Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 124/2006 účinný od 01.04.2021 do 31.12.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020.

Zámerom čl. I návrhu zákona je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä vhodným určením organizačnej štruktúry inšpektorátov práce, ako aj zavedením novej kompetencie Národného inšpektorátu práce, ktorý bude odborne usmerňovať poskytovanie bezplatného poradenstva inšpektorátmi práce za účelom jeho zjednotenia.

S cieľom zefektívniť výkon inšpekcie práce a precizovať niektoré nejasné alebo nedostatočne formulované ustanovenia, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe sa v čl. I návrhu zákona navrhuje upraviť niektoré úlohy a kompetencie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce, najmä

-vyšetrovanie príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania iba na základe žiadosti orgánu verejného zdravotníctva,

-oprávnenie inšpektora práce používať technické prostriedky aj na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov,

možnosť vyžadovať od kontrolovaného subjektu potrebné informácie podľa § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., po novom aj fotodokumentáciu, audiovizuálne a zvukové záznamy,

-výsledné materiály z výkonu trhového dohľadu.

S dôrazom na zlepšovanie podnikateľského prostredia sa súčasne navrhuje zníženie administratívnej a finančnej záťaže tam, kde to ukázala aplikačná prax, a to znížením dolnej hranice sadzby pokuty za pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, pretože sa javí ako neprimerané mať určenú rovnakú dolnú hranicu pre dva rôzne závažné následky (smrť a ťažkú ujmu na zdraví). Ďalej sa zjednoduší proces vydávania osvedčení a preukazov fyzickým osobám na vykonávanie činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že sa kompetencia vydávať predmetné preukazy a osvedčenia odoberie inšpektorátom práce a túto činnosť budú po novom vykonávať oprávnené právnické osoby, čím sa zároveň docieli minimalizácia administratívnej a časovej záťaže inšpektorov práce pri vydávaní osvedčení a preukazov a v neposlednom rade sa zníži administratívna záťaž žiadateľa preukazu alebo osvedčenia.

Návrhom zákona sa v čl. II mení a dopĺňa aj zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úprava v čl. II nadväzuje na úpravu v čl. I návrhu zákona, podľa ktorej Národný inšpektorát práce bude fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnom stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie, nielen

2

vydávať, ale aj odoberať doklad o uznaní odbornej spôsobilosti. Tiež sa upravuje, kedy fyzická osoba takýto doklad od Národného inšpektorátu práce nepotrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, ako ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Úpravou sa dopĺňa nová kompetencia Národného inšpektorátu práce určovať organizačnú štruktúru inšpektorátov práce. Cieľom je dosiahnuť jednotnú organizačnú štruktúru na všetkých inšpektorátoch práce, ktorá sa bude zhodovať s organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce, čím sa odstráni sťažený výkon riadiacej a kontrolnej činnosti Národného inšpektorátu práce vo vzťahu k inšpektorátom práce a odstránia sa problémy pri riadení sústavy inšpekcie práce.

K bodu 3

Ide o precizovanie ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 125/2006 Z. z.“), tzn. doplnenie, že Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom nielen vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce, ale aj vo veciach, v ktorých rozhodol inšpektor práce, nakoľko inšpektorovi práce tiež podľa zákona č. 125/2006 Z. z. prináleží rozhodovať v prvom stupni, a to v zmysle jeho zákonných oprávnení podľa § 12 ods. 2 písm. d) až f) zákona, v rámci ktorých je inšpektor práce oprávnený zakázať:

-používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

-používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,

-prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi.

V zmysle § 21 ods. 3 zákona sa na konania podľa § 12 ods. 2 písm. d) až f) vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon ustanovuje iný postup v § 21 ods. 4 zákona v prípade, že si to vyžaduje naliehavosť situácie, kedy možno uvedené zákazy oznámiť aj ústne a písomné vyhotovenie rozhodnutia o zákaze sa doručuje bezodkladne. Proti rozhodnutiu o zákaze oznámenom ústne je v tomto prípade možné podať odvolanie do troch dní odo dňa písomného vyhotovenia rozhodnutia a odvolací orgán o ňom rozhoduje bezodkladne.

K bodu 4

Národný inšpektorát práce v súčasnosti iba vydáva rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu fyzickej osobe, ktorá je občanom členského štátu Európskej únie. Upravuje sa, že Národný inšpektorát práce bude nielen vydávať, ale aj odoberať doklad o uznaní odbornej spôsobilosti akejkoľvek fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej

2

konfederácie. Na to nadväzuje úprava v čl. II bode 11 návrhu. Ide o požiadavku praxe, aby Národný inšpektorát práce mohol doklady, ktoré vydáva aj odoberať, v prípade, že ich držitelia konajú v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP platnými na území Slovenskej republiky. Na konanie o odoberaní dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti sa bude v súlade s § 21 ods. 3 zákona vzťahovať správny poriadok.

K bodu 5

Z dôvodu jednotného poskytovania poradenstva a zachovania princípu právnej istoty v SR sa upravuje nová kompetencia Národného inšpektorátu práce odborne usmerňovať poskytovanie bezplatného poradenstva podľa § 2 ods. 1 písm. c) tohto zákona inšpektorátmi práce. Cieľom je odstrániť možné nerovnaké poskytovanie poradenstva z hľadiska obsahu a rozsahu poskytnutých informácií, právnych názorov a odporúčaní.

K bodu 6

Národný inšpektorát práce doposiaľ odborne usmerňoval výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Po novom sa navrhuje, aby Národný inšpektorát práce okrem usmerňovania v oblasti výchovy a vzdelávania, odborne usmerňoval aj oblasť overovania požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, ako aj oblasť vykonávania bezpečnostnotechnickej služby. Výchova a vzdelávanie v oblasti BOZP, plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a bezpečnostnotechnická služba sú v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 124/2006 Z. z.“) rovnocenné činnosti, a preto je potrebné venovať všetkých oblastiam primerane rovnakú pozornosť. Národný inšpektorát práce ako orgán štátnej správy v oblasti inšpekcie práce má všetky odborné znalosti a predpoklady pre výkon tejto činnosti aj čo sa týka problematiky plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a bezpečnostnotechnickej služby.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8

Úpravou § 6 ods. 1 písm. u) prvého bodu zákona č. 125/2006 Z. z. sa ustanovuje, že Národný inšpektorát práce bude po novom viesť aj verejne prístupný zoznam vydaných a odobratých dokladov o uznaní odbornej spôsobilosti podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 125/2006 Z. z.

Úprava § 6 ods. 1 písm. u) druhého bodu zákona č. 125/2006 Z. z. nadväzuje na zmeny v čl. I bode 10 a čl. II bodoch 4 až 6 a 8 až 10 návrhu. Namiesto inšpektorátov práce budú po novom vydávať preukazy a osvedčenia fyzickým osobám na vykonávanie činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. oprávnené právnické osoby, pričom kompetencia odobrať predmetné preukazy a osvedčenia zostáva zachovaná inšpektorátom práce. Podľa návrhu uvedenom v čl. II bode 6 návrhu budú oprávnené právnické osoby zverejňovať aj zoznam vydaných preukazov a osvedčení podľa § 14 ods. 1 písm. c), a preto sa ustanovuje, že Národný inšpektorát práce bude viesť verejne prístupný zoznam len v časti odobratých preukazov a osvedčení inšpektorátom práce podľa § 7 ods. 3 písm. e) zákona č. 125/2006 Z. z.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava.

3

K bodu 10

Navrhuje sa, aby bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania vyšetroval inšpektorát práce nie ex offo, ale len na základe žiadosti orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Keďže ide o oblasť patriacu primárne do vecnej pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva, javí sa ako efektívnejšie, aby inšpektorát práce konal, keď to orgán verejného zdravotníctva bude považovať za vhodné. Cieľom je znížiť pracovnú a administratívnu záťaž inšpektorátov práce tam, kde sa plnenie úloh a povinností javí ako neefektívne.

K bodu 11

Inšpektorátom práce sa odoberá kompetencia vydávať preukazy a osvedčenia fyzickým osobám na vykonávanie činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. V súčasnosti, ak chce fyzická osoba získať preukaz alebo osvedčenie vydané inšpektorátom práce, je nevyhnutné, aby predtým absolvovala výchovu a vzdelávanie u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie a následne boli overené jej vedomosti u oprávnenej právnickej osoby. Vydávanie preukazov inšpektorátom práce je iba administratívnym krokom, ktorý nemá žiaden vplyv na priebeh skúšok a overovanie vedomostí uchádzača. Navrhovanou právnou úpravou sa zjednoduší proces vydávania osvedčení a preukazov, ktorým sa zároveň docieli minimalizácia administratívnej a časovej záťaže inšpektorov práce pri vydávaní osvedčení a preukazov a v neposlednom rade sa zníži administratívna záťaž žiadateľa preukazu alebo osvedčenia.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13

Úprava nadväzujúca na čl. I bod 3 návrhu. Návrh na odobratie dokladov o uznaní odbornej spôsobilosti podľa čl. I bodu 3 bude Národnému inšpektorátu práce predkladať inšpektorát práce, tzn. tak ako je zaužívané pri ostatných oprávneniach a osvedčeniach, nakoľko práve inšpektoráty práce prostredníctvom inšpektorov práce sú tie, ktoré v rámci kontrolnej činnosti môžu zistiť, že držitelia dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti konajú v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácii. Inšpektoráty práce po novom plnia ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 422/2015 Z. z.“).

K bodu 15

Pojem videodokumentácia používaný v zákone sa v záujme zosúladenia s ostatnými právnymi predpismi a legislatívnej čistoty nahrádza obsahovo totožným pojmom – audiovizuálny záznam. Rozširuje sa oprávnenie inšpektora práce používať technické prostriedky aj na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov. Úprava reaguje na problémy v praxi, napr. keď dopravný podnik pri výkone

4

inšpekcie práce (kontroly dodržiavania sociálnej legislatívy v doprave) nepredloží požadované stiahnuté údaje zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov, pretože nemá potrebné technické vybavenie na sťahovanie údajov. Okrem toho aj vodiči jazdia často bez kariet. Inšpektori práce potom nemajú ako inak získať údaje, než si ich stiahnuť pomocou vlastných kariet.

K bodu 16

V nadväznosti na úpravu v čl. I bode 3 sa navrhuje doplniť oprávnenie inšpektora práce podať návrh na začatie konania o odobratí dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti.

K bodu 17

K pravidlu, ktoré už existuje, že sa na pracoviskách, na ktorých by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce, môže vykonať inšpekcia práce len za účasti zodpovedného zamestnanca, sa zavádza tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa, a to zabezpečiť účasť takéhoto zamestnanca. Nejde teda de facto o novú povinnosť. Zodpovednou osobou na tento účel sa nemyslí len osoba vo vedení spoločnosti, ale osoba, ktorá pozná podmienky a nebezpečenstvá, ktoré potenciálne hrozia inšpektorom práce pri pohybe na neznámom pracovisku. Na zabezpečenie prevádzky takéhoto pracoviska sa nemôže stať, že by takýto zamestnanec nebol k dispozícii. Zamestnávateľ má napokon vždy povinnosť, aby jeho zamestnanci boli oboznámení s BOZP na konkrétnom pracovisku, na ktorom pracujú, a teda by mali byť aj znalí podmienok a nebezpečenstiev, ktoré sa na pracovisku môžu objaviť.

K bodu 18

V § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. sa dopĺňa, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť aj fotodokumentácie, audiovizuálne záznamy a zvukové záznamy. Uvedené vyplýva z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy fotodokumentácia, audiovizuálne či zvukové záznamy, ktorými zamestnávateľ disponuje, môžu vo veľkej miere napomôcť k objasneniu rôznych skutkových okolností, ktoré je potrebné v rámci výkonu inšpekcie zistiť.

K bodu 19

Na účely spracúvania osobných údajov sa v § 17 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. dopĺňa, že sa spracúva nielen obrazová podoba fyzickej osoby, ale aj zvukový a audiovizuálny záznam fyzickej osoby. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. sú inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce oprávnení používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie (po novom audiovizuálnych záznamov) a zvukových záznamov, potrebných k výkonu inšpekcie práce. Je dôležité, aby okrem zhotovovania tejto dokumentácie a záznamov, bolo výslovne upravené, že všetky tieto údaje možno aj spracúvať. Nie vždy je totiž možné získať jednoznačný súhlas dotknutých osôb (napr. pri spracúvaní zvukového záznamu), čím môže dôjsť k zmareniu vykonanej inšpekcie práce.

K bodu 20

Za porušenie pracovnoprávnych predpisov, v dôsledku ktorého vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, je v súčasnosti ustanovená pokuta s dolnou sadzbou 33 000 eur. Po novom sa navrhuje nižšia dolná sadzba pokuty, a to 20 000 eur, pre pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, pretože sa javí ako neprimerané mať určenú rovnakú dolnú hranicu pre dva rôzne závažné následky (smrť a ťažkú ujmu na zdraví).

5

Konania o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré neboli právoplatne skončené do účinnosti tejto právnej úpravy, sa dokončia podľa tejto novej právnej úpravy.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 22

Zmenou legislatívneho znenia druhej vety ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. sa precizuje, že rozhodnutie o vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia sa vyznačí v spise, pričom účastníkovi konania sa vydá len príslušný doklad. Taktiež ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na čl. I bod 3 návrhu, kedy sa dopĺňa, že sa druhá veta vzťahuje aj na doklad o uznaní odbornej spôsobilosti.

K bodu 23

Navrhuje sa ustanoviť, že na výkon dohľadu nad určenými výrobkami, ktorý inšpektoráty práce vykonávajú podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „dohľad“), sa primerane vzťahujú ustanovenia § 13 a 14 zákona č. 125/2006 Z. z. (výsledné dokumenty z výkonu inšpekcie práce – protokol, resp. záznam), nakoľko aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že právna úprava ani samotný zákon č. 125/2006 Z. z. neurčujú, čo má byť výstupom z inšpektorátom práce vykonaného dohľadu.

Primeranosť uplatňovania § 13 a 14 bude spočívať v tom, že protokol z výkonu dohľadu sa bude odlišovať od protokolu z výkonu inšpekcie práce, pokiaľ ide o navrhovanie a ukladanie opatrení (§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.), keďže pri výkone dohľadu sa bude postupovať podľa § 27 ods. 1 zákona č. 56/2018 Z. z. (a nie podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.), a taktiež protokol z výkonu dohľadu nebude obsahovať údaje, ktoré s výkonom dohľadu nesúvisia (napr. zistené porušenia záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv).

Taktiež sa dopĺňa, že zamestnanci Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce vykonávajú činnosť člena hodnotiacej komisie alebo posudzovacej skupiny podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v služobnom čase. Z dôvodu, aby výkon tejto činnosti bol v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého štátni zamestnanci môžu takúto činnosť vykonávať len v rámci štátnozamestnaneckého vzťahu, sa explicitne ustanovuje, že táto činnosť sa vykonáva v služobnom čase.

K bodu 24

Prechodným ustanovením nadväzujúcim na úpravu v čl. I bode 3 návrhu sa ustanovuje, že rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti, ktoré bolo vydané pred účinnosťou tejto právnej úpravy sa považuje za doklad o uznaní odbornej spôsobilosti.

6

K čl. II

K bodu 1

Zákonom č. 477/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.“) boli v § 12 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. doplnené nové účely na vyslanie ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) mimo územia Slovenskej republiky, a to zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo plnenie úloh medzinárodného vojenského veliteľstva a ďalšia spolupráca ozbrojených síl so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom. Rovnako ako pri plnení úloh ozbrojenými silami podľa § 12 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 321/2002 Z. z., je potrebné vyňať z pôsobnosti zákona č. 124/2006 Z. z. aj plnenie úloh ozbrojenými silami podľa § 12 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 321/2002 Z. z., pričom sa v týchto prípadoch zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia. Na základe uvedeného sa z dôvodu legislatívnej čistoty textu navrhuje pôvodne vyjadrený účel v § 2 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. nahradiť slovami „podľa osobitného predpisu“. Uvedené znenie tak bude reflektovať aj prípadné ďalšie legislatívne zmeny zákona č. 321/2002 Z. z.

K bodu 2

Navrhuje sa spresniť, že v príslušných ustanoveniach sa zohľadňuje kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa na úrovni divízie alebo skupiny, vzhľadom na to, že v prílohe č. 1 sú činnosti s vyšším rizikom, pri ktorých môže vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov, alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie ich zdravia, vymedzené kódom podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa na úrovni divízie alebo skupiny.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na čl. II bod 11 návrhu.

K bodom 4 až 6 a 8 až 10

Úprava nadväzuje na čl. I bod 10 návrhu. Po novom nebude oprávnená právnická osoba vydávať doklad o overení odborných vedomostí fyzickej osoby – žiadateľa, ale namiesto inšpektorátu práce bude po overení odborných vedomostí priamo vydávať preukaz alebo osvedčenie na vykonávanie týchto činností podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.

Oprávneným právnickým osobám sa ukladá povinnosť oznamovať dátum, čas a miesto overovania odborných vedomostí Národnému inšpektorátu práce, a to z dôvodu zvýšenia úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia takým spôsobom, aby inšpektoráty práce mali naďalej určitú možnosť kontrolovať priebeh overovania odborných vedomostí v rámci svojej kontrolnej činnosti. Oprávnená právnická osoba je povinná buď oznámiť požadované skutočnosti alebo ich zverejniť na svojom webovom sídle, a to najmenej 15 dní pred začatím overovania odborných vedomostí. Uvedená lehota je zosúladená s lehotou na oznámenie dátumu, času a miesta overovania odborných vedomostí žiadateľovi. Taktiež je oprávnená právnická osoba v zákonom určenom termíne povinná zaslať Národnému inšpektorátu práce informáciu o ňou vydaných preukazoch a osvedčeniach.

7

Nakoľko oprávnená právnická osoba bude vydávať preukazy a osvedčenia na vykonávanie činnosti, navrhuje sa, aby oprávnená právnická osoba okrem zverejňovania zoznamu vydaných oprávnení podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., v uvedenom rozsahu zverejňovala na svojom webovom sídle aj zoznam vydaných preukazov a osvedčení podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. Táto povinnosť súvisí aj s návrhom v čl. I bode 7 návrhu zákona, keď v súčasnosti vedie zoznam vydaných preukazov a osvedčení Národný inšpektorát práce, pričom táto kompetencia sa mu týmto návrhom zákona odoberá.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 11

