Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov 138/2017 účinný od 01.08.2022

Platnosť od: 02.06.2017
Účinnosť od: 01.08.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kultúra

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST13JUDDS10EUPPČL0

Zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov 138/2017 účinný od 01.08.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 138/2017 s účinnosťou od 01.08.2022 na základe 264/2022

Legislatívny proces k zákonu 264/2022

Vládny návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách)

K predpisu 264/2022, dátum vydania: 23.07.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021 (úloha č. 2 v mesiaci august a úloha č. 12 v mesiaci december).

Cieľom návrhu zákona je príprava novej komplexnej právnej úpravy v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá nahradí zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

Primárnym dôvodom na predloženie predmetného návrhu zákona je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1808“) do slovenského právneho poriadku.

Okrem toho z výsledkov dlhodobých príprav a pretrvávajúcich odborných diskusií v rámci rezortnej pracovnej skupiny zriadenej na prípravu novej právnej úpravy zároveň vzišla potreba rozsiahlej rekodifikácie oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, v rámci ktorej sa zohľadnia poznatky z aplikačnej praxe pri výkone ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a zákona o digitálnom vysielaní.

Aktuálna právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je obsiahnutá v zákone o vysielaní a retransmisii a zákone o digitálnom vysielaní, je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň nevychádza z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými prostredníctvom internetu. Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby on-line neustále silnejší a získavajú pozornosť čoraz širšieho spektra publika.

Vzhľadom na aktuálny stav, prebiehajúce aktivity, ako aj na odbornú diskusiu v oblasti právnej regulácie poskytovania nelineárnych a lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb, tak na úrovni práva Európskej únie vrátane iniciatív v rámci Stratégie jednotného digitálneho trhu, ako aj na medzinárodnej a národnej úrovni sa predkladá nový právny rámec súčasnej regulácie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.

Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprava, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Z tohto dôvodu

2

nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov multiplexu, aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu.

V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť, vrátane širších kompetencií, národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Rada pre vysielanie a retransmisiu. Pri regulácii činností spojených s audiovizuálnymi mediálnymi službami bolo nevyhnutné zahrnúť do predmetnej právnej úpravy aj ďalšie orgány štátnej správy, a to najmä Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky či Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Návrh zákona predpokladá, že na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí sa bude vzťahovať povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie predmetnej ochrany sa zavádzajú aj špecifické povinnosti a rámce opatrení zo strany poskytovateľov služieb platforiem na zdieľanie videí, ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty.

Nová právna úprava nijakým spôsobom nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, v mnohých ohľadoch sa však zjednocujú požiadavky na jednotlivé subjekty, napr. v oblasti ochrany maloletých, ochrany pred nenávistnými prejavmi a pod.

Predkladaný návrh zákona nemení základný princíp krajiny pôvodu, ktorý sa v rámci európskej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb vyskytoval aj doposiaľ. Zmeny však nastávajú v prípade riešenia sporov. Návrh zákona osobitne upravuje riešenie cezhraničných sporov v rámci vysielania a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a tiež riešenie sporov v súvislosti s platformami na zdieľanie videí.

V porovnaní s pôvodnou právnou úpravou nová právna úprava naďalej zachováva prístup verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby doplnený o garantovanie prístupu k pluralitným, objektívnym a nestranným informáciám; garantuje multimodálny prístup v televíznom vysielaní (vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi počíta s výrazným navýšením podielu programov, ktoré zabezpečené multimodálnym prístupom, a navýšenie nastáva aj vo vzťahu k súkromným vysielateľom) a pri zabezpečovaní audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie; naďalej platia kvóty pre slovenskú hudbu, európske diela a nezávislú produkciu, pričom vo vzťahu k audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie sa zavádza nová povinnosť náležitého zdôraznenia európskeho obsahu.

Návrhom zákona sa nanovo upravujú podmienky mediálnej komerčnej komunikácie, tzn. telenákupného oznamu, telenákupu, sponzorovania, umiestňovania produktov a pod., ktoré reflektujú okrem novej európskej regulácie aj nedostatky z aplikačnej praxe.

Výraznou zmenou prechádza aj oblasť plurality informácií a transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov, ktorá sa navrhuje s cieľom väčšej prehľadnosti zjednodušiť. Novinkou v predkladanej právnej úprave je povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora stanovená pre všetky médiá, a to bez ohľadu na to, či so štátom obchodujú alebo nie. Sprístupnenie informácií o konečných vlastníkoch médií prostredníctvom verejného registra by malo priniesť väčšiu transparentnosť vlastníctva médií.

3

Predkladaná právna úprava zavádza nové spôsoby, na základe ktorých bude možné poskytovať obsahové služby v súlade s predmetným návrhom zákona, a to autorizáciu vysielania programovej služby a autorizáciu poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, registráciu retransmisie a registráciu platformy na zdieľanie videí a napokon udeľovanie licencií na využívanie frekvencií. Podrobnosti o jednotlivých oprávneniach upravuje sedemnásta časť návrhu zákona.

Neodmysliteľnou súčasťou predkladaného zákona je aj oblasť sankcií, ktorých cieľom je zabezpečiť presadzovanie zákonnosti v regulovanej oblasti.

Právnou úpravou súčasne dochádza k čiastočnej transpozícií smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS.

Návrhom zákona sa novelizujú aj niektoré ďalšie osobitné zákony, ktorých úprava sa týka zmien v mediálnej oblasti. Ide o zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, v ktorom sa precizuje sadzobník poplatkov v nadväznosti na návrh zákona o mediálnych službách; zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, v zmysle ktoré sa stanovuje výnimka pre vysielateľa s autorizáciou a vypúšťa sa ustanovenie v súvislosti s periodickými a neperiodickými publikáciami; zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa nahrádza pôvodný názov regulátora novým názvom; zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, v rámci ktorého sa navrhuje upraviť pojmy reklama a politická reklama v súlade s návrhom zákona o mediálnych službách; zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na legislatívne úpravy vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi a zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje posudzovacia kompetencia vo vzťahu k dotáciám v oblastiach podpory kultúry osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva a odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry.

Zároveň sa navrhuje primerane upraviť zákony o verejnoprávnych fondoch (Audiovizuálnom fonde, Fonde na podporu umenia a Fonde na podporu kultúry národnostných menšín), v rámci ktorých sa rozširujú zásady uplatňované pri hodnotení žiadostí o poskytnutie podpory v príslušnej oblasti o kritérium spravodlivého odmeňovania autorov, spoluautorov a výkonných umelcov v súlade s Autorským zákonom. Pri Audiovizuálnom fonde sa navyše upravuje príspevok fondu poskytovaný oprávneným vysielateľom.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je úprava zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorá reflektuje zmenu mediálneho prostredia, podmienky trhu a novú legislatívnu úpravu. Verejnoprávnemu vysielateľovi sa navrhuje umožniť poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a tiež uskutočňovať prenosy multimediálneho obsahu v reálnom čase prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií a zároveň

4

poskytovať informácie a obsahy, ktoré v súlade s poslaním Rozhlasu a televízie Slovenska, prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií. Súčasťou predmetného zákona by mala byť tiež úprava vysielania obsahovo a regionálne vyvážených programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny v rozhlasovom ako aj televíznom vysielaní v zákonom stanovenom rozsahu.

Navrhovaná právna úprava sa dotýka aj zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, v rámci ktorého sa navrhuje zaviesť nové pravidlá v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu. Zároveň sa dopĺňa možnosť koregulácie, ktorá spočíva v zriadení spoločnej Komisie pre ochranu maloletých a zjednocuje sa tiež systém určovania vhodnosti obsahov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nebude mať žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na životné prostredie ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o mediálnych službách.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧

Transpozícia práva EÚ

1.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení

2.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28. 11. 2018)

3.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení

4.Smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. L 401, 30.12.2006) v platnom znení

5.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení

6.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6. 8. 2010),

7.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17. 5. 2019)

8.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení

9.Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1)

10.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018)

6

11.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019)

12.smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25).

Termín začiatku a ukončenia PPK

27.spetember 2021 – 5. október 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

6. október 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

3. november 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Zmena právnej úpravy sa vyžaduje z dôvodu, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej aj „revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“). Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách je do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (digitálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom oba uvedené právne predpisy upravujú oblasť poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, čo v praxi spôsobuje neprehľadnosť právnej úpravy v uvedenej oblasti. Aktuálna právna úprava zároveň v niektorých oblastiach nadmerne reguluje dotknuté subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek (napr. oblasť mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní), obsahuje nástroje, ktoré v praxi nie sú efektívne a nedosahuje sa nimi sledovaný cieľ (napr. opatrenia na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií), prípadne obsahuje ustanovenia, ktoré v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Platná právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je obsiahnutá v zákone o vysielaní a retransmisii a zákone o digitálnom vysielaní, je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň nevychádza z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými prostredníctvom internetu. Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby online sú neustále silnejší a nakláňajú k sebe čoraz širšie spektrum publika.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Hlavným cieľom návrhu zákona o mediálnych službách je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách a zároveň sprehľadniť právnu úpravu v dotknutej oblasti. Cieľom predkladaného návrhu je zároveň odstrániť tzv. goldplating, ktorý predstavuje pre poskytovateľov obsahových služieb neprimeranú záťaž a modifikovať ustanovenia, ktoré pri aplikácii platnej právnej úpravy spôsobujú problémy. Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprav, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Z tohto dôvodu nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov multiplexu, aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi

7

vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu. V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť, vrátane širších kompetencií, národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Rada pre vysielanie a retransmisiu. Pri regulácií činností spojených s audiovizuálnymi mediálnymi službami bolo nevyhnutné zahrnúť do predmetnej právnej úpravy aj ďalšie orgány štátnej správy, a to najmä Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky či Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Návrh zákona predpokladá, že poskytovatelia platformy na zdieľanie videí budú nútení dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie predmetnej ochrany sa zavádzajú špecifické povinnosti a rámce pre zavádzanie opatrení zo strany poskytovateľov služby platformy na zdieľanie videí, ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty. Nová právna úprava nijakým spôsobom nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, v mnohých ohľadoch sa však zjednocujú požiadavky na jednotlivé subjekty, napr. v oblasti ochrany maloletých, ochrany pred nenávistnými prejavmi a pod.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

- Subjekty poskytujúce obsahové služby, najmä:

-vysielatelia

-poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,

-prevádzkovatelia retransmisie,

-poskytovatelia platformy na zdieľanie videí,

-Rada pre vysielanie a retransmisiu

- Znevýhodnené skupiny nevidiacich a nepočujúcich

- Maloletí

- Ostatná verejnosť

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne riešenie neboli zvažované, nakoľko ide o povinnú transpozíciu a želateľným výsledkom je plná harmonizácia naprieč EÚ.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

💧 Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 468/2013 Z. z. o technických požiadavkách na zvukovú zložku programovej služby,

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím,

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Navrhovaná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

8

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti vykoná Európska komisia na základe čl. 33 revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v zmysle ktorého Komisia monitoruje uplatňovanie tejto smernice zo strany členských štátov. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr do 19. decembra 2022 a potom každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 19. decembra 2026 ex post hodnotenie vplyvu tejto smernice a jej pridanej hodnoty, spolu s prípadnými návrhmi na jej revíziu

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

💧

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

💧

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

💧

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

💧

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

💧

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ivana Maláková, tel. +421 2 2048 2233, e-mail

ivana.malakova@culture.gov.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Štátna štatistika:

KULT 7-01 o vysielaní rozhlasovej programovej služby (2020)

KULT 8-01 o vysielaní televíznej programovej služby

9

KULT 11-01 o audiovízii (2020)

Zoznam regulovaných subjektov RVR: http://www.rvr.sk/regulovane-subjekty-zoznamy-regulovanych-subjektov

Konzultácie s RTVS, komerčnými rádiami, komerčnými TV, SOZA

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

BRATISLAVA: 05.10.2021

ČÍSLO: 186/2021

VYBAVUJE: MGR. KOVÁČ

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH

I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2021 predložilo na PPK materiál „Návrh zákona o mediálnych službách“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane negatívnych vplyvov ma MSP.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov návrh negatívne, čiastočne rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikuje predkladateľ v roku 2022 výdavky v celkovej sume 1 448 437 eur (v tom: MK SR v sume 568 347 eur a RVR v sume 880 090 eur), v rokoch 2023 2025 výdavky každoročne v celkovej sume 924 327 eur (v tom: MK SR v sume 154 347 eur a RVR v sume 769 980 eur. Za oblasť zamestnanosti je uvedený vplyv na počet zamestnancov v rokoch 2022 2025 v celkovom počte 20 osôb, z toho pre MK SR 3 osoby (aparát ÚO 2 osoby a príspevková organizácia Slovenský filmový ústav 1 osoba) a RVR 17 osôb, s vplyvom na osobné výdavky v rokoch 2022 2025 v sume 588 337 eur každoročne (v tom: MK SR v sume 65 707 eur a RVR v sume 522 630 eur).

10

Komisia žiada prepracovať tabuľku č. 1, pretože v riadkoch vplyv na mzdové výdavky uvedené osobné výdavky a nie mzdové výdavky. RVR nie je ostatný subjekt verejnej správy, ale je súčasťou kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Preto Komisia žiada výdavky, ktoré predstavujú vplyv na ŠR rozčleniť na kapitolu MK SR a na kapitolu VPS. Vplyv na mzdové výdavky byť v tabuľke č. 1 pre kapitolu MK SR v sume 48 600 eur a pre kapitolu VPS v sume 381 600 eur vo všetkých rokoch rovnako. Akceptované, zapracované.

Komisia žiada prepracovať analýzu vplyvov, kde je poistné pre RVR vypočítané na úrovni 36,96 % a pre MK SR na úrovni 35,2 %, pričom poistné v obidvoch prípadoch sa rozpočtuje na úrovni 34,95 % z mzdových výdavkov. Akceptované, zapracované.

V tabuľkách č. 5a a 5b žiada Komisia uviesť priemerný mzdový výdavok mesačný, nie ročný. Vzhľadom na to, že v kapitole sa uvažuje s personálnym posilnením na aparáte ÚO o 2 osoby a v príspevkovej organizácii Slovenský filmový ústav o 1 osobu, Komisia žiada tabuľku č. 5b rozčleniť samostatne za aparát ÚO a za príspevkovú organizáciu. Akceptované, zapracované.

Vzhľadom k tomu, že v analýze vplyvov sa uvádza aj financovanie z EŠIF, je potrebné k týmto zdrojom vyčísliť aj príslušnú časť spolufinancovania zo ŠR, ktorú je potrebné zohľadniť vo všetkých relevantných tabuľkách. Financovanie z EŠIF bolo prehodnotené z dôvodu, že projekt Manažment údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bol zrušený.

V analýze vplyvov v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie tabuľku Navýšenie rozpočtu MK SR a tabuľku č. 4b Výdavky MK SR žiada Komisia zosúladiť s tabuľkou č. 1 (v uvedených tabuľkách nesprávne uvedené súčty a medzisúčty). Akceptované, zapracované.

V oblasti digitálneho vysielania bude vykonávať štátnu správu aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV SR), preto žiada Komisia, aby predkladateľ jednoznačne vyjadril, či z návrhu nevyplývajú vplyvy aj na kapitolu MDV SR. V prípade identifikácie vplyvov je potrebné tieto vplyvy zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok. Akceptované, vysvetlenie doplnené v analýze vplyvov na rozpočet, časť 2.1.1.

V doložke a analýze vplyvov nie zohľadnené pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z predloženého zákona, nakoľko výnosy z pokút príjmom štátneho rozpočtu, čo žiada Komisia doplniť do doložky a analýzy vplyvov.

V prípade, že v súčasnosti nie je možné uviesť kvantifikáciu tohto vplyvu, je potrebné v bode 10. Poznámky doložky a v časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu analýzy vplyvov uviesť odôvodnenie. Akceptované, doplnené.

MF SR zásadne nesúhlasí s predloženým materiálom, z ktorého vyplýva rozpočtovo nekrytý vplyv v sume 1 064 437 eur v roku 2022 a v sume 924 327 eur na roky 2023 a 2025 každoročne.

Rozpočtovo nekrytý vplyv, ktorý je kvantifikovaný v analýze vplyvov pre RVR je zabezpečený v návrhu rozpočtu kapitoly VPS na roky 2022 2024. Ostatné vplyvy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zásadne zabezpečiť v rámci limitov výdavkov a počtu zamestnancov a ich osobných výdavkov kapitoly MK SR, pričom Komisia

11

uvádza, že ani pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2022 2024, kapitola MK SR nepožadovala zvýšenie výdavkov na uvedený účel ako prioritný titul. Komisia upozorňuje, že aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 s uvedenými finančnými prostriedkami neuvažuje. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada prepracovať doložku a analýzu vplyvov.

S predloženým materiálom bude MF SR môcť súhlasiť za podmienky, že z neho nebudú vyplývať žiadne nekryté vplyvy na štátny rozpočet. Neakceptované. Prepočítané nekryté vplyvy v kapitole MK SR v sume 568 226 eur v roku 2022 a 154 226 eur na roky 2023 2025 každoročne vyplývajú z povinností, ktoré ukladá transpozícia práva EÚ, (Smernica z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb) a nie je ich možné pokryť z rozpočtu kapitoly MK SR. Neprijatie transpozície bude mať za následok sankcie s negatívnym dopadom na štátny rozpočet až do výšky 650 000 eur.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o pripojenie Kalkulačky nákladov ako prílohy k materiálu v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 1 uviedol modelový príklad na jeden podnikateľský subjekt.

Odôvodnenie: Napriek tomu, že momentálne nie domáce platformy na zdieľanie

videí, je nutné takéto prípady kvantifikovať na 1 podnikateľský subjekt. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 2 zahrnul aj administratívne náklady.

Odôvodnenie: V danom opatrení predkladateľ vyznačil len nepriame náklady, no

povinnosť zápisu do registra predstavuje aj časový náklad pre podnikateľa. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 3 uviedol modelový príklad.

Odôvodnenie: Počet dotknutých subjektov Komisia žiada odhadnúť na základe

štatistík uchádzačov o registráciu z minulých období. Ak predkladateľ nimi nedisponuje, Komisia navrhuje uviesť modelový počet subjektov 10. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 5 kvantifikoval vplyv na celé podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Uvedený výpočet je na základe 3 subjektov, ovplyvnených však bude

5 subjektov. Čiastočne akceptované. Najväčšie 3 subjekty vyčíslené ako modelový príklad, vysvetlenie doplnené v analýze.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 7 objasnil výpočet.

Odôvodnenie: V tabuľke č. 2 predkladateľ uviedol sumu 177 143 €, ktorá v

doplňujúcich informáciách nie je dostatočne popísaná. Z popisu nie je jasné, ktoré dáta použil predkladateľ pre výpočet. Akceptované, tabuľka 2 zosúladená s

12

výpočtom.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 8 popísal, aký vplyv opatrenie prinesie.

Odôvodnenie: V doplňujúcich informáciách predkladateľ neuviedol, aké konkrétne

náklady sa podnikateľskému prostrediu znížia. Tvrdenie, že „uvoľnenie podnikateľského prostredia“ Komisia vníma ako nedostatočný popis. Akceptované, vysvetlenie doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 9 uviedol modelový príklad a popísal zvýšenie nákladov pre podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Predkladateľ nedostatočne opísal vplyv na podnikateľské prostredie,

zároveň modelovým príkladom na 1 subjekt je možné odhadnúť aspoň čiastočne. Akceptované, doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 10 doplnil výpočet administratívnych nákladov.

Odôvodnenie: V danom prípade predkladateľ neuviedol odhad časovej náročnosti.

Pri 50 subjektoch vníma Komisia zvýšenie záťaže ako neadekvátne. Akceptované, výpočet bol doplnený.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je však nutné dopracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti v bode 6.1., kde nie uvedené všetky elektronické služby (napr. zverejňovanie informácií na webovom sídle, proces konania v súlade s bodom 6.4.2.). Je tiež potrebné odstrániť nesúlad medzi obsahom analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti, rozpočtovou analýzou a obsahom materiálu v bode 6.2. a 6.3. Údaje v analýze vplyvov na informatizáciu bolo potrebné prehodnotiť z dôvodu, že projekt Manažment údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bol zrušený. Vzhľadom na túto skutočnosť prebieha úprava analýzy v konzultácii s MIRRI.

K sociálnym vplyvom

Komisia považuje za potrebné prehodnotiť vyznačenie sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona, ktoré boli predkladateľom v bode 9 doložky vybraných vplyvov identifikované ako žiadne sociálne vplyvy, a to najmä v súvislosti s bodom 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám). Návrhy opatrení v predloženom návrhu právnej úpravy, ktoré zakladajú predmetný sociálny vplyv, a to v porovnaní so súčasným (nielen právnym) stavom, je potrebné zhodnotiť tak, aby z analýzy sociálnych vplyvov bol zrejmý opis hodnoteného návrhu opatrenia, jeho porovnanie so súčasným stavom, predpokladaný termín jeho praktického uplatňovania a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne hodnotenie sociálneho vplyvu navrhovaného opatrenia; uvedené hodnotenie sociálnych vplyvov je potrebné vykonať aj vo vzťahu k zraniteľným skupinám obyvateľov. Zároveň je potrebné v bode 4 doložky (dotknuté subjekty) uviesť aj návrhom dotknuté skupiny obyvateľov špecifikované v analýze sociálnych vplyvov a upraviť informáciu o sociálnych vplyvoch predloženého návrhu zákona vo všeobecnej časti dôvodovej správy (v súlade s ich označením v bode 9 doložky vybraných vplyvov).

13

V súvislosti s pripomienkou k prehodnoteniu sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona je potrebné zhodnotiť najmä nasledovné návrhy právnej úpravy (v porovnaní so súčasným stavom) - ustanovenia o vysielaní s multimodálnym prístupom podľa jednotlivých vysielateľov (vrátane zhodnotenia navrhovaných prechodných ustanovení k multimodálnemu prístupu v porovnaní so súčasným stavom), ustanovenia o práve na opravu, ustanovenia upravujúce prístup verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby, ustanovenia upravujúce ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochranu maloletých, ustanovenia upravujúce mediálnu komerčnú komunikáciu a iné formy propagácie (vrátane ustanovení o umiestňovaní produktov), ustanovenia týkajúce sa podnetu na preverenie porušenia zákona.

Akceptované, doložka vybraných vplyvov (bod 4) a analýza sociálnych vplyvov doplnené.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

960 182 €

835 072 €

835 072 €

835 072 €

v tom:

0

0

0

0

VPS

872 440 €

762 330 €

762 330 €

762 330 €

MK SR

87 742 €

72 742 €

72 742 €

72 742 €

z toho:

- vplyv na ŠR

960 182 €

835 072 €

835 072 €

835 072 €

Rozpočtové prostriedky: VPS

872 440 €

762 330 €

762 330 €

762 330 €

Rozpočtové prostriedky: MK SR

87 742 €

72 742 €

72 742 €

72 742 €

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

18

18

18

18

- vplyv na ŠR: VPS

17

17

17

17

- vplyv na ŠR: MK SR

1

1

1

1

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

397 800 €

397 800 €

397 800 €

397 800 €

- vplyv na ŠR: VPS

381 600 €

381 600 €

381 600 €

381 600 €

- vplyv na ŠR: MK SR

16 200 €

16 200 €

16 200 €

16 200 €

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

872 440 €

762 330 €

762 330 €

762 330 €

v tom: VPS

872 440 €

762 330 €

762 330 €

762 330 €

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

+87 742 €

+72 742 €

+72 742 €

+72 742 €

15

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie vyvolaných nákladov Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) sa navrhuje navýšením rozpočtu RVR z kapitoly VPS štátneho rozpočtu.

Financovanie vyvolaných nákladov na systém označovania obsahu a dodatočných personálnych nákladov na obsluhu systému označovania obsahu (1 osoba - Slovenský filmový ústav) sa navrhuje navýšením rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry zo štátneho rozpočtu.

V oblasti digitálneho vysielania bude vykonávať štátnu správu aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Kompetencie MDV SR nepredstavujú zmenu nad rámec platnej úpravy a nebudú sa vyžadovať dodatočné prostriedky pre kapitolu MDV.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Nová legislatíva zakotvujúca existenciu mediálneho regulátora nie je len úpravou existujúcich kompetencií a štruktúry Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), ale vytvorením novej inštitúcie s novým objemom kompetencií a novými úlohami v oblasti mediálnej výchovy a výskumu.

V oblasti dozoru nad spravovanými subjektmi bude úradu (kancelárii) regulátora zverená agenda prvostupňového rozhodovania vo veciach registrácií a ich zmien. Túto bude vykonávať organizačná zložka zabezpečujúca právne služby. Rozhodovanie v druhom stupni bude zverené regulátorovi (rade) samotnému, avšak administráciu tohto procesu bude rovnako vykonávať organizačná zložka zabezpečujúca právne služby.

V oblasti monitorovania a priamo nadväzujúcich právnych služieb sa významným spôsobom rozširuje oblasť pôsobnosti regulátora, a to vykonávaním dohľadu nad platformami na zdieľanie videí. Je zrejmé, že bude nutné vykonávať kontinuálny monitoring veľkého objemu audiovizuálneho obsahu, ktorý bude následne podrobovaný právnej analýze a administratívnej príprave na rozhodovanie. Na tieto činnosti bude priamo nadväzovať agenda právneho zastúpenia regulátora pred orgánmi prieskumu jeho rozhodovacej činnosti.

V oblasti posudzovania obsahu a prístupu k spravovaným subjektom bude rovnako dôležitá spolupráca regulátora s partnerskými inštitúciami krajín EU a tiež mimo EU, kde sa vyžaduje aktívna participácia právneho zastúpenia.

V súvislosti s novými právomocami Rady vyplývajúcimi z nového mediálneho zákona bude tiež nutné vybudovať nové odbory venované jednotlivým novým odborným činnostiam, ktoré zákon predpokladá.

Nový register médií a audiovízie bude zhromažďovať aktualizované údaje o širokom spektre relevantných aktérov v oblasti poskytovania mediálnych a audiovizuálnych služieb. Po

16

vytvorení registra bude na zabezpečenie jeho obsluhy potrebné vytvoriť dve pracovné miesta na MK SR.

Nový systém na označovanie obsahu bude spravovaný SFU, čo si vyžiada jedno pracovné miesto.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

1. Navýšenie rozpočtu regulátora (RVR):

17

Odbor medzinárodných vzťahov

Odbor digitálnych platforiem

Odbor digitálnej gramotnosti

Odbor ochrany maloletých

Licenčný a právny odbor - navýšenie súčasných kapacít

Útvar riaditeľa Kancelárie RVR - ekonomicý úsek - navýšenie súčasných kapacít

Navýšenie počtu funkčných miest 17

2

5

2

2

4

2

Priemerný ročný plat na funkčné miesto

24 000,00 €

24 000,00 €

24 000,00 €

21 600,00 €

20 400,00 €

20 400,00 €

Priemerný mesačný plat na funkčné miesto

Ročné náklady na jedno pracovné miesto

2.000,00 €/mes.

2.000,00 €/mes.

2.000,00 €/mes.

1.800,00 €/mes.

1.700,00 €/mes.

1.700,00 €/mes.

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2022

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2023

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2024

Poznámky

610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

48 000,00 €

120 000,00 €

48 000,00 €

43 200,00 €

81 600,00 €

40 800,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

Rozpočet na mzdy sa odvíja od priemernej mzdy zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "RVR) s odstupňovaním podľa náročnosti úloh vykonávaných jednotlivými pracovnými zaradeniami.

620 - poistné a príspevok do poisťovní

16 780,00 €

41 940,00 €

16 780,00 €

15 100,00 €

28 520,00 €

14 260,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

133380,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní je vypočítaný zákonnou percentuálnou sadzbou 34,95 % z rozpočtu na mzdy.

18

Náklady, ktoré majú vplyv na počet navyšovaných funkčných miest

Rozpočet, ktorý má vplyv na počet navyšovaných funkčných miest, je vypočítaný zo skutočného čerpania rozpočtu v minulých rokoch.

632003 - poštové služby

60,00 €

120,00 €

300,00 €

120,00 €

120,00 €

240,00 €

120,00 €

1 020,00 €

1 020,00 €

1 020,00 €

Poštové a kuriérske služby.

632005 - telekomunikačné služby

180,00 €

360,00 €

900,00 €

360,00 €

360,00 €

720,00 €

360,00 €

3 060,00 €

3 060,00 €

3 060,00 €

Poplatky za služby v oblasti telekomunikačných služieb (IP telefóny a fax) a za služby mobilných telefónnych operátorov.

633001 - interiérové vybavenie

1 000,00 €

2 000,00 €

5 000,00 €

2 000,00 €

2 000,00 €

4 000,00 €

2 000,00 €

17 000,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupom nevyhnutného interiérového vybavia pre výkon pracovných úloh (zariadenie kancelárií nábytkom).

633002 - výpočtová technika

1 600,00 €

3 200,00 €

8 000,00 €

3 200,00 €

3 200,00 €

6 400,00 €

3 200,00 €

27 200,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupom výpočtovej techniky (notebook (1.200,00 EUR), monitor (380,00 EUR), taška na notebook (30,00 EUR), klávesnica, myš (20,00 EUR))

633003 - telekomunikačná tech. - telefónny aparát (pevná linka)

130,00 €

260,00 €

650,00 €

260,00 €

260,00 €

520,00 €

260,00 €

2 210,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupum telefónnych aparátov (pevná linka).

633006 - všeobecný materiál

150,00 €

300,00 €

750,00 €

300,00 €

300,00 €

600,00 €

300,00 €

2 550,00 €

2 550,00 €

2 550,00 €

Napr. kancelársky papier, kancelárske potreby, obálky, tonery, nenahraté nosiče dát, čistiaci, hygienický a dezinfekčný materiál,

633013 - softvér

600,00 €

1 200,00 €

3 000,00 €

1 200,00 €

1 200,00 €

2 400,00 €

1 200,00 €

10 200,00 €

500,00 €

500,00 €

Jednorazový vstupný náklad pri pri zriadení funkčného miesta (MS Office) a pravidelný ročný náklad na aktualizáciu licencií antivírusového programu.

19

635002 - údržba výpočtovej techniky

400,00 €

800,00 €

2 000,00 €

800,00 €

800,00 €

1 600,00 €

800,00 €

6 800,00 €

6 800,00 €

6 800,00 €

Náklady na správu počítačov, periférnych zariadení a serverov, správu počítačovej siete, zálohovanie dát, inštaláciu/reinštaláciu operačného systému softvéru na počítačoch a serveroch.

636001 - nájomné

2 560,00 €

5 120,00 €

12 800,00 €

5 120,00 €

5 120,00 €

10 240,00 €

5 120,00 €

43 520,00 €

43 520,00 €

43 520,00 €

Prenájom administratívnych priestorov vypočítaný z cien v zmysle aktuálne platnej nájomnej zmluvy.

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, koferencie, sympóziá (interné školenia zamestnancov)

300,00 €

600,00 €

1 500,00 €

600,00 €

600,00 €

1 200,00 €

600,00 €

5 100,00 €

5 100,00 €

5 100,00 €

Náklady na školenia zamestnancov formou účasti na odborných seminároch a na výučbu anglického jazyka.

637004 - všeobecné služby (ostatné)

1 020,00 €

2 040,00 €

5 100,00 €

2 040,00 €

2 040,00 €

4 080,00 €

2 040,00 €

17 340,00 €

17 340,00 €

17 340,00 €

Náklady na ostatné všeobecné služby napr. upratovacie práce, elektronické predplatné publikácií, monitoring médií, poskytovanie informačných služieb, tlmočnícke a prekladateľské služby.

637004 - všeobecné služby (prevádzkové náklady)

1 500,00 €

3 000,00 €

7 500,00 €

3 000,00 €

3 000,00 €

6 000,00 €

3 000,00 €

25 500,00 €

25 500,00 €

25 500,00 €

Prevádzkové náklady v zmysle aktuálne platnej nájomnej zmluvy (elektrická energia, vodné, stočné, vykurovanie, klimatizácia, odvoz a likvidáciu odpadu, čistenie spoločných priestorov, strážnu službu na ochranu, objektu, kominárske služby, deratizáciu, zabezpečenie PO a BOZP.

637014 - stravovanie

660,00 €

1 320,00 €

3 300,00 €

1 320,00 €

1 320,00 €

2 640,00 €

1 320,00 €

11 220,00 €

11 220,00 €

11 220,00 €

Náklady na stravovanie zamestnancov vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.

637016 - prídel do sociálneho fondu

220,00 €

440,00 €

1 100,00 €

440,00 €

440,00 €

880,00 €

440,00 €

3 740,00 €

3 740,00 €

3 740,00 €

Zákonný prídel do sociálneho fondu vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.

Ostatné náklady bez vplyvu na počet navyšovaných funkčných miest

631 - cestovné náhrady

30 000,00 €

30 000,00 €

30 000,00 €

20

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, koferencie, sympóziá (náklady na organizovanie podujatí)

30 000,00 €

30 000,00 €

30 000,00 €

637004 - všeobecné služby (audiovizuálne služby)

40 000,00 €

40 000,00 €

40 000,00 €

637004 - všeobecné služby

12 000,00 €

12 000,00 €

12 000,00 €

Náklady za poskytovanie regulačných informačných služieb v rámci medzinárodného práva.

637004 - všeobecné služby

15 000,00 €

15 000,00 €

15 000,00 €

Náklady na monitoring sociálnych médií.

710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska)

15 000,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad.

710 - obstaranie kapitálových aktív (veľkokapacitné multifunkčné kopírovacie zariadenie)

9 000,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad.

710 - obstaranie kapitálových aktív (nákup audiovizálnej techniky)

30 000,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad.

Navýšenie rozpočtu spolu:

872 440,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

*Poznámka: Navýšenie rozpočtu na rok 2025 je zhodné s navýšením na rok 2024, z priestorových dôvodov nie je v tabuľke uvedené.

21

2. Navýšenie rozpočtu MK SR:

Slovenský filmový ústav (príspevková org. MK SR)

Navýšenie počtu funkčných miest

1

Priemerný ročný plat na funkčné miesto

16 200,00 €

Priemerný mesačný plat na funkčné miesto

1 350,00 €/mes.

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2022

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2023

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2024

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2025

Poznámky

610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

Rozpočet na mzdy sa odvíja od priemernej mzdy MK SR v roku 2020.

620 - poistné a príspevok do poisťovní

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní je vypočítaný zákonnou percentuálnou sadzbou 0,3495 z rozpočtu na mzdy.

637014 - stravovanie

660,00 €

660,00 €

660,00 €

660,00 €

Náklady na stravovanie zamestnancov vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.

637016 - prídel do sociálneho fondu

220,00 €

220,00 €

220,00 €

220,00 €

Zákonný prídel do sociálneho fondu vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.

Systém označovania obsahu

518 - ostatné služby (licencia na systém označovania obsahu)

50 000,00 €

50 000,00 €

50 000,00 €

50 000,00 €

Licencia na využívanie systému označovania obsahu.

710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska)

15 000,00 €

- €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad.

Navýšenie rozpočtu spolu:

87 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

22

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

23

Tabuľka č. 4 a

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Rada pre vysielanie a retransmisiu

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

818 440,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

Tovary a služby (630)2

303 460,00 €

247 350,00 €

247 350,00 €

247 350,00 €

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

54 000,00 €

0 €

0 €

0 €

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

54 000,00 €

0 €

0 €

0 €

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

872 440,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

24

Tabuľka č. 4 b

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

MK SR

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

72 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

Služby (637)2

880,00 €

880,00 €

880,00 €

880,00 €

Ostatné služby (518)

50 000,00 €

50 000,00 €

50 000,00 €

50 000,00 €

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

15 000,00 €

0 €

0 €

0 €

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

15 000,00 €

0 €

0 €

0 €

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

87 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

25

Tabuľka č. 5 a

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Rada pre vysielanie a retransmisiu

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

Počet zamestnancov celkom

17

17

17

17

z toho vplyv na ŠR

17

17

17

17

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1871,00 €

1871,00 €

1871,00 €

1871,00 €

z toho vplyv na ŠR

1871,00 €

1871,00 €

1871,00 €

1871,00 €

Osobné výdavky celkom (v eurách)

514 980,00 €

514 980,00 €

514 980,00 €

514 980,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

z toho vplyv na ŠR

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

z toho vplyv na ŠR

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

26

Tabuľka č. 5 b

Vplyv na rozpočet verejnej správy

SFÚ

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

1

1

1

1

z toho vplyv na ŠR

1

1

1

1

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 350,00 €

1 350,00 €

1 350,00 €

1 350,00 €

z toho vplyv na ŠR

1 350,00 €

1 350,00 €

1 350,00 €

1 350,00 €

Osobné výdavky celkom (v eurách)

21 862,00 €

21 862,00 €

21 862,00 €

21 862,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

z toho vplyv na ŠR

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

z toho vplyv na ŠR

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

27

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Zákon o mediálnych službách

Predkladateľ: Ministerstvo kultúry SR

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0,00

0,00

B. Iné poplatky

667 506,63

3 315,00

C. Nepriame finančné náklady

0,00

0,00

D. Administratívne náklady

331,89

0,00

Spolu = A+B+C+D

667 838,52

3 315,00

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

667 838,52

3 315,00

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

662 535,35

0,00

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

5 303,17

3 315,00

28

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do pôsobnosti zákona o mediálnych službách

0

§6

EÚ úplná harmonizácia

01.04.22

Platformy na zdieľanie videí

1

1

4,79

4,79

In (zvyšuje náklady)

2

Povinnosť zápisu do partnerov verejného sektora

0

§22 ods. 2 písm. a), §24 ods. 1 písm. e), §137 ods. 1 písm. b) 3., §154 ods. 2 písm. c)

SK

01.04.22

Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, prevádzkovatelia retransmisie

25

25

203,99

5 099,73

In (zvyšuje náklady)

3

Zjednodušenie licenčných a registračných konaní

0

§136 až 145, §154 až 160, §163 až 173

SK

01.04.22

Uchádzači o registráciu licencie na vysielanie

10

10

331,50

3 315,00

Out (znižuje náklady)

4

Zvýšenie kvót v oblasti zabezpečenia multirmodálneho prístupu vo vysielaní

0

§50 ods. 1 a ods. 3, § 53 ods. 1

EÚ úplná harmonizácia

01.04.22

Verejnoprávny vysielateľ, súkromní vysielatelia

3

3

169 724,43

509 173,30

In (zvyšuje náklady)

5

Povinnosť na požiadanie určiť a označiť typ potenciálne škodlivého obsahu

0

§57 ods. 3

EÚ úplná harmonizácia

01.04.22

Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

5

5

30 666,67

153 333,33

In (zvyšuje náklady)

29

6

Zavedenie rovnakých povinností pre internetové rádiá ako pre bežné rádiá

0

§14

SK

01.04.22

Internetové rádiá

35

35

2,39

83,77

In (zvyšuje náklady)

7

Rozšírenie evidenčnej povinnosti okrem tlačených médií aj na webové portály

0

§112

SK

01.04.22

Webové portály

50

50

2,39

119,67

In (zvyšuje náklady)

8

Povinnosť zverejniť informáciu, že vysielateľ dobrovoľne podlieha niektorému z existujúcich samoregulačných mechanizmov

0

§20 ods. 1

EÚ úplná harmonizácia

01.04.22

Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

10

10

2,39

23,93

In (zvyšuje náklady)

30

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

1. Zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do pôsobnosti zákona o mediálnych službách predstavuje nové povinnosti a potenciálne zvýšené výdavky. V súčasnosti v SR nepôsobia domáce platformy na zdieľanie videí, preto je vplyv vyčíslený na 1 modelový príklad. Vo výpočte sú zahrnuté administratívne povinnosti – povinnosť uvádzať informácie (§ 48) a povinnosť predložiť regulátorovi na požiadanie údaje potrebné na posúdenie vhodnosti opatrení prijatých podľa § 49. Povinnosti ohľadom ochrany verejnosti, mediálnej komerčnej komunikácie a riešenia sporov nie je možné kvantifikovať, keďže o nich neexistujú súčasné ani minulé dáta.

2. Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora: cena pre 1 podnikateľa je odhadnutá ako súčasná trhová cena za zápis do registra 200 eur pre malého podnikateľa jednorazovo a administratívne náklady. Pre väčšie subjekty je cena vyššia, tie však spravidla v registri evidované. Počet doteraz nezapísaných subjektov je indikatívne odhadnutý ako 100 z celkového počtu 187, čo by pri rozpočítaní na 4 roky predstavovalo 25 novo registrovaných subjektov ročne.

3. Zjednodušenie licenčných a registračných konaní. Registrácia licencie nebude závisieť od rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), pri splnení podmienok bude registrácia nárokovateľná. Vplyv sa týka potenciálnych budúcich uchádzačov o registráciu. Ich počet nie je možné predikovať, preto je modelovaný na počte 10 a vyčíslený ako úspora nákladov na správny poplatok vo výške 331,5 eur (poplatky sa pohybujú od 33 do 663,5 eur).

4. Dodatočné náklady na multimodálne vysielanie vyčíslené podľa odhadu najväčších vysielateľov nasledovne:

- RTVS - 76 560 eur mesačne za titulkovanie a tlmočenie do posunkovej reči a 17 400 eur mesačne na hlasový komentár; spolu 1 127 520 eur ročne;

- TV Markíza a TV JOJ - náklad 1 mil. (každá TV) za 5 rokov s postupným nábehom (za predpokladu, že odhadovaná suma sa netýka len nových diel, ale aj tzv. repríz a teda využitia knižnice na diela ku ktorým tieto titulky zabezpečené), teda spolu v priemere 200 000 ročne za TV Markíza a 200 000 ročne za TV JOJ. V odhade nie je zahrnutý vplyv kvóty na AVMS služby.

5. Dodatočné náklady na splnenie povinnosti na požiadanie určiť a označiť typ potenciálne škodlivého obsahu sú modelovo vyčíslené podľa odhadu najväčších vysielateľov nasledovne:

- RTVS - náklad 400 000 ročne (objem mzdových nákladov na plnenie úloh spojených s realizáciou JSO, najmä samotné posudzovanie vekovej vhodnosti jednotlivých programov).

- TV Markíza a TV JOJ - náklad 30 000 eur ročne (každá TV).

Povinnosť sa týka všetkých vysielateľov a poskytovateľov AVMS, vplyv na menších poskytovateľov sa však predpokladá rádovo nižší oproti najväčším vysielateľom.

6. Zavedenie rovnakých povinností pre internetové rádiá ako pre bežné rádiá môže znamenať zvýšenie nákladov pre internetové rádiá. Odhad je vyčíslený ako jednorazová administratívna povinnosť – autorizácia u regulátora. Podnikatelia budú mať aj ďalšie povinnosti ako dodržiavanie ochrany dôstojnosti a obmedzenia pre časový rozsah reklamy, na druhej strane budú môcť využívať rámec pre rozhlasové vysielanie s potenciálnym znížením nákladov. Tieto ďalšie vplyvy nie je možné z dostupných dát vyčísliť.

7. Počet mediálnych webových portálov je odhadnutý na 50 subjektov. Zahlásenie do evidencie je jednorazový administratívny úkon, predpokladajú sa minimálne náklady.

8. Povinnosť je modelovo vyčíslená na počte 10 subjektov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

31

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Z dlhodobých odborných diskusií so zástupcami mediálneho a audiovizuálneho sektora a s členmi rezortnej pracovnej skupiny pre rekodifikáciu právnej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb vzišla potreba rozsiahlejšej rekodifikácie mediálneho práva, v rámci ktorej budú zohľadnené poznatky z aplikačnej praxe pri výkone ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a zákona o digitálnom vysielaní v oblasti právnej regulácie poskytovania nelineárnych a lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb vrátane vysielania.

Prostredníctvom uvedenej dočasnej pracovnej skupiny, ktorá bola na rezorte kultúry zriadená už v roku 2017, mali relevantné subjekty v priebehu rokov 2017 2019 možnosť oboznámiť sa a konzultovať problematiku novej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb. Členmi pracovnej skupiny boli najmä rozhlasoví a televízni vysielatelia, vrátane verejnoprávneho vysielateľa, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie, Asociácia regionálnych televízií, Slovenská aliancia pre internetovú ekonomiku, SOZA, LITA a ďalší. Po ukončení spoločných rokovaní na úrovni dočasnej pracovnej skupiny ministerstvo pristúpilo k individuálnym rokovaniam na úrovni vybraných subjektov, ktorých sa vybraná téma najviac týkala. Prostredníctvom takéhoto adresnejšieho spôsobu rokovania sa v priebehu roka 2021 uskutočnilo niekoľko online zasadnutí so zástupcami Rady pre vysielanie a retransmisiu, so zástupcami Asociácie rádií Slovenska a Asociácie regionálnych rádií Slovenska, so zástupcami televíznych vysielateľov a so zástupcami SOZA.

Predbežná informácia k návrhu zákona o mediálnych službách (PI/2020/266) bola zverejnená prostredníctvom portálu Slov-Lex dňa 10. decembra 2020. K uvedenej predbežnej informácii sa v stanovenej lehote vyjadrilo len Slovenské združenie pre značkové produkty.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje 💧 nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje 💧 nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

1. Zvýšenie kvót v oblasti podpory európskych diel z 20 % na 30 % pri poskytovaní audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie 65 ods. 1) nepredpokladá zásadný finančný dopad, keďže sa počíta podiel za všetky AVMS služby (vrátane archívu).

2. Zrušenie zákazu horizontálneho majetkového prepojenia (pri zachovaní transparentnosti majetkových vzťahov) podľa § 95 a 96 predstavuje uvoľnenie podnikateľského prostredia.

32

Podnikatelia môžu voľne nakladať s oprávneniami na vysielanie. Navrhovaná úprava umožňuje, aby podnikateľ pri dodržaní transparentnosti vstupoval do iných spoločností a tým zvyšoval svoje príjmy z podnikania (platná úprava to zakazuje). Vplyv nie je možné na základe dostupných dát vyčísliť.

33

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 2

c)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2

e)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 2

i)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2

k)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 2

34

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2

e)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 2

i)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2

k)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

35

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný materiál zlepšuje informovanosť verejnosti vzhľadom na nový register médií, ktorý bude obsahovať informácie o poskytovateľoch mediálnych služieb ako napr. vlastnícke štruktúry médií vrátane konečných užívateľov výhod. Zlepšenie prístupu k informáciám pre znevýhodnené skupiny je opísaný v bode b).

Lepšia ochrana ľudskej dôstojnosti sa zabezpečí tým, že pre poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí sa zavádzajú rovnaké povinnosti pre ochranu verejnosti ako pre ostatných vysielateľov.

Ďalšie ustanovenia o práve na ochranu, prístupe verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby, mediálnej komerčnej komunikácie a podnetu na preverenie porušenia zákona nepredpokladajú oproti platnej úprave iné vplyvy na verejnosť.

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Zvýšenie kvót pre multimodálny prístup má pozitívny vplyv na prístup k informáciám a zábave pre nepočujúcich a nevidiacich. Verejnoprávny vysielateľ bude mať povinnosť zabezpečiť titulkovanie programov / tlmočenie do posunkovej reči pre všetky programy (predtým X: 50 % programov s titulkami a 3 % s tlmočením do posunkovej reči) a najmenej 50 % programov hlasovým komentárom (predtým 20 %). Počíta sa s postupným nábehom s dosiahnutím cieľových hodnôt v roku 2030. Pre ostatných vysielateľov bude povinnosť nastavená na 25 % programov s titulkami / tlmočením do posunkového jazyka (predtým 10 %) a 10 % programov s hlasovým komentárom (predtým 3 %). Počíta sa s postupným nábehom s dosiahnutím cieľových hodnôt v roku 2027. O veľkosti dotknutých znevýhodnených skupín nie sú dostupné spoľahlivé dáta.

Lepšia ochrana ochrana maloletých sa zabezpečí tým, že pre poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí sa zavádzajú rovnaké povinnosti pre ochranu verejnosti ako pre ostatných vysielateľov.

Materiál súčasne zavádza jednotný systém označovania obsahu programov, čo má pozitívny vplyv na ochranu maloletých pred nevhodným obsahom.

36

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

Bez vplyvu.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

37

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

38

Metodický postup pre analýzu sociálnych vplyvov

Všeobecne

Hlavným dôvodom identifikovania sociálnych vplyvov a vypracovania analýzy sociálnych vplyvov je zlepšenie rozhodovacieho procesu pomocou včasného identifikovania potenciálnych sociálnych vplyvov predkladaných materiálov ešte pred ich schválením a zavedením do praxe. Zlepšenie rozhodovacieho procesu môže prispieť k tomu, že predkladané materiály nepovedú k zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva, osobitne u tých skupín obyvateľstva, ktoré ohrozené chudobou a sociálnou exklúziou1, k zvýšeniu nezamestnanosti či sociálnych nerovností. Vypracúvanie a posudzovanie sociálnych vplyvov pomáha plniť ciele Európskej stratégie udržateľného rozvoja, Stratégie Európa 2020, Národného programu reforiem SR, ktoré súvisia s bojom proti chudobe, so zvyšovaním sociálnej inklúzie2 a kohézie, antidiskrimináciou, posilňovaním rovnosti príležitostí žien a mužov a so zvyšovaním zamestnanosti.

Pri vypracúvaní analýzy sociálnych vplyvov môže predkladateľ vychádzať najmä z nasledovných zdrojov údajov:

•Štatistika rodinných účtov je výberové štatistické zisťovanie, ktoré pravidelne realizuje Štatistický úrad SR. Patrí medzi sociálne štatistiky a jej predmetom príjmy a výdavky súkromných domácností. Štatistický úrad SR každý rok v júli vydáva publikáciu Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností SR. Primárne dáta poskytuje Štatistický úrad SR na požiadanie.

•Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je výberové štatistické zisťovanie, ktoré od roku 2005 každoročne realizuje Štatistický úrad SR, je zamerané na získanie informácií o rozdelení príjmov, o úrovni a štruktúre chudoby a o sociálnom vylúčení. Publikáciu Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR vydáva Štatistický úrad SR každoročne na konci roka nasledujúceho po uskutočnení zisťovania. Primárne dáta poskytuje Štatistický úrad SR na požiadanie. Raz ročne Štatistický úrad SR vydáva aj publikáciu EU SILC – Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia.

•Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov je štátne štatistické zisťovanie, ktoré uskutočňuje Štatistický úrad SR každých 10 rokov a zisťujú sa ním údaje o obyvateľoch, ich demografické, sociálne a ekonomické charakteristiky, o úrovni bývania obyvateľov a o štruktúre domového a bytového fondu. Základné údaje z roku 2001 uverejnené na internetovej stránke Štatistického úradu SR. Podrobnejšie údaje sú prístupné buď v podobe publikácií alebo v elektronickej podobe na Štatistickom úrade SR.

1 Podľa spoločnej definície ľudia žijú v chudobe, ak ich príjem a iné zdroje natoľko nedostatočné, že im neumožňujú dosiahnuť takú životnú úroveň, ktorá je akceptovateľná v spoločnosti, v ktorej žijú. V dôsledku chudoby môžu poznať mnohonásobné znevýhodnenie od nezamestnanosti, cez nízky príjem, zlé bývanie, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť po prekážky v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, kultúre, športu, či rekreácii. často marginalizovaní a vylúčení z účasti na aktivitách (ekonomických, sociálnych a kultúrnych), ktoré bežné pre ostatných ľudí a ich prístup k základným právam môže byť obmedzený. Sociálna exklúzia je proces, ku ktorému prichádza v dôsledku chudoby, nedostatku príležitostí alebo diskriminácie a prostredníctvom ktorého jednotlivci a rodiny vytláčaní na okraj spoločnosti. Znamená obmedzený prístup k zamestnaniu, príjmu, vzdelávaniu, ako aj k sociálnym a komunitným sieťam.

2 Sociálna inklúzia podľa spoločnej definície EÚ je proces, ktorý zabezpečuje, aby tí, ktorí sú v riziku chudoby, získali príležitosti a nevyhnutné zdroje na to, aby mohli plne participovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote spoločnosti.

39

•Indexy spotrebiteľských cien v Slovenskej republike je publikácia Štatistického úradu SR, dostupná v mesačných intervaloch, ktorá obsahuje informácie o indexoch spotrebiteľských cien rôznych tovarov a služieb aj podľa sociálnych skupín, ako sú napr. dôchodcovia, zamestnanci podľa počtu detí, nízkopríjmové domácnosti. Okrem toho časové rady údajov o spotrebiteľských cenách dostupné aj elektronicky na internetovej stránke Štatistického úradu SR.

•Zdroje údajov o vývoji zamestnanosti /nezamestnanosti, ktoré zverejňuje tak Štatistický úrad SR (z výberového zisťovania pracovných a zo zisťovania v podnikoch štvrťročne), ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (údaje o tzv. evidovanej nezamestnanosti, publikované mesačne v zúženej podobe, štvrťročne v širšom rozsahu). Základné údaje za zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl zverejňuje Štatistický úrad SR elektronicky, a s mesačným oneskorením aj v rôznych prierezoch (pohlavie, vek, vzdelanie, odvetvie, postavenie v zamestnaní, klasifikácia zamestnania) v publikácii. Údaje za zamestnanosť zo zisťovania v podnikoch (v elektronickej i tlačenej podobe) slúžia najmä na charakteristiku odvetvovej a územnej štruktúry zamestnanosti. Raz ročne uskutočňuje Štatistický úrad SR zisťovanie o úplných nákladoch práce a tiež vydáva publikáciu Zamestnanci a mzdové prostriedky v hospodárstve SR.

•Administratívne zdroje údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mesačne spracováva a zverejňuje na svojej internetovej stránke Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, obsahujú informácie napr. o počte poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, dávok štátnej sociálnej podpory, výdavky na sociálne dávky, atď.

•Administratívne zdroje údajov Sociálnej poisťovne obsahujú informácie napr. o počte poberateľov predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku či invalidného dôchodku, dávky v nezamestnanosti, dávok nemocenského poistenia a iných dávok, ktoré súčasťou systému sociálneho poistenia, výdavky Sociálnej poisťovne, atď.

•Informácie o prístupe k zdrojom, právam, tovarom a službám u rôznych zraniteľných skupín, k problematike rovnosti príležitostí a antidiskriminácie, rovnosti žien a mužov možno hľadať aj vo vyššie menovaných štatistikách alebo ich možno získať z existujúcich výskumov, štúdií alebo konzultácií s relevantnými skupinami, organizáciami (vedecko-výskumnými, analytickými, verejnoprávnymi, mimovládnymi) alebo jednotlivcami.

Identifikácia sociálnych vplyvov v doložke vybraných vplyvov

V doložke vybraných vplyvov predkladateľ identifikuje, či predkladaný materiál niektorý zo sociálnych vplyvov uvedených v bodoch 4.1 – 4.4 v tabuľke –analýzy sociálnych vplyvov; ak áno, označí príslušný charakter sociálnych vplyvov (pozitívny a/alebo negatívny). Ak predkladaný materiál nemá žiadny z uvedených sociálnych vplyvov alebo je vplyv marginálny (zanedbateľný), predkladateľ označí krížikom žiadny sociálny vplyv. V časti poznámky môže predkladateľ vysvetliť, prečo materiál nemá sociálny vplyv alebo iba marginálny sociálny vplyv, zhrnúť sociálne vplyvy, uviesť prevládajúci charakter vplyvov (pozitívny/negatívny). Ak predkladaný materiál negatívne vplyvy na hospodárenie domácností, zamestnanosť alebo prehlbuje existujúce nerovnosti či zhoršuje prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám istých skupín obyvateľstva a napriek tomu sa predkladá na rokovanie vlády, predkladateľ môže navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli tento potenciálny stav kompenzovať.

40

Analýza sociálnych vplyvov

Ak je v doložke vybraných vplyvov označený pozitívny a/alebo negatívny sociálny vplyv materiálu, predkladateľ vypracuje podrobnejšie posúdenie v jednotlivých oblastiach sociálnych vplyvov podľa bodov 4.1 4.4 v tabuľke analýzy sociálnych vplyvov. Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (body 4.1-4.4) nebol identifikovaný vplyv, predkladateľ v príslušnom riadku analýzy uvedie poznámku „Bez vplyvu.“. Nasledovný postup uvádza kroky pre vypracovanie analýzy sociálnych vplyvov.

4.1Zhodnotenie vplyvov na hospodárenie domácností

Pri identifikovaní vplyvov na hospodárenie domácností je potrebné brať do úvahy najmä:

-vyššie alebo nižšie pracovné príjmy (zmena sadzby dane z príjmov, zvýšenie platov alebo miezd, zmena vo vyhodnotení odpočítateľných položiek zo základu dane a pod.),

-vyššie alebo nižšie sociálne príjmy (zmeny v definovaní cieľových skupín, zmeny vo výškach sociálnych dávok),

-vyššie alebo nižšie výdavky na zabezpečenie hospodárenia domácností (zmeny v sadzbách spotrebných daní, DPH, zavedenie spoplatnenia štúdia, deregulácia, inflácia, a pod.), požiadavka na výdavky domácností kapitálového typu (napr. nákup bezpečnostných doplnkov do automobilových vozidiel ako sedačky pre maloleté deti, stavebné úpravy alebo nákup meračov spotreby energií atď.),

-zlepšenie alebo zhoršenie prístupu k nákupným možnostiam tovarov a služieb pre domácnosti.

Tieto zmeny môžu byť celkovo pozitívne a viesť k zvýšeniu príjmov alebo zníženiu výdavkov alebo môžu byť pre hospodárenie domácností negatívne, kedy vedú k zvýšeniu výdavkov alebo zníženiu príjmov. Môžu nastať aj rôzne kombinácie a predkladaný materiál môže byť neutrálny z hľadiska vplyvov na príjmy a výdavky obyvateľstva.

Je možné, že predkladaný materiál ovplyvní určité špecifické skupiny obyvateľov a domácnosti viac než ostatné, či pozitívne alebo negatívne. Pre dosiahnutie komplexného obrazu o potenciálnych efektoch predkladaného materiálu na hospodárenie domácností treba zvažovať potenciálne vplyvy na konkrétne skupiny obyvateľstva, ktoré ním môžu byť dotknuté. Zároveň sa treba zamerať na posúdenie vplyvu na domácnosti, ktoré čelia zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25 % domácností s najnižším príjmom),

-domácnosti s nezamestnanými členmi,

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-domácnosti starších ľudí (nad 65 rokov alebo dôchodcov),

-domácnosti s členmi so zdravotným postihnutím,

-domácnosti žijúce v marginalizovaných rómskych komunitách,

-domácnosti príslušníkov tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia.

41

Možno tiež uvažovať nad tým, že predpokladaná zmena môže nastať v rôznom časovom období (napr. ihneď, do 3 rokov, po 3 rokoch) a že daná zmena sa môže uskutočniť s rôznou pravdepodobnosťou (s nízkou až veľkou pravdepodobnosťou).

V prípade identifikovania vplyvov na hospodárenie domácností predkladateľ kvantifikuje vplyv na príjmy či výdavky domácností u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

V minimálnom variante kvantifikácie vplyvu, ktorý je možné použiť pri menej významných vplyvoch na hospodárenie domácností, predkladateľ uvedie:

1.zmenu (rast alebo pokles) príjmov / výdavkov za každú ovplyvnenú skupinu v eurách a/alebo v % v predpokladanom časovom období,

2.odhad veľkosti jednotlivých ovplyvnených skupín (absolútny počet obyvateľov, prípadne podiel na celkovom počte obyvateľov).

Pri významných vplyvoch na hospodárenie domácností predkladateľ:

1.kvantifikuje priemernú jednotkovú zmenu predpokladanú implementáciou predkladaného materiálu na jednotlivca/domácnosť (napríklad rast pracovného príjmu znížením dane z príjmu, prípadne rast výdavkov na určitý druh tovaru v prípade zvýšenia jeho ceny),

2.na základe súčasného stavu výšky príjmov alebo výdavkov jednotlivých ovplyvnených skupín (získaných z uvedených štatistických zisťovaní), vypočíta predpokladanú priemernú zmenu (rast/pokles), ktorú môže spôsobiť schválenie predkladaného materiálu, za každú ovplyvnenú skupinu obyvateľstva /domácností zvlášť. Pritom zohľadní zloženie domácností, lebo napr. predkladaný materiál, ktorým sa navrhuje rast či pokles DPH na potraviny, bude vplývať inak na jednočlennú domácnosť a inak na domácnosť s väčším počtom detí, resp. jej členov,

3.pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov, vypočíta podiel výdavkov na príjme jednotlivca/domácnosti,

4.pokiaľ ide o významné zvýšenie alebo zníženie príjmov domácností, ktoré sa dotkne aj ľudí v riziku chudoby, kvantifikuje vplyv na rozsah chudoby resp. na mieru rizika chudoby,

5.kvantifikuje celkový počet obyvateľstva/domácností, rodín ovplyvnených predkladaným materiálom podľa jednotlivých skupín a charakteru vplyvu.

4.2Zhodnotenie vplyvov na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyvov na sociálnu inklúziu:

Pod prístupom k zdrojom, právam, tovarom a službám sa rozumie najmä prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci (dôstojným pracovným podmienkam, zamestnaneckým benefitom a výhodám), ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

42

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladateľ analyzuje vplyv v tejto oblasti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod.

Predkladateľ identifikuje skupiny obyvateľstva, ktorým sa predkladaným materiálom môže zlepšiť/zhoršiť prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám a presnejšie špecifikuje konkrétnu, vyššie uvedenú oblasť/dimenziu dostupnosti. Ak k dispozícii potrebné údaje, predkladateľ vyčísli zastúpenie potenciálne ovplyvnenej skupiny, t.j. koľkých sa pravdepodobne návrh obsiahnutý v prekladanom materiáli dotkne.

Predkladateľ identifikuje, či návrh vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorým sa predkladaným materiálom môže zlepšiť/zhoršiť prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám a presnejšie špecifikuje vplyv, jeho charakter (pozitívny/negatívny) s uvedením konkrétnej oblasti/dimenzie dostupnosti. Predkladateľ zároveň určí, či je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty.

Zraniteľnými skupinami a skupinami v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, na ktoré treba zvlášť zamerať pozornosť, sú:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia.

Predkladateľ skúma vplyv na špecifické skupiny obyvateľstva z pohľadu chudoby a sociálneho vylúčenia. Problémy skupín, ktoré čelia zvýšenému riziku chudoby alebo sociálnemu vylúčeniu sa prejavujú nezamestnanosťou, limitovaným prístupom k vyššiemu vzdelávaniu, zhoršeným prístupom k zdravotníckym službám, bezdomovectvom a ich dôsledkom je ďalšie vylúčenie zo spoločnosti. Zraniteľné skupiny ako napr. deti sú vo vyššom riziku stať sa páchateľom alebo obeťou trestných činov, násilia a zneužívania drog. Vylúčenie nemusí byť produktom iba materiálnej deprivácie, ale môže prameniť aj v sociálnom vylúčení, t.j. keď sa jednotlivci nemôžu zúčastňovať na sociálnom, ekonomickom, politickom a kultúrnom živote spoločnosti.

43

Pri analýze je vhodné vziať do úvahy špecifické problémy špecifických skupín, ktoré vytvára súčasná s predkladaným materiálom súvisiaca legislatíva a možné potreby, skúsenosti alebo priority skupín, u ktorých sa predpokladá vplyv vo vzťahu k predkladanému materiálu. Ak k dispozícii potrebné údaje, predkladateľ vyčísli zastúpenie potenciálne ovplyvnenej skupiny, t.j. koľkých sa pravdepodobne návrh obsiahnutý v prekladanom materiáli dotkne.

4.3Zhodnotenie vplyvov na rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov

Posúdenie možného vplyvu na rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov znamená posúdiť či predkladaný návrh rešpektuje povinnosť rovnakého zaobchádzania na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženského vyznania, viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie či iného statusu. Predkladateľ preto musí pri posudzovaní dodržiavania povinnosti rovnakého zaobchádzania tieto faktory vziať do úvahy pri posudzovaní výsledného vplyvu návrhu. Tento vplyv môže byť:

-pozitívny, pomáha nerovnosť znížiť (resp. podporuje rovnosť),

-žiadny, zachováva nezmenený stav (nemá vplyv),

-negatívny, prehlbuje nerovnosť (resp. bude viesť k zväčšovaniu nerovností).

V rámci identifikovania vplyvu na rovnosť príležitostí sa zvažuje, či návrh umožňuje priamo nerovnaké zaobchádzanie so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie či iného statusu alebo môže viesť k nepriamej diskriminácii. Ak áno, predkladateľ uvedie, skupiny, ktoré môžu byť takto ovplyvnené a stručne popíše v čom môže diskriminácia spočívať.

Analýza vplyvu na rovnosť príležitostí je potrebná, aby sa predkladateľ vyhol aj možným nezamýšľaným negatívnym dosahom (znevýhodneniam) na ktorúkoľvek zo skupín chránenú v rámci legislatívy vzťahujúcej sa k rovnosti príležitostí a neodôvodnenej diskriminácii. Analýza potvrdiť, že je zabezpečená formálna rovnosť (de jure) ako aj materiálna rovnosť (de facto), čo vyžaduje zaobchádzanie s ohľadom na špecifické situácie, potreby a problémy špecifických skupín, a vedie k vyrovnávaniu štartovacích pozícií. Pokiaľ sú identifikované negatívne vplyvy, je potrebné navrhnúť opatrenia, ktoré by zmiernili negatívny vplyv alebo prijať alternatívu, ktorá nemá negatívny vplyv. Pozitívna diskriminácia, resp. pozitívne opatrenia vo vzťahu k vyššie spomenutým skupinám, je chápaná ako opatrenia potrebné pre jedincov vyžadujúcich zvýšenú ochranu alebo podporu, ktoré nespôsobujú žiadnu ujmu v právnom postavení jednotlivcov, a ktoré by mali viesť k zníženiu neodôvodnenej diskriminácie a naplneniu rovnosti.

Medzi oblasti hodnotenia vplyvu na rovnosť príležitostí:

-zamestnanosť,

-prístup k zamestnaniu, samozamestnaniu a vykonávaniu povolania,

-prístup k odbornému vzdelávaniu, školeniam,

-pracovné podmienky, prepúšťanie a odmeňovanie,

-členstvo v odborových organizáciách zamestnancov a organizáciách zamestnávateľov,

-sociálna ochrana,

-vzdelávanie,

-prístup k tovarom a službám.

44

Pri skúmaní vplyvov na rovnosť žien a mužov sa identifikuje, či návrh podporuje vzájomnú rovnosť žien a mužov a rovnosť príležitostí alebo môže viesť k zväčšovaniu nerovností.

Analýza rozdielneho vplyvu na ženy a mužov by mala zhodnotiť potenciálne odlišný dosah návrhov na ženy a mužov. Politické opatrenia, ktoré sa javia ako neutrálne, môžu pôsobiť odlišne na mužov a ženy v dôsledku odlišností v živote žien a mužov a v konečnom dôsledku môžu posilňovať existujúce nerovnosti. Pri identifikovaní rozdielnych vplyvov na ženy a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi , ktoré sú relevantné vo vzťahu k danej politike, najmä pokiaľ ide o

•participáciu (zloženie cieľovej skupiny podľa pohlavia, zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích procesoch a pod.),

•distribúciu zdrojov (ako napr. času, priestoru, informácií, peňazí resp. finančných prostriedkov, politickej a ekonomickej moci, vzdelávania a odbornej prípravy, práce a profesionálnej kariéry, nových technológií, služieb, bývania, prostriedkov dopravy, voľného času t.j. vo všeobecnosti výhod resp. úžitkov a povinností v súkromnom a verejnom živote),

•normy, hodnoty, postoje a správanie sa, ktoré ovplyvňujú tradičné roly žien a mužov,

•práva, ktoré sa vzťahujú k priamej alebo nepriamej diskriminácii na základe pohlavia, ľudské práva.

Analýza rozdielov vo vplyve na ženy a mužov znamená porovnanie a zhodnotenie údajov v uvedených oblastiach rozdelených podľa pohlavia, súčasnú situáciu a trendy s očakávaným vývojom, ktorý vyplýva zo zavedenia novej politiky.

Posudzovanie rozdielneho vplyvu na ženy a mužov (tzv. gender mainstreaming) je záväzkom na úrovni a znamená, že perspektíva rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí by mala byť integrovaná do všetkých politík na každej úrovni ich vývoja tvorba, implementácia, monitoring a evaluácia. Rovnosť žien a mužov by mala byť podporená v každej politickej oblasti, najmä v oblastiach:

•podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti,

•podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

•zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

•podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

•boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

•podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

•rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Posúdenie možného vplyvu predkladaného materiálu z pohľadu gender mainstreamingu (viď vyššie), znamená preskúmanie, či ženy a muži majú právo slobodne rozvíjať svoje osobné schopnosti a vykonávať slobodný výber možností bez akýchkoľvek neodôvodnených obmedzení alebo bariér pre účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti na základe pohlavia. Znamená tiež, že sa podporuje možnosť žien a mužov sa slobodne rozhodnúť, ako sa rozhodnú narábať so svojím životom, že sa budú rešpektovať ich životné voľby či ich rozdielne potreby.

Podobne ako pri analýze vplyvov na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám aj v tomto prípade treba vziať do úvahy špecifické problémy konkrétnych skupín a možné potreby, skúsenosti alebo priority potenciálne ovplyvnených skupín vo vzťahu k predkladanému materiálu.

45

4.4Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť a trh práce

V prípade zhodnotenia vplyvov na zamestnanosť, ide o zodpovedanie na nasledovné otázky:

1.Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest?

2.Vedie návrh priamo k zániku pracovných miest?

3.Ovplyvňuje návrh dopyt po práci?

4.Má návrh dosah na fungovanie trhu práce?

5.Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov?

6.Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov?

Predkladateľ pri zhodnotení vplyvov na zamestnanosť vezme do úvahy a špecifikuje nasledovné skutočnosti uvedené pri jednotlivých otázkach:

Otázka č. 1 Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest?

•Návrh môže mať vplyvy na zamestnanosť priamo v dotknutom sektore ale i nepriamo v iných sektoroch.

•Vplyv návrhu môže byť vyjadrený ako absolútny počet pracovných miest, ktoré návrh podporí (odhad, interval) s rozlíšením krátkodobého a dlhodobého efektu v konkrétnych sektoroch hospodárstva (sekciách/odvetviach ekonomických činností). Pre identifikovanie vplyvu v konkrétnych sekciách či odvetviach ekonomických činností je možné použiť Štatistickú klasifikáciu ekonomických činností (Rev. 2 2008).

•Odhad vplyvu návrhu môže byť vyjadrený aj ako rast zamestnanosti v konkrétnych sektoroch.

•Návrh môže mať rôzny vplyv na vznik pracovných miest v jednotlivých typoch zamestnania (pracovný úväzok na dobu neurčitú/určitú resp. dlhodobý/krátkodobý, plný/čiastočný pracovný úväzok, práca na dohodu, príležitostná práca, atď.), druhoch zamestnania (podľa Štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO 2012) alebo v jednotlivých krajoch (iných územných jednotkách).

•Predkladateľ identifikuje, ktoré skupiny budú mať prospech z vytvorenia nových pracovných miest, nakoľko návrh môže mať rôzny vplyv na rôzne kategórie zamestnancov (napr. kvalifikovaní vs. nekvalifikovaní, rôzne profesie, s rôznymi zručnosťami, podľa ekonomickej činnosti) alebo skupiny populácie (ľudia so zdravotným postihnutím alebo dlhodobými zdravotnými problémami, ženy, starší ľudia, mladí ľudia, nezamestnaní, nízkokvalifikovaní).

Otázka č. 2 Vedie návrh priamo k zániku pracovných miest?

•Návrh môže mať opačný (negatívny) vplyv ako v prípade otázky č. 1, predkladateľ špecifikuje predpokladaný počet zaniknutých pracovných miest v konkrétnych sektoroch/sekciách hospodárstva, jednotlivých územných jednotkách, typoch zamestnania, druhoch zamestnania atď.

•Predkladateľ identifikuje, aké dôsledky bude mať zánik pracovných miest. Zánik pracovných miest sa môže prejaviť hromadným prepúšťaním, zvýšeným odchodom do dôchodku, nárastom neaktivity alebo zvýšením nezamestnanosti.

•Je potrebné špecifikovať skupiny zamestnancov a populácie (podobne ako v prípade otázky č. 1), ktoré budú pravdepodobne viac ovplyvnené a poskytnúť odhady rozsahu vplyvu.

46

Otázka č. 3 Ovplyvňuje návrh dopyt po práci?

•Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce (mzdy vrátane ďalších nákladov ako priame dane či príspevky sociálneho a zdravotného poistenia platené zamestnancom a zamestnávateľom).

•Dopyt po práci môže byť popísaný kvantitatívne (ako ponuka pracovných miest, zmeny v počte zamestnancov, odpracované hodiny) a kvalitatívne (typy požadovaných kvalifikácií, profesií).

•Očakávané zmeny v dopyte po práci by mali byť porovnané s ponukou pracovnej sily. Bude pracovný trh schopný produkovať nové kvalifikačné profily a bude schopný tým, ktorí prídu o prácu či pracovnú príležitosť, ponúknuť opätovný vstup na trh práce tak, aby bol využitý ich produktívny potenciál?

•Dopyt po práci sa môže týkať istej skupiny zamestnávateľov (organizácií podľa počtu zamestnancov - malých, stredných veľkých, podľa ekonomickej činnosti, v istých regiónoch, podnikov, štátnej a verejnej správy či lokálnych samospráv, organizácií tretieho sektora).

Otázka č. 4 Má návrh dosah na fungovanie trhu práce?

•Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti, úroveň a stabilita miezd a ich vzťah k agregátnemu dopytu a ponuke, pracovná produkcia.

•Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd (absolútnou či relatívnou t.j. v porovnaní s úrovňou miezd v inom sektore), ale aj inštitucionálnym nastavením, ako je zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility.

•Návrh môže ovplyvniť fungovanie trhu práce priamo (napr. redukovaním bariér pre vstup na trh práce a vykonávanie istých profesií) alebo nepriamo (napr. požadovaním vyššej kvalifikácie pre isté profesie alebo vykonávanie istých úloh).

Otázka č. 5 návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov?

•Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

•Sociálne dôsledky sa môžu prejaviť na verejnom zdraví (stres a choroby z povolania) alebo sociálnom vylúčení jednotlivcov a skupín.

Otázka č. 6 Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov?

•V rámci analýzy sa identifikuje, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov. Predpokladá sa, že dlhší pracovný život vedie k zabezpečeniu adekvátnej a udržateľnej sociálnej ochrany (týka sa to najmä dávok zo starobného dôchodkového poistenia).

Vplyvmi na zamestnanosť je potrebné sa zaoberať najmä pri zmene štruktúry trhu práce. Tieto zmeny môžu byť celkovo pozitívne a viesť k zvýšeniu celkovej zamestnanosti alebo niektorej zo skupín obyvateľstva, k zníženiu nezamestnanosti alebo môžu byť negatívne a viesť k zníženiu zamestnanosti a zvýšeniu nezamestnanosti. Môžu nastať aj rôzne kombinácie a zmena môže byť neutrálna z hľadiska vplyvov na zamestnanosť.

47

Ak predkladaný materiál pozitívne alebo negatívne vplyvy na zamestnanosť, je dôležité podrobne preskúmať situáciu, ktorá môže v dôsledku schválenia prekladaného materiálu vzniknúť. Odpovede na otázky majú byť podrobným popisom identifikovaných vplyvov a nie jednoduchou odpoveďou na otázku. V mnohých prípadoch bude stačiť kvalitatívny popis vplyvov a vysvetlenie hlavných predpokladov. Ak sa však očakávajú významné vplyvy na zamestnanosť alebo prehlbovanie regionálnych rozdielov, pre proces rozhodovania a posúdenia vplyvov je potrebná odborná kvantifikácia.

S cieľom získať predstavu o rozsahu vplyvov na zamestnanosť v niektorých prípadoch môže byť dôležité definovať počet podnikov vrátane živnostníkov, ktorí budú v skutočnosti ovplyvnení. Okrem informácií o samotnom počte ovplyvnených podnikov je potrebné disponovať aj informáciami o veľkostnej kategórii (podľa počtu zamestnaných) ovplyvnených podnikov (mikro, malý, stredný a veľký podnik).

Kvôli získaniu detailnejšieho pohľadu je potrebné vplyvy analyzovať v členení podľa regiónov, sektorov hospodárstva, ekonomickej činnosti zamestnávateľov, právnej formy zamestnávateľov, druhov dotknutých zamestnaní s využitím štatistických klasifikácií a registrov ŠÚ SR ako napr. Štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2 2008), Štatistická klasifikácia zamestnaní, verzia 2012 (SK ISCO-08), register organizácií a pod. Štatistické klasifikácie dostupné na webovom sídle:

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1924.

 

48

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách)

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práve

-smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1),

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25),

Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. EÚ L 401, 30.12.2006) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

49

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. L 207, 6. 8. 2010),

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017)

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28. 11. 2018),

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018)

Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019),

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

50

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. L 130, 17. 5. 2019),

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-11/95 medzi Európskou Komisiou a Belgickým kráľovstvom, 1996 Zb. roz. ESD I-04115

- Podľa rozsudku je systém registrácie skladby televíznych programových služieb pri retransmisii obmedzením retransmisie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smerníc

-transpozičná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu - 19. september 2020

-transpozičná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS - 07. jún 2021

-transpozičná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES - 07. jún 2021

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení

Dňa 23. septembra 2021 Európska komisia z dôvodu neprijatia a neoznámenia transpozičných opatrení smernice (EÚ) 2018/1808 adresovala Slovenskej republike listom C(2021)6404 final v súlade s čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odôvodnené stanovisko v konaní o porušení zmlúv č. 2020/563.

-INF 2020/0563 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých

51

ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu

Prebiehajúce konania zo strany Európskej komisie týkajúce sa neoznámenia transpozičných opatrení smernice (EÚ) 2019/789 (2021/361) a smernice (EÚ) 2019/790 (2021/362) v štádiu formálneho oznámenia zo dňa 23. júla 2021:

-INF 2021/0361 smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS

-INF 2021/0362 smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1),

•zákon č. 220/ 2007 Z. z. digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov,

•zákon č.185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25),

•zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov,

52

• zákon č. 160/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení,

•zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 120/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú analytické normy, toxikologicko-farmakologické normy, klinické normy a protokoly vzťahujúce sa na dokumentáciu o výsledkoch farmaceutického skúšania, toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania vykonávaného na účely registrácie liekov,

•zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení,

•zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

53

•zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 324/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania,

•vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon).

-smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. EÚ L 401, 30.12.2006) v platnom znení,

•výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 2007 č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky,

•výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. decembra 2007 č. 26682/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca rezíduá prípravkov na ochranu rastlín,

•výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. februára 2008 č. 04650/2008-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prídavné látky v potravinách.

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení

54

•zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 220/ 2007 Z. z. digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. L 207, 6. 8. 2010)

•zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 553/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia v znení vyhlášky č. 192/2015 Z. z.,

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej

spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho

vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov

a sústave certifikovaných pracovných činností

,

•Zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon)

55

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014)

•zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s návrhom na zrušenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 220/ 2007 Z. z. digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov, ktorý je obsahom predkladaného návrhu zákona uvádzame, že transpozícia smerníc, ktoré boli do týchto zákonov transponované, bude zabezpečená predkladaným návrhom zákona.

K úplnej transpozícií smernice (EÚ) 2018/1808 dochádza predkladaným návrhom zákona o mediálnych službách.

K úplnej transpozícií smernice (EÚ) 2019/789 a smernice (EÚ) 2019/790 do slovenského právneho poriadku dochádza návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov a predkladaným návrhom zákona o mediálnych službách.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

– úplne

56

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Trh audiovizuálnych mediálnych služieb sa v dôsledku prebiehajúcej konvergencie televíznych a internetových služieb výrazne zmenil. Aktuálna právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je v súčasnosti upravená v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákone č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o digitálnom vysielaní“), je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb.

Ustanovením § 1 sa navrhuje vymedziť predmet novej komplexnej právnej úpravy v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá vychádza predovšetkým z potreby transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej len „smernica“). Potrebu revidovania smernice o audiovizuálnych mediálnych službách predstavila Komisia v roku 2015 prostredníctvom Stratégie pre jednotný digitálny trh v Európe.

Predkladaná právna úprava navyše zohľadňuje aktuálne potreby a nedostatky aplikačnej praxe. Popri reflektovaní vývoja trhu je zároveň nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi prístupom k online obsahovým službám, ochranou spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou.

Návrh zákona upravuje práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, pod ktorým sa rozumie vysielateľ, a to verejnoprávny, ako aj oprávnený, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ multiplexu, či iný poskytovateľ obsahovej služby, ktorý nie je v návrhu zákona explicitne uvedený. Nakoľko technický vývoj umožnil vznik nových druhov služieb a možností ako napr. platforiem na zdieľanie videí, ktoré sa medzi širokou verejnosťou a najmä mladými ľuďmi stávajú čoraz populárnejšími, novinkou v rámci predmetnej právnej úpravy je úprava oblasti platforiem na zdieľanie videí.

Predmetná právna úprava sa vzťahuje aj na práva a povinnosti distributéra signálu.

Navrhovaná úprava mení názov Rady pre vysielanie a retransmisiu ako správneho orgán, vykonávajúceho štátnu reguláciu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie na Radu pre mediálne služby (ďalej len „regulátor“). Uvedená zmena je odôvodnená vzhľadom na potrebu vymedzenia nového postavenia a pôsobnosti tohto orgánu.

57

Predmetom návrhu zákona je aj pôsobnosť orgánov verejnej správy pri regulácii činností vykonávaných v súlade s týmto zákonom, ako úprava samoregulačných mechanizmov a koregulácie pri poskytovaní obsahových služieb.

K § 2

Navrhované ustanovenie § 2 stanovuje pôsobnosť návrhu zákona vo vzťahu k vysielateľovi rozhlasovej programovej služby. Na to, aby sa predmetná právna úprava vzťahovala na vysielateľa rozhlasovej programovej služby, musí mať svoje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike.

K § 3 a 4

Po vymedzení pôsobnosti návrhu zákona vo vzťahu k vysielateľovi rozhlasovej programovej služby sa v logickej následnosti vymedzuje pôsobnosť vo vzťahu k vysielateľovi televíznej programovej služby a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Základným kritériom je sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike za podmienky, že tu aj prijímajú redakčné rozhodnutia. Pojem redakčné rozhodnutie je upravený v ustanovení vymedzujúcom základné pojmy a vyplýva priamo zo smernice.

Ďalšími kritériami miesto zamestnávania podstatnej časti zamestnancov, stabilné a účinné spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky. Právna úprava sa teda v zmysle návrhu vzťahuje aj na vysielateľa televíznej programovej služby a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ak majú sídlo, miesto konania alebo bydlisko v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v inom členskom štáte Európskej únie. Zároveň však musia byť splnené nasledovné podmienky: zamestnávanie podstatnej časti zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s programom pre televíznu programovú službu alebo audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie aj v prípade, že pomer zamestnancov je približne rovnaký. Uvedené platí aj za predpokladu, že podstatná časť zamestnancov nie je zamestnaná ani v jednom z týchto štátov, ak prvýkrát začali svoju činnosť na našom území a navyše udržiavajú stabilné a účinné spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky. Aj v prípade prijímania redakčných rozhodnutí v nečlenskom štáte EÚ môže byť daná pôsobnosť tohto zákona, ak v Slovenskej republike zamestnávajú podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s programom pre televíznu programovú službu alebo audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie.

Pôsobnosť tohto zákona sa uplatní aj v prípade, že vysielateľ programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie majú sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v inom členskom štáte EÚ, ale redakčné rozhodnutia prijímajú v SR a tiež tu zamestnávajú podstatnú časť zamestnancov alebo ak prvýkrát začali svoju činnosť na území SR a udržiavajú tu stabilné a účinné spojenie s ekonomikou. Právna úprava myslí aj na prípad sídla, miesta podnikania alebo bydliska v tzv. treťom štáte, pričom pôsobnosť je daná ak daný subjekt prijíma redakčné rozhodnutia v Slovenskej republike a zároveň tu zamestnáva podstatnú časť zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s programom pre televíznu programovú službu alebo audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie.

Predmetná právna úprava sa vzťahuje aj na vysielateľa televíznej programovej služby a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí nespĺňajú vyššie uvedené podmienky a ktorí nie zriadení v členskom štáte ak na vysielanie alebo poskytovanie svojej služby využívajú pozemné satelitné stanice na prenos signálu umiestnené v Slovenskej

58

republike alebo družicovú kapacitu patriacu Slovenskej republike.

Ak nie je možné určiť osobnú pôsobnosť zákona podľa predchádzajúcich kritérií, platí, že je daná právomoc členského štátu EÚ, v ktorom vysielateľ televíznej programovej služby alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie usadený v zmysle ZFEÚ.

Vo vzťahu k vysielateľovi televíznej programovej služby sa určuje, že za podmienok ustanovených v zákone možno osobnú pôsobnosť tohto zákona voči nemu určiť podľa kritérií Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu, ktorým je Slovenská republika viazaná.

K § 5 a 6

Upravujú sa pravidlá určenia pôsobnosti vo vzťahu k prevádzkovateľovi retransmisie a poskytovateľovi multiplexu. Ako základné kritérium sa stanovuje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike. V prípade nenaplnenia uvedenej podmienky sa určuje, že na prevádzkovateľa retransmisie sa bude vzťahovať tento zákon, ak sa pri poskytovaní retransmisie naňho nevzťahuje právomoc iného členského štátu Európskej únie a na retransmisiu využíva elektronickú komunikačnú sieť alebo telekomunikačné zariadenie na území Slovenskej republiky a na poskytovateľa multiplexu sa bude vzťahovať tento zákon, ak sa pri poskytovaní multiplexu naňho nevzťahuje právomoc iného členského štátu Európskej únie a na poskytovanie multiplexu využíva elektronickú komunikačnú sieť alebo telekomunikačné zariadenie na území Slovenskej republiky.

K § 7

Upravujú sa jurisdikčné kritéria vo vzťahu k poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí.

Ako základné kritérium sa určuje sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike. Následne sa ako kritériá vymedzujú sídlo materskej mediálnej spoločnosti v Slovenskej republike, dcérskej mediálnej spoločnosti v Slovenskej republike alebo spoločnosti mediálnej skupiny, ktorej je poskytovateľ platformy na zdieľanie videí súčasťou v Slovenskej republike. V zmysle smernice je cieľom zabezpečiť, aby v čo najväčšej možnej miere boli poskytovateľom platformy na zdieľanie videí garantované rovnaké podmienky, pokiaľ títo poskytovatelia majú buď materský podnik alebo dcérsky podnik, ktorý je usadený v členskom štáte, alebo ak títo poskytovatelia členom skupiny a iný podnik danej skupiny je usadený v členskom štáte.

Návrh zákona používa pojem materská mediálna spoločnosť, dcérska mediálna spoločnosť a mediálna skupina. Materskú mediálnu spoločnosť definuje ako právnickú osobu, ktorá má rozhodujúci vplyv v jednej alebo viacerých dcérskych mediálnych spoločnostiach. Dcérska mediálna spoločnosť je právnická osoba, v ktorej materská mediálna spoločnosť rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom ktorejkoľvek svojej dcérskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti svojej materskej spoločnosti. Mediálnou skupinou je materská mediálna spoločnosť, všetky jej dcérske mediálne spoločnosti a všetky ďalšie právnické osoby, ktoré sú s nimi ekonomicky, organizačne a právne prepojené.

Pre zabezpečenie účinnosti opatrení na ochranu maloletých a širokej verejnosti, je potrebné, aby sa tie isté pravidlá uplatňovali aj na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ktorí

59

nie usadení v členskom štáte. Pôsobnosť zákona sa bude preto vzťahovať na poskytovateľa platformy na zdieľanie videí, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike v prípade, ak bude mať v Slovenskej republike svoje sídlo materská mediálna spoločnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí alebo ak v Slovenskej republike svoje sídlo dcérska mediálna spoločnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí a materská mediálna spoločnosť nemá svoje sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ak v Slovenskej republike svoje sídlo spoločnosť, ktorá je súčasťou mediálnej skupiny spoločností a materská mediálna spoločnosť ani dcérska mediálna spoločnosť nemajú svoje sídlo v inom členskom štáte Európskej únie.

Pokiaľ materská mediálna spoločnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí viac ako jednu dcérsku mediálnu spoločnosť a aspoň jedna dcérska mediálna spoločnosť svoje sídlo v Slovenskej republike, pôsobnosť návrhu zákona sa bude vzťahovať na tohto poskytovateľa, ak táto spoločnosť prvýkrát začala svoju činnosť na území Slovenskej republiky a udržiava stabilné a účinné spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky. Rovnako sa pôsobnosť zákona bude vzťahovať na poskytovateľa platformy na zdieľanie videí, ktorý je súčasťou mediálnej skupiny, v prípade, ak aspoň jedna spoločnosť, ktorá je súčasťou tejto skupiny svoje sídlo v Slovenskej republike a prvýkrát začala svoju činnosť na území Slovenskej republiky a udržiava stabilné a účinné spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky.

Na účely vyjasnenia pojmov v oblasti plurality informácií a transparentnosti vzťahov sa definuje aj pojem mediálny trh.

K § 8 až 12

Predmetné ustanovenie vymedzuje niektoré základné pojmy, ktoré súvisia s navrhovanou právnou úpravou. Súčasťou predmetného ustanovenia nie pojmy, ktoré vecne súvisia výlučne s niektorou parciálnou časťou zákona, v takomto prípade jednotlivé definície pojmov zaradené priamo v týchto častiach. Ide napr. o mediálnu komerčnú komunikáciu, európske diela a nezávislú produkciu a pod.

Medzi základné komunikáty, ktoré upravuje návrh zákona možno zaradiť program, doplnkové vysielanie, video vytvorené užívateľom, aktuálnu publicistiku a videotext. Vymedzenie týchto základných pojmov význam najmä v súvislosti s ich následným používaním v návrhu zákona. Program predstavuje základnú zložku programovej služby a z hľadiska definície predstavuje uzavretý celok. Zákonná úprava rozlišuje medzi programom, ktorý formu zvukového komunikátu a programom, ktorý formu audiovizuálneho komunikátu. Program sa poskytuje v rámci programovej služby, pričom program vo forme audiovizuálneho komunikátu sa poskytuje aj v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Od programu je potrebné odlíšiť doplnkové vysielanie. Doplnkové vysielanie je zložka programovej služby, pričom nejde o program. Pod doplnkovým vysielaním možno v zmysle úpravy chápať najmä videotext, reklamný oznam, telenákup, zvukové a audiovizuálne prostriedky oddeľujúce reklamný oznam a telenákup a iná programová interpunkcia, ako aj oznam o aktuálnom čase a ohlasovanie programov. V súvislosti s transpozíciou článku 1 ods. 1 písm. ba) smernice sa do právnej úpravy zavádza nový pojem video vytvorené užívateľom.

Predmetom návrhu zákona je okrem iného aj úprava práv a povinností poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí ako subjektov poskytujúcich nové typy obsahov. V rámci

60

vymedzenia základných pojmov sa preto navrhuje definovať pojem platforma na zdieľanie obsahov, vrátane osoby poskytovateľa platformy na zdieľanie obsahu.

V navrhovanom ustanovení sa definuje pojem redakčná zodpovednosť a redakčné rozhodnutie. Obe definície vychádzajú z úpravy v smernici, pričom v zmysle navrhovanej úpravy ich bude možné použiť aj v oblasti rozhlasového vysielania.

Ustanovenie obsahuje zákonné definície majetkového a personálneho prepojenia najmä s ohľadom na novú úpravu transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov. Definujú sa tiež pojmy ako materská mediálna spoločnosť, dcérska mediálna spoločnosť a mediálna skupina najmä v súvislosti s pôsobnosťou zákona vo vzťahu k poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí.

Navrhovaná úprava v rámci základných pojmov vymedzuje aj niektoré technické pojmy na účely tohto zákona ako digitálna frekvencia, frekvenčné vyhradenie, frekvenčná vrstva, technicky viazané frekvenčné vyhradenie, ekonomicky viazané frekvenčné vyhradenie, individuálne koordinovaná digitálna frekvencia, satelit, štandard digitálneho mobilného príjmu, štandard digitálneho rozhlasového príjmu a štandard digitálneho televízneho príjmu.

K § 13

Ustanovenie upravuje pojem obsahová služba, ktorá bola zavedená do slovenského právneho poriadku zákonom o digitálnom vysielaní. Ide o službu určenú verejnosti, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi. Vytváranie a zostavovanie obsahu je uskutočňované poskytovateľom buď z vlastnej iniciatívy alebo na základe individuálnych požiadaviek užívateľa. V rámci svojho vymedzenia obsahuje rozličné poskytovanie audiovizuálneho obsahu prostredníctvom verejného prenosu, a to vysielaním (lineárna mediálna služba), poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (nelineárna mediálna služba), retransmisiou a poskytovaním multiplexu (súborná mediálna služba) a tiež po novom poskytovaním platformy na zdieľanie obsahu, najmä videí. Obsahovou službou je aj doplnková služba vysielania.

Ustanovenie obsahuje aj negatívne vymedzenie, ktoré stanovuje, čo sa nepovažuje za obsahovú službu. Takými prípadmi poskytovanie výlučne prepojenia k službe bez ďalšieho vplyvu (napr. hlasová služba, či pripojenie k internetu), zabezpečenie prístupu k službe (distribúcia signálu a pod.), výkon verejnej správy poskytovaný pomocou telekomunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia.

K § 14

V súvislosti s programovou službou je potrebné vymedziť doplnkovú obsahovú službu. Základným definičným znakom tejto služby je jej priamy súvis s programovou službou, ak informácie alebo komunikáty, ktoré tvoria jej obsah, tvoria spolu alebo jednotlivo aj obsah, ktorý je určený na príjem verejnosťou alebo koncovému užívateľovi spolu s programovou službou. Vymedzujú sa aj jednotlivé druhy doplnkovej obsahovej služby, pričom ide o demonštratívny výpočet. Doplnkovými obsahovými službami najmä rozhlasová dátová služba, teletext, jazykové mutácie programovej služby, multimodálny prístup, interaktívny prístup a elektronický programový sprievodca za splnenia podmienok, akými vysielanie súbežne s príslušnou programovou službou v rovnakej elektronickej komunikačnej sieti alebo v rámci štruktúry digitálneho signálu toho istého multiplexu a synchrónna prepojenosť s touto

61

programovou službou.

Do návrhu zákona sa zavádza nový druh doplnkovej obsahovej služby a tou je doplnková on-line služba. Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (ďalej len „smernica o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii). Ustanovenie odseku 8 definuje doplnkovú on-line službu, ktorá sa zároveň radí medzi doplnkové služby vysielania a všeobecne aj medzi obsahové služby. Z toho vyplýva, že základnou črtou tejto služby je jej priama súvislosť a napojenie na vysielanie, keďže doplnková on-line služba by mala byť v podriadenom vzťahu voči vysielaniu konkrétneho vysielateľa. Doplnkovú on-line službu prostredníctvom internetu (v on-line forme) uskutočňuje alebo jej poskytovanie zabezpečuje vysielateľ, ktorý za ňu aj zodpovedá. Do rozsahu doplnkovej on-line služby patrí súbežné on-line vysielanie programových služieb vysielateľom (tzv. simulcasting), on-line poskytovanie programových služieb počas vymedzeného časového obdobia po ich vysielaní vysielateľom (tzv. služby spätného sledovania, catch-up TV ako napr. časovo limitovaný archív vysielateľa) a on-line poskytovanie komunikátov doplnkových k vysielaniu (ide o rôzne materiály, ktoré obohacujú alebo inak dopĺňajú vysielanie televíznych a rozhlasových programov, vrátane upútaviek na obsah príslušného programu, jeho recenzie, rozšírenia alebo doplnenia ako napr. ukážky z natáčania či zo zákulisia). Doplnkové on-line služby môže vysielateľ poskytovať používateľom jednak spolu s vysielaním, ale aj nezávisle od vysielania, t.j. bez toho, aby používatelia museli mať nevyhnutne prístup aj k vysielaniu. Používatelia si teda napr. nemusia predplatiť vysielanie, ale môžu získať prístup iba k doplnkovej on-line službe vysielateľa. Je na rozhodnutí vysielateľov, či prístup k doplnkovej on-line službe spoplatnia alebo nie. Samotné prepojenie doplnkovej on-line služby na vysielanie však musí zostať zachované, pretože, ak by vysielateľ poskytoval prístup k jednotlivým dielam alebo iným predmetom ochrany (napr. k hudobným dielam ako je tzv. soundtrack alebo k audiovizuálnym dielam - videám) bez súvislosti s akýmkoľvek vysielaným programom, mohlo by ísť napr. o služby videa na požiadanie (tzv. video-on-demand, resp. VOD služby), ktoré medzi doplnkové on-line služby nepatria.

K § 15

Upravuje sa zodpovednosť poskytovateľa obsahovej služby. Za obsah obsahovej služby zodpovedá jej poskytovateľ s výnimkou prípadov špecifikovaných priamo v tomto ustanovení, resp. v osobitných predpisoch, a to podľa druhu poskytovanej obsahovej služby. Ustanovenie samostatne vymedzuje zodpovednosť vysielateľa za obsah elektronického programového sprievodcu, pri ktorom vysielateľ zodpovedá len v rozsahu, v akom sa vysiela súbežne s príslušnou programovou službou v rovnakej elektronickej komunikačnej sieti alebo v rámci štruktúry digitálneho signálu toho istého multiplexu a je synchrónne prepojený s touto programovou službou, ustanovenie vymedzuje aj zodpovednosť v prípade, ak elektronického programového sprievodcu ponúka a zostavuje viacero vysielateľov spolu. Z definície obsahovej služby vyplýva, že ide o službu, ktorej obsah zostavuje jej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či z vlastnej iniciatívy, alebo na základe požiadaviek užívateľa, navrhovaná úprava preto stanovuje, že poskytovateľ obsahovej služby nemôže zodpovedať za vymedzené komunikáty, nakoľko nemá vplyv nad ich obsahom, ide o porovnávaciu reklamu, klamlivú reklamu, ako pravdivosť informácií uvedených v iných formách propagácie. Táto výnimka sa nevzťahuje na inzerciu, ktorou propaguje seba, svoje

62

aktivity, služby alebo produkty.

K § 16

Obsahová služba je poskytovaná slobodne a nezávisle, pričom zasahovanie je umožnené výlučne na základe a v medziach zákona. Uvedené platí aj vo vzťahu k zákazu príjmu obsahovej služby poskytovanej verejne.

K § 17

V nadväznosti na garantovanie jedného zo základných práv nevyhnutných pre slobodný a nerušený výkon práva na informácie a slobodu prejavu sa s odkazom na pripravovanú legislatívnu úpravu v oblasti ochrany médií a novinárov stanovuje, že na ochranu zdroja informácií a na uplatňovanie práva na informácie v súvislosti s poskytovaním obsahovej služby vzťahuje osobitný predpis.

K § 18

Upravuje sa definícia programovej služby, ktorej definičné znaky vychádzajú z článku 1 písm. a) smernice, ktorá vymedzuje audiovizuálnu mediálnu službu, pod ktorú možno subsumovať aj vysielanie programovej služby. Vzhľadom na špecifiká právnej úpravy v oblasti vysielania, nie je pojem „audiovizuálna mediálna služba“ ako taký, do nášho právneho poriadku transponovaný, ale obsah tohto pojmu je transponovaný cez vymedzenie jednotlivých služieb, ktoré pod tento pojem spadajú (programová služba, audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, mediálna komerčná komunikácia).

Za programovú službu sa považuje služba, ktorá hospodársku povahu, je poskytovaná ako zámerné časové usporiadanie programov a iných zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzavretý, simultánne prijímateľný celok, a ktorej základným účelom alebo základným účelom jej oddeliteľnej časti, je umožniť užívateľom tejto služby sledovanie programov. Programová služby je poskytovaná prostredníctvom telekomunikačnej siete s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť a za jej obsah je redakčne zodpovedný vysielateľ. Na to, aby konkrétna služba bola považovaná za programovú službu je nevyhnutné, aby kumulatívne spĺňala všetky vyššie uvedené kritériá.

Pojem programová služba v sebe zahŕňa rozhlasovú programovú službu a televíznu programovú službu, ktoré obe službou chránenou podľa autorského zákona. Rozhlasovú programovú službu vo vnímateľnej podobe tvorí rad po sebe nasledujúcich zvukov vnímateľných sluchom a televíznu programovú službu vo vnímateľnej podobe tvorí rad po sebe nasledujúcich obrazov sprevádzaných súvisiacim zvukom alebo bez neho.

Ustanovenie samostatne vymedzuje monotypovú programovú službu, ako tú, ktorej najmenej 80 % programov tvorí rovnaký typ programov alebo je jej vysielanie úplne vyhradené iným zložkám programovej služby než programom, ako napríklad reklamným oznamom alebo telenákupu.

K § 19

Definícia pojmu vysielateľ vychádza z čl. 1 písm. d) smernice, ktorá upravuje v slovenskom právnom poriadku nepoužívaný pojem „poskytovateľ mediálnych služieb“. Označuje teda

63

osobu vysielateľa, ktorá redakčne zodpovedá za obsah programovej služby a zároveň časové usporiadanie jednotlivých zložiek programovej služby. Pojem redakčná zodpovednosť je taktiež upravený medzi základnými pojmami. Záver definície špecifikuje, že vysielateľ môže svoju programovú službu šíriť sám alebo tretími osobami.

Za vysielateľa sa považuje verejnoprávny vysielateľ, tzv. vysielateľ zriadený zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vysielateľ, ktorý má povinnosť požiadať o autorizáciu vysielania, tzv. oprávnený vysielateľ.

Návrh zákona oproti súčasnej právnej úprave nevymedzuje samostatne vysielateľa prostredníctvom internetu. V zmysle navrhovanej úpravy tento vysielateľ spadá do kategórie oprávnených vysielateľov, čiže sa na neho vzťahujú práva a povinnosti oprávneného vysielateľa. Vzhľadom na špecifický charakter poskytovanej služby sa na účel zákona používa pojem vysielanie programovej služby prostredníctvom internetu, ktorý navrhovaná úprava definuje ako šírenie programovej služby výhradne prostredníctvom internetu (webcasting).

Definícia pojmu vysielanie programovej služby sa preberá zo zákona o digitálnom vysielaní a stanovuje, že sa pod ním rozumie šírenie pôvodnej kódovanej a nekódovanej televíznej ako aj rozhlasovej programovej služby vrátane jej doplnkových služieb vysielania, ktoré sú definované medzi základnými pojmami zákona. V zmysle navrhovanej definície ide o služby priamo súvisiace s programovou službou, najmä rozhlasová dátová služba, teletext, jazyková mutácia, multimodálny prístup a pod.

Ustanovenie vymedzuje vysielanie z hľadiska jeho rozsahu. Lokálne vysielanie príjem sa obmedzuje na menšiu geografickú oblasť, zvyčajne na obec alebo mesto a jeho programy sú orientované na miestne informačné prostredie alebo zdroje a na spoločné záujmy vytvárajúce a prehlbujúce vnútorné väzby spoločenstva. Vysielanie do zahraničia je vysielanie programovej služby, ktoré je možné prijímať mimo územia Slovenskej republiky. V súvislosti s vysielaním sa do návrhu zákona preberá zo zákona o digitálnom vysielaní aj definícia pojmu terestriálne vysielanie.

V súvislosti s úpravou mediálnej komerčnej komunikácie navrhovaná úprava definuje pojem časový rozsah vysielania, pričom ide o súhrn jednak vysielacieho času jednotlivých programov a doplnkového vysielania programovej služby a v súvislosti s pravidlami používania štátneho jazyka vo vysielaní ustanovenie definuje jazyk vysielania.

K § 20 a 21

Navrhované ustanovenie upravuje všeobecné povinnosti vysielateľa, ktoré nespadajú do nasledujúcich osobitných častí zákona. Transpozíciou článku 5 smernice sa upravuje povinnosť vysielateľa zabezpečiť verejnosti ľahký, priamy a stály prístup k informáciám o názve alebo mene, adrese, kontaktných údajoch, vlastníckej štruktúre, skutočnosti, že na vysielateľa sa vzťahuje právomoc Slovenskej republiky a slovenského regulačného orgánu. Nad rámec uvedeného ustanovenia smernice sa stanovuje povinnosť zverejniť informáciu, že vysielateľ dobrovoľne podlieha niektorému z existujúcich relevantných samoregulačných mechanizmov ako aj uvedenie samoregulačného orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby regulátor mal vedomosť, či a v akom rozsahu má nad daným subjektom právomoc vykonávať dohľad.

64

Výnimka z uvedenej povinnosti sa uplatňuje na vysielateľa, informácie o ktorom v danom rozsahu sa zverejňujú v registri oblasti médií a audiovízie, ktorý po novom viesť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie. Za účelom zachovania aktuálnosti, presnosti a spoľahlivosti údajov poskytovaných verejnosti budú môcť predmetné údaje zverejnené v registri okrem správcu editovať aj ďalšie subjekty, ktoré na základe osobitného predpisu vykonávajú činnosť súvisiacu s poskytovateľmi, službami a produktmi uvedenými v registri.

Vysielateľ, ktorý je právnickou osobou, je povinný najneskôr do 60 dní odo dňa registrácie programovej služby zapísať činnosť vykonávanú podľa zákona ako predmet činnosti do obchodného registra.

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie osobitných predpisov, ako napr. zákon o štátnom jazyku, zákon o volebnej kampani, zákon o bezpečnosti štátu a pod., sa navrhuje upraviť povinnosť vysielateľa dodržiavať používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a iných jazykov, vysielať programy v rámci volebnej kampane v súlade s požadovanými pravidlami, vysielať kinematografické diela za podmienok dohodnutých s nositeľmi práv k týmto dielam, poskytnúť bezplatne v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom vysielací čas na odvysielanie neodkladnej informácie či uchovávať súvislé záznamy vysielania v rámci zákonom stanovenej doby a poskytnúť ich na požiadanie regulátorovi za účelom efektívneho a účelného výkonu dohľadu.

Stanovuje sa aj povinnosť požiadať o autorizáciu vysielania, za nesplnenie ktorej hrozí sankcia.

Okrem toho je televízny vysielateľ ďalej povinný trvalo označiť na obrazovke svoju programovú službu nezameniteľným obrazovým symbolom, resp. logom, s výnimkou vysielania reklamného oznamu alebo telenákupu. Porovnateľne k tomu je rozhlasový vysielateľ povinný označovať svoju programovú službu nezameniteľným zvukovým signálom, a to takým spôsobom, aby nenarušil celistvosť vysielaného programu.

Vedenie štatistík je jedným zo spôsobom uľahčenia regulátorovi výkonu dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona. Osobitnými štatistikami, ktoré vysielatelia povinní viesť, štatistiky v oblasti zabezpečenia podielu programov s multimodálnym prístupom, podielu európskych diel a tiež podielu programov európskej nezávislej produkcie vrátane vyhodnotenia podielu nových diel. Lehota na zasielanie osobitných štatistík regulačnému orgánu je stanovená na 15 po skončení príslušného mesiaca s výnimkou oprávneného vysielateľa vysielajúceho inak ako terestriálnym vysielaním, ktorý je povinný doručovať osobitné štatistiky až na základe žiadosti regulátora.

Jednou z povinností televízneho vysielateľa je aj zabezpečiť technické požiadavky kladené na zvukovú zložku ním vysielanej televíznej programovej služby, ktoré upravuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný regulačným orgánom.

Stanovuje sa všeobecný zákaz vysielania programovej služby bez predchádzajúcej autorizácie.

Vysielateľ okrem uvedených povinnosti tzv. oznamovaciu povinnosť voči regulátorovi vo vzťahu k začatiu a ukončeniu vysielania programovej služby terestriálnym vysielaním, začatiu

65

a ukončeniu vysielania programovej služby pomocou satelitu, začatiu a ukončeniu vysielania do zahraničia podľa teritória, začatiu a ukončeniu vysielania doplnkovej služby vysielania a tiež zmenu v poskytovaní doplnkovej služby vysielania. Okrem toho je rozhlasový vysielateľ povinný oboznámiť regulátora so začiatkom a ukončením vysielania rozhlasovej programovej služby.

K § 22

Navrhuje, aby výkon výhradných práv vysielateľa na prenos alebo vysielanie zo záznamu politických, spoločenských, kultúrnych alebo športových podujatí nemohol obmedziť prístup verejnosti k informáciám o týchto podujatiach. Ide o deklaratórne ustanovenie, ktoré zdôrazňuje prednosť práva verejnosti na informácie pred výkonom zmluvných práv vysielateľa. Jeho konkrétne vyjadrenie predstavujú dva špecifické inštitúty regulácie elektronických médií: právo na krátke spravodajstvo a prístup verejnosti k významným podujatiam, oboje vo vysielaní televíznej programovej služby.

K § 23

Právo na krátke spravodajstvo bolo do právnej úpravy pôvodne zaradené na základe článku 9 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii: „Každá zmluvná strana preskúma a ak je to potrebné, prijme také zákonné opatrenie, akým je zavedenie práva na krátke spravodajstvo o podujatiach, ktoré predmetom širokého záujmu verejnosti, aby verejnosti nebolo upreté právo na informácie v dôsledku toho, že si vysielateľ podliehajúci právnemu poriadku zmluvnej strany uplatní výhradné práva na vysielanie alebo retransmisiu z tohto podujatia ...“.

V nadväznosti na toto ustanovenie bolo prijaté odporúčanie Rady ministrov Rec(91)5 o práve na krátke spravodajstvo o významných podujatiach v prípadoch nadobudnutia výhradných práv na ich cezhraničné televízne vysielanie. Pravidlá obsiahnuté v tomto odporúčaní po zohľadnení aplikačnej praxe a tiež smernice o AVMS sa navrhujú upraviť v tomto návrhu zákona.

Ustanovenie vychádza zo snahy o inštitucionálne posilnenie výkonu práva verejnosti na informácie a záujmy vysielateľov s menšími finančnými prostriedkami na strane jednej a záujmy usporiadateľov veľkých podujatí (napr. UEFA) a etablovaných vysielateľov na strane druhej. Usporiadatelia veľkých podujatí, ktoré sa tešia záujmu verejnosti, a tým pádom aj médií, ponúkajú zábery najzaujímavejších momentov ako špeciálny licencovaný a spoplatnený produkt. Z toho dôvodu nie je v ich záujme, aby mohli vysielatelia získať takéto zábery zadarmo, či už priamo na podujatí, alebo od nositeľov exkluzívnych práv.

Návrh zákona označuje podujatie, z ktorého byť vyhotovený záznam na účely krátkeho spravodajstva, ako „podujatie vyvolávajúce zvýšený záujem verejnosti“. Toto označenie už nie je v zákone ďalej špecifikované a ako tomu nasvedčuje znenie skôr spomenutého odporúčania Výboru ministrov Rady Európy aj doterajšia aplikačná prax, bude pod neho spadať akékoľvek podujatie, o krátky záznam z ktorého prejaví záujem niektorý vysielateľ.

Vytvorenie záznamu je možné uskutočniť dvoma spôsobmi. Záznam je možné vyhotoviť zo signálu vysielateľa s výhradným právom k podujatiu, na čo je v zákone upravená aj povinnosť takéhoto vysielateľa signál sprístupniť na spravodlivom, primeranom, nediskriminujúcom základe. Vysielateľ je povinný uhradiť náklady s tým spojené, pričom z rozhodovacej praxe rady je možné vyvodiť záver, že úhrada nákladov byť následná, a teda nie je možné ňou podmieňovať vytvorenie záznamu.

66

Vysielateľ televíznej programovej služby môže vyhotovený záznam použiť len za taxatívne uvedených podmienok. Podmienka podľa písm. a) znamená, že vysielateľ nesmie pre potreby odvysielania získaných záberov vytvárať špeciálny program. Spravodajský program nemá zákonnú definíciu, ale z praxe vyplýva, že pod tento pojem nebude spadať program, ktorého súčasťou sú aj komentár či analýza priebehu daného podujatia.

Záznam je možné odvysielať aj opakovane, ale maximálne do 24 hodín od jeho prvého odvysielania. Neskôr môže byť záznam použitý iba v prípade, ak sa jeho obsah vzťahuje na inú dôležitú udalosť, ktorá je predmetom spravodajstva. Takým prípadom môže byť napríklad to, ak počas podujatia dôjde k určitému incidentu, o ktorom by mala byť verejnosť informovaná.

Ak sa podujatie skladá z viacerých od seba nezávislých častí, je možné vyhotoviť záznam na účely krátkeho spravodajstva z každej z týchto častí samostatne. Pri olympijských hrách tak budú napríklad samostatnými podujatiami jednotlivé disciplíny. V prípade viacdňového podujatia sa berie za samostatnú časť každý deň konania podujatia, pokiaľ sa, samozrejme, počas tohto dňa nekonajú podujatia, ktoré je možné považovať za samostatné v skôr uvedenom zmysle.

Ustanovuje sa, že organizátor podujatia nárok na úhradu nákladov, ktoré mu vzniknú pri zabezpečovaní zariadení a služieb na účel vytvorenia záznamu pre potreby spravodajstva vysielateľom.

Navrhuje sa ďalej umožniť vysielateľovi umiestniť odvysielaný spravodajský program, v ktorom bol záznam pre účely krátkeho spravodajstva použitý, aj v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, za ktorú redakčne zodpovedá. Toto ustanovenie reflektuje existenciu webových archívov vysielateľov.

Poslednou podmienkou, ktorá sa navrhuje, je povinnosť slovenského vysielateľa žiadať vytvorenie záznamu primárne zo signálu slovenského vysielateľa. v prípade, že záznam nie je možné získať takýmto spôsobom, môže vysielateľ spadajúci pod jurisdikciu SR žiadať sprístupnenie záznamu na účely krátkeho spravodajstva od zahraničného vysielateľa, ktorý má na vysielanie daného podujatia exkluzívne práva.

K § 24

Prístup verejnosti k významným podujatiam, pod ktorými sa rozumejú politické, kultúrne alebo športové podujatia za podmienok podľa tohto zákona, je inštitút, pomocou ktorého má byť zabezpečené, aby výkon výhradných práv jedného vysielateľa na prenos významného podujatia nebránil podstatnej časti verejnosti v možnosti takéto podujatie sledovať.

Predovšetkým exkluzívne práva na vysielanie významných športových podujatí by nemali byť predmetom masívneho obchodovania, následkom ktorého by mohlo byť znemožnenie významnej časti verejnosti tieto podujatia sledovať, čo je v rozpore s právom verejnosti na informácie. V športovej oblasti ide predovšetkým o zimné a letné olympijské hry, majstrovstvá sveta vo futbale a majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.

K § 25

Ustanovenie upravuje prípad, kedy vysielateľ nepodlieha žiadnej existujúcej relevantnej

67

samoregulácii v oblasti všestrannosti informácií, názorovej plurality, objektívnosti a nestrannosti programov. V takomto prípade je vysielateľ povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. Okrem toho je povinný garantovať objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov aktuálnej publicistiky. Vzhľadom na subjektívny charakter výstupov je v tejto súvislosti nevyhnutné, aby hodnotiace komentáre boli oddelené od informácií spravodajského charakteru.

K § 26

Návrh ustanovenia vychádza z revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v zmysle ktorej audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, inak povedané nelineárna audiovizuálna mediálna služba, je služba primárne hospodárskej povahy, umožňujúca sledovanie programov v momente, ktorý si užívateľ sám zvolí. Podmienka hospodárskeho charakteru sa neuplatňuje v prípade ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochrany maloletých. Ďalším definičným znakom v zmysle návrhu je, že ide o službu, ktorá je poskytovaná na osobitnú žiadosť užívateľa na základe katalógu programov zostaveného poskytovateľom tejto služby. Za obsah uvedenej služby, ktorá sa poskytuje prostredníctvom telekomunikačnej siete je redakčne zodpovedný jej poskytovateľ. Cieľom danej služby je informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť.

Negatívne vymedzenie stanovuje, že audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie nie je poskytovanie zvukových záznamov na požiadanie.

K § 27

Definícia poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zostáva oproti súčasnej právnej úprave nezmenená a stanovuje, že je to osoba, tzn. fyzická aj právnická, ktorá redakčne zodpovedá za výber obsahu danej služby a určuje spôsob akým je organizovaná.

K § 28

Ľahký, priamy a stály prístup k základným údajom o poskytovateľovi audiovizuálnych mediálnych služieb je jedným zo základných atribútov transparentnosti a garantovania slobody prejavu a prístupu verejnosti k užitočným informáciám. Informácie o vlastníckej štruktúre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie umožňujú užívateľom urobiť si informovaný úsudok o takomto obsahu. Oproti súčasnej právnej úprave sa názov, adresa a kontaktné údaje navrhujú doplniť o vlastnícku štruktúru poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a konečného užívateľa výhod poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a tiež určenie členského štátu, ktorého právomoc sa vzťahuje na poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a príslušného regulačného orgánu alebo orgánu dohľadu. Doplnenie vyplýva priamo zo smernice.

Upravuje sa aj povinnosť poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby zverejniť informáciu, že dobrovoľne podlieha niektorému z existujúcich relevantných samoregulačných mechanizmov ako aj uvedenie samoregulačného orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby regulátor mal vedomosť, či a v akom rozsahu má nad daným subjektom právomoc vykonávať dohľad.

Navrhuje sa jednoznačne určiť povinnosť požiadať o autorizáciu vysielania, na porušenie

68

ktorej hrozí sankcia.

Výnimka z uvedených povinností sa uplatňujú na vysielateľa, informácie o ktorom v danom rozsahu sa zverejňujú v registri oblasti médií a audiovízie.

Upravuje sa povinnosť zabezpečiť, aby dôležité a neodkladné oznamy, výzvy alebo rozhodnutia štátnych orgánov v naliehavom verejnom záujme alebo informácie civilnej ochrany, ktoré sa sprístupňujú prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, boli opatrené multimodálnym prístupom, t.j. sprevádzané titulkovaním alebo tlmočením do slovenského posunkového jazyka.

V súvislosti s plnením kvót týkajúcich sa európskych diel a zabezpečovania multimodálneho prístupu na navrhuje povinnosť poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie viesť osobitnú štatistiku obsahujúcu vyhodnotenie podielu európskych diel vrátane spôsobu ich zdôraznenia a tiež podielu programov s multimodálnym prístupom.

K § 29

Definuje sa pojem retransmisia ako príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programových služieb alebo jej podstatnej časti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený telekomunikačnou sieťou. Retransmisia sa viaže na vysielanie programovej služby, pričom sa poskytuje ako služba koncovému užívateľovi. Retransmisia programových služieb vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb, ku ktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru služieb.

Samostatne sa vymedzuje káblová retransmisia ako retransmisia uskutočnená pomocou káblových distribučných systémov alebo mikrovlnným systémom.

Osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako službu koncovému užívateľovi sa považuje za prevádzkovateľa retransmisie, a to bez ohľadu, či signál retransmitovanej programovej služby ku koncovému užívateľovi prenáša táto osoba sama alebo prostredníctvom tretej osoby.

K § 30

Upravujú sa základné povinnosti prevádzkovateľa retransmisie. Prevádzkovateľ káblovej retransmisie je povinný za podmienok stanovených v zákone zabezpečiť zaradenie programových služieb verejnoprávneho vysielateľa a oprávnených vysielateľov do základnej programovej ponuky, obojstranne bezplatne. Pričom základnou programovou ponukou sa v zmysle navrhovanej úpravy rozumie súbor programových služieb poskytovaných prevádzkovateľom retransmisie za najnižšiu cenu. Pri programových službách verejnoprávneho vysielateľa táto povinnosť nezahŕňa monotypové programové služby, programové služby vysielané prostredníctvom internetu, vysielania programovej služby do zahraničia a digitálne vysielania rozhlasovej programovej služby. Pri oprávnených vysielateľoch prevádzkovateľ retransmisie zabezpečuje, aby boli zaradené programové služby, ktoré možno prijímať bežným prijímacím zariadením v mieste príjmu na telekomunikačné zariadenie, okrem digitálneho vysielania.

V súvislosti s lokálnym vysielaním je povinný zabezpečiť bezplatne zaradenie programovej

69

služby oprávneného vysielateľa na lokálne digitálne vysielanie televíznej programovej služby, pre ktorej vysielanie bola v miestnom multiplexe dostupnom v mieste príjmu vyhradená verejná kapacita do základnej programovej ponuky, ak s týmto zaradením vysielateľ súhlasí, pričom tam, kde to zabezpečiť nie je možné, povinnosť zabezpečiť, aby bol bezplatne vyhradený na lokálne vysielanie jeden kanál prístupný verejnosti v základnej programovej ponuke pre vysielanie komunitného média.

Prevádzkovateľ retransmisie právo rozhodnúť, ktorú z viacerých programových služieb zaradí do základnej programovej ponuky v prípade, ak bola verejná kapacita v miestnom multiplexe dostupnom v mieste príjmu vyhradená pre viacero programových služieb bezplatne alebo z ktorých ani jednej nebola verejná kapacita vyhradená bezplatne. Inak platí, že do základnej programovej ponuky zaradí programovú službu, pre ktorej vysielanie bola v miestnom multiplexe dostupnom v mieste príjmu vyhradená verejná kapacita bezplatne.

Medzi základné povinnosti každého prevádzkovateľa retransmisie patrí povinnosť poskytovať retransmisiu multimodálneho prístupu k programovej službe, ak tvorí súčasť vysielania televíznej programovej služby. Túto povinnosť prevádzkovateľ retransmisie nemá voči koncovému užívateľovi, ak to z technických dôvodov neumožňuje technické zariadenie, ktoré mu prevádzkovateľ retransmisie poskytuje na príjem programovej služby. Ak o to koncový užívateľ písomne požiada, je prevádzkovateľ retransmisie povinný poskytnúť mu spôsobilé technické zariadenie na príjem programovej služby, aby umožňovalo retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu, do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti koncového užívateľa, a to za rovnakých podmienok, za akých mu poskytol pôvodné technické zariadenie. Navrhovaná právna úprava vymedzuje zavádza nové právo regulátora rozhodnúť, že sa na prevádzkovateľa retransmisie vzťahuje len čiastočne alebo nevzťahuje povinnosť zabezpečiť zaradenie programovej služby do základnej programovej ponuky za splnenia podmienok stanovených v zákone. Ak regulátor na základe žiadosti prevádzkovateľa retransmisie zistí, že značná časť koncových užívateľov telekomunikačnej siete nepoužíva túto sieť ako hlavný prostriedok príjmu vysielania rozhlasovej alebo televíznej programovej služby, alebo plnenie tejto povinnosti nie je nevyhnutné na zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám, najmä podujatiam významným pre verejnosť a krátkemu spravodajstvu, ako aj k vysielaniu programových služieb verejnoprávneho vysielateľa. Zákon umožňuje regulátorovi rozhodnúť týmto spôsobom, najmä s ohľadom na pomer koncových užívateľov a domácností využívajúcich iný spôsob príjmu v príslušnej geografickej oblasti alebo rozsah retransmisie vysielania programových služieb voči kapacite telekomunikačnej siete, ktorej prostredníctvom sa retransmisia koncovým užívateľom poskytuje. Regulátor v rozhodnutí uvedie zoznam programových služieb, ktorých sa plnenie tejto povinnosti týka, ak rozhodne, že na regulátora táto povinnosť bude vzťahovať len čiastočne. Ak pominú dôvody, na základe ktorých regulátor rozhodol, rozhodnutie zruší.

Základnou povinnosťou prevádzkovateľa retransmisie je aj požiadanie o registráciu retransmisie, za nesplnenie ktorej možno uložiť pokutu.

K § 31

Distribúcia signálu nie je v zmysle navrhovanej úpravy obsahovou službou. Predstavuje službu zabezpečujúcu prístup k obsahovej službe. Navrhuje sa samostatne definovať tento pojem ako technický prenos signálu obsahovej služby, pričom tento prenos technicky zabezpečuje distributér signálu pre vysielateľa alebo iného poskytovateľa obsahovej služby, alebo je uskutočňovaný priamo vysielateľom alebo iným poskytovateľom obsahovej služby.

70

Ustanovenie v tejto súvislosti definuje distributéra signálu ako poskytovateľa elektronickej komunikačnej služby, ktorý technicky zabezpečuje prenos signálu pre vysielateľa alebo iného poskytovateľa obsahovej služby, pokiaľ neuskutočňuje prenos signálu priamo vysielateľ alebo iný poskytovateľ obsahovej služby.

K § 32

Posilňuje sa ochrana integrity signálu v súlade s ustanoveniami smernice. V zmysle recitálu 26 smernice je v záujme ochrany redakčnej zodpovednosti poskytovateľov mediálnych služieb a audiovizuálneho hodnotového reťazca dôležité, aby bolo možné zaručiť integritu programov a audiovizuálnych mediálnych služieb dodávaných poskytovateľmi mediálnych služieb. Programy a audiovizuálne mediálne služby by sa nemali vysielať v skrátenej forme, pozmenené či prerušené alebo prekrývané na obchodné účely bez výslovného súhlasu poskytovateľa mediálnych služieb. Navrhovaná úprava preto prevádzkovateľovi retransmisie a distributérovi signálu bez výslovného súhlasu vysielateľa zakazuje zasahovať do vysielanej programovej služby alebo jej zložky, najmä jej obsahovou alebo technickou zmenou alebo úpravou, jej prerušovaním alebo úplným alebo čiastočným prekrývaním jej zvukovej zložky alebo obrazovej zložky na obchodné účely, v prípade obrazovej zložky taktiež zmenšovaním rozsahu jej zobrazenia na obrazovke prijímača na obchodné účely.

V súlade s požiadavkami smernice sa upravujú výnimky z uvedeného zákazu. A stanovuje, že tento zákaz sa nevzťahuje na prekrytie, ktoré si vyhradil koncový užívateľ výlučne pre súkromné účely, a ktoré neslúži k priamemu alebo nepriamemu prospechu inej osoby, ako ani na prekrytie dodané príslušným vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, vrátane titulkov alebo mediálnej komerčnej komunikácie. Výnimku zo zákazu predstavujú aj tzv. ovládacie prvky užívateľského rozhrania nevyhnutné pre fungovanie zobrazovacieho zariadenia alebo pre orientáciu v programoch, ako nastavenie hlasitosti, vyhľadávacie funkcie, orientačné ponuky alebo elektronický programový sprievodca.

Ako výnimky sa upravujú aj techniky kompresie dátového toku, ktorá zmenšuje veľkosť dátového toku a podobné techniky nevyhnutné pre prispôsobenie distribučným systémom, ako sú rozlíšenie alebo kódovanie, pokiaľ v ničom nemenia obsah vysielanej programovej služby ani jej jednotlivých zložiek. Táto výnimka platí, ak si to verejnoprávny vysielateľ preukázateľne, napr. zmluvne, vyhradí, alebo ak s tým oprávnený vysielateľ preukázateľne súhlasí. Opäť môže ísť o formu dohody, zmluvy alebo iný preukázateľný úkon súhlasu.

K § 33

Definuje sa pojem multiplex a tiež pojmy, ktoré súvisia s jeho prevádzkou a poskytovaním. Multiplex je obsahovou službou a predstavuje súhrnný tok dát, ktorý vznikol za pomoci multiplexora telekomunikačného zariadenia skladajúceho jednotlivé čiastkové toky dát televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb vrátane hlasových služieb do súhrnného toku dát. Poskytovateľ multiplexu je osoba, ktorá vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť uvádza alebo je oprávnená uvádzať signál multiplexu určený na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho z multiplexora na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod telekomunikačnej siete. Ak je v telekomunikačnej sieti viac telekomunikačných zariadení slúžiacich na zostavenie výsledného multiplexu, poskytovateľom multiplexu osoba, ktorá ako posledná uviedla signál multiplexu do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na

71

koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod telekomunikačnej siete. Špecifickým druhom multiplexu je terestriálny multiplex, na poskytovanie ktorého je potrebné získať terestriálne prevádzkové povolenie. Signál terestriálneho multiplexu je šírený prostredníctvom digitálnej frekvencie úplne alebo sčasti terestriálnym vysielaním programovej služby. Miestny multiplex je druhom multiplexu pre lokálne vysielanie. Signál miesteho multiplexu je šírený individuálne koordinovanou digitálnou frekvenciou tak, aby signál mohlo prijímať najviac 15 % obyvateľov Slovenskej republiky, a územie dosahu individuálne koordinovanej digitálnej frekvencie je menšie ako 30 % frekvenčného vyhradenia, v ktorého rámci sa toto územie dosahu z väčšej časti nachádza. V súvislosti s poskytovaním terestriálneho multiplexu sa vymedzuje verejná kapacita multiplexu ako celková kapacita terestriálneho multiplexu znížená o kapacitu vyhradenú pre poskytovateľa multiplexu na prenos dát spojených s prevádzkou multiplexu, ktorá nie je obsahovou službou, najviac však o 10 % celkovej kapacity terestriálneho multiplexu.

K § 34 až 37

Upravuje sa sloboda šírenia signálu, využitie frekvenčného spektra na poskytovanie multiplexu, povinnosti poskytovateľa multiplexu a osobitné povinnosti poskytovateľa miestneho multiplexu. Medzi základné práva poskytovateľa multiplexu patrí právo slobodne a nezávisle rozhodnúť o počte vysielačov a ich umiestnení pri budovaní telekomunikačnej siete na prenos terestriálneho multiplexu, musí však dodržať technické parametre frekvenčného vyhradenia určené Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej ako „úrad“). Zároveň sa upravuje, že na vymedzených druhoch nehnuteľností je realizovanie oprávnení poskytovateľa multiplexu a distributéra signálu umožnené iba na základe písomného súhlasu Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo príslušného správcu nehnuteľnosti. Požadovaná úprava je v súlade aj so znením § 21 ods. 3 nového návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

Návrh zákona vymedzuje, že prevádzkové terestriálne povolenie možno udeliť na frekvencie, ktoré uvedené v Národnej tabuľke frekvenčného spektra. Terestriálny multiplex možno poskytovať vo frekvenčnom pásme vyhradenom podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách prednostne na terestriálne vysielanie v štandarde digitálneho televízneho príjmu (televízne pásmo), terestriálne vysielanie v štandarde digitálneho rozhlasového príjmu (rozhlasové pásmo), analógové rozhlasové terestriálne vysielanie (analógové pásmo). Poskytovateľ multiplexu rozhoduje o zložení multiplexu a obsadzuje multiplex v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom, pri zaručení nediskriminačného prístupu poskytovateľom obsahových služieb. Osobitné podmienky je poskytovateľ multiplexu povinný dodržať pri obsadzovaní terestriálneho multiplexu. Medzi všeobecné povinnosti poskytovateľa multiplexu patrí povinnosť zabezpečiť, aby nešíril programovú službu vysielateľa, ktorý nemá oprávnenie na jej vysielanie alebo bez súhlasu ich poskytovateľov obsahovú službu, ktorá nie je programovou službou alebo signál komunitného média.

V prípade terestriálneho multiplexu je poskytovateľ multiplexu povinný koncovému užívateľovi, ktorý sa nachádza v danom frekvenčnom vyhradení alebo v dosahu miestneho multiplexu, zabezpečiť na jeho žiadosť možnosť príjmu terestriálneho multiplexu, napr. prostredníctvom nájmu alebo predajom príslušného zariadenia; táto povinnosť sa však nevzťahuje na prípady, ak sa poskytovateľ obsahovej služby a poskytovateľ multiplexu dohodli na konkrétnom pokrytí signálom a koncový užívateľ sa nenachádza v tomto dohodnutom pokrytí. Poskytovateľ multiplexu nesmie bez dôvodu obmedzovať vysielateľa

72

pri poskytovaní doplnkových obsahových služieb vysielania, pričom je najmä povinný umožniť mu poskytovať multimodálny prístup.

Osobitne sa stanovuje povinnosť poskytovateľa multiplexu požiadať o terestriálne prevádzkové povolenie.

Poskytovateľ multiplexu je povinný umožniť ústrednému orgánu štátnej správy poskytovať v terestriálnom multiplexe služby elektronickej verejnej správy, ak to verejná kapacita multiplexu umožňuje. Poskytovateľ multiplexu, ktorý poskytuje miestny multiplex je povinný umožniť obci, ktorá je v území dosahu signálu miestneho multiplexu, poskytovať v tomto miestnom multiplexe na jej náklady služby elektronickej verejnej správy, ak to verejná kapacita multiplexu umožňuje. Uvedenými povinnosťami sa vytvára priestor pre poskytovanie elektronickej verejnej správy v súlade s Politikou využívania frekvenčného spektra na širokopásmový prístup. Na poskytovateľa multiplexu sa vzťahujú povinnosti podniku podľa zákona o elektronických komunikáciách.

K § 38 a 39

Návrh zákona ustanovuje podmienky obsadzovania terestriálneho multiplexu v televíznom pásme, ako aj povinnú ponuku pre verejnoprávneho vysielateľa pri obsadzovaní terestriálneho multiplexu v televíznom pásme. Multiplex je prednostne určený na vysielanie televíznej programovej služby. Týmto programovým službám vyhradí poskytovateľ multiplexu najmenej 70% verejnej kapacity terestriálneho multiplexu, s výnimkou prípadu, ak nie je možné naplniť túto kapacitu z dôvodu nedostatku televíznych programových služieb alebo sa poskytovateľ nedohodol s dostatočným počtom vysielateľov. Uvedená úprava nahrádza doterajšiu právnu úpravu uvedenú v zákone o digitálnom vysielaní, v zmysle ktorej sa verejnoprávny terestriálny multiplex poskytoval v jednej frekvenčnej vrstve televízneho pásma, ktorú na tieto účely určil úrad všeobecne záväzným právnym predpisom.

V zmysle navrhovanej úpravy verejnoprávny vysielateľ právo prednostne sa uchádzať o miesto pre vysielanie svojich televíznych programových služieb v rozsahu verejnej kapacity jedného terestriálneho multiplexu obsadzovaného vo frekvenčnom vyhradení televízneho pásma, pričom toto právo sa bude uplatňovať k vysielaniu každej programovej službe osobitne. Navrhovaná úprava stanovuje spôsob a podmienky tohto procesu.

K § 40 a 41

Obdobne sa upravujú základné podmienky, na základe ktorých je poskytovateľ multiplexu povinný obsadzovať terestriálny multiplex v rozhlasovom pásme a povinná ponuka pre verejnoprávneho vysielateľa pri obsadzovaní terestriálneho multiplexu v rozhlasovom pásme; takýto multiplex je prednostne určený na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Tejto programovej službe vyhradí poskytovateľ multiplexu najmenej 70% verejnej kapacity multiplexu, s výnimkou prípadu, ak nie je možné naplniť túto kapacitu z dôvodu nedostatku rozhlasových programových služieb alebo sa poskytovateľ nedohodol so žiadnym alebo dostatočným počtom vysielateľov.

Upravuje sa povinnosť poskytovateľa multiplexu poskytnúť verejnoprávnemu vysielateľovi možnosť prednostne sa uchádzať o miesto pre vysielanie rozhlasovej programovej služby v rozsahu verejnej kapacity jedného terestriálneho multiplexu obsadzovaného vo frekvenčnom vyhradení rohlasového pásma, pričom toto právo sa uplatňuje k vysielaniu

73

každej programovej službe osobitne. Ustanovenia ďalej upravujú spôsob a podmienky tohto procesu.

K § 42

Poskytovateľ multiplexu, ktorý obsadzuje terestriálny multiplex v analógovom pásme je povinný poskytnúť rozhlasovému verejnoprávnemu vysielateľovi priestor pre vysielanie jednej rozhlasovej programovej služby. Ustanovenie ďalej upravuje spôsob a podmienky tohto procesu. Osobitne sa upravuje právo verejnoprávneho vysielateľa, ak používa vlastný multiplexor na zostavenie súhrnného dátového toku, ktorého signál distribuuje poskytovateľovi multiplexu, uplatniť si výhradu zákazu bez jeho výslovného súhlasu zasahovať do vysielanej programovej služby alebo jej zložky technikou kompresie dátového toku, ktorá zmenšuje veľkosť dátového toku a podobnými technikami nevyhnutnými pre prispôsobenie distribučným systémom, ako rozlíšenie alebo kódovanie, ako aj iné podmienky na ochranu integrity signálu.

K § 43

Upravujú sa podmienky obsadzovania terestriálneho multiplexu poskytovaného vo viacerých pásmach. Ak úrad rozhodne, že možno poskytovať terestriálny multiplex vo viacerých frekvenčných pásmach súčasne, určí podmienky obsadzovania multiplexu, ktoré je poskytovateľ povinný dodržať.

K § 44

Miestny multiplex je terestriálny multiplex pre lokálne vysielanie, ktorého signál je šírený individuálne koordinovanou digitálnou frekvenciou tak, aby signál mohlo prijímať najviac 15 % obyvateľov Slovenskej republiky a územie dosahu individuálne koordinovanej digitálnej frekvencie je menšie ako 30% frekvenčného vyhradenia, v ktorého rámci sa toto územie dosahu z väčšej časti nachádza. Miestny multiplex je prednostne určený na lokálne vysielanie. Dôvodom samotnej existencie miestnych multiplexov je umožniť príjem lokálneho vysielania alebo komunitného médiá verejnosťou, preto aj podmienky jeho obsadzovania ustanovené tak, aby sa zabezpečil prístup lokálnych vysielateľov do miestneho multiplexu. Navrhovaná úprava stanovuje, že miestny multiplex je primárne určený na vysielanie televíznej programovej služby, ak úrad v terestriálnom prevádzkovom povolení neurčí inak. Lokálnej televíznej programovej službe je poskytovateľ miestneho multiplexu povinný vyhradiť 20% verejnej kapacity multiplexu, pričom lokálnemu vysielateľovi, ktorý nevyužíva programovú službu komerčne (t.j. programová služba neobsahuje reklamný ani telenákup) a poskytuje ju voľne, poskytne tento priestor bezplatne.

K § 45

Ustanovenie upravuje definičné znaky služby platformy na zdieľanie videí.

Platforma na zdieľanie videí predstavuje s odkazom na recitál 4 Smernice službu, ktorá sa často uchádza o tých istých divákov a tie isté príjmy ako televízne vysielanie a audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a značný vplyv, najmä tým, že svojim užívateľom uľahčuje možnosť formovať a ovplyvňovať názory iných užívateľov a príjemcov služby. Práve to je dôvodom, prečo je potrebné služby platforiem pre zdieľanie videí podrobiť istému režimu regulácie.

74

Definícia platformy na zdieľanie videí vychádza z definície tejto služby vymedzenej v čl. 1 ods. 1 písm. aa) Smernice, v zmysle ktorého je služba platformy na zdieľanie videí služba, ako ju vymedzujú články 56 a 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom základný účel služby alebo jej oddeliteľnej časti alebo zásadná funkcia tejto služby je poskytovanie programov, videí vytvorených používateľmi alebo programov aj videí vytvorených používateľmi širokej verejnosti, za ktoré poskytovateľ platformy na zdieľanie videí nenesie redakčnú zodpovednosť, s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať prostredníctvom elektronických komunikačných sietí v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2002/21/ES, a ktorých organizáciu určuje poskytovateľ platformy na zdieľanie videí, a to aj automatickými prostriedkami alebo algoritmami, najmä prostredníctvom zobrazovania, označovania a radenia.

Definuje sa platforma na zdieľanie videí ako služba primárne hospodárskej povahy. Hospodárska povaha služby je základným definičným znakom. Ako sa uvádza aj v recitáli 6 Smernice vymedzenie pojmu „služba platformy na zdieľanie videí“ by sa nemalo vzťahovať na nehospodárske činnosti, ako napríklad poskytovanie audiovizuálneho obsahu na súkromných internetových stránkach a nekomerčné záujmové spoločenstvá.

Základným účelom služby platformy na zdieľanie videí alebo účelom jej oddeliteľnej časti alebo jej zásadnou funkciou je v zmysle ods. 1 písm. b) poskytovanie programov, videí vytvorených užívateľmi alebo programov aj videí vytvorených užívateľmi širokej verejnosti. Poskytovanie tohto obsahu možno považovať s ohľadom na recitál 5 Smernice za zásadnú funkciu služby, ak audiovizuálny obsah nie je len doplnkom činností danej služby alebo ak nepredstavuje len ich menšiu časť. Splnenie podmienky zásadnej funkcie sa posudzuje podľa usmernení Komisie, ktoré zverejní regulátor na svojom webovom sídle.

Podstatná časť obsahu prezentovaného prostredníctvom služieb platformy na zdieľanie videí s odkazom na recitál 47 Smernice nespadá pod redakčnú zodpovednosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí. Redakčnú zodpovednosť definuje čl. 1 ods. 1 písm. c) Smernice ako vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich usporiadaním do chronologickej štruktúry v prípade televízneho vysielania alebo v prípade audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie do katalógu programov. Služba platformy na zdieľanie videí je na rozdiel od vysielania a audiovizuálnych mediálnych služieb službou, za ktorú poskytovateľ platformy na zdieľanie videí nenesie redakčnú zodpovednosť.

Charakteristický pojmový znak služby na zdieľanie videí je okrem iného aj, že poskytovateľ platformy na zdieľanie videí určuje organizáciu poskytovania programov, videí vytvorených používateľmi alebo programov aj videí vytvorených používateľmi, a to aj automatickými prostriedkami alebo algoritmami, najmä prostredníctvom zobrazovania, označovania a radenia. Uvedené vyplýva z charakteru poskytovanej služby platformy na zdieľanie videí a súvisí aj s obmedzenou zodpovednosťou za obsah.

Služba platforiem na zdieľanie videí je v zmysle definície služba poskytovaná prostredníctvom telekomunikačnej siete, s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať verejnosť.

K § 46

Ustanovenie upravuje zodpovednosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí za obsah informácií poskytovaných v rámci platformy na zdieľanie videí.

75

Poskytovateľ platformy na zdieľanie videí podľa ods. 1 tohto ustanovenia nezodpovedá za obsah informácií za podmienok, ktoré ustanovuje § 6 zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o elektronickom obchode“). Pričom v zmysle zákona o elektronickom obchode ide najmä o situácie, kedy poskytovateľ služby nezodpovedá podľa § 6 ods. 1 za prenášané informácie, ak služby informačnej spoločnosti pozostávajú výlučne z prenosu informácií v elektronickej komunikačnej sieti alebo z poskytnutia prístupu do elektronickej komunikačnej siete a poskytovateľ služieb

a) nedal podnet na prenos informácií,

b) nevybral príjemcu informácií,

c) nezostavil ani neupravil informácie.

Prenosom informácií v elektronickej komunikačnej sieti alebo poskytnutím prístupu do elektronickej komunikačnej siete podľa odseku 1 sa rozumie aj automatické dočasné uloženie prenášaných informácií, ktoré slúži výlučne na vykonanie prenosu v elektronickej komunikačnej sieti, ak sa informácie v nej neukladajú dlhšie, ako je nevyhnutné na ich prenos.

Podľa § 6 ods. 3 zákona o elektronickom obchode poskytovateľ služieb nezodpovedá za automatické dočasné uloženie informácií výlučne na účel zefektívnenia ich ďalšieho prenosu v elektronickej komunikačnej sieti k ďalším príjemcom služieb, ak poskytovateľ služieb

a) neupravuje informácie,

b) dodržiava podmienky prístupu k informáciám,

c) dodržiava pravidlá aktualizácie informácií spôsobom všeobecne uznávaným a používaným v príslušnom odvetví,

d) nevyužíva technológie na nezákonné získavanie a používanie uložených informácií,

e) bez zbytočného odkladu zamedzí prístup k uloženým informáciám, alebo informácie odstráni potom, ako sa dozvie, že na pôvodnom zdroji prenosu boli odstránené, alebo prístup k nim bol zamedzený, alebo súd alebo orgán dozoru nariadili ich odstránenie alebo zamedzenie prístupu k nim.

Podľa § 6 ods. 4 zákona o elektronickom obchode poskytovateľ služieb nezodpovedá za informácie poskytnuté príjemcom služieb a uložené na jeho žiadosť do pamäte elektronických zariadení slúžiacich na vyhľadávanie informácií, ak poskytovateľ služieb nevie o protiprávnom obsahu uložených informácií alebo o protiprávnom konaní príjemcu služieb a na odstránenie protiprávneho stavu koná bez zbytočného odkladu; za tieto informácie však zodpovedá, ak príjemca služieb koná podľa jeho pokynov.

Podľa § 6 ods. 5 zákona o elektronickom obchode ak poskytovateľ služieb poskytuje služby informačnej spoločnosti v rozsahu podľa odsekov 1, 3 a 4, nie je povinný sledovať informácie ani oprávnený vyhľadávať informácie, ktoré sa prenášajú alebo ukladajú. Ak sa však dozvie o protiprávnosti takých informácií, je povinný odstrániť ich z elektronickej komunikačnej siete alebo aspoň zamedziť k nim prístup; súd môže nariadiť poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj vtedy, ak sa poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti nedozvedel.

Z definičných znakov služby platformy na zdieľanie videí vyplýva, že poskytovateľ tejto služby nenesie redakčnú zodpovednosť za podstatnú časť obsahu prezentovaného prostredníctvom tejto služby. Odsek 2 preto stanovuje, že poskytovateľ tejto služby nie je

76

povinný sledovať obsah programu alebo videa vytvoreného užívateľom, ako ani mediálnej komerčnej komunikácie, ktorá je obsiahnutá v programe alebo vo videu vytvorenom užívateľom, ktorej nezabezpečuje marketing a ani ju nepredáva, ani neusporadúva.

V ods. 3 sa vymedzuje obsah, za ktorý poskytovateľ platformy zodpovedá. Ide o obsah, ktorý v rámci služby platformy na zdieľanie videí sám poskytuje verejnosti. Smernica s odkazom na recitál 3 tento typ obsahu posudzuje ako audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie, aj keď je ponúkaný na platforme na zdieľanie videí. Vo vzťahu k takémuto obsahu sa na poskytovateľa platformy na zdieľanie videí vzťahujú práva a povinnosti poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

K § 47

Za účelom, aby bol najmä prijímateľom služby umožnený prístup k základným údajom o poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí, ustanovenie upravuje povinnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí uvádzať na svojom webovom sídle základné informácie. Oproti iným poskytovateľom nie je alternatíva vo vzťahu ku kontaktným údajom, a to z dôvodu, že v prípade zvolenia si určenia webového sídla by mohlo dôjsť k situácii, že úžívateľ platformy na zdieľanie videí by nemal efektívny nástroj na rýchle kontaktovanie v prípade potreby. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na poskytovateľa platformy na zdieľanie videí, vo vzťahu ku ktorému budú tieto informácie dostupné v rámci registra v oblasti médií a audiovízie.

K § 48

V oblasti regulácie obsahu poskytovaného službami platforiem na zdieľanie videí Smernica v recitáli 27 uvádza, že podstatná časť obsahu prezentovaného prostredníctvom služieb platformy na zdieľanie videí nespadá pod redakčnú zodpovednosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí. Títo poskytovatelia však zvyčajne rozhodujú o organizácii obsahu, konkrétne

programov, videí vytvorených používateľmi a audiovizuálnych komerčných oznamov, a to aj automatickými prostriedkami alebo algoritmami. Preto by sa od týchto poskytovateľov malo vyžadovať, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu maloletých pred obsahom, ktorý by mohol narušiť ich fyzický, psychický alebo morálny vývin. Tiež by sa od nich malo vyžadovať, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu širokej verejnosti pred obsahom, ktorý zahŕňa podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi skupiny založené na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 21 Charty základných práv Európskej únie alebo ktorého šírenie predstavuje trestný čin podľa práva Únie. Recitál 28 Smernice uvádza, že vzhľadom na povahu účasti poskytovateľov na obsahu prezentovanom prostredníctvom služieb platformy na zdieľanie videí by sa mali vhodné opatrenia na ochranu maloletých a širokej verejnosti týkať organizácie obsahu, a nie obsahu ako takého.

V ustanovení odseku 1 sa upravuje povinnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí prijať zákonom špecifikované opatrenia. Cieľom prijatia týchto opatrení je ochrana maloletých pred programami, videami vytvorenými užívateľmi a mediálnou komerčnou komunikáciou, ktorá môže narušiť ich fyzický, psychický alebo morálny vývin, tento obsah môže byť sprístupnený iba takým spôsobom, ktorým sa zaistí, že ich maloletí nebudú môcť za bežných okolností počuť ani vidieť. Takéto opatrenia môžu zahŕňať výber času vysielania, nástroje na overenie veku alebo iné technické opatrenia a musia byť primerané potenciálnemu škodlivému účinku programu. Cieľom prijatia opatrení je aj ochrana širokej verejnosti pred programami, videami vytvorenými užívateľmi a mediálnou komerčnou komunikáciou, ktoré obsahujú podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi skupiny

77

založené na ktoromkoľvek dôvode uvedenom v zákone, ako aj ochrana širokej verejnosti pred programami, videami vytvorenými užívateľmi a mediálnou komerčnou komunikáciou, ktoré obsahujú znaky skutkovej podstaty trestného činu rozširovania detskej pornografie, verejne podnecujú na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľujú niektorý z trestných činov terorizmu alebo ktoré obsahujú znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov proti ľudskosti, trestných činov extrémizmu alebo trestných činov vojnových podľa trestného zákona. Odsek 2 predstavuje transpozíciu čl. 28b ods. 2 Smernice a určuje poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí prijať vhodné opatrenia v záujme dodržania základných kvalitatívnych požiadaviek aj vo vzťahu k mediálnej komerčnej komunikácií, ktorej poskytovateľ platformy na zdieľanie videí nezabezpečuje marketing, nepredáva ju, ani neusporadúva, vzhľadom na to, že platformy na zdieľanie videí nad takouto mediálnou komerčnou komunikáciou uplatňujú len obmedzený dohľad.

K § 49

Vymedzujú sa konkrétne opatrenia, ktoré môže poskytovateľ platformy na zdieľanie videí uplatňovať s cieľom chrániť maloletých pred škodlivým obsahom a verejnosť pred obsahom, ktorým sa podnecuje k nenávisti, násiliu a terorizmu. V súlade s čl. 28b ods. 3 Smernice, ako aj s ods. 2 tohto ustanovenia sa vhodné opatrenia určujú so zreteľom na povahu predmetného obsahu, škodu, ktorú môže spôsobiť, na kategórie osôb, ktoré majú byť chránené, ako aj na práva a dotknuté oprávnené záujmy vrátane záujmov poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a užívateľov, ktorí vytvorili alebo nahrali obsah, ako aj so zreteľom na všeobecný verejný záujem. Uvedené opatrenia musia byť realizovateľné a primerané vzhľadom na rozsah služby platformy na zdieľanie videí a vzhľadom na povahu poskytovanej služby. Opatrenia nesmú viesť k žiadnym kontrolným opatreniam alebo k filtrovaniu obsahu pri nahrávaní. V súvislosti s ochranou maloletých, predmetné ustanovenie tiež zakazuje poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí spracúvať na obchodné účely (napr. na účely priameho marketingu, profilovania a reklamy cielenej podľa správania) osobné údaje maloletých, ktoré zhromaždil alebo inak získal pri zabezpečení systému rodičovskej kontroly, ktorý je ovládaný užívateľom platformy na zdieľanie videí v súvislosti s obsahom, ktorý by mohol narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých a zriadení a prevádzkovaní systémov na overenie veku pre užívateľov platformy na zdieľanie videí, v súvislosti s obsahom, ktorý by mohol narušiť fyzický, psychický alebo morálny maloletých.

K § 50

Posúdenie vhodnosti použitia konkrétnych opatrení na zabezpečenie ochrany verejnosti bude vykonávať regulátor. Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí predložiť regulátorovi údaje potrebné na posúdenie vhodnosti prijatých opatrení, ako aj právo regulátora požiadať poskytovateľa platformy na zdieľanie videí o doplňujúce informácie.

K § 51

Upravujú sa povinnosti poskytovateľa platformy na zdieľanie videí vo vzťahu k mediálnej komerčnej komunikácii. Zákon v súvislosti s transpozíciou smernice rozlišuje zodpovednosť poskytovateľa v závislosti od toho, či ide o mediálnu komerčnú komunikáciu, ktorej zabezpečuje marketing alebo ktorú predáva alebo usporadúva alebo ide o mediálnu komerčnú komunikáciu, ktorej nezabezpečuje marketing, nepredáva ju, ani neusporadúva. V odseku 1 tohto ustanovenia je vymedzená prísnejšia zodpovednosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí, nakoľko ide mediálnu komerčnú komunikáciu, ktorej poskytovateľ platformy

78

na zdieľanie videí zabezpečuje marketing alebo ju predáva alebo usporadúva.

Odsek 2 upravuje povinnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí zrozumiteľne informovať koncových užívateľov tejto služby o skutočnosti, že program alebo video vytvorené užívateľom obsahuje mediálnu komerčnú komunikáciu, ak o tejto skutočnosti vedomosť alebo ak mu bola táto skutočnosť oznámená na základe existencie funkcie pre užívateľov, ktorí nahrávajú videá vytvorené užívateľmi, na uvedenie toho, či tieto videá obsahujú mediálnu komerčnú komunikáciu, ak o tom vedia alebo ak je možné odôvodnene očakávať, že o tom vedia.

K § 52

Upravuje sa riešenie sporov užívateľa platformy na zdieľanie videí a poskytovateľa platformy na zdieľanie videí týkajúcich sa povinnosti prijať opatrenia na ochranu verejnosti, ako aj konkrétnych opatrení vymedzených v navrhovanej úprave. Návrh zákona umožňuje jednak mimosúdne riešenie vzniknutého sporu napríklad formou mediácie alebo riešenie sporu pred regulátorom.

Právo podať návrh na urovnanie sporu pred regulátorom užívateľ platformy na zdieľanie videí v prípade, ak podal sťažnosť poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí a táto sťažnosť nebola poskytovateľom platformy vybavená vôbec alebo spôsobom, ktorý si stanoví poskytovateľ platformy na zdieľanie videí. Návrh na urovnanie sporu regulátor následne preskúma a navrhne spôsob jeho urovnania.

Možnosťou riešiť vzájomné spory užívateľa platformy na zdieľanie videí a poskytovateľa platformy na zdieľanie videí mimosúdne, nie je dotknuté právo riešiť vzájomné spory podaním žaloby.

K § 53

Zabezpečenie prístupu audiovizuálneho obsahu je kľúčovou požiadavkou v súvislosti so záväzkami prijatými podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo osôb s postihnutím a starších osôb zúčastňovať sa na spoločenskom a kultúrnom živote Európskej únie a začleniť sa doň je spojené s poskytovaním prístupných audiovizuálnych mediálnych služieb. V zmysle smernice by sa mali požiadavky v oblasti prístupnosti plniť postupne a nepretržite, pričom by sa mali zohľadňovať praktické a nevyhnutné obmedzenia, ktoré by mohli zabrániť dosiahnutiu úplnej prístupnosti, ako napríklad programy a udalosti vysielané v reálnom čase. Na efektívne zmeranie pokroku v tejto oblasti by mali slúžiť pravidelne predkladané správy.

Podľa smernice by prostriedky na dosiahnutie prístupnosti audiovizuálnych mediálnych služieb mali zahŕňať najmä posunkovú reč, titulkovanie pre nepočujúcich a nedoslýchavých, hovorené titulky a hlasový komentár.

Ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod pojmom titulky pre osoby so sluchovým postihnutím. Ide o obrazovo zachytený text v jazyku vysielania alebo jazyku programu, ktorý má spĺňať isté atribúty. Tými synchronizácia so zvukovou stopou audiovizuálneho diela alebo programu, zachytenie hovoreného prejavu v audiovizuálnom diele alebo programu spôsobom, ktorý umožní cieľovej skupine osôb porozumieť jeho obsahu a nakoniec súlad s požiadavkami stanovenými všeobecným záväzným predpisom. Novinkou oproti doterajšej

79

právnej úprave je stanovenie, že titulky textom, ktorý nemá chyby v písaní alebo zobrazovaní, ktoré by podstatne ovplyvnili celkovú zrozumiteľnosť zachyteného hovoreného prejavu v audiovizuálnom diele alebo v programe. Nie je férové, aby boli vysielatelia sankcionovaní za chyby v titulkoch, nakoľko aj pri najväčšej snahe nie je možné predísť niektorým chybám, ako napríklad preklepy. Pritom celková zrozumiteľnosť textu týmito nie je dotknutá.

Odsek 2 navrhovaného ustanovenia uvádza, že konkrétne požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím určí vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 54

V návrhu zákona o mediálnych službách je používaný termín „hlasové komentovanie pre nevidiacich“, ktorý doteraz nebol definovaný ani v tomto návrhu zákona a ani v iných legislatívnych predpisoch. Definícia uvedeného pojmu je potrebná napr. aj z dôvodu, aby sa zabránilo jeho nejednotnému výkladu a neprípustnému označovaniu hlasového komentára pre všetkých divákov za hlasové komentovanie pre nevidiacich. Hlasovým komentovaním v zmysle návrhu je hovorený popis obrazových častí audiovizuálneho diela alebo programuv jazyku vysielania alebo jazyku programu, je umiestňovaný do pasáži bez prejavov účinkujúcich a je prednášaný hlasom, ktorý je jednoznačne a zrozumiteľne odlíšiteľný od hlasov postáv v diele alebo programe. Hlasové komentovanie popisuje nevyslovené prejavy a činnosti postáv, scénu pre možnosť lepšej predstavy aktuálnej situácie, vrátane výrazov, oblečenia a pod.

K § 55

Multimodálny prístup je v zmysle návrhu zákona druhom doplnkovej služby vysielania, ktorý je vysielaný súbežne s príslušnou televíznou programovou službou a umožňuje prístup nepočujúcich alebo nevidiacich k programom vysielania alebo iným zložkám programovej služby, najmä prostredníctvom titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočenia do slovenského posunkového jazyka a hlasového komentovania pre nevidiacich.

Vzhľadom na zameranie Rozhlasu a televízie Slovenska a jeho verejnoprávnosť sa na jeho vysielanie vzťahujú prísnejšie povinnosti ako na oprávnených vysielateľov. Návrh predmetného ustanovenia určuje, že všetky programy televíznej programovej služby verejnoprávneho vysielateľa musia byť sprevádzané multimodálnym prístupom k programovej službe s výnimkou hlasového komentovania pre nevidiacich, ktoré sa stanovuje na 50 % všetkých vysielaných programov. Tento percentuálny podiel sa musí dosiahnuť vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa z celkového vysielacieho času programov v rámci jedného kalendárneho mesiaca.

Podobne ako verejnoprávny vysielateľ, aj oprávnení televízni vysielatelia musia vyhradiť určitý percentuálny podiel nimi vysielaných programov programom sprevádzaným jednotlivými typmi multimodálneho prístupu k programovej službe. Tento podiel musia tiež dosiahnuť v rámci jedného kalendárneho mesiaca.

Oproti verejnoprávnemu vysielateľovi však percentá stanovené pre oprávnených vysielateľov výrazne nižšie, t.j. 25 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím alebo tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a 10 % všetkých vysielaných

80

programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Do predmetného vysielacieho času sa nezapočítava vysielací čas venovaný športovým programom, hudobným programom a programom, ktorých hudobná zložka tvorí ich podstatnú časť.

V prípade, že vysielateľ vysiela seriál alebo sériu a rozhodne sa zabezpečiť multimodálny prístup aspoň k jednej jeho časti, je povinný zabezpečiť multimodálny prístup ku všetkým zostávajúcim častiam. Uvedené sa navrhuje z dôvodu kontinuity v prístupe k obsahu, ktorý na seba nadväzuje.

Všetky programy zabezpečené multimodálnym prístupom musia byť zreteľne označené a stanovuje sa povinnosť oznámenia spôsobu ich označenia priamo regulátorovi. Predmetné označenie byť v zmysle návrhu uplatnené pri vysielaní programov, v oznámeniach o vysielaní takýchto programov a v programovej ponuke vlastného vysielania a tiež v prehľade programov.

Lokálne vysielanie a vysielanie do zahraničia sú z vyššie uvedených povinností vylúčené.

K § 56

S cieľom ľahšej kontroly plnenia stanovených povinností sa navrhuje upraviť povinnosť vysielateľa poskytovať regulátorovi v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho žiadosti údaje v rozsahu percento, počet a časový rozsah odvysielaných programov zabezpečených multimodálnym prístupom a tiež samotný zoznam takýchto odvysielaných programov.

K § 57 a 60

Pre lepšie sledovanie trvalého a postupného pokroku sa navrhuje povinnosť predkladať akčné plány na obdobie troch rokov, ktorý bude obsahovať ciele, ktoré mieni oprávnený vysielateľ garantovať v danom období. Termín na predkladanie akčného plánu je koniec kalendárneho roka predchádzajúceho obdobiu troch rokov, na ktoré sa plán vzťahuje. Vysielatelia sú povinní akčný plán zverejniť na webovom sídle programovej služby, ak takéto webové sídlo majú zriadené. Odpočet akčného plánu sa regulátorovi predkladá do 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po sledovanom období.

Uvedené primerane platí aj vo vzťahu k poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

K § 58

Súčasná právna úprava vo vzťahu k poskytovaniu audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie neobsahuje žiadny percentuálny podiel, ktorý musia poskytovatelia v prípade poskytovania programov s multimodálnym prístupom naplniť.

V súlade s európskou úpravou sa navrhuje explicitne určiť, rovnako ako v prípade oprávneného vysielateľa, 25% - podiel vo vzťahu k programom, ktoré sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, alebo tlmočené do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a 10% - podiel pri programoch, ktoré sú sprevádzané hlasovým komentovaním pre nevidiacich.

81

Podiel programov vychádzať z celkového počtu programov ponúkaných v katalógoch programov poskytovaných všetkých audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktoré poskytovateľ poskytuje za kalendárny mesiac. Z dôvodu, že v súčasnosti fungujú audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, ktoré majú v svojich katalógoch veľké množstvo programov, pri ktorých nie je možné objektívne zabezpečiť multimodálny prístup tak, aby ku dňu nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona boli naplnené podiely stanovené navrhovanom ustanovení, stanovuje sa, že do celkového počtu programov ponúkaných v katalógoch programov, ktoré poskytovateľ audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie poskytuje za kalendárny mesiac, sa nezapočítavajú programy, ktoré boli do katalógu programov zaradené pred 1. januárom 2022 a bez multimodálneho prístupu.

Do celkového počtu programov ponúkaných v katalógu sa nezapočítava športový program, hudobný program a program, ktorého hudobná zložka tvorí jeho podstatnú časť.

Rovnako ako v prípade oprávneného vysielateľa sa stanovuje povinnosť zreteľne označiť všetky programy s multimodálnym prístupom a oznámiť regulátorovi spôsob ich označenia a tiež povinnosť uplatňovať zvolené označenie v katalógu programov.

K § 59

Rovnako ako v prípade vysielateľov, aj poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb sa stanovuje povinnosť oznamovať regulátorovi na vyžiadanie údaje o percente, počte a časovom rozsahu programov a samotný zoznam programov zabezpečených multimodálnym prístupom.

K § 61

Smernica zdôrazňuje povinnosť členských štátov rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, rovnako tak rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Základné ľudské práva a slobody zakotvené v druhom oddiele druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky.

V súlade so základnými princípmi návrh zákona upravuje, že obsahová služba, ktorú poskytuje vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť. V zmysle navrhovanej úpravy obsahová služba preto najmä nesmie propagovať vojnu alebo opisovať kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je nevhodným zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním tohto konania. S tým úzko súvisí aj zákaz propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať násilie alebo nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe diskriminačných predpokladov. Vzhľadom na vývoj spôsobov, akými sa v dnešnej dobe šíri obsah, je nevyhnutné chrániť širokú verejnosť pred podnecovaním k terorizmu. Návrh preto upravuje zákaz šírenia alebo sprístupňovania informácií verejnosti s úmyslom podnecovať alebo obhajovať páchanie trestných činov terorizmu. Cieľom právnej úpravy je tiež zabezpečiť, aby sa nezobrazovali scény reálneho násilia , kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavované fyzickému či psychickému utrpeniu spôsobom, ktorý je považovaný za zásah do ľudskej dôstojnosti.

82

K § 62

Členské štáty Európskej únie sa zaviazali prijať účinné opatrenia na zamedzenie možnosti kontaktu maloletých s audiovizuálnym obsahom, ktorý mohol narušiť telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých. Navrhovaná úprava preto určuje povinnosť vysielateľovi a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vo vzťahu k uvedeným obsahom.

Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní zabezpečiť, aby programy alebo iné zložky programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktoré môžu narušiť vývin maloletých, boli sprístupnené iba takým spôsobom, aby maloletí nemohli takéto programy alebo iné zložky programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za bežných okolností počuť ani vidieť. Navrhovaná úprava umožňuje zaradiť takýto program do vysielania v čase od 22.00 h do 6.00 h, teda zavádza časovú oponu ako jedno z možných opatrení na ochranu maloletých.

V zmysle navrhovanej úpravy je vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie rovnako povinní zabezpečiť, aby programy alebo iné zložky programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie, boli poskytované len v prípade zabezpečenia technických opatrení na zabránenie prístupu maloletých. Takéto opatrenia zahŕňajú najmä kódovanie alebo účinnú rodičovskú kontrolu.

Na účely navrhovanej úpravy je maloletým osoba mladšia ako 18 rokov veku. V súlade so smernicou na upravuje, že osobné údaje maloletých, ktoré nadobudli vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, sa nesmú spracúvať na obchodné účely, a to napr. na priamy marketing, profilovanie cielenú reklamu.

Účinným spôsobom ochrany maloletých je najmä uplatňovanie jednotného systému označovania, resp. iného akceptovaného systému označovania. Navrhovanou úpravou mediálnej legislatívy sa stanovujú nové pravidlá aj v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie oprávnení zvoliť si, či budú určovať vekovú vhodnosť vysielaného alebo poskytovaného programu a typy potenciálne škodlivého obsahu, ktoré v ňom obsiahnuté, podľa jednotného systému označovania alebo budú uplatňovať iný akceptovaný systém označovania, v zmysle zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o audiovízii”). Na základe voľby systému označovania sa na nich budú vzťahovať postupy a podmienky uvedené v zákone o audiovízii. Podrobnosti o uplatňovaní povinnosti budú upravované aj vo všeobecne záväznom predpise.

V súlade s návrhom zákona je vysielateľ povinný uverejniť označenie vekovej vhodnosti vysielaného programu a typ potenciálne škodlivého obsahu, ktorý je v ňom obsiahnutý pri vysielaní programu a pri vysielaní upútavky na program, v programovej ponuke, ako aj v prehľade programov. Poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto povinnosť uverejnenia v katalógu programov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. V súvislosti s vekovou vhodnosťou a typom potenciálne škodlivého obsahu navrhovaná úprava vymedzuje povinnosť vysielateľovi zohľadniť časové zaradenie programov alebo iných zložiek programovej služby.

83

K § 63 až 70

Ochrana európskej produkcie je upravená v smernici s cieľom podporovať európsku produkciu v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti oproti americkému trhu.

V súlade so smernicou sa navrhuje definícia európskeho diela, ktorá hovorí, že európske dielo je dielo vytvorené v niektorom z členských štátov Európskej únie, prípadne v niektorom z európskych štátov, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ak v tomto štáte neexistujú diskriminačné opatrenia voči dielam z členských štátov EÚ a dielo spĺňa ďalšie zákonné podmienky. Taktiež môže ísť o dielo, ktoré bolo vytvorené spoločne v rámci dohôd týkajúcich sa audiovizuálneho sektora uzavretých medzi Európskou úniou a tretími štátmi, ktoré spĺňa podmienky vymedzené v každej z týchto dohôd, ak v týchto tretích štátoch neexistujú diskriminačné opatrenia proti dielam vytvorených v členských štátoch EÚ. Ďalšie kritériá pre posúdenie európskeho diela vychádzajú taktiež priamo zo smernice. Špecifickým prípadom diela, ktoré nie európskymi dielami podľa predchádzajúcich kritérií ale boli vyrobené v rámci dvojstranných dohôd o koprodukcii uzatvorených medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Tie sa považujú za európske diela ak koproducenti z EÚ majú väčšinový podiel na celkových nákladoch na produkciu a produkciu nekontroluje jeden alebo viacerí producenti usadení mimo územia členských štátov.

Vo vzťahu k súčasnej právnej úprave európskych diel vo vysielaní televíznej programovej služby sa nenavrhujú žiadne zmeny zostáva status quo na väčšinovom podieli celkového času vysielania za kalendárny mesiac a tiež sa zachováva oprávnenie regulátora určiť nižší, ako väčšinový podiel, s možnosťou postupného navyšovania. Rovnako bezo zmeny ostáva aj úprava nezávislej produkcie vo vysielaní televíznej programovej služby, obmedzenie nezávislého producenta a tiež informačná povinnosť vysielateľa televíznej programovej služby vo vzťahu k regulátorovi. Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje, aby sa povinnosti týkajúce sa ochrany európskych diel popri lokálnom vysielaní nevzťahovali ani na tzv. komunitné vysielanie. Regulátor je okrem toho oprávnený na základe písomnej žiadosti rozhodnúť s prihliadnutím na zameranie programovej služby o tom, že určenie podielu európskych diel a nezávislej produkcie je úplne vylúčené. Nemožnosť naplnenia podielu európskych diel a nezávislej produkcie je vysielateľ povinný relevantne preukázať v žiadosti o udelenie výnimky.

V smernici sa uvádza, poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie by mali podporovať produkciu a distribúciu európskych diel tým, že zabezpečia, aby ich katalógy obsahovali určitý minimálny podiel európskych diel a aby tieto diela boli dostatočne zdôraznené. Tzv. zdôrazňovanie predstavuje podporu európskych diel prostredníctvom uľahčenia prístupu k takýmto dielam. Zdôrazňovanie možno zabezpečiť rôznymi spôsobmi, ako napríklad osobitnou sekciou pre európske diela prístupnou z domovskej stránky služby, možnosťou vyhľadávať európske diela vo vyhľadávacom nástroji dostupnom ako súčasť uvedenej služby, využívaním európskych diel v kampaniach uvedenej služby alebo podporou minimálneho percentuálneho podielu európskych diel z katalógu uvedenej služby, napríklad pomocou bannerov alebo podobných nástrojov.

Za účelom naplnenia vyššie uvedeného cieľa smernice sa navrhuje stanoviť povinnosť poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vyhradiť európskym dielam oproti súčasnej právnej úprave najmenej 30 % z celkového počtu programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac. Uvedená povinnosť pritom platí na každú

84

audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie osobitne. Okrem percentuálneho vyhradenia programov sa navrhuje stanoviť povinnosť spomínaného náležitého zdôraznenia.

Navrhuje sa upraviť oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k regulátorovi poskytnúť na požiadanie do 15 dní od doručenia žiadosti údaje nevyhnutné na kontrolu plnenia predmetnej povinnosti.

Návrh zákona počíta aj s objektívnou nemožnosťou naplnenia uvedeného percentuálneho podielu buď sčasti alebo úplne. nastane v prípade nízkeho obratu poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, nízkej sledovanosti audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo zamerania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktoré znemožňuje plnenie kvót. O uvedenej skutočnosti regulátor rozhodne na základe písomnej žiadosti poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v ktorej musí nemožnosť naplnenia zákonného podielu náležite preukázať. Regulátorovi pri posudzovaní žiadosti budú slúžiť usmernenia Komisie, ktoré budú dostupné na webovom sídle regulátora.

K § 71

Smernica v článku 1 ods. 1 písm. h) zavádza pojem audiovizuálne komerčné oznamy a definuje ich ako „obrazy so zvukom alebo bez zvuku, ktoré určené na priame alebo nepriame propagovanie tovaru, služieb alebo dobrého mena fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť. Takéto obrazy sprevádzajú program alebo video vytvorené používateľom alebo doň zahrnuté, a to za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie. Formy audiovizuálneho komerčného oznamu zahŕňajú okrem iného televíznu reklamu, sponzorstvo, telenákup a umiestňovanie produktov.“

Zákon o mediálnych službách obsah pojmu preberá do právneho poriadku ako pojem „mediálna komerčná komunikácia“ a v ustanovení ods. 1 ho vymedzuje tak, aby pokrýval aj oblasť rozhlasového vysielania.

V ods. 2 zákon uvádza jednotlivé druhy mediálnej komerčnej komunikácie, pričom ide o demonštratívny výpočet.

K § 72

Definuje sa pojem skrytá mediálna komerčná komunikácia. Uvedená definícia zodpovedá definícii skrytého audiovizuálneho komerčného oznamu, uvedenej v čl. 1 ods. 1 písm. j) Smernice. Definičným znakom skrytej mediálnej komerčnej komunikácie je zámer vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v rámci programu využiť informáciu, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť na propagačné účely a kumulatívne aj spôsobilosť tejto skrytej propagácie uviesť verejnosť do omylu o povahe tejto propagácie. Informácia sa bude považovať za zámernú najmä, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.

Skrytá mediálna komerčná komunikácia je s odkazom na ods. 2, ako aj čl. 9 ods. 1 písm. a) Smernice zakázaná.

85

K § 73

Vymedzujú sa požiadavky na mediálnu komerčnú komunikáciu z hľadiska odlíšiteľnosti. V zmysle ods. 1 je sa na mediálnu komerčnú komunikáciu kladie požiadavka ľahkej odlíšiteľnosti od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v zmysle ods. 2 výslovný zákaz využívania podprahového vnímania človeka.

K § 74

V záujme ochrany ľudskej dôstojnosti, zákazu diskriminácie, ochrany zdravia a životného prostredia sa transponuje čl. 9 ods. 1 písm. c) bod i.) až iv.) Smernice a stanovuje, že mediálna komerčná komunikácia nesmie porušovať slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach ľudí, obsahovať ani podporovať diskrimináciu na základe dôvodov uvedených v písm. b), či nabádať na konanie, ktorým sa poškodzuje alebo ohrozuje zdravie alebo bezpečnosť alebo nabádať na konanie, ktorým sa hrubo poškodzuje ochrana životného prostredia.

K § 75

Ustanovenie upravuje mediálnu komerčnú komunikáciu vo vzťahu ku konkrétnej komodite, a to liekom.

Zakazuje sa mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa liekov, ktoré dostupné len na lekársky predpis a zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia podľa § 2, 3 a 7 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ako aj mediálna komerčná komunikácia, ktorá sa týka liekov, ktoré obsahujú omamné látky, psychotropné látky a prípravky. Navrhuje sa, aby výnimkou z tohto obmedzenia bola očkovacia kampaň povolená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 písm. g) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V ustanovení sa negatívne vymedzujú konkrétne prvky, ktoré mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa liekov nesmie obsahovať.

Špecifikujú sa aj požiadavky na mediálnu komerčnú komunikáciu z hľadiska jej zostavenia a konkrétneho obsahu. Uvedené požiadavky sa však nebudú uplatňovať na sponzorstvo a umiestňovanie produktov.

K § 76

Mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa alkoholických nápojov podlieha nasledovným zákonným obmedzeniam.

V zmysle ustanovenia sa nesmie zameriavať na maloletých a nesmie nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov, čím je implementovaný článok 9 ods. 1 písm. e) Smernice.

V úprave sa premieta úprava čl. 22 Smernice a ustanovujú sa obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní programovej služby a v audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie. Obmedzenia sa netýkajú sponzorstva a umiestňovania produktov, nakoľko tie sú svojou povahou na rozdiel od reklamného oznamu alebo telenákupu priamo spojené s

86

programom alebo službou, prípadne sú jeho súčasťou.

K § 77

Upravuje sa obmedzenie mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k iným komoditám.

Ustanovenie vychádza z úpravy čl. 9 ods. 1 písm. d) Smernice a zakazuje mediálnu komerčnú komunikáciu týkajúcu sa cigariet, iných tabakových výrobkov, elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety, pričom súčasne dopĺňa, že sa zakazuje aj obchádzanie tohto zákazu prostredníctvom používania značkových názvov, ochranných známok, emblémov alebo iných výrazných znakov týchto výrobkov sa zakazuje.

Vzhľadom na špecifické vlastnosti komodít uvedených v písm. a) c) je výslovne uvedené, že je zakázané vysielanie reklamného oznamu a telenákupu týkajúce sa potreby alebo dostupnosti orgánov, tkanív a buniek s cieľom ponúknuť alebo nadobudnúť finančný zisk či porovnateľné výhody, počiatočnej dojčenskej výživy, zbraní alebo streliva.

K § 78

S cieľom dosiahnuť vyšší stupeň ochrany v prípade obsahu, ktorý by mohol spôsobiť fyzickú, psychickú alebo morálnu ujmu maloletým sa ustanovujú obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k tejto skupine osôb. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 9 ods. 1 písm. g) Smernice a súčasne upravuje, že mediálna komerčná komunikácia nesmie priamo nabádať maloletých na nákup tovarov, ktorých predaj sa týmto osobám zakazuje podľa osobitných predpisov, pričom ako príklad možno uviesť § 5 nariadenia vlády č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu. Ochrana maloletých je kladený aj na zneužívanie osobitnej dôvery maloletých voči rodičom, pedagogickým zamestnancom a iným osobám, ktoré s maloletými prichádzajú do úzkeho kontaktu, v rámci ktorého by sa mohla dôvera prejaviť.

K § 79

Pre oblasť vysielania a poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je charakteristická tzv. redakčná zodpovednosť jej poskytovateľov, teda vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich usporiadaním do chronologickej štruktúry v prípade vysielania alebo v prípade audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie do katalógu programov. Ustanovenie preto zveruje povinnosť vysielateľovi programovej služby a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zabezpečiť, aby zadávateľ mediálnej komerčnej komunikácie nemohol nijakým spôsobom uplatňovať vplyv jednak na obsah programov, programovej služby a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako ani na čas zaradenia programov v prípade vysielania alebo zaradenie do katalógu programov v prípade audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, spôsobom, ktorý by mohol mať dosah na redakčnú zodpovednosť alebo redakčnú nezávislosť vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

K § 80

Právna úprava v oblasti mediálnej komerčnej komunikácie umožňuje využitie samoregulačných mechanizmov. Ustanovujú sa osobitné povinnosti pre vysielateľa, ktorý nepodlieha samoregulačnému mechanizmu. Vo vzťahu k tomuto vysielateľovi sa upravuje

87

povinnosť zabezpečiť, aby sa mediálna komerčná komunikácia, okrem umiestňovania produktov na erotické služby, erotický tovar a erotické audiotextové služby nevysielala v čase od 6.00 h do 22.00 h. a v čase od 6.00 h do 20.00 h na liehoviny.

K § 81

V súlade s čl. 1 ods. 1 písm. i) Smernice sa v ods. 1 zavádza pojem reklamný oznam. Zákonodarca pre lepšiu prehľadnosť právnej úpravy zámerne v zákone o mediálnych službách nepoužíva pojem reklama, ale reklamný oznam. Definícia pojmu vychádza z úpravy televíznej reklamy v Smernici, avšak predstavuje širšiu definíciu ako uvádza samotná Smernica. Reklamný oznam je druhom mediálnej komerčnej komunikácie. V zmysle zákona ide o akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie. Zámerom takéhoto verejného oznámenie je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov, zámerom však v zmysle zákonnej definície môže byť aj dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamného oznamu alebo vysielateľom.

Ods. 2 definuje telenákup. Telenákup obdobne ako reklamný oznam predstavuje druh mediálnej komerčnej komunikácie. Definičné znaky telenákupu sú:

-telenákup prestavuje priamu ponuku vysielanú verejnosti,

-cieľom je poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov,

-za odplatu.

Zákon rozlišuje dve formy telenákupu a to telenákupný šot a telenákupné pásmo, ktoré má mať trvanie aspoň 15 minút.

Ods. 3 samostatne vymedzuje pojem šot. Z hľadiska dĺžky trvania ide o krátke oznámenie, reklamné alebo telenákupné zaradené do reklamného bloku alebo do telenákupného pásma.

K § 82

Vymedzujú sa povinnosti vysielateľa vo vzťahu k ním vysielanému reklamnému oznamu a telenákupu. Uvedené požiadavky na vysielateľa vychádzajú z ustanovení kapitoly III čl. 11 ods. 1 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu a určujú vysielateľovi povinnosť zabezpečiť, aby ním vysielaný reklamný oznam a telenákup spĺňali požiadavky slušnosti a čestnosti, nepoškodzovali záujmy a nezneužívali dôveru spotrebiteľov a tie, ktoré určené maloletým alebo s účasťou maloletých neobsahovali nič, čo by mohlo poškodiť ich záujmy a čo by nezohľadňovalo ich osobitnú vnímavosť.

V súlade s čl. 11 ods. 4 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu v záujme ochrany maloletých sa určuje povinnosť vysielateľa vo vzťahu k telenákupu, ktorý vysiela, a to zabezpečiť, aby telenákup neobsahoval výzvy určené maloletým na objednávku, predaj alebo nájom tovarov alebo služieb.

K § 83

Samostatne sa upravujú obmedzenia vysielania reklamného oznamu a telenákupu na lieky.

Ustanovenie sa opiera o úpravu čl. 15 ods. 4 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu a kladie všeobecné požiadavky na reklamný oznam na lieky,

88

aby bol rozoznateľný a overiteľný a zodpovedal požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením.

Zakazuje sa telenákup na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh podľa § 46 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov a tiež vysielanie telenákupu na zdravotný výkon, ktorý definuje § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 84

Upravuje sa forma a spôsob uvádzania reklamného oznamu a telenákupu.

Smernica v článku 19 ods. 1 upravuje oddelenosť televíznej reklamy a telenákupu od ostatných častí programovej služby. Navrhovaná úprava preberá ustanovenie Smernice a vzťahuje ho aj na rozhlasové vysielanie. Ustanovenie ods. 1 kladie na reklamný oznam a telenákup požiadavku ľahkej odlíšiteľnosti a oddelenosti, ktorá byť splnená tak, aby reklamný oznam a telenákup neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby. Z hľadiska možnosti použitia prostriedkov sa uvádza, že vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie spravidla zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby audiovizuálne, obrazové, zvukové alebo priestorové prostriedky. Výnimku predstavuje telenákupné pásmo, kde sa vo vysielaní televíznej programovej služby použijú audiovizuálne prostriedky.

Ods. 2 stanovuje princíp vysielania reklamného oznamu a telenákupu vo vysielaní televíznej programovej služby. V tejto službe sa reklamný oznam a telenákup vysielajú spravidla v blokoch a oddelene od iných častí tejto programovej služby. Zákonná úprava umožňuje vysielanie samostatných reklamných alebo telenákupných šotov najmä vo vysielaní športových. V iných prípadoch takéto vysielanie zostáva výnimkou a v zmysle navrhovanej úpravy je možné, len ak ide o podobne štruktúrované podujatia alebo ak nie je možné vysielanie v reklamnom bloku z objektívnych dôvodov na strane vysielateľa.

Ods. 3 samostatne upravuje vysielanie reklamnej relácie, ktorá predstavuje formu mediálnej komerčnej komunikácie. V zmysle tohto ustanovenia môže vysielateľ rozhlasovej programovej služby, ktorý však nie je verejnoprávnym vysielateľom vysielať reklamnú reláciu spracovanú do podoby programu informačného charakteru, ktorý podporuje predaj, nákup alebo nájom tovarov alebo služieb. Ods. 3 však stanovuje, že začiatok aj koniec vysielania takého programu je vysielateľ povinný zreteľne oddeliť slovným upozornením na charakter tohto vysielania.

K § 85

S cieľom zachovať odlíšiteľnosť reklamného oznamu a telenákupu od programovej služby, ustanovenie vychádza z úpravy v čl. 13 ods. 4 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu a stanovuje povinnosť vysielateľovi zabezpečiť, aby hlásatelia, moderátori a redaktori, ktorí účinkujú v spravodajských programoch alebo programoch aktuálnej publicistiky neúčinkovali v reklamnom ozname ani v telenákupe, a to ani v obraze, ani vo zvuku. V zmysle navrhovanej úpravy sa táto povinnosť vysielateľa nevzťahuje na vlastnú propagáciu.

89

K § 86

Upravuje sa zaraďovanie reklamného oznamu a telenákupu do vysielania, pričom pri televíznom vysielaní verejnoprávneho vysielateľa platí všeobecné pravidlo, že reklamný oznam a telenákup sa zaraďujú medzi jednotlivé programy. Prerušovanie programov reklamným oznamom alebo telenákupom je zakázané.

Navrhuje sa, aby pri televíznom vysielaní verejnoprávneho vysielateľa reklamné šoty a telenákupné šoty boli v programoch zložených zo samostatných častí alebo pri prenose športových alebo podobne štruktúrovaných podujatí alebo pri prenose verejných kultúrnych podujatí s prestávkami zaradené do televízneho vysielania tohto vysielateľa len medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok.

K § 87

Vymedzujú sa formy programov, pri ktorých platí zákaz prerušovania reklamným oznamom alebo telenákupom.

Vysielanie bohoslužieb nemožno prerušiť reklamným oznamom alebo telenákupom.

Vysielanie programu určeného pre deti nemožno prerušiť telenákupom.

Televízny program určený pre deti, ktorého plánovaná dĺžka vysielania je kratšia ako 30 minút nemožno prerušiť reklamným oznamom.

Rozhlasové vysielanie náboženského programu nemožno prerušiť reklamným oznamom alebo telenákupom.

V rozhlasovom vysielaní verejnoprávneho vysielateľa nemožno prerušiť ani vysielanie programu určeného pre deti, spravodajského programu, publicistického programu, umeleckého programu a literárno-dramatického programu reklamným oznamom alebo telenákupom.

K § 82

Upravuje sa prerušenie televízneho vysielania reklamným oznamom alebo telenákupom. Navrhovaná úprava vymedzuje uvedené povinnosti vo vzťahu k vysielateľovi televíznej programovej služby, ktorý nie je verejnoprávnym vysielateľom.

Prerušiť vysielanie programov je vo všeobecnosti možné za podmienky, že tým nebude narušená celistvosť, hodnota a charakter programu vrátane jeho prirodzených vnútorných prestávok pri dodržaní práv nositeľov práv, pričom musia byť dodržané podmienky ustanovených v odsekoch 2 4. Ustanovenie ods. 1 vychádza z úpravy Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu a čl. 20 ods. 1 Smernice.

Prerušiť možno program určeného pre deti, ktorého plánovaná dĺžka trvania presahuje 30 minút reklamným oznamom na každý 30-minútový časový úsek vysielania tohto programu.

Prerušiť možno program, ktorý je seriálom, sériou alebo dokumentárnym filmom a nie je programom určeným pre deti, ktorého dĺžka trvania presahuje 30 minút reklamným oznamom alebo telenákupom bez ohľadu na jeho trvanie.

90

Prerušiť možno program, ktorý je spravodajským programom alebo audiovizuálnym dielom a ktorý zároveň nie je programom určeným pre deti podľa odseku 2 a ani seriálom, sériou alebo dokumentárnym filmom podľa odseku 3 reklamným oznamom alebo telenákupom na každý 30-minútový časový úsek a to aj v prípade, ak plánovaná dĺžka tohto programu nepresahuje 30 minút.

K § 89

Poslaním verejnoprávneho vysielateľa je najmä poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, preto sa na neho vzťahujú aj osobitné pravidlá týkajúce sa časového rozsahu vysielania reklamných oznamov a telenákupu. Úprava ods. 1 3 sa vzťahuje na vysielanie televíznej programovej služby a ods. 4 na vysielanie rozhlasovej programovej služby.

V súlade s ods. 1 sa obmedzuje časový rozsah vysielania reklamných oznamov vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vo vzťahu k súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb v tomto dni, pričom sa stanovuje, že spolu za kalendárny deň nesmie presiahnuť 0,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb. Tento časový rozsah vysielaného reklamného oznamu možno v zmysle predmetného ustanovenia zvýšiť na 2,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb a to o čas vyhradený telenákupným šotom.

Ods. 2 osobitne upravuje časový rozsah vysielania reklamných oznamov vysielaných v „prime time,“ teda v čase od 19.00 h do 22.00 h, s tým, že tento časový nesmie presiahnuť osem minút počas jednej celej hodiny.

Ustanovenie odseku 3 stanovuje výnimky z obmedzenia časového rozsahu podľa ods. 1, nakoľko niektoré reklamné oznamy môžu byť nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie práv k televíznemu vysielaniu športovej alebo kultúrnej udalosti, pričom aj pre vysielanie týchto reklamných oznamov platí obmedzenie 15 % denného vysielacieho času.

Upravuje sa aj časový rozsah vysielania reklamného oznamu a telenákupu vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, pričom ako limit, ktorý nemožno presiahnuť sa stanovujú 3 % jej denného vysielacieho času v rámci jednej rozhlasovej programovej služby. Celkový časový rozsah vo vysielaní všetkých rozhlasových programových služieb nesmie presiahnuť spolu 20 % súčtu časov vysielania všetkých rozhlasových programových služieb verejnoprávneho vysielateľa v danom kalendárnom dni.

K § 90

Upravuje sa časový rozsah vysielania reklamného oznamu a telenákupu vo vysielaní vysielateľa, ktorý nie je verejnoprávnym vysielateľom.

Smernica v recitáli 32 uvádza, že trh televízneho vysielania sa vyvíja a preto je potrebná väčšia pružnosť, pokiaľ ide o audiovizuálne komerčné oznamy, najmä v prípade kvantitatívnych pravidiel pre lineárne audiovizuálne mediálne služby a umiestňovanie produktov. Vznik nových služieb, vrátane služieb bez reklamy, viedol k väčšiemu výberu pre divákov, ktorí môžu ľahko prejsť na alternatívne ponuky.

Úprava ods. 1 predstavuje transpozíciu článku 23 ods. 1 Smernice.

91

S cieľom poskytnúť vysielateľom väčšiu flexibilitu v zaraďovaní reklamných šotov a telenákupných šotov sa zavádzajú nové pravidlá vzhľadom na dobu vysielania. Pri uplatňovaní nových pravidiel sa rozlišujú dva časové úseky, a to medzi 6.00 h a 18.00 h a medzi 18.00 h do 24.00 h. a ustanovuje sa, že v týchto časových úsekoch nesmie podiel televíznych reklamných šotov a telenákupných šotov presiahnuť 20% tejto doby.

Nakoľko telenákupné pásmo predstavuje formu telenákupu v trvaní aspoň 15 minút, uvedené obmedzenia sa neho neuplatňujú.

Ods. 3 upravuje obmedzenie časového rozsahu vysielania reklamného oznamu a telenákupu vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, pričom stanovuje limit 20% celkového denného vysielacieho času.

K § 91

Upravujú sa výnimky z časového rozsahu vysielania reklamného oznamu a telenákupu, tak, aby neboli nepriaznivo ovplyvnené možné príjmy vysielateľov plynúce z vysielania reklamného oznamu a telenákupu.

Do časového rozsahu vysielania vyhradeného reklamnému oznamu a telenákupu sa nezapočítava čas venovaný vlastnej propagácii, pričom môže ísť o upútavku, oznámenie vysielateľa o vedľajších produktoch, ktoré priamo odvodené z vlastných programov, o vlastnej programovej službe alebo o vlastnej audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie. Nakoľko vysielateľ môže vysielať ako súčasť vysielacej skupiny, navrhuje sa, aby sa do časového rozsahu vyhradeného reklamnému oznamu a telenákupu nezapočítaval ani čas venovaný vlastnej propagácii, ak ide o oznámenie vysielateľa o programoch, programovej službe alebo audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie iných subjektov patriacich k tej istej mediálnej skupine.

Výnimky sa vzťahujú aj na čas venovaný sponzorskému odkazu, umiestňovaniu produktov a jeho označeniu, reklamnej relácii, výzve na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku, informácii, ktorú je vysielateľ rozhlasovej programovej služby povinný odvysielať spolu s reklamným oznamom podľa osobitných predpisov, akým je napríklad § 3 ods. 1 a 2 zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a neutrálnym oknám medzi redakčným obsahom a reklamným oznamom alebo telenákupom a medzi jednotlivými šotmi. Neutrálne okná s odkazom na recitál 42 Smernice oddeľujú redakčný obsah od televíznej reklamy alebo telenákupných šotov, ako aj jednotlivé šoty a umožňujú divákovi, aby jasne odlíšil, kedy končí jeden druh audiovizuálneho obsahu a začína ďalší. V zmysle recitálu neutrálne okná vylúčené z kvantitatívneho limitu ustanoveného pre televíznu reklamu s cieľom, aby čas použitý v neutrálnych oknách nemal vplyv na čas určený na reklamu a aby príjmy z reklamy neboli nepriaznivo ovplyvnené.

K § 92

Sponzorovanie predstavuje jednu z foriem mediálnej komerčnej komunikácie. Ustanovenie definuje tento pojem ako aj osobu sponzora. Úprava sponzorovania vychádza z definície sponzorstva uvedenej v čl. 1 ods. 1 písm. k) Smernice a dopĺňa ju, aby sa na účely zákona sponzorovaním rozumelo plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu,

92

programovej služby, audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, platformy na zdieľanie videí alebo videa vytvoreného užívateľom s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity osoby, ktorá také plnenie poskytla, pričom v zmysle negatívneho vymedzenia za sponzorovanie nemožno pokladať takéto plnenie, ktoré poskytla osoba, ktorá je vysielateľom, poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo poskytovateľom platformy na zdieľanie videí a osoba, ktorá daný program vyrobila alebo dané video vytvorila, ani plnenie osôb zúčastnených na hromadnom financovaní.

K § 93

S cieľom informovať verejnosť o sponzorovaní programu, ustanovenie upravuje povinnosť vysielateľ programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby zabezpečiť označenie sponzorským odkazom program alebo sériu programov, ktorý čiastočne alebo ako celok sponzorované.

Povinnosť označenia sa vzťahuje na začiatok programu, v úvodných titulkoch programu, počas programu, po prerušení programu, v záverečných titulkoch programu alebo na konci programu. Rovnako pri vysielateľovi rozhlasovej programovej služby je postačujúce označiť sponzorovaný program na začiatku alebo na konci programu.

Právna úprava definuje sponzorský odkaz, pričom ponecháva povinnému subjektu výber spôsobu označenia, a to buď uvedením názvu právnickej osoby alebo obchodného mena alebo mena a priezviska fyzickej osoby, ktorá plnenie poskytla alebo uvedením loga sponzora alebo odkazu na výrobok alebo službu sponzora.

Vysielateľ a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby sponzorovaný program, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna služba na požiadanie priamo nepodporovali predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby, najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách v týchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Uvedené na sa nevťahuje na označenie sponzora programu v rozhlasovej programovej službe, čím sa rozhlasovým vysielateľom zabezpečuje väčšiu právnu istotu pri označovaní sponzora, či v danom označení sponzorovania je alebo nie je osobitná propagačná zmienka.

Nakoľko právna úprava umožňuje sponzorovanie celej programovej služby, ako aj audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zavádza sa povinnosť vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zabezpečiť zreteľné informovanie verejnosti o tejto skutočnosti.

K § 94

Upravuje sa obmedzenie sponzorovania.

Zakazuje sa sponzorovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie osobe, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet, iných tabakových výrobkov, elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety. Ako aj sponzorovanie programu alebo programovej služby osobe, ktorej hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom zbraní alebo streliva.

93

Osobitná úprava sa vzťahuje na sponzorovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie osobou, ktorá sa zaoberá výrobou alebo predajom liekov alebo poskytovaním zdravotných výkonov. Takýto program, programová služba alebo audiovizuálna mediálna služba na požiadanie nesmie podporovať predaj liekov viazaný na lekársky predpis a poskytovanie zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, ani sponzorským odkazom.

V súlade s navrhovanou právnou úpravou sa zakazuje aj sponzorovanie spravodajských programov a programov aktuálnej publicistiky. Výnimku tvoria programy, ktoré obsahujú výhradne informácie o počasí, dopravnej situácii, o športe alebo kultúrnych podujatiach.

Upravuje sa zákaz zobrazovať logo sponzora počas vysielania programov pre deti, uvedené ustanovenie sa opiera o článok 10 ods. 4 Smernice, ktorý umožňuje, aby členské štáty prijali právnu úpravu zakazujúcu, aby sa počas detských programov objavovalo sponzorské logo.

Právna úprava zakazuje aj sponzorovanie doplnkového vysielania vo vysielaní televíznej programovej služby. Pod doplnkovým vysielaním sa rozumie komunikát, ktorý nie je programom vysielania a ako zložka programovej služby zvyčajne dopĺňa vysielací čas medzi jednotlivými programami vysielania, najmä videotext, reklamný oznam, telenákup, zvukové a audiovizuálne prostriedky oddeľujúce reklamný oznam a telenákup a iná programová interpunkcia, ako aj oznam o aktuálnom čase a ohlasovanie programov.

Rozdielna úprava sa vzťahuje na vysielanie rozhlasovej programovej služby, v ktorej sa zakazuje sponzorovanie doplnkového vysielania okrem oznamov o aktuálnom čase.

K § 95

Umiestňovanie produktov predstavuje jednu z foriem mediálnej komerčnej komunikácie. Definícia tohto pojmu vychádza z úpravy čl. 1 ods. 1 písm. m) Smernice a umiestňovanie produktov vymedzuje ako zvukovú, obrazovú alebo audiovizuálnu informáciu o tovare, službe alebo ochrannej známke, zaradenú do programu alebo videa vytvoreného užívateľom za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu.

K § 96

Navrhovaná úprava vychádza z úpravy umiestňovania produktov uvedenej v smernici. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa vo všeobecnosti umiestňovanie produktov povoľuje a uvádzajú sa len programy, v ktorých sa umiestňovanie produktov nepovoľuje. Smernica v recitáli 33 konštatuje, že liberalizácia umiestňovania produktov nepriniesla očakávané zvýšenie podielu využívania tejto formy audiovizuálnych komerčných oznamov. Konkrétne všeobecný zákaz umiestňovania produktov hoci s určitými výnimkami nevytvoril právnu istotu pre poskytovateľov mediálnych služieb. Umiestňovanie produktov by teda malo byť povolené na výnimky vo všetkých audiovizuálnych mediálnych službách a službách platformy na zdieľanie videí.

Navrhovaná úprava stanovuje, že umiestňovanie produktov sa zakazuje sa zakazuje v programe, ktorý je spravodajským programom, programom aktuálnej publicistiky, programom o spotrebiteľských záležitostiach, náboženských programom a programom určeným pre deti. Snaha zavedenia výnimiek pre niektoré typy programov je s odkazom aj na recitál 34 smernice odôvodnená najmä povahou tejto formy mediálnej komerčnej

94

komunikácie, nakoľko je dokázané, že umiestňovanie produktov a vložená reklama môžu ovplyvniť správanie detí, pretože často nedokážu rozpoznať komerčný obsah. Preto je potrebné naďalej zakazovať umiestňovanie produktov v detských programoch. Programy o spotrebiteľských záležitostiach programy, ktoré ponúkajú divákom poradenstvo alebo obsahujú hodnotenie nákupov produktov a služieb. Povolením umiestňovania produktov do takýchto programov by sa zotrel rozdiel medzi reklamným a redakčným obsahom pre divákov, ktorí môžu v takýchto programoch očakávať skutočné a pravdivé hodnotenie produktov alebo služieb.

V ustanovení sa vymedzuje povinnosť vysielateľa a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zabezpečiť, aby program, v ktorom je umiestňovanie produktov povolené spĺňal zákonom stanovené podmienky. Takýto program nemôže priamo podporovať nákup, predaj alebo prenájom tovaru alebo služieb, najmä osobitnými odkazmi na tieto tovary alebo služby, pripisovať neprimeranú dôležitosť príslušnému tovaru alebo službe a verejnosť má byť zreteľne informovaná o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní programu po prerušení po reklamnom bloku.

Program, ktorý nebol vyrobený vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a nebol ani vyrobený na objednávku pre vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý ho vysiela alebo poskytuje, nemusí spĺňať požiadavku informovanosti verejnosti o existencii umiestňovania produktov označením na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní programu po prerušení po reklamnom bloku v prípade, že verejnosť je zreteľne informovaná o existencii umiestňovania produktov.

Vzhľadom na špecifický charakter rozhlasového vysielania sa podmienka, aby príslušnému tovaru alebo službe nebola pripisovaná neprimeraná dôležitosti a povinnosť označovať umiesťovanie produktov na začiatku a na konci programu, ako aj pri pokračovaní programu po každom prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou sa nevzťahuje na program vysielaný v rámci rozhlasovej programovej služby. Bude postačujúce, ak sa zabezpečí informovanosť verejnosti o tom, že v programe umiestňované produkty bez toho, aby boli rozhlasoví vysielatelia neúmerne regulovaní.

K § 97

Ustanovenie definuje reklamnú programovú službu. Obsahom tejto programovej služby je výhradne vlastná propagácia alebo vysielanie reklamných oznamov a telenákupu.

Vzhľadom na špecifickosť zameranie tejto programovej služby, sa vymedzuje, ktoré ustanovenia zákona sa vzťahujú na jej vysielanie. Nakoľko obsahovým zameraním programovej služby určenej výhradne na vlastnú propagáciu je len vlastná propagácia, ods. 2 vymedzuje, že iné formy reklamného oznamu v tejto programovej službe prípustné len v rámci ustanoveného časového rozsahu pre reklamný oznam.

K § 98

Predmetné ustanovenie odlišuje od mediálnej komerčnej komunikácie tzv. iné formy propagácie a samostatne ich vymedzuje ako politickú propagáciu, oznam propagujúci náboženstvo alebo ateizmus, charitatívnu výzvu, oznamom vo verejnom záujme, informačnú kampaň, informáciu o vlastnom programe a súkromnú inzerciu.

95

Precizuje sa doteraz používaný pojem politická reklama a nahrádza sa pojmom politická propagácia, ktorou sa rozumie verejné oznámenie určené na podporu politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo kandidáta, prípadne v ich prospech alebo aj neprospech pri volebnej kampani. Politickou propagáciou je aj verejné oznámenie určené na popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia alebo kandidáta.

Ustanovenie vymedzuje definíciu charitatívnej výzvy a oznamu vo verejnom záujme.

Nakoľko charitatívna výzva je vysielaná bezodplatne alebo bez poskytnutia inej primeranej hodnoty a oznam vo verejnom záujme sa vysiela spravidla bezodplatne, vymedzuje sa, že za bezodplatné vysielanie sa považuje aj vysielanie za úhradu primeraných nákladov, ktoré vysielateľovi vznikli v súvislosti s odvysielaním oznamu alebo výzvy.

Navrhovaná úprava zavádza pojem informačná kampaň, pod ktorým sa rozumie oznam financovaný z verejných zdrojov alebo nepolitickým subjektom motivujúci verejnosť k občianskej angažovanosti, vyzývajúci k uplatneniu práva alebo informujúci o použití verejných prostriedkov ), pričom sa demonštratívne uvádza, že pôjde najmä o oznam v súvislosti s čerpaním prostriedkov Európskej únie, očkovaním, účasťou na voľbách alebo referende.

Zavádza sa aj pojem súkromnej inzercie, pričom ide o oznam fyzickej osoby, ktorá ho nezadáva v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Na iné formy propagácie sa budú vzťahovať všeobecné ustanovenia o mediálnej komerčnej komunikácii.

K § 99

V zmysle ustanovenia nemožno vysielať politickú propagáciu alebo oznam propagujúci náboženstvo alebo ateizmus, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pričom zákonodarca pod osobitným predpisom rozumie zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje volebnú kampaň.

K § 100 až 106

Sloboda a pluralita médií sú kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu garantovaného v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zohrávajú ústrednú úlohu vo fungovaní demokratickej spoločnosti, nakoľko zabezpečujú dostupnosť a prístupnosť informácií. K spomínanej pluralite médií prispieva okrem iného transparentnosť vlastníctva médií, a to tým, že upozorňuje verejnosť a regulačné orgány na vlastnícke štruktúry týchto subjektov. Média šíriace informácie pôsobia ako verejní strážcovia a poskytujú priestor pre verejnú diskusiu. Cieľom navrhovaných ustanovení je zabezpečiť regulačné záruky plurality informácii, vrátane obmedzenia vplyvu jej narušenie, ako aj vytvoriť predpoklady transparentnosti financovania a efektívneho fungovania majetkových a personálnych vzťahov.

Navrhuje sa, aby vysielateľ nemohol vysielať televíznu programovú službu a súčasne terestriálne vysielať rozhlasovú programovú službu. Výnimkou je verejnoprávny vysielateľ, Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý súčasne poskytuje televízne aj rozhlasové programové

96

služby. Taktiež sa navrhuje, aby vysielateľ, okrem vysielateľa reklamnej programovej služby, nemohol byť poskytovateľom terestriálneho multiplexu na území Slovenska.

V súvislosti s novozavedenou povinnosťou pre subjekty, na ktorých sa vzťahuje tento návrh zákona a to zápisu do registra partnerov verejného sektora, sa upravuje zákaz osoby byť konečným užívateľom výhod pri viac ako jednom poskytovateľovi obsahovej služby ak spoločný trhový podiel týchto poskytovateľov na celom slovenskom reklamnom trhu presahuje 60 %.

K § 101

Navrhuje sa, aby posudzovanie vplyvu poskytovateľa obsahovej služby, ako aj mediálnej skupiny na pluralitu informácií spadalo do kompetencie národného regulačného orgánu. Jeho hlavným cieľom v preskúmavanom procese byť zisťovanie vzájomnej korelácie vplyvu týchto subjektov na pluralitu informácií, reklamný trh a možného rizika narušenia plurality informácií v súvislosti s uplatnením tohto vplyvu, pričom regulátor bude skúmať najmä rozhodujúci vplyv (viac ako 60%), relevantný vplyv (viac ako 30%) a nízky vplyv (do 30%). Úprava koncentrácie vplyvu sa zveruje do právomoci regulátora, ktorý ako orgán príslušný na konania podľa tohto zákona neudelí súhlas alebo zamietne žiadosť o súhlas s poskytovaním obsahových služieb pri poskytovateľov alebo mediálnych skupinách, pri ktorých zákon predpokladá zvýšené riziko narušenia plurality informácii. Mechanizmus posudzovania vplyvu na pluralitu informácií a vyhodnocovanie rizík upraví všeobecne záväzný právny predpis vydaným regulátorom.

K § 102

Vplyv na zabezpečenie plurality informácií a vyhodnocovanie rizika s tým spojeného vo vzťahu k poskytovateľovi multiplexu posudzuje úrad. Návrh zákona obdobne upravuje aj pri tomto poskytovateľovi, aké poskytovanie predstavuje rozhodujúci vplyv a relevantný vplyv. Úrad v zmysle navrhovanej úpravy bude zohľadňovať riziká spojené s rozhodujúcim a relevantným vplyvom v súvislosti s výberovým konaním pred udelením terestriálneho prevádzkového povolenia.

K § 103

Návrh zákona osobitne upravuje transparentnosť financovania, pričom sa určuje poskytovateľovi obsahovej služby nová povinnosť a tou je zverejnenie zoznamu osôb, ktoré sa podieľali na hromadnom financovaní alebo poskytli dar či iné plnenie bez primeraného protiplnenia na svojom webovom sídle vždy za predchádzajúci rok do 31. marca daného roka. Finančná hranica, ktorá určuje povinnosť zverejnenia je stanovená na 1 200 eur ročne, čo predstavuje v priemere 100 eur mesačne. Uvedený zoznam, ktorý je poskytovateľ obsahovej služby povinný zverejňovať, vedie poskytovateľ v súlade s ochranou osobných údajov. Získané údaje sa ďalej postupujú regulátorovi.

Anonymizované darovanie právna úprava zakazuje pri dare alebo inom protiplnení, ktorého hodnota prevyšuje 1 200 eur.

K § 104

Upravuje sa povinnosť regulátora pri posudzovaní majetkového a personálneho prepojenia

97

poskytovateľa obsahovej služby preskúmavať majetkové a personálne vzťahy z hľadiska splnenia zákonných podmienok. Posudzuje sa, či je garantovaná transparentnosť vlastníckych vzťahov alebo transparentnosť alebo dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania, či je zrejmá existencia rizika, že by mohlo dôjsť k zneužitiu vysielania na diskrimináciu, podnecovanie neznášanlivosti alebo ohrozenie ústavného zriadenia a demokratického systému základných práv a slobôd garantovaného Ústavou SR, či je zrejmá existencia rizika, že by mohlo dôjsť k narušeniu plurality informácií a mediálnych obsahov a v neposlednom regulátorovi či nie je vysielateľ financovaný teroristickou organizáciou alebo subjektom nachádzajúcim sa na Sankčnom zozname OSN alebo EÚ. Predmetný zoznam vytvorila po útokoch v roku 2001 a obsahuje zoznam osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Prijatie opatrenia vyplýva z potreby vykonania rezolúcie BR OSN č. 1373 (2001). Do tohto zoznamu zaradené osoby a skupiny, ktoré pôsobia tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej, a to v rámci pravidelného preskúmavania najmenej každých 6 mesiacov.

K § 105

Za účelom ľahšieho preskúmania podmienok a obmedzení podľa predchádzajúcich ustanovení sa navrhuje stanoviť povinnosť povinnému subjektu predložiť regulátorovi doklady preukazujúce splnenie podmienok. Ak sa odôvodnene preukáže, že poskytovateľ obsahovej služby podmienky nesplnil, regulátor mu určí primeranú lehotu na nápravu. Ak k náprave nedôjde, regulátor tejto osobe zruší tejto osobe príslušné oprávnenie na poskytovanie obsahovej služby alebo zabezpečí nápravu iným spôsobom.

K § 106

Obdobne sa táto povinnosť upravuje aj voči poskytovateľovi multiplexu alebo inej povinnej osobe, ktorí uvedené skutočnosti preukazujú voči úradu, ktorý právomoc zrušiť v prípade nesplnenia podmienok a obmedzení podľa tejto časti zákona ak ani v určenej lehote nenastane náprava poskytovateľovi multiplexu terestriálne prevádzkové povolenie.

K § 107

V súvislosti s novou úpravou mediálnej legislatívy sa do právneho poriadku zavádza nový druh mediálneho obsahu – komunitné médium. Cieľom tohto médiá je primárne predstavovať nástroj občianskej spoločnosti, ktorým sa najmä zvyšovať povedomie o základných právach a slobodách, informačnej pluralite menšín a znevýhodnených skupín, lokálnej identity. Navrhovaná úprava sa bude vzťahovať na komunitné médium, ktoré môže mať formu komunitného vysielania alebo komunitnej videoslužby.

Charakteristickým znakom komunitného vysielania aj komunitnej videoslužby je, že ide o obsahovú službu, ktorá je poskytovaná inou osobu ako podnikateľom a nemá primárne hospodársku povahu. Z toho vyplýva, že komunitným médiom môže byť napr, aj verejná vysoká škola a iné subjekty podieľajúce sa na mediálnej produkcii. Komunitným vysielaním sa rozumie najmä lokálne vysielanie, za predpokladu, že jeho účelom nie je dosahovať zisk priamo alebo nepriamo, komunitnou videoslužbou je najmä katalóg programov lokálneho vysielania, pokiaľ účelom jeho poskytovania nie je priamo alebo nepriamo dosahovať zisk. V súvislosti so snahou umožniť vysielanie reklamných oznamov aj v rámci komunitného vysielania, sa upravuje pravidlo, že vysielanie reklamného oznamu nesmie presiahnuť 1 % vysielacieho času za deň.

98

Komunitné médium môže dosahovať príjmy z mediálnej komerčnej komunikácie ako aj z iných foriem propagácie, nesmú však presiahnuť 5 % nákladov poskytovateľa komunitného média, najviac však 100 000 eur. Splnenie tejto podmienky komunitné médium preukazuje regulátorovi v lehote 60 dní po ukončení hospodárskeho roka.

Každá obsahová služba poskytovaná v rámci komunitného média musí rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť. Na túto obsahovú službu sa v prípade, že obsahuje mediálnu komerčnú komunikáciu alebo iné formy propagácie vzťahujú aj ustanovenia upravujúce mediálnu komerčnú komunikáciu a iné formy propagácie.

Navyše, na komunitné médium podľa odseku 4 alebo 5 sa za podmienok stanovených v zákone vzťahujú povinnosti ako na vysielateľa lokálneho vysielania programovej služby, ak ide o komunitné vysielanie, alebo povinnosti ako na poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ak ide o komunitnú videoslužbu, s výnimkou povinnosti vyhradiť európskym dielam stanovený podiel a zabezpečiť ich náležité zdôraznenie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva povinnosť zaregistrovať komunitné médium ako vysielateľa lokálneho vysielania.

K § 108

Štrnásta časť návrhu zákona upravuje výkon štátnej správy a existujúce relevantné samoregulačné mechanizmy.

Štátnu reguláciu v oblasti poskytovania niektorých obsahových služieb, tzn. vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie videí v rozsahu podľa tohto návrhu zákona vykonáva predovšetkým regulačný úrad. Ministerstvo kultúry v rámci výkonu štátnej správy vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, je správcom registra osôb v oblasti médií a audiovízie podľa osobitného predpisu a zastupuje Slovenskú republiku v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy.

Popri súčasnej právnej úprave sa návrh zákona uvádza aj nový orgán výkonu štátnej správy v oblasti regulovanej týmto návrhom zákona, a to Komisiu na ochranu maloletých, ktorá sa navrhuje kreovať osobitným predpisom, konkrétne zákonom č. 40/2015 Z. z. Ten bližšie špecifikuje pôsobnosť, zloženie ako aj zabezpečenie jej činnosti. Podrobnosti upraví jej rokovací poriadok.

V oblasti digitálneho vysielania, ktorého právna úprava bola do tohto času súčasťou zákona o digitálnom vysielaní vykonáva štátnu správu aj naďalej Ministerstvo dopravy a výstavby SR a tiež skôr spomínaný úrad. Špecifikuje sa, že ministerstvo dopravy koordinuje činnosť orgánov vykonávajúcich štátnu správu v oblasti digitálneho vysielania, na účely čoho zriaďuje medzirezortnú pracovnú skupinu. Skupina svoj rokovací poriadok a štatút upravujúci postavenie, pôsobnosť, podmienky členstva a spôsob rokovania. Skupina vykonáva svoju činnosť v súlade s koncepčnými materiálmi schválenými vládou SR, legislatívou, zámermi a projektmi a medzinárodných organizácií, pričom prihliada aj na skúsenosti a prax európskych štátov. Ministerstvu dopravy v plnej miere poskytuje súčinnosť jednak regulátor, a tiež úrad.

Odsek 6 predmetného ustanovenia upravuje vzájomnú súčinnosť ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov štátnej správy.

99

K § 109

Smernica upravuje záväzné podmienky existencie a fungovania príslušných regulačných orgánov, najmä ich funkciu, rozhodovaciu nezávislosť, rozpočtovú nezávislosť. V súlade s predmetnou európskou úpravou je nevyhnutné upraviť aj kreovanie pôsobnosť a jednotlivé podmienky výkonu národného regulačného orgánu v podmienkach Slovenskej republiky.

Postavenie a poslanie regulátora upravuje navrhovaná druhá hlava v rámci štrnástej časti návrhu zákona. Regulátor je štátnou rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočtovú kapitolu všeobecná pokladničná správa. Priznanie postavenia orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou pri výkone jeho právomocí v oblastiach upravených týmto návrhom zákona je podčiarknutá skutočnosťou, že v regulačných vzťahoch má postavenie správneho orgánu. Aj napriek tomu, že postavenie orgánu štátnej správy, regulátor nie je služobným úradom v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho zamestnanci nie sú v postavení štátnych zamestnancov.

Odseky dva až štyri deklaratórnymi ustanoveniami zahŕňajúcimi poslanie a princípy regulačného orgánu. Novinkou oproti súčasnej právnej úprave je zakotvenie princípoch, ktorých je regulátor povinný sa pridržiavať. Ide o celospoločensky žiaduce nezávislé a transparentné vykonávanie svojej činnosti v súlade s princípmi plurality médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ochrany spotrebiteľa, prístupnosti, nediskriminácie, riadneho fungovania vnútorného trhu a spravodlivej hospodárskej súťaže. Predmetné ustanovenie vychádza priamo z čl. 30 ods. 2 smernice.

Podrobnosti o organizácii regulátora, ktorý pozostáva z rady a kancelárie členiacej sa na útvary, určí organizačný poriadok a podrobnosti o jeho činnosti a jeho orgánov vymedzí štatút.

K § 110

Navrhované ustanovenie upravuje vecnú pôsobnosť regulátora, ktorej výpočet je rozdelený do troch hlavných kategórií. Ide o rozhodovaciu pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy, ďalšie činnosti vykonávané v oblasti štátnej správy mimo rozhodovania a nakoniec špecifikácia činností mimo výkonu v oblasti štátnej správy. Predmetný výpočet je demonštratívny, nakoľko jej kompetencie obsiahnuté aj v iných častiach navrhovanej právnej úpravy.

Medzi hlavné rozhodovacie činnosti patrí rozhodovacie o autorizáciách vysielania a poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (udeľovanie a odňatie, prevod a prechod, zmena a pod.), registráciách (registrácia retransmisie a registrácia platformy na zdieľanie videí), licenciách na frekvencie, rozhodovanie v rámci dodržiavania povinností a ukladania sankcií podľa tohto zákona, rozhodovanie v oblasti európskych diel, nezávislej produkcie (výnimky z dodržiavania kvót pre európske diela a nezávislú produkciu), slovenských hudobných diel a plurality informácií a transparentnosti vzájomných vzťahov vo veciach, ktoré nie v pôsobnosti úradu. Ide najmä o posudzovanie majetkových a personálnych vzťahov vysielateľa s cieľom zabezpečiť o. i. pluralitu informácií, transparentnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov, s cieľom predísť zneužitiu vysielania na diskrimináciu, šírenie neznášanlivosti či ohrozenie demokratického zriadenia a základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR. Okrem toho regulátor rozhoduje aj v oblasti

100

posudzovania vhodnosti opatrení na ochranu verejnosti prijatých poskytovateľmi platforiem na zdieľanie videí, ktorým táto povinnosť vyplýva zo smernice ako aj z ustanovení § 48 a 49.

V oblasti výkonu štátnej správy regulátor dohliada na dodržiavanie povinností v regulovanej oblasti a v tejto súvislosti vyžaduje súčinnosť od poskytovateľov obsahových služieb , vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, monitoruje a hodnotí činnosť samoregulačných mechanizmov a samoregulačných orgánov, rieši spory a vybavuje podnety, spracúva štatistiky a vykonáva tiež analytickú činnosť mediálneho trhu.

Medzi ďalšie činnosti regulátora sa navrhuje zaradiť aktívnu vnútroštátnu ako aj medzinárodnú spoluprácu, analytickú a výskumnú činnosť v oblasti mediálnej gramotnosti, ochrany maloletých, ochrany novinárov, ochrany práv spotrebiteľov, plurality informácií a s tým súvisiaci, čoraz viac sa objavujúci, neželaný fenomén dezinformácií a ďalšie aktivity vymedzené zákonom.

Osobitne sa v odseku 4 upravujú povinnosti regulátora ako napr. predkladanie výročnej správy, zverejňovanie prehľadu platných registrácií a licencií či využitia frekvenčného spektra a voľných frekvencií, navrhovanie rozpočtu a záverečného účtu a nemožno opomenúť ani ja poskytovanie informácií podľa zákona o slobode informácií Pri svojej činnosti je regulátor povinný dodržiavať princípy efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.

K § 111

Navrhuje sa, aby orgánmi regulátora boli rada, predseda rady a riaditeľ. Podrobnosti o ich činnosti upraví štatút regulátora.

K § 112, 119 a 120

Vo všeobecnosti rada rokuje v pléne, v senáte zloženom z troch členov rady rozhoduje výlučne v zákonom vymedzených prípadoch v rámci administratívnoprávnych konaní.

Uznášaniaschopnosť pléna sa navrhuje určiť na 5 členov, z ktorých jeden musí byť predseda rady alebo podpredseda rady, pričom na platné uznesenie rady je potrebný nadpolovičný súhlas členov rady. Prítomnosť všetkých členov, t. j. troch, je nevyhnutná na uznášaniaschopnosť senátu a platné uznesenie sa môže prijať súhlasom najmenej dvoch jej členov. Hlasovanie rady okrem voľby podpredsedu rady je verejné.

Podrobnosti o spôsobe a priebehu rokovania rady upraví rokovací poriadok rady. Z rokovania rady sa vyhotovuje a zverejňuje na webovom sídle zápisnica za podmienok zabezpečujúcich ochranu osobných údajov, utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva a ďalších údajov, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitných predpisov. Okrem zápisnice sa na webovom sídle regulátora zverejňujú aj jednotlivé rozhodnutia regulátora.

Z hľadiska príslušnosti návrh zákona uvádza, že plénum rozhoduje o odvolaniach, vo veciach licencií podľa tohto návrhu zákona a vo veciach udelenia súhlasu s prevodom alebo prechodom licencií. V senáte rozhoduje rada v rámci prvostupňového konania vo veciach dodržiavania povinností stanovených týmto zákonom, o podnetoch, námietkach vo veciach zápisu do evidencie a iných veciach, ktoré si regulátor vymedzí štatútom. V ostatných prípadoch rozhoduje v prvom stupni príslušný organizačný útvar regulátora.

101

K § 113

Rada, ako orgán dohľadu, volí a odvoláva riaditeľa, ktorému zároveň určuje odmenu, prerokúva a schvaľuje štatút a organizačný poriadok regulátora, výročnú správu, prerokúva a schvaľuje záležitosti týkajúce sa rozpočtu a majetku regulátora, oboznamuje sa s výsledkami kontroly a môže vykonávať ďalšie úlohy, ktoré regulátor určí v štatúte.

Z dôvodu potreby zachovania kontinuálnosti a právnej istoty fungovania regulátora sa navrhuje upraviť, že zmenu štatútu regulátora, organizačného poriadku regulátora a rokovacieho poriadku rady môže rada vykonať na návrh člena rady, najskôr však tri mesiace od prednesenia návrhu na zmenu a najskôr rok od vykonania poslednej zmeny. To neplatí v prípade, ak je zmena potrebná v súvislosti so zmenou všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhovaná úprava zabezpečiť zmeny základných dokumentov regulátora len v nevyhnutných prípadoch a s dostatočnou časovou rezervou na ich prerokovania a zváženie ich skutočnej potreby. Obmedzenie sa neuplatní v prípade zmeny legislatívy a s ňou súvisiacich potrieb na zmenu základných dokumentov regulátora.

K § 114 a 115

Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje, aby rada pozostávala z menšieho počtu členov, a to siedmych, volených na základe verejného vypočutia a odvolávaných národnou radou. Členovia rady si spomedzi seba volia predsedu a podpredsedu. Stanovuje sa tiež taxatívny výpočet subjektov, ktorí oprávnení predkladať návrhy na kandidátov na členov rady. Vybrané subjekty navrhnuté tak, aby reflektovali široké spoločenské zastúpenie. Predsedu a podpredsedu si zo svojich členov volí priamo rada.

Podmienky členstva v rade, nezlučiteľnosť funkcií a nezlučiteľnosť s niektorými ďalšími funkciami a činnosťami upravuje ustanovenie § 115. Funkcia člena v rade je verejnou funkciou.

K § 116

Funkčné obdobie člena rady sa navrhuje stanoviť na šesť rokov, a to najviac na dve funkčné obdobia. Na miesto uvoľnené uplynutím funkčného obdobia sa volí nový člen rady, pričom ak sa skončí výkon funkcie všetkých členov rady, noví členovia rady si na prvom zasadnutí po zvolení všetkých členov rady určia žrebom dvoch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky a dvoch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.. Výkon funkcie člena rady je nezastupiteľný, preto sa z dôvodu zabezpečenia spomínaného plynulého chodu rady stanovuje aj možnosť odvolania člena rady ak nevykonáva svoju funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 117

Dôvody skončenia členstva v rade upravené v § 117 a zahŕňajú oproti štyrom súčasným, päť prípadov skončenia. Objektívnymi skutočnosťami uplynutie funkčného obdobia, zánik funkcie a smrť člena rady, resp. vyhlásenie za mŕtveho. Vzdanie sa funkcie, ako jednostranného aktu a odvolanie člena rady z funkcie, ktoré si vyžaduje predchádzajúce právne rozhodnutie sú subjektívnymi dôvodmi skončenia funkcie.

102

V odseku 2 vymedzené dva taxatívne dôvody, na základe ktorých národná rada člena rady z funkcie odvolá a v odseku 3 je fakultatívny dôvod odvolania člena rady z funkcie v prípade, že nevykonáva svoju funkciu najmenej 6 mesiacov. Predmetná fakultatívnosť vychádza z potreby posúdenia individuálnych okolností každého prípadu, ktoré viedli k nečinnosti člena rady. Odvolanie člena rady sa uskutočňuje na základe predchádzajúceho návrhu príslušného výboru národnej rady, ktorý musí byť riadne odôvodnený, zverejnený a vopred oznámený členovi rady, ktorého sa odvolanie týka.

Ustanovenie odseku 5 uvádza dôvody tzv. automatického zániku funkcie, ktorý je novým dôvodom skončenia funkcie člena rady. To znamená, že ak nastanú zákonné skutočnosti, funkcia člena rady zanikne aj bez odvolania. Ide o nezlučiteľnosť funkcií a činností, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo trestný čin, pri ktorom výkon trestu nebol podmienečne odložený a nakoniec obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

K § 118

Navrhuje sa upraviť pracovnoprávne otázky členstva v rade. Za výkon funkcie patrí členovi rady odmena vo výške jednej polovice platu poslanca národnej rady a predsedovi rady odmena vo výške platu poslanca národnej rady. Okrem toho člen rady nárok na cestovné náhrady a účasť na zdravotnom poistení. Na vzťahy vyplývajúce z členstva v rade sa uplatňuje Zákonník práce.

K § 121

Nakoľko sa navrhuje, aby predseda rady figuroval ako samostatný orgán regulátora, ustanovenie § 121 osobitne upravuje aj jeho kompetencie. Medzi ne sa navrhuje zaradiť koordinačnú činnosť, zastupovanie, určovanie organizácie a programu senátov rady a zabezpečuje predloženie rokovacieho poriadku rade a výročnej správy národnej rade za účelom schválenia. Predseda rady môže vykonávať aj iné činnosti ak to ustanoví štatút alebo organizačný poriadok regulátora.

Predsedu rady zastupuje prednostne podpredseda rady a až v prípade, že ten sa zastupovania nemôže ujať, môže predsa rady určiť ako zástupcu iného člena rady.

K § 122

Posledným, tretím orgánom regulátora je riaditeľ, ktorý postavenie štatutárneho orgánu, tzn., že konanie riaditeľa sa považuje priamo za konanie regulátora, v mene ktorého vystupuje. Do funkcie ho volí a odvoláva rada. Na vznik jeho funkcie, nezlučiteľnosť funkcií a skončenie funkcie sa primerane vzťahujú ustanovenia ako na člena rady.

Navrhuje sa, aby medzi kompetencie riaditeľa boli zaradené činnosti ako predkladanie najvýznamnejších dokumentov rade na schválenie, navrhovanie rozpočtu, informovanie rady o zámeroch vstupovať do zmluvných záväzkov a iné činnosti vymedzené organizačným poriadkom.

K § 123

Osobitné kompetencie kancelárie upravuje ustanovenie § 123. Ide o výkonnú zložku plniacu organizačné, personálne, administratívne a technické úlohy, ktorá nemá právnu subjektivitu.

103

Zamestnanci regulátora plnia úlohy spojené s činnosťou regulátora, ide teda o jeho podporný aparát. Na pracovnoprávne vzťahy a platové pomery zamestnancov regulátora a riaditeľa sa vzťahujú zákon o výkone práce vo verejnom záujme a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 124

Navrhované ustanovenie upravuje podrobnosti o výročnej správe regulátora, ktorá obsahuje všetky dôležité informácie o činnosti regulátora, o aktivitách v medzinárodných organizáciách, súdnych sporoch, o stave vysielania, o poskytovaní služieb retransmisie, o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovaných platforiem na zdieľanie videí za príslušný kalendárny rok.

K § 125

Za účelom zabezpečenia čo najkomplexnejšieho prístupu k informáciám o poskytovateľoch obsahových služieb a nimi poskytovaných obsahových služieb vedie regulátor evidenciu týchto osôb a služieb, ktorá je súčasťou registra v oblasti médií a audiovízie, ktorý vedie ministerstvo kultúry podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na novú oblasť upravenú týmto návrhom zákon, a to oblasť samoregulácie sa navrhuje, aby boli súčasťou evidencie aj samoregulačné orgány a kódexy správania sa alebo obdobného samoregulačného systému správania pravidiel správania sa v oblasti poskytovania obsahových služieb. Predmetný register prístupnú verejnú časť a verejnosti nezverejňovanú neverejnú časť. K tejto časti má prístup výlučne správca registra, Komisia a iná osoba ustanovená osobitným zákonom.

K § 126

Navrhuje sa, aby regulátor disponoval vlastným rozpočtom a jeho činnosť bola riadená zo štátneho rozpočtu. Rozpočet regulátora je schvaľovaný národnou radou po predchádzajúcom prerokovaní príslušným výborom národnej rady.

K § 127 až 129

Na úrovni Európskej únie platí, že členské štáty by mali nabádať na zabezpečenie a používanie samoregulačných a koregulačných kódexov správania na v oblastiach regulovaných týmto zákonom. Smernica uznáva možnosti používania samoregulačných mechanizmov a ich súčinnosť s regulačnými orgánmi (koregulácia) tam, kde existujú tradície a podmienky pre ich efektívne a účinné využitie a vyzdvihuje niektoré oblasti, v ktorých by tieto mechanizmy mali byť zavádzané. Ide najmä o oblasť mediálnej komerčnej komunikácie na alkohol a na potraviny a nápoje s nedoporučeným výživovým profilom - obsahujúce živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ alebo sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča. Snahou samoregulačných a koregulačných systémov by malo byť, okrem iného, účinné upozorňovanie na dôležitosť zodpovedného pitia.

Európska regulácia ponecháva potenciálny systém samoregulácie na jednotlivých členských štátoch, ktoré si jednotlivé podmienky a základné charakteristické črty stanoviť podľa svojho uváženia.

Predkladaný návrh zákona v rámci samostatnej hlavy upravuje samoregulačné mechanizmy

104

v oblasti poskytovania obsahových služieb a stanovuje, čo sa rozumie pod pojmom samoregulačný orgán, kódex pravidiel správania sa a upravuje spôsob ich zápisu do evidencie, ktorá je súčasťou registra vedeného ministerstvom kultúry. Do evidencie sa konkrétne zapisuje kódex, ktorý napĺňa vymedzené kritériá, ako pristúpenie poskytovateľov obsahových služieb, ktorí tvoria významnú časť trhu, v ktorom pôsobia pri dodržaní cieľov stanovených zákonov, pravidlá správania sa, mechanizmus presadzovania pravidiel správania sa a ukladanie takých sankcií, ktoré adekvátnym a primeraným spôsobom zabezpečenia dodržiavanie týchto pravidiel. Nevyhnutnou súčasťou kódexu je aj vymedzenie mechanizmu nezávislej kontroly. Zápis do evidencie sa uskutočňuje na základe žiadosti.

V rámci zachovania transparentnosti a dostupnosti aktuálnych a úplných informácií, ako pre zabezpečenie účelného vykonávania činností vykonávaných národným regulátorom, najmä monitorovanie, analýza a hodnotenie činnosti samoregulačných mechanizmov a samoregulačných orgánov, vykonávanie analytickej a výskumnej činnosti v mediálnej oblasti či vytváranie koregulačných mechanizmov, sa navrhuje zaviesť povinnosť samoregulačného orgánu pravidelne predkladať národnému regulátorovi výročnú správu za predchádzajúci rok.

Navrhovaná úprava formou informačnej povinnosti samoregulačných orgánov zabezpečí aktuálnu informovanosť regulátora o činnosti samoregulačného orgánu, čím prispeje aj k efektívnejšiemu dohľadu regulátora nad spravovanými subjektmi. Povinnosť zverejňovania rozhodnutí samoregulačného orgánu na jeho webovom sídle prispeje k transparentnosti jeho činnosti a k väčšej informovanosti verejnosti.

K § 130

Ustanovenie § 130 začína zakotvením zásady res iudicata, v zmysle ktorej o veci, o ktorej predtým rozhodol samoregulačný orgán, ktorý je zapísaný v evidencii, regulátor následne nerozhoduje. Výnimkou je výlučne prípad, kedy rozhodnutie samoregulačného orgánu je v celkom zjavnom rozpore s kódexom, ak by bola uložená sankcia celkom zjavne neprimeraná. Okrem toho v prípade, že poskytovateľ obsahovej služby, ktorý pristúpil k samoregulácii, nesplní sankciu uloženú samoregulačným orgánom, samoregulačný orgán je oprávnený podať regulátorovi podnet na začatie konania a v prípade, že regulátor začne na základe tohto podnetu správne konanie, bude samoregulačný orgán účastníkom konania.

Význam koregulácie spočíva predovšetkým v tom, že regulácia národnou autoritou nastupuje až v prípade, že samoregulácia nie je zo strany poskytovateľa obsahovej služby akceptovaná alebo je neúčinná. Preto v prípade, ak regulátor začne konanie voči poskytovateľovi obsahovej služby, ktorý sa zaviazal dodržiavať samoregulačný mechanizmus, svoje konanie na čas do rozhodnutia samoregulačným orgánom preruší. Návrh zákona stanovuje samoregulačnému orgánu trojmesačnú lehotu na rozhodnutie, po márnom uplynutí ktorej regulátor pokračuje v konaní. Rovnako tak pokračuje v konaní aj v prípade, že samoregulačný orgán rozhodne celkom zjavne v rozpore s kódexom alebo je uložená sankcia celkom zjavne neprimeraná.. Tým sa zabezpečí, že dodržiavanie podmienok upravených týmto návrhom zákona a samoregulačným mechanizmom bude účelne vymožený.

Rovnako ako v prípade úpravy v správnom poriadku, lehoty počas prerušenia konania pred regulátorom spočívajú. Uvedené primerane platí aj v prípade postúpenia podnetu na preverenie samoregulačnému orgánu zo strany regulátora.

105

K § 131

Navrhovaná právna úprava zakotvuje možnosť samoregulačného orgánu viesť a rozhodovať o sťažnostiach voči poskytovateľom obsahových služieb. V otázke procesných pravidiel a podmienok konania sa však nijakým spôsobom samoregulačný orgán nelimituje a ponecháva túto úpravu na samoregulačný orgán. Na túto časť sa zákon o sťažnostiach nevzťahuje.

V predmetnom konaní je poskytovateľ obsahových služieb povinný poskytnúť samoregulačnému orgánu súčinnosť formou poskytnutia záznamu vysielania alebo iného záznamu obsahovej služby, môže samoregulačný orgán postúpiť vec regulátorovi, ktorý má silnejšie kompetencie. V prípade takéhoto postúpenia veci regulátor postupuje a vec vybaví ako podnet na preverenie upravený v prvej hlave šestnástej časti návrhu zákona.

Návrh počíta aj s možnosťou rozhodnutia o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahovej služby, ktorý sa nezaviazal kódex dodržiavať. V takomto prípade, ak poskytovateľ splní uloženú sankciu, vec sa považuje za rozhodnutú a uplatní sa vyššie uvedená zásada res iudicata.

K 132

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaná právna úprava spája normy z viacerých oblastí, je dohľad zverený do právomoci viacerých subjektov, a to regulátora, úradu a komisie na ochranu maloletých. Úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona na základe zákona o elektronických komunikáciách.

K § 133

Navrhuje sa zaviesť nový inštitút, ktorý prispieť k efektívnejšiemu výkonu dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona a tým je vykonanie kontrolného nákupu služby. Kontrolný nákup uskutoční regulátor ako orgán dohľadu. Zamestnanec orgánu dohľadu je oprávnený pri kontrolnom nákupe vystupovať pod utajenou identitou (kontrolný nákup pod utajenou totožnosťou tzv. mystery shopping). S cieľom, aby bola kontrolovaná osoba informovaná o uskutočnení tohto dohľadu, regulátor jej zašle písomný záznam v lehote 30 dní od uskutočnenia kontrolného nákupu. Kontrolovaná osoba právo byť oboznámená s obsahom záznamu a vyjadriť sa k jeho obsahu. Ak s ním nesúhlasí, právo podať voči nemu námietky. Ustanovuje sa, že v prípade zistenia záznam z kontrolného nákupu vrátane doručených námietok dôkaznými prostriedkami v správnom konaní. V prípade, ak by kontrolný nákup nebol účelný, je regulátor oprávnený vyhotovovať záznamy a uskutočniť obhliadku na mieste, pričom kontrolovaný subjekt je povinné predmetné úkony umožniť a strpieť.

K § 134 až 146

S cieľom zabezpečiť presadzovanie zákonnosti v regulovanej oblasti sa navrhuje, aby v prípade porušenia ustanovení tohto zákona, ktoré sa preukáže v rámci správneho konania, regulátor pristúpil k ukladaniu sankcií. Prvou, najmenej zaťažujúcou sankciou pre povinný subjekt, je sankcia preventívneho charakteru, a to upozornenie na porušenie zákona. Predmetná sankcia je univerzálna a je uplatniteľná voči všetkým subjektom regulácie ako aj za akékoľvek porušenie povinnosti, ak zákon neustanovuje inak. Kvalitatívne náležitosti takejto sankcie špecifikoval Najvyšší súd SR vo vzťahu k aktuálne platnej právnej úprave,

106

ktorý konštatoval, že „Upozornenie podľa zákona o vysielaní a retransmisii je samostatným druhom sankcie, ktorá je svojím charakterom výlučne výchovným opatrením s cieľom prevencie. Túto úlohu môže splniť len vtedy, ak obsahuje poučenie a navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. Pri vysielateľoch totiž spravidla nemožno očakávať, že rovnakú povinnosť porušia totožnou reláciou či príspevkom. Upozornenie musí určitým spôsobom upraviť jasné pravidlá pre ním riešený typ programu, témy, najmä ak k porušeniu povinnosti došlo spôsobom spracovania či prezentácie.“ (NS SR, sp. zn. 4 27/02). V zmysle návrhu zákona sa predmetná sankcia precizuje a ustanovuje sa, že túto sankciu regulátor uloží povinnej osobe, ktorá konkrétnu povinnosť uloženú týmto zákonom porušila aj opakovane za podmienky, ak od predchádzajúceho porušenia povinnosti uplynuli aspoň tri roky alebo ak k porušeniu rovnakej povinnosti došlo zásadne iným spôsobom. Pri povinnosti, ktorá odkazuje na povinnosť podľa osobitného predpisu bude potrebné, aby povinná osoba porušila konkrétnu povinnosť podľa osobitného predpisu.

Ďalším druhom sankcie je povinnosť uverejniť oznam o porušení zákona. Táto sankcia bola v doterajšej právnej úprave formulovaná ako povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona. Návrh zákona precizuje uvedenú sankciu a stanovuje, že ju regulátor ju môže uložiť povinnej osobe, ak vysiela alebo poskytuje programy alebo iné zložky svojej obsahovej služby v rozpore so zákonnými požiadavkami. Rozsah, formu a nie vysielací čas, ale spôsob uverejnenia určí regulátor tak, aby sa zabezpečila čo najlepšia informovanosť verejnosti. Regulátor zároveň určí výšku pokuty, ktorú povinnej osobe ukladá pre prípad, že povinná osoba neuverejní oznam v rozsahu, forme alebo spôsobom určeným regulátorom.

Návrh zákona medzi sankcie zaraďuje aj pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, a to v prípade porušenia vymedzených povinností závažným spôsobom, pričom pri pozastavení vysielania programu alebo jeho časti sa upravuje časová hranica najviac na 60 dní. Návrh zákona zvyšuje pôvodnú časovú hranicu z 30 dní na 60 dní, nakoľko je to odôvodnené potrebou účinnosti sankcie vo vzťahu k závažnosti porušenia povinnosti. Spodnú hranicu dĺžky takéhoto zákazu návrh zákona neupravuje, predpokladá sa, že o tom s prihliadnutím na všetky okolnosti rozhodne regulátor. Regulátor zároveň určí výšku pokuty, ktorú vysielateľovi uloží pre prípad, že vysielanie programu alebo jeho časti na čas určený regulátorom nepozastaví. Obdobne výšku pokuty určí aj poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ak poskytovanie programu nepozastaví.. V prípade, že povinná osoba aj napriek uloženým sankciám opakovane úmyselne a navyše závažným spôsobom porušuje vyšpecifikované povinnosti, regulátor zruší autorizáciu.

Štandardnou sankciou v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zostáva uloženie pokuty, ktorú regulátor uloží s prihliadnutím na rozsah a dosah poskytovania obsahovej služby a tiež prípadné získané obohatenie a sankciu uloženú samoregulačným orgánom. Rozpätie pokút sa pre skupiny jednotlivých skutkových podstát stanovuje v takej šírke, aby regulátor mohol efektívne a účelne zohľadniť okolnosti prípad od prípadu a tiež majetkové pomery regulovaných subjektov. Splatnosť pokút sa stanovuje na 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia regulátora. Návrh zákona upravuje regulátorovi subjektívnu šesťmesačnú lehotu a zvýšenú 18-mesačnú objektívnu lehotu na uloženie pokuty. V súlade so zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom platí, že voči rozhodnutiu regulátora možno podať správnu žalobu.

Aj v zmysle novej právnej úpravy ostáva zachované pravidlo, že uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.

107

Pokuty, ktoré príjmom štátneho rozpočtu, splatné do 30 od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

K § 147 až 149

Okrem regulátora oprávnené ukladať sankcie formou pokuty aj ďalšie orgány, ktorými sú komisia na ochranu maloletých a úrad. Vo vzťahu ku každému subjektu sa individuálne určuje porušenie povinnosti, za ktorú možno sankciu uložiť a tiež subjektívna a objektívna lehota na rozhodnutie.

V rámci spoločných ustanovení sa upravujú okolnosti, na ktoré orgán dohľadu prihliada. Ide o na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú prípadne uložil samoregulačný orgán. Rovnako ako pri sankciách ukladaných regulátorom platí, že uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie bola uložená.

Splatnosť pokuty, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu, je 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Správcom pohľadávok vzniknutých z pokút uložených úradom je priamo úrad a tých, ktoré uložila komisia na ochranu maloletých, regulátor.

K § 150

Oproti doteraz platnému inštitútu sťažností, ktoré bolo možné podať na radu sa navrhuje upraviť postup podania a následného vybavovania podnetu na preverenie.

Návrh zákona rozlišuje medzi inštitútom sťažnosti a podnetom na preverenie. Sťažnosť sa za podmienok ustanovených v zákone podáva samoregulačnému orgánu.

Podnet na preverenie sa zmysle novej právnej úpravy podáva regulátorovi, a to písomne alebo elektronickou formou. Podnet na preverenie nebude v zmysle navrhovanej úpravy podnetom na začatie správneho konania, obdobne podnet na začatie správneho konania podaný regulátorovi nebude posudzovaný ako podnet na preverenie.

Navrhovaná úprava špecifikuje náležitosti podnetu v odseku 2 tohto ustanovenia, z každého podnetu musí byť zrejmé, čím mal byť porušený zákon.

Doručené podnety bude evidovať regulátor do piatich pracovných dní od doručenia v osobitnej evidencii podnetov na preverenie, pričom pôjde o osobitný zoznam taxatívne stanovených informácií.

V zmysle navrhovanej úpravy regulátor nebude povinný anonymný podnet vybavovať, takýto podnet však eviduje v rámci osobitnej evidencie.

Regulátor upovedomuje podávateľa podnetu o tom, že jeho podnet zaevidoval, to sa nevzťahuje na anonymný podnet.

V zmysle návrhu zákona bude regulátor povinný podnet na preverenie odložiť, ak uplynula lehota na uloženie sankcie podľa tohto zákona, ako aj ak podnet neobsahuje zákonom vymedzené náležitosti alebo je nepreskúmateľný z iných dôvodov. V záujme zamedzenia, aby

108

sa v tej istej veci konalo dvakrát, regulátor bude povinný podnet na preverenie odložiť aj v prípade, ak o podnete už rozhodol samoregulačný orgán alebo iný orgán.

Návrh zákona upravuje aj možnosť regulátora podnet na preverenie odložiť, ak je zjavne neodôvodnený alebo anonymný.

Lehota na oboznámenie sa s obsahom podnetu na preverenie sa stanovuje na 90 dní od dátumu evidovania podnetu. S obsahom podnetu sa regulátor oboznamuje prostredníctvom senátu rady, ktorá podnet prerokúva na svojom zasadnutí.

Ak podnet regulátor odloží alebo odstúpi, upovedomí o tom podávateľa podnetu. Inak bude podnet vybavený spôsobom podľa návrhu tohto zákona.

Ak sa preverením podnetu zistilo, že podnet je opodstatnený, aspoň čiastočne, nakoľko obsahuje skutočnosti nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona, regulátor z vlastného podnetu začne konanie vo veci dodržiavania povinností podľa tohto zákona, teda správne konanie, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok. O uvedenej skutočnosti upovedomí podávateľa podnetu.

Zákon jasne stanovuje, že podávateľ podnetu nebude účastníkom konania vo veci dodržiavania povinností podľa tohto zákona.

Ak sa preverením skutočností v podnete zistilo, že podnet je neopodstatnený, nakoľko neobsahuje skutočnosti nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona, regulátor podnet na preverenie označí za neopodstatnený a upovedomí o tom podávateľa podnetu. O tom, že podnet je neopodstatnený rozhoduje obdobne senát rady.

K § 151

Platformy na zdieľanie obsahu v súčasnosti predstavujú jedného z kľúčových poskytovateľov obsahov. S cieľom zamedziť šírenie nelegálneho obsahu prostredníctvom týchto platforiem, návrh zákona upravuje nový typ konania. Orgánom oprávneným konať v tejto veci je regulátor, ktorému sa podáva podnet na zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu na platforme na zdieľanie obsahu (ďalej len „podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu“), a to písomne alebo elektronickou formou. Návrh zákona vymedzuje na tento účel nelegálny obsah, ako obsah, ktorý napĺňa niektorý zo znakov uvedených v ustanovení ods. 2, pričom ide o závažný obsah, ktorý napríklad napĺňa znaky detskej pornografie, extrémistického materiálu, podnecuje k terorizmu, takéto konanie schvaľuje alebo podnecuje k nenávisti. Návrh zákona v § 151 upravuje aj obsahové náležitosti podnetu, nakoľko ide o obsah, ktorý sa poskytuje prostredníctvom platformy na zdieľanie obsahu, podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu musí okrem iného obsahovať aj dátum poskytnutia obsahu a názov platformy na zdieľanie obsahu, v rámci ktorej bol nelegálny obsah poskytnutý. Ustanovenia týkajúce sa evidencie podnetov na preverenie, anonymity podnetu, upovedomenia o zaevidovaní, zverejňovania totožnosti podávateľa, povinnosti regulátora podnet odložiť, práva regulátora podnet odložiť, ako aj ustanovenia týkajúce sa neskoršieho podnetu týkajúce sa podnetu na preverenie sa budú primerane vzťahovať aj na podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu.

K § 152 a 153

Lehota na oboznámenie sa s obsahom podnetu sa stanovuje na 45 dní od dátumu evidovania

109

podnetu, pričom je v kompetencii senátu rady s obsahom podnetu sa oboznámiť a podnet prerokovať.

Návrh zákona upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné na to, aby regulátor mohol začať konanie o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu na platforme na zdieľanie videí.

Regulátor začne konanie na základe podnetu, ak po jeho preverení zistí, že ide o potenciálne nelegálny obsah, pričom súčasne musí byť splnená podmienka, že poskytovateľ platformy na zdieľanie obsahu o tomto obsahu bol informovaný a v lehote dvoch dní od prijatia tejto informácie neoboznámil osobu, ktorá mu informáciu poskytla, akým spôsobom bude situáciu riešiť, v lehote piatich dní od prijatia tejto informácie predmetný potenciálne nelegálny obsahu neodstránil, alebooznámil osobe, ktorá mu informáciu poskytla, že predmetný potenciálne nelegálny obsah neodstráni. V zmysle navrhovanej úpravy konanie o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu regulátor môže začať za splnenie podmienok stanovených v ustanovení aj z vlastného podnetu.

S cieľom informovať poskytovateľa platformy na zdieľanie obsahu, že je voči nemu vedené konanie sa upravuje povinnosť regulátora oznámiť tomuto poskytovateľovi okrem iného začatie konania, informácie umožňujúce identifikáciu dotknutého nelegálneho obsahu, ako aj odôvodnenie, prečo môže dotknutý obsah predstavovať nelegálny obsah. Regulátor upovedomuje podávateľa podnetu o výsledku konania, ako aj o tom, že podnet je neopodstatnený. Zákon upravuje situáciu, keď regulátor nezačne konanie o zamedzení nelegálneho obsahu a podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu ani neodloží, regulátor označí podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu za neopodstatnený.

Ustanovenia odsekov 7 a 8 ošetrujú prípady, kedy poskytovateľ platformy svojvoľne odstráni obsah s odôvodnením, že je podľa jeho názoru nelegálny. Cieľom navrhovaných ustanovení je možnosť preskúmať svojvoľné odstránenie obsahu a sanovať tak situáciu, že odstránený obsah bol legálny, ale poskytovateľ mal v skutočnosti iný dôvod na jeho odstránenie. Takáto úprava je v súlade s právom na slobodu prejavu a zamedzuje selektívnemu odstraňovaniu obsahu napriek tomu, že neodporuje právnym predpisom.

Návrh zákona následne v § 153 upravuje podmienky, za ktorých regulátor vydá rozhodnutie o zamedzení nelegálneho obsahu a obsahové náležitosti tohto rozhodnutia.

K § 154 až 156

Regulácia audiovizuálnych mediálnych služieb v smernici stanovuje, že postupy a podmienky obmedzenia slobody poskytovať a využívať audiovizuálne mediálne služby by mali byť rovnaké tak pre lineárne, ako aj nelineárne služby. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie možno obmedziť slobodu poskytovať služby, ktorá sa zaručuje podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v prípade závažných dôvodov týkajúcich sa všeobecného verejného záujmu, ako je napríklad dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, za predpokladu, že takéto obmedzenia odôvodnené, primerané a nevyhnutné. Prijímajúci členský štát nesmie v žiadnom prípade prijať žiadne opatrenia, ktorými by sa na jeho území mohlo brániť retransmisii televízneho vysielania pochádzajúceho z iného členského štátu. Právna úprava v súlade so smernicou v ustanovení § 154 umožňuje za stanovených okolností pozastaviť šírenie televíznej programovej služby a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Podmienky, ktoré musí splniť regulátor vymedzené taxatívne a jednoznačne stanovujú, kedy je možné ich uplatniť.

110

Samotná cezhraničná spolupráca uskutočňovaná medzi regulátorom a členským štátom, pod právomoc ktorého spadá vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, sa v zmysle navrhovaného ustanovenia § 155 rieši prostredníctvom odôvodnenej žiadosti s cieľom čo najefektívnejšie a najrýchlejšie vyriešiť vzniknutý problém. O výsledku vybavenia žiadosti je informovaná jednak druhá strana a jednak Komisia.

V prípade preukázaného obchádzania prísnejších pravidiel platných v Slovenskej republike, regulátor môže prijať vhodné, objektívne, nevyhnutné a primerané opatrenia na nediskriminačnom základe a za podmienok stanovených týmto zákonom. V zmysle smernice v týchto dôkazoch by sa mal podrobne uviesť súbor potvrdzujúcich skutočností, na základe ktorých by bolo možné takéto obchádzanie náležite preukázať.

Zoznam televíznych programových služieb a audiovizuálnych mediálnych služieb, voči ktorým regulátor pristúpil k pozastaveniu, regulátor zverejní prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu.

Cezhraničnú spoluprácu v oblasti poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu upravuje posledné ustanovenie v rámci tohto dielu návrhu zákona. Smernica uvádza, že členské štáty majú zabezpečiť mimosúdne mechanizmy nápravy na urovnávanie sporov medzi používateľmi a poskytovateľmi platformy na zdieľanie videí, ktoré by umožnili nestranné riešenie sporov a uplatnenie právnej ochrany.

K § 157 a 158

Sedemnásta časť novej právnej úpravy zahŕňa oblasť oprávnení na poskytovanie obsahových služieb, medzi ktoré zaraďuje tzv. autorizácie, registrácie a udeľovanie licencií.

Formou autorizácie sa nadobúda oprávnenie na vysielanie programových služieb a tiež na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Pri autorizácii vysielania programovej služby ide oproti pôvodnej právnej úprave o rozšírenie udeľovania autorizácie aj na subjekty, ktoré doteraz neboli predmetom licenčného konania.

Registrácia sa vyžaduje v prípade prevádzkovania retransmisie a tiež poskytovania platforiem na zdieľanie videí.

Režim udeľovania licencií sa ponechal iba na prípady prideľovania frekvencií vysielateľom rozhlasových programových služieb na analógové terestriálne vysielanie, ktorým bola udelená autorizácia na vysielanie.

Navrhovaná právna úprava nahrádza doteraz platnú a nejednotnú úpravu udeľovania licencií oprávňujúcich vysielateľa vysielať programovú službu vymedzenú jednak zákonom o vysielaní a retransmisii a jednak digitálnym zákonom, pričom na tento účel zavádza nový pojem vzniku oprávnenia vysielať programovú službu s platnosťou na neurčitý čas, ak žiadateľ nepožiada o oprávnenie len na určitý čas, a to pojem autorizácia. Autorizácia okrem vysielania programovej služby oprávňuje jej držiteľa na vysielanie doplnkovej služby vysielania za podmienky, že je doplnená doložkou doplnkových služieb vysielania, vysielanie do zahraničia a tiež na vysielanie pomocou satelitu.

111

Majúc na zreteli, že práva a povinnosti vyplývajúce z autorizácie je oprávnený vykonávať iba ten, kto je držiteľom autorizácie, navrhovaná právna úprava stanovuje, že práva a povinnosti vyplývajúce z autorizácie programovej služby je jej držiteľ povinný vykonávať vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť.

Žiadateľom o autorizáciu môže byť fyzická osoba spĺňajúca základné atribúty bezúhonnosti, spôsobilosti na právne úkony, trvalého resp. dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky a je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Podmienky udeľovania dlhodobého pobytu upravené v § 51 a nasl. zákona č. 40/2011 Z. z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žiadateľom môže byť ďalej verejnoprávny vysielateľ a tiež právnická osoba, ktorá sídlo na Slovensku, je bezúhonná a formu obchodnej spoločnosti. Žiadateľom o autorizáciu môže byť aj zahraničná osoba, ak sa na ňu a na jej vysielanie programovej služby vzťahujú jurisdikčné kritéria tohto zákona. Podmienka obchodnej spoločnosti v praxi znamená, že môže ísť len o právnickú osobu spĺňajúcu vymedzené kritériá, ktorá bola založená za účelom podnikania, tzn. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Výnimky upravuje Obchodný zákonník. S cieľom zabezpečiť transparentnosť informácií sa ako jedna z podmienok zavádza zápis do registra partnerov verejného sektora. Osobitnou kategóriou žiadateľa je verejnoprávny vysielateľ.

K § 159

Ustanovenie § 159 upravuje hlavné náležitosti žiadosti o autorizáciu vysielania. Novou súčasťou náležitostí je vzhľadom na novú úpravu samoregulácie aj poskytnutie informácie, či žiadateľ podlieha niektorému samoregulačnému mechanizmu alebo samoregulačnému orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje, údaj o konečnom užívateľovi výhod a údaj, či je žiadateľ o autorizáciu vysielania súčasťou mediálnej skupiny alebo nie. Informácie poskytnuté v žiadosti je žiadateľ o autorizáciu povinný doložiť príslušnými dokladmi, ktoré čestným vyhlásením označí za úplné, aktuálne a pravdivé.

S cieľom chrániť a presadzovať transparentnosť majetkových a personálnych vzťahov sa navrhuje, aby v prípade existencie takéhoto prepojenia žiadateľ poskytol príslušné doklady, ktoré bude môcť následne regulátor posúdiť a vyhodnotiť. Súčasťou žiadosti verejnoprávneho vysielateľa je súhlas rady s predloženou žiadosťou o autorizáciu vysielania. Odsek 5 zakotvuje zásadu koncentrácie konania, ktorá predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia konania o autorizácii v prípade, že ten istý žiadateľ žiada o autorizáciu viacerých programových služieb.

K § 160 a 161

Samotné konanie o autorizácii, počas ktorého je žiadateľ povinný poskytovať potrebnú súčinnosť, vedie regulátor. Ten je povinný rozhodnúť do 90 dní od začatia konania o autorizácii. Výsledkom konania môže byť zamietnutie žiadosti, zastavenie konania alebo samotné rozhodnutie o autorizácii. Náležitosti rozhodnutia jednoznačne vyšpecifikované v návrhu zákona. Predkladateľ zavádza aj fikciu rozhodnutia, v zmysle ktorej ak regulátor v stanovenej lehote nerozhodne, dňom autorizácie je deň nasledujúci po márnom uplynutí tejto lehoty. Pri uplatnení fikcie regulátor o žiadosti dodatočne nerozhoduje, ale len vykoná zápis v evidencii, ktorá je súčasťou registra. Ak je súčasťou žiadosti o autorizáciu vysielania aj žiadosť o doložku vysielania, rozhodnutie obsahuje aj údaje o tejto doložke.

112

K § 162

V prípade zmeny vysielania programovej služby je vysielateľ povinný požiadať regulátora o zmenu autorizácie. Súhlas so zmenou autorizácie sa uskutočňuje v konaní, ktoré začína dňom podania žiadosti o zmenu alebo oznámenia, ktoré sa končí rozhodnutím o zmene v prípade, že zmena nie je zastavená alebo žiadosť nie je zamietnutá a konanie zastavené. Uvedené neplatí v prípade, že ide o dočasnú (trojmesačnú) zmenu, ktorá sa týka jazyka vysielania alebo časového rozsahu vysielania programovej služby.

Regulátor rozhodnutie vydáva do 60 dní od začatia konania. V prípade zamietnutia zmeny z dôvodu, že by zmenou bola ohrozená pluralita informácií alebo nie je zabezpečená transparentnosť majetkových a personálnych vzťahov alebo by zmena bola v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, regulátor určí lehotu na nápravu, ktorá ak nenastane, regulátor žiadosť zruší. Aj v tých prípadoch, pokiaľ je to účelné, platí koncentračná zásada.

Zmenu autorizácie môže regulátor uskutočniť aj bez súhlasu vysielateľa, ak si to vyžadujú medzinárodnoprávne záväzky.

V záujme zabezpečenia aktuálnosti údajov a zachovania právnej istoty sa upravuje lehota 15 dní na oznámenie zmien týkajúcich sa údajov uvedených v žiadosti o autorizáciu vysielania regulátorovi.

K § 163 a 164

Oprávnenie na vysielanie programovej služby je neprevoditeľné na inú osobu, s výnimkou predaja podniku alebo jeho časti, aj takémuto prevodu však musí predchádzať súhlas regulátora. Rovnako tak autorizácia neprechádza na právneho zástupcu, neprechádza ani v prípade exekúcie, konkurzu ani reštrukturalizácie. Výnimkou je prechod v prípade rozdelenia spoločnosti, zlúčenia a splynutia spoločností za podmienky, že nástupnícka spoločnosť vykonáva činnosť vysielania a regulátor udelil predchádzajúci súhlas.

Odsek 3 upravuje okolnosti, za ktorých regulátor súhlas s prevodom a prechodom nevydá. Ak zanikne verejnoprávny vysielateľ, autorizácia prechádza na nového verejnoprávneho vysielateľa.

V prípade smrti fyzickej osoby môžu vo vysielaní, na ktoré bola udelená autorizácia, pokračovať vymedzení dedičia, prípadne správca dedičstva. Uvedené právo majú tieto osoby po splnení oznamovacej povinnosti voči regulátorovi. Po skončení konania o dedičstve je osoba, ktorá bude po novom vysielať na základe autorizácie, povinná požiadať regulátora o zmenu autorizácie vysielania.

K § 165

Zrušenie autorizácie prichádza do úvahy výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch, a to pri nedodržaní podmienok prevodu a prechodu autorizácie na vysielanie, informácie poskytnuté vysielateľom nepravdivých údajov alebo dokladov, ak vysielateľ prestal spĺňať niektorú z podmienok autorizácie vysielania alebo v iných prípadoch, ak to ustanovuje zákon. Fakultatívna možnosť zrušenia autorizácie sa navrhuje v prípade konkurzu, likvidácie vysielateľa, nevysielanie v súlade s podmienkami udelenej autorizácie a pod. Ak dôjde k zrušeniu autorizácie, opätovne o ňu možno požiadať najskôr po uplynutí jedného roka.

113

Navrhovaná lehota by mala predstavovať dostatočné odradenie od porušovania podmienok autorizácie zo strany vysielateľa.

K § 166

Taxatívne sa stanovujú dôvody zániku licencie, medzi ktorými objektívne skutočnosti ako uplynutie času, zánik právnickej osoby alebo smrť fyzickej osoby, ale aj dôvody, ktoré vyplývajú z nesplnenia povinnosti, napr. uplynutím lehoty na zápis činnosti vysielania do obchodného registra či dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie. Ďalšími dôvodmi sú právoplatné rozhodnutie o zrušení autorizácie, právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie, ktorým sa zrušila autorizácia vysielania a iné okolnosti ustanovené priamo v zákone.

K § 167 až 173

Upravuje sa inštitút tzv. doložiek. Rozvoj digitálnych technológií umožňuje vysielanie programovej služby doplnenej o rôzne doplnkové služby, na rôznych teritóriách, ako aj rôznymi druhmi verejného prenosu. Navrhovaná právna úprava podľa povahy rozlišuje doložku doplnkových služieb, zahraničnú doložku a doložku iného verejného prenosu a upravuje podmienky poskytovania týchto služieb, resp. spôsobov verejného prenosu, ich zmenu a tiež zrušenie.

Doložka doplnkovej služby vysielania oprávňuje vysielateľa na vysielanie služby, pod ktorou sa rozumie najmä rozhlasová dátová služba, teletext, jazyková mutácia programovej služby, multimodálny prístup k programovej službe, interaktívny prístup k programovej službe a pod. Vychádzajúc zo samotného názvu, zahraničná doložka v kombinácii s autorizáciou vysielania oprávňuje vysielateľa vysielať programovú službu a doplnkovú službu do zahraničia. Posledná doložka iného verejného prenosu oprávňuje vysielateľa na vysielanie ďalším ako základným spôsobom verejného prenosu alebo iným štandardom digitálneho príjmu.

Na žiadosť vysielateľa možno doložku doplnkových služieb vysielania, zahraničnú doložku alebo doložku iného verejného prenosu zrušiť prípadne jej obsah zúžiť alebo naopak rozšíriť. Zmena (rozšírenie alebo zúženie) alebo zrušenie doložky je zmenou autorizácie vysielania programovej služby. Vzhľadom na špecifický charakter vysielania programovej služby prostredníctvom internetu sa uvedená úprava na toto vysielanie nevzťahuje.

K § 174 až 178

Popri vysielaní programovej služby sa autorizácia udeľuje aj v prípade poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Podľa doteraz platnej právnej úpravy mal poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinnosť voči národnému regulátorovi výlučne tzv. oznamovaciu (notifikačnú) povinnosť, ktorú musel splniť najneskôr do dňa začatia poskytovania svojej služby, tzn. nemal povinnosť požiadať o licenciu ani registráciu.

Podľa navrhovanej právnej úpravy vzniká oprávnenie na poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie jej autorizáciou. V tomto prípade sa stanovuje výnimka pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý poskytuje svoju službu výlučne prostredníctvom platformy na zdieľanie videí. Takýto poskytovateľ voči regulátorovi oznamovaciu povinnosť v rozsahu žiadosti, ktorú by predkladal, ak by žiadal

114

o autorizáciu poskytovania.

Rovnako ako v prípade vysielania, aj poskytovateľ je sám zodpovedný za poskytovanie svojej služby, ktorú je povinný poskytovať za podmienok udelenej autorizácie. Autorizovať možno fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, trvalý alebo dlhodobý pobyt na území Slovenska a je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Autorizovať možno aj právnickú osobu so sídlom na území Slovenska ak je bezúhonná a zapísaná v registri partnerov verejného sektora, tzn. oproti autorizácii na vysielanie sa nevyžaduje, aby právnická osoba mala formu obchodnej spoločnosti. Autorizáciu možno udeliť aj verejnoprávnemu vysielateľovi, pokiaľ poskytuje audiovizuálne mediálne služby na požiadanie. Autorizovať možno aj komunitnú videoslužbu alebo inú osobu, ak spĺňa zákonom ustanovené jurisdikčné kritériá.

Náležitosti žiadosti o autorizáciu poskytovania a rozhodnutia o autorizácii poskytovania upravujú ustanovenia § 176 a 177. Žiadosť pozostáva z vyšpecifikovaných informácií a príslušných dokladov, vrátane čestných vyhlásení, o ktorých žiadateľ v žiadosti povinný prehlásiť, že úplné, aktuálne a pravdivé. Rozhodnutie svoje taxatívne vymedzené náležitosti, od ktorých sa nemožno odchýliť.

Na konanie o autorizácii poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie sa primerane vzťahujú ustanovenia upravujúce oblasť konania o autorizácii vysielania programovej služby.

K § 179 až 185

Upravuje sa registrácia retransmisie. Oproti doteraz platnej úprave sa precizuje ustanovenie týkajúce sa vzniku oprávnenie na retransmisiu a navrhovaná úprava stanovuje, že registráciou prevádzkovateľa retransmisie pre túto činnosť vzniká oprávnenie vykonávať hospodársku činnosť v oblasti poskytovania retransmisie, a to s platnosťou na neurčitý čas. Uvedené ustanovenie dopĺňa úpravu zákona, v zmysle ktorej sa za poskytovanie retransmisie na účely registrácie retransmisie nebude považovať poskytovanie retransmisie, ktorým sa nevykonáva hospodárska činnosť a ide o retransmisiu v zákonom stanovených prípadoch, ako je retransmisia v rámci jednej budovy alebo komplexu budov, ktoré k sebe funkčne patria, ak sa obchodne nevyužívajú, retransmisia výhradne programových služieb vysielateľa na základe zákona, retransmisia, ktorej registráciu vylučuje osobitný predpis (zákon o elektronickom obchode) alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, retransmisia, ktorú poskytuje jedna právnická osoba alebo jedna fyzická osoba tak, že ju nesmie prijímať viac ako 100 účastníkov a retransmisia poskytovaná internetom, ak poskytuje výhradne programové služby vysielané prostredníctvom internetu.

Ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musí spĺňať fyzická osoba a právnická osoba, aby ju bolo možné zaregistrovať ako prevádzkovateľa retransmisie.

Upravujú sa obligatórne náležitosti žiadosti o registráciu, vrátane príloh, ktoré je žiadateľ k žiadosti o registráciu retransmisie povinný priložiť. V zmysle novej právnej úpravy žiadosť o registráciu bude obsahovať okrem základných identifikačných údajov aj údaje o základnom imaní a vkladoch všetkých spoločníkov, o ich obchodných podieloch alebo o rozdelení akcií medzi akcionárov, ak je žiadateľom o registráciu retransmisie právnická osoba, namiesto údajov o konečnom užívateľovi výhod, a tiež údaj o plánovanom počte koncových užívateľov alebo účastníkov v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách, namiesto počtu

115

prípojok.

Právna úprava stanovuje taxatívne dôvody, kedy regulátor zamietne žiadosť o registráciu. Regulátor rozhodnutie o zamietnutí žiadosti vydá v lehote do 60 dní od začatia konania o registráciu retransmisie. Voči prvostupňovému rozhodnutiu regulátora možno podať odvolanie. Ak regulátor žiadosť nezamietne, vydá rozhodnutie o registrácii retransmisie do 60 dní od začatia konania. Ustanovenie zavádza fikciu, podľa ktorej, ak regulátor v určenej lehote nerozhodne, za deň registrácie sa bude považovať deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty, regulátor v zmysle novej právnej úpravy nevydá o tom žiadateľovi potvrdenie, ale bezodkladne vykoná zápis o registrácii v evidencii. Rozhodnutie o registrácii obsahovať náležitosti podľa zákona. Návrh zákona ustanovuje, že rozhodnutie obsahuje špecifikáciu telekomunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia alebo spôsob poskytovania retransmisie, ak telekomunikačnú sieť alebo telekomunikačné zariadenie nemožno špecifikovať, územný rozsah alebo teritórium poskytovania retransmisie, počet koncových užívateľov alebo účastníkov namiesto počtu prípojok, ponuka programových služieb ostáva zachovaná a nakoniec číslo registrácie retransmisie.

V rámci úpravy konania sa samostatne upravuje zmena registrácie retransmisie. V záujme zabezpečenia aktuálnosti údajov sa upravuje 15 dňová lehota, ktorej je prevádzkovateľ retransmisie povinný oznámiť regulátorovi zmenu údajov uvedených v žiadosti o registráciu retransmisie. Upravuje sa aj zánik a zrušenie registrácie retransmisie.

K § 186 až 189

Navrhovanou úpravou sa v súlade s novozavedenou parciálnou reguláciou platforiem na zdieľaní videí upravuje registrácia tejto obsahovej služby. Oprávnenia vykonávať hospodársku činnosť v oblasti poskytovania platformy na zdieľanie videí podľa návrhu zákona sa viaže na registráciu platformy na zdieľanie videí, ktorou sa prevádzkovateľ platformy na zdieľanie videí registruje pre takúto činnosť s platnosťou na neurčitý čas. Zákonodarca umožňuje subjektu zaregistrovať platformu na zdieľanie videí na určitý čas, v takom prípade bude čas, na ktorý sa poskytovanie platformy na zdieľanie videí registruje uvedený v rozhodnutí o registrácii platformy. Navrhovaná úprava špecifikuje požiadavky, ktoré musí osoba spĺňať, aby ju bolo možné zaregistrovať ako poskytovateľa platformy na zdieľanie videí. Upravujú sa náležitosti žiadosti o registráciu platformy, ako aj obsahové náležitosti rozhodnutia o registrácii. Na registráciu platformy, ako aj na konanie o nej sa primerane použijú ustanovenia upravujúce registráciu retransmisie s ohľadom na špecifiká tejto obsahovej služby.

K § 190 až 201

Inštitút udeľovania licencií sa podľa navrhovanej právnej úpravy bude vzťahovať len na udeľovanie frekvencií za účelom vysielania rozhlasovej programovej služby, a to prostredníctvom terestriálneho analógového vysielania. S cieľom odstránenia neodôvodnenej administratívnej záťaže sa navrhuje, aby licenciu bolo možné udeliť osobe, ktorá je držiteľom autorizácie vysielania, ak nemá evidované nedoplatky vrátane nedoplatkov voči regulátorovi, pričom jednou licenciou bude možné udeliť viacero frekvencií. Časová platnosť licencie, na ktorú v zmysle zákona nie je právny nárok, sa udeľuje na 8 rokov alebo na kratší čas o to osoba požiada, ak je to nevyhnutné na dodržanie medzinárodnoprávnych záväzkov alebo je to nevyhnutné na účelné využitie frekvenčného spektra.

116

Návrh zákona ďalej upravuje, čo musí obsahovať kompletná žiadosť o licenciu a čo sú povinné prílohy k žiadosti. V žiadosti o licenciu nebude potrebné uvádzať údaje o žiadateľovi, nakoľko potrebné údaje budú uvedené v autorizácii vysielania, ktorej číslo sa uvedie v žiadosti, okrem čísla autorizácie by žiadosť mala obsahovať názov programovej služby, na vysielanie ktorej sa frekvencia plánuje používať, ako aj údaje a doklady o finančných zdrojoch ak nejde o verejnoprávneho vysielateľa. Počas licenčného konania je žiadateľ povinný oznámiť regulátorovi všetky zmeny údajov uvádzaných v žiadosti alebo v prílohách.

Pri udeľovaní licencií regulátor posudzuje a prihliada na predpoklady zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov, splnenie podmienok a obmedzení transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov, vyváženosť programovej skladby a garanciu pred nadobudnutím dominantného postavenia na relevantnom trhu.

Návrh zákona ďalej upravuje samotné konanie o udelenie licencie. Konanie začína regulátor z vlastného podnetu a to dňom vyhlásenia základných podmienok konania na webovom sídle regulátora. V rámci 180 dňovej lehoty regulátor žiadosť zamietne alebo licenciu udelí. Návrh zákona upravuje dôvody zamietnutia žiadosti o licenciu. Licenciu regulátor vydá formou rozhodnutia, ktoré sa doručuje všetkým účastníkom konania.

Súčasťou navrhovanej právnej úpravy je aj určenie podmienok prevodu, prechodu, zmeny a predĺženia platnosti licencie. Návrh zákona upravuje taxatívne prípady zániku licencie a obligatórne ako aj fakultatívne prípady odňatia licencie zo strany regulátora. Proti rozhodnutiu regulátora o zamietnutí žiadosti o licenciu, o zmene licencie a o odňatí licencie sa nemožno odvolať, možno však podať správnu žalobu v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia regulátora.

Navrhuje sa zachovať aj v súčasnosti existujúcu krátkodobú licenciu, ktorá predpokladá časovo ohraničenú možnosť vysielania programovej služby, nepresahujúcu 30 dní v jednom kalendárnom roku. Jednej osobe možno udeliť v rámci 1 roka len jednu krátkodobú licenciu. O udelení predmetnej licencie je rada povinná rozhodnúť do 60 dní od doručenia žiadosti.

K § 202

Terestriálne prevádzkové povolenie je špeciálnym druhom individuálneho povolenia na používanie frekvencie vydaného podľa zákona o elektronických komunikáciách. Terestriálny multiplex možno poskytovať iba na základe terestriálneho prevádzkového povolenia. Terestriálne prevádzkové povolenie sa udeľuje vždy na každé frekvenčné vyhradenie samostatne, s výnimkou technicky alebo územne viazaných frekvenčných vyhradení, kde sa udeľuje jedno povolenie pre všetky technicky alebo územne viazané frekvenčné vyhradenia.

K § 203

Terestriálne prevádzkové povolenie (s výnimkou povolenia na miestny multiplex) možno udeliť iba na základe výberového konania vyhláseného úradom podľa zákona o elektronických komunikáciách. Výberové konanie sa uskutočňuje pre každé frekvenčné vyhradenie zvlášť, okrem prípadu ekonomicky viazaných frekvenčných vyhradení, kde sa uskutočňuje spoločné výberové konanie (pre všetky ekonomicky viazané vyhradenia). Ustanovujú sa podrobnosti vo vzťahu k podmienkam výberového konania.

117

K § 204 a 205

Ustanovenie taxatívnym spôsobom dopĺňa dôvody, kedy nemožno udeliť, predĺžiť alebo previesť individuálne povolenie na používanie frekvencií podľa osobitného predpisu.

K § 206

Upravuje sa udelenie terestriálneho prevádzkového povolenia v analógovom pásme. Frekvenciu vyhradenú na analógové rozhlasové vysielanie možno poskytnúť na poskytovanie terestriálneho multiplexu iba v prípade, že o jej využívanie rozhlasovým analógovým vysielaním opakovane neprejaví nikto záujem, a to najmenej päťkrát.

K § 207

Odkazovacia norma na zákon o elektronických komunikáciách.

K § 208 až 211

Pre oblasť vysielania sa upravuje plán využívania frekvenčného spektra. Aktualizácia plánu frekvencií sa uskutočňuje spravidla každé dva roky a v prípadoch zmien medzinárodných dohovorov v tejto oblasti. Regulátor hodnotí stav využitia frekvencií vo výročnej správe a zoznam voľných frekvencií na analógové vysielanie rada zverejňuje na svojom webovom sídle. Samostatne sa upravuje frekvenčné spektrum na analógové terestriálne vysielanie pre verejnoprávneho vysielateľa, požiadavky verejnoprávneho vysielateľa na frekvencie na analógové terestriálne vysielanie rozhlasovej programovej služby a iné spôsoby analógového vysielania verejnoprávneho vysielateľa, t.j. vysielanie pomocou satelitu, mikrovlnnými systémami a vysielanie v káblových distribučných systémoch.

K § 212 až 214

V rámci osobitných ustanovení sa upravuje nový inštitút, ktorý možno pripodobniť súčasnému právu na odpoveď, a je ním právo na vyjadrenie. Toto základné právo, ktoré má svoje opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, sa vzťahuje len na vysielanie a dáva dotknutej osobe právo na vyjadrenie voči skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotklo jej cti, dôstojnosti, súkromia v prípade fyzickej osoby alebo dobrej povesti v prípade právnickej osoby.

Právo na vyjadrenie vychádza z pravidla „audiatur et altera pars“, teda z pravidla „nech je vypočutá tiež druhá strana“. Podľa navrhovaného zákona je predmetom práva na vyjadrenie nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Oproti doterajšej právnej úprave sa vypustila možnosť uplatnenia inštitútu voči skutkovému tvrdeniu, ktoré je pravdu skresľujúce.

Predmetom práva na vyjadrenie je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Podstata práva na vyjadrenie je štandardný prvok ochrany v európskych krajinách.

Stanovujú sa základné náležitosti, ktoré musí obsahovať žiadosť o uverejnenie vyjadrenia, a to identifikácia programu a popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom konkrétne bolo skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné. Vyjadrenie byť rozsahom a spôsobom

118

uverejnenia primerané napádanému skutkovému tvrdeniu a má sa odvysielať bezodplatne, s označením „vyjadrenie“ a spravidla do 8 dní od doručenia žiadosti dotknutej osoby.

Vysielateľ je od povinnosti uverejniť vyjadrenie oslobodený v prípade, že vie dokázať pravdivosť napádaného skutkového tvrdenia, žiadosť podal verejný funkcionár, tzn. osoba vykonávajúca funkciu prezidenta, člena vlády, sudcu, generálneho prokurátora a pod. alebo osoba pôsobiaca v politike ak sa napádaný výrok týka výkonu jeho funkcie, žiadosť nemá predpísané náležitosti, vyjadrenie smeruje voči tvrdeniu, ktoré bolo uverejnené na základe predchádzajúcej žiadosti o uverejnenie vyjadrenia, ak by bol uverejnením vyjadrenia spáchaný trestný čin, iný správny delikt alebo by došlo k rozporu s dobrými mravmi alebo ak by uverejnenie vyjadrenia predstavovalo neoprávnený zásah do práv a záujmov tretej osoby.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa zachováva aj právo na dodatočné oznámenie, ktoré sa týka programu obsahujúceho komunikáty novinárskej povahy. Podstatou je, aby komunikát obsahoval- skutkové tvrdenie o konaní pred orgánom verejnej moci proti osobe, ktorú na základe zverejnených informácií možno presne , t.j. nezameniteľne určiť. Žiadateľ je povinný identifikovať dotknutý program, predmetné konanie a konštatovať, že predmetné konanie skončilo a akým výsledkom, inak je žiadosť neúplná. Dodatočné oznámenie sa zverejňuje bezodplatne, v primeranej lehote, s označením „dodatočné oznámenie“ a bez hodnotiaceho úsudku

Predmetné inštitúty v prípade nesplnenia zo strany povinnej osoby, t.j. predovšetkým vysielateľa, ale aj poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie ak ide o program obsahujúci komunikát novinárskej povahy, vymáhateľné súdom. Po smrti prechádza právo na uverejnenie vyjadrenia a právo na dodatočné oznámenie na manželovi, deťom, prípadne rodičom.

K § 215 až 217

S cieľom podpory vysielania slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní sa navrhuje zachovať kvóty na slovenskú hudbu. Slovenské hudobné diela tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky v rozhlasovom vysielaní. Cieľom tohto opatrenia je naďalej zlepšovať prístup poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Podpora slovenských hudobných diel vo vysielaní sa zabezpečiť prostredníctvom stanovenia minimálneho percentuálneho podielu, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia, súkromní ako aj verejnoprávny, povinní vyhradiť týmto dielam.

Systém kvót vo vysielaní je v slovenskom právnom poriadku osvedčený, keďže zákon stanovuje napr. podiel programov vo verejnom záujme, podiel európskych diel a diel nezávislých producentov, či podiel programov zabezpečených multimodálnym prístupom. Podpora domácej hudobnej produkcie prostredníctvom stanovenia minimálnych kvót jej hranosti je štandardným nástrojom, ktorý je obsiahnutý v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych.

Definuje sa pojem slovenské hudobné dielo a kvóty sa stanovujú na 25% pre oprávneného vysielateľa, ktorý pridelenú frekvenciu na vysielanie, a 35% pre verejnoprávneho vysielateľa vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby osobitne. Rozhodujúcim vysielacím časom je pritom čas medzi 6.00 a 24.00 hodinou. Účelom tohto opatrenia je zabrániť vysielateľom, aby slovenské hudobné diela zaraďovali do vysielania v najmenej

119

atraktívnom vysielacom čase. Výška minimálneho podielu vysielania slovenských hudobných diel sa navrhuje v takej percentuálnej sadzbe, ktorá by nemala mať za následok nadmerné zaťaženie rozhlasových vysielateľov, no na druhej strane umožní zvýšiť šance slovenskej hudby dostať sa k slovenským poslucháčom aj prostredníctvom rozhlasového vysielania. Z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným dielam je rozhlasový vysielateľ povinný vyhradiť najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel, ktoré boli vysielané do piatich rokov od jeho zverejnenia.

Za účelom efektívnej kontroly je rozhlasový vysielateľ povinný plniť voči regulátorovi oznamovaciu povinnosť v rozsahu stanovenom zákonom.

Na vysielateľa, u ktorého by bolo plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku konkrétnej rozhlasovej programovej službe z dôvodu jej zamerania úplne vylúčené, sa na základe rozhodnutia regulátora táto povinnosť vzťahovať nebude. Rovnako sa uvedená povinnosť nebude vzťahovať ani na verejnoprávneho vysielateľa, ktorý vysiela rozhlasovú programovú službu určenú výlučne pre národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce na Slovensku.

K § 218

Ustanovenie deklaruje, že paralelné (simultánne) vysielanie rozhlasovej programovej služby digitálnym terestriálnym vysielaním popri analógovom terestriálnom vysielaní nepredstavuje osobitný spôsob použitia predmetov ochrany podľa Autorského zákona.

K § 219 až 221

Ustanovenie vymedzuje rozsah satelitného vysielania v súlade s autorizačnou povinnosťou vysielateľa. Zároveň sa v súlade so smernicou Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 preberá do právneho poriadku SR inštitút verejného prenosu pomocou satelitu. Pritom sa v súlade s touto smernicou ustanovujú aj osoby, ktoré povinné vyžiadať si súhlas na verejný prenos pomocou satelitu od oprávnených osôb podľa osobitného predpisu (najmä autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom).

Navrhovaný odsek 3 stanovuje jurisdikčné pravidlá určujúce, v akých prípadoch dochádza k satelitnému prenosu na území Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje výlučne na vzťahy v oblasti autorského práva.

K § 222 a 223

Ustanovenie rieši osobitnú techniku prenosu nazvanú ako priamy vstup, čím transponuje čl. 2 ods. 4 a čl. 8 smernice o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii. Priamy vstup je definovaný ako neverejná časť šírenia programovej služby vysielateľom inej osobe, ktorá ju na svoj účet prenáša verejnosti, pričom táto osoba sa ďalej nazýva sprostredkovateľ obsahu. Keď vysielatelia prenášajú prostredníctvom priameho vstupu programovú službu sprostredkovateľom obsahu bez toho, aby priamo prenášali svoje programy verejnosti (paralelne vysielali), a sprostredkovatelia obsahu prenášajú túto programovú službu pre verejnosť - pre svojich užívateľov, aby mohli sledovať alebo počúvať programy, posudzuje sa to, akoby v zmysle Autorského zákona dochádzalo len k jednému (jedinému) verejnému prenosu, na ktorom sa svojou časťou podieľajú oba uvedené subjekty. Vysielatelia a sprostredkovatelia obsahu, ktorí spoločne vykonávajú jeden verejný prenos programovej služby, by si preto mali vysporiadať práva na svoju vlastnú konkrétnu časť tohto jediného verejného prenosu. Nevzniká im však spoločná zodpovednosť za tento verejný prenos.

120

V prípade, ak vysielatelia paralelne vysielajú priamo pre verejnosť a súčasne aj prenášajú programovú službu sprostredkovateľom obsahu prostredníctvom techniky priameho vstupu, napríklad na zabezpečenie kvality signálov na účel retransmisie, prenosy týchto sprostredkovateľov obsahu predstavujú samostatný verejný prenos, ktorý je odlišný od prenosu vykonávaného vysielateľom a bude považovaný za retransmisiu. Následne sa ako retransmisia aj vysporiada podľa ustanovení osobitného zákona, ktorým je Autorský zákon. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ak iné osoby vysielateľom poskytujú len technické prostriedky na zaistenie príjmu vysielania alebo na zlepšenie príjmu tohto vysielania, v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa nebudú tieto osoby považovať za účastníkov verejného prenosu, a teda ani za sprostredkovateľov obsahu.

Na účel uľahčenia vysporiadania práv s množstvom nositeľov práv sa súčasne stanovuje v osobitnom predpise (v Autorskom zákone) povinná kolektívna správa práv pre vysielateľov i pre sprostredkovateľov obsahu. Výnimkou len práva k vysielaniu, ktorých nositeľmi sú vysielatelia. Vysielateľom priznáva osobitný predpis Autorský zákon výhradné právo udeľovať sprostredkovateľom obsahu súhlas na verejný prenos vysielania pomocou priameho vstupu. Vysielatelia si preto práva k vysielaniu na verejný prenos pomocou priameho vstupu vysporiadajú so sprostredkovateľmi obsahu individuálne.

Ak ide o prípad retransmisie sprostredkovateľov obsahu, sprostredkovatelia obsahu si vysporiadajú právo na retransmisiu prostredníctvom kolektívnej správy práv podľa ustanovení osobitného zákona, ktorým je Autorský zákon.

K § 224

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii. Znenie odkazuje na Autorský zákon, ktorý upravuje použitie doplnkových on-line služieb vymedzenými autorskoprávnymi spôsobmi použitia (vyhotovením rozmnoženiny a verejným prenosom, vrátane sprístupňovania verejnosti). V Autorskom zákone sa reguluje vysporiadanie práv k dielam a iným predmetom ochrany obsiahnutým v rámci doplnkových on-line služieb prostredníctvom aplikácie zásady krajiny pôvodu. Predmetné ustanovenie zároveň podrobnejšie špecifikuje charakter programov (a v nich obsiahnutých predmetov ochrany) zahrnutých v doplnkovej on-line službe a v nadväznosti na to vymedzuje rozsah uplatňovania zásady krajiny pôvodu. Vzhľadom na osobitosti mechanizmov financovania a udeľovania licencií na určité audiovizuálne diela, ktoré často založené práve na udeľovaní výhradných územných licencií, je v prípade televíznych programov vhodné obmedziť rozsah uplatňovania zásady krajiny pôvodu stanovenej v Autorskom zákone na určité typy programov. K uvedeným typom programov by mali patriť spravodajské a publicistické programy, ako aj vlastná produkcia vlastné programy vysielateľov, ktorú v plnom rozsahu sami financovali, a to aj vtedy, keď finančné prostriedky, ktoré títo vysielatelia používajú na financovanie svojej produkcie, pochádzajú z verejných zdrojov. Vlastné programy vysielateľov sa majú chápať ako produkcia, ktorú vysielateľ financuje z vlastných zdrojov, avšak vynímajúc produkciu, ktorú vysielateľ zadá producentom, ktorí nezávislí od vysielateľa, a koprodukciu. Z rovnakých dôvodov by sa zásada krajiny pôvodu nemala vzťahovať na vysielanie športových podujatí. Zásada krajiny pôvodu by sa mala uplatňovať len v prípade, že vysielateľ používa programy v rámci svojich vlastných doplnkových on-line služieb. Nemala by sa vzťahovať na udeľovanie licencií na vlastné programy vysielateľa tretím stranám vrátane iných vysielateľov.

121

K § 225 až 227

Upravujú sa spoločné ustanovenia, ktoré upravujú predovšetkým uplatňovanie osobitných právnych predpisov ako zákon o sťažnostiach, správny poriadok, zákon o reklame či zákon proti byrokracii. Súčasťou spoločných ustanovení je ustanovenie o výnimke, že na verejnoprávneho vysielateľa sa nevzťahuje povinnosť uvádzania údajov o vlastníckej štruktúre a konečnom užívateľovi výhod, nakoľko ide o vysielateľa zriadeného priamo zákonom.

Osobitne sa navrhuje upraviť ochranu osobných údajov, ktoré získavané a spracúvané na účely tohto zákona, a to predovšetkým na účely transparentného informovania verejnosti, na účely udeľovania oprávnení, výkonu dohľadu a ukladania sankcií. Spracúvanie osobných údajov musí byť v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov a tiež v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27.apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

V súlade so smernicou sa uvádza, že ustanovenia o umiestňovaní produktov sa vzťahujú len na programy vyrobené po 19. decembri 2009. Zároveň sa negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k vydavateľovi neperiodickej publikácie a naopak, vzťahujú sa na tlačovú agentúru a vydavateľa periodickej publikácie ak to ustanoví osobitný predpis. Zároveň, v nadväznosti na novozavedené pojmy sa navrhuje, upraviť, že v právnych predpisoch, kde sa uvádza pojem „vysielateľ s licenciou“ sa na mysli „oprávnený vysielateľ“ a to isté platí aj pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je po novom „Radou pre mediálne služby“, tzn. regulátorom.

K § 228

V časti o prechodných ustanoveniach sa rieši predovšetkým vzťah v súčasnosti platnej právnej úpravy a navrhovanej právnej úpravy. Vzhľadom na súčasný proces udeľovania licencií a novonavrhovaný režim autorizácie vysielania sa upravujú okolnosti, ktoré vyplývajú z predmetnej zmeny.

To isté platí aj vo vzťahu k poskytovaniu audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, kde sa oznamovacia povinnosť mení na autorizáciu poskytovania predmetných služieb a tiež vo vzťahu k prevádzkovaniu retransmisie, kde sa upravujú povinnosti zosúladenia podmienok s navrhovaným návrhom zákona. Poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy nemal vo vzťahu k národnému regulátorovi žiadne povinnosti, sa navrhuje povinnosť v stanovenej lehote požiadať o registráciu platformy.

Okrem uvedeného sa v prechodných ustanoveniach navrhujú upraviť konania, inštitút práva na opravu, vykonávacie predpisy a okolnosti vyplývajúce zo zmien v úprave regulátora.

Zároveň sa v súvislosti s postupným navyšovaním kvót na zabezpečovanie multimodálneho prístupu vo vysielaní a pri poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie navrhuje upraviť aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi a oprávneným vysielateľom v období do 31. decembra 2030.

122

Osobitnú úpravu si vyžiadala aj ochrana maloletých, v zmysle ktorej kým nenadobudne účinnosť nový všeobecne záväzný právny predpis, ktorý upraví európske akceptované systémy označovania, bude povinná osoba označovať program v súlade so súčasným jednotným systémom označovania, ktorý je upravený v zákone o audiovízii.

Zároveň, do konca roka 2022 vykonáva v tejto oblasti dohľad priamo regulátor, ktorý za porušenie povinnosti spadajúcej do ochrany maloleých môže uložiť pokutu do 100 000 eur. Predmetná výška pokuty byť dostatočne odrádzajúca od neplnenia jednotlivých povinnosti a zabezpečí vysokú mieru ochrany.

Návrhom zákona o mediálnych službách sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie a zrušujú sa zákon o vysielaní a retransmisii a digitálny zákon.

K článku II

V nadväznosti na zmeny v navrhovanom zákone o mediálnych službách sa navrhuje precizovať položky 13 a 13a sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch. Jednotlivé položky sa majú týkať autorizácie vysielania programových služieb, autorizácie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a ďalších úkonov súvisiacich s autorizáciou, registrácie retransmisie a registrácie platformy na zdieľanie videí vrátane súvisiacich úkonov, a tiež udeľovania licencie.

Osobitnou položkou v rámci sadzobníka je poplatok za zápis do registra v oblasti médií a audiovízie s výnimkou žiadostí, ktoré podávané regulátorovi. Uvedené platí z dôvodu zamedzenia duplicitného výberu správneho poplatku, nakoľko žiadatelia budú regulátorovi platiť poplatok súvisiaci s ich žiadosťou podanou tomuto regulátorovi.

K článku III

S ohľadom na návrh znenia zákona o mediálnych službách sa navrhuje primerane upraviť zákon o štátnom jazyku vo vzťahu k používaniu štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku, a to konkrétne v oblasti vysielania rozhlasovej programovej služby a vysielania televíznej programovej služby na území Slovenskej republiky. To sa v súčasnosti uskutočňuje v štátnom jazyku s výnimkou zákonom stanovených prípadov. Výnimkou v zmysle návrhu zákona byť vysielateľ s autorizáciou, ktorý vysiela v jazyku národnostných menšín alebo v úradnom jazyku Európskej únie, ktorý zároveň nie je štátnym jazykom Slovenskej republiky.

V záujme sprehľadnenia právnej úpravy sa navrhuje vypustiť ustanovenie, v zmysle ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátny jazyk sa používa v periodickej tlači, agentúrnom spravodajstve a neperiodickej publikácii, a to z dôvodu, že osobitný predpis, ktorým je zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel vo svojom § 2 ods. 8 deklaruje, že vydávanie periodických publikácií, neperiodických publikácií a výroba rozmnoženín audiovizuálnych diel v iných jazykoch ako v štátnom jazyku nie sú obmedzené.

K článku IV

Z dôvodu jasnej a zrozumiteľnej právnej úpravy dotknutých pracovnoprávnych vzťahov sa navrhuje priamo novelizovať zákon č. 553/2003 Z. z. a upraviť navrhovaný názov

123

národného regulátora.

K článkom V, VIII a X

Navrhuje sa rozšíriť právnu úpravu týkajúcu sa verejnoprávnych fondov Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín o ustanovenie, ktoré upravuje, že pri poskytovaní finančnej podpory budú fondy významnou mierou prihliadať aj na spravodlivé odmeňovanie autorov, spoluautorov a výkonných umelcov v súlade s Autorským zákonom.

Navrhuje sa tiež zosúladiť pojmy v rámci mediálnej komerčnej komunikácie. V súvislosti s povinnými príspevkami, ktoré sa platia do fondov povinnými osobami sa v nadväznosti na zmeny v navrhovanej úprave stanovujú príspevky ako príspevky televízneho vysielateľa oprávneného vysielať na základe autorizácie.

K článku VI

V nadväznosti na zmeny mediálneho prostredia, podmienok trhu a novej legislatívnej oblasti sa navrhuje upraviť predpis vzťahujúci sa na verejnoprávneho vysielateľa, t.j. Rozhlas a televíziu Slovenska.

Vzhľadom na vypustenie definície celoplošného vysielania a programu vo verejnom záujme z mediálneho zákona sa navrhuje upraviť predmetné pojmy priamo v tomto zákone. Verejnoprávnemu vysielateľovi s zároveň umožňuje poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a tiež uskutočňovať uskutočňovanie prenosov multimediálneho obsahu v reálnom čase prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií a zároveň poskytovať informácie a obsahy, ktoré v súlade s poslaním Rozhlasu a televízie Slovenska, prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií. Činnosť RTVS totiž musí byť konkurencieschopná v rámci poskytovaných služieb verejnosti.

Okrem toho sa navrhuje upraviť povinnosť vysielať obsahovo a regionálne vyvážené programy pre národnostné menšiny a etnické skupiny v rozhlasovom vysielaní, prostredníctvom samostatného webového sídla, ktoré reflektuje súčasné digitálne možnosti a požiadavky verejnosti (prostredníctvom na to vyhradenej programovej služby), ako aj televíznom vysielaní v rozsahu najmenej 120 minút počas pracovných dní tak, aby bolo ročne zabezpečených aspoň 500 hodín takéhoto vysielania spoločne vo všetkých televíznych programových službách. Vo vzťahu k tejto povinnosti sa upravuje prechodné obdobie do roku 2024, počas ktorého je RTVS povinná dospieť k stanovenému počtu hodín.

Rovnako ako fondy, aj verejnoprávny vysielateľ je povinný zachovávať zásady spravodlivého odmeňovania autorov, spoluautorov a výkonných umelcov v súlade s Autorským zákonom.

K článku VII

Zákon o volebnej kampani sa navrhuje upraviť s ohľadom na novú právnu úpravu v oblasti mediálnych služieb, ktorý počíta s odlišnými pojmami v rámci mediálnej komerčnej komunikácie.

124

K článku IX

Účinným spôsobom ochrany maloletých je najmä uplatňovanie jednotného systému označovania, resp. iného akceptovaného systému označovania. Navrhovanou úpravou mediálnej legislatívy sa upravujú základné používané pojmy a zavádzajú sa nové pravidlá aj v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu, ktoré okrem súčasného jednotného systému označovania pripúšťajú akceptovanie európskych systémov označovania.

V súvislosti s jednotlivými systémami označovania sa používa pojem „automatizovaný informačný systém“, ktorý v danom kontexte predstavuje elektronický systém, ktorý na základe zadania určitých parametrov a kritérií týkajúcich sa programu alebo diela, vyhodnotí obsah z hľadiska jeho potenciálnej škodlivosti a vygeneruje príznačné označenie. Takýto systém zabezpečuje objektívnosť a väčšiu presnosť označovania oproti ľudskému faktoru.

Okrem toho sa dopĺňa možnosť koregulácie, ktorá spočíva v zriadení spoločnej sedemčlennej Komisie pre ochranu maloletých, ako osobitného orgánu pre oblasť ochrany maloletých pri uplatňovaní jednotného systému označovania a iného akceptovaného systému označovania. Jej činnosť byť v zmysle návrhu zákona uhrádzaná zo štátneho rozpočtu a jej organizačnú a administratívnu činnosť má zabezpečovať priamo regulátor.

Návrhom zákona sa tiež zjednocuje systém určovania vhodnosti obsahov a zjednocujú sa aj pravidlá pri produkcii audiovizuálnych diel týkajúce sa umiestňovania produktov a sponzorstva.

V nadväznosti na navrhované zmeny sa upravujú aj prechodné ustanovenia.

K článku XI

S ohľadom na skutočnosť, že sa návrhom zákona o rozširuje predmet hlavnej činnosti RTVS o poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, prenosy multimediálneho obsahu v reálnom čase a o poskytovanie informácií a ďalšieho obsahu prostredníctvom webových sídel a aplikácií RTVS, je nevyhnutné v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora., vyňať z pôsobnosti zákona č. 95/2019 Z. z. webové sídla a mobilné aplikácie RTVS, ktoré plnia poslanie verejnoprávneho vysielania.

K článku XII

Navrhuje sa upraviť, že žiadosti na poskytnutie dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry v oblastiach podpory kultúry osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva a odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry, posudzuje a vyhodnocuje ministerstvo kultúry, ak to určí vo výzve, inak tieto žiadosti posudzuje a vyhodnocuje odborná komisia podľa tohto zákona.

125

K článku XIII

Navrhuje sa upraviť ustanovenie o účinnosti návrhu zákona, t.j. 1. januára 2022 s výnimkou vymedzených ustanovení, časť ktorých nadobudne účinnosť 1. januára 2023 a časť 1. januára 2027.

Bratislava 3. novembra 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Natália Milanová, v. r.

ministerka kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 138/2017, dátum vydania: 02.06.2017

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

 

Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie verejnoprávnej inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu kultúrnych a vedeckých aktivít, ktorej administratíva i rozhodovacie procesy budú nezávislé od ústredných orgánov štátnej správy. Inštitúciu budú riadiť a o prideľovaní prostriedkov rozhodovať samotní zástupcovia zo všetkých národnostných menšín žijúcich na Slovensku.

 

Navrhovaný zákon svojím zámerom nadväzuje na úspešne fungujúce nezávislé systémy podpory kultúrnych aktivít neštátnych subjektov. V oblasti audiovízie pôsobí Audiovizuálny fond, zriadený zákonom č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. januáru 2009. Pozitívne skúsenosti z jeho dlhoročného úspešného fungovania boli podnetom na zriadenie Fondu na podporu umenia, zriadeného zákonom č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. Oba preukázali schopnosť efektívneho zabezpečenia  finančných zdrojov na podporu slovenskej kultúry a umenia. Zároveň sa prejavil pozitívny efekt ich fungovania ako nezávislej verejnoprávnej inštitúcie. Princíp odstupu, odbornosti a viaczdrojového financovania priniesol do podpory kultúry väčšiu transparentnosť, efektivitu a profesionalitu. Navrhovaný zákon zjednotí systém podpory kultúrnych aktivít neštátnych subjektov so sídlom na Slovensku, ktorý predstavuje významný systémový nástroj štátnej kultúrnej politiky. 

 

Predkladaný návrh zákona čerpá z pozitívnych skúseností z činnosti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, zároveň je prispôsobený na špecifické podmienky a potreby podpory kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín. 

 

Navrhovaná nová koncepcia podpory kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín žijúcich na Slovensku sa opiera o tieto hlavné zásady:

  • - zriadenie fondu ako hlavného finančného nástroja zameraného výlučne na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít,
  • - definovanie úloh a cieľov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,
  • - zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu,
  • - definovanie účelu použitia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania,
  • - definovanie  finančných zdrojov fondu.

 

Navrhuje sa, aby mal fond právnu formu verejnoprávnej inštitúcie zriadenej osobitným zákonom. Takéto právne postavenie najlepšie zabezpečí jeho nezávislosť. 

 

Účelom fondu je predovšetkým zachovanie, vyjadrenie, ochrana a rozvoj identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín, ďalej výchova a vzdelávanie k právam národnostných menšín, ako aj rozvoj a podpora interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Fond  bude poskytovať finančné prostriedky na kultúrno-osvetovú  a vzdelávaciu činnosť, edičnú činnosť, podporu aktivít divadiel, umeleckých súborov a kultúrnych inštitúcií a podporu umeleckej tvorby, podporu vedy a výskumu v oblasti kultúry, života, histórie, jazyka a identity príslušníkov národnostných menšín, podporu vzdelávania, záujmovej činnosti a využitia voľného času, zahraničnej prezentácie kultúry, podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže v oblasti práv národnostných menšín, podporu vzájomného porozumenia a zbližovania medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám, ako aj medzi národnostnými menšinami navzájom, podporu identifikácie a spoznávania spoločných kultúrnych a vedeckých hodnôt a tradícií, podporu aktivít zameraných na odkrývanie a spoznávanie rodinnej, miestnej a regionálnej histórie, tradícií, osobností a pamiatok, aktivít zameraných na podporu rešpektu, porozumenia a tolerancie voči jazykom národnostných menšín a kultúram v systéme výchovy a vzdelávania, podporu výmenných programov, pobytov, spoločných vzdelávacích podujatí, vedomostných a umeleckých súťaží pre deti a mládež z rôznych národnostných a jazykových skupín, na ochranu, odborné spracovanie, digitalizáciu kultúrneho dedičstva národnostných menšín a na kreatívny priemysel. 

 

Orgánmi fondu budú riaditeľ, odborné rady, dozorná komisia a správna rada. Štatutárnym a zároveň výkonným orgánom fondu je riaditeľ, ktorý bude schvaľovať všetky kľúčové dokumenty fondu, predkladať správnej rade na schválenie zásady poskytovania finančných prostriedkov, vymenúvať a odvolávať členov odborných rád a jedného člena správnej rady a zabezpečovať organizačnú a administratívno-technickú činnosť fondu prostredníctvom kancelárie fondu. Na základe odporúčania  odbornej rady bude rozhodovať o poskytnutí finančných prostriedkov fondom, pričom návrhom odbornej komisie je riaditeľ viazaný. O neposkytnutí finančných prostriedkov rozhodne riaditeľ vtedy, ak to neodporučila odborná rada. Zákon dáva možnosť riaditeľovi rozhodnúť o neposkytnutí finančných prostriedkov aj vtedy, ak to odporučila odborná rada, ak by poskytnutie finančných prostriedkov bolo v rozpore s týmto zákonom alebo s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Takéto oprávnenie riaditeľa je v súlade s jeho postavením štatutára a s tým spojenou jeho  zodpovednosťou za zákonnosť rozhodnutí fondu. Riaditeľ bude predkladať správnej rade na schválenie návrh organizačného poriadku a rokovacieho poriadku odborných rád a ďalších vnútorných predpisov fondu okrem rokovacieho poriadku dozornej komisie. Vo fonde sa podľa oblasti pôsobenia zriadia odborné rady  pre všetky štátom uznané národnostné menšiny na Slovensku a jedna pre rozvoj a podporu interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Odborné rady posudzujú žiadosti a odporúčajú riaditeľovi projekty na podporu vrátane výšky finančných prostriedkov fondu. Odborné rady určujú v oblasti svojho pôsobenia zameranie predkladaných projektov a zásady a priority podpory na príslušný kalendárny rok. Jednou z podmienok na vymenovanie za člena odbornej rady je aspoň trojročná odborná prax v oblasti kultúry alebo vedy. Tým by sa mala zabezpečiť dostatočná profesionalita riadenia fondu a zaručené transparentné posudzovanie projektov, čím sa posilňuje nezávislosť postavenia tohto orgánu.

 

Kontrolným orgánom fondu bude päťčlenná dozorná komisia. Správna rada na návrh riaditeľa schvaľuje interné predpisy fondu, na základe stanoviska dozornej komisie výročnú správu fondu a účtovnú závierku fondu overenú audítorom.

 

Finančné prostriedky bude fond poskytovať formou dotácie alebo štipendia za splnenia podmienok ustanovených zákonom. Návrh zákona ustanovuje spôsob prerozdelenia sumy finančných prostriedkov určených na podpornú činnosť pre odborné rady národnostných menšín a pre odbornú radu interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Návrh zákona taxatívne ustanovuje pomer sumy finančných prostriedkov pre jednotlivé odborné rady vyjadrený percentuálnym podielom. 

 

V dôsledku zriadenia fondu a jeho pôsobnosti sa mení časť súčasného dotačného systému Úradu vlády Slovenskej republiky, preto sa navrhovanou právnou úpravou mení a dopĺňa v čl. II zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa čl. III  zmenou  zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prechádza pôsobnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. V čl. IV sa v záujme lepšieho prepojenia a zosúladenia ustanovení zákonov a fondoch v kultúre menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia.

 

Článkom V sa novelizuje zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Potreba novelizácie predmetného zákona vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe a z potreby stabilizovať príspevok zo štátneho rozpočtu určený na podporu audiovizuálnej kultúry za účelom rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, ktorej rozmach je od začatia fungovania Audiovizuálneho fondu nespochybniteľný a kontinuálny. 

 

Hlavným finančným zdrojom fondu je príspevok zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry poskytuje zo štátneho rozpočtu v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte  príspevok do fondu najmenej vo výške 8 000 000 eur. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. júla 2017 okrem čl. II, III, a čl. V bodov 3, 6 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018. Dátum účinnosti návrhu zákona je navrhnutý tak, aby bol dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.  Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol predmetom skráteného predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Vyhodnotenie pripomienok je pripojené. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na podnikateľské prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana ako aj vplyvy na informatizáciu. Materiál sa predkladá na rokovanie vlády bez rozporov. 

 

 

Dôvodová správa

 

Osobitná časť

 

K čl. I

 

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Fond na podporu kultúry národnostných menšín (ďalej len „fond“) ako právnická osoba na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít. Fond je zriadený zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie. 

 

Fond predstavuje nástroj na podporu a stimuláciu kultúry národnostných menšín v oblastiach, ktoré zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v súčasnosti zveruje do pôsobnosti Úradu vlády SR, a to v oblasti podpory kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín.

 

Fond nepredstavuje nástroj podpory malého a stredného podnikania, ale vytvára podporné mechanizmy pre tvorbu a šírenie kultúrnych a vedeckých hodnôt – teda konkrétnych aktivít (v zásade tvorivých, vzdelávacích, vedeckých alebo prezentačných aktivít a projekty na podporu ochrany a rozvoja identity národnostných menšín a podporu aktivít na zabezpečenie interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti   a občanmi patriacimi k  národnostným menšinám a etnickým skupinám), ktorých výsledkom je v zásade kultúrny alebo vedecký produkt (ktorý vždy, ak naplní atribúty kultúrneho statku, stáva sa súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky) – nebude nikdy vytvárať podmienky na podnikateľskú činnosť bez ďalšieho, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žiadateľom o finančné prostriedky bude fyzická osoba nepodnikateľ alebo podnikateľský subjekt. 

 

Sídlo fondu v hlavnom meste Slovenskej republiky je určené vzhľadom na pôsobnosť fondu. 

 

K § 2

 

Ustanovenie vymedzuje činnosti fondu, ktoré spočívajú najmä v realizácii podpornej činnosti špecifikovanej v zákone.

 

Základné činnosti fondu zahŕňajú okrem poskytovania finančných prostriedkov na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín, na uskutočnenie verejných kultúrnych podujatí, na vznik, šírenie a prezentáciu výsledkov takýchto aktivít, poskytovania finančných prostriedkov fyzickým osobám a právnickým, ktoré sa tvorivo alebo výskumne podieľajú na rozvoji kultúry národnostných menšín, monitorovaciu činnosť podporených projektov, vedenie verejne prístupnej evidencie žiadostí, žiadateľov a prijímateľov, finančných prostriedkov, spoluprácu s orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, verejnoprávnymi inštitúciami a inými osobami, účasť na činnosti a spoluprácu s partnerskými organizáciami v zahraničí pôsobiacimi v oblasti podpory kultúry, kontrolu plnenia zmluvných záväzkov a vymáhanie pohľadávok zo zmlúv uzatvorených s prijímateľmi finančných prostriedkov. 

 

K § 3 

 

Ustanovujú sa orgány fondu, ktorými sú riaditeľ, odborné rady, dozorná komisia a správna rada. Organizačná štruktúra fondu vytvára optimálne podmienky pre stabilitu pôsobenia orgánov fondu v spojení s činnosťou administratívno-technického pracoviska – kancelárie fondu pre jasné kompetenčné rozdelenie orgánov fondu (riaditeľ ako štatutárny a výkonný orgán fondu,  odborné rady ako  orgány odborne posudzujúce žiadosti o podporu, dozorná komisia ako kontrolný orgán a správna rada ako orgán schvaľujúci niektoré dokumenty fondu) a pre ich súčinnosť a spoluprácu pri efektívnom riadení a kontrole činnosti a hospodárenia fondu ako verejnoprávnej inštitúcie. Úprava zodpovedá samosprávnemu princípu riadenia verejnoprávnej inštitúcie a umožní jednotlivým orgánom fondu transparentne a zodpovedne konať v oblasti vymedzenej týmto zákonom.

 

K § 4 – 6

 

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť riaditeľa, ako štatutárneho a výkonného orgánu fondu. Riaditeľ vykonáva svoje kompetencie a plní úlohy vymedzené zákonom a rozhoduje o všetkých ostatných otázkach, ktoré nepatria do pôsobnosti ostatných orgánov fondu. 

 

Okrem iných kompetencií, riaditeľ rozhoduje o prideľovaní podpory fondom, a to na základe stanoviska odborných rád, pričom finančné prostriedky fondu možno poskytnúť len vtedy, ak ich poskytnutie odborné rady odporučili.

 

Upravené sú aj podmienky, za ktorých môže byť fyzická osoba vymenovaná do funkcie riaditeľa a dĺžka funkčného obdobia. Riaditeľ zodpovedá za činnosť fondu v rozsahu navrhnutej právnej úpravy, má právo zúčastňovať sa na rokovaní správnej rady a odborných rád. Riaditeľ ako štatutárny orgán fondu  riadi aj činnosť kancelárie fondu. Návrh zákona tiež upravuje spôsob vymenovania a odvolania riaditeľa z funkcie ministrom kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)  a konflikt záujmov.  

 

Ustanovenia spresňujú a jednoznačne určujú vzájomný vzťah medzi riaditeľom, odbornými radami, dozornou komisiou a správnou radou, a to najmä vo vzťahu k  hospodáreniu fondu, k rozhodovaniu o použití jeho prostriedkov, k nakladaniu s jeho majetkom a k uskutočňovaniu činností fondu v súlade s týmto zákonom a s osobitnými predpismi. 

 

K § 7 – 8

 

Na posudzovanie žiadostí a rozhodovanie o poskytnutí finančných prostriedkov sa zriaďujú odborné rady. Tieto v oblasti svojho pôsobenia určujú zameranie predkladaných projektov a zásady a priority podpory na príslušný kalendárny rok. Návrh ustanovuje odborné rady pre všetky štátom uznané národnostné menšiny na Slovensku  a jednu odbornú radu pre rozvoj a podporu interkultúrneho dialógu a porozumenia. Každá štátom uznaná národnostná menšina môže vytvoriť celkovo tri odborné rady – po jednej za každú z troch ustanovených prioritných oblastí. Navrhuje sa nepárny  počet členov odborných rád, spôsob ich menovania a odvolania. Nadpolovičný počet členov rady navrhujú organizácie príslušných národnostných menšín, ostatných členov vymenúva riaditeľ bez návrhu, a to aj v prípade, ak zhromaždenie organizácií  nenavrhne  dostatočný  počet  členov  odbornej  rady.  Umožňuje sa, aby zhromaždenie organizácií  nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných rozhodlo o zriadení jednej odbornej rady spoločnej pre všetky tri prioritné oblasti príslušnej národnostnej menšiny. 

 

Tri odborné rady zriadené pre príslušnú národnostnú menšinu tvoria koordinačnú  radu pre príslušnú národnostnú menšinu (ďalej len „koordinačná rada“), ktorá volí člena správnej rady a rozhoduje o rozdelení finančných prostriedkov. Na základe splnomocnenia odborných rád tvoriacich koordinačnú radu, bude môcť koordinačná rada rozhodovať aj o prioritách pre národnostnú menšinu na príslušný kalendárny rok.  

Podrobnosti týkajúce sa zvolania a organizácie zhromaždenia organizácii, spôsobu predkladania návrhov na voľbu a menovanie kandidátov na členov odborných rád ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 

 

Zákon ustanovuje zriadenie jednej odbornej rady pre rozvoj a podporu interkultúrneho dialógu a porozumenia, počet jej členov, spôsob ich vymenovania a odvolania. 

   

Ustanovenie upravuje obligatórne požiadavky  pre výkon funkcie člena odbornej rady, a to plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, aspoň trojročná odborná prax v oblasti kultúry alebo vedy. Navrhovaná trojročná odborná prax  bez podmienky príslušnosti kandidáta ku konkrétnej  národnostnej menšine je  zárukou  odborného posudzovania projektov. Ustanovuje sa  dĺžka  funkčného obdobia členov odbornej rady a konflikt záujmov.

 

Pre posilnenie nezávislého postavenia odborných rád a pre zabezpečenie ich odbornej činnosti a zvýšenie zodpovednosti rozhodovania sa ustanovuje pracovnoprávny vzťah člena odbornej rady k fondu. Za účelom zabezpečenia nestrannosti pri posudzovaní žiadostí, upravuje zákon aj vzájomný vzťah medzi členom odbornej rady a žiadateľom o finančné prostriedky z fondu. Zákon tiež upravuje prípady, kedy sa členstvo v odbornej rade končí a taxatívne ustanovuje dôvody pre odvolanie člena odbornej rady .

 

K § 9 – 12

 

Ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie kontrolného orgánu fondu – dozornej komisie. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenie takéhoto orgánu, a to predovšetkým vo vzťahu k využívaniu finančných zdrojov fondu, k nakladaniu s jeho majetkom vo všeobecnosti a dodržiavania ustanovení tohto zákona aj iných všeobecne záväzných predpisov. Zodpovednosť dozornej komisie voči fondu je vyjadrená aj predkladaním stanovísk k návrhu rozpočtu, účtovnej závierke a k výročnej správe fondu, ako aj k ďalším návrhom týkajúcim sa hospodárenia fondu a nakladania s jeho majetkom. Upravujú sa tiež konkrétne úlohy, povinnosti a právomoci dozornej komisie v jej vzťahu k ostatným orgánom fondu. 

 

Navrhuje sa, aby  dozorná komisia mala päť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister. Vymenúvaním členov ministrom, jedného  na návrh ministra financií Slovenskej republiky, jedného na návrh príslušného výboru Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, jedného  na návrh splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a dvoch bez návrhu  by mal byť dostatočne zabezpečený dohľad nad využívaním prostriedkov fondu zo štátneho rozpočtu.

 

Ustanovujú sa obligatórne požiadavky  pre výkon funkcie člena dozornej komisie, a to plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, stupeň a odbornosť vzdelania a odbornej praxe, nestrannosť pri výkone funkcie. Zákon tiež upravuje funkčné obdobie člena dozornej komisie, prípady skončenia členstva v dozornej komisii a taxatívne ustanovuje dôvody odvolania člena dozornej komisie ministrom .

 

Z dôvodu predchádzania možnému stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej komisie s funkciou člena v ostatných orgánoch fondu. Funkcia člena dozornej komisie je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky, čo je akcentované aj podmienkou, ktorá spočíva nielen v dosiahnutom vzdelaní v špecifickej oblasti, ale aj v požiadavke najmenej päťročnej odbornej praxe v špecifickej oblasti. Pre posilnenie nezávislého postavenia dozornej komisie, pre zabezpečenie jej odbornej činnosti a zvýšenie zodpovednosti jej rozhodovania je upravené aj finančné ohodnotenie výkonu funkcie člena komisie. 

 

K § 13

 

Definuje sa postavenie správnej rady a vymedzuje sa jej  pôsobnosť. 

 

Správna rada na návrh riaditeľa schvaľuje zásady, spôsob a kritéria hodnotenia žiadostí, zásady poskytovania finančných prostriedkov, príslušné vnútorné predpisy fondu a ďalšie vnútorné predpisy nespadajúce do kompetencie iných orgánov fondu. V kompetencii správnej rady je tiež schvaľovanie výročnej správy fondu a účtovnej závierky fondu overenej audítorom na základe návrhu riaditeľa a stanoviska dozornej komisie. 

 

Ustanovenie upravuje počet členov správnej rady, jej zloženie, podmienky členstva v správnej rade, spôsob voľby jej členov a dĺžku ich  funkčného obdobia. V správnej v rade majú zastúpenie všetky zákonom uznané národnostné menšiny, každá z nich po jednom členovi. O jeho zvolení  rozhoduje koordinačná rada alebo odborná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých jej členov. Ustanovenie upravuje spôsob odvolania člena správnej rady. Zároveň vymedzuje, že jedného člena správnej rady vymenúva a odvoláva minister a jedného člena vymenúva a odvoláva riaditeľ. 

 

Ustanovenie upravuje tiež nezlučiteľnosť funkcie člena správnej rady s niektorými funkciami, a to s funkciou riaditeľa a člena dozornej komisie. 

 

Člen správnej rady vykonáva svoju funkciu v pracovno-právnom vzťahu. Podrobnosti o rokovaní a rozhodovaní správnej rady upravuje rokovací poriadok schválený správnou radou na návrh riaditeľa. Podrobnosti o voľbe a odvolaní člena správnej rady ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 

 

K § 14

 

Ustanovenie upravuje zriadenie kancelárie fondu, ktorá vykonáva úlohy spojené                             s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu a činnosť spojenú s posudzovaním úplnosti predkladaných žiadostí o finančné prostriedky z fondu. Kanceláriu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ.

 

K § 15

 

Ustanovenie vymedzuje oblasti podpory a formu poskytovania finančných prostriedkov,  a to formu dotácie alebo štipendia. Vymedzuje, že štipendium, ako nenávratná finančná podpora, je určené len na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít a žiadateľom o štipendium môže byť len fyzická osoba. Upravuje postup poskytovania finančných prostriedkov a stanovuje lehotu na vydanie rozhodnutia o podpore projektu, a to do 60 dní od doručenia úplnej žiadosti. 

 

Na poskytnutie podpory fondom nie je právny nárok, a teda poskytnutie podpory nie je vymáhateľné na súde. O poskytnutí podpory rozhoduje riaditeľ na základe stanovísk odborných rád a podpora sa poskytuje na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. 

 

Ustanovenie vymedzuje tiež podmienky, za ktorých nie je možné poskytnúť finančné prostriedky. Fond má  možnosť  ako podmienku poskytnutia prostriedkov určiť povinnosť  predloženia dokladu preukazujúceho zabezpečenie finančných prostriedkov na  spolufinancovania projektu. 

 

O poskytnutí  podpory rozhoduje riaditeľ na základe odporúčania odbornej rady, a to do 60 dní od doručenia úplnej žiadosti. Zároveň určuje povinnosť zverejniť tieto informácie na svojom webovom sídle. Podpora sa poskytuje na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. 

 

K §16 ‒ 17

 

Ustanovenia vymedzujú veľmi široko oprávnených žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov z fondu, ktorými môžu byť fyzická osoba a akákoľvek právnická osoba. Jedinou  obmedzujúcou požiadavkou  je  predmet ich činnosti, ktorým je realizácia kultúrnych alebo  iných aktivít v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 zákona. Ďalej sa upravuje predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu, spolu s formou a náležitosťami žiadosti a jej príloh, pričom sa rešpektuje princíp „jedenkrát a dosť“. Formulár žiadosti bude fondom zaregistrovaný v Centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.

 

Podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov je podanie písomnej žiadosti spolu s taxatívne uvedenými prílohami pre žiadosť o poskytnutie dotácie, resp. štipendia. Po podaní žiadosti fondu kontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ, či je podaná žiadosť úplná a obsahuje predpísané prílohy a preskúma úplnosť rozpočtu a súlad žiadosti so zásadami poskytovania finančných prostriedkov fondu. Ak žiadateľ nepredloží spolu so žiadosťou niektorú z príloh, alebo žiadosť nie je správne vyplnená alebo má iné nedostatky, fond (prostredníctvom kancelárie) vyzve písomne žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti alebo na opravu žiadosti v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní odo dňa doručenia výzvy.   

 

Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorú žiadateľ nedoplnil alebo neopravil ani v dodatočnej lehote a žiadosť, pri ktorej zistí, že nie je v súlade so zásadami poskytovania finančných prostriedkov z fondu, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi žiadateľovi písomným oznámením. 

 

Úplnú žiadosť predkladá kancelária príslušnej odbornej rade na posúdenie. Následne odborné rady žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladajú riaditeľovi na rozhodnutie. 

 

K §18

 

Ustanovenie zavádza osobitný administratívny poplatok za spracovanie  žiadosti o poskytnutie dotácie, ktorý predstavuje úhradu nákladov fondu spojených s administráciou a vyhodnocovaním žiadostí. Administratívne poplatky platené a vyberané podľa tohto zákona sú príjmom fondu. 

 

K §19

 

Ustanovujú sa  náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu a jej obligatórna písomná  forma v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán a zároveň v záujme zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností tak, aby prostriedky fondu boli použité účelne a náležite vyúčtované spolu s predložením finálneho riešenia projektu. 

 

Mechanizmus uzatvárania zmluvy v zásade sleduje všeobecnú úpravu zmluvného práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 43a až 44), pričom sa ustanovuje osobitná lehota na prijatie návrhu zmluvy žiadateľom, ako aj úprava prijatia návrhu zmluvy s výhradami, dodatkami či inými zmenami, ktorá predstavuje protinávrh. V prípade takéhoto nového návrhu zmluvy rozhoduje s konečnou platnosťou o prijatí alebo zamietnutí návrhu v stanovenej lehote riaditeľ. Novým návrhom však nemožno meniť, či inak upravovať zmluvu v časti určenia účelu podpory, ktorý vyplýva zo žiadosti o poskytnutie podpory a sumy podpory, ktorá má byť poskytnutá. 

 

Nedodržanie zmluvných podmienok zo strany prijímateľa  má za následok uplatnenie  sankčných ustanovení.

 

K § 20

Ustanovenie upravuje financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu. 

 

Hlavné zdroje financovania fondu predstavujú príspevky zo štátneho rozpočtu, úroky z vkladov v bankách, sankcie podľa tohto zákona a zmluvné sankcie, administratívne poplatky, finančné dary, dobrovoľné príspevky a iné príjmy. Finančné prostriedky fondu sa vedú na samostatnom účte v Štátnej pokladnici.

 

Výdavky fondu na vlastnú prevádzku fond uhrádza zo svojich príjmov, ktorými sú úroky z vkladov v bankách a administratívne poplatky a najviac 4 % z celkovej sumy príjmov, ktorými sú príspevky zo štátneho rozpočtu, sankcie podľa tohto zákona a zmluvné sankcie, finančné dary, dobrovoľné príspevky a iné príjmy. K tomuto obmedzeniu zároveň prináleží povinnosť fondu 96 % zákonom stanovených príjmov použiť na svoju činnosť, teda na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín v Slovenskej republike.

 

V záujme transparentnosti hospodárenia sa fondu ukladá povinnosť pravidelne zverejňovať v registri účtovných závierok účtovnú závierku, výročnú správu a správu audítora. 

 

K §21

 

Ustanovenia vymedzuje príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý bude fondu poskytovaný z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Zo štátneho rozpočtu poskytuje ministerstvo v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte príspevok do fondu najmenej vo výške 8 000 000 eur. Ministerstvo je oprávnené si vyhradiť, že najviac 20 % z tohto príspevku bude prednostne použitých na podporu priorít určených ministerstvom. Tento mechanizmus ministerstvo uplatňuje aj pri Fonde na podporu umenia a slúži na prioritnú podporu tých oblastí, ktoré sú v záujme štátnej kultúrnej politiky, napríklad pri celoslovensky významných dejinných a historických výročiach.

 

Zákon ustanovuje aj termín na odvedenie príspevku zo štátneho rozpočtu. 

 

 

K § 22

 

Ustanoveným percentuálnym vyjadrením sa striktne  určuje rozdelenie sumy finančných prostriedkov určených na podpornú činnosť medzi odborné rady kultúry jednotlivých národnostných menšín a odbornú radu interkultúrneho dialógu a porozumenia. 

 

V návrhu zákona sú ustanovené % finančných prostriedkov určených na podpornú činnosť, ktorá vychádza z prerozdeľovacieho mechanizmu podľa určeného kľúča  zohľadňujúceho početnosť národnostnej menšiny a kompenzačné dorovnanie.  

 

Pri určení početnosti národnostnej menšiny sa vzal do úvahy údaj priaznivejší pre národnostnú menšinu – vychádza buď z údaja o počte príslušníkov národnostnej menšiny alebo z údaja o počte príslušníkov používajúcich menšinový materinský jazyk podľa výsledkov ostatného sčítania obyvateľov Slovenskej republiky. Kompenzačné dorovnanie   slúži na vyrovnanie rozdielov medzi mnohopočetnými a málopočetnými národnostnými menšinami. 

 

Suma ročného príspevku sa prerozdelí podľa údaju zo sčítania obyvateľov Slovenskej republiky z r. 2011, a je to buď počet príslušníkov danej národnostnej menšiny, alebo číslo príslušníkov používajúcich menšinový materinský jazyk – používa sa vždy číslo, ktoré je priaznivejšie pre menšinu. V dvoch špecifických prípadoch sa používa iné číslo. V prípade židovskej menšiny sa použil počet občanov hlásiacich sa k židovskej viere. V prípade rómskej menšiny sa použil kompromis, keďže väčšina Rómov na Slovensku nedeklaruje rómsku národnosť. Navrhuje sa použiť počet Rómov z Atlasu rómskych komunít z r. 2013, odrátajúc Rómov žijúcich v rozptyle medzi majoritou.

 

Kompenzačné dorovnanie slúži na vyrovnanie rozdielov medzi mnohopočetnými a málopočetnými menšinami, keďže náklady prevádzkovania menšinových inštitúcií sú rovnaké pre každú menšinu, bez ohľadu na jej početnosť. Je to spravodlivé navýšenie finančného rozpočtu menších národnostných menšín. Navrhuje sa kompenzačný kľúč tak, aby najmenšie menšiny dostali +50 tisíc eur, a kompenzáciu by nedostali len menšiny s vyšším počtom členov ako 10 tisíc.

 

Samostatný kompenzačný mechanizmus sa navrhuje v prípade rusínskej menšiny, ktorá je jedinou menšinou bez materského štátu, ktorá by nedostala kompenzáciu v rámci hore navrhnutého systému. Navrhuje sa pre túto menšinu uplatniť kompenzačnú sumu 50 tisíc. 

 

Po odrátaní kompenzačných súm z celkového rozpočtu fondu sú pozostávajúce finančné prostriedky prerozdelené medzi menšinami podľa hore uvedeného optimálneho pomerového kľúču.

 

Následné pomerné prerozdelenie finančných prostriedkov percentuálne vyjadrené v zákone (s použitím optimálneho menšinového pomerného čísla a s pripočítaním kompenzačného dorovnania), tak predstavuje sumu, ktorú je tá ktorá národnostná menšina oprávnená použiť na financovanie projektov národnostných menšín zameraných na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín. Navrhované riešenie je spravodlivé vo vzťahu k národnostným menšinám ako celku, nakoľko priamo zo zákona dostanú primeranú výšku finančných prostriedkov na financovanie svojich kultúrnych aktivít, a zároveň je spravodlivé aj pred jednotlivé národnostné menšiny navzájom, ktoré tak podľa pravidla „čím je národnostná menšina menšia, tým viac finančných prostriedkov na financovanie svojich kultúrnych aktivít na jedného príslušníka dostane“.

 

Ustanovuje sa aj  prerozdelenie  objemu finančných prostriedkov pre príslušné odborné rady. Ustanovenie zaručuje celý objem finančných prostriedkov pre príslušnú národnostnú menšinu aj v prípade, ak bola pre príslušnú národnostnú menšinu v súlade so zákonom zriadená iba jedna odborná rada. Ustanovuje sa pravidlo pre rozdelenie  finančných prostriedkov prislúchajúcich národnostnej menšine, ak boli zriadené v súlade s § 7 ods. 5 tri  odborné rady  pre príslušnú národnostnú menšinu; o prerozdelení rozhoduje koordinačná rada nadpolovičnou väčšinou všetkých členov. Ak nerozhodne koordinačná rada, príslušný objem finančných prostriedkov sa rozdelí podľa zákona na tretiny. 

 

K § 23

 

Upravuje sa účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov, ktoré je fond oprávnený spracúvať, tak aby spracúvanie osobných údajov fondom bolo v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K § 24

 

Upravuje sa vzťah návrhu zákona k Správnemu poriadku. Na doručovanie písomnosti podľa tohto zákona sa bude vzťahovať Správny poriadok.

 

K § 25

 

Upravujú sa prechodné ustanovenia. Ustanovuje sa termín na predloženie prvej výzvy fondu na predkladanie žiadostí a termín, od kedy možno fondu podávať žiadosti. Ustanovujú sa aj termíny v súvislosti s financovaním fondu, kreovaním orgánov fondu a schválením štatútu fondu. 

 

K čl. II

 

Z dôvodu zmeny systému podpory kultúry národnostných menšín, ktorú bude od účinnosti tohto zákona zabezpečovať fond, je potrebné novelizovať zákon, ktorý upravuje  podporu v tejto oblasti v súčasnosti - zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.   

 

K čl. III

 

Zákonom č. 403/2010 Z. z. došlo k prechodu pôsobnosti v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z Ministerstva kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky na podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadil ministerstvo. Zákonom č. 287/2012 Z. z. prešla táto pôsobnosť z podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadil ministerstvo na Úrad vlády Slovenskej republiky. V súvislosti so zriadením Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa oblasť podpory kultúry národnostných menšín vracia späť do pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré bude fondu poskytovať finančný príspevok zo štátneho rozpočtu. 

 

K čl. IV

 

K bodu 1

 

Spresnenie právnej úpravy z dôvodu problémov pri uplatňovaní novelizovaného ustanovenia v aplikačnej praxi.

 

K bodom 2, 6 a 10

 

Zosúladenie doterajšej právnej úpravy so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

 

K bodu 3, 5, 7 a 9

 

Spresnenie ustanovenia na základe poznatkov Fondu na podporu umenia z aplikačnej praxe.   

 

K bodu 4

 

Nemožnosť poskytnutia finančných prostriedkov žiadateľovi, ktorý bol prijímateľom finančných prostriedkov a nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z § 22 ods. 10.

 

K bodu 8 

 

Spresnenie doterajšej právnej úpravy.

 

K bodu 11

 

Zavedenie nových povinností pre prijímateľa v súvislosti s poskytnutými finančnými prostriedkami.

 

K bodu 12

 

Rozšírenie príjmov fondu o príjmy pochádzajúce zo zákonných sankcií.

 

K bodom 13 až 15 a 17

 

Zosúladenie systému financovania Fondu na podporu umenia so systémom financovania Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

 

K bodu 16

 

Pomerné navýšenie finančných prostriedkov pre Fond na podporu umenia v súvislosti s vytvorením Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, z dôvodu zachovania adekvátneho pomeru medzi finančnými prostriedkami, ktoré sa navrhujú poskytnúť pre Fond na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý pokrýva 15-20 % obyvateľstva a finančnými prostriedkami, ktoré sú poskytované Fondu na podporu umenia, ktorého programy pokrývajú aktivity zvyšných 80-85 % obyvateľstva.

 

K čl. V.

 

K bodom 1, 2 a 4:

Na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa navrhuje optimalizácia procesov Audiovizuálneho fondu pri posudzovaní žiadostí o podporu, schvaľovaní žiadostí a vypracúvaní návrhu zmluvy. 

 

K bodu 3:

V súlade so stimuláciou využitia existujúcich zákonných zdrojov verejných financií sa navrhuje optimalizácia administratívnych úhrad ako jedného z príjmov fondu zrušením hornej nominálnej hranice administratívnej úhrady. Zároveň ide o zrovnoprávnenie všetkých subjektov, ktorých sa povinnosť týka, pretože v zmysle navrhovanej úpravy bude pre všetky subjekty stanovený rovnaký príspevok vo výške 0,1 % z požadovaných finančných prostriedkov

 

K bodu 5:

Ustanovenie § 26 odseku 2 sa spresňuje za účelom jednoznačného stanovenia spôsobu výpočtu príspevku prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení do Audiovizuálneho fondu. 

 

K bodu 6:

Za účelom stabilizácie príspevku zo štátneho rozpočtu určeného na podporu audiovizuálnej kultúry sa navrhuje stanovenie minimálnej sumy tohto príspevku vo výške 6 000 000 eur. Minimálna nominálne určená suma príspevku štátu je zakotvená aj v zákone o Fonde na podporu umenia (zákon č. 284/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov) a navrhuje sa aj v čl. I tohto návrhu zákona. Ustanovenie rovnakého princípu určenia výšky štátneho príspevku je preto systémovým opatrením aj vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu.  Navrhovaná minimálna výška príspevku zohľadňuje záujem a úlohu štátu na podpore audiovizuálnej kultúry, ktorej rozmach je od začatia fungovania Audiovizuálneho fondu nespochybniteľný a kontinuálny. 

 

K bodom 7 a 8:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 6. 

 

K bodu 9:

Za účelom stanovenia jednoznačného termínu na splnenie povinností pre subjekty prispievajúce do Audiovizuálneho fondu sa upravuje ustanovenie § 30 ods. 1. 

 

K bodu 10:

Navrhuje sa, aby sa ustanovenie § 30 ods. 3, v zmysle ktorého sa do základu pre výpočet príspevku do Audiovizuálneho fondu nezaratúva daň z pridanej hodnoty, a ktoré upravuje zaokrúhľovanie príspevkov, vzťahovalo aj na príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia.   

 

K bodu 11

V súlade so stimuláciou využitia existujúcich zákonných zdrojov verejných financií sa navrhuje zrušenie minimálnej nominálnej výšky príspevku (50 eur), ktorá oslobodzovala prispievateľa do fondu od povinnosti zaplatiť tento príspevok.

 

K bodu 12

Ustanovenie sa upravuje s cieľom dosiahnutia jednoznačnosti jeho výkladu pre aplikačnú prax fondu.

 

 

K čl. VI

 

Navrhuje sa delená účinnosť zákona.

 

 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 22. 2. 2017.

 

 

 

 

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Marek Maďarič

minister kultúry

Slovenskej republiky

 
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore