Zákon o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov 144/1998 účinný od 02.04.2021 do 31.03.2025

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako iniciatívny návrh.

V rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa v súvislosti so stavom spôsobeným ochorením COVID-19 ukázalo ako potrebné riešiť niektoré práva a povinnosti skladovateľov, vlastníkov a správcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, orgánov dozoru, kontroly, ako aj samotného ministerstva, ktoré nebolo možné zabezpečiť v potrebnom rozsahu, resp. v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V situácii, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav a keď je obmedzená sloboda pohybu a právo uskutočňovať hromadné podujatia, je potrebné obmedziť aj administratívnu záťaž podnikateľov podliehajúcich kontrole verejného skladu a kontrole množstva tovaru. Zároveň sa tým zohľadňujú aj opatrenia v štátnej správe, ktoré sú zamerané na obmedzenie pohybu zamestnancov najmä pri zahraničných a domácich služobných cestách. Z tohto dôvodu sa navrhuje nevykonať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru, ak je vyhlásený alebo ak trvá výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia.

Ďalej je v tejto situácii pre vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesa problematické plniť niektoré ich úlohy a zákonmi uložené povinnosti, napr. ak z dôvodu obmedzeného pohybu nebolo možné zabezpečiť externých pracovníkov, pretože vzhľadom na špecifiká lesnej výroby a jej sezónnosť sú práce obhospodarovateľmi lesov zväčša vykonávané formou outsourcingu, t. j. externými firmami a pracovníkmi. Hlavné vlny pandémie pritom prebehli v čase hlavného výkonu pestovných prác (najmä zalesňovania) v jarnom a jesennom období. Z hľadiska zabezpečenia celoživotného vzdelávania odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve nemožnosť vykonania overenia týchto spôsobilostí, resp. nemožnosť zúčastniť sa preškolení môže v niektorých prípadoch znamenať stratu tejto spôsobilosti a následne aj stratu zamestnania, čo by malo negatívne sociálne dopady na tieto osoby vrátane ich rodín. Nemožnosť plnenia práv a povinností bez možnosti posúdenia dôvodov neplnenia, resp. možnosti ich odkladu z nevyhnutných dôvodov spôsobených pandémiou COVID-19 zároveň všetky tieto osoby vystavuje riziku konaní a sankcií za neplnenie lehôt a povinností s rizikom ďalších negatívnych dopadov, už aj v tak ťažkej súčasnej životnej situácii.

S cieľom minimalizovať vyššie načrtnuté riziká, ktoré vznikli z dôvodu situácie spôsobenej pandémiou, ministerstvo podrobne zhodnotilo a preverilo všetky práva, povinnosti a stanovené lehoty a podľa ich charakteru navrhlo úpravu, ktorá pri zabezpečení cieľa a účelu jednotlivého zákona minimalizuje potenciálne negatívne vplyvy (napr. riziko sankcií, zmeškania lehôt, straty zamestnania). Tomuto posúdeniu následne zodpovedá aj navrhovaná úprava.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19

3.

Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

- - -

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

november 2020

2. Definícia problému

V rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa v súvislosti so stavom spôsobeným ochorením COVID-19 ukázalo ako potrebné riešiť niektoré práva a povinnosti skladovateľov, vlastníkov a správcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, orgánov dozoru, kontroly, ako aj samotného ministerstva, ktoré nebolo možné zabezpečiť v potrebnom rozsahu, resp. v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V situácii, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav a keď je obmedzená sloboda pohybu a právo uskutočňovať hromadné podujatia, je potrebné obmedziť aj administratívnu záťaž podnikateľov podliehajúcich kontrole verejného skladu a kontrole množstva tovaru. Zároveň sa tým zohľadňujú aj opatrenia v štátnej správe, ktoré sú zamerané na obmedzenie pohybu zamestnancov najmä pri zahraničných a domácich služobných cestách. Z tohto dôvodu sa navrhuje nevykonať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru, ak je vyhlásený alebo ak trvá výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia.

Ďalej je v tejto situácii pre vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesa problematické plniť niektoré ich úlohy a zákonmi uložené povinnosti, napr. ak z dôvodu obmedzeného pohybu nebolo možné zabezpečiť externých pracovníkov, pretože vzhľadom na špecifiká lesnej výroby a jej sezónnosť sú práce obhospodarovateľmi lesov zväčša vykonávané formou outsourcingu, t. j. externými firmami a pracovníkmi. Hlavné vlny pandémie pritom prebehli v čase hlavného výkonu pestovných prác (najmä zalesňovania) v jarnom a jesennom období. Z hľadiska zabezpečenia celoživotného vzdelávania odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve nemožnosť vykonania overenia týchto spôsobilostí, resp. nemožnosť zúčastniť sa preškolení môže v niektorých prípadoch znamenať stratu tejto spôsobilosti a následne aj stratu zamestnania, čo by malo negatívne sociálne dopady na tieto osoby vrátane ich rodín. Nemožnosť plnenia práv a povinností bez možnosti posúdenia dôvodov neplnenia, resp. možnosti ich odkladu z nevyhnutných dôvodov spôsobených pandémiou COVID-19 zároveň všetky tieto osoby vystavuje riziku konaní a sankcií za neplnenie lehôt a povinností s rizikom ďalších negatívnych dopadov, už aj v tak ťažkej súčasnej životnej situácii.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je minimalizovať riziká negatívnych, vyššie v bode 2. uvedených, dopadov, ktoré spôsobuje obmedzenie práva pohybu a zhromažďovania sa v čase pandémie spôsobenej COVID-19.

4. Dotknuté subjekty

Návrh zákona sa dotýka skladovateľov, vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesov, vyhotoviteľov programov starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj osôb, ktoré majú záujem na získaní, resp. sú držiteľmi odborných spôsobilostí v lesnom hospodárstve, ministerstva, orgánu dozoru a kontroly.

5. Alternatívne riešenia

Druhou alternatívou je ponechať právnu úpravu bez zmeny, čo by malo negatívne následky na subjekty pôsobiace v lesnom hospodárstve z dôvodu možných konaní a sankcií za neplnenie lehôt, práv a povinností z negatívnym dopadom na ekonomickú situáciu týchto subjektov a sociálne dopady na ich zamestnancov vrátane ich rodín.

4

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

nie

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

Vzhľadom na nevyhnutnosť opatrení vykonávaných počas mimoriadnej situácie nebol materiál predmetom konzultácií a predbežného pripomienkovania. Obsah navrhovanej právnej úpravy však vychádza aj z podnetov obhospodarovateľov lesov a ich samospráv (Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska), ako aj správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu a odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve (napr. Spolok taxátorov Slovenska).

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Pavol László, odbor štátnej správy lesného hospodárstva,

pavol.laszlo@land.gov.sk

Mgr. Ing. Barbora Zachardová, odbor legislatívy,

barbora.zachardova@land.gov.sk

12. Zdroje

Aplikačná prax na úseku výkonu kontrol, lesného hospodárstva, podnet profesijnej samosprávy (Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Spolok taxátorov Slovenska) a obhospodarovateľov lesov.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Skladovatelia, obhospodarovatelia lesov a subjekty poskytujúce služby v lesnom hospodárstve.

V informačnom systéme lesného hospodárstva je v súčasnosti evidovaných takmer 12 500 obhospodarovateľov lesov, pričom zväčša ide o podnikateľské subjekty (podľa Obchodného zákonníka, živnostenského zákona alebo samostatne hospodáriacich roľníkov), len výnimočne, v prípade malých výmer, ide o vlastníkov, ktorí obhospodarovanie lesov zabezpečujú ako fyzické osoby - nepodnikatelia.

Podľa databáz Finstat kód SK NACE 02 Lesné hospodárstvo má k 01.01.2020 uvedené a teda návrh sa dotýka:

počet SZČO: 9 647 (odpočítaní živnostníci, ktorí majú pozastavenú živnosť),

počet obchodných spoločností: 1 176.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Vzhľadom na nevyhnutnosť prijatia opatrení počas mimoriadnej situácie resp. pred uplynutím lehôt (z dôvodu zákazu retroaktivity právnych predpisov) nebol materiál predmetom konzultácií. Obsah navrhovanej právnej úpravy však vychádza aj z podnetov obhospodarovateľov lesov a ich samospráv (Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska), ako aj správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu a odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve (napr. Spolok taxátorov Slovenska).

