Hore

Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 68921
Dôvodové správy: 1798
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
16.02.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov 102/2014 účinný od 01.01.2019


Platnosť od: 23.04.2014
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rozpočtové právo, Energetika a priemysel, Bankovníctvo a peňažníctvo, Ochrana spotrebiteľa, Medzinárodné právo súkromné

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST7 JUD2 DS10 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 102/2014 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 170/2018

Legislatívny proces k zákonu 170/2018

Vládny návrh zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 170/2018, dátum vydania: 19.06.2018

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Predloženým návrhom zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa plne preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (ďalej len „smernica“). Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 571 z 14. decembra 2016 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a tiež bodu B.10 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 73 z 24. februára 2016 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc v znení bodu A.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 220 z 8. júna 2016 k návrhu na zmenu niektorých úloh z uznesení vlády Slovenskej republiky.
Návrh zákona sa predkladá za účelom transpozície smernice, pričom všeobecným cieľom návrhu zákona je odstrániť nejasnosti a medzery v súčasnej právnej úprave a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich pri kúpe zájazdov a spojených cestovných služieb v súlade s predmetnou smernicou.
Návrhom zákona sa okrem iného zavedú aj nové základné pojmy, pričom okrem užšie špecifikovanej definície zájazdu bude pozitívne aj negatívne vymedzovať nový pojem, ktorým sú „spojené služby cestovného ruchu“.
Každý subjekt, ktorý bude mať záujem ponúkať služby cestovného ruchu spĺňajúce definičné kritériá zájazdov, prípadne spojených cestovných služieb, bude povinný vykonávať tieto činnosti iba v postavení cestovnej kancelárie a výlučne na základe živnostenského oprávnenia. Okrem doterajších cestovných kancelárií preto budú po splnení zákonom stanovených podmienok povinné získať živnostenské oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária aj napríklad rôzne ubytovacie zariadenia, prepravcovia, prenajímatelia motorových vozidiel, či letecké spoločnosti.
Okrem povinností, ktoré budú bližšie špecifikované samotným zákonom, bude povinnosťou každej cestovnej kancelárie mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku v podobe poistenia alebo bankovej záruky v dostatočnej výške, aby boli v prípade jej úpadku uspokojené všetky nároky cestujúcich. Za účelom zabezpečenia tejto ochrany budú cestovnej kancelárii uložené vo vzťahu k finančnej inštitúcii, poskytujúcej finančné krytie, zvýšené informačné povinnosti.
Posilní sa tiež informačná povinnosť cestovných kancelárií voči cestujúcim. Návrh zákona tiež bude jasne definovať jednotlivé možnosti zmien v zmluve o zájazde pred začiatkom poskytovania zájazdu. Návrh zákona bude totiž upravovať aj možnosť zníženia ceny, náhradu škody, možnosť nadviazať kontakt s cestovnou kanceláriou prostredníctvom cestovnej agentúry či povinnosť cestovnej kancelárie poskytnúť cestujúcim pomoc.
Návrh zákona bude ďalej upravovať pôsobnosť a kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré budú zabezpečovať vymožiteľnosť zákona prostredníctvom výkonu štátnych dozorov, ako aj správne delikty v prípade porušení tohto zákona.
Návrhom zákona sa tiež odstraňujú nedostatky implementácie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES do vnútroštátneho práva.
Dátum nadobudnutia účinnosti sa s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu ustanovuje tak, aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. január 2019.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na informatizáciu. Návrh zákona bude mať negatívne aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a takisto pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Vplyvy na životné prostredie sa nepredpokladajú.

B. Osobitná časť
K čl. I

K § 1
Úvodné ustanovenie návrhu zákona definuje okruhy spoločenských a právnych vzťahov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S prihliadnutím k základnému účelu návrhu zákona, ktorým je implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku, sa toto ustanovenie zmieňuje o úprave niektorých podmienok podnikania v oblasti cestovného ruchu, práv a povinností súvisiacich s poskytovaním služieb cestovného ruchu na základe zmluvy o zájazde alebo zmlúv tvoriacich spojené služby cestovného ruchu. Súčasťou tohto návrhu zákona je aj úprava pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“), Slovenskej obchodenej inšpekcie (ďalej len „SOI“), podmienky zodpovednosti a ustanovenie sankcií za jeho porušenie.
V porovnaní s pozitívnym vyjadrením pôsobnosti tohto návrhu zákona, uvádza úvodné ustanovenie aj okruh právnych vzťahov, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide o zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu poskytované na dobu kratšiu ako 24 hodín, pokiaľ ich súčasťou nie je ubytovanie. Toto vyňatie je odôvodnené tým, že v prípade krátkodobých ciest nie je nutnosť chrániť cestujúcich taká výrazná a jeho cieľom bolo predísť zbytočnej záťaži obchodníkov.
Ďalším okruhom právnych vzťahov vylúčených z pôsobnosti tohto zákona sú aj zájazdy a spojené služby cestovného ruchu ponúkané alebo sprostredkované príležitostne a bez účelu dosiahnutia zisku a iba obmedzenej skupine cestujúcich, teda tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ide napríklad o cesty, ktoré najviac niekoľkokrát ročne organizujú bez účelu zisku charitatívne organizácie, športové kluby alebo školy pre svojich členov, pričom sa neponúkajú širokej verejnosti.
Pokiaľ ide o písm. c), toto ustanovenie by sa malo vzťahovať na situáciu, kedy si podniky alebo organizácie dohodnú služby cestovného ruchu na základe všeobecnej rámcovej dohody, ktorú často uzatvárajú s cestovnou kanceláriou, a ktorá sa vzťahuje na presne určené obdobie. Tento typ cestovných riešení si nevyžaduje takú úroveň ochrany, ktorá je na základe zákona určená cestujúcim. Ak však pôjde o osoby na služobných cestách, členov slobodných povolaní, samostatne zárobkovo činné osoby alebo iné fyzické osoby, ktoré si tieto služby cestovného ruchu nedohodnú na základe rámcovej zmluvy, bude sa za splnenia ostatných podmienok na nich zákon primerane vzťahovať.
Okrem pozitívneho a negatívneho vyjadrenia pôsobnosti zákon odkazuje na subsidiárnu pôsobnosť zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
K § 2
Návrh zákona v ustanovení § 2 obsahuje definície niekoľkých najvýznamnejších pojmov.
Službou cestovného ruchu je preprava cestujúcich, ubytovanie, prenájom motorových vozidiel a iné služby cestovného ruchu (čl. 3 ods. 1 smernice). Finančné služby ako napríklad cestovné poistenie, by sa nemali považovať za služby cestovného ruchu. Za samostatné služby cestovného ruchu by sa tiež nemali považovať služby, ktoré sú vzhľadom na ich podstatu prirodzenou súčasťou inej služby cestovného ruchu. Sem možno zaradiť napríklad: (i) prepravu batožiny ako súčasť prepravy cestujúcich; (ii) prepravu menšieho rozsahu (preprava cestujúcich v rámci prehliadky so sprievodcom, preprava medzi ubytovacím zariadením a letiskom, atď.); (iii) stravovanie, nápoje a upratovanie poskytované ako súčasť ubytovacích služieb; (iv) prístup k vybaveniu ubytovacieho zariadenia – bazén, sauna, kúpeľné zariadenie, telocvičňa pre ubytovaných hostí, pričom v týchto prípadoch bude musieť byť splnená podmienka, že pôjde o vybavenie ubytovacieho zariadenia a tento prístup bude povolený osobám, ktoré sú v danom ubytovacom zariadení ubytované (t.j. ubytovaným hosťom); príloha Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, v časti IX obsahuje ďalšie vybavenie ubytovacích zariadení, ktoré by sa nemali považovať za samostatné služby cestovného ruchu, ak sú prístupné pre ubytovaných hostí.
Preprava cestujúcich môže byť uskutočnená napríklad autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom.
Ubytovanie je považované za samostatnú službu cestovného ruchu len ak nie je prirodzenou súčasťou prepravy cestujúcich a nie je určené na účel bývania. Objasnenie pojmov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona sa nachádza v recitáli 17 a 18 smernice. Príklad ubytovania, ktoré je prirodzenou súčasťou prepravy je napríklad nocľah poskytovaný ako súčasť cestnej, železničnej, lodnej alebo leteckej osobnej dopravy. Naopak v prípade výletnej plavby je ubytovanie považované za samostatnú službu cestovného ruchu, ktorá nie je prirodzenou súčasťou prepravy. V zmysle zákona by sa ubytovanie na účel bývania, vrátane dlhodobých jazykových kurzov, nemalo považovať za službu cestovného ruchu.
Novým samostatným druhom služby cestovného ruchu bude v súlade s čl. 3 ods. 1. písm. c) prenájom motorových vozidiel alebo dvojkolesových vozidiel, ktoré vyžadujú vodičský preukaz skupiny A.
Inými službami cestovného ruchu, ktoré nie sú prirodzenou súčasťou prepravy, ubytovania ani prenájmu motorových vozidiel či niektorých motocyklov, môžu byť napríklad prehliadka so sprievodcom, vstupenky na koncerty, športové podujatia, výlety alebo vstupenky do zábavných parkov, skipasy a prenájom športového výstroja ako napríklad lyžiarskeho, či zabezpečenie návštevy wellness zariadení alebo. výlety do aquaparkov), v prípade ak nie sú súčasťou ubytovacieho zariadenia. Tieto služby tvoria samostatné služby cestovného ruchu len v prípade, ak sa skombinujú s iným druhom služby cestovného ruchu ako napríklad s ubytovaním, a zároveň ak (i) sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu, alebo (ii) predstavujú jej podstatný prvok, alebo (iii) ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu predstavuje viac ako 25 % z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu. Stačí ak je splnená jedna z týchto troch podmienok. Tento prípad sa bude uplatňovať napríklad v situácii, ak ubytovacie zariadenie poskytuje ubytovanie a zároveň ski pass, vstupenky do neďalekého aquaparku, ktorý nie je súčasťou ubytovacieho zariadenia a pod., a tieto služby cestovného ruchu budú tvoriť viac ako 25% hodnoty zájazdu. Ďalším príkladom vzťahujúcim sa na uplatnenie tohto ustanovenia je napríklad ubytovanie v mieste, kde sa koná významná udalosť alebo sa nachádza významná kultúrna pamiatka, pričom cestujúci si vyberú danú destináciu práve z tohto dôvodu a za iných okolností by sa na danom mieste neubytovali (napríklad konanie významného futbalového zápasu, na ktorý ubytovateľ ponúka k ubytovaniu vstupenky, resp. ponúka vstupenky do kultúrnej pamiatky). Ak ubytovacie zariadenie skombinuje pred uzatvorením zmluvy ubytovanie a inú službu cestovného ruchu, ktorá je podstatnou súčasťou kombinácie služieb cestovného ruchu (napr. lístok na dané podujatie, do múzea...), bude sa daná kombinácia služieb cestovného ruchu považovať za zájazd a uzatvorená zmluva za zmluvu o zájazde.

Dôležité je však upozorniť na skutočnosť, že podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o zájazdoch, ak si cestujúci zakúpi tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) bodoch 1 až 3 nepôjde o zájazd. Ak sa preto k ubytovaniu v ubytovacom zariadení, ktoré sa rezervovalo ako samostatná služba doplnia po príchode do ubytovacieho zariadenia ďalšie služby, kombinácia týchto služieb cestovného ruchu by sa nemala považovať za zájazd. Toto ustanovenie bolo prijaté z dôvodu zamedzenia prípadov, kedy obchodníci ponúkli cestujúcim tieto služby pred uzatvorením zmluvy o zájazde, avšak uzatvorenie zmlúv na samotné služby ponúkli až po začatí plnenia prvej služby cestovného ruchu.
Väčšina cestujúcich, ktorí si zakúpia zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu, sú spotrebitelia v zmysle práva týkajúceho sa spotrebiteľov. Zároveň však nie je jednoduché rozlíšiť medzi spotrebiteľmi a zástupcami malých podnikov alebo osobami vykonávajúcich svoju profesiu, ktorí si cesty týkajúce sa ich podnikateľskej alebo profesijnej činnosti rezervujú prostredníctvom rovnakých rezervačných kanálov ako spotrebitelia. V súlade s vymedzením pôsobnosti zákona v ustanovení § 1, cestujúcimi nie sú len spotrebitelia, ale aj fyzické osoby na služobných cestách, ktorí si svoje cestovné riešenia nedohodli na základe rámcovej dohody, preto aby nedošlo k zámene s vymedzením pojmu spotrebiteľ používaným v iných právnych predpisoch, osoby chránené týmto zákonom sú označované ako cestujúci.
Pojem obchodník je v zákone používaný ako širší pojem zahrňujúci cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo poskytovateľa služieb cestovného ruchu.
Pojem ochrana pre prípad úpadku bol do zákona zavedený na základe požiadavky vyplývajúcej zo smernice za účelom zabezpečiť refundáciu všetkých platieb vykonaných cestujúcimi alebo v ich mene v prípade platobnej neschopnosti cestovnej kancelárie. Túto ochranu pre prípad úpadku bude zo strany cestovnej kancelárie možné zabezpečiť prostredníctvom poistenia alebo bankovej záruky.
Za poskytovateľov ochrany pre prípad úpadku možno v podmienkach Slovenskej republiky považovať vo vzťahu k poskytovaniu
•poistenia: poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu EÚ, pobočku zahraničnej poisťovne alebo poisťovňu z iného členského štátu EÚ oprávnenú vykonávať poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, za splnenia podmienok stanovených slovenskými predpismi;
•bankovej záruky: banku, pobočku zahraničnej banky alebo zahraničnú banku so sídlom na území členského štátu bez založenia pobočky oprávnenú vykonávať bankové činnosti na základe práva slobodného poskytovania služieb za splnenia podmienok stanovených slovenskými predpismi.
Nakoľko sa zákon vzťahuje aj na online predaj a sprostredkovanie zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu, okrem tradičného vymedzenia predajného miesta, ktorým je prevádzkareň alebo iný priestor, kde obchodník zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, bolo nevyhnutné rozšíriť túto definícia aj na webové sídla ale aj na iné prostriedky diaľkovej komunikácie, ktoré umožňujú uzatvorenie zmluvy bez súčasnej prítomností oboch zmluvných strán - okrem elektronickej pošty, telefónu a faxu napríklad aj prostredníctvom ponukového katalógu či adresného listu.
V zákone je rovnako uvedená aj presná definícia pojmu „trvanlivý nosič“, pričom zákonodarca iba demonštratívne vymenoval druhy trvalých nosičov, na ktorých je možné uchovávať potrebné informácie.
Veľmi dôležitým je vymedzenie neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, ktoré môže zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako záplavy alebo zemetrasenia alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do cieľového miesta tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde. Pri argumentácii sa budú zmluvné strany, odvolávajúce sa na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, môcť oprieť o rôzne zdroje napríklad aj informácie poskytnuté z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nie je však vhodné obmedziť poskytovanie informácií na výlučne jeden zdroj. S konečnou platnosťou bude o tom, či v danom prípade išlo o neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, v prípade sporu rozhodovať až súd.
Okrem vyššie uvedených tiež zákon obsahuje definície pojmov repatriácia a začatie zájazdu.
K § 3
Zákon v ustanovení § 3 pozitívnym aj negatívnym spôsobom definuje kľúčový pojem celého zákona – zájazd. Definícia zájazdu uvedená v zákone je transpozíciou čl. 3 ods. 2 smernice. Na účely toho, či ide o zájazd, by sa mala brať do úvahy len kombinácia rôznych druhov služieb cestovného ruchu, ako napríklad ubytovanie, preprava cestujúcich autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom, ako aj prenájom motorových vozidiel alebo niektorých motocyklov, či iných služieb cestovného ruchu. Kúpa samostatnej služby cestovného ruchu ako jednej služby cestovného ruchu by nemala byť ani zájazdom ani spojenou službou cestovného ruchu.
Keďže služby cestovného ruchu sa môžu kombinovať rôznymi spôsobmi, je vhodné za zájazdy považovať všetky kombinácie služieb cestovného ruchu, ktoré majú určité znaky, ktoré cestujúci zvyčajne spájajú so zájazdmi, a to najmä v prípade, keď sú samostatné služby cestovného ruchu kombinované do jediného cestovného produktu, za ktorého riadne poskytnutie preberá zodpovednosť cestovná kancelária. Nemalo by sa už rozlišovať, či boli služby cestovného ruchu kombinované pred nadviazaním kontaktu s cestujúcim, na požiadanie cestujúceho alebo v súlade s výberom, ktorý uskutočnil cestujúci. A rovnaké zásady by sa mali uplatňovať bez ohľadu na to, či rezervácia bola uskutočnená prostredníctvom kancelárie obchodníka, alebo online.
Vzhľadom na vývoj trhu sa ukázala potreba definovania zájazdu na základe alternatívnych objektívnych kritérií, ktoré sa týkajú prevažne spôsobu, akým sa služby cestovného ruchu ponúkajú alebo predávajú a v súvislosti s ktorými môžu cestujúci odôvodnene očakávať, že budú v zmysle zákona chránení.
Za účelom vytvorenia zájazdu je možné, aby služby cestovného ruchu skombinoval aj jeden obchodník, a to aj na požiadanie cestujúceho alebo podľa výberu cestujúceho uskutočneného pred uzatvorením jednej zmluvy o zájazde. V praxi to znamená, že pokiaľ jedna cestovná kancelária ponúka zájazd napríklad skombinovaním ubytovania spoločne s inou službou cestovného ruchu (napríklad lístok na kultúrne podujatie, ktorý tvorí viac než 25% sumy zájazdu) vytvorí tak zájazd, aj keď ide výlučne o služby cestovného ruchu poskytované jedným obchodníkom. V tomto prípade sa uzatvára jedna zmluva o zájazde s jednou cestovnou kanceláriou (táto zmluva o zájazde sa neskladá z viacerých zmlúv o službách cestovného ruchu uzatvorenými s rozličnými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu).
Bez ohľadu na to, či sa budú uzatvárať samostatné zmluvy s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, zájazd bude tvoriť kombinácia aspoň dvoch rôznych služieb cestovného ruchu
•zakúpených na účel tej istej cesty v jednom predajnom mieste, ak boli vybrané skôr ako cestujúci vyjadril súhlas so zaplatením, t.j. v rámci toho istého rezervačného procesu;
•ponúkaných, predávaných alebo účtovaných za súhrnnú alebo celkovú cenu. Aj napriek tomu, že ide o podobné pojmy, boli zahrnuté do definícii v smernici z dôvodu, aby obsiahli čo možno najširšie spektrum účtovania cien za zájazdy;
•propagovaných alebo predávaných pod označením „zájazd“, „balík služieb cestovného ruchu“, „kombinovaná ponuka“, „all-inclusive“, „celková cena“ alebo pod podobným označením vyjadrujúcim úzke prepojenie medzi dotknutými službami cestovného ruchu;
•kombinované po uzatvorení zmluvy, na základe ktorej obchodník oprávňuje cestujúceho, aby si vybral spomedzi rôznych druhov služieb cestovného ruchu (ako v prípade darčekových poukážok na zájazd);
•zakúpené od rôznych obchodníkov, prostredníctvom prepojených online rezervačných systém, ktorí si medzi sebou postúpia meno a priezvisko cestujúceho, platobné údaje a elektronickú adresu, a keď sa ďalšia zmluva uzavrie najneskôr do 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby cestovného ruchu. Nakoľko ide v tomto v prípade o zájazd, za jeho poskytovanie bude zodpovedná iba jediná cestovná kancelária. Ostatní poskytovatelia služieb cestovného ruchu sú povinní informovať cestovnú kanceláriu o tom, že bola uzatvorená zmluva s cestujúcim na základe čoho sa vytvoril zájazd, a tiež postúpiť zodpovednej cestovnej kancelárii všetky potrebné informácie, ktoré je tá povinná poskytnúť cestujúcemu (to však nezbavuje jednotlivých poskytovateľov služieb cestovného ruchu informovať cestujúceho o základných znakoch nimi poskytovanej služby cestovného ruchu). Dôležitými znakmi tohto spôsobu vytvorenia zájazdu je využitie online rezervačných procesov a uzatvorenie ďalšej zmluvy do 24 hodín. Bez splnenia týchto podmienok by definícia podľa tohto bodu nebola naplnená.
Za zájazd sa nepovažuje kombinácia jedného druhu služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom, druhom alebo treťom bode (ubytovanie, preprava, prenájom motorových vozidiel) a jednej alebo viacerých iných služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) štvrtého bodu, za splnenia nasledujúcich podmienok:
a)tieto iné služby cestovného ruchu nie sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu ani inak nepredstavujú jej podstatný prvok alebo ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu nie je viac ako 25 % z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu,
b)všetky služby cestovného ruchu zahrnuté do tejto kombinácie poskytuje ten istý poskytovateľ služieb cestovného ruchu (napríklad ak je súčasťou ubytovacieho zariadenia aj tenisový kurt, golfové ihrisko či wellness zariadenie, ktoré je k dispozícii ubytovaným hosťom) alebo
c)si cestujúci vybral a zakúpil tieto iné služby cestovného ruchu až po začatí poskytovania služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom, druhom alebo treťom bode (cestujúcemu je po príchode do ubytovacieho zariadenia poskytnutá možnosť zakúpiť si lístok na kultúrne podujatie, ktorú sa rozhodne využiť a vstupenku si v priebehu pobytu v ubytovacom zariadení zakúpi).
K § 4
V súlade s čl. 3 ods. 5 smernice ustanovenie pozitívne aj negatívne vymedzuje nový pojem spojené služby cestovného ruchu. Spojené služby cestovného ruchu predstavujú alternatívny obchodný model, ktorý zájazdom často výrazne konkuruje. Regulácia spojených služieb cestovného ruchu je však samozrejme oproti zájazdom obmedzenejšia a cestujúcim je v súvislosti s nimi priznaná nižšia úroveň ochrany. Za účelom zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany cestujúcich by sa povinnosť zabezpečiť refundáciu platieb a repatriácie v prípade úpadku cestovnej kancelárie mala za určitých okolností vzťahovať aj na spojené služby cestovného ruchu.
Ukázala sa potreba stanovenia konkrétnych pravidiel pre obchodníkov, ktorí cestujúcim počas jednej návštevy v ich predajnom mieste alebo v rámci jedného kontaktu s ich predajným miestom poskytujú pomoc pri uzatváraní samostatných zmlúv s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu na základe samostatného výberu a samostatnej platby za služby, alebo prostredníctvom prepojených online rezervačných procesov cieleným spôsobom sprostredkúvajú obstaranie aspoň jednej ďalšej služby cestovného ruchu od iného obchodníka za podmienky, že zmluva sa uzavrie najskôr 24 hodín od potvrdenia rezervácie prvej služby cestovného ruchu. Uvedené sprostredkovanie sa bude často zakladať na obchodnom vzťahu zahŕňajúcom odmenu medzi obchodníkom sprostredkujúcim obstaranie ďalších služieb cestovného ruchu a iným obchodníkom, pričom odmena môže byť vypočítavaná na základe rôznych kritérií, napríklad počte kliknutí alebo obratu. Je dôležité si uvedomiť, že samostatné zmluvy sú uzatvárané s viacerými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, preto je vylúčené, aby služby poskytoval v tomto prípade jediný poskytovateľ.
Praktickým príkladom spojenej služby cestovného ruchu je situácia, keď cestujúci spolu s potvrdením o rezervácii prvej služby cestovného ruchu, napríklad cesty lietadlom či vlakom, dostane ponuku rezervovať si ďalšiu službu cestovného ruchu poskytovanú vo zvolenom cieľovom mieste, napríklad ubytovanie v ubytovacom zariadení, aj s odkazom na rezervačné webové sídlo iného poskytovateľa alebo sprostredkovateľa služieb. Túto situáciu je potrebné odlíšiť od zájazdu, v rámci ktorého je za celé poskytnutie zájazdu zodpovedná jedna cestovná kancelária, pričom v prípade spojených služieb cestovného ruchu zodpovedajú za jednotlivé zmluvy poskytovatelia služieb cestovného ruchu samostatne. V prípade ak však cestujúci uhradí cenu za jednotlivé služby cestovného ruchu sprostredkovateľovi spojených služieb cestovného ruchu, je tento sprostredkovateľ zodpovedný za zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku a úplnej refundácie cestujúceho v prípade jeho insolventnosti.
Spojené služby cestovného ruchu je ale nutné odlíšiť od služieb cestovného ruchu, ktoré si cestujúci rezervujú samostatne a často aj v rozdielnych časových obdobiach, hoci aj na účely tej istej cesty. Online spojené služby cestovného ruchu je tiež potrebné odlíšiť od prepojených webových sídiel, ktorých cieľom nie je uzavretie zmluvy s cestujúcim, od umiestňovania reklamy na webové sídla prostredníctvom tzv. cookies alebo metaúdajov, alebo od internetových odkazov, prostredníctvom ktorých získajú cestujúci iba všeobecné informácie o ďalších službách cestovného ruchu – napríklad ak ubytovacie zariadenie uverejní na svojom webovom sídle zoznam všetkých prevádzkovateľov, ktorí ponúkajú dopravné služby na prepravu do ubytovacieho zariadenia alebo na miesto podujatia, a to nezávisle od rezervácie.
K odseku 1 možno uviesť praktické príklady, na základe ktorých je možné ľahko rozoznať, či ide o spojené služby cestovného ruchu alebo služby cestovného ruchu poskytnuté samostatne.
Definícia podľa písmena a) sa uplatní napríklad v prípade, keď si cestujúci prostredníctvom internetovej webovej stránky rezervuje prvú službu cestovného ruchu napr. letenku, pričom v rámci potvrdenia o rezervácii mu v tomto prípade letecká spoločnosť ponúka na tej istej webovej stránke vypožičanie auta, s uvedením rôznych možností a cien. Ďalšia transakcia je v tomto prípade urobená prostredníctvom tej istej stránky, ale je vybraná a zaplatená osobitne avšak pre účely tej istej cesty. O spojené služby cestovného ruchu pôjde tiež v prípade ak si zákazník v predajnom mieste cestovnej kancelárie priamo s predávajúcim zarezervuje letenku do konkrétnej destinácie. Po zaplatení ho predávajúci osloví s ponukou zakúpiť si v danej destinácii aj ubytovanie. Spoločne následne vyberú z katalógu vhodné ubytovacie zariadenia, pričom s cestujúcim uzatvorí osobitnú zmluvu a cestujúci za túto službu cestovného ruchu bude platiť osobitne. Ak by však zákazník odišiel a vrátil by sa neskôr so záujmom zakúpiť si napríklad ubytovanie, nešlo by už o spojené služby cestovného ruchu, ale o ďalšiu samostatnú službu cestovného ruchu.
Definícia podľa písmena b) sa uplatní napríklad v prípade, ak je cestujúcemu doručené potvrdenie prvej služby cestovného ruchu – napríklad letu (emailom alebo iným podobným spôsobom) a v rámci tohto potvrdenia sa objaví internetový hypertextový odkaz na rôzne ubytovacie zariadenia v ním vybranej destinácii, pričom táto ponuka sa bude vzťahovať na ním určené časové obdobie a bude obsahovať detailnejšie informácie, napríklad o cene. Ak následne cestujúci klikne na hypertextový odkaz jedného z navrhovaných ubytovacích zariadení, zobrazí sa mu konkrétna rezervačná ponuka daného ubytovacieho zariadenia prispôsobená jeho konkrétnym potrebám. V tomto prípade je potrebné odlišovať tento spôsobom ponuky od všeobecnej reklamy, ktorá neobsahuje kritéria prispôsobené potrebám konkrétneho cestujúceho. V prípade, ak si cestujúci zakúpi priamo v prevádzkarni cestovnej kancelárie let do konkrétnej destinácie, pričom predávajúci mu poskytne katalóg s výberom ubytovacích zariadení v konkrétnej destinácii a poskytne mu aj jeho kód ako predávajúceho cestovnej kancelárie, na základe ktorého bude cestujúcemu v tom ktorom ubytovacom zariadení poskytnutá zľava, pričom samotný cestujúci si do 24 hodín zarezervuje ubytovanie využitím tohto kódu, pôjde o spojenú službu cestovného ruchu. O spojenú službu cestovného ruchu v tomto prípade nepôjde, ak by túto rezerváciu cestujúci vykonal po uplynutí 24 hodín.
Negatívne vymedzenie spojených služieb cestovného ruchu súvisí s posúdením iných služieb ako samostatnej služby.
K § 5
Žiadateľ o vydanie živnostenského oprávnenia je povinný splniť všetky všeobecné a osobitné podmienky stanovené v § 6 a v prílohe č. 2 bod 50 alebo 51 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Cestovnou kanceláriou je obchodník, ktorý na základe živnostenského oprávnenia:
•kombinuje služby cestovného ruchu za účelom zostavenia zájazdu;
•predáva alebo ponúka na predaj zájazdy;
•uzatvára zmluvu o zájazde;
•sprostredkováva spojené služby cestovného ruchu.
Cestovnou agentúrou je tiež obchodník, ktorý je na základe živnostenského oprávnenia oprávnený vykonávať zákonom vymedzené činnosti, avšak na rozdiel od cestovnej kancelárie sú jeho kompetencie obmedzené, a to pokiaľ ide o samotné uzatváranie zmlúv o zájazde vo vlastnom mene, zasielanie údajov týkajúcich sa cestujúceho inému obchodníkovi v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) piatym bodom zákona a sprostredkovanie spojených služieb cestovného ruchu. Tieto výlučné práva cestovnej kancelárie sú uvedené priamo v zákone.
V praxi to znamená, že cestovná kancelária môže vykonávať aj činnosti, ktoré vykonáva cestovná agentúra, avšak v zákone sú vymedzené určité činnosti, na ktoré je oprávnená výlučne cestovná kancelária.
Posúdenie toho, či obchodník pôsobí ako cestovná kancelária organizujúca predmetný zájazd, by malo závisieť od toho, či sa obchodník podieľal na tvorbe zájazdu, a nie od toho, ako obchodník opisuje svoju obchodnú činnosť. Pri zvážení toho, či je obchodník cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, by sa nemalo rozlišovať, či tento obchodník pôsobí na strane ponuky alebo vystupuje ako sprostredkovateľ konajúci za cestujúceho.
Za účelom vymedzenia subjektov, ktoré budú v praxi dotknuté zákonom, ktorým bude transponovaná smernica, je potrebné mať na zreteli kombináciu akých služieb cestovného ruchu sa bude považovať za zájazd, resp. spojenú službu cestovného ruchu - a teda o poskytovateľov akých služieb cestovného ruchu pôjde. Pre posúdenie, či v tom ktorom jednotlivom prípade dôjde k vytvoreniu zájazdu alebo spojenej služby cestovného ruchu, pritom bude vždy potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti daného prípadu.
Úplný výpočet subjektov dotknutých zákonom transponujúcim smernicu nie je možný. Okrem doterajších cestovných kancelárií budú po novom cestovnými kanceláriami napríklad aj rôzne ubytovacie zariadenia (ubytovanie nesmie byť na účely bývania a musí zahŕňať ubytovanie cez noc), ktoré budú okrem ubytovania poskytovať, či sprostredkovávať aj ďalšie služby (napr. vstupy do akvaparku, vyhliadkové plavby loďou, vstupy do múzea či galérií, wellness procedúry), pričom k vytvoreniu zájazdu, resp. spojenej služby cestovného ruchu, dôjde za podmienok stanovených zákonom.Do úvahy je nevyhnutné vziať aj negatívne vymedzenie týchto pojmov.
Ďalej budú cestovnými kanceláriami aj rôzni prepravcovia (napr. organizátori výletných plavieb, železniční a autobusoví dopravcovia a pod.), či prenajímatelia motorových vozidiel, ktorí okrem prepravných služieb budú poskytovať, resp. kombinovať aj ďalšie samostatné služby cestovného ruchu, ako napríklad zabezpečenie vstupeniek na koncerty, športové podujatia, exkurzie, alebo do zábavných parkov, zabezpečenie prehliadok so sprievodcom, skipasov a prenájmu športového výstroja, alebo návštevy wellness procedúr. Samozrejme, opäť za splnenia všetkých podmienok pre vytvorenie zájazdu, či spojenej služby cestovného ruchu, pričom je tiež nevyhnutné vziať do úvahy aj negatívne vymedzenie týchto pojmov.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa zákon vzťahuje na všetky subjekty ponúkajúce či predávajúce služby cestovného ruchu tvoriace zájazd alebo spojenú službu cestovného ruchu, teda okrem doteraz regulovaných cestovných kancelárií a cestovných kancelárií to budú aj rôzne ubytovacie zariadenia, prepravné spoločnosti, prenajímatelia motorových vozidiel a iné subjekty v zmysle vyššie uvedeného. Preto ak budú mať iné subjekty (napr. ubytovacie zariadenia alebo eventové agentúry) záujem ponúkať služby cestovného ruchu, ktorých skombinovaním sa môže za podmienok definovaných zákonom vytvoriť zájazd alebo spojená služba cestovného ruchu, budú povinné získať živnostenské oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária. Miera povinností voči cestujúcim sa bude odvíjať od toho, či cestovná kancelária bude predávať zájazdy alebo sprostredkovať spojené služby cestovného ruchu.
Zákon tiež vymedzuje aj iné činnosti, ktoré cestovná kancelária alebo cestovná agentúra vykonávajú. Ide napr. o predaj predmetov súvisiacich s cestovným ruchom, najmä vstupeniek, máp, plánov miest, prospektov, cestovných poriadkov, tlačených cestovateľských sprievodcov a spomienkových predmetov.
Zároveň je nutné zdôrazniť, že cestovná kancelária ani cestovná agentúra nesmie sprostredkovať predaj zájazdu pre osobu, ktorá nie je cestovnou kanceláriou, nakoľko za riadne poskytnutie zájazdu ako celku môže byť zodpovedná iba cestovná kancelária. Cestujúci si preto môže zakúpiť zájazd v cestovnej agentúre, avšak zmluva o zájazde môže byť uzatvorená výlučne s cestovnou kanceláriou, pretože iba tá je povinná mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku a ručí cestujúcemu, že v prípade jej úpadku mu budú refundované všetky ním uskutočnené platby.
K § 6
Zákon obsahuje negatívne vymedzenie pojmu dôveryhodnosť. V prípade nedodržania tejto podmienky budú cestovným kanceláriám hroziť sankcie určené zákonom.
Dôveryhodnosť sa preukazuje čestným vyhlásením, ktoré je cestovná kancelária povinná doručiť SOI ako orgánu dozoru. Cestovné kancelárie, ktoré získajú živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie po 1. januári 2019, sú povinné toto čestné vyhlásenie zaslať do 15 dní od získania tohto živnostenského oprávnenia, cestovné kancelárie, ktoré získali živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie cestovnej kancelárie pred 1. januárom 2019, nie sú povinné zaslať čestné vyhlásenie, ale v prípade kontroly zo strany SOI musia toto čestné vyhlásenie vedieť predložiť.
V prípade akýchkoľvek zmien súvisiacich s dôveryhodnosťou (napr. zmeny štatutárneho orgánu a iných) je cestovná kancelária povinná pod hrozbou sankcie nahlásiť tieto zmeny bezodkladne SOI.
K § 7
Toto ustanovenie upravuje povinnosti cestovnej agentúry.
Cestovné agentúry sú povinné označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu, prípadne iné materiály týkajúce sa predaja zájazdov alebo spojených služieb cestovného ruchu slovami „cestovná agentúra“, ak toto označenie neobsahuje už jej meno.

Za účelom riadneho poskytnutia informácií cestujúcemu je ďalej cestovná agentúra povinná informovať cestujúceho, pre ktorého obchodníka je predaj zájazdu, spojenej služby cestovného ruchu alebo jednotlivej služby cestovného ruchu sprostredkovaný.
Pred začatím predaja alebo ponuky zájazdov pre obchodníka usadeného na území iného štátu je cestovná agentúra povinná bezodkladne informovať o tejto skutočnosti SOI. Ak ide o obchodníka z členského štátu, ktorý na základe smernice musí mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku, je cestovná agentúra povinná poskytnúť SOI aj všetky doklady a informácie o rozsahu zabezpečenia pre prípad jeho úpadku stanovené zákonom, aby SOI mala prehľad o subjektoch pôsobiacich na trhu a mohla riadne vykonávať dohľad.
V prípade ak cestovná agentúra sprostredkuje predaj zájazdu pre obchodníka usadeného na území iného členského štátu je potrebné zabezpečiť pre cestujúcich možnosť overiť si oprávnenie daného obchodníka na podnikanie v jeho domácom štáte. Podmienkou je však aktivita zo strany cestujúceho, ktorý o tento doklad musí požiadať. V tomto prípade je cestovná agentúra povinná predložiť mu fotokópiu obsahujúcu informácie stanovené zákonom.
Za účelom ochrany cestujúcich zákon zakazuje cestovným agentúram predávať a ponúkať na predaj zájazdy obchodníka usadeného na území iného členského štátu Európskej únie, ktorý nemá splnené povinnosti podľa príslušných právnych predpisov štátu, v ktorom je usadený. Keďže overenie týchto skutočností by mohlo byť pre cestovné agentúry problematické, na ich žiadosť ministerstvo hospodárstva preverí, či obchodník usadený na území iného členského štátu Európskej únie má splnené povinnosti podľa príslušných právnych predpisov štátu, v ktorom je usadený.
K § 8
Za účelom transpozície smernice a ochrany cestujúcich, najmä zvýšenia úrovne zabezpečenia ochrany v prípade úpadku cestovnej kancelárie, bolo potrebné zaviesť nové povinnosti pre cestovné kancelárie.
Aby cestujúci mali už pred tým, ako vyslovia súhlas so zaplatením, jednoznačné informácie o povahe obchodníka a z nej vyplývajúcich oprávnení poskytovať určité služby ako aj o zodpovednosti za poskytované služby, je cestovná kancelária povinná označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu slovami „cestovná kancelária“, ak toto označenie neobsahuje už jej meno.
S umožnením cestujúcemu robiť informované rozhodnutia o kúpe súvisí aj ďalšia povinnosť cestovnej kancelárie, a to informovať ho, pre ktorého obchodníka je predaj zájazdu, spojenej služby cestovného ruchu alebo jednotlivej služby cestovného ruchu sprostredkovaný, a teda kto je zodpovednou zmluvnou stranou.
Novou povinnosťou, ktorej zavedenie sa v praxi ukázalo ako potrebné, je vedenie evidencie a plnenie rôznych oznamovacích povinností zo strany cestovnej kancelárii. Táto povinnosť by mala znížiť riziko, že sa cestovná kancelária dostane do úpadku a v prípade, ak by sa aj cestovná kancelária dostala do finančných problémov, príslušné subjekty budú mať o tom dostatok informácií, aby mohli včas reagovať a zasiahnuť.
Vo vzťahu k cestujúcim je dôležitou povinnosťou cestovnej kancelárie zabezpečiť, aby na základe jej písomného poverenia bol prítomný zástupca cestovnej kancelárie, na ktorého sa môžu cestujúci v prípade výskytu akýchkoľvek ťažkostí obrátiť so žiadosťou o pomoc, prípadne si u neho uplatniť reklamáciu, pričom tento zástupca bude oprávnený prijímať a vybavovať dané reklamácie cestujúcich počas zájazdu.
Samozrejme jednou z najdôležitejších povinností cestovnej kancelárie je mať zabezpečenú dostatočnú ochranu pre prípad úpadku, a to po celý čas prevádzkovania cestovnej kancelárie tak, aby boli v prípade jej úpadku uspokojené všetky nároky cestujúcich v prípadoch podľa §
9 ods. 1. V prípade, ak by cestovná kancelária sprostredkovala predaj zájazdu pre obchodníka usadeného na území iného štátu je povinná dodržiavať povinnosti cestovnej agentúry uvedené v § 7 ods. 1 písm. c) a d) a § 7 ods. 2.
Aby sa predišlo neželanému obchádzaniu zákona, zákon výslovne stanovuje, že oddelená ponuka a predaj služieb cestovného ruchu ako samostatné účtovanie položiek toho istého zájazdu cestovnú kanceláriu nezbavujú povinností vyplývajúcich z tohto zákona.
K § 9
Účelom smernice, ktorá sa transponuje návrhom zákona je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z konkrétnych cieľov je zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku v 100 % miere, ktoré bolo vyžadované aj predchádzajúcou smernicou upravujúcou predaj zájazdov (Smernica Rady z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb), avšak ako z dlhoročnej praxe vyplynulo, zákon, ktorý transponoval predchádzajúcu smernicu, nenastavil reguláciu tak, aby bola požiadavka 100 % ochrany pre prípad úpadku zabezpečená aj v aplikačnej praxi. Z toho dôvodu bolo nutné systém revidovať a zaviesť také mechanizmy, ktoré požiadavky novej smernice pomôžu splniť.
Zodpovedným subjektom za zabezpečenie dostatočnej ochrany pre prípad úpadku pre cestujúcich je cestovná kancelária. V zákone sú jasne definované situácie, kedy si cestujúci môže uplatniť nárok na plnenie plynúce z tejto ochrany. Cestovná kancelária je povinná zabezpečiť aj v prípade úpadku refundáciu všetkých platieb, ktoré prijala od cestujúcich, pričom zákon stanovuje, že zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad musí uzatvoriť s poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku najmenej vo výške 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu a v prípade ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku vo výške minimálne 30 % tržieb z predaja zájazdov a sprostredkovania a predaja spojených služieb cestovného ruchu v predchádzajúcom roku. Ide o minimum, cestovná kancelária môže uzatvoriť takúto zmluvu aj na vyššie percento alebo ísť nad rámec zákonom daného zabezpečenia. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku je povinný dbať na to, aby na základe dokumentov a informácií preložených cestovnou kanceláriou, nebola uzatvorená zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku pod zákonom stanovené minimum. Ak mu cestovná kancelária predloží taký návrh, v ktorom je ochrana pre prípad úpadku nižšia ako stanovená zákonom, nemôže takúto zmluvu uzatvoriť bez toho, aby sa dopustil porušenia ustanovení tohto zákona. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku ale nezodpovedá za správnosť informácií predložených cestovnou kanceláriou, preto vychádza výlučne z ňou predložených dokumentov. Táto hranica nebola stanovená náhodne, ale ako výsledok zložitých výpočtov, pri ktorých sa brali do úvahy rozličné faktory.
Zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku musí byť zmluvnými stranami uzatvorená tak, aby sa vzťahovala na všetky zájazdy a spojené služby cestovného ruchu predané počas jej platnosti bez ohľadu na to, kedy sa prejavili dôsledky úpadku. Cestujúci, ktorí si zakúpili zájazd alebo spojené cestovné služby v cestovnej kancelárii počas platnosti zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku, majú nárok na refundáciu.
Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nie je povinný plniť nad rámec dohodnutej poistnej sumy alebo bankovej záruky. Je však vhodné upozorniť na skutočnosť, že ako podnikateľský subjekt má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a je povinný dodržiavať jednak ustanovenia tohto zákona, a aj osobitných predpisov. Napriek tomu, že v tomto zákone nie je explicitne stanovený dohľad Národnej banky Slovenska nad dodržiavaním povinností poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku, ako orgán dohliadajúci nad dodržiavaním povinností subjektmi finančného trhu môže skontrolovať dodržiavanie povinností aj podľa tohto zákona.

Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku je povinný odovzdať cestovnej kancelárii po uzatvorení zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku potvrdenie o tejto ochrane pre prípad úpadku, ktoré obsahuje najmä výšku sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a dátum konca platnosti zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. Toto potvrdenie je dôležité najmä z dôvodu povinnosti cestovnej kancelárie preukázať zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku cestujúcim.
Obchodník so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie, bez ohľadu na formu podnikania (obchodná spoločnosť, živnostník a podobne), ktorá predáva alebo ponúka na predaj zájazdy na území Slovenskej republiky alebo akýkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti na územie Slovenskej republiky, má povinnosť zabezpečovať ochranu pre prípad úpadku podľa tohto zákona. Toto ustanovenie má zabezpečiť istotu, aby aj cestujúci, ktorí si zakúpia zájazd od obchodníka so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie, ale v rámci priestoru Európskeho hospodárskeho priestoru, boli chránení.
Obchodník so sídlom na území iného členského štátu Európskej únie preukazuje splnenie podmienky zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku v rozsahu podľa právneho predpisu platného v štáte, v ktorom je obchodník zahraničná osoba usadená usadený. Toto ustanovenie súvisí s uznávaním ochrany pre prípad úpadku v rámci Európskej únie.
K § 10
Na inštitúty zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku sa primerane vzťahujú osobitné právne predpisy, a to v prípade poistenia Občiansky zákonník a v prípade bankovej záruky Obchodný zákonník. V prípade ak sa v zákone uvádzajú ustanovenia, ktoré sa odkláňajú od znenia predmetných osobitných predpisov, uplatní sa zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom.
Zákon tiež taxatívne vymedzuje okruh subjektov, s ktorými je možné uzatvoriť poistenie pre prípad úpadku alebo dohodnúť bankovú záruku. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že cestovné kancelárie so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, zapísané v príslušných registroch Slovenskej republiky sú povinné uzatvoriť zmluvy zabezpečujúce ochranu pre prípad úpadku v súlade s ustanoveniami tohto zákona. Znamená to, že bez ohľadu na to, či slovenská cestovná kancelária uzatvorila zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad úpadku s poisťovňou alebo bankou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo napríklad v inom členskom štáte, ochrana pre prípad úpadku musí spĺňať požiadavky podľa slovenských právnych predpisov, nemôže si zabezpečiť ochranu pre prípad úpadku podľa právneho poriadku iného štátu.
K § 11
Rozšírila sa informačná povinnosť cestovných kancelárií voči poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku. Zákon zaväzuje cestovné kancelárie poskytnúť poisťovniam a bankám minimálny rozsah informácií, avšak nevylučuje možnosť poskytovateľa pre prípad úpadku žiadať ďalšie potrebné informácie, nad rámec tohto výpočtu. Je nutné poznamenať, že cestovná kancelária zodpovedá za správnosť údajov predkladaných poskytovateľovi pre prípad úpadku a v prípade, ak by sa zmluva o zabezpečení ochrany pre prípad úpadku uzatvorila na základe nepravdivých údajov zo zavinenia cestovnej kancelárie, poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku, ktorý si splnil zákonné povinnosti, v zmysle všeobecného ustanovenia nebude povinný plniť nad zjednanú poistnú sumu.
Výlučne na žiadosť poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku je cestovná kancelária povinná predložiť poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku ako súčasť dokladov na uzatvorenie zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku, zmluvu uzatvorenú s podnikateľom, ktorý v prípade jej úpadku zabezpečí repatriáciu vrátane nevyhnutného ubytovania a stravovania, ak toto nezabezpečí cestovná kancelária prostredníctvom svojho povereného zamestnanca. Je tu nevyhnutná aktivita zo strany poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku.
Cestovná kancelária, ktorá je povinná uverejňovať svoju účtovnú závierku vo verejnej časti Registra účtovných závierok nemá povinnosť predkladať túto účtovnú závierku. Cestovná kancelária, ktorá nie je povinná zverejňovať svoje účtovné doklady podľa predchádzajúcej vety (napr. SZČO) je povinná predložiť poskytovateľovi pre prípad úpadku účtovnú závierku za predchádzajúci rok, a to pred uzatvorením zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na novovzniknutú cestovnú kanceláriu.
Oznamovacia povinnosť voči SOI vzniká jednak cestovnej kancelárii, ktorá je povinná oznamovať vznik alebo zmenu zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a predložiť do piatich dní odo dňa uzatvorenia zmluvy jej rovnopis alebo overenú kópiu a zároveň bezodkladne oznamovať zákonom stanovené zmeny údajov v zozname vedenom SOI podľa § 30. Podmienka bezodkladnosti musí byť bezpodmienečne splnená, za účelom zachovania aktuálnosti a efektívnosti zverejneného zoznamu. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku bude musieť oznamovať, že poskytoval plnenie podľa zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a tiež k tomuto oznámeniu uvedie informáciu o celkovej sume, ktorú poskytol podľa tejto zmluvy. Takéto oznámenie nemá zákonom stanovenú formu. V prípade, ak zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku zanikne pred uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná, majú oba subjekty povinnosť oznámiť túto skutočnosť SOI.
K § 12
Cestovná kancelária (bez ohľadu na to, či ide o obchodnú spoločnosť alebo SZČO) je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva.
Za účelom zabezpečenia prehľadných informácií o tržbách cestovnej kancelárie a zefektívnenia kontroly účtovných závierok, je cestovná kancelária v poznámkach účtovnej závierky, riadnej ako aj priebežnej, uvádzať zákonom stanovené informácie. Nakoľko sa v praxi často stávajú situácie, že cestujúci zaplatia zálohu za zájazdy niekoľko mesiacov pre začatím zájazdu, je nevyhnutné, aby účtovné závierky obsahovali aj informácie o poskytnutých zálohách, aby tieto účtovné dokumenty reflektovali skutočný stav prevzatých platieb od cestujúcich.
V tomto ustanovení je uvedená povinnosť cestovnej kancelárie, ktorá nemá povinnosť ukladať svoju účtovnú závierku do verejnej časti Registra účtovných závierok, predkladať riadnu účtovnú závierku SOI, bezodkladne po jej zostavení.
Ak cestovná kancelária dosahuje už počas roka sumu ročných plánovaných tržieb, hrozí vznik tzv. podpoistenia, pričom cestovná kancelária by nemala dohodnuté poistné krytie alebo bankovú záruku v dostatočnej výške. Túto situáciu je však nevyhnutné posudzovať v každom individuálnom prípade samostatne. Z tohto dôvodu sa zaviedla pre všetky cestovné kancelárie povinnosť zostavovať k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka priebežnú účtovnú závierku. Takúto účtovnú závierku obsahujúcu informácie podľa odseku 2 zákona, spolu s údajmi o počte predaných zájazdov a služieb cestovného ruchu predaných ako súčasť spojených služieb cestovného ruchu, cestovná kancelária predkladá SOI bezodkladne po jej zostavení.
Ak na základe riadnej alebo priebežnej účtovnej závierky cestovná kancelária zistí, že poistná suma alebo banková záruka nespĺňajú ani zákonom stanovenú minimálnu hranicu 30 % tržieb z predaja zájazdov a spojených služieb cestovného ruchu, je povinná vykonať nápravu (napríklad uzatvorením dodatku k už existujúcej zmluve alebo uzatvorením novej zmluvy) a zabezpečiť ochranu pre prípad úpadku tak, aby poistná suma alebo banková záruka spĺňala požiadavky podľa § 9 ods. 2. O nedostatočnosti sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku sa môže cestovná kancelária dozvedieť aj z iných údajov, ktoré sú cestovnej kancelárii známe. Okrem povinnej účtovnej závierky si totiž napríklad môže viesť aj interné  evidencie, na základe ktorých sleduje svoje obraty, tržby a výdavky počas určitého časového obdobia.
Ak SOI na základe preskúmania predložených účtovných závierok zistí, že ochrana pre prípad úpadku nespĺňa minimálne požiadavky stanovené zákonom (poistenie alebo banková záruka sú pod hranicou povinných 30 %), zakáže cestovnej kancelárii do vykonania nápravy predávať zájazdy alebo sprostredkovať spojené služby cestovného ruchu a zároveň oznámi poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku, že dotknutá ochrana pre prípad úpadku nespĺňa požiadavky podľa zákona. Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nemá povinnosť sledovať výšku sumy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku v priebehu zmluvného vzťahu s cestovnou kanceláriou. SOI stanoví cestovnej kancelárii lehotu, v ktorej bude povinná vykonať nápravu. Ak cestovná kancelária nápravu nevykoná (odmietne uzatvoriť alebo zmeniť zmluvu, ostane pasívna a podobne), zmluva zabezpečujúca ochranu pre prípad úpadku zaniká. Túto informáciu následne uverejní SOI vo verejne prístupnom zozname, kde k nej budú mať prístup aj samotní cestujúci.
K § 13
Cestovná kancelária je povinná bezodkladne oznámiť poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku skutočnosť, že je v úpadku alebo je v takej finančnej situácii, že jej úpadok hrozí. Toto oznámenie musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí obsahovať pravdivé vysvetlenie o vzniku úpadku, rozsahu jeho následkov. Cestovná kancelária je povinná v tomto prípade predložiť všetky potrebné doklady, ktoré si poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku od nej vyžiada. Ustanovenie odseku 2 bolo do návrhu zákona vložené z dôvodu aplikačných nedostatkov v tejto oblasti, a to konkrétne v situácii, kedy si cestovná kancelária neplnila svoje záväzky voči jednotlivým poskytovateľom služieb v rámci zájazdu a poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nemohol konať, nakoľko si nevedel overiť dôvod pasivity cestovnej kancelárie. V tejto situácii poskytovateľ pre prípad ochrany (napríklad po tom ako bol kontaktovaný cestujúcimi, ktorým odmietajú v turistickej destinácii poskytnúť dohodnuté služby) kontaktuje zodpovednú cestovnú kanceláriu, aby uviedla dôvody prečo nie sú cestujúcim poskytované dohodnuté služby cestovného ruchu. Ak na takúto výzvu cestovná nereaguje uvedením relevantných dôvodov neplnenia (napr. keď cestovná kancelária nebude v úpadku, resp. jej úpadok ani nebude hroziť, ale s konkrétnym prevádzkovateľom služieb v turistickej destinácii bude mať nedorozumenie, na základe ktorého tento poskytovateľ odmietne cestujúcim poskytnúť svoje služby - v tejto situácii o tom upovedomí poskytovateľa pre prípad úpadku a nakoľko neexistuje právny dôvod na poskytnutie ochrany pre prípad úpadku, bude sa táto situácia riešiť bez účasti poskytovateľa pre prípad úpadku) alebo výzvu poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku ignoruje, je možné usudzovať, že služby cestovného ruchu nie sú poskytované cestujúcim z dôvodu neplnenia finančných záväzkov cestovnej kancelárie kvôli úpadku. Poskytovateľ v takomto prípade poskytne plnenie, aké majú strany dohodnuté v príslušnej zmluve. Ak sa však následným šetrením preukáže, že cestovná kancelária v úpadku nebola, je povinná vrátiť poskytovateľovi pre prípad úpadku všetky náklady, ktoré vynaložil.
Za účelom zabezpečenia repatriácie cestujúcich z dôvodu úpadku cestovnej kancelárie, má poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku na výber z troch alternatívnych možností plnenia a záleží iba na ňom a konkrétnych okolnostiach prípadu, ktorá z možnosti plnenia bude najefektívnejšia. Má možnosť:
(i)poskytnúť finančné plnenie cestovnej kancelárii, ktorá zabezpečí repatriáciu vrátane nevyhnutného ubytovania a stravovania;
(ii)poskytnúť finančné plnenie podnikateľovi, s ktorým má cestovná kanceláriu uzatvorenú zmluvu, aby zabezpečil repatriáciu vrátane ubytovania a stravovania; alebo
(iii)zabezpečiť vyššie uvedené sám, prostredníctvom svojho povereného pracovníka alebo svojho zmluvne dohodnutého podnikateľa.

Jeden zo subjektov, ktorý je na základe vyššie uvedeného povinný zabezpečiť repatriáciu. môže cestujúcim poskytnúť plnenie vo forme úhrady služieb, na základe ktorých budú cestujúci pokračovať vo svojom zájazde alebo spojených službách cestovného ruchu. Umožniť cestujúcemu namiesto repatriácie ostať v destinácii a pokračovať v zájazde je fakultatívnou možnosťou a záleží iba od rozhodnutia zodpovedného subjektu, či k takémuto riešeniu pristúpi.
Na zabezpečenie repatriácie alebo doplatenie služieb cestovného ruchu s cieľom umožniť cestujúcemu pokračovať v zájazde nie je zákonom stanovená lehota, keďže však ide o situácie, kedy sú samotní cestujúci na zájazde v konkrétnej destinácii, musí poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku postupovať bezodkladne po overení pravdivosti oznámenia o úpadku alebo po márnom zaslaní výzvy podľa ods. 2, ak na ňu cestovná kancelária nereaguje.
V prípade ak si cestujúci uhradia tieto náklady sami, majú nárok na to, aby im poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku, takisto bezodkladne po overení pravdivosti oznámenia o úpadku cestovnej kancelárie, uhradil tieto náklady, ale iba do výšky sumy, akú by musel vynaložiť, ak by prepravu, ubytovanie a stravovanie zabezpečovala cestovná kancelária, cestovnou kanceláriou zmluvne dohodnutý podnikateľ, prípadne poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku. Nárok na takéto plnenie by si mal cestujúci uplatniť prostredníctvom žiadosti zaslanej poskytovateľovi ochrany pre prípad úpadku. Toto ustanovenie by malo zabrániť špekulatívnym praktikám zo strany cestujúcich.
Cestovná kancelária je povinná poskytovať súčinnosť.
Ak by nastala situácia, že cestovná kancelária nebola v úpadku, avšak poskytovateľ pre prípad úpadku plnil zo zmluvy o zabezpečení o ochrany pre prípad úpadku, je cestovná kancelária povinná vrátiť mu späť všetky tieto finančné prostriedky, ktoré vynaložil.
Ak poskytovateľ pre prípad úpadku ešte pred vznikom nároku na plnenie zo zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku zistí, že cestovná kancelária mu poskytla nepravdivé alebo neúplné podklady, ktoré boli na uzatvorenie alebo zmenu zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku podstatné (ak by uviedol správne a úplné údaje, poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku by takúto zmluvu s cestovnou kanceláriou vôbec neuzatvoril), môže poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku takúto zmluvu vypovedať, s osemdňovou výpovednou lehotou. Nie je však oprávnený odmietnuť alebo znížiť plnenie dohodnuté v zmluve zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku
Za nároky, ktoré neuhradil poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku cestujúcemu z dôvodu, že presiahli sumu zabezpečenú ochranou pre prípad úpadku, zodpovedá aj naďalej cestovná kancelária a poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku nie je povinný plniť nad rámec podmienok dohodnutých v zmluve.
Členské štáty sú povinné uznať ochranu pre prípad úpadku zabezpečenú podľa práva iného členského štátu, v ktorom je príslušná cestovná kancelária usadená. Všetky členské štáty určia centrálne kontaktné miesto, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky ministerstvo hospodárstva.
K § 14
Toto ustanovenie predstavuje národnú podobu transpozície požiadaviek upravených v článku 5 smernice, pričom požiadavky na uvedenie informácií sú taxatívne, ale bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na uvedenie informácií stanovené osobitnými právnymi predpismi ako je uvedené v recitáli 27 smernice.
Cestujúci by mal pred uzatvorením zmluvy o zájazde alebo pred zaslaním inej ponuky, ktorej prijatie môže viesť k uzatvoreniu zmluvy o zájazde dostať všetky potrebné informácie bez ohľadu na to, či sa predaj uskutočňuje prostredníctvom komunikácie na diaľku, v kancelárii alebo iným spôsobom. Pri poskytovaní predzmluvných informácií by cestovná kancelária mala brať do úvahy osobitné potreby cestujúcich, ktorí sú v dôsledku svojho veku alebo telesného postihnutia obzvlášť zraniteľní, ak mohol opodstatnene tieto prípady predvídať.
Základné informácie je cestovná agentúra alebo cestovná kancelária povinná poskytnúť cestujúcim prostredníctvom príslušných formulárov, ktoré sú uvedené v prílohe zákona.
Kľúčové informácie, ako napríklad o hlavných znakoch služieb cestovného ruchu alebo o cenách, ktoré sú poskytované v reklamách, na webovom sídle cestovnej kancelárie alebo v katalógoch ako súčasť predzmluvných informácií, by mali byť záväzné okrem prípadu, keď si cestovná kancelária vyhradzuje právo tieto skutočnosti jednostranne meniť, a keď tieto zmeny jasne, zrozumiteľne a zreteľne oznámi cestujúcemu pred uzatvorením zmluvy o zájazde. Dôležitou informačnou povinnosťou je okrem iného aj oznámenie dosiahnutia minimálneho počtu účastníkov, nakoľko má cestovná kancelária v prípade ich nedosiahnutia právo odstúpiť od zmluvy o zájazde, avšak povinnosť vrátiť cestujúcim všetky doposiaľ uhradené platby.
Možnosť zmeniť predzmluvné informácie, by mala byť vždy zachovaná, ak sa na tom zmluvné strany výslovne dohodnú.
Jednou z povinností je informovanie o všeobecných údajoch týkajúcich sa pasových a vízových požiadaviek, vrátane predpokladanej lehoty na vydanie víz a o zdravotných formalitách v cieľovom mieste. Pasovými požiadavkami môžu byť informácie o potrebe pasu v danej destinácii (nie je nevyhnutný napríklad v rámci členských štátov Európskej únie) alebo o minimálnej dĺžke platnosti pred vycestovaním do destinácie (napríklad musí byť platný ešte minimálne 6 mesiacov). Informácie o približných lehotách na získanie víz sa môžu poskytnúť ako odkaz na úradné informácie v krajine určenia.
Dôležitosť riadneho informovania o cene zájazdu pred uzatvorením zmluvy potvrdzuje aj skutočnosť, že ak cestovná kancelária alebo cestovná agentúra predávajúca zájazd neposkytne predzmluvné informácie o úhrade dodatočných nákladov alebo iných nákladov, cestujúci nemá povinnosť ich uhradiť.
Cestujúci musia byť informovaní o subjekte, ktorý pre zodpovednú cestovnú kanceláriu poskytuje ochranu pre prípad úpadku.
Predzmluvné informácie nemusia byť poskytované v písomnej forme, ak však sú, musia byť čitateľné. Bez ohľadu na formu musia byť informácie poskytnuté jednoznačným, zrozumiteľným a určitým spôsobom.
Odpadla potreba stanoviť konkrétne pravidlá o katalógoch, keďže nové komunikačné technológie umožňujú ľahko a rýchlo vykonávať aktualizácie.
K § 15
Cestovné kancelárie, ktoré sprostredkúvajú spojené služby cestovného ruchu majú povinnosť informovať cestujúcich o tom, že si nekupujú zájazd a že za riadne plnenie ich zmlúv sú výlučne zodpovední jednotliví poskytovatelia služieb. Tieto informácie sú povinné poskytovať na príslušných formulároch, ktoré sa nachádzajú v prílohe tohto zákona.
Cestovné kancelárie sprostredkúvajúce spojené služby cestovného ruchu majú povinnosť poskytovať ochranu v prípade úpadku cestovnej kancelárie na refundáciu prijatých platieb, a pokiaľ sú zodpovedné za prepravu cestujúcich, na repatriáciu cestujúcich a mali by o tom cestujúcich informovať. Ak cestovná kancelária sprostredkujúca spojené služby cestovného ruchu neobdrží od cestujúcich platby z dôvodu, že platby boli zaslané jednotlivým poskytovateľom spojených služieb cestovného ruchu, informuje cestujúcich, že nie je zodpovedná za refundáciu týchto platieb a že prípadné nároky sú povinní si riešiť s jednotlivými poskytovateľmi spojených služieb cestovného ruchu.
Ak cestovná kancelária obdrží platbu iba za služby cestovného ruchu, ktoré sama poskytuje, je zodpovedná iba za poskytnutie týchto služieb. Príkladom by mohlo byť ubytovacie zariadenie, ktoré okrem poskytovania ubytovania sprostredkuje prenájom motorového vozidla, pričom tak za splnenia zákonom stanovených podmienok vzniknú spojené služby cestovného ruchu. V prípade ak ubytovacie zariadenie obdrží od cestujúceho platbu za ubytovanie aj za prenájom motorového vozidla, dostáva sa do postavenia cestovnej kancelárie a okrem iného musí mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku a je povinné zabezpečiť refundáciu platieb cestujúcich v prípade úpadku seba alebo prenajímateľa motorových vozidiel. Ak cestujúci zaplatí každému zo subjektov osobitne a ubytovacie zaradenie obdrží iba platbu za ubytovanie, nie je povinné plniť v prípade úpadku prenajímateľa motorového vozidla, pretože neobdržalo platbu za poskytnutie tejto služby.
Z povahy spojených služieb cestovného ruchu vyplýva aj potreba stanoviť povinnosť obchodníka informovať cestovnú kanceláriu o uzatvorení zmluvy o poskytnutí služby cestovného ruchu, ktorá viedla k vytvoreniu spojených služieb cestovného ruchu medzi obchodníkom a cestujúcim. V prípade porušenia tejto povinnosti, zodpovedá za splnenie povinností podľa odseku 1 a odseku 2 zákona tento obchodník.
K § 16
Zmluva o zájazde nemusí mať zo zákona písomnú formu, ak ju však má, musí byť čitateľná. Ak je zmluva o zájazde uzatvorená ústne, cestujúci má v zákonom stanovených prípadoch právo na vydanie potvrdenia o uzatvorení zmluvy. Bez ohľadu na formu musia byť obe formulované jednoznačne, zrozumiteľne a určito. V prípade ak sa zájazd poskytuje na základe samostatných zmlúv o službách cestovného ruchu, zmluvu o zájazde tvoria všetky zmluvy vzťahujúce sa na služby cestovného ruchu v rámci zájazdu, pričom zodpovedná je cestovná kancelária, ktorá dané služby cestovného ruchu skombinovala. Bez ohľadu na to, či je cestujúcemu poskytnutá zmluva o zájazde alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy o zájazde, musí obsahovať okrem všetkých predzmluvných informácií, ktoré sú uvedené v § 14 odsekoch 1 a 2 zákona, aj dodatočné informácie ustanovené zákonom. Dôležité je upozorniť, že cestujúci si môže s cestovnou kanceláriou dohodnúť aj osobitné požiadavky, pričom ak s nimi cestovná kancelária súhlasí, musia byť uvedené v zmluve o zájazde.
Ak bola zmluva o zájazde uzatvorená za fyzickej prítomnosti oboch zmluvných strán, vydá cestovná kancelária alebo cestovná agentúra vyhotovenie uzatvorenej zmluvy o zájazde alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy o zájazde v listinnej podobe výlučne na požiadanie cestujúcim. Naopak, ak bola zmluva uzatvorená mimo predajného miesta cestovnej kancelárie alebo cestovnej agentúry, musí cestovná kancelária alebo cestovná agentúra bezodkladne z vlastnej iniciatívy odovzdať cestujúcemu vyhotovenie uzatvorenej zmluvy o zájazde alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy o zájazde v listinnej podobe. Na trvanlivom nosiči je oprávnená odovzdať mu tieto dokumenty iba v prípade, ak s tým cestujúci vyslovene súhlasí.
Cestovná kancelária je povinná poskytnúť zákonom stanovené informácie cestujúcemu v dostatočnom časovom predstihu pred začatím zájazdu. Konkrétna lehota nebola smernicou stanovená. Ide o potvrdenia, poukážky, lístky (napr. vstupy na kultúrne športové podujatia, vstupy do rekreačných areálov a iné na ktorých sa zmluvné strany dohodli), informácie o plánovaných časoch odchodu alebo o termíne na odbavenie, ak aj plánovaných časoch zastávok, dopravných spojení a príchodu na cieľové miesto alebo miesta.
K § 17
Dôkazné bremeno, že informácie podľa § 14 a 16 boli riadne poskytnuté znáša cestovná kancelária alebo cestovná agentúra predávajúca zájazd alebo cestovná kancelária sprostredkujúca spojené služby cestovného ruchu, v závislosti od toho za akých podmienok bola zmluva o zájazde uzatvorená. Znamená to, že napríklad v prípade reklamácie služieb cestovného ruchu, odstúpenia od zmluvy, uplatňovania si náhrady škody cestujúcim, je na cestovnej kancelárii preukázať, že údaje podľa vyššie uvedených ustanovení zákona boli cestujúcemu poskytnuté riadne a včas. Nezáleží na tom, či sa poskytnutie informácii preukazuje v rámci súdneho konania alebo mimosúdne.
K § 18
Keďže zájazdy sa často zakúpia dlho pred ich poskytnutím, môže dôjsť k nepredvídaným udalostiam. Za určitých podmienok by preto cestujúci mal byť pred začatím zájazdu oprávnený postúpiť zmluvu o zájazde inému cestujúcemu, ktorý spĺňa všetky dohodnuté podmienky účasti na zájazde, pričom tento náhradný cestujúci musí s postúpením poskytnúť súhlas, ktorý je súčasťou oznámenia.
Lehota na doručenie tohto oznámenia cestovnej kancelárii je najmenej sedem dní pred začiatkom zájazdu, avšak zmluvné strany si môžu dohodnúť aj kratšiu lehotu.
Cestovná kancelária by v takýchto situáciách mala mať možnosť náhrady svojich výdavkov, ako napríklad ak poskytovateľ jednotlivej služby cestovného ruchu vyžaduje poplatok za zmenu mena cestujúceho alebo stornovanie cestovného lístka a vydanie nového. Cestovná kancelária musí vznik dodatočných poplatkov, príplatkov alebo iných nákladov v dôsledku postúpenia zmluvy o zájazde novému cestujúcemu preukázať. V tomto prípade sú pôvodný a nový cestujúci vo vzťahu k cestovnej kancelárii solidárnymi dlžníkmi.
K § 19
Zvýšenia cien by mali byť možné iba vtedy, ak došlo:
•k zmene ceny pohonných látok alebo iných zdrojov energie na prepravu cestujúcich;
•k zmene výšky daní alebo poplatkov zavedených treťou stranou, ktorá nie je priamo zapojená do výkonu služieb cestovného ruchu, ktoré sú súčasťou zájazdu (vrátane miestnej dane za ubytovanie, turistických poplatkov, letiskových poplatkov alebo poplatkov za nástup/nalodenie prípadne výstup/vylodenie v prístavoch a na letiskách); alebo
•k zmene výmenných kurzov týkajúcich sa zájazdu;
pričom splnenie týchto podmienok je alternatívne, čo znamená, že postačuje, ak je splnená iba jedna z týchto podmienok.
K jednej z týchto podmienok avšak kumulatívne pristupujú ďalšie dve a to, že zmluva výslovne umožňuje takéto zvýšenie ceny a stanovuje, že cestujúci má právo na zníženie ceny zodpovedajúce zníženiu týchto nákladov. Bez toho, aby zmluva o zájazde obsahovala tieto ustanovenia, nemôže cestovná kancelária zvýšiť cenu zájazdu. Cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného, ak cestovná kancelária navrhuje zvýšenie ceny o viac ako 8% celkovej ceny.
Zvýšenie ceny spoločne s jeho odôvodnením musí byť v podobe oznámenia umiestnenom na trvanlivom nosiči cestujúcemu preukázateľne odoslané najneskôr 20 dní pred začiatkom zájazdu, inak cestovná kancelária stratí nárok na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu.
Ak cestujúcemu vznikne právo na zníženie nákladov, je cestovná kancelária oprávnená odpočítať si od sumy, ktorú je povinná cestujúcemu vyplatiť aj skutočné náklady, ktoré jej vznikli. Doklad o týchto skutočných nákladoch je povinná predložiť cestujúcemu až na jeho výslovnú žiadosť, vyžaduje sa preto aktivita zo strany cestujúceho.
K § 20
Okrem ceny môže cestovná kancelária pred začatím zájazdu jednostranne zmeniť iné podmienky zájazdu iba za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok:
•toto právo si vyhradila v zmluve o zájazde,
•zmena je zanedbateľná a
•cestovná kancelária informuje cestujúceho o zmene jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom na trvanlivom nosiči.
Odsek dva zákona výslovne vymedzuje, v ktorých prípadoch pôjde o zásadné zmeny zmluvy o zájazde. Môže to byť napríklad v prípade, že sa zníži kvalita alebo hodnota cestovných služieb. Zmeny odchodu alebo príchodu uvedeného zmluve zájazde by sa mali považovať za významné, ak by spôsobili cestujúcemu veľké nepríjemnosti alebo dodatočné výdavky, napríklad opätovné zabezpečenie dopravy alebo ubytovania. V týchto prípadoch je cestovná kancelária povinná bezodkladne (ihneď ako sa o zmenách dozvedela) informovať o týchto zmenách cestujúceho na trvanlivom nosiči. Cestovná kancelária určí lehotu (ktorá musí byť primeraná) na to, aby sa cestujúci rozhodol, či tieto zmeny príjme alebo sa rozhodne od zmluvy odstúpiť. Nakoľko zavinie nie je na strane cestujúceho, ak by sa rozhodol od zmluvy odstúpiť, nie je povinný zaplatiť odstupné. V tomto prípade mu cestovná kancelária môže za podmienok určených zákonom poskytnúť náhradný zájazd. Ak nemá záujem ani o ten, cestovná kancelária je povinná najneskôr do 14 odo dňa doručenia odstúpenia od zájazdu cestujúcim, vyplatiť mu ním zaplatené finančné prostriedky. Právo cestujúceho na náhradu škody týmto zostáva zachované.
Ak sa cestujúci nevyjadrí v cestovnou kanceláriou stanovenej lehote k zmene podmienok v zmluve o zájazde, uplatní sa fikcia, že navrhované zmeny neprijal a zmluva o zájazde uplynutím tejto lehoty zaniká.
Ak cestujúci súhlasí so zmenou zmluvy alebo s poskytnutím náhradného zájazdu s tým, že sa mu poskytne zájazd nižšej kvality alebo s nižšími nákladmi, cestujúci má právo na primerané zníženie ceny zájazdu.
K § 21
Za podmienky zaplatenia primeraného a odôvodneného odstupného má cestujúci možnosť kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde, pričom odstupné by malo zohľadňovať okrem iného očakávané úspory nákladov a príjem z náhradného poskytnutia služieb cestovného ruchu (výška odstupného by sa určite nemala odkláňať od priemerných hodnôt, ktoré sú na trhu obvyklé). Odôvodnenie odstupného je však cestovná kancelária povinná poskytnúť cestujúceho až na výslovné požiadanie cestujúceho, čo znamená že znovu je nevyhnutná aktivita zo strany cestujúceho. Už v rámci predzmluvných informácií má cestovná kancelária vo vzťahu k cestujúcemu ako jednu z hlavných informačných povinností uviesť termín začatia a skončenia zájazdu. Za začiatok poskytovania zájazdu na účely odstúpenia od zmluvy o zájazde sa preto bude považovať dátum, ktorý je cestovnou kanceláriou stanovený a uvedený v zmluve o zájazde.
V prípade, ak poskytovanie zájazdu výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, cestujúci majú právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez povinnosti zaplatiť odstupné. Mimoriadne a neodvrátiteľné okolnosti môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú napríklad terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie, tak ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde. Príkladom neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, predstavujúcej významné riziko pre ľudské zdravie, môže byť napríklad aj vypuknutie vírusu zika v cieľovom mieste po uzatvorení zmluvy, ak je cestujúca tehotná.
Aj cestovná kancelária by v určitých prípadoch mala byť oprávnená odstúpiť od zmluvy pred začatím zájazdu bez povinnosti zaplatiť odstupné, napríklad ak sa nedosiahol minimálny počet účastníkov a táto podmienka bola stanovená v zmluve o zájazde, pričom cestovná kancelária dodržala jednotlivé lehoty stanovené zákonom. Rovnako má aj cestovná kancelária možnosť odstúpiť od zmluvy o zájazde v prípade výskytu neodvrátiteľných alebo mimoriadnych okolností, ktoré boli priblížené vyššie.
Cestovná kancelária je povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby uskutočnené v súvislosti so zájazdom do 14 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy cestujúcim alebo odo dňa odstúpenia od zmluvy samotnou cestovnou kanceláriou. Cestovná kancelária má právo znížiť platbu v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany cestujúceho o sumu odstupného v súlade s odsekom 1.
V zákone sa tiež zakotvilo právo cestujúceho odstúpiť od zmluvy o zájazde do 14 dní od uzatvorenia zmluvy mimo prevádzkových priestorov, a to bez povinnosti zaplatiť odstupné a bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade je nevyhnutné si uvedomiť, že táto možnosť odstúpenia sa nevzťahuje na zmluvy uzatvorené na diaľku (pre vylúčenie pochybností sa uvedené možnosť odstúpenie nevzťahuje na zmluvy uzatvorené prostredníctvom mobilných aplikácií, internetu, callcentier a pod.). Z tohto oprávnenia sú vyňaté tzv. „last minute“ zmluvy o zájazdoch, nakoľko ide o výrazne zvýhodnené ponuky zájazdov pre cestujúcich, pričom toto zvýhodnenie je uplatnené aj z toho dôvodu, že cestujúci nemôže od takejto zmluvy odstúpiť do 14 dní bez uvedenia dôvodu a bez povinnosti zaplatiť odstupné.
K § 22
Hlavným znakom zájazdu je to, že iba jedna cestovná kancelária nesie zodpovednosť za riadne poskytnutie zájazdu ako celku. Obchodník, spravidla kancelária cestovnej agentúry alebo online predajca by mal byť schopný konať výlučne ako predajca alebo sprostredkovateľ a neniesť pritom zodpovednosť ako cestovná kancelária.
Ak niektorá z služieb cestovného ruchu nie je poskytnutá v súlade so zmluvou o zájazde, zákonom alebo zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , alebo ak nemá vlastnosti, ktoré cestujúci s ohľadom na ponuku a zvyklosti dôvodne očakával, cestujúci je túto skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť cestovnej kancelárii alebo jej poverenému zástupcovi, Bezodkladne znamená, že tieto svoje nároky musí uplatniť ešte počas zájazdu. V praxi sa stávajú situácie, kedy je cestujúci cestovnými kanceláriami zavádzaný, prípadne si nesprávne vysvetlí kvalitu a charakter služieb, ktoré mu cestovná kancelária ponúka. Zákonodarca preto považoval za potrebné zahrnúť ako jedno z hlavných kritérií aj cestujúcim odôvodnené očakávanie vlastností určitého druhu a kvality, a to s ohľadom na ponuku a zvyklosti. Toto kritérium však nie je možné objektivizovať a bude sa posudzovať od prípadu k prípadu Ide napríklad o situáciu, kedy si cestujúci zakúpi zájazd pri mori, pričom cestovná kancelária tvrdí, že bude bývať v ubytovacom zariadení, ktoré je umiestnené v blízkosti pláže, avšak pláž je reálne vzdialená 10 km. Rovnako by mala cestovná kancelária prezentovať cestujúcemu pred začiatkom zájazdu danú destináciu na základe fotografií, ktoré reflektujú skutočný charakter a úroveň služieb poskytovaných v danej destinácii. Nemali by u cestujúceho vyvolať dojem, ktorý s prihliadnutím na objektívny stav a možnosti (napr. ubytovacieho zariadenia) nie je možné naplniť. Zároveň by však aj cestujúci mali rozlišovať medzi službami poskytovanými mimo iného v závislosti od ceny a kvality daného zariadenia alebo zvyklosti danej krajiny. Cestujúci nemôže očakávať, že stravovacie služby v 2-hviezdičkovom ubytovacom zariadení budú svojím charakterom a kvalitou zodpovedať tým, ktoré sú poskytované v 5-hviezdičkovom ubytovacom zariadení.
Cestovná kancelária je povinná v primeranej lehote, ktorú stanoví cestujúci, vykonať nápravu služieb cestovného ruchu a v prípade, ak na základe zákonom stanovených podmienok túto nápravu nevykoná, musí cestujúcemu ponúknuť vhodné náhradné služby cestovného ruchu. Ak poskytnutie náhradných služieb cestovného ruchu cestujúci v súlade so zákonom odmietne, alebo tieto náhradné služby cestovného ruchu nemôže z objektívnych dôvodov prijať (cestujúcemu odkázanému na invalidný vozík je ponúknuté náhradné ubytovanie v ubytovacom zariadení, ktoré nemá úplný bezbariérový prístup), cestujúci pokračuje v užívaní služieb cestovného ruchu, ktoré boli predmetom oznámenia a cestovná kancelária do 30 dní od oznámenia vráti cestujúcemu časť ceny zodpovedajúcu cene služieb cestovného ruchu, ktoré neboli poskytnuté riadne a včas.
Na vykonanie nápravy služieb cestovného ruchu môže cestujúci určiť cestovnej kancelárii primeranú lehotu. Lehota nie je presne určená, avšak cestujúci by mal vziať do úvahy aj reálne možnosti cestovnej kancelárie túto nápravu vykonať a nedostávať ju do časovej tiesne. V určitých prípadoch, najmä ak náprava neznesie odklad vzhľadom na osobitný záujem cestujúceho, to znamená že je nevyhnutná okamžitá náprava, by nemalo byť potrebné stanoviť lehotu.. Išlo by napríklad o situáciu, keď si cestujúci musí objednať taxík z dôvodu meškania autobusu poskytnutého cestovnou kanceláriou, aby mohol stihnúť svoj let. Stanoviť lehotu nie je potrebné ani v prípade, ak cestovná kancelária odmietne vykonať nápravu. Ak cestovná kancelária v tejto lehote nápravu nevykoná a neposkytne ani náhradné služby cestovného ruchu, cestujúci má zákonom stanovené možnosti ďalšieho postupu.
Jedným z práv, ktoré môže cestujúci uplatniť, je v prípade podstatného porušenia zmluvy odstúpenie od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného a požadovať vrátenie časti ceny zodpovedajúcej cene služieb cestovného ruchu, ktoré neboli poskytnuté riadne a včas. Odstúpenie má účinok „ex nunc“. Podstatným porušením zmluvy sa rozumie taký nesúlad so zmluvou o zájazde, ktorý výrazne ovplyvňuje poskytovanie zájazdu. Ako príklad možno uviesť skrátenie pobytu na zájazde, alebo zmenu ubytovacieho zariadenia po príchode do destinácie, pričom umiestnenie ubytovacieho zariadenia a kvalita a charakter služieb poskytovaných ubytovacím zariadením by bola výrazne znížená v porovnaní so zmluvne dohodnutým ubytovacím zariadením (náhradné ubytovacie zariadenie by bolo vzdialené od pláže niekoľko kilometrov, alebo by bolo umiestnené vo veľmi hlučnej časti mesta, nezabezpečoval by stravovanie a pod.) Tieto zmeny by boli takého závažného charakteru, že za týchto podmienok by cestujúci nemal záujem predmetnú zmluvu o zájazde vôbec uzavrieť. To, či ide o podstatné porušenie zmluvy sa ale musí posudzovať podľa okolnosti uzatvorenia konkrétnej zmluvy a uskutočnenia konkrétneho zájazdu.
Ak po oznámení podanom cestujúcim cestovná kancelária jeho požiadavky ignoruje - nevykoná nápravu ani mu neponúkne náhradné riešenie, cestujúci môže vykonať nápravu sám a požadovať od cestovnej kancelárie náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených.
Cestovná kancelária je v súčinnosti s cestujúcim povinná vyhotoviť písomný záznam a odovzdať cestujúcemu kópiu tohto záznamu v nasledujúcich prípadoch:
a)nevykoná nápravu a ani neposkytne cestujúcemu náhradné služby rovnakej alebo vyššej kvality bez dodatočných nákladov pre cestujúceho,
b)zabezpečí cestujúcemu náhradné služby cestovného ruchu nižšej kvality,
c)cestujúci v súlade s ods. 6 prvou vetou náhradné služby cestovného ruchu odmietne ale ich nemôže z objektívnych príčin prijať,
d)cestujúci vykoná nápravu sám.
Cestujúci má právo uplatniť reklamáciu zájazdu do dvoch rokov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy. Cestujúci priloží písomný záznam, ak ho má k dispozícii. Dĺžka tejto premlčacej lehoty reflektuje minimálnu požiadavku vyplývajúcu zo smernice.
Cestujúci má právo na primeranú zľavu v prípadoch stanovených zákonom.. Dôkazné bremeno preukázania porušení zmluvy cestujúcim znáša cestovná kancelária. Ak tá nepreukáže, že porušenie zmluvy spôsobil cestujúci, je povinná cestujúcemu do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie vrátiť časť ceny podľa podmienok ustanovených zákonom; tým nie je dotknuté právo cestujúceho požadovať náhradu škody. Za podmienok určených zákonom zabezpečí cestovná kancelária aj repatriáciu, porovnateľnou prepravou, a to bezodkladne a bez dodatočných nákladov pre cestujúceho. Cestovná kancelária sa nemôže odvolávať na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti na účely obmedzenia zodpovednosti za repatriáciu, ak sa na tieto okolnosti nemôže odvolávať príslušný poskytovateľ prepravy.
Cestovná kancelária, ktorá nesie zodpovednosť za neposkytnutie alebo neadekvátne poskytnutie služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd, má možnosť odvolať sa na obmedzenie zodpovednosti poskytovateľov služieb ustanovené v medzinárodných dohovoroch, ako je napríklad montrealský Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu z roku 1999. Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave z roku 1980 a Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974.
Ak vzhľadom na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti nie je možné zabezpečiť včasný návrat cestujúceho na miesto odchodu, cestovná kancelária je povinná znášať náklady na nevyhnutné ubytovanie cestujúcich najviac počas troch nocí na cestujúceho, pokiaľ nie je v iných právnych predpisoch stanovené inak. Obmedzenie týkajúce sa počtu nocí, počas ktorých cestovná kancelária poskytuje nevyhnutné ubytovanie, sa nevzťahuje na osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby, ktoré ich sprevádzajú, tehotné ženy, maloletých bez sprievodu alebo osoby, ktoré potrebujú osobitnú lekársku starostlivosť, ak bola cestovná kancelária o ich osobitných potrebách informovaná aspoň 48 hodín pred začatím zájazdu.
K § 23 a 24
Cestujúci má okrem práva na primerané zníženie ceny zájazdu aj právo na primeranú náhradu majetkovej škody v prípade porušenia zmluvy v zákonom stanovených prípadoch.. Má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku podstatného porušenia zmluvy, za ktoré zodpovedá cestovná kancelária. Náhradu škody (či už majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy) poskytne cestovná kancelária cestujúcemu bezodkladne.
Náhradu nemajetkovej ujmy ako dôsledok zmarenej dovolenky potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej článok 5 smernice Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13.06.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb musí byť vykladaný tak, že v zásade udeľuje spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z nesplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb, ktoré predstavuje balík služieb (zájazd) (rozsudok ESD vo veci C-168/00 vo veci Simone Leitner v. TUI Deutschland GmbH & Co.KG, J-ESD, 2005-4). Cestujúcemu tak môže byť priznané právo na náhradu nemajetkovej ujmy aj v dôsledku neplnenia alebo vadného plnenia služieb zahrnutých do zájazdu. Právo na nemajetkovú ujmu v prípade straty radosti z dovolenky, nevzniká cestujúcemu iba na základe jeho subjektívneho vnímania, keď sa čokoľvek počas zájazdu pokazí, napr. mu nechutí jedlo alebo sa pokazí počasie. Vzniká iba v prípadoch, kedy cestovná kancelária podstatne poruší svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o zájazde, napr. ak nezabezpečí tlmočníka aj keď to bolo zmluvne dohodnuté a cestujúci nemali možnosť sa počas celého zájazdu dorozumieť s ostatnými; nezabezpečí víza do jednej z plánovaných destinácií, preto sa časť zájazdu nemôže uskutočniť; cestujúci sú hospitalizovaní so salmonelózou v prípade porušenia hygienických ustanovení a podobne. Uvedené príklady sú však iba ilustratórneho charakteru a každý prípad je potrebné posudzovať osobitne na základe konkrétnych okolností.
Zákon definuje podmienky zbavenia sa zodpovednosti za škodu cestovnou kanceláriou. Obmedzenie náhrady škody, ktorú má uhradiť cestovná kancelária, je možné dohodnúť aj v zmluve o zájazde ak sa nevzťahuje na zranenie, úmyselne spôsobenú škodu alebo na škodu spôsobenú z nedbanlivosti, a pokiaľ náhrada škody predstavuje menej ako trojnásobok celkovej ceny zájazdu.
Zákon nemá vplyv na právo cestujúcich uplatniť nároky na základe iných príslušných právnych predpisov Európskej únie alebo medzinárodných dohovorov, takže cestujúci majú naďalej možnosť predložiť svoje nároky cestovnej kancelárii, dopravcovi alebo inej zodpovednej zmluvnej strane, či prípadne aj voči viacerým zmluvným stranám.

S cieľom zabrániť príliš veľkej náhrade by sa náhrada alebo zníženie ceny na základe tohto zákona a náhrada alebo zníženie ceny udelené na základe iných príslušných právnych predpisov Európskej únie alebo medzinárodných dohovorov mali od seba odpočítať.
Zodpovednosťou cestovnej kancelárie by nemalo byť dotknuté právo domáhať sa nápravy u tretích strán vrátane poskytovateľov služieb. Možno uviesť príklad, kedy musí cestovná kancelária nahradiť cestujúcemu škodu alebo primerane znížiť cenu zájazdu z dôvodu, že ubytovacie zariadenie porušilo hygienické predpisy, následkom čoho cestujúci ubytovaní v danom ubytovacom zariadení ochoreli. Cestovná kancelária si môže voči ubytovaciemu zariadeniu uplatniť regres a žiadať náhradu vynaložených nákladov.
K § 25
V prípade ak si cestujúci zakúpi zájazd prostredníctvom cestovnej agentúry je oprávnený doručovať zákonom stanovené dokumenty priamo tejto cestovnej agentúre, pričom tá je povinná postúpiť doručené dokumenty cestovnej kancelárii bezodkladne. Postúpenie predmetných dokumentov medzi cestovnou kanceláriou a cestovnou agentúrou nemá vplyv na plynutie lehôt v prospech cestujúceho, nakoľko sa doručenie cestovnej agentúre považuje za deň doručenia cestovnej kancelárii.
Cestovná kancelária je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť primeranú pomoc cestujúcemu, ktorý sa počas cesty ocitne v ťažkostiach. Tento pojem nie je smernicou jasne definovaný, v prípade cestujúcich môže ísť napríklad o stratu dokladov, náhle zdravotné problémy, krádež, spáchanie trestného činu, prípadne zmeškanie letu alebo iného prostriedku prepravy. Tieto ťažkosti môžu súvisieť aj s výskytom mimoriadnych alebo neodvrátiteľných okolnosti v danej destinácii. Tento výpočet však nie je konečný, a to či sa cestujúci reálne ocitol v ťažkostiach sa bude posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Takáto pomoc by mala spočívať najmä v poskytovaní, ak je to vhodné, informácií o takých aspektoch, ako sú zdravotné služby, miestne orgány a konzulárna pomoc, ako aj v poskytovaní praktickej pomoci, napríklad pri komunikácii na diaľku alebo hľadaní náhradného cestovného riešenia. Ak sa cestujúci ocitne v ťažkostiach v dôsledku svojho úmyselného konania alebo svojej nedbanlivosti, cestovná kancelária je oprávnená požadovať od cestujúceho za poskytnutú pomoc úhradu primeraného poplatku, ktorého výška nesmie presahovať skutočné náklady cestovnej kancelárie.
K § 26
Aby mal obchodník usadený mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru postavenie cestovnej kancelárie, ktorá je plne zodpovedná za poskytovanie zájazdu, musí cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, ktorá predáva jeho zájazdy, preukázať SOI, že spĺňa podmienky podľa § 9 až13, § 22, § 23 a 25. Ak tieto skutočnosti nepreukáže, vzťahujú sa predmetné povinnosti priamo na cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru, ktorá tieto zájazdy predáva.
K § 27
Cestujúci sa svojich práv vyplývajúcich zo zákona nemôžu vzdať, obmedziť ich alebo poskytnúť iné vyhlásenia, ktorými sa tento zákon obchádza, pričom všetky takéto vyhlásenia sú absolútne neplatné. Cestovné kancelárie predávajúce zájazdy alebo sprostredkujúce spojené služby cestovného ruchu sa nemôžu zbaviť svojich povinností tvrdením, že konajú len ako poskytovatelia služieb cestovného ruchu, sprostredkovatelia, alebo v inej funkcii.
Vyhlásenie obchodníka týkajúce sa právnej povahy cestovného produktu uvedeného na trh by malo zodpovedať skutočnej právnej povahe dotknutého produktu.

K § 28
Cestujúci sú chránení v súvislosti s chybami, ku ktorým dôjde v rámci rezervačného procesu pri zájazdoch a spojených službách cestovného ruchu.
Obchodník však nezodpovedá za chyby pri rezervácii spôsobené cestujúcim alebo neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami.
K § 29
Ministerstvo hospodárstva na základe tohto ustanovenia plní úlohy kontaktného miesta, pričom sú mu presne vymedzené povinnosti, ktoré mu z toho titulu vyplývajú. Toto kontaktné miesto slúži najmä na uľahčenie administratívnej spolupráce a dohľadu nad cestovnými kanceláriami. Orgány plniace úlohy centrálnych kontaktných miest v zmysle čl. 18 smernice, pôsobiace v jednotlivých členských štátoch Európskej únie sa budú navzájom informovať okrem iného aj o splnení požiadaviek na ochranu v prípade úpadku cestovných kancelárií usadených na ich území, vyžadovaných podľa ich vnútroštátneho práva. Okrem toho má povinnosť odpovedať na žiadosť iného kontaktného miesta o overenie zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku cestovnej kancelárie s miestom podnikania alebo sídlom v Slovenskej republike, a to najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti.
K § 30
Povinnosť viesť evidenciu cestovných kancelárií vyplýva z čl. 18 smernice, ktorý predpokladá zriadenie centrálnych kontaktných miest, ktoré si majú navzájom udeliť prístup ku všetkým dostupným zoznamom cestovných kancelárií organizujúcim zájazd, ktoré si splnili povinnosti týkajúce sa ochrany v prípade úpadku. Tento zoznam má byť verejne prístupný, a to aj online.
Uvedené ustanovenie zákona obsahuje taxatívne určenie rozsahu informácií, ktoré SOI zverejňuje v rámci jej vedeného zoznamu cestovných kancelárií. Tieto informácie sú dôležité najmä z dôvodu uverejnenia informácií o platnej zmluve zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku. SOI aktualizuje informácie na základe každej zmeny, pričom informácie o zmenách môže získať ex offo alebo na základe oznámenia, či už od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, cestovnej kancelárie alebo poskytovateľa ochrany pre prípad úpadku. Cestovná kancelária je povinná hlásiť SOI zmeny údajov podľa písm. a) a b) a doručovať aktuálnu a platnú zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad úpadku. Tento zoznam je dôležitý aj z hľadiska zabezpečenia informovanosti cestujúcich.
SOI je povinná vyčiarknuť cestovnú kanceláriu zo zoznamu ihneď po tom, ako sa dozvie, že jej zaniklo živnostenské oprávnenie.
K § 31 a 32
Orgánom dohľadu je v podmienkach Slovenskej republiky SOI. Tá je oprávnená vykonať v cestovnej kancelárií kontrolu, na základe ktorej ak zistí, že cestovná kancelária nemá zabezpečenú dostatočnú ochranu pre prípad úpadku, zakáže cestovnej kancelárii predaj zájazdov a sprostredkovanie spojených služieb cestovného ruchu.
Okrem toho je na základe zákonom stanovených podmienok oprávnená udeliť cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre peňažnú sankciu. Ak je to možné, môže okrem pokuty porušiteľovi nariadiť zdržať sa protiprávneho konania. Existujú prípady, kedy nie je možné nariadiť zdržať sa protiprávneho konania, napríklad ak porušenie povinnosti síce nastalo v minulosti, ale porušiteľ ukončil protiprávne konanie. V tomto ustanovení sa tiež upravuje možnosť zdvojnásobenia hornej hranice sadzby pokuty. Stanovuje sa subjektívna lehota 12 mesiacov a objektívna lehota troch rokov na konanie o uložení pokuty, pričom pokutu možno uložiť v objektívnej lehote štyroch rokov. Zakotvuje sa tiež subsidiárne použitie správneho poriadku.
24
Zákon tiež vymedzuje čo sa považuje za závažné porušenie povinnosti podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona.
K § 33
Podľa prechodných ustanovení nestrácajú oprávnenia na prevádzkovanie cestovnej kancelárie alebo cestovnej agentúry udelené pred účinnosťou tohto zákona platnosť. Zaväzuje však cestovné kancelárie, ktorým bolo oprávnenie vydané pred účinnosťou zákona poskytnúť zákonom stanovené údaje do zoznamu, ktorý vedie SOI, a to do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona - do 1. apríla 2019. Upravuje tiež prechodné ustanovenia vo vzťahu k preukazovaniu dôveryhodnosti cestovnej kancelárie.
K § 34
Ustanovenie uvádza, ktoré predpisy sa začiatkom účinnosti tohto zákona zrušujú.
K § 35
Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.
K čl. II

K bodu 1
Ustanovenie sa dopĺňa s cieľom zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „smernica o právach spotrebiteľov“). V súlade s čl. 18 ods. 2 smernice o právach spotrebiteľov sa právo na odstúpenie od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na dodanie veci priznáva kupujúcemu aj v prípade, ak mu predávajúci vec nedodal v dohodnutej lehote alebo, ak lehota nebola dohodnutá, v lehote 30 dní od uzatvorenia zmluvy, a predávajúci jednoznačne vyhlásil, že odmieta vec kupujúcemu dodať.
K bodu 2
Nakoľko zákon obsahuje ustanovenie samostatne definujúce zmluvu o zájazde, tento zmluvný typ bol vyňatý zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
K čl. III

K bodu 1
Dopĺňa sa definícia priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti.
K bodu 2
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou uvedenou v bode 1.
K bodom 3 a 4
Návrh vyplývajúci z aplikačnej praxe spresňuje reguláciu pohostinskej činnosti a označenie remeselnej živnosti na účely tohto zákona, s cieľom ochrany spotrebiteľa a zosúladenia podmienok odbornej spôsobilosti pri príprave a predaji všetkých jedál podávajúcich a určených na priamu konzumáciu na mieste (na prevádzkarni) i mimo prevádzkových priestorov.

K čl. IV

Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou názvu zákona.
K čl. V

Odkaz na § 741b Občianskeho zákonníka je potrebné odstrániť najmä z dôvodu, že príslušné ustanovenie bude na základe prijatia zákona z Občianskeho zákonníka odstránené. Je tiež nevyhnutné, aby sa nemožnosť zabezpečenia záväzkov v zmluvách uzatvorených prostredníctvom elektronických zariadení vzťahovala aj na zmluvu o zájazde a zabezpečila sa tak väčšia ochrana cestujúcich.
K čl. VI

K bodu 1
S cieľom zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu čl. 22 smernice o právach spotrebiteľov sa v § 4a ods. 5 výslovne zavádza povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi zaplatenú dodatočnú platbu, t. j. platbu inú, ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia a náklady na dopravu, dodanie a poštovné, pokiaľ predávajúci nezískal výslovný súhlas spotrebiteľa s úhradou tejto dodatočnej platby pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky, ale jeho súhlas vyvodil použitím predvolených možností.
K bodu 2
V súčasnosti sa veľmi využívaným kanálom pre získavanie informácií stali aj webové sídla. Je nevyhnutné, aby mali spotrebitelia jednoduchý a trvalý prístup k tak závažným informáciám ako je nebezpečnosť výrobkov. S ohľadom na vyššie uvedené je preto veľmi efektívnym riešením uverejňovať informácie o nebezpečných výrobkoch nie iba prostredníctvom verejnoprávnej televízie, kde má takýto oznam iba dočasný krátkodobý charakter, ale rozšíriť poskytovanie tejto informácie aj na webové sídlo orgánu dozoru, na základe čoho sa stane táto informácia nie len verejne prístupnou ale aj trvalou.
K bodu 3
Upravuje sa vzťah medzi predzmluvnými informačnými povinnosťami predávajúceho podľa všeobecného verejnoprávneho predpisu na ochranu spotrebiteľa a informáciami poskytovanými spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy podľa osobitných právnych predpisov. Podľa novelizovaného ustanovenia je predávajúci povinný popri predzmluvných informačných požiadavkách podľa špeciálneho právneho predpisu poskytnúť spotrebiteľovi aj tie informácie uvedené v § 10a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sú aplikovateľné s ohľadom na charakter predávaných tovarov a poskytovaných služieb.
K bodu 4
Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu jeho obsolentnosti, nakoľko je v zákone definovaná povinnosť cestovnej kancelárie zabezpečiť prítomnosť zástupcu cestovnej kancelárie počas celého zájazdu.
K bodu 5
Táto časť poznámky pod čiarou bola menená z dôvodu vypustenia ustanovení týkajúcich sa zmluvy o obstaraní zájazdu z Občianskeho zákonníka.
K bodu 6
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou názvu zákona.
26
K bodu 7
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou názvu zákona.
K čl. VII

K bodu 1
Legislatívno‐technická úprava súvisiaca so zmenou základných pojmov v rámci zákona
K bodu 2
Toto ustanovenie bolo upravené v súlade s požiadavkou smernice uvedenou v článku 27.
K bodu 3
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na požiadavku Európskej komisie spresniť informačné povinnosti predávajúceho v prípade zmlúv uzavretých na dobu neurčitú a dohôd o predplatnom. V súlade s čl. 6 ods. 1 písm. e) smernice o právach spotrebiteľov sa tak výslovne ustanovuje povinnosť predávajúceho informovať spotrebiteľa aj o cene za jeden mesiac zúčtovacieho obdobia, ak je dĺžka zúčtovacieho obdobia odlišná ako jeden mesiac.
K bodu 4
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na požiadavku Európskej komisie zabezpečiť jeho úplný súlad s čl. 8 ods. 7 smernice o právach spotrebiteľov. Ak je predmetom zmluvy poskytnutie služby, predávajúci má povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí zmluvy uzavretej na diaľku na trvanlivom nosiči bezodkladne po jej uzavretí, najneskôr však do začatia poskytovania služby.
K bodu 5
Právna úprava sa dáva do súladu s čl. 16 smernice a právach spotrebiteľov upravujúcim výnimky z práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľovi sa tak priznáva právo odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je predaj kníh predávaných v ochrannom obale aj v prípade, ak tento obal rozbalil.
K bodu 6
Precizuje sa znenie výnimky z práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy týkajúcej sa poskytovania ubytovacích služieb. V zmysle smernice o právach spotrebiteľov je vylúčená možnosť spotrebiteľov odstúpiť od zmluvy v prípade niektorých služieb, pri ktorých uzavretie zmluvy vedie k rezervácii určitej kapacity, pri ktorej by po uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať predávajúci problém s jej naplnením. Ide napríklad o rezervácie v ubytovacích zariadeniach.
K bodu 7
V súlade s čl. 14 ods. 3 smernice o právach spotrebiteľov sa ustanovenie § 10 ods. 5 dopĺňa o metódu výpočtu ceny za skutočne poskytnuté plnenie. Táto cena sa vypočíta pomerne na základe ceny, ktorú si predávajúci so spotrebiteľom dohodli v zmluve. Ak však spotrebiteľ preukáže, že dohodnutá cena je neprimerane vysoká, cena za skutočne poskytnuté plnenie sa vypočíta na základe jeho trhovej ceny. Trhová cena sa stanoví porovnaním cien za rovnakú službu poskytovanú inými predávajúcimi platných v čase uzavretia zmluvy.
K bodu 8
Transpozícia čl. 27 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2302.
27
K čl. VIII

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. januára 2019.
V Bratislave 21. februára 2018
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 102/2014, dátum vydania: 23.04.2014

10

B. Osobitná časť

K článkuI

K § 1

Ustanovuje sa predmet úpravy zákona a rozsah jeho pôsobnosti. Taxatívne sa vymedzuje, na ktoré typy zmlúv sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Ustanovenie definuje zmluvy, ktorých uzatváranie upravuje zákon. Definičné znaky nie sú založené na náležitostiach zmluvy, ale na okolnostiach uzatvárania zmluvy a použitých prostriedkoch pri uzatváraní zmluvy. Definujú sa taktiež niektoré základné pojmy používané v zákone.

Zmluvou uzavretou na diaľku (zmluva na diaľku) je zmluva, ktorá sa dojednáva a uzatvára 1. použitím akéhokoľvek prostriedku diaľkovej komunikácie, 2. bez súčasného fyzického kontaktu spotrebiteľa a predá vajúceho, a to až do jej uzavretia vrátane tohto okamihu. Oba tieto znaky musia splnené súčasne. Zvýšená ochrana sa poskytuje z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy na diaľku nemá spotrebiteľ totožné mo žnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke predávajúceho. Spotrebiteľ napr. nemá možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru, je vystavený riziku, že skutočná identita obchodní ka môže byť iná, ako prezentovaná. Zároveň spotrebiteľ musí platiť aj náklady vrátenia tovaru predávajúcemu v prípade, že sa od zmluvy na diaľku rozhodne odstúpiť.

Vymedzenie pojmu zmluva na diaľku sa vzťahuje aj na situácie, keď spotrebiteľ navštívi prevádzkové priestory predávajúceho iba na účely získania informácií o tovare alebo službe a následné rokovanie a uzatvorenie zmluvy sa uskutoční na diaľku. Za zmluvu na diaľku sa naopak nepovažuje zmluva, pri ktorej došlo k osobnej interakcii predávajúceho a spotrebiteľa a prerokovanie zmluvy prebehlo osobne, prič om zmluva samotná bola uzavretá použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez súčasnej prítomnosti oboch strán. Spotrebiteľ v takomto prípade nie je vystavený opísaným rizikám, preto nie je dô vod na zvýšenú ochranu. Podobne pojem zmluva uzavretá na diaľku nemá zahàňať objednávky, ktoré spotrebiteľ uskutoční prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku s cieľom iba požiadať odborníka o poskytnutie služby, ako napríklad v prípade spotrebiteľa, ktorý sa telefonicky objedná u kaderníka. Predmetom takéhoto telefonátu je zvyčajne len dohodnutie si termínu a času návštevy u predá vajúceho, ktorý ma službu poskytnúť. V týchto prípadoch je preto potrebné považovať za moment uzavretia zmluvy až okamih, keď sa zmluvné strany dohodnú na podstatných nálež itostiach, t. j. na predmete zmluvy a cene za poskytnutie služby, k čomu obvykle dochádza až za súčasnej fyzickej prítomnosti spotrebiteľa a predávajúceho.

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných n áležitostí zmluvy a nie na finálny moment uzavretia zmluvy. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. Platí, že ak ná vrh na uzavretie zmluvy dal spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, zvýšená ochrana spotrebiteľovi sa poskytuje tým, že táto zmluva bude považovaná za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov bez ohľadu na miesto a spôsob uzavretia samotnej zmluvy. Doterajšia právna úprava nepoznala situáciu podľa § 2 písm. c), podľa ktorého zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov je aj zmluva, ktorá bola dojednaná aj uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho, ale spotrebiteľ bol oslovený mimo tohto miesta. V praxi ide najmä o prípady, kedy spotrebiteľ je oslovený predávajúcim (alebo jeho zamestnancom) pred predajňou predávajúceho a následne pozvaný do predajne, kde dôjde uzavr etiu zmluvy. Spotrebiteľ je vystavený momentu prekvapenia a čas od ponuky do uzavretia zmluvy je veľmi krátky, pričom spotrebiteľ nemusí mať možnosť riadne zvážiť svoje rozhodnutie.

Za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov sa za každých okolností považuje aj zmluva uzavretá na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

Dohodou o predplatnom sa predávajúci zaväzuje spotrebiteľovi 1. dodávať tovar alebo službu, 2. počas vopred definovan ého (predplateného) obdobia, 3. a spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za cenu za dodávku na príslušné časové (predplatené) obdobie. Zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľ platil vopred, ide iba o záväzok poč as predplateného obdobia odoberať plnenie, pričom platiť je možné aj následne. Zákon tiež nevyžaduje, aby išlo o pravidelnú dodávku, je možné dohodnúť akékoľvek intervaly a frekvenciu dodá vok. Musí však ísť o opakované plnenie rovnakého druhu a záväzok predávajúceho počas predplateného obdobia dodávať a záväzok spotrebiteľa odoberať dodávku.

Doplnkovou zmluvou je zmluva, ktorá svojim predmetom dopĺňa úžitok spotrebiteľa zo zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov (tzv. hlavnej zmluvy). Pri uzatváraní takejto doplnkovej zmluvy je vzhľadom na účel hlavnej zmluvy rozumné predv ídať, že predmet doplnkovej zmluvy stratí pre spotrebiteľa zmysel v prípade zániku hlavnej zmluvy, t.j. spotrebiteľ nebude mať záujem na plnení povinností z tejto zmluvy. Ako príklad možno uviesť kúpnu zmluvu na diaľku, napr. v elektronickom obchode a garanciu pre spotrebiteľa, že v prípade akéhokoľvek poškodenia tovaru mu predávajúci vymení poškodený tovar za nový tovar. Spotrebiteľ za takúto službu platí pre predávajúceho mesačný poplatok. V prípade, že spotrebiteľ odstúpi od hlavnej zmluvy, nedokáže využiť ani výhodu z doplnkovej zmluvy. Preto je žiaduce, aby v prípade, že doplnková zmluva napĺňa znaky podľa zákona, bola jej existencia závislá od existencie hlavnej zmluvy.

Definícia prevádzkových priestorov zahàň a popri prevádzkarni, vymedzenej v § 17 ods. 1 Živnostenského zákona, aj iné priestory, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. V zmysle uvedenej definície sa za prev ádzkové priestory považujú aj obchodné priestory, v ktorých obchodník vykonáva svoju činnosť len sezónne, napríklad počas turistickej sezóny v lyžiarskom stredisku. Stánky na trhoch a veľtrhoch sa pova žujú za prevádzkové priestory predávajúceho, len ak spĺňajú vyššie uvedenú podmienku, t. j. že predávajúci týmto spôsobom trvalo alebo zvyčajne realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Uveden é kritérium nebude splnené napríklad vtedy, ak sa veľtrh alebo obdobná akcia realizuje príležitostne, za účelom výstavy či propagácie tovarov a služieb, a to aj v prípade, ak na ňom dochádza k ponuke a predaju tovarov a služieb spotrebiteľom.

Trvanlivý nosič je definovaný ako prostriedok, ktor ý umožňuje spotrebiteľovi a predávajúcemu uchovávať a reprodukovať jemu adresované informácie v podobe čitateľnej pre adresáta týchto informácií tak dlho, ako to pre neho bude potrebné z hľ adiska ochrany záujmov plynúcich zo vzájomného vzťahu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Pod definíciu je potrebné zahrnúť predovšetkým také nosiče informácií, ako je papier, USB kľúč e, CD-ROM, DVD, pamäťové karty alebo pevné disky počítačov, ako aj e-maily. V situáciách, keď je z dôvodu právnej istoty či vzhľadom na prípadnú potrebu uniesť dôkazné bremeno dôležité poskytovať informácie alebo dokumenty v určitej forme, zákon na viacerých miestach stanovuje povinnosť poskytnúť ich v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V porovnaní so všeobecnou občianskoprávnou úpravou formy právnych úkonov (§ 40 Občianskeho zákonníka) sa možnosťou poskytnúť určité informácie alebo dokumenty na trvanlivom nosiči rozširuje spektrum dostupných prostriedkov aj na moderné a v s účasnosti čoraz využívanejšie spôsoby, ktoré rovnako dobre umožňujú dosiahnutie účelu uchovania a nezmeneného reprodukovania informácií dôležitých tak pre spotrebiteľa, ako aj predávajú ceho. Za trvanlivý nosič sa nepovažuje webová stránka.

Elektronickým obsahom sú dáta, ktoré sú vyrobené a poskytované v elektronickej forme, ako napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty, bez ohľadu na to, či sú získavané prostredníctvom sťahovania, metó dou streamingu z hmotného nosiča alebo iným spôsobom. Zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči sú zmluvami, ktorých predmetom je poskytnutie určitej služ by, na druhej strane, ak sa elektronický obsah dodáva na hmotnom nosiči ako je CD alebo DVD, považuje sa elektronický obsah zaznamenaný na tomto nosiči za tovar v zmysle tohto zákona.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke tovaru alebo služby čo najúplnejšie a neskreslené informácie, zákon v odseku 1 ustanovuje povinnosť predávajú ceho pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálnych kontaktný ch údajov (napr. telefónne číslo, fax a e-mailová adresa, ak sú k dispozícii), o celkovej cene vrátane všetkých nákladov, ktoré bude musieť spotrebiteľ uhradiť v súvislosti so zmluvou či informá cie o zákonnej zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru a prípadne o záruke poskytovanej nad rozsah jeho zákonnej povinnosti. Predávajúci je ďalej povinný vopred informovať spotrebiteľa o akýchkoľ vek podmienkach, na základe ktorých bude spotrebiteľ povinný zaplatiť zálohu, preddavok alebo inú finančnú zábezpeku, vrátane podmienky, keď dochádza k zablokovaniu určitej sumy na kreditnej alebo debetnej karte spotrebiteľa. Za účelom ochrany spotrebiteľa je potrebné, aby bol spotrebiteľ informovaný o práve odstúpiť od zmluvy, lehote, v ktorej je možné tento právny úkon urobiť, a o postupe pri uplat ňovaní práva na odstúpenie od zmluvy. Zákon v záujme zjednodušenia postupu spotrebiteľa pri uplatňovaní práva na odstúpenie zavádza tzv. formulár na odstúpenie od zmluvy (príloha č. 3 tohto zákona), ktorý predávajúci spotrebiteľovi poskytne pred uzavretím zmluvy. Informačné povinnosti týkajúce sa pr áva spotrebiteľa na odstúpenie zákon umožňuje predávajúcemu splniť tým, že poskytne spotrebiteľovi predvyplnené poučenie o odstúpení od zmluvy podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2 zákona.

Odsek 2 vymedzuje formálne požiadavky na splnenie informačnej povinnosti. V prípade zmluvy na diaľku sa nepredpisuje listinná forma, iba forma primeraná prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý sa použije na uzavretie zmluvy. Ustanovenie však treba vykladať v prospech spotrebiteľa a nemôže dávať priestor na to, aby predávajúci obchádzali povinnosť riadne, jasne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa. Dôkazné bremeno znáša predávajúci. Poskytnutie informácií v listinnej podobe sa naopak vyžaduje v prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov. Na základe súhlasu spotrebiteľa sa môž e použiť iný trvanlivý nosič.

Predzmluvné informácie sa z dôvodu ochrany spotrebiteľa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom ich zmena je možná iba na základe výslovného upozornenia spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy a s jeho súhlasom.

Zákon tiež upravuje, že spotrebiteľ musí byť vopred informovaný o nákladoch na doručenie tovaru a iných nákladoch a poplatkoch, ktoré musí hradiť a tiež o tom, že náklady na vrátenie tovaru spä ť predávajúcemu v prípade odstúpenia od zmluvy znáša spotrebiteľ. Ak o týchto skutočnostiach nie je spotrebite ľ vopred informovaný, predávajúci nemôže od neho žiadať úhradu týchto nákladov.

Dôkazné bremeno splnenia informačnej povinnosti vždy znáša predávajúci.

K § 4

Ustanovenie upravuje niektoré podmienky pri uzatváraní zmlúv na diaľku.

V odseku 1 sa pre prípad uzatvárania zmluvy elektronickými prostriedkami, napr. cez internet, osobitne prostredníctvom internetovej stránky, zavádza povinnosť bezprostredne pred odoslaním objednávky zo strany spotrebiteľa op ätovne upozorniť spotrebiteľa na informácie o vlastnostiach tovaru alebo služby, o celkovej cene, o dĺžke trvania zmluvy a o dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa. Nevylučuje sa tým povinnosť tieto inform ácie poskytnúť aj v rámci všeobecnej predzmluvnej informácie podľa § 3. Uvedené informácie majú najväč ší vplyv na rozhodovanie spotrebiteľa a opätovným pripomenutím sa má dosiahnuť, že spotrebiteľ urobí uvážené nákupné rozhodnutie. Zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú formu, vyž aduje sa iba jednoznačné a zrozumiteľné upozornenie, tak, aby spotrebiteľ mal možnosť ľahko získať prístup k týmto informáciám. Preto nie je žiaduce, aby bol spotrebiteľ presmerovaný na všeobecné predzmluvné informácie, alebo iným spôsobom sa dosiahlo, že uvedené informácie budú poskytnuté v rámci rozsiahleho textu. Predpokladá sa, že spotrebiteľ bude venovať týmto informáciám pred odoslaní m objednávky iba minimálny čas, preto je žiaduce prispôsobiť aj spôsob poskytnutia informácií tejto skutočnosti. Dôkazné bremeno znáša predávajúci.

Odsek 2 upravuje povinnosť predávajúceho zabezpečiť, aby spotrebiteľ potvrdil, že je oboznámený so skutočnosťou, že na základe odoslania objedná vky mu vzniká povinnosť zaplatiť cenu za objednaný tovar alebo službu. Cieľom tohto ustanovenia v spojení s odsekom 3 je zabezpečiť, aby si spotrebiteľ mohol pri zmluvách uzatváraných na diaľku prostrední ctvom internetových stránok v plnom rozsahu porozumieť záväzku, ktorý uzatvorením zmluvy vznikne pred tým, než podá objednávku. Je tiež dôležité, aby spotrebiteľ v takýchto situáciách mal možnosť určiť okamih, od ktorého preberie závä zok zaplatiť predávajúcemu. Vylučuje sa možnosť používania tzv. internetových pascí. Pozornosť spotrebiteľa by sa preto mala osobitne upriamiť prostredníctvom jednoznačnej formulácie na skutočnosť, že podanie objednávky zahàňa záväzok zaplatiť obchodníkovi. Ak sa má objednávka odoslať stlačením tlačidla alebo aktivovaním obdobnej funkcie na stránke predávajúceho, spotrebiteľ musí byť informovaný, že bude povinný platiť peňažný záväzok, a to uvedením tejto skutočnosti priamo na tomto tlačidle alebo funkcii. Dô sledkom nesplnenia uvedenej povinnosti je skutočnosť, že spotrebiteľ má možnosť namietať oprávnenosť nárokov predávajúceho, ak ten svoju povinnosť nesplnil. Úspešne sa tak bude môcť brániť spotrebiteľ v prípadoch, ak cena za plnenie je uvedená nejednoznačným sp ôsobom alebo uvedená vôbec nie je. Účelom ustanovenia je chrániť predovšetkým spotrebiteľa v uvedených prípadoch, ak od neho predávajúci žiada zaplatiť cenu za plnenie.

Na internetovej stránke predávajúceho musí byť v záujme transparentnosti podmienok nákupu najneskôr na začiatku postupu vytvárania objednávky spotrebiteľom jasne a čitateľne uvedené, či platia nejaké obmedzenia týkajúce sa dodávky tovaru a aké platobné prostriedky je možné použiť za účelom realizácie platby za tovar alebo službu.

V odseku 5 sa stanovujú požiadavky na poskytnutie informácií s cieľom zohľadniť technické obmedzenia niektorých médií, ako je napríklad obmedzenie počtu znakov na obrazovkách určitých mobilných telefó nov. V takýchto prípadoch by mal predávajúci splniť minimálny súbor požiadaviek na informácie (hlavné vlastnosti tovaru alebo služby, údaje o predávajúcom, celková cena a ďalšie náklady zaťažuj úce spotrebiteľa, informácie o práve odstúpiť od zmluvy a o dĺžke trvania zmluvy). Ïalšie informácie musí predávajúci poskytnúť spotrebiteľovi spôsobom primeraným použitému prostriedku dia ľkovej komunikácie. V závislosti od povahy konkrétneho prostriedku možno za splnenie danej povinnosti považovať najmä odkázanie spotrebiteľa na iný zdroj informácií, napríklad poskytnutím čí sla na bezplatnú telefónnu linku alebo hypertextového odkazu na internetovú stránku predávajúceho, avšak len za predpokladu, že príslušné informácie budú spotrebiteľovi priamo k dispozícii a budú ľ ahko dostupné.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovuje ochrana spotrebiteľa v prípade zmluvy o službách, ak sa má na základe tejto zmluvy alebo na základe žiadosti spotrebiteľa začať poskytovanie služieb eš te pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. V týchto prípadoch sa od predávajúceho vyž aduje, aby od spotrebiteľa získal výslovný súhlas so začatím takéhoto poskytovania, ako aj vyhlá senie spotrebiteľa o tom, že bol poučený o právnych následkoch udelenia výslovného súhlasu so začatím poskytovania, t. j. že po úplnom vykonaní služby stratí právo na odstúpenie od zmluvy. Ak by sa služby poskytovali v rozpore s uvedeným, predávajúci pri odstúpení od zmluvy nemô že od spotrebiteľa vyžadovať úhradu za poskytnuté plnenie, bez ohľadu na to, v akom rozsahu k poskytnutiu služieb došlo.

V odseku 8 sa stanovujú obdobné požiadavky ako v prípade zmlúv o službách aj na zmluvy, predmetom ktorých je poskytovanie elektronické ho obsahu inak ako na hmotnom nosiči, ak sa má poskytovanie elektronického obsahu začať pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Sankciou pri nedodržaní zákonných povinností predávajúceho je obdobne ako v prípade zmlúv o službách bezodplatnosť plnenia, poskytnutého poč as plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

K § 5

Ustanovuje sa osobitná ochrana spotrebiteľa v prípade telefonického kontaktovania spotrebiteľa predávajúcim s ponukou na uzavretie zmluvy. Na začiatku telefonického hovoru sa predávajúci musí riadne identifikovať a oznámiť svoj obchodný z ámer. Taktiež musí spotrebiteľa výslovne informovať o povinnosti zaplatiť za tovar alebo službu alebo uhradiť iné náklady a poplatky, ak ponúka uzavretie odplatnej zmluvy.

Podľa odseku 2 sa na platné uzavretie zmluvy dojednanej telefonicky, v prípade, ak s ponukou oslovil spotrebiteľa predávajúci, vyžaduje súhlas spotrebiteľa s n ávrhom na uzavretie zmluvy v písomnej forme. V súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa písomná forma považuje za zachovanú aj vtedy, ak je súhlas spotrebiteľa s obsahom zmluvy daný naprí klad elektronickými prostriedkami. Nestačí však slovný súhlas spotrebiteľa vyjadrený počas telefonického hovoru, a to ani v prípade, ak predávajúci disponuje audionahrávkou telefonické ho hovoru, na ktorej je zaznamenaný súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy. Požiadavkou na písomný súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy dojednanej cez telefón sa má dosiahnuť, aby spotrebiteľ mal možnosť zvážiť svoje nákupné rozhodnutie a nebol tak vystavený momentu prekvapenia či nedostatočnému porozumeniu podmienok, ktoré mu v krátkom čase počas telefonického hovoru povie predávajúci. Zároveň ú prava reflektuje nežiaduci stav v praxi, keď sa nezriedka predávajúci dovoláva platnosti zmluvy uzavretej so spotrebiteľom prostredníctvom telefónu, napriek tomu, že spotrebitelia v mnohých prípadoch nevedia, že tak ýmto spôsobom mohli platne uzavrieť zmluvu, resp. neboli si vedomí dôsledkov, ktoré z takejto komunikácie s predávajúcim pre nich vyplynú.

Odsek 3 nadväzuje na ustanovenie odseku 1 a bude sa aplikovať v prípadoch, ak počas telefonického rozhovoru iniciovaného predávajúcim nedochádza k uzavretiu novej zmluvy, ale k zmene záväzku vyplývajúceho z už existujú cej zmluvy. Aj pri návrhu na zmenu zmluvy je predávajúci povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie v rozsahu podľa odseku 1, avšak na platnosť dohody o zmene zmluvy sa nevyžaduje, aby spotrebiteľ odoslal predávajúcemu súhlas s jej znením v pí somnej forme. V takomto prípade sa dohoda o zmene zmluvy považuje za uzavretú, ak s jej obsahom súhlasia obe strany počas telefonického rozhovoru. Predávajúci však poskytne spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí dohody o zmene zmluvy na trvanlivom nosiči.

K § 6

V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť predávajúceho poskytnúť spotrebiteľovi bezodkladne po uzavretí zmluvy na diaľku potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvanlivom nosiči, ktoré musí obsahovať všetky informácie podľa § 4 ods. 1 za predpokladu, že všetky tieto informácie predávajú ci neposkytol spotrebiteľovi na trvanlivom nosiči už pred odoslaním objednávky, resp. pred uzavretím zmluvy na diaľku. V prípade, že predmetnom zmluvy je poskytovanie služ ieb alebo elektronického obsahu inak ako na hmotnom nosiči, prič om poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu sa má začať ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi aj potvrdenie o predchádzajúcom výslovnom súhlase spotrebiteľa so začatím poskytovania pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásení o tom, že spotrebiteľ bol pou čený o následkoch udelenia tohto súhlasu.

V prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov je predávajúci bezodkladne po uzavretí zmluvy povinný odovzdať spotrebiteľovi vyhotovenie uzavretej zmluvy alebo písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy a v prípade, že ide o poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, aj potvrdenie o prijatí predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa a vyhlásení o tom, že spotrebiteľ bol poučený o následkoch udelenia tohto súhlasu. So súhlasom spotrebiteľa mož no tieto dokumenty poskytnúť na inom trvanlivom nosiči.

K § 7

V odseku 1 sa ustanovuje možnosť spotrebiteľa aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo zmluvy na diaľku pred uplynutím lehoty na odstúpenie. Právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu je pre spotrebiteľa garantované z dôvodu, že v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť a preto by mal mať možnosť otestovať a skontrolovať tovar, ktorý kúpil, v rozsahu potrebnom na zistenie povahy, charakteristík a fungovania tovaru, podobne ako pri kúpe v „kamennom“ obchode. Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté mimo prevádzkový ch priestorov, spotrebiteľ by mal mať právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu potenciálneho prekvapujúceho prvku či psychologického tlaku, ktorý môže byť spojený s týmto spôsobom predaja.

Všeobecná dĺžka lehoty na odstúpenie od zmluvy je 14 (kalendárnych) dní. Platí pre prípad, ak predávajúci riadne splnil príslušnú informačnú povinnosť podľa § 3 ods. 1 písm. h). Ak ju nesplnil ani po uzavretí zmluvy, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie až po 12 mesiacoch a 14 dňoch. Ak predávajúci splní svoju informačnú povinnosť počas 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie, lehota uplynie po 14 dň och od dodatočného splnenia informačnej povinnosti. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok č asu na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií. Neposkytnutie ustanovených predzmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany predávajúceho, že zakladá pr ávo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote. Na účely zabezpečenia právnej istoty, pokiaľ ide o dĺžku lehoty na odstúpenie od zmluvy, však ustanovenie zavádza obmedzenie v podobe 12-mesač nej lehoty.

V odseku 2 sa presne vymedzuje okamih začatia plynutia lehoty podľa typu zmluvy, od ktorej sa má odstúpiť, a okolností, za akých sa tovar na základe zmluvy dodáva. Okamihom určujúcim začatie plynutia lehoty je vzhľ adom na povahu plnenia v prípade zmlúv o službách a zmlúv o poskytovaní elektronického obsahu nedod ávaného na hmotnom nosiči moment uzavretia zmluvy. V prípade kúpnych zmlúv bude plynutie lehoty závisieť od skutočnosti, kedy spotrebiteľ alebo ním splnomocnená osoba (okrem dopravcu) prevezme tovar. Vzhľadom na r ôznorodosť dodávok tovarov toto ustanovenie zohľadňuje aj situácie, keď sa všetky objednané tovary alebo ich časti nedoručujú spotrebiteľovi zároveň, ale ich dodanie prebieha oddelene, po viacerých dieloch či kusoch, prípadne sa tovar dodáva opakovane počas určitého obdobia.

V záujme eliminácie pochybností o tom, či spotrebiteľ má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy ešte pred dodaním tovaru, t.j. pred začatím plynutia lehoty podľa odseku 2, sa výslovne ustanovuje toto prá vo pre spotrebiteľa. V praxi ide najmä o situácie, keď má byť spotrebiteľovi na základe kúpnej zmluvy dodaný tovar, v skutočnosti však k riadnemu dodaniu nedôjde.

Zákon taxatívne vymedzuje, od ktorých zmlúv nie je možné odstúpiť. Ide hlavne o prípady, pri ktorých je objektívne nemožné vrátiť poskytnuté plnenie alebo pri ktorých by mal predávajúci značne s ťažené vrátené plnenie predať inému spotrebiteľovi. Takým prípadom je napríklad víno dodané dlho po uzavretí zmluvy špekulatívneho charakteru, kde jeho hodnota závisí od kolísania cien na trhu ("vin en primeur"). Právo na odstúpenie od zmluvy by ďalej nebolo vhodné uplatňovať pri tovare, ktorý je vyrobený podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo ktorý je jasne vyrobený na mieru, ako ani v prípade tovaru, ktorý je svojou povahou po dodaní neoddeliteľne zmiešaný s inými položkami. Poskytnutie práva na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľovi sa tiež vylučuje pre niektoré služ by, pri ktorých uzatvorenie zmluvy vedie k rezervácii určitej kapacity, pri ktorej by po uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať predávajúci problémy s jej naplnením. To by sa mohlo stať napríklad v prí pade rezervácií v hoteloch alebo pokiaľ ide o rekreačné chaty, kultúrne alebo športové podujatia.

K § 8

Ustanovuje sa forma odstúpenia od zmluvy. Všeobecne platí, že spotrebiteľ môže uplatniť právo na odst úpenie od zmluvy v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V prípade, že zmluva bola uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bude postačovať akékoľvek jednoznačné (aj ústne formulované) vyhlásenie, ak z neho bude jednoznačne zrejmé, že vôľa spotrebiteľa smeruje k odstúpeniu od zmluvy. Dôkazné bremeno znáša spotrebiteľ. Zákon uľahčuje pre spotrebiteľa odstúpenie od zmluvy možnosťou v každom prípade použiť formulár na odstúpenie od zmluvy obsahujúci všetky podstatné náležitosti tohto ú konu. Formulár je predávajúci povinný predvyplniť svojimi identifikačnými údajmi a odovzdať spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkov ých priestorov. Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok, od spotrebiteľa sa vyžaduje iba minimum ú konov, aby mohol odstúpiť od zmluvy.

Podľa odseku 3 je odstúpenie od zmluvy účinné, keď formulár na odstúpenie od zmluvy alebo iný jednoznačne formulovaný prejav vôle spotrebiteľa dôjde predávajúcemu. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že zmluva sa od začiatku zruš uje, t. j. hľadí sa na ňu, ako keby nebola nikdy vznikla. Z uvedeného vyplýva účastníkom zrušenej zmluvy povinnosť vzájomne sa vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (vrátia si to, čo si už predtým plnili).

Ak sa oznámenie obsahujúce právny úkon odstúpenia od zmluvy nepodarí bez zavinenia spotrebiteľa doručiť predávajúcemu, či už z dôvodu neprevzatia zásielky jej adresátom alebo neexistujúcej, resp. nespr ávnej korešpondenčnej či e-mailovej adresy (za predpokladu, že spotrebiteľ zaslal oznámenie na správnu adresu poskytnutú mu predávajúcim), uplatní sa všeobecná zásada doručovania podľa obč ianskeho hmotného práva, v zmysle ktorej prejav vôle voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010. konštatoval, že „ voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdení m do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť ). (...) K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.“

V odseku 3 zákon z dôvodu ochrany dobromyseľnosti spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práva na odstú penie od zmluvy výslovne ustanovuje, že v prípade pochybností sa spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy považuje za doručené, ak uplynul primeraný čas po jeho odoslaní. Ide o reakciu na pomerne často sa vyskytujúce prípady v praxi, kedy sa predávajúci bezdôvodným odopretím prevzatia zásielky či zámerným uvedením nesprávnej adresy snažia sťažovať alebo mariť prá vo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Z rovnakého dôvodu je potrebné chrániť spotrebiteľa pred znemožnením uplatnenia jeho práva na odstúpenie od zmluvy spôsobom, že predávajúci zmení sídlo, kore špondenčnú či e-mailovú adresu bez toho, aby spotrebiteľa na túto skutočnosť náležite upozornil. V súlade s vyššie citovaným judikátom Najvyššieho súdu SR je preto potrebné považovať pr ávny úkon smerujúci k odstúpeniu od zmluvy za účinný aj keď nedošlo k jeho skutočnému doručeniu predávajúcemu, za predpokladu, že spotrebiteľ dostatočne preukáže jeho zaslanie a uplynul č as primeraný zvolenému spôsobu prepravy zásielky od jeho odoslania. V prípade odoslania správy emailom, sms, telefaxom alebo iným spôsobom umožňujúcim okamžité doručenie sa predpokladá, že odstú penie bolo vykonané dňom jeho odoslania. Pri ostatných formách prepravy je potrebné vziať do úvahy priemerný čas potrebný na doručenie zásielky rovnakého druhu. Môže tak urobiť napríklad prostrední ctvom dokladu o zaslaní doporučenej zásielky poštou či e-mailom, ktorý preukázateľne odoslal na adresu poskytnutú mu predávajúcim. Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy v každom pr ípade znáša spotrebiteľ.

V odseku 4 sa stanovuje povinnosť predávajúceho ihneď poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí oznámenia o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy, ak predávajúci ponúka možnosť odstúpiť od zmluvy priamo prostredníctvom platformy na svojej internetovej stránke. Účelom tohto ustanovenia je zaručiť informovanie spotrebiteľa o tom, že jeho právny úkon sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t. j. že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy.

Odsek 5 stanovuje právne následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k doplnkovej zmluve. Vzhľadom na charakter doplnkovej zmluvy nie je odôvodnená jej existencia v prípade zrušenia hlavnej zmluvy, preto zákon vý slovne ustanovuje, že doplnková zmluva zaniká ex lege v okamihu, keď v dôsledku odstúpenia od hlavnej zmluvy dôjde k zániku tejto hlavnej zmluvy. Zároveň sa zakazuje účtovať spotrebiteľovi akékoľve k poplatky v súvislosti so zrušením doplnkovej zmluvy, okrem oprávnených nákladov predávajúceho spojených s výberom drahšieho spôsobu doručenia tovaru spotrebiteľom ako je štandardný spôsob doruč enia ponúkaný predávajúcim. Taktiež nie je dotknutá povinnosť spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľ však aj v prí pade zrušenia doplnkovej zmluvy znáša náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu, s výnimkou situácie, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak nesplnil povinnosť informovať spotrebiteľa, že tieto náklady bude znášať on.

K § 9

V prípade, že spotrebiteľ odstúpil od zmluvy, predávajúci je povinný vrátiť spotrebiteľovi všetky platby prijaté od spotrebiteľa na základe uzavretej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane ná kladov na doručenie tovaru spotrebiteľovi, do 14 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Predávajúci je zároveň povinný prebrať vrátený tovar.

Podľa odseku 2 sa vrátenie platieb musí realizovať rovnakým spôsobom, akým prebehla pôvodná transakcia, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasil s iným spôsobom vrátenia. Je dôvodné predpokladať, že ak spotrebiteľ uhradil cenu za tovar napríklad prevodom z bankového účtu, nebude mať záujem na vr átení peňazí prostredníctvom poštovej poukážky či iným spôsobom.

V odseku 3 sa ustanovuje, že dodatočné náklady spojené s iným ako najlacnejším bežným spô sobom doručenia znáša spotrebiteľ. Ak si spotrebiteľ výslovne zvolil určitý nadštandardný spôsob doručenia (napríklad expresné doručenie do 24 hodín), hoci predávajúci mu ponúkol bežný a vš eobecne prijateľný spôsob doručenia, s ktorým by boli spojené nižšie náklady na doručenie, je legitímne požadovať, aby rozdiel v nákladoch medzi týmito dvoma spôsobmi doručenia znášal spotrebiteľ .

Ustanovuje sa tiež povinnosť zabezpečiť vyzdvihnutie tovaru u spotrebiteľa, ak bol tovar dodaný spotrebiteľovi domov na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov a ak vzhľadom na povahu tovaru nie je mož né tento poslať predávajúcemu späť poštou. Pri určení, či ide o tovar takej povahy, ktorá znemožňuje jeho vrátenie poštou, je možné vychádzať napríklad z obchodných podmienok poštovej slu žby, ktoré vymedzujú hmotnostné obmedzenia a maximálne rozmery balíka, ktoré je možné odoslať na poštovú prepravu. Cieľom tohto ustanovenia je ochrana spotrebiteľa v prípadoch, kedy nie je žiaduce, aby n áklady na vrátenie nadrozmerného tovaru v prípade zmlúv uzatváraných často za momentu prekvapenia alebo psychologického tlaku znášal spotrebiteľ.

V odseku 5 sa výslovne ustanovuje, že v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúci nie je povinn ý vrátiť spotrebiteľovi platby pred tým, ako mu je tovar doručený alebo kým spotrebiteľ nepreukáže jeho zaslanie predávajúcemu, podľa toho, čo nastane skôr. Predávajúci teda nie je povinný vráti ť spotrebiteľovi jeho platby pred tým, ako bude mať istotu, že spotrebiteľ zaslal späť tovar, pričom túto skutočnosť musí spotrebiteľ predávajúcemu dostatočne preukázať, napríklad predložen ím podacieho lístku dokladujúceho odoslanie zásielky na pošte. Táto právna úprava reaguje na v súčasnosti pomerne rozšírené praktiky spotrebiteľov špekulatívneho charakteru, kedy spotrebiteľ síce odst úpi od zmluvy, avšak následne nesplní svoju povinnosť vrátiť tovar späť predávajúcemu, zatiaľ čo predávajúci ani v takomto prípade nie je zbavený povinnosti vrátiť spotrebiteľovi vš etky uhradené platby.

K § 10

Ustanovujú sa povinnosti spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy, najmä jeho povinnosť vrátiť tovar najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy predávajúcemu a zodpovednosť za nadmerné opotrebenie tovaru, ktoré bolo spôsobené jeho používaním. Spotrebiteľ musí mať možnosť po doručení tovaru odskúšať jeho funkčnosť, nemôže však tovar používať , ak odstupuje od zmluvy. Na účely zistenia povahy, charakteristík a funkčnosti tovaru by mal spotrebiteľ s tovarom manipulovať a skontrolovať ho len takým spôsobom, akým by mu to bolo umožnené v „kamennom“ obchode. Od spotrebiteľa sa vyžaduje, aby počas lehoty na odstúpenie od zmluvy s tovarom manipuloval a kontroloval ho s náležitou starostlivosťou, napríklad zakúpené oblečenie by mal spotrebiteľ len vyskúšať , ale nemal by ho nosiť, čo prezumuje povinnosť vrátiť tento tovar s pôvodnými visačkami či inými ochrannými alebo identifikačnými prostriedkami.

Ak predávajúci zistí, že tovar, ktorý mu vrátil spotrebiteľ po odstúpení od zmluvy, je poškodený zavinením spotrebiteľa, môže sa domáhať zodpovednosti za vzniknutú škodu na súde. Táto skuto čnosť však nemá vplyv na povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi všetky uhradené platby podľa § 9 ods. 1. Jednostranné započítanie pohľadávky predávajúceho na náhradu škody voči pohľadávke spotrebiteľa na vrátenie všetkých platieb podľa § 9 ods. 1 je vylúčené.

Spotrebiteľ v prípade odstúpenia od zmluvy znáša náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu, s výnimkou situácie, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak nesplnil povinnosť v s úlade so zákonom informovať spotrebiteľa, že tieto náklady bude znášať spotrebiteľ.

V odseku 4 sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť uhradi ť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie, ak na základe zmluvy o službách došlo k poskytovaniu plnenia už pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. V týchto prípadoch sa však vždy v súlade s § 4 ods. 6 vyžaduje predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa so začatím poskytovania týchto služieb pred uplynutí m lehoty na odstúpenie od zmluvy, v opačnom prípade spotrebiteľ nie je povinný platiť predávajúcemu žiadne platby bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia (odsek 5). Rovnaký následok spočívajúci v oslobodení spotrebiteľa od povinnosti platiť za dodané plnenie je zákonom ustanovený aj pre prípad, že pred ávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy a nákladoch s tým spojenými v súlade s § 3 ods. 1 písm. h) a i).

Iné poplatky alebo záväzky pre spotrebiteľa vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy, ako tie, ktoré výslovne upravuje zákon v § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 až 4, sú vylúčené.

K § 11

Definuje sa pojem predajná akcia ako akcia organizovaná na základe pozvánky alebo iného spotrebiteľom adresovaného ozná menia, z ktorého je zrejmé, že ide o pozvanie, pričom počas konania predajnej akcie dochádza k ponuke tovarov alebo služieb spotrebiteľom alebo aj k uzavieraniu pr íslušných zmlúv. Zákon nevyžaduje, aby išlo o adresnú pozvánku, stačí, ak bolo pozvanie urobené akýmkoľvek druhom reklamy alebo šírenia informácie. Rozhodujúcou je skutočnosť, ž e ide o akciu, ktorá vykazuje znaky organizovanosti a ktorá má spravidla uzatvorený charakter a nie je prístupná pre verejnosť. Definícia je poňatá extenzívne, a preto obsahuje iba minimálne, ale jasne definované znaky. Právna úprava za predajnú akciu považuje aj akciu, počas ktorej dochádza iba k prezentácii výrobkov alebo služieb, avšak zmluvy sa uzatvárajú po skončení akcie, t. j. v nadväznosti na akciu, najnesk ôr do 15 pracovných dní od uskutočnenia predajnej akcie. Uvedená lehota je ochrannou lehotou, zakotvenou s cieľom, aby predávajúci neobchádzali zákon tak, že zmluvy by sa uzavreli následne po skončení predajnej akcie, prípadne by ich uzavretím podmieňovali napríklad odvoz účastníkov z predajnej akcie domov. Predajnou akciou nebude spravidla organizované stretnutie, ktorému už predchádzala záväzná objedná vka tovarov alebo služieb, tak ako je tomu napríklad v prípade organizovaného predaja dámskej alebo pánskej kozmetiky.

Za predajnú akciu sa podľa odseku 2 nebude považovať vzhľadom na špecifický charakter predaja predaj na verejnej dražbe. Rovnako za predajnú akciu sa nebude považovať ani akcia organizovaná výlučne za úč elom degustácie, konzumácie a predaja degustovaných výrobkov, avšak iba v prípade, ak na takejto akcii nebudú prezentované a ponúkané na predaj aj iné výrobky alebo služby.

V odseku 3 sa zavádza povinnosť organizátora predajnej akcie alebo predávajúceho vopred písomne oznámiť orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) konanie akcie. Návrh počíta aj so situá ciou, ak sú organizátor a predávajúci odlišné osoby, preto osobitne upravuje povinnosti tak organizátora predajnej akcie, ako aj predávajúceho. Písomné oznámenie o konaní akcie musí byť orgánom SOI – ústrednému inšpektorátu a miestne príslušnému inšpektorátu podľa miesta konania akcie oznámené najneskôr 20 kalendárnych dní pred uskutočnením predajnej akcie. Ide o zákonnú hmotnoprá vnu lehotu, nie lehotu procesnú ani poriadkovú, teda odpustenie jej zmeškania neprichádza do úvahy a zároveň je zrejmé, že najmenej 20 kalendárny deň pred konaním predajnej akcie musí byť písomné ozná menie už vo sfére dispozície oboch orgánov SOI. Porušenie predmetnej lehoty, čo i len vo vzťahu k jednému orgánu, implikuje právne následky ustanovené v ďalších ustanoveniach zákona.

Návrh taxatívne určuje náležitosti písomného oznámenia, pričom rovnaké náležitosti musí obsahovať aj pozvánka alebo iné pozvanie na predajnú akciu adresované spotrebiteľom. Ide hlavne o identifikáciu organizá tora alebo predávajúceho, určenie výrobkov a služieb, ktoré budú prezentované a predávané vrátane ceny, uvedenia miesta a času konania predajnej akcie, ako aj časového harmonogramu predajnej akcie. Všetky n áležitosti, ktoré musí oznámenie obsahovať je legitímne požadovať v záujme transparentnosti a informovania spotrebiteľa. Písomné oznámenie musí rovnako obsahovať prílohy, a to vyhotovenie pozvá nky, pozvania alebo inej informácie adresovanej spotrebiteľom a návrhy všetkých zmlúv, ktoré budú môcť spotrebitelia na predajnej akcii uzavrieť.

Podľa odseku 5 ústredný inšpektorát SOI zverejní na svojom webovom sídle informáciu o plánovanej predajnej akcii tak, aby sa o nej spotrebitelia mohli dozvedieť v dostatočnom časovom predstihu. Ak však predávaj úci nedoručí písomné oznámenie v rozsahu a s náležitosťami podľa odseku 4 najneskôr v lehote podľa odseku 3, ústredný inšpektorát písomné oznámenie na webovom sídle nezverejní.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovujú povinnosti organizátora alebo predávajúceho týkajúce sa obsahových náležitostí pozvánky a prezentácie, ponuky predaja a predaja výrobkov, a to všetko vo väzbe na písomn é oznámenie podľa odseku 4. Je dôležité, aby spotrebiteľ nebol uvádzaný na predajnej akcii do omylu, a teda aby nedošlo k tomu, že predávajúci alebo organizátor bude prezentovať, ponúkať alebo predá vať iný tovar, o akom informoval spotrebiteľov. Preto právna úprava výslovne zakazuje prezentáciu a predaj výrobkov a služieb, ktoré organizátor neoznámil SOI v písomnom oznámení. Osobitný ochrann ý význam má norma in fine v odseku 7, podľa ktorej na predajnej akcii nemôže organizátor alebo predávajúci v oznámení určené výrobky predávať za cenu vyššiu, ako uviedol v písomnom oznámení . Uvedená norma významne posilní právnu istotu účastníkov predajnej akcie a umožní preventívne sa lepšie rozhodnúť, či sa predajnej akcie zúčastnia.

Odsek 8 ustanovuje pre spotrebiteľa osobitnú civilistickú ochranu. Podľa odseku 8 platí, že zmluva uzavretá na predajnej akcii, vrátane zmluvy vzájomne závislej, nevznikne, ak organizátor alebo predávajúci nespln í povinnosť podľa odseku 3 (a), ústredný inšpektorát z dôvodu podľa odseku 5 písomné oznámenie nezverejní (b), organizátor alebo predávajúci uskutoční predajnú akciu v rozpore s písomný m oznámením a jeho náležitosťami doručeným v lehote podľa odseku 3 (c) alebo jej predmetom je predaj tovaru alebo poskytnutie služby v rozpore s odsekom 7 (d). Uvedené štyri dôvody zakladajú situá ciu, kde sa na akúkoľvek na akcii uzavretú zmluvu bude hľadieť, ako keby nikdy nevznikla (non negotium). Predkladatelia zvolili tento koncept na úkor konceptu neplatnosti zmluvy, keďže spotrebiteľ nebude zaťažený nutnos ťou vyvolať súdny spor o platnosť zmluvy a ak bude žalovaný, postačí mu obrániť sa iba námietkou, že niet právneho dôvodu plnenia. V tomto smere právna úprava odbremení aj súdy od možného n ápadu žalôb na určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv. Právna úprava má v tejto časti aj významný proaktívny a výchovný účinok vo vzťahu k predávajúcemu alebo organizátorovi, ktor í budú prirodzene motivovaní zodpovedne si plniť zákonné povinnosti. Civilistický režim ochrany pritom dopadá na všetky zmluvy, ktoré budú na predajnej akcii a do 15 pracovných dní po uskutočnení tejto uzavreté.

K § 12

Definuje sa okruh osobitných povinností, čerpajúc pritom z poznatkov dozorných orgánov a záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvá ch a nekalých obchodných praktík predávajúcich.

V odseku 1 sa zakazuje organizátorovi alebo predávajúcemu diskriminovať spotrebiteľov. Organizátor alebo predávajúci nesmie odmietnuť účasť na predajnej akcii osobe, ktorá sa preukáže pozvánkou alebo iným oznámením adresovaným spotrebiteľovi; to neplatí, ak účasť nie je možná z dôvodu naplnenia počtu účastníkov predajnej akcie. Účasť na predajnej akcii nemožno odmietnuť ani osobe, ktorej prepravu na miesto konania predajnej akcie zabezpečil organizátor alebo predávajúci.

Odsek 2 výslovne ustanovuje zákaz žiadať a prijať plnenie od spotrebiteľa za predaný výrobok alebo poskytnutú službu počas predajnej akcie a pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Toto isté pravidlo sa uplatňuje nielen vo vzťahu ku kúpnej cene, ale aj vo vzťahu k akýmkoľvek ďalším plneniam, najmä poplatkom alebo preddavkom. Cieľom tohto ustanovenia je predísť neoprávnenej kumulácii bezdôvodn ého obohatenia na strane organizátora alebo predávajúceho, od ktorého sa pohľadávky spotrebiteľov stávajú nevymožiteľné. Uvedená právna úprava má svoj základ v praktických zisteniach – v pr ípadoch tzv. sezónnych spoločností, ktoré prišli slovenský trh od spotrebiteľov výhradne vybrať peniaze a následne nenávratne odišli z trhu.

V odseku 3 sa zakazuje vyvíjať na spotrebiteľa počas konania predajnej akcie vplyv, ktorý môže negatívnym spôsobom ovplyvniť jeho nákupné rozhodovanie, najmä nie je možné izolovať spotrebiteľov od ostatn ých účastníkov predajnej akcie v záujme vyvolania napríklad zdania u dotknutého spotrebiteľa, že je mu ponúkaná výnimočná príležitosť na kúpu tovaru alebo služby. Rovnako je zakázané vystavovať spotrebiteľa ďalším okolnostiam alebo konaniu, ktoré by mohlo mať za následok neprimerané ovplyvnenie ekonomického rozhodnutia spotrebiteľa o ponúkanom tovare alebo službe.

V odseku 4 sa rovnako na základe konkrétnych poznatkov ustanovuje nový príkaz a zákaz pre organizátora alebo predávajúceho. Ak je súčasťou predajnej akcie doprava osôb na miesto konania predajnej akcie, organizá tor alebo predávajúci je povinný zabezpečiť aj dopravu osôb z miesta konania predajnej akcie do miesta nástupu uvedeného v pozvánke, v inom spotrebiteľovi adresovanom pozvaní alebo informácii alebo so sú hlasom spotrebiteľa aj do iného miesta. Organizátor alebo predávajúci pritom nesmie dopravu odoprieť, a to ani z dôvodu, že spotrebiteľ neurobí ekonomické rozhodnutie o ponúkanom tovare alebo službe.

Odsek 5 definuje porušenie povinností podľa odsekov 1 až 4 ako osobitne závažné porušenie povinností, ktoré v súlade s § 58 živnostenského zákona vedie zrušeniu živnostenského oprávnenia.

K § 13

Navrhovanou úpravou sa rozširujú povinnosti predávajúceho a organizátora na všetky osoby, ktoré konajú v mene a v záujme predávajúceho alebo organiz átora, aby sa tým zamedzilo možnosti obísť zákonné povinnosti použitím rôznych právnych inštitútov, napríklad mandátna zmluva, komisionárska zmluva.

K § 14

Ustanovuje pôsobnosť orgánov dozoru. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je daná vždy, ak nie je možné určiť pôsobnosť iného orgánu dozoru.

K § 15

Vymedzujú sa skutkové podstaty správnych deliktov a ustanovujú sa sankcie za porušenie povinností podľa zákona, výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

Osobitne sa vymedzujú povinnosti predávajúceho, ktorých opakované porušenie sa označuje ako osobitne závažné porušenie povinnosti vedúce v súlade s § 58 živnostenského zákona k zrušeniu živnostenského oprávnenia protiprávne konajúceho subjektu.

K § 16

Rozširuje sa pôsobnosť zákona aj na osoby, ktoré pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb spotrebite ľom konajú bez oprávnenia na podnikanie, vrá tane možnosti uložiť sankciu za takéto konanie.

K § 17

Vylučuje sa retroaktivita zákona, právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých podľa doterajších predpisov sa nespravujú týmto zákonom a konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokon čia podľa nich.

K § 18

Zrušuje sa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, ktorý sa v plnom rozsahu nahrádza týmto zákonom.

K § 19

Zákon preberá smernicu EP a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES.

K Èl. II

K bodu 1

Dopĺňajú sa ďalšie dve písmená inštruktívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj podmienka, podľa ktorej spotrebiteľ musí poskytnúť mnohonásobne vyššie zabezpečenie ako je jeho skutočný záv äzok. Pre určenie primeranosti výšky zabezpečenia vo vzťahu k záväzku spotrebiteľa bude vždy rozhodujúci čas uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Cieľom je obmedziť zneužívanie zabezpečovacích prostriedkov v neprospech spotrebiteľa.

Ïalej sa ustanovuje, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj ustanovenie zmluvy, ktoré bude požadovať od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ide o pretavenie koncepcie materiálneho prospechu poskytovania odplatných služieb spotrebiteľom.

K bodu 2

Zákaz zabezpečenia splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho práva k nehnuteľnosti sa rozširuje na akýko ľvek zabezpečovací prevod práva za účelom zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, t. j. vrátane zabezpečovacieho prevodu práva k hnuteľným veciam, ktorý sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje za neprípustný.

K bodu 3

Ide o zdokonalenie úpravy s prihliadnutím na skutočnosť, že úpravu ochrany spotrebiteľa obsahujú aj iné právne predpisy ako Občiansky zákonník. Je preto žiaduce rozšíriť ochranu aj na práva spotrebite ľa podľa osobitných predpisov.

K bodu 4

V novom odseku 2 sa predávajúcemu stanovuje povinnosť dodať vec kupujúcemu bezodkladne, v každom prípade najneskôr do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy, za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli na konkré tnom termíne dodania. Ak predávajúci vec nedodá v uvedenom termíne, predtým, ako môže kupujúci odstúpiť od zmluvy, musí predávajúceho vyzvať, aby vec dodal v n ím stanovenej primeranej dodatočnej lehote. Táto lehota však nesmie presiahnuť 30 dní. Ak predávajúci nedodá vec ani v tejto dodatočnej lehote, kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom predávajúci je povinný bezodkladne vrátiť kupujúcemu vš etky plnenia prijaté od neho na základe zmluvy.

Toto pravidlo sa však nebude uplatňovať, ak predávajúci jednoznačným vyhlásením odmietne vec kupujúcemu dodať. Ïalej sa nebude uplatňovať za určitých okolností, keď je vzhľadom na vš etky okolnosti zrejmé, že dodanie veci v rámci dodacej lehoty je pre kupujúceho mimoriadne dôležité, ako napríklad v prípade svadobných šiat, ktoré by sa mali dodať pred svadbou. Rovnako sa nebude vzťahovať ani na situácie, keď spotrebiteľ výslovne informuje predávajúceho, že dodanie veci v stanovený deň má pre neho zásadný význam. Ak predávajúci v týchto špecifických prípadoch nedodá vec vč as, spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy ihneď po skončení dodacej lehoty, na ktorej sa s predávajúcim pôvodne dohodli, t. j. bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie.

K bodu 5

Kupujúci nebude znášať náklady spojené s vrátením tovaru, ak mu bol dodaný tovar, ktorý je vadný, nezodpovedá špecifikácii alebo kvalitatívnym po žiadavkám podľa poskytnutých informácií alebo vymedzenia uvedeného v zmluve, t. j. v prípadoch, keď je tovar dodaný v rozpore so zmluvou. Náklady na vrátenie tohto tovaru, ako aj náklady na dodanie nového tovaru, ktorý je v súlade s uzavretou zmluvou, vrá tane všetkých kupujúcim účelne vynaložená nákladov v súvislosti so zmluvou, znáša predávajúci.

K bodu 6

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (1. apríla 2014). Zavádza sa princí p nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosť ou novej úpravy.

K bodu 7

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. III

V súlade s logikou zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa dopĺňa § 10 o imperatívnu normu platnú pre záväzkové vzťahy majú ce svoj pôvod alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Ako neadekvátne sa javí imperatívne normy vymedzovať v jednotlivých zákonoch upravujúcich spotrebiteľské právne vzťahy, ale tieto inkorporovať prá ve v ustanoveniach o záväzkoch s medzinárodným prvkom v zákone č. 97/1963 Zb. V súlade s filozofiou Nariadenia Rím I. sa zapracúva aj preferencia pre spotrebiteľa výhodnejšieho právneho režimu.

K Èl. IV

K bodu 1

Rozširuje sa definícia pojmu reklama na akúkoľvek formu komunikácie, ktorej cieľom je podporiť odbyt výrobkov alebo služieb na trhu. Doterajšia definícia obmedzovala komunikáciu iba na prezentáciu produktov s cie ľom uplatniť ich na trhu. Smernica o porovnávacej a klamlivej reklame však vyžaduje širšiu definíciu, čo potvrdil aj ESD v rozhodnutí vo veci C-657/11.

K bodu 2

Umožňuje sa, aby šíriteľom reklamy bol aj iný subjekt ako podnikateľ. Doterajšia úprava je neprimerane obmedzujúca a nedávala možnosť šíriť reklamu mimo podnikateľskej činnosti.

Úpravou sa zároveň umožňuje orgánom verejnej správy šíriť reklamu vo vlastnej pôsobnosti a vytvára sa tým priestor na financovanie potrieb orgánov verejnej správy prostredníctvom tzv. sponzoringu.

K Èl. V

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v návrhu zákona, ktorý m sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. Ide o návrh na zlúčenie Št átnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2014 prechádza dňom 1. apríla 2014 na Slovenskú obchodnú inšpekciu. V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky, Slovenská obchodná inš pekcia bude vykonávať štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu - zákona č. 251/2012 Z. z.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Ustanovuje sa explicitné oprá vnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonávať kontrolný nákup za účelom kontroly dodržiavania zákonných povinností kontrolovaných osôb. Výslovná úprava sa vyžaduje z dôvodu odstránenia prá vnej neistoty, o ktorú sa opiera argumentácia viacerých kontrolovaných osôb.

K bodu 4

Ustanovujú sa podmienky výkonu kontrolného nákupu podľa predchádzajúceho bodu. SOI je povinná do 30 dní oznámiť kontrolovanej osobe, že išlo o kontroln ý nákup. Zároveň sa upravuje povinnosť kontrolovanej osoby vrátiť kúpnu cenu za predmet kontrolného nákupu, ak ho SOI vráti v lehote 30 dní. Ustanovenie § 7 ods. 4 touto úpravou nie je dotknuté, t.j. ná klady na kúpu vzoriek a na vykonanie skúšky vždy uhrádza kontrolovaná osoba, ak výrobok nevyhovel skúškam.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s ú pravou v bode 1 a 2. Zabezpečuje sa možnosť vykonávať kontrolný nákup bez toho, aby sa inšpektor musel vopred identifikovať ako inšpektor SOI.

K Èl. VI

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ verejného vodovodu mohol vystupovať v mene vlastní ka verejného vodovodu aj v záležitostiach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa pri zmluvách na diaľku a zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov.

K bodu 2

Ustanovuje sa povinnosť informovať spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o dodávke vody v zmysle § 4, ak bola uzavretá ako zmluva na diaľku alebo zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov. Taktiež sa stanovujú ďalšie povinnosti predávajúceho a prá va spotrebiteľa týkajúce sa predovšetkým uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy a s tým súvisiacich nárokov. Ide o osobitnú úpravu, ktorá kopíruje princí py vyjadrené v návrhu zákona v čl. I. V záujme právnej istoty sa navrhuje osobitná úprava priamo v Zákone o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

K bodu 3

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. VII

K bodu 1

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré ustanovovalo fikciu doručenia elektronickými prostriedkami. Úprava však bola vecne nesprávna a nerešpektovala prax v doručovaní elektronick ými prostriedkami. Predpokladalo sa doručenie, ak adresát mal na svojom elektronickom zariadení k doručovanej správe prístup. Úprava ignorovala základné ustanovenia Občianskeho zákonníka o doručovaní a tiež nebrala do úvahy technické podmienky elektronického doručovania.

K bodu 2

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).

K Èl. VIII

K bodu 1

Spotrebiteľ sa definuje na rozdiel od doteraz zaužívanej úpravy ako fyzická osoba, ktorá koná mimo predmetu svojej zárobkovej činnosti (podnikanie, povolanie). S oh ľadom na aplikačnú prax sa ustanovuje, že spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba, avš ak na rozdiel od stavu de lege lata, výhradne taká právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľ skej zmluvy koná za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, podporovania verejnoprospešného účelu alebo napĺňania verejnoprospešného cieľa združovania.

Predávajúci je v súlade s ustálenou definíciou v spotrebiteľskej legislatíve vymedzený ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pri uzatváran í a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania Definícia predávajúceho sa rozširuje aj na osoby, ktoré konajú v mene a záujme predávajúceho, s cieľom zamedziť možnosti obísť zákonné povinnosti použití m rôznych právnych inštitútov, napríklad prostredníctvom mandátnej zmluvy.

K bodu 2

Upresňuje sa definícia odborného posúdenia s ohľadom na jeho formu, a to v nadväznosti na doplnenie § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má predávajúci povinnosť odovzdať spotrebite ľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Odborným posúdením sa má rozumieť nielen samotný proces posudzovania vý robku znalcom, autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou alebo osobou oprávnenou výrobcom na vykonávanie záručných opráv, ale predovšetkým výsledok tohto posúdenia zaznamenaný v pí somnej forme v podobe odborného posudku, stanoviska alebo iného písomného vyjadrenia.

K bodu 3

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalý ch obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Doterajšia úprava neobsahovala definíciu pojmu „produkt“. Zákon poznal iba defin íciu pojmu „výrobok“ a pojmu „služba“. Navrhovaná definícia je plne v súlade so smernicou. Definícia sa uplatní pre všetky ustanovenia, ktoré upravujú požívanie nekalých obchodných praktík ( §7 až 9, príloha č. 1). Produktom sa rozumie výrobok, služba, nehnuteľnosť, iné práva a záväzky, ktoré sa ponúkajú spotrebiteľovi. Definí cia sa pritom neobmedzuje len na kúpnu zmluvu, spotrebiteľ bude rovnako chránený aj v prípade nájmu, alebo iného užívania, či už odplatného alebo bezplatného (ako súčasť tzv. balíčka).

K bodu 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6

Zo znenia § 4 ods. 1 písm. i), ktorý ustanovuje povinnosť predávajúceho poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri rie šení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie, sa vypúšťajú slová „pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie“. Dôvodom je skutočnosť, že prípady rie šené Európskym spotrebiteľským centrom sa netýkajú iba cezhraničných reklamácií, ale často aj pomoci spotrebiteľom v otázkach presahujúcich rámec reklamačného konania, ako je napríklad odstú penie od zmluvy, náhrada škody, nedodanie tovaru a pod.

K bodu 7

Zavádza sa explicitný zákaz používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Zabezpečuje sa tým administratívno-právna postihnuteľnosť zo strany orgánu dozoru za používanie nekalých obchodných prakt ík a neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

K bodu 8

Účelom tohto ustanovenia je v spojitosti s § 53 ods. 8 zabezpečiť komplexnú ochranu spotrebiteľa proti nevyžiadanej dodávke tovarov alebo služieb zo strany predávajúceho. Kým Občiansky zákonník upravuje súkromnoprávny aspekt právneho vzťahu, navrhovanou úpravou sa zabezpečuje verejnoprávna ochrana spotrebiteľa. Ustanovuje sa zákaz pred ávajúceho žiadať od spotrebiteľa úhradu za nevyžiadanú dodávku, pričom za porušenie tejto povinnosti môže byť orgánom dozoru uložená sankcia. Ïalej sa zabezpečuje ochrana spotrebiteľa pre prí pad absencie akéhokoľvek konania v prípade nevyžiadanej dodávky. Vychádza sa z predpokladu, že zodpovednosť za dodanie akéhokoľvek tovaru alebo služby v prvom rade nesie predávajúci. Nie je ž iaduce, aby sa konaním predávajúceho dostal spotrebiteľ do pozície, že je povinný niečo konať alebo znášať náklady ako následok nevyžiadanej dodávky. Ustanovenie však nie je možné vykladať extenzívne tak, aby sa uplatňovalo na prípady vadného plnenia zo strany predávajúceho, ktoré spočíva v dodaní tovaru alebo služby iného, ako si objednal spotrebite ľ. Rozhodujúcou je okolnosť, že k zo strany spotrebiteľa k žiadnej objednávke nedošlo, t.j. tovar alebo služba, ktorý bol spotrebiteľovi dodaný môže spotrebiteľ oprávnene považovať za neobjednaný. Dôkazné bremeno o existencii objednávky a jej obsahu znáša vždy predávajú ci.

K bodu 9

Ustanovuje sa zákaz predávajúceho žiadať od spotrebiteľa akékoľvek poplatky za použitie platobného prostriedku a tiež vyberať poplatok od spotrebiteľa v súvislosti s úhradou záväzku spotrebiteľa iným spôsobom ako platobným prostriedkom podľa zákona o platobných službách (napr. v hotovosti) vo výške prevyšujúcej skutočné náklady predávajúceho súvisiace s použitím tohto spôsobu platby.

Zakazuje sa prevádzkovať spoplatnenú telefonickú linku pod číslom so zvýšenou tarifou (tzv. audiotextové číslo), na ktorú má spotrebiteľ volať, ak potrebuje nadviazať kontakt s predávajúcim po uzavretí zmluvy a v sú vislosti so zmluvou. Ak spotrebiteľ zavolá na túto linku, mal by platiť iba cenu za uskutočnenie hovoru, ktorú by platil pri volaní na linku rovnakého druhu. Zákonom používaný pojem „v súvislosti s uzavretou zmluvou“ je potrebné vykladať v zmysle, že ide o komunikáciu, ktorej účel je napomôcť k riadnemu napĺňaniu obsahu záväzkov zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. V praxi pôjde predovšetkým o prípady kontaktovania pred ávajúceho z dôvodu vytknutia nedostatočného plnenia, nesprávneho účtovania ceny, rôznych žiadosti o informácie, uplatnenia reklamácie a pod. Pojem sa nemá vykladať tak, aby pokrýval aj komunikáciu, poč as ktorej dochádza k skutočnému plneniu podľa zmluvy. Ide napríklad o prevádzkovania tzv. helpdesku pre technickú asistenciu, ak pre riadne užívanie tovaru alebo služby táto služba nie je nevyhnutná a predávaj úci ju poskytuje ako formu asistencie pre časť spotrebiteľov, ktorí majú záujem ju používať.

Ustanovuje sa zákaz žiadať od spotrebiteľa platbu za iný ako hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky oznámené spotrebiteľovi v súlade s § 10a písm. d) bez výslovného súhlasu spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy alebo odoslaním objednávky. Tento súhlas nie je možné získať spôsobom, ktorý od spotrebite ľa vyžaduje určité aktívne úkony smerujúce k tomu, aby odmietol vopred predvolenú možnosť, pričom sa má za to, že ak túto neodmietne, s dodatočnou platbou súhlasí. Príkladom sú rô zne vopred predávajúcim vyplnené políčka alebo časti objednávky, ktoré spotrebiteľ pri menej dôkladnom čítaní môže ľahko prehliadnuť a zaviazať sa tak k plneniu za dodatočnú služ bu alebo tovar, o ktoré pri uzatváraní hlavnej zmluvy nemusí mať záujem.

K bodu 10

Vylučujú a obmedzujú sa niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebite ľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom.

Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je tá to dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnová ha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom ulož enej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.

Podľa odseku 2 sa vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaní m určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľ skej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby táto osoba bola priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojim podpisom urobil toto rozhodnutie.

Pod sankciou absolútnej neplatnosti sa zakazujú ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými

spotrebiteľ priamo v zmluve splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie úkonov v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou v mene spotrebiteľa v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy alebo s plnením spotrebiteľskej zmluvy. Znemožňuje sa t ým praktika, ktorá spočívala v splnomocnení tretej osoby na uzavretie ďalšej zmluvy v mene spotrebiteľa. O túto zmluvu spotrebiteľ nikdy nemal záujem a v prevažnej väčšine prípadov o jej uzatvorení sa dozvedel až následne. Ustanovenie, ktorým sa znemožňuje v spotrebiteľskej zmluve splnomocniť tretiu osoby na úkony súvisiace s plnením spotrebiteľskej zmluvy vychádzajú z predpokladu, že neexistuje dô vod, prečo by mal spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy na to niekoho splnomocňovať. Nevylučuje sa tým právo spotrebiteľa splnomocniť po uzavretí zmluvy osobitným úkonom.

Rovnako sa pod sankciou absolútnej neplatnosti zakazuje akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré zaväzuje spotrebiteľa (či už vo svojom vlastnom mene alebo prostrední ctvom splnomocnenca) uznať svoj dlh pre prípad neplnenia jeho záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorého účelom je uznať oprávnenosť existujúcej pohľadávky (čo do právneho dôvodu i výšky) a zlepšiť tým procesné postavenie veriteľa. Preto nie je legitímne od spotrebiteľa požadovať, aby ešte pred splatnosť ou samotnej pohľadávky (v praxi najčastejšie už v momente podpisu spotrebiteľskej zmluvy) splnomocňoval tretiu osobu na uznanie dlhu v jeho mene, príp. sa sám vopred zaväzoval uznať svoj dlh pre prí pad neplnenia svojho záväzku v budúcnosti. Tieto praktiky sa v súčasnosti využívajú ako pomerne jednoduchý prostriedok na získanie vykonateľného exekučného titulu, v niektorých prípadoch dosiahnuté ho aj bez akejkoľvek vedomosti či aktivity spotrebiteľa po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy.

Neplatným je taktiež akýkoľvek právny ú kon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomoc ňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Napriek tomu, že všeobecná občianskopr ávna úprava takúto možnosť pripúšťa, nie je žiaduce, aby v prípade spotrebiteľských zmlúv bola takáto forma zabezpečenia záväzkom spotrebiteľa prípustná. Inštitút dohody o zabezpečení záväzkov spotrebiteľa môže mať za následok významné zhoršenie právneho a ekonomického postavenia spotrebiteľa, preto v záujme jeho čo najvyšš ej ochrany je potrebné, aby rozhodnutie o uzavretí takejto dohody mohol urobiť výlučne spotrebiteľ.

K bodu 11

S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľ skej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3.

K bodu 13

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách. Ochrana pred nekalými obchodnými praktikami sa uplatňuje na všetky úkony predá vajúceho smerujúce k spotrebiteľovi, tak pred, ako aj po uzavretí zmluvy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3.

K bodu 16

Rozširuje sa ochrana podľa tohto zákona aj na konania osôb, ktoré vymáhajú pohľadávku spotrebiteľa.

K bodu 17

Ide o novú, detailnú úpravu informačných povinností pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke vý robku alebo služby čo najúplnejšie informácie, zákon v novom § 10a ustanovuje povinnosť predávajúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred tým, ako spotrebite ľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavný ch vlastnostiach výrobku alebo charaktere služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálneho telefónneho č ísla či o predajnej cene vrátane všetkých nákladov, ktoré bude musieť spotrebiteľ uhradiť v súvislosti so zmluvou. Predávajúci je ďalej povinný informovať spotrebiteľa o dĺžke trvania zmluvy vr átane podmienok jej vypovedania, o jeho zákonnej zodpovednosti za vady výrobku a prípadne o záruke poskytovanej predávaj úcim nad rozsah jeho zákonnej povinnosti. Súčasťou predzmluvných informácií sú taktiež informácie o platobných a dodacích podmienkach, lehote, do ktorej sa zaväzuje predávajúci dodať výrobok spotrebiteľovi, či informácie o postupoch vybavovania sťažností a podnetov spotrebiteľov.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19

Odstraňuje sa rozpor s objektívnou skutočnosťou. Určená osoba môže vybaviť reklamáciu iba opravou, v ostatných prípadoch je povinná reklamáciu postúpiť predávajú cemu na vybavenie. Lehota na vybavenie reklamácie sa neprerušuje.

K bodu 20

Ustanovuje sa povinnosť predávajúceho odovzdať spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Doklad o vybavení reklamácie nie vždy obsahuje dostatočne jasné a určit é vyjadrenie predávajúceho na základe akých skutočností zistených odborným posúdením sa rozhodol zamietnuť reklamáciu. Spotrebitelia teda nemajú komplexné informácie o dôvodoch zamietnutia reklamá cie, v dôsledku čoho často dochádza ku konfliktom s predávajúcim.

K bodu 21

Stanovujú sa základné obsahové nálež itosti odborného posúdenia podstatné pre účely vybavenia reklamácie. Odborné posúdenie, ktoré nebude obsahovať náležitosti stanovené zá konom, bude neúčinné. To znamená, že na základe nesprávneho alebo neúplného odborného posúdenia predávajúci nebude môcť vybaviť reklamáciu zamietnutím v súlade s § 18 ods. 6 zákona č . 250/2007 Z. z.

K bodu 22

Rozširuje sa oprávnenie orgánu dozoru rozhodnutím nariadiť predávajúcemu alebo osobe, ktorá vymá ha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, odstránenie zistených nedostatkov a zdržať sa protiprávneho konania, vrátane sankcií za nerešpektovanie tohto zákazu.

Orgán dozoru môže v prípade opakovaného porušovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov v priebehu jedného roka po tom, čo bola predávajúcemu uložená pokuta za takéto konanie, rozhodnutím zakázať predávajúcemu predávať výrobky alebo poskytovať služby spotrebiteľom. Orgán dozoru môže túto možnosť využiť iba v krajnom prípade, ak nápravu nie je možné dosiahnuť iným opatrením s menším dopadom.

K bodu 23

Rozširuje sa právomoc dozorného orgánu vydať predbežné opatrenie aj na prípady, keď získa dôvodné podozrenie o skutočnosti, že dochádza k poškodzovaniu kolektívnych zá ujmov spotrebiteľov. Právna úprava reaguje na súčasnú aplikačnú prax, kedy je v mnohých prípadoch vzhľadom na nemožnosť doručovania zá sielok ako aj nečinnosť štatutárnych orgánov kontrolovaných osôb orgánu dozoru znemožnené vykonať kontrolu a všetky zistenia pochádzajú len z podnetov spotrebiteľov.

K bodu 24

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (1. apríla 2014). Zavádza sa princíp nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v č ase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou novej úpravy.

K bodu 25

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (13. júna 2014. Zavádza sa princí p nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou no vej úpravy.

K bodu 26

Zabezpečuje sa správna transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3

K bodu 28

Zabezpečuje sa správna transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3

K bodu 30

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. IX

K bodu 1

Vypúšťa sa zákaz zabezpečiť splnenie záväzku zmenkou alebo šekom, z dôvodu, že zákaz používať zmenku alebo šek za účelom zabezpeč enia záväzku spotrebiteľa vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy sa nachádza v zákone č . 250/2007 Z. z. V záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom bolo potrebné odstrániť duplicitu v úprave týchto inštitútov v dotknutých predpisoch.

K Èl. X

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením odkazu na nové definície pojmov „spotrebiteľ“ a „pred ávajúci“ obsiahnuté v zákone č. 250/2007 Z. z..

K bodom 3 a 4

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES z 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a výmene.

K Èl. XI

K bodom 1 až 5 a 10

Navrhuje sa osobitná úprava ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o združenej dodávke plynu a združenej dodávke elektriny ako zmluvy na diaľku a zmluvy mimo prevádzkových priestorov. Navrhuje sa osobitná úprava, tak aby Zákon o energetike obsahoval kompletn ú úpravu, pričom zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľ ku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepoužije ani podporne. Zákon o energetike komplexne upravuje oblasť poskytovania dodávok plynu a dodávok elektriny, preto v záujme právnej istoty sa navrhuje osobitná úprava, ktorá kopíruje princípy ochrany spotrebiteľa, ktoré žiada smernica o právach spotrebiteľa a ktoré sú pre spotrebiteľa zaručené vo všeobecnej úprave v čl. I.

K § 17a ods. 4 písm. b) – platobné podmienky

Všetky platby podľa zmluvy sa vykonávajú spôsobom dohodnutým v zmluve. V zmluve je možné dohodnúť platbu za dodaný plyn alebo elektrinu bankovým inkasom z bankového účtu odberateľa, bankový m prevodom odberateľa, SIPO-m (sústredené inkaso platieb obyvateľstva) a poštovým peňažným poukazom. K § 17a ods. 4 písm. g) – minimálna dĺž ka trvania záväzkov

Rozumie sa tým ponuka „balíčka služieb“ dodávateľom za poplatok. Tieto služby nemusia nevyhnutne súvisieť s dodávkou plynu alebo dodávkou elektriny. Ide napríklad o dojednanie asistenčných služieb ako hav árie vodovodu alebo kanalizácie, poruchy elektrickej siete, plynového rozvodu či kotla, zabuchnutých vchodových dverí, drobnej poruchy spotrebičov. Ako vyplýva z aplikačnej praxe, poskytovanie balíčka služ ieb je viazané na dĺžku trvania zmluvy obvykle pri zmluvách uzavretých na dobu určitú.

K bodom 6, 8 a 9

Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy vyplývajúce zo zmien v návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné zmeniť aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákona č. 391/2012 Z. z..

K bodu 7

Vypúšťa sa ustanovenie, podľa ktorého inšpektora vymenúva ústredný riaditeľ (generálny riaditeľ v znení pred zmenou), z dôvodu, že inšpektori SOI nie sú menovaní ústredným riaditeľom.

K bodu 11

Dôvodom návrhu zmien v usporiadaní (zlučovaní) organizácií v zmysle predmetného návrhu sú konsolidačné opatrenia predložené Ministerstvom financií SR v rámci procesu tvorby rozpočtu na roky 2014-2016.

Ide o návrh na zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2014 prechádza dňom 1. apríla 2014 na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Návrh počíta s kontinuitou všetkých kompetencií a ú loh oboch organizácií, ako aj procesov a postupov dohľadu, dozoru a kontroly podľa doterajších predpisov. Navrhuje sa, aby práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, iných majetkovoprávnych vzť ahov a iných právnych vzťahov prešli od 1. apríla 2014 zo Št átnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky, Slovenská obchodná inšpekcia bude vykonávať štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu - zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov - a násl edne v zmysle § 89 predmetného zákona tiež podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike ..., zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov ..., nariadenia vlády SR č. 246/2006 Z.z. o minimá lnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky ..., zákon č. 314/2012 Z.z. o pravidelnej vykurovacích systé mov a klimatizačných systémov ..., zákona č. 476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) ..., a zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby ...

K bodom 12 a 13

Legislatívno-technická úprava

K bodu 14

Ustanovuje sa formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý môže spotrebiteľ použiť na uplatnenie svojho práva na odstúpenie od zmluvy.

K bodu 15

Uvádza sa transpozičný odkaz.

K Èl. XII

Uvádza sa republikačná klauzula. Zákon o ochrane spotrebiteľa bol počas svojej účinnosti od 1. júla 2007 viackrát novelizovaný, pričom novo navrhovaná úprava predstavuje výraznú zmenu niektorých inštitútov. Z dôvodu, že účelom zákona je chrániť spotrebiteľov, je žiaduce, aby v Zbierke zákonov vydalo úplné znenie z ákona, čím sa uľahčí prístup spotrebiteľov k základnej zákonnej informácii o ich právach.

K Èl. XIII

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. apríla 2014, okrem čl. I, čl. II bodu 4, čl. VI, čl. VIII bodov 9, 17 a 25, čl. XI body 1 až 3, 11 a 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014. Delená účinnosť sa navrhuje z dôvodu, že smernica o právach spotrebiteľa vyžaduje od členských štá tov, aby jej ustanovenia boli vykonávané až po šiestich mesiacoch po uplynutí transpozičnej lehoty, t.j. 13. júna 2014, najmä z dôvodu, aby podnikatelia mali dostatok času pripraviť sa na novú úpravu. Pre ostatné ustanovenia, najmä vzhľadom na ich mimoriadne pozitívny prínos pre spotrebiteľa, sa navrhuje čo najskorší termín účinnosti.

Bratislava 11. decembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 102/2014, dátum vydania: 23.04.2014

1

Dôvodová správa

A. V šeobecná časť

Predloženým novým znením návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkový ch priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len 'smernica'). Návrh zákona sa predkladá na základe plnenia Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013.

Návrh zákona sa predkladá za účelom úplnej transpozí cie smernice, ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, ktoré boli do slovenského právneho poriadku prevzaté zákonom č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Nakoľko uvedená nová európska legislat íva podstatne mení doteraz platný regulačný rámec, je potrebné prijatie nového zákona, ktorý nahradí zákon č. 108/2000 Z. z. a doplní v súčasnosti platnú právnu úpravu v tejto oblasti.

Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na zá klade zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v súlade so súčasnými právnymi predpismi Európskej ú nie.

Cieľom návrhu zákona je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou stanoviť podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na zá klade zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a tým prispieť k zvýšeniu právnej istoty tak spotrebiteľov, ako aj predávajúcich. Návrhom zákona sa okrem iného rozširujú formálne požiadavky na uvedené zmluvy a podrobnejšie sa upravuje postup pri uplatnení práva spotrebiteľa na odstú penie od zmluvy. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy zo siedmych pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Zároveň sa zavádza takzvaný vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý spotrebiteľom umožní zjednodušenie postupu pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy.

Nová právna úprava taktiež reguluje niektoré ďalšie požiadavky. Ide najmä o úpravu tzv. predajných akcií, ktoré sú v súčasnosti zneužívané v neprospech spotrebiteľov, pričom sa predovšetkým vymedzujú povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách, pri ktorých často dochádza k zneužívaniu dôvery a objektívnej slabosti osobitne zraniteľnej skupiny spotrebiteľov, a to predovšetkým seniorov.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zá kona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný vo všeobecnosti poskytnúť spotrebiteľovi eš te pred uzavretím zmluvy, či k zákazu využí vania niektorých zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k spotrebiteľom. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnen í niektorých zákonov či zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorné ho trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami , ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.