Zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 125/2006 účinný od 01.04.2021 do 31.12.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020.

Zámerom čl. I návrhu zákona je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä vhodným určením organizačnej štruktúry inšpektorátov práce, ako aj zavedením novej kompetencie Národného inšpektorátu práce, ktorý bude odborne usmerňovať poskytovanie bezplatného poradenstva inšpektorátmi práce za účelom jeho zjednotenia.

S cieľom zefektívniť výkon inšpekcie práce a precizovať niektoré nejasné alebo nedostatočne formulované ustanovenia, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe sa v čl. I návrhu zákona navrhuje upraviť niektoré úlohy a kompetencie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce, najmä

-vyšetrovanie príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania iba na základe žiadosti orgánu verejného zdravotníctva,

-oprávnenie inšpektora práce používať technické prostriedky aj na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov,

možnosť vyžadovať od kontrolovaného subjektu potrebné informácie podľa § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., po novom aj fotodokumentáciu, audiovizuálne a zvukové záznamy,

-výsledné materiály z výkonu trhového dohľadu.

S dôrazom na zlepšovanie podnikateľského prostredia sa súčasne navrhuje zníženie administratívnej a finančnej záťaže tam, kde to ukázala aplikačná prax, a to znížením dolnej hranice sadzby pokuty za pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, pretože sa javí ako neprimerané mať určenú rovnakú dolnú hranicu pre dva rôzne závažné následky (smrť a ťažkú ujmu na zdraví). Ďalej sa zjednoduší proces vydávania osvedčení a preukazov fyzickým osobám na vykonávanie činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že sa kompetencia vydávať predmetné preukazy a osvedčenia odoberie inšpektorátom práce a túto činnosť budú po novom vykonávať oprávnené právnické osoby, čím sa zároveň docieli minimalizácia administratívnej a časovej záťaže inšpektorov práce pri vydávaní osvedčení a preukazov a v neposlednom rade sa zníži administratívna záťaž žiadateľa preukazu alebo osvedčenia.

Návrhom zákona sa v čl. II mení a dopĺňa aj zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úprava v čl. II nadväzuje na úpravu v čl. I návrhu zákona, podľa ktorej Národný inšpektorát práce bude fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnom stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie, nielen

2

vydávať, ale aj odoberať doklad o uznaní odbornej spôsobilosti. Tiež sa upravuje, kedy fyzická osoba takýto doklad od Národného inšpektorátu práce nepotrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, ako ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Úpravou sa dopĺňa nová kompetencia Národného inšpektorátu práce určovať organizačnú štruktúru inšpektorátov práce. Cieľom je dosiahnuť jednotnú organizačnú štruktúru na všetkých inšpektorátoch práce, ktorá sa bude zhodovať s organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce, čím sa odstráni sťažený výkon riadiacej a kontrolnej činnosti Národného inšpektorátu práce vo vzťahu k inšpektorátom práce a odstránia sa problémy pri riadení sústavy inšpekcie práce.

K bodu 3

Ide o precizovanie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 125/2006 Z. z.“), tzn. doplnenie, že Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom nielen vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce, ale aj vo veciach, v ktorých rozhodol inšpektor práce, nakoľko inšpektorovi práce tiež podľa zákona č. 125/2006 Z. z. prináleží rozhodovať v prvom stupni, a to v zmysle jeho zákonných oprávnení podľa § 12 ods. 2 písm. d) až f) zákona, v rámci ktorých je inšpektor práce oprávnený zakázať:

-používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

-používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,

-prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi.

V zmysle § 21 ods. 3 zákona sa na konania podľa § 12 ods. 2 písm. d) až f) vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon ustanovuje iný postup v § 21 ods. 4 zákona v prípade, že si to vyžaduje naliehavosť situácie, kedy možno uvedené zákazy oznámiť aj ústne a písomné vyhotovenie rozhodnutia o zákaze sa doručuje bezodkladne. Proti rozhodnutiu o zákaze oznámenom ústne je v tomto prípade možné podať odvolanie do troch dní odo dňa písomného vyhotovenia rozhodnutia a odvolací orgán o ňom rozhoduje bezodkladne.

K bodu 4

Národný inšpektorát práce v súčasnosti iba vydáva rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu fyzickej osobe, ktorá je občanom členského štátu Európskej únie. Upravuje sa, že Národný inšpektorát práce bude nielen vydávať, ale aj odoberať doklad o uznaní odbornej spôsobilosti akejkoľvek fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej

2

konfederácie. Na to nadväzuje úprava v čl. II bode 11 návrhu. Ide o požiadavku praxe, aby Národný inšpektorát práce mohol doklady, ktoré vydáva aj odoberať, v prípade, že ich držitelia konajú v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP platnými na území Slovenskej republiky. Na konanie o odoberaní dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti sa bude v súlade s § 21 ods. 3 zákona vzťahovať správny poriadok.

K bodu 5

Z dôvodu jednotného poskytovania poradenstva a zachovania princípu právnej istoty v SR sa upravuje nová kompetencia Národného inšpektorátu práce odborne usmerňovať poskytovanie bezplatného poradenstva podľa § 2 ods. 1 písm. c) tohto zákona inšpektorátmi práce. Cieľom je odstrániť možné nerovnaké poskytovanie poradenstva z hľadiska obsahu a rozsahu poskytnutých informácií, právnych názorov a odporúčaní.

K bodu 6

Národný inšpektorát práce doposiaľ odborne usmerňoval výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Po novom sa navrhuje, aby Národný inšpektorát práce okrem usmerňovania v oblasti výchovy a vzdelávania, odborne usmerňoval aj oblasť overovania požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, ako aj oblasť vykonávania bezpečnostnotechnickej služby. Výchova a vzdelávanie v oblasti BOZP, plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a bezpečnostnotechnická služba sú v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 124/2006 Z. z.“) rovnocenné činnosti, a preto je potrebné venovať všetkých oblastiam primerane rovnakú pozornosť. Národný inšpektorát práce ako orgán štátnej správy v oblasti inšpekcie práce má všetky odborné znalosti a predpoklady pre výkon tejto činnosti aj čo sa týka problematiky plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a bezpečnostnotechnickej služby.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8

Úpravou § 6 ods. 1 písm. u) prvého bodu zákona č. 125/2006 Z. z. sa ustanovuje, že Národný inšpektorát práce bude po novom viesť aj verejne prístupný zoznam vydaných a odobratých dokladov o uznaní odbornej spôsobilosti podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 125/2006 Z. z.

Úprava § 6 ods. 1 písm. u) druhého bodu zákona č. 125/2006 Z. z. nadväzuje na zmeny v čl. I bode 10 a čl. II bodoch 4 až 6 a 8 až 10 návrhu. Namiesto inšpektorátov práce budú po novom vydávať preukazy a osvedčenia fyzickým osobám na vykonávanie činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. oprávnené právnické osoby, pričom kompetencia odobrať predmetné preukazy a osvedčenia zostáva zachovaná inšpektorátom práce. Podľa návrhu uvedenom v čl. II bode 6 návrhu budú oprávnené právnické osoby zverejňovať aj zoznam vydaných preukazov a osvedčení podľa § 14 ods. 1 písm. c), a preto sa ustanovuje, že Národný inšpektorát práce bude viesť verejne prístupný zoznam len v časti odobratých preukazov a osvedčení inšpektorátom práce podľa § 7 ods. 3 písm. e) zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava.

3

K bodu 10

Navrhuje sa, aby bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania vyšetroval inšpektorát práce nie ex offo, ale len na základe žiadosti orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Keďže ide o oblasť patriacu primárne do vecnej pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva, javí sa ako efektívnejšie, aby inšpektorát práce konal, keď to orgán verejného zdravotníctva bude považovať za vhodné. Cieľom je znížiť pracovnú a administratívnu záťaž inšpektorátov práce tam, kde sa plnenie úloh a povinností javí ako neefektívne.

K bodu 11

Inšpektorátom práce sa odoberá kompetencia vydávať preukazy a osvedčenia fyzickým osobám na vykonávanie činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. V súčasnosti, ak chce fyzická osoba získať preukaz alebo osvedčenie vydané inšpektorátom práce, je nevyhnutné, aby predtým absolvovala výchovu a vzdelávanie u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie a následne boli overené jej vedomosti u oprávnenej právnickej osoby. Vydávanie preukazov inšpektorátom práce je iba administratívnym krokom, ktorý nemá žiaden vplyv na priebeh skúšok a overovanie vedomostí uchádzača. Navrhovanou právnou úpravou sa zjednoduší proces vydávania osvedčení a preukazov, ktorým sa zároveň docieli minimalizácia administratívnej a časovej záťaže inšpektorov práce pri vydávaní osvedčení a preukazov a v neposlednom rade sa zníži administratívna záťaž žiadateľa preukazu alebo osvedčenia.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13

Úprava nadväzujúca na čl. I bod 3 návrhu. Návrh na odobratie dokladov o uznaní odbornej spôsobilosti podľa čl. I bodu 3 bude Národnému inšpektorátu práce predkladať inšpektorát práce, tzn. tak ako je zaužívané pri ostatných oprávneniach a osvedčeniach, nakoľko práve inšpektoráty práce prostredníctvom inšpektorov práce sú tie, ktoré v rámci kontrolnej činnosti môžu zistiť, že držitelia dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti konajú v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácii. Inšpektoráty práce po novom plnia ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 422/2015 Z. z.“).

K bodu 15

Pojem videodokumentácia používaný v zákone sa v záujme zosúladenia s ostatnými právnymi predpismi a legislatívnej čistoty nahrádza obsahovo totožným pojmom – audiovizuálny záznam. Rozširuje sa oprávnenie inšpektora práce používať technické prostriedky aj na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov. Úprava reaguje na problémy v praxi, napr. keď dopravný podnik pri výkone

4

inšpekcie práce (kontroly dodržiavania sociálnej legislatívy v doprave) nepredloží požadované stiahnuté údaje zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov, pretože nemá potrebné technické vybavenie na sťahovanie údajov. Okrem toho aj vodiči jazdia často bez kariet. Inšpektori práce potom nemajú ako inak získať údaje, než si ich stiahnuť pomocou vlastných kariet.

K bodu 16

V nadväznosti na úpravu v čl. I bode 3 sa navrhuje doplniť oprávnenie inšpektora práce podať návrh na začatie konania o odobratí dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti.

K bodu 17

K pravidlu, ktoré už existuje, že sa na pracoviskách, na ktorých by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce, môže vykonať inšpekcia práce len za účasti zodpovedného zamestnanca, sa zavádza tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa, a to zabezpečiť účasť takéhoto zamestnanca. Nejde teda de facto o novú povinnosť. Zodpovednou osobou na tento účel sa nemyslí len osoba vo vedení spoločnosti, ale osoba, ktorá pozná podmienky a nebezpečenstvá, ktoré potenciálne hrozia inšpektorom práce pri pohybe na neznámom pracovisku. Na zabezpečenie prevádzky takéhoto pracoviska sa nemôže stať, že by takýto zamestnanec nebol k dispozícii. Zamestnávateľ má napokon vždy povinnosť, aby jeho zamestnanci boli oboznámení s BOZP na konkrétnom pracovisku, na ktorom pracujú, a teda by mali byť aj znalí podmienok a nebezpečenstiev, ktoré sa na pracovisku môžu objaviť.

K bodu 18

V § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. sa dopĺňa, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť aj fotodokumentácie, audiovizuálne záznamy a zvukové záznamy. Uvedené vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy fotodokumentácia, audiovizuálne či zvukové záznamy, ktorými zamestnávateľ disponuje, môžu vo veľkej miere napomôcť k objasneniu rôznych skutkových okolností, ktoré je potrebné v rámci výkonu inšpekcie zistiť.

K bodu 19

Na účely spracúvania osobných údajov sa v § 17 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. dopĺňa, že sa spracúva nielen obrazová podoba fyzickej osoby, ale aj zvukový a audiovizuálny záznam fyzickej osoby. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. sú inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce oprávnení používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie (po novom audiovizuálnych záznamov) a zvukových záznamov, potrebných k výkonu inšpekcie práce. Je dôležité, aby okrem zhotovovania tejto dokumentácie a záznamov, bolo výslovne upravené, že všetky tieto údaje možno aj spracúvať. Nie vždy je totiž možné získať jednoznačný súhlas dotknutých osôb (napr. pri spracúvaní zvukového záznamu), čím môže dôjsť k zmareniu vykonanej inšpekcie práce.

K bodu 20

Za porušenie pracovnoprávnych predpisov, v dôsledku ktorého vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, je v súčasnosti ustanovená pokuta s dolnou sadzbou 33 000 eur. Po novom sa navrhuje nižšia dolná sadzba pokuty, a to 20 000 eur, pre pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, pretože sa javí ako neprimerané mať určenú rovnakú dolnú hranicu pre dva rôzne závažné následky (smrť a ťažkú ujmu na zdraví).

5

Konania o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré neboli právoplatne skončené do účinnosti tejto právnej úpravy, sa dokončia podľa tejto novej právnej úpravy.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 22

Zmenou legislatívneho znenia druhej vety ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. sa precizuje, že rozhodnutie o vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia sa vyznačí v spise, pričom účastníkovi konania sa vydá len príslušný doklad. Taktiež ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na čl. I bod 3 návrhu, kedy sa dopĺňa, že sa druhá veta vzťahuje aj na doklad o uznaní odbornej spôsobilosti.

K bodu 23

Navrhuje sa ustanoviť, že na výkon dohľadu nad určenými výrobkami, ktorý inšpektoráty práce vykonávajú podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „dohľad“), sa primerane vzťahujú ustanovenia § 13 a 14 zákona č. 125/2006 Z. z. (výsledné dokumenty z výkonu inšpekcie práce – protokol, resp. záznam), nakoľko aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že právna úprava ani samotný zákon č. 125/2006 Z. z. neurčujú, čo má byť výstupom z inšpektorátom práce vykonaného dohľadu.

Primeranosť uplatňovania § 13 a 14 bude spočívať v tom, že protokol z výkonu dohľadu sa bude odlišovať od protokolu z výkonu inšpekcie práce, pokiaľ ide o navrhovanie a ukladanie opatrení (§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.), keďže pri výkone dohľadu sa bude postupovať podľa § 27 ods. 1 zákona č. 56/2018 Z. z. (a nie podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.), a taktiež protokol z výkonu dohľadu nebude obsahovať údaje, ktoré s výkonom dohľadu nesúvisia (napr. zistené porušenia záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv).

Taktiež sa dopĺňa, že zamestnanci Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce vykonávajú činnosť člena hodnotiacej komisie alebo posudzovacej skupiny podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v služobnom čase. Z dôvodu, aby výkon tejto činnosti bol v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého štátni zamestnanci môžu takúto činnosť vykonávať len v rámci štátnozamestnaneckého vzťahu, sa explicitne ustanovuje, že táto činnosť sa vykonáva v služobnom čase.

K bodu 24

Prechodným ustanovením nadväzujúcim na úpravu v čl. I bode 3 návrhu sa ustanovuje, že rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti, ktoré bolo vydané pred účinnosťou tejto právnej úpravy sa považuje za doklad o uznaní odbornej spôsobilosti.

6

K čl. II

K bodu 1

Zákonom č. 477/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.“) boli v § 12 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. doplnené nové účely na vyslanie ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) mimo územia Slovenskej republiky, a to zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo plnenie úloh medzinárodného vojenského veliteľstva a ďalšia spolupráca ozbrojených síl so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom. Rovnako ako pri plnení úloh ozbrojenými silami podľa § 12 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 321/2002 Z. z., je potrebné vyňať z pôsobnosti zákona č. 124/2006 Z. z. aj plnenie úloh ozbrojenými silami podľa § 12 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 321/2002 Z. z., pričom sa v týchto prípadoch zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia. Na základe uvedeného sa z dôvodu legislatívnej čistoty textu navrhuje pôvodne vyjadrený účel v § 2 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. nahradiť slovami „podľa osobitného predpisu“. Uvedené znenie tak bude reflektovať aj prípadné ďalšie legislatívne zmeny zákona č. 321/2002 Z. z.

K bodu 2

Navrhuje sa spresniť, že v príslušných ustanoveniach sa zohľadňuje kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa na úrovni divízie alebo skupiny, vzhľadom na to, že v prílohe č. 1 sú činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov, alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie ich zdravia, vymedzené kódom podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa na úrovni divízie alebo skupiny.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na čl. II bod 11 návrhu.

K bodom 4 až 6 a 8 až 10

Úprava nadväzuje na čl. I bod 10 návrhu. Po novom nebude oprávnená právnická osoba vydávať doklad o overení odborných vedomostí fyzickej osoby – žiadateľa, ale namiesto inšpektorátu práce bude po overení odborných vedomostí priamo vydávať preukaz alebo osvedčenie na vykonávanie týchto činností podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.

Oprávneným právnickým osobám sa ukladá povinnosť oznamovať dátum, čas a miesto overovania odborných vedomostí Národnému inšpektorátu práce, a to z dôvodu zvýšenia úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia takým spôsobom, aby inšpektoráty práce mali naďalej určitú možnosť kontrolovať priebeh overovania odborných vedomostí v rámci svojej kontrolnej činnosti. Oprávnená právnická osoba je povinná buď oznámiť požadované skutočnosti alebo ich zverejniť na svojom webovom sídle, a to najmenej 15 dní pred začatím overovania odborných vedomostí. Uvedená lehota je zosúladená s lehotou na oznámenie dátumu, času a miesta overovania odborných vedomostí žiadateľovi. Taktiež je oprávnená právnická osoba v zákonom určenom termíne povinná zaslať Národnému inšpektorátu práce informáciu o ňou vydaných preukazoch a osvedčeniach.

7

Nakoľko oprávnená právnická osoba bude vydávať preukazy a osvedčenia na vykonávanie činnosti, navrhuje sa, aby oprávnená právnická osoba okrem zverejňovania zoznamu vydaných oprávnení podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., v uvedenom rozsahu zverejňovala na svojom webovom sídle aj zoznam vydaných preukazov a osvedčení podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. Táto povinnosť súvisí aj s návrhom v čl. I bode 7 návrhu zákona, keď v súčasnosti vedie zoznam vydaných preukazov a osvedčení Národný inšpektorát práce, pričom táto kompetencia sa mu týmto návrhom zákona odoberá.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 11

Úprava nadväzuje na čl. I bod 3 návrhu, podľa ktorého Národný inšpektorát práce bude fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie, vydávať a odoberať doklad o uznaní odbornej spôsobilosti [odsek 13 písm. a)]. Podľa návrhu odseku 13 písm. a) môže fyzická osoba vykonávať činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. na základe platného dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti. Národný inšpektorát práce doposiaľ pri uznávaní odbornej spôsobilosti postupoval len podľa zákona č. 422/2015 Z. z. a neskúmal aj splnenie ďalších podmienok podľa zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré sa vzťahujú na držiteľov preukazov, osvedčení alebo dokladov podľa odseku 1 písm. b), ktoré boli vydané za podmienok ustanovených zákonom č. 124/2006 Z. z. S cieľom zvýšiť úroveň BOZP, ako aj zrovnoprávniť podmienky pre prístup k regulovanému povolaniu v podmienkach Slovenskej republiky, sa navrhuje, aby sa aj na vydanie a zachovanie platnosti dokladov o uznaní odbornej spôsobilosti primerane vzťahovali niektoré podmienky ustanovené v § 16 zákona č. 124/2006 Z. z. Vyžadovanie splnenia ďalších podmienok ustanovených právnymi predpismi upravujúcimi príslušné regulované povolanie predpokladá aj samotný zákon č. 422/2015 Z. z. (§ 16 ods. 2). Okrem primeraného použitia ustanovení ods. 2 písm. a) a c), odsekov 3 a 4 a odseku 5 prvej vety sa po novom bude vyžadovať, aby fyzická osoba, ktorej bol vydaný doklad o uznaní odbornej spôsobilosti za podmienok podľa ods. 6 až 11 absolvovala aj lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ako aj aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Plynutie lehôt na ich absolvovanie sa bude vzťahovať na platnosť dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, pričom aktualizačná odborná príprava sa bude potvrdzovať na zadnej strane dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti spôsobom uvedeným vo vyhláške č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti.

Podľa návrhu odseku 13 písm. b) fyzická osoba, ktorá je cezhraničným poskytovateľom služby alebo je vyslaná na výkon práce pri poskytovaní služieb z členského štátu EÚ na územie Slovenskej republiky, nepotrebuje doklad vydaný Národným inšpektorátom práce a na výkon činnosti podľa § 16 odseku 1 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. jej postačí platný doklad o príslušnej odbornej spôsobilosti vydaný v členskom štáte Európskej únie. Uvedená právna úprava súvisí so zásadou voľného poskytovania služieb vyjadrenou aj v siedmej časti zákona č. 422/2015 Z. z. Zákonom č. 422/2015 Z. z. bola prebraná aj smernica EP a R č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 422/2015 Z. z. za zákonom stanovených podmienok môže každý, kto spĺňa podmienky na poskytovanie služieb podľa právnych predpisov iného členského štátu

8

(poskytovateľ služieb) dočasne a príležitostne poskytovať rovnaké služby na území Slovenskej republiky bez uznania odbornej kvalifikácie.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13

V rámci prechodných ustanovení sa v prvom odseku upravuje, že preukazy a osvedčenia, ktoré boli do účinnosti novej právnej úpravy vydané inšpektorátom práce ostávajú v platnosti a považujú sa za preukazy a osvedčenia vydané oprávnenou právnickou osobou.

V druhom odseku sa upravuje prechodné obdobie, v rámci ktorého je fyzická osoba, ktorá má doklad o uznaní odbornej spôsobilosti (tzn. pôvodne rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti) vydaný Národným inšpektorátom práce pred účinnosťou novej právnej úpravy, povinná absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu a podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, a to z dôvodu zabezpečenia jednotných požiadaviek v súvislosti s novou úpravou vydávania dokladov o uznaní odbornej spôsobilosti. Taktiež sa ustanovujú podmienky, ktoré ak fyzická osoba v rámci prechodného obdobia nesplní, doklad o uznaní odbornej spôsobilosti stráca dňom 31. marca 2026 platnosť.

K čl. III

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. apríla 2021.

V Bratislave dňa 4. novembra 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy, ktorým sa bude zabezpečovať účinná ochrana zamestnancov pri práci, výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a úlohy v oblasti dohľadu podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ako aj práva a povinnosti inšpektorov práce a povinnosti právnických a fyzických osôb vo vzťahu k orgánom inšpekcie práce.

K § 2

Inšpekciu práce sa navrhuje upraviť tak, aby sa skvalitnil a zracionalizoval výkon štátnej správy, aby táto úprava korešpondovala s inštitútom inšpekcie práce v ostatných členských štátoch Európskej únie tak, aby sa dosiahol súlad s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947, čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969, čl. 9 ods. 1 Dohovoru MOP č. 155/1981, čl. 1 ods. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru MOP o inšpekcii práce č. 81/1947 a čl. 4 ods. 2 Smernice Rady č. 89/391/EHS.

Inšpekcia práce podľa citovaných dokumentov "presadzuje ustanovenia predpisov o pracovných podmienkach a ochrane pracovníkov". Za také sa považujú predovšetkým "ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni, dovolenke, bezpečnosti, ochrane zdravia a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladistvých osôb a o záležitostiach, ktoré sa týkajú ustanovení presadzovaných inšpektormi práce". Podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 155/1981 inšpekcii práce podliehajú "všetky odvetvia, kde sú pracovníci zamestnaní vrátane verejnej služby" a vzťahuje sa na "všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov".

V súlade s uvedenými dokumentmi sa vo vládnom návrhu zákona definuje inšpekcia práce ako dozor nad dodržiavaním tých právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vrátane mzdových a pracovných podmienok s dôrazom na pracovné podmienky žien, mladistvých, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku. Do pôsobnosti inšpekcie práce patrí aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení, predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Súčasťou inšpekcie práce je aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov a poskytovanie bezplatného poradenstva. Vytvoria sa tak predpoklady na všestranné posúdenie súladu skutočného stavu pracovných podmienok a úrovne ochrany zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa s platnými predpismi a predpoklady na navrhnutie i na realizáciu opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje pôsobnosť inšpekcie práce tak, aby zahŕňala všetky pracoviská a priestory, v ktorých vykonáva pracovnú činnosť zamestnanec, domácky zamestnanec, zamestnanec na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Vo vzťahu k štátnym zamestnancom sa podľa vládneho návrhu zákona inšpekcia práce vykonáva len ako dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení a predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

V súlade s čl. 2 ods. 2 Dohovoru č. 81/1947 a čl. 2 ods. 1 Protokolu k tomuto dohovoru z roku 1995 sú vo vládnom návrhu zákona z pôsobnosti inšpekcie práce vyňaté chránené priestory Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a pracoviská právnických a fyzických osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu. Vyňatie týchto pracovísk z pôsobnosti inšpekcie práce vyplýva z osobitných predpisov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore a diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore a konzulárnych stykoch). Ďalej sú z pôsobnosti inšpekcie práce podľa vládneho návrhu zákona vyňaté pracoviská Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu.

Navrhuje sa, aby na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a Colnej správy Slovenskej republiky vykonávali inšpekciu práce ich orgány inšpekcie práce. Ide o zmenu doterajšieho právneho stavu, keď okrem orgánov inšpekcie práce so všeobecnou pôsobnosťou budú vykonávať inšpekciu práce na uvedených pracoviskách osobitné orgány inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa rieši aj pôsobnosť inšpekcie práce vo vzťahu k právnym predpisom upravujúcim dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov.

K § 3

Navrhuje sa zmena oproti doterajšiemu stavu. Ide o zmenu v štruktúre orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ako ústredný orgán štátnej správy a Národný inšpektorát práce a osobitné orgány inšpekcie práce na pracoviskách podľa § 2 ods. 4.

K § 4

Úlohy ministerstva vyplývajú z jeho postavenia ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bude zabezpečovať tvorbu a realizáciu štátnej politiky v oblasti ochrany práce. Preto sa navrhuje zveriť ministerstvu najdôležitejšie nástroje, ktoré ovplyvňujú úroveň ochrany práce. Ide najmä o vypracúvanie koncepčných a programových materiálov a návrhov zásadných opatrení na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce, riadenie a kontrolu Národného inšpektorátu práce a koordináciu činnosti orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce. Patrí k nim aj zabezpečovanie a usmerňovanie výskumu a medzinárodnej spolupráce a plnenie ďalších taxatívne ustanovených úloh.

Navrhuje sa, aby ministerstvo v správnom konaní rozhodovalo o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodlo riaditeľstvo Národného inšpektorátu práce (§ 5 ods. 3).

K § 5

Vládny návrh zákona upravuje postavenie Národného inšpektorátu práce ako právnickej osoby so sídlom v Košiciach, ktorý sa organizačne člení na riaditeľstvo a inšpektoráty práce.

Navrhovanou organizačnou štruktúrou sa zracionalizuje fungovanie inšpektorátov práce, ktorých prioritným účelom má byť výkon inšpekcie práce a činností súvisiacich s inšpekciou práce. Vládnym návrhom zákona sa nemenia doterajšie sídla a územné obvody inšpektorátov práce, ktoré sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Navrhuje sa, aby Národný inšpektorát práce riadil a za jeho činnosť zodpovedal generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a aby inšpektorát práce riadil hlavný inšpektor s odbornou praxou inšpektora práce najmenej päť rokov.

Vládnym návrhom zákona sa ukladá Národnému inšpektorátu práce povinnosť zriadiť akreditačnú komisiu ako svoj odborný poradný orgán, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút.

Vládny návrh zákona je v súlade s čl. 4 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 i s praxou uplatňovanou v obdobných inšpekčných orgánoch v Slovenskej republike.

K § 6

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo zabezpečovalo organizačné a technické potreby Národného inšpektorátu práce.

V tomto zmysle sú úlohy riaditeľstva zamerané na zjednocovanie a racionalizovanie pracovných metód inšpektorov práce, odborne usmerňovanie výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a organizovanie odborných skúšok uchádzačov o inšpektora práce.

Riaditeľstvo plní ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú Národnému inšpektorátu práce v spojitosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (spolupráca pri zisťovaní, kontrole, hodnotení pracovných podmienok a pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru nad dodržiavaním času vedenia motorového vozidla, doby odpočinku a bezpečnostnej prestávky), podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce a vydáva rozhodnutia vo veci uznávania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti, na ktoré osobitný predpis túto odbornú spôsobilosť vyžaduje.

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo plnilo špecifické úlohy inšpekcie práce celorepublikového charakteru, ktorými sú vydávanie a odoberanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi. Z jeho postavenia vyplýva aj úloha zabezpečovať tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce, viesť centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a zoznam vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení.

Riaditeľstvo je v správnom konaní vo veciach odoberania oprávnení na činnosť a osvedčení autorizovaným bezpečnostným technikom správnym orgánom prvého stupňa.

Vládny návrh zákona umožňuje riaditeľstvu so súhlasom ministerstva zriaďovať a zrušovať svoje pracoviská aj mimo svojho sídla.

K § 7

Navrhuje sa ustanoviť, aby inšpektoráty práce plnili základné a rozhodujúce úlohy inšpekcie práce.

Úlohy a oprávnenia inšpektorátov práce vládny návrh zákona v tomto ustanovení upravuje tak, aby ich plnením bolo zabezpečené presadzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, optimálnych pracovných podmienok a nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 81/1947 a Dohovoru MOP č. 129/1969.

Okrem zabezpečovania výkonu inšpekcie práce prostredníctvom inšpektorov práce v rozsahu vymedzenom vládnym návrhom zákona, významnou úlohou inšpektorátov práce bude vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktoré nadväzuje na vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie v súlade so zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť inšpektorátov práce bude zameraná aj na zisťovanie bezpečnostných, technických a organizačných príčin profesionálnej otravy, choroby z povolania a ohrozenia touto chorobou. V súvislosti s vyšetrovaním uvedených udalostí sa navrhuje vedenie ich evidencie. (čl. 19 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významné miesto v preventívnej činnosti inšpektorátov práce podľa vládneho návrhu zákona bude mať dozor v predprevádzkových etapách (účasť pri povoľovaní stavieb a kolaudácii stavieb) podľa požiadavky čl. 17 Dohovoru MOP č. 129/1969 ale aj výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov a faktorov ovplyvňujúcich kvalitu pracovného prostredia.

Vládny návrh zákona upravuje vydávanie a odoberania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení na vykonávanie osobitných činností a preverovanie dodržiavania rozsahu a podmienok, za ktorých boli vydané.

Na zabezpečenie právneho stavu v oblasti ochrany práce sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali oprávnenie použiť primerané sankcie - pokuty voči subjektom, ktoré neplnia povinnosti pri účinnej ochrane zamestnancov pri práci a prejednávať priestupky, rozhodovať o uložení pokuty za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významným faktorom prevencie bude úloha inšpektorátov práce predkladať riaditeľstvu podnety na zlepšenie ochrany práce. K nim patria v súlade s čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969 aj podnety na prípravu nových alebo zmenu a doplnenie existujúcich právnych predpisov.

Vo vzťahu k nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu sa navrhuje povinnosť inšpektorátov práce oznamovať zistené prípady Sociálnej poisťovni a príslušným orgánom štátnej správy a vydávať na požiadanie potvrdenie na účely poskytnutia štátnej pomoci a na účely preukázania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

Vládny návrh zákona upravuje postavenie inšpektorátov práce v správnom konaní ako orgánov prvého stupňa.

K § 8

Navrhovaná povinnosť mlčanlivosti zamestnancov Národného inšpektorátu práce sa týka podnetov na vykonanie inšpekcie práce, ktorá vyplýva z čl. 15 písm. c) Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 20 písm. c) Dohovoru MOP č. 129/1969, ďalších skutočností, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone inšpekcie práce a ktorá vyplýva pre zamestnanca z osobitných predpisov (napr. Obchodný zákonník). Povinnosť mlčanlivosti sa návrhom rozširuje aj na prizvaného odborníka. V súlade s čl. 5 písm. e) Dohovoru MOP č. 155/1981 sa touto povinnosťou sleduje preventívna ochrana najmä sťažovateľa pred jeho možnou diskrimináciou. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnanca pre konkrétne prípady a z vážnych dôvodov len písomne generálny riaditeľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vládny návrh zákona vylučuje prípady zovšeobecnených informácií, z ktorých nie je možné určiť subjekty, ku ktorým sa informácie viažu.

K § 9

Vládny návrh zákona požaduje, aby kontrola činnosti inšpektora práce zamestnancom riaditeľstva bola vymedzená písomným poverením generálneho riaditeľa vo vzťahu k jeho oprávneniu vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa § 2 ods. 3.

K § 10 a 11

Navrhuje sa, aby inšpektorom práce mohol byť v súlade s požiadavkami čl. 6, 7 a 8 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 8, 9 a 10 Dohovoru MOP č. 129/1969, ako aj s ohľadom na význam a dôležitosť funkcie a s ňou spojených práv a povinností, iba štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na Národnom inšpektoráte práce po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorá trvá jeden rok, ak získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorá má nepárny počet členov, z ktorých najmenej dvaja musia byť inšpektori práce s odbornou praxou inšpektora práce viac ako päť rokov.

Vládny návrh zákona upravuje uznášanie sa skúšobnej komisie o výsledku odbornej skúšky, postup pri opakovaní odbornej skúšky, ktorá sa môže uskutočniť najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešnej odbornej skúške.

Odborná skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti, ktorej účelom je overiť odborné znalosti uchádzača a schopnosť aplikácie predpisov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Účasť člena skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

K § 12

Navrhuje sa, aby inšpektori práce vykonávali v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 predovšetkým dozor u zamestnávateľov ako dodržiavajú požiadavky účinnej ochrany zamestnancov pri práci ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako plnia záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Následne budú oprávnení uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovor MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovor MOP č. 129/1969 a ktoré boli premietnuté do vládneho návrhu zákona. Ide najmä o navrhované oprávnenie kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúce sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov.

Na základe zistených nedostatkov bude inšpektor práce oprávnený v súlade s čl. 17 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 22 ods. 2 Dohovoru MOP č. 129/1969 navrhovať technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie nápravy alebo nariadiť okamžité odstránenie nedostatkov alebo na odstránenie nedostatkov určiť primerané lehoty. Podľa závažnosti a rozsahu zistených nedostatkov alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia života a zdravia zamestnancov sa navrhuje, aby inšpektor práce bol oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov a zariadení, pracovných postupov, zakázať prácu tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacim ženám a mladistvým zamestnancom ale aj iné práce, ak sa vykonávajú v rozpore s predpismi.

Navrhuje sa, aby do oprávnení inšpektora práce bola zahrnutá možnosť podať návrh na začatie konania o uložení pokuty, odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, uložení zákazu činnosti a ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitných predpisov.

K § 13

Povinnosti inšpektora práce sa navrhujú vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. Ide o povinnosť pred začatím inšpekcie práce oznámiť svoju prítomnosť na pracovisku, ak tým nebude negatívne ovplyvnený výkon dozoru a povinnosť o výsledku inšpekcie informovať príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

Inšpektor práce má povinnosť vypracovať protokol o zistených nedostatkov a prerokovať ho so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom a s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, u ktorej sa vykonáva inšpekcia práce.

K § 14

Vládnym návrhom zákona sa upravujú formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce ale aj predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a možnosť kontrolovaného subjektu vyjadriť sa k tomuto zisteniu. Ak výkonom inšpekcie práce neboli zistené nedostatky, inšpektor práce vypracuje záznam.

K § 15

Navrhovanou úpravou sa má umožniť, aby sa na príprave odborných podkladov alebo na vykonávaní niektorých opatrení a rozhodnutí pri vykonávaní kontrolnej činnosti orgánov inšpekcie práce využívala spolupráca s prizvaným odborníkom (čl. 9 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 11 Dohovoru MOP č. 129/1969), ktorý sa pri plnení úloh inšpekcie práce bude preukazovať osobitným písomným poverením Národného inšpektorátu práce. Aj na nich sa vzťahujú taxatívne vymedzené práva a povinnosti.

Osobitným spôsobom sa upravujú oprávnenia uchádzača za inšpektora práce.

K § 16

Vládnym návrhom zákona sa upravujú povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sa viažu k výkonu inšpekcie práce. Ide predovšetkým o povinnosť umožniť inšpektorovi práce voľný vstup do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce, vytvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, poskytovať podklady a informácie na objektívne zistenie skutočného stavu ochrany práce a umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie a doloženie potrebnej dokumentácie. Ďalšie povinnosti sa vzťahujú k zisťovaniu totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľa a zisťovaniu údajov o osobách vykonávajúcich prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a domáckych zamestnancoch.

Vládny návrh zákona špecifikuje povinnosti, ktoré je povinný plniť zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom vo vzťahu k prizvanému odborníkovi.

Navrhované povinnosti zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, majú umožniť orgánom inšpekcie práce efektívne presadzovať držiavanie právnych predpisov v oblasti ich pôsobnosti (čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969). Tento účel sleduje vládny návrh zákona aj v prípade povinnosti fyzickej a právnickej osoby, ktorá je na požiadanie povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce.

K § 17

Vládnym návrhom zákona sa vymedzuje spracovávanie a poskytovanie osobných údajov potrebných na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce bez súhlasu dotknutých osôb. Sú to osobné údaje zamestnanca a iné údaje nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a osobné údaje fyzickej osoby nachádzajúcej sa pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu a inej mimoriadnej udalosti.

K § 18

Osobitne významná je navrhovaná koordinácia dozornej činnosti medzi orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva a Úradom jadrového dozoru, ktorej účelom je zabezpečiť efektívny výkon dozoru v oblastiach možnej duplicity vyplývajúcej z vecnej pôsobnosti týchto dozorných orgánov.

V rámci koordinácie a spolupráce vládny návrh zákona predpokladá možnosť Národného inšpektorátu práce získavať informácie na účely výkonu inšpekcie práce prostredníctvom bezplatného elektronického prístupu k registru ekonomických subjektoch, ktorý vedie Štatistický úrad SR.

V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti ochrany práce je potrebné, aby orgány inšpekcie práce spolupracovali s ostatnými orgánmi štátnej správy, organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov a ďalšími subjektami vymedzenými v odseku 4. Tieto subjekty svojou činnosťou a poskytovaním poznatkov významne prispejú k prehĺbeniu účinnosti inšpekcie práce a naopak, využívaním poznatkov orgánov inšpekcie práce vo svojej činnosti pozitívne ovplyvnia úroveň ochrany práce.

Účinnú spoluprácu medzi orgánmi inšpekcie práce a inými právnickými osobami a fyzickými osobami predpokladá aj čl. 5 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 19 a 20

Vládny návrh zákona, v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za porušovanie predpisov, ktoré patria do vecného rozsahu inšpekcie práce, upravuje oprávnenie inšpektorátu práce ukladať pokuty a poriadkové pokuty.

Pokuty podľa § 19 je inšpektorát práce oprávnený uložiť až do výšky 1 000 000 Sk zamestnávateľovi, fyzickej osobe ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a fyzickej alebo právnickej osobe vykonávajúcej činnosť bez príslušného dokladu, ak takáto činnosť spadá do režimu vydávania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení. V osobitne špecifikovaných prípadoch možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok a v prípade smrteľného pracovného úrazu zamestnanca vládny návrh zákona určuje spodnú hranicu pokuty – najmenej 100 000 Sk. Vládny návrh zákona konkretizuje možnosť uloženia pokuty vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom až do výšky trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku a zavádza kritériá ovplyvňujúce výšku pokuty, najmä z hľadiska jej preventívneho pôsobenia. Návrhom sa ustanovujú lehoty, v ktorých možno pokutu uložiť a vylučujú sa prípady dvojitého postihu.

Poriadkové pokuty môže inšpektorát práce v zmysle § 20 návrhu uložiť od 2 000 Sk do 20 000 Sk, a to aj opätovne, zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným konať za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za nesplnenie povinnosti podľa § 16, ohlasovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a za marenie výkonu inšpekcie práce. Vládny návrh zákona osobitne upravuje možnosť inšpektorátu práce uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa, ak marí výkon dozoru v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Ukladanie pokút za porušenie právnych predpisov, za neplnenie opatrení nariadených inšpektorom práce, alebo za sťažovanie plnenia úloh inšpektorovi práce je v súlade s požiadavkou čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 21

Navrhuje sa, aby náklady spojené s plnením nariadených opatrení znášal kontrolovaný subjekt, ktorému sa nebude poskytovať náhrada za odobraté vzorky materiálov alebo látok a za kópie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa v odseku 2 špecifikujú prípady konania, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a prípady, ktoré sú z tohto režimu vylúčené. Osobitným spôsobom sa upravuje postup vydania zákazu v prípade naliehavej situácie.

K § 22

Vládnym návrhom zákona sa zrušujú inšpektoráty práce a rieši sa zmena ich doterajšej pôsobnosti, ktorá prechádza na Národný inšpektorát práce ako aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov vyplývajúcich zo zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Navrhuje sa, upraviť podmienky u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. januárom 2006 a správne konanie začaté pred 1. januárom 2006.

K § 23

Odkazom na prílohu sa identifikujú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých príslušná časť sa preberá do zákona.

K § 24

Navrhuje sa zrušenie zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1 až 3

Zmena a doplnenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s negatívnym vymedzením týchto pojmov vo vzťahu k blízkej osobe, ak je táto osoba dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Vládny návrh zákona reaguje aj na začlenenie inšpektorátov práce do Národného inšpektorátu.

V súvislosti s uvedenými zmenami sú vládnym návrhom zákona vykonané príslušné legislatívnotechnické úpravy.

K čl. III

Návrh na doplnenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisí s novou organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce. Na zabezpečenie operatívneho výkonu administratívnych záležitostí sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali postavenie služobného úradu.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Súčasná právna úprava inšpekcie práce, ktorá je vykonaná zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola niekoľkokrát novelizovaná, čím vznikla značná neprehľadnosť vo vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Účelom vládneho návrhu zákona je v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe zlepšiť právne predpoklady na skvalitnenie organizácie štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a zvýšiť tak efektívnosť a účinnosť výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov. V spojitosti s celkovou racionalizáciou štátnej správy sa vo vládnom návrhu zákona tento zámer sleduje odstránením nadbytočnej administratívy a racionálnejším prerozdelením úloh medzi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorátom práce.

Vládny návrh zákona reaguje na zmeny vo vládnom návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v tejto súvislosti nanovo upravuje sústavu orgánov, ktorú budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce s organizačnými zložkami – riaditeľstvom a inšpektorátmi práce. Vládny návrh zákona vymedzuje ich úlohy a kompetencie ako aj povinnosti právnických a fyzických osôb pri vykonávaní inšpekcie práce. Špecifikuje oprávnenia prizvaného odborníka a uchádzača o vymenovanie za inšpektora práce, zjednodušuje postup pri zabezpečovaní odbornej skúšky a opakovanej odbornej skúšky uchádzača, upravuje kontrolu činnosti inšpektora práce pri výkone dozoru, náležitosti protokolu a povinnosti inšpektora práce.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa článkami novelizuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Medzinárodná úprava inšpekcie práce je obsiahnutá v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 81 z 11. júla 1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 129 z 25. júna 1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve a v Protokole Medzinárodnej organizácie práce z roku 1995 k Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947, ktorým sa uplatnenie Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947 rozširuje na všetky pracoviská, ktoré sa nepovažujú za priemyselné alebo obchodné.

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty. Vládny návrh zákona vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity právnických a fyzických osôb na základe vydávania oprávnení a osvedčení. Vládny návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a na životné prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. MF/22701/2005-411 z 9. septembra 2005 oznámila, že súhlasí s vyčíslením rozpočtových dôsledkov k vládnemu návrhu zákona.

zobraziť dôvodovú správu