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie

6

reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Navrhovanými úpravami nedochádza k zavádzaniu a úprave bariér pre vstup na trh, naopak možnosťou úpravy lehôt a povinností sa zmierňuje regulácia (určenie práv a povinností a ich plnenia v stanovených lehotách) správania sa podnikov. Návrh neovplyvňuje zahraničné investície, dostupnosť základných zdrojov a nemá priamy vplyv na prístup k financiám. Nepriamym vplyvom je obmedzenie možností udeľovania sankcií za neplnenie súčasných povinností v stanovených lehotách, čím by vznikli ďalšie neefektívne náklady jednotlivým subjektom.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Žiadne.

7

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bezpredmetné.

Ide len o vylúčenie potenciálnych negatívnych vplyvov na výdavky subjektov lesného hospodárstva (zníženie administratívnej záťaže a rizika udelenia sankcií alebo straty odborných spôsobilostí) a tým následne aj na možnosti zníženia mzdových výdavkov týchto subjektov.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

osoby pracujúce v lesnom hospodárstve

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bezpredmetné

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Bezpredmetné

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Bezpredmetné

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1: Bezpredmetné

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2: Bezpredmetné

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

8

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celo-životnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Nepriamym cieľom je predísť ohrozeniu verejného zdravia tým, že sa minimalizuje snaha podnikateľských subjektov z dôvodu možných sankcií zabezpečovať úlohy aj v nepriaznivých podmienkach alebo pri nemožnosti dodržania iných povinností pri vyhlásení mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

bezpredmetné

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej

9

diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh nemá žiadny vplyv na rodovú rovnosť.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Bezpredmetné

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bezpredmetné

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bezpredmetné

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bezpredmetné

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bezpredmetné

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bezpredmetné

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bezpredmetné

10

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Výkon kontrol dodržiavania podmienok prevádzkovania verejných skladov na území Slovenskej republiky bol sťažený úpravou § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, podľa ktorej je na kontrolu potrebná účasť najmenej dvoch zamestnancov kontrolného orgánu. Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) a protipandemických opatrení je účasť viacerých kontrolórov pri výkone kontroly o to rizikovejšia. Okrem toho, kontrola verejného skladu a kontrola množstva tovaru nemá povahu kontroly v štátnej správe a nevyžaduje prítomnosť dvoch kontrolórov. Preto sa ustanovenie upravuje tak, aby kontrolu mohol vykonať jeden zamestnanec ministerstva. To nevylučuje, že kontrolou môžu byť poverení aj viacerí zamestnanci.

K bodu 2

V súvislosti so šírením pandémie COVID – 19 a protipandemických opatrení súvisiacich s krízovou situáciou je potrebné obmedziť aj administratívnu záťaž podnikateľov podliehajúcich kontrole verejného skladu a kontrole množstva tovaru. Zároveň sa tým zohľadňujú aj opatrenia v štátnej správe, ktoré sú zamerané na obmedzenie pohybu zamestnancov najmä pri zahraničných a domácich služobných cestách. Prechodným ustanovením sa navrhuje nevykonať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru, ak je vyhlásená krízová situácia.

K Čl. II

K bodu 1

V nadväznosti na úpravu možností predlžovania lehoty obnovy lesa na holine sa dopĺňa kompetencia okresného úradu, odboru pozemkového a lesného, ako prvostupňového orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, rozhodnúť o predĺžení lehoty z dôvodu vyhlásenej krízovej situácie.

K bodu 2

Vkladajú sa nové prechodné ustanovenia (§ 68g) súvisiace s krízovou situáciou. Tento mimoriadny postup sa uplatní vtedy, ak je vyhlásená krízová situácia a v dôsledku nej napr. obmedzená sloboda pohybu, právo uskutočňovať hromadné podujatia a pod.

Ak sa do dvoch rokov od rozhodnutia o vyňatí alebo obmedzení využívania lesných pozemkov nezačne realizovať zámer, na ktorý bolo vydané, takéto rozhodnutie stráca platnosť. Ak z dôvodu vyhlásenej krízovej situácie účastník konania nemohol začať realizovať zámer (napr. plánoval s výstavbou začať až tesne pred uplynutím lehoty a z dôvodu zákazu pohybu a zhromažďovania nezohnal potrebné pracovné sily a techniku, resp. zazmluvnený partner z uvedených dôvodov nemohol začať s realizáciou prác, prípadne sa z uvádzaných dôvodov

11

predĺžilo verejné obstarávanie), musel by účastník opätovne žiadať príslušný orgán o vydanie rozhodnutia, čo by v danom prípade znamenalo zbytočnú administratívnu záťaž, pričom nie je predpoklad, že by výsledok konania bol iný. Z uvedeného dôvodu sa odsekom 1 ustanovuje, že počas krízovej situácie lehota, počas ktorej by došlo k strate platnosti, rozhodnutie neplynie. Tým sa umožní vykonanie zámeru, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, a dotknuté subjekty nebudú ohrozené zbytočnými následnými administratívnymi povinnosťami.

Odsekom 2 sa osobitne umožňuje zmena (odklad) lehôt stanovených zákonom. Osobitne dôležitou je úprava odkladu obnovy lesa na holine podľa písmena a), keďže práve v období hlavného výkonu pestovných prác (najmä zalesňovania) v jarnom a jesennom období prebehli hlavné vlny pandémie. Vzhľadom na špecifiká lesnej výroby a jej sezónnosť sú práce obhospodarovateľmi lesov zväčša vykonávané formou outsourcingu, t. j. externými firmami a pracovníkmi, ktorých však z dôvodu obmedzenia pohybu, nebolo možné zabezpečiť a to často aj napriek tomu, že mnohí obhospodarovatelia lesa mali zabezpečený lesný reprodukčný materiál na obnovu lesa. Sankcionovanie za nesplnenie povinnosti obnovy lesa na holine by preto znamenalo negatívny ekonomický dopad na tieto subjekty s následnými dopadmi na zamestnanosť a súvisiace sociálne vplyvy. Z uvedeného dôvodu sa po posúdení dôvodov prvostupňovým orgánom štátnej správy umožňuje odklad lehoty o jeden rok. Odklad lehoty je možné žiadať aj v prípade lehôt, ktoré sú stanovené v schválenom harmonograme obnovy lesa na holine, alebo lehôt, ktoré už predtým boli predĺžené. Zákaz uskutočňovania hromadných podujatí a obmedzenie pohybu v niektorých prípadoch spôsobuje nemožnosť plnenia zmluvných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o vyhotovení programov starostlivosti o lesy. Preto sa v písmene b) ustanovuje, že v určených prípadoch spôsobených pandémiou vyhotovovateľ programu starostlivosti nebude v omeškaní s plnením záväzkov z týchto zmlúv a nebude povinný uspokojiť nárok na zmluvnú pokutu alebo inú sankciu, pričom v odôvodnených prípadoch bude zároveň možné dodatkom k zmluve riešiť časové plnenie už uzavretých zmlúv. V súvislosti s vyhlásenou krízovou situáciou, resp. aj z preventívnych dôvodov, nebolo zabezpečené vykonanie preškolení odborných lesných hospodárov a overenie podmienok na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon štátnej správy lesného hospodárstva. Nesplnenie týchto podmienok môže mať za dôsledok až stratu zamestnania, ku ktorej by došlo z dôvodov nezapríčinených osobami, ktoré by dôsledky niesli, preto sa v písmenách c) a d) navrhuje odloženie povinnosti až do doby, kedy bude splnenie týchto predpokladov umožnené a zabezpečené.

K Čl. III

Vkladá sa nové prechodné ustanovenie (§ 32c) súvisiace s vyhlásenou krízovou situáciou. Tento mimoriadny postup sa uplatní vtedy, ak je vyhlásená krízová situácia a v dôsledku nej napr. obmedzená sloboda pohybu, právo uskutočňovať hromadné podujatia a pod.

V súvislosti s vyhlásenou krízovou situáciou, resp. aj z preventívnych dôvodov, nebolo zabezpečené vykonanie preškolení držiteľov osvedčení na činnosti s lesným reprodukčným materiálom, ktorého sa je držiteľ povinný zúčastniť do piatich rokov od získania osvedčenia alebo od posledného preškolenia. Nesplnenie tejto podmienky môže mať za dôsledok zánik platnosti osvedčenia a stratu zamestnania, ku ktorej by došlo z dôvodov nezapríčinených osobami, ktoré by dôsledky niesli, preto sa navrhuje odloženie povinnosti až do doby, kedy bude splnenie týchto predpokladov umožnené a zabezpečené.

12

K Čl. IV

Ustanovuje sa dátum účinnosti tak, aby táto mimoriadna právna úprava mohla byť vzhľadom na naliehavosť aplikovaná okamžite po nadobudnutí platnosti zákona.

Bratislava, 25. novembra 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Mičovský v. r.

minister pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky