Zákon o hnojivách 136/2000 účinný od 01.09.2018 do 31.12.2018

Platnosť od: 21.04.2000
Účinnosť od: 01.09.2018
Účinnosť do: 31.12.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Ochrana životného prostredia, Pestovateľstvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST12JUD2DS10EUPP8ČL0

Zákon o hnojivách 136/2000 účinný od 01.09.2018 do 31.12.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 136/2000 s účinnosťou od 01.09.2018 na základe 177/2018

Legislatívny proces k zákonu 177/2018



§ 3a
Používanie sekundárneho zdroja živín a kompostu

(1)
Producent sekundárneho zdroja živín a producent kompostu je povinný pred ich prvou aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy alebo na lesné pozemky, pred ich uvedením do obehu alebo pri zmene výrobných podmienok vyžiadať si od Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) povolenie na ich používanie. Producent sekundárneho zdroja živín a producent kompostu môže aplikovať alebo uvádzať sekundárny zdroj živín a kompost do obehu len na základe povolenia vydaného kontrolným ústavom.
(2)
Kontrolný ústav na základe žiadosti producenta podľa odseku 1 vydá do 30 dní od doručenia žiadosti povolenie na používanie sekundárneho zdroja živín a kompostu na aplikáciu do poľnohospodárskej pôdy a zároveň určí podmienky aplikácie, ak obsah rizikových prvkov a mikrobiologických parametrov neprekračuje limitné hodnoty. Povolenie vydané kontrolným ústavom platí po dobu jedného roka od jeho vydania, ak počas trvania platnosti nedôjde k zmene technologického postupu výroby.
(3)
Žiadosť producenta podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo adresu miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné číslo organizácie, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)
údaj o vyprodukovanom množstve a deklarovanej dávke sekundárneho zdroja živín alebo kompostu,
c)
údaj o obsahu sušiny a organického podielu v sekundárnom zdroji živín alebo v komposte,
d)
hodnotu pH, celkový obsah dusíka, fosforu, draslíka a horčíka v sekundárnom zdroji živín alebo v komposte,
e)
hodnoty obsahu rizikových prvkov ako sú kadmium, olovo, chróm, arzén, nikel a ortuť a mikrobiologických parametrov v sekundárnom zdroji živín alebo v komposte.
(4)
Producent sekundárneho zdroja živín alebo producent kompostu je povinný
a)
viesť evidenciu o množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov odovzdaných na aplikáciu,
b)
viesť register odberateľov sekundárnych zdrojov živín a kompostov, vedenie registra sa nevzťahuje na odberateľov – fyzické osoby.
(5)
Producent sekundárneho zdroja živín s ročnou produkciou sekundárneho zdroja živín vyššou ako 100 t a producent kompostu s ročnou produkciou kompostu vyššou ako 100 t je povinný zaslať kontrolnému ústavu každoročne do 15. februára hlásenie o celkovom množstve sekundárnych zdrojov živín a kompostov uvedených do obehu za predchádzajúci kalendárny rok podľa druhu a podľa odberateľov.
zobraziť paragraf
§ 5
Certifikácia hnojív

(1)
Certifikáciu hnojiva vykonáva kontrolný ústav na základe žiadosti výrobcu alebo splnomocneného zástupcu výrobcu alebo dovozcu dovážajúceho hnojivo z iného štátu, ako je členský štát Európskej únie, ktorý má oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu2) (ďalej len „žiadateľ“). Žiadateľom o certifikáciu môže byť aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.
(2)
Žiadosť o certifikáciu hnojiva podáva žiadateľ na tlačive vydanom kontrolným ústavom. Žiadosť musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, identifikačné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)
údaje o výrobcovi v rozsahu písmena a), ak je žiadateľom dovozca,
c)
obchodný názov, typ hnojiva, číslo colnej nomenklatúry,
d)
údaje o obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek, ako aj stopových prvkov v hnojive vrátane obsahu rizikových prvkov a rizikových látok, formu a rozpustnosť živín, zrnitosť a jemnosť mletia hnojiva,
e)
údaje o všeobecnej bezpečnosti hnojiva,2a)
f)
spôsob balenia, označenie, hmotnosť alebo objem balenia,
g)
rozsah použitia a návod na použitie hnojiva a podmienky jeho skladovania,
h)
opis výrobného postupu vrátane uvedenia použitých surovín na výrobu hnojiva,
i)
vyjadrenie príslušných orgánov,3)
j)
výsledky laboratórnych skúšok obsahu jednotlivých deklarovaných zložiek;3a) výsledky z preskúšania biologickej účinnosti netypizovaného hnojiva, ak ide o prvé certifikačné konanie,
k)
potvrdenie výrobcu, že má zabezpečený kontrolný mechanizmus, ktorý zaručuje trvalé dodržanie kvality hnojiva.
(3)
Kontrolný ústav zašle žiadateľovi podmienky certifikácie hnojiva do 14 dní odo dňa doručenia žiadosti o certifikáciu hnojiva.
(4)
Žiadateľ je povinný poskytnúť kontrolnému ústavu bezodplatne potrebné vzorky hnojiva alebo umožniť ich odber na účel vykonania kompletnej laboratórnej skúšky. Tiež je povinný poskytnúť ďalšie potrebné podklady a informácie potrebné pre certifikačné konanie.
(5)
Kontrolný ústav vydá certifikát hnojiva, ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o certifikáciu hnojiva.
(6)
Certifikáciu hnojiva kontrolný ústav nevykoná, ak žiadateľ nesplní podmienky podľa odsekov 1 a 2 alebo, ak látka alebo prípravok, o certifikáciu ktorého žiadateľ žiada, je prípravkom na ochranu rastlín.
(7)
Kontrolný ústav uzná výsledky laboratórnych skúšok, ak sú v súlade s osobitným predpisom,3a) a biologické skúšky, ak sú vykonané inými odborne spôsobilými domácimi a zahraničnými pracoviskami, ak sú v súlade s ustanoveniami tohto zákona.
(8)
Náklady za úkony spojené s certifikačným konaním hnojiva hradí žiadateľ.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore