Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 124/2006 účinný od 04.04.2020 do 20.07.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

V čl. I sa novelizuje Zákonník práce, kde sa v záujme udržania pracovných miest, možnosti flexibilnejšieho reagovania zamestnávateľa na dynamické zmeny, ktoré ovplyvňujú organizáciu práce a s cieľom ochrany zamestnancov navrhujú niektoré úpravy v oblasti pracovného času (pokiaľ ide o organizáciu pracovného času), dovolenky (pokiaľ ide o určenie jej čerpania) a prekážok v práci (pokiaľ ide o náhradu mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa a pokiaľ ide o ochranu zamestnancov, ktorí mali prekážku v práci na svojej strane).

V čl. II. sa navrhuje v reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 upraviť predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu.

Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu a nepredvídateľný vývoj na trhu práce v dôsledku šírenia ochorenia Covid-19 sa zároveň navrhuje splnomocniť vládu Slovenskej republiky v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie krízovej situácie súvisiacej so šírením ochorenia Covid-19 a obdobie dvoch mesiacov po jej skončení mohla dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti.

V čl. III sa novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa navrhuje, aby na účel poskytnutia príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e) (projekty na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a v období po ich skončení) splnenie podmienok podľa § 70 ods. 7 (napr. splnenie daňových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania najmenej dva roky pred podaním žiadosti o príspevok a pod.) preukazoval žiadateľ čestným vyhlásením. Súčasne sa v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) navrhuje výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora z dôvodu zrýchleného administrovania pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých zasiahli dopady súčasnej pandemickej krízy.

V čl. IV sa novelizuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V prechodných ustanoveniach zákona sa navrhuje odklad povinnosti vykonať oboznamovanie zamestnancov podľa § 7 ods. 3 zákona (napr. pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu); ďalej spočívanie lehoty na vykonanie

2

opakovaného oboznamovania podľa § 7 ods. 5 zákona; lehôt na účasť na rekondičných pobytoch podľa § 11 ods. 12 a 13 zákona; lehoty na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 16 ods. 6 zákona, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie platnosti dokladov o odbornej spôsobilosti; lehôt na absolvovanie aktualizačných odborných príprav podľa § 16 ods. 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10 zákona a lehoty na vykonanie úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok a kontrol pracovných prostriedkov ustanovené podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 zákona.

Cieľom je odbremeniť zamestnávateľov a podnikateľov v čase krízovej situácie od plnenia povinností vyplývajúcich im z tohto zákona, ktoré objektívne, a to aj vzhľadom na prijaté opatrenia v krízovej situácii, nie je možné splniť alebo by to bolo obzvlášť náročné, či neprimerane zaťažujúce. Napr. z dôvodu zákazu hromadných podujatí, nie je možné realizovať hromadné oboznamovanie zamestnancov v oblasti BOZP, do úvahy neprichádza ani účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch, v prípade držiteľov osvedčení, preukazov a dokladov podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona zas absolvovanie kolektívnych aktualizačných odborných príprav, či podrobenie sa lekárskym preventívnym prehliadkam, ktoré sú vzhľadom na vyťaženosť zdravotníckych pracovníkov v tejto chvíli vylúčené. V súčasnej situácii sú obmedzené aj možnosti zabezpečovania úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok a kontrol vyhradených technických zariadení a strojov, či už z dôvodu nedostatku vlastných zamestnancov alebo dodávateľských služieb, na ktoré malo dopad aj takmer generálne uzatvorenie všetkých prevádzok poskytujúcich služby.

Okrem toho, ak koniec lehoty na splnenie určitej povinnosti alebo vykonanie určitého úkonu pripadne na ktorýkoľvek deň v rámci jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, umožňuje sa zamestnávateľovi alebo držiteľovi platného dokladu splniť túto povinnosť kedykoľvek v priebehu tohto jedného mesiaca, tzn. najneskôr na 30 alebo 31 deň, hoci lehota uplynie skôr.

V súvislosti s navrhovanými ustanoveniami bola formulovaná aj podmienka, v zmysle ktorej sa splnenie povinnosti alebo vykonanie potrebného úkonu nevyžaduje vtedy, ak nie je objektívne možné ich splnenie.

Navrhovaná úprava spočívajúca v možnosti dodatočne splniť niektoré taxatívne vymenované povinnosti reaguje na opatrenia prijímané v čase krízovej situácie práve v záujme ochrany verejného zdravia, ako aj zdravia zamestnancov. Na druhej strane, zamestnanci nemôžu byť vplyvom tohto návrhu vystavení ešte väčšiemu riziku, preto si ako podmienku kladie, že nesplnenie povinnosti v pôvodnej lehote nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. Riziko uvedeného ohrozenia je na posúdení zamestnávateľom.

V čl. V sa navrhuje novelizovať zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Cieľom je, v reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid – 19, umožniť vláde Slovenskej republiky v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového alebo výnimočného stavu nariadením osobitne ustanoviť výšku, podmienky poskytovania, vyplácania, čerpania, vrátenia a zúčtovania finančného príspevku poskytovaného obciam, poskytovateľom zriadeným alebo založeným obcami

3

a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v zariadeniach podmienených odkázanosťou zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje, aby sa dočasne nepoužívali ustanovenia uzatvorenej zmluvy o poskytnutí tohto finančného príspevku, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením vlády Slovenskej republiky.

Dôvodom je skutočnosť, že počas mimoriadneho stavu, nie je možné zo strany poskytovateľov sociálnych služieb plniť vybrané podmienky ustanovené zákonom o sociálnych službách pre poskytovanie tohto príspevku, resp. podmienky upravené zmluvou o poskytovaní finančného príspevku a súčasne pod vplyvom výnimočných okolností môžu vzniknúť objektívne dôvody pre zmenu výšky poskytovaného finančného príspevku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a v analýze sociálnych vplyvov.

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce)

K § 250b ods. 1

V odseku 1 sa navrhuje ustanoviť pravidlo o prednosti osobitných ustanovení Zákonníka práce (jedenásta časť) pred príslušnými ustanoveniami prvej až desiatej časti, ak je vyhlásená mimoriadna situácia podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva alebo núdzový stav, výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vzhľadom na dôsledky tejto situácie na svet práce aj po skončení tohto stavu sa navrhuje zachovanie týchto pravidiel (z povahy veci niektorých z nich) aj dva mesiace po ich skončení.

K § 250b ods. 2

V odseku 2 sa navrhuje ustanoviť pravidlo o možnosti zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán nie je týmto ustanovením vylúčená). Rovnako sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku).

K § 250b ods. 3

V odseku 3 sa navrhuje ustanoviť pravidlo, ktoré reaguje na skutočnosť, že vyrovnávacie obdobie pracovného času pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času u zamestnávateľa bez zástupcov zamestnancov môže byť najviac 4 mesiace (čo vychádza zo smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času). Vzhľadom na to, že cieľom smernice je ochrana zdravia zamestnancov (ide o smernicu BOZP) ustanovuje sa v nej maximálny limit pre týždenný pracovný čas v priemere. Smernica však vychádza z hranice 48 hodín týždenne v priemere a nerozlišuje medzi pracovným časom a prácou nadčas. V podmienkach Slovenskej republiky je pracovný čas najviac 40 hodín týždenne v priemere a v prípade pracovného času s prácou nadčas 48 hodín týždenne v priemere.

Vzhľadom na to, že v prípade prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa skutočná práca nevykonáva (a v krízovej situácii môže tento čas trvať aj niekoľko týždňov), ale tento čas vstupuje do celkového fondu pracovného času (ide o tzv. výkon práce podľa § 144a Zákonníka práce, a teda „odpracovaný čas“) navrhuje sa, aby zamestnávateľ mohol použiť hodiny, za ktoré poskytol náhradu mzdy z dôvodu prekážky v práci na jeho strane tak, aby zamestnancovi nenariaďoval v budúcnosti prácu nadčas ale použil tieto hodiny. Vzhľadom na smernicu EÚ sa navrhuje, aby rozsah tohto času nepresiahol rozsah práce nadčas, ktorá je podľa Zákonníka práce prípustná v kalendárnom roku (400 hodín). Odpracovanie je možné len do 12 mesiacov odkedy konkrétna prekážka v práci nastala. Zamestnancovi sa zaplatí dosiahnutá mzda za tento čas ale neposkytne sa mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani sa neposkytne náhradné voľno (ktoré sa „poskytlo“ skôr).

Navrhuje sa, aby zamestnávateľ takýto pracovný čas v evidencii pracovného času podľa § 99 osobitne vyznačil.

2

K § 250b ods. 4

V odseku 4 sa navrhuje upraviť oznamovanie pracovných zmien zamestnancom vopred. Z doterajšej praxe je zrejme, že rozhodnutia subjektov o zatvorení prevádzok a škôl, o obmedzení činností sa robia podľa vývoja situácie. Za týchto podmienok je potrebné, aby zamestnávateľ tiež mohol operatívne reagovať na situáciu. Navrhuje sa aj možnosť dohodnúť sa so zamestnancom podľa potreby.

K § 250b ods. 5

V odseku 5 sa navrhujú upraviť podmienky nariadenia čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred. Navrhuje sa pre tieto osobitné situácie skrátiť tento čas na najmenej sedem dní vopred a v prípade dovolenky, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho roka (§ 113 ods. 2) sa navrhuje skrátiť tento čas na najmenej dva dni vopred, pretože ide o dovolenku, ktorá sa mala už čerpať ale z výnimočných dôvodov sa nečerpala. V prípade dovolenky podľa § 113 ods. 3 až 5 (ktorá týmto osobitným ustanovením nie je dotknutá) sa táto už v zmysle uvedených ustanovení má čerpať po skončení prekážky v práci (k čomu spravila v praxi aj dochádza), a teda zamestnanec musí počítať s tým, že ak sa prekážka skončí a zamestnávateľ postupuje podľa § 113 ods. 3 až 5, čerpanie dovolenky bude určené v tento čas.

K § 250b ods. 6

V odseku 6 sa navrhuje doplniť ochranu zamestnanca pred skončením pracovného pomeru (§ 64 Zákonníka práce) a ochranu pri návrate do zamestnania (§ 157 Zákonníka práce), ak využil dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa, resp. sa ho týka karanténne opatrenie povinnosť izolácie, a to vzhľadom na to, že v prípade vyššie uvedenej situácie sa podstatne môže predĺžiť trvanie prekážky v práci. Navrhuje sa, aby sa poskytovala ochrana na úrovni zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný.

K § 250b ods. 7

V odseku 7 sa navrhuje spresniť, že situácie, ktoré nastávajú napr. z dôvodu, že štát zakáže alebo obmedzí prevádzkovanie niektorých obchodov, reštaurácii pre verejnosť z dôvodu úradného rozhodnutia (napr. zabránenie šíreniu ochorení) alebo v dôsledku mimoriadneho stavu, núdzového stavu, výnimočného stavu zamestnávateľ musí obmedziť svoju činnosť, nepredstavuje situáciu vis maior, ktorá nie je prekážkou ani na strane zamestnanca ani na strane zamestnávateľa, ale ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zároveň sa navrhuje, aby v takejto situácii mohli všetci zamestnávatelia poskytovať náhradu mzdy aj v nižšej sume ako 100 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však 80 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a to z dôvodu rozsahu náhrady mzdy, ktorú musia v takýchto prípadoch vyplácať (veľký počet zamestnancov, dlhá doba poskytovania). Ustanovenie je zároveň prepojené na nástroje služieb zamestnanosti a preto sa nastavuje spodná hranica náhrady mzdy zamestnanca na 80 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby suma, ktorú zamestnanec dostane za čas, keď mu patrí náhrada mzdy, nebola nižšia ako minimálna mzda.

Navrhuje sa aj, aby navrhovaná zmena nemala vplyv na existujúce dohody v podnikoch o výške náhrady mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa, ktoré sú uzatvorené medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, čím sa zdôrazňuje význam sociálneho dialógu v čase krízy v podnikoch.

3

K čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

§ 293et

V odseku 1 sa navrhuje predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu. Opatrenie sa týka poistencov, ktorým uplynie podporné obdobie v čase krízovej situácie od účinnosti tohto zákona.

V odseku 2 sa navrhuje, aby sa obdobie predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1 nezarátavalo do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré uplynie po skončení krízovej situácie v prípade, ak poistenec bude mať nárok na dočerpanie dávky v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti z dôvodu, že bol počas poberania dávky v nezamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a v nasledujúcich dvoch rokoch bol do nej opätovne zaradený. V prípade ak zostávajúca časť podporného obdobia v nezamestnanosti uplynie pred skončením krízovej situácie predĺži sa o jeden mesiac.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že primárnym účelom nahrnovanej právnej úpravy je podporiť prostredníctvom predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti poistencov, ktorí si vzhľadom na krízovú situáciu nevedia nájsť zamestnanie. Predlžovať podporné obdobie, ktoré uplynie napr. aj rok a pol po skončení krízovej situácie, nie je dôvodné.

V odseku 3 sa navrhuje, aby sa obdobie predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti nezarátavalo do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti v prípade ak si poistenec uplatní nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v nezamestnanosti z dôvodu, že bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že primárnym účelom nahrnovanej právnej úpravy je podporiť prostredníctvom predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti poistencov, ktorí si vzhľadom na krízovú situáciu nevedia nájsť zamestnanie. Vychádza sa z predpokladu, že poistenec, ktorý si požiada o vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v nezamestnanosti, je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie zväčša preto, že si prácu našiel. Predlžovanie podporného obdobia v nezamestnanosti v prípade takýchto poistencov by teda nebolo adresné.

V odseku 4 sa z dôvodu dynamicky meniacej situácie a nepredvídateľného vývoja na trhu práce v dôsledku šírenia ochorenia Covid-19 navrhuje splnomocniť vládu Slovenskej republiky v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie krízovej situácie súvisiacej so šírením ochorenia Covid-19 a obdobie dvoch mesiacov po jej skončení mohla dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti. Nariadenie vlády predstavuje vzhľadom na dĺžku a náležitosti legislatívneho procesu v porovnaní so zákonom operatívnejší nástroj reakcie na meniace sa podmienky na trhu práce. Využitie tohto neštandardného nástroja však musí byť nielen dôvodné, ale aj striktne ohraničené. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby ho vláda mohla využívať na zmenu vymedzených oblastí právnej úpravy iba počas obdobia krízovej situácie a dvoch mesiacoch po jej skončení. Dva mesiace po skončení krízovej situácie predstavujú obdobie nevyhnutné na prípravu a schválenie riadnej zákonnej úpravy dávky v nezamestnanosti reflektujúcej postkrízovú situáciu na trhu práce.

4

K čl. III (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodu 1 (§ 70 ods. 9)

Poskytnutie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce podľa zákona o službách zamestnanosti je podmienené preukázaním splnenia určitých povinností žiadateľa ku dňu podania žiadosti o príspevok, ako je napr. splnenie daňových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania najmenej dva roky pred podaním žiadosti o príspevok a pod. (§ 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti). Splnenie týchto podmienok vo väčšine prípadov zisťuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo z informačných systémov príslušných subjektov (§ 70 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti). Aj napriek tejto skutočnosti je takéto zisťovanie pomerne zdĺhavé (2-3 týždne). So zámerom zabezpečiť urýchlené riešenie negatívnych dopadov v súvislosti s ochorením COVID-19 prostredníctvom realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a v období po ich skončení sa v tejto súvislosti navrhuje, aby na účel poskytnutia príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e) splnenie podmienok podľa § 70 ods. 7 preukazoval čestným vyhlásením žiadateľ. Zároveň sa navrhuje, že ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa § 70 ods. 7, bude žiadateľ povinný poskytnutý príspevok vrátiť.

K bodu 2 (§ 72am)

V čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti sa navrhuje výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora z dôvodu zrýchleného administrovania pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých zasiahli dopady súčasnej pandemickej krízy.

K čl. IV (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci)

K § 39i ods. 1 a 3

V odseku 1 sa navrhuje odloženie plnenia povinnosti zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca podľa § 7 ods. 3 zákona (napr. pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu) počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhlásených v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), pričom povinnosť je povinný splniť ihneď, ako to bude možné, najneskôr v dodatočnej lehote jedného mesiaca odo dňa odvolania tejto krízovej situácie.

Obdobne sa v odseku 3 navrhuje, aby lehota na vykonanie opakovaného oboznamovania podľa § 7 ods. 5 zákona spočívala, ak jej koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie počas trvania krízovej situácie. Ak koniec lehoty pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, považuje sa za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. Všetky lehoty podľa § 7 ods. 5 zákona, ktoré z dôvodu spočívania, majú uplynúť v priebehu jedného mesiaca po odvolaní krízovej situácie ako aj lehoty, ktorých koniec reálne pripadol na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, hoci nespočívali, tak budú zachované, ak zamestnávateľ splní povinnosť do jedného mesiaca, tzn. aj na 30 alebo 31 deň odo dňa skončenia krízovej situácie, hoci pôvodná lehota mu uplynie skôr.

5

Uvedený postup sa uplatní len vtedy, ak nie je objektívne možné splniť oboznamovaciu povinnosť v pôvodnej lehote a nesplnenie uvedených povinnosti bezprostredne a vážne neohrozí život a zdravie. Riziko uvedeného ohrozenia je na posúdení zamestnávateľom.

Objektívna nemožnosť spočíva napr. v nemožnosti vykonať hromadné školenie z dôvodu zákazu hromadných podujatí, športovej, kultúrnej, spoločenskej, či inej povahy v čase krízovej situácie. Možnosť objektívneho splnenia predstavuje napríklad situácie, keď zamestnávateľ má už zavedený e-learning alebo vzdelávanie zamestnancov prostredníctvom elektronickej audiovizuálnej komunikácie, a teda oboznamovanie je objektívne možné zabezpečiť alebo má dodávateľa, ktorý vie prostredníctvom e-learningu alebo elektronickými audiovizuálnymi prostriedkami zabezpečiť takéto oboznamovanie, prípadne ide o oboznamovanie, ktoré nie je potrebné vykonávať formou hromadnej aktivity.

K § 39i ods. 2

Obdobná úprava spočívajúca v pozastavení plynutia lehôt v čase krízovej situácie a v ich zachovaní za podmienky, že je povinnosť splnená, resp. úkon vykonaný, v lehote jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie sa navrhuje aj pre nasledovné lehoty:

•Lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13, v zmysle ktorých je zamestnanec povinný zúčastniť sa ďalšieho rekondičného pobytu raz za tri roky a raz za dva roky. Keďže rekondičné pobyty sa realizujú ako hromadné aktivity, na ktorých sa zúčastňujú spravidla veľké skupiny zamestnancov, tí by tak boli vystavení ohrozeniu z ochorenia COVID-19. Okrem toho hromadné podujatia sú v čase krízovej situácie zakázané.

•Lehota na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci do piatich rokov od vydania dokladu o odbornej spôsobilosti, resp. do piatich rokov od absolvovania predchádzajúcej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci podľa § 16 ods. 6 zákona. Ide o lekárske prehliadky, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie platnosti dokladov o odbornej spôsobilosti, ako sú napr. osvedčenia revíznych technikov, osvedčenia na opravy vyhradených technických zariadení, preukazy obsluhy technických zariadení a pod. Pre mimoriadnu vyťaženosť zdravotníckych pracovníkov sa neodporúča absolvovať preventívne prehliadky z akéhokoľvek dôvodu v čase súčasnej krízovej situácie, držitelia týchto dokladov tak z objektívnych dôvodov nemôžu absolvovať takéto prehliadky.

•Lehota na absolvovanie aktualizačných odborných príprav podľa § 16 ods. 8, § 23 ods. 6 a § 24 ods. 10 zákona. Ide o aktualizačné odborné prípravy, ktorých absolvovanie je nevyhnutné pre zachovanie platnosti dokladov o odbornej spôsobilosti, ako sú napr. osvedčenia revíznych technikov, osvedčenia na opravy vyhradených technických zariadení, osvedčenia bezpečnostných technikov, osvedčenia autorizovaných bezpečnostných technikov, preukazy obsluhy technických zariadení a pod. Aktualizačné odborné prípravy rovnako ako oboznamovanie zamestnancov podľa § 7 zákona sa realizujú formou hromadných podujatí, ktoré sú v súčasnosti zakázané a preto ich nie je možné absolvovať.

K § 39i ods. 4

Obdobný postup ako v odsekoch 2 a 3 sa navrhuje aj pre lehoty na vykonanie úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok a kontrol pracovných prostriedkov ustanovených podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 zákona v nadväznosti na § 9 ods. 2 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené

6

technické zariadenia v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na § 5 ods. 3 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Uvedené ustanovenia sa netýkajú údržby, ktorá je dôležitá z pohľadu zabezpečenia bezpečnej prevádzky technického zariadenia alebo pracovného prostriedku.

Podmienkou pre spočívanie a zachovanie lehôt je opäť objektívna nemožnosť splnenia povinnosti a ochrana života a zdravia zamestnancov.

V súčasnej situácii sú totiž obmedzené možnosti zabezpečovania úradných skúšok, odborných prehliadok a odborných skúšok a kontrol pracovných prostriedkov vrátane vyhradených technických zariadení, či už z dôvodu uzatvorenia prevádzky alebo z dôvodu, že ide o rizikové prevádzky z pohľadu šírenia koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 (napr. nemocnice, laboratória, pracoviská s hromadným výskytom zamestnancov, ktorých na účel vykonania overovania bezpečnosti technických zariadení, nie je možné vyčleniť).

Zamestnávateľ je však povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti prevádzkovaných pracovných prostriedkov vrátane vyhradených technických zariadení. Nesplnenie tejto povinnosti nemôže bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. Riziko uvedeného ohrozenia je na posúdení zamestnávateľom.

K 39i (spoločne)

Možnosť splnenia povinnosti v lehote jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, tzn. aj na 30 alebo 31 deň, hoci lehota uplynie skôr sa navrhuje z dôvodu, aby zamestnávatelia a podnikatelia neboli vystavení situácii, kedy by museli nárazovo oboznámiť veľké množstvo zamestnancov, zabezpečiť rekondičné pobyty vo vzťahu k väčšiemu množstvu zamestnancov alebo vykonať úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky, kontroly a pod. väčšieho množstva vyhradených technických zariadení a pracovných prostriedkov, s akým za normálnych okolností počítajú, ale najmä ihneď po odvolaní krízovej situácie, ktorého presný dátum je nepredvídateľný a teraz sa nedá s istotou určiť, či sa naň bude dať zodpovedne pripraviť a zabezpečiť tak bezprostredné splnenie povinnosti.

Rovnako to platí aj v prípade držiteľov platných osvedčení, preukazov a dokladov podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona, ktorým sa bezprostredne po odvolaní krízovej situácie nebude musieť podariť zabezpečiť si účasť na školení alebo podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke. Najmä v súvislosti s prehliadkami sa po skončení krízovej situácie predpokladá nápor na zdravotníckych pracovníkov, ktorí budú musieť vybavovať všetky odložené úkony.

K čl. V (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách)

K § 78e

V reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid – 19, sa navrhuje splnomocniť vládu Slovenskej republiky, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového alebo výnimočného stavu mohla nariadením osobitne ustanoviť výšku, podmienky poskytovania, vyplácania, čerpania, vrátenia a zúčtovania finančného príspevku poskytovaného obciam, poskytovateľom zriadeným alebo založeným obcami a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v zariadeniach podmienených odkázanosťou zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje, aby

7

sa dočasne nepoužívali ustanovenia uzatvorenej zmluvy o poskytnutí tohto finančného príspevku, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením vlády Slovenskej republiky.

Dôvodom pre potrebu prijatia navrhovanej zmeny je skutočnosť, že počas mimoriadneho stavu, nie je z objektívnych dôvodov možné zo strany poskytovateľov sociálnych služieb plniť vybrané podmienky ustanovené zákonom o sociálnych službách pre poskytovanie tohto príspevku, resp. podmienky upravené zmluvou o poskytovaní finančného príspevku. Zároveň sa vytvorí priestor pre zmenu výšky poskytovaného finančného príspevku, v prípade, ak pod vplyvom výnimočných okolností vzniknú objektívne dôvody, pre ktoré je súčasná výška príspevku nepostačujúca, ide najmä o prípady ak sa zvýši časový a vecný rozsah poskytovanej sociálnej služby. V súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 ide aktuálne napríklad o nocľahárne, ktoré z hľadiska prevencie šírenia infekcie vo vysokorizikovej cieľovej skupine ľudí bez domova, resp. touto cieľovou skupinou, umožňujú pobyt cieľovej skupiny ľudí bez domova v nocľahárni bez jeho obmedzenia len na čas prenocovania.

K čl. VI (účinnosť)

Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia.

V Bratislave, 31. marca 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Milan Krajniak, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1Vymedzuje sa predmet vládneho návrhu zákona (ďalej len „návrh“), ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

K § 2Navrhuje sa, aby sa zákon vzťahoval na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry, tak ako to pre Slovenskú republiku vyplýva zo Smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) a nadväzujúceho súboru individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Takto vymedzený rozsah je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 20/1989 Zb.).

Navrhuje sa na účely zákona v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu činnosti rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné právnické a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním práce a s osobným výkonom práce. Do pôsobnosti zákona tak patria napríklad vzťahy medzi ústavom na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeným vo výkone trestu, ak odsúdený je zaradený do práce v zariadeniach zriadených a prevádzkovaných nápravnovýchovným ústavom, medzi organizátorom verejných dobrovoľných aktivít a fyzickými osobami vykonávajúcimi prácu podľa pokynov organizátora (napríklad aktivačná činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iná činnosť založená na dobrovoľnej účasti občana na práci vo verejnom záujme). Povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.) sa vzťahuje aj na právnickú a fyzickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

V návrhu sa negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k činnostiam vykonávanými profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného alebo núdzového stavu a na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií. Aj pri týchto činnostiach je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa ustanoviť, aby bolo možné za rovnakých podmienok čiastočne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere.

K § 3Na účely navrhovaného zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa používajú v nasledujúcich ustanoveniach zákona. Navrhované definície vystihujú účel zákona a zohľadňujú slovenské a európske reálie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa preto novo vymedzuje pojem zamestnanec, nebezpečná udalosť, bezpečnosť technického zariadenia.

Definícia nebezpečnej udalosti, ako udalosti, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnanca, ale nedošlo k jeho poškodeniu, bola prevzatá z Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej len „protokol“). Účelom je evidovať nebezpečnú udalosť spolu s údajmi o príčine jej vzniku a predovšetkým ju vyhodnotiť, prijať a vykonať opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Samostatne tento pojem nebol definovaný v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 4V súlade s doterajšou právnou úpravou sa upravujú základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení tak, aby bola zaistená ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ktorí ich budú používať v práci. Účelom je umožniť zamestnávateľom lepšie a jednoduchšie vykonávať potrebné ochranné opatrenia pri ich používaní.

K § 5

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú základné všeobecné zásady prevencie. Navrhovaným znením sa tieto upravujú v súlade s čl. 6 ods. 2 smernice a s povinnosťami zamestnávateľa, ktoré sú upravené podľa jednotlivých oblastí v nasledujúcich ustanoveniach tak, aby spolu vytvárali komplexnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 6Ustanovenie podrobnejšie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov, ku ktorým patrí najmä zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s dosiahnutými vedeckými poznatkami a rešpektovanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, otázky zaraďovania zamestnancov na práce na základe ich zdravotného stavu, schopností, veku, kvalifikačných predpokladov a príslušného dokladu o odbornej spôsobilosti, posudzovanie rizika poškodenia zdravia zamestnancov, poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, prijímanie a vykonávanie účelných preventívnych a ochranných opatrení. Návrh ukladá zamestnávateľovi povinnosť pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dbať o zvýšenú pozornosť osobitným skupinám zamestnancov, ktorými sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství zamestnanci vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie ako aj povinnosť vypracovať a podľa potreby aktualizovať zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané týmto kategóriám zamestnancov.

Ďalej sa ukladá povinnosť zamestnávateľa prijať a vykonať účelné a nevyhnutné opatrenia nielen tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, ale aj tam, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov. Ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovať prestávky v práci, zabezpečovať zdravotný dohľad vrátane lekárskych preventívnych prehliadok. Ustanovuje sa, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností, pri tom však nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa.

K § 7Ustanovujú sa základné požiadavky na oboznamovanie a informovanie zamestnancov z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, a to napr. pri jeho prijatí do zamestnania, pri jeho preložení na iné pracovisko, pri zaradení alebo prevedení na inú prácu, pri zavedení novej technológie. Rozsah oboznamovania a jeho periodicita musí zodpovedať špecifickým podmienkam vykonávania práce.

V súlade so smernicou sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa podávať informácie zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) aj o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie. Ustanovuje sa, aby zamestnávateľ poskytol potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom, či už v rámci bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby.

K § 8 Ustanovenie v súlade so smernicou upravuje základné vybrané opatrenia, ktoré je povinný zamestnávateľ vopred vykonať na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia, a to po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce a nebezpečenstiev a veľkosti rizík.

K § 9Navrhované znenie ustanovenia upravuje povinnosti zamestnávateľa v kontrolnej činnosti, ktorá obsahuje kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

Taktiež sa ukladá povinnosť zabezpečovať v lehotách určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia.

K § 10Navrhované ustanovenie upravuje v súlade so smernicou participáciu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s efektívnym vykonávaním základného ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia i s presadzujúcou sa koncepciou prevencie v tejto oblasti. V súlade s čl. 10 smernice upravuje možnosť vyjadriť sa ku všetkým opatreniam, ktoré vykonáva zamestnávateľ, napríklad k informovaniu zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pod.

K § 11Návrhom sa preberá osvedčené a zaužívané preventívne opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov prostredníctvom rekondičného pobytu. Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť rekondičný pobyt a povinnosť zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolania zúčastňovať sa na rekondičnom pobyte v určených lehotách v súvislosti s výkonom povolania za mimoriadne sťažených pracovných podmienok.

K § 12Ustanovenie upravuje právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

Návrh okrem povinností zamestnanca dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ostatné predpisy, pokyny a zásady bezpečnostného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, upravuje rad konkrétnych základných povinností, ako aj povinnosť zamestnanca konať tak, aby umožnil splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať všetky práce v súlade s predpismi a s návodom na obsluhu.

K § 13Navrhuje sa rámcová úprava bezpečnosti stavieb, pracovných priestorov, technických zariadení, pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ustanovuje sa minimálny obsah technickej dokumentácie stavieb, ktorá musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave, výstavbe a budúcej prevádzke stavby a obsah technickej dokumentácie týkajúcej sa pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy.

V súvislosti s predmetom navrhovanej úpravy sa zamestnávateľovi ukladajú základné povinnosti počas užívania stavieb, prevádzkovania pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov.

K § 14Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah činnosti oprávnenej právnickej osoby, a to v záujme zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri plnení pracovných povinností. Ide o vydávanie oprávnení Národným inšpektorátom práce právnickým osobám na opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, plnenie tlakových nádob na dopravu plynov vrátane nádrži motorových vozidiel a vydávanie osvedčení fyzickým osobám na činnosti na týchto zariadeniach vrátane ich obsluhy. Vydávanie týchto oprávnení doteraz patrilo do pôsobnosti inšpektorátov práce.

Upravujú sa podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie. Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce zverejňovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti zamestnávateľov.

K § 15Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, na činnosť uvedenú v odseku 1, resp. 2 v prípade činnosti v oblasti jadrových zariadení. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie oprávnenia na činnosť, lehotu, na ktorú sa oprávnenie vydáva, povinnosti žiadateľa voči oprávnenej právnickej osobe a Národnému inšpektorátu práce v oblasti jadrových zariadení, podmienky odobratia a zániku oprávnenia. Ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti.

K § 16Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré obsluhujú niektoré pracovné prostriedky a vykonávajú niektoré činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na základe platného osvedčenia na činnosť alebo preukazu na činnosť. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť. Zavádza sa povinnosť fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie alebo preukaz absolvovať každých päť rokov aktualizačnú odbornú prípravu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Splnenie tejto povinnosti sa potvrdí v osvedčení alebo v preukaze. Uvádzajú sa podmienky odobratia osvedčenia alebo preukazu a navrhuje sa ustanoviť, aby dôvodom na odobratie a na stratu platnosti bolo neabsolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy.

K § 17

Ustanovujú sa povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu alebo služobného úrazu, iného úrazu alebo smrti, ktoré vznikli v priestoroch a na pracovisku zamestnávateľa, ako aj povinnosti pri vzniku nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie. Ustanovenie zásadným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu evidencie a registrácie pracovných úrazov (vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a hlásenie prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.) a navrhuje sa komplexná úprava uvedenej problematiky so zapracovaním požiadaviek Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981.

Pojem pracovný úraz a služobný úraz návrh osobitne nedefinuje, v tejto súvislosti odkazuje na Zákonník práce a na osobitné predpisy.

Na účely tohto ustanovenia sa vymedzuje pojem registrovaný pracovný úraz a iný úraz. Pod pojmom registrovaný pracovný úraz sa rozumie úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Pod pojmom iný úraz sa rozumie úraz, ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku iná fyzická osoba, ako zamestnanec, tzn. nejde o pracovný úraz.

V návrhu sa ustanovuje zamestnávateľovi bezodkladná oznamovacia povinnosť pri vzniku registrovaného pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, podozrenia na chorobu z povolania. Podľa tohto ustanovenia sa zamestnávateľovi ukladá zaslať do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel záznam o registrovanom pracovnom úraze subjektom podľa ods. 7 písm. a) a správu o prijatých a vykonaných opatreniach subjektom podľa ods. 7 písm. b). Limit pracovnej neschopnosti 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v ktorom za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní. Zásadnou povinnosťou zamestnávateľa je vyšetriť príčiny vzniku uvedených udalostí a vykonať opatrenia proti ich opakovaniu sa.

V ustanovení sa navrhujú povinnosti zamestnávateľom zamestnanca pri vzniku registrovaného pracovného úraze na pracovisku aj u iného zamestnávateľa.

Návrhom sa zamestnancovi ukladá oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zamestnávateľovi pri vzniku nielen pracovného úrazu, ale aj pri vzniku iného úrazu, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie spôsobom, ktorý interne upraví zamestnávateľ. Táto povinnosť sa ukladá aj zamestnancovi alebo fyzickej osobe, ktorá bola svedkom danej udalosti. V prípade, že zamestnancovi jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť pracovný úraz, oznamovacia povinnosť sa potom vzťahuje na iného zamestnanca.

K § 18Navrhujú sa bližšie povinnosti pre zamestnávateľov pri plnení ich úloh ich zamestnancami na jednom spoločnom pracovisku alebo v jeho blízkosti na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovuje sa vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce pre zamestnávateľa vykonávajúceho napr. montážne, opravárenské, stavebné práce pre iné fyzické a právnické osoby po dohode s objednávateľom práce, a v súlade s príslušnou individuálnou smernicou EÚ aj iné povinnosti pre stavebníka - fyzickú alebo právnickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

Na účely posúdenia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v projektovej dokumentácii stavby určenej na profesionálne aktivity sa v súlade s novelou stavebného zákona navrhuje predložiť projektovú dokumentáciu oprávnenej právnickej osobe podľa § 14.

K § 19Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa počet zamestnancov, ktorých má jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastupovať - najviac 50 zamestnancov a ustanovuje sa, kedy ich počet môže prekročiť 50, ale nie 100 zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, činnosti, ktoré je oprávnený robiť tento zástupca zamestnancov, na základe tohto ustanovenia vykonávajú v súlade so smernicou zamestnanci zamestnávateľa.

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje.

K § 20

Navrhuje sa z doterajšej právnej úpravy prebrať inštitút poradného orgánu zamestnávateľa určeného na hodnotenie dosiahnutého stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhovanie potrebných opatrení na jeho zlepšenie. Komisia predstavuje nástroj na zefektívnenie vnútrofiremného toku informácií a na zlepšenie a uľahčenie konzultácií.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa v súlade so smernicou upravuje vykonávanie oprávnení komisie, ak u zamestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.

K § 21

Návrhom sa v súlade s článkom 7 smernice do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začleňujú preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranou pred ním.

Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s

◊právnickou osobou, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená,

◊fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená.

Návrh upravuje požiadavky na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pre uvedené subjekty. Konkretizuje, že uvedené služby u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba (§ 22) na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pracovná zdravotná služba (§ 26) na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Vydanie oprávnenia sa vzťahuje len na dodávateľský výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

V návrhu sa špecifikujú požiadavky na vydanie oprávnenia, náležitosti oprávnenia a podmienky na jeho odobratie.

K § 22

Návrhom sa vymedzujú úlohy bezpečnostnotechnickej služby, ktorými sú odborné poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené úlohy plní najmenej bezpečnostný technik, resp. autorizovaný bezpečnostný technik v prípade, ak zamestnávateľ vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1. Podľa potreby a rozsahu činností zabezpečovaných u zamestnávateľa a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich aj iní odborníci, napríklad protiprašný technik, protihlukový technik alebo odborní pracovníci pre jednotlivé druhy vyhradených technických zariadení.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len počet zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, ustanovením sa v súlade so smernicou zohľadňuje aj veľkosť organizácie, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj charakter, rozsah a situovanie rizík z nich vyplývajúcich. Na určovanie počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov má významný vplyv charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa uvedenej v prílohe č. 1 a jej rizikovosť, ako aj maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika.

Návrh ustanovuje podmienky kumulovania funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými príbuznými odbornými funkciami, napríklad s funkciou technika požiarnej ochrany.

K § 23

Návrhom sa preberá osvedčené vymedzenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika z doterajšej právnej úpravy. Návrh na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravuje aj vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika osobne zamestnávateľom, a to po splnení ustanovených požiadaviek a oprávňuje bezpečnostného technika, pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia. Osvedčenie bezpečnostného technika vydáva právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie a príslušná škola, ktorá rozsah a obsah študijného zamerania vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce. V návrhu sa špecifikujú podmienky kreovania skúšobnej komisie, náležitosti osvedčenia a jeho platnosti.

K § 24

Návrhom sa zavádza autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý plní úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa vykonávajúceho rizikovejšie činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia, ktorý je v súlade s praktickými skúsenosťami z členských štátov Európskej únie, je zabezpečiť, aby zamestnávateľom, ktorí pôsobia v rizikovejších podmienkach, radili dostatočne skúsení odborníci. Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť

◊bezpečnostný technik, ktorý po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou ustanovenou Národným inšpektorátom práce,

◊osoba po preukázaní najmenej päťročného plnenia odborných činností v štátnej správe na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak požiadala o vydanie osvedčenia najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností.

Návrh upravuje najmä obsah žiadosti, špecifikuje doklady, ktoré je potrebné doložiť, kreovanie skúšobnej komisie a platnosť osvedčenia. Upravuje možnosť vykonania odbornej skúšky po odobratí osvedčenia.

K § 25

Návrhom sa upravujú dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

K § 26

V súlade s čl. 7 smernice sa z doterajšej právnej úpravy obsahovo preberá inštitút pracovnej (doteraz: závodnej) zdravotnej služby. Ustanovujú sa úlohy pracovnej zdravotnej služby ako aj jej personálne zloženie.

K § 27

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa podstatne mení problematika dodávateľského výkonu výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrhom sa rámcovo upravujú podmienky na výchovu a vzdelávanie a odstraňuje sa doterajšia nedostatočná právna úprava vydávania a odoberania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Nielen samotná výchova a vzdelávanie sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ale aj organizácia výchovnej a vzdelávacej aktivity prináleží právnickej a fyzickej osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ak sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. V rámci žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je žiadateľ povinný predložiť doklady o materiálnotechnickom vybavení a organizačnom zabezpečení výchovy a vzdelávania. Vylúči sa tým možnosť zásahu do práva na výchovnú a vzdelávaciu aktivitu pre nedostatok právnej regulácie. Ustanovuje sa základná požiadavka na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti – podaním písomnej žiadosti a určením jej obsahu.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie. Preto návrh špecifikuje najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, návrh zavádza inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh upravuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť.

Návrh upravuje obsah projektu výchovy a vzdelávania, obsah oprávnenia v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, povinnosti oprávnenej osoby. Vydávanie oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je oproti doterajšej praxi, ktorá predpokladala vyjadrenie územne príslušného inšpektorátu práce prostredníctvom Národného inšpektorátu práce, značne zjednodušené tým, že do procesu vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je zainteresovaná len akreditačná komisia. Navrhovaný spôsob znamená zrýchlenie vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti a súčasne do značnej miery eliminuje subjektívnosť pri posudzovaní žiadostí.

Návrh upravuje podmienky platnosti a dôvody odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ktoré v súčasnej právnej úprave neboli konkretizované. Tak je to aj v prípade jednotlivých druhov oprávnení, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 k návrhu a začlenené do skupín podľa vykonávaných odborných činností.

K § 28Navrhovaným ustanovením sa upravujú úlohy akreditačnej komisie Národného inšpektorátu práce pri vydávaní oprávnení a osvedčení na činnosť a úlohy súvisiace s preverovaním na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie príslušného dokladu – oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu.

K § 29

Z doterajšej právnej úpravy sa preberá ustanovenie upravujúce vytvorenie kontrolného systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany odborových orgánov a iných orgánov zastupujúcich zamestnancov.

K § 30

Navrhujú sa splnomocňovacie ustanovenia, nakoľko viaceré otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tento návrh zákona upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšie právne úpravy pre jednotlivé okruhy, napríklad pre lesné práce, pre používanie motorových vozidiel, pre prevádzku kotolní, pre pracoviská a pod. budú obsiahnuté vo vykonávacích právnych predpisoch, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to aj vrátane aktualizácie súčasných vykonávacích predpisov. Po dohode so Štatistickým úradom SR vydá MPSVR SR vzor záznamu o pracovnom úraze. Číselníky potrebné zamestnávateľovi na klasifikáciu pracovného úrazu a vyplnenie záznamu o pracovnom úraze v súlade s požiadavkami EÚ vydá Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Návrhom sa tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby.

K § 31 - 37

Navrhujú sa upraviť základné podmienky potrebné na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, ustanovenej doterajšou právnou úpravou (§ 7a ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z.), a to z príspevkovej na akciovú spoločnosť.

K § 38

Návrhom sa umožňujú osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby zamestnávateľa.

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti všetkých, ktorí pri plnení povinností podľa tohto zákona u zamestnávateľa prišli do styku so skutočnosťami, ktoré v záujme zamestnávateľa, napríklad súvisiacich s obchodným tajomstvom, alebo podľa právnej úpravy o ochrane utajovaných skutočností, nemožno šíriť.

K § 39

Návrhom sa upravuje platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa doterajších predpisov, ktoré budú postupne nahradené novými podľa tohto zákona.

Zrušuje sa platnosť oprávnení vydaných na vykonávanie poradenstva, nakoľko poradenstvo v oblasti ochrany práce budú vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon závodnej zdravotnej služby.

Upravuje sa platnosť všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli vydané na základe v § 41 zrušovaného zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.

K § 40

Identifikuje sa preberaná Smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, ktorá je uvedená v prílohe č. 3.

K § 41Navrhuje sa zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. v spojitosti s prijatím tohto návrhu zákona.

Rovnako sa navrhuje zrušenie vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z. v spojitosti s jej zapracovaním do návrhu tohto zákona.

K čl. II

K bodu 1V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa navrhuje doplnenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu.

K bodom 2 až 10Navrhuje sa zmena a doplnenie prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. na základe zmien uskutočnených v legislatíve a z dôvodu prijatia nových právnych predpisov. Dôvodom zmeny sú navrhované ustanovenia tohto návrhu zákona. Ďalej je to napríklad aj vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z..

K čl. III

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v sadzobníku správnych poplatkov. Návrh sa týka položky 202, v rámci ktorej sa rozširujú spoplatnené úkony Národného inšpektorátu práce v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť. Návrhom sa upravuje poznámka a znenie poznámky pod čiarou v súlade s návrhom zákona.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Návrh zákona v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce mení a dopĺňa znenie § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce tak, že ustanovuje výlučnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, za určených podmienok a len pri činnostiach taxatívne vymedzených.

Súčasne sa návrhom reaguje na zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú zainteresované pri vydávaní povolenia a na oprávnenie Národného inšpektorátu práce odobrať povolenie, ak sa nedodržiavajú jeho podmienky.

K bodu 3Návrhom na zmenu § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušuje vydávanie pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľom. Doterajší právny stav podmieňoval vydanie pravidiel aj po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce a s príslušným orgánom na ochranu zdravia, čo v konečnom dôsledku znamenalo značné časové straty zavedenia týchto pravidiel do praxe.Ich odborný dohľad nad vydávaným predpisom je podľa tohto zákona nahradený poradenskými aktivitami bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať každý zamestnávateľ.

K bodu 4

V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi návrh formulačne upravuje znenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K bodu 5

Návrh zákona zaradením § 254a do Zákonníka práce reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, ktoré nahradili orgány na ochranu zdravia a pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorým sa nahradil pojem zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou.

K čl. V

Predpokladá sa, že zákon nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov bol viackrát novelizovaný. Potrebné je ho tiež upraviť so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe, na pripomienky generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora i na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia právnických a fyzických osôb.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje jednu z najsústredenejších a najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky Európskej únie. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Účelom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím sa dôslednejšie zabezpečí bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V návrhu zákona sa precizujú ustanovenia zákona implementujúce tie časti ustanovení smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktoré po preskúmaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučilo upraviť generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Návrhom zákona sa pôsobnosť v porovnaní s doterajšou právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozširuje aj na nápravnovýchovný ústav, na fyzickú osobu, ktorá je s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch. Navrhuje sa, aby sa v primeranom rozsahu, potrebnom na ochranu života a zdravia, vzťahoval aj na organizátorov dobrovoľných aktivít a fyzické osoby vykonávajúce práce v rámci týchto aktivít. Návrhom zákona sa upravuje pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Vymedzujú sa podmienky, na základe ktorých sa povoľuje fyzickej osobe obsluhovať pracovné prostriedky a na základe ktorých môže právnická osoba a fyzická osoba vykonávať činnosti, ktorými sú odborné prehliadky a odborné skúšky a zásahy na vyhradenom technickom zariadení v prevádzke a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov.

Zamestnávateľovi a zamestnancovi sa ustanovujú povinnosti pri vzniku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo iného úrazu, choroby z povolania, priemyselnej otravy, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a pri vzniku závažnej priemyselnej havárie.

Na účely tohto zákona sa zriaďujú preventívne a ochranné služby, ktorých poslaním je organizovanie a vykonávanie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návrh zákona upresňuje úlohy, ktoré na ten účel plní bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba a ich postavenie. Ustanovuje podmienky odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, upravuje sa ich kumulácia s inými odbornými funkciami. Ustanovuje sa, za akých podmienok môže sám zamestnávateľ vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika.

Návrh zákona ustanovuje podmienky na vydávanie a odoberanie oprávnení na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrh zákona obsahuje splnomocňovacie ustanovenia na vydanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Štatistickým úradom SR, ktoré podrobnejšie upravia podmienky a požiadavky špecifických oblastí zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie a štandardami Medzinárodnej organizácie práce.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2006. Návrhom zákona sa mierne zvýši dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb; dopady sú vyčíslené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani priamy dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 22701/2005-411 zo dňa 9. septembra 2005 v súvislosti s transformáciou Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť odporúča doplniť do § 37 nový odsek 4, podľa ktorého nesmie klesnúť majetková účasť štátu na základnom imaní tejto spoločnosti pod 100 %. Uvedená požiadavka bola zapracovaná do stanov akciovej spoločnosti Technická inšpekcia.

zobraziť dôvodovú správu