Zákon o hnojivách 136/2000 účinný od 01.01.2018 do 30.06.2018

§ 3
Uvádzanie hnojiva do obehu

(1)
Uvádzať do obehu možno iba také hnojivo, ktoré bolo na základe výsledkov overenia jeho účinnosti, kvality, zdravotnej neškodnosti a bezpečnosti a po posúdení zhody1) certifikované a zapísané do registra certifikovaných hnojív.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na hnojivo, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu,1b) vyhovuje typu hnojiva (§ 17) a je označené slovami „Hnojivo ES", na vzájomne uznané hnojivo a na hnojivo poskytované v nevyhnutnom množstve na pokusné účely, výskum a vývoj.
(3)
Uvedením hnojiva, sekundárneho zdroja živín a kompostu do obehu sa rozumie uvedenie hnojiva do obehu podľa osobitného predpisu.1ba)
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na kompost, ktorý nie je aplikovaný na poľnohospodársku pôdu alebo na lesný pozemok.

§ 3a
Používanie sekundárneho zdroja živín a kompostu

(1)
Producent sekundárneho zdroja živín a producent kompostu je povinný pred ich prvou aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy alebo na lesné pozemky, pred ich uvedením do obehu alebo pri zmene výrobných podmienok vyžiadať si od Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) povolenie na ich používanie. Producent sekundárneho zdroja živín a producent kompostu môže aplikovať alebo uvádzať sekundárny zdroj živín a kompost do obehu len na základe povolenia vydaného kontrolným ústavom.
(2)
Kontrolný ústav na základe žiadosti producenta podľa odseku 1 vydá do 30 dní od doručenia žiadosti povolenie na používanie sekundárneho zdroja živín a kompostu na aplikáciu do poľnohospodárskej pôdy a zároveň určí podmienky aplikácie, ak obsah rizikových prvkov a mikrobiologických parametrov neprekračuje limitné hodnoty. Povolenie vydané kontrolným ústavom platí po dobu jedného roka od jeho vydania, ak počas trvania platnosti nedôjde k zmene technologického postupu výroby.
(3)
Žiadosť producenta podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo adresu miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné číslo organizácie, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak je žiadateľom právnická osoba,
b)
výpis z obchodného registra alebo iného obdobného registra alebo evidencie,
c)
údaj o vyprodukovanom množstve a deklarovanej dávke sekundárneho zdroja živín alebo kompostu,
d)
údaj o obsahu sušiny a organického podielu v sekundárnom zdroji živín alebo v komposte,
e)
hodnotu pH, celkový obsah dusíka, fosforu, draslíka a horčíka v sekundárnom zdroji živín alebo v komposte,
f)
hodnoty obsahu rizikových prvkov ako sú kadmium, olovo, chróm, arzén, nikel a ortuť a mikrobiologických parametrov v sekundárnom zdroji živín alebo v komposte.
(4)
Producent sekundárneho zdroja živín alebo producent kompostu je povinný
a)
viesť evidenciu o množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov odovzdaných na aplikáciu,
b)
viesť register odberateľov sekundárnych zdrojov živín a kompostov, vedenie registra sa nevzťahuje na odberateľov – fyzické osoby.
(5)
Producent sekundárneho zdroja živín s ročnou produkciou sekundárneho zdroja živín vyššou ako 100 t a producent kompostu s ročnou produkciou kompostu vyššou ako 100 t je povinný zaslať kontrolnému ústavu každoročne do 15. februára hlásenie o celkovom množstve sekundárnych zdrojov živín a kompostov uvedených do obehu za predchádzajúci kalendárny rok podľa druhu a podľa odberateľov.

§ 10
Používanie hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov

(1)
Podnikateľ v pôdohospodárstve používajúci hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo kompost je povinný používať certifikované hnojivá, vzájomne uznané hnojivá alebo hnojivá označené ako „Hnojivo ES“ a povolené sekundárne zdroje živín alebo komposty.
(2)
Podnikateľ v pôdohospodárstve nesmie do hospodárskych hnojív vnášať rizikové prvky a rizikové látky, ktoré by mohli narušiť vývoj pestovaných rastlín, ohroziť potravový reťazec alebo znečistiť pôdu.
(3)
Podnikateľ v pôdohospodárstve nesmie použiť hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín a komposty na poľnohospodárskej pôde, ak
a)
ich použitie zakazuje alebo obmedzuje osobitný predpis,7)
b)
pôda je zamokrená, pokrytá vrstvou snehu alebo zamrznutá; to sa nevzťahuje na hnojenie vedľajšími produktmi a hlavnými produktmi, ktoré vznikli pri pestovaní rastlín a pri celoročnom pastevnom spôsobe chovu zvierat,
c)
spôsob použitia kvapalných hospodárskych hnojív ohrozuje životné prostredie okolia hnojeného pozemku najmä v okolí povrchových vôd,
d)
nie je zabezpečená ich rovnomerná aplikácia na pozemku,
e)
poškodzujú agrochemické parametre poľnohospodárskych pozemkov.
(4)
Podnikateľ v pôdohospodárstve je povinný viesť trvalú evidenciu o príjme a o použití hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov a dnových sedimentov,7a) do poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov a zapísať ich použitie do evidencie najneskôr do jedného mesiaca od ukončenia ich aplikácie a na požiadanie kontrolného ústavu je povinný bezodkladne mu predložiť evidenciu na kontrolu.
(5)
Podnikateľ v pôdohospodárstve je povinný viesť evidenciu podľa odseku 4 o množstve, druhu a čase použitia a zapracovania hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov a dnových sedimentov, podľa kultúrnych dielov a pestovaných plodín, výšky dosiahnutých úrod a roku aplikácie a uchovávať ju najmenej päť rokov. Na lesných pozemkoch je podnikateľ v pôdohospodárstve povinný viesť evidenciu podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa.7b)
(6)
Podnikateľ v pôdohospodárstve spracúva z podkladov evidencie podľa odseku 4 a dosiahnutých úrod podľa pozemkov a plodín každoročne bilanciu živín.
(7)
Podnikateľ v pôdohospodárstve je povinný každoročne do 15. februára zaslať kontrolnému ústavu prehľad o spotrebe hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov a dnových sedimentov vypracovaný z evidencie podľa odsekov 4 a 5 a jeho kópiu uchovávať najmenej tri roky.

§ 10a
Registrovanie čistiarenského kalu a dnových sedimentov

(1)
Producent čistiarenského kalu alebo producent dnových sedimentov je povinný viesť
a)
evidenciu o množstve, kvalite, zložení a vlastnostiach vyprodukovaného čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov odovzdaných na ich ďalšie zhodnotenie vo forme kompostov, pestovateľských substrátov a iných sekundárnych zdrojov živín,
b)
register odberateľov čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov odovzdaných na ich ďalšie zhodnotenie vo forme kompostov, pestovateľských substrátov a iných sekundárnych zdrojov živín (ďalej len „odberateľ“).
(2)
Register podľa odseku 1 písm. b) obsahuje údaje o množstve vyprodukovaného čistiarenského kalu, spôsobe, mieste a čase zhodnotenia, mene a priezvisku a adrese odberateľa, ktorý odobral čistiarenský kal alebo dnové sedimenty na zhodnotenie iným spôsobom ako priamou aplikáciou, a to aj ak zhodnotenie čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov vykonáva samotný producent čistiarenského kalu alebo producent dnových sedimentov.
(3)
Odberateľ eviduje množstvo a kvalitu čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov prijatých na ich ďalšie zhodnotenie vo forme kompostov, pestovateľských substrátov a iných sekundárnych zdrojov živín a spôsob, miesto a čas zhodnotenia čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov.
(4)
Údaje podľa odseku 3 zasiela odberateľ každoročne do 20. januára za predchádzajúci kalendárny rok producentovi čistiarenského kalu alebo producentovi dnových sedimentov.
(5)
Údaje podľa odseku 2 zasiela producent čistiarenského kalu alebo producent dnových sedimentov každoročne do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok Výskumnému ústavu vodného hospodárstva.
(6)
Producent čistiarenského kalu, producent dnových sedimentov a odberateľ sú povinní na požiadanie kontrolného ústavu bezodkladne mu predložiť dokumentáciu vedenú podľa odsekov 1 a 3.

§ 10b
Skladovanie hospodárskych hnojív v zraniteľných oblastiach

(1)
Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku pôdu podľa § 2 písm. u), alebo fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku pôdu podľa § 2 písm. u) a chová zvieratá, (ďalej len „obhospodarovateľ“) je povinná mať vybudované skladovacie kapacity nádrží na kvapalné hospodárske hnojivá a na skladovanie maštaľného hnoja na technicky spevnených plochách7c) v zraniteľných oblastiach najmenej na šesťmesačnú produkciu. Potreba skladovacích nádrží na maštaľný hnoj, močovku a hnojovicu na šesť mesiacov pre jedno zviera je uvedená v prílohe č. 1. Ak obhospodarovateľ nemá vybudované skladovacie kapacity podľa prvej vety, môže zabezpečiť uskladnenie kvapalných hospodárskych hnojív a maštaľného hnoja v skladovacích nádržiach alebo na spevnených plochách u inej osoby alebo ich odovzdať na iné využitie, najviac však v objeme zodpovedajúcom trojmesačnej skladovacej kapacite. Obhospodarovateľ je povinný spôsob nakladania s kvapalnými hospodárskymi hnojivami a maštaľným hnojom preukázať a oznámiť kontrolnému ústavu do 15 dní na tlačive, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle kontrolného ústavu.
(2)
Obhospodarovateľ je povinný zabezpečiť, aby skladovacie nádrže kvapalných hospodárskych hnojív boli nepriepustné a vybavené bezpečnostným mechanizmom proti preplneniu a zabezpečené proti prítoku povrchových vôd.
(3)
Obhospodarovateľ môže tuhé hospodárske hnojivá a kompost voľne skladovať na poľnohospodárskej pôde v zraniteľných oblastiach (ďalej len „voľná skládka“) len vtedy, ak
a)
poľnohospodárska pôda je zaradená v nízkom stupni alebo strednom stupni obmedzenia,
b)
vzdialenosť voľnej skládky od povrchového vodného zdroja je najmenej 100 m pri svahovitosti parcely do 3°.
(4)
Obhospodarovateľ je pri skladovaní tuhých hospodárskych hnojív a kompostu na voľnej skládke povinný
a)
zabezpečiť, aby nedošlo k znečisteniu povrchových vôd alebo podzemných vôd,
b)
uskutočniť vývoz maštaľného hnoja z pevnej podložky na voľnú skládku najskôr po troch mesiacoch od poslednej navážky; to sa nevzťahuje na tuhé hospodárske hnojivá z hlbokých podstielok, pri stelivových prevádzkach s kanalizáciou na oddelenie močovky od maštaľného hnoja a z chovu zvierat bez produkcie močovky pri dennej spotrebe steliva vyššej ako 6 kg na dobytčiu jednotku na deň, o ktorej sa vedie evidencia o spotrebe podstielky a o počte chovaných zvierat a ktoré môžu byť uložené na poľnohospodárskej pôde bez nutnosti predchádzajúceho uskladnenia na pevných hnojiskách, pričom vývoz na voľnú skládku sa nesmie uskutočniť v období, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa prílohy č. 2,
c)
spracovať voľnú skládku do ôsmich mesiacov od prvej navážky najneskôr však do začiatku obdobia, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa prílohy č. 2; opakované zriadenie voľnej skládky na tom istom mieste možno až po štyroch rokoch,
d)
viesť evidenciu o mieste skladovania a prvej navážke hnoja a kompostu na voľnú skládku.
(5)
Voľne skladovať tuhé hospodárske hnojivá bez spevnenej podložky je zakázané v zraniteľných oblastiach na poľnohospodárskej pôde
a)
s vysokým stupňom obmedzenia,
b)
trvalo zamokrenej,
c)
s hladinou podzemnej vody vyššou ako 0,6 m, a to aj dočasne,
d)
na svahu so sklonom väčším ako 3°,
e)
v inundačnom území vodného toku,
f)
na území v okolí odkrytých podzemných vôd, ak to určil orgán štátnej vodnej správy,
g)
na zrnitostne ľahkých pôdach.

§ 10c
Používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach

(1)
Obhospodarovateľ je povinný dodržiavať zakázané obdobia uvedené v prílohe č. 2, ak odseky 2 až 11 neustanovujú inak. Zakázané obdobia sa nevzťahujú na výkaly a moč pasúcich sa zvierat a pri hnojení zakrytých plôch v skleníkoch a fóliovníkoch.
(2)
Obhospodarovateľ môže požiadať kontrolný ústav o udelenie výnimky zo zákazu podľa odseku 1. Kontrolný ústav môže udeliť výnimku zo zákazu podľa odseku 1 len na poľnohospodárskej pôde v zraniteľných oblastiach so svahovitosťou do 5° na obdobie 14 dní od začiatku zakázaného obdobia alebo 14 dní pred koncom zakázaného obdobia, ak v tomto období nastane priaznivý vývoj klimatických podmienok a priemerná denná teplota vzduchu je na základe meteorologických predpovedí Slovenského hydrometeorologického ústavu vyššia ako 5° C s prognózou jej dlhšieho trvania. Žiadosť obhospodarovateľa o udelenie výnimky zo zákazu podľa odseku 1 sa eviduje v registračnom a informačnom systéme, ktorý vedie organizácia, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo.
(3)
Obhospodarovateľ môže použiť dusíkaté hnojivé látky
a)
na pôde bez vegetačného krytu bezprostredným zapracovaním, ak ide o tuhé hnojivá, a podpovrchovou aplikáciou, ak ide o kvapalné hnojivá a pri hospodárení na odvodnených územiach s funkčným melioračným systémom spôsobom, ktorý zodpovedá vysokému stupňu obmedzenia,
b)
ak dodrží dávky dusíka pre jednotlivé plodiny podľa ich potreby živín, ktorá je uvedená v prílohe č. 3.
(4)
Obhospodarovateľ je povinný dodržiavať celkové dávky dusíka v minerálnych hnojivách pri zohľadnení množstva využiteľného dusíka z použitých hospodárskych hnojív a hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom podľa príloh č. 4 až 6.
(5)
Obhospodarovateľ je povinný vypracovať každoročne najneskôr do 31. augusta plán použitia dusíkatých hnojivých látok.
(6)
Obhospodarovateľ môže
a)
použiť najviac 40 kg/ha dusíka vo forme kvapalných a tuhých minerálnych hnojív a 80 kg/ha dusíka vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom s prihliadnutím na príjmovú kapacitu plodín v jesennom období a zníženie rizika strát dusíka do vodných zdrojov v čase po zbere plodín do začiatku zakázaného obdobia; to sa nevzťahuje na maštaľný hnoj a iné tuhé hnojivá s organicky viazaným dusíkom, ktoré možno použiť aj pod jarné plodiny,
b)
použiť v jarnom období najvyššiu jednorazovú dávku dusíka z kvapalných a tuhých minerálnych hnojív 60 kg/ha na poľnohospodárskej pôde v nízkom a strednom stupni obmedzenia a 40 kg/ha na poľnohospodárskej pôde vo vysokom stupni obmedzenia; pri plodinách náročných na dusík, najmä kukurici na zrno, repke olejnej alebo hlúbovej zelenine, pestovaných na pozemkoch so svahovitosťou do 5° možno jednorazovú dávku dusíka zvýšiť o 50 % okrem poľnohospodárskej pôdy vo vysokom stupni obmedzenia,
c)
aplikovať vyzretý kompostovaný hnoj, najmä rozdrvený hnoj od oviec na povrch trávneho porastu plošným rozmetaním v jarnom období.
(7)
Obhospodarovateľ je povinný
a)
používať vhodné zariadenia na aplikáciu hnojív do poľnohospodárskej pôdy najmä s ohľadom na tlak stroja na poľnohospodársku pôdu, terén, zrnitostné zloženie poľnohospodárskej pôdy a vlhkostný stav poľnohospodárskej pôdy,
b)
použitým zariadením na aplikáciu hnojív zabezpečiť rovnomernú aplikáciu hnojiva,
c)
zabezpečiť bezodkladne pri obnove trvalých trávnych porastov a po zaoraní ďatelinovín vysiatie následnej plodiny,
d)
používať závlahovú vodu tak, aby nedošlo k znečisteniu povrchových a podzemných vôd, najmä stekaním,
e)
dodržiavať dávky dusíka aplikovaného vo forme hospodárskych hnojív tak, aby neprevýšili dávku dusíka 170 kg/ha za hospodársky rok, pričom do tohto limitu sa započítavajú aj exkrementy zvierat na pasienku a nezapočítava sa dusík pozberových zvyškov rastlín alebo vedľajších produktov plodín, ak boli zaorané do poľnohospodárskej pôdy; produkcia dusíka jedným zvieraťom za kalendárny rok je uvedená v prílohe č. 4, obsah živín v hospodárskych hnojivách je uvedený v prílohe č. 5, pričom hodnoty v nej uvedené platia, ak analytický rozbor vykonaný akreditovanou osobou7d) nepreukáže iné hodnoty obsahu dusíka v hospodárskom hnojive, a limitné dávky dusíka pri jednotlivých plodinách sú uvedené v prílohe č. 7,
f)
zabezpečiť, aby sa pri aplikácii dusíkatých hnojivých látok podľa odseku 6 neprekročili limitné dávky pre plodiny uvedené v prílohe č. 7; to sa vzťahuje aj na aplikáciu len minerálnych dusíkatých hnojív, ak sa neaplikujú hospodárske hnojivá.
(8)
Pri hospodárení na svahoch je zakázané
a)
využívať poľnohospodársku pôdu so sklonom vyšším ako 12o ako ornú pôdu,
b)
aplikovať dusíkaté hnojivé látky na ornej pôde so sklonom vyšším ako 10o a na trvalom trávnom poraste so sklonom vyšším ako 12o; to sa nevzťahuje na aplikáciu maštaľného hnoja a kompostov, ak sú zapravené do ornej pôdy najneskôr do 24 hodín po ich aplikácii, a na trvalý trávny porast podľa odseku 6 písm. c).
(9)
Obhospodarovateľ na svahoch môže aplikovať
a)
na ornej pôde so sklonom vyšším ako 5o dusíkaté hnojivé látky bezodkladným zapravením do pôdy, najneskôr však do 24 hodín, alebo aplikáciou na list; kvapalné hospodárske hnojivá je povinný aplikovať podpovrchovo alebo okamžite zapraviť do pôdy,
b)
na trvalom trávnom poraste so sklonom vyšším ako 7o kvapalné dusíkaté hnojivé látky len podpovrchovo.
(10)
Obhospodarovateľ je povinný na ornej pôde a trvalom trávnom poraste podľa odseku 9 dodržať najvyššiu jednorazovú dávku dusíka z kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom 80 kg/ha a najvyššiu jednorazovú dávku dusíka z kvapalných a tuhých priemyselných hnojív najviac 40 kg/ha; dusík z exkrementov hospodárskych zvierat, pasúcich sa na trvalých trávnych porastoch, sa do výšky jednorazovej dávky nezapočítava.
(11)
Obhospodarovateľ na poľnohospodárskej pôde susediacej s vodnými zdrojmi
a)
nesmie používať dusíkaté hnojivé látky na poľnohospodárskej pôde so sklonom nižším ako 7o v zóne, ktorá od brehovej čiary vodného toku alebo zátopovej čiary vodnej nádrže meria
1.
10 m na plochách v nízkom stupni obmedzenia a strednom stupni obmedzenia,
2.
20 m na plochách vo vysokom stupni obmedzenia,
b)
je povinný na ornej pôde so sklonom vyšším ako 7o aplikovať dusíkaté hnojivé látky vo vzdialenosti väčšej ako 25 m od vodného zdroja; ak sa na týchto plochách pestujú širokoriadkové plodiny, najmä cukrová repa, zemiaky alebo kukurica, je povinný dodržať tieto protierózne agrotechnické opatrenia:
1.
rozdeliť ornú pôdu zvažujúcu sa k vodnému toku priečne osiatymi pásmi a vytvoriť na nej protierózne medze s porastom alebo iné opatrenia s rovnakým účinkom,
2.
založiť medzi vodným zdrojom a hnojenou plochou ornej pôdy vegetačný pás široký najmenej 20 m s vysiatou plodinou s vyššou protieróznou účinnosťou,
3.
aplikovať dusíkaté hnojivé látky vo vzdialenosti od vodného zdroja väčšej ako 50 m alebo
4.
pokryť mimo vegetačného obdobia pozemok vegetačným pokryvom,
c)
nesmie aplikovať dusíkaté hnojivé látky v zóne 10 m od hranice ochranného pásma prvého stupňa vodného zdroja vo všetkých stupňoch obmedzenia.

§ 14
Štátna odborná kontrola

(1)
Štátnu odbornú kontrolu9) nad dodržiavaním povinností ustanovených podľa tohto zákona vykonáva kontrolný ústav u
a)
podnikateľov v pôdohospodárstve,
b)
výrobcov, dovozcov, predajcov a dodávateľov,
c)
fyzických osôb a právnických osôb poverených odberom pôdnych vzoriek,
d)
obhospodarovateľov v zraniteľných oblastiach,
e)
producentov sekundárneho zdroja živín a producentov kompostu,
(2)
Zamestnanci kontrolného ústavu v súvislosti s vykonávaním kontroly podľa odseku 1 sú oprávnení
a)
vstupovať na pozemky a do priestorov, kde sa hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo komposty produkujú, vyrábajú, skladujú, expedujú a používajú,
b)
vyžadovať potrebné doklady, informácie a umožnenie bezodplatného odberu vzoriek hnojív, sekundárnych zdrojov živín a pôdy v rozsahu potrebnom na vykonanie kontroly,
c)
kontrolovať dodržiavanie podmienok hospodárenia, skladovania, evidencie a používania hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov.9a)
(3)
Kontrolný ústav vydá na základe výsledku vykonanej kontroly a podľa závažnosti zistených nedostatkov
a)
posudok o zníženej akosti hnojiva,
b)
rozhodnutie, ktorým zakáže výrobu hnojiva, uvádzanie hnojiva do obehu, jeho používanie, aplikáciu sekundárneho zdroja živín alebo kompostu do poľnohospodárskej pôdy alebo na lesné pozemky, alebo ktorým nariadi zneškodnenie hnojiva,
c)
rozhodnutie o regulačnom opatrení pri aplikácii a skladovaní hnojív, hospodárskych hnojív, sekundárnych zdrojov živín a kompostov alebo vo zvlášť závažných prípadoch10) dočasne zakáže hospodárenie na pôde z hľadiska možného ohrozenia životného prostredia alebo kvality a hygienickej neškodnosti produkcie.
(4)
V rozhodnutí podľa odseku 3 písm. c) kontrolný ústav súčasne uvedie lehotu na odstránenie nedostatkov.
(5)
Odvolanie proti rozhodnutiu v zmysle odseku 3 písm. a), b) a c) nemá odkladný účinok.
(6)
Kontrolu u podnikateľov v pôdohospodárstve môžu podľa 10 ods. 1 až 3 a podľa § 10b a 10c vykonávať aj zodpovední pracovníci ministerstva a jeho organizačných zložiek.
(7)
Orgány verejnej správy sú povinné na zabezpečenie výkonu kontroly a odberu pôdnych vzoriek na agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd poskytnúť kontrolnému ústavu na požiadanie podklady a informácie potrebné na výkon jeho činnosti a údaje o poľnohospodárskej pôde a jej užívateľoch.
(8)
Kontrolný ústav registruje údaje a výsledky z kontroly vykonanej podľa odsekov 1 a 3 s identifikačnými údajmi kontrolovaného subjektu v registračnom a informačnom systéme.
(9)
Policajný zbor je povinný poskytnúť zamestnancom kontrolného ústavu pri výkone kontrolnej činnosti na základe ich žiadosti alebo na základe žiadosti kontrolného ústavu spoluprácu a ochranu, ak možno predpokladať ohrozenie ich zdravia alebo marenie výkonu kontroly.
(10)
Ak tento zákon neustanovuje inak, postupuje sa podľa všeobecných predpisov o kontrole.9)

§ 15
Iné správne delikty a ukladanie pokút

(1)
Kontrolný ústav uloží pokutu od 200 eur do 1 500 eur
a)
podnikateľovi v pôdohospodárstve za porušenie povinností podľa § 10 ods. 4, 5 a 7, ak podnikateľ v pôdohospodárstve po predchádzajúcej výzve kontrolného ústavu tieto povinnosti nesplní,
b)
producentovi sekundárneho zdroja živín alebo producentovi kompostu za porušenie povinnosti podľa § 3a ods. 4 alebo ods. 5.
(2)
Kontrolný ústav uloží pokutu od 400 eur do 3 000 eur
a)
podnikateľovi v pôdohospodárstve, ak nevykoná alebo nezabezpečí odber pôdnych vzoriek na agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy podľa § 11 ods. 3,
b)
tomu, kto uvádza hnojivo do obehu, ak poruší povinnosť podľa § 8 a 9,
c)
výrobcovi, producentovi, dovozcovi, predajcovi alebo dodávateľovi, ak poruší povinnosti podľa § 9,
d)
podnikateľovi v pôdohospodárstve za porušenie povinností podľa § 9, § 10 ods. 1 až 3,
e)
tomu, kto uvádza hnojivo s označením „Hnojivo ES“ do obehu, ak poruší povinnosť podľa § 8a,
f)
producentovi čistiarenského kalu alebo producentovi dnových sedimentov za porušenie povinností podľa § 10a ods. 1,
g)
producentovi čistiarenského kalu alebo producentovi dnových sedimentov a odberateľovi za porušenie povinnosti podľa § 10a ods. 6,
h)
producentovi sekundárneho zdroja živín alebo producentovi kompostu za porušenie povinnosti podľa § 3a ods. 1.
(3)
Kontrolný ústav uloží pokutu od 500 eur do 5 000 eur obhospodarovateľovi za porušenie povinnosti podľa § 10b alebo podľa § 10c.
(4)
Kontrolný ústav uloží pokutu od 5 000 eur do 15 000 eur výrobcovi alebo dovozcovi, ktorý uviedol do obehu hnojivo, ktoré nebolo certifikované podľa § 5 alebo hnojivo označené slovami „Hnojivo ES“, ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu,1b) alebo hnojivo, ktoré nebolo vzájomne uznané podľa osobitného predpisu.10b)
(5)
Kontrolný ústav pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď kontrolný ústav zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(6)
Kontrolný ústav môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, kontrolný ústav mu uloží ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty.
(7)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak kontrolný ústav v rozhodnutí neurčí dlhšiu lehotu splatnosti.
(8)
Pokuty podľa odsekov 1 až 5 sú príjmom štátneho rozpočtu.

1)
§ 12 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
1a)
Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
1b)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 21. novembra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21. 11. 2003).
1ba)
Čl. 2 písm. w) nariadenia (ES) č. 2003/2003 v platnom znení.
1c)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
2)
§ 2 Obchodného zákonníka.§ 25 a 26 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
2a)
§ 27 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.
3)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
3a)
§ 22 a 25 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
3b)
§ 25 a 26 zákona č. 163/2001 Z. z.
4)
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
7)
Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
7a)
§ 3 až 5 a 9 zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7b)
§ 39 ods. 1 písm. b) až e) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 182/2014 Z. z.
7c)
§ 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
7d)
§ 2 písm. c) zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
9a)
Napríklad § 81 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z.
10)
Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.
10b)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008).
11)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Príloha č. 1 až 8 k zákonu č. 136/2000 Z. z.
Prevziať prílohu - Príloha č. 1 až 8 k zákonu č. 136/2000 Z. z.