Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov 118/2010 účinný od 01.07.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

7

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude určovať pravidlá a podporovať vznik verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v oblasti spracovania a vytvárania verejnej infraštruktúry a zabezpečovania verejných služieb a z tohto dôvodu na svojom rokovaní dňa 8. júla 2009 schválila dva nové metodické dokumenty vypracované v rezorte Min isterstva financií SR.

V nadväznosti na uvedený stav Ministerstvo financií SR ako metodický orgá n pre PPP projekty zabezpečilo spracovanie komplexnej analýzy realizovateľnosti PPP projektov, ktorá proaktívne iniciuje potrebné zmeny v právnom poriadku tak, aby tento nevytváral zásadné prekážky realizácie PPP projektov, nakoľko kvalita právneho prostredia je významným faktorom úspechu projektov. Je podstatné, aby právny poriadok nevytváral zásadn é prekážky, umožňoval najmä dostatočnú flexibilitu a možnosť reagovať na rôzne záujmy zúčastnených strán, nepredpisoval zbytočné podmienky a nadbytočnú reguláciu tam, kde to nie je potrebné.

Projekty, v ktorých vstupujú do partnerstva sektor verejnej správy a súkromný sektor, dávajú nové možnosti pri zabezpečovaní služieb a pri budovaní infraštruktúry, ktorú doteraz zabezpečoval vý hradne štát z verejných financií (diaľnice a cesty, čističky odpadových vôd, letiská atď.).

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 609 z 2. septembra 2009 schválila Analýzu právnych predpisov vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v SR a návrh legislatívnych opatrení v oblasti PPP a v bode B.6. ulož ila ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja vypracovať a v lehote do 31. decembra 2009 predložiť na rokovanie vlády novelu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v ktorej budú zapracované závery analýzy právnych predpisov vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v SR.

Predložený ná vrh novely stavebného zákona je vypracovaný v intenciách analýzy schválenej citovaným uznesením vlády; cieľom analýzy bolo podrobne analyzovať existujúci právny stav a navrhnúť možnosti optimálnej pr ávnej úpravy z hľadiska PPP projektov tak, aby právne predpisy nevytvárali zásadné prekážky, ktoré by znemožňovali PPP projekty uskutočňovať.

V rámci analýzy stavebného zákona boli vytypované dva okruhy, ktoré je potrebné upraviť:

- problematika preukazovania vlastníckych alebo iných práv k pozemku v stavebnom konaní,

- problematika vyvlastnenia.

Vo vzťahu k preukazovaniu vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo stavbám pre účely stavebného konania návrh zá kona dopĺňa medzi pojem 'iné právo' aj dohodu o budúcej zmluve o vecnom bremene; a vo väzbe na realizáciu PPP projektov odkazuje na osobitný prá vny predpis, ktorý upravuje koncesie, resp. koncesné zmluvy. Z koncesnej zmluvy musí byť zrejmá dohoda medzi verejným a súkromným partnerom kto bude nositeľom oprávnenia byť stavební kom navrhovanej stavby (PPP projektu) a kto bude pre tento účel nadobúdať pozemky do vlastníctva resp. do nájmu.

V časti týkajúcej sa vyvlastnenia sa dopĺňa účel, pre ktorý je prípustné vo verejnom záujme za splnenia ďalších zákonných podmienok vyvlastniť, o možnosť vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom alebo stavbá m pre zriadenie alebo prevádzkovanie verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem vo väzbe na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ïalej sa dopĺňajú ustanovenia upravujúce tie prí pady, kedy je predmetom vyvlastnenia nehnuteľnosť, ktorá je predmetom exekučného záložného práva, a to tak vo vzťahu k procesným pravidlá m vyvlastnenia ako aj k poskytnutiu náhrady.

K návrhu zákona boli v medzirezortnom pripomienkovom konaní zo strany Ministerstva financií SR vznesené dve zásadné pripomienky; Ministerstvo financií SR po ich prerokovaní od nich ustú pilo za podmienky, že odôvodnenie týchto dvoch zásadných pripomienok bude zapracované v návrhu materiálu v časti Predkladacia správa a v Dôvodovej správe vo Všeobecnej časti. Na základe uvedenej pož iadavky MF SR uvádzame nasledovné:

V intenciách ust. § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec, pričom pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Z tohto dô vodu je potrebné od seba odlišovať samosprávnu pôsobnosť obce (podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a výkon činnosti stavebného úradu ako prenesený vý kon štátnej správy (podľa stavebného zákona).

Ako vyplýva z 'Analýzy', v projektoch verejného a súkromného partnerstva je jedný m zo subjektov tohto vzťahu subjekt verejného sektora, t. j. štát prostrední ctvom orgánov štátnej správy, iných subjektov verejnej správy, prípadne miestna či regionálna samospráva. V tomto partnerskom vzťahu sa zú častnené strany dohodnú, kto bude vystupovať ako stavebník (vo väzbe na § 58 ods. 2 stavebného zákona) – či to bude verejný partner, alebo súkromný partner, alebo iná právnická osoba (napr. na tento účel zriadená akciová spoločnosť) – toto si dohodnú a zakotvia v koncesnej zmluve. Preto MVRR SR navrhuje riešiť tút o problematiku v predkladanej novele stavebného zákona doplnením ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona o 'koncesnú zmluvu'. Pod ľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník pri podaní žiadosti o stavebné povolenie musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k tomuto pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebné ho zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.

Predmetom PPP projektov budú stavby diaľnic, rýchlostných ciest, miestnych komunikácií, letísk, železníc, vodných stavieb, čističiek odpadových vôd a pod., kde obec ako všeobecný stavebný úrad nefiguruje v pozícii stavebného úradu ako povoľovacieho orgánu; v prípade týchto stavieb je príslušným povoľovacím orgánom špeciálny stavebný úrad (§ 120 stavebného zákona), ktorý patrí do štátnej správy resp. prenesenej štátnej správy v prísluš nom rezorte (MDPT SR, MŽP SR a pod.) a jeho činnosť sa riadi rezortnými predpismi, na ktoré sa nevzťahuje ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona.

Ak obec, na ktorú bol zákonom prenesený výkon štátnej správy bude v pozícii stavebníka, nie je možné v tomto prípade považovať za stavebníka stavebný úrad, ale stavebníkom je obec ako právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami (zákon č. 369/1990 Zb.). V prípade, že by obec na základe koncesnej zmluvy bola v projektoch verejn ého a súkromného partnerstva označená ako stavebník stavby, musela by v stavebnom konaní preukazovať, že má vlastnícke alebo iné práva k pozemku, ktorý chce zastavať a musela by tieto práva nadobudnú ť (kúpou, vyvlastnením) – pričom situáciu stretu záujmov v súčasnosti rieši ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona tak, že krajský stavebný úrad určí, ktorý iný stavebný úrad (iná obec) vykoná konanie a vydá rozhodnutie.

Súčasný právny poriadok pripúšťa spoluprácu obce zriadením alebo založením pr ávnickej osoby podľa osobitného predpisu (§ 20 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.). V súčasnosti nie je výnimočná situácia, že obec ako samostatná právnická osoba je zriaďovateľom alebo zakladateľ om obchodnej spoločnosti, (Vodárne a kanalizácie, a. s.) s majetkovou účasťou obce, prostredníctvom ktorej zabezpečuje určitú činnosť; ide o dva samostatné právne subjekty, pričom rozlišovacím – identifikačným znakom je IÈO a DIÈ právnickej osoby.

Taktiež je potrebné uviesť, že v záujme preskúmania dodržania zákonnosti pri povoľovaní stavby, proti rozhodnutiam vydaným všeobecným stavebným ú radom ako aj špeciálnym stavebným úradom v konaniach podľa stavebného zákona a iných príslušných rezortných predpisov je možné podať tak riadny opravný prostriedok (odvolanie) alebo mimoriadny opravný prostriedok (podnet na preskúmanie rozhodnutia, podnet na prokuratúru, podať žalobu na súd). Zároveň v prípade akýchkoľvek pochybností naznačujúcich stret záujmov umožňuje platný právny systé m tak v správnom konaní ako aj v súdnom konaní vysloviť námietku predpojatosti.

K záveru Analýzy vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-sú kromného partnerstva (PPP), v ktorom sa odporúča 'vypracovať novelu stavebného zákona, prípadne katastrálneho zákona, predmetom ktorej by bolo zamedzenie nakladania s majetkom v prospech tretích strán, ktorý je predmetom vyvlastňovacieho konania po začatí vyvlastňovacieho konania' je potrebné uviesť, že takáto úprava by znemož nila doriešenie veci dohodou v priebehu vyvlastňovacieho konania z nasledovných dôvodov:

Vyvlastňovaný sa môže kedykoľvek ešte aj počas prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania rozhodnúť, že sa s navrhovateľom vyvlastnenia dohodne na odpredaji pozemku (v priebehu vyvlastňovacieho konania sa dohodnú , že podpíšu kúpnopredajnú zmluvu) – navrhované zamedzenie nakladania s majetkom by im zabránilo uzavrieť dohodu a preto by vyvlastňovací orgán bol zo zákona nútený vyvlastňovať aj vtedy, keď sa zúčastnené strany dohodli na odpredaji, čo by bolo v rozpore so základnými princípmi vyvlastnenia.

Okrem toho pojem 'tretia strana' je nejasný a nejednoznačný – na vyvlastňovanom pozemku môžu viaznuť rôzne práva ďalších osôb (napr. vecné bremená, záložné právo, hypotéka, dedič ské konanie, súdne konanie o určenie vlastníctva, exekúcia a pod.), ktorých zánik resp. náhrada za ich zánik sa tiež riešia vo vyvlastňovacom konaní, preto vo vyvlastňovacom konaní nefigurujú iba dve strany vyvlastňovaný a vyvlastniteľ. Upozorňujeme, že vyvlastnenie smeruje vždy k pozemkom, stavbám a právam k nim, a nie proti ich vlastníkovi, t. j. zmena vlastníka vo vyvlastňovacom konaní nepredstavuje pre vyvlastňovací orgán žiadnu prekážku pre vyvlastnenie.

Návrh zákona bol prerokovaný vo vláde SR dňa 13.1.2010 a schválený s pripomienkami, ktoré sú zapracované v tomto predloženom znení návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktor ými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentá lnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie :

Predkladaný návrh zákona nebude mať ná roky na štátny rozpočet v súvislosti s potrebou zabezpečiť výkon činnosti stavebných úradov, krajských stavebných úradov a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť: Analýza vplyvov na podnikate ľské prostredie:

Reálne naplnenie hlavného cieľ a sledovaného navrhovaným zákonom, t. j. odstránenie legislatívnych prekážok, ktoré by znemožňovali PPP projekty uskutočňovať a zlepšenie kvality právneho prostredia, by mali byť významným faktorom úspechu projektov a takéto prostredie by malo mať pozitívny vplyv na rozvoj infraštruktúry a podnikateľského prostredia.

DOLOŽKA

Zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Eur ópskych spoločenstiev

a s právom Európskej únie.

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovan í a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu nie je upravená v práve Európskych spoloč enstiev a Európskej únie, je bezpredmetné sa vyjadrovať k bodom 4., 5. a 6.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1.

Platná právna úprava v § 108 ods. 2 stavebného zákona ustanovuje a sumarizuje jednotlivé účely, pre ktoré je prípustné vo verejnom záujme za splnenia ďalších zákonný ch podmienok vyvlastniť: pričom účely vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. a) až d) š pecifikuje priamo stavebný zákon; ostatné účely vyvlastnenia uvedené pod písm. e) až o) vyplývajú z osobitných predpisov, ktoré špecifikujú účely vyvlastnenia vo verejnom zá ujme pre niektoré špecifické druhy stavieb; z tohto dôvodu sa preto v citovanom ustanovení stavebného zákona odkazuje na príslušné osobitné právne predpisy.

Z dôvodu zosúladenia platnej legislatívy je potrebné v stavebnom zá kone doplniť, že vo verejnom záujme je vyvlastnenie prípustné aj pre stavby uvedené v zákone č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov (§ 31 leteckého zákona).

K bodu 2.

Jednou zo základných ústavných podmienok vyvlastnenia je, že vyvlastnenie je možné uskutočniť zá sadne len za primeranú náhradu. Stavebný zákon v ustanovení § 111 rieši poskytovanie náhrady za vyvlastnenie, jej spôsob, výšku a kto a komu náhradu poskytuje. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba upraviť legislatívne aj tie prípady, kedy je predmetom vyvlastnenia nehnuteľnos ť, ktorá je zároveň predmetom exekučného záložného práva, a z tohto dôvodu nie je možné náhradu za vyvlastnenie bez ďalšieho skúmania vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti ako povinnému z exekúcie; náhrada má v koneč nom dôsledku slúžiť na uspokojenie oprávneného z exekúcie. Z cit. ustanovenia vyplýva, že ak predmetom vyvlastnenia je nehnuteľnosť, ktorá je zároveň predmetom exekučné ho záložného práva, náhradu navrhovateľ zloží na súde.

Navrhované doplnenie znenia ust. § 111 ods. 3 bolo sformulované po konzultácii s Ministerstvom spravodlivosti SR na základe akceptovania ich zásadnej pripomienky a následne ods úhlasené na rokovaní Legislatívnej rady vlády SR. Dôslednému vymedzeniu pravidiel súbehu vyvlastňovacieho konania a exekučného konania bude MS SR naďalej venova ť pozornosť v rámci legislatívneho procesu k novele Exekučného poriadku.

K bodu 3.

Vzhľadom na závažnosť zásahu do vlastníckych práv, stavebný zákon ustanovuje, že ú stne konanie je povinné a účastníci konania majú právo na doručenie oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania a termíne ústneho pojednávania, a to najmenej 15 dní pred jeho uskutočnením. Taktiež sa účastníkom konania doručuje rozhodnutie o vyvlastnení.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba upraviť legislatívne tie prípady oznamovacej povinnosti vo vyvlastňovacom konaní, keď je predmetom vyvlastnenia nehnuteľnosť, ktorá je predmetom exekučného zálo žného práva, z dôvodu, že podľa stavebného zákona exekútor poverený vykonaním exekúcie nie je účastníkom vyvlastňovacieho konania, a preto vyvlastňovací orgá n v súčasnosti nemá ustanovenú povinnosť mu oznamovať písomnosti týkajúce sa vyvlastňovacieho konania (exekútor nemá vedomosť o tom, že predmet exekučného záložného práva je zároveň aj predmetom vyvlastnenia - núteného odňatia vlastníckeho práva) - doteraz absentovala teda istá informovanosť vo vzťahu k exekútorovi, ktorá je pre exekútora dôležitá z dôvodu jeho pr áv a povinností vo vzťahu k uspokojeniu oprávneného z exekúcie. Uvedené zohľadňuje princípy a procesný postup exekútora pri výkone exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva vychádzajúc zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalš ích zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 4.

Podľa platnej právnej úpravy sa podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona pod pojmom 'iné práva k pozemkom a stavbám' použitým v spojení 'vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich' rozumie právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy, alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočni ť stavbu alebo jej zmenu.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba upraviť tie prípady, kedy nie je potrebné, aby stavebník získal vlastnícke právo v plnom rozsahu, ale postačí iné právo preukázať iba dohodou o budúcej zmluve o vecnom bremene (napr. pre uskutočnenie inžinierskych sietí).

K bodu 5.

Podľa platnej právnej úpravy sa podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom 'iné práva k pozemkom a stavbám' použitým v spojení 'vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich ' rozumie právo (taxatívne uvedené) vyplývajúce

-zo zmlúv [§ 139 ods. 1 p ísm. a)],

-z vecného bremena [písm. b)],

-z iných právnych predpisov [písm. c)].

Iné právne predpisy, z ktorých vyplýva uvedené právo sú uvedené v citácii pozná mky pod čiarou k citovanému ustanoveniu stavebného zákona.

Stavebný úrad v konaniach podľa stavebného zákona skúma predložené doklady o vlastníctve k pozemku alebo o preukázaní iného práva k pozemku alebo stavbe, ktoré ho oprávňujú zriadiť na ňom pož adovanú stavbu, len do tej miery, či z ich obsahu vyplýva toto právo. Novelou stavebného zákona vo väzbe na PPP projekty sa navrhuje, aby oprá vnenie stavebníka k pozemku a stavbe vyplývalo z koncesnej zmluvy (zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) uzavretej medzi koncesionárom a zadávateľom na plnenie PPP projektu, z ktorej by vyplývalo právo zriadiť na pozemku požadovanú stavbu.

Navrhovaná úprava je v súlade so závermi 'Analýzy právnych predpisov vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v SR', schválenými vlá dou Slovenskej republiky uznesením č. 609 z 2. septembra 2009 (z ktorej uvedená požiadavka vyplynula), a tiež s vládou schváleným dokumentom 'Postup pri príprave a realizácii PPP projektu a kontrolný proces'.

Podľa vládou schváleného dokumentu 'Postup pri príprave a realizácii PPP projektu a kontrolný proces' hlavným zmluvným vzťahom PPP projektu je zmluva zadávateľa (verejný partner) so súkromným partnerom – zmluva o PPP. T úto zmluvu uzatvára zadávateľ so súkromným partnerom resp. ním založenou osobitnou účelovou spoločnosťou pre realizáciu projektu (tzv. SPV) – SPV bude akciová spoločnosť a jej podiely obvykle bude vlastniť súkromný partner, stavebná spoločnosť, finančné inštitúcie alebo aj zadávateľ. Zo vzájomných konzultácií s MF SR a spracovateľmi vyššie uvedených vládou schválených materiálov vyplynulo, že v niektorých prípadoch súkromný partner nemá z áujem nadobúdať pozemky pod stavbou – ale má záujem stavbu stavať ako stavebník a následne ju užíva ť. Podľa súčasných platných predpisov na úseku stavebného zákona (§ 58 stavebného zákona) by za takýchto okolností nemohol byť v postavení stavebníka – preto je toto potrebné upraviť v rámci pojmu 'iné práva' (§ 139 stavebného zákona) v koncesnej zmluve, ktorá musí obsahovať dohodu o právach a povinnostiach verejného a súkromného partnera. Z koncesnej zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, kto bude vystupovať v pozícii stavebníka stavby.

K bodu 6.

Znenie navrhovaného ustanovenia reaguje na potrebu rezortu Ministerstva obrany SR aktualizovať pojem 'stavby pre obranu štátu', nakoľko súčasná definícia pojmu stavieb pre obranu štátu v platnom znení, je z hľadiska potrieb tohto rezortu neaktuálna.

K bodu 7.

Do znenia stavebného zákona sa týmto ustanovením premieta zmena vyplývajúca zo zákona č. 70/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z.z. o Železničnej polícii v znení neskorš ích predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorým sa Èlánkom IV novelizoval § 11 písm. d) zákona č . 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

K Èl. II

Vzhľadom na legislatívny proces vo vláde SR a Národnej rade SR sa navrhuje účinnosť právneho predpisu 1.7.2010.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 11 zo dňa 13. januára 2010.

R o b e r t F i c o v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

I g o r Š t e f a n o v v.r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu