Zákon o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) 142/1950 účinný od 01.09.1959 do 31.03.1964

§ 43.

(1)
Písomné podania majú obsahovať:
a)
označenie súdu;
b)
meno a priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného zástupcu alebo zmocnenca;
c)
stručný a pravdivý opis skutočností a označenie dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva;
d)
určitý návrh, ak je potrebný;
e)
vlastnoručný podpis navrhovateľa, poprípade zákonného zástupcu alebo zmocnenca.
(2)
Písomné podania treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov a s potrebným počtom odpisov príloh.
(3)
Rovnaké náležitosti ako písomné podania musia mať aj zápisnice, ktoré také podanie nahradzujú.

§ 44.

(1)
Písomné podania urobené telegraficky, ktoré nemali náležitosti predpísané pre písomné podania, musia sa opakovať písomným podaním alebo ústne do zápisnice.
(2)
Ak malo telegrafické podanie ostatné náležitosti predpísané pre písomné podania, treba nedostatok vlastnoručného podpisu [§ 43 ods. 1 písm. e)] odstrániť dodatočným stručným prejavom súhlasu s obsahom telegrafického podania. Prejav súhlasu možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Zároveň treba predložiť potrebné prílohy.
(3)
Ak nedôjde súdu dodatočné podanie podľa odseku 1 alebo prejav súhlasu podľa odseku 2 do troch dní po dôjdení telegrafického podania, postupuje súd podľa § 45.

§ 46.
Spôsob doručovania

(1)
Do vlastných rúk adresáta treba doručiť písomnosť len v prípadoch určených zákonom, alebo ak to uzná súd z dôležitých dôvodov za potrebné. K písomnostiam, ktorých doručenie sa musí preukázať, sa pripojí doručenka.
(2)
Písomnosti sa doručujú spravidla poštou. Ak to uzná predseda senátu za výhodnejšie, vykoná sa doručenie doručovateľom súdu. Vo zvlášť naliehavých prípadoch môže predseda senátu požiadať o doručenie výkonný orgán príslušného miestneho národného výboru alebo, najmä pri nariadenom predvedení, príslušný orgán Verejnej bezpečnosti. Ak sa má písomnosť doručiť pri úradnom úkone, obstará doručenie orgán, ktorý má úkon vykonať; výkon doručenia sa osvedčí v zápisnici, ktorá sa o úkone spísala.
(3)
Niekoľko písomností pre jednu osobu možno doručiť na jednu doručenku len vtedy, ak ide o tú istú vec.
(4)
Písomnosť možno doručiť tiež na súde; prevzatie písomnosti sa potvrdí vo spise.

§ 47.

Postup pri písomnostiach, ktoré sa nedoručujú do vlastných rúk
(1)
Ak nebol adresát zastihnutý v byte, kde sa má písomnosť doručiť, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, môže sa písomnosť doručiť inej osobe v byte spolubývajúcej, ak je ochotná a spôsobilá písomnosť prevziať.
(2)
Ak nebol adresát zastihnutý na svojom pracovisku, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, možno písomnosť doručiť niektorému jeho spolupracovníkovi, ak je ochotný ju prevziať.
(3)
Písomnosť sa nesmie náhradne doručiť odporcovi alebo osobe, ktorá má záujem na veci; takéto doručenie je neúčinné.
(4)
Ak sa nezdržuje adresát v mieste určenia a ak môže doručovateľ zistiť nové miesto jeho pobytu, zašle písomnosť na novú adresu, ak nie je na zásielke výslovne uvedené, že doručenie mimo miesto určenia je vylúčené.

§ 50.

Odopretie prijatia doručovanej písomnosti
(1)
Ak odoprie adresát bezdôvodne písomnosť prijať, poučí ho doručovateľ o následkoch odopretia prijatia, poznamená to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia prijatia a písomnosť vráti súdu.
(2)
Ak uzná súd, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď sa prijatie odoprelo.

§ 53.
Právomoc predsedu senátu pri doručovaní a predvolávaní


Nariadenie o doručovaní a predvolávaní vydáva predseda senátu; rozhoduje tiež o všetkých iných opatreniach týkajúcich sa doručovania a predvolávania včítane ustanovenia opatrovníka.

§ 58.

(1)
Hmotnoprávne účinky spojené s podaním návrhu ostávajú zachované, ak súd postúpil návrh inému súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy), alebo ak bol návrh znovu podaný na príslušnom súde alebo úrade (u orgánu verejnej správy) do tridsiatich dní od právoplatnosti usnesenia o odmietnutí návrhu.
(2)
Ak predchádzalo súdnemu konaniu v pracovných veciach rozhodcovské konanie a navrhovateľ v konaní náležite pokračoval, zostávajú zachované právne účinky podľa odseku 1 spojené s podaním návrhu u rozhodcovského orgánu.

§ 87.
Nazretie do súdnych spisov.

(1)
Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdnych spisov, vynímajúc zápisnice o poradách súdu, a môžu si z nich urobiť odpisy alebo výpisy.
(2)
Tretie osoby môžu nazrieť do súdnych spisov a urobiť si z nich odpisy alebo výpisy len so svolením predsedu senátu.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znalcov. Znalcom, ktorí nemôžu podať spoľahlivý posudok bez zovrubného preštudovania spisov, môže predseda senátu spisy vypožičať.

§ 100.

(1)
Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť na súd a vypovedať ako svedok.
(2)
Riadne predvolanému svedkovi, ktorý bez náležitého ospravedlnenia nesplní túto občiansku povinnosť, môže súd uložiť náhradu spôsobených trov a pokutu do 5000 Kčs. Ak sa svedok neustanoví ani na opätovné predvolanie, môže mu súd uložiť náhradu ďalších trov, opätovnú pokutu a dať ho predviesť na jeho trovy. Vymožené pokuty pripadajú štátu. O spôsobe predvedenia platia ustanovenia § 69a.
(3)
Ak svedok dodatočne ospravedlní svoje neustanovenie sa, môže súd vyslovené následky neustanovenia sa zrušiť.

§ 111.

O náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné), uplatňovaných podľa osobitných predpisov, rozhoduje predseda senátu; ak nebolo znalečné účtované do konca konania alebo v lehote určenej predsedom, rozhodne o ňom predseda z úradnej povinnosti. Rozhodnutie o znalečnom sa doručuje aj tomu, kto ho účtoval.

§ 112.

Ustanovenia §§ 100 až 105 platia pre znalcov primerane. Ako znalec je však povinný byť činný len ten, koho na podanie znaleckého úkonu označil orgán alebo organizácia socialistického sektora, ktoré o to súd požiadal, poprípade ten, kto určitý odbor vykonáva ako svoje povolanie.

§ 128.

(1)
Súd uloží účastníkovi, v záujme ktorého nariadil z úradnej povinnosti úkon vyžadujúci trovy, alebo účastníkovi, ktorého úkon dal na vznik trov podnet, aby zložil preddavok. Rovnako postupuje mimo ústneho pojednávania predseda senátu.
(2)
Ak tento preddavok nebol včas složený, súd posúdi, či sa má zamýšľaný úkon predsa vykonať, alebo či sa má od neho upustiť; ak sa procesný úkon vykoná, znáša síce štát trovy s ním spojené, ale vymáha ich od účastníka exekúciou.
(3)
Štátu nemožno uložiť, aby složil preddavok alebo akúkoľvek zábezpeku.

§ 138.

(1)
Trovy upraví súd podľa sadzieb, ktoré určí minister spravodlivosti vyhláškou.
(2)
Pri vyhlasovaní rozhodnutia môže si súd vyhradiť, že trovy určí v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V tomto prípade senát môže sveriť úpravu trov členovi senátu, ktorému bolo uložené vypracovať rozhodnutie.

§ 168.
Písomné vyhotovenie.

(1)
Písomné vyhotovenie usnesenia má obsahovať náležitosti uvedené v § 157 písm. a) až f); mená a priezviská účastníkov sa uvedú, len pokiaľ to vyžaduje povaha veci, o ktorej sa v usnesení rozhoduje.
(2)
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa usnesením úplne vyhovuje návrhu, ktorému iný účastník neodporoval.
(3)
Pri uzneseniach jednoduchej povahy, ktoré v plnom rozsahu vyhovujú podanému návrhu a nemusia sa odôvodniť, možno písomné vyhotovenie uznesenia nahradiť stručným povoľovacím záznamom.
(4)
Účastníci môžu pre urýchlenie vybavenia veci predložiť súdu súčasne s podaním tiež potrebné rovnopisy uznesenia, ktoré navrhujú a ktoré sa má vydať bez vypočutia účastníkov.

§ 181.

Ak nerozhodol odvolací súd o odvolaní bez ústneho pojednávania, nariadi predseda senátu ústne pojednávanie.

§ 184.

(1)
Odvolací súd prejedná vec v medziach odvolacích návrhov (§ 183 ods. 3 a 4). Pritom si všíma chyby konania na súde prvej stolice, len pokiaľ mohly mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(2)
Súd nie je obmedzený na prejednanie v medziach odvolacích návrhov vo veciach, v ktorých možno začať konanie z úradnej povinnosti, a porušením predpisov by utrpeli ujmu osoby, ktoré sú pod osobitnou ochranou zákona.

§ 189.

Doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu
Odvolací súd môže doručiť rozhodnutie prítomným účastníkom priamo; ináč doručí rozhodnutie odvolacieho súdu súd prvej stolice, ktorému odvolací súd spisy vráti.

§ 194.

(1)
Súd prvej stolice môže sám vyhovieť sťažnosti, ak sa napáda sťažnosťou uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva osoba iná než sťažovateľ, alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa stanovila povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uložila pokuta alebo nariadilo predvedenie.
(2)
Ak súd prvej stolice nemieni vyhovieť sťažnosti alebo ak sa napáda sťažnosťou aj iné usnesenie než usnesenie uvedené v odseku 1, vykoná predseda senátu vyšetrenie, pokiaľ ho uzná podľa obsahu sťažnosti za potrebné, a predloží sťažnosť spolu so spismi súdu druhej stolice.

§ 207.

(1)
S konaním o návrhu na obnovu možno spojiť konanie vo veci samej.
(2)
Ak súd rozhodol najprv o povolení obnovy, môže konať vo veci samej až vtedy, keď sa rozhodnutie o povolení obnovy stalo právoplatným. Ak povolí súd obnovu, zostáva napadnuté rozhodnutie (súdna pokonávka) nedotknuté, dokiaľ súd nerozhodne znova vo veci samej.

§ 231.

(1)
Účastníkmi konania sú manželia.
(2)
Ak sa rozhoduje v konaní o rozvod manželstva tiež o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom a ich majetku, sú maloleté deti účastníkmi, pokiaľ sa ich konanie týka.

§ 240.

(1)
Ak sú tu maloleté deti, rozhodne súd rozsudkom, ktorým vyslovuje rozvod manželstva, súčasne tiež o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom a ich majetku; rozhodnutie môže nadobudnúť právoplatnosť len vo všetkých častiach výroku súčasne.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak dôjde medzi účastníkmi o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom a ich majetku k dohode, ktorú súd schválil.

§ 244.
Právomoc


Súdy rozhodujú v opatrovanských veciach a vo veciach detí v rodičovskej moci, ak nejde o opatrovanstvo z dôvodu správy majetku (§ 60 zákona o rodinnom práve). Vo veciach detí, nad ktorými sa vedie poručenstvo, rozhodujú súdy len v prípadoch výslovne v zákone určených.

§ 246.
Obsadenie súdu

(1)
Senát koná a rozhoduje o výžive detí, o úprave styku rodičov s deťmi, o schvaľovaní dôležitých úkonov za chránenca, o odvolaní opatrovníka, o priezvisku, poprípade aj o mene dieťaťa, o výkone rodičovskej moci, o všetkých jej obmedzeniach a o jej zániku; rovnako koná a rozhoduje o výchove detí (ochrannej výchove), ak nejde o deti v poručenskej starostlivosti, o ktorých výchove (ochrannej výchove) súdy nerozhodujú.
(2)
V ostatných prípadoch koná a rozhoduje sudca.

§ 253.
Schvaľovanie dôležitých úkonov súdom

(1)
Dôležitými úkonmi zákonného zástupcu za chránenca, ktoré vyžadujú schválenie súdu, sú najmä zrieknutie sa alebo odmietnutie dedičstva, vzdanie sa práv, uzavretie pokonávky, poskytnutie alebo vypovedanie pôžičky, scudzenie, nadobudnutie alebo zaťaženie nehnuteľných vecí a práv k nim. Súd má pri schvaľovaní právnych úkonov dbať o záujmy chránenca aj pre dobu po dosiahnutí plnoletosti alebo po skončení opatrovníctva.
(2)
Aj uznesenie, ktorým sa návrhu vyhovuje, musí sa vždy odôvodniť. Písomné zmluvy treba opatriť schvaľovacou doložkou.

§ 254.
Ustanovenie opatrovníka

(1)
Po vhodnom poučení zloží opatrovník do rúk sudcu sľub, že sa bude riadne starať o osobu chránenca, ďalej že bude opatrovanca riadne zastupovať, že bude jeho imanie spravovať so starostlivosťou riadneho hospodára a dbať pritom na pokyny súdu.
(2)
Po zložení sľubu vydá súd opatrovníkovi listinu o jeho ustanovení.

§ 255
Zistenie imania opatrovanca


Súd vykoná súpis všetkého imania opatrovanca, a ak to uzná za vhodné, aj jeho odhad. Vykonaním súpisu a odhadu môže súd poveriť výkonný orgán miestneho národného výboru.

§ 256.
Zabezpečenie majetku opatrovanca

(1)
Hotové peniaze, pokiaľ sa v záujme opatrovanca nepoužijú ináč, treba uložiť v štátnej sporiteľni. V rukách opatrovníka možno ponechať len toľko peňazí, koľko treba na riadne hospodárenie, poprípade na úhradu bežných potrieb opatrovanca.
(2)
Cennosti a dôležité listiny sa spravidla uložia do súdnej úschovy. Pri nehnuteľných veciach treba poznamenať zavedenie opatrovníctva.
(3)
Nehnuteľné veci možno scudziť len v prípade nutnosti alebo na zrejmý prospech opatrovanca.

§ 257.
Vyúčtovanie opatrovníka

(1)
Vyúčtovanie zo správy imania opatrovanca predkladá opatrovník v obdobiach a ku dňom, ktoré určí súd spravidla pri jeho ustanovení.
(2)
Opatrovníci predložia vyúčtovanie spravidla písomne, a to aj s dokladmi. Iba jednoduché vyúčtovanie, skladajúce sa z niekoľko málo položiek príjmov a výdavkov, možno spísať do zápisnice.

§ 258.
Preskúmanie vyúčtovania

(1)
Na preskúmanie vyúčtovania predvolá súd opatrovníka, opatrovanca, ak je schopný posúdiť svoje záujmy, poprípade znalca, ak to vyžaduje rozsah alebo zložitosť vyúčtovania. Pritom treba vyšetriť najmä:
a)
či bolo imanie úplne uvedené tak, ako je uvedené v súpise, poprípade v súdnych spisoch, alebo v poslednom vyúčtovaní,
b)
či jednotlivé položky vyúčtovania súhlasia s dokladmi,
c)
či je všetok majetok náležite uschovaný a zabezpečený,
d)
či bola správa účelná a prospešná.
(2)
Ak vyjde najavo, že k niektorým právnym úkonom došlo bez potrebného súdneho schválenia, môže ich súd schváliť dodatočne.
(3)
Pri preskúmaní vyúčtovania nemá sa súd spravidla pozastavovať nad nepatrnými nedostatkami a nemá požadovať nákladné doklady pri nepatrných položkách.

§ 259.
Schvaľovanie vyúčtovania

(1)
V uznesení, ktorým sa schvaľuje vyúčtovanie, treba uviesť, kto vyúčtovanie podal a za ktorú dobu, či ho súd uznal za správne, aká je konečná suma čistého majetku, aká hotovosť je v rukách opatrovníka a aké príjmy a výdavky mal opatrovanec vo vyúčtovacom období. Do uznesenia treba pojať aj rozkaz na odstránenie prípadných chýb.
(2)
Po schválení záverečného vyúčtovania vydá súd bývalému opatrovancovi na jeho žiadosť všetky doklady.

§ 260.
Zmena opatrovníka


Pri zmene opatrovníka vyzve súd doterajšieho opatrovníka, aby odovzdal majetok, poprípade jeho správu novému opatrovníkovi a súdu to preukázal.

