Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve 344/2009 účinný od 01.01.2014

obsahu projektu samostatnej a uznanej zvernice podľa § 6 ods. 4 zákona a obsahu projektu samostatnej a uznanej bažantnice podľa § 7 ods. 4 zákona,

zaradení poľovného revíru do kvalitatívnych tried a určovaní normovaných kmeňových stavov zveri, vekovej a pohlavnej štruktúre a chove zveri podľa § 8 zákona,

obsahu evidencie zmlúv vlastníkov podľa § 12 zákona a zmlúv podľa § 13 zákona,

ukazovateľoch na určenie kritérií chovnosti jednotlivých druhov raticovej zveri a vekovej kulminácie,

poľovných oblastiach a poľovných lokalitách, chovateľských celkoch, obsahu štatútu poradných zborov a chovateľských rád, veľkoplošnom poľovníckom hospodárení podľa § 18 zákona, chovateľských prehliadkach a ich dokumentácii, kvalifikácii členov hodnotiteľskej komisie a obsahu jej činnosti, dokumentácii poľovníckych trofejí podľa § 23 zákona a bodových hodnotách významných poľovníckych trofejí podľa § 68 zákona,

počte a druhu poľovníckych zariadení na chov jednotlivých druhov zveri podľa § 26 ods. 1 písm. c) a i) zákona, druhu a množstve krmiva a spôsobe prikrmovania a množstve vnadísk a spôsobe vnadenia zveri podľa § 26 ods. 1 písm. m) zákona,

príprave a skúške odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže podľa § 27 zákona,

poľovníckom plánovaní, odborne spôsobilých osobách a ich kvalifikačných predpokladoch podľa § 6, 7 a 30 zákona,

obsahu evidencie a dokumentácie vedenej užívateľom poľovného revíru, poľovníckej štatistike a obsahu informačného systému v poľovníctve podľa § 26 ods. 1 písm. i), j), k) a § 31 zákona,

organizovaní, obsahu, vykonávaní a hodnotení poľovníckych skúšok, o kvalifikácii prednášateľov, členov skúšobnej komisie a o podrobnostiach pre praktickú prípravu a teoretickú prípravu uchádzačov poľovníckych skúšok podľa § 50 zákona,

obsahu poľovného lístka, žiadosti o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka podľa § 51 zákona, povolení na lov zveri podľa § 53 zákona,

čase, spôsobe a podmienkach lovu zveri a povoleniach na lov zveri podľa § 55 až 57 zákona,

osobitných spôsoboch lovu podľa § 60 a 61 zákona,

druhoch skúšok poľovných psov, druhoch, potrebnom počte a kvalifikácii poľovne upotrebiteľných psov na používanie počas lovu, dohľadávania a ochrany zveri podľa § 63 a 65 zákona,

značke, jej zakladaní, lístku o pôvode ulovenej zveri, obstarávaní a distribúcii značiek, výdaji a evidencii značiek podľa § 64 zákona.

Uznaná zvernica sa podľa účelu zriadenia schvaľuje ako

generačná zvernica,

aklimatizačná zvernica,

karanténna zvernica,

prezimovacia zvernica,

zvernica na výcvik a skúšky poľovných psov.

Generačná zvernica je určená na šľachtenie zveri s vynikajúcimi genetickými vlastnosťami najmä z hľadiska celkovej kondície a trofejovej hodnoty, ktoré by sa mali uplatniť na zazverovanie revírov alebo je určená aj na chov zveri na účel jej lovu vo zvernici. Súčasťou jej technického vybavenia musí byť odchytové zariadenie.

Aklimatizačná zvernica je určená na aklimatizáciu zveri pred vypustením do poľovného revíru, karanténna zvernica je určená na sledovanie zdravotného stavu alebo liečbu zveri. V poľovnom revíri je karanténna zvernica súčasne aklimatizačnou zvernicou, z ktorej sa zver po jednom mesiaci až dvoch mesiacoch po ozdravení vypustí do poľovného revíru. Ak je zriadená ako súčasť samostatnej zvernice, ide len o karanténnu zvernicu. Nakúpená zver pred vypustením do zvernice musí prejsť karanténou počas lehoty určenej veterinárnym lekárom.

Prezimovacia zvernica je určená na prezimovanie zveri, ktorá sa po zimnom období opäť vypustí do voľného revíru. Súčasťou jej technického vybavenia musí byť aj odchytové zariadenie na vytriedenie jedincov vhodných na ďalší chov.

Zvernica na výcvik a skúšky poľovných psov je zvernica, v ktorej sa chová len diviačia zver alebo líška hrdzavá na účel výcviku určených plemien poľovných psov na durenie diviačej zveri, brlohovanie a na skúšky ich poľovnej upotrebiteľnosti v tejto disciplíne.

Zver ulovená v uznanej zvernici sa započítava do plnenia plánu chovu a lovu pre príslušný poľovný revír okrem lovu zveri v generačnej zvernici, pre ktorý sa predkladá samostatný plán chovu a lovu raticovej zveri vo zvernici.

Projekt samostatnej zvernice a projekt samostatnej bažantnice obsahujú tieto časti:

úvod

úvodná správna a historická dokumentácia, ak existuje,

civilizačné negatívne faktory,

výskyt zveri vrátane predátorov,

opis prírodných podmienok

členitosť terénu, nadmorské výšky,

geografické, geologické a hydrologické podmienky,

klimatické podmienky,

štruktúra poľovných pozemkov a ich obhospodarovanie,

štruktúra a podmienky chovu zveri

navrhovaný normovaný kmeňový stav jednotlivých druhov zveri a navrhovaný koeficient prírastku,

návrh cieľovej vekovej a pohlavnej štruktúry a návrhy na odlov,

kritériá chovnosti,

opis zootechniky chovu,

návrh biotechnických úprav

lesotechnické opatrenia,

agrotechnické opatrenia,

technické zariadenia

oplotenie,

kŕmne zariadenia, vnadiská,

posedy, úprava vodných zdrojov a tokov,

ostatné poľovnícke zariadenia,

kalkulácia potreby krmiva,

zabezpečenie základného chovného stáda,

ostatné návrhy a odporúčania

potreba poľovne upotrebiteľných psov,

veterinárne opatrenia zohľadňujúce pohodu zvierat,

záver,

prílohy

súpis pozemkov, prehľad druhov pozemkov,

výpis z programu starostlivosti o les,

mapa poľovného hospodárenia.

Projekt uznanej zvernice a projekt uznanej bažantnice obsahujú tieto časti:

úvod

údaje o poľovnom revíri,

účel uznanej zvernice,

civilizačné negatívne faktory,

výskyt zveri vrátane predátorov,

opis prírodných podmienok

členitosť terénu, nadmorské výšky,

geografické, geologické a hydrologické podmienky,

klimatické podmienky,

štruktúra poľovných pozemkov a ich obhospodarovanie,

štruktúra a podmienky chovu zveri

navrhovaný normovaný kmeňový stav jednotlivých druhov zveri a navrhovaný koeficient prírastku,

návrh cieľovej vekovej a pohlavnej štruktúry a návrhy na odlov,

kritériá chovnosti,

opis zootechniky chovu,

návrh biotechnických úprav

lesotechnické opatrenia,

agrotechnické opatrenia,

technické zariadenia

oplotenie,

kŕmne zariadenia,

odchytové zariadenia,

ostatné poľovnícke zariadenia,

kalkulácia potreby krmiva,

zabezpečenie základného chovného stáda,

ostatné návrhy a odporúčania

potreba poľovne upotrebiteľných psov,

veterinárne opatrenia zohľadňujúce pohodu zvierat,

prevádzkový poriadok zvernice na výcvik a skúšky poľovných psov,

záver,

prílohy

súpis pozemkov,

výpis z programu starostlivosti o les,

mapa poľovného hospodárenia,

štúdia ekologických vplyvov na krajinu.

Pre projekt zvernice podľa § 2 ods. 1 písm. e) postačuje zjednodušený projekt.

Súčasťou projektu môže byť aj kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie a kalkulácia predpokladaných nákladov na prevádzku.

Zaradenie poľovných revírov uznaných z lesných pozemkov, ktoré sú vhodné na chov raticovej zveri do kvalitatívnych tried, sa vykonáva podľa skupín lesných typov samostatne pre hlavný druh zveri, samostatne pre vedľajší druh prežúvavej zveri a samostatne pre diviačiu zver. Pre tretí a ďalší druh prežúvavej zveri sa poľovný revír nezaraďuje samostatne do kvalitatívnej triedy; normované kmeňové stavy tejto zveri sa určia na úkor prvých dvoch druhov prežúvavej zveri. Podmienky zaraďovania do kvalitatívnych tried sú uvedené v prílohe č. 3.

Hlavným druhom zveri podľa odseku 1 je ten druh zveri, pre ktorý bola zriadená poľovná oblasť alebo lokalita.

Vedľajším druhom zveri podľa odseku 1 je druh zveri, ktorý žije v príslušnej poľovnej oblasti alebo v poľovnej lokalite spolu s hlavným druhom zveri.

Diviačia zver je vždy vedľajší druh zveri.

Poľovné revíry, v ktorých sa jelenia zver, srnčia zver, danielia zver, muflonia zver a kamzičia zver chovajú ako hlavné druhy zveri a diviačia zver ako vedľajší druh zveri, možno zaradiť do štyroch kvalitatívnych tried.

Pre druhy zveri uvedené v odseku 1 sa určujú normované kmeňové stavy v kusoch na 1 000 ha lesných pozemkov v poľovnom revíri a koeficient prírastku spôsobom uvedeným v prílohe č. 4.

Koeficient prírastku predstavuje očakávaný prírastok zo stavu zveri podľa § 36 (ďalej len „jarný kmeňový stav“) príslušného druhu zveri pri zohľadnení strát zveri. Koeficient prírastku určí okresný úrad pri zaradení poľovného revíru do kvalitatívnej triedy. Pri samostatných zverniciach, uznaných zverniciach, samostatných bažantniciach a uznaných bažantniciach sa koeficient prírastku a normované kmeňové stavy uvedú v projekte.

V zaradení poľovného revíru, v ktorom sa chová viac druhov zveri do kvalitatívnej triedy, sa určí, ktorý druh zveri je v tomto revíri hlavný, a to podľa poľovnej oblasti alebo poľovnej lokality, v ktorej sa poľovný revír nachádza. Normované kmeňové stavy ďalších druhov vedľajšej prežúvavej zveri sa určia podľa § 6 ods. 1. Prepočet tretieho a ďalšieho druhu prežúvavej raticovej zveri z hlavného druhu a z druhého druhu prežúvavej raticovej zveri sa vykoná podľa prílohy č. 4 tabuľky č. 3.

Zaradenie poľovného revíru vytvoreného na poľovných pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskych pozemkov a ktoré sa nachádzajú v poľovnej oblasti pre malú zver, do kvalitatívnej triedy pre srnčiu zver a pre malú zver sa vykonáva podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek.

Spôsob zaradenia do kvalitatívnej triedy podľa odseku 1 je uvedený v prílohe č. 5 bode 3.

Poľovný revír nachádzajúci sa v poľovnej oblasti pre malú zver sa zaraďuje do kvalitatívnej triedy pre každý druh malej zveri a srnčiu zver samostatne na tej istej ploche.

Malú zver možno chovať ako vedľajší druh zveri aj v poľovnom revíri nachádzajúcom sa v jelenej poľovnej oblasti alebo v srnčej poľovnej oblasti, ak sú v ňom vhodné prírodné podmienky na jej chov.

Normované kmeňové stavy a koeficienty prírastku malej zveri a srnčej zveri chovanej v poľovnom revíri nachádzajúcom sa v poľovnej oblasti pre malú zver sa určujú v kusoch na 100 ha poľovných pozemkov.

Spôsob určenia normovaných kmeňových stavov podľa odseku 1 je uvedený v prílohe č. 6.

Pri meraní, vážení a vizuálnom posudzovaní znakov poľovníckej trofeje postupuje hodnotiteľská komisia podľa kritérií chovnosti a podľa bodovacích tabuliek Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (ďalej len „medzinárodná rada“).

Pri hodnotení kvality chovu zveri, ktorý vykonáva poradný zbor za poľovnú oblasť a chovateľská rada za chovateľský celok, hodnotiteľská komisia porovnáva podiel

lovu samčej zveri v poslednej vekovej triede,

nesprávneho lovu samčej zveri.

Hodnotenie kvality chovu jednotlivých druhov zveri v poľovnom revíri sa označuje stupňom uspokojivá alebo neuspokojivá, pričom záverečné hodnotenie za

jednotlivý druh sa určí podľa najhoršie hodnoteného kritéria,

poľovný revír sa vypočíta ako aritmetický priemer hodnotení zveri podľa odseku 2,

chovateľský celok a poľovnú oblasť sa spracuje ako samostatné hodnotenie podľa sumárnych údajov všetkých poľovných revírov tvoriacich chovateľský celok alebo poľovnú oblasť.

Poľovnícke trofeje hodnotí

ústredná hodnotiteľská komisia,

obvodná hodnotiteľská komisia.

Kvalifikačným predpokladom člena ústrednej hodnotiteľskej komisie je certifikát medzinárodnej rady o absolvovaní kurzu v hodnotení trofejí.

Kvalifikačným predpokladom člena obvodnej hodnotiteľskej komisie (ďalej len „obvodná komisia“) je certifikát Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“).

Fotografickú dokumentáciu poľovníckej trofeje tvoria fotografie

trofeje s lebkou po vyvarení s rozmermi 13 cm x 18 cm z pohľadov spredu, z ľavej strany, z pravej strany,

zobrazujúce spodný pohľad na chrup hornej čeľuste, horný a bočný pohľad na chrup dolnej čeľuste,

uhynutého, uloveného chorého alebo poraneného celého jedinca trofejovej zveri alebo jeho zvyšku aj s trofejou.

Dokumentáciu poľovníckej trofeje získanej cudzincom podľa § 23 ods. 3 zákona a trofeje podľa § 23 ods. 6 zákona tvorí fotografická dokumentácia podľa odseku 1 písm. a) a b) a bodovacia tabuľka poľovníckej trofeje podpísaná dvoma členmi miestne príslušnej obvodnej komisie a pri významnej poľovníckej trofeji podľa § 18 aj jedným členom ústrednej hodnotiteľskej komisie.

Ústredná hodnotiteľská komisia vykonáva hodnotenie poľovníckych trofejí na národnej výstave alebo medzinárodnej výstave.

Ak je posudzovaná trofej, ktorá hodnotením podľa § 12 ods. 2 môže dosiahnuť bodovú hodnotu na úrovni národného rekordu, musia ju posúdiť najmenej traja členovia ústrednej hodnotiteľskej komisie.

Chovateľská prehliadka sa koná každoročne po skončení poľovníckej sezóny najneskôr do 31. marca. Na účely tejto vyhlášky sa poľovníckou sezónou rozumie obdobie od 1. marca do konca februára nasledujúceho roka.

Na chovateľskú prehliadku sa predkladá poľovnícka trofej pochádzajúca zo zveri ulovenej a uhynutej v predchádzajúcej poľovníckej sezóne.

Chovateľská prehliadka sa člení na časť hodnotiacu, ktorá je neverejná, a na časť výstavnú, ktorá je verejná.

Organizátor chovateľskej prehliadky najneskôr 30 dní pred jej konaním oznámi užívateľom poľovných revírov termín konania chovateľskej prehliadky a určí termín a miesto predloženia poľovníckych trofejí a príslušnej dokumentácie.

Užívateľ poľovného revíru najneskôr do 15 dní pred termínom konania chovateľskej prehliadky vyrozumie všetkých majiteľov trofejí o termíne chovateľskej prehliadky a termíne a mieste predloženia trofejí, ktoré majú byť predložené na chovateľskú prehliadku.

Užívateľ poľovného revíru doručí v určenom termíne a na určené miesto menný zoznam majiteľov trofejí s adresami, riadne ošetrené a štítkami trofejí označené poľovnícke trofeje, záznam o love zveri, jej úhyne, označení a použití zveriny podľa prílohy č. 8.

Užívateľ poľovného revíru uhrádza náklady a má zodpovednosť za doručenie poľovníckej trofeje na chovateľskú prehliadku a jej prevzatie po skončení chovateľskej prehliadky. Dolná čeľusť ako súčasť trofeje posúdenej na chovateľskej prehliadke ako správny odstrel sa užívateľovi poľovného revíru vracia, len ak o jej vrátenie vopred požiada pri doručení trofeje na chovateľskú prehliadku.

Za riadne ošetrenú poľovnícku trofej sa považuje poľovnícka trofej vyvarená, zbavená všetkých mäkkých častí a vybielená. Trofej ročného daniela a ročného jeleňa možno predložiť na chovateľskú prehliadku na skrátenej lebke.

Riadne ošetrenie poľovníckej trofeje z uhynutej zveri vykoná jej majiteľ.

Ak sa na chovateľskú prehliadku predkladá poľovnícka trofej pochádzajúca zo zveri ulovenej v čase jej ochrany alebo z poranenej zveri ulovenej v čase jej ochrany, alebo zo zveri celoročne chránenej, predkladá sa aj s kópiou povolenia orgánu, ktorý lov takej zveri v čase jej ochrany povolil.

Trofej musí byť označená štítkom.

Obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia vyplní bodovaciu tabuľku na hodnotenie poľovníckych trofejí

jeleňa – od hodnoty 170 bodov C. I. C.,

daniela – od hodnoty 160 bodov C. I. C.,

muflóna – od hodnoty 185 bodov C. I. C.,

srnca – od hodnoty 105 bodov C. I. C.,

diviaka – od hodnoty 110 bodov C. I. C.,

kamzíka – od hodnoty 110 bodov C. I. C., kamzice – od hodnoty 105 bodov C. I. C.,

vlka,

ostatných – podľa rozhodnutia obvodnej komisie alebo ústrednej hodnotiteľskej komisie.

Významnou poľovníckou trofejou je trofej

jeleňa – od 230 bodov C. I. C.,

daniela – od 205 bodov C. I. C.,

muflóna – od 230 bodov C. I. C.,

srnca – od 180 bodov C. I. C.,

diviaka – od 130 bodov C. I. C.,

kamzíka – od 110 bodov C. I. C., kamzice od 105 bodov C. I. C.,

medveďa – od 60 bodov C. I. C.,

vlka – od 44 bodov C. I. C.,

rysa – od 28 bodov C. I. C.,

mačky divej – od 19 bodov C. I. C.,

ostatných – podľa rozhodnutia ústrednej hodnotiteľskej komisie.

Za národný rekord uzná komisia medzinárodnej rady zložená zo zahraničných hodnotiteľov a členov ústrednej hodnotiteľskej komisie najsilnejšiu trofej pochádzajúcu z voľného chovu podľa kritérií medzinárodnej rady.

Obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia na základe hodnotenia poľovníckej trofeje postupom podľa § 12 rozhodne, či chovateľský zásah bol vykonaný správne alebo nesprávne. Proti rozhodnutiu komisie sa vlastník trofeje môže odvolať na ústrednú hodnotiteľskú komisiu, ktorá rozhodne o odvolaní na základe znaleckého posudku vypracovaného organizáciou poverenou ministerstvom alebo vypracovaného súdnym znalcom z odboru lesníctvo, odvetvie poľovníctvo. Náklady spojené s vypracovaním posudku uhrádza vlastník trofeje; ak sa odvolaniu vyhovelo, náklady na znalecký posudok vráti vlastníkovi trofeje príslušná obvodná poľovnícka komora. S trofejou spolu so spodnou čeľusťou, v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku, disponuje príslušná obvodná komora.

Ohodnotenie trofeje sa vyznačí vývrtom s priemerom 3 mm, ktorý sa umiestni na poľovnícku trofej

raticovej zveri okrem trofeje muflóna, kamzíka a diviaka na zadnú stranu pravej pučnice,

na trofej muflóna a kamzíka na zadnú stranu pravej rohovej tulajky, pričom treba zasiahnuť vývrtom aj rohovú kosť.

Trofeje, ktoré sú vyhodnotené ako nesprávne vykonaný chovateľský zásah, sa na chovateľskej prehliadke umiestnia osobitne a označia nápisom „Nesprávny odstrel“.

Poľovnícka trofej raticovej prežúvavej zveri, ktorá pochádza z uhynutej zveri, sa označí podľa odseku 2. Taká poľovnícka trofej sa viditeľne označí na chovateľskej prehliadke slovom „Úhyn“. Pri takejto trofeji sa chovateľský zásah podľa odseku 1 nevyhodnocuje.

Na poľovníckej trofeji diviačej zveri a lebkách šeliem sa chovateľský zásah nevyznačuje.

Záznam z vykonanej chovateľskej prehliadky obsahuje

hodnotenie kvality chovu a lovu zveri,

zoznam hodnotených poľovníckych trofejí,

zoznam poľovníckych trofejí pochádzajúcich zo zveri celoročne chránenej,

číselné a slovné výsledky plnenia plánu chovu a lovu podľa druhov zveri,

nedostatky v plánovaní a plnení plánu chovu a lovu,

vyhodnotenie správneho a nesprávneho chovateľského zásahu ulovenej zveri,

percento predložených poľovníckych trofejí podľa druhu zveri z celkového počtu ulovenej trofejovej zveri,

úroveň ošetrenia poľovníckych trofejí,

zhodnotenie organizácie a celkovej úrovne chovateľskej prehliadky,

zoznam poľovníckych trofejí nesprávne ulovenej zveri a nepredložených trofejí s uvedením mena a priezviska poľovníka alebo poľovného sprievodu a adresy jeho trvalého pobytu,

zoznam trofejí zveri, ktorá bola ulovená v rozpore s ustanovením § 65 zákona.

prehľad predložených trofejí podľa poľovných revírov,

číselný prehľad plnenia plánov chovu a lovu jednotlivých druhov raticovej zveri,

zoznam trofejí a ich majiteľov, ktoré boli ulovené nesprávne,

prehľad a evidenciu trofejí s bodovou hodnotou na udelenie medailí C. I. C.,

záznam z chovateľskej prehliadky podľa § 19 ods. 6, ktorý predkladá organizátor chovateľskej prehliadky okresnému úradu do 30 dní po skončení chovateľskej prehliadky,

fotodokumentáciu trofejí uhynutej alebo poranenej zveri podľa § 14,

veterinárne potvrdenia o prehliadke ulovenej chorej alebo poranenej zveri,

písomné potvrdenie poľovníckeho hospodára o úhyne alebo zranení zveri,

záznamy o love zveri a jej úhyne z jednotlivých poľovných revírov.

Výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri musí zohľadňovať chovateľské ciele vyplývajúce z koncepcie chovu zveri v príslušnej poľovnej oblasti.

Výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia obsahuje

základné údaje o poľovnom revíri

názov poľovného revíru, zaradenie do chovateľského celku a poľovnej oblasti, zaradenie do kvalitatívnej triedy,

celková výmera poľovného revíru, z toho lesné poľovné pozemky, poľnohospodárske poľovné pozemky, ostatné pozemky,

prírodné podmienky – orografické, hydrologické, klimatické,

negatívne civilizačné faktory, stavby, dopravná sieť, cestovný ruch,

charakteristika lesných a poľnohospodárskych poľovných pozemkov a intenzita ich obhospodarovania, úživnosť poľovného revíru; funkčné plochy a úroveň ich obhospodarovania,

zhodnotenie poľovníckeho hospodárenia

normované a odhadované stavy, vekové zloženie a pomer pohlaví pri raticovej zveri, lov jednotlivých druhov raticovej zveri vo vekovej a pohlavnej štruktúre, trofejové hodnoty C.I.C., lov malej zveri, koeficienty prírastku, vývoj za uplynulých desať rokov a súčasný stav,

poľovnícke zariadenia; stav a dislokácia,

starostlivosť o zver; ochrana, prikrmovanie,

zdravotný stav zveri a evidencia zverozdravotných opatrení,

súčasný stav a potreba poľovne upotrebiteľných psov,

návrhy na úpravu poľovníckeho hospodárenia

chovateľské ciele a prostriedky na ich dosiahnutie pre jednotlivé druhy raticovej zveri a malej zveri na obdobie platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru,

návrh na úpravu skutočných stavov zveri a plánu lovu,

návrh na zlepšenie kvality trofejí,

návrh na zlepšenie úživnosti poľovného revíru, prikrmovania zveri, obhospodarovania funkčných plôch, výsadbu trvalej zelene, plodonosných drevín, políčok pre zver, zakladanie biopásov,

potreba krmiva, soli,

návrh na zlepšenie zdravotnej starostlivosti o zver,

budovanie a rekonštrukcia poľovníckych zariadení,

ekonomické kalkulácie na navrhované opatrenia a ich predpokladaná efektívnosť,

mapu poľovníckeho hospodárenia na lesníckej organizačnej mape alebo obrysovej mape poľovného revíru so zakreslením

funkčných plôch, políčok, ohryzových plôch,

kŕmnych zariadení a soľníkov,

ostatných poľovníckych zariadení,

rujovísk, tokanísk,

tabuľkovú časť

prehľad o stavoch a love zveri; skutočnosť, plán,

trofejové hodnoty raticovej zveri,

fotodokumentáciu zachytávajúcu východiskový stav v poľovnom revíri,

kópiu dokladu z evidencie podľa odseku 3.

Evidencia osôb odborne spôsobilých na vypracovanie výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia obsahuje

identifikačné údaje

meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa bydliska pri fyzickej osobe,

názov, sídlo a identifikačné číslo osoby pri právnickej osobe,

dátum absolvovania vyššej skúšky z poľovníctva (ďalej len „vyššia skúška“) alebo dátum ukončenia štúdia na strednej škole alebo vysokej škole, kde je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom alebo povinne voliteľným vyučovacím predmetom,

dátum vydania poľovného lístku,

doklad o získanej praxi podľa § 30 ods. 6 zákona.

Dokumentáciu poľovného revíru tvorí

výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia (§ 21),

ročné plány poľovníckeho hospodárenia, ktorými sú:

plán chovu o lovu raticovej zveri; vzor je uvedený v prílohe č. 10,

plán chovu a lovu malej zveri; vzor je uvedený v prílohe č. 11,

plán starostlivosti o zver; vzor je uvedený v prílohe č. 12,

plán spoločných poľovačiek; vzor je uvedený v prílohe č. 13,

prvotná evidencia, ktorú tvorí

prehľad stavu zveri; vzor je uvedený v prílohe č. 14,

evidencia lovu zveri, jej úhynu, použitých značiek a použitia zveriny; vzor je uvedený v prílohe č. 8,

povolenia na lov zveri a evidencia vydaných značiek; vzor je uvedený v prílohe č. 15,

evidencia poľovných psov a poľovne upotrebiteľných psov; vzor je uvedený v prílohe č. 16,

kniha návštev poľovného revíru (§ 23),

mapa revíru s vyznačenými vnadiskami (§ 37),

štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri.

Termíny predloženia dokumentácie okresnému úradu sú:

výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia do troch mesiacov od evidencie zmluvy,

plán chovu a lovu raticovej zveri do 31. marca,

plán chovu a lovu malej zveri do 31. augusta,

plán spoločných poľovačiek do 20. septembra,

plán starostlivosti o zver do 31. marca,

zistený stav zveri podľa § 36 spolu s plánom chovu a lovu raticovej zveri a spolu s plánom chovu a lovu malej zveri,

evidencia lovu zveri, jej úhynu, použitých značiek a použitia diviny – na chovateľskú prehliadku v nasledujúcom roku,

štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri do 5. marca nasledujúceho kalendárneho roku.

Termíny posúdenia a schválenia navrhnutých plánov sú:

výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia do 30 dní od doručenia návrhu chovateľskej rady príslušného chovateľského celku.

plán chovu a lovu raticovej zveri do 30. apríla,

plán chovu a lovu malej zveri do 15. septembra,

plán starostlivosti o zver do 30. apríla,

plán spoločných poľovačiek do 30. septembra.

Štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri sa predkladá Národnému lesníckemu centru do 15. marca.

Kniha návštev poľovného revíru musí obsahovať najmenej tieto údaje:

dátum návštevy,

čas príchodu a odchodu,

meno a priezvisko poľovníka,

názov lokality,

druh, pohlavie a počet ulovenej alebo nájdenej uhynutej zveri, čas a miesto lovu alebo nájdenia uhynutej zveri, číslo použitej značky.

ostatné zistenia.

Kniha návštev poľovného revíru je spravidla jedna, ak sa vedie viac kníh návštev poľovného revíru, musia byť založené na presné vymedzené časti poľovného revíru. Kniha návštev môže byť vedená aj v elektronickej forme.

Knihu návštev poľovného revíru uchováva užívateľ poľovného spolu s povoleniami na lov zveri.

Chovateľským cieľom v chove raticovej zveri je dosiahnutie jarných kmeňových stavov, ktoré sú zhodné s normovanými kmeňovými stavmi raticovej zveri v danom poľovnom revíri, pri dosiahnutí plánovaného pomeru pohlavia, plánovanej vekovej a pohlavnej štruktúry populácie a plánovanej vekovej štruktúry samčej zveri. Chovateľským cieľom v chove malej zveri je dosiahnutie jarných kmeňových stavov, ktoré sú zhodné s normovanými kmeňovými stavmi malej zveri v danom poľovnom revíri, a v bažantniciach je zabezpečiť genofond jednotlivých druhov malej zveri a vytvorenie vhodných topických podmienok.

Na dosiahnutie chovateľského cieľa možno použiť pri raticovej zveri, okrem diviaka, manažment vekových tried alebo manažment trofejovej kulminácie. Metódu manažmentu určí pre každý druh zveri v poľovnej oblasti alebo lokalite poradný zbor.

Manažment trofejovej kulminácie znamená oddelené plánovanie lovu samčej zveri a samičej zveri a mláďat a zahŕňa

lov samcov vo veku trofejovej kulminácie a po nej je najmenej 70 %,

lov samcov pred vekom trofejovej kulminácie je najviac 30 % a lovia sa len jedince s parožím škodníka, abnormálnym alebo vo vývoji mimoriadne zaostávajúcim parožím,

pri potrebe zvýšiť skutočné stavy zveri sa lov samíc a mláďat zníži a pri potrebe znížiť skutočné stavy sa ich lov v porovnaním s predchádzajúcim obdobím primerane zvýši,

jeho použitie v oblastiach, kde je kvalita trofejí zveri vysoká alebo kde je veľký tlak šeliem – predátorov.

Plánovanie podľa manažmentu vekových tried sa uplatňuje pre jednotlivé druhy zveri v § 25 až 28 a 30.

Úroveň kvality poľovníckeho hospodárenia hodnotí poradný zbor a chovateľská rada v zápisnici podľa kritérií určených poradným zborom.

Plánovaný pomer pohlavia jelenej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech jeleníc.

Plánovaná veková a pohlavná štruktúra populácie je 40 % jeleňov, 40 % jeleníc a 20 % jelenčiat.

Plánovaná veková štruktúra jeleňov je takáto:

I. veková trieda – ročné a dvojročné jelene 23 %,

II. veková trieda – trojročné až šesťročné jelene 32 %,

III. veková trieda – sedemročné až desaťročné jelene 25 %,

IV. veková trieda – jedenásťročné a staršie jelene 20 %.

Ak sú dosiahnuté chovateľské ciele podľa § 24, plán odstrelu jelenej zveri predstavuje 30 % z normovaného kmeňového stavu, štruktúra plánu lovu je 34 % jeleňov, 36 % jeleníc a 30 % jelenčiat. Z plánu odstrelu jeleňov treba v I. vekovej triede uloviť 30 %, II. vekovej triede 30 %, III. vekovej triede 15 % a vo IV. vekovej triede 25 % pri zachovaní kritérií selektívneho odstrelu; úhyn zveri sa započíta do plnenia plánu lovu.

Prevod prírastku jelenej zveri z predchádzajúceho roku sa v pláne chovu a lovu vykonáva takto:

z počtu jelenčiat zistených k 31. marcu sa presunie 50 % do I. vekovej triedy jeleňov a 50 % do kategórie jeleníc; pri nepárnom počte jelenčiat sa 50-percentný podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor presunie do kategórie jeleníc a zvyšok do I. vekovej triedy jeleňov,

50 % jeleňov I. vekovej triedy bez presunutého počtu jelenčiat sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 25 % do III. vekovej triedy a z III. vekovej triedy sa presunie 25 % do IV. vekovej triedy; pri nepárnych počtoch sa presúva príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor,

do triedy jelenčiat sa pripočíta očakávaný prírastok.

Ak je v kmeňovom stave prevaha jeleníc a mladej zveri, treba úmerne zvýšiť ich odstrel a obmedziť lov jeleňov II. a III. vekovej triedy. Ak sú kmeňové stavy jelenej zveri v revíri vyššie ako normované, treba loviť viac zveri, ako je ročný prírastok, pričom treba loviť intenzívnejšie jelenice a jelenčatá. Ročný plán odstrelu sa v takomto prípade vypočíta podľa vzorca

kde

O – ročný odstrel v kusoch,

P – očakávaný ročný prírastok v kusoch,

JKS – skutočný jarný kmeňový stav v kusoch,

NKS – normovaný kmeňový stav v kusoch,

D – počet rokov, za ktoré sa má dosiahnuť normovaný stav.

Údaje do vzorca treba každoročne aktualizovať a údaj D sa každý rok počas redukcie znižuje o jeden rok.

Ak je skutočný stav zveri v revíri nižší ako normovaný, loví sa menej zveri, ako je prírastok, a na prechodný čas treba znížiť intenzitu lovu samičej zveri. Plán odstrelu sa v takomto prípade vypočíta podľa vzorca

Plánovaný pomer pohlavia srnčej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech sŕn. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 38 % srncov, 38 % sŕn a 24 % vlaňajších srnčiat. Plánované vekové zloženie srncov v normovanom kmeňovom stave je:

I. veková trieda – ročné a dvojročné srnce 42 %,

II. veková trieda – trojročné až päťročné srnce 48 %,

III. veková trieda – šesťročné a staršie srnce 10 %.

Vekové zloženie srncov po prevode je:

I. veková trieda – 42 %,

II. veková trieda – 40 %,

III. veková trieda – 18 %.

Prevod prírastku srnčej zveri z predchádzajúceho roku sa vykonáva takto:

z počtu srnčiat zistených k 31. marcu sa presunie 50 % do I. vekovej triedy srncov a 50 % do kategórie sŕn; pri nepárnom počte srnčiat sa 50 % podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor presunie do kategórie sŕn a zvyšok do I. vekovej triedy srncov,

50 % z I. vekovej triedy srncov bez presunutého prírastku sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 33 % do III. vekovej triedy; pri nepárnych počtoch sa presúva príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor.

do triedy srnčiat sa pripočíta očakávaný prírastok.

Ak sa skutočný stav srnčej zveri v revíri rovná normovanému kmeňovému stavu a ak jeho štruktúra zodpovedá členeniu podľa odseku 1, musí sa ročný odstrel rovnať ročnému prírastku, ktorý pri koeficiente prírastku 0,9 je 34 % z normovaného kmeňového stavu; úhyn zveri sa započíta do plnenia plánu lovu.

Z celkového plánu lovu majú srnce predstavovať 35 %, srny 35 % a srnčatá 30 %. Štruktúra plánu lovu srncov musí byť takáto:

I. veková trieda 42 %

II. veková trieda 16 %

III. veková trieda 42 %.

Ak skutočný stav zveri v revíri nezodpovedá normovanému kmeňovému stavu, postupuje sa podobne ako v § 25 ods. 6.

Plánovaný pomer pohlavia danielej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech danielic. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % danielov, 40 % danielic a 20 % vlaňajších danielčat. Plánované vekové zloženie danielov v normovanom kmeňovom stave je:

I. veková trieda – ročné a dvojročné 32 %,

II. veková trieda – trojročné až sedemročné 45 %,

III. veková trieda – osemročné a staršie 23 %.

Prevod prírastku danielej zveri z predchádzajúceho roku sa vykonáva

z počtu danielčat zistených k 31. marcu sa presunie 50 % do I. vekovej triedy danielov a 50 % do kategórie danielic; pri nepárnom počte danielčat sa 50-percentný podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor presunie do kategórie danielic a zvyšok do I. vekovej triedy danielov.

50 % I. vekovej triedy danielov bez presunutého prírastku sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 20 % do III. vekovej triedy; pri nepárnych počtoch sa presúva príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor.

do triedy danielčat sa pripočíta očakávaný prírastok.

Ak sa skutočný stav danielej zveri v revíri rovná normovanému kmeňovému stavu a ak jeho štruktúra zodpovedá členeniu uvedenému v odseku 1, ročný odstrel sa rovná ročnému prírastku, ktorý je asi 30 % z normovaného kmeňového stavu; úhyn zveri sa započíta do plnenia plánu lovu.

Pri dosiahnutí normovaného kmeňového stavu z celkového plánu lovu daniele predstavujú 33 %, danielice 35 % a danielčatá 32 %. Štruktúra plánu lovu danielov je:

I. veková trieda 45 %,

II. veková trieda 35 %,

III. veková trieda 20 %.

Ak skutočný stav zveri v revíri nezodpovedá normovanému kmeňovému stavu, postupuje sa podobne ako v § 25 ods. 6.

Plánovaný pomer pohlavia muflonej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech muflónic. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % muflónov, 40 % muflónic a 20 % vlaňajších muflónčat s miernou prevahou samčekov. Plánované vekové zloženie muflónov v normovanom kmeňovom stave je takéto:

I. veková trieda – ročné a dvojročné muflóny 47 %,

II. veková trieda – trojročné až päťročné muflóny 42 %,

III. veková trieda – šesťročné a staršie muflóny 11 %.

Prevod prírastku muflónej zveri z predchádzajúceho roku sa vykonáva takto:

z počtu muflónčat zistených k 31. marcu sa presunie 50 % do I. vekovej triedy muflónov a 50 % do kategórie muflónic; pri nepárnom počte muflónčat sa 50-percentný podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor presunie do kategórie muflónic a zvyšok do I. vekovej triedy muflónov,

50 % I. vekovej triedy muflónov bez presunutého prírastku sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 33 % do III. vekovej triedy; pri nepárnych počtoch sa presúva príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor,

do triedy muflónčat sa pripočíta očakávaný prírastok.

Ak sa skutočný stav muflonej zveri v revíri rovná normovanému a ak jeho štruktúra zodpovedá členeniu uvedenému v odseku 1, musí sa ročný odstrel rovnať ročnému prírastku, ktorý je asi 30 % z kmeňového stavu; úhyn zveri sa započíta do plnenia plánu lovu a odstrel sa úmerne zníži.

Z celkového plánu lovu muflóny majú predstavovať 33 %, muflónice 35 %, muflónčatá samčieho pohlavia 15 % a muflónčatá samičieho pohlavia 17 %. Štruktúra plánu lovu muflónov musí byť takáto: I. veková trieda 50 %, II. veková trieda 10 %, III. veková trieda 40 %.

Ak skutočný stav zveri v revíri nezodpovedá normovanému stavu, postupuje sa obdobne ako pri plánovaní jelenej zveri.

Plánovaný pomer pohlavia diviačej zveri je 1:1. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 23 % diviakov – dvojročných a starších, 23 % diviačic – dvojročných a starších, 24 % lanštiakov a 30 % diviačat vlaňajších.

V letnom kmeňovom stave pred odstrelom pri koeficiente prírastku 0,9 – 1,5 z celého kmeňového stavu k jarnému kmeňovému stavu pribudne ešte 90 – 150 % tohtoročných diviačat v pomere pohlavia 1:1.

Prevod diviačej zveri sa vykoná takto: počet diviakov sa zvýši o polovicu lanštiakov, počet diviačic sa zvýši o polovicu lanštiakov. Pri nepárnom počte lanštiakov sa počet diviakov zvýši o polovicu lanštiakov zaokrúhlenú na celé kusy nadol a počet diviačic sa zvýši o polovicu lanštiakov zaokrúhlenú na celé kusy nahor. Všetky minuloročné diviačatá sa prevedú do triedy lanštiakov. Do triedy diviačat sa pripočíta celý tohoročný prírastok.

Z celkového plánu lovu má na dospelé diviaky a diviačice pripadať asi 10 – 15 %, lanštiaky 20 – 25 % a diviačatá 60 – 70 %. Koeficient prírastku diviačej zveri v oblasti so stálym výskytom vlka a medveďa treba znížiť na 0,7 – 0,8 %. Úhyn zveri sa započíta do plnenia plánu lovu.

Plánovaný pomer pohlavia kamzičej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech kamzíc. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % kamzíkov, 40 % kamzíc a 20 % vlaňajších kamzíčat. Plánované vekové zloženie kamzičej zveri v normovanom kmeňovom stave je takéto:

I. veková trieda – ročné a dvojročné kamzíky 40 %,

II. veková trieda – trojročné až sedemročné kamzíky 40 %,

III. veková trieda – osemročné a staršie kamzíky 20 %,

I. veková trieda – ročné a dvojročné kamzice 40 %,

II. veková trieda – trojročné až jedenásťročné kamzice 40 %,

III. veková trieda – dvanásťročné a staršie kamzice 20 %.

Ak sú dosiahnuté chovateľské ciele podľa § 24, plán odstrelu kamzičej zveri predstavuje 20 % z normovaného kmeňového stavu, štruktúra plánu lovu je 40 % kamzíkov, 40 % kamzíc a 20 % kamzíčat. Z plánu odstrelu kamzíkov treba v I. vekovej triede uloviť 50 %, II. vekovej triede 20 %, III. vekovej triede 30 % pri zachovaní kritérií selektívneho odstrelu; úhyn zveri sa započíta do plnenia plánu lovu a odstrel sa úmerne zníži. Odstrel kamzíc je percentuálne obdobný ako u kamzíkov.

Prevod prírastku kamzičej zveri z predchádzajúceho roku sa v pláne chovu a lovu tejto zveri vykonáva takto:

celý počet kamzíčat zistených k 31. marcu sa rozdelí na polovicu,

50 % kamzíčat sa presunie do I. vekovej triedy kamzíkov,

50 % kamzíčat sa presunie do kategórie kamzíc,

50 % kamzíkov I. vekovej triedy bez presunutého počtu kamzíčat sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 20 % do III. vekovej triedy.

Pri nepárnych počtoch sa do kategórie kamzíc a do vyššej vekovej triedy presúva príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor.

Kulminácia trofeje u jeleňa je 11 rokov, daniela 8 rokov, muflóna 6 rokov, srnca 6 rokov, diviaka 7 rokov a kamzíka 8 rokov a kamzice 12 rokov.

Odstrel vykonaný po dovŕšení tohto veku sa považuje za správny.

Na zabezpečenie starostlivosti o zver sa v poľovnom revíri zriaďujú tieto poľovnícke zariadenia:

na každých aj začatých 15 ks raticovej zveri okrem diviačej jedno krmovisko, ktoré je vybavené jedným kŕmidlom na objemové krmivo a zastrešeným válovom na jadrové krmivo,

na každých aj začatých 70 ha výmery poľovného revíru najmenej jedným soľníkom vrátane soľníkov na krmoviskách,

v revíri s chovom diviačej zveri na každých aj začatých 500 ha jedno krmovisko na jadrové krmivo a dužinaté krmivo,

pre malú zver:

Zisťovanie stavov zveri sa vykonáva celoročne a odosiela sa v termínoch a spôsobom určenými okresným úradom v sídle kraja.

Výsledky zisťovania poľovnícky hospodár eviduje priebežne a vykazuje v prehľadoch stavu zveri, ktorých vzor je uvedený v prílohe č. 14.

Vnadisko na vnadenie diviačej zveri v poľovnom revíri možno zriadiť len mimo času núdze, a to najviac jedno vnadisko na aj začatých 300 ha poľovnej plochy. Návnadu možno vykladať len do poľovníckych zariadení alebo zapracovať do zeme. Vnadiť diviačiu zver v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri možno len v čase od 1. júla do 15. januára.

Vnadiská na vnadenie diviačej zveri sa vyznačujú na mape poľovného revíru.

Sokoliarsku skúšku organizuje komora podľa skúšobného poriadku pre sokoliarsku skúšku vydaného komorou.

Skúšobná komisia pre sokoliarsku skúšku je trojčlenná; členov vymenúva komora.

Sokoliarsku skúšku môže vykonať osoba na základe žiadosti zaslanej organizátorovi skúšky po úspešnom absolvovaní skúšky uchádzača o poľovný lístok; náklady spojené s vykonaním sokoliarskej skúšky uhrádza uchádzač organizátorovi skúšky.

Občan Slovenskej republiky, ktorý sa prvý raz uchádza o poľovný lístok (ďalej len „uchádzač“), je povinný vykonať skúšku uchádzača o poľovný lístok (ďalej len „skúška“), ktorej súčasťou môže byť aj doplnková skúška z poľovníctva; skúšku môže vykonať aj iná osoba ako uchádzač, ak o to požiada.

Doplnkovú skúšku z poľovníctva nevykonáva držiteľ zbrojného preukazu podľa osobitného predpisu.1)

Cieľom skúšky je zistiť, či má uchádzač požadované vedomosti potrebné na chov, ochranu, zveľaďovanie a lov zveri, či ovláda právne predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva, či ovláda poľovnícku zoológiu a biológiu zveri, poľovnícku kynológiu, či vie bezpečne zaobchádzať s poľovníckou zbraňou, či ovláda zásady streľby z nej, či vie poskytnúť prvú pomoc pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva.

Skúšku nevykonáva uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa § 51 ods. 4 písm. c) zákona.

Uchádzač pred skúškou absolvuje prípravu, ktorá sa člení na

teoretickú prípravu,

praktickú prípravu,

streleckú prípravu.

Uchádzač sa na prípravu prihlasuje organizátorovi skúšky písomne.

Organizátor skúšky zabezpečí

základný študijný materiál, materiálne podmienky a technické podmienky teoretickej prípravy,

kvalifikovaných prednášateľov,

praktickú prípravu,

streleckých inštruktorov na streleckú prípravu s poľovníckymi zbraňami,

organizáciu skúšok.

Organizátor skúšky oznámi desať dní pred začatím teoretickej prípravy jej konanie príslušnému okresnému úradu a kancelárii komory.

Náklady spojené s prípravou na skúšku uhrádza uchádzač.

Termín a miesto teoretickej prípravy oznámi organizátor skúšky uchádzačovi písomne najneskôr 14 dní pred jej konaním.

Teoretická príprava trvá najmenej 70 vyučovacích hodín a prednáša sa počas nej učebná látka podľa skúšobných predmetov pre skúšky z poľovníctva (ďalej len „skúšobný predmet“) v rozsahu uvedenom v prílohe č. 19 bode 1.

Prednášateľmi teoretickej prípravy môžu byť len osoby uvedené v § 47.

Teoretická príprava sa považuje za absolvovanú vtedy, ak uchádzač absolvuje najmenej 60 vyučovacích hodín.

Ak uchádzač z objektívnych dôvodov nemôže absolvovať počet hodín uvedených v odseku 4, môže zvyšnú časť teoretickej prípravy po dohode s organizátorom skúšky absolvovať individuálne.

Absolvovanie teoretickej prípravy potvrdzuje organizátor skúšky v Zázname o príprave uchádzača (ďalej len „záznam“).

Praktická príprava sa vykonáva po skončení teoretickej prípravy. Vykonáva sa v poľovnom revíri a na akciách organizovaných organizátorom prípravy v rozsahu 100 hodín v trvaní najmenej 12 mesiacov.

Zaradenie uchádzača na praktickú prípravu vykoná organizátor skúšky po dohode s užívateľmi príslušných poľovných revírov.

Absolvovanie praktickej prípravy potvrdzuje priebežne uchádzačovi poľovnícky hospodár poľovného revíru, v ktorom sa prax vykonáva.

Praktickú prípravu vyhodnocuje organizátor skúšky v zázname.

Streleckú prípravu tvorí

strelecký výcvik s poľovníckymi zbraňami,

skúška zo streľby z poľovníckych zbraní,

teoretická skúška a praktická skúška zásad bezpečného zaobchádzania s poľovníckymi zbraňami a poskytovania prvej pomoci pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva.

Streleckú prípravu s poľovníckymi zbraňami možno vykonať len na schválenej strelnici po skončení teoretickej prípravy.

Strelecký výcvik tvoria štyri cvičenia v streľbe a zaobchádzaní s poľovníckymi zbraňami, a to dvakrát s brokovou poľovníckou zbraňou a dvakrát s guľovou poľovníckou zbraňou. Uchádzač musí absolvovať všetky štyri cvičenia, čo potvrdí strelecký inštruktor vymenovaný organizátorom skúšky v zázname.

Po absolvovaní streleckého výcviku uchádzač vykoná skúšku zo streľby z poľovníckych zbraní. Výsledok skúšky vyznačí strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory v zázname. Táto skúška sa považuje za vykonanú, ak uchádzač

zasiahne najmenej 3 z 10 terčov pri streľbe z brokovej zbrane,

dosiahne najmenej 40 bodov zo 100 možných pri streľbe z guľovej zbrane.

Ak uchádzač nesplní limity podľa odseku 4, skúšku zo streľby opakuje na vlastné náklady. Na skúšku zo streľby z poľovníckych zbraní sa primerane vzťahuje § 44 ods. 2 a 10.

Dodržanie zásad bezpečného zaobchádzania so zbraňou hodnotí strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory počas vykonávania skúšky zo streľby. Zásady poskytovania prvej pomoci hodnotí lekár na základe ústneho pohovoru a praktických ukážok. Ak uchádzač ovláda zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňou a zásady poskytovania prvej pomoci pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva, inštruktor ho hodnotí známkou „vyhovel“, čo zapíše do záznamu. Ak tieto zásady neovláda, zápis do záznamu inštruktor nevykoná. Taký uchádzač môže teoretickú a praktickú skúšku z týchto zásad absolvovať najskôr o desať dní na vlastné náklady individuálne alebo na teoretickej a praktickej skúške u iného organizátora skúšky.

Vyhodnotenie streleckej prípravy vykoná strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory v zázname.

Žiadosť o vykonanie skúšky podáva uchádzač organizátorovi skúšky po skončení prípravy.

Uchádzač, ktorý nemôže vykonať skúšku u organizátora prípravy na skúšku, písomne požiada kanceláriu komory o zaradenie a vykonanie skúšky u iného organizátora.

Uchádzač, ktorý nie je držiteľom zbrojného preukazu, môže zároveň požiadať o vykonanie doplnkovej skúšky z poľovníctva na získanie spôsobilosti držania zbraní a streliva.

Uchádzač pred vykonaním skúšky uhrádza organizátorovi skúšky náklady za vykonanie skúšky.

Prílohou žiadosti je

doklad o zaplatení skúšobných nákladov,

záznamy a doklady o absolvovaní teoretickej prípravy a praktickej prípravy na skúšku.

Organizátor skúšky nepripustí na skúšku uchádzača, ktorý

v kalendárnom roku, v ktorom žiada o vykonanie skúšky, nedovŕši 16 rokov veku,

nepredložil doklady uvedené v odseku 5,

nesplnil podmienky absolvovania prípravy na skúšky uvedené v § 41 až 43.

Oznámenie o nepripustení na skúšku zašle organizátor skúšky uchádzačovi písomne najneskôr 15 dní pred skúškou.

Uchádzač, ktorý nebol pripustený na skúšku, môže požiadať o vykonanie skúšky v najbližšom termíne, ak splní podmienky uvedené v odsekoch 5 a 6.

Organizátor skúšky oznámi miesto a termín konania skúšky uchádzačom a okresnému úradu najmenej 15 dní pred konaním skúšky.

Ak sa pozvaný uchádzač na skúšku z vážnych dôvodov nedostaví, na základe jeho písomného zdôvodnenia môže organizátor skúšky odporučiť vykonanie skúšky v ďalšom termíne alebo vykonanie skúšky u iného organizátora skúšky. Písomné zdôvodnenie doručí uchádzač organizátorovi skúšok najneskôr do 15 dní po konaní skúšky. Pri neúčasti na skúške nevzniká nárok na vrátenie platby podľa odseku 4.

Príprava a skúška sa absolvujú zo skúšobných predmetov uvedených v prílohe č. 19 bode 1.

Do skúšobného testu, ktorý má 70 otázok, sa vygeneruje zo skúšobných predmetov podľa prílohy č. 19 bodu 1 po desať otázok.

Skúšobnú komisiu na skúšku (ďalej len „komisia“) na základe žiadosti organizátora skúšky podanej najmenej 15 dní pred konaním skúšky deleguje kancelária komory.

Komisia je trojčlenná a tvorí ju predseda a dvaja členovia (ďalej len „skúšobný komisár“). Komisia môže skúšať, ak sa skúšky zúčastnia všetci delegovaní skúšobní komisári.

Členom komisie môže byť len ten, kto je zapísaný v zozname skúšobných komisárov, ktorý vedie kancelária komory.

Kancelária komory na základe odporúčania regionálnej komory zapíše do zoznamov skúšobných komisárov osobu, ktorá písomne požiada o taký zápis a preukáže kvalifikačné predpoklady uvedené v § 47.

Skúšobný komisár môže byť za porušenie skúšobného poriadku vyčiarknutý zo zoznamu skúšobných komisárov uznesením prezídia komory na návrh komisie, kontrolných orgánov alebo organizátora skúšok. Proti takému rozhodnutiu prezídia komory sa nemožno odvolať.

Skúšobnému komisárovi zapísanému do zoznamu kancelária komory vyhotoví preukaz skúšobného komisára.

Člen komisie má nárok na odmenu za vykonanú prácu a úhradu cestovných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z platieb podľa § 44 ods. 4.

Skúšobným komisárom pre všetky skúšobné predmety alebo prednášateľom v príprave pre všetky skúšobné predmety môže byť len ten, kto je držiteľom poľovného lístku a absolvoval

vysokú školu, na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom alebo povinne voliteľným vyučovacím predmetom,

strednú lesnícku školu,

vyššiu skúšku.

Skúšobným komisárom a prednášateľom pre skúšobný predmet uvedený v prílohe č. 19 bode 1 písm. e) môže byť aj kynologický rozhodca pre pracovný výkon a posudzovanie exteriéru psov poľovných plemien.

Skúšobným komisárom alebo prednášateľom pre skúšobný predmet uvedený v prílohe č. 19 bode 1 písm. g) môže byť inštruktor, strelecký rozhodca a súdny znalec z odboru strelectva.

Skúšobným komisárom alebo prednášateľom pre skúšobné predmety uvedené v prílohe č. 19 bode 1 písm. b), c) a f) môžu byť aj absolventi vysokej školy príslušného zamerania.

Skúšku riadi predseda komisie. Predseda komisie pred začatím skúšky preverí zoznamy uchádzačov a podklady potrebné na vykonanie skúšky. Zistené nedostatky oznámi organizátorovi skúšky. Ak organizátor skúšky pred začatím skúšky neodstráni zistené nedostatky, predseda komisie vylúči uchádzača zo skúšok alebo skúšku pozastaví.

Pri skúške je uchádzač povinný členom komisie preukázať totožnosť.

Skúšobný komisár vygeneruje z informačného systému komory pre každého uchádzača skúšobný test. Uchádzač má na vypracovanie skúšobného testu 120 minút.

Uchádzača, ktorý použil pri skúške nedovolené pomôcky alebo sa inak pokúsil ovplyvniť výsledok skúšky, hodnotí skúšobná komisia stupňom neprospel, čo osobitne vyznačí aj v klasifikačnom zázname.

Celkový výsledok skúšky sa klasifikuje stupňom

prospel, ak dosiahol zo skúšobného testu 80 % všetkých správnych odpovedí a zároveň najmenej 50 % správnych odpovedí z každého predmetu,

neprospel, ak nedosiahol výsledky podľa písmena a).

O priebehu a výsledku skúšky vyhotoví komisia písomný záznam a dokumentáciu. Záver komisie o výsledku skúšky je konečný.

Zápisnicu o priebehu a výsledkoch skúšok z poľovníctva zasiela organizátor skúšky kancelárii komory a obvodným poľovníckych komorám podľa trvalého pobytu absolventov skúšok z poľovníctva.

Uchádzač dostane o vykonaní skúšky vysvedčenie. Ak neprospel, vysvedčenie sa nevyhotoví.

Vysvedčenie podpisuje predseda komisie. Vzor vysvedčenia je uvedený v prílohe č. 25. Organizátor skúšky označí vysvedčenie odtlačkom svojej pečiatky. Administratívne práce spojené so skúškami zabezpečuje organizátor skúšky.

Pri strate vysvedčenia duplikát vydáva obvodná komora.

Ak uchádzač na skúške neprospel, môže po dvoch mesiacoch od konania riadnej skúšky požiadať organizátora skúšky o opravný termín. Ak aj na prvej oprave skúšky neprospel, môže po troch mesiacoch od konania prvej opravy skúšky požiadať o druhý opravný termín. Ak uchádzač neprospel ani pri druhom opravnom termíne, skúšku môže absolvovať až po opätovnom absolvovaní prípravy na skúšku.

Žiadosť o vykonanie opravy skúšky zasiela uchádzač prostredníctvom organizátora skúšky, na ktorej neprospel, kancelárii komory. Organizátor skúšky pripojí k žiadosti kópiu skúšobného testu zo skúšky, na ktorej uchádzač neprospel.

Kancelária komory zašle uchádzačovi najneskôr 30 dní pred skúškou oznámenie o mieste a dátume vykonania opravy skúšky a zašle jeho žiadosť aj s prílohami organizátorovi tejto skúšky.

Ak sa oprava skúšky nemôže vykonať v termíne riadnej skúšky v niektorej obvodnej komore, určí miesto a termín opravnej skúšky kancelária komory po dohode s organizátorom skúšky.

Po úspešnom absolvovaní opravy skúšky vydá komisia uchádzačovi vysvedčenie.

Za opravu skúšku uhrádza uchádzač organizátorovi opravy skúšky náhradu nákladov vopred.

Ak sa uchádzač na opravu skúšky nedostaví, kancelária komory môže na základe písomného odôvodnenia uchádzača povoliť vykonanie opravy skúšky v náhradnom termíne. Neúčasťou na oprave skúšky mu nevzniká nárok na vrátenie platby za opravu skúšky.

Uchádzač môže opravu skúšky vykonať do jedného roka od termínu konania skúšky.

Doplnkovú skúšku z poľovníctva na získanie odbornej spôsobilosti na držanie zbraní a streliva skupiny D, E, F (ďalej len „doplnková skúška“) môže vykonať uchádzač na základe žiadosti zaslanej organizátorovi skúšky po úspešnom absolvovaní skúšky. Náklady spojené s jej vykonaním uhrádza uchádzač.

Skúšobná komisia pre doplnkovú skúšku je trojčlenná. Dvoch skúšobných komisárov na skúšobné predmety uvedené v prílohe č. 19 pod bodom 1 písm. f) a g) vymenuje organizátor skúšky, zároveň jedného z nich poverí funkciou predsedu komisie. Tretieho člena komisie vymenuje miestne príslušné okresné riaditeľstvo policajného zboru.

Miesto a termín konania skúšky určí organizátor skúšky a sedem dní vopred o tom upovedomí uchádzačov.

Doplnková skúška sa vykonáva v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.2)

Z časti C a E skúšobných otázok určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky skúša uchádzačov v rámci záverečných skúšok zo streleckej prípravy strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory, z časti D lekár delegovaný organizátorom skúšok. Výsledok skúšky vyznačia v zázname (§ 43 ods. 6) a tento sa započítava do výsledku doplnkovej skúšky. Uchádzača, ktorý hodnovernými dokladmi preukáže získanie vzdelania, ktoré umožňuje započítanie niektorých častí skúšky, možno od povinnosti absolvovať túto časť skúšky oslobodiť podľa osobitného predpisu.3)

Skúšobná komisia skúša uchádzačov z časti skúšobných otázok A a B1 až B4 určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky tak, že z každej časti si uchádzač vytiahne jednu otázku. Uchádzač má nárok na 15-minútovú prípravu, ktorú možno skrátiť len na základe jeho výslovného požiadania. Ak použije pri skúške nedovolené pomôcky, môže ho predseda z ďalšieho priebehu skúšky vylúčiť. Skúška je neverejná.

Po vyskúšaní všetkých uchádzačov na neverejnej porade komisia zhodnotí odpovede na jednotlivé otázky. Kvalifikačným stupňom „vyhovel“ sa ohodnotí žiadateľ, ktorý správne zodpovedal na všetky otázky. Ak bol ohodnotený stupňom „nevyhovel“ čo i len z jednej otázky, výsledné hodnotenie je „nevyhovel“. Žiadateľ, ktorý v priebehu skúšky odstúpil alebo bol zo skúšky vylúčený, sa hodnotí kvalifikačným stupňom „nevyhovel“. Rozhodnutie komisie o výsledku skúšky je konečné a nepripúšťa sa proti nemu žiadny opravný prostriedok. Predseda komisie výsledok skúšky zapíše do zápisnice, hodnotenie z jednotlivých otázok a výsledné hodnotenie. Zápisnicu podpisujú všetci členovia komisie.

Uchádzačovi, ktorý bol klasifikovaný stupňom „vyhovel“, predseda komisie odovzdá vysvedčenie, ktoré podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie a opatria ho odtlačkom pečiatky organizátora skúšok a okresného riaditeľstva policajného zboru.

Uchádzač, ktorý na doplnkovej skúške z poľovníctva neuspel, ju môže znovu absolvovať u pôvodného organizátora skúšky alebo u iného organizátora skúšky.

Zápisnicu o priebehu a výsledkoch doplnkovej skúšky z poľovníctva zasiela organizátor skúšky kancelárii komory, miestne príslušnému okresnému riaditeľstvu policajného zboru a okresným riaditeľstvám policajného zboru podľa trvalého pobytu absolventov doplnkovej skúšky.

Skúška poľovníckeho hospodára (ďalej len „skúška hospodára“) sa koná pred skúšobnou komisiou vymenovanou prednostom okresného úradu v sídle kraja.

Skúšobnú komisiu tvorí predseda, ktorým je zamestnanec okresného úradu v sídle kraja alebo ministerstva, ktorý má v pracovnej náplni poľovníctvo, a členovia po jednom pre každú skupinu predmetov. Okresný úrad určuje pre komisiu zapisovateľa.

Žiadosť o vykonanie skúšky hospodára podáva žiadateľ na okresnom úrade príslušnom podľa jeho trvalého pobytu. K žiadosti pripojí prehľad o poľovníckej praxi. Vzor žiadosti zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Termín skúšky hospodára oznámi okresný úrad žiadateľovi najneskôr 30 dní pred termínom skúšky hospodára.

Skúška hospodára sa uskutoční, ak je prihlásených najmenej desať žiadateľov o jej vykonanie. Skúšku hospodára môžu okresné úrady organizovať aj spoločne. Náklady na prípravu a na skúšku hospodára uhrádza žiadateľ.

Členom skúšobnej komisie môže byť osoba, ktorá

má vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania najmenej prvého stupňa, vyššie odborné vzdelanie lesníckeho zamerania alebo úplné stredné odborné vzdelanie lesníckeho zamerania, alebo

absolvovala vyššiu skúšku.

Skúšku hospodára riadi predseda skúšobnej komisie.

Ako prvá sa koná písomná skúška hospodára formou písomného testu. Skúšobné predmety sú uvedené v prílohe č. 19 bode 2.

Skúšobná komisia vygeneruje na písomnú skúšku pre každého uchádzača skúšobný test so 60 otázkami po 12 otázok z každej oblasti podľa prílohy č. 19 bodu 2. Súčasťou písomného testu je poľovnícke plánovanie a evidencia. Trvanie celej písomnej skúšky nesmie presiahnuť tri hodiny.

Žiadateľom o skúšku hospodára nie je dovolené používať pri skúške pomôcky okrem kalkulačky a pomôcok, ktoré na absolvovanie písomného testu má k dispozícii od organizátora skúšky.

Po uplynutí času určeného na písomnú skúšku hospodára odovzdajú žiadatelia svoje písomné práce, a to aj nedokončené.

Predseda a príslušní skúšobní komisári prezrú a ohodnotia písomné práce pred ústnou skúškou žiadateľa. Ústnu skúšku hospodára môže vykonať žiadateľ, len ak správne zodpovie najmenej na 80 % všetkých otázok písomnej skúšky hospodára a 75 % z každej jednotlivej skupiny predmetov. Poľovnícke plánovanie a evidencia sa hodnotia osobitne a vyžaduje sa ich správne zostavenie podľa § 25 až 36.

Po písomnej skúške hospodára sa koná ústna skúška hospodára, ktorá u jedného žiadateľa môže trvať najdlhšie 30 minút. Žiadateľ si vyžrebuje po jednej otázke z každej skupiny predmetov podľa prílohy č. 19 bodu 2.

Ústna skúška hospodára je verejná. Žiadateľ je skúšaný pred celou skúšobnou komisiou. Prítomnosť žiadateľa, ktorý ešte nevykonal ústnu skúšku, je v skúšobnej miestnosti zakázaná.

Vedomosti žiadateľa sa zhodnotia výsledkom „prospel“ alebo „neprospel“. Žiadateľ neprospel, ak je takto hodnotený z jednej ústnej odpovede.

Žiadateľ na skúške hospodára prospel, ak prospel z písomnej časti aj ústnej časti.

O výsledku a priebehu skúšky sa vyhotoví zápis, ktorý obsahuje aj ohodnotenie žiadateľa v jednotlivých predmetoch. Zápis podpisuje predseda a ostatní členovia komisie.

Predseda skúšobnej komisie oznámi výsledok skúšky hospodára žiadateľom verejne. Rozhodnutie skúšobnej komisie o výsledku skúšky hospodára je konečné.

Výsledok skúšky hospodára zapíše predseda skúšobnej komisie do klasifikačného prehľadu skúšok hospodárov, ktorý predloží okresnému úradu a obvodnej komore príslušným podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Vzor klasifikačného prehľadu skúšok hospodárov je uvedený v prílohe č. 29.

Ak žiadateľ neprospel, môže opakovať skúšku hospodára, a to v najbližšom termíne. Náklady na opakovanú skúšku si uhrádza žiadateľ.

Predseda skúšobnej komisie vydá žiadateľovi po úspešnom absolvovaní skúšky hospodára vysvedčenie o vykonanej skúške hospodára, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 30.

Vysvedčenie podpisuje predseda skúšobnej komisie a opatrí ho okrúhlou pečiatkou okresného úradu, ktorý organizuje skúšku hospodára.

Žiadosť o vykonanie vyššej skúšky podáva žiadateľ na okresnom úrade v sídle kraja príslušnom podľa trvalého pobytu. Žiadateľ priloží k žiadosti životopis s prehľadom o poľovníckej praxi.

Okresný úrad v sídle kraja upovedomí žiadateľa najneskôr do 30 dní pred termínom o termíne a mieste konania vyššej skúšky.

Vyššia skúška sa uskutoční, ak je prihlásených najmenej desať žiadateľov o jej vykonanie. Vyššiu skúšku môžu okresné úrady v sídle kraja organizovať aj spoločne. Náklady na vyššiu skúšku uhrádza žiadateľ.

Vyššia skúška sa koná pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom. Členom skúšobnej komisie môže byť len osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 54 ods. 1.

Skúšobná komisia sa skladá z predsedu, ktorým je zamestnanec ministerstva, ktorý má v pracovnej náplni poľovníctvo, a z členov, a to po jednom pre každú skupinu predmetov. Okresný úrad v sídle kraja určí komisii zapisovateľa.

Vyššiu skúšku tvorí písomná časť a ústna časť.

Predseda riadi celý priebeh vyššej skúšky a môže dávať otázky zo všetkých skupín skúšobných predmetov.

Pred začatím vyššej skúšky preukážu žiadatelia komisii totožnosť občianskym preukazom.

Najprv sa koná písomná skúška. Skúšobné predmety sú uvedené v prílohe č. 19 bode 3.

Predseda skúšobnej komisie vygeneruje skúšobný test pre každého žiadateľa s 90 otázkami po 15 otázok z každej oblasti podľa prílohy č. 19 bodu 3. Súčasťou písomného testu je riadenie poľovníctva, poľovnícke plánovanie, štatistika a evidencia. Trvanie písomnej skúšky nesmie presiahnuť tri hodiny.

Žiadateľom sa nepovoľuje používať pomôcky pri skúške okrem kalkulačky a pomôcok, ktoré pre potreby vykonania písomnej skúšky má žiadateľ k dispozícii od organizátora skúšky.

Po uplynutí času určeného na písomnú skúšku ukončí žiadateľ prácu, a to aj nedokončenú.

Skúšobná komisia pred ústnou skúškou ohodnotí doterajšiu časť skúšky žiadateľa. Predseda pripustí žiadateľa na ústnu skúšku, ak správne zodpovie v písomnej časti aspoň na 90 % všetkých otázok a zároveň z každej skupiny najmenej 80 %.

Po písomnej skúške nasleduje ústna skúška, ktorá u jedného žiadateľa môže trvať najdlhšie 60 minút.

Ústna skúška je verejná. Žiadateľ je skúšaný pred celou skúšobnou komisiou. Prítomnosť žiadateľov v skúšobnej miestnosti, ktorí ešte nevykonali ústnu skúšku, je zakázaná. Žiadateľ si vylosuje po dvoch otázkach z každej skupiny predmetov podľa prílohy č. 19 bodu 3.

Vedomosti žiadateľa zhodnotí komisia súhrnne tak z písomnej, ako aj z ústnej skúšky výsledkom „prospel“ alebo „neprospel“, a to z každej jednotlivej skupiny predmetov.

Po skončení skúšok z jednotlivých skupín predmetov o výsledku skúšky rozhodne komisia na neverejnej porade.

Výsledok skúšky sa klasifikuje takto: „prospel“ alebo „neprospel“. Žiadateľ prospel, ak ho týmto spôsobom ohodnotili zo všetkých skupín predmetov. Žiadateľ na skúške neprospel, ak ho týmto spôsobom ohodnotili hoci len z jednej skupiny predmetov.

O výsledku a priebehu skúšky sa vyhotoví zápis, ktorý obsahuje aj vyhodnotenie vedomostí žiadateľa z jednotlivých skupín predmetov. Zápis podpisuje predseda, ostatní členovia komisie a zapisovateľ.

Predseda skúšobnej komisie oznámi výsledok vyššej skúšky verejne žiadateľom. Rozhodnutie komisie o výsledku je konečné.

Ak žiadateľ pri vyššej skúške neprospel, môže ju opakovať v najbližšom termíne. Vyššiu skúšku možno opakovať najviac raz. Náklady na opakovanie vyššej skúšky uhrádza žiadateľ.

Žiadatelia dostanú o vykonanej vyššej skúške vysvedčenie s výsledkom vyššej skúšky, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 32.

Vysvedčenie o vyššej skúške podpisuje predseda skúšobnej komisie; opatruje sa odtlačkom pečiatky okresného úradu v sídle kraja.

Skúška odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže sa vykonáva písomným testom. Písomný test generuje určený zamestnanec okresného úradu a kandidát na člena poľovníckej stráže ho môže absolvovať aj pomocou počítača. Písomný test obsahuje po piatich otázkach z okruhov otázok, ktoré sú uvedené v prílohe č. 19 bode 4.

Vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže vyhodnotí počítačový program. Skúška odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže sa považuje za úspešne absolvovanú, ak kandidát na člena poľovníckej stráže správne odpovie na 25 otázok.

Výsledok skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže zaeviduje okresný úrad v prehľade o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže, v ktorom uvedie dátum skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže a počet správne zodpovedaných otázok.

Zoznam členov poľovníckej stráže obsahuje

meno a priezvisko člena poľovníckej stráže,

dátum narodenia,

adresu trvalého pobytu,

dátum ustanovenia do funkcie,

číslo preukazu

názov poľovného revíru,

identifikáciu užívateľa poľovného revíru.

Člen poľovníckej stráže sa preukazuje odznakom člena poľovníckej stráže a preukazom člena poľovníckej stráže, ktorých vzory sú uvedené v prílohe č. 33.

Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka predkladá žiadateľ obvodnej komore podľa miesta jeho trvalého bydliska. Vzor žiadosti je uvedený v prílohe č. 34.

Žiadateľ, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, podáva žiadosť na vydanie poľovného lístka obvodnej komore, v ktorej pôsobnosti začne vykonávať lov zveri.

Čas lovu sa ustanovuje takto:

srstnatá zver

zajac poľný od 1. novembra do 31. decembra; lov sokoliarskymi dravcami od 1. septembra do 31. decembra,

králik divý od 1. septembra do 31. decembra,

ondatra pižmová celoročne,

kuna lesná a kuna skalná od 1. septembra do konca februára,

jazvec lesný od 1. septembra do 30. novembra,

vlk dravý od 1. novembra do 15. januára okrem územia

Národného parku Slovenský kras vrátane jeho ochranného pásma a katastrálnych území obcí Háj, Turňa nad Bodvou, Dvorníky, Hrhov, Jablonov nad Turňou, Zádiel a Včeláre,

Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a katastrálnych území Čadca, Horelica, Olešná, Staškov, Turzovka, Oščadnica, Raková, Klokočov, Svrčinovec, Čierne, Skalité v okrese Čadca,

Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, územia Pieninského národného parku a jeho ochranného pásma, územia Tatranského národného parku, katastrálnych území Bobrov, Breza, Zubrohlava, Klin, Krušetnica, Mútne, Námestovo, Oravská Jasenica, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Slanica, Sihelné a Zákamenné v okrese Námestovo a katastrálnych území Trstená, Oravice, Tichá dolina, Čimhová, Hladovka, Liesek, Suchá Hora a Vitanová v okrese Tvrdošín,

Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, územia Národného parku Poloniny a jeho ochranného pásma, katastrálnych území Becherov, Cigeľka, Frička, Gaboltov, Gerlachov, Hrabské, Hutka, Chmeľová, Kurov, Lenartov, Malcov, Nižná Polianka, Ondavka, Petrová, Regetovka, Snakov, Stebnícka Huta, Stebník, Varadka, Vyšná Polianka, Nižný Tvarožec a Vyšný Tvarožec v okrese Bardejov a katastrálnych území Kečkovce, Roztoky, Vyšný Mirošov v okrese Svidník,

diviak lesný a diviačica od 1. júla do 15. januára, diviača a lanštiak po celý rok,

daniel škvrnitý od 1. septembra do 15. januára, danielica a danielča od 1. augusta do 31. decembra,

jeleň lesný a jelienča od 1. augusta do 15. januára, jelenica od 1. augusta do 31. decembra,

jeleň sika celoročne,

jeleník (pasrnec) bielochvostý celoročne,

srnec lesný od 16. mája do 30. septembra, srna a srnča od 1. septembra do 31. decembra,

muflón lesný od 1. augusta do 15. januára, muflónica a muflónča od 1. augusta do 31. decembra; muflón samec vo zverniciach celoročne,

šakal zlatý od 1.augusta do konca februára,

kamzík vrchovský alpský od 1. septembra do 31. decembra,

líška hrdzavá celoročne,

medvedík čistotný celoročne,

psík medvedíkovitý celoročne,

tchor tmavý od 1. septembra do konca februára,

norok severoamerický celoročne,

nutria riečna celoročne,

pernatá zver

jariabok lesný kohút od 1. októbra do 15. novembra,

morka divá kohút od 16. marca do 15. mája; obe pohlavia od 1. októbra do 31. decembra,

bažant poľovný od 1. novembra do 15. januára, v bažantniciach od 1. októbra do konca februára; lov sokoliarskymi dravcami od 1. septembra do 31. decembra,

bažant jarabý kohút od 1. októbra do 31. decembra, v bažantniciach od 1. septembra do konca februára,

jarabica poľná od 16. septembra do 15. októbra,

kuropta horská od 16. septembra do 31. decembra,

holub hrivnák od 1. augusta do 31. októbra,

hrdlička záhradná od 1. augusta do 31. decembra,

lyska čierna od 1. októbra do 15. januára,

sluka lesná od 1. septembra do 30. novembra,

hus divá, hus siatinná a hus bieločelá od 1. októbra do 20. januára,

kačica divá od 1. septembra do 31. januára,

chochlačka sivá od 1. októbra do 15. januára,

chochlačka vrkočatá od 1. októbra do 15. januára,

havran čierny od 1. augusta do 20. januára,

sojka škriekavá v poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. júna do konca februára a v ostatných poľovných revíroch od 20. septembra do konca februára,

straka čiernozobá v poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. júna do konca februára a v ostatných poľovných revíroch od 10. septembra do konca februára,

vrana túlavá v poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. júna do konca februára a v ostatných poľovných revíroch od 1. augusta do 10. februára.

Ak deň pred prvým dňom času lovu alebo deň po poslednom dni času lovu pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, možno loviť aj v tento deň.

Vo zverniciach možno lov zveri, na ktorej chov zvernica slúži, vykonávať aj od 1. januára do 31. januára.

Súhlas užívateľa poľovného revíru na lov zveri, ktorá nepodlieha poľovníckemu plánovaniu, sa v povolení na lov vyznačuje len ako alternatíva „áno/nie“.

V samostatných a uznaných bažantniciach možno loviť celoročne kunu lesnú, kunu skalnú, jazveca lesného a tchora tmavého.

V poľovných lokalitách tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa a v poľovných revíroch s plánovaným chovom jarabice poľnej možno loviť celoročne, kunu skalnú, kunu lesnú a tchora tmavého.

Loviť sliepku bažanta poľovného možno len v poľovných revíroch, kde sa vypúšťajú umelo odchované bažantie kurčatá alebo dospelé jedince – sliepky.

Zver ulovená na základe mimoriadneho povolenia lovu sa vykazuje v prílohe č. 8.

V záujme zabezpečenia riadneho poľovníckeho hospodárenia, lovu zveri, dohľadania postrieľanej zveri, zamedzenia znehodnotenia diviny, záchrany zveri a vajec v čase zberu poľnohospodárskych plodín a živelných udalostí a ochrany zveri proti predátorom sa ustanovujú druhy skúšok na získanie kvalifikácie poľovnej upotrebiteľnosti psov, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 35.

Na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti preukazuje pes vlastnosti a schopnosti pracovať pri užívaní poľovného revíru.

Skúšok poľovnej upotrebiteľnosti sa môžu zúčastniť len psy plemien uvedených v prílohe č. 35a. Psy jednotlivých plemien môžu získať poľovnú upotrebiteľnosť len na skúškach uvedených v prílohe č. 35a pri príslušnom plemene.

Výcvik, skúšky a iné kynologické podujatia sa neposudzujú ako užívanie poľovného revíru.

Pri jednotlivých druhoch skúšok podľa skupín plemien sa postupuje podľa skúšobných poriadkov pre skúšky

stavačov,

malých plemien,

farbiarov,

duričov,

brlohárov,

prinášačov – retrievrov.

Skúšobné poriadky pre skúšky jednotlivých skupín plemien vydá komora.

Výkony psov na skúškach hodnotia kvalifikovaní rozhodcovia vymenovaní a delegovaní komorou.

Užívateľ poľovného revíru vedie evidenciu poľovných a poľovne upotrebiteľných psov vo svojom vlastníctve a vlastníctve svojich zamestnancov alebo členov alebo zmluvne zabezpečených psov.

Zoznam psov poľovných plemien, ktoré možno použiť na lov a dohľadávanie zveri a druhy odborných skúšok na účely poľovnej upotrebiteľnosti jednotlivých plemien podľa § 66 ods. 4 zákona je uvedený v prílohe č. 35a.

Potrebný počet poľovne upotrebiteľných psov je uvedený v prílohe č. 35b.

Užívateľ poľovného revíru vedie evidenciu poľovných psov a poľovne upotrebiteľných psov podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 16, ktorú predkladá okresnému úradu na účely štátneho dozoru a obvodnej poľovníckej komore na účely výkonu kontroly.

Značka na označenie usmrtenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy (ďalej len „značka“) obsahuje označenie série, evidenčné číslo, označenie kraja a okresu a označenie dní a mesiacov použitia značky. Vzor značky je uvedený v prílohe č. 36.

Označenie raticovej zveri a veľkej šelmy značkou spočíva v založení značky v reze vedenom medzi lýtkovou kosťou a Achillovou šľachou na zadnej končatine raticovej zveri a veľkej šelmy a jej uzamknutí tak, aby sa značka nedala bez poškodenia otvoriť.

Značku vydáva poľovnícky hospodár spolu s povolením na lov zveri.

V evidencii o vydaných značkách sa eviduje číslo značky, dátum jej vydania, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a podpis osoby, ktorá značku prevzala.

V evidencii použitia značiek poľovnícky hospodár uvádza dátum lovu, druh ulovenej raticovej zveri a veľkej šelmy, meno a priezvisko strelca a číslo použitej značky.

Prehľad o prevzatých značkách, ktorý vedie objednávateľ značiek, obsahuje sériu a čísla prevzatých značiek, dátum vydania značiek užívateľovi revíru, meno a podpis osoby, ktorá značky užívateľovi revíru vydala, a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá značky za užívateľa poľovného revíru prevzala.

Na spoločnej poľovačke zakladá značku na výrade vedúci poľovačky.

Príprava na skúšky z poľovníctva a skúšky z poľovníctva začaté pred účinnosťou tejto vyhlášky sa ukončia podľa doterajšieho predpisu.

Kritériá chovnosti určené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do rozhodnutia poradného zboru, najdlhšie do 31. januára 2010.

Povolenia na lov podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do termínu v nich uvedeného, najdlhšie do 31. decembra 2009.

Kvalifikačné predpoklady člena obvodnej komisie podľa doterajších predpisov sa považujú za kvalifikačné predpoklady podľa tejto vyhlášky do 31. decembra 2010.

Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka sa do 31. mája 2010 predkladá obvodnému lesnému úradu podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa alebo u cudzinca podľa miesta, kde začne lov zveri. Obvodný lesný úrad vydáva poľovný lístok podľa podmienok a podľa vzoru platného podľa doterajších predpisov, najdlhšie do 31. mája 2010.

vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 59/1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve v znení vyhlášky č. 246/1993 Z. z., vyhlášky č. 143/1994 Z. z., vyhlášky č. 340/1996 Z. z. a vyhlášky č. 407/2002 Z. z.,

vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 171/1975 Zb., ktorou sa mení výpočet zveri v znení vyhlášky č. 222/2001 Z. z.,

vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 231/1997 Z. z. a vyhlášky č. 230/2001 Z. z.,

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 91/1997 Z. z. o poľovníckych oblastiach a o akostných triedach poľovných revírov,

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 368/1997 Z. z. o chovateľských prehliadkach poľovníckych trofejí,

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 229/2001 Z. z. o spôsobe kontroly ulovenej zveri,

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 407/2002 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 59/1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve v znení neskorších predpisov,

výnos Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky o vydaní Vzorových stanov poľovníckeho združenia, Skúšobného poriadku pre skúšky z poľovníctva, Skúšobného poriadku pre skúšky poľovníckych hospodárov a Skúšobného poriadku pre vyššie odborné poľovnícke skúšky, uverejnený v prílohe v čiastke 21/1967 Vestníka Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky,

výnos z 29. marca 1994 č. 46/1994-100, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (oznámenie č. 99/1994 Z. z.),

výnos zo 6. júla 2005 č. 2667/2005-100, ktorým sa mení výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 29. marca 1994 č. 46/1994-100, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (oznámenie č. 334/2005 Z. z.).