Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 132/2010 účinný od 01.01.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Dôvodová spr áva

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

Účelom návrhu zákona je zníženie nákladov zamestnávateľov v čase finančnej a hospodárskej krízy v súvislosti so zabezpečení m pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov, a to aj v spojitosti s jej odbornými aktivitami na úseku rekondičných pobytov vrátane rehabilitácie v súvislosti s prácou nadväzujúcich na podporu zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

Pracovná zdravotná služba je odborná poradenská služba pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad. Vý znamne sa podieľa na zabezpečovaní ochrany zdravia zamestnancov a zlepšovaní pracovného prostredia na pracovisku v záujme prevencie chorôb z povolania a tiež udržania pracovnej a funkčnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania. Je teda odborn ým poradcom zamestnávateľa v záujme dosiahnuť čo najlepší zdravotný stav zamestnancov.

Z uvedeného vyplýva nevyhnutnosť , aby problematiku ochrany zdravia zamestnancov pri práci pomáhali zamestnávateľovi na pracovisku riešiť odborne kompetentní zdravotnícki pracovníci. Náklady na zabezpečenie zdravotného dohľ adu pre zamestnancov majú z dlhodobého hľadiska pre zamestnávateľa jednoznačne ekonomický prínos. Zlepšenie pracovných podmienok podporuje zdravotný potenciál zamestnancov. Naopak dlhodobé nevhodné pracovné podmienky sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov a ekonomickými stratami. Tam, kde nie je venovaná dostatočná pozornosť zdraviu zamestnancov môžu vznikať ochorenia súvisiace s prácou a v najhoršom prípade až choroby z povolania. Náklady na zdravotný dohľad majú jasnú návratnosť v oblasti práceschopnosti, spokojnosti a stabilizácie zamestnancov a tým aj v produktivite ich práce.

Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastnými odbornými zamestnancami alebo môže zmluvne dohodnúť jej vykonávanie dodávateľským spôsobom s právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktoré majú oprávnenie vydané na výkon pracovnej zdravotnej služby Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a vykonávajú túto č innosť na území Slovenskej republiky pre akéhokoľvek zamestnávateľa.

V súčasnosti u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, môže činnosť pracovnej zdravotnej služby týkajúcu sa dohľ adu nad pracovným prostredím, vykonávať samostatne aj lekár alebo verejný zdravotník s určenou špecializáciou. Návrh zákona novo upravuje vykoná vanie dohľadu nad pracovným prostredím samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom u zamestnancov v kategórii 1 bez obmedzenia počtu zamestnancov; u zamestnancov zaradených v kategórii 1 a 2, alebo len v kategórii 2, obmedzí počet zamestnancov na menej ako 50 (na prechodné obdobie od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011).

Zamestnávatelia budú vyhľadávať týchto zdravotníckych odborníkov v zozname lekárov a verejných zdravotníkov, ktorý bude zverejňovať Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke.

To znamená, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, nemusí mať zmluvu s t ímom pracovnej zdravotnej služby, ale len s lekárom, alebo verejný m zdravotníkom s určenou špecializáciou. Je predpoklad, že tento spôsob zabezpečenia zdravotného dohľadu zníži náklady zamestnávateľov.

Súčasťou predlo ženého návrhu zákona je aj novela zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dopĺňa poskytovanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj lekárovi pracovnej zdravotnej služby na ú čel posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, doručí kópiu posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na požiadanie mu poskytne aj výsledky vyšetrení získaných pri lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Vzájomným poskytovaním údajov zo zdravotnej dokumentá cie sa predíde duplicitným vyšetreniam a zabráni sa opomenutiu prípadných závažných kontraindikácií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prá cu. Využitím výpisu zo zdravotnej dokumentácie pri výkone lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci sa znížia finančné náklady zamestnávateľa.

Navrhovanými zmenami v zákone č. 355/2007 Z. z. a v zákone č. 576/2004 Z. z. sa dosiahne súčinnosť medzi lekármi, ktorí zabezpečujú lekárske preventívne prehliadky zamestnancov vo vzťahu k práci a lekárske preventívne prehliadky, ktoré prislúchajú každému poistencovi z verejného zdravotného poistenia, čím sa dosiahne vyššia odborná efektivita ich práce a transparentnosť z hľadiska vykonaných vyšetrení.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou rekondi čných pobytov návrh zákona alternatívnym spôsobom upravuje aj poskytovanie rehabilitácie v súvislosti s prácou pre zamestnancov. Povinnosťou zamestnávateľa vyplývajúcou z príslušných legislatívnych úprav je riešiť zniž ovanie prekročenia stanovených limitov jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia pod úroveň týchto limitov (znižovanie zdravotných rizík) najmä technickými a organizačnými opatreniami.

Vzhľadom na to, že v pracovnom prostredí existujú zdravotné riziká, zamestnávateľ musí vykonať opatrenia na ochranu a podporu zdravia zamestnancov, medzi ktoré je možné zaradiť rekondičné pobyty a rehabilitáciu v súvislosti s prácou pre tých zamestnancov, ktorí vykoná vajú rizikové práce, aby sa predišlo možným poškodeniam zdravia z negatívneho pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.

Alternatívou k 'pobytovej' forme rekondičn ého pobytu má byť rehabilitácia v súvislosti s prácou poskytovaná 'priebežne' počas vykoná vania rizikovej práce, čím sa podľa finančných podmienok zamestnávateľa umožní výber vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov. Rehabilitácia v súvislosti s prácou znamená použitie rehabilitačných metód u zamestnancov na odstrá nenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií rôznym faktorom práce a pracovného prostredia (napr. prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaž enia, ochorení z vibrácií). V rámci rehabilitácie v súvislosti s prácou zamestnávateľ nemusí zamestnancovi zabezpečovať a uhrádzať ubytovanie, celodenné stravovanie a cestovné náklady mimo miesta bydliska, čím sa znížia jeho finančné náklady.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke o posúdení vplyvov.

Zníženie nákladov za lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci bude predstavovať využívanie už existuj úcich výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok získaných od lekára, s ktorým má zamestnanec uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (v šeobecného lekára). To zníži nutnosť opakovane vykonávať niektoré vyšetrenia a výrazne zredukuje výslednú platbu zamestnávateľ a za posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

Možnosť využi ť výber spôsobu prevencie pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, a to 'pobytovou' formou rekondičného pobytu alebo rehabilitáciou v súvislosti s prácou, vytvára predpoklad na zníženie finančných nákladov pre zamestnávateľa, ale najmä na následné zlepšenie zdravotného stavu a kvality života týchto zamestnancov.

Predložený návrh zákona rieši aj problematiku zodpovednosti prevádzkovateľov zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií. V praxi sa často vyskytuje problém pri ur čovaní zodpovednosti subjektov za hluk spôsobený dopravou, najmä však hluk vznikajúci prevádzkou pozemných komunikácií. Zodpovednosť za hluk z týchto zdrojov v súčasnosti nie je jednoznačne definovaná, čím vznikajú prakticky neriešiteľné situácie pri výkone štátneho zdravotného dozoru. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. tento nedostatok odstraňuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Doložka o posúdení vplyvov

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodá renie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh z ákona nebude mať negatívny dopad na životnú úroveň obyvateľov a zvyšovanie kvality života, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh z ákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh z ákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny finančný vplyv na hospodárenie podnikateľského prostredia, ktorý pre neexistenciu údajov nemožno odhadnúť. Pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru sa predpokladá vzhľadom na možnosť zabezpečiť zdravotný dohľad pre zamestnancov nielen prostredníctvom tí mov pracovnej zdravotnej služby, ale aj využitím zdravotníckych odborníkov, ktorí budú zdravotný dohľad nad pracovným prostredím vykonávať samostatne. Ïalšie zníženie nákladov za lekárske prevent ívne prehliadky vo vzťahu k práci bude predstavovať využívanie už existujúcich výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok získaných od lekára, s ktorým má zamestnanec uzavretú dohodu o poskytovan í zdravotnej starostlivosti. To zníži nutnosť opakovane vykonávať niektoré vyšetrenia a výrazne zredukuje výslednú platbu zamestnávateľa za posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

Rovnako možnosť využiť výber spôsobu prevencie pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a to rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou, vytvára predpoklad na zníženie finančných nákladov pre zamestnávateľa, ale najmä na následné zlepšenie zdravotného stavu a kvality života zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zá kona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zá kona:

a)je upravená v práve Európskej únie

-v primárnom články 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-v sekundárnom v smernici Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prv ého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvá m a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

Pre problematiku návrhu zákona nie sú určené lehoty prebratia.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založen í Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

Proti Slovenskej republike sa nezačalo žiadne konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6. Gestor: Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky

Spolupracujúci rezort: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Upresňuje sa pôsobnosť Úradu verejného zdravotní ctva SR v rámci procesu hodnotenia dopadov na verejné zdravie v tom zmysle, že orgán verejného zdravotníctva vykoná posúdenie, založené na screeningu a výsledok tohto posúdenia ukáže či je potrebné vykonať ďalšie, podrobnejšie hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Ide teda o posúdenie potreby vykonať ďalší stupeň hodnotenia.

K bodu 2

Evidencia vydaných oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby právnickým osobám a fyzickým osobám–podnikateľom a uverejňovanie ich identifikačných údajov vrátane mena, priezviska a titulu vedúceho tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby je v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa táto kompetencia presunie z § 21 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. do § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý upravuje kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR.

Evidenciu lekárov a verejných zdravotníkov s urč enou špecializáciou, ktorí vykonávajú samostatne úlohy pracovnej zdravotnej služby v rámci dohľadu nad pracovným prostredím u zamestnancov, ktorí nevykon ávajú rizikové práce, bude viesť Úrad verejné ho zdravotníctva Slovenskej republiky a ich zoznam bude uverejňovať na svojej internetovej stránke. Uvedená evidencia a zverejnený zoznam uľahčia zamestnávateľom vyhľadávanie týchto zdravotníckych odborníkov.

K bodu 3

Upresňuje sa pôsobnosť regionálnych úradov verejné ho zdravotníctva v rámci procesu hodnotenia dopadov na verejné zdravie tak, že príslušný orgán verejného zdravotní ctva vykoná posúdenie, založené na screeningu a výsledok tohto posúdenia ukáže či je potrebné vykonať ďalšie, podrobnejšie hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Ide teda o posúdenie potreby vykonať ďalší stupeň hodnotenia.

K bodu 4

Upravuje sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva SR na zriaďovanie komisie na preskúšanie odbornej spô sobilosti na hodnotenia dopadov na verejné zdravie pre získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Získanie odbornej spôsobilosti je potrebný predpoklad dosiahnutia kvalitatívnej úrovne výkonu hodnotenia dopadov na verejné zdravie.

K bodu 5

Oproti doterajšej úprave v § 27, kde sú len veľmi všeobecne označené subjekty povinné zabezpečiť, aby vystavenie obyvateľstva hluku bolo čo najnižšie, sa v návrhu zákona vymenovávajú subjekty adresnejšie. Vymenovanie týchto subjektov má pomôcť k jednoznačnejšiemu určeniu zodpovednosti za nadmerný hluk a následne aj k adresnejšiemu ukladaniu opatrení orgánmi verejné ho zdravotníctva. Okrem toho sa v návrhu zákona upúšťa od povinnosti zabezpečiť objektivizáciu hluku kaž doročne. Prax ukázala, že táto povinnosť predstavuje neopodstatnenú finančnú záťaž nie len pre malých podnikateľov, ale aj pre organizácie v oblasti výroby energií všetké ho druhu (plyn, elektrina, voda) s dopadom na verejný rozpočet s rizikom, že tieto dopady sa prenesú na obyvateľstvo vo forme cien výrobkov či vykurovanie a podobne. Závažným dôvodom pre upustenie uvedenej povinnosti je aj skutočnosť, že na zabezpečenie každoročného objektivizovania hluku, vzhľadom na veľmi vysoké množstvo možných zdrojov hluku, nie sú v podmienkach Slovenskej republiky vytvorené meracie kapacity, čo je dôvodom pre praktickú nesplnite ľnosť tejto doterajšej povinnosti.

K bodu 6

Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu doručí lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kópiu posudku o zdravotnej spô sobilosti na prácu, a okrem toho mu na požiadanie poskytne aj výsledky vyšetrení získaných pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Poskytovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie sa predíde duplicitným vyšetreniam a zabrá ni sa opomenutiu prípadných závažných kontraindikácií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu.

K bodu 7

Upresňuje sa uhrádzanie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prá cu zamestnávateľom alebo fyzickou osobou - podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby.

K bodu 8

Upresňuje sa povinnosť predkladateľov návrhov vypracovať hodnotenie dopadov na verejné zdravie a predloženie takéhoto hodnotenia orgánom verejného zdravotní ctva. Povinnosť pre subjekty vypracovať hodnotenie dopadov na zdravie nastane len v prípadoch, keď posúdenie daného návrhu orgánom verejného zdravotníctva na základe screeningu preukáže potrebu takéhoto hodnotenia, vtedy keď konkrétna akcia, resp. program, koncepcia budú mať významný vplyv na verejné zdravie.

Zabezpečenie hodnotenia dopadov na verejné zdravie nie je novou povinnosťou pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, nakoľko je už v súčasnosti čiastočne upravená aj v § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z., je tiež požadované zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie u významných investičný ch akcií a strategických dokumentov.

Účelom navrhovanej úpravy je dosiahnuť zavedenie komplexnejšej, kvalitatívne vyššej úrovne hodnotenia dopadov na verejné zdravie v súlade s princípmi uplatňovanými v politike EÚ pre zdravie a tým skvalitniť rozhodovacie procesy na národnej i lokálnej úrovni v prospech ochrany zdravia ľudí v SR.

Predkladatelia návrhov môžu hodnotenia dopadov na verejné zdravie zabezpečovať prostredníctvom osôb, ktoré budú mať osvedčenie o odbornej spô sobilosti pre takúto činnosť.

K bodu 9

Slová sa vypúšťajú ako nadbytočné a s ohľ adom na bod 8 duplicitné.

K čl. II

K bodu 1

Dopĺňa sa vymedzenie základných pojmov v zákone č. 576/2004 Z. z. v prevencii, ktorá je súčasťou zdravotnej starostlivosti. V rámci lekárskych prevent ívnych prehliadok vo vzťahu k práci je prevenciou aj aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb v súvislosti s prácou, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb z povolania.

K bodu 2

Zákon č. 576/2004 Z. z. sa navrhuje doplniť v časti poskytovania údajov zo zdravotnej dokumentácie o poskytovanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj lekárovi pracovnej zdravotnej služby na ú čel posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Doplnené ustanovenie nadväzuje na § 30 ods. 12 zákona č. 355/2007 Z. z.

K čl. III

K bodu 1

Precizovanie textu a doplnenie odkazu pod čiarou v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu u zamestnancov z dôvodu zosúladenia s § 30 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 2

Doplnenie odkazu pod čiarou v súvislosti s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci z dôvodu zosúladenia s § 30 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 3

V porovnaní s doterajším právnym stavom sa navrhuje úprava poskytovania rekondičných pobytov pre zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania, ktorými sa vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4.

Alternatívou k 'pobytovej' forme rekondičného pobytu je rehabilitácia v súvislosti s prácou, č ím sa umožní zamestnávateľovi výber vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov po dohode s lekárom pracovnej zdravotnej služby a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou znamená použitie rehabilitačných metód u zamestnancov na odstr ánenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií rôznym faktorom práce a pracovného prostredia (napr. prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaž enia, ochorení z vibrácií).

Jednotlivé ustanovenia upravujú podmienky poskytovania rekondičných pobytov vrátane ich odborného vedenia zdravotníckymi pracovníkmi.

K bodu 4

Evidencia vydaných oprávnení na výkon bezpečnostnotechnickej služby právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi a ich uverejň ovanie je v kompetencii Národného inšpektorátu práce.

Evidencia vydaných oprávnení na výko n pracovnej zdravotnej služby a zverejňovanie zoznamu pr ávnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov, ktorým Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal oprávnenie sa navrhuje preniesť do kompeten čného zákona orgánov verejného zdravotníctva – do zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 5

V súčasnosti u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, môže činnosť pracovnej zdravotnej služby týkajúcu sa dohľadu nad pracovným prostredím vykonávať samostatne aj lekár, alebo verejný zdravotník s urč enou špecializáciou.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredím lekárom, alebo verejným zdravotníkom u zamestnancov v kategórii 1 bez obmedzenia počtu zamestnancov. Vzhľadom na to je upravený zdravotný dohľad nad pracovný m prostredím osobitne u zamestnávateľa, ktorý má zamestnancov zaradených v kategórii 1 a 2 alebo sú všetci zamestnanci zaradení len v kategórii 2. V tomto prípade sa aplikuje doterajšie kritérium - obmedzený počet zamestnancov na menej ako 19 (okrem prechodného obdobia od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011, kedy sa podľa novonavrhovaného § 39b bude týkať zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov).

K bodu 6

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredí m samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom na základe písomného ohlásenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky s predložením dokladov o vzdelaní.

K bodu 7

Navrhuje sa pripraviť vykoná vací predpis o rekondičných pobytoch, aby sa mohol konkretizovať účel, obsah a rámcové programy rekondičných pobytov a rehabilitácie v súvislosti s prácou pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

K bodu 8

Upravuje sa aj vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredí m samostatne lekárom, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 20. marca 2002 (Vyhláška MZ SSR č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve z 15.7.1981, s účinnosťou od 1.9.1981) v špecializač nom odbore hygiena a epidemiológia alebo hygiena práce a pracovné lekárstvo a vykonáva prax v odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Uvedené špecializácie boli od uvedeného dátumu nahradené u lekárov špecializáciami verejné zdravotníctvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, pracovné lekárstvo a služby zdravia pri práci.

Upravuje sa aj prechodné obdobie od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011, počas ktorého u zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikov é práce (práce kategórie 1 a 2, resp. práce kategórie 2), nemusia mať na výkon úloh pracovnej zdravotnej služby tím odborníkov, ale len pracovnoprávny alebo obdobný pracovný vzťah s leká rom alebo s verejným zdravotníkom s určenou špecializáciou.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona 1. marca 2010. Účinnosť zákona od 1.1.2011 pre body 1, 3, a 8 článku I sa navrhuje z dôvodu poskytnutia časového priestoru pre získanie odbornej spôsobilosti pre hodnotenie dopadov na verejné zdravie subjektom, ktoré budú takúto činnosť vykonávať.

Bratislava, 13. januára 2010

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu