Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. 14/2004 účinný od 01.05.2004 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z.

1

14

Dôvodová správa

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z.

Všeobecná časť

Oblasť známkového práva je v súčasnosti upravená zákonom č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z. Cieľom platnej zákonnej úpravy bola úplná kompatibilita s právom Európskej únie, predovšetkým so smernicou Rady č. 89/104/EHS z 21.decembra 1998 o aproximácii legislatívy členských štátov v oblasti ochranných známok, ktorá obsahuje predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia.

S ohľadom na blížiace sa pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii sa zintenzívnil tlak na transpozíciu komunitárneho práva do právneho poriadku Slovenskej republiky a na splnenie podmienok integrácie do vnútorného trhu Európskej únie. Napriek tomu, že súčasná zákonná úprava známkovej ochrany napĺňa požiadavku zblíženia nášho právneho poriadku s právom Európskych spoločenstiev, je nevyhnutné, aby bol tento zákon plne harmonizovaný s európskym právom, a to predovšetkým v oblasti prepojenia národného a európskeho systému ochranných známok.

Zámerom novej právnej úpravy je pripraviť národné právne prostredie na skutočnosť, že po prístupe Slovenskej republiky do Európskej únie budú na území Slovenskej republiky platiť aj známky Spoločenstva, ktoré boli nadobudnuté na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 zo dňa 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva. Z tohto dôvodu sa pri príprave návrhu zákona prihliadalo na ustanovenia tohto nariadenia, ktorého účinnosť sa po prístupe Slovenskej republiky do Európskej únie automaticky rozšíri aj na naše územie. Nariadenie je priamo záväzným právnym predpisom, ktorý nevyžaduje transpozíciu do vnútroštátneho právneho poriadku.

Proces európskej integrácie sa v budúcnosti bude aj naďalej prehlbovať, následkom čoho dôjde k prepojeniu národného a komunitárneho systému právnej úpravy národnej ochrannej známky a ochrannej známky Spoločenstva. Z hľadiska ďalšieho vývoja v oblasti známkového práva je predovšetkým pre prihlasovateľov a majiteľov ochranných známok žiaduce, aby sa obidva systémy známkovej ochrany zblížili natoľko, aby nedochádzalo k bezdôvodným rozdielom v možnosti získať národnú alebo komunitárnu ochrannú známku.

Návrh zákona oproti doterajšiemu právnemu stavu zavádza niektoré zásadné zmeny spočívajúce napríklad v rozšírení okruhu osôb oprávnených na nadobudnutie ochrannej známky, keď majiteľmi ochranných známok sa môžu stať aj osoby nepodnikateľského charakteru. V návrhu sa poskytuje ochrana ochrannej známke Spoločenstva na území Slovenskej republiky, zavádza sa pojem ochrannej známky s dobrým menom, upravuje sa možnosť odmietnutia zápisu ochrannej známky, ktorá nebola prihlásená v dobrej viere, ako aj nový inštitút pripomienok, ktoré slúžia ako neformálny podnet na preskúmavanie prihláseného označenia zo strany tretích osôb.

Okrem problematiky harmonizácie zákona o ochranných známkach s právom Európskej únie, predkladatelia tohto návrhu zákona zapracovali aj pripomienky a návrhy odborných útvarov Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vyplývajúce z potrieb praxe.

Pri príprave návrhu zákona predkladateľ vychádzal z ustanovení medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, no predovšetkým prihliadal na úpravy ochranných známok v rámci komunitárneho práva.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným poriadkom, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Medzi tieto medzinárodné zmluvy patria predovšetkým Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva, Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a Dohovor o práve ochrannej známky.

Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a jeho uplatnenie si nevyžiada inštitucionálne opatrenia. Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 14629/2002-81 z 29. mája 2003 zobralo na vedomie, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet

Návrh zákona nemá dosah na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K bodu 1 a 2

Na rozdiel od doterajšej úpravy v zákone o ochranných známkach, podľa ktorej mohli ochranné známky nadobúdať len podnikatelia v rozsahu predmetu svojho podnikania zapísaného v živnostenskom alebo inom registri ku dňu podania prihlášky, návrh zákona upúšťa od tejto podmienky a rozširuje tak možnosť „vlastniť“ ochrannú známku akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou spôsobilou na právne úkony. Prihlasovateľ ochrannej známky nebude musieť preukázať, že tovary alebo služby, pre ktoré si prihlasuje ochrannú známku, spadajú pod jeho povolenú podnikateľskú činnosť v rozsahu zápisu v živnostenskom alebo inom registri. Tým však nie je vylúčené, že prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky bude oprávnený disponovať s tovarmi alebo vykonávať služby na základe iného právneho predpisu, pre ktoré si prihlásil ochrannú známku. Majiteľmi ochrannej známky môžu byť aj subjekty verejného práva, napríklad štát alebo samosprávne územné celky. Ochranná známka sa však aj naďalej spája s tovarmi alebo službami, ktoré sa vyskytujú na trhu, preto bude môcť byť vymazaná v prípade, že nebude uvedená do komerčného prostredia a nebude sa používať.

K bodu 3

Nové ustanovenie upravuje zápisnú nespôsobilosť označenia v prípade, že toto označenie je predmetom prihlášky ochrannej známky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. Navrhovaná úprava ja traspozíciou ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. d) Prvej smernice Rady č. 89/104/ES o aproximácii legislatívy členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „smernica“).

Inštitút dobrej viery sa uplatní pri zamedzení zápisu tzv. „špekulatívnej“ známky, ktorú si jej prihlasovateľ nedáva zapísať z dôvodu jej používania v obchodnom styku, ale iba za účelom dosiahnutia zisku zo známkovej transakcie alebo je jeho úmyslom zneužitie už nadobudnutej rozlišovacej spôsobilosti inej ochrannej známky pre svoje označenie. Pri posudzovaní dobrej viery sa bude prihliadať na akúkoľvek relevantnú okolnosť, ktorá by mohla poukázať na to, či prihláška ochrannej známky bola alebo nebola podaná v dobrej viere. Do úvahy sa bude predovšetkým brať skutočnosť, či osoba, ktorá podala prihlášku, vedela o práve inej osoby k rovnakému alebo podobnému označeniu alebo či na základe okolností zjavne musela byť oboznámená s takýmto právom v dobe podania prihlášky, či by použitie takéhoto označenia bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo by neoprávnene poškodilo osobitý charakter, alebo povesť označenia, ktoré je predmetom iného práva.

Nedostatok dobrej viery pri podaní prihlášky ochrannej známky sa ako absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti použije len v tom prípade, že budú podané závažné pripomienky na základe § 8a návrhu zákona alebo úrad ex offo skonštatuje nedostatok dobrej viery. Zavedenie tohto princípu bude viesť k zintenzívneniu a posilneniu ochrany práv majiteľov ochranných známok.

K bodu 4

Absolútny prieskum označenia zhodného s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ktorá je zapísaná pre podobné tovary alebo služby sa v navrhovanej právnej úprave vypustil zo znenia § 3 zákona a takéto preskúmanie podobnosti tovarov alebo služieb sa presunulo do konania o námietkach. Medzi absolútnymi dôvodmi tak zostáva v uvedenom ustanovení len posudzovanie rovnakých tovarov alebo služieb, nakoľko je v záujme namietateľa poukázať na podobnosť tovarov alebo služieb pri ochrane jeho osobno-majetkových práv a samotný úrad nemá možnosť zabezpečiť úplnú rešerš na podobnosť tovarov alebo služieb. Podobnosť tovarov alebo služieb tak spadá medzi relatívne dôvody zápisnej nespôsobilosti a prieskum sa zakladá na návrhoch osôb oprávnených podať námietky v prípadoch predpokladaných v zákone.

K bodu 5

Nové znenie vyplýva z vysvetlenia uvedeného k bodom 1a 2.

K bodu 6

Navrhované znenie vyplýva z vysvetlenia uvedeného k bodu 4.

K bodu 7

Navrhovaným ustanovením sa do slovenského právneho poriadku v súlade so smernicou a nariadením Rady ES č. 40/94 zo dňa 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (ďalej len „nariadenie“) zavádza inštitút ochrannej známky s dobrým menom. Dobré meno ochrannej známky vyjadruje skutočnosť, že verejnosť je so známkou v dôsledku jej používania oboznámená, spája ju s určitými dobrými vlastnosťami, ktoré od tovarov alebo služieb očakáva, a takejto známke dôveruje. Dobrá povesť, renomé ochrannej známky zvyšuje jej hodnotu. Známka s dobrým menom je natoľko silnou známkou, že odlišuje jej majiteľa od iných osôb v tom, že nie je obmedzená len na určitý druh tovarov alebo služieb.

Na základe nadobudnutia dobrého mena ochrannej známky je možné podať námietky proti zápisu neskoršie prihlásenej ochrannej známky, a to za predpokladu, že používanie ochrannej známky by nepoctivo ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky so skorším právom prednosti alebo by im mohlo byť na ujmu. V takomto prípade nie je rozhodujúce, či je ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby.

K bodu 8

Navrhované znenie ustanovenia vychádza z ekvivalentnej úpravy v článku 8 ods. 4 nariadenia. Východiskom je nedostatočná harmonizácia v oblasti nezapísaných označení, pričom je nevyhnutné prepojiť ochranu nezapísaných označení na úrovni Spoločenstva s konkrétnou právnou situáciou na národnej úrovni.

V zmysle predkladaného návrhu na základe námietky podanej zo strany používateľa nezapísaného označenia, ktorý ho v obchodnom styku používa, nebude možné za ochrannú známku uznať označenie, ktoré je zhodné alebo zameniteľné s takýmto nezapísaným označením. Predpokladom úspešne uplatneného námietkového dôvodu je, aby práva k nezapísanému označeniu, ktoré nemá len lokálny charakter, vznikli ešte pred dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky a označenie sa stalo príznačné pre sporné, čiže pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby používateľa.

K bodu 9

Ustanovenie písmena b) je koncipované v zmysle požiadavky Dohody TRIPS, čl. 16 ods. 3, ktorý rozširuje aplikáciu čl. 6 bis Parížskeho dohovoru aj na ochranné známky prihlásené pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je všeobecne známa ochranná známka zaregistrovaná. V zmysle čl. 1 ods. 1 zmluvy TRIPS môžu členovia vo svojom právnom systéme uplatniť rozsiahlejšiu ochranu ako je požadovaná touto dohodou za podmienky, že takáto ochrana nebude v rozpore s ustanoveniami dohody. Poskytnutie ochrany neregistrovaným všeobecne známym známkam upraveným v tomto ustanovení predstavuje rozšírenie ochrany, ktorú poskytuje čl. 16 ods. 3 zmluvy TRIPS.

Z uvedeného vyplýva, že na základe úpravy obsiahnutej v obidvoch medzinárodných dohovoroch, Parížskej dohody ako aj zmluvy TRIPS, je možné za všeobecne známu známku uznať zapísané ako aj nezapísané označenie, ktoré nadobudlo všeobecnú známosť na základe daných kritérií v spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti na území štátu, v ktorom sa o ochranu uchádza.

K bodu 10

Doplnenie nového odseku vyplýva z obdobného ustanovenia obsiahnutého v nariadení. Ako ďalší námietkový dôvod sa tu zavádza situácia, keď ochranná známka Spoločenstva s dobrým menom koliduje s prihlasovaným označením.

Ochranná známka má dobré meno (dobrú povesť), ak vedomosť verejnosti o tejto ochrannej známke dosahuje taký stupeň, že neskoršie prihlasovaná ochranná známka by mohla vyvolať dojem ochrannej známky so skorším právom prednosti, následkom čoho by mohlo dôjsť k poškodeniu práv z ochrannej známky so skorším právom prednosti. Požadovaný stupeň znalosti a vedomosti o ochrannej známke je dosiahnutý vtedy, keď ochranná známka so skorším právom prednosti je známa podstatnej časti verejnosti, ktorej sa týkajú tovary alebo služby spadajúce pod túto ochrannú známku. Nepožaduje sa, aby ochranná známka mala dobrú povesť na celom území Spoločenstva (resp. členského štátu v prípade národnej ochrannej známky s dobrým menom). Postačuje, ak ide o podstatnú časť takéhoto územia.

Znenie kopíruje ustanovenie o národnej ochrannej známke s dobrým menom v § 4 ods. 1 písm. c) návrhu, ale nadobudnutie dobrej povesti sa tu viaže na územie Európskeho spoločenstva. Čím väčšia je rozlišovacia spôsobilosť a dobrá povesť ochrannej známky, tým jednoduchšie sa kvalifikuje spôsobenie škody na strane namietateľa.

K bodu 11

Navrhovaná úprava vyplýva z rozšírenia okruhu osôb spôsobilých podať prihlášku ochrannej známky, a preto sa súčasné znenie odseku 1 pokladá za nadbytočné.

K bodom 12 a 13

Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva z bodu 11 návrhu.

K bodu 14

Zavádza sa povinnosť úradu na opätovné zverejnenie prihlášky v prípade, že dôjde k úprave prihláseného označenia po zverejnení prihlášky ochrannej známky. Úprava prihláseného označenia je povolená len pokiaľ sa týka zmeny mena, priezviska, názvu, obchodného mena, adresy trvalého pobytu alebo sídla prihlasovateľa, alebo úpravy zjavných chýb vo formulácii, či zjavných nesprávností, za predpokladu, že sa touto úpravou dávajú údaje o prihlásenom označení do súladu so skutočnosťou. Pri úprave prihlášky však nemôže byť prihlasované označenie zmenené podstatným spôsobom, ktorý by zmenil celkový jeho ráz.

K bodom 15 a 16

Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva z bodu 11 návrhu.

K bodu 17

V súlade s nariadením sa zavádza inštitút pripomienok, ktoré umožňujú ktorejkoľvek osobe vyjadriť sa k prihláške ochrannej známky po tom, ako bola táto prihláška zverejnená. Zmyslom zavedenia tohto inštitútu je kontrola zo strany odbornej verejnosti nad nárokovanými výlučnými právami. Zároveň sa očakáva aj pomoc verejnosti pri zisťovaní okolností, ktoré môžu viesť k zamietnutiu prihlášky ochrannej známky z absolútnych dôvodov zápisnej nespôsobilosti. Pripomienky môžu smerovať aj k formálnym chybám prihlášky ochrannej známky.

Majú charakter podnetu a osoba, ktorá ich podala, sa nestáva účastníkom konania. Úrad podanými pripomienkami nie je viazaný, len k nim prihliada pri rozhodovaní o zápise ochrannej známky do registra. Navrhované znenie vylučuje možnosť podať pripomienky na základe relatívnych dôvodov neplatnosti, t.j. dôvodov spadajúcich do námietkového konania. Pokiaľ by zákon pripúšťal takúto alternatívu, dochádzalo by tak k vyhýbaniu sa poplatkovej povinnosti, nakoľko podanie pripomienok na rozdiel od podania námietok nie je spoplatnené. Možnosť podať pripomienky je časovo obmedzená, a to až do doby zápisu ochrannej známky do registra.

K bodu 18

Zavedenie uvedeného ustanovenia reflektuje na potreby úradu a dopĺňa tak medzeru v doterajšej legislatívnej úprave. V zákone chýbala legislatívna úprava postupu úradu v prípade, keď počas konania o námietkach odpadol dôvod na ich podanie. Úrad v takomto prípade konanie o námietkach zastavil, čo na základe navrhovaného znenia bude obsiahnuté už aj v zákonnej úprave.

K bodu 19

Navrhované ustanovenie umožňuje zamietnutie len tej časti tovarov alebo služieb, ktorej sa týkajú podané námietky na zamietnutie prihlášky ochrannej známky. Zavádza sa tak zákonná úprava postupu úradu, keď úrad v priebehu konania o námietkach zistí, že prihlasované označenie nespĺňa pre niektoré tovary alebo služby podmienky ustanovené na jeho zápis do registra.

K bodu 20

Doterajšie znenie písmena c) upravovalo možnosť zániku ochrannej známky v prípade zániku právnej subjektivity majiteľa tejto ochrannej známky bez právneho nástupcu. Takýto spôsob zániku ochrannej známky však nariadenie nepozná a nepredpokladá. V záujme zosúladenia národnej a komunitárnej úpravy predkladateľ navrhuje vypustenie uvedeného ustanovenia, čím dôjde k jednotnej legislatívnej úprave vo vzťahu k nariadeniu ako aj vo vzťahu k národnej úprave, pretože ani v ostatných súvisiacich legislatívnych úpravách nie je následkom zániku právnej subjektivity majiteľa zánik predmetu ochrany práv duševného vlastníctva.

K bodu 21

Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva zo zavedenia nového výmazového dôvodu v § 16 návrhu.

K bodom 22 až 27

Navrhované zmeny v konaní o výmaze ochrannej známky z registra vyplývajú a korešpondujú s navrhovanou úpravou námietkových dôvodov.

Odsek 5 si zachováva doterajší charakter, pričom sa do tohto výmazového dôvodu dopĺňa oprávnenie úradu vymazať z registra ochrannú známku, ktorá je zhodná s ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Predpokladom je podobnosť tovarov alebo služieb s napadnutou ochrannou známkou.

Nové ustanovenia odsekov 6 a 17 vychádzajú z nariadenia, ktoré upravuje inštitút ochrannej známky s dobrým menom, a to národnej ochrannej známky ako aj ochrannej známky Spoločenstva. Keďže konanie o výmaze ochrannej známky je založené na rovnakých dôvodoch začatia konania ako je tomu v konaní o námietkach, je nevyhnutné zapracovať ekvivalentné ustanovenia aj do tejto časti zákonnej úpravy, takáto úprava vychádza aj zo smernice.

Nové znenie odseku 7 písm. b) vyplýva z analogickej úpravy v rámci námietkového konania zahrnutej v bode 9 návrhu.

Odsek 8 upravuje oblasť nezapísaných označení, pričom vychádza z úpravy článku 8 ods. 4 nariadenia a aplikuje uvedené ustanovenie na konanie o výmaze ochrannej známky z registra.

K bodu 28

Osobitné ustanovenie o účinkoch výmazu vyplýva zo znenia článku 54 ods. 3 nariadenia. Jeho význam spočíva v poskytnutí právnej istoty osobám, ktoré v dobe pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o výmaze ochrannej známky z registra uzavreli zmluvu alebo boli účastníkmi súdneho konania vo veci porušenia práv z ochrannej známky. Takéto zmluvy alebo rozhodnutia o porušení práva zostávajú aj naďalej v platnosti. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby majiteľ ochrannej známky, ktorá bola vymazaná, niesol zodpovednosť za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, ktoré nastali v dôsledku výmazu ochrannej známky.

K bodu 29

Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva z bodu 11 návrhu.

K bodu 30

Používanie zhodnej alebo zameniteľnej ochrannej známky bez súhlasu majiteľa dotknutého označenia, ktoré súvisí s komerčnou aktivitou, je neoprávneným používaním ochrannej známky a je preto zakázané. Ustanovenie sa dopĺňa o zákaz používať označenie zhodné alebo zameniteľné s ochrannou známkou bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno, a to bez ohľadu na podobnosť tovarov alebo služieb. Nedovolené používanie takéhoto označenia by mohlo nepoctivo využívať nadobudnutú rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno ochrannej známky.

K bodu 31

Vypustenie doterajšieho odseku 1 vyplynulo z nesprávnej implementácie čl. 11 ods. 3 v spojení s čl. 10 ods. 1 smernice. Znenie tohto ustanovenia má fakultatívny charakter a nepredpokladá možnosť rozdelenia kompetencií medzi dva rôzne orgány tak, ako to vyplývalo z doterajšieho znenia. V praxi to znamenalo, že kým nebolo ukončené konanie o výmaze na základe zákona, majiteľ ochrannej známky nemohol brániť svoje práva žalobou podanou na súde v prípade porušovania jeho práv.

Navrhovaná úprava odsekov 2 a 3 vyplýva z ustanovenia článku 13 nariadenia. Doterajšia úprava je pozmenená v závislosti od rozsahu trhu, na ktorý sa dané ustanovenie vzťahuje. Obmedzenie majiteľa ochrannej známky vo vzťahu na trh v Slovenskej republike je rozšírené o obmedzenie vzťahujúce sa na používanie jeho ochrannej známky tretími osobami na tovare, ktorý bol s touto ochrannou známkou uvedený na trh v niektorom členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v inom štáte, ktorý spadá pod vymedzenie Európskeho hospodárskeho priestoru. Takáto úprava je potrebná s ohľadom na automatické rozšírenie ochranných známok Spoločenstva aj na naše územie po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Pri obidvoch situáciách je potrebné, aby bol tovar na príslušný trh uvedený samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.

K bodu 32

Doplnením lokálneho charakteru do tohto ustanovenia dochádza k presnejšej aplikácii čl. 6 ods. 2 smernice, ktorý predpokladá obmedzenie práv majiteľa ochrannej známky v prípade existencie staršieho práva, ktoré sa vzťahuje len k určitej lokalite.

K bodu 33

Ide o úpravu legislatívno-technického charakteru, ktorá vyplýva z bodu 7 návrhu.

K bodu 34

Cieľom navrhovanej novelizácie zákona o ochranných známkach je predovšetkým zabezpečenie adaptácie príslušných ustanovení nariadenia a prepojenie národného systému ochrany s komunitárnym systémom ochrany používaným v oblasti známkového práva.

Návrh zákona v súlade s článkom 25 nariadenia zavádza možnosť podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na národnom úrade priemyselného vlastníctva, ktorý má následne povinnosť túto prihlášku postúpiť Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu v Alicante. Podanie prihlášky takejto ochrannej známky nie je obmedzené na občanov Slovenskej republiky alebo na osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo. Táto možnosť je daná všetkým osobám uvedeným v článku 5 nariadenia, ktorý vymedzuje osoby, ktoré sa môžu stať majiteľmi ochrannej známky Spoločenstva.

Návrh zákona vychádza z ustanovenia článku 110 nariadenia, ktorý upravuje povolené preskúmavanie náležitostí, ktoré musí spĺňať prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky Spoločenstva v prípade, že prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zamietnutá, vzatá späť, je považovaná za vzatú späť, alebo keď účinky ochrannej známky Spoločenstva zanikli a prihlasovateľ alebo majiteľ má záujem získať pre svoju známku ochranu aspoň na národnej úrovni.

S ohľadom na skutočnosť, že prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky Spoločenstva má právo žiadať pre svoju komunitárnu známku vstup do práv zo svojej staršej národnej ochrannej známky chránenej v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie, návrh zákona výslovne toto právo upravuje i pre vstup do práv národnej alebo medzinárodnej ochrannej známky, ktorá má účinky v Slovenskej republike.

Prepojenie národného a európskeho systému ochranných známok je viazané na dátum prístupu Slovenskej republiky k Európskej únii, keď na území Slovenskej republiky budú platiť aj komunitárne ochranné známky, ktoré boli zapísané Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu pred prístupom a k zápisu ktorých nemohli byť podané námietky a pripomienky majiteľov ochranných známok zapísaných v Slovenskej republike. Návrh zákona preto túto možnú kolíziu upravuje. Majiteľ národnej alebo medzinárodnej ochrannej známky, ktorý podal prihlášku ochrannej známky v dobrej viere, má právo zabrániť používaniu ochrannej známky Spoločenstva na území Slovenskej republiky, a to aj vrátane práva na náhradu škody.

K bodu 35

Ustanovenie upravujúce podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu úradu sa dopĺňa návrhom, že podaný rozklad musí byť doplnený jeho vecným odôvodnením, a to v lehote jedného mesiaca od podania rozkladu. Na odôvodnenie podané po márnom uplynutí tejto lehoty úrad nebude prihliadať. Účelom navrhovaného ustanovenia je zabrániť neadekvátnym prieťahom v konaní.

K bodu 36

Navrhované ustanovenie zavádza generálnu klauzulu upravujúcu možnosť zosúladenia námietok podaných pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu. Pokiaľ podané námietky nie sú v súlade s podmienkami stanovenými týmto návrhom, namietateľ môže tento nedostatok napraviť v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona. Po márnom uplynutí tejto lehoty sa na podané námietky nebude prihliadať.

K bodu 37

Navrhovaná úprava vyplýva z vysvetlenia uvedeného k bodom 1 a 2.

K článku II

Predkladateľ navrhuje účinnosť zákona k 1. januáru 2004. Osobitne je upravená účinnosť ustanovení súvisiacich s ochrannou známkou Spoločenstva na základe nariadenia, ktorá je odložená ku dňu nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Bratislava, 20. augusta 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

Mikuláš Dzurinda

v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová

v. r.

zobraziť dôvodovú správu