Zákon o autorskom práve (autorský zákon) 115/1953 účinný od 01.04.1964 do 30.06.1965

Predmetom autorského práva sú diela literárne, vedecké a umelecké, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora.

Sú nimi najmä

diela slovesné, vyjadrené slovom, písmom, tlačou alebo iným mechanickým spôsobom,

diela dramatické a hudobno-dramatické, choreografické a pantomimické,

diela hudobné,

diela výtvarných umení, včítane diel umenia architektonického a diel umenia užitého,

diela filmové,

diela fotografické.

Predmetom autorského práva nie sú ani právne predpisy a rozhodnutia, ani verejné listiny a úradné spisy, ani reči prednesené pri prejednávaní verejných záležitostí.

Na súborné vydanie takých rečí je však potrebné svolenie toho, kto ich predniesol.

Predmetom autorského práva sú tiež diela, ktoré vznikly tvorivým spracovaním diela iného.

Autorom spracovania je ten, z činnosti ktorého vzišiel osobitý ráz spracovania.

Sborníky, pásma a podobné diela súborné sú predmetom autorského práva, ak je ich usporiadanie alebo výber výsledkom tvorivej činnosti usporiadateľa.

Autorské právo k súbornému dielu ako celku prislúcha jeho usporiadateľovi a nebráni, aby autori diel zaradených, ak niet s usporiadateľom iného dohovoru, svoje diela rozširovali aj inak.

Pri sborníkoch a časopisoch, vydávaných úradmi, orgánmi, inštitúciami alebo organizáciami, prislúchajú práva zahrnuté v práve autorskom (§ 15) týmto vydavateľom.

Autorské práva k jednotlivým dielam, zaradeným do takých publikácií, nie sú dotknuté.

Ak sa spoja diela v dielo jediné, zostávajú autorské práva k jeho častiam nedotknuté.

Na prevádzanie hudobného diela s textom stačí súhlas autora časti hudobnej.

Pri filmovom alebo podobne vytvorenom diele prislúchajú práva zahrnuté v práve autorskom vyrábateľovi.

Tým nie sú dotknuté práva autorov literárnej predlohy, filmovej poviedky a literárneho scenária, ani práva autorov slovesnej, hudobnej, výtvarnej a fotografickej složky filmového diela, najmä ani ich práva na autorské odmeny.

K dielam vytvoreným spoločne niekoľkými osobami, pri ktorých sú výsledky ich tvorby, i pokiaľ ich možno rozoznať, celkom nedielnym, prislúcha autorské právo všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne.

Porušenie spoločného práva autorského môže však každý spoluautor stíhať samostatne.

Dokiaľ sa autor diela, ktoré bolo uverejnené bez udania pravého mena autorovho alebo s krycím menom, verejne nevyhlási (diela anonymné a pseudonymné), môže práva prislúchajúce autorovi uplatňovať ten, kto po prvé dielo oprávnene uviedol na verejnosť alebo vydal, a dokiaľ ho neuplatní, ochranná organizácia autorská.

Verejné vyhlásenie netreba, ak je pravé meno autora všeobecne známe.

Dielo sa posudzuje ako vydané toho dňa, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.

Miesto, kde sa tak stalo, je miestom vydania diela.

Na dielo, ktoré bolo vydané súčasne na území Československej republiky aj inde, hľadí sa ako na dielo vydané v Československej republike.

Autorské právo k dielu vznikne, len čo je dielo vyjadrené slovom alebo vo forme rukopisu, náčrtu, skice alebo v akejkoľvek inej podobe.

Autorské právo sa vzťahuje nielen na celok diela, ale i na jeho časti.

právo na ochranu osobných práv autorských, najmä na ochranu autorstva a nedotknuteľnosti diela (§§ 62, 63),

právo s dielom nakladať a

právo na autorské odmeny (§§ 23, 24).

Autorské právo neporušuje, kto

použije cudzí námet na vytvorenie diela pôvodného; spracovať cudzie dielo samo (§§ 4, 5) je však prípustné len so svolením autora;

vyhotoví rozmnoženiny alebo napodobeniny uverejneného diela pre vlastnú osobnú potrebu, pokiaľ ich, ak ide o dielo výtvarné, zreteľne ako rozmnoženiny alebo napodobeniny označí a ak nejde o rozmnoženinu alebo napodobeninu diela umenia architektonického stavbou alebo iným prevedením;

cituje úryvky vydaného diela a uvedie autora i dielo;

zaradí do diela vedeckého alebo kritického časti vydaných diel alebo i drobné vydané diela alebo rozmnoženiny či napodobeniny diel alebo ich častí v miere potrebnej na vysvetlenie textu, ak uvedie autora i dielo, alebo kto vykoná také zaradenie do učebníc alebo učebných pomôcok, ak tak urobí v odôvodnenom rozsahu a ak uvedie autora i dielo;

použije vydané dielo pri samostatnej prednáške alebo pri verejnom prednese výlučne na účely vyučovacie alebo vzdelávacie, ak uvedie autora i dielo, avšak iba vtedy, ak majú účastníci prístup zadarmo;

odtlačí v periodickej publikácii články časového významu o veciach hospodárskych alebo politických, uverejnené už v iných časopisoch, ak uvedie autora i prameň; prípustné však nie je také odtlačenie, ak je výslovne zakázané;

odtlačí text k hudobnému dielu pre nedivadelné prevádzanie hudobného diela, ak uvedie autora textu;

napodobní dielo výtvarné, umiestnené na verejnom priestranstve, v inom odbore výtvarných umení; fotografie takého diela možno aj rozmnožovať, ale len vtedy, ak sú dielom fotografickým alebo fotografiou pre účely filmové;

odtlačí v katalogu verejnej sbierky alebo výstavy vyobrazenie výtvarného diela do nej zaradeného;

bezplatne verejne vystavuje dielo výtvarné, ktoré je v jeho vlastníctve;

rozmnožuje alebo dáva rozmnožovať pre vlastnú osobnú potrebu alebo pre rozdávanie dielo fotografické, ktoré je jeho podobizňou a ktoré bolo objednané za odplatu.

Autorské právo neporušuje podnik pre šírenie diel rozhlasom a televíziou, ani podnik, inštitúcia, organizácia alebo zariadenie premietajúce filmy (ďalej len „podnik premietajúci filmy“), ak v rozhlasovom, televíznom alebo filmovom zpravodajstve vysiela alebo premieta i dielo prevádzané pri udalosti, ktorá je predmetom reportáže.

Dielo, ktoré autor vytvoril vo vedeckej inštitúcii alebo na jej pracovisku, plniac svoju povinnosť z pracovného pomeru, môže taká inštitúcia bez svolenia autora a bez toho, že by mu poskytla honorár, používať ako materiál pre plnenie úloh jej uložených a môže za tým účelom dielo rozmnožovať v rozsahu vlastnej nevyhnutnej potreby, ak rozmnoženiny rozdeľuje zadarmo.

Vydávať také dielo bez svolenia autora je inštitúcia oprávnená len po dobu dvoch rokov odo dňa, keď jej bolo dielo odovzdané, a len keď bude autorovi vyplatený honorár.

Dokiaľ neuplynie uvedená dvojročná doba, môže autor sám svoje právo vydať dielo na niekoho iného previesť len so svolením inštitúcie.

Inštitúcia môže žiadať, aby pri vydaní diela, nech už sa vydanie uskutoční kedykoľvek, bol uvedený jej názov.

Úrady, orgány, inštitúcie, organizácie a podniky môžu bez svolenia autora pre plnenie vlastných úloh používať dielo umelecké, ktoré autor vytvoril na ich pracovisku, plniac svoju povinnosť z pracovného pomeru.

