Zákon o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. 126/2015 účinný od 01.07.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, z podnetov poradného orgánu ministerstva kultúry, ktorým je Komisia na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim vo vzťahu k zahraničiu, ako aj z podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty. Predkladateľ pri príprave návrhu zákona spolupracoval s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, Slovenskou národnou knižnicou, Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou galériou, Slovenským technickým múzeom a Múzeom Slovenského národného povstania.

Návrh zákona precizuje predmet zákona z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa návrhu zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.

Návrh zákona rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky upravené zákonom č. 207/2009 Z. z. nevzťahujú, a to o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie podľa Colného kódexu Únie. Obsahovo sa spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona (vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov predmetov kultúrnej hodnoty – finančný prah a slovacikálnosť predmetu). Zavádza sa nové tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovanými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny vývozu. V súvislosti s navrhovanými zmenami zákona sa vypúšťa ustanovenie upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a s ním súvisiace tlačivá.

Vychádzajúc zo skúseností získaných z doterajšej aplikačnej praxe, s cieľom zefektívnenia, spružnenia celého procesu posudzovania žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty o povolenie vývozu, ako aj s cieľom zabezpečenia adekvátneho odborného posúdenia predmetu kultúrnej hodnoty subjektmi relevantnými pre oblasť ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva (inštitucionálnymi autoritami) sa upravuje:

-spôsob predkladania žiadosti vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty,

-postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, ako aj

-spôsob posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky (ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry).

V nadväznosti na povinnosť štátu chrániť kultúrne dedičstvo na svojom území proti

2

nezákonnému vývozu, ktorá vychádza aj z UNESCO Dohovoru o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, sa spresňuje forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a v nadväznosti na uvedené sa rozširuje aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej ministerstvom kultúry. V súlade s navrhovanými zmenami sa upravuje aj doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov.

Zmeny v uvedených oblastiach sledujú zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva v súvislosti s jeho mobilitou ─ trvalým alebo dočasným vývozom jeho súčastí z územia Slovenskej republiky a zároveň zefektívnenie administrovania povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a posudzovania vyvážaného predmetu z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva ako nenahraditeľného bohatstva Slovenskej republiky a jeho občanov. Pri tvorbe navrhovaných úprav zákona č. 207/2009 Z. z. sa prihliadalo aj na rešpektovanie vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty tak, aby jeho obmedzenie bolo len v najnevyhnutnejšom rozsahu (napríklad zásadné zúženie resp. jednoznačnejšie zadefinovanie kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa vzťahujú podmienky vývozu podľa tohto zákona).

V súvislosti s právnou úpravou návrhu zákona sa vykonali nadväzujúce zmeny a upravili sa aj niektoré ustanovenia ďalších zákonov, a to:

1.zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov doplnením kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o novú kompetenciu - vydávanie odborných stanovísk o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty na účely vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a zavedením možnosti pamiatkového úradu zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu, napríklad na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií a reštaurátorských prác a vykonávania výchovnej a propagačnej činnosti,

2.zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov doplnením osobitnej úpravy dočasného vývozu zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí a rozšírením povinností vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty v súvislosti s aktualizáciou údajov v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty,

3.zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. úpravou podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je zabezpečený v rámci schválených výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR. Predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyvy na služby verejnej správy pre občana a negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladaný návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a ani žiadny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Identifikované vplyvy návrhu zákona sú

3

rozpracované v doložke vybraných vplyvov, ktorá je súčasťou materiálu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

4

B.Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1

V § 1 ods. 1 sa precizuje znenie písmena a) z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).

Znenie § 1 ods. 1 písm. a) sa zároveň mení aj s ohľadom na úpravu znenia § 4 (bod 6) tak, aby bolo jednoznačne určené, že zákon č. 207/2009 Z. z. sa vzťahuje aj na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty mimo colné územie Európskej únie, ktorý nie je uvedený v prílohe Nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009), ale je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu č. 207/2009 Z. z.

(Napríklad podľa zákona č. 207/2009 Z. z. sa nebude postupovať v prípade, ak je predmetom žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty maľba, ktorej hodnota je 250 000 eur (kategória A. č. 3 + dosiahnutý finančný prah v časti B. prílohy č. 1 osobitného predpisu) z územia Slovenskej republiky z colného územia Európskej únie a teda do tretej krajiny, napr. Mexiko, India, atď.

K bodu 2

Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky stanovené zákonom nevzťahujú. Doteraz platná úprava stanovuje výnimku z týchto podmienok na výtvarné diela, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora. Navrhovanou zmenou sa tieto výnimky budú vzťahovať na akékoľvek predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora aj napriek tomu, že sa nachádzajú v kategóriách v prílohe č. 1 návrhu zákona.

K bodu 4

Vložením nového písmena sa rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky nevzťahujú. Ide o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie v zmysle Colného kódexu Únie. Nie je dôvodné, aby predmety kultúrnej hodnoty, ktoré boli dovezené na územie Slovenskej republiky v rámci režimu dočasné použitie podliehali povinnosti žiadať o povolenie na ich vývoz späť do krajiny pôvodu (napríklad v prípade dočasného dovozu diel výtvarného umenia na územie Slovenskej republiky na prezentačné alebo študijné účely).

K bodu 5

Navrhované ustanovenie § 2 zákona upravuje podmienky trvalého, ako aj dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia. Vývozom predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie.

5

Vymedzujú sa predmety kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky je možný len s predchádzajúcim povolením na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry povoľuje vývoz na základe žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty. Zjednotenou právnou úpravou sa zjednodušuje postup podávania žiadostí vzhľadom na to, že sa zavádza len jeden formulár tlačiva žiadosti, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona, v ktorom vlastník predmetu kultúrnej hodnoty vyznačí, či žiada o povolenie na trvalý vývoz alebo dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.

Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty tlačivo žiadosti podáva písomne ministerstvu kultúry, a to v troch vyhotoveniach v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v súvislosti s aplikáciou ustanovení zákonov č. 305/2013 Z. z. a č. 214/2014 Z. z. a možnosti občanov využívať služby tzv. centrálneho elektronického priečinku (CEP). Navrhované ustanovenie zároveň dáva vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty možnosť v prípade záujmu o vývoz súboru predmetov kultúrnej hodnoty podať žiadosť o vývoz tohto súboru len na jednom tlačive žiadosti pri dodržaní počtu vyhotovení v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty pripojiť znalecký posudok vyhotovený znalcom v príslušnom odbore o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty, ktorým sa preukazuje hodnota predmetu kultúrnej hodnoty zostáva zachovaná podľa doterajšej právnej úpravy s tým, že sa rozširuje pre vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty možnosť preukázať hodnotu predmetu kultúrnej hodnoty aj iným odborným posudkom znalca alebo iného uznávaného odborníka na určovanie hodnoty predmetov kultúrnej hodnoty pochádzajúceho z iného členského štátu Európskej únie. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe a podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty poukazujúcich na nedostatok alebo úplnú absenciu znalcov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v niektorých odboroch (napríklad v súvislosti s provenienciou posudzovaného predmetu kultúrnej hodnoty). Vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty sa ukladá aj povinnosť pripojiť k žiadosti fotografie identifikujúce predmet kultúrnej hodnoty a zoznam predmetov kultúrnej hodnoty tvoriacich súbor.

Vzhľadom na to, že ministerstvo kultúry môže zamietnuť žiadosť o povolenie, ak existujú dôvodné predpoklady, že predmet kultúrnej hodnoty:

-môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku,

-môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond alebo

-sa stane zbierkovým predmetom v správe múzeí a galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,

navrhuje sa, že ministerstvo kultúry vydá povolenie na vývoz po prihliadnutí na odborné stanovisko príslušných vrcholných národných fondových inštitúcií. Ustanovenie určuje, že ministerstvo kultúry si k žiadosti vyžiada vždy odborné stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. K predmetom z kategórie odboru knižná kultúra, si ministerstvo kultúry vyžiada aj odborné stanovisko Slovenskej národnej knižnice o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty (posúdenej z pohľadu splnenia atribútov, parametrov a hodnôt, ktoré musia spĺňať historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy vyhlásené podľa zákona č. 126/2015 Z. z). S prihliadnutím na kategóriu predmetu kultúrnej hodnoty ministerstvo kultúry si zároveň vyžiada odborné stanovisko od vrcholnej národnej fondovej (múzejnej alebo galerijnej) inštitúcie vybranej podľa charakteru a zamerania jej múzejnej alebo galerijnej dokumentačnej činnosti, od Slovenského národné múzea, Slovenskej národnej galérie, Slovenského technického múzea alebo Múzea Slovenského národného povstania. Uvedené vrcholné národné fondové inštitúcie sa vyjadria k vhodnosti nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového

6

predmetu do svojich zbierkových fondov. Na poskytnutie odborného stanoviska ministerstvu kultúry sa pre vymenované inštitúcie stanovuje 15-dňová lehota.

Ustanovenie podľa doterajšej právnej úpravy zachováva povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty umožniť ministerstvu kultúry obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je predmetom žiadosti o povolenie na vývoz. Zároveň je vlastník predmetu kultúrnej hodnoty povinný ministerstvu kultúry predložiť na vyžiadanie aj ďalšie údaje a doklady viažuce sa k predmetu kultúrnej hodnoty a poskytnúť potrebnú mu súčinnosť. V správnom konaní si správny orgán ako podklad k svojmu rozhodnutiu môže vyžiadať napríklad ďalšie fotografie umožňujúce identifikáciu predmetu kultúrnej hodnoty, doklady preukazujúce vlastníctvo k predmetu kultúrnej hodnoty resp. doklady preukazujúce nadobudnutie predmetu kultúrnej hodnoty do vlastníctva v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo napríklad doklady preukazujúce provenienciu predmetu kultúrnej hodnoty.

Ustanovenie vymedzuje osobitné dôvody, na základe ktorých môže ministerstvo kultúry prerušiť správne konanie vo veci vydania povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, a to, ak ministerstvo kultúry ako správny orgán uváži, že je potrebné

-prizvať znalca na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty,

-vykonať obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty,

-vytvoriť ad hoc komisiu odborníkov z príslušnej oblasti na posúdenie žiadosti, ktorej odporúčacie stanovisko bude podkladom na vydanie povolenia alebo

-získať ďalšie podklady.

Navrhovaným ustanovením sa umožní správnemu orgánu vykonať všetky potrebné úkony pre riadne posúdenie žiadosti v zákonnej lehote a tým sa zabezpečí, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty bude na svojom vlastníckom práve, v prípade zamietnutia žiadosti o povolenie na vývoz, obmedzovaný iba v nevyhnutnej miere a ak na to budú existovať dôvodné predpoklady.

Navrhované ustanovenie zachováva v zmysle doterajšej platnej zákonnej úpravy dôvody, na základe ktorých ministerstvo kultúry žiadosť o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty zamietne. Tieto dôvody odrážajú verejný záujem v oblasti ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Týmito dôvodmi sú: dôvodný predpoklad, že predmet kultúrnej hodnoty môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, že predmet kultúrnej môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond alebo dôvodný predpoklad, že dôjde k nadobudnutiu predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového predmetu do zbierkových fondov vrcholných národných fondových inštitúcií. V prípade, že sa do jedného roka neuplatní takto stanovený systém ochrany, štát nebude ďalej obmedzovať práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty a povolenie na jeho vývoz z územia Slovenskej republiky vydá. Lehota pre vydanie povolenia ministerstvom kultúry po opätovne doručenej žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty sa stanovuje na 15 dní.

Návrh zákona ustanovuje dĺžku platnosti vývozného povolenia na jeden rok odo dňa, keď nadobudne právoplatnosť. Ustanovenie ďalej vymedzuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty uhradiť náklady spojené s vydaním povolenia, napr. vykonanie obhliadky, vrátane nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku alebo odborného posudku, náklady vzniknuté v súvislosti s predložením ďalších potrebných dokladov. Samotné vydanie povolenia nepodlieha poplatkovej povinnosti.

Ustanovenie § 2 ods. 15 ustanovuje, ktoré podmienky zákona sa vzťahujú na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty a súčasné rešpektovanie a zohľadnenie obsahu vlastníckeho práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ustanovenie aplikuje len vybrané

7

podmienky pre vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty predkladá ministerstvu kultúry žiadosť o povolenie na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v troch vyhotoveniach v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona alebo v elektronickej podobe bez znaleckého posudku alebo iného odborného posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty.

Maximálna doba trvania dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky zostáva zachovaná v dĺžke trvania 2 rokov.

Ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zamietnutie trvalého vývozu sa na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty nepoužijú. Platí prezumpcia, že ak ministerstvo kultúry povolí dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, tento predmet sa na územie Slovenskej republiky po uplynutí lehoty dočasného vývozu vráti, a preto nie je nutné a ani vhodné, aby na režim dočasného vývozu boli použité tak prísne podmienky, aké sa vzťahujú na konanie vo veci povolenia trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty.

Ustanovenie precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie doterajšie povinnosti držiteľa povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty voči colným úradom potvrdzujúcim, že sa z územia Slovenskej republiky vyváža predmet kultúrnej hodnoty, a to

-predložiť miestne príslušnému colnému úradu povolenie na vývoz (tlačivo s vyznačeným povolením vydaným ministerstvom) a predmet kultúrnej hodnoty, ktorý má byť trvalo vyvezený,

-umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s povolením,

-ak bol predmet kultúrnej hodnoty vyvezený dočasne, zaslať ministerstvu kultúry po spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky jeden rovnopis tlačiva s vyznačeným potvrdením colného úradu o dočasnom vyvážaní predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky.

Ustanovenie ponecháva v platnosti doterajšiu povinnosť colného úradu potvrdiť, že sa z územia Slovenskej republiky predmet kultúrnej hodnoty vyváža. Ak sa údaje na povolení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty, colný úrad potvrdí, že sa predmet kultúrnej hodnoty vyváža z územia Slovenskej republiky mimo colné územie Európskej únie alebo v rámci colného územia Európskej únie alebo, že sa predmet kultúrnej hodnoty, ktorý bol dočasne vyvezený podľa odseku 15 spätne doviezol na územie Slovenskej republiky z iného štátu v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie. V nadväznosti na uvedené ustanovenie stanovuje miestnu príslušnosť colného úradu.

K bodu 6

§ 3 sa vypúšťa z dôvodu, že podmienky upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty boli zahrnuté do § 2 (viď zdôvodnenie k bodu 4).

K bodu 7

Upravujú a rozširujú sa podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Ustanovenie presne vymedzuje, ktoré ustanovenia § 2 sa použijú v konaní vo veci povolenia vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa tohto osobitného predpisu.

8

K bodu 8

Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.

K bodu 9

V § 7 ods. 1 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty.

K bodu 10

V § 7 ods. 3 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty. Pokutu za iný správny delikt podľa § 11 ods. 1 písm. c) bod 1 zák. č. 207/2009 Z. z. (nevedenie evidencie predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona) je možné uložiť na základe porušenia povinnosti. Preto je potrebné znenie ustanovenia precizovať tak, aby bolo jednoznačné, že ide o povinnosť.

V § 7 ods. 4 sa upravuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe. Zámerom je zefektívnenie tohto preventívneho opatrenia v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a eliminovanie páchania nezákonnej činnosti nelegálnych vývozov predmetov kultúrnej hodnoty z krajiny.

K bodu 11

§ 7 ods. 5 sa upravuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď. bod 1). Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že predbežné vyjadrenie k možnosti vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky nenahrádza povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).

K bodu 12

V § 8 ods. 2 písm. a) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.

K bodu 13

V § 8 ods. 2 písm. b) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.

K bodu 14

V § 8 sa rozširuje oprávnenie povereného zamestnanca pri výkone kontroly podľa tohto zákona o preverenie dodržiavania povinnosti, ktorou je povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou.

K bodu 15

§ 9 odsek 1 písm. a) a odsek 2 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

9

K bodu 16

§ 9 odsek 1 písm. b) a odsek 4 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 17

V § 10 ods. 1 sa upravuje doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona.

K bodu 18

§ 11 ods. 1 písm. c) bod 2. sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď bod 10).

K bodu 19

Na postup podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Navrhovaná úprava zákona spresňuje prostredníctvom negatívneho výpočtu jednotlivých ustanovení, na ktoré ustanovenia zákona sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje.

K bodu 20

Upravuje sa postup posudzovania žiadostí o povolenie na vývoz predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky predložených do 30. júna 2018.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedenou legislatívnou skratkou „ministerstvo kultúry“.

K bodu 22

V prílohe č. 1 „Kategórie predmetov kultúrnej hodnoty“ sa obsahovo spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona. Zároveň sa vybrané kategórie dopĺňajú o nové identifikačné znaky, ktorými sú:

1.vek predmetu, resp. obdobie vzniku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorá je vymedzená nasledovne:

a)bez ohľadu na obdobie vzniku

(napr. kategória č. II. archeologické nálezy),

b)s ohľadom na obdobie vzniku - staršie ako 50 rokov, staršie ako 100 rokov

(napr. kategória č. IX. písm. a) ľudové maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 100 rokov),

c)s ohľadom na obdobie vzniku - do roku 1848, do roku 1860, do roku 1948)

(napr. kategória č. XIII. písm. c) historické pečiatky, pečate a pečatidlá – obdobie vzniku do roku 1948),

2.finančný prah - hodnota predmetu kultúrnej hodnoty vyjadrená v peniazoch v mene euro

(napr. kategória č. IV. písm. a) maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 50 rokov a majú vyššiu hodnotu ako 10 000 eur),

3.slovacikálnosť predmetu – vzťahuje sa na predmet kultúrnej hodnoty, ktorý sa podľa obsahu, miesta nálezu, miesta vyhotovenia, miesta vydania, autorstva, jazyka týka Slovenska alebo slovenského národa.

Vzhľadom na rozsah nevyhnutných úprav sa príloha novelizuje ako celok. Obsahová úprava kategórií a doplnenie uvedených identifikačných znakov vyplynuli predovšetkým z aplikačnej praxe, ktorá preukázala potrebu zúženia resp. jednoznačnejšieho zadefinovania predmetov

10

kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú chránené a evidované podľa osobitných predpisov pre oblasť hnuteľného kultúrneho dedičstva, ale svojou povahou a hodnotou tvoria a sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a ich prípadný trvalý vývoz by mohol pre Slovensku republiku predstavovať ujmu na kultúrnom bohatstve krajiny.

Zároveň sa pri tomto zúžení množiny predmetov kultúrnej hodnoty spadajúcich do kategórií predmetov kultúrnej hodnoty podľa tohto zákona (doplnením ďalších identifikačných znakov – obdobie vzniku, finančný prah, slovacikálnosť) sleduje zabezpečenie čo možno najmenšieho a najnevyhnutnejšieho obmedzenia vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty (nepovolením vývozu a uplatnením lehoty jeden rok podľa § 2 ods. 10 a ods. 11 zákona) a v neposlednom rade eliminovanie posudzovania vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nenapĺňajú všetky atribúty (definíciu) predmetu kultúrnej hodnoty ako nenahraditeľného bohatstva štátu a jeho občanov, napríklad v kontexte ich trvalého vedeckého, historického, kultúrneho, umeleckého alebo spoločenského významu.

Zároveň sa v prílohe č. 1 označujú grafickým znakom „(+)“ kategórie predmetov kultúrnej hodnoty, pri ktorých je umožnené vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty, s ohľadom na podstatu predmetu, podať jednu žiadosť aj na súbor predmetov kultúrnej hodnoty. Súborom sa rozumie organický, obsahovo spätý celok alebo funkčný celok predmetov (napr. nábytková zostava, jedálenský alebo nápojový servis, krojová súprava, uniforma, autorský grafický album, scénické a kostýmové návrhy k jednej inscenácii a súbor drobných jednotlivín vzniknutých zberateľskou činnosťou a iné).

Príloha č. 2 sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovaným zmenami zákona a v súlade s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny. Z hľadiska komfortného využívania tlačiva povolenia vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty, tlačivo obsahuje aj anglický preklad jednotlivých položiek. Sleduje sa tým uľahčenie administratívneho vybavovania vývozu predmetu kultúrnej hodnoty pred colnými alebo inými príslušnými orgánmi, či inštitúciami v zahraničí a zníženie prípadných výdavkov vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty na zabezpečenie prekladu tlačiva povolenia. Pre správne vyplnenie jednotlivých položiek tlačiva obsahuje tlačivo vysvetlivky, aké údaje sa v jednotlivých položkách tlačiva vyžadujú.

K bodu 23

Z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona sa vypúšťajú prílohy č. 3 a 4.

K článku II:

K bodu 1

Pôsobnosť Pamiatkového úradu SR sa dopĺňa o novú kompetenciu vydávať odborné stanovisko o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty vo väzbe na nové znenie § 2 v čl. I návrhu zákona.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie vytvára právnu možnosť Pamiatkovému úradu SR zriadiť si právnickú osobu podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie rozvoja teórie a metodológie reštaurovania, na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií, na zabezpečenie pamiatkových výskumov a reštaurátorských prác a na zabezpečenie vykonávania a koordinovania dokumentačnej, vzdelávacej, výchovnej, edičnej a propagačnej činnosti.

11

K bodu 3

V súlade s § 18 ods. 1 správneho poriadku sa v hmotnoprávnom predpise jednoznačne spresnila možnosť z podnetu správneho orgánu - Pamiatkového úradu SR začať správne konanie o vyhlásení veci za národnú kultúrnu pamiatku. Je výlučne vecou správneho orgánu, aby posúdil, či a do akej miery sú splnené zákonné podmienky na začatie konania, t. j. či hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec má pamiatkovú hodnotu, ktorá má byť z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nie je však vylúčené, aby sa správny orgán dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania, od akéhokoľvek subjektu, ale jeho podanie (oznámenie, list) nemá charakter návrhu účastníka konania, na základe ktorého by Pamiatkový úrad SR bol povinný začať správne konanie.

K bodu 4

Ustanovenie presne vymedzuje subjekty, ktoré môžu vypracovať odborné podklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku. Navrhovaným znením ustanovenia sa precizuje formulácia z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.

K bodu 5

Maximálna doba trvania dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky sa upravuje na dva roky. Uvedená úprava zosúlaďuje dĺžku lehoty dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky z územia Slovenskej republiky s lehotou dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa zákona č. 207/2009 Z. z., ako aj s lehotou dočasného vývozu zbierkových predmetov podľa zákona č. 206/2009 Z. z.

K bodu 6 až 8

Zosúlaďuje sa text v súlade s navrhovanou úpravou podľa novelizačného bodu 2. K úprave ustanovení § 33 ods. 7, § 35a ods. 1 a § 36 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov dochádza v súvislosti s doplnením kompetencie Pamiatkového úradu SR o možnosť zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu (bližšie novelizačný bod 2), v týchto ustanoveniach osobitne zamerané na plnenie úloh a cieľov v oblasti reštaurovania a výkonu archeologických výskumov, pretože výkon týchto prác je naviazaný na splnenie špecifických odborných predpokladov na strane fyzických osôb, ktoré tieto práce vykonávajú a úlohy plnia.

K článku III:

K bodu 1

V § 16 ods. 6 písm. c) sa rozširuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty požiadať ministerstvo kultúry o výmaz predmetu kultúrnej hodnoty z Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty aj z dôvodu jeho znehodnotenia. Doterajšia právna úprava nezohľadňuje skutočnosť, že môže dôjsť k trvalému znehodnoteniu predmetu kultúrnej hodnoty jeho zničením, poškodením alebo prirodzeným fyzickým degradovaním.

K bodu 2

Ustanovenie rozširuje oznamovacie povinnosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je zapísaný v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty voči ministerstvu kultúry.

Ustanovuje sa povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu odcudzenie tohto predmetu a následne, ak sa predmet kultúrnej hodnoty podarí vypátrať a dôjde k jeho vráteniu vlastníkovi, vlastník oznámi ministerstvu aj túto skutočnosť. V oboch

12

prípadoch sa stanovuje lehota 30 dní na oznámenie. Cieľom tejto úpravy je, aby Evidencia predmetov kultúrnej hodnoty bola riadne aktualizovaná podľa skutočností súvisiacich s vlastnou existenciou predmetu a vlastníctvom k nemu, ako aj využitie získaných informácií napríklad pri poskytovaní súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní pri pátraní po odcudzených predmetoch kultúrnej hodnoty, pri preverovaní vlastníctva k predmetu kultúrnej hodnoty v prípade jeho ponuky na nadobudnutie do zbierok múzeí a galérií.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty zapísaného v Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu zmenu vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty (ak sa novým vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty nestane múzeum alebo galéria podľa § 16 odseku 6 písmeno a) tohto zákona), a to s cieľom zabezpečiť aktualizáciu Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty v povinnej položke „vlastník“.

K bodu 3

Znenie ustanovenia sa spresňuje z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Zároveň sa zabezpečuje možnosť mobility zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Zastupiteľským úradom je diplomatická misia, stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, konzulárny úrad alebo osobitná misia. Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch majú miestnosti misie a konzulárne miestnosti osobitné postavenie (nedotknuteľnosť). Vzhľadom na subjekt, v prospech ktorého sa dočasný vývoz uskutočňuje (zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí) a vzhľadom na jeho osobitné postavenie, sa umožňuje, aby dočasný vývoz zbierkového predmetu na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí mohol trvať aj viac ako dva roky. Ochrana zbierok zostáva zachovaná na úrovni zmluvy o výpožičke alebo zmluvy o nájme, ktoré zaručujú všestrannú ochranu, bezpečnosť a starostlivosť o zapožičané zbierkové predmety počas ich prepravy a prezentácie a zodpovednosť za škody spôsobené pri preprave a prezentácii zbierkového predmetu.

K článku IV:

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia precizuje podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Dôvodom je zvýšenie zabezpečenia ochrany dokumentov, ktoré sú vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond pri ich dočasnom vývoze z územia Slovenskej republiky aj do štátov v rámci colného územia Európskej únie, aj podmienením získania povolenia ministerstva. Touto úpravou sa zároveň zosúlaďujú zákonné podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky s podmienkami dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú chránené a evidované aj podľa iných osobitných predpisov pre oblasť ochrany kultúrneho dedičstva.

K bodu 2

Doplnením nového odseku 3 v § 24 sa ustanovujú náležitosti, ktoré má obsahovať žiadosť o povolenie na dočasný vývoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe spojenej s konaním o povolenie dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.

13

K bodu 3

V § 24 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje odsek 4.

K bodu 4

V § 26 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje písmeno h).

K bodu 5

§ 27 ods. 1 písm. b) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 6

§ 27 ods. 1 písm. c) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K článku V:

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2018.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. 1. 2018.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Obdobie posledných desaťročí je charakteristické nástupom moderných informačných a komunikačných technológií spojených s meniacimi sa informačnými potrebami. Práve knižnice sú tým dynamickým a primárnym prístupovým miestom, ktoré má uspokojovať informačné potreby používateľov poskytovaním hodnotných informácií a rozvíjať knižničné služby novým inovatívnym spôsobom s využitím nových foriem informácií. Doterajšia právna úprava na úseku knižníc zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov bola na svoju dobu pokroková, lebo právna podstata nastavenia výkonov činností knižníc nebola v priebehu 14 rokov menená.
Prostredie, v ktorom knižnice svoju činnosť vykonávajú, potreby, na ktoré musia operatívne zareagovať a nevyhnutnosť prispôsobovania sa moderným svetovým smerovaniam si však postupne vyžadujú zmeny, rozšírenie a novú úpravu právneho stavu tak, aby zohľadnil prax a pokryl celý rozsah ich záberu. Vzhľadom na rozsah navrhovaných úprav a v snahe zabezpečiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť textu právneho predpisu predkladateľ zvolil prípravu návrhu nového zákona.

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým
1. zavedenie novej úpravy a spresnenie pojmov, ktoré obsahovo zohľadňujú súčasné formy a spôsoby výkonu odborných činností knižníc,
2. redefinovanie úloh jednotlivých typov knižníc a ich funkcií v knižničnom systéme Slovenskej republiky (ďalej len „knižničný systém)“, vrátane vymedzenia ich pôsobnosti,
3. zavedenie a právne vymedzenie odborných knižničných činností,
4.zásadná úprava vývozu a dovozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu,
5. zavedenie odborného dohľadu,
6. úprava a rozšírenie sankcií za porušenie povinností, ktoré sú definované v návrhu zákona.
Návrh zákona v nevyhnutnej miere zmenil, upravil aj spresnil ustanovenia týkajúce sa oblasti
1. zriaďovania a zakladania knižníc, vrátane práv a povinností zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice,
2. postavenia odborného zamestnanca knižnice,
3. spôsobu financovania knižnice,
4. zabezpečenia ochrany písomného kultúrneho dedičstva, vrátane spôsobu vyhlasovania vzácnych rukopisov, tlačí a slovacikálnych dokumentov alebo fondov za historický knižničný dokument a historický knižničný fond.
Týmto návrhom zákona sa nezabezpečuje implementácia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1081/2012 (Ú. v. EÚ L 324, 22.11.2012) a nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 (Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009). Implementácia uvedeného nariadenia bude zabezpečená v roku 2015 novelou zákona č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych premetov v znení neskorších predpisov.

Na základe poznatkov o stave knižničnej legislatívy vo vyspelých štátoch možno konštatovať, že predkladaný návrh zákona vychádza z našich tradícií a potrieb, pritom však rešpektuje tendencie vývoja v rámci Európskej únie a je kompatibilný s Odporúčaniami pre knižničnú legislatívu v Európe (Štrasburg, 11. marca 1999 DECS/CULT/POL/book (99) 1). V porovnaní so súčasne platným zákonom komplexnejšie a progresívnejšie rieši problematiku vytvorenia moderného a efektívneho knižničného systému.

Z dôvodu terminologickej úpravy obsiahnutia všetkých foriem umenia, ktoré tvoria zbierkové fondy galérií a potreby spresnenia a jednoznačného vymedzenia pojmu expozície a výstavy ako foriem sprístupňovania výstupov múzeí a galérií smerom k verejnosti sa v návrhu zákona v Čl. II. mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. Ďalšie novelizačné body dopĺňajú medzi hlavné činnosti národných múzejných a galerijných inštitúcií jednoznačnejšie vymedzenie foriem sprístupňovania ich výstupov verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia


A.5. Stanovisko gestorov



DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie


1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie - hlava XIII, článok 167

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie), (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).


2. nelegislatívne akty

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie), (Ú. v. EÚ L 324, 22. 11. 2012).

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)




b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

nebolo začaté konanie

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
B. Osobitná časť


K článku I:
K § 1
Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy a vecnú pôsobnosť návrhu zákona. Návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) upravuje zriaďovanie a zakladanie knižníc, práva a povinnosti na úrovni zriaďovateľov a knižníc, knižničný systém v členení na typy knižníc a ich funkcie, pôsobnosť a vymedzenie plnenia povinností odborných knižničných činností, a tým zabezpečenie vhodných právnych, organizačných a personálnych podmienok na ich existenciu, činnosť a poskytovanie knižnično-informačných služieb.
V oblasti ochrany a správy historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov alebo vzácnych rukopisov, starých a vzácnych tlačí a významných slovacík sa rozsah pôsobnosti zákona neobmedzuje len na knižnice, pretože ich vlastníkmi alebo správcami sú aj iné subjekty, najmä cirkvi, rôzne korporácie, ale aj súkromné osoby.
K § 2
Ustanovenie vymedzuje niektoré základné pojmy používané v návrhu zákona. Pri ich definovaní sa prihliadalo na platné normy STN/ISO 2789 Informácie a dokumentácia, Medzinárodná knižničná štatistika a aplikačnú prax v knižničnom systéme Slovenskej republiky (ďalej len „knižničný systém“). Na základe skúseností z uplatňovania pojmového aparátu, ako súčasti výkonu knižnično-informačných služieb, návrh zákona upravuje a dopracováva doteraz používané pojmy ako knižnica, knižničný dokument, knižničný fond a pod. Zohľadňuje aj nové pojmy, ako napr. elektronický informačný zdroj, elektronická zbierka knižnice, ktoré súvisia s využívaním najnovších informačných a komunikačných technológií.
K § 3
Dlhodobá ochrana knižničných fondov ako podstatnej súčasti dokumentárneho kultúrneho dedičstva, rovnako ich erudované sprístupňovanie formou knižnično-informačných služieb si vyžaduje profesijné inštitucionálne zázemie, existenciu stabilných knižničných inštitúcií. Navrhovaná úprava vymedzuje, ktoré subjekty môžu byť zriaďovateľom alebo zakladateľom knižnice podľa tohto zákona. Zakladá sa tak možnosť, aby okrem orgánov štátnej správy a územnej samosprávy mohli zriaďovať alebo zakladať knižnice aj iné subjekty. Tým je zaručená otvorenosť knižničného systému.


K § 4
Ustanovenie tohto paragrafu definuje práva a povinnosti zriaďovateľa a zakladateľa knižnice. V prvej časti návrh zákona jednoznačne vymedzuje jeho oprávnenia, následne mu dáva prehľad o knižniciach, ktoré môže využiť na metodické usmernenie a nakoniec stanovuje povinnosti vyplývajúce zo zákona.
K novým povinnostiam patrí povinnosť poskytnúť Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) súčinnosť pri výkone štátneho odborného dohľadu a kontroly a rešpektovať jeho stanovisko súvisiace s prípadným zrušením vedeckej knižnice a regionálnej knižnice, vrátane zrušenia knižnice zlúčením s inou knižnicou. Týmto spôsobom ústredný orgán štátnej správy pre knižnice a knihovníctvo môže zamedziť nekontrolovanému zníženiu kvality a dostupnosti knižničných služieb pre verejnosť, ako aj predísť zničeniu dokumentárneho knižničného dedičstva, ktoré bolo a je vybudované zo štátnych zdrojov a zdrojov VÚC. Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami rozpočtu samosprávneho kraja vykonáva samosprávny kraj v nim zriadených organizáciách podľa § 12 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 19 ods.2 písm. b) zák.č.302/2001 Z .z.
Definovanie povinností zriaďovateľa alebo zakladateľa, ako nevyhnutnej súčasti vytvorenia podmienok činnosti knižnice, je pre zabezpečenie knižnično-informačných služieb a rozvoj knižničného systému nevyhnutné.
K § 5
Návrh zákona definuje knižničný systém ako systém knižníc založený na vzájomnej spolupráci knižníc a dodržiavaní odborných noriem a štandardov. Knižničný systém tvoria knižnice, ktoré sa vyznačujú rozmanitosťou zamerania, pôsobnosti a úloh. Návrh zákona ich definuje a člení podľa toho, aké funkcie plnia, aký knižničný fond majú a v akom rozsahu poskytujú knižnično-informačné služby pre svojich používateľov. Knižničný zákon ich kategorizuje podľa medzinárodnej odbornej terminológie a zaužívanej typológie knižníc v Slovenskej republike a tradíciám ich budovania. Typovým znakom knižnice je popri funkciách, knižničnom fonde a knižnično-informačných službách zriaďovateľ a organizačno-právna forma. Slovenská národná knižnica, vedecké knižnice a regionálne knižnice uchovávajú a ochraňujú knižničné fondy budované z verejných zdrojov a celkom zabezpečujú dostupnosť rozvinutých knižnično-informačných služieb pre verejnosť bez obmedzenia, preto sa zriaďujú ako právnické osoby. Zvláštnym typom knižnice z hľadiska jej pôsobnosti je inštitucionálna knižnica. Ide o špeciálny druh knižnice, ktorá má aj vnútro-inštitucionálnu pôsobnosť (napr. knižnice úradov, knižnice ústavov, firemné knižnice atď.) V rámci základného členenia knižničného systému Slovenskej republiky figurujú aj tzv. špeciálne knižnice, medzi ktoré možno zaradiť Parlamentnú knižnicu Národnej rady Slovenskej republiky, detskú knižnicu, knižnicu cirkvi a náboženskej spoločnosti, lekársku knižnicu, technickú knižnicu, vojenskú knižnicu, poľnohospodársku knižnicu, väzenskú knižnicu, knižnicu múzea a galérie, firemnú knižnicu, knižnicu ústavu alebo úradu. Cieľom takto nastaveného knižničného systému je sprostredkovať najmodernejšími formami aktuálne a všestranné knižnično-informačné služby. To si vyžaduje vysokú mieru a úroveň vzájomnej medziknižničnej kooperatívnosti a rešpektovanie odborných noriem a štandardov, ktoré v slovenských aj v celosvetových podmienkach knižničnej a bibliografickej spolupráce zabezpečujú kompatibilitu a vymeniteľnosť informácií.
Zároveň sa umožňuje, aby zriaďovateľ knižnice v rozsahu svojej pôsobnosti operatívne definoval v základných dokumentoch aj ďalšie činnosti a funkcie, ktoré má knižnica zabezpečovať a návrh zákona ich explicitne neuvádza.
K § 6
Ustanovenia návrhu zákona definujú Slovenskú národnú knižnicu ako základný prvok knižničného systému. Samostatný paragraf o Slovenskej národnej knižnici definuje jej poslanie a hlavné úlohy, čo umožňuje, aby svoju činnosť vykonávala ako národné knižnice v iných krajinách vo vzťahu k budovaniu a odbornému spracovaniu národného konzervačného knižničného fondu, ale aj ako vrcholná a odborná autorita vo vzťahu k potrebám celého knižného systému.
Rozsah ustanovenia tzv. štandardných funkcií Slovenskej národnej knižnice v návrhu zákona vychádza z výstupov Stálej komisie sekcie národných knižníc IFLA (Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií – International Federation of Library Associations and Institutions). Ide najmä o konzervačnú ochranu, budovanie knižničného fondu, odborné spracovanie (najmä bibliografické spracovania úplných slovacikálnych knižničných fondov, ako aj úplnej dokumentovej produkcie národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenska), správa a sprístupňovanie súborného katalógu a poskytovanie knižnično-informačných služieb. Z dôvodu potreby celoštátnej koordinácie je definovaná aj ako digitalizačné a konzervačné pracovisko knižničného systému.
Na základe historických vývinových súvislostí jej návrh zákona určuje úlohy aj ústredného celoštátneho knižnično-informačného, koordinačného, metodického, štandardizačného, vedeckovýskumného pracoviska knižničného systému pre knižnice a ich zriaďovateľov v oblasti univerzálnych knižničných činností.
Funkciu pracoviska na ochranu a správu historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov začala Slovenská národná knižnica zastávať, keď bola ich ochrana vyňatá zo zákona o ochrane pamiatkového fondu a stala sa tak predmetom ochrany podľa tohto zákona. Zabezpečuje úlohy analogicky porovnateľné s úlohami Pamiatkového úradu SR v oblasti národných kultúrnych pamiatok.
Súčasťou Slovenskej národnej knižnice je aj múzeum (so špecializáciou na literárnomúzejné zbierky), verejný archív (zbierky literárnoarchívnej povahy). Taktiež zabezpečuje biografickú dokumentáciu slovenskej národnej reprezentácie (zhromažďuje, skúma a spracováva biografické pramene, sústreďuje dokumentáciu a poskytuje informácie o živote osobností, ktoré sa významným spôsobom zúčastňovali a zúčastňujú na kultúrnom, vedeckom, umeleckom, hospodárskom, politickom a spoločenskom živote nášho národa).
Slovenská národná knižnica zabezpečuje edičnú činnosť vydávaním odborných publikácií a organizuje kultúrno-vzdelávacie podujatia a výstavy.
Vzhľadom na postavenie a funkcie Slovenskej národnej knižnice v knižničnom systéme je jej daná povinnosť uzatvárať hromadnú licenčnú zmluvu s príslušnou organizáciou kolektívnej správy týkajúcu sa vypožičiavania knižničných dokumentov v rámci knižničného systému v súlade so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. Podrobnosti o spôsobe úhrady odmeny a jej rozsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V nadväznosti na citovaný autorský zákon plní Slovenská národná knižnica v rámci Slovenskej republiky aj povinnosti, ktoré sa týkajú osirelých diel a obchodne nedostupných diel.
K § 7
Návrh zákona vymedzuje postavenie vedeckej knižnice ako dôležitej knižnično-informačnej inštitúcie, ktorá bez obmedzenia poskytuje knižnično-informačné služby verejnosti. Vedecké knižnice v Slovenskej republike vždy boli a sú štátnymi knižnicami a spravujú majetok štátu. Ich knižničný fond obsahuje vedeckú a odbornú produkciu nielen Slovenska, ale aj zahraničné odborné dokumenty, pričom univerzálne vedecké knižnice zabezpečujú dostupnosť odborných informácií aj z hľadiska ich územnej dostupnosti, keďže sú situované ako v Bratislave, tak na strednom i východnom Slovensku. Vedecké knižnice svojimi službami saturujú tie oblasti poznania, pre ktoré je informačné zabezpečenie nevyhnutné (veda, technika, vzdelávanie a pod.).
Vedecká knižnica ako metodické, vzdelávacie, výskumné a poradenské pracovisko sa popri Slovenskej národnej knižnici spolupodieľa na odbornej a technologickej úrovni knihovníctva na Slovensku a plní dôležité úlohy aj v oblasti medzinárodnej knižničnej a informačnej spolupráce. Ustanovenia paragrafu definujú základné úlohy, ktoré sú charakteristické pre tento typ knižnice vo všeobecnosti. Vedecké knižnice sú: Univerzitná knižnica v Bratislave, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Štátna vedecká knižnica v Prešove, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky a Slovenská pedagogická knižnica.
K § 8
Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú funkciu a úlohy, ktoré v rámci svojho zamerania akademická knižnica zabezpečuje pre vysokú školu a fakultu. Okrem toho, že pre svojich používateľov poskytuje knižnično-informačné služby zamerané na vedu, techniku, kultúru a pod., zabezpečuje tiež informačné vzdelávanie a uchováva a registruje záverečné a kvalifikačné práce. Zároveň zabezpečuje evidenciu publikačnej činnosti – zaznamenávanie údajov o publikovaných prácach a ohlasov na tieto práce zamestnancov vysokých škôl a študentov vysokých škôl v študijných programoch tretieho stupňa – a evidenciu umeleckej činnosti – zaznamenávanie údajov o umeleckých dielach, umeleckých výkonoch a ohlasov na tieto diela a výkony zamestnancov vysokých škôl a študentov vysokých škôl v študijných programoch tretieho stupňa.
Návrh zákona ustanovuje ich funkcie a úlohy nielen v rámci vysokej školy a fakulty, ale aj v knižničnom systéme.
K § 9
Ustanovenia návrhu zákona o verejných knižniciach vychádzajú z domácich podmienok a z medzinárodných dokumentov, predovšetkým z Manifestu UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994, ktorý o. i. obsahuje odporúčania týkajúce sa poslania verejných knižníc, ich financovania a riadenia. Zohľadňujú aj odporúčania Smernice IFLA pre služby verejných knižníc z roku 2010. Obecné knižnice sú u nás početne najrozšírenejším druhom knižníc, sú najdostupnejšie, najviac využívané, poskytujú knižnično-informačné služby pre najväčší počet občanov.
Návrh zákona definuje jednotlivé typy verejných knižníc – obecné, mestské a regionálne, regionálne s krajskou pôsobnosťou (tzv. krajské knižnice), ďalej definuje ich zriaďovateľov, funkcie a úlohy, ktoré knižnice v rámci svojej činnosti zabezpečujú a poskytujú svojim používateľom.
Obecná a mestská knižnica má funkcie dané v rozsahu dodržania pravidiel tzv. všeobecnej dostupnosti, teda získavania, spracovania a sprístupňovania knižničného fondu a poskytovania knižnično-informačných služieb všetkým demografickým skupinám používateľov. Okrem toho k ich úlohám patrí aj organizovanie komunitných, kultúrno-spoločenských a vzdelávacích podujatí, keďže sú v mnohých obciach jedinou kultúrnou inštitúciou. Z dôvodu, že v obciach súbežne pôsobia aj školské knižnice, návrh zákona umožňuje dohodu zriaďovateľov obecných a školských knižníc, aby ich funkcie boli spojené a boli pre obe skupiny používateľov spojené v rozsahu a za podmienok, aké si určia.
Pri zabezpečení knižnično-informačných služieb pre obyvateľov obce/mesta prostredníctvom organizačného útvaru právnickej osoby zriadenej obcou (napr. kultúrneho centra), prostredníctvom organizačnej zložky obecného úradu alebo prostredníctvom inej knižnice musí byť splnená podmienka všeobecnej prístupnosti pre všetkých obyvateľov obce/ mesta. V praxi to znamená, že ak obec zabezpečuje pre svojich obyvateľov verejne prístupné knižnično-informačné služby, nemusí to však nevyhnutne byť zriadením stálej vlastnej obecnej alebo mestskej knižnice ako právnickej osoby.
Súčasné regionálne knižnice v optimálnej miere zabezpečujú plnenie regionálnych funkcií na území celého Slovenska. Vzhľadom na to, že regionálne knižnice pôsobia spravidla na území viacerých okresov, je ich zriaďovateľom samosprávny kraj. Samosprávny kraj zriaďuje regionálne knižnice tak, aby optimálne pokrývali regionálnymi funkciami územie celého kraja a plnili aj úlohy obecného charakteru. Zároveň môže poveriť vybranú regionálnu knižnicu, ktorá bude plniť funkcie krajskej knižnice. Tie pôsobia na území vymedzenom zriaďovateľom (jeden alebo viac okresov) ako regionálne knižnice, kde však plnia aj ďalšie funkcie v rámci celého kraja. Zabezpečujú úlohy, ktoré im vyplývajú z návrhu zákona ako aj tie, ktoré im určí zriaďovateľ.
Návrh zákona umožňuje využiť možnosť zabezpečiť knižnično-informačné služby aj spôsobom tzv. služby bibliobusov (autobusov s knihami) pôsobiacich na základe kooperačných dohôd napr. medzi regionálnou knižnicou a obcami, pre ktoré služby poskytuje mobilnou formou.
K § 10
Návrh zákona definuje školskú knižnicu na jednotlivých stupňoch škôl (okrem vysokých škôl) ako organizačný útvar, ktorý svojim knižničným fondom zameraným na výchovu a vzdelávanie zabezpečuje potreby svojich používateľov. Školské knižnice sú popri verejných knižniciach početne najrozšírenejšími knižnično-informačnými pracoviskami v Slovenskej republike. Sú významným činiteľom vo výchovno-vzdelávacom procese na školách. Knižnica môže podľa miestnych podmienok, potrieb a rozhodnutí zriaďovateľa plniť za určitých predpokladov aj mimoškolské úlohy. Obdobne ako je to v § 9, návrh zákona vytvára podmienky na to, aby zriaďovateľ mohol spájať školskú knižnicu s obecnou knižnicou a naopak.
K § 11
Ustanovenie zákona definuje špeciálnu knižnicu, jej knižničný fond, zameranie knižnično-informačných služieb, ich poskytovanie a okruh používateľov. Zameraná je na úzko špecializovanú oblasť alebo na uspokojovanie informačných potrieb osobitných demografických a profesijných skupín obyvateľstva alebo komunít. Špeciálna knižnica slúži prevažne potrebám svojho zriaďovateľa alebo zakladateľa. Ak táto knižnica poskytuje knižnično-informačné služby aj iným používateľom, musí postupovať podľa tohto zákona a s ním súvisiacich všeobecne platných predpisov.
V odseku 3 sa zvýrazňuje osobitné postavenie Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, pretože plní v rámci svojho zamerania a špecializácie osobitné a jedinečné celoslovenské funkcie. Pobočky tejto knižnice pôsobia pri verejných knižniciach na celom území Slovenskej republiky a veľká časť výpožičných služieb sa realizuje zásielkovou službou.
K § 12
Knižničný fond je základnou podmienkou poskytovania kvalitných knižnično-informačných služieb. Ustanovenie definuje základné princípy v zmysle spôsobu vytvárania, sprístupňovania a dopĺňania knižničného fondu. Knižnica nesmie pri doplňovaní a budovaní knižničného fondu podliehať žiadnym vonkajším vplyvom, okrem prípadov, ktoré upravujú zákony Slovenskej republiky (napr. dokumenty propagujúce nevhodný a nelegálny obsah). Odporúčania pre knižničnú legislatívu v Európe konštatujú, že knižnice získavajú do svojich fondov a zaisťujú prístup k elektronickým informačným zdrojom na základe hodnotenia ich kvality a v súlade s potrebami svojich používateľov, čo má byť založené na profesionálnom úsudku knihovníka. Verejnej knižnici sa ukladá povinnosť dopĺňať svoj fond primerane aj dokumentmi v jazyku príslušnej národnostnej menšiny či etnickej skupiny, pričom popri uplatnení práv národnostných menšín a etnických skupín musí byť zachované právo na úplný prístup k dokumentom v slovenskom jazyku. V uvedenom ustanovení sa zabezpečí realizácia smerníc a odporúčaní IFLA. Ustanovujú sa aj povinnosti pre knižnice s konzervačným fondom, ktoré súvisia s knižničnými dokumentmi zo zrušenej knižnice alebo sú vyradené z knižničného fondu knižnice.

K § 13
Jednou zo základných odborných činností v knižniciach je povinnosť viesť odbornú evidenciu a spracovanie knižničných dokumentov. Ustanovenie zákona vymedzuje základné povinnosti knižnice pri vedení odbornej evidencie knižničného fondu a postupy pri spracovaní knižničných dokumentov. Definuje jednotlivé typy evidencie, ich členenie a čo je ich obsahom. Uvádzajú tiež, ktorú evidenciu je knižnica povinná viesť. Odborná evidencia knižničných dokumentov má zabezpečiť ich nezameniteľnosť.
K § 14
Knižnica je podľa rozsahu svojho knižničného fondu povinná v ustanovených termínoch vykonať revíziu svojho fondu. Jej cieľom je fyzicky porovnať reálny stav knižničných dokumentov, ktoré sú uložené v depozite, alebo sú vo výpožičnom procese s evidovaným počtom knižničných jednotiek. Na základe skúsenosti z aplikačnej praxe sa upravili termíny na vykonávanie komplexnej revízie knižničného fondu. Zákon taktiež definuje, v akých prípadoch je knižnica povinná vykonať mimoriadnu revíziu knižničného fondu. Výsledky revízie sú zároveň podkladom na vyradenie chýbajúcich, poškodených alebo zastaraných knižničných dokumentov z knižničného fondu a taktiež umožňujú knižnici podľa jej výsledkov v prípade potreby prijať nevyhnutné opatrenia na skvalitnenie sprístupňovania, ochrany a uloženia knižničného fondu. Zároveň sa definuje, čo je predmet vyraďovania a komu je knižnica povinná prednostne ponúknuť vyradený knižničný dokument, ktorý nezodpovedá odbornej špecializácii knižnice, je obsahovo zastaraný, je multiplikátom alebo duplikátom knižničného dokumentu.
K § 15
Jednou zo základných povinností knižnice v záujme zachovania knižničného fondu je zabezpečiť odbornú ochranu a uloženie knižničných dokumentov. Ustanovenia zákona ukladajú knižnici povinnosť zabezpečiť knižničný fond pred znehodnotením a odcudzením a definujú spôsoby, ktorým to má zabezpečiť. Návrh zákona zdôrazňuje mimoriadny význam ochrany historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu a potrebu prijímať také preventívne opatrenia, ktoré obmedzia alebo úplne vylúčia možnosť jeho odcudzenia, poškodenia alebo trvalého znehodnotenia.
K § 16
Manifesty UNESCO zakotvujú poskytovanie knižnično-informačných služieb na princípe rovnosti prístupu k informáciám pre všetkých bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie, náboženstvo, národnosť, jazyk alebo spoločenské postavenie. Základnou funkciou knižnično-informačných služieb je sprístupňovať výstupy odborných knižnično-informačných činností a uspokojovať informačné potreby a požiadavky používateľov na rôzne typy a formy dokumentov a informácií šírených na všetkých druhoch nosičov, prípadne on-line.
Návrh zákona definuje knižnično-informačné služby ako súčasť verejných služieb, vymedzuje ich rozsah a cieľ. Uspokojuje potreby jednotlivcov a skupín, týkajúce sa vzdelávania, informačného a osobnostného rozvoja vrátane zábavy a trávenia voľného času. Poskytuje používateľom prístup k informáciám, ktoré sú šírené na rôznych druhoch nosičov, čím odstraňujú rôzne informačné bariéry, ktoré môžu byť ekonomického, sociálneho alebo iného charakteru. Ustanovenie zároveň definuje aj samotný pojem používateľ a aktívny používateľ. Zavádzanie nových informačných a komunikačných technológii (IKT) odstraňuje informačné zábrany, ktoré existujú z hľadiska dostupnosti informácií napr. z oblasti verejnej správy, alebo z iných zdrojov. Potreba spracovania novej právnej úpravy bola podstatná práve v tejto najdynamickejšej oblasti odborných knižničných činností, ktorá si vyžiadala definovanie nových pojmov predovšetkým súvisiacich so sprístupňovaním elektronických zbierok formou elektronických služieb, často poskytovaných prostriedkami IKT mimo priestorov knižnice
Výpožičky dokumentov sa realizujú z vlastného knižničného fondu (prezenčné, absenčné) alebo prostredníctvom elektronických zbierok, ktoré sú definované v § 2 ods. 5. Návrh zákona upresňuje spôsob sprístupňovania knižničných dokumentov bez ohľadu na jeho obsah a formu. Súčasťou služieb sú aj edičné aktivity, kultúrne, výchovno-vzdelávacie podujatia a pod. Konkrétne sa uvádzajú knižnično-informačné služby, ktoré sa poskytujú bezplatne, a ktoré za primeranú úhradu. Bezplatnosť služieb súvisí so zrovnoprávnením prístupu k informáciám pre všetkých, nezávisle od ich finančných možností (zlá sociálna situácia používateľa ho nemôže obmedzovať v práve na informácie). Vzhľadom na špecifickosť medziknižničnej výpožičnej služby a zefektívnenia celého jeho procesu si tieto služby knižnice poskytujú medzi sebou na základe reciprocity zdarma. Používateľ hradí iba nevyhnuté náklady, ktoré z tejto služby pre knižnicu vzniknú.
Knižnica je v zásade povinná svoj knižničný fond sprístupniť. V záujme ochrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky môže však knižnica sprístupňovanie knižničných fondov v nevyhnutných prípadoch obmedziť, čo musí byť zakotvené v knižničnom a výpožičnom poriadku. Obmedzenie sa môže týkať napríklad požičiavania dokumentov mimo priestorov knižnice, času výpožičky alebo formy sprístupnenia dokumentu (elektronická forma a mikrofilm namiesto originálu a podobne) alebo dokumentu s nevhodným alebo nelegálnym obsahom.
K § 17
Žiadna knižnica nie je schopná sama fyzicky uchovávať všetky knižničné dokumenty, ktoré potrebujú jej používatelia. V rámci programu univerzálnej dostupnosti publikácií, by každá knižnica mala byť schopná zverejnený dokument používateľovi sprístupniť. Na to sa využívajú medziknižničné služby založené na princípe kooperácie a solidarity. Ustanovenie definuje medziknižničnú výpožičnú službu a jej národné ústredie, ktoré určuje podrobnosti o poskytovaní uvedenej služby v Slovenskej republike. Obdobne je definovaná medzinárodná medziknižničná výpožičná služba a jej národné ústredie s povinnosťou určiť podrobnosti o poskytovaní uvedenej služby v Slovenskej republike. Zároveň sa stanovujú pre knižnicu povinnosti, ale aj obmedzenia, ktoré v rámci uvedenej výpožičky musí knižnica plniť voči knižnici, ktorá dokument poskytuje. V medzinárodnom priestore sa uplatňujú dohovory a odporúčania ILFA International Lending and Document Delivery: Principles and Guidelines for Procedure - Mezinárodní sdílení zdrojů a dodávání dokumentů: Principy a postupové směrnice (schválená v roku 1954, zásadná revízia 1978, s úpravami v roku 1987, zásadná revízia v roku 2001 a posledná revízia v roku 2009) a Smernica IFLA pre osvedčené postupy pri poskytovaní medziknižničných výpožičných služieb a doručovaní dokumentov, ktoré knižnice SR rešpektujú. V rámci SR je služba medzi knižnicami definovaná ako bezplatná, knižnice si ju poskytujú recipročne, aby eliminovali administratívnu záťaž, ktorá by bola vyššia ako možný príjem zo služby.
K § 18
Ustanovenie zákona upravuje práva knižnice, ktoré im z návrhu tohto zákona vyplývajú. V odseku je uvedený zoznam osobných údajov aktívnych používateľov, ktoré môžu knižnice ako prevádzkovatelia informačných systémov spracovávať na účel zabezpečenia záväzkovo-právneho vzťahu vypožičiavania dokumentov a poskytovania knižnično-informačných služieb v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Z hľadiska spracovania osobných údajov v knižniciach je tento zákon osobitným zákonom, na základe ktorého môžu knižnice spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby podľa § 10. Zároveň umožňuje požiadať príslušnú knižnicu s metodickou pôsobnosťou o odbornú pomoc a usmernenie pri zabezpečovaní odborných knižničných činností. Vytvára podmienky spolupráce s knižnicami a profesijnými združeniami doma i v zahraničí.
K § 19
Knižnica plní svoje poslanie prostredníctvom odborného personálu, od ktorého spôsobilosti závisí kvalita poskytovaných knižnično-informačných služieb. Zriaďovatelia alebo zakladatelia majú dbať o to, aby odborné činnosti, ktoré upravuje katalóg pracovných činností, vykonávali kvalifikovaní zamestnanci. Kvalifikáciu možno nadobudnúť absolvovaním predpísaného vysokoškolského alebo stredoškolského vzdelania, ďalším vzdelávaním a dlhodobou odbornou praxou.
K § 20
Ustanovenie vymedzuje finančné zdroje, z ktorých môže byť knižnica financovaná. Spôsob financovania závisí od formy hospodárenia knižnice, ktorú určuje zriaďovateľ alebo zakladateľ, okrem knižníc ako organizačných útvarov iných subjektov, keď je forma hospodárenia rovnaká pre organizáciu ako celok. Financovanie knižníc by v súlade s odporúčaniami Rady Európy malo byť všeobecnou verejnou povinnosťou. Rozpočet knižnice by mal reflektovať rastúce ceny kníh, elektronických informačných zdrojov a vplyv nových technológií. Pričom tlak na financovanie knižnice z vlastných príjmov a doplnkových zdrojov nesmie mať za následok porušenie princípu voľného prístupu k informáciám a princípu bezplatnosti základných služieb. Pri súčasnom raste informácií a dokumentov je dôležitá kooperácia knižníc, vzájomná výmena informačných zdrojov a koordinovaný rozvoj knižnično-informačných služieb a technológií. Preto aj v iných krajinách štátne a samosprávne orgány poskytujú knižniciam účelové finančné dotácie na zabezpečenie osobitných funkcií, implementáciu informačných technológií, rozvojové, kooperačné a koordinačné programy a úlohy.


K § 21
Za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR dokumenty a súbory dokumentov, ktoré majú neopakovateľnú historickú, kultúrnu a umeleckú hodnotu a sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Ich existencia súvisí s činnosťou významných osobností, inštitúcií alebo sa viaže na významné udalosti našich národných dejín. Z časového hľadiska sú prezentované najstarším obdobím po rok 1830 (podľa Haagskych dohovorov), no v našich podmienkach sa táto hranica posúva do roku 1918, ktorý je historickým medzníkom v hospodárskom, kultúrnom a politickom vývoji našej krajiny. Kategóriou historický knižničný fond sa môžu označiť aj významné slovacikálne dokumenty, napr. originál ústavy alebo deklarácie o zvrchovanosti, Pittsburská dohoda a pod.
Vzhľadom na špecifickosť historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov sa bude vyhlasovanie za historický knižničný dokument a historický knižničný fond a zrušovanie vyhlásenia realizovať na základe vyjadrenia Slovenskej národnej knižnice, ktorá disponuje odbornými zamestnancami a skúsenosťami. Samotné vyhlasovanie vyžaduje dôslednú a veľmi prácnu pasportizáciu dokumentov knižníc a súkromných zbierok a analýzu ich stavu. Zároveň bolo nevyhnuté v návrhu zákona detailnejšie definovať obsah návrhu tak, aby bol jednoznačne identifikovaný dokument alebo súbor dokumentov, ktorý sa predkladá ministerstvu na vyhlásenie. Súčasťou ochrany historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu a dokumentov, o ktorých bolo začaté správne konanie o vyhlásenie za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond je osobitná ochrana takýchto dokumentov, spočívajúca v zákaze zriadenia záložného práva alebo ich iného zaťaženia a jednak v ich vyňatí z exekúcie a konkurzu.
K § 22
V ústrednej evidencii budú evidované historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy ako jednotliviny alebo súbory dokumentov, a to v závislosti od rozhodnutia, na základe ktorého budú za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond vyhlásené. V prípade, že dôjde k zrušeniu vyhlásenia, Slovenská národná knižnica zápisom vyradenie zaznamená v ústrednej evidencii. Ústredná evidencia z dôvodov ochrany písomného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky nebude verejným zoznamom.
K § 23
Vlastníkom alebo správcom historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu môže byť ktorákoľvek knižnica zriadená alebo založená podľa tohto zákona, rovnako ako súkromná osoba, cirkev, korporácia atď. Práva a povinnosti vlastníka alebo správcu historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu sú v zákone stanovené tak, aby ho ochraňovali bez ohľadu na vlastníka a bez ohľadu na to, či je súčasťou knižnice alebo nie. Povinnosť umožniť prehliadku dokumentov s cieľom zistiť stav zabezpečenia základnej pasportizácie sa ukladá každému. Historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy sú dôležité nielen v súvislosti s dokumentovaním vývoja knižnej kultúry na Slovensku, ale z hľadiska obsahu sú aj významným prameňom historického výskumu všeobecne. Preto je dôležitá povinnosť vlastníka umožniť ich sprístupnenie na vedeckovýskumné účely. Ministerstvo zároveň v rámci svojho dotačného programu vytvára podmienky na získanie finančných prostriedkov na ochranu uvedených dokumentov reštaurovaním, konzervovaním a digitalizáciou.
K § 24
Vo verejnom záujme nie je povolené trvalo vyvážať historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond do zahraničia. Povolenie na dočasný vývoz knižničného dokumentu, historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu z colného územia Európskej únie môže udeliť len ministerstvo.
Zároveň sa vytvára právny rámec, ktorý znemožňuje nezákonný dovoz knižničného dokumentu alebo súboru knižničných dokumentov, ktorý je chránený legislatívou iného štátu.
K § 25
Vzhľadom na potrebu jasnejšie definovať pravidlá vedenia Zoznamu knižníc v Slovenskej republike sa v navrhovanom ustanovení určuje, že osobou, ktorá je povinná podávať návrh na zápis do Zoznamu knižníc je zriaďovateľ alebo zakladateľ knižnice. Vzor tlačiva je súčasťou prílohy zákona. Ustanovenie tiež uvádza, kde je zoznam verejne prístupný a stanovuje termín, kedy sa nahlasujú zmeny údajov a kedy sa vyznačí v zozname zrušenie knižnice.
K § 26
Týmto ustanovením sa vrcholové prierezové riadenie knižničného systému zveruje ministerstvu, tak ako to vyplýva z doterajšej a nielen tuzemskej praxe. V zmysle návrhu zákona je ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť knižníc, knihovníctva a historických knižničných fondov a zároveň je poverené riadiacou a koordinačnou funkciou v knižničnom systéme. Vedie Zoznam knižníc v Slovenskej republike, plní povinnosti v programoch štátnych štatistických zisťovaní, realizuje štátny odborný dohľad a kontrolu nad dodržiavaním a plnením povinností ustanovených týmto zákonom, záväzne sa vyjadruje k zrušeniu knižnice alebo k zlúčeniu knižnice s inou knižnicou pri vedeckých knižniciach a regionálnych knižniciach, vrátane tých, ktoré boli poverené krajskou funkciou. Zrušenie alebo zlúčenie je bez stanoviska ministerstva neplatné.
K § 27
Návrh zákona v uvedenom ustanovení spresňuje a rozširuje sankčné opatrenia za porušenie povinností podľa tohto zákona, ktoré vyplývajú pre vlastníka alebo správcu dokumentov, ktoré možno vyhlásiť za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond, ako aj vlastníkovi a správcovi historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu. Výška priestupku je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona. Ustanovenie sa riadi zákonom o priestupkoch.
K § 28
Návrh zákona v uvedenom ustanovení spresňuje a rozširuje sankčné opatrenia za porušenie povinností, ktoré vyplývajú pre právnickú osobu a fyzickú osobu - podnikateľa. Nakoľko došlo k rozšíreniu povinnosti pre zriaďovateľov a zakladateľov knižníc, ako aj samotných knižníc, bolo nevyhnutné zvážiť rozsah a výšku pokút. Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona. Na ukladanie pokút sa vzťahuje zákon o správnom konaní.
K § 29
Vzhľadom na potrebu, ktorá vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe, sa zavádza štátny odborný dohľad a kontrola. Ustanovenia vymedzujú povinnosti ministerstvu pri kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona a nadväzujúcich vykonávacích predpisov. Výkon štátneho odborného dohľadu je zameraný na dodržiavanie povinností pri výkone základných odborných činností v knižniciach a najmä na zabezpečenie ich realizácie. Zároveň sa určuje povinná súčinnosť pre dotknuté inštitúcie a povinnosti orgánu výkonu odborného dohľadu a kontroly.
K § 30
Ustanovenie splnomocňuje ministerstvo vydať všeobecné záväzné právne predpisy na vykonanie niektorých ustanovení tohto zákona. Navrhované všeobecne záväzné právne predpisy nepredpokladajú zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. Budú upravovať prevažne odborné procesy a postupy, ako aj spôsob úhrady za vypožičiavanie dokumentov prostredníctvom knižničného systému Slovenskej republiky, ktoré boli upravené právnymi predpismi.
K § 31
Knižnica zriadená alebo založená a evidovaná podľa doterajších predpisov sa považuje za knižnicu zriadenú alebo založenú a evidovanú podľa tohto zákona. Keďže ustanovenia zákona menia existujúci právny stav, je potrebné doplniť prechodné ustanovenia.
K § 32
Nový zákon o knižniciach nahrádza doteraz platný knižničný zákon, preto je potrebné vymedziť vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Zrušenie knižničného zákona a jeho náhrada novým právnym predpisom, ktorý zodpovedá potrebám a novým trendom v knižničnej praxi, bude stimulovať a fixovať pozitívne zmeny v knižničnom systéme Slovenskej republiky. Zároveň bolo nevyhnutné zrušiť súvisiace právne predpisy, vyhlášku o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach a opatrenie o odmene nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním realizovaným prostredníctvom knižničného systému Slovenskej republiky, ktoré budú nahradené novými právnymi predpismi.
K článku II:
K bodu 1
Terminologická úprava vykonaná z dôvodu potreby obsiahnutia všetkých foriem umenia, ktoré tvoria zbierkové fondy galérií. Pojem „výtvarné umenie“ je v súčasnej praxi nedostatočný, pretože nereflektuje rozmanitosť podôb súčasného umenia. Vizuálne umenie je termín, ktorý sa využíva v medzinárodnej múzejnej terminológii a pokrýva aj formy, ako konceptuálne umenie, inštalácie, performance art, video art, land art, počítačová grafika, fotomédiá, ktoré sú integrálnou súčasťou fondov pamäťových inštitúcii.
Vizuálne umenie je tvorené výtvarným umením a súčasným umením. Výtvarné umenie je pomenovaním pre kategórie ako je napr. kresba, maľba, grafika, sochárstvo a súčasné umenie zas pre umelecké formy ako už spomínané konceptuálne umenie, inštalácie, performance art, video art, land art, počítačová grafika, fotografia a pod.
K bodu 2
Z dôvodu potreby spresnenia a vymedzenia pojmov sa definuje, čo je obsahom expozície a výstavy, ako jednej z foriem prezentácie a sprístupňovania kultúrneho dedičstva verejnosti.
K bodu 3
V § 6 písmene g) sa dopĺňa rozsah činností, ktoré vykonáva Ministerstvo kultúry SR v nadväznosti na povinnosti zriaďovateľa múzea alebo galérie spojené s požiadaním ministerstva o udelenie súhlasu v prípade prevodu zriaďovateľskej funkcie dohodou na iného zriaďovateľa múzea alebo galérie (§ 4 ods. 3 písm. a) zákona) a v zlúčenia viacerých múzeí alebo galérií jedného zriaďovateľa do jedného subjektu (§ 4 ods. 3 písm. b) zákona).
K bodu 4 a 5
Dopĺňa medzi hlavné činnosti národných múzejných a galerijných inštitúcií základné formy sprístupňovania zbierkových predmetov a predmetov kultúrnej hodnoty verejnosti.
K bodu 6
V prílohe č. 4 až 6 sa upravuje podpisová doložka štatutárneho orgánu múzea alebo štatutárneho orgánu galérie v časti A. príloh z dôvodu, že neobsahovala v popise údajov podpis štatutárneho orgánu.
K článku III:
Deň nadobudnutia účinnosti sa navrhuje na 1. júl 2015.


Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 7. 1. 2015


Robert F i c o, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky


Marek M a ď a r i č, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky