Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 124/2022 účinný od 01.06.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Návrh zákona systémovo upravuje prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Ďalšie úpravy vychádzajú z poznatkov aplikačnej praxe a potreby zosúladenia právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie.

Od poslednej rozsiahlejšej novely zákona o azyle, ktorou bol zákon č. 198/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorou bol do zákona transponovaný článok 31 ods. 3 až 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ, si situácia vyžiadala úpravu viacerých skutočností. Zmeny z nich vyplývajúce sú premietnuté do predkladaného návrhu zákona.

Návrh zákona najmä:

•upravuje hierarchiu statusov ochrany udeľovaných/poskytovaných cudzincom v Slovenskej republike podľa tohto zákona; ide najmä o uprednostnenie posudzovania a poskytovania doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia pred udeľovaním azylu na účel zlúčenia rodiny, ale aj pred udeľovaním azylu z humanitných dôvodov;

•systémovo upravuje prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, pričom v rámci nej:

▪zavádza jednorazový príspevok v rovnakej výške aj pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana;

▪zavádza integračný príspevok pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, počas obdobia šiestich mesiacov;

▪umožňuje v integračnom stredisku ubytovať aj cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana;

▪ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, na základe ich individuálnych potrieb;

•ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva alebo iného poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie aj pre žiadateľov o udelenie azylu na základe ich individuálnych potrieb;

•skracuje lehotu pre prístup žiadateľov na trh práce na šesť mesiacov od začatia konania o udelenie azylu;

•ustanovuje nový dôvod prerušenia konania o odovzdaní do iného štátu;

•ustanovuje dobu, na ktorú sa žiadateľovi povolí pobyt mimo pobytového tábora (tzv. dlhodobá priepustka);

•bližšie určuje skutočnosti, ktoré obsahuje poučenie žiadateľa o udelenie azylu;

•ustanovuje nový dôvod zániku azylu;

•aktualizuje viaceré poznámky pod čiarou, atď.

Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti,

2

na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

27.9.2021 – 5.10.2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

18. 10. – 8.11.2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

december 2021

2.Definovanie problému

Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe vyplynula potreba systematicky upraviť prvotnú integráciu osôb, ktorým bola poskytnutá ochrana. Súčasná právna úprava nepozná inštitút prvotnej integrácie, navyše postavenie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, pri integrácii je odlišné. Návrh tiež transponuje niektoré ustanovenia EU legislatívy, mení napr. hierarchiu statusov, skracuje lehotu na prístup žiadateľov na trh práce, zavádza maximálnu dĺžku povolenia na pobyt mimo pobytového tábora, upravuje poskytovanie poradenstva a kurzov pre žiadateľov a osoby s ochranou atď.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu je systémovo upraviť prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana a zároveň zjednotiť ich postavenie. Navrhovaná úprava zavedie jednorazový príspevok aj pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, zavedie integračný príspevok pre obe kategórie a tiež im poskytne sociálne a psychologické poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie. Systematická úprava prvotnej integrácie v zákone o azyle zabezpečí okrem iného tiež udržateľnosť tohto systému v prípade nedostupnosti prostriedkov z fondov EU. V súlade s právom EÚ sa mení hierarchia statusov tak, že sa najskôr posúdi potreba medzinárodnej ochrany, a až v prípade nesplnenia podmienok na jej udelenie sa bude posudzovať možnosť poskytnutia národného statusu.

4.Dotknuté subjekty

Žiadatelia o udelenie azylu, azylanti a cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana

5.Alternatívne riešenia

V prípade nulového variantu vzhľadom na reálny predpoklad, že nebudú na seba nadväzovať súčasný a budúci Fond pre azyl, migráciu a integráciu nebude možné garantovať poskytovanie príspevku pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Taktiež nebude zabezpečené zrovnoprávnenie azylantov a cudzincov s poskytnutou doplnkovou ochranou v rámci prvotnej integrácie (poskytovanie jednorazového príspevku, možnosť poskytovania ubytovania v integračnom stredisku). Rovnako by v prípade ponechania súčasnej právnej úpravy vo vzťahu k hierarchii statusov nedošlo k uprednostneniu doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia (forma medzinárodnej ochrany) pred národnými statusmi (azyl na účel zlúčenia rodiny, humanitný azyl), tak ako to vyžaduje príslušná smernica.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

4

7.Transpozícia práva EÚ

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu by malo dôjsť 3 roky od účinnosti predkladaného návrhu. Vzhľadom na to, že účinnosť predkladaného návrhu sa navrhuje k 1. júnu 2022, k preskúmaniu účinnosti a účelnosti by malo dôjsť v treťom kvartáli 2025 na základe získaných poznatkov z aplikačnej praxe. Prijaté zmeny budú vyhodnocované prostredníctvom indikátora, ktorým bude stabilita pri zabezpečovaní prvotnej integrácie azylanta alebo cudzinca s poskytnutou doplnkovou ochranou.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Berúc do úvahy dlhodobú potrebu zahraničných zamestnancov, možno skorší prístup žiadateľov o udelenie azylu na trh práce považovať za prínosný pre trh zamestnanosti na Slovensku. Uvedené by mohlo prípadne priniesť potencionálne vplyvy na podnikateľské prostredie, a to pozitívne vplyvy na zamestnávateľov. Vzhľadom na súčasné počty žiadostí o udelenie azylu podaných na území Slovenskej republiky ide však skôr o zanedbateľný vplyv.

11.Kontakt na spracovateľa

Nina Sečíková, organizačný a právny odbor, migračný úrad Ministerstva vnútra SR,

nina.secikova@minv.sk

Lenka Bradáčová, organizačný a právny odbor, migračný úrad Ministerstva vnútra SR,

lenka.bradacova@minv.sk

12.Zdroje

Štatistické údaje migračného úradu Ministerstva vnútra SR

https://www.minv.sk/?statistiky-20

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 187/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

5

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča do časti 10. Poznámky popísať potencionálne vplyvy na podnikateľské prostredie, a to pozitívne vplyvy na zamestnávateľov.

Odôvodnenie: Skorší prístup na trh pre azylantov a cudzincov, ktorý sa mení z 9 na 6 mesiacov, prinesie do

budúceho obdobia pre zamestnávateľov a aj zamestnancov prínos (bod 34, § 23, odst.6.).

Vyhodnotenie:

Pripomienka bola akceptovaná. V doložke vybraných vplyvov bol doplnený text v časti 10. Poznámky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov je v tabuľke č. 1 kvantifikovaný celkový nárast výdavkov (vyplatenie jednorazových príspevkov pre azylantov a cudzincov a poskytnutie integračného príspevku pre azylantov a cudzincov) v sume 65 418 eur v roku 2022 a v sume 130 836 eur v roku 2023 a 2024. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu predkladateľ uvádza, že výdavky v rámci návrhu zákona pokryje Ministerstvo vnútra SR v rámci svojej rozpočtovej kapitoly.

Komisia navrhuje, aby predkladateľ v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy zohľadnil valorizáciu životného minima, ktoré sa používa pri výpočte príspevkov. Nižšie je priložená tabuľka hodnôt životného minima na ďalšie roky. Pri výpočte bol použitý predpoklad nízkopríjmovej inflácie na roky 2022 až 2024 podľa makroekonomickej prognózy IFP zo septembra 2021, ktorá je uverejnená na stránke MF SR.

Link na prognózu:

https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-

prognozy/makroekonomicke-prognozy/57-zasadnutie-vyboru-makroekonomicke-prognozy-september-2021.html

Valorizované sumy životného minima od júla 2022

1.7.2021

1.7.2022

1.7.2023

1.7.2024

Životné minimum

218,06

229,36

236,55

240,21

Vyhodnotenie:

Pripomienka bola akceptovaná. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy bola zohľadnená predpokladaná valorizácia sumy životného minima na roky 2022-2024.

Komisia žiada jednoznačne uviesť, či negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy nevyplýva aj z ostatných navrhovaných ustanovení, resp. z Čl. I bodu 3, kde sa navrhuje poskytovať prechodné ubytovanie v integračnom stredisku aj pre cudzincov s doplnkovou ochranou. V prípade identifikovania dodatočných vplyvov žiada Komisia o ich krytie v rámci limitov MV SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

Vyhodnotenie:

Pripomienka bola akceptovaná. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy bol doplnený text v časti 2.2.1.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

6

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

v tom: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

z toho:

- vplyv na ŠR

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

Rozpočtové prostriedky

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

v tom: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výdavky v rámci návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh“) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pokryje v rámci svojej rozpočtovej kapitoly. Ustanovenia návrhu zákona, ktoré majú dopad na rozpočet verejnej správy, okrem jednorazového príspevku pre cudzincov s poskytnutou doplnkovou ochranou, či možnosti ubytovania v integračnom stredisku, sú len sformalizovaním aktivít, ktoré sú dlhoročne vykonávané mimovládnymi organizáciami na základe grantových zmlúv uzavretých s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky financovaných vo výške 75% z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (predtým Európsky fond pre utečencov) a 25 % zo štátneho rozpočtu. Financovania týchto aktivít v budúcnosti priamo z nového Fondu pre azyl, migráciu a integráciu môže byť nestabilné ako aj nedostatočné. V minulom období na seba financovanie fondov plynulo nenadväzovalo a osoby s udelenou medzinárodnou ochranou boli vystavené hrozbe bezdomovectva.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona systémovo upravuje prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Ďalšie úpravy vychádzajú z poznatkov aplikačnej praxe a potreby zosúladenia právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie.

Návrh zákona najmä:

•upravuje hierarchiu statusov ochrany udeľovaných/poskytovaných cudzincom v Slovenskej republike podľa tohto zákona; ide najmä o uprednostnenie posudzovania a poskytovania doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia pred udeľovaním azylu na účel zlúčenia rodiny, ale aj pred udeľovaním azylu z humanitných dôvodov;

•systémovo upravuje prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, pričom v rámci nej:

▪zavádza jednorazový príspevok v rovnakej výške ako pre azylantov aj pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana;

▪zavádza integračný príspevok pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, počas obdobia šiestich mesiacov;

▪umožňuje v integračnom stredisku ubytovať aj cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana;

▪ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, na základe ich individuálnych potrieb;

•ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie aj pre žiadateľov o udelenie azylu na základe ich individuálnych potrieb;

•skracuje lehotu pre prístup žiadateľov na trh práce na šesť mesiacov od začatia konania o udelenie azylu;

•ustanovuje nový dôvod prerušenia konania o odovzdaní do iného štátu;

•ustanovuje dobu, na ktorú sa žiadateľovi povolí pobyt mimo pobytového tábora (tzv. dlhodobá priepustka);

•bližšie určuje skutočnosti, ktoré obsahuje poučenie žiadateľa o udelenie azylu;

•ustanovuje nový dôvod zániku azylu;

9

•aktualizuje viaceré poznámky pod čiarou, atď.

Je potrebné uviesť, že v prípade integračného príspevku ide o sformalizovanie obdobného príspevku, ktorý sa už v súčasnosti v Slovenskej republike v porovnateľnej výške poskytuje azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v rámci integračného projektu financovaného z prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Rovnako je to aj ohľadom sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie pre žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Tieto služby sú tiež zabezpečované v rámci projektu financovaného zo spomínaného fondu a čiastočne, s výnimkou psychologického poradenstva, aj zamestnancami ministerstva vnútra zaradenými na migračnom úrade. Ako účelné a potrebné sa javí zakotviť predmetný príspevok a uvedené služby priamo v zákone o azyle. Okrem iného to zabezpečí tiež udržateľnosť takéhoto systému pomoci a starostlivosti o žiadateľov a osoby s udelenou ochranou aj v situácii, kedy by financovanie z prostriedkov spomínaného fondu nebolo možné.

Tak ako je uvedené v bode 2.1.1., výdavky v rámci návrhu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pokryje v rámci svojej rozpočtovej kapitoly. Okrem príspevkov uvedených v bode 2.2.4. môže aj z ustanovení umožňujúcich prechodne ubytovať cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v integračnom stredisku vyplývať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, aj keď ide o vplyv zanedbateľný. Prípadné ubytovanie týchto osôb v integračnom stredisku bude možné realizovať len v rámci využitia súčasných ubytovacích kapacít integračného strediska, ktoré je zariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Výdavky na ubytovanie oprávnených osôb sú kryté v rámci limitov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok, bez potreby dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. Ubytovacie kapacity integračného strediska sa pritom rozširovať nebudú. Neboli identifikované ustanovenia návrhu, ktoré by predstavovali negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy s potrebou dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 2

Obdobie

2021

2022

2023

2024

Predpokladaný počet cudzincov s poskytnutou doplnkovou ochranou poberajúcich jednorazový príspevok

N/A

15

30

30

Jednorazový príspevok § 28 ods. 2

N/A

5.160,60€

10.483,05€

10.727,25€

Predpokladaný počet s udelenou medzinárodnou ochranou poberajúcich integračný príspevok

25

50

50

Integračný príspevok § 28 ods. 4

N/A

60.207€

122.301€

125.149,50€

Spolu oba príspevky

N/A

65.367,60€

132.784,05€

135.876,75€

10

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie vyplácania všetkých nižšie uvedených príspevkov sú vypočítané so sumou životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom bola zohľadnená predpokladaná valorizácia sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na roky 2022-2024.

1.Do § 28 ods. 2 návrhu sa premietlo súčasné znenie týkajúce sa jednorazového príspevku pre azylanta vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a taktiež sa zavádza priznanie rovnakého jednorazového príspevku pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

-V roku 2022 (od navrhovanej účinnosti zákona 1.6.2022) predpokladáme udelenie 15 medzinárodných ochrán, t.j. výpočet sumy je nasledovný: 229,36€x1,5= 344,04€ (výška príspevku)x15osôb=5.160,60€.

-V roku 2023 predpokladáme udelenie medzinárodnej ochrany 30 osobám, t.j. ide o sumu 229,36€x1,5= 344,04€(výška príspevku)x15osôb=5.160,60€ + 236,55€x1,5= 354,83 (výška príspevku)x15osôb=5.322,45€ spolu 10.483,05€.

-V roku 2024 predpokladáme udelenie medzinárodnej ochrany 30 osobám, t.j. ide o sumu 236,55€x1,5=354,83€(výška príspevku)x15osôb=5.322,45€ + 240,21€x1,5= 360,32€(výška príspevku)x15osôb= 5.404,80€ spolu 10.727,25€.

2.V § 28 ods. 4 sa formálne zavádza poskytovanie integračného príspevku pre azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Integračný príspevok sa bude poskytovať vo výške 1,75-násobku sumy životného minima podľa osobitného predpisu (zákon o životnom minime) s tým, že sa budú spoločne posudzovať rodinní príslušníci žijúci v spoločnej domácnosti. Integračný príspevok sa bude poskytovať šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. V prípade integračného príspevku ide o sformalizovanie obdobného príspevku, ktorý sa už v súčasnosti v Slovenskej republike v porovnateľnej výške poskytuje azylantom a cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v rámci integračného projektu financovaného z prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

Suma integračného príspevku na účely tejto doložky je vypočítaná len pre plnoleté fyzické osoby, avšak táto suma môže byť nižšia v závislosti od zloženia osôb, ktorým bude udelená medzinárodná ochrana (maloleté deti, rodiny s deťmi, atď.).

-V roku 2022 (od navrhovanej účinnosti zákona 01. 06. 2022) predpokladáme udelenie 25 medzinárodných ochrán, t.j. výpočet sumy je nasledovný: 229,36€x1,75= 401,38€ (výška príspevku)x25osôbx 6 mesiacov=60.207€.

-V roku 2023 predpokladáme udelenie medzinárodnej ochrany 50 osobám, t.j. ide o sumu 229,36€x1,75= 401,38€ (výška príspevku)x25osôbx 6 mesiacov=60.207€ + 236,55€x1,75= 413,96€ (výška príspevku)x25osôbx 6 mesiacov=62.094€ spolu 122.301€.

-V roku 2024 predpokladáme udelenie medzinárodnej ochrany 50 osobám, t.j. ide o sumu 236,55€x1,75=413,96€ (výška príspevku)x25osôb x 6 mesiacov=62.094€ + 240,21€x1,75= 420,37€ (výška príspevku)x25osôbx 6 mesiacov=63.055,50€ spolu 125.149,50€.

Poznámka: Udelením medzinárodnej ochrany na účely tejto analýzy sa rozumie aj udelenie

azylu z humanitných dôvodov, udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny.

11

Účinnosť návrhu zákona je od 1.6.2022, ale pre výpočet výšky príspevku v roku 2022 už bola použitá predpokladaná valorizovaná suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platná od 1.7.2022 – 229,36€, a nie suma životného minima platná od 1.7.2021 – 218,06€.

12

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

13

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

-642014 Jednotlivci

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

65.367,60

132.784,05

135.876,75

14

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

15

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Uvedený návrh bude mať pozitívny dopad na ovplyvnené skupiny, tým, že dôjde k zavedeniu jednorazového príspevku v rovnakej výške ako pre azylantov aj pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana a tiež zavedením integračného príspevku pre obe spomínané ovplyvnené skupiny. Pozitívny vplyv na žiadateľov o udelenie azylu bude mať skrátenie lehoty vstupu na pracovný trh na 6 mesiacov od začatia konania.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 azylanti

Ovplyvnená skupina

Ovplyvnená skupina č. 2 cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana

c)

Ovplyvnená skupina č. 3 žiadatelia o udelenie azylu

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1 azylanti –pri integračnom príspevku ide nárast v sume 401,38 eur počas obdobia 6 mesiacov v roku 2022

Ovplyvnená skupina

Ovplyvnená skupina č. 2 cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana – v prípade jednorazového príspevku ide o sumu 344,04 eur a pri integračnom príspevku ide o sumu 401,38 eur počas obdobia 6 mesiacov v roku 2022.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3 žiadatelia o udelenie azylu budú mať skrátenú lehotu na vstup na trh práce z 9 na 6 mesiacov od začatia konania o udelenie azylu.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

–

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Všetky ovplyvnené skupiny patria medzi zraniteľné skupiny, ktoré môžu byť ohrozené rizikom chudoby a/alebo sociálneho vylúčenia, preto budú mať navrhované opatrenia pozitívny vplyv.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1, Ovplyvnená skupina č. 2, Ovplyvnená skupina č. 3

i)

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

Ovplyvnená skupina č. 1 azylanti – pri integračnom príspevku ide o sumu 401,38 eur počas obdobia 6 mesiacov. Ovplyvnená skupina č. 2 cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana – v prípade jednorazového príspevku ide o sumu 344,04 eur a pri integračnom príspevku ide o sumu 401,38 eur počas obdobia 6 mesiacov.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Predpokladaná veľkosť skupiny (spolu za skupinu č. 1 a č. 2) je v roku 2022 25 osôb a v roku 2023 a 2024 50 osôb.

k)

Ovplyvnená skupina

Ovplyvnená skupina č. 1, Ovplyvnená skupina č. 2, Ovplyvnená skupina č. 3

16

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

–

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Opatrenia nemajú negatívny sociálny vplyv

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

c)

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

–

e)

Ovplyvnená skupina

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

–

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

–

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

i)

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

–

k)

Ovplyvnená skupina

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

–

17

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Uvedený návrh systémovo upravuje prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana a okrem príspevkov zabezpečuje pre dotknuté skupiny sociálne poradenstvo, psychologické poradenstvo alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie na základe ich individuálnych potrieb. Spomínané služby sú poskytované aj v súčasnosti v rámci integračného projektu financovaného z prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Z praxe vyplýva potreba naďalej zabezpečovať tieto služby pre uvedené skupiny, nakoľko sú kľúčové pre ich integráciu do spoločnosti. Uvedený návrh teda zabezpečí plynulé pokračovanie služieb aj v prípade, ak by financovanie z prostriedkov spomínaného fondu nebolo možné. Tiež umožňuje ubytovať v integračnom stredisku cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana (nielen azylantov ako je tomu v súčasnosti). Všetky uvedené opatrenia majú pozitívny vplyv na azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ktorí zároveň patria do skupiny ohrozenej rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia.

Uvedený návrh tiež ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva alebo iného poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie aj pre žiadateľov o udelenie azylu. Aj v prípade žiadateľov o udelenie azyl nejde o nové služby, ale z praxe vyplýva potreba ich zakotvenia priamo v zákone, nakoľko v súčasnosti sú taktiež poskytované z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Na žiadateľov o udelenie azylu má pozitívny vplyv aj skrátenie lehoty vstupu na pracovný trh z 9 mesiacov na 6 mesiacov od začatia konania o udelenie azylu.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Uvedený návrh má vplyv na zraniteľnú skupinu obyvateľstva, konkrétne žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Návrh zákona sa zaoberá iba vyššie uvedenou zraniteľnou skupinou, na ktorú má významne pozitívny vplyv. Medzi touto skupinou obyvateľstva sa nachádzajú aj deti, mladí ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, dôchodcovia, neúplné rodiny, preto majú žiadatelia o udelenie azylu a osoby s udelenou medzinárodnou ochranou (azylanti, cudzinci s poskytnutou doplnkovou ochranou) častokrát viac zraniteľností súčasne.

18

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Uvedený návrh zavádza rovnosť príležitostí tým, že zavádza jednorazový príspevok aj pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Zavedením spomínaného príspevku dôjde k zrovnoprávneniu postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou (doteraz bol jednorazový príspevok poskytovaní len azylantom). Jednorazový príspevok sa zavádza v rovnakej výške pre azylantov aj cudzincov, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana a je poskytovaný bez ohľadu na pohlavie, rasu, etnicitu, náboženstvo, vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu azylanta a cudzinca, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana. Rovnosť príležitostí je zachovaná aj pri integračnom príspevku, s tým rozdielom, že v prípade integračného príspevku sa budú spoločne posudzovať rodinní príslušníci žijúci v spoločnej domácnosti.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Nie, návrh nevedie k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi, ani nemá na nich odlišný vplyv.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Všetky uvedené návrhy sa týkajú azylantov, cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana a žiadateľov o udelenie azylu bez ohľadu na pohlavie. Návrh má teda pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí žien a mužov.

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Uvedený návrh má vplyv na zraniteľnú skupinu obyvateľstva, konkrétne ide o žiadateľov o udelenie azylu, azylantov a tiež o cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Návrh zákona sa zaoberá iba vyššie uvedenou zraniteľnou skupinou, na ktorú má významne pozitívny vplyv. Medzi touto skupinou obyvateľstva sa nachádzajú aj deti, mladí ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia, dôchodcovia, neúplné rodiny, preto majú žiadatelia, azylanti a cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana častokrát viac zraniteľností súčasne. To sa vzťahuje aj na skupinu žien cudziniek, ktoré žiadajú o udelenie azylu alebo majú udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochrany.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

V návrhu nie sú žiadne ustanovenia, ktoré by negatívne ovplyvňovali rovnosť žien a mužov.

19

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Pôjde o skupinu zamestnancov - žiadateľov o udelenie azylu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Nie.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Nie.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Uvedený návrh, ktorý skracuje lehotu prístupu žiadateľov o udelenie azylu na trh práce na šesť mesiacov (z pôvodných deviatich mesiacov), má zanedbateľný dosah na trh práce vzhľadom na dlhoročne nízke počty žiadateľov, avšak má pozitívny vplyv, nakoľko umožňuje využitie potenciálu žiadateľov. Návrh má pozitívny vplyv predovšetkým na samotných žiadateľov, ktorí sa oveľa rýchlejšie a jednoduchšie integrujú do spoločnosti, ak by im prípadne v budúcnosti bola udelená medzinárodná ochrana.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Nie.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Nie.

20

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 67 a 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)v sekundárnom práve

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 06. 2013) v platnom znení, gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky;

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 z 15. decembra 2021 o Agentúre Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010 (Ú. v. EÚ L 468, 30.12.2021), gestor: zatiaľ neurčený;

-naradenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1147 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu (Ú. v. EÚ L 251, 15.7.2021), gestor: zatiaľ neurčený;

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L337, 20.12.2011), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky;

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L180, 29.06.2013) v platnom znení, gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, spolugestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky;

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L180, 29.06.2013), gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

21

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – problematika azylu a doplnkovej ochrany je upravená napr. v nasledovných rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie: rozsudok z 28. júla 2011, Samba Diouf, C-69/10, EU:C:2010:524; rozsudok z 31. januára 2013, D. a A., C-175/11, EU:C:2013:45; rozsudok zo 17. decembra 2015, Tall, C-239/14, EU:C:2015:824; rozsudok z 9. februára 2017, M, C-560-14, EU:C:2017:101; rozsudok zo 17. marca 2016, Mirza, C-695/15 PPU, EU:C:2016:188; rozsudok z 25. júla 2018 Serin Alheto proti Zamestnik-predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite C-585/16, ECLI:EU:C:2018:584; rozsudok z 26. septembra 2018 X a Y proti Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie C-180/17, ECLI:EU:C:2018:775; rozsudok z 12. novembra 2019 Zubair Haqbin proti Federaal Agentschap voor de opvang van asielzoekers C-233/18, ECLI:EU:C:2019:956; rozsudok z 10. júna 2021 LH proti Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid C-921/19, ECLI:EU:C:2021:478; atď.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ bola do 21. decembra 2013, lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ v platnom znení bola do 20. júla 2015 (článku 31 ods. 3, 4 a 5 do 20. júla 2018), lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ bola do 20. júla 2015;

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ bolo začaté šetrenie v systéme EU PILOT EUP(2021)9862, ktoré sa týka možných prípadov nezlučiteľnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení uvedených v 6 bodoch k smernici bodoch Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ a v 11 bodoch k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ; v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ bolo začaté šetrenie v systéme EU PILOT EUP(2021)9888, ktoré sa týka možných prípadov nezlučiteľnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení uvedených v 25 bodoch.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav – smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ je prebratá v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších právnych predpisoch, ako napr. v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone

č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí

a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, zákone

č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, atď.; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ v platnom znení je prebratá v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

22

ďalších právnych predpisoch, ako napr. v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, atď.; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ je prebratá v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších právnych predpisoch, ako napr. v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone

č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov atď.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 1 písm. e)]

Rozsah predmetu zákona o azyle v oblasti integrácie sa zužuje na úpravu prvotnej integrácie. Takto sú vhodným spôsobom reflektované nielen navrhované zmeny v tejto oblasti v ostatných častiach zákona o azyle, ale aj existujúca prax. Súčasne dochádza v rámci prvotnej integrácie k zjednoteniu postavenia azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

K bodu 2 (§ 2 písm. e) druhý bod a § 19a ods. 7)

Uvedené sa navrhuje z dôvodu presnejšej transpozície čl. 6 písm. b) a čl. 7 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktoré sa týkajú pôvodcov (aktérov) prenasledovania alebo vážneho bezprávia a aktérov ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím (zákon o azyle výslovne nevymedzuje pojem aktéri ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím).

K bodu 3 [§ 2 písm. t)]

Upravuje sa pojem integračné stredisko, a to vzhľadom na nové znenie § 28 (bod 49), ktoré umožňuje ubytovať v tomto zariadení ministerstva aj cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

23

K bodu 4 [§ 2 písm. u)]

Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa vymedzenie pojmu integrácia, keďže ide o všeobecne známy a jasný pojem. Uvedená zmena súvisí aj so zúžením rozsahu predmetu tohto zákona a novou úpravou v § 28.

K bodu 5 (§ 2a)

Navrhuje sa do zákona o azyle explicitne premietnuť zohľadňovanie najlepšieho záujmu maloletej osoby (dieťaťa). V súlade s doterajšou praxou sa bude pri prijímaní konkrétnych opatrení v konaniach podľa zákona o azyle, zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov v azylových zariadeniach a pri prvotnej integrácii zohľadňovať najlepší záujem maloletej osoby.

K bodu 6 (§ 4 ods. 1)

Ide o spresnenie textu a zosúladenie s aplikačnou praxou. Faktom je, že v konaní o udelenie azylu sa v rámci vstupného pohovoru v prípade všetkých žiadateľov o udelenie azylu aplikuje aj ustanovenie § 6 ods. 7.

K bodu 7 (§ 4 ods. 2)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ, najmä s čl. 12 ods. 1 písm. a) sa v zákone o azyle podrobnejšie špecifikujú skutočnosti, ktoré obsahuje poučenie žiadateľa.

Pod výrazom konkludentné späťvzatie žiadosti sa na účely poučenia žiadateľa podľa tohto zákona rozumejú najmä prípady uvedené v § 19 ods. 1 písm. a), b), f), g) a i) zákona o azyle.

V súlade so zohľadnením najlepšieho záujmu maloletej osoby sa ustanovenie dopĺňa tiež o skutočnosť, že poučenie a informácie sa poskytnú spôsobom zohľadňujúcim jeho vek a vyspelosť.

K bodu 8 [§ 4 ods. 3 písm. a)]

V súlade s čl. 43 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ sa novým spôsobom upravuje lehota, po uplynutí ktorej sa žiadateľ umiestnený v prijímacom centre umiestni v záchytnom tábore, čím sa mu zároveň umožní vstup na územie Slovenskej republiky. Prípady, keď sú žiadatelia o udelenie azylu po začatí konania o udelení azylu umiestnení v prijímacom centre, sú v Slovenskej republike ojedinelé.

K bodu 9 (§ 5 ods. 1)

Berúc do úvahy čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ sa navrhuje upraviť predmetné ustanovenie tak, aby sa aj v prípade podľa § 3 ods. 2 písm. a) [žiadosť na hraničnom priechode] a § 3 ods. 2 písm. e) [žiadosť počas umiestnenia v ústavnom zdravotníckom zariadení] preukaz žiadateľa vydal do 3 dní od začatia konania, namiesto bezodkladne po príchode do záchytného tábora.

K bodu 10 (§ 6 ods. 7)

Navrhuje sa špecifikovať, k čomu sa zástupca žiadateľa pred skončením pohovoru v konaní o udelenie azylu môže ohľadom pohovoru vyjadriť.

K bodu 11 (§ 9)

Navrhovaná úprava nadväzuje na novú hierarchiu statusov v § 20 ods. 4 (bod 29). Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa ustanovenie dopĺňa o skutočnosť, že v konaní sa nezistia ani dôvody podľa § 10, § 13a a § 13b. To znamená, že udelenie azylu podľa § 9

24

(humanitné dôvody), ktorý je tzv. národným statusom, by prichádzalo do úvahy, až keď neexistujú dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany, teda udelenie azylu podľa § 8 (prenasledovanie) a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie), ani dôvody na udelenie azylu podľa § 10, či poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b na účel zlúčenia rodiny, ktoré sú tiež tzv. národnými statusmi.

Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa berie do úvahy aj rozsiahla judikatúra súdov Slovenskej republiky. Je potrebné uviesť, že udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva Slovenskej republiky, pričom udelenie tohto druhu ochrany nevyplýva ani z medzinárodných dohovorov ani z európskeho práva. V zmysle príslušnej judikatúry môže ministerstvo vnútra posúdiť možnosť udelenia azylu podľa § 9, právny nárok na udelenie azylu z humanitných dôvodov však neexistuje.

K bodu 12, 14 a 29 (§ 13 ods. 1, § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4)

V § 20 ods. 4 sa navrhuje zmeniť hierarchiu statusov. Potreba tejto úpravy vyplýva okrem aplikačnej praxe aj z práva Európskej únie, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa v prípade nesplnenia podmienok na udelenie azylu podľa § 8 (prenasledovanie) bude posudzovať splnenie podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie). Azyl podľa § 8 a doplnková ochrana podľa § 13a predstavujú dve formy medzinárodnej ochrany, ktoré musia mať v zmysle práva Európskej únie prednosť pred národnými statusmi. Až následne sa preto bude posudzovať splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 (na účel zlúčenia rodiny) a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b (na účel zlúčenia rodiny).

Samostatné postavenie v tejto hierarchii má azyl podľa § 9 (humanitné dôvody), ktorý však odseky 4 a 5 výslovne neriešia. Ide tiež o tzv. národný status, jeho udelenie je však možné až potom, ako sa v konaní nezistia dôvody pre udelenie/poskytnutie vyššie uvedených statusov.

V nadväznosti na úpravu hierarchie statusov v § 20 ods. 4 a ods. 5 sa aktualizuje aj znenie § 13 ods. 1 týkajúce sa neudelenia azylu z dôvodu nesplnenia podmienok, ako aj znenie § 13c ods. 1 týkajúce sa neposkytnutia doplnkovej ochrany z dôvodu nesplnenia podmienok. Úprava hierarchie statusov bude mať vplyv na výroky rozhodnutia o neudelení azylu.

K bodu 13 [§ 13 ods. 5 písm. c) a § 13c ods. 4 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 8 v § 19a (bod 26).

K bodu 15 (§ 14 ods. 4)

Rozširujú sa dôvody zániku azylu. V súvislosti s úpravou hierarchie statusov v novom znení § 20 ods. 4 a ods. 5 (body 29 a 30) sa navrhuje, aby poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia bolo dôvodom na zánik azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny a azylu udeleného z humanitných dôvodov, ktoré sú tzv. národnými statusmi. Takéto prípady by však prichádzali do úvahy najmä vtedy, ak by azylant podal opakovanú žiadosť o udelenie azylu.

K bodu 16 [§ 15a ods. 1 písm. a)]

Upravuje sa dôvod zániku doplnkovej ochrany. V súvislosti s úpravou hierarchie statusov v novom znení § 20 ods. 4 a ods. 5 (body 29 a 30) sa navrhuje, že doplnková ochrana poskytnutá z dôvodu vážneho bezprávia zanikne len udelením azylu podľa § 8 (z dôvodu

25

prenasledovania), avšak doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny zanikne okrem udelenia azylu podľa § 8, aj udelením azylu podľa § 10 (na účel zlúčenia rodiny).

K bodom 17 a 18 (§ 15b ods. 1, ods. 3)

Z dôvodu spresnenia a jednotnosti zákona o azyle sa jasne určuje, že aj konanie o zrušenie doplnkovej ochrany sa začína na podnet ministerstva.

V odseku 3 ide o nadväzujúcu legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 19, 24, 25, 38, 39, 42, 43 a 56 (poznámka 8a, 8d, 8e, 11b, 13a, 15 až 19, 22 a odkaz 11ad)

Navrhuje sa aktualizovať citáciu právnych predpisov v poznámkach pod čiarou a vypustiť poznámky pod čiarou k už zrušeným odkazom.

K bodom 20 a 37 (§ 16 ods. 3, § 22 ods. 10, § 23a ods. 1, § 40 ods. 1, § 52)

Ide o zosúladenie názvu všeobecného predpisu o správnom konaní s legislatívno-technickými pravidlami.

K bodu 21 (§ 17 ods. 1 a § 45)

Uvedené sa navrhuje z dôvodu zdôraznenia, že ide o mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou nielen o žiadateľov o udelenie azylu a azylantov, ale aj o cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

K bodu 22 (§ 17 ods. 2)

Z dôvodu dlhodobého nepoužívania, ale najmä problematického uplatňovania v samotnej aplikačnej praxi sa vypúšťa predmetná časť ustanovenia umožňujúca výnimku z práva nahliadnutia do spisu, a to nesprístupniť informácie uvedené v spise.

K bodu 23 (§ 17b ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v § 27 a 27c.

K bodu 26 (§ 19a ods. 8)

V súlade s čl. 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ a aplikačnou praxou v rámci konania o udelenie azylu sa jasne v zákone o azyle uvádzajú príslušné zdroje informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o udelenie azylu.

K bodu 27 (§ 19b)

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje aj v iných konaniach o azyle, ako je konanie o udelenie azylu, že sa primerane použijú ustanovenia o osobitných procesných zárukách (§ 17ab) a lehotách na vydanie rozhodnutia (§ 20 ods. 1). Nevyhodnotilo sa ako účelné upravovať osobitnú lehotu na rozhodovanie v konaní o odňatie azylu, predĺženie doplnkovej ochrany, zrušenie doplnkovej ochrany, atď.

K bodom 28 a 32 (§ 20 ods. 3 a § 21 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nového odseku 1 v § 15b (bod 17).

K bodu 30 (§ 20 ods. 5 a ods. 6)

Navrhované zmeny súvisia s úpravou hierarchie statusov v § 20 ods. 4 (bod 29). Ak žiadateľovi nebol udelený azyl, ani na poskytnutá doplnková ochrana, posúdi sa podľa odseku 5 potreba azylu a doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. V zmysle odseku 6 sa v rámci

26

konania o odňatie azylu udeleného podľa § 8 (prenasledovanie) bude rozhodovať len o poskytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13a (vážne bezprávie). V prípade odňatia azylu udeleného podľa § 10 (účel zlúčenia rodiny) alebo podľa § 9 (humanitné dôvody) sa už o poskytnutí doplnkovej ochrany rozhodovať nebude.

K bodu 31 (§ 20a ods. 1)

V súlade s čl. 12 ods. 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ sa v zákone o azyle výslovne ustanovuje, že rozhodnutie vydané v konaní o azyle sa účastníkovi konania doručí v primeranom čase.

K bodom 33 a 34 [§ 22 ods. 3 úvodná veta, písm. a)]

Táto úprava vhodnejšie upraví povoľovanie pobytu žiadateľov mimo pobytového tábora a zároveň zabezpečí, že žiadateľ bude na účely azylového konania, resp. odvolacieho konania, príslušným orgánom k dispozícii. V súlade s overenou aplikačnou praxou sa navrhuje výslovne v zákone o azyle ustanoviť maximálnu dobu, na ktorú sa udelí tzv. dlhodobá priepustka, ktorá sa môže udeliť aj opakovane. Stanovená zákonná lehota je primeraná, ide vlastne o sformalizovanie súčasného stavu, pričom uvedenou úpravou sa predíde prípadným aplikačným nejasnostiam v budúcnosti. Pri stanovení zákonnej lehoty sa bralo do úvahy tiež zabezpečenie aplikácie čl. 13 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ.

Taktiež sa navrhuje v súlade s aplikačnou praxou ustanoviť, že aj v prípade, ak žiadateľ je sám schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov, dokladuje túto skutočnosť predložením čestného vyhlásenia.

K bodu 35 (§ 22 ods. 7)

Zmena ustanovenia sa vykonáva za účelom zosúladenia textu s navrhovaným § 28 ods. 3.

K bodu 36 (§ 22 ods. 8)

V zákone o azyle sa ustanovuje zabezpečenie sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva alebo iného poradenstva a kurzu kultúrnej orientácie, ktoré sa už v súčasnosti žiadateľom o udelenie azylu reálne poskytujú z prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Iné poradenstvo smeruje k využitiu práv súvisiacich so statusom žiadateľa. Ide o sformalizovanie týchto služieb. Explicitne sa ustanovuje, že vzhľadom na poskytovanie poradenstva sa prihliada na priaznivý vývin maloletého dieťaťa.