§ 261.
Vydanie majetku po skončení opatrovníctva

(1)
Po skončení opatrovníctva je súd povinný vydať opatrovancovi jeho majetok.
(2)
Súd predovšetkým vyzve opatrovanca, aby do určitej lehoty majetok prevzal. Výzvu treba doručiť do vlastných rúk. Súčasne vyzve opatrovníka, aby odovzdal majetok opatrovancovi a odovzdanie preukázal súdu. Ak opatrovanec neprevezme majetok, naloží sa s majetkom podľa ustanovení o súdnej úschove.
(3)
Pri nehnuteľných veciach súd po skončení opatrovníctva nariadi výmaz poznámky o zavedení opatrovníctva.

§ 262.
Deti v rodičovskej moci

(1)
Ustanovenia o opatrovníkoch a opatrovancoch použijú sa primerane aj na deti v rodičovskej moci, ak bol dieťaťu ustanovený opatrovník.
(2)
Predchádzajúce ustanovenia o príslušnosti, obsadení súdu a konaní použijú sa primerane aj pri rozhodovaní o predĺžení a prepustení z ochrannej výchovy pri osobách starších ako 18-ročných vo výchovniach dorastu.

§ 394.

(1)
Súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti výmerom Ústrednej národnej poisťovne a Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ konanie o opravných prostriedkoch nie je upravené inak.

§ 395.
Príslušnosť.

(1)
Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajskej odborovej rady prislúcha súdu, v obvode ktorého je sídlo krajskej odborovej rady, ktorá rozhodnutie vydala. Ak podáva opravný prostriedok zamestnanec (jeho rodinný príslušník alebo pozostalý), môže miesto tohto súdu voliť svoj všeobecný súd.
(2)
Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výmerom Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia (Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia alebo iných orgánov) prislúcha súdu v sídle krajského súdu, v obvode ktorého má všeobecný súd ten, kto podáva opravný prostriedok.

§ 396.

(1)
Opravný prostriedok proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne alebo Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia sa podáva návrhom s náležitosťami podľa § 43.
(2)
Návrh treba podať do tridsiatich dní odo dňa doručenia výmeru. Ak navrhovateľ pred uplynutím tejto lehoty požiada Štátny úrad dôchodkového zabezpečenia o oznámenie výpočtu dôchodkovej dávky, počíta sa lehota až odo dňa doručenia tohto výpočtu navrhovateľovi.
(3)
Návrh sa podáva písomne vo dvoch vyhotoveniach alebo ústne do zápisnice, a to na príslušnom súde alebo u okresnej národnej poisťovne, v obvode ktorej má navrhovateľ svoje bydlisko alebo sídlo. Návrh smerujúci proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne sa považuje za platne podaný, i keď bol podaný na inom než príslušnom súde alebo u inej než príslušnej organizačnej složky Ústrednej národnej poisťovne. Návrh smerujúci proti výmeru Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia sa považuje za platne podaný, i keď bol podaný u tohto úradu alebo u toho jeho orgánu, ktorý výmer vydal.
(4)
Ak bol návrh vo veci nemocenského poistenia podaný u orgánu Revolučného odborového hnutia, ktorý vo veci nerozhodoval, postúpi sa neodkladne príslušnému súdu prostredníctvom krajskej odborovej rady, ktorá vydala rozhodnutie. Návrh vo veciach dôchodkového zabezpečenia (poistenia) podaný u výkonného orgánu okresného národného výboru postúpi sa neodkladne príslušnému súdu prostredníctvom Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia (Slovenského úradu sociálneho zabezpečenia).

§ 403.

V sporoch o dávky dôchodkového zabezpečenia (poistenia) môže návrh i rozsudok znieť na zistenie nároku bez uvedenia jeho výšky; v tom prípade je Štátny úrad sociálneho zabezpečenia (Slovenský úrad sociálneho zabezpečenia) povinný najneskoršie do tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku vydať rozhodnutie o výške prisúdenej dávky.

§ 408a

Československá právnická osoba môže podať žalobu tiež na súde svojho sídla, ak sa týka žaloba právnych pomerov založených zmluvou, ktorú uzavrela pri plnení svojich úloh. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na žaloby, ktoré sa týkajú právnych pomerov založených pracovnou zmluvou.

§ 425.

(1)
Ak sa v žalobe uplatňuje nárok na zaplatenie sumy neprevyšujúcej 500 Kčs, môže sudca, ak zistí pre to podmienky, vydať bez vypočutia žalovaného platobný rozkaz, i keď vydanie platobného rozkazu žalobca nenavrhuje. Ak sa v žalobe uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vyššej než 500 Kčs, ale neprevyšujúcej 5000 Kčs, môže sudca vydať platobný rozkaz, len ak to navrhol žalobca. V rozkaze žalovanému uloží, aby do pätnástich dní pod exekúciou žalobcovi zaplatil pohľadávku v žalobe žiadanú s požadovanými úrokmi a určenými trovami, alebo aby v tej istej lehote podal proti tomu odpor na súde, ktorý rozkaz vydal a aby v odpore uviedol, z ktorých dôvodov ho podáva. Pre nedostatok odôvodnenia nemožno odpor odmietnuť.
(2)
Platobný rozkaz so žalobou sa doručí žalovanému do vlastných rúk; ak nepodá žalovaný včas proti nemu odpor, nadobudne účinnosť právoplatného rozsudku.
(3)
Ak podal žalovaný včas odpor, ruší sa tým platobný rozkaz v napadnutej časti a predseda senátu určí termín na ústne pojednávanie o žalobe. Ak uplatňuje žalovaný v odpore, že žaloba nemala byť podaná proti nemu, upovedomí sudca o obsahu odporu žalobcu a na jeho návrh vydá platobný rozkaz, ktorý doručí pravému žalovanému (§ 415).
(4)
Neskoro podaný odpor odmietne sudca bez ďalšieho pojednávania.
(5)
Ustanovenie § 424 sa použije obdobne.

§ 535.
Vypočítanie čistého platu.

(1)
Čistý plat sa vypočíta tak, že sa z hrubého platu odpočítajú daň zo mzdy, poistné národného poistenia a poprípade ďalšie podobné záväzky, ktoré za odpočitateľné určí nariadením minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami. Zvyšok čistého platu sa zaokruhľuje na sumu deliteľnú 3 Kčs dole.
(2)
Súd určí sumu platu podliehajúcu exekúcii, ak požiada o to niektorý z účastníkov alebo poddlžník.
(3)
Niekoľko dlžníkových platov súčasne zexekvovaných sa spočíta; v tomto prípade určí súd sumy podliehajúce exekúcii z jednotlivých platov. Naturálne požitky sa ocenia podľa predpisov o oceňovaní požitkov pre národné poistenie.

§ 541.
Rozsah zexekvovania.

(1)
Zexekvovanie postihuje všetky nároky dlžníka, vzniknuté z právneho dôvodu zexekvovanej pohľadávky.
(2)
Ak nedosahuje dlžníkov plat po dobu jedného roka sumu, ktorá je podrobená exekúcii, exekúcia zanikne.

§ 556.

(1)
Súd vykoná exekúciu vyprataním bytu, len ak preukáže vymáhajúci veriteľ potvrdením výkonného orgánu miestneho národného výboru, že pre povinnú stranu a osoby bývajúce len na základe jej práva v byte, ktorý sa má vypratať, je právoplatne zabezpečený náhradný byt. Ak by podľa predpisov o hospodárení s bytmi mohol výkonný orgán miestneho národného výboru poskytnúť náhradné ubytovanie, postačí, ak vymáhajúci veriteľ preukáže potvrdením výkonného orgánu miestneho národného výboru, že náhradné ubytovanie je zabezpečené. Ak nie je výkonný orgán miestneho národného výboru povinný prideliť náhradný byt, ani poskytnúť náhradné ubytovanie, nie je ani pre výkon exekúcie podľa súdneho exekučného titulu potrebný preukaz o zabezpečení náhradného bytu alebo poskytnutí náhradného ubytovania.
(2)
Vypratanie sa vykoná presťahovaním do zabezpečeného náhradného bytu, poprípade za podmienok uvedených v odseku 1 do objektu poskytnutého ako náhradné ubytovanie. Ak netreba poskytnúť ani náhradné ubytovanie, vykoná sa presťahovanie na miesto, ktoré bolo poskytnuté ako prístrešie.
(3)
O čase vypratania sa povinná strana vopred včas upovedomí.

§ 613.
Právomoc a príslušnosť vo veciach detí v rodičovskej moci, vo veciach poručenských a opatrovanských

(1)
Československému občanovi sa ustanoví poručník v Československej republike a tu sa tiež vedie poručenstvo. Ale ak poručenec trvale žije v cudzine, môže prevziať vedenie poručenstva československý konzulárny orgán (generálny konzulát, konzulát, konzulárne oddelenie zastupiteľského úradu), a to v rozsahu pôsobnosti, aká prislúcha orgánom v Československej republike, ak uznáva štát, v ktorom poručenec žije, túto právomoc československých konzulárnych orgánov. Konzulárny orgán (orgán poverený starostlivosťou o mládež) môže tiež upustiť celkom alebo zčasti od vedenia poručenstva, pokiaľ poručenstvo zriadené cudzozemským orgánom postačuje na ochranu práv a záujmov poručenca. Od starostlivosti o imanie československého poručenca, ktorý je v cudzine, možno upustiť, ak je v cudzine zriadené osobitné poručenstvo, ktoré postačuje na ochranu práv a záujmov poručenca.
(2)
Československý príslušný orgán, v obvode ktorého je maloletý cudzinec, robí potrebné opatrenia na ochranu jeho osoby a majetku a upovedomí o tom úrady jeho domovského štátu. Ak súd (úrad) domovského štátu maloletého sa neujme vedenia poručenstva v primeranej dobe, zriadi poručenstvo československý orgán poverený starostlivosťou o mládež podľa československého práva a vedie ho až dotiaľ, kým sa zriadi poručenstvo v domovskom štáte poručenca.
(3)
Ak osoba, ktorá je povinná uhradiť osobné potreby maloletého, má v Československej republike bydlisko alebo pobyt, československý súd je príslušný upraviť jej povinnosť poskytovať úhradu na osobné potreby, i keď maloletý nie je československým občanom a nemá bydlisko alebo pobyt v Československej republike.
(4)
Ustanovenie odsekov 1 až 3 platia primerane aj pre starostlivosť o maloletého v rodičovskej moci a pre opatrovanca.
(5)
Ak prevzal podľa odseku 1 československý konzulárny orgán vedenie poručenstva, rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a opatreniam tohto orgánu Ministerstvo zahraničných vecí.

§ 624
Právomoc československých súdov sa vzťahuje na osoby, ktoré požívajú v Československej republike diplomatické výsady a imunity, len

a)
pokiaľ sa tieto osoby dobrovoľne podrobia tunajším súdom, alebo
b)
ak je predmetom právnej veci ich nehnuteľný majetok v Československej republike alebo ich práva na takých nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva z nájomného pomeru k takým nehnuteľným veciam, pokiaľ nie je predmetom konania platenie nájomného.

§ 625

Súdne úkony, najmä aj exekučné úkony, proti osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo v budovách a miestnostiach chránených diplomatickou imunitou možno vykonať len potiaľ, pokiaľ to medzinárodné právo pripúšťa. Pri takých úkonoch má právo byť prítomný zástupca Ministerstva zahraničných vecí.

§ 626

(1)
Doručenie osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity sprostredkuje Ministerstvo zahraničných vecí.
(2)
Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na prijímanie písomností, poprípade na obranu práv.

§ 677.

Minister spravodlivosti vydá predpisy potrebné na vykonanie tohto zákona.

§ 678

(1)
Minister spravodlivosti môže určiť, ktoré jednoduché úkony zverené sudcovi môžu vykonávať správni zamestnanci tým poverení.
(2)
Sudca, ktorému je ináč vec podľa rozvrhu práce prikázaná, môže si vyhradiť vybavovanie určitých vecí zverených správnym zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v jednotlivých prípadoch.
(3)
Rozhodnutiu vydanému vo veci vybavenej povereným správnym zamestnancom možno odporovať rovnakým opravným prostriedkom ako rozhodnutiu sudcu. Opravný prostriedok sa však predloží najprv sudcovi, ktorý buď o ňom rozhodne, ak je toho názoru, že sa mu má vyhovieť, alebo ho predloží súdu druhej stolice, aby o ňom rozhodol.
(4)
Ak rozhodne sudca o opravnom prostriedku sám podľa odseku 3, považuje sa aj jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvej stolice. Odporovať mu možno podľa všeobecných ustanovení.