Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 140/2014 účinný od 01.07.2015 do 30.06.2016

Všeobecná časť

Návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný v intenciách Legislatívneho zámeru zákona o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 519/2013 zo 4.9.2013. Účelom navrhovaného zákona je vytvorenie takého právneho prostredia, ktoré umožní, aby poľnohospodárske pozemky, ktoré majú naďalej slúžiť svojmu účelu, nadobúdali osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka najmenej 3 roky v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, v obci susediacej z obcou alebo, ak takáto osoba neprejaví záujem o prevod poľnohospodárskeho pozemku a ani ho nenadobudne, oprávnenou je aj osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej 3 roky bez ohľadu na miesto podnikania. Ak však žiaden podnikateľ na pôde v uvedenom poradí neprejaví záujem o prevod poľnohospodárskeho pozemku za cenu požadovanú prevádzajúcim, bude môcť tento pozemok nadobudnúť ktokoľvek okrem subjektov uvedených v § 7.

V ďalšej časti je novelizovaný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sa harmonizujú ustanovenia devízového zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu, menia sa ustanovenia § 19a, ktoré upravujú nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcami a upravujú sa sadzby pokút doteraz uvedené v slovenských korunách.

Pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska, preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery, kvality a objemu. Ochrana a využívanie poľnohospodárskych pozemkov je verejným záujmom (verejným dobrom).

Skutočnosť, že trh s poľnohospodárskou pôdou je vo vzťahu k schopnostiam nadobúdateľa obhospodarovať túto pôdu úplne liberálny, neprispieva k jej ochrane a riadnemu obhospodarovaniu. Potvrdzuje to aj fakt, že sa nezachovala výmera poľnohospodárskej pôdy deklarovaná pred vstupom do Európskej únie, t. j. k 30. júnu 2003 na účely podpory formou priamych platieb. Slovenská republika v tomto období deklarovala rozsah poľnohospodárskej pôdy vo výmere 1 955 000 ha, v roku 2012 však bola jej skutočná výmera iba 1 888 103 ha a pri súčasných trendoch nie je predpoklad jej relevantného rastu.

Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že v Slovenskej republike je potrebné popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného.

Zmluva o fungovaní Európskej únie výslovne neupravuje pravidlá nadobúdania vlastníckeho práva k pôde (nehnuteľnostiam). Každý členský štát si môže túto problematiku upraviť samostatne zákonom, čo vyplýva aj z čl. 345 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie. V niektorých členských štátoch Európskej únie sú prijaté alebo pripravované zákony obmedzujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej (a lesnej) pôde.

V Nemecku právne pomery k pôde okrem Občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch) upravuje zákon o poľnohospodárstve (Landwirtschaftgesetz), zákon o predaji

V Rakúsku majú poľnohospodári prednostné právo pri nákupe pôdy. Jedným z cieľov regulácie vlastníctva pôdy je aj obmedzenie možnosti jej získania cudzincami, ktorými sa na tieto účely rozumejú občania nečlenských štátov Európskej únie. Právo na získanie povolenia na predaj pôdy cudzincom je možné udeliť len v prípade, ak nie sú dotknuté štátno-politické záujmy, ak získanie pôdy zodpovedá hospodárskym záujmom krajiny alebo ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko po dobu najmenej 10 rokov.

V Poľsku bola vytvorená štátna poľnohospodárska agentúra ( , Agricultural Property Agency) s právom napríklad uzatvárať zmluvy pri dedení alebo zmene vlastníka poľnohospodárskych pozemkov, pričom v určitých prípadoch má právo na zmenu kupca. Predaj pôdy cudzincom upravuje osobitný zákon (Formation of Agricultural System).

V Maďarsku zákon o obchodovaní s poľnohospodárskou a lesnou pôdou obsahuje ustanovenia týkajúce sa úradného povolenia na nadobudnutie vlastníckeho a užívacieho práva k pôde. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebné predbežné úradné povolenie správneho orgánu. Maďarskému štátu prináleží na poľnohospodársku a lesnú pôdu predkupné právo pred každým iným záujemcom.

V Holandsku absentujú zákonná úprava regulujúce nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy, existuje však veľmi prísne uplatňovanie ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu pred prevodom na iné než poľnohospodárske účely.

Vo Švédsku všeobecne platí, že fyzické osoby môžu nakupovať poľnohospodársku pôdu bez obmedzenia, ale v určitých oblastiach je potrebné povolenie a vyžaduje sa aj príslušné odborné vzdelanie alebo prax. V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby majiteľ býval na pozemku. Povolenie je potrebné pre nákup poľnohospodárskej pôdy právnickou osobou.

V Slovinsku existuje predkupné právo, ktoré možno uplatniť pri predaji poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Osobami s predkupným právom sú napríklad spoluvlastník, manžel prevádzajúceho, farmár susednej plochy, poľnohospodárska organizácia alebo Národný poľnohospodársky a lesnícky fond.

Vo Francúzsku je trh s poľnohospodárskou pôdou rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený organizáciou SAFER, ktorá sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych profesijných organizácií a regionálnych článkov obcí a jej činnosť je kontrolovaná štátom. Základnou úlohou SAFERu je podpora transparentného a funkčného trhu s poľnohospodárskou pôdou, ako aj podpora regionálneho rozvoja a ochrana pôdy. Každý predaj pôdy je potrebné hlásiť notárovi, ktorý pre SAFER spíše návrh kúpnej zmluvy. Následne má SAFER dva mesiace na rozhodnutie o prijatí alebo odmietnutí návrhu zmluvy. Ak nejde o špekulatívny účel nákupu pôdy, prevod je akceptovaný. V opačnom prípade je zmluva odmietnutá.

V Taliansku príslušné zákony upravujú predkupné právo fyzickej osoby, ktorá obrába pôdu po dobu najmenej dvoch rokov, a predkupné právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v susedstve. Obdobne ako SAFER vo Francúzku, v Taliansku existuje verejný ekonomický subjekt ISMEA, ktorý okrem iného reguluje trh s poľnohospodárskou pôdou, a to tak, aby vznikali funkčné poľnohospodárske majetky a zabezpečila sa generačná výmena v poľnohospodárstve vytvorením osobitných podmienok pre nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy mladými farmármi.

Z ústavného hľadiska bol pri vypracovaní návrhu zákona braný zreteľ najmä na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že oporou pre takéto ústavne konformné riešenie je čl. 20

V celom procese posudzovania predkladaného návrhu rezonovala otázka, či tento návrh z hľadiska ústavnosti zodpovedá princípu proporcionality, najmä z hľadiska nevyhnutnosti takého zásahu do vlastníckeho práva.

Mohlo by sa zdať, že doposiaľ uplatňované nástroje ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktoré by mali byť zároveň nástrojmi riadneho a odborného obhospodarovania tejto pôdy sú dostatočné z hľadiska dosiahnutia toho, aby bolo zabezpečené dodržiavanie kritérií dobrej poľnohospodárskej a environmentálnej praxe, a že nie je potrebné prijímať žiadne ďalšie reštrikcie potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa a tobôž nie reštrikcie smerujúce do oblasti súkromného práva. Skúsenosti s realizáciou opatrení zakotvených predpismi verejného práva v oblasti starostlivosti o poľnohospodársku pôdu sú však iné. Príčinou toho sú dve navzájom previazané skutočnosti. Všetky opatrenia realizujúce sa na základe zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov i zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov sú opatrenia vychádzajúce zo skutočne zisteného stavu, ktorý už existuje. Ide teda o nápravné opatrenia ukladané príslušnými orgánmi verejnej správy alebo organizáciami vykonávajúcimi prenesený výkon štátnej správy ex post, t. j. až po zistení závadného, resp. neželateľného stavu. Počet a spôsob kontrol, resp. skúšok je zároveň

Dôsledkom toho je okrem iného napríklad aj to, že v období rokov 2006 až 2011 predstavujúcich uzavretý cyklus agrochemického skúšania pôdy boli takéto skúšky vykonané iba na 8,7 % výmery poľnohospodárskej pôdy. Taktiež zistenia z tohto cyklu svedčia o klesajúcej úrovni obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy. Osobitne sa to prejavuje v raste acidity (kyslosti) tejto pôdy, ktorá sa zvyšuje na 23,4 % skúšaných plôch, pričom pri trvalých trávnatých porastoch je tento podiel až 52 %. Tento údaj je dôsledkom toho, že obhospodarovatelia pôdy zanedbávajú viaceré agrotechnické povinnosti, v tomto prípade vápnenie pôdy. Zatiaľ čo v rokoch 1994 až 1999 bolo na vápnenie pôd použitých 549,4 tis. tony CaO, v rokoch 2006 až 2011 to bolo len 146,8 tis. tony. Výrazne tiež klesol obsah fosforu a prístupného draslíka v poľnohospodárskej pôde. Preto aj základné navrhované opatrenie odporúčané príslušným kontrolným a skúšobným ústavom znie: „Pôde a udržiavaniu jej úrodnosti ako primárnej podmienke štandardnej poľnohospodárskej sústavy, treba dať opätovne prioritu v konaní roľníka, ako aj štátnej agrárnej politike.“.

Obdobné zistenia sú výsledkom i pôdnej služby zameranej na kontrolu zachovania prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z. z. V období, keď sa výrazným faktorom ovplyvňujúcim prirodzené vlastnosti pôdy stávajú prebiehajúce atmosférické a pôdno-klimatické zmeny, je jedným z rozhodujúcich záverov pôdnej služby to, že bude závisieť od odbornej úrovne každého užívateľa poľnohospodárskej pôdy, akým spôsobom bude schopný realizovať adaptačné opatrenia zamerané na realizáciu ochranných agrotechnických opatrení. Posudky pôdnej služby svedčia v prospech toho, že základné odborné znalosti sú základným predpokladom pre správnu poľnohospodársku prax a ekonomicky efektívnu poľnohospodársku výrobu. V prospech prijatia preventívnych opatrení zameraných na odborné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy svedčí i ekonomická stránka realizácie pôdnej služby, keď v roku 2010 na túto činnosť bolo vyčlenených 75 000 eur a v roku 2013 je to už iba 55 000 eur. Tento proces pokračuje aj v súčasnosti, keď pre rok 2014 boli z dôvodov úspor znížené tieto výdavky o ďalších 20 %.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sa javí ako odôvodnené, primerané a nevyhnutné (a tým aj proporcionálne) prijať navrhovanú právnu úpravu nadobudnutia poľnohospodárskej pôdy s výrazne preventívnymi prvkami napriek tomu, že bude znamenať reštrikciu realizácie dispozičných oprávnení vlastníka takejto pôdy.

Navrhovaná právna úprava vychádzajúc z vyššie uvedeného expressis verbis ustanovuje, že poľnohospodárska pôda je nevyhnutná na zabezpečenie potrieb spoločnosti a rozvoj národného hospodárstva a že z dôvodu verejného záujmu na jej aktívnom, poľnohospodársky a environmentálne odbornom obhospodarovaní môže byť iba vo vlastníctve takých osôb, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Súčasne ustanovuje aj kritériá, ktoré zabránia zneužitiu takejto právnej úpravy a ochránia terajších aj budúcich vlastníkov poľnohospodárskej pôdy pred svojvôľou osôb oprávnených nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Takúto vyváženosť právneho postavenia vlastníka ako prevádzajúceho a poľnohospodára ako nadobúdateľa zabezpečí najmä to, že ak vlastník preukáže, že nenašiel nadobúdateľa spĺňajúceho navrhovanou právnou úpravou kumulatívne ustanovené kritériá oprávnenosti na nákup poľnohospodárskej pôdy, môže previesť túto pôdu na ktorúkoľvek osobu. Takéto preukázanie je možné napríklad oznamom ponuky v registri, ktorý sprístupní ministerstvo prostredníctvom internetu, na úradnej tabuli v obci, v ktorej sa pôda nachádza alebo inzerátom v periodiku s regionálnou pôsobnosťou.

Nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov sa podľa návrhu zákona rozumie jej odplatný prevod alebo bezodplatný prevod podľa § 588 až 610 a 628 až 630

Predkladaný návrh zákona v zásade nevylučuje nikoho z možnosti nadobudnúť do vlastníctva poľnohospodársku pôdu. V záujme ochrany a využívania tohto neobnoviteľného prírodného zdroja sa však pri nadobúdaní poľnohospodárskych pozemkov uprednostňujú tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie alebo ako svoju profesiu a spĺňajú aj ďalšie s tým súvisiace podmienky. Návrh zákona zároveň upravuje postup, v rámci ktorého môžu takéto oprávnené osoby uplatniť svoje prednostné právo na nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov.

Návrh zákona sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce zobrazenom v katastri nehnuteľností a pozemky s malou výmerou (do 2 000 m2), aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní určené na iné než poľnohospodárske využitie (najmä na výstavbu), ako aj pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je nad obvyklú mieru obmedzená napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov a pozemky priľahlé k stavbám, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria so stavbou funkčný celok.

Návrh zákona tiež rešpektuje predkupné právo upravené v § 140 Občianskeho zákonníka ako aj dedičské právo. Nedotknuté zostávajú práva oprávnených osôb podľa tzv. reštitučných predpisov na bezodplatný prevod náhradných poľnohospodárskych pozemkov ako aj nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy pri vykonávaní pozemkových úprav. Navrhovaná zákonná úprava na nedotkne ani možnosti vyvlastniť poľnohospodárske pozemky vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov (napr. stavebný zákon).

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie. Zákon po jeho prijatí bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 63 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - od 30. novembra 2009)

2. nelegislatívne akty:

-rozhodnutie Komisie zo 14. apríla 2011, ktorým sa predlžuje prechodné obdobie týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy na Slovensku (2011/241/EÚ) (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 10/zv. 1).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok Súdneho dvora vo spojených veciach C - 258/93 a C - 416/93 v trestnom konaní proti Aldo Bordessa, Vicente Marí Mellado a Concepción Barbero Maestr, [1995],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 35/98, Staatssecretaris van Financiën proti B.G.M. Verkooijen, [2000],

-rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-452/01 Margarethe Ospelt a Schlössle Weissenberg Familienstiftung a C-302/97 Klaus Konle proti Republik Österreich.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na implementáciu rozhodnutia 2011/241/EÚ nebola stanovená, rozhodnutím bolo určené prechodné obdobie týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy na Slovensku a to do 30.4. 2014.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy

A.3. Poznámky

Bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky uplatnilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienku k doložke vybraných vplyvov.

Predkladateľ uvedenú pripomienku Ministerstva financií Slovenskej republiky akceptoval v tomto upravenom znení v súlade s úpravou navrhovaného zákona, ktorá vyplynula z rozporových konaní s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky:

„Zverejňovaním ponuky na predaj poľnohospodárskych pozemkov na webovom sídle ministerstva sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň). Vytvára sa nový register ponúk prevodu poľnohospodárskych pozemkov, ktorého správcom je ministerstvo.“.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uplatnilo pripomienku uviesť negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa v § 4 navrhuje povinnosť prevádzajúcemu zverejniť ponuku na prevod poľnohospodárskeho pozemku v Registri zverejňovania ponúk prevodu poľnohospodárskeho pozemku na webovom sídle ministerstva, na úradnej tabuli v obci, prípadne aj v jednom tlačenom periodiku s regionálnou pôsobnosťou.

Predkladateľ pripomienku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky akceptoval. Podľa § 8 ods. 2 bude však ministerstvo viesť uvedený register ponúk, ktorý bude informačným systémom verejnej správy, bezplatne. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nie je možné vyčísliť administratívnu záťaž prevádzajúceho, ktorá vznikne z povinnosti uverejniť ponuku v jednom tlačenom periodiku s regionálnou pôsobnosťou a na úradnej tabuli v obci.

Ďalší gestori doložky vybraných vplyvov k nej nemali v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienky.

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy navrhovaného zákona. Predmetný zákon bude upravovať nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov a pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a okresných úradov v oblasti nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov.

K § 2

Definuje sa poľnohospodársky pozemok na účely zákona, a to odkazom na zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež pozemky pod stavbami využívanými na poľnohospodárske účely, ktoré sa takýmito stali v termíne do 24. júna 1991. Rovnako ako v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov sa na účely navrhovaného zákona považujú za pozemky poľnohospodárske aj pozemky, ktoré sú zastavané stavbami slúžiacimi poľnohospodárskej výrobe bez ohľadu na to, v akom druhu pozemku sú v katastri nehnuteľností vedené.

V prípade klasických poľnohospodárskych pozemkov ide o pozemky, ktoré sú nielen vedené z hľadiska ich druhu ako poľnohospodárske pozemky, ale zároveň o pozemky, ktoré sa využívajú a budú využívať na účely poľnohospodárskej výroby. Takéto vymedzenie je dôležité najmä z hľadiska rešpektovania primeranosti a nevyhnutnosti obmedzujúceho zásahu do vlastníckeho prevádzajúceho, pretože nie je dôvod ho obmedzovať pri takých pozemkoch, ktorých poľnohospodárske využitie je minimálne. Taktiež z hľadiska kúpnej ceny by bolo nereálne, že prevádzajúci bude považovať za cenu primeranú, ak by za poľnohospodárske pozemky, ktoré sú už v zastavanom území obce, resp. sú už určené na výstavbu, mal dostať kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene klasických poľnohospodárskych pozemkov.

V odseku 2 sa preto zároveň ustanovuje, čo sa za poľnohospodársky pozemok nepovažuje. V prvom rade sú to záhrady, pozemky v zastavanom území obce zobrazenom v katastri nehnuteľností; z pozemkov mimo zastavaného územia obce sú to pozemky, ktoré sú podľa stavebného zákona a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii určené na iné ako poľnohospodárske využitie, napríklad na výstavbu v súlade s územným plánom obce, alebo pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využitia je obmedzená v dôsledku verejného záujmu chráneného podľa osobitných predpisov, ako je napríklad ochrana prírody alebo ochrana vodných zdrojov, a ak je ich výmera menšia ako 2 000 m2 a pozemky mimo zastavaného územia obce priľahlé k stavbe, s ktorou tvoria svojím umiestnením a využitím funkčný celok.

Definuje sa nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na účely navrhovaného zákona sa rozumie odplatný prevod alebo bezodplatný prevod poľnohospodárskeho pozemku podľa § 588 až 610 a 628 až 630 Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovení upravujúcich tak zmluvu kúpnu ako aj darovaciu.

V odseku 2 sa ustanovuje, ktoré nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku sa nepovažuje za prevod podľa tohto zákona - bezodplatný prevod pozemkov do vlastníctva oprávnených osôb podľa tzv. reštitučných predpisov, ktorých účelom je obnova vlastníctva a pri prevode poľnohospodárskeho pozemku podľa príslušných paragrafov zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Navrhovaným zákonom zostáva nedotknuté aj nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov, a to pri vykonávaní pozemkových úprav a pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na účely, na ktoré možno poľnohospodársky pozemok vyvlastniť.

K § 4

V odseku 1 sa ustanovuje, na ktoré nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku sa neuplatní postup podľa § 4 až 6 tohto zákona, a to z dôvodu, že v týchto prípadoch je regulácia nadobúdania vlastníctva podľa tohto zákona nevhodná a neúčelná, lebo vzhľadom na právne postavenie účastníkov týchto právnych vzťahov je možné predpokladať, že poľnohospodársky pozemok bude i po zmene vlastníctva využívaný na poľnohospodársky účel, resp. iným spôsobom, ktorý nebude predstavovať negatívny zásah do pôdy. Ide o situáciu pri prevode spoluvlastníckych podielov všeobecne a pri spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi pozemkového spoločenstva a pri prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku medzi blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka). Za osobitne významné považujeme ustanovenie odseku 1 písm. a), v zmysle ktorého by sa postup pri prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku upravený v § 4 až 6 tohto zákona nevzťahoval na prípady, ak tento pozemok bude prevádzať vlastník osobe, ktorá v obci, kde sa takéto pozemky nachádzajú vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie. Takáto osoba je spravidla v obci všeobecne známa a uznávaná, nakoľko často vytvára zamestnanecké miesta pre väčšinu obyvateľov obce. Je pochopiteľné, že toto sa neuplatňuje, ak nájomcom je poľnohospodár, ktorý je občanom alebo podnikateľom so sídlom v štáte, ktorý neumožňuje vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku občanovi resp. podnikateľovi s trvalým pobytom resp. sídlom v Slovenskej republike.