Zákon o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. 105/2004 účinný od 01.01.2015

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

B. Osobitn á časť

Prvá časť – Spoločné ustanovenia pre alkoholické nápoje

K § 1 – Predmet úpravy Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou.

K § 2 - Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskej únie, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, registrovaný odosielateľ a uvedenie alkoholického nápoja do daňové ho voľného obehu. Pre účely dovozu a vý vozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Pozastavením dane je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia alkoholického nápoja do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a z ároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine konečnej spotreby.

Daňový m skladom je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom alkoholický nápoj v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužití m.

Prevádzkovateľom daňového skladu je osoba, ktorá v rá mci podnikania a na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.

Oprávneným pr íjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príle žitostne alkoholický nápoj na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra alkoholického nápoja, ktorý na daňovom území nakupuje alkoholický ná poj už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a je oprávnená v pozastaven í dane odosielať alkoholický nápoj po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh.

Uvedením alkoholick ého nápoja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie alkoholického nápoja z režimu pozastavenia dane, jeho vyrobenie mimo pozastavenia dane, prepustenie dovážané ho alkoholického nápoja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane, vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu ako i každé nakladanie s alkoholickým nápojom, ktorý nebol preukázateľne zdanený, mimo pozastavenia dane.

Na účely zákona sa definujú aj majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 - Správa dane

Správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov vykonáva colný úrad. Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo všeobecnosti z ákon č. 563/2009 Z. z. Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto z ákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, ktoré sa u nej nachádzali alebo nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickými nápojmi ako vlastnými tak, ž e miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé takéto zistenie je osobitným prípadom a preto v prípade viacerých zistení môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť v tom zmysle, ž e Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby (ďalej len 'osoba') alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ako podľa daňového poriadku, ak je to pre výkon správy účelnejšie.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane je alkoholický nápoj, ktorým sa rozumie víno, medziprodukt, lieh a pivo, ktorý sa na daňovom území vyrobil, dopravil z iného č lenského štátu alebo doviezol z tretích krajín. Súčasne sa na účely tohto zákona sa vínom rozumie, tiché víno, šumivé víno, tich ý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj. Štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej smernicou Rady 92/83/EHS.

K § 5 - Zá klad dane, výpočet dane

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je lieh je jeho množstvo vyjadrené v hl a., t. j množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu pri 20 °C . Súč asne sa ustanovuje jeho odvoden á jednotka, ktorou je liter absolútneho alkoholu (l a.). Daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množ stva liehu vyjadreného v hl a.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je víno a medziprodukt je hektoliter vína alebo medziproduktu, pričom daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva vína alebo medziproduktu.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je pivo je hektoliter piva, pričom daň sa vypočíta ako súčin základu dane, % skutočného obsahu alkoholu v pive a príslušnej sadzby dane.

Upravuje sa zaokrúhľovanie základu, ktorý sa pri liehu zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta, víne a medziprodukte na dve desatinné miesta a pri pive na päť desatinných miest.

Súčasne sa upravuje spôsob výpoč tu dane, ak sa na výrobu medziproduktu použije preukázateľne zdanený lieh alebo víno, resp. ak sa na výrobu liehu použije preukázateľne zdanené víno, pivo alebo medziprodukt a takto vyrobený medziprodukt alebo lieh sú dodané na účely oslobodené od dane alebo dodané do iného členského štátu.

K § 6 - Sadzba dane

Ustanovuje sa základná sadzba dane na alkoholický nápoj, ktorá je vo výške 1 080 eur. Zároveň sa ustanovujú sadzby dane pre jednotliv é druhy alkoholických nápojov podľa objemu skutočného obsahu alkoholu, a to percentuálnym podielom na základnej sadzbe dane.Zároveň sa ustanovuje, že v pr ípade akejkoľvek zmeny sadzby dane na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa

vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každé ho druhu alkoholického nápoja.

K § 7 - Oslobodenie od dane

Smernica Rady 2008/118/ES a smernica Rady 92/83/EHS ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona v jednotlivých hlavách predmetného zákona. V prvej hlave sú oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy alkoholických nápojov. V osobitných ustanoveniach jednotlivým druhom alkoholických nápojov sú upraven é oslobodenia od spotrebnej dane zohľadňujúce špecifiká jednotlivého alkoholického nápoja.

Okrem iných oslobodení od spotrebnej dane je osobitným prípadom oslobodenie od spotrebnej dane, ktoré vypl ýva so smernice Rady 2008/118/ES nadväzujúce na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to pre osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v r ámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava alkoholického nápoja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoven ým podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 8 - Oslobodenie od dane pri dovoze alkoholického nápoja dovážaného cestujúcim z územia tretích štá tov v osobnej batožine

Ustanovujú sa množstvá jednotlivý ch druhov alkoholických nápojov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie od spotrebnej dane v prípade cestujúceho, ktorý dováža alkoholický nápoj z tretích štátov v osobnej batožine. Oslobodenie od spotrebnej dane z alkoholických nápojov si nemôže uplatniť cestujúci mladší ako 17 rokov.

K § 9 - Užívateľský podnik

Užívateľsk ým podnikom môže byť každá osoba, ktorá je na základe odberného poukazu oprávnená odoberať a používať alkoholický nápoj oslobodený od dane. Ustanovenie upravuje podmienky na zaradenie do evidencie užívateľských podnikov, vydanie odberného poukazu, jeho odňatie, postup colné ho úradu pri zaradení osoby do evidencie užívateľských podnikov a vydaní odberného poukazu ako i podmienky na prevádzkovanie osobitného typu užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikateľskej č innosti regeneruje lieh.

Doba platnosti odberného poukazu sa obmedzuje najdlh šie na jeden rok. Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi pre odber alkoholického nápoja od konkrétneho dodávateľa a vyhotovuje sa v troch vyhotoveniach. Pri odbere alkoholického nápoja oslobodeného od dane na da ňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz.

Prípade osobitného užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikania regeneruje lieh sa ustanovuje povinnosť užívateľskému podniku strpieť prítomnosť zamestnanca finančného úradu a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť pri výkone daňového dozoru.

K § 10 - Vznik daňovej povinnosti

Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje prí pady, pri ktorých dochádza k vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smernici Rady 2008/118/ES daňová povinnosť musí vzniknúť najneskô r pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica Rady č. 2008/118/ES, sa vznik daňovej povinnosti časovo pos úva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie alkoholického nápoja na priamu ľudskú spotrebu. Uveden é je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane.

Daňová povinnosť sa viaže na deň, kedy dôjde k vyňatiu alkoholického nápoja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie alkoholického nápoja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevá dzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo registrovaným odosielateľom oprávneným odosielať tovar v režime pozastavenia dane. Vyňatím je tiež vlastná spotreba alkoholického n ápoja. Podľa smernice Rady 118/208/ES daňová povinnosť musí vzniknúť aj v prípade chýbajúceho množstva alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s v ýnimkou množstva alkoholického nápoja pripadajúceho na výrobné straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty alkoholického ná poja v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ale len za predpokladu, že sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené. Ak bol alkoholický nápoj vyrobený mimo pozastavenia dane, vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že správca dane zistí držbu alkoholického nápoja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie osoba preukázať, ako aj dňom dodania alebo použitia alkoholického n ápoja oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

K § 11 - Osoba povinná platiť daň

Platiteľom dane je každá osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona. Zákon taxatívne vymedzuje prípady, kedy je platiteľ dane povinný daň vysporiadať.

K § 12 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

Ak zákon v osobitných prípadoch neustanov í inak, zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. V prípadoch, keď je platiteľom dane prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahrani čných zástupcov alebo ak je platiteľom dane oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnos ť podať daňové priznanie a zároveň zaplatiť daň. Platiteľ dane je povinný podať da ňové priznanie aj za to zdaňovacie obdobie, v ktorom nedošlo k vzniku daň ovej povinnosti. V ostaných prípadoch platitelia dane podávajú daňové priznanie a aj platia daň do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti.

Formulár daňového priznania vydá ministerstvo všeobecne záväzným prá vnym predpisom. Platiteľ dane je povinný okrem prípadov stanovených zákonom, si daň vypočítať sám.

K § 13 - Vrátenie dane

O vrátenie dane môžu požiadať tie da ňové subjekty, ktoré sú oprávnené nadobúdať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo alkoholický ná poj oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj osobe z preukázateľne zdaneného alkoholického nápoja na daňovom území , ak dodala alkoholický nápoj na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prí pade, ak uskutočnila vývoz alkoholického nápoja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že alkoholický nápoj opustil územie spoločenstva.

Daňový subjekt si vrátenie dane úplatní v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a ak sú splnené vš etky podmienky ustanovené zákonom, colný úrad vráti daň do 30 dní odo dňa podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania.

K § 14 - Pozastavenie dane, daňový sklad

V súlade s čl. 4 ods. 7 smernice Rady 2008/118/ES pozastavením dane rozumieme daňový režim, ktorý znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave alkoholického nápoja v režime pozastavenia dane. Podstatné je, že alkoholický nápoj sa musí nachá dzať v daňovom sklade alebo preprava alkoholického nápoja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak v ývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu, alebo ak alkoholický nápoj, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu a uvedený do colného režimu voľný obeh tento odosiela v režime pozastavenia dane registrovaný odosielateľ.

Cieľom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania vä čších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Súčasne sa uplatnením tohto daňového režimu napĺň a aj podstata princípu voľného pohybu tovarov v rámci spoločenstva.

Pozastavenie dane sa končí v momente, keď je alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Daňovým skladom sa môže v súlade s čl. 4 ods. 11 smernice rady 2008/118/ES stať podnik na výrobu alkoholického nápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na daňovom území, podnik na výrobu alkoholického n ápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na území iného členského štátu, časť podniku na výrobu alkoholického nápoja alebo časť skladu alkoholického nápoja, okrem zákonom stanovených výnimiek.

Daňovým skladom nemôže byť liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

§ 15 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každ ého daňového skladu.

Predtým ako colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá povolenie o prevádzkovanie daňového skladu , je nevyhnutné aby preveril skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti a v príloh ách. Kontrola uvedených údajov má zabezpečiť, aby sa povolenie o prevádzkovanie daňové ho skladu vydalo iba subjektom, u ktorých je predpoklad, že budú daňovo spoľahlivé. Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľ ovi poskytuje 'zvýhodnené daňové postavenie', ktoré v praxi znamená, že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia alkoholického nápoja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ustanovenie zároveň upravuje, kedy colný úrad zruší registráciu, odníme povolenie na prevádzkovanie da ňového skladu, resp. prípady kedy registrácia a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zanikne zo zákona.

K § 16 - Zábezpeka na daň

Z dôvodu vysokého daňového zaťaženia alkoholických nápojov, a to najmä liehu, vzniká i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou Rady 2008/118/ES je jednou z kľúčový ch podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančných prostriedkov na účet coln ého úradu. Účelom zavedenia inštitútu zabezpečenia dane je zabezpečiť pre štát prostredníctvom zlož enej zábezpeky podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije št át zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Návrh zákona novým spôsobom upravuje problematiku zábezpek na da ň, a to z dôvodu neustále sa vyskytujúcich problémov v praxi pri aplikácii systému zábezpek na daň. Uvedené nadväzuje i na Koncepciu boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach. Novým spôsobom sa upravujú podmienky dopĺňania a vrátenia zábezpeky na daň a sprísňujú sa aj podmienky na upustenie od zloženia zábezpeky na daň. Zároveň sa upravujú podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť na účely toho zá kona považovaná za daňovo spoľahlivú.

K § 17 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane , ako aj alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane podľa príslušných ustanovení zákona na daňovom území. Na prepravu alkoholické ho nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický sprievodný dokument (ďalej len 'elektronický dokument'), ktorý je vyhotovený prostredníctvom elektronického systému, ktorý je ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného alkoholického nápoja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukončenie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronick ého dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepravu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka, a to do výš ky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú o soby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať ďalšia zábezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 18 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane na území únie

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane na území únie. Na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukonč enie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronického dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepra vu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, a to do výšky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú osoby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať zá bezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 19 - Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia alkoholický n ápoj v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie alkoholický nápoj v pozastavení dane skladova ť, ani odosielať.

Osoba, ktorá chce prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, musí po žiadať colný ú rad o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane. Osoba, ktorá chce prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, musí na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a po splnení zákonom stanovený ch podmienok a po ich preverení, colný úrad vydá toto povolenie. Na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja musí byť vydané povolenie prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a zložená zábezpeka na daň.

K § 20 - Registrovaný odosielateľ

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane po jeho prepustení do voľného obehu. Stanovujú sa podmienky, za ktorých je možné povolenie odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane vydať, odňať alebo za ktorý ch toto povolenie zaniká.

K § 21 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane pri nedostupnom elektronickom systéme

Stanovuje sa postup odosielateľa a colného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupné ho elektronického systému je odosielateľ povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxové ho alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 22 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane

Za nezrovnalosť sa na účely zákona považujú také skutočnosti, dôsledkom ktorých sa preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo jeho časť uskutočnila inak ako podľa ustanovení zákona.

Daňová povinnosť vznikne na daňovom území , a to dňom vzniku nezrovnalosti a v prípadoch, ak pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane vznikne nezrovnalosť na daňovom území, aleb o ak sa pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane z iného členského štátu na daňové územie zistí nezrovnalosť na daňovom území a nie je možné určiť miesto vzniku nezrovnalosti.

Zákon ustanovuje prípady, pri ktorých mož no požiadať colný úrad o vrátenie dane. O vrátenie dane však nemožno po žiadať po uplynutí lehoty troch rokov.

K § 23 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri dovoze

Definuje sa pojem dovoz a miesto dovozu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ uvedie po prepustení do voľného obehu alkoholický nápoj do režimu pozastavenia dane, musí byť takýto alkoholický nápoj umiestnený v daň ovom sklade, resp. oprávnenému príjemcovi na území iného členského št átu.

K § 24 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze

Definuje sa pojem vývoz a miesto výstupu. Preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane sa môže vykonať len s elektronický m dokumentom, okrem prípadov, ktoré sú taxatívne ustanovené v zákone. Pri vývoze je vý vozca povinný vytvoriť návrh elektronického dokumentu a zaslať ho na colný úrad v ývozu. Colný úrad vývozu overí všetky údaje a ak sú správne, pridelí referenčný kód a zašle elektronicky dokument aj s referenčným kódom vývozcovi a colnému úradu výstupu.

Ak preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze bola ukončená a alkoholický nápoj opustil územie únie, colný úrad výstupu vyhotoví o tom elektronické potvrdenie a zašle ho colnému úradu vývozu. Colný úrad vývozu overí údaje, ktoré colný úrad výstupu uviedol v potvrdení o výstupe a vyhotoví sprá vu o vývoze, ktorú zašle vývozcovi.

K § 25 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme

Upravuje sa postup odosielateľa (vývozcu) a finančného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systé mu je odosielateľ (vývozca) povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxového alebo elektronické ho oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 26 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Stanovuje sa postup osoby, ktorá chce prijať alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte na podnikateľské účely alebo alkoholický nápoj uvedený do daňového vo ľného obehu na daňovom území dodať na územie iného členského štátu. Súčasne sa týmto osobám ustanovujú povinnosti pri vzniku daňovej povinnosti.

K § 27 - Zjednodušený sprievodný dokument

Alkoholický ná poj uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajú ceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava alkoholického nápoja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo pri preprave všeobecne denaturovaného liehu, ktorý sa dodá va na podnikateľské účely na daňovom území. Zjednodušený sprievodný dokument možno použiť aj pri preprave alkoholického ná poja, ktorým je víno vyrobené malým výrobcom vína na územie iného členského štátu, ak na základe predpisov tohto člensk ého štátu sa zjednodušený sprievodný dokument vyžaduje.

K § 28 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie alkoholický nápoj uvedený do daňového voľné ho obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého alkoholického nápoja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ alkoholický nápoj použije len pre vlastnú spotrebu.

Pri posudzovaní, či je alkoholický nápoj určený na súkromné účely alebo na podnikateľské účely je rozhodujúce okrem množstva takto prepraveného alkoholického nápoja aj dôvod nadobudnutia alebo držby a miesto, kde sa alkoholický ná poj nachádza, alebo spôsob, akým bol prepravený.

K § 29 - Zásielkový obchod

Zásielkový m obchodom sa na účely toho zákona rozumie dodanie alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromn é účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostrední ctvom inej osoby.

Odosielateľovi so s ídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním alkoholického nápoja odberateľovi. Odosielateľ je vš ak povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajú cej na množstvo alkoholického nápoja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 30 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely alebo pri zá sielkovom obchode

V nadvä znosti na príslušné články smernice Rady 2008/118/ES sa upravuje miesto vzniku nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely a pri zásielkovom obchode. Súčasne je potrebn é stanoviť povinnosti daňového dlžníka po vzniku tejto nezrovnalosti.

V prípadoch ustanovený ch zákonom, môže platiteľ dane požiadať o vrátenie zaplatenej dane, ak od vzniku nezrovnalosti neuplynula lehota troch rokov.

K § 31 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Alkoholický ná poj, ktorý sa predáva v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj alkoholický nápoj dodávaný na paluby lietadiel, ktorý je určený na spotrebu počas letu.

Osoba, ktorá chce uskutočňovať takýto predaj alkoholického nápoja, je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň.

Osoba uskutočňujúca predaj tohto alkoholického nápoja je povinná na predajnom doklade viesť evidenciu, ktorá obsahuje meno osoby, cieľové letisko kupujúceho spolu s číslom letu, ako aj obchodný názov s cenou alkoholického nápoja.

K § 32 a § 33 - Osobitná úprava predaja alkoholického nápoja oslobodeného od dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

V sú lade so smernicou Rady 2008/118/ES sa upravuje oslobodenie od spotrebnej dane pre osoby, ktoré sú členmi diplomatického zboru, tzv. zahraničný zástupcovia. Oslobodenie do spotrebnej dane sa uplatň uje priamou formou, a to nákupom alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Ustanovujú sa podmienky na prevádzkovanie daňového skladu pre zahraničných zástupcov. Zahraničný zástupca si môže v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov kúpiť alkoholický nápoj oslobodený od dane len na zá klade povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od spotrebnej dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov. Predmetné povolenie pre zahraničného zástupcu vydáva colný úrad Bratislava. Pr ílohou povolenia je odpisový list, v ktorom colný úrad Bratislava uvedie limit na nákup alkoholického nápoja oslobodené ho od dane za kalendárny rok.

V prípade, že niektorý štát neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom okrem medzinárodných organizácii a ich úradníkov, neprizná sa zahraničným zá stupcom tohto štátu oslobodenie od dane.

Ustanovuje sa povinnosť viesť evidenciu kópií povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničný ch zástupcov a kópií odpisových listov.

K § 34, § 35, § 36, § 37 a § 38 - Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly vý roby, držby, spotreby a pohybu alkoholického nápoja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného a vydaného alkoholického nápoja.

V prípadoch výdaja alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane musí by ť výdaj doložený odberným poukazom odberateľa alebo kópiou povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daň ovom sklade pre zahraničných zástupcov a kópiou odpisového listu.

Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia vedená prevádzkovateľom daňového skladu, užívateľským podnikom, oprá vneným príjemcom a registrovaným odosielateľom.

K § 39 – Vedenie evidencií colným úradom a finančným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemc ov, registrovaných odosielateľov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, daňových skladov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, dovozcov spotrebiteľského balenia, príjemcov (odberateľ ov) liehu, register prevádzkovateľov tranzitných daňových skladov, register prevádzkovateľov daňových skladov pre zahraničných zástupcov, zoznam vydaných poukazov na odber kontrolných známok a zoznam výrobn ých zariadení v podnikoch na výrobu liehu.

Finančné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu elektronickú databázu, ktorá obsahuje údaje podľa tohto zákona. Colný úrad Bratislava vedie centrálnu elektronickú databázu vydaných povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Druhá časť – Osobitné ustanovenia pre lieh

K § 40 - Oslobodenie od dane pre lieh

V sú lade so smernicou Rady 92/83/EHS sa ustanovujú osobitné prípady, kedy je lieh oslobodený od dane. Ide najmä o prípady, keď je lieh použitý na vý robu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo je určený na použitie vo výrobnom procese v množstve určenom výrobnou normou spotreby za predpokladu, že konečný výrobok neobsahuje lieh, na výrobu aróm určených na aromatizovanie potravín a nápojov s obsahom alkoholu najviac 1,2 % objemu, na výrobu potravín, ak obsah alkoholu neprekročí množ stvo 8,5 l a. na 100 kg výrobku pre čokoládové výrobky a množstvo 5 l a. na 100 kg výrobku pre ostatné potraviny s výnimkou nápojov s obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu, ako lieh osobitne denaturovaný na výrobu v ýrobkov alebo na iný určený účel použitia v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

K § 41 - Osobitná úprava použitia, prí jmu a výdaja aróm s obsahom liehu oslobodeného od dane

Ustanovuje sa, aby každá osoba, ktorá chce používať, prijímať alebo vydávať arómy oslobodené od dane, bola povinná požiadať coln ý úrad o zaradenie do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane. Zároveň osoby, kto ré boli zaradené do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane s ú povinné viesť evidenciu, z ktorej by bolo zrejmé použitie, príjem alebo výdaj aróm na úč ely uplatnenia oslobodenia od dane v súlade so zákonom.

K § 42 - Osobitné podmienky na prevádzkovanie daňového skladu na lieh

Okrem podmienok na prevádzkovanie daňového skladu uvedený ch v § 15 je osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad na lieh povinná sp ĺňať aj osobitné podmienky týkajúce sa vyrobeného zariadenia na výrobu liehu a podmienok potrebných na spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva liehu. Výrobné zariadenie a zariadenie na spracovanie liehu v daňovom sklade, kde dochádza k výrobe, spracovaniu alebo skladovaniu liehu musí byť usporiadané tak, aby správca dane mohol kedykoľvek zistiť množstvo vyrobeného, spracúvaného alebo uskladneného liehu.

Lieh sa môže vyrábať len v daň ovom sklade a za prí tomnosti zamestnanca colného úradu. Pre použitie syntetického a sulfitového liehu ako aj denaturovaného liehu musia byť ustanovené určité obmedzenia a zákazy, nakoľko takýto lieh nesmie byť použitý na priamu ľudskú spotrebu.

K § 43 - Podnik na výrobu liehu

Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh , pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh, okrem prípadov stanovených zákonom. Ak sa meria množstvo vyrobené ho liehu meracou zostavou n a lieh, táto zostava musí byť zabezpečená odstavením prietoku liehu pri prekročení maximálnej povolenej teploty liehu a doplnená prietokový m regulátorom liehu pretekajúcim meracou zostavou na lieh a etalónovým gravimetrickým zariadením s nádržou.

Výrobou l iehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou.

Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, okrem liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

K § 44 - Výrobné zariadenie v podniku na vý robu liehu, jeho zabezpečenie a usporiadanie

Lieh sa môže vyrábať len na taký ch výrobných zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva.

Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami colného úradu a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom, okrem droždiarne.

Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetického liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do vý robne liehu po skončení výroby.

K § 45 - Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu a zisťovanie zásob liehu

Ustanovuje sa definícia kontrolného liehového meradla, ktorým sa rozumie, buď objemové meradlo na lieh alebo meracia zostava na lieh.

Osoby, ktoré vyrábajú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh kontrolným liehovým meradlom, ktoré musí byť typovo schválené a overené podľa osobitného predpisu.

Kontrolné liehové meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami colného úradu. Kontrolu liehového meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 46 - Sklad liehu

Skladom liehu sa rozumie liehovarnícky závod, ktorým je výrobň a liehovín, egalizačná stanica, denaturačný závod alebo plniareň; nachádzajúci sa na daňovom území. V rámci podnikania tento liehovarnícky závod prijí ma, spracováva, plní, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu.

Skladom liehu je aj sklad, v ktorom sa pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti lieh prijíma, skladuje a odosiela alebo používa na výrobu aróm, macerátov, extraktov alebo miešaných alkoholických nápojov.

Zákonom sa ustanovujú obligatórne náležitosti, ktoré musí sklad liehu spĺňať. Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným prá vnym predpisom podrobnosti o zariadeniach na skladovanie na skladovanie liehu, ich usporiadaní a o zariadeniach na vyskladňovanie a preberanie liehu.

K § 47 a § 48 - Denaturácia liehu, Povolenie na denatur áciu liehu

Denaturáciou sa rozumie zmiešanie liehu s povolený denaturačným prostriedkom a denaturačný prostriedok nie je možne všeobecne dostupnými metódami oddeliť od liehu.

Lieh môže byť denaturovaný len v da ňovom sklade, ktorého prevádzkovateľovi bolo vydané povolenie na denaturáciu liehu a za prítomnosti zamestnanca finančného úradu. Daňový sklad, v ktorom sa lieh denaturuje, musí byt vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iný m podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu.

Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturované ho liehu.

Ustanovujú a p odmienky na denaturáciu liehu, pričom každá osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí mať okrem povolenia na prevá dzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu, ktoré vydá colný úrad.

K § 49 - Pestovateľské pálenie ovocia

Pestovateľské p álenie ovocia je služba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod mus í mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR a musí sa zaregistrovať na príslušnom colnom úrade.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá chce prevádzkovať liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

Lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktor á je 50 % základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 43 l a. pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie. Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľ ské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti.

Platiteľom dane je prevá dzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý túto daň vyberá od pestovateľa pri odovzdaní liehu (destilátu). Platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujú ceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov, pre ktorých prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie vyrobil v danom zdaňovacom období lieh a kópie žiadostí o výrobu destilátu.

Lieh (destilá t) vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia sa nesmie ďalej predávať a uvádzať na trh. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad povoliť opätovnú rektifikáciu ním vyrobeného liehu. V danom prípade sa za deň vý roby bude považovať deň, kedy bol lieh opätovne rektifikovaný.

K § 50 - Osobitná úprava evidencie výrobných zariadení

Ustanovuje sa povinnosť pre osobu, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť a nemá vydané príslušné povolenie na jeho prevádzkovanie alebo jej toto povolenie zaniklo, príp. bolo odňaté, aby v lehote do 15 dní od vzniku tejto skutočnosti písomne oznámila colnému úradu svoje identifikačné číslo, adresu umiestnenia zariadenia alebo jeho časti a technické údaje vr átane fotodokumentácie. Ak sú údaje pravdivé, colný úrad vydá osobe, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, potvrdenie o zaevidovaní drž by výrobného zariadenia alebo jeho časti (ďalej len 'potvrdenie o zaevidovaní'). Držba výrobného zariadenia alebo jeho časti sa nepovaž uje za neoprávnenú, ak sú zachované skutočnosti, za ktorý ch bolo potvrdenie vydané.

Ak osoba už nemá v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, je povinná v lehote 15 dní odo dňa vzniku oznámiť colnému úradu danú skutočnosť. Colný úrad skutočnosť a údaje preverí a ak sú pravdivé vydá osobe potvrdenie o vyradení z evidencie držby výrobného zariadenia alebo jeho časti.

K § 51 a § 52 - Označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou

Na účely zákona sa definuje sa pojem spotrebiteľské balenie liehu (ďalej len 'spotrebiteľské balenie) a kontrolná známka. Spotrebiteľské balenie kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňového voľného obehu len označené kontrolnou známkou, okrem prípadov ustanovených zákonom. Označiť spotrebiteľské balenie môže len odberate ľ kontrolných známok, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, dovozca spotrebiteľského balenia a príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1.

Ustanovuje sa, kedy je spotrebite ľské balenie považované za neoznačené. Zároveň sa ustanovujú podmienky kedy mo žno v daňovom voľnom obehu označiť spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou, pričom sa upravuje i spôsob označenia spotrebiteľského balenia, ak bola z neho colným úradom v rámci daňového dozoru odstránená kontrolná známka.

Ustanovuje sa spôsob nalepenia kontrolnej známky na spotrebiteľské balenie, pričom musí byť dodržaná zásada, že pri otvorení spotrebiteľského balenia musí dôjsť k pretrhnutiu kontrolnej známky. Pri spotrebiteľských baleniach, ktoré majú miesto určené na otvorenie prekryté priehľadnou ochrannou fó liou, kontrolná známka musí byť nalepená pod touto fóliou.

V odôvodnených prípadoch, môže finančné riaditeľ stvo povoliť nalepenie kontrolnej známky aj na fóliu.

Zakazuje sa predávať spotrebiteľské balenie za cenu nižšiu ako ustanovenú zákonom. Výnimky sú umožnené len na základe povolenia colného úradu.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí žiadateľ ktorý m je dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1 spĺňať, aby mol byť zaradený do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

K § 53 - Tlač a distribúcia kontrolných známok

Osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosti tlačiť kontrolné známky, musí s finančným riaditeľstvom uzatvoriť zmluvu o dohľade nad tlačou kontrolných známok. Na uzavretie zmluvy na tlač kontrolných známok finančné riaditeľstvo vyhlási verejnú obchodnú súťaž, pri čom sa ustanovujú podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, ak chce uzatvoriť zmluvu na tlač kontrolných známok. Zmluva na tlač kontrolných známok sa uzatvára najviac na obdobie troch rokov.

Keďže lieh patrí k najviac za ťaženým spotrebnou daňou a hlavným kontrolným prvkom pri predaji spotrebiteľských balení je kontrolná známka, finančné riaditeľstvo vykonáva dozor nad tlačou kontrolných známok, nakladaním s kontrolnými známkami, materiálov použitých na výrobu kontrolných známok, likvidáciou vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok a materiálov používaných na tlač kontrolný ch známok. Tlač kontrolných známok sa môže vykonávať iba za prítomnosti zamestnanca finančného riaditeľstva a tlačiareň musí poskytnúť zamestnancovi finančného riaditeľstva potrebnú súčinnosť.

Ustanovuje sa povinnosť pre tlačiareň viesť evidenciu o množstve ceninového papiera použitého na tlač, počte vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok, počte vytlačených kontrolných známok, množstve iného materiálu použitého na tlač kontrolných známok, množstve zničeného ceninového papiera pri tlači, o zničený ch alebo poškodených kontrolných známok, množstve kontrolných známok, ktoré tlačiareň uznala pri ich reklamácii zo strany finančného riaditeľstva a o množstve vydaných kontrolných zná mok zamestnancovi finančného riaditeľstva.

Odberateľ kontrolných známok, musí elektronicky požiadať colný úrad o vydanie kontrolných známok a žiadosť musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Colný ú rad bezodkladne potvrdí prijatie žiadosti a najneskôr nasledujúci deň oznámi odberateľovi kontrolných známok počet kontrolných známok, ktoré môže odobrať, cenu pripadajúcu na objednané kontrolné zn ámky a žiadosť o vydanie kontrolných známok elektronicky zašle zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni. Zamestnanec finančného riaditeľstva vyhotoví o prevzatí kontrolných známok úradný záznam v dvoch vyhotoveniach, z toho jedno odovzdá odberateľovi kontrolných známok a miestne príslušnému colnému úradu odberateľa kontroln ých známok.

Ak sa budú spotrebiteľské balenia označova ť kontrolnými známkami v inom členskom štáte, odberateľ kontrolných známok oznámi colnému úradu najneskôr s predložením žiadosti o vydanie kontrolných známok zoznam liehu uvádzaného do daňového voľného obehu, identifikačné údaje zahraničného dod ávateľa liehu a adresu, kde sa kontrolná známka bude lepiť na spotrebiteľské balenie. Ak odberateľovi kontrolnej známky zaniklo alebo bolo odňaté povolenie podľa tohto zákona, alebo nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok, že odberateľ kontrolných zn ámok už ním prevzaté kontrolné známky nemôže použiť na označenie spotrebiteľského balenia, musí nepoužité kontrolné známky odovzdať colnému úradu.

Colný úrad vedie evidenciu vydaných kontrolných známok podľa odberateľ a kontrolných známok, ako aj známok, ktoré boli odberateľom kontrolných známok odobraté.

K § 54 - Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu

Predávať spotrebiteľské balenie v daň ovom voľnom obehu možno len na základe povolenia na predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (povolenie na predaj) alebo oprávnenia na distribúciu spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (opr ávnenie na distribúciu). Ustanovenie teda rozlišuje osobu oprávnenú na distribúciu, ktorá môže predávať spotrebiteľské ďalšej osobe oprávnenej na distribúciu, osobe, ktorá má povolenie na predaj, ako aj konečnému spotrebiteľovi a osobu, ktorá je držiteľom povolenia na predaj, ktorá môže spotrebiteľské balenie predávať iba konečnému spotrebiteľovi.

Osoba, ktorá je registrovaná colným úradom ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo oprávnený príjemca príp. je evidovaná ako dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) liehu, nemusí písomne požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu, ani spĺňať podmienky ustanovené pre držiteľa oprávnenia na distribúciu. Colný úrad jej vydá oprávnenie na distribúciu a pridelí jej aj číslo oprávnenia na distribúciu ku dňu vydania povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, povolenia na prijatie liehu z iného členského štátu v pozastavení dane, ku dňu zaradenia do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na distribúciu a povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na predaj spotrebiteľského balenia.

K § 55 - Ničenie liehu

Lieh, ktorý sa dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí liehu stane majetkom štátu je colný úrad povinný zničiť. Colným úradom sa zničí, na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý je preukázateľne znehodnotený a nevhodný na ďalšie spracovanie ako aj lieh, ktorý pestovateľ neprevzal. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľadom colného úradu. Za zničenie pribudliny pod ľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe. Lieh je ničený na náklady osoby, ktorá má taký to lieh v držbe.

K § 56, § 57, § 58 a § 59 - Osobitná úprava vedenia evidencií na lieh

Okrem náležitostí uvedených v § 34 až § 38, je osoba, ktorá je prevádzkovateľom podniku na výrobu liehu, skladu liehu, užívateľského podniku, oprávneným príjemcom, prevá dzkovateľom tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľom daňového skladu pre zahraničných zástupcov, splnomocnencom pre zásielkový obchod alebo odosielateľom (dodávateľom) povinná viesť aj osobitnú evidenciu a uchovávať ju desať rokov. Evidencia liehu sa uzatvára k 30. septembru príslušného kalendárneho roka, okrem osoby, ktorá je prevádzkovateľom liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

Ïalej sa ustanovujú osobitné náležitosti vedenia evidencie prevádzkovateľom daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu liehu, sklad liehu a užívateľský podnik.

Tretia časť - Osobitné ustanovenia pre víno a medziprodukt

K § 60 - Oslobodenie od dane

Ustanovujú sa osobitné prípady, kedy sú víno a medziprodukt oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy sú víno a medziprodukt použit é na výrobu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo, alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyseln é spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa zároveň ustanovuje oslobodenie od spotrebnej dane na tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný ná poj, ktorý vyrobil malý výrobca fermentovaného nápoja pre svoju domácnosť na da ňovom území, a to najviac v množstve 1000 litrov za hospodársky rok.

K § 61 - Podnik na výrobu vína a medziproduktu

Podnik na výrobu v ína a medziproduktu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt vyrába, spracováva, prijíma a odosiela.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu vína a medziproduktu ako daňový sklad, musí písomne pož iadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 62 - Sklad vína a medziproduktu

Skladom vína a medziproduktu sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad vína a medziproduktu v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

K § 63 - Osobitná úprava pre tiché víno

Upravuje sa, že osoba, ktorá je výrobcom iba tichého ví na a za hospodársky rok nevyrobí viac ako 1 000 hl tichého vína nemusí výrobu tichého vína uskutočňovať v daňovom sklade. Súčasne nie je povinný takýto výrobca tichého vína byť evidovaný alebo registrovaný colným úradom. Registrácia tohto výrobcu tichého vína ako pre prevádzkovateľa daňového skladu sa vy žaduje len v tom prípade, ak chce táto osoba dodávať tiché víno do iného členského štátu v re žime pozastavenia dane. Súčasne sa upravuje, že na prepravu vína je možné použiť sprievodný doklad podľ a nariadenia Komisie (ES) č. 436/2009 o podrobných pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o vinohradnícky register, povinné nahlasovanie a zhromažďovanie informácií na úč ely monitorovania trhu, sprievodné doklady na prepravu výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore vinohradníctva a vinárstva. Zároveň sa ustanovuje, že ak vedie evidenciu v súlade so zákonom o vinohradní ctve a vinárstve, táto evidencia sa považuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.

K § 64 - Osobitná ú prava oslobodenia od dane pre malého výrobcu fermentovaného nápoja

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa umožňuje oslobodiť od spotrebnej dane fermentovaný nápoj vyrobený fyzickou osobou, ktorý je určený na jeho spotrebu alebo spotrebu členmi jeho domácnosti, alebo jeho blízkymi osobami. Od spotrebnej dane je oslobodené víno najviac v množstve 1 000 litrov, ktoré bolo vyrobené za hospodársky rok.

Štvrtá časť – Osobitné ustanovenia pre pivo

K § 65 - Oslobodenie od dane pre alkoholický ná poj, ktorým je pivo

Ustanovujú sa osobitné prí pady, kedy je pivo oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy pivo použité na výrobu liečiv, aróm, potravín alebo na vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo alebo ako sú časť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

K § 66 - Malý samostatný pivovar

V súlade s čl. 4 smernice Rady 92/83/EHS, ktorá umožňuje pre malé samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200 000 hektolitrov využívať zníženú sadzbu dane, sa v tomto paragrafe definujú podmienky, za ktorých môže byť pivovar považovaný za malý samostatný pivovar. Použitie zníženej sadzby dane má umožniť čiastočnú kompenzáciu vyššej nákladovosti vyplývajúcej z nízkej kapacity výroby v malých pivovaroch v porovnaní s veľkými pivovarmi. Uvedené má zabezpečiť podporu tradície malých pivovarov.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Ak dôjde k väčšej produkcii piva ako uvedenej v oznámení colnému úradu je povinný t úto výrobu piva malý samostatný pivovar zdaniť príslušnou sadzbou spotrebnej dane.

K § 67 - Podnik na výrobu piva

Podnik na vý robu piva je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania pivo vyrába, spracováva, prijíma a odosiela. Výrobou piva sa rozumie aj zmena množstva obsahu mladiny v pive, za predpokladu, že tým dô jde aj k zmene základu dane.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu piva ako daňový sklad, musí písomne požiadať coln ý úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 68 - Sklad piva

Skladom piva sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania pivo skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad piva v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

Piata časť – Daňový dozor a daňová kontrola

K § 69 - Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný alkoholický ná poj. Správca dane vykoná va daňový dozor i nad tlačou a distribúciu kontrolných známok. Osoba je povinná strpieť výkon daňové ho dozoru.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby alkoholický nápoj unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza alkoholicky nápoj alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, v ktorých by sa mohol lieh prepravovať, kontrolovať prepravu alkoholického nápoja, odoberať bezplatne vzorky, kontrolova ť doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu, zisťovať prirodzené úbytky alkoholického nápoja. Daňový dozor môže vykonávať aj finančné riaditeľstvo.

K § 70 - Správne delikty

Ako už bolo vyš šie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizá cii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať poruš ovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 71 - Priestupky

Ustanovenie taxatívne vymedzuje konanie, pri ktorom sa fyzická osoba dopúšťa priestupku a ustanovuje sa výška pokuty.

Šiesta č asť – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 72

Ustanovuje sa zoznam preberaných prá vnych aktov Európskej Únie, splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho problematiku výrobných zariadení v podniku na výrobu liehu a v skladoch liehu, podmienky na meranie a zisťovanie vyrobeného množstva liehu, podmienky na zisťovanie stavu zásob liehu. Zároveň sa ustanovuje postup colného úradu pri zaradení daňového subjektu do evidencií veden ých podľa toho zákona. Súčasne sa ustanovuje, že na správu dane sa použije zákon č. 563/2009 Z. z.

K § 73, § 74, § 75 a § 76

V nadväznosti na vykonané zmeny sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

K § 77

Zrušovacie ustanovenie.

K § 78

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 8 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len 'zákon') sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR, na zá klade záverov vyplývajúcich z Koncepcie daňových únikov na spotrebných daniach, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 290 dňa 4. mája 2011, ako i na základe poznatkov získaný ch pri aplikácii zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 104/2004 Z. z.'), zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 105/2004 Z. z ') a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (ďalej len 'zákon č. 106/2004 Z. z.') v praxi.

Legislatívnu úpravu spotrebnej dane z vína, liehu a piva v Slovenskej republike (ďalej len 'SR') a jej aplikáciu v praxi významným spôsobom ovplyvňuje niekoľko skutočností, a to:

-je predmetom legislatívy EÚ v oblasti spotrebných daní, najmä smernice Rady 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (ďalej len 'smernica Rady 2008/118/ES'), smernice Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (ďalej len 'smernica Rady 92/83/EHS') a smernice Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje,

-daňové úniky identifikované v Koncepcií daňových únikov na spotrebných daniach, ktoré maj ú nielen významný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale aj devastačné účinky na zdravú hospodársku súťaž, zníženie celkovej kvality podnikateľského prostredia, miery ziskovosti a uplatnenia legálne podnikajúcich subjektov na trhu a v neposlednom rade nenávratne poškodenie ľudského zdravia konzumáciou nelegálne vyrobeného liehu,

-rýchly vývoj nových výrobných postupov liehu a nových druhov alkoholických nápojov, ktorý ch charakteristiky sa prelínajú rôznymi kategóriami alkoholických nápojov, pričom vznikajú problémy súvisiace s ich zatrieďovaním podľa Harmonizovaného systému kódov kombinovanej nomenklatúry, a to nielen v rámci daňového územia, ale aj v iných členských štátoch EÚ, pričom podstatou je využívanie rôzneho zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov a snahou vyrábať tieto ná poje tak, aby mohli byť zaradené do kategórie alkoholických nápojov s nižším daňovým zaťažením.

Na základe uvedeného, ako aj z dôvodu mnohý ch doterajších legislatívnych zmien najmä zákona č. 105/2004 Z. z., bolo potrebné vypracovať nový zákon, ktorý bude súhrnne riešiť problematiku zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň a podobne. Vzhľadom na komplexnosť danej problematiky je nevyhnutý koncepčný prístup spočívajúci v efektívnych legislatívnych zásahoch a v nastavení série účinných nástrojov do rúk štátnej operatívy, avšak pri zohľadnení špecifík jednotlivýc h typov alkoholických nápojov.

Koncepčne úplne novým spôsobom sa navrhuje riešiť i problematika zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, prič om sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané z ákladné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Cieľom zavedenia tohto systému je vytvoriť takú štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických n ápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu.

Predkladaný návrh zákona zohľadň uje aj prijatie nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon č. 563/2009 Z. z'), ako aj nov ého kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy, ktorými dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy. Účelom tejto reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistn ých odvodov a zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovan á, s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla. Zmeny v z ákone je potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 4 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na soci álne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Euró pskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

25

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu

Spotrebná daň z liehu je súčasťou daňovej s ústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januára 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili dovtedy uplatňovanú daň z obratu.

V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, víno, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ÈSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivých predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a na ďalšie kľúčové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Uvedené dôvody viedli k rozhodnutiu vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli ú činnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať a vypracovať samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.

Charakteristika spotrebnej dane

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby nemôže dostatočným spôsobom postihnúť funkciu zdanenia vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, z ktorých výnos predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpočtu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky v minulosti vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto výrobkov, ktorý súč asne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (v niektorých predmetoch spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená , že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré zabezpečia smernicami ustanovené minimálne daňové zaťaženie a pritom v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni v procese výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v z ásade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už výrobou alebo pri jeho dovoze do tuzemska. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane je pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľ ovi zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektívne dôvody, aby sa rizikový predmet dane v stave určenom na konečnú spotrebu ' pohyboval' nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení pre konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe dochádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tým, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

-postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,

-sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

-pôvod výrobku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z liehu vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane je lieh vyrobený v tuzemsku alebo dovezený, pričom na účely zákona sa liehom rozumie etylalkohol obsiahnutý v tovare kódu kombinovanej nomenklatúry 2207, 2208 alebo inej kapitoly ako 22, ak je obsah liehu vyšší ako 1,2% objemu, a 2204, 2205 a 2206, ak je obsah liehu vyšší ako 22% objemu. Definícia predmetu dane z liehu je už v súčasnosti zosúladená s definíciou uvedenou v článku 20 smernice č. 92/83/EHS.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré lieh vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušných ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane a Sprá va štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie dane alebo oslobodenia od dane.

Základom dane je množstvo liehu, ktoré podlieha daňovej povinnosti, vyjadrené v litroch absolútneho alkoholu.

Platiteľ, ktorý vyskladňuje alebo dováža spotrebiteľské balenie liehu, je povinný požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo' o pridelenie registračného odberného čísla, ktoré je potrebné pre odber kontroln ých pások na označovanie spotrebiteľského balenia liehu pri vzniku daňovej povinnosti.

Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na jednotku množstva, ktorou je liter absolútneho alkoholu na rozdiel od EÚ, kde je jednotkou hektoliter absolútneho (100%) alkoholu. Súčasná výška sadzby dane u liehu mierne prevyšuje úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v smernici č. 92/84/EHS.

Od dane je oslobodený lieh:

-vyskladnený na účely štátnych hmotných rezerv,

-použitý v rámci podnikateľskej činnosti ako surovina pri výrobe výrobkov, ktoré nepodliehajú spotrebnej dani, resp. sú od dane oslobodené,

-odobratý na potravinárske skúšky, a na výskumné účely, týkajú ce sa predmetu dane, na zdravotnícke účely,

-použitý na denaturáciu u platiteľa, všeobecne denaturovaný a osobitne denaturovaný, pou žitý na určený účel,

-obsiahnutý v tovare, ktorý je predmetom dane z dôvodu obsahu liehu, ale nie je určený ako nápoj na konzumá ciu alebo je produktom chemickej výroby a je znehodnotený na potravinárske účely,

-vyskladnený pre pestovateľa v množstve dvoch tretín z vyrobeného množstva liehu za jedno v ýrobné obdobie, najviac však z vyrobeného množstva 18 l a,

-vyvezený priamo výrobcom.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdaneného liehu v rámci podnikateľskej činnosti, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,

-použití zdaneného liehu na výrobu predmetu dane,

-prevzatí vráteného zdaneného liehu.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 15 dní od predloženia žiadosti o vrátenie dane, najskôr však 26. deň zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa žiadosť o vrátenie dane predložila.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň sa platí najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Lieh oslobodený od dane s výnimkou všeobecne denaturovaného liehu môže platiteľ dane nakúpiť len s povolením na ná kup liehu oslobodeného od dane, ktoré vydáva daňové riaditeľstvo.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národné ho programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.

Súčasne platná úprava spotrebnej dane z liehu je z časti prispôsobená predpisom Európskej únie, ktoré upravujú uplatňovanie te jto dane. Neobsahuje však úpravy týkajúce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň, a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Uvedené úpravy si vyžadujú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.

Nová koncepcia zákona vychádza z potreby ú plného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to

-92/12/EHS o všeobecnom systéme, drž be, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice 92/108/EHS, 94/74/ES a 96/99/ES,

-92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní na alkohol a alkoholické nápoje,

-92/84/EHS o priblížení sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje.

Zá merom novej koncepcie zákona je zaviesť hlavne ustanovenia základnej smernice 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mech anizmu fungovania daňových skladov, oprávnených príjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujúcich kontrolu vý roby, dovozu, pohybu a spotreby liehu, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dôslednou správou a kontrolou.

Princípy predkladaného návrhu zákona

V ná vrhu zákona sú premietnuté príslušné články základnej smernice 92/12/EHS, upravujúce daňové sklady, pozastavenie dane, daňové zábezpeky, pohyb predmetov spotrebnej dane v pozastavení dane i uvoľnený ch do daňového voľného obehu na daňovom území i na území spoločenstva, ktoré umožňujú voľný pohyb predmetov spotrebnej dane v spoloč nom trhu.

Návrh z ákona vypracovaný na základe smerníc EÚ neuvaž uje s pojmom 'platiteľ dane'. Tento pojem je nahradený pojmom 'daňový dlžník'. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľ a tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Mechanizmus uplatňovania spotrebnej dane je založený

-na existencii daňových skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať výlučne podniky na výrobu liehu a sklady liehu za podmienok ustanovených zákonom; lieh je možné vyrábať len v daňových skladoch (s výnimkou liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia),

-na existencii užívateľských podnikov, ktoré sú oprávnené používať lieh oslobodený od dane,

-oprávnených príjemcov, ktorí sú oprávnení prijímať z členských štátov lieh v pozastavení dane, prípadne lieh oslobodený od dane,

-na monitorovaní pohybu liehu podliehajúceho spotrebnej dani,

-na systéme finančných zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množ stvo liehu uvedeného do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo na množstvo liehu prepravované v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou liehu je popri zavedení daňov ých skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou harmonizácie práva, pretože je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.

V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane z liehu, ktorú budú vykonávať colné úrady, a to ako pri dovoze predmetu dane, tak i na daňovom území, čo predstavuje ďalšiu z kľúčových zmien v systéme uplatňovania spotrebnej dane. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb takýchto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečn ú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytvorili podmienky pre možné daňové úniky. Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu liehu v súčasnosti uplatňujú iba colné ú rady pri pohybe liehu, ktorý bol prepustený do iných colných režimov, než do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu liehu končí momentom jeho prepustenia do colného režimu vo ľný obeh, colné úrady majú s týmto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti.

Colné úrady v súčasnosti už spravujú na daňovom území spotrebnú daň z minerálnych olejov. Okrem toho majú skúsenosti aj so správou ostatných spotrebných daní, pretože tieto dane vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcim spotrebnej dani a vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov je nevyhnutná aj pri vývoze. Presun správy všetkých spotrebných daní z daňových úradov na colné ú rady je opodstatnený aj v tej súvislosti, že správu spotrebných daní v prevažnej väčšine krajín EÚ vykonávajú colné úrady, ktoré majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzájomnej sp olupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a pri ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musie ť nevyhnutne nadviazať aj colné úrady SR pri vstupe do EÚ.

Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný. Eur ópska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.

V návrhu zákona je navrhnutá aj znížená sadzba dane, ktorá umožňuje poskytnúť zvýhodnenie pre pestovateľov, ktorí doteraz využívali režim oslobodenia od dane, pričom množstvo poskytovanej výhody ostáva zachované. Zároveň sa sprísnili podmienky pre výrobu liehu v liehovarníckych závodoch na pestovateľské pá lenie ovocia.

Hospodársky a finančný dosah pr ávnej úpravy

V predkladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane z liehu a z uvedeného d ôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby liehu neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozití vnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových ú nikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby a distribúciu liehu až po jeho konečnú spotrebu.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dô vodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členskými krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo vý ške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajúcich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií 'Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004', ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januá ra 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečen í, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinn ých prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu Európske únie od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zá kon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovní kov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejných služby o 164. U okresných úradov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovníkov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien po čet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej službe, kde sú ná roky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných n árokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

K Èl. I

Návrh zákona o spotrebnej dani z liehu si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval, a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy z ákona, ktorým je zdaňovanie liehu spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zá kone, ako je napr. daňové územie, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie liehu do daňového voľného obehu.

Keďže zákon upravuje uplatň ovanie spotrebnej dane z liehu v Slovenskej republike -krajine 'cieľa' t. j. konečnej spotreby, je potrebné definovať daňové územie, ktorým je ú zemie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, drž be, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňové ho skladu za podmienok ustanovených zákonom lieh v pozastavení dane vyrába, spracováva, denaturuje, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužitím.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia liehu do daňového voľného obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv, alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vý voz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a zároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine koneč nej spotreby.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne lieh na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného člensk ého štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice]. Môže ísť napr. o obchodníka, distribut éra liehu, ktorý na daňovom území nakupuje lieh už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).

Uvedením liehu do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie liehu z režimu pozastavenia dane, vyrobenie liehu mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaného liehu do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odň atia spod colného dohľadu. Vyňatím z pozastavenia dane je aj použitie - spotreba liehu samotným prevádzkovateľom daňového skladu, pokiaľ sa nejedná o použitie na účely oslobodené od dane podľa § 7 ako napríklad vlastné laboratórne skúšky.

Vyňatím liehu z rež imu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu. Lieh, ktorý je v pozastavení dane, je teda nezdanený lieh, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby jeho uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť.

Vzhľadom na to, že v colnom zákone sa použ íva termín 'prepustenie tovaru do voľného obehu', čím sa má na mysli 'colný voľný obeh', bolo nevyhnutné v predloženom návrhu zákona zaviesť pojem daňový voľný obeh, a tým odlí šiť prepustenie tovaru do daňového voľného obehu od prepustenia tovaru do voľného obehu z hľadiska colného.

Keďže zákon pri uplatňovaní daňových režimov rozlišuje podnikanie od súkromnej – osobnej spotreby, podnikaním na daňovom území sa na účely zákona rozumie činnosť podľa Obchodného zá konníka a pre územie členských štátov tak, ako je definované právnymi predpismi príslušných členských štátov.

Na účely zákona sa definujú majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 – Správa dane

V súvislosti s prechodom správy dane z daňov ých úradov na colné úrady sa na účely zákona definuje správca dane, ktorým bude na da ňovom území miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu sprá vy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožn ý s umiestnením podniku alebo časti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak právnická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

K § 4 – Predmet dane

Predmetom dane je lieh vyrobený na daňovom území, dopravený na daňové územie z iného č lenského štátu alebo dovezený na daňové územie z tretích štátov, pričom štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej v článku 20 smernice 92/83/EHS o zosúladení štruktú r spotrebnej dane pre alkohol a alkoholické nápoje.

Predmetom dane je lieh vo všetkých výrobkoch s obsahom alkoholu od 1,2 objemových percent, okrem tovarov kódu kombinovanej nomenklat úry 2204, 2205 a 2206, ktoré sú predmetom dane z liehu len ak majú obsah alkoholu vyšší ako 22 objemový ch percent.

Pri definovaní liehu uvedeného v predmete dane sa používajú číselné znaky a opis tovaru zodpovedajúce colnému sadzobníku, ktor ý vychádza z kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka Európskej únie. Uvedeným sa zabezpečuje jednoznačná identifiká cia predmetu dane a aproximácia štruktúry predmetu dane s príslušnou smernicou EÚ. Ak dô jde k zmene kódu kombinovanej nomenklatúry, ktorá nemá vplyv na zmenu predmetu dane ani na sadzbu dane, prevodový kľúč ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financi í Slovenskej republiky a ktoré uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 5 Základ dane, výpočet dane

Základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100% alkoholu pri 20°C , t.j. hl a. (čl. 21 smernice č. 92/83/EHS).

Alkoholom sa rozumie etylalkohol v zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami.

V zákone sa používa aj iná jednotka na vyjadrenie množstva liehu, ktorou je liter 100% alkoholu, t.j. l a. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 Sadzba dane

Základná sadzba dane je ustanovená na 25 000 Sk na hektoliter 100% alkoholu a je v súlade s ustanovením článku 3 smernice č.92/84/EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické n ápoje.

Znížená sadzba dane sa uplatní na lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia v množstve 30 l a. z liehu vyrobeného pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie, čo v prepočte na doterajšie oslobodenie od dane znamená množstvo 15 l a. oslobodeného od dane, t.j. o 3 l a. oslobodeného od dane viac, ako bolo doteraz.

Uvedená zmena bola nevyhnutná z dôvodu, že smernica 92/83/EHS neumožňuje oslobodiť lieh vyrobený pre drobných pestovateľov, umožňuje ale pre 'malých výrobcov' použiť zredukovanú sadzbu, ktorá nesmie byť vyššia ako 50% základnej sadzby. Nakoľko v Slovenskej republike je zaužívaný systém výroby liehu pre pestovateľov v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia ako služ ba pre pestovateľov, bola v rámci predvstupových rokovaní pre Slovenskú republiku povolená výnimka, ktorá bola premietnutá v ustanovení tohoto paragrafu.

K § 7 Oslobodenie od dane

Smernice EÚ 92/12/EHS v čl.23 a 92/83/EHS v čl.27 ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia o d spotrebnej dane z liehu, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona do dvoch odsekov. V prvom odseku sú tie oslobodenia, ktoré sú viazané na odberný poukaz a následne na užívateľský podnik.

Z obligatórnych (záväzných) oslobodení je do prvého odseku zahrnuté použitie liehu

-na výrobu a prípravu liekov a iných výrobkov slúžiacich na ochranu a podporu zdravia, na výrobu potravín s limitovaným množstvom liehu,

-osobitne denaturovaného na výrobu octu,

-na výrobu ar óm určených na aromatizovanie potravín,

-osobitne denaturovaný na určený účel, ktorým je výroba výrobku alebo iný účel použitia, napríklad čistiace účely, dezinfekčné účely, výskumné účely, a pod., tak ako je uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.

Z fakultatívnych (voliteľných) oslobodení je do prvého odseku zahrnuté použ itie liehu

-osobitne denaturovaného na určený účel, ktorým nie je výroba výrobku, napríklad použitie na zdravotné účely, na opatrenia proti vzniku a šíreniu chorôb, na vedecké účely, vedecký výskum, na čistenie strojov, na svietenie,

-rafinovaného na vedecké účely a na vedecký výskum výlučne v prípade, ak preuká zateľne nie je možné použiť osobitne denaturovaný lieh,

-vo výrobnom procese, ak konečný výrobok lieh už neobsahuje a

- pri výrobe minerálnych olejov, pričom lieh musí byť denaturovaný.

V druhom odseku sú zapracované tie oslobodenia, ktoré nie sú viazané na odberný poukaz.

Z obligatórnych oslobodení je do druhého odseku zahrnuté použitie liehu všeobecne denaturovaného podľa Nariadenia komisie (ES) č. 3199/93 o vzájomnom uznávaní postupov úplnej denaturácie etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane v znení Nariadenia komisie (ES) č. 2546/95 a č . 2559/98, ktorý sa môže prepravovať len so zjednodušeným sprievodným dokumentom, pričom úplne denaturovaným liehom, ktorý definuje toto nariadenie, sa rozumie všeobecne denaturovaný lieh.

Z fakultatívnych oslobodení, ktoré nie sú viazané na odberný poukaz je v druhom odseku zahrnuté oslobodenie

-výrobkov, ktoré boli vyrobené z liehu oslobodeného od dane v užívateľskom podniku, ako aj obdobných výrobkov vyrobených z denaturovaného liehu, resp. liehu oslobodené ho od dane podľa predpisov jednotlivých členských štátov (napr. kozmetických výrobkov, čistiacich prostriedkov, potravín, liekov, liečivých prípravkov a pod.),

-liehu odobratého a použitého ako vzorka na účely daňové ho dozoru alebo inej úradnej kontroly, na vlastné laboratórne skúšky, ako i liehu preukázateľne zničeného (napr. z vyššej moci) alebo znehodnoteného a zneškodneného resp. zničeného na podnet orgá nov potravinového dozoru v technologicky odôvodnenom množstve, ak už nie je použiteľný na ďalšie spracovanie,

-v pozastavení dane v prípade zistenia chýbajúceho množ stva pripadajúceho na výrobné straty, výrobné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ak sú tieto straty uznané colným úradom, ako aj správcom dane iného členského štátu.

Osobitným prípadom oslobodenia vyplývajúcim z vy ššie citovanej smernice a nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie liehu od dane, prepraveného na daň ové územie z územia spoločenstva osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na da ňovom území. Takáto preprava liehu na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o osloboden í od spotrebnej dane.

V prípadoch ak všeobecne denaturovaný lieh alebo výrobok z osobitne denaturovaného liehu dopravený na daňové územie spôsobí na daňovom územ í daňový únik alebo sa akýmkoľvek spôsobom zneužíva, colné orgány informujú v súlade s člán kom 27 odsek 5 smernice č. 92/83/EHS bezodkladne Komisiu.

K § 8 Denaturácia liehu

Lieh môže byť denaturovaný len v daňovom sklade, ktorý má od colného ú radu povolenie na denaturáciu liehu, a ktorý je vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iný m podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu. Lieh môže byť denaturovaný len v pr ítomnosti zamestnanca colného úradu.

V praxi to vyžaduje od colných úradov dôslednú kontrolnú činnosť nielen v daňových skladoch, ktoré majú povolenie na denaturáciu, ale aj v tých užívateľských podnikoch, ktoré majú v povolení na odber liehu oslobodeného od dane uvedené použitie osobitne denaturovaného liehu na určený účel.

Ministerstvo financií SR je súčasne splnomocnené po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva SR, s Ministerstvom hospodárstva SR, s Ministerstvom zdravotníctva SR a po dohode s colným riaditeľstvom ustanoviť všeobecne záväzným predpisom podmienky na denaturáciu liehu, denaturačné prostriedky a ich zloženie, ako aj účel pou žitia denaturovaného liehu.

Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturovaného liehu.

K § 9 Povolenie na denaturáciu

Každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí ma ť okrem povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu.

Colný úrad vydá povolenie na denaturáciu liehu po preverení údajov uvedených v žiadosti, ktorú žiadateľ predkladá v súlade s predmetným ustanovením.

K § 10 Označovanie spotrebiteľského balenia liehu

Spotrebiteľské balenie liehu kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňov ého voľného obehu len označené kontrolnou známkou. Kontrolná známka obsahuje údaje o odberateľovi známky, o množstve a objemovej koncentrácii liehu v spotrebiteľskom balení.

Spotrebiteľské balenie označené kontrolnými známkami, ktoré nie sú v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom vydaným ministerstvom sa považuje za neoznačené.

Kontrolné známky môže tlačiť len tlačiareň cenín na daňovom území alebo na území ktorá má po splnení ustanovený ch podmienok povolenie na ich tlač vydané colným riaditeľstvom. Tlačiareň je povinná predložiť colnému riaditeľ stvu vzor (specimen) kontrolnej známky, ktorá musí splniť ustanovenia vykonávacieho predpisu.

Odberateľ kontrolnej známky požiada colné riaditeľstvo o vydanie registračného odberného čísla, ktoré ho oprávňuje k uzatvoreniu zmluvy s tlačiarňou, a k podaniu žiadosti colnému úradu o vydanie odberného poukazu na odber kontrolných známok. Colný úrad vydá odberateľovi kontrolných známok po splnení podmienok poukaz, ktorý je vyhotovený v troch dieloch. Diel A je urč ený tlačiarni, diel B si ponechá odberateľ a diel C si ponechá colný úrad. Tlačiareň vyznačí na diele B skutočne prevzatý počet kontrolných známok.

Ak odberateľ reklamuje kontrolné známky v tlačiarni alebo si neprevezme kontrolné známky od tlačiarne, tlačiareň je povinná odovzdať reklamované kontrolné zná mky colnému úradu Bratislava, ktorý takéto známky zničí a o ich zničení vyhotoví protokol.

Odberateľ kontrolných známok odovzdá poškodené alebo nepoužiteľné kontrolné známky colnému úradu, ktorý tieto známky zničí a o ich zničení vyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach.

Dovozca spotrebiteľského balenia liehu je povinný si dať potvrdiť vyvezené kontrolné známky, späť dovezené kontrolné známky a dovezené spotrebiteľské balenie liehu, na ktorých sú známky nalepen é.

Odberateľ je povinný si zúčtovávať kontrolné známky mesačne vždy v lehote na podanie daňového priznania, s vý nimkou dovozcu, ktorý ich zúčtuje do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.

Bez povolenia colného úradu je zakázaný predaj spotrebiteľského balenia liehu za nižšiu cenu ako je súčet dane zodpovedajúcej množstvu 100% alkoholu v spotrebiteľskom balení, dane z pridanej hodnoty a sumy 25 Sk na liter liehoviny.

V prípade, ak tlačiareň nespĺňa podmienky za ktorých jej bolo vydané povolenie na tlač kontrolných známok, alebo nedodržuje u stanovené povinnosti, Colné riaditeľstvo SR jej povolenie na tlač kontrolných známok odníme.

K § 11 Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktor á na základe odberného poukazu je oprávnená odoberať a používať lieh oslobodený od dane. Dôvodom tohto riešenia je v zmysle smernice č . 92/12/EHS zabezpečiť kontrolu pohybu a používania liehu oslobodeného od dane.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe pí somnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť uvedený presný názov, kód kombinovanej nomenklatúry a účel použitia liehu. Rovnako ako prevádzkovateľ daňového skladu, aj užívateľský podnik musí preukázať daňovú spoľahlivosť a bezúhonnosť. Zároveň ak sa prepravuje lieh oslobodený od dane, je žiadateľ povinný zložiť zábezpeku na daň. V prípade, ak užívateľský podnik bude nakupovať lieh, ktorý nie je denaturovaný, zloží zábezpeku na daň vo výške dane pripadajú cej na priemerné mesačné množstvo liehu, ktoré používa, alebo ktoré predpokladá použiť. Táto zábezpeka môže pokrývať aj zábezpeku na daň na prepravu takéhoto liehu, ak je zložená v postačujú cej výške.

Žiadosť bude potrebné doplniť prílohami, napr. dokladom potvrdzujúcim oprávnenie na podnikanie, resp. zriaďovateľskú listinu, ak subjekt nie je zriadený na podnikateľské účely, ďalej technickou dokumentáciou zariadenia, miesta spracovania a uskladnenia liehu oslobodeného od dane.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, pričom ku každej žiadosti vo veci vydania odberného poukazu si vyžiada stanovisko Colného riaditeľstva SR. Ak sú splnené všetky podmienky, ustanovené zákonom vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľ ovi pre odber liehu od konkrétneho dodávateľa a doba platnosti odberného poukazu môže byť maximálne jeden rok. V odbernom poukaze sa uvedie aj povolené množ stvo odberu liehu oslobodeného od dane na dobu platnosti odberného poukazu. Z dôvodu zabezpečenia kontroly použitia liehu oslobodené ho od dane colný úrad vyhotoví odberný poukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívate ľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere liehu oslobodeného od dane a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere liehu oslobodeného od dane na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný poukaz. Ide o prípady zisteného zneuž itia liehu oslobodeného od dane, alebo ak sa zmenili dôvody alebo podmienky, na základe ktorých by odberný poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup liehu oslobodeného od dane po dobu 12 kalendárnych mesiacov. Colný úrad o odňatí odberné ho poukazu musí informovať dodávateľov liehu oslobodeného od dane. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľ adu možných daňových únikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme odberný poukaz, ak užívateľský podnik vstú pi do likvidácie.

Ak užívateľský podnik bude chcieť odoberať lieh z iného členského štátu alebo tretieho štátu cez územie spoločenstva, je povinný sa zaregistrovať na colnom úrade ako oprávnený príjemca.

V prípade, ak užívateľský podnik chce používať aj lieh za cenu s daňou, ozná mi to vopred colnému riaditeľstvu. O odbere a použití zdaneného liehu vedie samostatnú evidenciu.

K § 12 Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľ a zásad ustanovených v smerniciach EÚ daňová povinnosť musí vzniknúť najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou (na rozdiel od viacstupňovej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na všetkých stupňoch výroby a obehu bez ohľadu na počet transakcií, ktorými predmet dane prech ádza na ceste od výroby alebo dovozu ku konečnej spotrebe), čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení liehu na daňové územie. Využitím daňového rež imu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvo ľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie liehu ako nápoja na priamu ľud skú spotrebu. Ide o priblíženie vzniku daňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo má mimoriadnu dôležitosť najmä po vstupe na jednotný trh, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotné ho trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými ú nikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia liehu z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie liehu z priestorov daňov ého skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať lieh v pozastavení dane.

Vyňatím liehu z pozastavenia dane je aj vlastná osobná spotreba liehu na konzum napr. pracovníkmi daňového skladu. Daňová povinnos ť podľa ustanovení smernice EÚ musí vznikať aj v prípadoch zistenia odcudzenia liehu alebo chýbajúceho množstva liehu v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s výnimkou množstva liehu pripadajú ceho na výrobné straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty liehu v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ak sú ti eto straty uznané správcom dane ako oslobodené.

Ak lieh vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým skladom, t.j. mimo pozastavenia dane, vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia liehu.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dň om vzniku colného dlhu, t.j. dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného liehu do colného režimu voľný obeh, ak sa neuplatnilo pozastavenie dane, alebo dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia liehu spod colného dohľadu.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že spr ávca dane zistí držbu liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať, ako aj dňom dodania alebo použitia liehu oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

K § 13 Daňový dlžník

Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňov á povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlž níkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti definované v § 12.

K § 14 Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie,

splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným prá vnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendárny mesiac ako zdaňovacie obdobie u tých daňových dlžníkov, ktorým vzniká daňová povinnosť pravidelne.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendá rny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daňovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty na predkladanie daňového priznania a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daň ovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, prípadne oprávnený príjemca, ktorý v rá mci podnikania opakovane prijíma lieh v pozastavení dane z iného členského štátu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesa čne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť, pričom daňové priznanie je povinný podať aj keď mu daňová povinnosť nevznikla.

Okrem prevádzkovateľov liehovarníckych závodov na pestovateľské pá lenie ovocia budú lieh vyrábať výlučne prevádzkovatelia daňových skladov, a preto vznik daňovej povinnosti vyrobení m mimo pozastavenia dane by mal byť výnimočným prípadom. Predkladanie daňového priznania a splatnosť dane u prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie liehu ovocia je riešená v ustanovení § 19. Tento je povinný predložiť daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť.

Formulár daňového priznania, ktorý vydá m inisterstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, má univerzá lny charakter, pretože bude slúžiť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrá tenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie je zaužívané vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prí padoch u dani z obratu.

K § 15 Vrátenie dane

Ide o prípady vrátenia dane takým daňový m subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať lieh v pozastavení dane alebo lieh oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdaneného liehu na daňovom území, ak dodala lieh na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane pr íslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prípade, ak uskutočnila vývoz liehu do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, ž e lieh opustil územie spoločenstva.

Ïalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamá cie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti. Oprávnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia liehu, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 16 Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa

medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane podľa ustanovenia čl. 23 smernice č. 92/12/EHS sa poskytne osobám iných štátov požívajúcich výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, z preukázateľne zdaneného liehu na daňovom území, a to pri dodržaní princípu reciprocity a v rozsahu vymedzenom v zákone.

Vrátenie dane zahraničnému zástupcovi sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí pr ílohu zákona a to len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe liehu je najmenej 2000 Sk.

K § 17 Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave liehu. Podstatné je, že lieh sa musí nachádzať v daňovom sklade alebo preprava liehu sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odô vodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčší ch objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí mo mentom uvedenia liehu do daňového voľného obehu, t.j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu liehu a sklad liehu, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom. Daňovým skladom nemôže byť liehovarní cky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

Lieh sa môže vyrábať len v daňovom sklade za prítomnosti zamestnanca colného úradu. Pre použitie surového liehu poľnohospodárskeho pôvodu, syntetického a sulfitového liehu ako aj denaturovaného liehu musia byť ustanovené určité obmedzenia a zákazy, nakoľko taký to lieh nesmie byť použitý na priamu ľudskú spotrebu.

K § 18 – Podnik na výrobu liehu

Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území a má povolenie na prevádzkovanie daňové ho skladu vydané colným úradom, čo je ďalej upravené v § 23, ako aj povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvá dzanie na trh vydané Ministerstvom pôdohospodárstva SR.

V podniku na výrobu liehu sa v rámci podnikania vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh, pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh. Pri výrobniach syntetického liehu a sulfitového liehu sa povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh Ministerstva pôdohospodárstva SR nevyžaduje.

Výrobou liehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou.

Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, na ktorý mu Ministerstvo pôdohospod árstva SR vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh.

K § 19 – Pestovateľské pálenie ovocia

Pestovateľské pálenie ovocia je služ ba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom zá vode na pestovateľské pálenie ovocia. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod musí mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pô dohospodárstva SR a musí sa zaregistrovať na miestne príslušnom colnom úrade.

Pestovateľ si môže dať vyrobiť lieh len zo surovín vypestovaných vlastnou pestovateľskou činnosťou. Lieh vyrobený v liehovarníckom zá vode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktorá je 50% základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 30 litrov absolútneho alkoholu pre jedného pestovate ľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie, ktorým sa rozumie obdobie od 1. júla bežné ho roka do 30. júna nasledujúceho roka.

Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti o vyrobenie destilá tu, v ktorej pestovateľ vyhlasuje, že kvas vyrobil len z ovocia dopestovaného vlastnou pestovateľskou činnosťou. Žiadosť o výrobu destilátu sa vystaví v troch vyhotoveniach, pričom originál žiadosti si ponechá pestovateľ, druhé vyhotovenie si ponechá prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia a tretie vyhotovenie žiadosti predloží prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu, v ktorom si dal pestovateľ vyrobiť destilát, miestne príslušnému colnému úradu podľa trvalého bydliska pestovateľa. Prevádzkovateľ liehovaru na pestovateľské pálenie ovocia zároveň ku kópii žiadosti predloženej colnému úradu priloží potvrdenie, v ktorom okrem svojich identifikačných údajov uvedie aj, množstvo vyrobeného liehu (destilátu) pre pestovateľa a množstvo skutočne prevzat ého liehu (destilátu) pestovateľom . Zároveň je prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia povinný tri dni pred dohodnutým termínom uvedeným v žiadosti o vyrobenie destilátu oznámiť colnému úradu výrobu liehu (destilátu).

Daňovým dlžníkom je prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý túto daň vyberá od pestovateľa pri odovzdaní liehu (destilátu), pričom na daňové priznanie a splatnosť dane sa uplatnia ustanovenia § 14. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov, pre ktorých prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie vyrobil v danom zdaňovacom období lieh.

Lieh (destilát) vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia sa nesmie ďalej predá vať a uvádzať na trh.

K § 20 – Výrobné zariadenie v podniku na vý robu liehu, jeho zabezpečenie a usporiadanie

Lieh sa môže vyrábať len na takých výrobn ých zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva.

Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami správcu dane a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom.

Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetické ho liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do výrobne liehu po skončení vý roby.

Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným prá vnym predpisom podrobnosti o spôsoboch usporiadania výrobného zariadenia v podnikoch na výrobu liehu ako aj o spôsobe ich zabezpečenia uzávermi colným úradom.

K § 21 – Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vyrábaj ú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh len meradlami, ktoré sú typovo schválené a overené metrologickým orgánom v súlade s príslušnými predpismi Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobn íctvo SR.

Meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami coln ého úradu. Kontrolu meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Zároveň colný úrad zisťuje zásoby liehu v podnikoch na výrobu liehu, u oprávnených príjemcov a v užívateľský ch podnikoch spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 22 – Sklad liehu

Skladom liehu sa na účely tohto zá kona rozumie liehovarnícky závod nachádzajúci sa na daňovom území, ktorý má povolenie na prevádzkovanie daňové ho skladu vydané colným úradom a povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh vydané Ministerstvom pôdohospodárstva SR. V sklade liehu sa v rámci podnikania prijíma, spracováva, denaturuje, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu.

Rovnako ako podnik na výrobu liehu aj každý sklad liehu, v ktorom sa spracováva lieh, musí mať zriadený aj samostatný sklad liehu, na ktorý mu Ministerstvo p ôdohospodárstva SR vydalo povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu a jeho uvádzanie na trh.

Daňovým skladom na účely tohto zákona nebude liehovarnícky závod, ktorý má vydané povolenie Ministerstva pôdohospodárstva SR len na samostatné skladovanie liehu, okrem skladovania liehu právnickou osobou, ktorá nie je zriadená za účelom podnikania, ale v predmete činnosti má zapísané skladovanie liehu osobitného určenia vo vlastníctve štátu (štátne hmotné rezervy).

Všetky miestnosti, v ktorých sa nachá dza lieh, musia byť zabezpečené mimo prevádzky úradnou uzáverou, ktorú colný úrad pred každým začatím výroby odstráni.

Skladom liehu môže byť výrobňa liehovín, egalizačná stanica, denaturačný závod a plniareň.

Sklad liehu musí mať overené skladovacie, zmiešavacie a prepravné nádrže s overeným meracím zariadením, ktoré umožňuje spoľahlivé zistenie množstva liehu pri príjme a výdaji liehu, množstva skladovaného liehu, množstva spracovávaného liehu a množstva prepravovaného liehu.

Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zariadeniach na skladovanie na skladovanie liehu ich usporiadaní a o zariadeniach na vyskladňovanie liehu.

K § 23 Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, pož iada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom liehovarníckom závode (podniku na výrobu liehu alebo sklade liehu). Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevádzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňové ho skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti. Colný úrad si súčasne ku každej žiadosti vo veci vydania povolenia na prevádzkovanie daňového skladu vyžiada stanovisko Colného riaditeľstva SR.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nako ľko sa žiadateľovi poskytuje 'zvýhodnené daňové postavenie', ktoré v praxi znamená (ak ide o podnik na výrobu liehu), že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia liehu až na moment uvoľ nenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na ktorých základe bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na ktorých základe by povolenie na prevádzkovanie daňového skladu nebolo vydané, môže colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odňať. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových ú nikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu aj v tom prípade, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 24 Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daň ových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ je jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajú c zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančný ch prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo liehu uvedeného do daňového voľné ho obehu právnickou alebo fyzickou osobou v predchádzajúcom kalendá rnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, určí sa na základe predpokladaného mesačného množstva. Do množ stva liehu uvádzaného do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaného liehu na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej z ábezpeky vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnos ť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prípade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo liehu uvádzaného do daň ového voľného obehu je vyššie, a teda i daň, ktorá na takýto lieh pripadá je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyš šia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množstvo liehu do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú z áruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úprava výšky zábezpeky na daň bude realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia z ábezpeky na daň len v prípade, ak daňovým skladom je podnik na výrobu liehu, pričom nie sú žiadne pochybnosti o jeho daňovej spoľahlivosti a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Zábezpeka na daň sa neuplatňuje v prípade, ak sa v daňovom sklade skladuje lieh osobitného určenia, ktorého vlastníkom je štát (štátne hmotné rezervy).

K § 25 Postup pri preprave liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane podľa § 7 ods. 1. Takýto lieh je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného liehu napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území.

Na množstvo prepravovaného liehu v pozastavení dane a liehu oslobodeného od dane podľa § 7 ods. 1 musí byť vždy zložená zá bezpeka na daň, pretože ide o riziko možných daňových únikov. Napríklad na prepravu liehu v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľ om), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (vývozcom) a ak sa v pozastavení dane prepravuje lieh, ktorého vlastní kom sa stal štát podľa osobitného predpisu (prepadnutie v prospech štátu), zábezpeku na daň zloží príjemca liehu. Zloženie zábezpeky na daň na lieh, ktorý má byť prepravovaný v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň pre daňov ý sklad je zložená vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravovaný lieh v pozastavení dane.

Rovnako sa zábezpeka na daň nevyžaduje v takom prípade, ak sa prepravuje lieh nedenaturovaný, a ak zábezpeka na daň zložená užívateľským podnikom podľa § 11 ods. 4 písm. b) je zložená v takej výške, že pokrýva i zá bezpeku na daň na prepravovaný lieh oslobodený od dane.

Prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ, 'zbaví zodpovednosti' za vyskladnený lieh až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom a colným úradom preuk áže, že tovar prevzal príjemca. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Ak je preprava liehu ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na daň . Zloženie zábezpeky na daň na prepravu liehu môže byť trvalé, ak sa preprava liehu uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúž i na pokrytie nasledujúcej prepravy.

Aj v tomto prípade platí, že lieh v pozastavení dane a lieh oslobodený od dane musí byť po skončení prepravy bezodkladne umiestnený v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k jeho zneuž itiu.

K § 26 Postup pri preprave liehu v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môže lieh v pozastavení dane prepravovať len medzi daňovými skladmi alebo z daňových skladov oprávnenému príjemcovi alebo daňovému splnomocnencovi. Pri pre prave liehu z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi alebo daňovému splnomocnencovi v inom č lenskom štáte je odosielateľ (dodávateľ) povinný v deň začatia prepravy zaslať kópiu prvého dielu sprievodné ho dokumentu elektronicky alebo faxom Colnému úradu Poprad a colnému úradu písomne do piatich pracovných dní odo dňa začatia prepravy.

Prepravu liehu v pozastavení dane musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 29.

Prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ sa 'zbaví zodpovednosti' za vyskladnený lieh až vtedy, keď sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom a sprá vcom dane iného členského štátu preukáže, že tovar prevzal príjemca. V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodné ho dokumentu.

Na prepravu liehu v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, pričom pri preprave z iného členského štátu je platná aj zá bezpeka na daň zložená v inom členskom štáte. Správca dane môže na požiadanie povoliť, aby namiesto odosielateľ a (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň prepravca alebo príjemca (odberateľ).

Po ukončení prepravy musí byť lieh bezodkladne umiestnený v sklade príjemcu.

K § 27 Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom da ňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia lieh v pozastavení dane z iného č lenského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie lieh v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného členského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou liehu pokrývať priestor, ktorý z technický ch alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného pr íjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať lieh z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať lieh v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane (pravidelne), je povinný pred vydaní m povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu jedné ho kalendárneho mesiaca.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať lieh v pozastavení dane z iného členského štátu príležitostne, je povinný zložiť zá bezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce v rámci podnikania obchodovať s liehom oslobodeným od dane na daňovom území, môže takúto č innosť vykonávať iba na základe povolenia na odber liehu oslobodeného od dane, ktorý žiadateľovi vydá colný úrad na podklade písomnej žiadosti.

K § 28 Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území, aby dodávky liehu na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s úradne overený m podpisom a overeným prehlásením daňového splnomocnenca, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie byť totožný s odberateľom liehu.

K § 29 - Sprievodný dokument

Ïalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako nástroj kontroly pohybu liehu. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb liehu v pozastavení dane, a tiež pohyb liehu na daňovom území oslobodeného od dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v čl. 18 až 20 smernice č . 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 z 27. jú la 1993. Okrem jednotného sprievodného dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet T.I.R alebo A.T.A.

K § 30 Nezrovnalosti pri preprave liehu v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave liehu v pozastavení dane, ktoré má za následok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžn íkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný lieh zložila zábezpeku na daň.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v č ase odoslania liehu.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave liehu v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňovému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 31 Dovoz liehu z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze liehu z územia tretích štátov, prič om dovozom sa rozumie jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh. Dovoz liehu je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážaný lieh po prepustení do colného režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave liehu v pozastavení dane.

Ak dováža lieh užívateľský podnik na účely oslobodené od dane, a lieh sa neprepravuje cez územie spoločenstva, to znamená že užívateľský podnik nie je zaregistrovaný aj ako oprávnený príjemca, je povinný preukázať sa colnému úradu, ktorý lieh prepúšťa do colného režimu voľný obeh povolením na odber liehu oslobodeného od dane a potvrdením colného úradu o výške zloženej zábezpeky.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze liehu musí byť zabezpečená kontrola pohybu, držby a spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnen í na dovoz liehu, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu, osvedčením o registrácii alebo povolením na odber liehu oslobodeného od dane.

K § 32 Vývoz liehu v pozastavení dane

Vývozom liehu sa na účely zákona rozumie jeho prepravenie z daňového skladu na daňovom územ í na územie tretieho štátu.

Pri vývoze liehu do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave liehu v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu liehu sa použije sprievodný dokument, v ktorom sa ako príjemca liehu uvedie colný úrad, ktorý prepustil lieh do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v pr ípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom výstupný colný úrad potvrdil, že lieh opustil územie spoloč enstva.

K § 33 – Preprava liehu mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z liehu uvedeného do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepraveného na daňové územie na podnikateľské účely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prijatia (prepravenia) liehu na daňové ú zemie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom liehu.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a obchodný názov liehu, ktoré chce odobrať (prijať), identifikačné údaje dodávateľa ( krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberané ho liehu. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktorá podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské ú čely (verejnoprávna inštitúcia).

Na takúto prepravu liehu musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravovaný lieh.

Lieh všeobecne denaturovaný sa môže prepravovať na podnikateľské účely na daňovom území a na území spoloč enstva len so zjednodušeným sprievodným dokumentom, čo je v súlade s článkom 27 ods. 1 písmena a) smernice č. 92/83/EHS.

K § 34 Zjednodušený sprievodný dokument

Lieh uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice č . 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajú ceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave liehu uvedeného do daňové ho voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava liehu uskutoční cez územie jedné ho alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice č. 92/12/EHS).

K § 35 Preprava liehu mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie lieh uvedený do daňov ého voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého liehu nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ lieh použije len pre vlastnú spotrebu. Pri posudzovaní, či je lieh určen ý na súkromné účely je rozhodujúce aj množstvo takto prepraveného liehu, ktoré posúdi colný úrad.

K § 36 Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie liehu uvedeného do daňového voľného obehu v jednom č lenskom štáte do iného členského štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom liehu. Podnikateľský subjekt môže zá sielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na územ í členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním liehu odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu, ktorý je predmetom dodávky.

K § 37 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Lieh predávaný v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva, je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj lieh dodávaný na paluby lietadiel určený na spotrebu počas letu.

Právnická alebo fyzická osoba ktorá chce uskutočňovať takýto predaj liehu je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň.

Právnická alebo fyzická osoba uskutočňujúca predaj tohto liehu je povinná viesť evidenciu o takomto predaji.

K § 38 až 43 – Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií prevádzkovateľom daňového skladu (t.j. podniku na vý robu liehu alebo skladu liehu), užívateľským podnikom, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodní kom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr však nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzat ého, spotrebovaného a vydaného liehu.

K § 44 – Oznamovacie povinnosti

Oznamovacia povinnosť je zavedená za účelom kontroly výroby a obehu liehu. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na každú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá obchoduje s liehom. Nevzťahuje sa na osobu, ktorá nakúpi spotrebiteľské balenie na konečnú spotrebu.

K § 45 - Daňový dozor a daňová kontrola

Neustálej kontrole výroby, stavu zásob a kontrole pohybu, t.j. daňovému dozoru, bude musieť podliehať každý lieh.

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný lieh.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby lieh unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb liehu od jeho výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu liehu a jeho zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventí vne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza lieh alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, v ktorých by sa mohol lieh prepravovať, kontrolovať prepravu liehu, odoberať bezplatne vzorky, kontrolovať doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo.

K § 46 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, zásielkových obchodníkov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, ako aj zoznam daňový ch skladov, pre ktoré je miestne príslušný alebo príslušný na výkon daňového dozoru, evidencie užívateľských podnikov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, zoznam pestovateľov, ktorým bolo vydané povolenie na výrobu liehu, dovozcov spotrebiteľského balenia liehu a evidenciu výrobných zariadení v podnikoch na výrobu liehu.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov, daňových skladov s povolením na denaturáciu liehu a oprávnených príjemcov v intenciách smernice č. 92/12/EHS čl. 15a ods. 2 a je súčasne kontaktnou osobou pre poskytovanie informácií oprávneným orgánom členských štátov.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o kaž dej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či táto je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad alebo ako oprávnený príjemca alebo či je evidovaná ako užívateľský podnik. Táto informácia je dôležit á pre každého dodávateľa liehu najmä vtedy, ak odberateľ požaduje lieh oslobodený od dane. Poskytovanie údajov o registrovaný ch subjektoch, riešené v čl. 15a ods. 4 smernice č. 92/12/EHS, nadobudne ešte zásadnejší význam po vstupe SR do EÚ.

K § 47 Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o da ňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii z ákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušen í ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná pod ľa závažnosti porušenia zákona.

K § 48 – Ničenie liehu

Lieh, ktorý prepadol v prospech štátu je colný úrad povinn ý zničiť. Lieh znehodnotený na priamu ľudskú spotrebu môže byť zničený orgánom potravinového dozoru alebo na jeho podnet výlučne pod dohľadom colného úradu.

Colným úradom sa zničí na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý bol neprevzatý pestovateľom, a to do 10 dní odo dňa výroby liehu v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľ adom colného úradu. Za zničenie pribudliny podľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe.

Lieh je ničený na náklady právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má taký to lieh v držbe.

K § 49 až 51 – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Zmeny oproti súčasne platnému zákonu spočívajúce najmä v zavedení daňov ých skladov, finančnej zábezpeky, ako aj prechod správy dane z daňových úradov na colné úrady si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod na nový stav, vrátane usporiadania dane zo skladovaných zásob liehu a zrušenia už neaktuálnej registrácie doterajších platiteľov spotrebnej dane. Vzhľadom k pokračujúcemu označ ovaniu spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou na daňovom území bolo nevyhnutné prihliadať aj na postupný prechod na označovanie podľa tohto zákona, a zabezpečiť aj zúčtovanie kontrolných pá sok podľa doterajších predpisov.

Daň podľa tohto zákona sa vz ťahuje na lieh, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu alebo dovezený alebo vyvezený najskôr v deň nadobudnutia úč innosti tohto zákona. Lehoty, ktoré začali plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na ne nadväzujúce lehoty na uplatnenie práv a plnenie povinností sa až do uplynutia posudzujú podľ a doterajších predpisov.

Súčasťou návrhu zákona sú aj prílohy a to zoznam transponovaných právnych predpisov spoločenstva, osvedčenie o oslobodení od spotrebnej dane, vzor sprievodného dokumentu a vzor zjednodušeného sprievodného dokumentu.

K Èl. II

Problematika výroby liehu a vydá vania povolení na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode a jeho uvádzanie na trh je v súčasnosti upravená zákonom č. 467/2002 o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.

Doterajšia právna úprava výroby liehu a uplatňovania spotrebnej dane z liehu rozdeľuje jednotlivé právomoci medzi Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Ministerstvo financií SR. Transpozíciou smerníc Európskej únie do predkladaného návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu sa podstatnou mierou menia podmienky na podnikanie v oblasti výroby a obehu liehu, pričom nové skutočnosti vznikli v súvislosti s presunom kompetencií v oblasti spotrebných daní z daňových úradov na colnú sprá vu. Nadväzne na uvedené je potrebné upraviť ustanovenia zákona č. 467/2002 Z. z.

K bodu 1

V § 2 zákona č. 467/2002 Z. z. sa navrhuje nové znenie odseku 5, pričom sa zavádza defin ícia pojmu výrobca, a to z toho dôvodu, že prevádzkovať liehovarnícky závod možno až na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v zmysle navrhovaného zákona o spotrebnej dani z liehu; na z áklade povolenia na výrobu liehu, vydaného v súlade so zákonom č. 467/2002 Z. z., nie je možné liehovarnícky závod prevádzkovať.

K bodu 2

Nadväzne na predchádzajúcu úpravu je potrebné pojem 'prevádzkovateľ' v znení textu celého zákona nahradiť pojmom 'výrobca'.

K bodu 3

V § 3 ods. 1 zákona č. 467/2002 Z. z. sa upresňuje, že prevádzkovať liehovarnícky závod možno až na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ktoré vydá miestne príslušný colný úrad.

K bodom 4 a 6

V § 3 ods. 3 písm. b) a ods. 6 písm. c) sa navrhuje doplniť, aby doklad o splatení vkladu do základného imania, ktorý má byť minimálne 20 000 000 Sk, predkladali aj prevádzkovatelia ovocných liehovarov a octární a to z dôvodu vytvorenia rovnakých podmienok pre všetky daňové subjekty.

K bodu 5

Keďže návrh zákona o spotrebnej dani z liehu podrobne upravuje podmienky na prevá dzkovanie daňového skladu, je potrebné upraviť ustanovenia § 3 zákona č. 467/2002 Z. z. súvisiace s procesom vydávania povolenia na výrobu liehu; žiadateľ je povinný predkladať doklady tak, ako sú uvedené v § 3 ods. 3, avšak s výnimkou potvrdenia Daňového riaditeľstva SR, ktoré je vzhľadom na presun správy spotrebnej dane z daňových orgá nov na colné orgány pre účely vydania tohto povolenia nadbytočné.

K bodom 7 a 8

Z dôvodu presunu kompetencií v oblasti spotrebných daní z liehu z daňovej sprá vy na colnú správu sa navrhuje primerane upraviť názvy Daňové riaditeľstvo SR a Ministerstvo financií SR.

K bodu 9

V § 8 ods. 1 zákona č. 467/2002 Z. z. sa upresňuje, že prevádzkovať liehovarní cky závod na pestovateľské pálenie ovocia možno až na základe registrácie miestne príslušným colným úradom.

K bodu 10 a 11

V nadväznosti na uvedené v bode 2 sa pojem prevádzkovateľ nahrádza pojmom výrobca v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia.

K bodu 12

Ministerstvo pôdohospodárstva SR je v súčasnosti splnomocnené na vydanie všeobecného záväzného prá vneho predpisu pre normy strát liehu a alkoholometrické tabuľky. Vzhľadom k tomu, že Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR v Pr ílohe č. 16 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole vydal Alkoholometrické tabuľky, ktoré je však potrebné doplniť o číselné údaje medzinárodných alkoholometrických tabuliek, je potrebné predmetné splnomocnenie upraviť.

K bodu 13

V tomto bode sa navrhujú vypustiť paragrafy 10 až 12 z dôvodu, že problematika je v plnom rozsahu riešená v predkladanom návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu.

K bodu 14

Navrhované znenie upresň uje kompetencie colného úradu vo vzťahu k zákonu č. 467/2003 Z. z. tak, že ak colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole v liehovarníckych závodoch zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, je povinný toto zistenie oznámiť Ministerstvu pôdohospodárstva SR, a to do troch dní odo dňa zistenia.

K Èl. III

Navrhuje sa, aby nový zákon nadobudol úč innosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení článku I § 1 až 50, § 52 a článku II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2004.

Takéto riešenie je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane nielen na osvojenie si mechanizmu fungovania tohto zákona, ale aj pre administratívu spojenú s registráciami daňových skladov, oprávnených príjemcov, s vydá vaním odberných poukazov, ako aj s označovaním spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1061 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu