Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov 119/2020 účinný od 18.05.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Účelom návrhu zákona je podporiť uplatňovanie a dodržiavania proti epidemiologických opatrení v čase mimoriadnej situácie vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19 proporcionálnym a ústavne konformným spôsobom.

Aktuálny skutkový stav v čase prijímania tohto návrhu zákona je taký, že je nariadená povinná štátna alebo domáca karanténa / izolácia (ďalej len označované spoločne len ako „karanténa“) pre takmer všetky osoby, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky zo zahraničia a zároveň pre osoby, ktoré boli v kontakte s ďalším okruhom osôb. Tieto opatrenia boli zavedené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práve z dôvodu vynucovania povinnej štátnej karantény pri vstupe na územie Slovenskej republiky boli vyčlenené rôzne kapacity štátnych účelových zariadení ako aj ďalších ubytovacích zariadení orgánov verejnej správy. Aktuálne kapacity štátnych karanténnych zariadení sú maximálne vyťažené a v prípade akejkoľvek ďalšej zvýšenej potreby o ubytovanie osôb budú vystavené nezvládnuteľnej situácii. Prirodzeným očakávaním vlády pri uvoľňovaní najprísnejších opatrení a obmedzení v súvislosti s pandémiou je, že táto zvýšená potreba môže nastať. Existujú teda dve skupiny osôb, a to: (i) osoby, ktoré sú povinné absolvovať karanténu v štátnom zariadení pod sprísneným štátnym dohľadom; a (ii) osoby, ktoré majú povinnosť absolvovať karanténu v domácom prostredí, bez sprísneného štátneho dohľadu. Prekážkami, ktoré boli v praxi identifikované sú nasledovné.

Vo vzťahu k štátnej karanténe; jej dodržiavanie pod sprísneným štátnym dohľadom je síce zabezpečené na vysokej úrovni, ale nie je možné objektívne navyšovať kapacity štátnej karantény. Taktiež verejnosť nevníma štátnu karanténu pozitívne, ale ako opatrenie ktoré pôsobí pomerne reštriktívne. Jednak z dôvodu negatívnych správ v médiách ale aj z dôvodu samotnej skutočnosti, že osoby prichádzajúce zo zahraničia nemajú inú možnosť ako podrobiť sa pobytu v štátnom zariadení. Štátna karanténa síce plní svoj účel, ale bolo by vhodnejšie identifikovať opatrenie, ktoré by súčasne:

i.odbremenilo kapacity štátnych karanténnych zariadení;

ii.pôsobilo by menej invazívnym spôsobom na osoby prichádzajúce na územie Slovenskej republiky zo zahraničia; ale zároveň

iii.poskytovalo porovnateľnú úroveň dodržiavania karanténnych opatrení ako v prípade povinnej štátnej karantény.

Zároveň by však dané opatrenie malo byť legitímnym, nevyhnutným a proporcionálnym opatrením v demokratickej spoločnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu, ktorým je ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením nového korona vírusu.

Identifikovaným alternatívnym opatrením, ktoré spĺňa vyššie uvedené atribúty bude používanie dvoch mobilných aplikácií dostupných pre operačné systémy iOS a Android, ktoré sú predmetom predkladaného návrhu zákona. Po vzore odporúčaní Európskej komisie k aplikáciám monitorujúcim kontakty medzi infikovanými osobami je rozhodnutie o tom, či osoba bude používať mobilnú aplikáciu dobrovoľné, nakoľko vždy existujú aj iné alternatívy

2

ako používanie aplikácie. Používanie mobilných aplikácií je preto v návrhu zákona chápané v prvom rade ako výnimka z povinnej štátnej karantény a zároveň možnosť pre ostatné osoby.

Návrhom zákona sa nenavrhuje plošné používanie mobilnej aplikácie pre všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje karanténna povinnosť (po vzore Poľska), nakoľko odporúčaným európskym prístupom by malo byť dobrovoľné používanie mobilnej aplikácie. Avšak, ak sa mobilnú aplikáciu rozhodne používať osoba, ktorá by inak mala povinnosť podriadiť sa povinnej štátnej alebo domácej karanténe, tejto osobe vznikne povinnosť používať aplikáciu určitým spôsobom, tak aby boli dodržané ciele popísané vyššie. Tieto spôsoby sa týkajú najmä umožnenia určitých funkcionalít mobilnej aplikácie, ako je bližšie vysvetlené v osobitnej časti.

Znenie návrhu zákona výslovne počíta s konkrétnymi mobilnými aplikáciami hoci výslovne nespomína žiadny názov aplikácií. Zámerom zákonodarcu je výslovne upraviť dva konkrétne typy mobilnej aplikácie. Prvým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a druhým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zaradeniami. Nejde teda o žiadne iné aplikácie v správe alebo prevádzke úradu verejného zdravotníctva alebo Národného centra zdravotníckych informácií.

Dôvodom tohto postupu je dynamický vývoj v oblasti mobilných aplikácií a najmä avizované zmeny zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov.

Pri prevádzkovaní uvedených mobilných aplikácií je potrebné zohľadniť opodstatnenosť zásahov do základného ľudského práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru. Charta EÚ ďalej rozlišuje medzi právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a právom na ochranu osobných údajov podľa čl. 8.

Článok 7 Charty EÚ:

„Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“

Článok 8 Charty EÚ:

„1. Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

2. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.

3. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislého orgánu.“

K ochrane súkromia elektronickej komunikácie smeruje v tomto kontexte predovšetkým čl. 5 ods. 3 tzv. ePrivacy smernice (2002/58/ES) implementovaný do § 55 ods. 5 a 6 zákona o elektronických komunikáciách:

„(5) Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.

(6) Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi42) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti

3

štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.“

K ochrane osobných údajov smeruje všeobecné nariadenie o ochrane údajov (2016/679) (ďalej len „GDPR“).

Podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) GDPR platí, že:

„Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: e) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi“

Podľa čl. 6 ods. 2 GDPR platí, že:

„Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť špecifickejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel tohto nariadenia s ohľadom na spracúvanie v súlade s odsekom 1 písm. c) a e), a to presnejším stanovením osobitných požiadaviek na spracúvanie a stanovením ďalších opatrení, ktorými sa zaistí zákonné a spravodlivé spracúvanie, vrátane požiadaviek na iné osobitné situácie spracúvania stanovené v kapitole IX.“

Podľa čl. 6 ods. 3 GDPR platí, že:

„Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený: a) v práve Únie alebo b) v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa. Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia, vrátane: všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účely, na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX. Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.“

Podľa recitálu 4 GDPR platí, že:

„Spracúvanie osobných údajov by malo byť určené na to, aby slúžilo ľudstvu. Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality.“

Podľa recitálu 41 GDPR platí, že:

„Keď sa v tomto nariadení odkazuje na právny základ alebo legislatívne opatrenie, nemusí sa tým nevyhnutne vyžadovať legislatívny akt prijatý parlamentom, bez toho, aby boli dotknuté požiadavky vyplývajúce z ústavného poriadku dotknutého členského štátu. Takýto právny základ alebo legislatívne opatrenie by však mali byť jasné a presné a ich uplatňovanie by malo byť predvídateľné pre tie osoby, na ktoré sa vzťahujú, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a Európskeho súdu pre ľudské práva.“

Podľa recitálu 8 GDPR platí, že:

„Ak sa v tomto nariadení stanovuje, že právo členského štátu má spresniť alebo obmedziť jeho pravidlá, členské štáty môžu, pokiaľ je to nevyhnutné pre súdržnosť a dosiahnutie lepšej zrozumiteľnosti vnútroštátnych predpisov pre osoby, na ktoré sa vzťahujú, začleniť prvky tohto nariadenia do svojho vnútroštátneho práva.“

Podľa recitálu 10 GDPR platí, že:

„Týmto nariadením sa tiež členským štátom dáva priestor na spresnenie svojich pravidiel vrátane pravidiel spracúvania osobitných kategórií osobných údajov (ďalej len „citlivé údaje“). V danom rozsahu toto nariadenie nevylučuje právo členského štátu, ktorým sa vymedzujú okolnosti špecifických

4

spracovateľských situácií vrátane presnejšieho stanovenia podmienok, za ktorých je spracúvanie osobných údajov v súlade so zákonom.“

Podľa recitálu 19 GDPR platí, že:

„Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi na účely patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty by mali mať možnosť ponechať v platnosti alebo zaviesť podrobnejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení. V takýchto ustanoveniach sa môžu podrobnejšie stanoviť osobitné požiadavky na spracúvanie osobných údajov uvedenými príslušnými orgánmi na uvedené iné účely, pričom sa v nich zohľadní ústavná, organizačná a administratívna štruktúra príslušného členského štátu.“

Podľa recitálu 45 GDPR platí, že:

„Ak sa spracúvanie vykonáva v súlade so zákonnými povinnosťami, ktoré má prevádzkovateľ, alebo ak je spracúvanie potrebné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo z úradnej moci, základ pre spracúvanie by mal existovať v práve Únie alebo v práve členského štátu. Týmto nariadením sa nevyžaduje, aby pre každé jednotlivé spracúvanie existoval osobitný právny predpis. Za dostatočný možno považovať právny predpis, ktorý je základom pre viaceré spracovateľské operácie založené na zákonnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľa, alebo ak je spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci. Na základe práva Únie alebo práva členského štátu by sa tiež malo rozhodovať o účele spracúvania. Okrem toho by toto právo mohlo spresniť všeobecné podmienky tohto nariadenia, ktoré sa týkajú zákonnosti spracúvania osobných údajov, stanoviť špecifikácie na určenie prevádzkovateľa, typu osobných údajov, ktoré podliehajú spracúvaniu, príslušných dotknutých osôb, subjektov, ktorým môžu byť osobné údaje poskytnuté, obmedzenia účelu, doby uchovávania a iných opatrení s cieľom zabezpečiť zákonné a spravodlivé spracúvanie. V práve Únie alebo v práve členského štátu by malo byť takisto stanovené, či by prevádzkovateľom vykonávajúcim úlohu vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci mal byť orgán verejnej moci alebo iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa spravuje verejným alebo súkromným právom, ako napríklad profesijné združenie, ak je to z dôvodu verejného záujmu opodstatnené, a to aj na účely v oblasti zdravia, ako je verejné zdravie a sociálna ochrana a správa služieb zdravotnej starostlivosti.“

Podľa recitálu 50 GDPR platí, že:

„Ak je spracúvanie potrebné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, v práve Únie alebo v práve členského štátu sa môžu stanoviť a upraviť úlohy a účely, v prípade ktorých by sa malo ďalšie spracúvanie považovať za zlučiteľné a zákonné. Ďalšie spracúvanie na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého či historického výskumu alebo štatistické účely by sa malo považovať za zlučiteľné so zákonnými spracovateľskými operáciami. Právny základ pre spracúvanie osobných údajov, ktorý je zakotvený v práve Únie alebo v práve členského štátu, môže byť aj právnym základom pre ďalšie spracúvanie.“

Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR platí, že:

„Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.“

Každé spracúvanie osobných údajov a výmena dát s mobilným zariadením predstavuje v určitej rovine zásah do základných ľudských práv. Vyššie uvedené právne predpisy však stanovujú požiadavky a mechanizmy, ktoré ak sú dodržané, daný zásah je dovolený. Predkladaný návrh zákona predstavuje právny základ v zmysle čl. 6 ods. 3 GDPR a stanovuje všetky obligatórne aj fakultatívne náležitosti podľa čl. 6 ods. 3 GDPR.

Európska komisia a Európsky výbor pre ochranu osobných údajov publikovali viacero usmernení, ktoré boli zohľadnené a reflektované nielen v návrhu zákona, ale aj v procesoch vývoja mobilných aplikácií, ktorých používanie návrh zákona upravuje, a tiež

5

v internej dokumentácii a procesoch prevádzkovateľa ešte pred začatím spracúvania údajov. Zámerom zákonodarcu je, aby mobilná aplikácia čo najviac spĺňala dané odporúčania v miere, v akej to bude objektívne možné. Komisia a Výbor uprednostňujú používanie mobilných aplikácií na dobrovoľnej báze. Avšak, tieto odporúčania a usmernenia sa vzťahujú primárne na tzv. „contact tracing“ aplikácie, a teda funkcionalitu monitorovania kontaktu a nevzťahujú sa na monitorovanie dodržiavania domácej karantény. Z viacerých ustanovení daných usmernení nepriamo vyplýva, že ak by mali byť aplikácie používané na vynucovanie práva (law enforcement), pod ktorým je možné chápať aj karanténnu funkcionalitu, je vhodné, aby právny základ daného zásahu bol stanovený v špecifickom legislatívnom opatrení spĺňajúcom požiadavky čl. 6 ods. 3 GDPR.

Návrh zákona aj na základe posúdenia vplyvu podľa čl. 35 GDPR a vykonania balančného testu pre verejný záujem podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) GDPR zavádza osobitné záruky pre ochranu základných práv a slobôd dotknutých osôb, ktorých osobné údaje budú spracúvané prostredníctvom mobilnej aplikácie. Takýmto postupom sa súvisiace riziká znížili natoľko, že nebolo potrebné vykonať k zavádzanému spracúvaniu osobných údajov predchádzajúcu konzultáciu podľa čl. 36 GDPR s Úradom na ochranu osobných údajov SR.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že úrad verejného zdravotníctva už jednu mobilnú aplikáciu prevádzkuje na dobrovoľnej báze. Účinnosťou návrhu zákona nastane rozdiel v tom, že v niektorých prípadoch (o ktorých budú môcť dobrovoľne rozhodnúť užívatelia mobilnej aplikácie), bude používanie mobilnej aplikácie určitým spôsobom povinné. Úrad verejného zdravotníctva poskytuje v súvislosti so spracúvaním osobných údajov prostredníctvom mobilných aplikácií základné informácie podľa čl. 13 a 14 GDPR v dokumente „Podmienky ochrany súkromia“. Z ohľadom na návrh zákona, tieto informácie bude nevyhnutné upraviť, aj keď základné informácie o účeloch spracúvania a právnych základoch zostávajú naďalej relevantné. Je tomu tak z dôvodu, že návrh zákona naďalej počíta s rovnakým hlavným účelom spracúvania ako je uvedený v Podmienkach ochrany súkromia mobilnej aplikácie a zároveň predpokladá pokračovanie v spracúvaní osobných údajov na kombinácii právneho základu súhlasu dotknutej osoby a plnenie úlohy vo verejnom záujme podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) e e) GDPR.

Návrh zákona je v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, GDPR, čl. 6 a čl. 39 Zmluvy o Európskej únii, čl. 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 8 Charty základných práv Európskej únie, e-Privacy smernicou ako aj s relevantnými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Bližšie podrobnosti sú uvedené v doložke zlučiteľnosti.

Od predkladaného návrhu zákona sa očakáva pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Rádovo ide o tisícky osôb, ktorých karanténa trvá spravidla 14 dní a viac dní. Hoci vývoj mobilnej aplikácie si vyžiada isté náklady (rádovo v tisícoch eur) a rovnako aj prevádzkovanie mobilnej aplikácie si vyžiada zvýšené nároky na personálne a technické zabezpečenie, pri zohľadnení úspory nákladov na zabezpečovanie štátnej karantény nie je žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže používatelia mobilnej aplikácie môžu byť včasne varovaní, že boli v kontakte s osobou s potvrdenou diagnózou COVID-19. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. V oblasti sociálnych vplyvov sa predpokladá výrazne pozitívny vplyv na sociálnu inklúziu, resp. negatívny vplyv na sociálnu exklúziu, a to tým, že osoba s nariadenou domácou karanténou alebo izoláciou ostane vo

6

svojom domovskom prostredí. Návrh zákona má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

6

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Podstatou predkladaného návrhu zákona je zriadenie dvoch mobilných aplikácií, pretože z dôvodu zmien zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov nie je možné zlučovať všetky funkcionality do jednej mobilnej aplikácie. Z uvedeného dôvodu sú funkcionality mobilnej aplikácie rozdelené na dve samostatné aplikácie.

Návrhom zákona sa navrhuje rozšíriť zoznam povinností fyzických osôb o povinnosť používania tej mobilnej aplikácie, ktorá bude slúžiť na monitorovanie dodržiavania izolácie.

K bodu 2

V súčasnosti sa štátny dozor nad dodržiavaním toho zákona vykonávajú priamo zamestnanci úradu verejného zdravotníctva, resp. zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Návrhom zákona sa rozširuje možnosť dozorného orgánu využiť na dozor nad dodržiavaním izolácie v domácom prostredí aj mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania mobilnej izolácie. Táto mobilná aplikácia bude slúžiť výhradne na kontrolu dodržiavania izolácie v domácom prostredí tých osôb, ktoré odmietli absolvovať nariadenú izoláciu v zdravotníckom zariadení alebo v inom štátom určenom zariadení.

K bodu 3

Nedodržanie povinností týkajúcich sa riadneho používania mobilnej aplikácie, bude podľa tohto zákona považované za priestupok.

K bodu 4

§ 60a

Odsekom 1 sa ustanovuje, že prevádzkovateľom dvoch samostatných mobilných aplikácií, ktorými budú: 1. mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a 2. mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zariadeniami, a s tým súvisiacimi osobnými údajmi je úrad verejného zdravotníctva. Úrad verejného zdravotníctva bude spracúvať len také osobné údaje na ktoré získal súhlas dotknutej osoby v zmysle § 60b ods. 3 alebo ich spracúva bez súhlasu dotknutej osoby za podmienok stanovených v tomto zákone. Pojmom prevádzkovateľ sa má na mysli prevádzkovateľ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „GDPR“) resp. zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, a nie prevádzkovateľ v zmysle terminológie zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe. Návrh zákona predpokladá, že v zmysle GDPR je prevádzkovateľom úrad verejného zdravotníctva s sprostredkovateľom Národné centrum zdravotníckych informácií a v zmysle zákona o informačných technológiách verejnej správy je prevádzkovateľom Národné centrum zdravotníckych informácií a správcom Úrad verejného zdravotníctva. Ustanovenie zároveň upravuje účel spracúvania osobných údajov a všeobecné obmedzenie len na také spracúvanie osobných údajov, ktoré je uvedené v tejto časti zákona alebo ktoré odsúhlasil užívateľ.

Odseky 2 a 3 ustanovujú výnimka z povinnej izolácie v inom zariadení, ktorým je myslená izolácia v zdravotníckom zariadení alebo v určenom zariadení podľa existujúcich opatrení úradu verejného zdravotníctva. Výnimka sa vzťahuje na osobu, ktorá sa rozhodne používať mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a dodrží povinnosti upravené v týchto odsekoch. Rozhodnutie o tom, či sa osoba podriadi izolácii v zdravotníckom zariadení alebo v tzv. štátnom zariadení alebo bude používať mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie je výlučne v kompetencii danej osoby. Ak sa osoba rozhodne nepoužívať mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, nehrozia jej žiadne negatívne dôsledky okrem tých, ktoré už aktuálne vyplývajú z právnych predpisov a opatrení úradu verejného zdravotníctva. Odsek 3 rozširuje povinnosti upravené v odseku 2 aj na tie osoby, ktoré sa rozhodnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie používať v prípade, ak im je v zmysle existujúcich opatrení Úradu verejného zdravotníctva nariadená povinná izolácia v domácom prostredí. Rozhodnutie o používaní mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie je aj v tomto prípade dobrovoľné

7

a len v kompetencii danej osoby bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov . Ak sa ďalej v texte návrhu zákona odkazuje na povinnosti podľa odseku 2, je tým myslený odkaz na osoby v zmysle odseku 2 a 3.

Odsek 4 stanovuje povinnosti používateľov mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie. Tieto povinnosti však nemajú plošný charakter a nevzťahujú na všetkých používateľov mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie (t.j. všetkých, ktorí si danú mobilnú aplikáciu nainštalujú), ale iba na používateľov podľa odseku 2 a 3, tzn. osoby, ktoré používajú mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie ako výnimku z povinnej izolácie v zdravotníckom zariadení alebo v inom určenom zariadení. Bez vyžadovania týchto povinností zákonom by nebolo možné dosiahnuť ciele uvedené vyššie ani účel spracúvania osobných údajov. Z tohto dôvodu je navrhovaný len minimálny okruh funkcionalít mobilnej aplikácie a minimálny okruh adresátov týchto povinností. Tieto povinnosti (okrem písmena f) – povolenie na lokálne uloženie snímky tváre dotknutej osoby) sa týkajú systémových nastavení mobilných zariadení. V prípade, že užívateľ nemá tieto nastavenia už povolené resp. odsúhlasené vo svojom mobilnom zariadení, operačný systém mobilného zariadenia vyzve používateľa prostredníctvom systémového hlásenia, aby tieto funkcionality umožnil. V prípade, ak užívateľ tieto nastavenia už má povolené resp. odsúhlasené vo svojom mobilnom zariadení, k žiadnej ďalšej výzve nedôjde. Užívateľ fakticky môže prostredníctvom nastavení svojho mobilného zariadenia kedykoľvek zmeniť dané nastavenia. Zákonná povinnosť podľa odseku 3 však vyžaduje, aby tak neurobil a aby tieto nastavenia mobilného zariadenia ponechal zapnuté, a to počas trvania povinnej izolácie.

Odsek 4 písm. g) odkazuje predovšetkým na odinštalovanie mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, zmenu povinného nastavenia podľa predchádzajúcich písmen alebo akémukoľvek inému konaniu, ktoré je možné vyhodnotiť ako obchádzanie povinností podľa odseku 4. Návrh zákona výslovne nespomína povinnosť neustále držať pri sebe mobilné zariadenie, nakoľko vychádza z toho, že tomu tak vo všeobecnosti je prirodzene. Ak by sa používateľ mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie vzdialil od miesta povinnej izolácie v domácom prostredí a mobilné zariadenie by ponechal v tomto mieste, také konanie je možné považovať za porušenie povinnosti podľa odseku 4 písm. g). Zároveň by ale dané konanie bolo v rozpore so všeobecnou povinnosťou stanovenou opatrením úradu verejného zdravotníctva, bez ohľadu na používanie mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie. Po skončení povinnej izolácie v domácom prostredí je možné mobilnú aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie odinštalovať bez porušenia povinností stanovených v tomto zákone.

V odseku 5 sa ustanovuje, že povinnosti podľa odseku 4 trvajú iba počas trvania nariadenej izolácie v zdravotníckom zariadení, inom určenom zariadení alebo v domácom prostredí.

V odseku 6 sa zavádza možnosť využívať mobilnú aplikáciu a jej funkcionality aj na dobrovoľnej báze, na základe súhlasu používateľa mobilnej aplikácie. Vzhľadom na ustanovenia GDRP, týkajúce sa platnosti súhlasu udeleného osobou mladšou ako 16 rokov, sa explicitne ustanovuje, že osoba mladšia ako 16 rokov môže mobilnú aplikáciu používať iba s výslovným súhlasom jej zákonného zástupcu.

Odsek 7 odkazuje na § 55 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý vyžaduje súhlas užívateľa ukladaním alebo získavaním prístupu k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa a ktorý zároveň stanovuje výnimky z povinnosti získať súhlas. Medzi tieto výnimky patria aktuálne „iné orgány štátu“ za podmienok § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách. Prostredníctvom čl. II návrhu zákona bude medzi tieto výnimky pridaný aj úrad verejného zdravotníctva. Táto úprava spolu s odsekom 4 bude znamenať, že v prípade, kedy má užívateľ mobilnej aplikácie povinnosti podľa odseku 4, sa nevzťahuje na Úrad verejného zdravotníctva povinnosť získať predchádzajúci súhlas s náležitosťami podľa čl. 7 GDPR (na ktoré nepriamo odkazuje § 55 ods. 5 zákona o el. komunikáciách). Nejde o ďalšie obmedzenie podľa čl. 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (ďalej len „ePrivacy smernica“), nakoľko dané obmedzenie je už v § 55 ods. 5 zákona o el. komunikáciách obsiahnuté (viď viac k čl. II nižšie).

8

Odsek 8 stanovuje funkcionality mobilných aplikácií, pričom vo všeobecnosti nadväzuje na povinnosti podľa odseku 4. Zmyslom tohto odseku je stanoviť všeobecný rámec toho, čo by mali jednotlivé novo navrhované mobilné aplikácie umožňovať a zároveň zaviesť definičné skratky pre zrozumiteľnosť ďalšieho textu návrhu zákona. V zmysle vrstveného prístupu k informovaniu podľa čl. 12 GDPR a v súlade s Usmerneniami Pracovnej skupiny čl. 29 k transparentnosti (WP260 rev.01) je možné jednotlivé funkcionality považovať za tzv. pod-účely v rámci hlavného účelu spracúvania, ktorý je vymedzený v odseku 1. Každá funkcionalita však plní mierne odlišnú úlohu v rámci tohto jednotiaceho hlavného účelu a preto je potrebné k nim pristupovať samostatne.

§ 60b

Zámerom odseku 1 je stanoviť v súlade s čl. 6 ods. 3 GDPR kategórie osobných údajov, ku ktorých spracúvaniu bude dochádzať v súvislosti s prevádzkovaním mobilných aplikácií. Tieto kategórie údajov sú v danom ustanovení spomenuté bez ohľadu na to, či k ním bude mať prevádzkovateľ alebo iné osoby prístup alebo nie a bez ohľadu na to, kde budú uložené. Dôvodom, pre ktorý bol zavedený len príkladný výpočet kategórií osobných údajov, je samotná dynamická povaha definície osobných údajov, ktorá za osobné údaje považuje akúkoľvek informáciu. Skutočnosť, že určitá informácia je spomenutá v tomto odseku automaticky neznamená, že touto informáciou bude prevádzkovateľ disponovať, nakoľko niektoré informácie musia zostať uložené na mobilnom zariadení v zmysle ďalších ustanovení.

Odsek 2 odkazuje na tzv. privilegované účely spracúvania podľa čl. 89 GDPR. V § 60d sú stanovené záruky pre práva a slobody fyzických osôb, ktoré vyžaduje aj čl. 89 GDPR. Vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov na účely vedeckého výskumu by mal prevádzkovateľ dodržiavať Usmernenia 03/2020 Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov k spracúvaniu údajov týkajúcich sa zdravia na účely vedeckého výskumu zo dňa 21. apríla 2020.

Odsek 3 stanovuje, že notifikácie, ktoré mobilná aplikácia na monitorovania kontaktov s inými zariadeniami zobrazuje užívateľovi, nesmú obsahovať žiadne osobné údaje o osobách, s ktorými bol v kontakte. Zmyslom je chrániť dotknuté osoby pred nežiaducimi vplyvmi týkajúcich sa možnej identifikácie osoby, ktorá mohla svojou prítomnosťou užívateľa vystaviť riziku infikovania. Ide zároveň o odporúčaný postup Komisie v zmysle jej odporúčaní.

V odseku 4 sa ustanovuje oprávnenie úradu verejného zdravotníctva sprístupniť telefónne číslo používateľa mobilnej aplikácie na monitorovania kontaktov s inými zariadeniami národnému centru, ktoré prostredníctvom neho overí, či bol daný používateľ tejto mobilnej aplikácie testovaný na prítomnosť vírusu spôsobujúcim ochorenie COVID-19.

Odsek 5 umožňuje úradu verejného zdravotníctva zaviesť ďalšiu alternatívu k telefonickému nahlasovaniu ako aj k nahlasovacej funkcionalite mobilných aplikácií, ktorou môže byť aj online formulár na webovom sídle mimo mobilných aplikácií.

§ 60c

Odsek 1 odkazuje na funkcionalitu nahlasovania. Fyzické osoby môžu prostredníctvom mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie nahlásiť svojmu miestne príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informácie, ktoré majú v zmysle aktuálnych opatrení už majú povinnosť nahlasovať (napr. telefonicky). Využitie tejto funkcionality však nie je povinné, ide len o doplnkovú možnosť. Tieto údaje technicky nezostanú uložené na serveroch úradu verejného zdravotníctva.

Odsek 2 z dôvodu právnej istoty zahŕňa medzi osoby, ktorým budú osobné údaje získané prostredníctvom mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie v určitom rozsahu sprístupnené alebo poskytované aj orgány prejednávajúce priestupky podľa § 56.

Odsek 3 z dôvodu transparentnosti odkazuje na vopred predpokladané kategórie sprostredkovateľov, s ktorými má úrad verejného zdravotníctva povinnosť uzatvoriť zmluvu podľa čl. 28 GDPR.

9

Odsek 4 predpokladá budúce spracovateľské operácie A preto úradu verejného zdravotníctva dáva oprávnenie prepojiť mobilné aplikácie alebo dáta zbierané prostredníctvom nich s jednotným európskym systémom, ktorého cieľom bude cezhraničná výmena údajov a spolupráca členských štátov v spoločnom boji proti ochoreniu COVID-19, ak taký systém v budúcnosti vznikne.

K § 60d

V ustanovení §60d sa zavádzajú záruky pre práva a slobody fyzických osôb, a to z viacerých dôvodov. Hlavnými dôvodmi osobitného zavedenia týchto záruk je podporenie legitímnosti, nevyhnutnosti a proporcionality daného spracúvania osobných údajov a tým aj celkového zásahu do súkromia fyzických osôb. Odsek 1 zavádza všeobecnú dobu uchovávania osobných údajov a zároveň aj prevádzkovanie mobilných aplikácií. Táto všeobecná doba môže byť s ohľadom na čl. 13 ods. 2 písm. a) GDPR vyjadrená nasledovne: „doba uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie.“ Právne najjednoznačnejším vyjadrením doby uchovávania je stanovenie presného dátumu, ktorým je v tomto prípade 31. december 2020. Tento dátum bol stanovený ako konečný dátum, ktorý prevádzkovateľ nemôže posunúť resp. predĺžiť inak ako legislatívnom zmenou. Potreba legislatívnej zmeny na zmenu maximálnej doby uchovávania však predstavuje prekážku pre prevádzkovateľa, ktorá zároveň pôsobí ako určitá záruka pre fyzické osoby vo vzťahu k možným medializovaným obavám o to, že štát môže údaje získane počas mimoriadnej situácie uchovávať po neobmedzenú dobu aj po odpadnutí dôvodov zavedenia mimoriadnej situácie.

Vopred nie je možné predpokladať, do kedy presne bude v rámci tohto maximálneho limitu potrebné spracúvať osobné údaje na uvedený účel a preto sú zavedené kritéria k presnému určeniu doby uchovávania. Týmito kritériami je splnenie účelu podľa § 60a ods. 1. Inými slovami, zvládnutie pandémie v súvislosti s korona vírusom do tej miery, že situácia bude môcť byť objektívne považovaná za zvládnutú resp. pod kontrolou. Tento princíp platí rovnako pre prevádzkovanie mobilných aplikácií ako takých ako aj pre ich jednotlivé funkcionality. Ak by sa napr. ukázalo, že konkrétna funkcionalita mobilnej aplikácie už nie je potrebná pre zvládnutie aktuálnej pandémie, odsek 1 predpokladá, že prevádzkovateľ pristúpi k ukončeniu používania tejto funkcionality, pričom však môže zachovať ostatné funkcionality, ak budú naďalej nevyhnutné.

Odsek 2 navyše stanovuje povinnosť priebežného posudzovania nevyhnutnosti používania mobilných aplikácií z hľadiska, či nejestvuje iný vhodnejší a menej invazívny spôsob, akým možno efektívne zabezpečiť kontrolu dodržiavania nariadených karanténnych opatrené.

Odsek 4 obsahuje špecifickú a zámerne kratšiu dobu uchovávania pre citlivejšie kategórie údajov, ktoré sú spracúvané v súvislosti s mobilnými aplikáciami. K likvidácii týchto údajov dochádza automatizovane na mobilnom zariadení.

Odsek 5 predstavuje záruku pre fyzické osoby, že vybrané informácie nebudú ukladané na serveroch úradu verejného zdravotníctva resp. štátu, ale že zostanú vždy uložené len na mobilnom zariadení užívateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie. Ide o decentralizovaný prístup k ukladaniu vybraných citlivých informácií, ktorý vyplýva aj z odporúčaní Európskej komisie. Funkcionalita rozpoznávania tváre na mobilnom zariadení vyzve užívateľa k odfoteniu svojej tváre (selfie), pričom tieto údaje vrátane fotografie zostanú zložené na mobilnom zariadení. Následne, ak mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie bude osoby v povinnej izolácií v domácom prostredí vyzývať k opätovnému odfoteniu sa, mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie len porovná, či sa tieto údaje zhodujú s pôvodnou vzorkou resp. predlohou. Iba v prípade, ak sa by tieto údaje nezhodovali zašle mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie na server hlásenie. V žiadnom momente však prevádzkovateľ resp. štát nebude získavať ani spracúvať informácie zobrazujúce tváre používateľov alebo ich biometrické údaje. To isté platí o presnej polohe mobilného zariadenia, tento údaj zostáva uložený výlučne v mobilnom zariadení používateľa mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a nedostáva sa na server prevádzkovateľa resp. štátu.

Odsek 6 stanovuje, že mobilné aplikácie a na ňu naviazané procesy musia spĺňať primeranú úroveň bezpečnosti podľa GDPR a zároveň štandardy informačných technológií vo verejnej správe.

10

Odsek 7 predstavuje záruku, ktorej potreba vyplynula z vykonaného posúdenia vplyvu podľa čl. 35 GDPR. Úrad verejného zdravotníctva je povinný zverejniť kontaktný formulár a bezplatné telefónne číslo pre podnety fyzických osôb, ktoré sú používateľmi mobilných aplikácii. Cieľom tejto záruky je maximalizovať šance na rannú identifikáciu možných problémov, obmedzení, „bugov“ a celkovo akýchkoľvek nepriaznivých dôsledkov používania mobilných aplikácií na jej užívateľov a tým aj maximalizovať šance na ich skoré odstránenie. Odsek 7 výslovne spomína, že týmto nie sú dotknuté práva dotknutých osôb podľa GDPR, ktoré sú dotknuté osoby oprávnené uplatňovať aj iným primárnym spôsobom, ktorý musí byť vysvetlený v rámci informačných povinností prevádzkovateľa podľa čl. 13 a 14 GDPR.

Odsek 8 stanovuje dodatočnú záruku pre fyzické osoby, pretože odstraňuje potrebu prevádzkovateľa zaoberať sa tým, čí má povinnosť vykonať posúdenie vplyvu podľa čl. 35 GDPR, alebo nie, a priamo túto povinnosť nariaďuje. Historicky ide o prvé podobné ustanovenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktoré zavádza vyšší štandard ochrany osobných údajov ako vyžaduje právo EÚ. Posúdenie vplyvu musí byť vykonané pred účinnosťou návrhu zákona. Ustanovenie nezavádza žiadne zmeny ani obmedzenia vo vzťahu k povinnosti požiadať Úrad na ochranu osobných údajov SR o predchádzajúcu konzultáciu podľa čl. 36 GDPR.

Odsek 9 zavádza dodatočné záruky pre fyzické osoby pozostávajúce z priamej povinnosti Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vykonať kontrolu podľa zákona o ochrane osobných údajov zameranú na splnenie požiadaviek tohto zákona počas spracúvania osobných údajov, ako aj po ich ukončení. Dohľad nad spracúvaním osobných údajov prostredníctvom mobilných aplikácií vykonáva Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky a príslušné súdy. Príslušným dozorným orgánom vo vzťahu k ustanoveniam zákona o elektronických komunikáciách zostáva Úrad pre reguláciu poštových a telekomunikačných služieb Slovenskej republiky .

K § 63e

Ak je fyzickej osobe nariadená izolácia v domácom prostredí a táto osoba udelí písomný alebo inak hodnoverne preukázateľný súhlas osoby s podrobením sa izolácii v domácom prostredí za použitia mobilnej aplikácie na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie, vzťahuje sa na ňu § 60a až § 60d rovnako.

K Čl. II

K bodu 1

Aktuálne § 55 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách obsahuje výnimku zo získania súhlasu pre orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. Iným orgánom štátu môže byť akýkoľvek orgán štátu, ktorý spĺňa požiadavky podľa § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách:

„Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.“

Predmetné ustanovenie predstavuje implementáciu derogácie podľa čl. 15 ods. 1 ePrivacy smernice (2002/58/ES), podľa ktorej:

„Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu práv a povinností uvedených v článku 5, článku 6, článku 8 ods. 1, 2, 3 a 4 a článku 9 tejto smernice, ak také obmedzenie predstavuje nevyhnutné, vhodné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti a na zabránenie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávnené používanie elektronického komunikačného systému podľa článku 13 ods. 1 smernice 95/46/ES. Na tento účel členské štáty môžu, medzi iným, prijať legislatívne opatrenia umožňujúce zadržanie

11

údajov na limitované obdobie, oprávnené z dôvodov stanovených v tomto odseku. Všetky opatrenia uvedené v tomto odseku musia byť v súlade so všeobecnými princípmi práva spoločenstva vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii.“

Úrad verejného zdravotníctva spĺňa požiadavky aktuálne kladené na iný orgán štátu, pretože boj proti ochoreniu COVID-19 v rámci mimoriadnej situácie je možné subsumovať pod plnenie úloh na vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu. Avšak, zákon o elektronických komunikáciách odkazuje na iné orgány štátu podľa § 55 ods. 6 na viacerých miestach takým spôsobom, že im priznáva významné oprávnenia, ktoré nie je sú pre účely spracúvania v tomto prípade potrebné. Ide napr. o ustanovenie § 63 ods. 14 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého:

„Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je ďalej povinný: b) na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa technickej špecifikácie tohto pripájaného zariadenia; náklady na zaobstaranie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vrátane jeho softvérového vybavenia a na zabezpečovanie servisnej podpory tohto zariadenia znáša orgán štátu, ktorý požiadal o pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti.“

Úrad verejného zdravotníctva ako prevádzkovateľ mobilnej aplikácie nepotrebuje na splnenie účelu spracúvania v tejto súvislosti žiadne údaje od telekomunikačných podnikov ani žiadne údaje spadajúce pod telekomunikačné tajomstvo podľa § 63 a teda ani prevádzkované ani lokalizačné údaje podľa § 57 zákona o elektronických komunikáciách. Úrad verejného zdravotníctva potrebuje spracúvať len údaje získané prostredníctvom mobilnej aplikácie od jej užívateľov a v minimálnom rozsahu ich kombinovať s údajmi, ktoré má už k dispozícii. Údaje získané prostredníctvom mobilnej aplikácie sú regulované ustanovením § 55 ods. 5 a 6 zákona o elektronických komunikáciách a ich spracúvanie nepredstavuje zásah do telekomunikačného tajomstva v zmysle § 63 zákona o elektronických komunikáciách.

Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh zákona počíta s výslovným doplnením Úradu verejného zdravotníctva do § 55 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, pričom týmto doplnením je zabezpečené, že § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách sa nebude v tomto kontexte vzťahovať na Úrad verejného zdravotníctva, ktorý preto nebude môcť v tejto súvislosti získavať žiadne údaje od telekomunikačných podnikov. Akékoľvek odkazy na ustanovenia § 55 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách sa preto nebudú vzťahovať na Úrad verejného zdravotníctva.

Doplnením poznámky pod čiarou sú odstránené akékoľvek pochybnosti o dôvodoch doplnenia Úradu verejného zdravotníctva do ustanovenia § 55 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko z poznámky pod čiarou vyplýva, že Úrad verejného zdravotníctva spracúva dané údaje len v prípade prevádzkovania mobilnej aplikácie podľa ustanovení § 60a a nasl. zákona o ochrane verejného zdravia.

K bodu 2

Dôvodom na doplnenie zákona o elektronických komunikáciách je podriadenie poskytovania dát mobilných operátorov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky súhlasu dotknutého užívateľa. A teda štát nebude pristupovať pri tzv. trasovaní pohybu (infikovanej) osoby k údajom o telekomunikačnej prevádzke bez súhlasu dotknutej osoby.

K Čl. III

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvody potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

12

V Bratislave, dňa 14. mája 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Krajčí v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky