Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o pochutinách, jedlej soli, dehydrovaných pokrmoch, polievkových prípravkoch a o ochucovadlách 309/2015 účinný od 01.12.2015

Platnosť od: 20.11.2015
Účinnosť od: 01.12.2015
Autor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Poľnohospodárstvo a potravinárstvo, Potravinárstvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDSEUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Vyhláška 309/2015 s účinnosťou od 01.12.2015
Zobraziť iba vybrané paragrafy:
Zobraziť

UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE! 

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

o pochutinách, jedlej soli, dehydrovaných pokrmoch, polievkových prípravkoch a o ochucovadlách

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 a § 30 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov ustanovuje:

§ 1 - Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje požiadavky na výrobu

a)

kvasného octu,

b)

korenín; nevzťahuje sa na liečivé rastlinné drogy, čerstvú zeleninu, čerstvé ovocie a sušené ovocie a na čerstvé jedlé huby a ich časti,

c)

horčice a iných chuťových prípravkov,

d)

čaju, čajových extraktov a prípravkov z nich,

e)

kávy, kávovín a výrobkov z nich,

f)

jedlých solí,

g)

dehydrovaných pokrmov, polievkových prípravkov a ochucovadiel,

na manipuláciu s nimi a na ich umiestňovanie na trh.

§ 2 - Vymedzenie pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

kvasným octom potravina s okysľujúcim účinkom získaná procesom octovej fermentácie mikroorganizmami rodu Acetobacter a Gluconobacter alebo alkoholovej fermentácie poľnohospodárskych surovín určená na ľudskú spotrebu; môže byť ochutený, napríklad výťažkami z korenín alebo z bylín, s bylinami alebo s plodmi rastlín,

b)

koreninou časť rastlín, a to najmä koreň, cibuľa, kôra, listy, byliny, kvety, plody, semená alebo časti z nich, spracované nie viac, ako je technologicky nevyhnutné, ktoré sa pre svoj obsah vonných látok a chuťových látok používajú na korenenie, zvýraznenie vône a chuti potravín, spravidla sú v sušenej forme; jedlé huby sa považujú za koreninu, ak sa pridávajú do potravín pre ich koreniace vlastnosti a koreniny môžu byť vcelku, vo forme úlomkov, nakrájané, rozdrvené alebo pomleté,

c)

koreninovou zmesou zmes pozostávajúca len z korenín podľa písmena b),

d)

koreninovým prípravkom zmes jednej koreniny alebo viacerých korenín podľa písmena b) s vonnými látkami a chuťovými látkami a ďalšími technologicky nevyhnutnými zložkami; musia obsahovať najmenej 60 percent hmotnostných (ďalej len „% hmot.“) korenín; jedlú soľ môže obsahovať v množstve najviac 5 % hmot.,

e)

prípravkom s koreninami zmesi rôznych zložiek s koreninou alebo s viacerými koreninami podľa písmena b) s vonnými látkami a chuťovými látkami; môžu obsahovať zložky len v množstve nevyhnutnom na dosiahnutie účelu použitia,

f)

polievkovým korením zmes korenín pozostávajúca zo sušených koreninových polievkových bylín a koreninovej zeleniny; okrem týchto zložiek nesmie obsahovať žiadne iné zložky,

g)

koreninovou soľou zmes jedlej soli s koreninou, viacerými koreninami, koreninovými prípravkami alebo sušenými rastlinnými časťami, ako je cibuľa, cesnak, pór; obsahuje najmenej 15 % hmot. korenín okrem cesnaku a viac ako 40 % hmot. jedlej soli, pomer jedlej soli a korenín sa určuje tak, aby spravidla dosolenie alebo dokorenenie iným spôsobom nebolo potrebné,

h)

karí alebo karí korením koreninový prípravok obsahujúci kurkumu a ďalšie koreniny, a to najmä čierne korenie, papriku, čili, zázvor, koriander, kardamón, klinčeky, nové korenie, môže obsahovať aj iné prísady, ako sú škrob, strukovinová múčka, dextróza, jedlá soľ; jedlú soľ môže obsahovať v množstve najviac 5 % hmot., ostatné prísady môže obsahovať v množstve najviac 10 % hmot.,

i)

koreninovou aromatickou látkou vonná látka a chuťová látka vyrábané extrakciou korenín, ktoré môžu byť viazané na vhodný nosič; obsahujú len prírodné vonné látky a prírodné chuťové látky,

j)

aromatizovaným koreninovým prípravkom výrobok podľa písmena d), v ktorom môžu byť koreniny úplne alebo čiastočne nahradené koreninovými aromatickými látkami,1)

k)

aromatizovanou koreninovou soľou výrobok podľa písmena g), v ktorom môžu byť koreniny celkom alebo čiastočne nahradené koreninovými aromatickými látkami,

l)

amómom sušené semená plodov amómu (Amomum aromaticum Roxb., Amomum kepulaga Sprague et Burk, Amomum krervanh Pierre ex Gagnepain, Amomum subulatum Roxb. alebo Amomum tsao-ko Crevost et Lemaire),

m)

anízom zrelé plody bedrovníka anízového (Pimpinella anisum L.),

n)

badiánom sušené zrelé plody anízovca pravého (Illicium verum Hooker F.),

o)

bazalkou sušené zhŕňané alebo rezané nadzemné časti bazalky pravej (Ocimum basilicum L.),

p)

bielym korením sušené zrelé plody čierneho korenia (Piper nigrum L.), z ktorých je odstránená vrchná vrstva perikarpu,

q)

bobkovým listom sušené listy vavrína pravého (Laurus nobilis L.),

r)

borievkou sušené plody borievky obyčajnej (Juniperus communis L.) alebo borievky červenej (Juniperus oxycedrus L.),

s)

černuškou sušené semená černušky siatej (Nigella sativa L.) alebo černušky damascénskej (Nigella damascena L.),

t)

čiernym korením po fermentácii sušené zelené plody čierneho korenia (Piper nigrum L.),

u)

dlhým korením sušené zrelé plody piepru dlhého (Piper longum L.),

v)