Úprava nadväzuje na čl. I bod 3 návrhu, podľa ktorého Národný inšpektorát práce bude fyzickej osobe, ktorá získala odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie, vydávať a odoberať doklad o uznaní odbornej spôsobilosti [odsek 13 písm. a)]. Podľa návrhu odseku 13 písm. a) môže fyzická osoba vykonávať činnosti podľa § 16 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. na základe platného dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti. Národný inšpektorát práce doposiaľ pri uznávaní odbornej spôsobilosti postupoval len podľa zákona č. 422/2015 Z. z. a neskúmal aj splnenie ďalších podmienok podľa zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré sa vzťahujú na držiteľov preukazov, osvedčení alebo dokladov podľa odseku 1 písm. b), ktoré boli vydané za podmienok ustanovených zákonom č. 124/2006 Z. z. S cieľom zvýšiť úroveň BOZP, ako aj zrovnoprávniť podmienky pre prístup k regulovanému povolaniu v podmienkach Slovenskej republiky, sa navrhuje, aby sa aj na vydanie a zachovanie platnosti dokladov o uznaní odbornej spôsobilosti primerane vzťahovali niektoré podmienky ustanovené v § 16 zákona č. 124/2006 Z. z. Vyžadovanie splnenia ďalších podmienok ustanovených právnymi predpismi upravujúcimi príslušné regulované povolanie predpokladá aj samotný zákon č. 422/2015 Z. z. (§ 16 ods. 2). Okrem primeraného použitia ustanovení ods. 2 písm. a) a c), odsekov 3 a 4 a odseku 5 prvej vety sa po novom bude vyžadovať, aby fyzická osoba, ktorej bol vydaný doklad o uznaní odbornej spôsobilosti za podmienok podľa ods. 6 až 11 absolvovala aj lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ako aj aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Plynutie lehôt na ich absolvovanie sa bude vzťahovať na platnosť dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, pričom aktualizačná odborná príprava sa bude potvrdzovať na zadnej strane dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti spôsobom uvedeným vo vyhláške č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti.

Podľa návrhu odseku 13 písm. b) fyzická osoba, ktorá je cezhraničným poskytovateľom služby alebo je vyslaná na výkon práce pri poskytovaní služieb z členského štátu EÚ na územie Slovenskej republiky, nepotrebuje doklad vydaný Národným inšpektorátom práce a na výkon činnosti podľa § 16 odseku 1 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. jej postačí platný doklad o príslušnej odbornej spôsobilosti vydaný v členskom štáte Európskej únie. Uvedená právna úprava súvisí so zásadou voľného poskytovania služieb vyjadrenou aj v siedmej časti zákona č. 422/2015 Z. z. Zákonom č. 422/2015 Z. z. bola prebraná aj smernica EP a R č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 422/2015 Z. z. za zákonom stanovených podmienok môže každý, kto spĺňa podmienky na poskytovanie služieb podľa právnych predpisov iného členského štátu

8

(poskytovateľ služieb) dočasne a príležitostne poskytovať rovnaké služby na území Slovenskej republiky bez uznania odbornej kvalifikácie.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13

V rámci prechodných ustanovení sa v prvom odseku upravuje, že preukazy a osvedčenia, ktoré boli do účinnosti novej právnej úpravy vydané inšpektorátom práce ostávajú v platnosti a považujú sa za preukazy a osvedčenia vydané oprávnenou právnickou osobou.

V druhom odseku sa upravuje prechodné obdobie, v rámci ktorého je fyzická osoba, ktorá má doklad o uznaní odbornej spôsobilosti (tzn. pôvodne rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti) vydaný Národným inšpektorátom práce pred účinnosťou novej právnej úpravy, povinná absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu a podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, a to z dôvodu zabezpečenia jednotných požiadaviek v súvislosti s novou úpravou vydávania dokladov o uznaní odbornej spôsobilosti. Taktiež sa ustanovujú podmienky, ktoré ak fyzická osoba v rámci prechodného obdobia nesplní, doklad o uznaní odbornej spôsobilosti stráca dňom 31. marca 2026 platnosť.

K čl. III

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. apríla 2021.

V Bratislave dňa 4. novembra 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov bol viackrát novelizovaný. Potrebné je ho tiež upraviť so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe, na pripomienky generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora i na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia právnických a fyzických osôb.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje jednu z najsústredenejších a najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky Európskej únie. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Účelom návrhu zákona je posilniť systémovú komplexnosť právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím sa dôslednejšie zabezpečí bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V návrhu zákona sa precizujú ustanovenia zákona implementujúce tie časti ustanovení smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktoré po preskúmaní zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučilo upraviť generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Návrhom zákona sa pôsobnosť v porovnaní s doterajšou právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rozširuje aj na nápravnovýchovný ústav, na fyzickú osobu, ktorá je s vedomím zamestnávateľa v jeho priestoroch. Navrhuje sa, aby sa v primeranom rozsahu, potrebnom na ochranu života a zdravia, vzťahoval aj na organizátorov dobrovoľných aktivít a fyzické osoby vykonávajúce práce v rámci týchto aktivít. Návrhom zákona sa upravuje pôsobnosť oprávnenej právnickej osoby pri overovaní plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Vymedzujú sa podmienky, na základe ktorých sa povoľuje fyzickej osobe obsluhovať pracovné prostriedky a na základe ktorých môže právnická osoba a fyzická osoba vykonávať činnosti, ktorými sú odborné prehliadky a odborné skúšky a zásahy na vyhradenom technickom zariadení v prevádzke a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov.

Zamestnávateľovi a zamestnancovi sa ustanovujú povinnosti pri vzniku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo iného úrazu, choroby z povolania, priemyselnej otravy, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a pri vzniku závažnej priemyselnej havárie.

Na účely tohto zákona sa zriaďujú preventívne a ochranné služby, ktorých poslaním je organizovanie a vykonávanie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návrh zákona upresňuje úlohy, ktoré na ten účel plní bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba a ich postavenie. Ustanovuje podmienky odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika, upravuje sa ich kumulácia s inými odbornými funkciami. Ustanovuje sa, za akých podmienok môže sám zamestnávateľ vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika.

Návrh zákona ustanovuje podmienky na vydávanie a odoberanie oprávnení na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrh zákona obsahuje splnomocňovacie ustanovenia na vydanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Štatistickým úradom SR, ktoré podrobnejšie upravia podmienky a požiadavky špecifických oblastí zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizuje aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie a štandardami Medzinárodnej organizácie práce.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2006. Návrhom zákona sa mierne zvýši dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb; dopady sú vyčíslené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani priamy dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 22701/2005-411 zo dňa 9. septembra 2005 v súvislosti s transformáciou Technickej inšpekcie na akciovú spoločnosť odporúča doplniť do § 37 nový odsek 4, podľa ktorého nesmie klesnúť majetková účasť štátu na základnom imaní tejto spoločnosti pod 100 %. Uvedená požiadavka bola zapracovaná do stanov akciovej spoločnosti Technická inšpekcia.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1Vymedzuje sa predmet vládneho návrhu zákona (ďalej len „návrh“), ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

K § 2Navrhuje sa, aby sa zákon vzťahoval na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry, tak ako to pre Slovenskú republiku vyplýva zo Smernice Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „smernica“) a nadväzujúceho súboru individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Takto vymedzený rozsah je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 155 z roku 1981 o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 20/1989 Zb.).

Navrhuje sa na účely zákona v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu činnosti rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné právnické a fyzické osoby, ktoré nevykazujú typické znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním práce a s osobným výkonom práce. Do pôsobnosti zákona tak patria napríklad vzťahy medzi ústavom na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeným vo výkone trestu, ak odsúdený je zaradený do práce v zariadeniach zriadených a prevádzkovaných nápravnovýchovným ústavom, medzi organizátorom verejných dobrovoľných aktivít a fyzickými osobami vykonávajúcimi prácu podľa pokynov organizátora (napríklad aktivačná činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iná činnosť založená na dobrovoľnej účasti občana na práci vo verejnom záujme). Povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia podľa osobitného predpisu (nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z.) sa vzťahuje aj na právnickú a fyzickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

V návrhu sa negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo vzťahu k činnostiam vykonávanými profesionálnymi vojakmi a občanmi povolanými na výkon služby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného alebo núdzového stavu a na účely vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií. Aj pri týchto činnostiach je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa ustanoviť, aby bolo možné za rovnakých podmienok čiastočne alebo úplne vylúčiť aj ďalšie činnosti vykonávané v služobnom pomere.

K § 3Na účely navrhovaného zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa používajú v nasledujúcich ustanoveniach zákona. Navrhované definície vystihujú účel zákona a zohľadňujú slovenské a európske reálie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa preto novo vymedzuje pojem zamestnanec, nebezpečná udalosť, bezpečnosť technického zariadenia.

Definícia nebezpečnej udalosti, ako udalosti, pri ktorej bolo ohrozené zdravie zamestnanca, ale nedošlo k jeho poškodeniu, bola prevzatá z Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981 (ďalej len „protokol“). Účelom je evidovať nebezpečnú udalosť spolu s údajmi o príčine jej vzniku a predovšetkým ju vyhodnotiť, prijať a vykonať opatrenia na predchádzanie podobných udalostí v budúcnosti. Bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Samostatne tento pojem nebol definovaný v právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 4V súlade s doterajšou právnou úpravou sa upravujú základné predpoklady na tvorbu nových projektov, návrhov strojov alebo iných technických zariadení tak, aby bola zaistená ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ktorí ich budú používať v práci. Účelom je umožniť zamestnávateľom lepšie a jednoduchšie vykonávať potrebné ochranné opatrenia pri ich používaní.

K § 5

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú základné všeobecné zásady prevencie. Navrhovaným znením sa tieto upravujú v súlade s čl. 6 ods. 2 smernice a s povinnosťami zamestnávateľa, ktoré sú upravené podľa jednotlivých oblastí v nasledujúcich ustanoveniach tak, aby spolu vytvárali komplexnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K § 6Ustanovenie podrobnejšie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov, ku ktorým patrí najmä zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s dosiahnutými vedeckými poznatkami a rešpektovanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, otázky zaraďovania zamestnancov na práce na základe ich zdravotného stavu, schopností, veku, kvalifikačných predpokladov a príslušného dokladu o odbornej spôsobilosti, posudzovanie rizika poškodenia zdravia zamestnancov, poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, prijímanie a vykonávanie účelných preventívnych a ochranných opatrení. Návrh ukladá zamestnávateľovi povinnosť pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dbať o zvýšenú pozornosť osobitným skupinám zamestnancov, ktorými sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladiství zamestnanci vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie ako aj povinnosť vypracovať a podľa potreby aktualizovať zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané týmto kategóriám zamestnancov.

Ďalej sa ukladá povinnosť zamestnávateľa prijať a vykonať účelné a nevyhnutné opatrenia nielen tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, ale aj tam, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov. Ukladá povinnosť zamestnávateľa vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovať prestávky v práci, zabezpečovať zdravotný dohľad vrátane lekárskych preventívnych prehliadok. Ustanovuje sa, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností, pri tom však nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa.

K § 7Ustanovujú sa základné požiadavky na oboznamovanie a informovanie zamestnancov z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami, a to napr. pri jeho prijatí do zamestnania, pri jeho preložení na iné pracovisko, pri zaradení alebo prevedení na inú prácu, pri zavedení novej technológie. Rozsah oboznamovania a jeho periodicita musí zodpovedať špecifickým podmienkam vykonávania práce.

V súlade so smernicou sa navrhuje povinnosť zamestnávateľa podávať informácie zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) aj o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie. Ustanovuje sa, aby zamestnávateľ poskytol potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj tým, ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom, či už v rámci bezpečnostnotechnickej služby alebo pracovnej zdravotnej služby.

K § 8 Ustanovenie v súlade so smernicou upravuje základné vybrané opatrenia, ktoré je povinný zamestnávateľ vopred vykonať na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov v pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia, a to po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce a nebezpečenstiev a veľkosti rizík.

K § 9Navrhované znenie ustanovenia upravuje povinnosti zamestnávateľa v kontrolnej činnosti, ktorá obsahuje kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

Taktiež sa ukladá povinnosť zabezpečovať v lehotách určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia.

K § 10Navrhované ustanovenie upravuje v súlade so smernicou participáciu zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s efektívnym vykonávaním základného ústavného práva zamestnanca na ochranu života a zdravia i s presadzujúcou sa koncepciou prevencie v tejto oblasti. V súlade s čl. 10 smernice upravuje možnosť vyjadriť sa ku všetkým opatreniam, ktoré vykonáva zamestnávateľ, napríklad k informovaniu zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pod.

K § 11Návrhom sa preberá osvedčené a zaužívané preventívne opatrenie na predchádzanie nezvratným poškodeniam zdravia zamestnancov prostredníctvom rekondičného pobytu. Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť rekondičný pobyt a povinnosť zamestnanca, ktorý vykonáva vybrané povolania zúčastňovať sa na rekondičnom pobyte v určených lehotách v súvislosti s výkonom povolania za mimoriadne sťažených pracovných podmienok.

K § 12Ustanovenie upravuje právo zamestnanca prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb.

Návrh okrem povinností zamestnanca dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ostatné predpisy, pokyny a zásady bezpečnostného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, upravuje rad konkrétnych základných povinností, ako aj povinnosť zamestnanca konať tak, aby umožnil splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať všetky práce v súlade s predpismi a s návodom na obsluhu.

K § 13Navrhuje sa rámcová úprava bezpečnosti stavieb, pracovných priestorov, technických zariadení, pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ustanovuje sa minimálny obsah technickej dokumentácie stavieb, ktorá musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave, výstavbe a budúcej prevádzke stavby a obsah technickej dokumentácie týkajúcej sa pracovných prostriedkov a pracovných postupov. Ďalšie podrobnosti o obsahu technickej dokumentácie určujú osobitné predpisy.

V súvislosti s predmetom navrhovanej úpravy sa zamestnávateľovi ukladajú základné povinnosti počas užívania stavieb, prevádzkovania pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov.

K § 14Navrhovaná úprava vymedzuje rozsah činnosti oprávnenej právnickej osoby, a to v záujme zaistenia ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri plnení pracovných povinností. Ide o vydávanie oprávnení Národným inšpektorátom práce právnickým osobám na opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, plnenie tlakových nádob na dopravu plynov vrátane nádrži motorových vozidiel a vydávanie osvedčení fyzickým osobám na činnosti na týchto zariadeniach vrátane ich obsluhy. Vydávanie týchto oprávnení doteraz patrilo do pôsobnosti inšpektorátov práce.

Upravujú sa podmienky na vydanie oprávnenia i na jeho odobratie. Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce zverejňovať zoznam oprávnených právnických osôb v záujme lepšej informovanosti zamestnávateľov.

K § 15Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, na činnosť uvedenú v odseku 1, resp. 2 v prípade činnosti v oblasti jadrových zariadení. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie oprávnenia na činnosť, lehotu, na ktorú sa oprávnenie vydáva, povinnosti žiadateľa voči oprávnenej právnickej osobe a Národnému inšpektorátu práce v oblasti jadrových zariadení, podmienky odobratia a zániku oprávnenia. Ustanovuje, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosti uvedené v odseku 1 bez oprávnenia, len na základe dokladu o odbornej spôsobilosti.

K § 16Ustanovuje preukazovanie odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré obsluhujú niektoré pracovné prostriedky a vykonávajú niektoré činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na základe platného osvedčenia na činnosť alebo preukazu na činnosť. Uvádza sa obsah a podmienky na vydanie osvedčenia alebo preukazu na činnosť. Zavádza sa povinnosť fyzickej osobe, ktorá má osvedčenie alebo preukaz absolvovať každých päť rokov aktualizačnú odbornú prípravu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. Splnenie tejto povinnosti sa potvrdí v osvedčení alebo v preukaze. Uvádzajú sa podmienky odobratia osvedčenia alebo preukazu a navrhuje sa ustanoviť, aby dôvodom na odobratie a na stratu platnosti bolo neabsolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy.

K § 17

Ustanovujú sa povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu alebo služobného úrazu, iného úrazu alebo smrti, ktoré vznikli v priestoroch a na pracovisku zamestnávateľa, ako aj povinnosti pri vzniku nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie. Ustanovenie zásadným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu evidencie a registrácie pracovných úrazov (vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a hlásenie prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.) a navrhuje sa komplexná úprava uvedenej problematiky so zapracovaním požiadaviek Protokolu z roku 2002 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o bezpečnosti a zdraví v zamestnaní a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981.

Pojem pracovný úraz a služobný úraz návrh osobitne nedefinuje, v tejto súvislosti odkazuje na Zákonník práce a na osobitné predpisy.

Na účely tohto ustanovenia sa vymedzuje pojem registrovaný pracovný úraz a iný úraz. Pod pojmom registrovaný pracovný úraz sa rozumie úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu. Pod pojmom iný úraz sa rozumie úraz, ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, alebo ktorý utrpela na pracovisku iná fyzická osoba, ako zamestnanec, tzn. nejde o pracovný úraz.

V návrhu sa ustanovuje zamestnávateľovi bezodkladná oznamovacia povinnosť pri vzniku registrovaného pracovného úrazu, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej priemyselnej havárie, choroby z povolania, podozrenia na chorobu z povolania. Podľa tohto ustanovenia sa zamestnávateľovi ukladá zaslať do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel záznam o registrovanom pracovnom úraze subjektom podľa ods. 7 písm. a) a správu o prijatých a vykonaných opatreniach subjektom podľa ods. 7 písm. b). Limit pracovnej neschopnosti 42 dní bol určený v súlade s § 123 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v ktorom za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní. Zásadnou povinnosťou zamestnávateľa je vyšetriť príčiny vzniku uvedených udalostí a vykonať opatrenia proti ich opakovaniu sa.

V ustanovení sa navrhujú povinnosti zamestnávateľom zamestnanca pri vzniku registrovaného pracovného úraze na pracovisku aj u iného zamestnávateľa.

Návrhom sa zamestnancovi ukladá oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zamestnávateľovi pri vzniku nielen pracovného úrazu, ale aj pri vzniku iného úrazu, nebezpečnej udalosti, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie spôsobom, ktorý interne upraví zamestnávateľ. Táto povinnosť sa ukladá aj zamestnancovi alebo fyzickej osobe, ktorá bola svedkom danej udalosti. V prípade, že zamestnancovi jeho zdravotný stav nedovoľuje oznámiť pracovný úraz, oznamovacia povinnosť sa potom vzťahuje na iného zamestnanca.

K § 18Navrhujú sa bližšie povinnosti pre zamestnávateľov pri plnení ich úloh ich zamestnancami na jednom spoločnom pracovisku alebo v jeho blízkosti na účely zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovuje sa vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce pre zamestnávateľa vykonávajúceho napr. montážne, opravárenské, stavebné práce pre iné fyzické a právnické osoby po dohode s objednávateľom práce, a v súlade s príslušnou individuálnou smernicou EÚ aj iné povinnosti pre stavebníka - fyzickú alebo právnickú osobu, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

Na účely posúdenia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v projektovej dokumentácii stavby určenej na profesionálne aktivity sa v súlade s novelou stavebného zákona navrhuje predložiť projektovú dokumentáciu oprávnenej právnickej osobe podľa § 14.

K § 19Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa počet zamestnancov, ktorých má jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť v problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zastupovať - najviac 50 zamestnancov a ustanovuje sa, kedy ich počet môže prekročiť 50, ale nie 100 zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, činnosti, ktoré je oprávnený robiť tento zástupca zamestnancov, na základe tohto ustanovenia vykonávajú v súlade so smernicou zamestnanci zamestnávateľa.

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberajú oprávnenia zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľovi sa v rámci informačnej povinnosti ukladá sprístupniť zoznam zástupcov zamestnancov na svojich pracoviskách s uvedením pracoviska, na ktorom zástupca zamestnancov pracuje.

K § 20

Navrhuje sa z doterajšej právnej úpravy prebrať inštitút poradného orgánu zamestnávateľa určeného na hodnotenie dosiahnutého stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhovanie potrebných opatrení na jeho zlepšenie. Komisia predstavuje nástroj na zefektívnenie vnútrofiremného toku informácií a na zlepšenie a uľahčenie konzultácií.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa v súlade so smernicou upravuje vykonávanie oprávnení komisie, ak u zamestnávateľa nie sú ustanovení zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť.

K § 21

Návrhom sa v súlade s článkom 7 smernice do systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začleňujú preventívne a ochranné služby, ktorých účelom je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranou pred ním.

Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s

◊právnickou osobou, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená,

◊fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak je na výkon tejto činnosti oprávnená.

Návrh upravuje požiadavky na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pre uvedené subjekty. Konkretizuje, že uvedené služby u zamestnávateľa vykonáva bezpečnostnotechnická služba (§ 22) na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce a pracovná zdravotná služba (§ 26) na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR. Vydanie oprávnenia sa vzťahuje len na dodávateľský výkon bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby.

V návrhu sa špecifikujú požiadavky na vydanie oprávnenia, náležitosti oprávnenia a podmienky na jeho odobratie.

K § 22

Návrhom sa vymedzujú úlohy bezpečnostnotechnickej služby, ktorými sú odborné poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené úlohy plní najmenej bezpečnostný technik, resp. autorizovaný bezpečnostný technik v prípade, ak zamestnávateľ vykonáva činnosť podľa prílohy č. 1. Podľa potreby a rozsahu činností zabezpečovaných u zamestnávateľa a najmä nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich aj iní odborníci, napríklad protiprašný technik, protihlukový technik alebo odborní pracovníci pre jednotlivé druhy vyhradených technických zariadení.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá pri určovaní dostatočného počtu bezpečnostných technikov brala do úvahy len počet zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, ustanovením sa v súlade so smernicou zohľadňuje aj veľkosť organizácie, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj charakter, rozsah a situovanie rizík z nich vyplývajúcich. Na určovanie počtu bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov má významný vplyv charakter ekonomickej činnosti zamestnávateľa uvedenej v prílohe č. 1 a jej rizikovosť, ako aj maximálny počet zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika.

Návrh ustanovuje podmienky kumulovania funkcie bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika s inými príbuznými odbornými funkciami, napríklad s funkciou technika požiarnej ochrany.

K § 23

Návrhom sa preberá osvedčené vymedzenie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika z doterajšej právnej úpravy. Návrh na rozdiel od doterajšej právnej úpravy upravuje aj vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika osobne zamestnávateľom, a to po splnení ustanovených požiadaviek a oprávňuje bezpečnostného technika, pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnanca, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenia. Osvedčenie bezpečnostného technika vydáva právnická osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie a príslušná škola, ktorá rozsah a obsah študijného zamerania vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce. V návrhu sa špecifikujú podmienky kreovania skúšobnej komisie, náležitosti osvedčenia a jeho platnosti.

K § 24

Návrhom sa zavádza autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý plní úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa vykonávajúceho rizikovejšie činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Účelom tohto opatrenia, ktorý je v súlade s praktickými skúsenosťami z členských štátov Európskej únie, je zabezpečiť, aby zamestnávateľom, ktorí pôsobia v rizikovejších podmienkach, radili dostatočne skúsení odborníci. Autorizovaným bezpečnostným technikom môže byť

◊bezpečnostný technik, ktorý po získaní osvedčenia bezpečnostného technika a absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe vykonal skúšku pred odbornou skúšobnou komisiou ustanovenou Národným inšpektorátom práce,

◊osoba po preukázaní najmenej päťročného plnenia odborných činností v štátnej správe na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak požiadala o vydanie osvedčenia najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia týchto činností.

Návrh upravuje najmä obsah žiadosti, špecifikuje doklady, ktoré je potrebné doložiť, kreovanie skúšobnej komisie a platnosť osvedčenia. Upravuje možnosť vykonania odbornej skúšky po odobratí osvedčenia.

K § 25

Návrhom sa upravujú dôvody na odobratie osvedčenia bezpečnostného technika alebo osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika.

K § 26

V súlade s čl. 7 smernice sa z doterajšej právnej úpravy obsahovo preberá inštitút pracovnej (doteraz: závodnej) zdravotnej služby. Ustanovujú sa úlohy pracovnej zdravotnej služby ako aj jej personálne zloženie.

K § 27

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa podstatne mení problematika dodávateľského výkonu výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Návrhom sa rámcovo upravujú podmienky na výchovu a vzdelávanie a odstraňuje sa doterajšia nedostatočná právna úprava vydávania a odoberania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Nielen samotná výchova a vzdelávanie sa vykonáva na základe vydaného oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ale aj organizácia výchovnej a vzdelávacej aktivity prináleží právnickej a fyzickej osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ak sa vykonávajú dodávateľským spôsobom. V rámci žiadosti o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je žiadateľ povinný predložiť doklady o materiálnotechnickom vybavení a organizačnom zabezpečení výchovy a vzdelávania. Vylúči sa tým možnosť zásahu do práva na výchovnú a vzdelávaciu aktivitu pre nedostatok právnej regulácie. Ustanovuje sa základná požiadavka na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti – podaním písomnej žiadosti a určením jej obsahu.

Oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je podnikateľská činnosť fyzických a právnických osôb, ktorá v záujme kvalitného a kvalifikovaného poskytovania služieb musí mať presne definované požiadavky na ich vykonávanie. Preto návrh špecifikuje najmä odbornú a lektorskú spôsobilosť žiadateľa a v prípade, ak žiadateľ nespĺňa tieto požiadavky, návrh zavádza inštitút odborného zástupcu, ktorý je zodpovedný za odborné vedenie výchovnej a vzdelávacej aktivity a je k žiadateľovi v pracovnoprávnom vzťahu. Návrh upravuje náležitostí žiadosti a konkretizuje doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť.

Návrh upravuje obsah projektu výchovy a vzdelávania, obsah oprávnenia v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, povinnosti oprávnenej osoby. Vydávanie oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je oproti doterajšej praxi, ktorá predpokladala vyjadrenie územne príslušného inšpektorátu práce prostredníctvom Národného inšpektorátu práce, značne zjednodušené tým, že do procesu vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti je zainteresovaná len akreditačná komisia. Navrhovaný spôsob znamená zrýchlenie vydávania oprávnení na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti a súčasne do značnej miery eliminuje subjektívnosť pri posudzovaní žiadostí.

Návrh upravuje podmienky platnosti a dôvody odobratia oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, ktoré v súčasnej právnej úprave neboli konkretizované. Tak je to aj v prípade jednotlivých druhov oprávnení, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 k návrhu a začlenené do skupín podľa vykonávaných odborných činností.

K § 28Navrhovaným ustanovením sa upravujú úlohy akreditačnej komisie Národného inšpektorátu práce pri vydávaní oprávnení a osvedčení na činnosť a úlohy súvisiace s preverovaním na podnet žiadateľa zamietnutie žiadosti na vydanie príslušného dokladu – oprávnenia, osvedčenia alebo preukazu.

K § 29

Z doterajšej právnej úpravy sa preberá ustanovenie upravujúce vytvorenie kontrolného systému v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany odborových orgánov a iných orgánov zastupujúcich zamestnancov.

K § 30

Navrhujú sa splnomocňovacie ustanovenia, nakoľko viaceré otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tento návrh zákona upravuje len rámcovo s tým, že podrobnejšie právne úpravy pre jednotlivé okruhy, napríklad pre lesné práce, pre používanie motorových vozidiel, pre prevádzku kotolní, pre pracoviská a pod. budú obsiahnuté vo vykonávacích právnych predpisoch, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to aj vrátane aktualizácie súčasných vykonávacích predpisov. Po dohode so Štatistickým úradom SR vydá MPSVR SR vzor záznamu o pracovnom úraze. Číselníky potrebné zamestnávateľovi na klasifikáciu pracovného úrazu a vyplnenie záznamu o pracovnom úraze v súlade s požiadavkami EÚ vydá Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Návrhom sa tiež splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia požiadavky na výkon pracovnej zdravotnej služby.

K § 31 - 37

Navrhujú sa upraviť základné podmienky potrebné na transformáciu právnej formy organizácie Technická inšpekcia, ustanovenej doterajšou právnou úpravou (§ 7a ods. 3 zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z.), a to z príspevkovej na akciovú spoločnosť.

K § 38

Návrhom sa umožňujú osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby zamestnávateľa.

Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti všetkých, ktorí pri plnení povinností podľa tohto zákona u zamestnávateľa prišli do styku so skutočnosťami, ktoré v záujme zamestnávateľa, napríklad súvisiacich s obchodným tajomstvom, alebo podľa právnej úpravy o ochrane utajovaných skutočností, nemožno šíriť.

K § 39

Návrhom sa upravuje platnosť oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa doterajších predpisov, ktoré budú postupne nahradené novými podľa tohto zákona.

Zrušuje sa platnosť oprávnení vydaných na vykonávanie poradenstva, nakoľko poradenstvo v oblasti ochrany práce budú vykonávať oprávnené osoby na výkon bezpečnostnotechnickej služby a na výkon závodnej zdravotnej služby.

Upravuje sa platnosť všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré boli vydané na základe v § 41 zrušovaného zákona NR SR č. 330/1996 Z. z.

K § 40

Identifikuje sa preberaná Smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, ktorá je uvedená v prílohe č. 3.

K § 41Navrhuje sa zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 158/2001 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. v spojitosti s prijatím tohto návrhu zákona.

Rovnako sa navrhuje zrušenie vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Z. z. v spojitosti s jej zapracovaním do návrhu tohto zákona.

K čl. II

K bodu 1V spojitosti s úpravou pracovnej zdravotnej služby podľa § 26 tohto zákona sa navrhuje doplnenie § 3 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu.

K bodom 2 až 10Navrhuje sa zmena a doplnenie prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. na základe zmien uskutočnených v legislatíve a z dôvodu prijatia nových právnych predpisov. Dôvodom zmeny sú navrhované ustanovenia tohto návrhu zákona. Ďalej je to napríklad aj vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, nariadenie vlády SR č. 510/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko v znení nariadenia vlády SR č. 282/2004 Z. z..

K čl. III

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v sadzobníku správnych poplatkov. Návrh sa týka položky 202, v rámci ktorej sa rozširujú spoplatnené úkony Národného inšpektorátu práce v nadväznosti na jeho vecnú pôsobnosť. Návrhom sa upravuje poznámka a znenie poznámky pod čiarou v súlade s návrhom zákona.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Návrh zákona v súvislosti s výnimkou zo zákazu výkonu detskej práce mení a dopĺňa znenie § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce tak, že ustanovuje výlučnosť vykonávania ľahkých prác fyzickou osobou, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku, za určených podmienok a len pri činnostiach taxatívne vymedzených.

Súčasne sa návrhom reaguje na zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú zainteresované pri vydávaní povolenia a na oprávnenie Národného inšpektorátu práce odobrať povolenie, ak sa nedodržiavajú jeho podmienky.

K bodu 3Návrhom na zmenu § 39 ods. 2 Zákonníka práce sa zjednodušuje vydávanie pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľom. Doterajší právny stav podmieňoval vydanie pravidiel aj po dohode s príslušným orgánom inšpekcie práce a s príslušným orgánom na ochranu zdravia, čo v konečnom dôsledku znamenalo značné časové straty zavedenia týchto pravidiel do praxe.Ich odborný dohľad nad vydávaným predpisom je podľa tohto zákona nahradený poradenskými aktivitami bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, ktoré je povinný mať každý zamestnávateľ.

K bodu 4

V súvislosti s predzmluvnými vzťahmi návrh formulačne upravuje znenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K bodu 5

Návrh zákona zaradením § 254a do Zákonníka práce reaguje na zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, ktoré nahradili orgány na ochranu zdravia a pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorým sa nahradil pojem zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou.

K čl. V

Predpokladá sa, že zákon nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu