Zákon o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia 11/2019 účinný od 01.07.2019

Vládny návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Týmto návrhom sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii. Zákon upravuje tiež postup riešenia prípadných sporov so štátmi, s ktorými Slovenská republika uzavrela zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ ide o ich výklad a uplatňovanie. Návrh zákona ďalej upravuje postup riešenia sporov Slovenskej republiky so zmluvnými štátmi Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov v platnom znení, pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania.

Návrhom zákona sa ustanovujú pravidlá riešenia sporov, ktorých zámerom je najmä zamedzenie dvojitého zdanenia a zachovanie s tým súvisiacich práv dotknutých daňových subjektov.

Cieľom návrhu zákona je potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia a vytvorenie spravodlivého a efektívneho daňového systému, ktorý zvyšuje právnu istotu.

Návrh zákona sa zameriava na daňové subjekty, najmä na podniky a spoločnosti ako hlavné zainteresované strany, ktorých sa situácie zdanenia dotýkajú. Transponovaná smernica, a teda aj návrh zákona, vychádza z platných pravidiel arbitrážneho procesu, avšak rozširuje sa jeho pôsobnosť aj na oblasti, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje a pridáva vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v súvislosti s vykonávaním a účinnosťou pravidiel riešenia sporov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2019.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii

Termín začiatku a ukončenia PPK

23. apríl – 7. máj 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

15. máj – 4. jún 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2018

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Jedným z najväčších problémov, ktorým daňové subjekty pôsobiace cezhranične v súčasnosti čelia, je dvojité zdanenie. Pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia už existujú. Ide o postupy vzájomnej dohody, ktoré sa predpokladajú v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia ako aj v Dohovore č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v znení zmien a doplnení (ďalej len „dohovor“).

Existujúce pravidlá riešenia sporov však nie vždy vedú k uspokojivému riešeniu dvojitého zdanenia. Preto je potrebné ich zlepšiť, najmä pokiaľ ide o prístup daňových subjektov k nim, oblasť, ktorú zastrešujú, ich včasnosť a nezvratnosť.

Tradičné metódy riešenia sporov o zamedzení dvojitého zdanenia už nie celkom zodpovedajú zložitosti a rizikám súčasného globálneho daňového prostredia.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Hlavným cieľom návrhu zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia je zvýšenie účinnosti a efektívnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.

Účinné pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia celkovo zlepšia podnikateľské prostredie v EÚ, resp. mimo neho a podporí investície, rast a zamestnanosť. Predložený návrh

3

zákona taktiež povedie k väčšej istote a predvídateľnosti pre daňové subjekty, a tým poskytne stabilnejší a istejší základ pre obchodovanie a prijímanie investičných rozhodnutí.

Na základe efektívnejšieho riešenia sporov dôjde k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýši sa tiež úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských, resp. zmluvných štátov a znížia sa ich administratívne náklady. Zároveň sa posilní celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, finančná správa, daňové subjekty.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

- Alternatívne riešenia neboli posudzované.

- Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii sa netransponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

Nedošlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice.

Nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice.

Nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime.

Nedošlo k zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne požiadavky EÚ.

Nedošlo k skoršej transpozícii.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

4

1.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

9.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Zefektívnením riešenia sporov dôjde k účinnému zamedzeniu dvojitého zdanenia, zvýši sa úroveň dodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany členských alebo zmluvných štátov, znížia sa administratívne náklady, posilní sa celková dôvera verejnosti, občanov a daňových subjektov v spravodlivosť a spoľahlivosť daňových systémov.

10.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR

eva.slavikova@mfsr.sk

tel. 59583472

lenka.hajsterova@mfsr

.sk tel. 59583474

11.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

- Návrhom zákona sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

12.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Návrh zákona bol predložený na predbežné pripomienkové konanie. Komisia zaujala k návrhu zákona súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.

5

K doložke vybraných vplyvov

V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie, „5. Alternatívne riešenia“, „12. Zdroje“, a to v súlade s obsahovými požiadavkami doložky vybraných vplyvov upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie:

-Doplnené

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy Komisia odporúča opraviť číselnú chybu na strane č. 6 v tabuľke č. 5 – Zamestnanosť: Z rok 2019 je potrebné číslo „1 174“ opraviť na číslo „587“ v riadkoch „Priemerný mzdový výdavok (v eurách)“ a „z toho vplyv na ŠR“.

Vyhodnotenie:

-Nejde o číselnú chybu, nakoľko ide o Priemerný mzdový výdavok (1 174 je suma na jedného zamestnanca na jeden mesiac)

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

51 981

103 961

103 961

v tom: kapitola MF SR /

program 074 – Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit

0

51 981

103 961

103 961

z toho:

- vplyv na ŠR

0

51 981

103 961

103 961

Rozpočtové prostriedky

0

51 981

103 961

103 961

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

4

4

4

- vplyv na ŠR

0

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

28 176

56 352

56 352

- vplyv na ŠR

0

28 176

56 352

56 352

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: kapitola MF SR /

program 074 – Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

51 981

103 961

103 961

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Prijatie návrhu zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2019 až 2021. Uvedené finančné prostriedky v súčasnosti nie sú zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MF SR a z uvedeného dôvodu si tieto prostriedky kapitola bude uplatňovať v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021.

Z predloženého návrhu zákona možno predpokladať aj pozitívny vplyv, ak v spore Slovenská republika uspeje a dosiahne, že právo zdaniť príjem bude mať Slovenská republika.

Zároveň je možné predpokladať ďalší negatívny vplyv, ak v spore Slovenská republika neuspeje a právo na zdanenie príjmu bude mať druhý členský štát alebo v prípade vzniku povinnosti uhradiť trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. náklady spojené s účasťou na konaní podľa tretej časti návrhu zákona. Uvedený negatívny vplyv nie je možné v súčasnosti vyčísliť.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Hlavným cieľom návrhu zákona je potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia, ktorej účelom je najmä vytvoriť spravodlivý a efektívny daňový systém, ktorý zvyšuje právnu istotu.

Návrhom zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

Návrh zákona ustanovuje aj základné pravidlá riešenia sporov medzi Slovenskou republikou a štátom, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Návrh zákona sa týka aj postupu riešenia sporov medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov v planom znení.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

8

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

10

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

51 981

103 961

103 961

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

28 176

56 352

56 352

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

9 848

19 696

19 696

Tovary a služby (630)2

0

13 064

26 128

26 128

Bežné transfery (640)2

0

893

1 785

1 785

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

51 981

103 961

103 961

11

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

4

4

4

z toho vplyv na ŠR

0

4

4

4

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

1 174

1 174

1 174

8. trieda + 200 eur osobný príplatok

z toho vplyv na ŠR

0

1 174

1 174

1 174

8. trieda + 200 eur osobný príplatok

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

38 024

76 048

76 048

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

28 176

56 352

56 352

z toho vplyv na ŠR

0

28 176

56 352

56 352

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

9 848

19 696

19 696

z toho vplyv na ŠR

0

9 848

19 696

19 696

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa bude vzťahovať na fyzické a právnické osoby, ktorých zdanenie je priamo ovplyvnené spornou otázkou.

S prihliadnutím na to, že nie je možné vopred stanoviť počet subjektov, ktoré sa rozhodnú riešiť možný spor týkajúci sa dvojitého zdanenia, nie je možné vopred stanoviť ani počet subjektov, ktorí uplatnia postup podľa návrhu predloženého zákona.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Ministerstvo hospodárstva SR k predloženému návrhu zákona oslovilo subjekty, ktorých sa predmetný návrh zákona týka.

Do konzultácií sa neprihlásili žiadne subjekty a neboli predložené žiadne pripomienky.

Ministerstvo Hospodárstva SR dňa 11.12.2017 oznámilo, že žiaden z oslovených podnikateľských subjektov neprejavil záujem zapojiť sa do konzultácií a na základe uvedeného rozhodlo, že k predmetnému materiálu nie je potrebné vykonať konzultácie.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Priame finančné náklady môžu vzniknúť dotknutému daňovému subjektu, ak sa preukáže, že nedošlo k oprávneniu uplatnenia jeho nároku podľa návrhu zákona.

Priame finančné náklady môžu vzniknúť dotknutému daňovému subjektu, ak bude mať povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania podľa druhej časti návrhu zákona alebo náklady, ktoré mu môžu vzniknúť v zmysle tretej časti návrhu zákona.

Finančné náklady nie je možné vopred vyčísliť.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaným návrhom nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

13

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V prípade, že sa dotknutý daňový subjekt rozhodne riešiť spornú otázku postupom podľa návrhu zákona, je povinný podať Ministerstvu financií SR a tiež aj príslušnému orgánu členského alebo zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa niektorej časti návrhu zákona, čo mu prinesie určitú administratívnu záťaž, ktorú však nie je možné vopred vyčísliť.

Z druhej časti návrhu zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny. Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie sú povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov. Nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne.

Navrhovaná zmena nebude mať vplyv na obchodné bariéry, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií.

Navrhovaná zmena neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

Z druhej časti návrhu zákona vyplýva menšia administratívna záťaž pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny.

14

Tieto osoby môžu podávať svoje podania len Ministerstvu financií SR, t. j. nie sú povinné podať tieto podania aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie, resp. investície.

15

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve (Zmluva o fungovaní Európskej únie - čl. 110 až 112 a 115, Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov v platnom znení),

b)v sekundárnom práve (Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 265, 14.10.2017), gestor: MF SR,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k európskej únii:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 489/13, Ronny Verest a Gaby Gerards proti Belgische Staat [2014], Výrok rozhodnutia: Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá môže pri uplatnení výhrady progresívnosti nachádzajúcej sa v dohode o zamedzení dvojitého zdanenia viesť k zvýšenej sadzbe dane z príjmu iba z dôvodu, že metóda určenia príjmov z nehnuteľností vedie k tomu, že tieto príjmy pochádzajúce z neprenajatých nehnuteľností nachádzajúcich sa v inom členskom štáte sú ohodnotené vyššou sumou než príjmy z takýchto nehnuteľností nachádzajúcich sa v prvom členskom štáte. Vnútroštátny súd musí overiť, či má právna úprava, ktorá je sporná v konaní vo veci samej, takýto účinok,

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 303/12, Guido Imfeld, Nathalie Garcet proti État belge, [2013], Výrok rozhodnutia: Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu daňovej právnej úpravy členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá znemožňuje manželskému páru s bydliskom v tomto štáte a s príjmom pochádzajúcim tak z tohto štátu, ako aj z iného členského štátu, aby si uplatnil konkrétnu daňovú výhodu z dôvodu spôsobov jej uplatnenia, hoci by daný manželský pár na túto výhodu mal nárok, ak by ten z manželov, koho príjmy sú vyššie, nepoberal celý svoj príjem v inom členskom štáte,

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 168/11, Manfred Beker a Christa Beker proti Finanzamt Heilbronn, [2013], Výrok rozhodnutia: Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej v režime, ktorého cieľom je zamedziť dvojitému zdaneniu v prípade, že osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou zaplatia zo zahraničných príjmov v štáte ich pôvodu daň porovnateľnú s daňou z príjmu vyberanou uvedeným členským štátom, sa započítanie uvedenej zahraničnej dane na sumu dane z príjmu v tomto členskom štáte uskutoční tak, že sa suma dlžnej dane na základe zdaniteľných príjmov v tom istom

16

členskom štáte vrátane zahraničných príjmov vynásobí pomerom uvedených zahraničných príjmov k celkovým príjmom, pričom celkové príjmy nezohľadňujú osobitné výdavky a mimoriadne náklady, akými sú výdavky súvisiace s osobným životom alebo výdavky súvisiace s osobnou či rodinnou situáciou.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2017/1852 bola určená do 30. 6. 2019.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“ alebo začatý postup Európskej komisie, alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení.

c)Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 bola prebratá do zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

17

Osobitná časť

K § 1

Predmetom zákona sú pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Spory týkajúce sa zdanenia môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom, resp. viacerými členskými štátmi, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú majú medzi sebou uzavretú. Pravidlá riešenia takýchto sporov upravuje druhá časť zákona (konanie o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorá je transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.

Tretia časť zákona ustanovuje základné pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a štátom (zmluvným štátom), resp. viacerými štátmi (zmluvnými štátmi), s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a spor nastal v súvislosti s jej výkladom a uplatňovaním. Tretia časť zákona teda upravuje podmienky konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy.

Predmetom štvrtej časti zákona sú pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, resp. zmluvnými štátmi Dohovoru o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov (ďalej len „dohovor“), pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania. Z rozsahu dohovoru vyplýva, že sa uplatňuje na spory medzi členskými štátmi a pokrýva riešenie len tých situácií, ktoré vzniknú v dôsledku transferového oceňovania alebo priraďovania ziskov stálej prevádzkarni. Štvrtá časť zákona upravuje pravidlá pre konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru.

K § 2

Ustanovenie upravuje definície jednotlivých pojmov používaných v zákone, akými sú dvojité zdanenie, zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, sporná otázka podľa jednotlivých častí zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky, príslušný orgán členského štátu, príslušný orgán zmluvného štátu a komisia pre riešenie sporov.

Pojem sporná otázka sa diferencuje podľa jednotlivých častí zákona. Spornou otázkou v zmysle druhej časti tohto zákona je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, v zmysle tretej časti tohto zákona je to skutočnosť smerujúca k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a v zmysle štvrtej časti tohto zákona je to skutočnosť, ktorá je v rozpore so zásadami dohovoru. Tieto zásady sú ustanovené v článku 4 dohovoru.

18

Vychádzajúc zo spoločných ustanovení zákona, pokiaľ niektoré pojmy nie sú definované v tomto zákone, použije sa daňový poriadok alebo sa pri jednotlivých pojmoch priamo odkazuje na osobitné zákony.

K § 3

Ustanovenie upravuje podmienky začatia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, t. j. konania medzi Slovenskou republikou a členským štátom alebo členskými štátmi, medzi ktorými vznikol spor vyplývajúci z výkladu a uplatňovania dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

V prípade existencie sporu, ktorého predmetom je sporná otázka podľa druhej časti, môže dotknutý daňový subjekt podať žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, a to bez ohľadu na to, či uplatnil opravné prostriedky podľa daňového poriadku. Podaním takejto žiadosti začína konanie o zamedzení dvojitého zdanenia. Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia môže dotknutý daňový subjekt podať do troch rokov od doručenia prvého oznámenia, ktorý vedie k spornej otázke, t. j. k takej skutočnosti, ktorá smeruje k dvojitému zdaneniu. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, no v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Dotknutý daňový subjekt podáva žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), pričom túto žiadosť je povinný doručiť aj príslušnému orgánu členskému štátu, ktorého sa sporná otázka týka, resp. všetkým takýmto príslušným orgánom, ak je v spore zainteresovaných viacero členských štátov.

Ministerstvo financií musí do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia potvrdiť jej doručenie. V tejto lehote musí o prijatí tejto žiadosti písomne informovať aj príslušný orgán každého členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a zároveň ho v tejto lehote informovať aj o jazyku, ktorý má v úmysle používať pri vzájomnej komunikácii počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

Odsek 3 ustanovuje povinné náležitosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a prílohy, ktoré k nej majú byť pripojené. Povinnou náležitosťou je aj názov dotknutých slovenských právnych predpisov, podľa ktorých bola daň vyrubená Slovenskou republikou, právny predpis iného členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, podľa ktorého bola daň vyrubená týmto členským štátom a tiež názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je medzi členskými štátmi uzavretých viacero zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť, musí uviesť názov konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Ak sa žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia týka transferového oceňovania, povinnou náležitosťou takejto žiadosti je aj dokumentácia o kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.

19

z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Táto dokumentácia môže byť doplnená o ďalšie informácie, ktoré sú odporúčané zo strany Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) alebo Spoločného fóra o transferovom oceňovaní zriadeného pri Európskej komisii (JTPF).

Ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, ministerstvo financií podľa subsidiárneho predpisu, ktorým je daňový poriadok (§ 13), vyzve dotknutý daňový subjekt na ich doplnenie a upozorní ho na následky nevyhovenia výzve. Ak dotknutý daňový subjekt nedostatky v požadovanom rozsahu a v lehote určenej ministerstvom financií odstráni, považuje sa táto žiadosť za podanú bez nedostatkov v deň jej pôvodného podania. Ak dotknutý daňový subjekt výzve ministerstva financií nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a ministerstvo financií túto skutočnosť oznámi dotknutému daňovému subjektu.

Ak ministerstvo financií zváži, že na posúdenie spornej otázky potrebuje doplňujúce informácie, môže dotknutý daňový subjekt vyzvať, aby ich predložil najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia. Dotknutý daňový subjekt je povinný predložiť tieto doplňujúce informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy a svoju odpoveď je v tejto lehote povinný zaslať aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Ministerstvo financií rozhodne o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií, pokiaľ ich poskytnutie žiadal dotknutý daňový subjekt. Svoje rozhodnutie bezodkladne doručí dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia sa považuje za prijatú, ak o nej ministerstvo financií nerozhodne v lehote do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií. Na základe uvedeného je teda potrebné o takejto žiadosti ďalej konať.

Ministerstvo financií však môže v lehote do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií, dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámiť aj to, že spornú otázku vyrieši bez toho, aby bol do konania zapojený príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ide napr. o situáciu, kedy ministerstvo financií v plnom rozsahu vyhovie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, v ktorej dotknutý daňový subjekt žiada zrušenie zdanenia Slovenskou republikou, pretože tu nemal byť vôbec zdanený a mal byť zdanený len v druhom členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka. O tomto jednostrannom vyriešení spornej otázky ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Doručením tohto oznámenia sa konanie podľa 2. časti považuje za ukončené.

20

Ak dotknutý daňový subjekt neposkytne v lehote a v požadovanom rozsahu doplňujúce informácie podľa odseku 4 alebo sa pri preverovaní žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia zistí, že sporná otázka neexistuje, alebo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia nebola podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, ministerstvo financií rozhodne o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, v opačnom prípade rozhodne o jej prijatí. Voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti môže dotknutý daňový subjekt podať odvolanie, avšak len vtedy, ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia odmietlo ministerstvo financií, ale aj príslušný orgán každého členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ak dotknutý daňový subjekt podá odvolanie voči rozhodnutiu ministerstva financií, ktorým odmietlo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, v odvolacom konaní sa bude postupovať primerane podľa daňového poriadku.

V prípade späťvzatia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia dotknutým daňovým subjektom, ktoré musí doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa konanie podľa 2. časti tohto zákona považuje za ukončené, a to dňom doručenia späťvzatia ministerstvu financií. Ministerstvo financií bezodkladne zašle dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámenie o ukončení konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

Konanie podľa druhej časti tohto zákona sa považuje za ukončené aj vtedy, ak sporná otázka prestane existovať z iného dôvodu. Napr. nastane taká situácia, ktorá spôsobí zánik spornej otázky a z hľadiska hospodárnosti je potrebné toto konanie ukončiť. Ministerstvo financií informuje bezodkladne dotknutý daňový subjekt o ukončení konania ako aj o dôvodoch jeho ukončenia.

K § 4

Ustanovenie upravuje pravidlá postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, pokiaľ bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prijatá ministerstvom financií a zároveň aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka rozhodol o prijatí žiadosti. Ustanovenie určuje tiež lehoty na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa teda môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky na základe vzájomnej dohody.

Základnou lehotou na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou sú dva roky od doručenia rozhodnutia o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a ktorý doručil dotknutému daňovému subjektu toto rozhodnutie ako posledný. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o jeden rok, pokiaľ svoju žiadosť o predĺženie lehoty ministerstvo financií dostatočne odôvodní (napr. zložitosť spornej otázky) a predloží ju príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Žiadosť o predĺženie môže byť podaná aj ministerstvu financií príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ak je dôvod na predĺženie lehoty na jeho strane. O predĺžení lehoty musí ministerstvo financií informovať dotknutý daňový subjekt.

21

Počas tohto postupu sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka môžu navzájom dohodnúť ako spornú otázku vyriešia. V prípade potreby, môže ministerstvo financií aj počas tohto postupu žiadať od dotknutého daňového subjektu doplňujúce informácie. Dotknutý daňový subjekt je povinný ministerstvu financií poskytnúť tieto informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy a zároveň ich v tejto lehote doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Pri nesplnení tejto povinnosti sa uplatnia ustanovenia daňového poriadku o správnych deliktoch a sankciách, t. j. vtedy, ak dotknutý daňový subjekt ministerstvu financií nedoručí informácie v lehote a v požadovanom rozsahu. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky v lehote dvoch rokov, resp. troch rokov, pokiaľ dôjde k jej predĺženiu.

Pokiaľ ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dospejú k vzájomnej dohode a vyriešia spornú otázku, t. j. vyriešia to, ktorý členský štát má právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál, ministerstvo financií je povinné bezodkladne vydať rozhodnutie, ktoré musí následne doručiť dotknutému daňovému subjektu. Toto rozhodnutie ministerstva financií reflektuje na vzájomnú dohodu, čiže priamo v tomto rozhodnutí sa napr. zruší rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, pokiaľ má právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál členský štát, ktorého sa sporná otázka týka. Pokiaľ bude mať právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál Slovenská republika, ministerstvo financií v tomto rozhodnutí potvrdí rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní. Na náležitosti rozhodnutia sa primerane vzťahujú ustanovenia daňového poriadku (§ 63).

Rozhodnutie ministerstva financií je právoplatné a vykonateľné:

1. ak sa dotknutý daňový subjekt vzdá práva na opravné prostriedky (odvolanie, návrh na obnovu konania a podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), dňom vzdania sa tohto práva na opravné prostriedky alebo

2. ak sa konanie o takomto opravnom prostriedku už začalo, avšak dotknutý daňový subjekt v lehote do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o vyriešení spornej otázky predloží relevantné dôkazy o tom, že vykonal opatrenia, ktoré smerujú k zastaveniu tohto konania (napr. predloží rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania alebo predloží späťvzatie odvolania potvrdené príslušným orgánom), a to dňom doručenia týchto dôkazov.

Pokiaľ nenastane ani jedna z vyššie uvedených dvoch situácií, kedy môže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie, ktorým sa vyriešila sporná otázka sa zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. V tomto prípade teda postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou zlyhal.

Ak dotknutý daňový subjekt podal odvolanie voči rozhodnutiu ministerstva financií o vyriešení spornej otázky a v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia nepredloží relevantné dôkazy o tom, že vykonal opatrenia, ktoré smerujú k zastaveniu konania odvolacieho konania, odvolacie konanie je nutné zastaviť, nakoľko odpadol dôvod tohto konania, keďže napadnuté rozhodnutie bolo zo zákona zrušené v plnom rozsahu.

22

Ak sa uvedené rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným, avšak nedošlo k jeho vykonaniu, dotknutý daňový subjekt môže podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku.

Ak nedôjde k zamedzeniu dvojitého zdanenia, t. j. ak sa ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú na vyriešení spornej otázky vzájomnou dohodou v ustanovenej lehote, ministerstvo financií je povinné dotknutému daňovému subjektu oznámiť, prečo sa táto dohoda nedosiahla.

Pri riešení spornej otázky vzájomnou dohodou sa od právneho názoru súdu nemožno odchýliť, ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dosiahli vzájomnú dohodu. V tomto prípade musí ministerstvo financií doručiť rozhodnutie správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dňom doručenia tohto rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou zo zákona končí a o tejto skutočnosti musí ministerstvo financií informovať dotknutý daňový subjekt.

K § 5

Ustanovenie zavádza možnosť podania žiadosti o zriadenie poradnej komisie dotknutým daňovým subjektom. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, zriadia poradnú komisiu, ak dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zriadenie poradnej komisie, a ak je naplnená aj druhá podmienka, ktorou je to, že

1. žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podaná dotknutým daňovým subjektom bola podľa § 3 ods. 5 odmietnutá, avšak nebola odmietnutá príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, pretože ak by bola odmietnutá ministerstvom financií a aj príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, poradná komisia sa nezriadi vôbec alebo

2. sa nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v lehote podľa § 4.

Žiadosť o zriadenie poradnej komisie nie je možné podať vôbec:

- ak prebieha odvolacie konanie voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia,

- v lehote na podanie odvolania voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia,

- ak súd zrušil rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- ak bol v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom spáchaný daňový trestný čin, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté alebo

- ak spornou otázkou nie je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, t. j. ak k dvojitému zdaneniu nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť (napr. je preukázané, že nebol vydaný

23

protokol z daňovej kontroly ani rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré by mohli viesť alebo vedú k spornej otázke).

Žiadosť o zriadenie poradnej komisie musí dotknutý daňový subjekt podať ministerstvu financií v lehote do 50 dní od doručenia rozhodnutia o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo od doručenia oznámenia o tom, že sa ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu nedohodli na vyriešení spornej otázky v lehote uvedenej v § 4 ods. 2. Poradná komisia musí byť zriadená v lehote 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie.

Ak je poradná komisia zriadená z prvého dôvodu, t. j. že žiadosť dotknutého daňového subjektu o zamedzenie dvojitého zdanenia bola odmietnutá, avšak nie príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, je povinná prijať záver o tom, či je táto žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prípustná alebo nie. Tento záver musí poradná komisia prijať do šiestich mesiacov od dátumu svojho zriadenia. Poradná komisia posúdi, či boli alebo neboli splnené všetky podmienky ustanovené v § 3 týkajúce sa žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a následne svoj záver oznámi ministerstvu financií a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu do 30 dní od jeho prijatia.

Ak poradná komisia prijala záver, že boli splnené podmienky na prijatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, ministerstvo financií môže podať poradnej komisii a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4, pričom lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4 ods. 2 začne plynúť odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie o prípustnosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia ministerstvu financií.

Ak sa nezačne postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, t. j. ak ministerstvo financií a ani príslušný orgán dotknutého členského štátu do 60 dní odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie, nepodá žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, poradná komisia vydá svoje stanovisko podľa § 12, v ktorom uvedie ako sa má sporná otázka vyriešiť. V tomto prípade sa poradná komisia považuje za zriadenú v šesťdesiaty deň odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie.

Pokiaľ poradná komisia prijala záver, že neboli splnené podmienky na prijatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, má sa za to, že žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia bola odmietnutá ministerstvom financií, resp. príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka oprávnene. To znamená, že o takejto žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia sa už nebude konať.

Ak je poradná komisia zriadená z druhého dôvodu, t. j. z dôvodu, že sa ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v podľa § 4, poradná komisia vydá svoje stanovisko podľa § 12, v ktorom uvedie ako sa má sporná otázka vyriešiť.

24

Od právneho názoru súdu sa nemožno odchýliť, ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako dotknutý daňový subjekt podal žiadosť o zriadenie poradnej komisie. V tomto prípade nie je možné riešiť spornú otázku prostredníctvom poradnej komisie, t. j. nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia. Ministerstvo financií preto oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a tiež oznámi dotknutému daňovému subjektu, že sa ustanovenia tohto paragrafu neuplatňujú.

Ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť po podaní žiadosti o zriadenie poradnej komisie, ale zároveň pred vydaním stanoviska podľa § 12, postup riešenia spornej otázky prostredníctvom poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov, podľa toho, ktorá komisia pre riešenie sporov je vo veci spornej otázky zriadená, sa končí. Ministerstvo financií oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Tej komisii pre riešenie sporov, ktorá bola zriadená a dotknutému daňovému subjektu ministerstvo financií oznámi, že postup riešenia spornej otázky prostredníctvom zriadenej komisie pre riešenie sporov sa končí.

K § 6

Na účel vytvorenia zoznamu nezávislých osôb, ktorý vedie, aktualizuje a zverejňuje Európska komisia, je ministerstvo financií povinné oznámiť Európskej komisii informácie o troch osobách, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na to, aby mohli byť nezávislými osobami, pričom ministerstvo financií môže označiť, ktorú z nich možno vymenovať za predsedu poradnej komisie. Ministerstvo financií taktiež musí priebežne informovať Európsku komisiu o akýchkoľvek zmenách, týkajúcich sa tých nezávislých osôb, ktoré už nominovalo do zoznamu nezávislých osôb (napr. zmena priezviska, trvalého bydliska, atď.).

Ministerstvo financií je povinné požiadať Európsku komisiu o vyčiarknutie nezávislej osoby, ktorú nominovalo, zo zoznamu nezávislých osôb, pokiaľ prestala spĺňať podmienky na to, aby bola nezávislou osobou a zároveň nominovať inú nezávislú osobu, ktorá tieto podmienky spĺňa. Pri získavaní informácií o tejto osobe postupuje ministerstvo financií primerane podľa ustanovenia § 26 daňového poriadku (poskytovanie údajov správcovi dane).

Ak má ministerstvo financií pochybnosť tom, či nezávislá osoba, ktorá bola nominovaná do zoznamu iným členským štátom, spĺňa podmienky dané zákonom na to, aby bola nezávislou osobou, informuje o týchto pochybnostiach Európsku komisiu a predloží jej dôkazy, ktoré má k dispozícii, a ktoré podporujú tieto pochybnosti.

Aj iný členský štát môže taktiež namietať zotrvanie nezávislej osoby, nominovanej do zoznamu nezávislých osôb ministerstvom financií. V tomto prípade je ministerstvo financií povinné do šiestich mesiacov po oznámení Európskej komisie, o tom, že príslušný orgán iného členského štátu namieta zotrvanie nezávislej osoby nominovanej ministerstvom financií, preveriť, či táto

25

osoba spĺňa podmienky na to, aby bola nezávislou osobou. Ak ministerstvo financií zistí, že táto osoba nespĺňa zákonom dané podmienky na zotrvanie v zozname nezávislých osôb, informuje o tom Európsku komisiu a súčasne požiada o vyčiarknutie takejto osoby zo zoznamu nezávislých osôb a zároveň nominuje inú osobu, ktorá podmienky spĺňa. Pokiaľ však ministerstvo financií zistí, že uvedená osoba spĺňa všetky podmienky na to, aby bola nezávislou osobou, informuje Európsku komisiu, že táto nezávislá osoba naďalej zotrvá v zozname nezávislých osôb.

K § 7

Ustanovenie upravuje zloženie poradnej komisie a spôsob vymenovania jednotlivých členov poradnej komisie. Poradnú komisiu tvorí predseda poradnej komisie, jeden zástupca za ministerstvo financií a jeden zástupca za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie ministerstvo financií a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ak sa na tom ministerstvo financií a príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú, môžu byť v poradnej komisii dvaja zástupcovia za ministerstvo financií a dvaja zástupcovia za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Tak isto sa môžu dohodnúť, že ministerstvo financií aj príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka vyberú zo zoznamu nezávislých osôb dve nezávislé osoby, ktoré budú súčasťou poradnej komisie.

Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka sa vopred dohodnú na tom, ako vymenujú nezávislé osoby a ich náhradníkov, t. j. určia si pravidlá vymenovania nezávislých osôb. Ak sa dohodnú na pravidlách vymenovania, avšak z určitého dôvodu nedôjde k výberu nezávislých osôb podľa týchto vopred ustanovených pravidiel, môže sa uplatniť § 8, podľa ktorého môže dotknutý daňový subjekt požiadať súd, aby ustanovil nezávislú osobu zo zoznamu nezávislých osôb. Ak by k dohode pravidiel vymenovania nezávislých osôb nedošlo vôbec, nezávislé osoby sa vyberú na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.

Ministerstvo financií môže namietať voči vymenovaniu ktorejkoľvek nezávislej osoby, a to z dôvodu, na ktorom sa vopred dohodli so zainteresovaným príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka alebo z dôvodov uvedených v tomto zákone, akým je napríklad to, že nezávislá osoba pracuje alebo pracovala kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania pre správu členského štátu, ktorá spravuje dane, t. j. pre daňovú, resp. finančnú správu.

Dôvodom takejto námietky môže byť aj to, že nezávislá osoba pracuje pre dotknutý daňový subjekt alebo pre neho pracovala, a to kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania, pričom ide nielen o zamestnanecký pomer, ale aj iný pomer, na základe ktorého sú vykonávané služby, akou je napr. poradenská činnosť pre dotknutý daňový subjekt.

26

Ďalším dôvodom na podanie námietky je aj to, keď nezávislá osoba má alebo kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania mala významný podiel v dotknutom daňovom subjekte, pričom definícia významného podielu vychádza z definície kvalifikovanej účasti podľa § 9 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dôvodom podania námietky je aj existencia pochybnosti o tom, že nezávislá osoba nespĺňa podmienku nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti. To znamená, že so zreteľom na jej pomer k spornej otázke, k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi, možno mať pochybnosti o jej nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti. Inak povedané, ak existujú pochybnosti o tom, že nezávislá osoba by mala mať určitý záujem na spôsobe skončenia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, a teda je na výsledku konania nejakým spôsobom zainteresovaná. Pre pomer k dotknutému daňovému subjekt alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosti o nezaujatosti nezávislej osoby, ak k nim má táto nezávislá osoba napr. pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer, prípadne tu existujú rodinné väzby.

Dôvodom na podanie námietky je taktiež situácia, kedy nezávislá osoba poskytuje daňové poradenstvo alebo pracuje pre osobu, ktorá poskytuje daňové poradenstvo alebo kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania poskytovala daňové poradenstvo alebo pracovala pre osobu, ktorá poskytovala daňové poradenstvo (napr. o daňoví poradcovia).

Ministerstvo financií môže požiadať, aby ktorákoľvek nezávislá osoba jej náhradník, oznámila akýkoľvek záujem, vzťah alebo inú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na jej nezávislosť, nestrannosť alebo nezaujatosť. Ak nezávislá osoba nevyhovie žiadosti ministerstva financií v požadovanom rozsahu a určenej lehote považuje sa to za existenciu obavy o jej nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti, t. j. že vzhľadom na jej pomer k spornej otázke alebo k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi, môže mať nezávislá osoba určitý záujem na výsledku konania o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zástupcovia ministerstva financií, zástupcovia príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a nezávislé osoby si zvolia predsedu poradnej komisie zo zoznamu nezávislých osôb, ktorý je sudcom, ak sa nedohodnú inak. Môžu sa teda dohodnúť, že predseda poradnej komisie nemusí byť sudcom. Ak budú členovia poradnej komisie vymenovaní súdom podľa § 8, predseda poradnej komisie bude určený na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.

Výkon funkcie nezávislej osoby sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

K § 8

Uvedené ustanovenie upravuje konanie na súde, v ktorom môže súd ustanoviť nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu nezávislých osôb, ak ju nevymenovalo ministerstvo financií. Toto

27

konanie začína len na návrh dotknutého daňového subjektu, ktorý môže byť podaný, ak ministerstvo financií nevymenovalo nezávislú osobu a náhradníka podľa § 7 ods. 2.

Návrh musí byť podaný v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na zriadenie poradnej komisie uvedenej v § 5 ods. 3 druhej vete, inak ho súd zamietne.

Ak súd nezamietne návrh z dôvodu jeho podania po lehote, doručí tento návrh ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií nepreukáže v lehote 30 dní od doručenia návrhu, že vymenovalo nezávislú osobu a náhradníka, súd ustanoví nezávislú osobu a náhradníka, a to vyžrebovaním zo zoznamu nezávislých osôb zverejneného Európskou komisiou. Súd však nemôže ustanoviť nezávislú osobu, ktorú do zoznamu nezávislých osôb nominoval príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.

Uznesenie o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka je súd povinný bezodkladne doručiť dotknutému daňovému subjektu a ministerstvu financií.

Po doručení uznesenia súdu, je ministerstvo financií povinné bezodkladne informovať príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka súdom.

K § 9

Ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu sa môžu dohodnúť na alternatívnom riešení sporov prostredníctvom komisie pre alternatívne riešenie sporov. Táto komisia sa líši od poradnej komisie najmä tým, že na vyriešenie spornej otázky môže použiť aj akýkoľvek iný postup riešenia sporov než ako je ten, ktorý uplatňuje poradná komisia, t. j. môže použiť alternatívu k postupu riešenia sporu na základe nezávislého stanoviska. Medzi druhy postupov alternatívneho riešenia sporov patrí napr. zmierenie, mediácia, expertíza, rozhodcovské konanie alebo akékoľvek iné postupy alebo techniky riešenia sporov, ktorých cieľom je vyriešiť danú spornú otázku.