Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu 111/2018 účinný od 01.11.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrh zákona zohľadňuje skúsenosti nadobudnuté pri príprave transformácie organizácií Slovenskej akadémie vied na verejné výskumné inštitúcie v roku 2018.

Cieľmi návrhu zákona sú najmä

-zmena zloženia správnej rady (doplnenie členov vymenúvaných zakladateľom),

-zmena zloženia vedeckej rady (doplnenie odborníkov z príbuzných oblastí),

-zmena vedeckej rady z obligatórneho orgánu na fakultatívny,

-doplnenie doktorandov do voličskej základne verejnej výskumnej inštitúcie,

-zmena pri vymenúvaní vedúceho organizačnej zložky (presun pôsobnosti zo zakladateľa na riaditeľa),

-doplnenie možnosti zámeny prioritného majetku (jeho zámena nie je v súčasnosti možná),

-zníženie počtu dokumentov zakladaných do zbierky listín,

-zavedenie vekového obmedzenia zamestnancov verejnej výskumnej inštitúcie obdobne ako pri vysokoškolských učiteľoch, resp. pri pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 [§ 1 ods. 4 písm. d)]

Cieľom návrhu je výslovná úprava spolupráce verejnej výskumnej inštitúcie s vysokou školou pri výchove a vzdelávaní v treťom stupni, vzhľadom na to, že držiteľom príslušnej akreditácie je vysoká škola a verejná výskumná inštitúcia (ďalej len „v. v. i.“) sa na uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa len podieľa ako externá vzdelávacia inštitúcia.

K bodom 2 a 5 [§ 2 ods. 3 písm. d) a § 3 ods. 3 písm. e)]

Cieľom návrhu je, aby vnútorné predpisy, ktoré vydáva zakladateľ, uverejňoval práve zakladateľ. Ak by sa táto povinnosť ponechala na v. v. i., existencia viacerých v. v. i. v pôsobnosti jedného zakladateľa (najmä prípad SAV) by znamenala zbytočné uverejňovanie toho istého a tiež zvýšenie rizika uverejnenia rôznych alebo časovo neaktuálnych textov vnútorných predpisov zakladateľa na webových sídlach rôznych v. v. i. v jeho pôsobnosti. Presun tejto povinnosti na zakladateľa umožní získanie istoty uverejnenia autentického a aktuálneho textu a odbremenenie jednotlivých v. v. i.

K bodom 3 a 59 [§ 2 ods. 3 písm. d) a § 42 ods. 1 písm. d)]

Jednotlivé kolektívne orgány v. v. i. môžu rokovať o materiáloch rôznej povahy (koncepcia, návrh, finálne znenie dokumentu alebo návrhu dokumentu, ...) a môžu obsahovať informácie vykazujúce rôznu mieru citlivosti z pohľadu práv a právom chránených záujmov v. v. i.

Plošná povinnosť v. v. i. uverejňovať tieto materiály by zaťažila predsedu/člena/členov rád v. v. i. potrebou systematicky skúmať obsah materiálov určených na prerokovanie s cieľom zistiť, či materiály neobsahujú informácie, ktorých zverejnením by mohla vzniknúť ujma na právach alebo právom chránených záujmoch v. v. i. [súčasné znenie § 2 ods. 4 zákona č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 243/2017 Z. z.“)] alebo či nie je daný iný právny dôvod pre nezverejnenie informácií obsiahnutých v materiáloch podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“).

Keďže prevažná väčšina členov orgánov v. v. i. nebude mať právnické vzdelanie (budú to najmä výskumní pracovníci), zistenie, či nie je daný niektorý právny dôvod pre nezverejnenie informácií obsiahnutých v materiáloch, bude pre členov orgánov v. v. i. problematické.

Pre porovnanie, české v. v. i. nemajú povinnosť zverejňovať ani materiály určené na prerokovanie v radách v. v. i. ani zápisnice z ich zasadnutí. Takúto povinnosť nemajú ani slovenské verejné vysoké školy.

K bodu 4 [§ 2 ods. 4]

Vzhľadom na to, že v prípade niektorých materiálov by mohla vzniknúť ujma na právach alebo právom chránených záujmoch v. v. i., navrhuje sa, aby v tomto prípade išlo o dôvod na nesprístupnenie.

K bodu 6 [§ 4 ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že slová „identifikačné číslo“ sú len legislatívnou skratkou používanou v zákone č. 272/2015 Z. z.

K bodom 7, 12 a 13 [§ 4 ods. 2 písm. d) až f), § 15 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 2]

Navrhuje sa, aby vedecká rada bola u tzv. prevažne infraštruktúrnych v. v. i. iba fakultatívna.

V tejto súvislosti, vo vzťahu k zakladacej listine sa navrhuje, aby zakladateľ mohol v zakladacej listine prevažne infraštruktúrnej v. v. i. výslovne určiť, že ide o takýto typ v.v.i., a či sa v nej zriaďuje vedecká rada alebo nie. Pre väčšinu budúcich v. v. i. bude ťažiskovým predmetom hlavnej činnosti uskutočňovanie výskumu [§ 1 ods. 4 písm. a) zákona č. 243/2017 Z. z.], čo odôvodňuje existenciu vedeckej rady.

Ak ale pre infraštruktúrne v. v. i. bude ťažiskovým predmetom hlavnej činnosti iná činnosť ako uskutočňovanie výskumu, vyvoláva to otázku nutnosti existencie vedeckej rady. Preto sa navrhuje, aby bolo na zvážení zakladateľa určiť, či prípadná minoritná činnosť uskutočňovania výskumu alebo inej vedeckej, pedagogickej alebo osobitnej činnosti [§ 1 ods. 4 písm. a), d, e) alebo f) zákona č. 243/2017 Z. z.] prevažne infraštruktúrnej v. v. i. a prítomnosť relevantného počtu výskumných pracovníkov v nej odôvodňuje zriadenie vedeckej rady.

Prevažne infraštruktúrne v. v. i. nebudú uskutočňovať výskum, alebo iba v obmedzenej miere, ale budú poskytovať služby iným, prevažne výskumným v. v. i. založeným rovnakým zakladateľom. Podriadenosť záujmov prevažne infraštruktúrnej v. v. i. záujmom prevažne výskumných v. v. i. založených rovnakým zakladateľom odôvodňuje obmedzenie rozhodovacej autonómie správnej rady v. v. i., ktorá je zabezpečená jej právomocami podľa § 17 ods. 8 zákona č. 243/2017 Z. z.., a volebnou legitimitou od zamestnancov v. v. i. [§ 17 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. c) zákona č. 243/2017 Z. z.]. Možnosť vymenúvať členov správnej rady prevažne infraštruktúrnej v. v. i. umožní zakladateľovi ubezpečiť sa, že výkon právomocí správnej rady bude smerovať v prvom rade k uspokojeniu potrieb prevažne výskumných v. v. i.

K bodom 8 až 11, 24, 25, 27, 35, 36 a 41

Cieľom návrhu je zohľadnenie fakultatívnej možnosti zriadenia vedeckej rady vo všetkých relevantných ustanoveniach.

K bodu 14 a 26 [§ 16 ods. 4 a § 20 ods. 9 písm. d)]

Ak podá návrh na odvolanie riaditeľa v. v. i. zakladateľ alebo dozorná rada, ako „predĺžená ruka“ zakladateľa, možno predpokladať dôvod na strane zakladateľa.

Na to, aby existovala cesta na iniciovanie odvolania riaditeľa v. v. i. z dôvodov na strane zamestnancov, je potrebné, aby právo podať návrh na jeho odvolanie mali aj

a)správna rada, ako kolektívny orgán, ktorý vzišiel z priamych volieb zamestnancami v. v. i. [§ 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 243/2017 Z. z.], pričom prítomnosť riaditeľa v. v. i. v správnej rade nie je prekážkou podania návrhu na jeho odvolanie správnou radou v. v. i. vďaka mechanizmu upravenému v § 23 ods. 5 zákona č. 243/2017 Z. z., alebo

b)aspoň polovica tzv. oprávnených voličov dotknutej v. v. i.

K bodom 15 až 17 [§ 17 ods. 2 písm. b), § 17 ods. 3 písm. c) a § 17 ods. 5]

Vzhľadom na to, že niektoré v. v. i. s vysokým počtom zamestnancom a s vysokým rozpočtom môžu mať záujem o väčšiu správnu radu ako podľa súčasnej právnej úpravy, navrhuje sa neobmedzovať maximálny počet členov zákonom. Aj naďalej by platilo, že definitívny počet členov správnej rady (rovnako ako iných orgánov v. v. i.) určuje zakladateľ v zakladacej listine v. v. i. a že celkový počet členov správnej rady (rovnako ako iných orgánov v. v. i.) je nepárny.

K bodu 18 [§ 17 ods. 6]

Ak sa určitá osoba osvedčila ako zamestnanec a aj ako radový člen správnej rady v. v. i., a ak opakovane získava dôveru svojich kolegov (prípadne zakladateľa, ak je člen správnej rady vymenovaný zakladateľom), nie je dôvod obmedzovať počet po sebe nasledujúcich funkčných období. Navyše, takéto obmedzenie počtu po sebe nasledujúcich funkčných období sa zvyčajne uplatňuje iba u jednoosobových orgánov alebo u predsedov kolektívnych orgánov, nie u radových členov kolektívnych orgánov.

Pre porovnanie, ani české v. v. i. nemajú obmedzenie počtu po sebe nasledujúcich funkčných období členov rady v. v. i.

K bodu 19 [§ 18 ods. 2]

Navrhuje sa rozšírenie okruhu oblastí, v ktorých môžu pôsobiť členovia vedeckej rady v. v. i., aj na oblasti príbuzné tej oblasti, v ktorej v. v. i. vykonáva hlavnú činnosť, čo môže prispieť k naplneniu všeobecnej požiadavky interdisciplinarity výskumu.

Zamestnanci vysokých škôl patria do okruhu užívateľov výsledkov výskumu v. v. i., pretože úlohou vysokých škôl je okrem iného využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov [§ 2 ods. 12 zákona č. 131/2002 Z. z.]. V tomto kontexte by bolo vhodné, aby členom vedeckej rady bol aj člen z prostredia užívateľov výsledkov výskumu iného ako akademické prostredie. Na druhej strane, v prípade v. v. i. orientovanej na teoretický základný výskum môže byť problémom nájsť do vedeckej rady externého odborníka z iného prostredia ako vysoké školy. Preto sa navrhuje možnosť zakladateľa, po zohľadnení zamerania činnosti v. v. i., určiť v zakladacej listine upustenie od povinnosti zabezpečiť aspoň jedného externého člena vedeckej rady z iného ako akademického prostredia (mimo v. v. i. a v. š.).

Zrušenie doterajšieho horného limitu počtu externých členov vedeckej rady v. v. i. (najviac ½ členov) sa navrhuje z toho dôvodu, že niektoré v. v. i. orientované na aplikovaný výskum alebo na medzinárodnú spoluprácu môžu mať záujem aj o nadpolovičné zastúpenie externých členov vo vedeckej rade.

K bodu 20 [§ 19 ods. 10]

Skúsenosť s kreáciou dozorných rád v. v. i. pri transformácii organizácií SAV na v. v. i. v roku 2018 ukázala, že zdrojom komplikácií bolo aj to, že vzťah medzi v. v. i. a členom dozornej rady v. v. i. sa v zásade spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka a preto aj prípadná zodpovednosť člena dozornej rady voči samotnej v. v. i. by bola objektívnou zodpovednosťou podľa Obchodného zákonníka (§ 373 a nasl.).

Členmi dozorných rád v. v. i. budú zväčša zamestnanci zakladateľa v. v. i. (s ekonomickým alebo právnym vzdelaním podľa § 19 ods. 3 zákona č. 243/2017 Z. z. alebo so skúsenosťami s riadením vo vedeckej organizácii). Táto skutočnosť svedčí v neprospech voľby obchodnoprávnej úpravy zmluvného vzťahu (mandátna zmluvy) a obchodnoprávnej zodpovednosti, pretože členovia dozornej rady v. v. i. – zamestnanci zakladateľa v. v. i. nie sú podnikateľmi (§ 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka) a vzťah vznikajúci pri výkone funkcie člena dozornej rady v. v. i. nie je ani tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka). Táto skutočnosť skôr odôvodňuje voľbu občianskoprávneho zmluvného vzťahu (príkazná zmluva) a občianskoprávnej zodpovednosti (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), pretože občianskoprávna zodpovednosť – podobne ako zodpovednosť podľa Zákonníka práce (§ 179 a nasl. Zákonníka práce) – je subjektívnou (hoci

v prípade občianskoprávnej zodpovednosti sa zavinenie prezumuje – § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

K bodom 21, 23, 29, 31 a 32 [§ 20 ods. 5, § 20 ods. 9, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 až 6, § 22 ods. 7]

Cieľom návrhu je presun kompetencie pri vedúcom organizačnej zložky zo zakladateľa na riaditeľa. Do pôsobnosti zakladateľa patrí tak v. v. i., ako aj organizačné zložky (ďalej len „o. z.“), ktoré sú súčasťou v. v. i. (§ 20 ods. 2 a 3 zákona č. 243/2017 Z. z.). Zakladateľ si podľa návrhu ponechá iba právo vetovať vo vymedzenej lehote vymenovanie dotknutej osoby do funkcie vedúceho o. z alebo odvolanie vedúceho o. z. z funkcie. Opakované právo veta je zachované, aj ak pôjde o predloženie návrhu na vymenovanie iného z úspešných uchádzačov vo výberovom konaní do funkcie vedúceho o. z. po uplatnení si predošlého práva veta zo strany zakladateľa. Túto možnosť má zakladateľ aj v prípade predloženia návrhov na vymenovanie dotknutej osoby do funkcie vedúceho o. z. na základe opakovaného výberového konania. Toto právo je odôvodnené skutočnosťou, že zakladateľ v. v. i. ostáva nositeľom zriaďovateľskej právomoci vo vzťahu k o. z. Súčasne návrh upravuje aj ďalší postup pri uplatnení práva vetovať vymenovanie dotknutej osoby do funkcie vedúceho o. z.

Aj v súčasnosti majú riaditelia organizácií SAV, ktoré majú právnu formu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie a ktoré sa členia na o. z., oprávnenie priamo vymenúvať a odvolávať vedúcich o. z.

Aj naďalej bude vedúci o. z. vymenovaný na základe výsledkov výberového konania, ktorého pravidlá vydáva zakladateľ v. v. i. [§ 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 243/2017 Z. z.]. Zakladateľ v. v. i. tak bude mať aj naďalej nástroj na presadenie pravidiel, ktoré budú

a)zabezpečovať štandardné procesné pravidlá, primeranú účasť akademickej obce o. z. v procese výberu a zastúpenie všetkých relevantných subjektov a orgánov vo výberovej komisii a

b)spoločné pre všetky v. v. i. v zakladateľskej pôsobnosti zakladateľa.

K bodom 22 [§ 20 ods. 6 a § 38 ods. 4 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vykonané zmeny a zmena vnútorného odkazu.

K bodu 28 [§ 20 ods. 11]

Navrhovaná úprava reflektuje na doterajšie skúsenosti, na základe ktorých sa ukazuje, že niektoré centrá členiace sa na malý počet o. z. môžu preferovať systém riadenia, v ktorom riaditeľ celého centra je súčasne vedúcim jednej o. z. Navyše, v prípade centier s malým počtom o. z. (2 alebo 3) by existencia dvoch či troch vedúcich o. z. a súčasne jedného riaditeľa, ktorý bude zväčša tiež zamestnancom organizačne zaradeným do niektorej o. z., mala v správnej rade v. v. i. vplyv na nadmerné zastúpenie tej o. z., do ktorej je organizačne zaradený aj samotný riaditeľ.

Súčasne na základe umožnenia kumulácie funkcie riaditeľa v.v.i. a vedúceho o.z. je v § 21 ods. 4 až 6 upravený postup pri uzatváraní pracovnej zmluvy s riaditeľom, ktorý sa zároveň stáva vedúcim organizačnej zložky ako aj jeho odmeňovanie.

K bodu 30 [§ 21 ods. 2 písm. d)]

Cieľom úpravy je na základe doterajšej praxe pri obsadzovaní miest vedúcich zamestnancov organizácií SAV zvýšiť požiadavky na uchádzačov o miesto riaditeľa v. v. i. alebo vedúceho

o.z., a to zmenou požiadavky na doterajšiu prax v riadení v právnickej osobe uskutočňujúcej niektorú z činností podľa § 1 ods. 4 zákona č. 243/2017 Z. z.

K bodu 33 [§ 23 ods. 2]

Rozšírenie okruhu oprávnených voličov vo v. v. i. sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s akademickou obcou podľa zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 133/2002 Z. z.“). Zosúladenie vymedzenia týchto dvoch voličských zborov výrazne zjednoduší interné volebné a konzultatívne procesy. Podstatnou zmenou je rozšírenie okruhu oprávnených voličov vo v. v. i. o kvalifikovaných doktorandov (denná forma štúdia, absolvovanie dizertačnej skúšky), ako o možných budúcich výskumných pracovníkov.

K bodu 34 [§ 23 ods. 3]

Cieľom návrhu je upraviť riešenie situácie, ak jedna osoba spĺňa podmienky pre vznik práva voliť vo viacerých v. v. i. jedného zakladateľa súčasne, tak aby nedochádzalo ku kumulácii hlasovacieho práva. Ak bude zamestnanec v. v. i. oprávnený hlasovať vo viacerých v. v. i., ale u rôznych zakladateľov (napr. SAV a ministerstvo), bude ho môcť využiť u oboch zakladateľov.

K bodom 37 a 38 [§ 24 ods. 7 a § 24 ods. 10]

Navrhuje sa model úveru pre v. v. i. obdobný ako je nastavený pre vysoké školy.

Verejné vysoké školy môžu so súhlasom akademického senátu vysokej školy a správnej rady používať ako zdroj financovania aj bankový úver na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov (§ 16 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z.). Verejné vysoké školy iba informujú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a ministerstvo financií o predpokladanej výške úveru, o podrobnostiach jeho čerpania a splácania a o dohodnutých zmenách úveru najneskôr 15 dní pred uzatvorením zmluvy o úvere alebo dodatku k nej [§ 20 ods. 1 písm. h) zákona č. 131/2002 Z. z.]. Uvedený režim možnosti čerpania úveru verejnou vysokou školou bol zavedený od 1. 9. 2007 (na základe zákona č. 363/2007 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 131/2002 Z. z.).

Ponechanie súčasného režimu možnosti čerpania úveru v. v. i., teda nemožnosť úveru ako možného zdroja financovania výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i., by malo za následok

a)potenciálne zníženie objemu výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i., ktorá by inak mohla byť uskutočňovaná vďaka úveru,

b)väčšie nároky na verejné zdroje financovania výskumnej a vývojovej činnosti v. v. i. a

c)znevýhodnenie v. v. i. oproti verejným vysokým školám, ktoré môžu na financovanie výskumnej a vývojovej činnosti využiť aj úver.

Zatiaľ čo verejné vysoké školy môžu čerpať úver so súhlasom svojich dvoch vnútorných orgánov (akademický senát a správna rada), v. v. i. môžu uzatvoriť úverovú zmluvu po súhlase/schválení

a)svojho vnútorného orgánu [správna rada – § 17 ods. 8 písm. d) bod 4. zákona č. 243/2017 Z. z.– alebo dozorná rada – § 35 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. e) zákona č. 243/2017 Z. z.],

b)svojho zakladateľa [§ 35 ods. 1 písm. f) zákona č. 243/2017 Z. z.] a

c)ministerstva financií (§ 24 ods. 10 zákona č. 243/2017 Z. z.).

Zákon č. 243/2017 Z. z. upravuje hodnotiace kritérium, na základe ktorého dozorná rada v. v. i. schváli alebo neschváli uzatvorenie úverovej zmluvy v. v. i. Týmto kritériom je súladnosť s požiadavkou na riadne a hospodárne využívanie majetku v. v. i. (§ 35 ods. 6 zákona č. 243/2017 Z. z.). Keďže dozorná rada v. v. i. je „predĺženou rukou“ zakladateľa vo v. v. i. (§ 19 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 243/2017 Z. z.) a keďže správna rada v. v. i. plní rovnakú úlohu dohľadu nad riadnym hospodárením v. v. i. [§ 17 ods. 8 písm. c) zákona č. 243/2017 Z. z.], toto hodnotiace kritérium budú na základe analógie, resp. podobnosti úloh, aplikovať pri rozhodovaní o schválení uzatvorenia úverovej zmluvy v. v. i. aj správna rada v. v. i. a zakladateľ v. v. i. Naopak, právne predpisy neupravujú kritérium, na základe ktorého ministerstvo financií bude rozhodovať o odsúhlasí alebo neodsúhlasí uzavretie úverovej zmluvy v. v. i.

Ponechanie povinnosti predchádzajúceho súhlasu ministerstva financií s uzatvorením akejkoľvek úverovej zmluvy v. v. i. by malo za následok

a)sťaženie možnosti v. v. i. reálne uzatvoriť úverovú zmluvu, pretože, na jednej strane, ministerstvo financií nemá žiadnu lehotu na rozhodnutie (o daní alebo nedaní súhlasu) a neriadi sa pri rozhodovaní žiadnym vopred známym hodnotiacim kritériom, a, na strane druhej, ponuka úveru je bankou zväčša časovo obmedzená,

b)sťaženie možnosti v. v. i. zabezpečiť vlastné spolufinancovanie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov z úveru a tým aj zníženie šance, že čerpaním úveru – napriek veľmi miernemu zvýšeniu dlhu sektora verejného sektora – sa dostaví pozitívny následok v podobe vytvorenia hmotných aktív mnohonásobne vyššej hodnoty a skokového zlepšenia materiálneho vybavenia v. v. i., a

c)znevýhodnenie v. v. i. oproti verejným vysokým školám, ktoré môžu dosiahnuť uzatvorenie úverovej zmluvy po absolvovaní schvaľovacieho procesu iba internými orgánmi.

Prípadná obava, že bez povinného súhlasu ministerstva financií s uzatvorením úverovej zmluvy by došlo k veľkému úverovému zaťaženiu v. v. i. a tým aj k zvýšeniu dlhu verejnej sektora, nie je namieste. Pre porovnanie, výška úverov čerpaných verejnými vysokými školami u bánk je zanedbateľná, a to

a)ku koncu roka 2016 vo výške 2 544 tisíc eur (štátny záverečný účet SR za rok 2016 – s. 21),

b)ku koncu roka 2017 vo výške 2 086 tisíc eur (štátny záverečný účet SR za rok 2017 – s. 20),

c)ku koncu roka 2018 vo výške 1 631 tisíc eur (štátny záverečný účet SR za rok 2018 – s. 22) a

d)ku koncu roka 2019 vo výške 2 084 tisíc eur (štátny záverečný účet SR za rok 2019 – s. 32).

Vzhľadom na to, že sektor verejných vysokých škôl je niekoľkonásobne väčší ako SAV (počet zamestnancov verejných vysokých škôl podľa Registra zamestnancov vysokých škôl k 31.12.2019 bol 13 851 osôb; prepočítaný evidenčný počet zamestnancov SAV podľa správy o činnosti SAV za rok 2019 bol 2 915 osôb; podľa zákona o štátnom rozpočte na r. 2020 je rozpočet verejných vysokých škôl vo výške 611 544 226 eur; rozpočet SAV vo výške 85 367 494 eur), obava z veľkého úverového zaťaženia v. v. i. sa tak javí ako neopodstatnená.

Pre vytvorenie dodatočnej ochrany v. v. i. pred prípadným neprimeraným zadĺžením sa navrhuje ponechať povinnosť získať predchádzajúci súhlas ministerstva financií, ak výška úveru presahuje sumu 85 000 eur.

K bodom 39 a 42 [§ 26 ods. 6 a § 27 ods. 4 písm. f)]

Verejné vysoké školy musia mať ročnú účtovnú závierku overenú audítorom najmenej raz za tri roky (§ 19 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Ak verejné vysoké školy, ktorých rozpočty sú mnohonásobne vyššie ako rozpočty budúcich v. v. i. a ktorých činnosti sú typovo rôznorodejšie a objemovo rozsiahlejšie ako činnosti budúcich v. v. i., majú povinnosť overiť audítorom ročnú účtovnú závierku iba raz za tri roky (teda nie raz za tri roky overiť spätne ročné účtovné závierky za uplynuté tri roky), povinnosť v. v. i. overiť ročnú účtovnú závierku audítorom každý rok (§ 26 ods. 6 zákona č. 243/2017 Z. z.) sa javí ako zjavne neprimeraná.

Vzhľadom na uvedené, ako primeraná sa javí povinnosť v. v. i. overiť ročnú účtovnú závierku štatutárnym audítorom raz za štyri roky.

K bodu 40 [§ 27 ods. 2]

Navrhuje sa vypustiť povinnosť ukladať výročnú správu do zbierky listín registra v. v. i.

Výročná správa v. v. i. už je zverejnená vo verejnej časti registra účtovných závierok a preto je jej ukladanie v zbierke listín registra v. v. i. nadbytočné. Navyše, výročná správa svojou povahou – na rozdiel od ostatných listín ukladaných do zbierky listín – nepredstavuje listinu určujúcu status v. v. i., jej orgánov alebo funkcionárov. Vnútorné predpisy verejných výskumných inštitúcií bude posudzovať priamo zakladateľ, ktorý ich bude registrovať u seba.

K bodom 43 a 44 [§ 31 ods. 1 až 3 a § 31 ods. 4]

Pre dosiahnutie zvýšenia flexibility pri nakladaní s majetkom v. v. i. sa navrhuje rozšírenie možných spôsobov nakladania s prioritným majetkom aj o

a)zámenu majetku so sesterskou v. v. i.,

b)zámenu majetku so zakladateľom; v tomto prípade pri rešpektovaní obmedzení vyplývajúcich aj zo zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“) (najmä § 11 ods. 8 až 10), a

c)zámenu majetku s inou osobou.

Návrh rozširuje možnosti hospodárneho využitia majetku v rámci skupiny v. v. i. spadajúcich do pôsobnosti jedného zakladateľa a tým umožňuje vyhnúť sa nutnosti komplikovanejšieho a rozpočtovo náročnejšieho spôsobu uspokojovania priestorových a iných vecných potrieb v. v. i. subjektmi súkromného sektora v situácii, keď by mohli byť uspokojené sesterskými v. v. i. alebo zakladateľom. Až v prípade nezáujmu sesterských v. v. i. alebo zakladateľa by prichádzala do úvahy zámena s inou osobou.

Majetok, ktorý by v. v. i. získala zo zámeny za svoj prioritný majetok, by automaticky nadobudol štatút prioritného majetku, aj keď ho predtým u pôvodného vlastníka (sesterská v. v. i., zakladateľ, iná osoba) nemal.

V súvislosti s požiadavkou predchádzajúceho súhlasu ministerstva financií alebo vlády SR sa pri darovaní alebo zámene bude vyžadovať súhlas len ak ide o darovanie svojmu zakladateľovi alebo ak ide o zámenu so svojim zakladateľom. Ak ide o darovanie v. v. i. v pôsobnosti

rovnakého zakladateľa alebo o zámenu s v. v. i. v pôsobnosti rovnakého zakladateľa tento súhlas sa nevyžaduje.

K bodu 45 [§ 32 ods. 5]

Zákon č. 243/2017 Z. z. zahŕňa do majetku v. v. i. nielen veci (hnuteľné a nehnuteľné), ale aj pohľadávky a iné majetkové práva (§ 29 ods. 1), teda celú škálu prípustných predmetov občianskoprávnych vzťahov (§ 118 Občianskeho zákonníka).

Pravidlo, podľa ktorého v. v. i. môže nakladať so svojim majetkom (vrátane prioritného majetku) iba postupom podľa tohto zákona, by mohlo byť nesprávne vykladané tak, že v. v. i. nemôže uskutočniť žiadny iný právny úkon nakladania s majetkom v. v. i. ako právne úkony výslovne uvedené v zákone č. 243/2017 Z. z.

Takýto výklad by znamenal, že v. v. i. by nemohla uskutočňovať ani najbežnejšie právne úkony ako napr. uzatvoriť pracovné zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pretože môžu mať za následok prevod peňažných prostriedkov v. v. i. v prospech zamestnancov (článok 3 druhá veta Zákonníka práce), alebo zmluvu od dielo, pretože môže mať za následok prechod vlastníctva k zhotovovanej veci z v. v. i. (ako zhotoviteľa) na objednávateľa (§ 554 ods. 5 Obchodného zákonníka), odovzdanie hmotne zachyteného výsledku činnosti v. v. i. objednávateľovi (§ 556 Obchodného zákonníka) alebo aj prenechanie majetkových práv duševného vlastníctva k výsledku činnosti v. v. i. objednávateľovi [napr. § 558 Obchodného zákonníka, § 91 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2015 Z. z.“)].

S cieľom, aby sa predišlo takémuto neželanému zužujúcemu výkladu, sa výslovne upravujú prípustné spôsoby nakladania s predmetným majetkom a spresňuje sa, na ktoré spôsoby nakladania s majetkom sa tieto postupy nevzťahujú.

K bodu 46 [§ 33 ods. 3 až 8]

Navrhuje sa zmena poradia spôsobov nakladania s trvalo nepotrebným (aj prioritným) majetkom v. v. i. tak, aby v. v. i. bola povinná pokúsiť sa využiť postupne

a)zámenu so sesterskou v. v. i. alebo so zakladateľom,

b)zámenu s inou osobou,

c)darovanie sesterskej v. v. i.,

d)darovanie zakladateľovi,

e)predaj v obchodnej verejnej súťaži a

f)darovanie iným osobám podľa poradia.

Návrh vytvára priestor pre hospodárne využitie majetku v rámci skupiny v. v. i. spadajúcich do pôsobnosti jedného zakladateľa a tým umožňuje vyhnúť sa nutnosti komplikovanejšieho a rozpočtovo náročnejšieho spôsobu uspokojovania priestorových alebo iných vecných potrieb v. v. i. subjektmi súkromného sektora v situácii, keď by mohli byť uspokojené sesterskými v. v. i. alebo zakladateľom.

K bodom 47 až 49 [§ 33 ods. 9 a 12]

Navrhuje sa najdlhšia prípustná doba trvania nájomného vzťahu, ktorého predmetom je dočasne nepotrebný majetok v. v. i. Opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy na rovnaký majetok má byť možné len na základe verejnej obchodnej súťaže. Prípadnému opakovanému uzavretiu

nájomnej zmluvy na rovnaký majetok musia predchádzať aj súhlasy podľa § 35 ods. 1 písm. e) alebo ods. 3 písm. d).

V § 33 ods. 12 sa súčasne upravuje, že ak má mať v. v. i. možnosť uzavrieť zmluvu o výpožičke alebo nájomnú zmluvu s nižším ako trhovým nájomným aj s obchodnou spoločnosťou, majetková účasť v. v. i. v takejto obchodnej spoločnosti má byť väčšinová.

K bodu 50 [§ 33 ods. 13 a 14]

Navrhuje sa možnosť v. v. i. zabezpečiť svoje záväzky zriadením práva tretej osoby na vymedzené kategórie svojho majetku a možnosť byť účastníkom združenia bez právnej subjektivity a poskytnúť niektoré kategórie svojho majetku na účely združenia.

K § 33 ods. 13

Ak v. v. i. má mať možnosť čerpať úver (či už za súčasných podmienok alebo za navrhovaných podmienok) nemožnosť zabezpečenia pohľadávky banky akýmkoľvek majetkom v. v. i. robí možnosť v. v. i. čerpať úver do značnej miery komplikovanou.

Verejná vysoká škola je oprávnená na zabezpečenie svojich záväzkov založiť alebo inak zaťažiť svoj majetok (§ 4 ods. 4 zákona č. 176/2004 Z. z.).

Z možnosti použiť majetok v. v. i. na zabezpečenie záväzkov v. v. i. by bol vylúčený prioritný majetok v. v. i. a iný majetok v. v. i., ktorý podľa osobitných predpisov nepodlieha exekúcii, resp. konkurzu. Prioritný majetok v. v. i. by ani nemohol byť použitý na zabezpečenie záväzkov v. v. i., pretože v prípade uplatnenia tohto zabezpečenia v rámci exekúcie alebo konkurzu by došlo ku kolízii s exekučnou a konkurznou imunitou prioritného majetku v. v. i. (§ 31 ods. 8 zákona č. 243/2017 Z. z.). Z rovnakého dôvodu sú z možnosti použiť na zabezpečenie záväzkov v. v. i. vylúčené aj ďalšie kategórie aktív v. v. i., ktorým v súčasnosti právne predpisy poskytujú exekučnú, resp. konkurznú imunitu. Ako príklad možno uviesť:

a)finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a rozpočtu EÚ a hnuteľný a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu EÚ, pretože nemôžu byť predmetom exekúcie (§ 8 ods. 10 prvá veta zákona č. 523/2004 Z. z.) a tým nepodliehajú ani konkurzu [§ 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“)],

b)finančné prostriedky, pri ktorých právne predpisy vylučujú ich použitie na iný než určený účel, a z tohto dôvodu nemôžu byť predmetom exekúcie (§ 102 Exekučného poriadku) a tým nepodliehajú ani konkurzu (§ 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.), alebo

c)majetkové autorské práva, okrem pohľadávok vzniknutých z autorských práv (§ 112 Exekučného poriadku), pretože nemôžu byť predmetom exekúcie (§ 20 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z.) a tým nepodliehajú ani konkurzu (§ 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.).

Prípadná obava, že použitie majetku v. v. i. na zabezpečenie záväzkov v. v. i. by mohlo zaťažiť podstatnú časť majetku v. v. i. právami tretích osôb, nie je opodstatnená.

Pre porovnanie, aj napriek tomu, že verejné vysoké školy majú možnosť použiť svoj majetok na zabezpečenie svojich záväzkov, záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu SR o výsledku kontroly „Financovanie a hospodárenie verejných vysokých škôl“ za roky 2012 až 2016 (december 2017, č. Z-000643/2018/1031/VMB) ani výročné správy o stave vysokého školstva za roky 2017 a 2018 nesignalizujú žiadny signifikantný dopad využitia tejto možnosti na majetok vysokých škôl.

K 33 ods. 14

Verejné vysoké školy môžu (so súhlasom správnej rady, ak hodnota vkladaného majetku prevyšuje 6 638,50 eura) vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia zmluvy o združení bez právnej subjektivity, ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy (§ 17 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z.).

Túto možnosť majú vo všeobecnosti aj ostatné verejnoprávne inštitúcie [§ 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 176/2004 Z. z.].

Podľa § 833 Občianskeho zákonníka z majetkových hodnôt poskytnutých na účely združenia

a)poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov, teda prestávajú byť vo výlučnom vlastníctve tých účastníkov, ktorí ich poskytli, a

b)veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov, ale ostávajú vo výlučnom vlastníctve tých účastníkov, ktorí ich poskytli.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby v. v. i. nemohla poskytnúť na účely združenia svoj prioritný majetok, ktorý zahŕňa aj finančné prostriedky získané predajom prioritného majetku [§ 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 243/2017 Z. z.]. Aby nemohlo dôjsť ku kolízii s exekučnou a konkurznou imunitou ďalšieho majetku v. v. i. navrhuje sa, aby nemohli byť poskytnuté na účely združenia ani ďalšie kategórie aktív v. v. i., ktoré majú podobu peňažných prostriedkov, peňažných pohľadávok a druhovo určených vecí, ktorým v súčasnosti právny poriadok SR poskytuje exekučnú, resp. konkurznú imunitu.

Možnosť v. v. i. poskytnúť vybraný majetok na účely združenia bez právnej subjektivity by rozšírila škálu nástrojov, ktoré v. v. i. budú môcť využiť pre naplnenie svojej hlavnej činnosti (§ 1 ods. 4 zákona č. 243/2017 Z. z.) alebo svojich oprávnení (§ 2 ods. 1 zákona č. 243/2017 Z. z.) a súčasne pre naplnenie požiadavky účelného, riadneho a hospodárneho využitia majetku a ľudských zdrojov v. v. i. [§ 2 ods. 2 písm. a), § 17 ods. 8 písm. c) a § 35 ods. 6 zákona č. 243/2017 Z. z.], najmä v prostredí prehlbujúcej sa diverzity možných schém a foriem vedeckej spolupráce, a to bez vystavovania sa riziku straty kľúčového majetku.

K bodu 51 [§ 35 ods. 1 písm. a)]

Spomedzi prípustných spôsobov nakladania s prioritným majetkom v. v. i. sú nájom a výpožička spôsobmi, ktoré predstavujú najmenší zásah do práv v. v. i. (keďže nájomca, resp. vypožičiavateľ, majú právo vec iba užívať, resp. pri nájme prípadne aj právo z veci brať úžitky) a zásah je iba dočasný (§ 659 a 663 Občianskeho zákonníka).

Z tohto dôvodu vplyv týchto dvoch spôsobov nakladania s prioritným majetkom v. v. i. na majetkovú situáciu v. v. i. je neporovnateľne menší ako pri ostatných spôsoboch nakladania s prioritným majetkom v. v. i. Navyše, povinná dočasnosť nájmu a výpožičky je v prípade navrhovanej zmeny zvýraznená tým, že navrhovaná zmena sa týka iba krátkodobého nájmu a výpožičky, teda nájmu a výpožičky, ktorých doba nepresiahne 6 mesiacov.

Ponechanie povinného predchádzajúceho súhlasu zakladateľa a dozornej rady v. v. i. s krátkodobým nájom a s krátkodobou výpožičkou by výrazne sťažilo využitie týchto možností hospodárenia s prioritným majetkom v. v. i. v praxi.

Dozorná rada v. v. i. zasadá obvykle iba dva razy do roka (§ 23 ods. 6 zákona č. 243/2017 Z. z.) a ani zakladateľ pravdepodobne nebude zasadať operatívne iba kvôli schváleniu plánovaného krátkodobého nájmu alebo plánovanej krátkodobej výpožičke majetku jednej v. v. i.

Časový úsek potrebný pre získanie oboch súhlasov tak bezpochyby prekryje časť časového úseku užívania majetku v. v. i., ktorý si nájomca alebo vypožičiavateľ bude potrebovať zabezpečiť (potreba krátkodobého nájmu alebo krátkodobej výpožičky vystáva najčastejšie na určitý časový úsek konkrétne zakotvený v čase; situácia potreby krátkodobého nájmu alebo krátkodobej výpožičky na určitý časový úsek a pritom voľne posunuteľný v čase je zriedkavá). Z uvedeného dôvodu povinnosť získať predchádzajúci súhlas zakladateľa aj dozornej rady v. v. i. robí možnosť krátkodobého nájmu alebo krátkodobej výpožičky prioritného majetku v. v. i. mimoriadne komplikovanou.

K bodu 52 a 53 [§ 37 ods. 1 a 2]

Navrhuje sa, aby sa štatút a pravidlá tvorby rozpočtu stali iba fakultatívne vydávanými vnútornými predpismi.

Zákon č. 243/2017 Z. z. [okrem samotného § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 243/2017 Z. z.] ani iný relevantný zákon (zákon č. 133/2002 Z. z, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, Zákonník práce a iné) nespomína štatút v. v. i.

Skúsenosť s prípravou obsahu štatútov a organizačných poriadkov organizácií SAV pri transformácii na v. v. i. v roku 2018 ukázala, že

-rozlišovanie vecného zamerania štatútu v. v. i. a organizačného poriadku v. v. i. je problematické,

-väčšina ustanovení štatútu iba reprodukuje a systematizuje pravidlá vyplývajúce z rôznych iných prameňov alebo odkazuje na iné pramene a

-štatút má iba veľmi obmedzený vlastný normatívny obsah.

Právna úprava verejných výskumných inštitúcií v Českej republike predpokladá, že v. v. i. bude mať iba dva dokumenty so všeobecným vecným zameraním, a to

a)zriaďovaciu listinu a

b)organizačný poriadok [§ 3 ods. 2 a § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 341/2005 Sb. o veřejných výzkumných institucích (ďalej len „český zákon o v. v. i.“)].

Z vyššie uvedených dôvodov je pre v. v. i. – popri existencii zakladacej listiny – paralelná existencia štatútu a organizačného poriadku zbytočná. Keďže vydávanie organizačného poriadku má v organizáciách SAV ako budúcich v.v.i. dlhodobú tradíciu, navrhuje sa, aby spomedzi týchto dvoch predpisov bol povinne vydávaným vnútorným predpisom v. v. i. iba organizačný poriadok.

Skúsenosť s prípravou pravidiel tvorby rozpočtu v. v. i. SAV (prijatých pri transformácii organizácií SAV na v. v. i. v roku 2018) ukazuje, že veľká väčšina ich ustanovení iba reprodukuje pravidlá týkajúce sa rozpočtu v. v. i. vyplývajúce z rôznych iných prameňov (zákon č. 243/2017 Z. z., zákon č. 133/2002 Z. z., a ďalšie) a odkazuje na ďalší vnútorný predpis (zásady rozpisu finančných prostriedkov poskytovaných zakladateľom v. v. i. v jeho pôsobnosti), a teda že majú iba veľmi obmedzený vlastný normatívny obsah.

Priestor pre vlastný normatívny prínos tohto vnútorného predpisu v. v. i. je malý aj z dôvodu existencie ďalších právnych predpisov majúcich dopad na tvorbu rozpočtu v. v. i. (zákon č. 523/2004 Z. z., zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, Opatrenie Ministerstva financií SR č. 601/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v platnom znení).

Na druhej strane, pravidlá tvorby rozpočtu v. v. i. môžu mať význam pre niektoré v. v. i., ktoré vzhľadom na svoju veľkosť, rôznorodosť príjmov a výdavkov, resp. vysokú mieru vnútornej štruktúrovanosti môžu mať záujem využiť priestor, ktorý ponechávajú vyššie spomínané všeobecne záväzné predpisy, a prostredníctvom tohto vnútorného predpisu upraviť pravidlá tvorby svojho rozpočtu zohľadňujúc uvedené špecifiká.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby pravidlá tvorby rozpočtu v. v. i. boli fakultatívne vydávaným vnútorným predpisom v. v. i.

K bodu 54 [§ 37 ods. 4 ]

S cieľom zabezpečenia súladu vnútorných predpisov v. v. i. sa navrhuje rozšírenie právomoci zakladateľa. Zakladateľ nielen, že posúdi súlad so svojimi predpismi, ale môže sa vyjadriť aj k ich súladu so zákonom č. 243/2017 Z. z. a ak zistí nesúlad vráti vnútorný predpis v. v. i. na dopracovanie. Posudzovanie súladu s vlastnými vnútornými predpismi zakladateľa sa navrhuje ako obligatórne, posudzovanie súladu so zákonom vzhľadom na odborné kapacity zakladateľa, len ako fakultatívne.

K bodu 55 [§ 39 ods. 2 písm. f)]

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vykonané zmeny v bode 23.

K bodu 56 [§ 40 ods. 2 písm. b) až d)]

Vnútorné predpisy v. v. i., resp. vnútorné predpisy zakladateľa, sa pripravujú, schvaľujú a vydávajú výlučne v rámci v. v. i., resp. výlučne v rámci zakladateľa, a už sú predmetom zverejnenia na webovom sídle v. v. i. [§ 2 ods. 3 písm. d) bod 2. zákona č. 243/2017 Z. z.], resp. sa navrhuje, aby sa niektoré zverejňovali na webovom sídle zakladateľa. Ukladanie vnútorných predpisov v zbierke listín registra v. v. i. je preto už nadbytočné.

Pre porovnanie, české v. v. i. nemajú povinnosť ukladať vnútorné predpisy do zbierky listín registra v. v. i. Ani slovenské verejné vysoké školy nemajú povinnosť ukladať na ministerstve školstva svoje vnútorné predpisy (registrácia štatútu vysokej školy podľa § 103 zákona č. 131/2002 Z. z.. je odlišný akt); verejné vysoké školy iba zverejňujú svoje vnútorné predpisy na svojom webovom sídle [§ 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 131/2002 Z. z.].

K bodom 57 a 58 [§ 40 ods. 2 písm. g)]

Do registra v. v. i. sa zapisujú údaje o okruhu osôb, ktoré majú oprávnenie svojim konaním zakladať práva a povinnosti v. v. i. voči tretím osobám (§ 39 ods. 3 zákona č. 243/2017 Z. z.).

Preto sa do zbierky listín registra v. v. i. ukladajú listiny týkajúce sa tohto okruhu osôb oprávnených zakladať svojim konaním práva a povinnosti v. v. i. voči tretím osobám (§ 40 ods. 2 písm. j) body 1. až 5. a 7. zákona č. 243/2017 Z. z.). Keďže členovia dozornej rady

nezakladajú svojim konaním práva a povinnosti v. v. i. voči tretím osobám, nie je dôvod na to, aby sa do zbierky listín registra v. v. i. ukladali listiny týkajúce členov dozornej rady v. v. i.

Ani podľa českého zákona o v. v. i. sa do zbierky listín registra v. v. i. neukladajú listiny týkajúce sa členov dozornej rady v. v. i.

K bodu 60 [§ 43 ods. 3 až 5]

K § 43 ods. 3

Vzhľadom na to, že pojem „výskumný pracovník“ nie je v zákone upravený, navrhuje sa zadefinovať vzťah výskumných pracovníkov, ktorých tvorivá spôsobilosť má byť v rámci § 43a hodnotená, k samotnej v. v. i., pričom ide o obdobu § 74 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.

K § 43 ods. 4 a 5

Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov (§ 77 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z.), pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (§ 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z.) je časovo obmedzený do dovŕšenia určitého veku – v rámci vysokých škôl vekom 70 rokov, v rámci regionálneho školstva vekom 65 rokov.

Vzhľadom na to, že činnosť v. v. i. je porovnateľná s výskumnou, vývojovou a ďalšou tvorivou činnosťou vysokých škôl je dôvodné, aby sa na zamestnancov v. v. i. vzťahovali rovnaké pravidlá ako vysokoškolských učiteľov, t.j. obmedzenie pracovného pomeru vekom 70 rokov.

K bodu 61 [§ 45]

S cieľom zabezpečenia kontinuálneho ukončenia pracovného pomeru na neurčitý čas navrhuje sa v prechodných ustanoveniach upraviť ukončenie pracovného pomeru najneskôr do 31. decembra 2022 v prípade, ak zamestnanec v. v. i. v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona dovŕši najmenej 70 rokov veku.

K článku II

Navrhuje sa spresnenie tak, aby v. v. i. boli uvedené nielen ako klienti Štátnej pokladnice [§ 2a ods. 1 písm. n)], ale aj ako klienti, ktorých rozpočet a výdavky bude Štátna pokladnica realizovať spôsobom podľa § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 291/2002 Z. z. V tejto súvislosti sa v. v. i. dopĺňa aj medzi klientov, o ktorých Štátna pokladnica zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie a z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy a tiež medzi klientov, na ktorých sa budú vzťahovať ustanovenia o postupoch pri predkladaní žiadosti o realizáciu platobnej operácie.

K článku III

Navrhuje sa nástroj na fiškálnu podporu dodávok pre potreby výskumu obdobný ustanoveniu § 71 ods. 2 písm. e) českého zákona č. 235/2004 Sb. o dani z pridanej hodnoty.

Návrh je koncipovaný v súlade s čl. 36 smernice Rady 2009/132/ES z 19. októbra 2009, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru (ďalej len „smernica“). Podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) smernice pri dovoze tovaru sú od dane oslobodené len zvieratá, ktoré boli bezplatne zaslané. Pri dovoze biologických a chemických látok je oslobodenie od dane aj pre prípady, kedy sú takéto látky poskytnuté odplatne.

K článku IV

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť zákonom ustanovený rozsah pôsobnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja, v rámci ktorého môže nadväzovať aktívnu spoluprácu s ministerstvom školstva a jeho priamo riadenými organizáciami. Navrhované ustanovenie umožní uplatnenie skúseností a poznatkov agentúry pri posudzovaní širšieho okruhu žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov, ako tomu bolo doposiaľ. V dôsledku uvedeného je možné predpokladať celkové zefektívnenie poskytovania štátnej podpory výskumu a vývoja.

K článkom V a VI

Navrhuje sa zahrnúť v. v. i. medzi subjekty oprávnené uchádzať sa o dotácie podľa rezortných dotačných zákonov obdobne, ako sa okruh oprávnených subjektov v jednotlivých dotačných zákonoch rozširoval samotným zákonom č. 243/2017 Z. z. v roku 2017.

Vzhľadom na to, že jednotlivé v. v. i. sú povinné mať svoje účty vedené výlučne v Štátnej pokladnici, upravuje sa technicky táto skutočnosť aj v príslušných ustanoveniach.

K článku VII

Navrhujú sa úpravy v obdobnom rozsahu ako v článkoch V a VI.

Vzhľadom na aktuálnu sociálno-ekonomickú situáciu sa súčasne navrhuje rozšíriť aj rozsah a v nadväznosti na to aj účel poskytovaných dotácií a v súvislosti s tým aj rozšírenie oprávnených žiadateľov o dotáciu.

Vo vzťahu k zverejňovaniu výzvy na predkladanie žiadostí najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí na webovom sídle Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky sa na základe skúseností z aplikačnej praxe navrhuje skrátenie tejto lehoty na jeden mesiac.

K článku VIII

V nadväznosti na paralelne predkladanú novelu zákona č. 133/2002 Z. z. sa navrhuje účinnosť v dostatočnom predstihu pred navrhovaným dňom transformácie organizácií SAV na v. v. i. (1. januára 2022) tak, aby v čase transformácie už boli účinné navrhované zmeny aj s primeraným časom na ich implementáciu.

V Bratislave 26. mája 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Podľa § 8a a § 37d zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dotáciu zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok len na základe osobitného zákona, a to v rozsahu, spôsobom a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

V predloženom návrhu zákona sa ustanovuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Predkladaný návrh zákona upravuje aj okruh žiadateľov, postup pri predkladaní žiadosti, spôsob poskytovania dotácií.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2018.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

2

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 7.11.2017Ukončenie: 14.11.2017 záverečné posúdenie

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2017

2. Definícia problému

Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s§ 8a a § 37d zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dotáciu zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok len na základe osobitného zákona, a to v rozsahu, spôsobom a za podmienok ustanovených týmto zákonom.V predloženom návrhu zákona sa ustanovuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom vypracovania predkladaného návrhu zákona je splnenie predpokladu zákonnej úpravy na poskytovanie dotácií Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, najmä ustanovenie účelu, na ktorý možno poskytnúť dotáciu z rozpočtovej kapitoly úradu po splnení zákonom ustanovených podmienok a zoznamu žiadateľov, ktorým túto dotáciu možno poskytnúť.

4. Dotknuté subjekty

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby

3

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ NieVyhláška úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zložení, prijímaní odporúčaní a postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadosti o poskytovanie dotácie v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

4

Materiál nemá v zmysle platnej metodiky vplyv na informatizáciu, nakoľko nezavádza nový informačný systém, ani novú elektronickú službu verejnej správy, ani nemení už existujúci informačný systém alebo službu. Rovnako vyššie uvedené platí aj pre vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Materiál nezavádza nové povinnosti, ani neovplyvňuje existujúce povinnosti orgánov verejnej moci a nemá vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. Vo vzťahu k vplyvom na podnikateľské prostredie uvádzame, že návrh nezavádza nové povinnosti, nové služby, neovplyvňuje konkurencieschopnosť podnikov na trhu a nezavádza nové priame ani nepriame finančné náklady, či administratívne náklady, ktoré by bolo možné vyčísliť. Materiál vytvára priestor na poskytnutie dotácií v oblasti inovácií verejných služieb, zlepšenia informačnej gramotnosti občanov, zvýšenia analytických kapacít na trhu práce, ako aj na podporu realizácie inovatívnych projektov avšak tieto sa odvíjajú od obsahu vyhlásenej výzvy a následne víťazného projekt, ktorý získa dotáciu. Dotácie smerované na zabezpečenie cieľov Agendy 2030, ktoré majú ovplyvňovať životné prostredie, sociálnu oblasť a podnikateľské prostredia zlepšovaním konkurencieschopnosti, najmä využívaním inovácií rovnako tak nemožno v súčasnosti vyčísliť, nakoľko uznesením vlády SR č. 350 z 24. júla 2017 bolo podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu eštelen uložené v spolupráci s Radou vlády pre Agendu 2030 predložiť na rokovanie vlády SR "Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030" teda vymedzenie konkrétnych oblastí Agendy 2030, ktorá bude vo vnútroštátnych podmienkach implementovaná prostredníctvom nasledujúcich krokov. V rámci konzultatívneho procesu zahrňujúceho vládu, samosprávy a odbornú verejnosť budú určené národné priority implementácie Agendy 2030, ktoré budú predložené vláde SR na schválenie do 31. mája 2018. Efektívna a úspešná implementácia Agendy 2030 si vyžaduje zainteresovanosť širokej škály aktérov, vrátane štátneho, súkromného, akademického a mimovládneho sektora, ako aj širokej verejnosti. Z tohto dôvodu nie je v tejto chvíli možné presne určiť prípadné vplyvy na životné prostredie alebo sociálne vplyvy.

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

12. Zdroje

bezpredmetné

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je tento nekrytý negatívny vplyv kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 239 150 eur, na roky 2019 a 2020 každoročne vo výške 309 150 eur, z toho každoročne mzdy vo výške 21 600 eur v súvislosti s požiadavkou na zvýšenie počtu zamestnancov o 2. Uvedené vplyvy boli do doložky zapracované po medzirezortnom pripomienkovom konaní, pričom v rámci jeho vyhodnotenia je zásadná pripomienka MF SR, týkajúca sa dopracovania analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy s tým, že výdavky súvisiace s poskytovaním dotácií je potrebné zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly úradu na príslušný rozpočtový rok, uvedená ako akceptovaná. S týmto konštatovaním Komisia nemožné súhlasiť, keďže z doložky vyplýva rozpočtovo nekrytý vplyv. K navrhovanému krytiu v roku 2018 presunom rozpočtových prostriedkov z rezerv kapitoly MF SR Komisia uvádza, že v návrhu rozpočtu na roky 2018 až 2020 nie je na rok 2018 zabezpečená rezerva na riešenie navrhovaného zákona. Doložku Komisia žiada upraviť v zmysle zásadnej pripomienky MF SR uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania tak, že vplyvy súvisiace s realizáciou návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov kapitoly úradu na príslušný rozpočtový rok. Súčasne Komisia upozorňuje na nesúlad údajov v tab. č. 1 a č. 4, v zmysle ktorých priemerný mzdový výdavok uvádzaný v tab. č. 4 nezodpovedá predkladateľom uvádzanej sume 1 800 eur (ide približne o priemerný osobný výdavok). Zároveň Komisia uvádza, že vo všetkých troch rokoch predkladateľ kvantifikuje osobné, resp. mzdové výdavky na rovnakej úrovni aj napriek tomu, že v roku 2018 sa účinnosť zákona navrhuje 1. 5. 2018.Komisia upozorňuje tiež, že v doložke nie sú uvedené výdavky v súvislosti s poskytovaním dotácií na pilotnú podporu projektov

5

experimentálneho vývoja a inovácií pre budovanie inteligentných miest, ktoré sú zabezpečené v limitoch návrhu rozpočtu kapitoly úradu na roky 2018 až 2020.K doložke vybraných vplyvov. V bode 10. Poznámky predkladateľ konštatuje, že „V súčasnosti nie je možné odhadnúť, koľko projektov a s akým dopadom získa štátnu dotáciu, ani ich celkový dopad.....“ . Uvedené však nie je v súlade s bodom 2.2.2 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (ďalej len „analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy“) , z ktorého konkrétne vyplýva, aký projekt bude podporený v rokoch 2018 až 2020 formou dotácie z rozpočtu kapitoly Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu; i keď z predloženej analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je zrejmé, či celý v tejto analýze predpokladaný objem dotácií poskytnutých z rozpočtu ÚPPVII v roku 2018 vo výške 210 000 Eur, v roku 2019 vo výške 280 000 Eur a v roku 2020 vo výške 280 000 Eur bude poskytnutý iba na tento projekt. S predloženým znením bodu 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov je možné súhlasiť ako so všeobecným konštatovaním k vplyvom predloženého návrhu zákona, avšak Komisia považuje za potrebné ho doplniť a primerane upraviť aj v súvislosti s bodom 2.2.2 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Zároveň v tejto súvislosti Komisia odporúča prehodnotiť sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona; označiť pozitívne sociálne vplyvy, ktoré je potrebné zhodnotiť v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (zhodnotenie vplyvov navrhovanej právnej úpravy na prístup obyvateľstva k zdrojom, právam, tovarom a službám), keďže identifikovaním sociálnych vplyvov sa povinnou súčasťou predkladaného materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

990 000,00

320 000,00

280 000,00

v tom: Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu / program 0ET Výkon funkcie podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

0

990 000,00

320 000,00

280 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

990 000,00

320 000,00

280 000,00

Rozpočtové prostriedky

0

990 000,00

320 000,00

280 000,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

990 000,00

320 000,00

280 000,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2018 až 2020 sa navrhuje zabezpečiť v rámci rozpočtu kapitoly Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu v roku 2018 po získaní zdrojov z refundovaných projektov EÚ realizovaných a uhradených v roku 2017.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.2. Popis návrhu:

Z rozpočtu kapitoly Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu sa v rokoch 2018 až 2020 predpokladá poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu na nasledujúci projekt:

Memorandum o porozumení s University of California Berkeley a Žilinskou univerzitou v Žiline (OFN)

Pridanou hodnotou Memoranda o porozumení bude:

1.Podpora slovenských študentov graduálneho a postgraduálneho štúdia zapojených do výskumu a vývoja (R&D) v oblasti moderných technológií (aj IT).

2.Podpora študentov, ktorí reprezentujú Slovenskú republiku na medzinárodnej úrovni.

Financovanie projektov bude zabezpečené formou:

a)Poskytnutia finančných prostriedkov Žilinskej univerzite v Žiline, ktorá následne zabezpečí pobyt hosťujúceho študenta v Center for Global Education and Outreach from Berkeley Engineering (GLOBE).

Zámerom finančnej podpory je naplnenie cieľov podpísaného memoranda s Univerzitou Kalifornia v Berkeley a Žilinskou univerzitou v Žiline na prípravu analytických kapacít a podporu slovenských študentov.

Predpokladaný objem dotácií poskytnutých z rozpočtu ÚPPVII bude v roku 2018 vo výške 210 000 Eur, v roku 2019 vo výške 280 000 Eur a v roku 2020 vo výške 280 000 Eur.

8

Pilotná podpora experimentálneho vývoja a inovácií pre budovanie rozumných miest v SR – na základe uznesenia vlády č. 314/2017 z 28.6.2017 k Návrhu pilotnej podpory projektov experimentálneho vývoja a inovácií pre budovanie rozumných miest v SR sú v rozpočte ÚPPVII na rok 2018 zahrnuté bežné transfery na tento účel vo výške 780 000 eur a na rok 2019 vo výške 40 000 eur.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

1.2.3.Predpoklady vývoja objemu aktivít:

1.2.4.Výpočty vplyvov na verejné financie

9

Tabuľka č. 2

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

990 000,00

320 000,00

280 000,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspev. do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

990 000,00

320 000,00

280 000,00

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstaráva. kapitálových aktív (710)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

990 000,00

320 000,00

280 000,00

10

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

11

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- primárnom čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa tykajú pomoci poskytovanej štátmi

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)1. legislatívne akty: - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014)

2. nelegislatívne akty: -Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013)Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií

12

pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)-

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s

13

uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

DÔVODOVÁ SPRÁVA

14

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje rozsah poskytovania dotácii, a to najmä v troch základných oblastiach spadajúcich do pôsobnosti úradu. Oblasť digitálnej agendy - rozvoj informačných a komunikačných technológií, ktoré sú hybnou silou zvyšovania produktivity a rastu v Európskej únii. Podpora rozvoja investičného prostredia, tak aby sa vytvorilo atraktívne prostredie lákajúce zahraničných investorov, ktorí sa svojou činnosťou budú podieľať na ekonomickom raste krajiny, respektíve regiónov. Agenda 2030 schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 350 z 24. júla 2017, ktorým vláda Slovenskej republiky uložila podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Radou vlády pre Agendu 2030 vypracovať a predložiť na rokovanie vlády SR "Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030" teda vymedzenie konkrétnych oblastí Agendy 2030, ktorá bude vo vnútroštátnych podmienkach implementovaná.

K § 3

Toto ustanovenie vymedzuje účel poskytovania dotácií v pôsobnosti úradu respektíve v rámci účelu poskytovania dotácií oblasti, na ktoré môže úrad poskytnúť dotáciu na príslušný rozpočtový rok z rozpočtovej kapitoly úradu.

V odseku 1 písm. h) sa stanovuje účel poskytnutia dotácie na vytvorenie konceptu rozumných miest a regiónov. Rozumné mesto resp. „Smart city“ je priestor, ktorý vďaka využívaniu digitálnych a telekomunikačných technológií dokáže byť efektívnejší tak z hľadiska poskytovania služieb občanom a podnikateľskému sektoru, ako aj v zaistení fungovania základných sietí občianskej a technickej infraštruktúry ako efektívne prepojenie fyzických, digitálnych a sociálnych systémov, ktorých využitie vo verejnom prostredí sa dosahuje takým spôsobom, aby vytvorili udržateľnú a prosperujúcu budúcnosť pre obyvateľov daného priestoru. V rozumných mestách napomáhajú digitálne technológie k zlepšeniu verejných služieb a občianskej infraštruktúry, k lepšiemu využívaniu zdrojov a k znižovaniu vplyvov na životné prostredie.