800
184 800
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
 0
65 050
65 050 
65 050 
 
  Tovary a služby (630)2
 
 
 
 
 
  Bežné transfery (640)2
 
 
 
 
 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
 
 
 
 

Kapitálové výdavky (700)
0
1 000 000
2 000 000
2 000 000
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
1 000 000
2 000 000
2 000 000
 
  Kapitálové transfery (720)2
 
 
 
 
 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
 0
1 249 850
2 249 850
2 249 850
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 5

1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Počet zamestnancov celkom
0
7
7
7
 
   z toho vplyv na ŠR
0
7
7
7

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1 500
1 500
1 500
 
   z toho vplyv na ŠR
0
1 500
1 500
1 500
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
170 350
170 350
170 350
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
126 000
126 000
126 000
 
   z toho vplyv na ŠR
0
126 000
126 000
126 000
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
44 350
44 350
44 350
 
   z toho vplyv na ŠR
0
44 350
44 350
44 350
 






Poznámky:





Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.









Tabuľka č. 5

2. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Počet zamestnancov celkom
0
7
7
7
 
   z toho vplyv na ŠR
0
7
7
7

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
2 200
2 200
2 200
 
   z toho vplyv na ŠR
0
2 200
2 200
2 200
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
249 850
249 850
249 850
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
184 800
184 800
184 800
 
   z toho vplyv na ŠR
0
184 800
184 800
1848 00
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
65 050
65 050
65 050
 
   z toho vplyv na ŠR
0
65 050
65 050
65 050
 






Poznámky:





Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.




   


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
 - z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Právnické osoby, ktorým zákon o e-Governmente zaviedol povinnú aktiváciu elektronických schránok.
Navrhovaná úprava zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov nemá plošný ani sektorový charakter vplyvu na podnikateľské subjekty. Dotkne sa iba tých podnikateľských subjektov, ktorí budú žiadať o vykonanie úkonov spoplatnených podľa položky 2 písm. a) a položky 2 písm. c)  na vecne príslušných správnych orgánoch a to o 0,50 eura. V súvislosti s poskytovaním úkonov podľa týchto položiek sa v Slovenskej republike vykoná ročne približne 203 200 úkonov. Z dostupnej štatistiky nie je možné rozčleniť podnikateľské subjekty na MSP a ostatné. Predpokladá sa, že návrh má rovnomerný vplyv na veľkostné skupiny podnikateľov. 
Vo vzťahu k zmenám v rámci zákona o e-Governmente sa pozitívne zmeny dotknú právnických osôb, ktorým zákon o e-Governmente zaviedol povinnú aktiváciu elektronických schránok (autorizácia úspešnou autentifikáciou v prostredí ÚPVS, umožnenie platby poplatkov online prostredníctvom systému e-kolok).
negatívny vplyv vzniku priamych finančných nákladov môže byť vyvolaný z dôvodu potreby zabezpečenia konverzie dokumentu, ktorého nie je pôvodcom orgán verejnej moci oprávnenými osobami, ktorých služby sú spoplatnené.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií
       - z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Materiál bol zverejnený na webovej stránke úradu v priebehu januára 2017, zároveň k nemu bola pripravená predbežná informácia, zverejnená na Slov-Lexe. V rámci MPK Úrad vykonal rozporové konania s jednotlivými subjektmi, ktoré zaslali zásadné pripomienky, vrátane RÚZ.  
Návrhy týkajúce sa zvyšovania sadzieb poplatkov boli do návrhu zapracované na základe zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska.
3.3 Náklady regulácie
      - z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhom sa mení sadzba poplatkov za približne 203 200 úkonov ročne, o ktoré žiadajú  podnikateľské subjekty. Z pohľadu výdavkov ide o celkový finančný dopad v neprospech podnikateľských subjektov vo výške 101 600 eur.




3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu.



3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez zmeny.



3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie


Náklady na 1 podnikateľa*
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
+0,18 eur
+101 600 eur
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
NA
0
Celkové náklady regulácie
NA
+ 101 600 eur
* nárast nákladov na jedného podnikateľa nie je možné presne vyčísliť, keďže nie sú k dispozícii údaje o počte podnikateľských subjektov, ktoré využívajú uvedené spoplatnené služby; vplyv na jedného podnikateľa je prepočítaný na všetky podnikateľské subjekty v SR.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
       - z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh nemá žiaden vplyv na konkurencieschopnosť ani správanie podnikov na trhu, nakoľko správne poplatky, by mali platiť len vybrané podnikateľské subjekty a ide iba o marginálne zvýšenie nákladov.
3.5 Inovácie
       - z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh nemá žiaden vplyv na inovácie či výrobné metódy a postupy.


Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)



-



-



-



-
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)


B


isvs_5836

Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)


X





B











Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Autorizácia elektronického podania na prístupovom mieste, kde sa vyžaduje autentifikácia (napr. v prostredí ústredného portálu verejnej správy).
Možnosť voľby platby kartou alebo bezhotovostného prevodu za elektronické služby orgánov verejnej moci
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Nie
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Autorizácia elektronického podania zadaním bezpečnostného osobného kódu bez použitia kvalifikovaného elektronického podpisu, na prístupovom mieste, ktoré na odoslanie podania vyžaduje úspešnú autentifikáciu.
V prípade druhej zmeny ide o povinné sprístupnenie potrebných technických alebo programových prostriedkov na vykonanie platby poplatku, a to tak, aby bolo možné platbu vykonať samostatne a aj s podaním elektronického podania, a to najmenej platobnou kartou a bezhotovostným prevodom.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Autorizácia - Zákon o e-Governmente (najmä § 23 a nasl.)
Platby - Zákon č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente (najmä § 40 a nasl.), Zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch (§ 7), Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (§ 9)
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Orgány verejnej moci – správcovia ústredného portálu, špecializovaného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta.
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Autorizácia – priama úprava možnosti použitia prostriedku autentifikácie pri autorizácii elektronického podania
Nepriamy vplyv (popíšte)
Platby – zavedenie povinnosti správcom ústredného portálu, špecializovaných portálov a informačného systému integrovaného obslužného miesta sprístupniť potrebné technické alebo programové prostriedky na vykonanie platby správneho poplatku alebo súdneho poplatku ovplyvní aj spôsoby platby, ktoré bude môcť občan pri podávaní žiadosti o elektronickú službu využiť na zaplatenie správneho alebo súdneho poplatku.
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Nemá vplyv
Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)
Platby - Priamou platbou s využitím karty alebo bezhotovostného prevodu bude mať orgán verejnej moci informáciu o zaplatení správneho poplatku alebo súdneho poplatku okamžite k dispozícii, čím sa môže znížiť čas vybavenia podania.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?
Občan podávajúci žiadosť o elektronickú službu.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 
Nové povinnosti (identifikujte)
Nové povinnosti návrhom nevznikajú.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Návrhom nezaniká žiadna povinnosť.


7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Všetky orgány verejnej moci poskytujúce elektronické služby pri výkone verejnej moci elektronicky.
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?  
Nové povinnosti (identifikujte)
Vzniká povinnosť správcom ústredného portálu, špecializovaných portálov a informačného systému integrovaného obslužného miesta sprístupniť potrebné technické alebo programové prostriedky na vykonanie platby správneho poplatku alebo súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby, ktoré slúži na platenie poplatkov podľa osobitného predpisu (§ 9 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov)
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Nezanikajú žiadne existujúce povinnosti.
































Dôvodová správa
B. Osobitná časť

K čl. I
K bodu 1 (§ 2 ods. 2 písm. b)
Rada pre riešenie krízových situácií rieši v oblasti verejnej správy ako rezolučný orgán krízové situácie vybraných inštitúcií a v tejto súvislosti rozhoduje najmä o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach bánk. Činnosť bánk je tiež predmetom dohľadu nad finančným trhom vykonávaného Národnou bankou Slovenska. Na konanie a rozhodovanie Rady pre riešenie krízových situácií sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, ak zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov  neustanovuje inak. Ustanoveniami zákona o dohľade sa pri konaní a rozhodovaní o právach a povinnostiach finančných inštitúcií vo veciach dohľadu riadi aj Národná banka Slovenska.
Navrhovaná zmena reaguje na skutočnosť, že obidva subjekty rozhodujú o právach a povinnostiach rovnakých subjektov v oblasti finančného trhu podľa rovnakého procesného zákona, preto je zmysluplné zjednotiť postupy a formu výkonu verejnej moci Rady pre riešenie krízových situácií s postupmi a formou výkonu verejnej moci Národnej banky Slovenska, a teda výkon verejnej moci vykonávaný Radou pre riešenie krízových situácií z pôsobnosti zákona o e-Governmente vylúčiť.
Vylúčenie výkonu verejnej moci Radou pre riešenie krízových situácií z pôsobnosti zákona o e-Governmente podporuje aj skutočnosť, že v prípade Rady pre riešenie krízových situácií ide o veľmi osobitný orgán verejnej moci, pri ktorom sa nepredpokladá častosť rezolučného konania a že v rámci konania bude významná a častá komunikácia medzi s Národnou bankou Slovenska, ktorá, resp. prostredníctvom ktorej sa návrh na začatie rezolučného konania podáva.  V rámci rezolučných konaní bude dôležitá aj úloha Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií so sídlom v Bruseli, ktorá bude zásadným spôsobom zasahovať do rezolučných konaní týkajúcich sa vybraných inštitúcií, ktoré patria pod jej pôsobnosť.

K bodu 2 (§ 2 ods. 2 písm. g)
Na účely odstránenia výkladových sporov sa navrhuje explicitne vyjadriť, že výnimka z pôsobnosti zákona sa nevzťahuje na postúpenie žiadosti a na vydávanie rozhodnutí, ktorými sa odmietnu poskytnúť informácie.

K bodu 3 [§ 2 ods. 2 písm. h) a i)]
Navrhuje sa ustanoviť všeobecné výnimky vo vzťahu k výkonu verejnej moci elektronicky v súvislosti so štátnou službou príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a profesionálnych vojakov, ako aj všeobecnú výnimku vo vzťahu k výkonu verejnej moci elektronicky v súvislosti so sociálnym zabezpečením príslušníkov citovaných bezpečnostných a záchranných zložiek štátu, colníkov a profesionálnych vojakov. Výkon štátnej služby príslušníkov je primárne definovaný „do vnútra“ jednotlivých silových rezortov a upravuje služobný pomer, úlohy a ich povinnosti a s tým súvisiace vydávanie „personálnych rozhodnutí“ vo vzťahu nadriadený – príslušník. Obdobný princíp platí aj v súvislosti so sociálnym zabezpečením príslušníkov týkajúci sa opätovne len uvedených subjektov a ktorý tvorí samostatný a uzavretý systém sociálneho zabezpečenia. V oboch prípadoch ide o vnútorné procesy silových rezortov a absentuje v nich základný princíp výkonu verejnej moci elektronicky definovaný v zákone o eGovernmente, a to vzťah „občan – štát“. Vzhľadom na špecifické podmienky výkonu štátnej služby, ako aj samostatný systém sociálneho zabezpečenia silových zložiek štátu sa navrhuje vyňatie uvedených vzťahov z pôsobnosti zákona o eGovernmente.

K bodu 4 (§ 2 ods. 6 a 7)
Navrhuje sa na odstránenie výkladových sporov explicitne vyjadriť, že zodpovednosť správcu ISVS za správu ISVS podľa § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov sa vzťahuje aj na riadne fungovanie ISVS podľa tohto zákona, najmä spoločných modulov a prístupových miest. Keďže činnosť správcu je „verejnomocenskou“ činnosťou v zmysle plnenia zákonných povinností v oblasti verejnej správy informačných technológií, je vhodné vyjadriť explicitne, že súčasťou tejto činnosti a zodpovednosti je aj riadne fungovanie ISVS v jeho správe podľa tohto zákona.
Vzhľadom na vznikajúce výkladové spory ohľadom dodržiavania štandardov pre informačné systémy verejnej správy pri postupoch podľa tohto zákona sa navrhuje explicitne ich vzťah k požiadavkám štandardov.


K bodu 5 (§ 4 ods. 5)
V platnom znení toto ustanovenie ukladalo povinnosť budovať informačné systémy v určitej úrovni poskytovania elektronických služieb (bez osobného kontaktu), aj keď osobitné zákony, podľa ktorých sa služby poskytovali, takúto úroveň poskytovania neumožňovali. Z tohto dôvodu sa navrhuje upustiť od dnes platnej podmienky podľa § 4 ods. 5 a ponechať len povinnosť budovať systémy prístupné pre zdravotne postihnutých.

K bodom 6 a 7 (§ 5 ods. 4)
V nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na úrad sa navrhuje explicitne v konkrétnych ustanoveniach tento presun vyjadriť. Ponecháva sa pôsobnosť Ministerstva financií SR v oblasti združenia DEUS, ako aj v oblasti zabezpečovania úhrad orgánom verejnej moci.

K bodu 8 (§ 5 ods. 5)
Navrhuje sa rozšíriť funkcie ústredného kontaktného centra aj o nahlasovanie technických zlyhaní systémov a o potvrdzovanie ich existencie. Dôvodom je, aby v prípade technických problémov existovalo jedno centrálne miesto na ich evidenciu a eskalovanie riešenia, ako aj to, aby bolo možné v prípade sporu potvrdiť, že technické problémy existovali a po akú dobu.

K bodom 9 a 10 (§ 5 ods. 6 a 7)
Navrhovaná zmena smeruje k zabezpečeniu sprístupnenia technických nástrojov na úhradu správnych a súdnych poplatkov pri prístupe k elektronickým službám on-line, a to prostredníctvom už dnes existujúceho nástroja, zavedeného projektom „eKolok“. Vzhľadom na to, že týmto spôsobom je možné vykonávať úhrady najmä platobnou kartou a bezhotovostným prevodom, je vhodné umožniť využívanie tohto spôsobu pri on-line službách povinne, na ústrednom portáli verejnej správy, ako aj na špecializovaných portáloch.

K bodu 11 [§ 6 ods. 3 písm. b)]
Navrhuje sa zmeniť filozofiu spôsobu poskytovania prístupu k službám prostredníctvom ÚPVS tak, aby zákon nevyžadoval explicitne prepojenie systémov, ale umožňoval sprístupnenie služieb napríklad aj prostredníctvom „prelinkovania“ na špecializovaný portál. Zmena vychádza z toho, že pre užívateľa služieb nie je podstatným to, na akom portáli „sa nachádza“, ale to, aby mal ku službám priamy a prehľadný prístup. Zároveň táto zmena umožní ušetriť finančné prostriedky, vynakladané na integráciu a využiť ich na rozvoj služieb. V nadväznosti na túto zmenu bude možné následne prehodnotiť aj iné inštitúty zákona z pohľadu nevyhnutnosti ich využívania formou integrácie systémov na ÚPVS, s prihliadnutím na zachovanie využívania centrálnych riešení najmä tam, kde to je efektívne, či už z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska technického.

K bodu 12 (§ 7 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prechod kompetencií.

K bodu 13 (§ 8 ods. 1)
Navrhuje sa v podmienkach integrovaných obslužných miest nevyžadovať podpisovanie systémovou pečaťou a aj podpisom daného zamestnanca, ale ponechať len kvalifikovanú pečať. Týmto opatrením by malo dôjsť k zníženiu finančných nárokov na vybavenie integrovaných obslužných miest.

K bodu 14 (§ 10 ods. 2)
Navrhuje sa zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne. Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým toto používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, avšak aj prevádzkovaním „kópie“/„klonu“ elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné.
NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa multilicenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov.
Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa navrhuje prechodné obdobie - § 60f ods. 1.

K bodu 15 [§ 10 ods. 3 písm. h)]
V nadväznosti na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy 2016 sa navrhuje zmeniť názov spoločného modulu, aby presnejšie vystihoval jeho funkcie.

K bodu 16 (poznámka pod čiarou k odkazu 12)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prijatie zákona č. 272/2016 Z.z..

K bodom 17 a 18 (§ 10 ods. 11)
V súčasnosti je modul úradnej komunikácie z hľadiska správcovstva rozdelený na štyri časti a medzi troch správcov. Navrhuje sa nahradiť modul úradnej komunikácie novým modulom procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy 2016 v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia Navrhuje sa definovať len jedného správcu, ktorým bude Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dôvodom je zefektívnenie výkonu správy a budovania tohto modulu.

K bodom 19 a 20 (§ 10 ods. 13 a 14)
V nadväznosti na zavedenie povinnosti používať spoločný modul centrálnej elektronickej podateľne sa navrhuje ustanoviť možnosť udelenia výnimky, ak je odôvodnená ekonomickou výhodnosťou, a to obdobným spôsobom, akým je v platnom zákone upravená možnosť prevádzkovania elektronickej schránky vo vlastných kapacitách. Na základe udelenej výnimky bude môcť orgán verejnej moci používať spoločný modul elektronickej podateľne aj vo forme „kópie“ či „klonu“ centrálneho riešenia, ktoré však bude implementované v „rezortných“ systémoch tohto orgánu a teda bez nevyhnutnosti integrácie na ÚPVS. Potrebnou súčinnosťou sa rozumie sprístupnenie modulu, resp. jeho častí a potrebnej dokumentácie tak, aby orgán verejnej moci vedel v praxi „klon“ modulu, resp. jeho časti implementovať. Cieľom predmetnej výnimky je tiež reagovať na potreby rozpočtovo a kapacitne „menších“ orgánov verejnej moci, najmä z oblasti územnej samosprávy. Celý mechanizmus centrálnych riešení by totiž mal v konečnom dôsledku viesť k tomu, aby orgány nemuseli vynakladať prostriedky na už vybudované riešenia. Preto aj v pomeroch územnej samosprávy, obcí, ktoré nedisponujú prostriedkami na vlastné riešenie elektronickej podateľne a ani prostriedkami na integráciu na ÚPVS, bude predmetnou zmenou umožnené bezplatné nadobudnutie štátom vybudovaného riešenia a jeho používanie v informačných systémoch obcí, bez potreby vynakladania vlastných prostriedkov, či už na nákup podateľne, alebo na integráciu na ÚPVS. V tomto kontexte posudzovanie ekonomickej výhodnosti bude zohľadňovať aj kritériá, akými sú faktická nemožnosť integrácie na ÚPVS, resp. využívania širokopásmového internetu z ekonomických dôvodov.
Vo väzbe na vypustenie platného znenia § 10 ods. 13 sa navrhuje, obdobne ako vo vzťahu k modulu centrálnej elektronickej podateľne, možnosť udeľovať výnimku na používanie „rezortných“ informačných systémov na účely autentifikácie a identifikácie osôb. Toto ustanovenie nadväzuje najmä na § 20 ods. 2 a § 21 ods. 6, ktoré umožňujú paralelné používanie vlastných spôsobov identifikácie a autentifikácie. Ak na tieto účely nebude možné použiť spoločné moduly, alebo to bude ekonomicky nevýhodné, správca špecializovaného portálu ich bude môcť zabezpečiť prostredníctvom výnimky vlastnými systémami.

K bodu 21 (§ 10a)
Budovanie vládneho cloudu a cloudových služieb je jednou zo strategických priorít Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2016. Rozpracovaná v materiály „Vládny cloud“ bola schválená Radou vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy.
V intenciách schváleného dokumentu „Vládny cloud“ sa navrhuje inštitucionalizovať tak výpočtové zdroje vládneho cloudu, ktoré predstavujú datacentrá v správe ministerstva vnútra a ministerstva financií, ako aj vládne cloudové služby, ktorými budú cloudové služby, zaradené v katalógu vládnych cloudových služieb. Navrhovaná úprava zároveň počíta s tým, že poskytovateľmi vládnych cloudových služieb budú aj súkromní poskytovatelia, nielen štátne organizácie.
Z dôvodu snahy o kontrolu plnenia štandardov cloud computingu podľa výnosu MF SR č. 55/2014 Z.z. sa navrhuje podmieniť využívanie cloudových služieb ich zápisom do katalógu, pričom práve v procese zápisu bude dochádzať ku kontrole súladu ich poskytovania so štandardami. Zároveň, v snahe optimalizovať vynakladanie zdrojov sa navrhuje, aby cloudové služby infraštruktúry a platformy spomedzi orgánov verejnej moci poskytovalo len ministerstvo vnútra.

K bodu 22 (§ 14 ods.1)
V zmysle súčasného znenia má ÚV SR (NASES) po tom, ako deaktivoval elektronickú schránku, zamedziť možnosti doručovať do tejto elektronickej schránky. Na druhej strane zákon majiteľovi elektronickej schránky nezakazuje podávať z nej rôzne podania, aj keď už nie je v určitom právnom postavení. Z dôvodu zachovania právnej istoty navrhujeme priamo v zákone upraviť možnosť prístupu k obsahu, a to poslednému majiteľovi elektronickej schránky.

K bodu 23 (§ 16 ods. 1)
Na účely zriaďovania a aktivácie elektronických schránok pre cudzincov a ich jednoznačnej identifikácie je potrebné rozšíriť okruh údajov, ktoré sú o nich poskytované správcovi modulu elektronických schránok aj o štátnu príslušnosť. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť predmetné ustanovenie aj o tieto údaje a ich zmenu.

K bodu 24 (§ 17 ods. 3)
Navrhuje sa výslovne v zákone upraviť, že orgány verejnej moci, ktoré vystupujú v pozícii účastníka konania sú povinné komunikovať v takomto konaní elektronicky, resp. že nemajú možnosť komunikovať v listinnej podobe. Dôvodom je, že ak sa raz plošne pre orgány verejnej moci zaviedla povinnosť pri výkone verejnej moci komunikovať elektronicky, nie je dôvod na to, aby ako účastníci konania komunikovali inak ako elektronicky.

K bodom 25 a 26 (§ 17 ods. 5 a 6)
Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa v ustanovení, upravujúcom poskytovanie údajov medzi orgánmi verejnej moci navzájom, navrhuje explicitne doplniť aj skutočnosť, že sa poskytujú aj dokumenty, ak existujú. Inými slovami, navrhuje sa nelimitovať toto ustanovenie len na poskytovanie dát. Ide o základné ustanovenie na uplatnenie zásady „jedenkrát a dosť“, preto jeho obmedzenie ide proti účelu, ktorý sa ňou sledoval. Zlúčenie podmienok dnešného písm. a) a b) do jednej vyplýva z toho, že ak údaj nie je orgánu známy z jeho činnosti, ale je referenčným údajom, nemôže byť dôvod na jeho vyžadovanie od účastníka. Inými slovami, neznalosť údaja môže byť dôvodom len v prípade, ak tento zároveň nie je údajom referenčným.
Rozšírenie § 17 ods. 6 aj o poskytovanie dokumentov bolo navrhnuté najmä s ohľadom na možnosť zdieľania rozhodnutí medzi orgánmi verejnej moci. Inými slovami, doplnením sa navrhuje explicitne vyjadriť, že ak orgán verejnej moci na svoju činnosť potrebuje rozhodnutie vydané iným orgánom verejnej moci, je oprávnený si ho vyžiadať. Vo väzbe na získavanie údajov si k tomuto rozhodnutiu môže vyžiadať aj súvisiace informácie, ako napríklad údaje o právoplatnosti a vykonateľnosti.

K bodu 27 (§ 17 ods. 7)
Administratívna časť vytvárania nových dátových integrácií je komplikovaná, zdĺhavá a rôzne orgány verejnej moci vyžadujú rôzne riešenia. Častokrát sa na poskytnutie údajov medzi konkrétnymi dvoma orgánmi uzatvára samostatná zmluva, alebo je vyžadované v príslušnej legislatíve explicitné uvedenie sprístupňovania údajov medzi týmito subjektmi. Bez zásadnej zmeny v tejto oblasti bude rozširovanie dátových integrácií napredovať iba pomaly a s vysokými nákladmi. Preto sa navrhuje vytvoriť v zákone unifikovaný generálny mechanizmus pre identifikáciu oprávnenia pre určitý orgán verejnej moci získavať alebo použiť dokumenty alebo údaje zo systému iného orgánu a na aký účel. Prirodzeným miestom pre vedenie tejto evidencie je modul integrácie údajov, v rámci ktorého takáto evidencia je vytváraná. Na úrovni zákona je preto vhodné uviesť, že ak je oprávnenie uvedené v tejto evidencii, považuje sa nárok na sprístupnenie údajov za preukázaný (pre potreby §17 ods. 6).

K bodom 28 až 31 (§ 21 a 22)
Navrhované zmeny sa týkajú alternatívneho autentifikátora a reagujú na zmeny v oblasti určenia orgánu, ktorý ich vydáva, ako aj v definovaní samotného autentifikátora. V súlade s aplikačnou praxou sa navrhuje ponechať vydávanie len na Ministerstvo vnútra SR a podrobnejšie upraviť, čo môže byť náležitosťou žiadosti a ako o vydanie požiadať. Cieľom je umožniť podávanie žiadostí aj zo zahraničia a zjednodušenie „párovania“ vydaných alternatívnych autentifikátorov s identitou dotknutých osôb, najmä cudzincov.
Do budúcnosti sa v tejto oblasti plánuje riešiť správu identity a jej preukazovania (teda autentifikačných nástrojov) komplexne, v reakcii aj na mechanizmy nariadenia eIDAS a na uvažované otvorenie spôsobov autentifikácie aj „neštátnym“ riešeniam.

K bodu 32 (§ 22 ods. 8)
Pre vytvorenie elektronickej schránky NASES potrebuje mať k dispozícii údaje o cudzincoch, ktorým bol vydaný alternatívny autentifikátor. Tieto v súčasnosti nie sú vôbec alebo dostatočne evidované v registri fyzických osôb. Navrhuje sa zasielať zoznam fyzických osôb, ktoré majú platný vydaný alternatívny autentifikátor na pravidelnej báze správcom jednotlivých zdrojových registrov pre RPO, kde je väzbu na identitu možné evidovať a následne štandardným spôsobom poskytovať NASESu. Ako koncepčné riešenie do budúcnosti je zriadenie registra, evidencie alternatívnych autentifikátorov, ktorá by bola následne referenčným registrom, resp. údaje o autentifikátoroch referenčnými údajmi. Z dôvodu absencie takéhoto registra nie je však uvedené riešenie možné v tomto momente využiť a preto sa navrhuje zabezpečiť informácie navrhovaným spôsobom.

K bodom 33 až 35 (§ 22a a 22b)
V reakcii na požiadavky praxe sa navrhuje, aby autentifikačné certifikáty bolo možné vydať aj fyzickej osobe. Ide o nástroj na automatizovaný prístup do elektronickej schránky a dôvodom je snaha o poskytnutie čo najširších možností prístupu aj pre fyzické osoby, ktoré by sa tento spôsob rozhodli využívať.

K bodom 36 až 38 (§ 23)
Zmeny v ustanoveniach o autorizácii sú dvojakého charakteru. Hlavnou zmenou je možnosť autorizovať podanie („podpisovať“) aj s použitím funkcionality prístupového miesta, bez nutnosti využiť elektronický podpis. Ide o spôsob, ktorý sa dnes používa napríklad na potvrdzovanie prijatia správ v elektronickej schránke a rozširuje sa aj v osobitných konaniach ako alternatíva k „bežnému podpisovaniu“. Vzhľadom na to, že identita osoby je v danom prípade preukázaná prostredníctvom autentifikátora (dnes najmä občianskeho preukazu) a nie je sporná, je predpoklad, že takýto spôsob autorizácie sprístupní využívanie elektronických služieb aj pre osoby, ktoré z rôznych dôvodov nedisponujú elektronickým podpisom. Navyše, touto zmenou sa dosiahne aj to, že postačí aj občiansky preukaz s elektronickým čipom a osoba bude môcť cez ústredný portál verejnej správy využívať elektronické služby v plnom rozsahu, bez potreby obstarávania ďalších technických, či programových prostriedkov.
Druhou vecnou zmenou je vypustenie potreby podpisovania s použitím mandátneho certifikátu pre pracovníkov integrovaných obslužných miest. Ide o zmenu, nadväzujúcu na úpravu v § 8 ods. 1, zjednodušujúcu činnosť integrovaných obslužných miest.
Nadväzne na uvedené sa navrhuje celý § 23 ods. 1 až 3 uviesť v plnom znení, kvôli väčšej prehľadnosti a vykonať aj legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 5, spojenú s vložením nových odsekov 2 a 3.
Prehľadnejšie rozdelenie spôsobov autorizácie osôb, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci má o.i. za cieľ vyjadriť explicitne, že takéto osoby si pri autorizácii kvalifikovaným elektronickým podpisom môžu vybrať, či bude tento vyhotovený použitím kvalifikovaného certifikátu, ktorý je súčasťou eID alebo použitím mandátneho certifikátu. Použitie mandátneho certifikátu je nevyhnutné len pri orgánoch verejnej moci a nie pri osobách, ktoré orgánom verejnej moci nie sú (napríklad advokáti). Reaguje sa tým aj na potrebu potvrdenia výkladu, že mandátny certifikát je spôsob, akým sa preukazuje primárne oprávnenie konať v mene inej osoby, avšak nie je to jediný spôsob, akým sa pri osobách, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, dá oprávnenie konať preukázať. Pokiaľ ide o preukázanie určitého postavenia, toto je pri mandátnych certifikátoch dôležité v prvom rade pri orgánoch verejnej moci a iné subjekty nie sú povinné aj autorizáciou preukazovať, že sú v určitom právnom postavení. Inými slovami, ak niekto koná ako štatutár spoločnosti alebo ako advokát, môže si zvoliť autorizáciu, t. j. vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu použitím eID alebo mandátneho certifikátu.
Navrhované doplnenie nového § 23 ods. 3 vychádza z požiadaviek praxe na určenie pravidla, akým si orgán verejnej moci volí medzi dvomi autorizačnými prostriedkami. Voľbu medzi použitím kvalifikovaného elektronického podpisu s mandátnym certifikátom a kvalifikovanej elektronickej pečate následne ovplyvňujú najmä ustanovenia osobitných zákonov, upravujúce náležitosti úradného dokumentu. Pre voľbu spôsobu autorizácie je podstatným najmä to, na akú osobu je (v tomto prípade) spôsob vyjadrenia vôle orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov viazaný.
Vo vzťahu k podpisu na rozhodnutí či inom úradnom dokumente nebolo a nie je v listinnej podobe dokumentu možné hovoriť o podpise orgánu verejnej moci ako právnickej osoby, resp. ako subjektu, keďže podpis je v listinnej podobe vždy viazaný na jeho vyhotovenie fyzickou osobou. Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že ak osobitný predpis výslovne ustanovuje, že úradný dokument obsahuje podpis konkrétnej osoby, osoby v konkrétnej funkcii, takáto náležitosť sa dosiahne len autorizačným prostriedkom, viazaným na túto konkrétnu osobu. Ako príklad je možné uviesť § 222 Civilného sporového poriadku, ktorý výslovne ustanovuje, že rozsudok v písomnom vyhotovení podpisuje sudca. V prípadoch, kedy takéto určenie absentuje alebo je vyjadrené len všeobecne, má orgán možnosť voľby. V skratke, navrhuje sa vyjadriť, že ak osobitný predpis viaže náležitosť úradného dokumentu, ktorou je podpis, na konkrétnu osobu, osobu v konkrétnej funkcii, použije sa ako autorizácia kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom. Ak neustanovuje ako náležitosť úradného dokumentu podpis konkrétnej osoby, ale hovorí „len“ o podpise oprávnenej osoby ako vyjadrení vôle v mene orgánu verejnej moci, je možné použiť ako autorizáciu tak kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom, ako aj kvalifikovanú elektronickú pečať orgánu verejnej moci.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1)
Vo väzbe na existujúci inštitút potvrdenia odoslania elektronického podania sa navrhuje explicitne vyjadriť, že podanie je podané jeho odoslaním. Predmetné doplnenie je vhodné z dôvodu predídenia potenciálnym výkladovým problémom, ktorý moment sa na účely zachovania lehôt v „elektronickom svete“ považuje za moment podania, resp. odovzdania na „prepravu“.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)
Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj toto ustanovenie. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

K bodu 41 (§ 25 ods. 6)
V záujme odstránenia výkladových a aplikačných nejasností je potrebné jednoznačne ustáliť, akým spôsobom orgán postupuje v prípade, ak mu je doručené podanie, odoslané „po prihlásení sa pod cudzou identitou“, resp. najmä z „cudzej“ elektronickej schránky, teda elektronickej schránky, ktorej majiteľom je osoba odlišná ako osoba, ktorá podanie autorizovala. V praxi v tejto súvislosti vyvstávala otázka, či možno následne účinne doručovať účastníkovi do tejto elektronickej schránky, teda schránky, z ktorej svoje podanie odoslal, hoci nie je jej majiteľom, prípadne či možno majiteľa tejto elektronickej schránky považovať za zástupcu pre doručovanie v zmysle procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom. Prieči sa základnej logike elektronického výkonu verejnej moci, aby zákonná úprava vôbec pripúšťala situáciu, kedy účastník konania alebo jeho právny zástupca využíva cudziu elektronickú schránku pre realizáciu elektronických podaní. Aby sa takémuto konaniu zabránilo, navrhuje sa vyjadriť pravidlo, podľa ktorého orgán verejnej moci účinne doručuje účastníkovi konania alebo jeho právnemu zástupcovi elektronické úradné dokumenty do tej elektronickej schránky, z ktorej je realizované elektronické podanie bez ohľadu na to, či ide o schránku, ktorej je účastník konania majiteľom, a to pokiaľ mu nie je oznámený iný spôsob, iné elektronické miesto doručenia.

K bodu 42 (§ 26 ods. 8)
Elektronický formulár, pokiaľ nie je vyplnený, je iba šablónou, ktorá neobsahuje žiadne osobné ani iné citlivé údaje. Zároveň po vyplnení sa elektronický formulár zasiela adresátovi, ktorý jeho šablónu môže ľubovoľne použiť ďalej – aj zverejniť. Preto bol prehodnotený dôvod na plošné vylúčenie prístupnosti elektronických formulárov úradných dokumentov. Vzhľadom na to, že iná časť modulu elektronických formulárov je verejne prístupná, jednotný prístup pre obe časti tohto modulu – ich verejná dostupnosť – bude aj z funkčného a prevádzkového hľadiska efektívnejší.

K bodu 43 (§ 27 ods. 2)
Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj toto ustanovenie. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

K bodu 44 (§ 28 ods. 3)
Navrhuje sa vypustiť podmienka pripájania doložiek právoplatnosti, vykonateľnosti a podobných úradných dokumentov k „rozhodnutiam“ s použitím len elektronického podpisu a umožňuje sa ich pripájanie aj iným spôsobom autorizácie (najmä pečaťou). Dôvodom je snaha umožniť automatizované vyhotovovanie „rozhodnutí s doložkami“ v rámci funkcionalít jednotlivých systémov, bez potreby zásahu človeka. Ide o zmenu vychádzajúcu z požiadaviek praxe.

K bodu 45 (§ 28 ods. 6)
Spresňujúce legislatívno-technické úpravy.

K bodu 46 (§ 28 ods. 7)
Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi používania postupov podľa zákona o e-Governmente nevyhnutne bude dochádzať čoraz viac k situácii, kedy orgán verejnej moci v jednom konaní má tak elektronické registratúrne záznamy, ako aj listinné registratúrne záznamy a keďže je neefektívne, aby bol na účely postupov na úseku archívov a registratúry nútený vykonávať zmenu podoby týchto záznamov z elektronickej na listinnú a naopak, navrhuje sa explicitne vyjadriť, že orgán verejnej moci nie je povinný elektronický registratúrny záznam prevádzať do listinnej podoby. Vzhľadom na to, že takúto povinnosť neukladá ani zákon na úseku registratúry, nedôjde ku konfliktu ani s touto oblasťou regulácie.

K bodu 47 (§ 30 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, nadväzujúcu na zmenu v § 10 ods. 2, zavádzajúcu povinné používanie centrálnej elektronickej podateľne.

K bodom 48 až 51 (§ 31 a 31a)
V súvislosti s listinným doručovaním úradných zásielok je potrebné na strane orgánov verejnej moci zabezpečovať vytvorenie zásielok a ich podanie na poštovú prepravu. Štát to stojí nemalé finančné prostriedky a pre orgány to zase predstavuje administratívnu záťaž. Orgány verejnej moci si tieto procesy zabezpečujú individuálne a nejednotne, pričom vytváranie a podávanie úradných zásielok si zabezpečujú buď vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom externých služieb.
Zabezpečovanie procesov vo vlastnej réžii je pritom závislé od úrovne technického vybavenia a od príslušných nákladov na papier, tonery, obálky, od odpisov technických zariadení, od spotreby energie, ako aj od osobných nákladov administratívnych pracovníkov zabezpečujúcich vytvorenie a podanie zásielok. Výsledkom sú nejednotné formáty, rôzne procesy doručovania, individuálne obstarávanie materiálov a služieb a tým aj rôzna výška nákladov na jednotlivú listinnú zásielku.
Od 1. novembra 2016 majú orgány verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky a úradné dokumenty doručovať elektronicky do aktivovaných elektronických schránok. Pre adresátov, ktorí nemajú aktivované elektronické schránky, sa doručujú úradné rozhodnutia naďalej v listinnej podobe, vo forme rovnopisu.
Aj napriek povinnej aktivácii elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri sa stav v doručovaní úradných zásielok zásadne nemení. Veľká časť elektronických schránok môže byť stále neaktivovaných (fyzické osoby a fyzické osoby podnikatelia) a orgány verejnej moci musia doručovať úradné zásielky naďalej v listinnej podobe. To kladie na doručovanie ešte väčšie nároky, keďže musia pred odoslaním úradnej zásielky preveriť, či je elektronická schránka aktivovaná alebo nie a podľa toho zvoliť formu aj spôsob doručovania.
Pri elektronickom doručovaní je administratívna a finančná náročnosť tiež závislá od technického vybavenia príslušných orgánov. Niektoré inštitúcie už majú automatizované riešenia pre overovanie aktívnych elektronických schránok, ako aj riešenia pre hromadné odosielanie elektronických podaní. Sú však aj inštitúcie s nízkou mierou automatizácie čo zvyšuje ich administratívnu náročnosť doručovania.
Navrhované riešenie vychádza z predpokladu, že orgány verejnej moci vytvárajú úradné dokumenty už len v elektronickej podobe a doručujú ich s použitím modulu elektronického doručovania. Tento modul teda môže prijať elektronické úradné dokumenty a automatizovaným spôsobom vyhodnotiť, či príslušný adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Na základe výsledku vyhodnotenia systém buď doručí úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky alebo zvolí listinné doručovanie. Následne prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta vytvorí rovnopisy a vyhotoví listinné úradné zásielky, ktorých doručenie bude zabezpečené prostredníctvom poštového podniku. Riešenie bude automatizovaným spôsobom poskytovať informácie o výsledkoch doručenia príslušným orgánom. Z pohľadu adresáta bude úradný dokument doručený buď do aktivovanej elektronickej schránky alebo vo forme listinnej zásielky. Na strane orgánu verejnej moci už nebude potrebné skúmať, či adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku a vytvárať listinné zásielky, čím odpadá celý rad administratívnych úkonov, ako aj nákladov na tlačenie, pečiatkovanie a podpisovanie, obálkovanie a podanie zásielok na poštovú prepravu.  Na odstránenie akýchkoľvek pochybností o spôsobe financovania centrálneho doručovania sa navrhuje explicitne vyjadriť, že výdavky Úradu vlády SR, ako správcu modulu elektronického doručovania, vynaložené na centrálne doručovanie, sú na účely rozpočtových pravidiel a rozpočtového financovania výdavkami štátneho rozpočtu, konkrétne výdavkami štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré sa vynakladajú na plnenie jej úloh. Nadväzne na to sa aj na spôsob ich finančného krytia použijú prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré budú rozpočtované v kapitole Úradu vlády SR.
Pokiaľ ide o zabezpečenie obsahu takto prepravovaných správ, v prvom rade je potrebné povedať, že zásah do elektronického dokumentu, ktorý bude od orgánu verejnej moci odoslaný, nie je možný bez toho, aby došlo k porušeniu integrity dokumentu. Inými slovami, autorizovaný dokument, do ktorého by sa vykonal zásah, by nebol z hľadiska platnosti autorizácie overiteľný a takýto zásah by bol ľahko zistiteľný. Okrem toho aj v tomto prípade platí, že v zmysle čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú len prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Na komunikáciu pri centrálnom doručovaní sa uvedené vzťahuje rovnako a preto akýkoľvek zásah do ochrany prepravovaných správ by bol zásahom protiprávnym, s príslušnými konzekvenciami. Vzhľadom na úpravu zodpovednostných vzťahov je zároveň zrejmé, od ktorého momentu a v akom rozsahu zodpovedá za obsah správy správca modulu elektronického doručovania.
Osobitne túto úpravu obsahuje aj zákon o poštových službách, ktorý v § 10 ustanovuje, že poštovým tajomstvom je tak obsah zásielok a korešpondencie, ako aj informácie a údaje o nich a každý, kto s nimi príde do styku, je o nich povinný zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa ustanovuje, komu možno obsah poštového tajomstva sprístupniť. Táto regulácia sa vzťahuje aj na podávateľa, v ktorého postavení správca modulu elektronického doručovania bude. Vzhľadom na to, že v danom prípade je úprava ochrany prepravovaných správ, ako aj ich obsahu dostatočne upravená, nie je potrebné dopĺňať osobitnú úpravu týchto vzťahov, keďže sa na ne v plnom rozsahu vzťahuje platná právna úprava.
Navrhované úpravy sa uplatnia v konaniach, na ktoré sa zákon o e-Governmente vzťahuje. V konaniach, ktoré sú z hľadiska doručovania vyňaté spod pôsobnosti zákona o e-Governmente, sa doručovanie spravuje príslušnými právnymi predpismi – ide napríklad o trestné konanie, v ktorom sa podľa § 66a Trestného poriadku na doručovanie zákon o e-Governmente nepoužije.

K bodu 52 (§ 32 ods. 3)
Predmetná zmena nadväzuje na doplnenie § 32 ods. 10 a jej dôvodom je zamedziť tomu, aby sa účel § 32 ods. 10 nenaplnil len z dôvodu, že adresát by sa mohol vyhýbať doručeniu už len na základe údajov z notifikácie o uložení správy v elektronickej schránke.

K bodu 53 (§ 32 ods. 4)
Doplnenie je motivované snahou vyjadriť fakt, že medzi sprístupnením správy a potvrdením doručený k tejto správe by mal byť čo najkratší časový interval, resp. malo by ísť o moment, ktorý nastane okamžite po potvrdení doručenky. Vo väzbe na toto doplnenie je potrebné poukázať aj na existujúcu úpravu neúčinnosti doručenia pre prípady, kedy si adresát nemôže z objektívnych dôvodov elektronickú správu prevziať. Jedným z takých objektívnych dôvodov je aj skutočnosť, kedy potvrdí doručenku, ale samotná správa sa mu z dôvodov na strane informačného systému nesprístupní.

K bodu 54 (§ 32 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná doplnením § 32 ods. 10.

K bodu 55 (§ 32 ods. 7)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 31 a doplnením § 31a.

K bodu 56 (§ 32 ods. 10)
Vzhľadom na to, že v prípadoch, kedy bolo vylúčené náhradné doručenie, mohlo dochádzať k obštrukciám pri preberaní zásielok, sa navrhuje ustanoviť všeobecnú úpravu bezdôvodného odopretia prevzatia zásielky, obdobne, ako je upravené v § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zosúladí sa tak úprava v súdnom konaní s úpravou v ostatných typoch konaní.
Vo vzťahu k tejto zmene je potrebné zdôrazniť, že prihlásením sa do elektronickej správy nebudú všetky správy považované za doručené. Zmena sa dotýka len doručovania v prípadoch, kedy je náhradné doručenie vylúčené – teda kedy si v „papierovom svete“ adresát musí zásielku fyzicky prevziať alebo výslovne odoprieť jej prevzatie, aby sa uplatnila fikcia doručenia. Z tohto dôvodu je potrebné upozorniť na to, že ak budú v elektronickej schránke doručené aj takéto druhy úradných správ, adresát prihlásením sa do schránky a neprebratím správ umožní to, aby aj takéto správy boli doručené s použitím fikcie doručenia.

K bodu 57 (§ 33 ods. 1)
Navrhuje sa umožniť podanie návrhu na neúčinnosť doručenia aj pre orgán verejnej moci, ak je účastníkom konania, keďže môže byť rovnako postihnutý dôvodmi, ktoré mu objektívne doručenie neumožnia.

K bodu 58 (§ 35 ods. 1)
Navrhuje sa zovšeobecniť definíciu zaručenej konverzie z elektronickej do elektronickej podoby. Dôvodom je snaha umožniť vykonávanie konverzie aj v prípade, kedy nedochádza k zmene formátu, či jeho verzia – napríklad pri konverzii podpisových kontajnerov.

K bodom 59 a 60 (§ 35 ods. 3)
Poverená osoba podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní povinnosti, ktoré sú určené na zaistenie konsolidácie a vymáhanie pohľadávok štátu. Dokumentácia k týmto pohľadávkam a exekučné tituly k nim majú výlučne len listinnú podobu. Vzhľadom na zavedenie povinnosti podávať návrhy na vykonanie exekúcie výlučne elektronickými prostriedkami sa táto povinnosť dotkne aj listín, ktoré bude k návrhom na vykonanie exekúcie potrebné pripájať. Poverená osoba ako oprávnený v exekučných konaniach v súčasnosti vedie voči dlžníkom ako povinným viac než 450-tisíc exekučných konaní. Z tohto dôvodu je účelné, aby poverená osoba, ktorá vymáha pohľadávky štátu, bola doplnená medzi subjekty, ktoré sú oprávnené vykonávať zaručenú konverziu, avšak zaručenú konverziu by poverená osoba vykonávala len pre vlastné potreby, t. j. nešlo by o vykonávanie zaručenej konverzie ako služby verejnosti za úhradu.

K bodu 61 (§ 36 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 35 ods. 1.

K bodu 62 (§ 37)
Z dôvodu častých požiadaviek na doplnenie podrobností v osvedčovacej doložke, ako aj vzhľadom na jej „technický“ charakter sa navrhuje upraviť v zákone jej druhové náležitosti a ich podrobný spôsob uvedenia v doložke sa navrhuje upraviť vykonávacím predpisom.
Pokiaľ ide o automatizovaný výkon zaručenej konverzie, umožňuje sa nahradiť vlastnoručný podpis na doložke faksimile, alebo iným spôsobom, ktorý umožní automatizovane vyhotoviť vyobrazenie podpisu na doložke.

K bodu 63 (§ 39 ods. 1)
Pôvodné znenie dávalo výstupu zo zaručenej konverzie rovnaký status ako originálu dokumentu. Vzhľadom na to, že v niektorých konaniach sa vyžaduje predloženie výlučne originálu a neumožňuje sa ani predloženie osvedčenej kópie, navrhuje sa zmeniť aj status konvertovaného dokumentu, aby sa zachovali požiadavky sily predkladaných dokumentov v konkrétnych konaniach.

K bodu 64 (§ 39 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava, spresňujúca ustanovenie o obsahu evidencie zaručených konverzií.

K bodu 65 (§ 39 ods. 8)
Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré v minulosti vydávané elektronické dokumenty už nie sú v súlade so štandardami elektronických formátov podľa dnešného stavu a na zamedzenie toho, aby osoba nemohla platne použiť orgánom vydaný elektronický dokument, sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre takýto orgán vždy zabezpečiť príslušnú konverziu a zachovať „dostupnosť“ ním vydaných elektronických dokumentov.

K bodu 66 (§ 39 ods. 9)
V doterajšom znení § 39 ods. 8 zákona je notár ako subjekt, ktorý vykonáva zaručenú konverziu bezodplatne spoločne s orgánom verejnej moci. V nadväznosti na zmenu v § 39 ods. 10 existuje dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k odmietaniu výkonu zaručenej konverzie notármi, a to z dôvodu, že za výkon zaručenej konverzie (pokiaľ nepôjde o dokument, ktorý vznikol z ich činnosti) nebudú oprávnení poberať odmenu, pričom výkon zaručenej konverzie notárov personálne aj technicky zaťaží. Výkon zaručenej konverzie osobami podľa navrhovaného ustanovenia § 39 ods. 9, vrátane notárov, je dôležitý aj z pohľadu orgánov verejnej moci. Osoby, ktorým zákon zveruje možnosť vykonávať zaručenú s nárokom na úhradu odmeny a hotových výdavkov s ňou spojených, môžu výraznou mierou odbremeniť záťaž štátnych orgánov. Uvedené je zároveň v súlade s filozofiou priblíženia služieb štátnych úradov k občanovi, pretože sieť notárov môže službou zaručenej konverzie pokryť väčšie spektrum obyvateľov v porovnaní so štátnymi orgánmi, vzhľadom na ich počet.

K bodu 67 (§ 39 ods. 10)
Reagujúc na požiadavky prax sa navrhuje neukladať povinnosť orgánu verejnej moci konvertovať všetky dokumenty, ktoré sú mu predložené, ale len tie, ktoré sám vydal.

K bodu 68 (§ 51 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie nového modulu v § 10 ods. 11.

K bodu 69 (§ 51 ods. 4)
Navrhuje sa úprava spôsobu, postupu pri navrhovaní a vyhlasovaní zoznamu referenčných údajov. Dôvodom je snaha o participáciu dotknutého správcu registra, keďže ako príslušný orgán najlepšie zhodnotí stav pripravenosti údajov na ich vyhlásenie za referenčné.

K bodu 70 (§ 54a ods. 4)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 31.

K bodu 71 (§ 56 ods. 1)
Navrhujú sa ustanoviť sankcie za neplnenie povinností podľa tohto zákona. Dôvodom na zavedenie sankcií je snaha o ustanovenie nástrojov na vynútenie plnenia povinností podľa zákona, pričom sankcie sú odstupňované v závislosti od závažnosti povinnosti, ktorej porušenie sankcionujú. V súčasnosti zákon o e-Governmente upravuje sankcie len v minimálnom rozsahu a mnohé zásadné povinnosti nemajú v prípade porušenia „koncovku“ v sankcii za správny delikt. Vzhľadom na to, že zákon o e-Governmente je svojho druhu všeobecný predpis vo vzťahu k spôsobu výkonu verejnej moci elektronicky, má jeho porušenie dopad jednak na fungovanie orgánov verejnej moci smerom k občanom, ale aj na realizáciu práva občana komunikovať s verejnou mocou spôsobom, ktorý zákon ustanovuje. Keďže súčasný systém kontroly a vynucovania plnení zákona nie je dostatočný a najmä nemá potrebnú zákonnú oporu, aby ho bolo možné realizovať tak, ako iné obdobné kontrolné a sankčné mechanizmy, navrhuje sa rozšíriť rozsah správnych deliktov a zaviesť aj kontrola plnenia ustanovení zákona.
Ustanovenie § 56 vymedzuje pokuty zákonom ustanoveným subjektom za porušenie povinností, pričom zákon vyslovene neustanovuje presnú výšku pokuty ale ustanovuje len najnižšiu dolnú a najvyššiu hornú hranicu pokuty, pričom podľa § 56 ods.2 pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na (i) závažnosť, (ii) spôsob, (iii) trvanie, (iv) následky protiprávneho konania, (v) na opakované porušenie povinností alebo na (vi) porušenie viacerých povinností. Z uvedeného vyplýva, že pri ukladaní pokút za správne delikty je povinnosťou úradu zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon príkladmo vymedzuje, teda najmä závažnosťou, spôsobom, trvaním, následkom protiprávneho konania, opakovaným porušením povinností a porušením viacerých povinností.1
Na oblasť správneho (administratívnoprávneho) trestania majú zásadné vplyvy európske dokumenty odporúčacej povahy,2 ktoré upravujú princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy správneho trestania za správne delikty.3 Taktiež z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné princípy ktoré sa aplikujú pri súdnom trestaní (napríklad absorpčná zásada), je potrebné rešpektovať aj v oblasti správneho trestania.4 Príslušné správne orgány teda aplikujú analógiu legis, podľa ktorej príslušný orgán postupuje podľa právnej normy, ktorá upravuje podobný prípad, ktorý je riešenému prípadu najbližší.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 28/2007  „Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).“5
Na základe vyššie uvedeného úrad pri ukladaní pokuty za správne delikty podľa § 56 zohľadní predovšetkým (i) závažnosť, (ii) spôsob, (iii) trvanie, (iv) následky protiprávneho konania, (v) opakované porušovanie povinností alebo (vi) porušenie viacerých povinností. V prípade, ak zákonom vymedzený subjekt sa dopustí správneho deliktu porušením viacerých povinností ktoré mu vyplývajú zo zákona v zmysle § 56 ods. 2, úrad mu uloží pokutu ustanovenú v § 56 ods. 1 pričom v každom prípade prihliadne na opakovanosť porušenia povinností a zákonom vymedzenému subjektu uloží aj v zmysle absorpčnej zásady len jednu pokutu.
Osobitne ku skutkovej podstate porušenia ustanovenia § 17 ods. 1 je potrebné uviesť, že skutočnosť, že výkon verejnej moci bol realizovaný listinne nemá vplyv na právne účinky takto orgánom verejnej moci vytvorených rozhodnutí/písomností, je však v rozpore s „národnou“ stratégiou/zámerom informatizácie a elektronizácie verejnej správy, a preto sa bude považovať takýto výkon za správny delikt s možnosťou uloženia pokuty.

K bodu 72 (§ 56 ods. 2)
Vzhľadom na to, že pri prejednávaní priestupkov a aj iných správnych deliktov je obvyklá úprava jednak materiálneho korektívu vo vzťahu k ukladanému trestu, ako aj možnosť upustenia od uloženia trestu v prípadoch, ktorých závažnosť si takéto uloženie nevyhnutne nevyžaduje, navrhuje sa doplnenie úpravy upustenia od uloženia pokuty obdobne, ako tomu je napr. v priestupkovom konaní.
 

K bodu 73 (§ 56a a 56b)
Vo väzbe na rozšírenie možností ukladania sankcií sa navrhuje doplnenie ustanovení o výkone kontroly, ktorými sa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverí kontrolná právomoc vo vzťahu k plneniu povinností podľa tohto zákona.
S prihliadnutím na význam právnej úpravy zákona o e-Governmente a na potrebu zjednoteného výkladu pre postup orgánov verejnej moci sa navrhuje doplniť právnu úpravu tak, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu získal zákonné oprávnenie podávať legálny výklad zákona e-Governmente, pričom všetky takto vyhotovené výkladové stanoviská by mali byť zverejňované na webovom sídle úradu a na ÚPVS.

K bodom 74 až 79 (§ 59)
Legislatívno-technické úpravy splnomocňovacích ustanovení, v nadväznosti na zmeny navrhované v tejto novele zákona.

K bodu 80 (odkaz 33)
Legislatívno-technická zmena.

K bodu 81 (§ 60d)
Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na tento úrad.

K bodu 82 (§ 60d ods. 2)
V súvislosti so zriadením centrálnej evidencie zaručených konverzií sa navrhuje ustanoviť povinnosť jednorazového zaslania údajov o vykonaných zaručených konverziách pred zavedením evidencie. Dôvodom je snaha o zúženie priestoru na potenciálne nekalé konanie vo vzťahu ku konverzii dokumentov.

K bodu 83 (§ 60f)
Navrhuje sa v prechodnom období umožniť používanie existujúcich elektronických podateľní do konca roku 2020. Dôvodom je poskytnutie priestoru na prispôsobenie informačných systémov na používanie centrálnej elektronickej podateľne a dnes prevádzkovaných systémov podľa § 10 ods. 13. Prechodné ustanovenia nadväzujú na zmeny v § 10 ods. 2, 13 a 14. Zároveň sa navrhuje vyjadriť, že použitie výnimiek podľa § 10 ods. 13 a 14 je možné aplikovať aj počas plynutia prechodného obdobia.
Obdobná úprava sa navrhuje vo vzťahu k existujúcim zmluvným vzťahom odberateľov cloudových služieb, aby bol vytvorený priestor na zápis ich poskytovateľov do evidencie podľa § 10a.
Vo vzťahu k jednotnému doručovaniu listinných rovnopisov sa navrhuje odklad plnenia povinnosti do 1. novembra 2018. Dôvodom je poskytnutie priestoru na organizačné a technické zabezpečenie vykonávania danej činnosti.
Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého inštitúcia nebude povinná používať elektronické formuláre, t. j. výnimku v súčasnosti upravenú v § 60 ods. 12. Stanovenie výnimky pre Sociálnu poisťovňu pri povinnosti vytvárať štruktúrované elektronické formuláre sa navrhuje z dôvodu osobitného postavenia Sociálnej poisťovne v sústave orgánov verejnej moci, predmetu činnosti a rozsahu jej databáz. Sociálna poisťovňa patrí medzi orgány verejnej moci s najširšou agendou v rámci výkonu verejnej moci, nepomerne rozsiahlejšou v porovnaní s väčšinou orgánov verejnej moci. Len Sociálnej poisťovni, ústredie, bolo v roku 2016 doručených 986 972 podaní. Sociálna poisťovňa, ústredie, zabezpečilo expedíciu 2 727 331 zásielok. Pobočky Sociálnej poisťovne zabezpečili expedíciu 3 037 851 zásielok. Celkovo Sociálna poisťovňa v roku 2016 expedovala 5 765 182 zásielok. Ďalším dôvodom je plánovaná rozsiahlejšia zmena informačného systému Sociálnej poisťovne, ktorá nestihne byť plne realizovaná do 31.1.2018. Následkom toho by mohli byť uskutočnené iba čiastkové riešenia, na ktoré by museli byť vynaložené finančné prostriedky. Po zapracovaní zásadnej zmeny informačného systému Sociálnej poisťovne, by museli byť pôvodné čiastkové riešenia nahradené novými riešeniami, čo by si vyžiadalo ďalšie finančné náklady na zabezpečenie predmetnej povinnosti. Vzhľadom na rozsah agendy a jednotlivých typov konaní sa navrhuje ustanoviť výnimku, ktorá by pre Sociálnu poisťovňu zabezpečila dlhší časový priestor na splnenie predmetných povinností.
Elektronická komunikácia s finančnou správou prebieha dnes primárne prostredníctvom Portálu finančnej správy SR, ktorý je integrovaný s informačnými systémami finančnej správy. Funkcionalita, spoľahlivosť a bezpečnosť Portálu finančnej správy SR zabezpečuje výkon verejnej moci prostredníctvom aj kritických informačných systémov, ktoré sú prevádzkované v nepretržitom režime (24x7). Rozsah dnes ustanovenej výnimky sa navrhuje zúžiť tak, aby vo vzťahu k postupu bola zachovaná pre doručovanie, ktoré by však bolo upravené s ohľadom na preferenciu užívateľa služieb – teda v režime, ktorý už dnes platí pre colné konanie. Týmto spôsobom bude v plnom rozsahu umožnené využívanie aj schránok na ÚPVS pre užívateľov, ktorý tento spôsob preferujú, ako aj napr. využívanie doručovania do Centrálneho elektronického priečinku pre colné konanie, ak je to pre užívateľa z akéhokoľvek dôvodu výhodnejšie. Podstata výnimky je založená na tom, že sa takto môžu na doručovanie využiť len už existujúce riešenia a nie budovať nové informačné systémy.


K čl. II
K bodu 1 (§ 3 ods. 6):
Legislatívno-technická úprava, vychádzajúca z nového pojmu „webové sídlo“.

K bodom 2 a 3 (§19):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje tiež explicitne vyjadriť, že náležitosťou elektronického podania podľa zákona o e-Governmente je aj identifikátor osoby. V neposlednom rade sa navrhuje vypustiť nepoužívané spôsoby podávania podaní, najmä pokiaľ ide o telefax či telegraf.

K bodu 4:
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5 (§ 25a):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje explicitne vyjadriť, že miestom na doručovanie elektronických podaní je elektronická schránka podľa zákona o e-Governmente.

K bodu 6 (§ 26 ods. 2):
Legislatívno-technická úprava, vychádzajúca z nového pojmu „webové sídlo“.

K bodu 7 (§ 47 ods. 5):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje explicitne vyjadriť, že v prípade elektronických rozhodnutí sa tieto „podpisujú“ elektronickým podpisom alebo pečaťou a zjednotiť tak spôsoby autorizácie (podpisovania) s § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. 


K čl. III
K bodu 1:
Vzhľadom na obsolétnosť tohto ustanovenia, ktoré upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa navrhuje platba formou SMS vypustiť.

K bodom 2 až 4:
Navrhované zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

K bodu 5:
Nadväzne na zmeny v bodoch 2 až 4 a v čl. VII sa navrhuje zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 6:
V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente a v bodoch 2 až 4 sa navrhuje rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novonavrhovanú právnu úpravu.

K bodu 7:
Navrhuje sa ustanoviť prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.


K čl. IV
K bodu 1:
Vzhľadom na obsolétnosť tohto ustanovenia, ktoré upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa navrhuje platba formou SMS vypustiť.

K bodom 2 a 3:
Navrhované zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

K bodu 4:
Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmenu v bode 1.

K bodom 5 až 7:
Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenia, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

K bodu 8:
Nadväzne na zmeny v bodoch 2 až 4 a v čl. VII sa navrhuje zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 9:
Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenia, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

K bodu 10:
V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente a v bodoch 2 až 4 sa navrhuje rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novonavrhovanú právnu úpravu.

K bodu 11:
Navrhuje sa ustanoviť prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.

K bodu 12:
Navrhuje sa upraviť sadzby správnych poplatkov v položkách všeobecnej správy spôsobom jej zaokrúhlenia smerom nahor z dôvodu nárastu početnosti vykonávaných úkonov a s tým súvisiacej jednoduchšej hotovostnej úhrady priamo na správnom orgáne. Podľa štatistiky obcí a miest sa počty úkonov a konaní vykonávaných na obecných, miestnych a mestských úradoch podľa položiek sadzobníka správnych poplatkov v časti vnútornej správy a všeobecnej správy neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní. Zároveň sú tieto poplatky vyberané aj ďalšími správnymi orgánmi, ktoré sú rozpočtovaným príjmom štátneho rozpočtu.

K bodom 13 a 14:
Na základe skúseností miest a obcí súvisiacich s nárastom počtu úkonov spojených s uzatváraním manželstiev sa navrhuje úprava existujúcich položiek sadzobníka správnych poplatkov. Dôvodom zvýšenia správnych poplatkov je nárast počtu úkonov a s nimi súvisiacich nákladov na zabezpečenie obslužnosti miest, v ktorých sa sobáše vykonávajú. Najmä v posledných obdobiach sa výkon sobášov, na základe požiadavky snúbencov, presúva do atraktívnych externých priestorov mimo úradne určenej miestnosti, mimo určenej doby na uzavretie manželstva a v neposlednej miere dochádza k zvyšovaniu počtu manželstiev so zahraničnými štátnymi príslušníkmi, čo na strane miest a obcí predstavuje nárast nákladov súvisiacich so zabezpečením sobášov. Existujúce oslobodenia a poznámky navrhovanou úpravou nie sú dotknuté.

K bodu 15:
Navrhuje sa zaviesť úplne nová položka za úkony, ktoré doposiaľ nepodliehali správnemu poplatku, i keď boli obcou alebo mestom poskytované bezplatne ako súvisiaci úkon v oblasti matričných zápisov. Ide o spoplatnenie vyhotovenia podkladov pre účely osobitnej matriky, ako i spoplatnenie zápisov údajov do matriky na základe predtým uzatvoreného cirkevného sobáša. Pri podaní žiadosti do osobitnej matriky pracovníci matričného úradu kontrolujú a predbežne posudzujú cudzojazyčne matričné a súdne verejné listiny, formu ich vyššieho overenia podľa medzinárodných dohovorov a zmlúv a pripravujú podkladové materiály k zaslaniu na osobitnú matriku Ministerstva vnútra SR. Pred vykonaním zápisu do matriky na základe vykonaného cirkevného sobáša má matrika povinnosť predložené údaje skontrolovať a zaručiť ich správnosť, úplnosť a pravdivosť. Pracovníci matričných úradov posudzujú aj platnosť predložených verejných listín, ktoré snúbenci predkladajú k uzavretiu cirkevného sobáša vrátane preverenia totožnosti snúbencov (občanov SR, aj cudzincov). Po vykonaní cirkevného sobáša ďalej matrika zapisuje manželov do knihy manželstiev a vydáva sobášny list. Opodstatnenosť spoplatnenia týchto úkonov vychádza zo skutočnosti, že obce a mestá vedú matriku, v ktorej za zapisované údaje nesú zodpovednosť prevzaté a odsúhlasené verejné listiny, keďže tieto sú ďalej podkladom pre vydávanie ďalších dokladov v rôznych životných situáciách.


K čl. V a VI
Predmetné články sa navrhujú doplniť na zabezpečenie poskytovania údajov prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v zmysle §10 ods. 3 písm. h) zákona o e-Governmente. Zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa sú povinné podľa § 25 a § 29b poskytovať zo svojich informačných systémov elektronicky údaje na účely vykonávania sociálneho a verejného zdravotného poistenia. Spôsob výmeny týchto informácií pritom nie je daný, resp. bližšie špecifikovaný. V ustanovení § 25 ods. 4 je pritom presne stanovený spôsob poskytovania údajov, a to prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy. Z dôvodu jednotnej metodiky je vhodné doplniť spôsob elektronickej výmeny údajov aj v tomto prípade. Keďže sa v danom prípade jedná o využívanie existujúceho riešenia (IS CSRÚ) návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočty zdravotných poisťovní ani Sociálnej poisťovne.
Zákonom č. 581/2004 Z. z. je určený okruh výmeny informácií medzi zdravotnou poisťovňou a inou inštitúciou, ktorý sa nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sa poskytne v zmysle § 76 ods. 5 tohto zákona. Z dôvodu nových zákonom stanovených povinností zdravotnej poisťovne v zmysle § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 580/2004 Z. z., je potrebné tento okruh výmeny informácií rozšíriť aj o inštitúcie, ktorým má zdravotná poisťovňa povinnosť poskytovať údaje v zmysle tohto ustanovenia zákona.

K čl. VII
K bodom 1 a 2 (§ 2 a § 4):
Z dôvodu zabezpečenia stability budovania sémantického webu úrovne 5, pri ktorej sa používajú na identifikáciu údajov datasetu, ako aj interné a externé vzťahy datasetu jednotnými referencovateľnými identifikátormi prepojené údaje, je potrebné určiť  správcovstvo, schvaľovanie a vydávanie jednotných referencovateľných identifikátorov ako jednotného zdroja pre informačné systémy verejnej správy.
V § 46 výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z.z. vyplýva zatiaľ len povinnosť zverejňovať jednotné referencovateľné identifikátory prostredníctvom webového sídla Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Navrhuje sa, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vykonával správu jednotných referencovateľných identifikátorov, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie interoperability v prostredí verejnej správy.
Povinnosť dodržiavať štandardy vyplývajúce pre povinné osoby z § 3 ods.4 písm. i) zostáva zachovaná a bude sa vzťahovať aj na jednotný referencovateľný identifikátor, spravovaný Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

K bodom 3 a 4 (§ 4 ods. 1 a 2):
Navrhuje sa zriadenie nového základného číselníka poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 5 (§ 4 ods. 5)
Vo väzbe na zavedenie nového základného číselníka sa navrhuje ustanoviť jeho obsah. Vzhľadom na to, že tento číselník musí reflektovať zákonnú úpravu v zákone o správnych poplatkoch a v zákone o súdnych poplatkoch, vrátane rôznych modifikácií sumy poplatkov a tiež musí nadväzovať na používané „skladanie“ poplatkov za viacero úkonov v rámci tzv. životnej situácie, ktorú si užívateľ zvolil a pomerne podrobný spôsob úpravy tvorby obsahu tohto číselníka.


K čl. VIII
Navrhovanou zmenou sa sleduje posilnenie publicity v oblasti povolení a iných úradných dokumentov, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a to využitím centrálnej elektronickej tabule. Zverejňovanie bude slúžiť na informatívne účely, z hľadiska „konštitutívnych“ účinkov zverejnenia bude prioritný vestník.


K čl. IX
Účinnosť sa navrhuje 1. novembra 2017. Vo vzťahu k ustanoveniam, zavádzajúcim povinnosti s dopadom na organizačné a technické, ale aj finančné zabezpečenie, sa navrhuje odloženie účinnosti.


Bratislava 24. mája 2017


Robert Fico
predseda vlády
Slovenskej republiky




Peter Pellegrini
podpredseda vlády Slovenskej republiky
pre investície a informatizáciu