ďumbierom (zázvorom) umyté a vysušené alebo dekortikované a vysušené, vápnené alebo nevápnené podzemky ďumbiera lekárskeho (Zingiber officinale Roscoe),

w)

feniklom zrelé plody fenikla obyčajného (Foeniculum vulgare P. Mill.),

x)

galgánom sušené podzemky alpínie galangovej (Alpinia galanga Wild) alebo alpínie liečivej (Alpinia officinalis Hance),

y)

granátovými semenami sušené semená granátovníka púnskeho (Punica granatum L.),

z)

horčicou bielou semená horčice bielej (Sinapis alba L.),

aa)

horčicovými semenami ako korenina semená odrôd kapusty (Brassica bois L., Brassica hirta Moench, Brassica nigra (L.) Koch, Brassica juncea (L.) Czern.) alebo semená príbuzných odrôd,

ab)

horčicovým práškom alebo mletou horčicou prášok vyrobený z horčicových semien, z ktorých sa prevažne odstránili šupy, pričom sa môže odstrániť aj časť viazaného oleja,

ac)

kardamónom sušené vylúpané semená plodov kardamónu malabarského (Elettaria cardammonum W. M.),

ad)

kajenskou paprikou alebo čili paprikou sušené zrelé plody drobnoplodých pálivých odrôd paprík (Capsicum frutescens L., Capsicum baccatum L., Capsicum fastigiatum L.),

ae)

kaparami plody kapary tŕnitej (Capparis spinosa L.),

af)

klinčekami sušené kvetné puky klinčekovca korenného (Eugenia caryophyllata (L.) Thumb.),

ag)

koriandrom sušené plody koriandra siateho (Coriandrum sativum L.),

ah)

kôprom sušené nadzemné časti kôpra voňavého (Anethum graveolens L.),

ai)

kôprovými semenami sušené plody kôpra voňavého,

aj)

kubébami sušené zrelé plody piepra kubébového (Piper cubeba L.),

ak)

kurkumou sušené podzemky kurkumy dlhej (Curcuma longa L.),

al)

ligurčekom sušené listy ligurčeka lekárskeho (Levisticum officinale Koch.),

am)

majoránom sušené zhŕňané alebo rezané nadzemné časti majoránu záhradného (Majorana hortensis Moench.),

an)

mätou sušené nadzemné časti mäty roľnej (Mentha arvensis L.), mäty piepornej (Mentha piperita L.) alebo mäty sivej (Mentha spicata L.),

ao)

materinou dúškou sušené zhŕňané alebo rezané nadzemné časti dúšky materinej (Thymus serpyllum L.),

ap)

medovkou sušené nadzemné časti medovky lekárskej (Melissa officinalis L.),

aq)

muškátovým kvetom sušené zrelé šupy tvoriace obal semien muškátovníka voňavého (Myristica fragrans Houtt.),

ar)

muškátovým orechom sušené vápnené alebo nevápnené vylúpané jadrá zrelých plodov muškátovníka voňavého, na ktorých môže byť jemná vrstva vápna,

as)

novým korením sušené plody pimentovníka pravého (Pimenta officinalis Lindl.),

at)

palinou alebo estragónom sušené listy a kvety paliny dračej (Artemisia dracunculus L.),

au)

pamajoránom alebo oreganom sušené zhrnuté kvitnúce výhonky pamajoránu obyčajného (Origanum vulgare L., Origanum majorana L. alebo Origanum onites L.),

av)

paprikou rozdrvené sušené zrelé plody rôznych foriem papriky ročnej (Capsicum annuum L.),

aw)

pažítkou sušené listy cesnaku pažítkového (Allium schoenoprasum L.),

ax)

petržlenom sušené nadzemné časti petržlenu záhradného (Petroselinum crispum Miller Nyman ex A. W. Hill, Petroselinum hortense H. alebo Petroselinum sativum Hoffm.),

ay)

rascou sušené zrelé semená rasce lúčnej (Carum carvi L.),

az)

rímskou rascou sušené zrelé semená rascovca obyčajného (Cuminum cyminum L.),

ba)

rozmarínom sušené listy rozmarínu lekárskeho (Rosmarinum officinalis L.),

bb)

sladkým drievkom sušené podzemné časti sladkovky hladkoplodej (Glycyrrhiza glabra L.),

bc)

saturejkou sušené nadzemné časti saturejky záhradnej (Satureia hortensis L.) alebo saturejky horskej (Satureia montana L.),

bd)

senovkou semená senovky gréckej (Trigonella fonrum-graecum L.),

be)

sumachom sušené mleté plody škumpy koželužskej (Rhus coriaria L.),

bf)

šafránom sušené blizny kvetu šafrana pravého (Crocus sativus L.),

bg)

šalviou sušené listy šalvie lekárskej (Salvia officinalis L.),

bh)

škoricou sušená kôra odrôd škoricovníka (Cinnamomum zeylanicum Blume, Cinnamomum burmanii Blume, Cinnamomum aromaticum Nees alebo Cinnamomum cassiaBlume), z ktorých sa celkom alebo čiastočne odstránila vrstva vonkajších pletív,

bi)

tymianom sušené zhŕňané alebo rezané nadzemné časti dúšky tymianovej (Thymus vulgaris L.) alebo dúšky materinej (Thymus serpyllum L.),

bj)

vanilkou sušené celé struky vanilky pravej (Vanilla fragrans Salisb. Ames), vanilky tahitskej (Vanilla tahitensis Moore) alebo vanilky pompónovej (Vanilla pompona Schiede),

bk)

vôňovcom sušené nadzemné časti vôňovca citrónového (Cymbopogon citratus DC Stapf.),

bl)

zeleným korením sušené nezrelé plody čierneho korenia (Piper nigrum L.),

bm)

zelerovými semenami sušené plody zeleru voňavého (buľvového) (Apium graveolens L.),

bn)

zelerovou vňaťou sušené nadzemné časti zeleru voňavého alebo zeleru listového (Apium foliatum L.),

bo)

vlastnými organickými prímesami korenín časti vlastnej koreninovej rastliny, predovšetkým úlomky stonky, plodu, listov, semien alebo prázdnych plodov, ako tie, ktoré sú určené na výrobu koreniny,

bp)

cudzími organickými prímesami korenín časti rastlín, plodov alebo semien pochádzajúcich z iných rastlín,

bq)

cudzími anorganickými prímesami korenín prímesi iného ako organického pôvodu, najmä hrudky hliny, kamienky alebo piesok,

br)

horčicou potravina vyrábaná predovšetkým z mletých semien horčice bielej (Sinapis alba L.), kapusty čiernohorčičnej (Brassica nigra (L.) Koch.) a kapusty sitinovitej (Brassica juncea (L.) Czern.). Pri výrobe sa môžu použiť ďalšie suroviny najmä pitná voda, kvasný ocot, víno, jedlá soľ, korenie a cukor,

bs)

horčicovými semenami na výrobu horčice semená horčice bielej (Sinapis alba L.), ktoré majú svetložltú farbu, kapusty čiernohorčičnej (Brassica nigra (L) Koch.) a kapusty sitinovitej (Brassica juncea (L.) Czern.), ktoré majú červenohnedú až tmavohnedú farbu,

bt)

plnotučnou horčicou horčica, ktorá sa vyrába z neodtučnených, jemne zomletých semien svetložltých druhov horčice bielej; má korenistú vôňu a octovú vôňu, jej chuť je korenistá, pomerne ostrá, kyslastá a mierne slaná,

bu)

kremžskou horčicou horčica, ktorá sa vyrába z mletých semien žltých druhov horčice s prídavkom z neodtučnených, nahrubo zomletých alebo drvených semien horčice čiernej; obsahuje zreteľné tmavé časti šúp a jej chuť je sladkastá a jemne korenistá,

bv)

dijonskou horčicou horčica, ktorá sa vyrába z neodtučnených semien horčice hnedej, z ktorých sa odstránili šupy, pričom ich zvyškové množstvo môže byť najviac 2,0 % hmot.,

bw)

iným chuťovým prípravkom výrobok alebo polotovar alebo polovýrobok určený na použitie bez jeho tepelnej úpravy najmä na ochutenie pokrmov, môže byť práškový, pastovitý alebo tekutý; medzi iné chuťové prípravky sa zaraďujú najmä studená omáčka (napríklad dressing a kečup), zálievka na zeleninový šalát, polotovar na prípravu studenej omáčky, polotovar na prípravu zálievky na zeleninový šalát,

bx)

kečupom výrobok z rajčiakov a ďalších druhov zeleniny alebo ovocia s pridaním cukru alebo iných sladidiel, korenín a iných pochutín a prídavných látok,

by)

prímesami organického pôvodu horčicových semien na výrobu horčice semená kultúrnych olejnín okrem semien horčice, semená horčice so zrejmými znakmi klíčenia, zlomky horčicových semien, semená horčice poškodené škodcami, semená horčice so zmenenou farbou šupky a čiastočne porušeným jadrom, semená nevyzretej horčice zelenej farby a semená so zeleným jadrom,

bz)

nečistotami horčicových semien na výrobu horčice nečistoty

1.

organického pôvodu, a to najmä semená kultúrnych rastlín alebo divo rastúcich rastlín okrem kultúrnych olejnín, prázdne semená olejnín bez jadra, semená so zmenenou farbou šupky a tmavým jadrom, časti stopiek, lodýh, šešúľ a listov,

2.

anorganického pôvodu, a to najmä zemina, piesok, prach, kamienky,

ca)

čajom výrobok rastlinného pôvodu, a to z čajovníka čínskeho (Camellia sinensis (L.) O. Kuntze), z rôznych druhov bylín, ovocia, korenín a ich zmesí, ktorý je určený na prípravu nápoja alebo aj nápoj pripravený z takéhoto výrobku,

cb)

čajovníkovým čajom výrobok vyrábaný len z listov, púčikov listov a krehkých stoniek čajovníka (Camellia sinensis (L.), O. Kuntze),

cc)

fermentáciou listu čajovníka technologická fáza jeho spracovania pôsobením vlastných enzýmov a vzdušného kyslíka, pri ktorej dochádza k oxidácii taníno-katechinového komplexu; farba listu čajovníka sa mení na medovo červenú a čaj získava výraznú charakteristickú vôňu a chuť,

cd)

fixovaním listu čajovníka technologická fáza jeho spracovania sušením, pri ktorej dochádza pôsobením horúceho vzduchu k inaktivácii enzýmov; listy čajovníka získavajú hnedočiernu farbu,

ce)

technológiou CTC (crusting – drvenie, tearing – trhanie, curling – rolovanie) je technologický proces výroby, pri ktorom sa listy čajovníka pred zvinutím čiastočne narežú,

cf)

klasickou technológiou spracovania listov čajovníka technologický postup, pri ktorom sa listy čajovníka spracúvajú zavädnutím, zvinutím, fermentáciou, fixovaním, sušením a triedením,

cg)

listovým čajom čajovníkový čaj, ktorý sa vyrába z listu čajovníka klasickou technológiou,

ch)

zlomkovým čajom alebo drobným čajom čajovníkový čaj z kúskov listov čajovníka, ktoré sa pri výrobe listového čaju vytriedia alebo režú; vyrába sa klasickou technológiou alebo technológiou CTC,

ci)

čajovým výsevkom čajovníkový čaj, ktorý sa vyrába z listov čajovníka alebo ich zlomkov, ktoré prepadávajú sitom o veľkosti strany oka 1,0 mm a neprepadávajú sitom o veľkosti strany oka 0,7 mm,

cj)

čajovým prachom čajovníkový čaj, ktorý sa vyrába preosiatím listov čajovníka alebo ich zlomkov sitom o veľkosti strany oka 0,16 mm,

ck)

čiernym čajom fermentovaný čajovníkový čaj, ktorý sa vyrába spracúvaním listov čajovníka v technologických fázach zavädnutia, zvinutia, fermentácie, sušenia a triedenia,

cl)

zeleným čajom nefermentovaný čajovníkový čaj, ktorý sa vyrába spracúvaním listov čajovníka v technologických fázach najmä fixácie, sušenia, zvinutia a triedenia,

cm)

žltým čajom polofermentovaný čajovníkový čaj, ktorý sa vyrába spracúvaním listov čajovníka v technologických fázach zavädnutia, zvinutia a fermentácie, sušenia a triedenia; proces fermentácie sa približne v jeho polovici prerušuje fixáciou,

cn)

čajom Oolong čaj, ktorý sa vyrába akceptovateľnými procesmi, a to hlavne zavädnutím, zvinutím (maceráciou listov, čiastočnou fermentáciou), prevzdušnením a sušením,

co)

aromatizovaným čajom čajovníkový čaj, ktorý sa vyrába z listov čajovníka aromatizovaním najmä kvetmi alebo plodmi iných rastlín, koreninami, vonnými látkami alebo chuťovými látkami,1) a to pridaním ich malého množstva do čajovníkového čaju,

cp)

bielym čajom čaj, ktorý sa vyrába z jemných výhonkov čajovníka, ktoré sú opatrne trhané tak, aby sa minimalizovalo ich poškodenie, musí byť minimálne spracovaný s výnimkou sušenia, ktoré sa vykonáva prirodzene; zvyčajne sa pridáva do výberových čajových zmesí,

cq)

čajom, ktorý obsahuje vrcholové listové púčiky, prvé listy a malé množstvo stoniek čajovníkového výhonku čajovníkový čaj triedy kvality označovanej slovami „Orange Pekoe“ (OP),

cr)

čajom, ktorý obsahuje druhé listy alebo tretie listy a väčšie množstvo stoniek čajovníkového výhonku čajovníkový čaj triedy kvality označovanej slovom „Pekoe“ (P),

cs)

čajom, ktorý obsahuje veľké a hrubé listy, ako aj veľké množstvo stoniek čajovníkového výhonku čajovníkový čaj triedy kvality označovanej slovami „Pekoe Souchong“ (PS) alebo „Souchong“ (S),

ct)

jednodruhovým čajovníkovým čajom čaj, ktorý sa vyrába z čajovníkového čaju rovnakého pôvodu spracúvaného rovnakým technologickým procesom,

cu)

čajovou zmesou zmes, ktorá sa vyrába zmiešaním čajovníkových čajov rôzneho pôvodu alebo zmiešaním čajovníkových čajov spracúvaných rôznymi technologickými procesmi,

cv)

čajovníkovým čajom bez kofeínu alebo aromatizovaným čajovníkovým čajom bez kofeínu čajovníkový čaj alebo aromatizovaný čajovníkový čaj, ktorý v 100 g sušiny obsahuje najviac 0,4 g kofeínu,

cw)

čajovým extraktom vodný výluh z čajovníkového čaju; môže byť kvapalný, pastovitý alebo práškový,

cx)

aromatizovaným čajovým extraktom čajový extrakt, do ktorého sa pridávajú vonné látky alebo chuťové látky,

cy)

čajovým extraktom bez kofeínu alebo aromatizovaným čajovým extraktom bez kofeínu čajový extrakt alebo aromatizovaný čajový extrakt, ktorý v 100 g sušiny obsahuje najviac 1,2 g kofeínu,

cz)

čajom maté (Yerba Maté Tea, paraguajský čaj) výrobok vyrábaný z listov stromu cesmíny paraguajskej (Ilex paraguariensis A. St. Hil.) technologickým procesom sušenia a žíhania priamym ohňom a následného drvenia; podľa spôsobu spracovania môžu byť listy svetlozelenej farby, stredne tmavej farby alebo tmavohnedej farby,

da)

bylinným čajom výrobok, ktorý sa vyrába z rastlinných častí, iných ako Camellia sinensis (L.), O. Kuntze; vyrába sa najmä zo sušených častí bylín a ich zmesí uvedených v prílohe č. 3 tabuľke č. 1, možno ho vyrábať aj ako zmes so sušenými plodmi ovocia alebo s jeho časťami alebo s čajovníkovým čajom, pričom množstvo bylín v zmesi musí byť viac ako 50 % hmot.,

db)

ovocným čajom výrobok, ktorý sa vyrába najmä zo sušených plodov ovocia alebo zo sušených častí plodov ovocia; možno ho vyrábať aj ako zmes so sušenými časťami bylín a ich zmesí uvedených v prílohe č. 3 tabuľke č. 1 alebo s čajovníkovým čajom, pričom množstvo sušeného ovocia v zmesi musí byť viac ako 50 % hmot.,

dc)

koreninovým čajom výrobok, ktorý sa vyrába z časti rastlín, ako sú koreň, cibuľa, kôra, listy, byliny, kvety, plody, semená alebo časti z nich, uvedených v § 2 písm. l) až bn) a v prílohe č. 1; množstvo korením musí byť viac ako 50 % hmot.,

dd)

bylinným čajom jednodruhovým, ovocným čajom jednodruhovým alebo koreninovým čajom jednodruhovým čaj z jedného druhu byliny, z jedného druhu ovocia alebo z jedného druhu koreniny.

de)

aromatizovaným bylinným čajom, aromatizovaným ovocným čajom alebo aromatizovaným koreninovým čajom bylinný čaj, ovocný čaj alebo koreninový čaj aromatizovaný pridaním vonných látok alebo chuťových látok,

df)

extraktom z bylinného čaju, extraktom z ovocného čaju alebo extraktom z koreninového čaju vodný výluh z bylinného čaju, ovocného čaju alebo koreninového čaju; môže byť kvapalný, pastovitý alebo práškový,

dg)

aromatizovaným extraktom z bylinného čaju, aromatizovaným extraktom z ovocného čaju alebo aromatizovaným extraktom z koreninového čaju extrakt z bylinného čaju, extrakt z ovocného čaju alebo extrakt z koreninového čaju, do ktorého sa pridávajú vonné látky alebo chuťové látky; môže byť kvapalný, pastovitý alebo práškový,

dh)

rozpustným prípravkom s čajovým extraktom, rozpustným prípravkom s extraktom z bylinného čaju, rozpustným prípravkom s extraktom z ovocného čaju alebo rozpustným prípravkom s extraktom z koreninového čaju výrobok rozpustný vo vode určený na prípravu nápoja jeho rozpustením vo vode; okrem extraktu z čajovníkového čaju, bylinného čaju, ovocného čaju alebo koreninového čaju obsahuje aj iné zložky,

di)

zelenou kávou alebo surovou kávou sušené plody kávovníka (rod Coffea) zbavené oplodia a striebristého osemenia; člení sa na druhy arabica, canephora, liberica, robusta a iné,

dj)

praženou kávou výrobok, ktorý sa získava pražením zelenej kávy,

dk)

mletou praženou kávou výrobok, ktorý sa získava mletím praženej kávy,

dl)

pražením kávy zahrievanie zelenej kávy na teplotu, pri ktorej nastávajú zmeny štruktúry a zloženia zelenej kávy,

dm)

kávovou zmesou zmes praženej kávy rôznych odrôd; môže byť pripravená pred pražením alebo až po upražení,

dn)

dekofeínovanou praženou kávou káva, ktorá sa v surovom stave zbaví kofeínu spravidla extrakciou organickým rozpúšťadlom,

do)

aromatizovanou kávou pražená káva, ktorá získava arómu pridaním prírodných aromatických látok) alebo látok s prírodne identickými aromatickými látkami,

dp)

kávovinou alebo náhradou kávy výrobky vyrábané z kvalitnej, očistenej, usušenej a upraženej suroviny bohatej na polysacharidy, a to najmä koreňov čakanky obyčajnej (Cichorium intybus L.), raže (Secale L.), jačmeňa (Hordeum L.), cukrovej repy (Beta vulgaris provar. altissima Doell, Helm) alebo plodov figovníka (Ficus L.) – fíg,

dq)

aromatizovanou kávovinou náhrady kávy, ktoré získavajú arómu špeciálnym pražením alebo pridaním prírodných aromatických látok, alebo látok identických s prírodnými),

dr)

prímesami kávy alebo kávoviny organické látky alebo anorganické látky, ktoré nie sú prirodzenou súčasťou kávy alebo kávoviny,

ds)

varenou jedlou soľou chlorid sodný získaný varením soľanky z prírodných ložísk s malým podielom anorganických solí, ktoré sa s ňou vyskytujú prirodzene v ložisku soli, prípadne s podielom účelovo pridávaných látok,

dt)

morskou jedlou soľou chlorid sodný získaný odparovaním morskej vody s podielom stopových prvkov a zlúčenín, ktoré sa s ňou vyskytujú v prírode, prípadne s podielom účelovo pridávaných látok,

du)

kamennou jedlou soľou chlorid sodný získaný drvením a mletím banským spôsobom dobývanej soli z prírodných ložísk s malým podielom anorganických solí, ktoré sa s ňou vyskytujú prirodzene v ložisku soli, prípadne s podielom účelovo pridávaných látok,

dv)

jodáciou účelové pridávanie jódu vo forme jodidu draselného alebo jodičnanu draselného počas technologického procesu výroby jedlej soli pri dodržiavaní technologických podmienok optimálnej homogenizácie,

dw)

jódovanou jedlou soľou zmes chloridu sodného s jodidom draselným alebo s jodičnanom draselným,

dx)

fluoráciou účelové pridávanie fluóru do jedlej soli vo forme fluoridu draselného počas technologického procesu jej výroby pri dodržiavaní technologických podmienok optimálnej homogenizácie,

dy)

fluorovanou jedlou soľou zmes chloridu sodného s fluoridom draselným,

dz)

jedlou soľou so zníženým množstvom chloridu sodného zmes chloridu sodného a chloridu draselného,

ea)

spekaním soli proces, ktorý prebieha vplyvom vzdušnej vlhkosti a spôsobuje spojenie zrniek soli do pevnej hmoty,

eb)

dehydrovaným pokrmom zmes surovín sypkej, pastovitej alebo tuhej konzistencie určená na prípravu pokrmov, ktorá sa podľa návodu pred konzumáciou obnovuje spravidla vodou,

ec)

polievkovým prípravkom koncentrát, ktorý sa používa na prípravu bujónu, polievky alebo na zvýraznenie chuti pokrmu,

ed)

bujónom riedka, číra alebo mierne zakalená kvapalina vyrobená zo surovín živočíšneho pôvodu, zo surovín rastlinného pôvodu alebo z ich zmesi,

ee)

ochucovadlom sypký, pastovitý alebo tekutý výrobok vyrábaný dehydratáciou alebo hydrolýzou surovín; používa sa na ochutenie pokrmov,

ef)

dehydratáciou alebo dehydráciou termické alebo difúzne odstraňovanie vody, ktorým sa dosiahne mikrobiologická a chemická stabilita výrobku; rozlišuje sa dehydratácia suroviny v čerstvom stave, dehydratácia predhriatej suroviny a dehydratácia suroviny dusením, varením, škvarením alebo vymrazovaním.

Kvasný ocot
§ 3 - Suroviny na výrobu kvasného octu

Na výrobu kvasného octu možno ako suroviny používať

a)

lieh,

b)

hrozno, hroznový mušt alebo ovocný mušt,

c)

ovocie, obilniny, jačmenný slad, srvátku, med,

d)

ďalšie výrobky poľnohospodárskeho pôvodu, ktoré obsahujú škrob alebo sacharidy.

§ 4 - Označovanie
(1)

Kvasný ocot vyrábaný len z jedného druhu suroviny musí mať názov tejto suroviny uvedený v jeho názve; kvasný ocot vyrábaný z viacerých druhov surovín musí mať v názve uvedené, že je vyrobený zo zmesi surovín a použité suroviny musia byť uvedené v označení zloženia podľa použitého množstva v klesajúcom poradí.

(2)

Celkové množstvo kyselín sa v označení uvádza číselnou hodnotou zaokrúhlenou na celé číslo, vyjadrujúcou najmenšie množstvo kyselín vyjadrených ako kyselina octová v gramoch na 100 g kvasného octu alebo v hmotnostných percentách.

(3)

Absolútna hodnota odchýlky celkového množstva kyselín môže byť najviac 0,5 g/100 g kvasného octu alebo 0,5 % hmot.

Koreniny
§ 5

Ustanovenia § 6 a 7 sa na sušenú zeleninu, sušené jedlé huby alebo ich sušené časti vzťahujú, len ak sa vyrábajú a umiestňujú na trh pre ich koreniace vlastnosti.

§ 6 - Požiadavky na kvalitu
(1)

Na výrobu korenín sa možno používať časti rastlín, ktoré sú uvedené v § 2 písm. l) až bn) a v prílohe č. 1.

(2)

Na výrobu koreninových prípravkov možno používať protihrudkujúce látky v množstve najviac 1 % hmot.

(3)

Fyzikálne a chemické požiadavky na koreniny sú uvedené v prílohe č. 1.

(4)

Koreniny sa upravujú krájaním, lámaním, drvením alebo mletím; na trh ich možno umiestňovať aj ako celé časti rastlín.

§ 7 - Označovanie
(1)

V označení koreninovej papriky musí byť uvedené aj jej zaradenie podľa obsahu kapsaicínu uvedeného v prílohe č. 1, a to slovom „sladká“, „polosladká“ alebo „štipľavá“.

(2)

V názve prípravku s koreninami musí byť uvedený odporúčaný účel použitia, napríklad „prípravok na korenenie klobás“; ak obsahuje viac ako 5 % hmot. jedlej soli, musí byť v označení zloženia uvedené aj jej množstvo v percentách.

(3)

V názve koreninovej soli musí byť uvedený druh použitého korenia alebo účel použitia; ak je v názve uvedený druh použitého korenia, tak ten musí byť spojený so slovom „soľ“, napríklad „zelerová soľ“, odporúčaný účel použitia môže byť súčasťou názvu, napríklad „koreninová soľ na pečené kura“, „koreninová soľ na bravčové pečené“.

(4)

Koreninový prípravok sa označuje názvom „karí“ alebo „karí korenie“; v označení jeho zloženia sa uvedie zoznam jednotlivých zložiek v klesajúcom poradí.

(5)

Ak koreninový prípravok obsahuje jedlú soľ v množstve najviac 5 % hmot. nemusí sa v označení uvádzať jej percentuálny podiel.

(6)

V názve aromatizovaných koreninových prípravkov, aromatizovaných koreninových solí musí byť uvedené označenie slovami „aromatizovaný koreninový prípravok“ alebo „aromatizovaná koreninová soľ“ a odporúčaný účel ich použitia alebo druh korenia.

Horčica a iné chuťové prípravky
§ 8 - Požiadavky na výrobu

Na výrobu horčice sa nesmú používať horčicové semená s viac ako 2 % hmot. prímesí organického pôvodu.

§ 9 - Požiadavky na kvalitu
(1)

Horčica musí spĺňať fyzikálne a chemické požiadavky uvedené v prílohe č. 2.

(2)

Na zahustenie horčice sa nesmie používať škrob, múka ani sójová múka. Do horčice sa nesmie pridávať horčicový olej.

(3)

V kečupe s refraktometrickou sušinou menej ako 30 % hmot. musí najmenej 7 % pochádzať z rajčiakovej suroviny. V kečupe s refraktometrickou sušinou najmenej 30 % hmot. musí najmenej 10 % pochádzať z rajčiakovej suroviny.

§ 10 - Označovanie
(1)

V názve kečupu s refraktometrickou sušinou najmenej 30 % hmot. možno uvádzať slovo „špeciál“, „extra“ alebo „prima“.

(2)

V názve iného chuťového prípravku musí byť uvedená charakteristika označená slovami napríklad „studená omáčka“ alebo „dressing“, „kečup“, „prípravok na studenú omáčku“ alebo „prípravok na dressing“, „zálievka“, „prípravok na zálievku“.

(3)

V označení iného chuťového prípravku sa musí uvádzať účel jeho použitia a jeho prevažujúce organoleptické vlastnosti; ak ide o prípravok vo forme polotovaru, v označení sa musí uvádzať aj návod na jeho prípravu.

Čaj, čajové extrakty a prípravky z nich
§ 11 - Požiadavky na kvalitu
(1)

Čajovníkový čaj a rozpustný prípravok s čajovým extraktom musia spĺňať fyzikálne a chemické požiadavky uvedené v prílohe č. 3 tabuľke č. 2.

(2)

Práškový extrakt vyrobený z čajového extraktu alebo z aromatizovaného čajového extraktu musí obsahovať viac ako 95 % hmot. sušiny.

§ 12 - Označovanie
(1)

V názve výrobku rastlinného pôvodu podľa § 2 písm. ca) možno používať slovo „čaj“.

(2)

V názve fermentovaného čajovníkového čaju sa musí uvádzať označenie slovami „čierny čaj“ alebo „fermentovaný čaj“.

(3)

V názve polofermentovaného čajovníkového čaju sa musí uvádzať označenie slovami „žltý čaj“, „polofermentovaný čaj“, alebo ak ide o čaj Oolong slovami „Oolong čaj“.

(4)

V názve nefermentovaného čajovníkového čaju sa musí uvádzať označenie slovami „zelený čaj“ alebo „zelený čaj nefermentovaný“, alebo ak ide o biely čaj slovami „biely čaj“ alebo „biely čaj nefermentovaný“.

(5)

V označení čajovníkového čaju v blízkosti názvu možno uvádzať veľkosť spracúvaných čajovníkových listov.

(6)

V označení bieleho čajovníkového čaju možno uviesť aj jeho kvalitu.

(7)

Čaj vyrobený z listov stromu cesmíny paraguajskej (yerba maté) sa musí označovať v názve slovami „čaj maté“, „Yerba Maté čaj“ alebo „paraguajský čaj“.

(8)

V označení čajovníkového čaju možno okrem krajiny pôvodu uvádzať aj označenie miesta pôvodu, a to len ak tento čaj pochádza z príslušného miesta pôvodu. Ak ide o zmes čajov z rôznych miest pôvodu, musí sa v označení uvádzať slovo „zmes“; označenie miesta pôvodu možno uvádzať len vtedy, ak podiel čaju v zmesi z tohto miesta pôvodu tvorí viac ako 50 % hmot. a vyzmačuje sa osobitnými charakteristickými vlastnosťami tohto miesta pôvodu, napríklad „Assam. – zmes čierneho čaju“.

(9)

Čajovníkový čaj, aromatizovaný čajovníkový čaj možno označiť slovami „bez kofeínu“ alebo „dekofeínovaný“, len ak 100 g sušiny obsahuje najviac 0,4 g kofeínu.

(10)

V názve čaju zo sušených bylín, sušených plodov ovocia alebo zo sušených korenín alebo z ich sušených častí sa musí uvádzať označenie slovami „bylinný čaj“, „ovocný čaj“ alebo „koreninový čaj“.

(11)

Bylinný čaj, ovocný čaj alebo koreninový čaj, ktorý sa vyrába z jedného druhu byliny, jedného druhu ovocia alebo z jedného druhu koreniny, možno označovať s uvedením druhu byliny, ovocia alebo koreniny, napríklad „šípkový čaj“ alebo „čaj zo šípok“.

(12)

Na označenie bylinného čaju, ovocného čaju, koreninového čaju alebo čaju, ktorý je vyrobený z viacerých druhov bylín, ovocia, korenín alebo ich častí, možno používať slovné označenie „bylinný čaj“ alebo „čaj z bylinnej zmesi“, „ovocný čaj“, „čaj z ovocnej zmesi“, „koreninový čaj“ alebo „čaj zo zmesi korenín“. Pri zmesiach bylinného čaju, ovocného čaju a koreninového čaju sa používa tvar, napríklad „bylinno-ovocný čaj“, „čaj zo zmesi bylín a ovocia“, „bylinno-ovocná zmes čaju“, „bylinno-ovocno-koreninový čaj“, bylinno-ovocno-koreninová zmes čaju“ alebo „čaj zo zmesi bylín, ovocia a korenín“, pričom slovné tvary a poradie jednotlivých druhov čaju sa určuje podľa hmotnostného zastúpenia bylín, ovocia a korenín v čaji. Slovo „bylinný“ možno nahradiť slovom „bylinkový“ v príslušnom tvare.

(13)

V označení zmesi bylinného čaju, ovocného čaju alebo koreninového čaju s čajovníkovým čajom sa musí uvádzať označenie množstva kofeínu, ak 100 g sušiny obsahuje viac ako 0,4 g kofeínu.

(14)

Čajový extrakt bez kofeínu a aromatizovaný čajový extrakt bez kofeínu možno označiť slovami „bez kofeínu“ alebo „dekofeínovaný“, len ak 100 g sušiny obsahuje najviac 1,2 g kofeínu.

(15)

V označení výrobku podľa § 2 písm. dh), ak ide o rýchlorozpustný výrobok, možno používať slovo „instantný“.

(16)

V označení čaju sa musí uvádzať spôsob jeho balenia.

Káva, kávoviny a výrobky z nich
§ 13 - Požiadavky na kvalitu
(1)

Zelená káva určená na výrobu praženej kávy a výrobkov z nej môže mať vlhkosť najviac 14 % hmot.

(2)

Pražená káva musí spĺňať tieto požiadavky:

a)

zrná hnedé,

b)

vlhkosť najviac 5 % hmot.,

c)

množstvo kofeínu v sušine najmenej 0,6 % hmot.

(3)

Pražená dekofeínovaná káva musí spĺňať tieto požiadavky:

a)

zrná hnedé,

b)

vlhkosť najviac 5 % hmot.,

c)

množstvo kofeínu v sušine najviac 0,1 % hmot.

(4)

Kávu a kávoviny možno aromatizovať prírodnými aromatickými látkami alebo aromatickými látkami identickými s prírodnými).

(5)

Požiadavky na zloženie kávy a na zloženie kávovín sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 14 - Označovanie
(1)

Pražená káva jedného druhu sa v názve označuje spôsobom jej technologickej úpravy a názvom druhu; možno tiež uvádzať jej geografický pôvod, napríklad brazílska pražená mletá dekofeínovaná káva, robusta.

(2)

Pražená káva viacerých odrôd sa v názve označuje slovom „zmes“, spôsobom jej technologickej úpravy a údajom o použitých druhoch kávy; možno tiež uvádzať ich geografický pôvod.

(3)

Ak ide o zmes kávy a kávoviny, možno v názve kávy uviesť len množstvo kávy v hmotnostných percentách alebo názov uviesť slovami „zmes kávy a kávoviny“, pričom sa v označení zloženia uvedie množstvo kávy aj kávoviny v hmotnostných percentách.

(4)

Aromatizovaná káva sa v názve musí označovať názvom vonnej látky a chuťovej látky, napr. pražená zrnková káva s jahodovou arómou.

(5)

V názve praženej zrnkovej kávy alebo praženej mletej kávy označenie slovami „dekofeínovaná“ možno uvádzať, len ak ide o kávu podľa § 13 ods. 3.

(6)

Aromatizovaná kávovina sa v názve musí označovať názvom použitej vonnej látky a chuťovej látky.

Jedlá soľ
§ 15 - Druhy jedlej soli
(1)

Jedlá soľ z hľadiska technologického procesu výroby sa člení na jedlú soľ

a)

varenú,

b)

morskú,

c)

kamennú.

(2)

Jedlá soľ z hľadiska prítomnosti prídavných látok sa člení na jedlú soľ

a)

jódovanú,

b)

jódovanú s fluórom,

c)

so zníženým množstvom chloridu sodného.

§ 16 - Požiadavky na kvalitu
(1)

Jedlá soľ v suchom stave musí mať bielu farbu a slanú chuť bez cudzích príchutí a pachu.

(2)

Jedlá soľ podľa § 15 ods. 1 písm. a) musí byť jódovaná.

§ 17 - Požiadavky na jednotlivé druhy jedlej soli
(1)

Množstvo chloridu sodného vo varenej jedlej soli musí byť najmenej 99 % hmot.

(2)

Množstvo chloridu sodného v kamennej jedlej soli a morskej jedlej soli musí byť najmenej 97,5 % hmot.

(3)

Najvyššie prípustné množstvo jodidu draselného alebo jodičnanu draselného v jódovanej jedlej soli po prepočte na jodid draselný je 35 mg.kg-1. Najnižšie množstvo jodidu draselného alebo jodičnanu draselného v jódovanej jedlej soli po prepočte na jodid draselný je 15 mg.kg-1.

(4)

Množstvo minerálnych prímesí vo varenej jedlej soli môže byť najviac 0,7 % hmot. a v morskej jedlej soli a kamennej jedlej soli môže byť najviac 2,2 % hmot.

(5)

Najvyššie prípustné množstvo fluoridu draselného vo fluórovanej jedlej soli môže byť 800 mg.kg-1.

(6)

Ak ide o jedlú soľ podľa § 15 ods. 2 písm. c), množstvo chloridu draselného v nej môže byť najviac 40 % hmot.

(7)

Najvyššia vlhkosť jedlej soli môže byť 0,3 % hmot.

§ 18 - Označovanie
(1)

Názov jedlej soli, pod ktorým sa umiestňuje na trh, musí byť v súlade s § 15.

(2)

Ak sa jedlá soľ používa ako zložka potraviny, v označení zloženia tejto potraviny postačuje uvádzať slovo „soľ“.

Dehydrované pokrmy, polievkové prípravky a ochucovadlá
§ 19 - Suroviny

Na výrobu dehydrovaných pokrmov a polievkových prípravkov možno používať najmä zmesi dehydrovaného mäsa, zeleniny, zemiakov, ryže, cestovín, živočíšnych tukov, rastlinných tukov, rastlinných olejov, húb, predvarených strukovín a sušených strukovín, bielkovinových hydrolyzátov alebo mäsových výťažkov a zeleninových výťažkov.

§ 20 - Bujóny
(1)

Mäsový bujón pripravený podľa návodu musí obsahovať najmenej 0,030 g/l dusíka a najviac 20 g/l jedlej soli.

(2)

Slepačí bujón alebo hydinový bujón pripravený podľa návodu musí obsahovať najmenej 0,020 g/l dusíka a najviac 20 g/l jedlej soli.

(3)

Iné bujóny, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, pripravené podľa návodu, môžu obsahovať najviac 15 g/l jedlej soli; množstvo dusíka musí zodpovedať požiadavkám uvedeným v technickej dokumentácii na výrobok podľa zásad správnej výrobnej praxe.

§ 21 - Ochucovadlá

Ochucovadlá možno vyrábať zo surovín rastlinného pôvodu, ako sú rozličné výlisky olejnatých semien, pšeničný lepok, strukoviny a z nich najmä sója, alebo zo surovín živočíšneho pôvodu, ako napríklad kazeín, odtučnené oškvarky, sušený albumín, droždie.

Záverečné ustanovenia
§ 22

Požiadavky ustanovené touto vyhláškou sa neuplatnia na výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v niektorom členskom štáte Európskej únie alebo v Turecku alebo boli uvedené na trh v súlade s právom niektorého zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

§ 23

Pochutiny, jedlá soľ, dehydrované pokrmy, polievkové prípravky a o ochucovadlá vyrobené podľa predpisov platných do 30. novembra 2015 možno umiestňovať na trh do vyčerpania zásob.

§ 24

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov2) a označovania potravín.3)

§ 25

Zrušuje sa výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 6. apríla 2005 č. 2089/2005-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca pochutiny (oznámenie č. 84/2006 Z. z.) v znení výnosu z 10. augusta 2009 č. 1342/2009-100 (oznámenie č. 12/2010 Z. z.).

§ 26

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2015.

Ľubomír Jahnátek v. r.

Prílohy

    Príloha č. 1 k vyhláške č. 309/2015 Z. z.

    FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ POŽIADAVKY NA KORENINY

    Prevziať prílohu - FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ POŽIADAVKY NA KORENINY

    Príloha č. 2 k vyhláške č. 309/2015 Z. z.

    FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ POŽIADAVKY NA HORČICU

    Plnotučná horčica [% hmot.] Kremžská horčica [% hmot.] Dijonská horčica a ostatné ochutené horčice [% hmot.]
    Sušina, najmenej 20 32 20
    Tuk, najmenej 3,6 - 3,6
    Cukry, ako sacharóza, najmenej 5 16 nestanovujú sa
    Kyseliny, ako kyselina octová, najviac 2,5 1,9 2,5
    Piesok, najviac 0,1 0,1 0,1

    Príloha č. 3 k vyhláške č. 309/2015 Z. z.

    Tabuľka č. 1

    ZOZNAM RASTLÍN A ICH ČASTÍ URČENÝCH NA VÝROBU ČAJOV

    Prevziať prílohu - ZOZNAM RASTLÍN A ICH ČASTÍ URČENÝCH NA VÝROBU ČAJOV

    Tabuľka č. 2

    FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ POŽIADAVKY NA ČAJOVNÍKOVÝ ČAJ

    Znak Čajovníkový čaj čierny Instantný čaj
    Celkový popol, najviac v hmotnostných percentách 8,0 20,0
    Vlhkosť, najviac v hmotnostných percentách 8,0 6,0
    Vodný extrakt v sušine, najmenej v hmotnostných percentách všeobecne 32 -
    ruské a turecké čaje 26
    Úbytok hmotnosti sušením pri 103 oC, najviac v hmotnostných percentách 8,0 -

    Príloha č. 4 k vyhláške č. 309/2015 Z. z.

    FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ POŽIADAVKY NA KÁVU A KÁVOVINY

    Tabuľka č. 1

    FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ POŽIADAVKY NA KÁVU

    Pražená káva Dekofeínovaná pražená káva
    Kofeín v sušine, v hmotnostných percentách najmenej 0,6 najviac 0,1
    Vlhkosť,najviac v hmotnostných percentách 5 5

    Tabuľka č. 2

    FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ POŽIADAVKY NA KÁVOVINY

    Kávovinová báza Vodný extrakt v sušine, najmenej [% hmot.] Vlhkosť, najviac [% hmot.] Popol v sušine, najviac [% hmot.] Minerálne prímesi (piesok), najviac [% hmot.]
    Zmes 46 10 6 3,5
    Obilniny 25 5 7 2,5
    Figy 50 18 5 2,5

Poznámky

  • 1)

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES (Ú. v. EÚ L 354, 31. 12. 2008) v platnom znení.

  • 2)

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17. 9. 2015).

  • 3)

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č.1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v platnom znení.

Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore