Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 106/2014 účinný od 01.09.2014

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci NR SR“) Anton Martvoň, Otto Brixi, Miroslav Èíž , Tibor Glenda, Daniel Duchoň, Iveta Lišková, Štefan Gašparovič, Eva Hufková, Dušan Bublavý, Mária Janíková, Viera Kučerová a Oľga Nachtmannová.

Poslanci NR SR za stranu SMER - SD návrh zákona pripravili ako reakciu na pretrvávajúcu problematickú aplikačnú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najm ä s činnosťou tzv. nebankových subjektov. Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučný ch konaní. Z údajov Sociálnej poisťovne je známe, že takmer 26 000 dôchodcov je exekvovaných na návrh nebankový ch subjektov poskytujúcich tzv. rýchle pôžičky, drobné úvery alebo financujúcich splátkový predaj. Na finančnom trhu sa vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebite ľom finančné prostriedky poskytujú pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. K neprimeraným úrokom pristupujú početné poplatky, ktoré zvy šujú celkové náklady na pôžičku alebo úver a stáva sa realitou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť až 398 eur. Uvedené javy sú veľmi často spojené s používaní m neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľ om. Osobitne problematické sú exekúcie, v ktorých sa vymáhajú plnenia v rozpore s dobrými mravmi, majúce neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo sfére súkromnoprávneho výkonu prá va občanov trápia aj neprimerané dražby ich nehnuteľností, väčšinou s titulom nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Aj v tejto oblasti poslanci NRSR zmonitorovali zneuží vanie nedostatkov platnej právnej úpravy, napríklad v podobe predaja podhodnotených nehnuteľností, predaja obydlí pri drobných pohľadávkach, kde by sa mohla ako primeranejšia uplatniť exekúcia.

Navrhovatelia z kontaktu s poškodenými občanmi a v spolupráci s niektorými štátnymi orgánmi s poukazom na uvedené skutočnosti vysledovali následky značného poškodzovania práv spotrebiteľov vo sfé re požičiavania finančných prostriedkov. Zraniteľnosť niektorých skupín občanov rastie v nepriamej úmere s úrovňou právneho vedomia a v priamej súvislosti s ich ekonomickým a sociá lnym statusom spotrebiteľov a životnou situáciou. V praxi je potreba požičiavania peňazí spojená s nezamestnanosťou, neočakávanými výdavkami, neschopnosťou hradiť životné náklady rodiny alebo pre úverovaním (prípady až 50-ich úverov v rodine), a to s vážnymi následkami až na sociálnu exklúziu občanov.

Uvedený stav poslanci NRSR sledujú a po komplexnom vyhodnocovaní jeho príčin a problematických aspektov právnej úpravy prichádzajú iniciatívne s týmto návrhom zákona.

Na základe vlastných zistení, poznatkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajú cich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, niektorých spotrebiteľských združení, odborníkov z praxe a Slovenskej obchodnej inšpekcie navrhovatelia ako poslanci NRSR za stranu SMER-SD dospeli k záveru, že sú časná právna úprava viacerých právnych predpisov si urýchlene vyžaduje zmeny, najmä vo vzťahu k vymedzeniu prísnejšieho režimu regulácie odplaty a úžery, poskytovania spotrebiteľských úv erov, realizácie dobrovoľných dražieb, vedenia exekučných konaní.

Jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa najvyššia prípustn á odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Civilnoprávna úžera pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty umožni kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čí m sa vytvorí priestor pre ustálenie primeranosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek poskytovaných spotrebiteľom. Návrhom zákona sa rovnako rozširuje katalóg neprijateľných zmluvných podmienok, zavá dza sa v poradí ďalší dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a reguluje sa písmo v spotrebiteľských zmluvách a súvisiacich listinách.

Súčasťou návrhu zákona sú okrem Občianskeho zá konníka aj ďalšie novelizačné články, ktorými sa upravujú:

·zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskor ších predpisov,

·zákon č. 128/2002 Z. z. o š tátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znen í neskorších predpisov.

Všetky navrhované zmeny a doplnenia uvedených zá konov vo svojom súhrne tvoria komplexnú systematicky prepojenú spotrebiteľskú úpravu, ktorej cieľom je ochrániť práva občanov pred úžerníckymi praktikami poskytovateľov úverov a pôžičiek, zlepši ť postavenie občanov v exekúciách, predísť manipulácii dobrovoľných dražieb, sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov a zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri kúpe tovaru alebo slu žby upravením osobitného práva na odstúpenie od zmluvy.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na zamestnanosť, informatizáciu, zakladá však vplyv na podnikateľské prostredie a svojím ratio legis celkovo privodzuje pozitívne sociálne vplyvy, keďže významným spôsobom prispieva k lepšej ochrane práv občanov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) Anton Martvoň, Otto Brixi, Miroslav Èíž, Tibor Glenda, Daniel Duchoň, Iveta Lišková, Štefan Gašparovič, Eva Hufková, Dušan Bublavý, Mária Janíková, Viera Kučerová a Oľga Nachtmannová.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

článok169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

- nie je

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 02)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa men í a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 1. 5. 2009).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej únie.

K smernici 93/13/EHS a smernici 2005/29/ES:

1.Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océ ano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98) a Emilio Viñas Feliú (C-244/98) [2000].

2.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-144/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Holandskému kráľovstvu [2001].

3.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-372/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike [2002].

4.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-478/99 Komisia Európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu [2002].

5.Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-541/99 a C-542/99 Cape Snc proti Idealservice Srl (C-541/99) a Idealservice MN RE Sas proti OMAI Srl (C-542/99) [2001].

6.Rozsudok Súdneh o dvora vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout [2002].

7.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-237/02 Freiburger Kommunalbauten GmbH Baugesellschaft & Co. KG proti Ludger Hofstetter a Ulrike Hofstetter [2004].

8.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-70/03 Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu [2004].

9.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL [2006].

10.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira [2009].

11.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt. proti Ferenc Schneider [2010].

12.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyõrfi [2009].

13.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-484/08 Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) [2010].

14.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-453/10 Jana Pereničová a Vladislav Perenič proti SOS financ spol. s r. o. [2012].

15.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-472/10 Nemzeti Fogyasztóvédelmi Hatóság proti Invitel Távközlési Zrt. [2012].

16.Rozsudok Sú dneho dvora vo veci C-618/10 Banco Español de Crédito SA proti Joaqu ín Calderón Camino [2011].

17.Uznesenie Sú dneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť s.r.o. proti Iveta Korčkovská [2010].

18.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-92/11 RWE Vertrieb AG proti Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen eV [2013].

19.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-397/11 Erika Jõrös proti Aegon Magyarország Hitel Zrt. [2013].

20.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d´Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa) [2013].

21.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a Viktória Csipai [2013].

22.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse a Katarina de Man Garabito proti Jahani BV [2013].

23.Uznesenie Súdneho dvora v spojených veciach C-537/12 a C-116/13 Banco Popular Español SA proti Maria Teodolinda Rivas Quichimbo a Wilmar Edgar Cun Pérez (C-537/12) a Banco de Valencia SA proti Joaquín Valldeperas Tortosa a María Ángeles Miret Jaume (C-116/13) [2013].

K Smernici 2008/48/ES

1.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996,

2.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000,

3.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-264/02, Cofinoga Mé rignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004,

4.Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, rok 2009.

K Smernici 2009/22/ES

Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-413/12, Asociación de Consumidores Independientes de Castilla y León v. Anuntis Segundamano España SL, rok 2012.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády pod ľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

-

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

nebolo začaté konanie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých s ú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 93/13/EHS:

-z ákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu ,

-zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu,

-zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu.

Smernica 2005/29/ES:

-zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu.

Smernica 2008/48/ES:

-zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu.

Smernica 2009/22/ES:

-z ákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov – v plnom rozsahu ,

-zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyX2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?XX3. Sociálne vplyvyX – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,X– sociálnu exklúziu,X– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

A.3. Poznámky

Vo sociálnej sfére očakávame pozitívne sociálne vplyvy na obyvateľstvo, keďže predloženým návrhom zákona sa zásadným spôsobom zvyšuje prá vna ochrana pred ohrozovaním a porušovaním spotrebiteľských práv a sprísňuje sa režim v najdôležitejších právnych predpisoch civilného práva, ktoré regulujú poskytovanie peňažný ch prostriedkov spotrebiteľom, výkon exekúcie, výkon dobrovoľných dražieb a ochranu spotrebiteľa vo všeobecnosti. Zvýšenie úrovne právnej ochrany obyvateľstva prispeje k celkovému zvýšeniu životnej úrovne a k posilneniu ochrannej funkcie štátu v prípade spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľských záväzkoch.

Vo sfére vplyvov na podnikateľské prostredie možno z krátkodobého hľadiska očakávať negatívne dopady, ktoré však z hľadiska dlhodobého povedú k pozitívnym vplyvom spojeným s prispôsobení m sa podnikateľských subjektov novej právnej úprave. Význam navrhovaných zmien spočíva aj v zásadnom pozitívnom dopade na ochranu čestných súťažiteľov na finančnom trhu.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol konzultovaný s Ministerstvom spravodlivosti SR a s Ministerstvom hospodárstva, ktoré nemali k návrhu zásadné pripomienky.

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

Èl. I

K bodu 1 (§ 39a)

V zmluvnej praxi sa ukazuje, že sa na trhu dlhodobo zneuží va pozícia slabšej zmluvnej strany a spotrebitelia finančných služieb sú vystavovaní uplatňovaniu neprimeranej odplaty za požičané finančné prostriedky. Evidujú sa početné prípady neprimerane pož adovanej výšky odplaty, ktorá v konečnom dôsledku vedie k tomu, že spotrebitelia nie sú schopní plniť svoje dlhy, hromadne narastá neschopnosť splácať záväzky, pričom uvedené smeruje až ku konkré tnym životným tragédiám a odkázanosti poškodených občanov na štát a štátne dávky. Ako príklad uvádzame nasledovný citovaný článok z monitoringu tlače, v ktorom sa uvádzajú nasledovné štatistiky požadovanej výšky odplaty, ktorá zjavne postráda rozumný základ:

„Porovnanie 4 nebankoviek: Preplatíte stovky eur

Kešovka

Požičiam si: 650 € na 13 mesiacov

Mesačná splátka: 89 €

Úroková sadzba: 140 %

Preplatím: 548 €

Cofidis

Požičiam si: 1 000 € na 24 mesiacov

Mesačná splátka: 57 €

Úroková sadzba : 36 %

Preplatím: 356 €

Profi Credit

Požičiam si: 1 500 € na 24 mesiacov

Mesačná splátka: 104 €

Úroková sadzba: 54 %

Preplatím: 133 €

Ferratum

Požičiam si: 350 € na 30 dní

Jediná splátka po 30 dňoch: 483 €

Úroková sadzba: 456 %

Preplatím: 133 €:“ Zdroj: FinancnaHitparada.sk, citované podľa:

http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/nenasytne-slovenske-nebankovky-urokova-sadzba-aj-456-percent.html

Aj z uvedeného príkladu je zrejmé, že je obvyklé, že nebankové spoločnosti sa v neoprávnenej miere obohacujú o výšku, ktorá nemá morálny z áklad a zjavne vybočuje z rámca primeranosti vyjadreného v § 3 Občianskeho zákonníka.

V praxi možno vysledovať viaceré praktiky, používan ím ktorých sa neúmerne navyšuje (resp. zvyšuje) požadovaná odplata pri úveroch a pôžičkách poskytovaný ch spotrebiteľom. Ide napr. o tieto praktiky:

1. V zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80% požičanej istiny, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa.

2. Veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90%, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú ú roky, tretina poplatky s poskytnutím úveru a tretina odmena veriteľa za poskytnutie úveru.

3. Spotrebiteľ požiada o úver napr. 10.000 € na obdobie 3 rokov, pričom veriteľ v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20.000 € a to bezúročne.

Uvedená prax poukazuje na nevyhnutnú potrebu regulácie odplaty, a to za stavu, keď zmena § 53 ods. 6 Občianskeho zákonn íka v roku 2010 vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z. sa nielenže minula účinku, ale skôr podporila aktivity a agresívne praktiky na finančnom trhu spejúce k tomu, že absentuje akékoľvek zákonné obmedzenie odplaty, ktorú možno požadovať pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom.

Za tohto stavu treba doplniť, že v slovenskom právnom poriadku doposiaľ absentovala akákoľvek právna úprava civilnoprávnej úžery.

Z tohto dôvodu sa zavádza komplexná definícia inštitútu civilnoprávnej úžery, ktorá vychádza z nižšie vysvetľovaného historického vý voja tohto inštitútu, reflektuje aj znaky trestnoprávnej úžery, podstatným spôsobom však rozširuje predovšetkým subjektívne znaky definičného rozsahu úžery. Tak ako v tradičných civilných kó dexoch, úžera pozostáva z

-objektívneho znaku, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu;

-subjektívnych znakov, splnenie ktoréhokoľvek z nich pri sú behu so splnením objektívneho znaku vovedie k naplneniu a uplatneniu definičného znaku inštitútu úžeru, a tým k zneplatneniu celej zmluvy.

Z pohľadu subjektívnych znakov, definícia úžery rozoznáva:

1.tieseň – mimoriadne ťaživá situácia poškodené ho (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodá rske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť taktiež aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastní ctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii okamž ite (strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších okolností spolup ôsobiť pri vzniku stavu tiesne.

2.neskúsenosť - spočíva napr. v nedostatočnej znalosti cien, nákupných mo žností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z nesk úsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka. Neskúsenosť môže byť sprievodným javom nízkeho veku najmä u neplnoletých.

3.rozumovú vyspelosť - neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností i iné poruchy psychiky v dôsledku duš evnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia.

4.rozrušenie - stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predch ádzajúcou udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľ ubu plnenia zodpovedá hodnote plnenia páchateľ voči nemu.

5.dôverčivosť – predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým prezentovaný m skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností.

6.ľahkomyseľnosť – sa vždy spája s ďalšími znakmi úž ery, pričom sa prejavuje tak, že spotrebiteľ titulom zníženej miery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by mu v skutočnosti mali byť prisúdené. Uvedený znak mož no vyjadriť aj tak, že spotrebiteľ svoje konanie berie na „ľahkú mieru“, napríklad nie je pre neho problém zobrať 10 úverov po sebe. K takto vymedzenej ľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj nadvláda dodávate ľa, ktorý napríklad zanedbaním skúmania bonity alebo zneužit ím svojho silnejšieho postavenia profituje na úkor ľahkomyseľnosti slabšieho.

7.finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany – uvedené znaky poukazujú na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už ekonomicky závislý od dodávateľa, napr. tým, že u neho do šlo k reťazeniu úverov, je preúverovaný, je zaviazaný a ekonomicky závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie. Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť závä zky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou, pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku.

8.plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere - rozumie určité správanie v záväzkových vzťahoch, ktoré môže spočívať v aktívnej činnosti, konaní (facere) alebo v nekonaní (non facere). Konanie potom môže spočívať buď v povinnosti niečo dať (dare), niečo konať (facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati). BURDA, E. a kol.: Trestný zákon. Komentár. II. diel. C. H. Beck, 2010. ISBN 9788074003943.

A.Úžera v historickom priereze vybranej právnej úpravy

Z pohľadu historického vývoja sú dôležité nasledujúce medzníky právnej úpravy úžery Výň atky citované podľa: ROUÈEK, F. – SEDLÁÈEK, J.: Komentáø k Èeskoslovenskému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. ISBN 80-85963-79-5; LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Šamorín: Heuréka, 2002. ISBN 80-89122-00-0; FAJNOR, V. – ZÁTURECKÝ , A. – SZLADITS, K.: Nástin súkromného práva; TKÁÈ, M. Slovenské banky v Uhorsku: tak vznikala Hornouhorsk á banka Tatra. Kubko Goral, 1997. :

·V roku 1883 bol vydaný uhorský zákon o úžere, ktorý za úžeru považoval nielen úverové konanie, ale každú zmluvu, pri ktorej si veriteľ dojednal neprimerané majetkové výhody. Za neprimerané majetkové výhody sa považovalo dojednanie úrokov nad 8 %, inak nešlo o úžeru. Používanie tý chto predpisov sa v období pred vojnou, a o to viac vo vojnovou období ukázalo ako nedostatočné, a preto bolo prijaté cisárske nariadenie z 12. októbra 1914, č. 275 ø. z. o úžere (ďalej len "zák. č. 275/1914 ø. z.") o úžere, ktoré úžeru postihovalo dôraznejšie. Najvýznamnejš ou novinkou bolo, že sa úžera prestala postihovať len z hľadiska trestného práva, ale vznikol tiež nový druh úžery, ktorá pri jej preukázaní spôsobovala neplatnosť úžerníckej zmluvy, o ktorej už nerozhodoval trestný súd. Spočiatku sa pri posudzovaní úžery sledovalo najmä naplnenie jej objektívneho znaku, a to nepomer vzájomných plnen í zmluvných strán. Až v neskoršom období, ako možno badať z úpravy v ustanovení § 879 č. 4, ktorá normovala tzv. úžerní cku zmluvu, v súlade s § 1 zák. č. 275/1914 ø. z., možno sledovať používanie subjekt ívnej metódy pri posudzovaní tzv. úžerníckych zmlúv. Pri tejto metóde sa prihliada najmä na reálne posúdenie vzájomného postavenia zmluvných strán a konkrétnu situáciu, v ktorej sa dané subjekty (s d ôrazom na postavenie povinného z tzv. úžerníckej zmluvy) pri podpise zmluvy nachádzali. Zákon upravoval v §§ 2 až 6 trestnú úžeru v § 7 následky úžerníckej zmluvy a zároveň ustanovil, ž e zmluva, ktorá sa prieči zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je ničotná. Podľa § 879 medzi ničotné zmluvy patrili viaceré typy zmlúv, no taktiež zmluva, pri ktorej niekto vykorisťoval iného pre jeho ľahkomyseľnosť, tieseň, slabosť rozumu, neskúsenosť alebo rozrušenie mysle tým, že dal sebe alebo tretej osobe za svoje plnenie sľúbiť alebo poskytnúť vzájomné plnenie, ktorého majetková hodnota bola v nápadnom nepomere k hodnote plnenia. ROUÈEK, F. – SEDLÁÈEK, J.: Komentáø k Èeskoslovenskému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. 131 s. ISBN 80-85963-79-5. Veľmi významnú stránku tohto protiprávneho konania teda tvoria jeho subjektívne prvky, a to ľahkomyseľnosť, pod ktorou sa rozumela bezstarostnosť o následky vlastné ho konania, tieseň – nemuselo ísť o majetkovú tieseň, mohlo ísť o tieseň z ohrozenia života, dobrej povesti, pritom postačovalo, aby bola tieseň prechodná či domnelá. Ïalší m prvkom bola tzv. slabosť rozumu, pri ktorej sa nemali na mysli len osoby nesvojprávne, ale išlo o omnoho širší okruh osôb, ktoré z rôznych dôvodov neboli schopné v danej situácii posúdiť ná sledky svojho konania, ďalej neskúsenosť, ktorá sa posudzovala s ohľadom na všeobecná skúsenosť bežného človeka, čo v súčasnosti možno prirovna ť k zaužívanému pojmu „priemerný spotrebiteľ“. A posledným prvkom subjektívnej stránky tohto protiprávneho konania bolo tzv. rozrušenie my sle, pri ktorom sa neposudzovali dôvody tejto rozrušenosti. Sledoval sa tiež úžerníkov úmysel využiť jednu z týchto nepriaznivých situácii a koristiť z nej na úkor poškodenej osoby a vo svoj prospech. Pri tzv. úžerníckej zmluve museli byť splnené všetky znaky objektívnej stránky a aspoň jeden z prvkov subjektívnej stránky. ROUÈEK, F. – SEDLÁÈ EK, J.: Komentáø k Èeskoslovenskému obecnému zá konníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 131, 132. ISBN 80-85963-79-5. Za najdôležitejší a často chýbajúci prvok, najmä v prípade úžerníckych zmlúv, bol nedostatok vôle zaväzujú ceho sa subjektu. Vôľa subjektu musela byť skutočná, vedomá, vážna, zrozumiteľná a slobodná. Nemožno preto hovoriť o vôli tam, kde pôsobilo akékoľvek donútenie. V prípadoch takéhoto zaväzovania sa nemožno hovoriť ani o neplatnosti právneho úkonu, ale až o jeho nulite (právny úkon nevznikol). LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Šamorín: Heuréka, 2002. s. 74. ISBN 80-89122-00-0. Teda, ak sa podnikateľ dopustil obdobného konania vo vzťahu k spotrebiteľovi (resp. občanovi), v takom prípade absolútne nemožno hovoriť o platne uzavretej zmluve. Vôľa musela byť tiež určitá, čo je základným predpokladom jej záväznosti a súdnej uplatniteľnosti na jej vzniknutom nároku. A v neposlednom rade musí byť vôľa slobodná – nesmie byť nesprávne vnútorne alebo zvonku ovplyvnená – omyl, podvod, psychické donútenie. Tamtiež. s. 74, 75.

Právny úkon ako celok musí byť dovolený, čo nie je splnené, ak sa právny úkon prieči dobrým mravom (čo je základným predpokladom každej úžerní ckej praktiky) alebo smeruje proti verejnému poriadku (úžera ako trestný čin). Následkom úžerníckej zmluvy v zmysle § 7 zák. č. 275/1914 Ø. z., § 879 č. 4 a § 1 zákona bolo prehlásenie tzv. úžern íckej zmluvy za ničotnú (resp. nulitnú). Znamenalo to, že žiadna zo zmluvných strán nemohla žalovať iného o jej splnenie. Podľa tohto zákona každá zo zmluvných strán bola povinná vrátiť späť všetko, čo obdàžala z takéhoto ničotného konania. Peňažné platby sa museli vrátiť so zákonnými úrokmi odo dňa prijatia a odovzdané veci museli byť vrátené späť. Ak to nebolo možné, musela byť vrátená cena v dobe prijatia, a nahradené tiež nutné a užitočné náklady a za veci znehodnotenie veci poskytnúť primerané odškodné. Veľmi dôležitým a pre úžerou poškodené osoby prínosným ustanovením bolo, že na jej neplatnosť musel sudca prihliadať z úradnej povinnosti. ROUÈEK, F. – SEDLÁÈEK, J.: Komentáø k Èeskoslovenské mu obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 132, 133. ISBN 80-85963-79-5.

Proti dobrým mravom mohli byť aj zmluvy, ktoré nadmerne obmedzovali osobnú alebo hospodársku slobodu jednotlivcov.

·Kombinácia objektívneho a subjektívneho prístupu k úžere bola prvýkrát použitá vo Všeobecnom zákonníku občianskom z roku 1811 - subjektívny prvok uvedený v ustanovení § 879 spojený s objektivizáciou vyjadrenou v § 934.

·Slovenská právna úprava zakazovala každú zmluvu, ktorá sa podľa svojho obsahu priečila dobrým mravom. Slovami prof. Lubyho "Naše právo uznáva obsahovú nadriadenosť morálky, pretože všeobecným princípom nášho právneho poriadku je zásada, že čo sa prieči dobrým mravom, to neobstojí ani v práve, preto sú neplatné právne úkony, ktorých uzavretie sa prieči dobrým mravom. Taktiež sa nemôže uplatňovať nárok, ktorý je v rozpore s morálkou. V zásade by malo byť ako protiprávne označené všetko, č o je proti dobrým mravom." LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. 3. vyd. Š amorín: Heuréka, 2002. s. 11. ISBN 80-89122-00-0. Proti dobrým mravom sa považovala zmluva, ktorá mohla v značnej miere obmedziť osobnú slobodu dlžníka. Dobrým mravom sa priečila aj úžernícka zmluva, avšak následky tejto zmluvy upravoval zák. čl. XXV/1883. ROUÈEK, F. – SEDLÁÈEK, J.: Komentáø k Èeskoslovenskému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Praha: V. Linhart, 1936. s. 161. ISBN 80-85963-79-5. Už v § 37 zák. čl. XXV/1883 o úžere a škodlivých úverov ých úkonoch je vymedzený prečin úžery a škodlivých úverových úkonov tak, že za jeho páchateľa sa považoval ten, kto využijúc tieseň, ľahkomyseľnosť alebo neskúsenosť iného, pri tak ých podmienkach poskytol úver alebo predĺženie platobnej lehoty, ktoré jemu samému (veriteľovi) alebo (na základe vymienenia veriteľa) tretej osobe poskytovalo prílišné majetkové výhody.FAJNOR, V. – ZÁTURECKÝ, A. – SZLADITS, K.: Nástin súkromného práva. s. 271.

Znaky úžery

Historická právna úprava a judikatúra vymedzila nasledovné znaky úžery:

1.Objektívne – vyžadovalo sa, aby si jedna strana dala sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyš ovalo do tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyč ajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky obvyklé.

2.Subjektívnych znakov bolo viac a v rámci skutkovej podstaty úž ery sa požadovalo splnenie aspoň 1 z nich. Išlo o tieto znaky:

a)tieseň - pojem tieseň bol judikovan ý početnou judikatúrou Najvyššieho súdu ÈSR vzťahujúcou sa k cisárskemu nariadeniu č. 275/1914 ø. z. Ties ňou možno predovšetkým rozumieť mimoriadne ťaživú situáciu poškodeného (napr. dlžníka), ktorá je vyvolaná určitou, v danej situácii naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poš kodeného. Tiesňou pri úžere nie je situácia, ktorá bola tak závažná, že by priamo ohrozovala dlžníkovu existenciu. V tomto prípade stačila naliehavá, čo i len prechodná (peňažná) tieseň , ktorá však nútila k zobratiu úveru. Rozhodnutí NS ÈSR ze dne 23.2.1925, Zm I 705/24 publ. pod č. R 389 Oproti tomu menej priaznivé majetkové pomery nemožno stotožňovať s pojmom tieseň, pretože táto je naliehavejšia a v kvalitatívnom rozlišovaní potrieb dlžníka samozrejme závažnejš ia. Rozhodnutí NS ÈSR ze dne 10.1.1925, Zm I 672/24 publ. pod č. R 388 O tieseň ide vtedy, keď stav majetku dlžníka u neho vyvoláva pocit naliehavej potreby zabezpečiť si chýbajú cu hotovosť úverom, pričom je nútený a tiež ochotný sľúbiť alebo poskytnúť protihodnotu, ktorá je k hodnote poskytnutého úveru v značnom nepomere. Pojem tieseň nie je sám osebe naplnený ani nepriaznivými majetkovými pomermi, nie je však vylúčený aj pri relatívne „dobrom stave majetku“. V tomto prípade stačí i len dočasný, prechodný, ale naliehavý peňažný nedostatok. Rozhodnutí NS ÈSR z 19.10.1925, Zm II 247/25 publ. pod č. Rt 2147 Okolnosť, či dlžník za svoju tieseň nesie zodpovednosť, t. j. či si tú to tieseň zavinil sám a znáša si za to dôsledky, nemá žiadny vplyv na posudzovanie úžerníckej povahy zmluvy, teda na jej platnosť alebo neplatnosť. Nemusí ísť ani o tieseň osoby, ktorá je zmluvnou stranou, ale stačí tieseň blízkej osoby, ktorú by zmluvná strana pociťovala ako vlastnú.

b)ľahkomyseľnosť - bezstarostnosť o následky vlastného konania;

c)konanie v slabosti rozumu (rozumová slabosť) - tento znak je širší ako slabomyseľnosť alebo nesvojprávnosť,

d)rozrušenie mysle - pričom nebol rozhodujúci dôvod, pre ktorý k tomu doš lo;

e)neskúsenosť - všeobecná neskúsenosť, skúsenosť normálneho č loveka.

Pre úžerníctvo - 1 z bodov a) až e) sa vyžaduje, aby túto situ áciu navyše výslovne zneužil (vykoristil). K uvedenému pozri napríklad rozhodnutie NS ÈSR z 21.11.1936, Rv I 501/35, publ. pod Rc 15620 – „K neplatnosti zmluvy v zmysle § 879 č. 4 OZO sa nevyžaduje okrem skúseností na strane kupujúceho (dlžníka) a nepomeru medzi skutočnou hodnotou veci a jej kúpnou cenou aj ú myselne vyvolaný omyl na strane kupujúceho (dlžníka). Zákon tak nevyžaduje uvedenie do omylu jednej zmluvnej strany druhou, ale stačí samotné zneužitie (vykoristenie). Úžerník využije k svojmu obohateniu situá ciu, ktorú síce nemusel sám vyvolať, avšak táto mu je známa alebo mu známa byť ani nemusí.“ K neplatnosti zmluvy podľa § 879 ods. 4 OZO však samozrejme nestač í, že žalovaný nemal skúsenosti a že existoval nápadný nepomer medzi jeho plnením a protiplnením žalobcu, ale okrem toho je potrebné, aby žalobca vedome a úmyselne ťažil z nerozvážnosti a z nesk úsenosti druhej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu, ktorý je predmetom sporu (rozhodnutie č. 1725, 11044 Sb. N. s.).

B.Judikatúra

1.Výber z historickej judikatúry

Námietka neplatnosti zmluvy podľa § 879 č. 4 Všeobecného občianskeho zákonníka alebo § 1 cisárskeho nariadenia z 12. októbra 1914, č. 275 ø. z. môže byť platne uplatnená aj proti postupníkovi a uznanie dlhu proti postupníkovi nemá pre neplatnosť zmluvy význam (SL. 1924, š. 449).

Ak je v zmluve prekročená zákonom najvyššie prí pustná cena, zmluva sa stáva neplatnou (ZBI. 1916, č. 143) (s. 148)

Ak zmluva odporuje predpisom o vojnovej lichve (§ 17 zo 17. októbra 1919 č. 568), je neplatnou podľa § 879 o. z. o. a k tejto neplatnosti majú prihliadať sudcovia ex offo, pretože tento predpis sleduje verejný záujem. Nie je potrebné, aby žalovaná strana bola za lichvu odsúdená trestným súdom. (JZ. 1923, č. 269) (s. 156)

2. Výber zo sú časnej judikatúry

Z najnovšej judikatúry možno poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Èeskej republiky, rakúskych súdov a niektorých krajských sú dov Slovenskej republiky:

Rozsudek Nejvyššího soudu Èeské republiky sp. zn. 22 Cdo 1993/2001, ze dne 8.4.2003

Pøi aplikaci platného občanského zákoníku je tøeba pøihlížet k tradičním principùm občanského práva, obsaženým též v obecném z ákoníku občanském z r. 1811, a také k § 253 platného trestního zákona. Proto lichevní smlouvy, tedy takové smlouvy, které smluvní strana uzavøe zneužívaje nìčí nezkušenosti, tísnì n ebo rozumové slabosti nebo nìčího rozrušení, pøičemž dá sobì nebo jinému poskytnout nebo slíbit plnìní, jehož hodnota je k hodnotì vzájemného plnìní v hrubém nepomì ru, jsou pro rozpor s dobrými mravy absolutnì neplatné podle § 39 ObčZ. O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v pøípadì, kdy jednající z okolností vìci vìdìl anebo musel vìdìt, že druh á strana je postižena okolnostmi uvedenými shora, a tuto okolnost využil; nevyžaduje se, aby jeho jednání bylo současnì v trestním øízení označeno za trestný čin.

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011 č. k. 3Co 3/2011

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a doplnil odôvodnenie s tým, že upriamil pozornosť na zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľ a zo strany nebankovej spoločnosti. Nebanková spoločnosť nijako nepreukázala, že by ju zaujímala bonita, stav núdze žalovaného a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže plniť záväzky z úverového vz ťahu. Krajský súd prelomovo ustálil, že určitú mieru ľahkovážnosti spotrebiteľa treba považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžní kom. Pokiaľ nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti spláca ť úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa ná zoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2011 č. k. 16Co/71/2011

V predmetnej veci sa stala predmetom súdnej kontroly z hľadiska princí pov absolútnej neplatnosti právnych úkonov zmluva o úvere zo dňa 16. 04. 2007 č. 8250985, podľa ktorej žalovaný nebankový subjekt poskytol žalobcovi na štyri mesiace ú ver 40 000 Sk (1 328 Eur) za poplatok 17 600 Sk (584 Eur), teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 132 %. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.

Súdy už judikovali, že aj ľahkomyseľnosť dlžní ka je kvalifikačným kritériom úžery (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 3/2011). Kvalifikačné kritériá úžery nie je možné taxatívne uzavrieť.

Vzhľadom na nedostatok explicitnej úpravy tzv. civilnoprávnej úžery sa dá judikatúrou dosiahnuť rovnaký výsledok. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobr ými mravmi (NS ÈR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využ itiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (KS v Prešove 3Co 3/2011).

V predmetnej veci ide o cenu ú veru 132 % p. a. a odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slab šie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v sú vislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva.

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013

Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužit í tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. ¼ahkomyseľ nosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací sú d poukazuje na rozsudok NS ÈR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Súd ďalej judikoval, že pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nie len jeho časť (porov. OGH 4Ob 505/64).

C.Porovnanie vybranej zahraničnej právnej úpravy a judikatúry súdov

1.Rakúsko

§ 879 ABGB ods.2 č. 4 demonštratívne ustanovuje neplatnosť predovšetkým nasledovných zmlúv: ak niekto využije (pozn. prekl. v zmysle vykoristí) ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, ž e sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.

Výber rozhodnutí OGH (Najvyššieho súdneho dvora) - preklad:

4Ob505/64

Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zakázanej časti.

1Ob624/85

Nápadný nepomer je daný, keď hodnota protiplnenia významne prekročí hodnotu plnenia bez toho, aby tento nepomer bol odôvodnený zvláš tnym rizikom na jednej strane.

4Ob557/77

Smerodajný pre posúdenie hodnoty medzi plnením a protiplnením môže byť vždy len čas uzavretia zmluvy.

7Ob636/56

Stav núdze je daný, keď zmluvná strana stojí pred voľ bou vstúpiť do zmluvného vzťahu alebo utrpieť ujmu, ktorá podľa rozumného uváženia je ťažšia ako hospodárska strata, ktorú má zmluva za následok.

6Ob270/60

Stav núdze môže byť zavinený alebo nezavinený, skutočný, ale aj len zdanlivý. Aj zdanlivý stav núdze nepôsobí slabšie ako ten skutočný.

3Ob816/53

Výpočet podmienok potrebných na strane poškodeného pre naplnenie pojmu úžery nie je taxatívny. Okrem ľahkomyseľnosti, stavu núdze, rozrušenia mysle alebo neskúsenosti, prichádzajú na strane poškodeného do úvahy aj iné okolnosti ako neznalosť hodnoty vlastného plnenia, príliš veľká dôveryhodnosť atď.

5Ob142/72

¼ahkomyseľnosť poškodeného je daná vtedy, keď postupuje ľahostajne k následkom a dosahu vlastného konania. Pritom sa však medzi pojmami neskúsenosti, ľahkomyseľnosti, dôveryhodnosti a slabomyseľnosti nemajú stanovovať príliš pevné hranice.

2Ob411/50

Neskúsenosť je daná, keď bola zmluvná strana v dôsledku chýbajúcej ž ivotnej skúsenosti alebo všeobecných obchodných znalostí obmedzená v hájení svojich záujmov v čase uzavretia obchodu.

3Ob592/77

Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť.

1Ob532/85

Vykorisťovanie je možné aj z nedbanlivosti.

3Ob592/77

Znak skutkovej podstaty vykorisťovania predpokladá, že úžerník využije k svojmu obohateniu situáciu, ktorú nemusel sám spôsobiť, o ktorej vš ak vedel alebo musel vedieť rovnako ako o nepomere plnenia a protiplnenia.

6Ob159/58

O vykorisťovaní v zmysle tohto ustanovenia sa dá hovoriť len vtedy, keď protistrana o stave núdze vedela alebo musela vedieť.

2.Švajčiarsko

Švajčiarsky spolkový súd znížil už v roku 1967 svojim rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov daných spotrebiteľom z 26 na 18%, pričom úrokovú sadzbu vo výške 26% vyhlá sil za odporujúcu dobrým mravom.

Spolkový zákon o spotrebiteľských úveroch upravujú poskytovanie finančných služieb oprávnenej fyzickej alebo právnickej osoby - spotrebiteľovi v rozmedz í cca 350 - 56000 eur. Podľa článku 14 nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené Ná rodnou bankou. Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaď uje sankcie. Keď poskytovateľ hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov aj poplatkov.

3.Nemecko

Podľa § 138 BGB nemravný právny úkon, úžera je:

(1) Právny úkon, ktorý porušuje dobré mravy, je neplatný.

(2) Neplatné sú predovšetkým právne úkony, prostredníctvom ktorých niekto vykorisťovaním (využitím) stavu núdze, neskúsenosti, nedostatku úsudku ( je jednoduchý ) alebo značnej slabosti vô le niekoho iného nechá sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkový prospech, ktorý je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.

Rozhodnutie BGH (Spolkový súdny dvor) z 13.3.1990, AZ: XI ZR 252/89

Nemecký BGH (Spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku vyhlásil úver s rozdielom o 12 percentuálnych bodov (12 percent) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný (v rozpore s ustanovením §138 BGB odsek 2 = občianskoprávna úžera) a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobr ými mravmi). Zmluva je neplatná v celku, nielen v časti. Úžera spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nie len jej zaká zanej časti.

K bodu 2 (§ 53 ods. 4 písm. o))

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 3 (§ 53 ods. 4 písm. u) a v))

Rozširuje sa príkladný výpočet katalógu neprijateľných zmluvných podmienok s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax slovenských súdov a činnosť Komisie na posudzovanie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich.

V písmene u) sa zavádza neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej účinkom je značne dlhá viazanosť spotrebiteľa zmluvou aj keď účel zmluvy a jej predmet možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase. Z praxe sú zmonitorované prípady kedy spotrebiteľovi, ktorý sledoval poskytnutie jednorázovej služby bola na podpis poskytnutá spotrebiteľská zmluva s dĺžkou viazanosti 2 roky. Napriek vôli spotrebiteľa a skuto čnosti, že predmet zmluvy mohol byť dosiahnutý skôr, bol tak spotrebiteľ viazaný zmluvou v trvaní až 2 roky. Takýto stav je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neudržateľný.

V písmene v) sa zavádza do výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok taká zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ hradiť plnenia, o ktorých nebol preukázateľne informovaný alebo ktorých úhrada nie je v jeho záujme. Z praxe možno poukázať napríklad na situácie, keď je spotrebiteľ doslova prekvapený poplatkom alebo iným uplatneným nárokom, o ktorom vôbec nedostal informáciu, že zaplatením tohto môže byť postihnutý, pričom jeho úhrada nie je vôbec v záujme spotrebiteľa. V tomto prípade ide o kombináciu prekvapivosti plnenia a jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa.

K bodu 4 (§ 53 ods. 6)

Nanovo sa koncipuje ustanovenie o najvyššej prí pustnej odplate, ktorú môže spotrebiteľ znášať pri poskytnutí peňažných prostriedkov bez ohľadu na právnu formu poskytnutia. Zachováva sa filozofia, že stanovenie maximálnej odplaty v Občianskom zá konníku bude dopadať na všetky druhy a typy úverov a pôžičiek, na akúkoľvek formu požičiavania peňazí spotrebiteľom (bez ohľadu na to, či pôjde o úver, pôžičku, odloženú platbu, leasing, povolené prečerpanie a podobne). Zavádza sa generálne pravidlo, podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať. Z koncepčn ého hľadiska sa zakotvuje, že odplatu a jej najvyššie prípustnú výšku ustanoví vykonávací predpis. Uvedená koncepčná zmena sa zavádza z dôvodu, že v praxi je potrebné reagovať na ekonomickú , sociálnu a celkovú spoločenskú zmenu pomerov v súvislosti s požičiavaním peňazí spotrebiteľom. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prí pustnej výšky, ponecháva sa toto stanovenie vláde Slovenskej republiky, ktorú odplatu a jej najvyššiu prípustnú výšku ustanoví vládnym nariadením a bude takto aj niesť politickú zodpovednosť za nastavené podmienky.

Z pohľadu koncepčného je potrebné sa vysporiadať s pojmom odplata, ktorý bude subsumovať akékoľvek náklady spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Odplata tak bude zahàňať jednak úrok, jednak poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky, ktoré bude sprevádzať trvanie úverového vzťahu, ale aj všetky náklady spojené s obligatórnym poistením úveru a podobne. Najvyššia prípustná výška odplaty bude stanovená tradične v závislosti od rozhodujúcej referen čnej sadzby bankových úverov a pôžičiek, pričom tak ako uvádza ustálená judikatúra slovenských súdov, bude sa určenie najvyššej prípustnej výšky odplaty odvíjať od násobku priemeru ú rokových sadzieb, za ktoré banky poskytujú domácnostiam úvery.

K bodu 5 (§ 53 ods. 9)

V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažný ch prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedené ho plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Povedan é inak, ak bol úver dojednaný na dobu 10 rokov, v 3. roku došlo k jeho jednorazovému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú patriť odplatné úroky. V týchto pr ípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia prá va na jednorazové zosplatnenie úveru.

K bodu 6 (§ 53c)

Dopĺňa sa ustanovenie § 53c v smere jeho precizovania, kde sa výslovne ustanovuje, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uveden é iným typom písma a ani menším písmom, ako ustanoví vykonávacím predpisom vláda Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa reaguje na zneužívajúcu prax dod ávateľov, ktorí napriek tomu, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou, toto naďalej a sústavne používajú. Navrhuje sa pod hrozbou neplatnosti zmluvy ako celku zakotviť presnú úpravu š týlu a veľkosti písma, ktorú bude musieť dodávateľ v zmluvách, ale aj vo všetkých so zmluvou súvisiacich dokumentoch používať. Navrhuje sa právna úprava štýlu písma „Times New Roman“ s ve ľkosťou písma bodu 12, ktorá bude výslovne upravená vo vykonávacom predpise k OZ.

K bodu 7 (§ 53d)

Navrhované ustanovenie reaguje na potrebu úpravy úč inkov nekalých obchodných praktík vo vzťahu k používaniu neprijateľných zmluvných podmienok, pričom sa výslovne ustanovuje, že ak spotrebiteľská zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté použitím nekalej obchodnej praktiky, môže súd určiť takúto zmluvu za neplatnú, ak je to na prospech spotrebiteľa. Dôležitý je tu tak moment použ itia nekalej obchodnej praktiky, ktorá je najčastejším dôvodom rozšíreného a sústavného používania neprijateľných zmluvných podmienok. Zavedenie v poradí ďalšieho dôvodu absolú tnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy má oporu aj v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev C-453/10.

K bodu 8 (§ 879r)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, ktoré na princípe nepravej retroaktivity reguluje vzťah novej právnej úpravy a skoršej právnej úpravy.

Èl. II

K bodu 1 (§ 61b ods. 2 a 3)

Ustanovenie § 61b sa dopĺňa nový mi odsekmi 2 a 3, ktoré zakotvujú pravidlá rozsahu exekúcie a jej vykonania exekútorom. Výslovne sa zavádza pravidlo, že exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo v äčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac, pričom toto pravidla platí aj pre trovy exekúcie. Nový odsek 3 zavádza pravidlo, aby sa prediš lo tomu, že exekučný titul bude slúžiť veriteľovi ako cenný papier, ktorý si nechá špekulatívne odleža ť pokiaľ v neprospech dlžníka narastú úroky a prípadne ďalšie sankcie a až tesne pred uplynutím premlčacej doby vyvolá exekúciu. Po novom, ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekú cie viac ako 2 roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom. V tomto prípade sa zavádza osobitná civilnoprávna sankcia spojená s neskorším vyvolaním exekúcie, podľa ktorej bude veriteľ špekulatívne postihnut ý následkom, že exekúcia nebude môcť začať na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ktoré vzniklo po vydaní exekučného titulu. Právna norma má veriteľa motivovať k tomu, aby exekú ciu vyvolal najneskôr do 2 rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je iba skutočnosť, že veriteľ (oprávnený) preukáže, že s dlžníkom (povinným) v priebehu 2 rokov od vykonateľnosti exekučného titulu uzavrel dohodu o postupnom splnení pohľadávky, ktorú priznáva exekučný titul.

K bodu 2 (§ 63 ods. 2)

V Exekučnom poriadku sa zavádza nový pojem „drobné exekúcie“, pri ktorých istina vymáhanej pohľadávky neprevyšuje 2 000 eur. V súvislosti s drobnými exekúciami sa zakotvuje aj pravidlo, podľa ktorého pri drobnej exekúcii nebude možné exekúciu vykonať predajom nehnuteľností, a teda vypočítavaj ú sa ostatné spôsoby vykonania exekúcie, ktoré sú však pri drobných pohľadávkach naďalej prípustné. Zároveň sa vý slovne ustanovuje, že limitácia spôsobov exekúcie nebráni tomu, aby exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosť. Z definičného rozsahu drobnej exekúcie sa vylučujú exekúcie na vymo ženie pohľadávky na výživnom.

K bodu 3 (§ 64)

V § 64 sa vymedzuje generálna zásada, podľa ktorej spô sob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti. V súvislosti s rozsahom a spôsobom vykonania exekúcie bude exekútor viazaný zásadou primeranosti. Primeranosť znamená, ž e exekútor by mal voliť také spôsoby vykonania exekúcie, ktoré nielen zabezpečia uspokojenie pohľadávky veriteľa, ale aj budú predstavovať minimálny zásah do práv povinného (dlžníka). Povedané inak, ak má povinný likvidné zdroje na úhradu pohľadávky nemal by exekútor postihovať hnuteľné veci alebo ak je povinný schopný svoj dlh vyrovnať kombináciou predaja hnuteľných vecí, prikázania poh ľadávky, zrážkami zo mzdy, nemal by exekútor v žiadnom prípade pristúpiť k predaju nehnuteľností vo vlastníctve povinného.

K bodu 4 (§ 115 ods. 2 písm. g))

Z exekúcie predajom hnuteľných vecí sa vyluč uje aj osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb svojich a potrieb svojej rodiny alebo členov domácnosti. Uvedeným sa má dosiahnuť zabránenie sociá lnej exklúzii povinných, ktorí sú osobami ZP, veľmi často sa však ocitajú v exekúcii a predaj osobné ho motorového vozidla, ktoré slúži ich osobným potrebám ich neraz stavia na okraj spoločnosti.

K bodu 5 (§ 200 ods. 2 a 3)

Inštitút drobných exekúcií sa v relevantných súvislostiach prenáša aj do trov právneho ho zastúpenia a trov exekúcie. Generálne sa zakotvuje, že v drobných exekúciách má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia iba najviac vo výške ich jednej tretiny, čím však nie je dotknuté ústavné právo oprá vneného na poskytnutie právnej pomoci. Druhým pravidlom sa zároveň ustanovuje, že pri drobných exekúciách trovy exekúcie nesmú presiahnuť výšku poh ľadávky bez jej príslušenstva alebo násobok výšky pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v závislosti od kategorizácie drobných pohľadávok. V tejto súvislosti sa zavádzajú 3 úrovne pohľad ávok pri drobných exekúciách, v súvislosti s ktorými sa ustanovuje hranica pre trovy exekúcie, a to nasledovne – trovy exekúcie nesmú prevýšiť:

-trojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 100 eur,

-dvojnásobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o poh ľadávku neprevyšujúcu 500 eur a

-výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu 500 eur.

Zároveň sa zakotvuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak trovy exekúcie pri drobnej exekúcii presiahnu vyššie stanovenú úroveň, tak tieto znáša oprávnený (resp. veriteľ) a patrí mu výhradne ich náhrada v rozsahu jednej polovice.

V odseku 3 sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa trov prá vneho zastúpenia v prípadoch, ak nejde o drobnú exekúcie. V týchto prípadoch do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konan í najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa pritom myslí vyhláška č. 655/2004 Z. z.

K bodu 6 (§ 243c)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, ktoré uplatnenie nových ustanovení s hmotnoprávnym rozsahom limituje len na konanie, ktoré začnú po nadobudnutí účinnosti novely zákona.

K čl. III

K § 4 ods. 2 písm. k)

V súvislosti s novelizáciou zákona o spotrebiteľský ch úveroch (čl. VI) sa zavádza nová právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá na žiadosť osoby, ktorá je zap ísaná v registri veriteľov alebo ktorá má o zápis do registra veriteľov záujem, vydá písomné potvrdenie o splnení podmienok podľa osobitného predpisu.

K čl. IV

K bodu 1 (§ 3 ods. 6)

V § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, podľa ktorého dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky zabezpečenej záložným prá vom bez jej príslušenstva neprevyšuje 2000 eur. V súčasnosti je to najčastejší spôsob ako občania prichádzajú o nehnuteľnosti. Uvedená zásada je ekvivalentom zásady premietnutej v Exekučnom poriadku, podľa ktorého dražiť nehnuteľnosti nemožno pri drobných exekúci ách.

K bodu 2 (§ 6 ods. 2)

Sprísňujú sa kvalifikačné podmienky pre výkon činnosti dražobníka. Zavádza sa obligatórne právnické vzdelanie druhého stupňa a zvyšuje sa prax, ktorú musí spĺňať dražobník na 5 rokov. Dražobník bude musieť po novom preuká zať, že disponuje právnickou praxou alebo praxou v oblasti sprostredkovania alebo kúpy nehnuteľností. Právnickou praxou sa rozumie predovšetkým prax vykonávaná v rámci jednotlivých právnických profesií ale aj iná prax, ktorú vykonáva právnik po ukončení vysokoškolského vzdelania vo sfére aplikácie práva. Praxou v oblasti sprostredkovania alebo kúpy nehnuteľností sa rozumie najmä prax vo sfére realitný ch služieb.

K bodu 3 (§ 12 ods. 1)

Podľa platného stavu musí dražobník zabezpečiť vyčíslenie obvyklej ceny v mieste a čase. Zistenie takejto ceny je však v rozpore s postupom ohodnocovania nehnuteľností znalcom, ktorý stanovuje všeobecnú hodnotu majetku. Uvedený stav sa nielenže zosúlaďuje, ale zároveň sa predchádza aj zneužívaniu aspektu obvyklej ceny, pri ktorej vyčís ľovaní sa neraz táto stanovila na ujmu vlastníka predmetu dražby, a došlo tak k podhodnoteniu ceny predmetu dražby.

K bodu 4 (§ 12 ods. 3)

V režime tzv. náhradného ohodnotenia nehnuteľ nosti sa precizuje povinnosť znalca postupovať tak, aby sa zistila všeobecná hodnota nehnuteľností podľa osobitného predpisu. V praxi veľmi často dochádza k tomu, že hodnota nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dražby sa stanovuje náhradným spôsobom, avšak bez toho, aby sa zohľadnila všeobecná (resp. trhová) hodnota oceňovaného majetku. Prax poukazuje na zjavné nezrovnalosti pri náhradnom ohodnocovaní predmetu dražby, pričom sa nevyužíva možnosť riadneho vymoženia povinnosti na účely ohodnotenia zálohu sprí stupniť ohodnocovanú nehnuteľnosť. Uvedeným doplnením sa zároveň potvrdzuje zadanie pre znalca aj pri náhradnom oceňovaní nehnuteľnosti zistiť všeobecnú (teda trhovú) hodnotu majetku podľa osobitných predpisov. Zároveň sa reflektuje aj na ďalšiu prax, kedy hodnota nehnuteľnosti je účelovo stanovovaná ako technická hodnota nehnuteľnosti, od ktorej je odpočítané opotrebenie stavby (resp. amortizácia) bez započítania neskoršieho zhodnotenia nehnuteľnosti. Týmto chceme dosiahnuť to, aby sa pri dražbe nehnuteľnosti teda vychádzalo z jej trhovej hodnoty s prihliadnutí m na jej neskoršie zhodnotenie.

K bodu 5 (§ 12 ods. 5 a 6)

V nových ustanoveniach sa dáva vlastníkovi predmetu draž by právo do 15 dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Ustanovuje sa, že dražobn ík je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť dní pred konaním dražby doručiť vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby ž iada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne od znalca, ktorý pre dražobníka počas aspoň jedného roka neurobil znalecký úkon a u ktorého je zaručená jeho nezávislosť a nezaujatosť. Uvedené pravidlo má za cieľ prispieť k nezávislému a nestranného ohodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá sa má dražiť osobitne v prípade, ak prvý posudok vyhotovil znalec, ktorý má obchodné vzťahy s dražobníkom. Osobitne významným pravidlom je ustanovenie odseku 6, podľa ktorého na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľ a odseku 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

K bodu 6 (§ 19 ods. 1 písm. b))

S ohľadom na praktické skúsenosti sa upresňuje upustenie od dobrovoľnej dražby, v prípade nariadenia predbežného opatrenia súdu. Keďže uznesenie o predbežnom opatrení je vykonateľné dňom jeho vydania, nie je potrebné, aby bolo toto súčasne doručené dražobníkovi alebo navrhovateľovi dražby a na odvrátenie dražby postačí, ak sa dražobní kovi preukáže, že predbežné opatrenie bolo súdom nariadené. V praxi sa totiž neraz stávalo, že dražobník vykonal dražbu aj napriek tomu, že mu vlastník predmetu dražby pred začatím dražby doruč il predbežné opatrenie súdu.

K bodu 7 (§ 16 ods. 6)

Z dôvodu primeranosti a v záujme predchádzania machináciám pri dobrovoľných dražbách sa ustanovuje, že znížiť hodnotu predmetu dražby nemôž e dražobník pod úroveň 90% odhadnej hodnoty, ak ide o nehnuteľnosti, kde má osoba prihlásený trvalý pobyt alebo ďalšie nehnuteľnosti uvedené v prvej časti vety § 16 ods. 6 alebo pod 80% v ostatných prí padoch výkonu záložného práva. Uvedená zmena zároveň reaguje aj na konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod číslom PL. ÚS 16/2013. Zároveň vš ak chceme touto zmenou do budúcnosti zabrániť aj prípadom, aby sa nehnuteľnosti s trhovou hodnotou napr. 150.000,- Euro bežne vydražovali za polovicu, resp. tretinu ich trhovej hodnoty alebo ešte za menej.

K bodu 8 (§ 21 ods. 2)

V § 21 ods. 2 sa rozširuje dôvod vyslovenia neplatnosti dražby aj o spochybňovanie platnosti záložnej zmluvy. Podľa platnej právnej úpravy nie je možn é aktuálne dosiahnuť vyslovenie neplatnosti dražby z dôvodu, ak samotný titul zriadenia záložného práva je neplatný. Uvedený stav je doslova absurdný, pretože účastníkovi dražby sa v rámci ná slednej súdnej ochrany odníma právo prejudiciálne domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy. Uvedený stav je neudržateľný aj z dôvodu, že zákon o dobrovoľných dražbách a ani iný prá vny predpis negarantuje účastníkovi dražby hmotnoprávne upravený nárok, ktorý by mu umožňoval preventívne žalovať zdržanie sa výkonu záložného práva.

K bodu 9 (§ 24 ods. 3)

Rozširuje sa povinnosť notára alebo dražobníka v zápisnici o vykonaní dražby uviesť aj námietky alebo návrhy účastníkov alebo ich zá stupcov, ktoré budú prednesené na dražbe. Ako príklad vznesených námietok sa uvádzajú tie, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť dražby. Uvedenou zmenou sa dosiahne aj lepšia dôkazná situácia v prí padnom súdnom konaní o neplatnosť dražby.

K bodu 10 (§ 33j ods. 4)

Zavádza sa nové oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré mu umožní rozhodnúť o zákaze organizovania dobrovoľných draž ieb na obdobie najviac piatich rokov. Výslovne sa ustanovuje, že zákaz organizovania dobrovoľných dražieb je prekáž kou postupu podľa tohto zákona. Uvedená zmena reaguje na nevykonateľnosť doterajšej právnej úpravy podávania podnetov na zrušenie živnostenského oprávnenia dražobníka, keďže táto právna ú prava sa v praxi ukázala ako obsolentná (resp. obsolétna). Uvedené oprávnenie, by malo podstatným spôsobom zlepšiť ochranu práv osôb pred činnosťou dražobníka, ktorý porušuje zákonom ustanovené povinnosti.

K bodu 11 (§ 36b)

Zavádza sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové navrhnuté pravidlá uplatnia aj na dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva ešte pred 15. aprílom 2014.

Prechodné ustanovenia sa zavádzajú osobitne aj vo vzťahu k ustanoveniu § 6 ods. 2, pričom dražobníkovi – fyzickej osobe, ktorý k 15. aprílu 2014 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore „Právo“ sa ukladá povinnosť ministerstvu najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnil. Zároveň sa ustanovuje, že ak fyzická osoba – dražobník ministerstvu doplnenie vzdelania v zákonom stanovenom termíne nepreuk áže, stráca priamo zo zákona k 1. októbru 2021 oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka. Zodpovedný zástupca dražobníka, ktorý je právnickou osobu musí podmienku vzdelania spĺňať najneskôr k 31. augustu 2014, inak dražobník k 1. septembru 2014 stratí oprávnenie na prevádzkovanie živnosti draž obníka. V tomto zmysle platí, že prísnejšia regulácia bude pri právnickej osobe, ktorá má možnosť v lehote ustanovenej zákonom nahradiť svojho zodpovedného zástupcu za takého, ktorý spĺňa zá konné podmienky.

Súčasne sa ustanovuje, že pokiaľ ide o podmienku praxe, túto musí fyzická osoba – dražobník alebo zodpovedný zástupca dražobníka, ktorý je právnickou osobou spĺňať najneskôr k 15. apr ílu 2016, inak dražobník k 16. aprílu 2016 stratí oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka. Uvedená právna úprava nadväzujúc na doterajšiu právnu úpravu vychádza z toho, že dražobn ík tým, že musel spĺňať už skôr podmienku praxe, si túto musí doplniť najneskôr v lehote 1 roka od účinnosti tohto zákona.

K čl. V

K bodu 1 (§ 3a)

Zavádza sa nové právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podľa ktorého je spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby bez uvedenia dôvodu do 7 pracovných dní odo dňa jej uzavretia alebo odo dňa, keď je spotrebite ľovi dodaný tovar alebo poskytnutá služba alebo od dňa keď predávajúci spotrebiteľa oboznámil s jednostrannou zmenou zmluvných podmienok; ustanovenia osobitných predpisov o práve na odstúpenie od zmluvy tý m nie sú dotknuté. Ak spotrebiteľ nebol poučený o práve odstúpiť od zmluvy podľa tohto zákona, je oprávnený odstúpiť od zmluvy do troch mesiacov od prevzatia tovaru alebo od poskytnutia služby. Odstúpení m od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku.

Lehota na odstúpenie od zmluvy je zachovaná, ak sa písomné odstúpenie od zmluvy odovzdá najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu.

V súvislosti s odstúpením od zmluvy sa upravuje aj režim vrátenia vzájomných plnení, podľa ktorého spotrebiteľ a predávajúci sú povinní v lehote 15 pracovných dní odo dňa odstú penia od zmluvy vysporiadať vzájomne prijaté plnenia. Spotrebiteľ je povinný predávajúcemu najmä vrátiť tovar bez ohľadu na to, či tovar bol použitý alebo má vady, ktoré spotrebiteľ nespô sobil; primeraná starostlivosť o tovar musí byť zachovaná. Spotrebiteľ je oprávnený vrátenie tovaru predávajúcemu alebo iné vysporiadanie prijatých plnení odoprieť až do doby, keď predávajú ci spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu alebo preddavok za tovar alebo službu, alebo inak vysporiada spotrebiteľom poskytnuté plnenie.

K bodu 2 (§ 24 ods. 8)

V záujme lepšej vymožiteľnosti spotrebiteľského práva sa zavádza nové oprávnenie orgánu dozoru, ktorý rozhodne o zákaze výkonu činnosti pred ávajúceho, dovozcu, dodávateľa alebo osoby uvedenej v § 26 na obdobie najviac piatich rokov, ak sa tento dopustí konania, za ktoré mu orgán kontroly už predtým uložil pokutu podľa odsekov 1 a 2. Zákaz výkonu č innosti je prekážkou predaja výrobkov alebo poskytovania služieb spotrebiteľovi. Uvedené oprávnenie orgánu dozoru bude mať značný význam tak v rovine postihu porušovania spotrebiteľských práv, ako aj v rovine prevencie, keďže orgán dozoru bude oprávnený zakázať výkon činnosti predávajúceho v súvislosti s výkonom konkrétnej činnosti, ktorou dochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľov.

K čl. VI

K bodu 1 (§ 1 ods. 2)

Z dôvodu jednoznačného preukázania spotrebiteľské ho úveru a jeho výšky sa ustanovuje, že spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostne. Uvedené ustanovenie prispeje aj k vyššej právnej istote zmluvných strán a odstrá ni pochybnosti aj v otázke účelového poskytovania úverov dlžníkovi s cieľom získať úver pre tretie osoby (keď na meno dlžníka zoberie úver obchodný zástupca). Taktiež sa týmto zamedzí častým prípadom, že spotrebiteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere podpíše, že dostal spotrebiteľský úver napr. 500,- Euro, no reá lne v hotovosti dostal iba napr. 400 a ostatné si neoficiálne zobral sprostredkovateľ úveru.

K bodu 2 (§ 7 ods. 3)

Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa je jednou z najdôležitejších povinností veriteľa (§ 7 ods. 1 zákona). Vzhľadom na túto skutočnosť a v záujme dosiahnutia prevencie vo sfére skúmania bonity sa vyslovene zavádza pravidlo, podľa ktorého opakované porušenie povinnosti veriteľa skúmať bonitu sa považuje za osobitne závažné poruš enie povinnosti. Dôležitým znakom právnej normy je práve opakovanosť a s opakovaným porušením spojený následok, ktorým bude zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 zákona č. 455 /1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 9 ods. 6)

V súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa odstraňujú výkladové povinnosti v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonní ka na spotrebiteľské úverové vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebite ľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita OZ, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny rež im mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Z toho plynie, že OZ aj pri posudzovaní otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne.

K bodu 4 (§ 9 ods. 9)

V súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavá dza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prí lohách. V tejto súvislosti poukazujeme aj na nález Ústavného súdu ÈR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa ú rokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

K bodu 5 (§ 18 ods. 3)

Výslovne sa ustanovuje, že na prekročenie podľa § 18 tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa OZ. Pri prekročení ide o prípady, keď sa podstatným spôsobom menia zmluvné podmienky a je dôležité , aby bola ustálená pôsobnosť pravidiel o najvyššej prípustnej výške odplaty, keďže prekročenie sa spája s podstatným navýšením celkovej výšky odplaty.

K bodu 6 (§ 20 ods. 2 písm. e) a f))

Sprísňujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať veriteľ na účely zápisu do registra veriteľov vedeného Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“). Navrhuje sa, aby veriteľ musel spĺňať aj podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a podmienku päťročnej praxe v bankovníctve v oblasti úverových obchodov. Iba pri kumulatívnom splnení všetkých šiestich podmienok bude možné úspešne žiadať o zápis do registra veriteľov. Je nevyhnutné, aby veriteľ alebo jeho štatutárny orgán nevyhnutne spĺňal podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a súčasne podmienku päťročnej bankovej praxe. Práve sprísnenie kvalifikačn ých podmienok by malo zabezpečiť dodržiavanie predpisov na ochranu spotrebiteľa vo sfére poskytovania spotrebiteľských úverov.

K bodu 7 (§ 20 ods. 3)

Najvýznamnejšou zmenou oproti platnému stavu je zavedenie v poradí ďalšej zákonnej podmienky pre úspešné získanie licencie na poskytovanie spotrebite ľských úverov, uvedenie ktorej je filozoficky postavené na prepojení registračného orgánu s orgánom dozorovým, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“).

Na účely zápisu do registra veriteľov musí veriteľ preukázať, že voči nemu nie je orgánmi Slovenskej obchodnej inšpekcie začaté a vedené konanie o uložení sankcie za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa, a že v uplynulých dvoch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom podal návrh na zápis do registra veriteľov mu nebola uložená sankcia za poruš enie predpisov na ochranu spotrebiteľa alebo, že urobil nápravu a odstránil nedostatky, za ktoré mu orgány SOI v uplynulý ch dvoch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku, v ktorom podal návrh na zápis do registra veriteľov uložili sankciu.

Uvedená nová podmienka získania registrácie veriteľa je tvorená jednak skutočnosťou, že proti veriteľovi nie je zo strany SOI vedené správne konanie a zo skutočnosti, že SOI neuložila veriteľ ovi sankciu za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa a prípadne, ak k jej porušeniu došlo, urobil nápravu a odstránil nedostatky, za ktoré mu orgány Slovenskej obchodnej inšpekcie uložili sankciu. Predmetné podmienky sa skúmajú za obdobie 2 rokov predchádzajúcich roku, v ktorom veriteľ požiadal o registráciu v registri veriteľov.

K bodu 8 (§ 20 ods. 10 písm. f) bod 5 a 6)

V súvislosti s dokladmi preukazujúcimi splnenie skutočností na zápis do registra veriteľ ov sa vkladajú nové body 5 a 6, kde sa vymedzujú doklady osvedčujúce splnenie podmienky vysokoškolského vzdelania a bankovej praxe v oblasti poskytovania úverov.

K bodu 9 (§ 20 ods. 10 písm. g))

V súvislosti s novým odsekom 3 § 20 sa ustanovuje, že veriteľ musí NBS na účely zápisu predložiť aj písomné potvrdenie vydané Ústredný m inšpektorátom SOI, ktoré preukazuje splnenie podmienky podľa odseku 3. Na účely splnenia povinnosti sa orgánom SOI uložila právomoc vydať písomné potvrdenie (článok III).

K bodu 10 (§ 20 ods. 22 písm. g))

Rozširuje sa dôvod výmazu veriteľa z registra veriteľov, a to v súvislosti s porušením predbežného opatrenia orgánu dozoru. Na praktické úč ely nie je súčasné znenie postačujúce, keďže predbežné opatrenie môže uložiť aj orgán dozoru a jeho porušenie je rovnako závažné ako keď veriteľ porušuje predbežné opatrenie súdu.

K bodu 11 (§ 20 ods. 22 písm. i))

Dopĺňa sa ustanovenie o výmaz veriteľa z registra veriteľov aj o v poradí ďalší dôvod - z registra veriteľov sa veriteľ vymaže aj ak prestal spĺňať niektorú z podmienok podľa tohto zákona na zápis do registra veriteľov. Ide o štandardn é vyjadrenie podmienky condicio sine qua non, podľa ktorej strata akejkoľvek podmienky vedie k zmene stavu – v tomto prípade

výmazu veriteľa z registra veriteľov.

K bodu 12 (§ 20 ods. 27)

Rozširuje sa definícia dôveryhodnosti, keďže súč asný stav je nepostačujúci a príliš zväzujúci. Dôveryhodnosť sa ustanovuje v súvislosti so štandardným vnímaním tohto pojmu v legislatíve iných právnych predpisov. Za dôvoveryhodné ho sa nebude považovať ten:

a)na koho majetok bol v posledných desiatich rokoch pred podaním návrhu na zá pis do registra veriteľov vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie, povolené vyrovnanie alebo povolené oddlženie, na koho majetok bol zamietnutý n ávrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo voči komu bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku,

b)u koho je preukázateľne spochybnené, že bude v súvislosti s poskytovan ím spotrebiteľských úverov čestne a svedomito plniť povinnosti podľa tohto zákona a predpisov na ochranu spotrebiteľa.

V písmene b) sa ustanovuje podmienka, ktorej aplikácia bude v kompetencii NBS a podľa tohto písmena nebude môcť NBS udeliť licenciu na poskytovanie spotrebiteľských úverov osobe, o ktorej má vedomosť, že táto porušovala predpisy na ochranu spotrebiteľa. So splnení m podmienky sa bude musieť NBS vysporiadať osobitne vtedy, keď získa podnet týkajúci sa konkrétneho veriteľa.

K bodu 13 (§ 23 ods. 3)

Dopĺňa sa nové ustanovenie, podľa ktorého orgán kontroly, teda SOI obligatórne zo zákona vymaže veriteľa z registra veriteľov, a to konkrétne v pr ípade, ak:

a) sa veriteľ dopustí konania, za ktoré mu orgán kontroly už predtým uložil pokutu za opakovaný alebo závažný nedostatok – ide o hrubé protiprávne konanie spočívajúce v delikvencii – ke ď veriteľ opakovane poruší tie isté povinnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, aj keď bol za porušenie týchto už skôr administratívne postihnutý;

b) veriteľ sústavným alebo opakovaným používaní m neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík porušuje práva spotrebiteľov – v tomto prípade musí mať orgán kontroly za preukázané sústavné alebo opakované použí vanie neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík, v dôsledku používania ktorých dochádza k porušovaniu práv spotrebiteľov. Opakovanosť alebo sústavnosť bude musieť byť z povahy veci posudzovaná s ohľadom na rozhodovaciu činnosť orgánov kontroly alebo súdov;

c) veriteľ opakovane obchádza tento zákon, opakovane porušuje povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo opakovane uplatňuje na súdoch alebo iných štátnych orgá nov voči spotrebiteľom nároky, ktoré mu podľa tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa nepatria – v tomto písmene sa vymedzujú opäť závažné porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľ a, ktoré pri ich opakovanosti zakladajú dôvod výmazu z registra veriteľov. Tieto spočívajú v hrubom obchádzaní tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa, porušovaní povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa, uplatňovaní nárokov, ktoré veriteľovi podľa tohto zákona alebo predpisov na ochranu spotrebiteľa nepatria.

K bodu 14 (§ 25c)

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám – procesného aj hmotnoprávneho charakteru. Bude platiť nasledovné:

·konania o zápis do registra veriteľov neskončené k 15. aprílu 2014 sa dokončia podľa predpisov účinných od 15. apríla 2014;

·veriteľ, ktorý je fyzickou osobou a ktorý k 15. aprílu 2014 nemá vysoko školské vzdelanie druhého stupňa je povinný NBS najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnil, pričom ak veriteľ, ktorý je fyzickou osobou NBS doplnenie vzdelania podľa prvej vety nepreuk áže, stráca k 1. októbru 2021 oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS zruší jeho zápis v registri veriteľov;

·veriteľ, ktorý je právnickou osobu musí podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa spĺňať najneskôr k 31. augustu 2014, inak k 1. októbru 2021 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľov;

·podmienku praxe musí veriteľ spĺňať najneskôr k 15. aprílu 2016, inak k 16. aprílu 2016 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľ ov;

·podmienku predloženia písomného potvrdenia SOI podľa § 20 ods. 3 musí veriteľ zapísaný v registri veriteľov splniť najneskôr do 15. októbra 2014; ustanovenie § 20 ods. 10 písm. g) platí rovnako. Ak veriteľ zapísaný v registri veriteľov NBS splnenie podmienky pod ľa § 20 ods. 3 nepreukáže, stratí k 16. októbru 2014 oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a NBS veriteľa zruší jeho zápis v registri veriteľov.

Prechodné ustanovenia sú koncipované tak, aby vytvá rali pre aktuálne zapísaných veriteľov v registri veriteľov splniteľné zákonné podmienky a zároveň, aby sa aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona vzťahovali relevantné ustanovenia novej právnej úpravy.

K čl. VII.

S ohľadom na trvanie legislatí vneho procesu sa navrhuje ustanoviť účinnosť zákona na 15. apríla 2014.

zobraziť dôvodovú správu