Právo na autorské odmeny nie je tým dotknuté.

so svolením autora;

s úradným privolením.

Autorské odmeny (najmä honoráre za prevádzanie alebo iné použitie diela) a spôsob ich platenia môžu byť upravené vyhláškou Ministerstva kultúry; smernice vydá vláda.

To isté platí o náhradách za honorár, ktorý autorovi ujde (§§ 43, 44, 51, 54).

Majetkové práva autorské prechádzajú na dedičov.

Ak niet dedičov spoluautora, prirastá jeho podiel spoluautorom ostatným.

Autor môže všetky svoje majetkové práva alebo niektoré z nich previesť iba na inštitúcie, organizácie, podniky a zariadenia, ktoré sú povolané na to, aby diela uvádzaly na verejnosť. To isté platí pre dedičov majetkových práv autorských, pokiaľ ich neprevádzajú dohodou o rozdelení dedičstva.

Do cudziny prevádza autor tieto práva prostredníctvom ochrannej organizácie autorskej.

Smluvu o rozširovaní diela treba uzavrieť písomne a treba v nej určiť spôsob a rozsah rozširovania, čas, kedy sa začne s rozširovaním, autorskú odmenu, účasť autora pri rozširovaní diela a čas, na ktorý je smluva uzavretá.

Určenie času, na ktorý je smluva uzavretá, možno nahradiť údajom počtu vydaní diela alebo iného jeho rozširovania.

Autor je povinný dielo rozširovateľovi odovzdať včas a tak upraviť, aby mohlo byť bez ťažkostí rozširované.

Ak dodá alebo ak prenechá autor materiál pre rozširovanie diela, nie je v autorskej odmene zahrnutá odplata za dodanie alebo prenechanie materiálu.

Obsah smlúv o rozširovaní diel môže byť upravený vyhláškami Ministerstva kultúry.

Oprávnenia autorove, vyplývajúce zo zákona alebo z obsahu smluvy, upraveného vyhláškou, nemôžu byť dohodou strán ani vylúčené ani skrátené.

Autor je oprávnený vykonať autorskú korektúru svojho diela.

Drobné zmeny vykonané autorom, rovnako ako prehliadky a opravy redakčné, idú na účet nakladateľstva.

Divadlo je povinné, ak nebude dohovorený kratší čas, usporiadať prvé predstavenie najneskoršie do osemnásť mesiacov odo dňa, keď mu bolo dielo odovzdané.

Ak nebude prvé predstavenie usporiadané v určenom čase, môže autor od smluvy odstúpiť; za ušlý prevádzací honorár naleží autorovi náhrada.

Smluvu scenárnu možno uzavrieť najdlhšie na dobu päť rokov.

Kým trvá pomer založený smluvou scenárnou, môže autor o tom istom diele uzavrieť takú smluvu s vyrábateľom iným len so svolením vyrábateľa, s ktorým smluvu skôr uzavrel.

Autor môže o tom istom diele uzavrieť i viac takých smlúv, a to i pre jeho uvedenie na verejnosť v tom istom mieste.

Ak ide len o ojedinelé uvedenie diela na verejnosť, netreba takú smluvu uzavierať písomne.

K dielam autorov, ktorí sú československými občanmi, priznáva sa právo autorské bez rozdielu, či a kde boly uverejnené.

K dielam, ktoré boly po prvé vydané v Československej republike, priznáva sa právo autorské, i keď je autor cudzím štátnym príslušníkom.

K dielam cudzích štátnych príslušníkov, ktoré boly uverejnené v cudzine alebo ktoré sú tam v akejkoľvek podobe vyjadrené, priznáva sa autorské právo podľa medzinárodných smlúv, a ak ich niet, pokiaľ je zaručená vzájomnosť.

si osobuje autorstvo, najmä meno alebo krycie meno autora, alebo kto jeho meno (krycie meno) pri uverejnení diela zamlčí;

proti vôli autora uvedie jeho meno na diele alebo inak autorstvo prezradí;

neuvedie vo svojom diele autora alebo prameň, z ktorého čerpal, alebo autora alebo prameň uvedie nesprávne;

uverejní dielo, ktoré autor na uverejnenie neurčil;

urobí v diele zmeny bez svolenia autora;

použije dielo spôsobom, ktorý dielo znetvoruje lebo jeho hodnotu snižuje.

Autor, ktorého osobné práva autorské boly porušené, môže sa domáhať najmä, aby bolo uznané, že mu tieto práva prislúchajú, aby bolo zakázané ich ďalej porušovať, a aby následky porušenia boly odstránené.

Po smrti autora môžu sa ochrany osobných práv autorských domáhať jeho manžel a deti, a ak ich niet, jeho rodičia; toto oprávnenie majú, i keď uplynula doba ochrany majetkových práv autorských.

Ochrany osobných práv autorských môžu sa vždy domáhať i autorské sväzy a ochranné organizácie autorské.

Autor sa môže na tom, kto porušuje jeho majetkové práva autorské, domáhať, aby upustil od porušovania a aby mu vydal obohatenie.

Nárok na náhradu škody spravuje sa ustanoveniami občianskeho zákonníka.

Namiesto náhrady škody spôsobenej neoprávneným použitím diela možno sa domáhať náhrady až do výšky dvojnásobku autorskej odmeny za také použitie diela, keby bolo oprávnené.

Doba ochrany majetkových práv autorských (ďalej len „doba ochrany“) sa neskončí, dokiaľ autor žije.

Pokiaľ majetkové práva autorské prešly na dedičov, trvá doba ochrany ešte päťdesiat rokov po smrti autora; pri diele spoluautorov trvá doba ochrany päťdesiat rokov po smrti toho z nich, ktorý ostatných prežil.

Rozhodnutím Ministerstva kultúry, uverejneným v úradnom liste, môže byť ochranným organizáciám autorským priznané výhradné oprávnenie

udeľovať v odbore svojej pôsobnosti svolenie na použitie diel, najmä uzavierať smluvy o ich rozširovaní,

vyberať autorské odmeny,

vyberať príspevky pre kultúrne fondy [§ 75 písm. a), b), c)].

Rovnako môže Ministerstvo kultúry upraviť povinnosti osôb, ktoré na použitie diela potrebujú svolenie ochrannej organizácie autorskej alebo sú povinné jej vyplatiť autorskú odmenu.

Pre podporu tvorivej činnosti v odbore písomníctva, hudby a výtvarných umení zriaďujú sa kultúrne fondy (literárne, hudobné a výtvarných umení).

Kultúrne fondy (ďalej len „fondy“) sú právnické osoby.

Poslaním fondov je vytvárať spisovateľom, hudobným skladateľom a výtvarným umelcom priaznivé podmienky tvorivej práce a tak prispievať k rozvoju nového písomníctva a umenia, slúžiacich výstavbe socializmu a kultúrnemu povzneseniu ľudu.

O splnenie sverených úloh starajú sa fondy, najmä tiež tým, že

dopomáhajú tvorivým pracovníkom k tomu, aby sa mohli venovať výlučne svojej tvorivej práci, najmä poskytovaním dlhodobých pôžičiek alebo pravidelných mesačných preddavkov;

umožňujú im štúdiá potrebné na vytvorenie diela, najmä udeľovaním štipendií a cestovných príspevkov;

zriaďujú pre tvorivú prácu domovy a kluby;

prevádzajú podniky, ktoré môžu byť plneniu ich úloh na prospech;

poskytujú podľa potreby a možnosti tvorivým pracovníkom a ich rodinám podpory v prípade nemoci, invalidity alebo v starobe.

z príspevkov prijímateľov autorských odmien (§ 76),

z príspevkov vydavateľských podnikov a iných používateľov diel (§ 78),

z príspevkov za použitie voľných diel (§ 81),

z výnosu svojho majetku (§ 79),

z prebytkov podnikov [§ 74 ods. 2 písm. d)],

z darov, dedičstiev a odkazov,

zo štátnych podpôr.

Na fondy prejde majetok

literárnych, hudobných a výtvarníckych spolkov, len čo zaniknú;

zvyšujúcich fondov, účelových imaní a základín, pokiaľ boly určené na podporu písomníctva, hudby, výtvarných umení alebo tvorivých pracovníkov týchto odborov, len čo zaniknú.

Minister kultúry určí po dohode s ministrom vnútra, ktoré zo zanikajúcich spolkov sú spolky literárne, hudobné a výtvarnícke, a po dohode s ministrom financií, ktoré zo zvyšujúcich fondov, účelových imaní a základín boly určené na podporu písomníctva, hudby, výtvarných umení alebo tvorivých pracovníkov týchto odborov; zároveň určí deň, kedy uvedené spolky alebo fondy zanikly.

Fondy spravujú výbory; ich členov vymenúvajú autorské sväzy.

Pre veci, ktoré sú fondom spoločné, a pre veci, ktorých správa vyžaduje jednotný postup, ako i pre dohľad nad hospodárením fondov a pre zabezpečenie, aby pri používaní finančných prostriedkov bola vykonávaná správna kultúrna politika, zriaďuje sa koordinačný výbor.

Podrobnosti o složení a pôsobnosti výborov a koordinačného výboru upraví organizačný a spravovací poriadok vydaný vládou.

Voľné dielo, ktoré svojou zvlášť vynikajúcou úrovňou a svojím mimoriadnym významom trvalo obohatilo národnú kultúru, môže vláda nariadením vyhlásiť za kultúrny majetok národa.

Vládne nariadenie, vyhlasujúce dielo za kultúrny majetok národa, môže tiež určiť podmienky a spôsob použitia takého diela.

Výkon umelca, ktorý účinkuje ako sólista v uvedení literárneho alebo umeleckého diela na verejnosť (ďalej len „výkonný umelec“), možno len so svolením výkonného umelca použiť

pre mechanické, elektrické alebo optické zachytenie, pokiaľ sa deje pre výrobu snímok (§ 53), určených na verejný odbyt, alebo pre výrobu filmov určených na verejné premietanie,

pre verejný prednes snímok a verejné premietanie filmov,

pre vysielanie rozhlasom, televíziou alebo iným podobným zariadením, pokiaľ bol výkon uskutočnený na účet niekoho iného než podniku pre také šírenie diel.

Za použitie výkonu náleží výkonnému umelcovi honorár.

Svolenie výkonného umelca netreba

na mechanické, elektrické, alebo optické zachytenie jeho výkonu, zhotovenému podnikom pre šírenie diel rozhlasom a televíziou vlastnými prostriedkami a pre vlastné vysielanie,

na vysielanie jeho výkonu rozhlasom, televíziou alebo iným podobným zariadením, pokiaľ sa deje zo snímok alebo z ich rozmnoženín, zhotovených so svolením výkonného umelca,

na ďalší verejný prednes jeho výkonov vysielaných rozhlasom alebo televíziou.

Tým nie je dotknutý nárok výkonného umelca na honorár.

Svolenie na použitie svojho výkonu udeľuje výkonný umelec najmä smluvami, obdobnými smluvám o rozširovaní diela (§§ 26, 28 a nasl.).

Obsah smlúv o použití výkonu výkonného umelca môže byť upravený vyhláškami Ministerstva kultúry.

Podnik pre výrobu snímok, ako i podnik vyrábajúci filmy je povinný na každej rozmnoženine snímky alebo filmu a podnik pre šírenie diel rozhlasom a televíziou je povinný pri každom vysielaní uviesť meno (krycie meno) výkonného umelca.

Tohto práva sa môže výkonný umelec vzdať.

Výkonný umelec sa môže na tom, kto jeho výkon použije neprávom alebo poruší povinnosť uviesť jeho meno alebo jeho výkon použije spôsobom, ktorý ho znetvoruje alebo jeho hodnotu snižuje, domáhať, aby upustil od tohto počínania a jeho následky odstránil.

Po smrti výkonného umelca môžu sa tejto ochrany domáhať jeho manžel a deti, ak ich niet, jeho rodičia, ako i organizácia výkonných umelcov.

Ak je výkonný umelec československým občanom, sú jeho práva chránené, nech už k výkonu alebo k jeho použitiu došlo kdekoľvek.

Ak je výkonný umelec cudzím štátnym príslušníkom, priznáva sa mu ochrana podľa medzinárodných smlúv, alebo pokiaľ je zaručená vzájomnosť.

Verejný prednes snímok (§ 53) a ich vysielanie rozhlasom alebo televíziou sú dovolené len so svolením podniku, ktorý snímky vyrobil, a ak mu bude vyplatená odmena.

Svolenie podniku na ďalší verejný prednes rozhlasového alebo televízneho vysielania snímok nie je treba; niet ani nároku na odmenu.

Právo podniku udeľovať svolenie a jeho právo na odmenu trvá desať rokov potom, keď bola snímka uvedená do predaja.

Odmeny podnikov za udelenie svolenia na použitie snímok a na použitie rozhlasového a televízneho vysielania budú upravené vyhláškou Ministerstva kultúry. Smernice vydá vláda; môže tiež určiť výnimky z práva na odmenu.

Podniku, ktorý má sídlo v cudzine, priznáva sa ochrana podľa medzinárodných smlúv, alebo pokiaľ je zaručená vzájomnosť.

Autor, ktorý vlastníctvo k svojmu dielu previedol za odplatu, môže sa od jeho nadobúdateľa, ktorý v dobe ochrany dielo scudzí s nadmerným ziskom, domáhať, aby sa s ním slušne vyporiadal. Po smrti autora môžu sa tohto nároku domáhať pozostalý manžel a deti zomrelého, a ak ich niet, jeho rodičia.

Tohto nároku sa nemožno vzdať.

Ak to vyžaduje ochrana diela významného pre kultúrne potreby ľudu, môže súd na návrh Ministerstva kultúry urobiť opatrenia primerané potrebám ochrany a povahe diela.

Pre príslušnosť súdu a pre konanie platia inak všeobecné ustanovenia o predbežných opatreniach.

Pokiaľ z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, spravujú sa právne pomery ním upravené, najmä právne pomery zo smlúv o rozširovaní diela, ustanoveniami občianskeho zákonníka.

Prechodné ustanovenia občianskeho zákonníka o počítaní lehôt (§ 566) platia tu s tým, že sa začiatok novo určenej kratšej lehoty, najmä novej kratšej doby premlčacej, počíta odo dňa 1. januára 1954.

Ak neustanovuje zákon inak a ak nevyplýva niečo iné ani z povahy veci, najmä z neprevoditeľnosti osobných práv autorských, platia ustanovenia dané pre autora i pre jeho dedičov a iných právnych nástupcov.

Obdobne platí o ustanoveniach daných pre výkonného umelca.

Zrušujú sa všetky ustanovenia o veciach upravených týmto zákonom a všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona.

Zrušujú sa najmä:

zákon č. 218/1926 Sb., o práve autorskom, v znení zákona č. 120/1936 Sb.;

vládne nariadenie č. 10/1927 Sb., ktorým sa vykonáva zákon č. 218/1926 Sb., o práve autorskom;

vládne nariadenie č. 10/1939 Sb. II, o zabezpečení ochrany pôvodcovských práv pri verejnom prevádzaní chránených hudobných diel;

vládne nariadenie č. 164/1939 Sl.z., o zabezpečení ochrany autorských práv pri verejnom prevádzaní niektorých chránených hudobných diel;

zákon č. 106/1923 Sb., o nakladateľskej smluve.