Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o strednej škole 224/2022 účinný od 01.07.2022

Platnosť od: 23.06.2022
Účinnosť od: 01.07.2022
Autor: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Oblasť: Stredné školstvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HISTJUDDSEUPPČL

Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o strednej škole 224/2022 účinný od 01.07.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Vyhláška 224/2022 s účinnosťou od 01.07.2022
Zobraziť iba vybrané paragrafy:
Zobraziť

UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE! 

Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

o strednej škole

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) podľa § 48 ods. 1, § 62 ods. 14, § 82, § 93 a § 149 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1 - Delenie, spájanie a označovanie tried
(1)

V strednej škole sa na povinný vyučovací predmet a voliteľný vyučovací predmet trieda delí v súlade s rámcovým učebným plánom príslušného štátneho vzdelávacieho programu.

(2)

V konzervatóriu sa v súlade s rámcovým učebným plánom školské vyučovanie organizuje aj individuálne.

(3)

Na vyučovací predmet náboženská výchova alebo vyučovací predmet etická výchova možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka. Ak počet žiakov v jednej skupine klesne pod 12, možno do skupiny spájať aj žiakov z rôznych ročníkov.

(4)

V jednej triede strednej školy možno spájať žiakov rovnakého ročníka, ktorí študujú v príbuzných odboroch vzdelávania.

(5)

Triedy jednotlivých ročníkov sa priebežne označujú rímskymi číslicami alebo arabskými číslicami. Triedy jednotlivých ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa môžu označovať latinskými názvami. Ak je v strednej škole viac tried rovnakého ročníka, rozlišujú sa doplnkovým identifikátorom, ktorým je veľké písmeno alebo veľké písmená. Jednotlivé ročníky sa v triednom výkaze, katalógovom liste, triednej knihe, na vysvedčení, výučnom liste a absolventskom diplome označujú slovom.

§ 2 - Organizácia školského vyučovania
(1)

Školské vyučovanie sa začína najskôr o 7.00 hodine a končí sa najneskôr o 20.00 hodine.

(2)

Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe plnoletých žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine.

(3)

Školské vyučovanie odborného výcviku alebo odbornej praxe žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine.

(4)

Poradie a dĺžka prestávok sa určujú po prerokovaní pedagogickou radou v organizačnom poriadku strednej školy. Najskôr po druhej vyučovacej hodine nasleduje prestávka v trvaní najmenej 20 minút.

(5)

Prestávky žiakov, ktorí vykonávajú odborný výcvik alebo odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sú rovnaké ako prestávky zamestnancov na príslušnom pracovisku.

(6)

Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe žiaka

a)
prvého ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac šesť vyučovacích hodín; ak ide o žiaka prvého ročníka nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, trvá najviac sedem vyučovacích hodín; ak ide o žiaka prvého ročníka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, trvá najviac šesť vyučovacích hodín,
b)
druhého ročníka až piateho ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac sedem vyučovacích hodín; ak ide o žiaka druhého ročníka alebo tretieho ročníka nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, trvá najviac osem vyučovacích hodín.
(7)

Do dĺžky jedného vyučovacieho dňa sa započítava aj dĺžka prestávok, ak ide o odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania alebo o odborný výcvik.

(8)

Školské vyučovanie v priebehu 24 hodín trvá najviac 8 hodín, ak ide o neplnoletého žiaka, alebo najviac 12 hodín, ak ide o plnoletého žiaka alebo o účastníka výchovy a vzdelávania; to neplatí, ak ide o športovú prípravu a umeleckú prípravu.

§ 3 - Oslobodenie žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetochalebo ich častiach
(1)

Žiaka možno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete alebo jeho časti, najmä od telesných úkonov spojených s vyučovaním niektorého vyučovacieho predmetu na základe vyjadrenia lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností. Ak nejde o vyučovací predmet, prostredníctvom ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo na odbornú činnosť, namiesto vyjadrenia lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností možno predložiť odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie.

(2)

Žiaka nemožno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete alebo jeho časti na celý školský rok alebo na jeho prevažnú časť, ak ide o povinný vyučovací predmet určený riaditeľom strednej školy (ďalej len „riaditeľ“), ktorý je podstatný pre prípravu na povolanie žiaka.

§ 4 - Hodnotenie
(1)

Informácia o tom, ktoré vyučovacie predmety sa v súlade so školským vzdelávacím programom hodnotia, oznamuje žiakom do piatich pracovných dní od začiatku obdobia školského vyučovania triedny učiteľ.

(2)

O podstatnom zhoršení prospechu alebo správania neplnoletého žiaka alebo o podstatnom zvýšení počtu vynechaných vyučovacích hodín v mesiaci informuje rodičov žiaka, inú fyzickú osobu ako rodiča, ktorá má žiaka zvereného do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „zákonný zástupca“) štvrťročne písomne triedny učiteľ.

§ 5 - Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
(1)

Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona, stredná škola zabezpečuje na

a)
kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je
1.
plavecký kurz alebo snoubordingový kurz, jedného pedagogického zamestnanca na najviac 10 žiakov,
2.
lyžiarsky kurz, jedného pedagogického zamestnanca na najviac 15 žiakov,
3.
iný kurz, jedného pedagogického zamestnanca alebo jedného odborného zamestnanca na najviac 25 žiakov,
b)
školský výlet alebo exkurziu jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov,
c)
ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov.
(2)

Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a špeciálne triedy stredných škôl.

(3)

Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, každý vyučovací deň šesť vyučovacích hodín.

(4)

Kurz pohybových aktivít v prírode sa koná v rozsahu 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, spolu najmenej v rozsahu 15 vyučovacích hodín.

(5)

Školský výlet možno organizovať jedenkrát v priebehu školského roka. Školský výlet môže trvať najviac dva po sebe nasledujúce vyučovacie dni.

(6)

Pre žiaka, ktorý sa na súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona nezúčastní, sa zabezpečí náhradné školské vyučovanie.

(7)

O poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov počas súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje poučená osoba a riaditeľ alebo ním poverený pedagogický zamestnanec.

(8)

Osobou, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť počas kurzu pohybových aktivít v prírode, môže byť len osoba, ktorá spĺňa podmienky na výkon zdravotníckeho povolania lekár, sestra, pôrodná asistentka alebo zdravotnícky záchranár.

§ 6 - Externá forma štúdia
(1)

V gymnáziu a strednej odbornej škole sa výchova a vzdelávanie organizujú externou formou štúdia v dĺžke štúdia

a)
rovnakej ako dĺžka dennej formy štúdia príslušného odboru vzdelávania pre žiakov s nižším stredným vzdelaním,
b)
určenej štátnym vzdelávacím programom pre žiakov s úplným stredným všeobecným vzdelaním, úplným stredným odborným vzdelaním alebo stredným odborným vzdelaním.
(2)

V strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sa výchova a vzdelávanie neorganizujú externou formou štúdia.

(3)

Ak sa výchova a vzdelávanie v strednej odbornej škole organizuje externou formou štúdia, praktické vyučovanie sa organizuje ako večerné alebo diaľkové.

(4)

Ak sa denná forma štúdia kombinuje s externou formou štúdia, denná forma štúdia trvá v jednom školskom roku jeden mesiac až päť mesiacov.

§ 7 - Organizácia štúdia v konzervatóriu
(1)

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie aj žiakovi podľa § 103 ods. 9 písm. h) zákona na základe písomnej žiadosti a súhlasu zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, plnoletého žiaka alebo účastníka výchovy a vzdelávania.

(2)

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie vo všetkých vyučovacích predmetoch alebo vo vybraných vyučovacích predmetoch.

(3)

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu sa možno vzdelávať aj v dvoch odboroch vzdelávania alebo v dvoch zameraniach jedného odboru vzdelávania. V jednom ročníku konzervatória sa možno vzdelávať len v jednom odbore vzdelávania alebo v jednom zameraní odboru vzdelávania. Výchova a vzdelávanie v druhom odbore vzdelávania alebo v druhom zameraní rovnakého odboru vzdelávania sa organizujú podľa individuálneho učebného plánu.

(4)

V konzervatóriu sa organizujú ako súčasť výchovy a vzdelávania divadelné, muzikálové, operné, operetné, tanečné a baletné predstavenia, súťaže a umelecké projekty.

(5)

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno absolvovať počas jedného školského roka podľa § 103 ods. 9 písm. e) zákona dva po sebe nasledujúce ročníky najviac jedenkrát v priebehu šesťročného vzdelávacieho programu.

§ 8 - Rozdielová skúška v konzervatóriu

Rozdielovou skúškou v konzervatóriu sa overuje stupeň rozvoja umeleckých schopností a odborná teoretická pripravenosť. Rozdielovou skúškou v konzervatóriu sa zisťuje stupeň rozvoja umeleckých schopností a odbornej teoretickej pripravenosti po prerušení štúdia, pri prestupe z inej strednej školy alebo pri zmene študijného odboru. V tanečnom konzervatóriu sa rozdielová skúška z odbornej teoretickej pripravenosti nevykonáva.

§ 9 - Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania

Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, je uvedený v prílohe č. 1.

§ 10 - Maturitná skúška
(1)

Maturitnú skúšku možno vykonať len z predmetov uvedených v I. časti prílohy č. 2.

(2)

Maturitnú skúšku možno dobrovoľne vykonať aj z ďalších predmetov uvedených v I. časti prílohy č. 2, ak sú súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.

(3)

Ak žiakovi so zdravotným znevýhodnením neumožňuje jeho zdravotné znevýhodnenie vykonať maturitnú skúšku bez úprav, maturitná skúška sa vykonáva podľa upravených podmienok podľa § 16.

(4)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonávajú podľa II. časti prílohy č. 2.

(5)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva podľa III. časti prílohy č. 2 a pre jednotlivé predmety podľa katalógu cieľových požiadaviek.

(6)

Teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa vykonávajú podľa IV. časti prílohy č. 2.

§ 11 - Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky
(1)

Externú časť maturitnej skúšky majú predmety

a)
slovenský jazyk a literatúra,
b)
matematika,
c)
cudzí jazyk,
d)
slovenský jazyk a slovenská literatúra,
e)
maďarský jazyk a literatúra a
f)
ukrajinský jazyk a literatúra.
(2)

Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky majú predmety

a)
slovenský jazyk a literatúra,
b)
cudzí jazyk,
c)
slovenský jazyk a slovenská literatúra,
d)
maďarský jazyk a literatúra a
e)
ukrajinský jazyk a literatúra.
(3)

Ak ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia alebo o žiaka so sluchovým postihnutím, z predmetu cudzí jazyk sa nevyžaduje vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

§ 12 - Skladba predmetov maturitnej skúšky v gymnáziu
(1)

Maturitná skúška v gymnáziu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odsek 4 alebo odsek 5 neustanovuje inak.

(2)

Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu sú

a)
slovenský jazyk a literatúra,
b)
povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a
c)
dva voliteľné predmety.
(3)

Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

a)
jazyk národnostnej menšiny a literatúra,
b)
slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,
c)
povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a
d)
jeden voliteľný predmet.
(4)

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

a)
slovenský jazyk a literatúra,
b)
druhý vyučovací jazyk a
c)
dva až päť voliteľných predmetov.
(5)

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

a)
slovenský jazyk a literatúra,
b)
druhý vyučovací jazyk a
c)
dva až päť voliteľných predmetov.
(6)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonávajú po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

(7)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení príslušného ročníka štúdia.

(8)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. c) sa vykonávajú po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

(9)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. c) sa vykonáva po ukončení piateho ročníka štúdia.

(10)

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky

a)
z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 4 zákona sa vykonávajú na úrovni B2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“),
b)
z predmetu podľa odseku 4 písm. b) alebo odseku 5 písm. b) sa vykonávajú na úrovni C1 referenčného rámca,
c)
z voliteľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk v strednej škole s bilingválnym vzdelávaním alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou zmluvou, sa vykonávajú na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.
(11)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk okrem predmetu podľa odseku 10 sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

(12)

Jedným voliteľným predmetom podľa odsekov 2 až 5 je vyučovací predmet, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia v gymnáziu najmenej šesť vyučovacích hodín. V súčte týždenných hodinových dotácií sa zohľadňuje aj hodinová dotácia zo seminára alebo z cvičení rovnakého zamerania.

§ 13 - Skladba predmetov maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu
(1)

Maturitná skúška v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odseky 3 a 7 neustanovujú inak.

(2)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sú

a)
slovenský jazyk a literatúra,
b)
povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
c)
teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
d)
praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(3)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

a)
jazyk národnostnej menšiny a literatúra,
b)
slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,
c)
povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,
d)
teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
e)
praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(4)

Predmetmi maturitnej skúšky v triede strednej odbornej školy s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

a)
slovenský jazyk a literatúra,
b)
druhý vyučovací jazyk,
c)
teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
d)
praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(5)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole v študijnom odbore športové gymnázium sú

a)
slovenský jazyk a literatúra,
b)
povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a
c)
dva voliteľné predmety.
(6)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny v študijnom odbore športové gymnázium sú

a)
jazyk národnostnej menšiny a literatúra,
b)
slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,
c)
povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a
d)
jeden voliteľný predmet.
(7)

Predmetmi maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium sú

a)
teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
b)
praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(8)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

(9)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení príslušného ročníka štúdia.

(10)

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 4 zákona sa vykonávajú na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

(11)

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 4 písm. b) sa vykonávajú na úrovni C1 referenčného rámca.

(12)

V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. c) sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanej téme.

(13)

Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm. d) a e) alebo odseku 4 písm. c) a d) je súbor odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu alebo konzervatória.

(14)

Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 7 je súbor odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy.

(15)

V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka v príslušnom súbore odborných vyučovacích predmetov. V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa ústne overujú vedomosti žiaka v príslušnom súbore odborných vyučovacích predmetov a môžu sa overovať aj vo vzťahu k praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky.

(16)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

§ 14 - Skladba predmetov maturitnej skúšky v stredných školách a triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov

Predmetmi maturitnej skúšky pre stredné školy a triedy, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov a v ktorých žiak podľa § 74 ods. 9 zákona nevykonal maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry sú

a)
slovenský jazyk a literatúra a
b)
predmety maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu.
§ 15 - Organizácia maturitnej skúšky
(1)

Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy sa môže konať

a)
ústnou formou,
b)
praktickou formou,
c)
predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,
d)
obhajobou komplexnej odbornej práce, projektu alebo úspešnej súťažnej práce,
e)
realizáciou a obhajobou experimentu alebo
f)
kombináciou foriem podľa písmen a) až e).
(2)

Priebeh internej časti maturitnej skúšky je verejný okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky.

(3)

V jeden deň možno vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.

(4)

Internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky možno vykonať v priebehu najviac piatich pracovných dní.

(5)

Maturitná skúška sa vykonáva v jazyku, v ktorom sa príslušný predmet vyučoval. Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykonáva ho rovnakým spôsobom, ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích jazykoch, maturitná skúška sa vykonáva v jazyku podľa školského vzdelávacieho programu.

(6)

Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky sa žrebuje jedno zo schválených zadaní.

(7)

Maturitné zadania jednotlivých predmetov ústnej formy internej časti maturitnej skúšky, s uvedením zoznamu pomôcok, ktoré môže žiak používať, a témy jednotlivých častí teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky s uvedením pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ na návrh predsedu predmetovej komisie do 31. marca; návrh predkladá predseda predmetovej komisie riaditeľovi do 15. marca. V predmete slovenský jazyk a literatúra je súčasťou maturitných zadaní aj vzorec na výpočet klasifikačného stupňa.

(8)

Témy teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky schvaľuje riaditeľ a predkladá ich do troch pracovných dní na vyjadrenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore, Slovenskej živnostenskej komore, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, Slovenskej lesníckej komore, Slovenskej banskej komore alebo inej právnickej osobe, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu,1) (ďalej len „stavovská organizácia“) alebo zástupcom zamestnávateľov2) (ďalej len „profesijná organizácia“). Príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia sa k nim vyjadrí do 15. apríla, predseda predmetovej maturitnej komisie ich schvaľuje do 30. apríla.

(9)

Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky z predmetu teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa žrebuje jedna z 25 schválených tém.

(10)

Na praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa určí 1 téma až 15 tém zahŕňajúce činnosti v rámci povolania, na ktorého výkon sa žiaci pripravujú.

(11)

Forma praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa určuje na návrh predsedu predmetovej komisie. Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa vykonáva ako

a)
praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy,
b)
obhajoba vlastného projektu,
c)
realizácia a obhajoba experimentu,
d)
obhajoba úspešnej súťažnej práce alebo
e)
predvedenie umeleckého výkonu.
(12)

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky trvá podľa povahy študijného odboru najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný technik, ortopedický technik najviac 33 hodín; v jednom vyučovacom dni najviac 8 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých to charakter maturitnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky trvať najviac 4 týždne.

(13)

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa môže vykonávať ako individuálna, alebo ako skupinová.

(14)

Maturitná skúška z jednotlivých predmetov okrem jej externej časti a písomnej formy internej časti sa vykonáva pred predmetovou maturitnou komisiou. V jednom vyučovacom dni možno pred jednou predmetovou maturitnou komisiou vyskúšať najviac 24 žiakov.

(15)

Čas vyčlenený pre jednotlivé časti a predmety maturitnej skúšky je uvedený v I. časti prílohy č. 2. Ak ide o žiaka, ktorý je cudzincom, čas konania jednotlivých častí maturitnej skúšky sa upravuje podľa VI. časti prílohy č. 2.

(16)

Pri konaní maturitnej skúšky je jednou hodinou maturitnej skúšky 60 minút.

§ 16 - Upravené podmienky maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1)

Podľa upravených podmienok môže maturitnú skúšku vykonať

a)
žiak strednej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b)
žiak špeciálnej triedy alebo
c)
žiak so zdravotným znevýhodnením vzdelávaný v triede strednej školy spolu s ostatnými žiakmi.
(2)

Upravené podmienky sa vzťahujú na

a)
jednotlivé časti maturitnej skúšky a
b)
cieľové požiadavky jednotlivých maturitných predmetov.
(3)

Upravenými podmienkami sú

a)
predĺžený časový limit pri riešení písomných úloh,
b)
úprava alebo nahradenie niektorých úloh,
c)
grafické úpravy a úpravy formátu zadania s použitím rôznych veľkostí písma, zmenenej štruktúry textu, využitím inej možnosti záznamu odpovede alebo počúvania vstupného textu,
d)
poskytnutie testu v elektronicky prístupnej forme a možnosť vypracovať odpovede elektronicky priamo do odpoveďového hárka alebo do samostatného dokumentu,
e)
poskytnutie testu v Braillovom písme a možnosť odpovede vypracovať na počítači alebo nadiktovať pedagogickému asistentovi,
f)
prítomnosť tlmočníka posunkovej reči, pedagogického asistenta, zdravotníckeho pracovníka, školského špeciálneho pedagóga alebo odborného zamestnanca školy alebo
g)
použitie kompenzačných pomôcok.
(4)

Žiaci, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, sa zaraďujú do troch kategórií podľa miery obmedzenia pri práci s úlohami.

(5)

Pri zaraďovaní žiakov, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, do kategórií sa zohľadňuje, či

a)
žiak je schopný vypracovať úlohu pri predĺženom čase,
b)
úlohu je potrebné upraviť formálne, najmä upraviť veľkosť písma, zvýrazniť text, zmeniť úlohu alebo transformovať úlohu do Braillovho písma alebo do elektronicky prístupnej formy,
c)
zdravotné znevýhodnenie žiaka vyžaduje pomoc tlmočníka posunkovej reči, pedagogického asistenta, zdravotníckeho pracovníka, školského špeciálneho pedagóga alebo odborného zamestnanca školy,
d)
spôsob vykonávania maturitnej skúšky zohľadňuje spôsob vzdelávania žiaka počas jeho štúdia.
(6)

Úpravy podmienok maturitnej skúšky sú podľa druhu zdravotného znevýhodnenia uvedené v V. časti prílohy č. 2. Ak je žiak so zdravotným znevýhodnením cudzincom, vzťahujú sa naňho zároveň aj úpravy podmienok maturitnej skúšky uvedené v VI. časti prílohy č. 2.

(7)

Žiadosť o úpravu podmienok maturitnej skúšky je prílohou prihlášky na maturitnú skúšku.

(8)

K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky sa prikladá

a)
lekársky posudok, v ktorom je uvedená diagnóza; lekársky posudok sa nevyžaduje, ak ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia, alebo
b)
odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie alebo odborníka na pervazívne vývinové poruchy, v ktorom je uvedené zdravotné znevýhodnenie žiaka a príslušné špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vo vzťahu k jednotlivým častiam vykonávanej maturitnej skúšky.
(9)

K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky možno podľa potreby priložiť aj odporúčanie školského špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta alebo odborného zamestnanca školy.

(10)

Doklad podľa odseku 8 sa vzťahuje na zdravotné znevýhodnenie žiaka, ktoré má v čase podania prihlášky na maturitnú skúšku.

(11)

Žiak so sluchovým postihnutím si môže ako predmet maturitnej skúšky zvoliť namiesto predmetu cudzí jazyk predmet matematika alebo predmet občianska náuka.

§ 17 - Hodnotenie maturitnej skúšky
(1)

Každá časť maturitnej skúšky sa v príslušnom predmete hodnotí osobitne.

(2)

Externá časť maturitnej skúšky a jednotlivé formy internej časti maturitnej skúšky sa hodnotia osobitne a ich hodnotenie sa uvádza na vysvedčení o maturitnej skúške.

(3)

Externá časť maturitnej skúšky sa hodnotí percentami úspešnosti. Ak externú časť maturitnej skúšky vykoná najmenej 30 žiakov, hodnotí sa aj percentilom.

(4)

Hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje percentami úspešnosti. Hodnotenie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje klasifikačným stupňom.

(5)

Hodnotenie vyjadrené percentami úspešnosti a percentilom sa zaokrúhľuje na jedno desatinné miesto.

(6)

Pokyny na hodnotenie úloh externej časti maturitnej skúšky a pokyny na hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky tvoria prílohu maturitného zadania.

(7)

Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky možno vykonať bez ohľadu na výsledok externej časti maturitnej skúšky a výsledok písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

(8)

Každá úloha v maturitnom zadaní ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa hodnotí samostatne.

(9)

Predmet maturitnej skúšky má v maturitnom zadaní najmenej dve úlohy vyjadrené ich podielom na celkovom hodnotení. Celkovým hodnotením ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného predmetu je klasifikačný stupeň, ktorý sa vypočíta ako vážený priemer klasifikačných stupňov z odpovedí na jednotlivé úlohy maturitného zadania. Vážený priemer sa zaokrúhľuje na celé číslo. Vážený priemer vyjadrený číslom s desatinnou časťou najviac 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nadol a vážený priemer vyjadrený číslom s desatinnou časťou viac ako 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nahor.

(10)

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

a)
nie je horšie ako klasifikačný stupeň 3 – dobrý a
1.
v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25 % alebo
2.
v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 33 % alebo
b)
je klasifikačný stupeň 4 – dostatočný, v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25 % a v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 33 %.
(11)

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

a)
nie je horšie ako klasifikačný stupeň 3 – dobrý a v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25 % alebo
b)
je klasifikačný stupeň 4 – dostatočný a v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 33 %.
(12)

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý nemá externú časť maturitnej skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho klasifikačný stupeň z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky nie je horší ako 4 – dostatočný.

(13)

Žiak úspešne vykoná externú časť maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu, ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 33 %.

(14)

Žiak úspešne vykoná písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu, ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 25 %.

§ 18 - Záverečná skúška
(1)

V teoretickej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

(2)

V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

§ 19 - Organizácia záverečnej skúšky
(1)

Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca.

(2)

Témy na teoretickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci učiteľa odborných predmetov a majstra odbornej výchovy. Témy na praktickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci majstra odbornej výchovy, učiteľa odborných predmetov a zamestnávateľa.

(3)

Záverečná skúška sa v odboroch vzdelávania zverejnených na webovom sídle ministerstva školstva vykonáva podľa jednotných zadaní vypracovaných a schválených stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou.

(4)

Na teoretickú časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

(5)

Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na teoretickú časť záverečnej skúšky trvá 15 minút až 30 minút.

(6)

Teoretická časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre záverečnú skúšku vyskúšať najviac 30 žiakov.

(7)

Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určuje podľa náročnosti a špecifík odboru vzdelávania 1 téma až 15 tém zohľadňujúce činnosti, na ktorých výkon sa žiak pripravuje.

(8)

Praktická časť záverečnej skúšky trvá najviac 24 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých si to charakter záverečnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť záverečnej skúšky trvať najviac 4 týždne.

(9)

Praktická časť záverečnej skúšky sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová. Na praktickej časti záverečnej skúšky možno používať učebné pomôcky uvedené v zadaní.

(10)

Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky je jednou hodinou praktickej časti záverečnej skúšky 60 minút.

(11)

Čas trvania záverečnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku primerane predĺžiť.

(12)

Priebeh záverečnej skúšky je verejný. Ak sa praktická časť záverečnej skúšky koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh záverečnej skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

§ 20 - Organizácia absolventskej skúšky
(1)

Témy na jednotlivé časti absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2)

Vybrané umelecké diela absolventských výkonov sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 31. januára. Témy absolventských písomných prác sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 30. júna. Zadania jednotlivých zložiek súborných skúšok z pedagogickej prípravy sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 31. októbra.

(3)

Teoretická skúška z odborných predmetov podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona a komplexná skúška z odborných predmetov podľa § 79 ods. 2 písm. e) zákona sa organizujú tak, aby ich žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre absolventskú skúšku vyskúšať najviac 12 žiakov.

(4)

Pred absolventskou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na školskom vyučovaní.

(5)

Absolventská skúška sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová.

(6)

Pri konaní absolventskej skúšky je jednou hodinou absolventskej skúšky 60 minút.

(7)

Čas trvania absolventskej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku primerane predĺžiť.

(8)

Priebeh absolventskej skúšky je verejný. Ak sa absolventská skúška koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh absolventskej skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

§ 21 - Hodnotenie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky
(1)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel s vyznamenaním, ak žiak nemá na

a)
záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný a z teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný; v odbornom učilišti nemá klasifikačný stupeň z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako 2 – chválitebný,
b)
absolventskej skúške v študijnom odbore školy umeleckého priemyslu z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný,
c)
absolventskej skúške v študijnom odbore konzervatória z absolventského výkonu z profilových predmetov klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný,
d)
absolventskej skúške v študijnom odbore zo skupiny zdravotnícke odbory vzdelávania na stredných zdravotníckych školách z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný alebo
e)
absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí podľa § 79 ods. 2 zákona horší ako 1,50.
(2)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel veľmi dobre, ak žiak nemá na

a)
záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný a z teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný; v odbornom učilišti nemá klasifikačný stupeň z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako 2 – chválitebný,
b)
absolventskej skúške v študijnom odbore školy umeleckého priemyslu z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný,
c)
absolventskej skúške v študijnom odbore konzervatória z absolventského výkonu z profilových predmetov klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný,
d)
absolventskej skúške v študijnom odbore zo skupiny zdravotnícke odbory vzdelávania na stredných zdravotníckych školách z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný alebo
e)
absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí podľa § 79 ods. 2 zákona horší ako 2,00.
(3)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel, ak žiak nemá na

a)
záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky a teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný,
b)
absolventskej skúške z niektorej časti podľa § 79 ods. 2 zákona klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný.
(4)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia neprospel, ak žiak má na

a)
záverečnej skúške z niektorej časti klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný,
b)
absolventskej skúške z niektorej časti podľa § 79 ods. 2 zákona klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný.
Maturitné komisie
§ 22 - Ústredná maturitná komisia

Ústredná maturitná komisia

a)
vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,
b)
vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,
c)
vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
d)
vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 5 zákona,
e)
predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej skúšky.
§ 23 - Školská maturitná komisia
(1)

Školskú maturitnú komisiu tvorí

a)
predseda,
b)
riaditeľ,
c)
predsedovia predmetových maturitných komisií a
d)
podpredseda, ak ide o školskú maturitnú komisiu v triedach s bilingválnym vzdelávaním.
(2)

Predsedom školskej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

(3)

Predsedu školskej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.

(4)

Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom,

a)
ktorý úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo
b)
ktorého druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
§ 24 - Predmetová maturitná komisia
(1)

Maturitná skúška z jednotlivých vyučovacích predmetov sa koná pred príslušnou predmetovou maturitnou komisiou.

(2)

Odborná zložka maturitnej skúšky sa koná pred

a)
predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a
b)
predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(3)

Predmetovú maturitnú komisiu tvoria predseda a dvaja skúšajúci, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak.

(4)

Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky tvoria

a)
predseda,
b)
skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom podľa náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania,
c)
skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a
d)
skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik.
(5)

Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvoria

a)
predseda,
b)
skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom podľa náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania,
c)
skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje,
d)
skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, a
e)
skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik.
(6)

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 3 a skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 4 alebo odseku 5 je pedagogický zamestnanec príslušnej strednej školy. Skúšajúcim alebo skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov môže byť aj pedagogický zamestnanec inej strednej školy s jeho súhlasom a po dohode s riaditeľom, najmä ak stredná škola nemá dostatočný počet skúšajúcich alebo skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov.

(7)

Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu.

(8)

Predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.

(9)

Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý

a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka,
b)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom alebo
c)
úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
(10)

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacieho predmetu, z ktorého sa maturitná skúška koná.

(11)

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu. Najmenej jedným skúšajúcim tejto predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý

a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a
b)
úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
(12)

Skúšajúcim zástupcom stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie a skúšajúcim zástupcom zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže byť len osoba, ktorá

a)
má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a
b)
vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.
(13)

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi predmetovej maturitnej komisie.

§ 25 - Predseda školskej maturitnej komisie a predseda predmetovej maturitnej komisie
(1)

Predseda školskej maturitnej komisie

a)
riadi prácu školskej maturitnej komisie,
b)
zodpovedá za priebeh konania maturitnej skúšky a organizáciu maturitnej skúšky,
c)
vykonáva dohľad nad priebehom maturitnej skúšky,
d)
zodpovedá za správnosť protokolu o maturitnej skúške,
e)
podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,
f)
vypracúva správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odovzdáva príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(2)

Predseda predmetovej maturitnej komisie

a)
riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,
b)
zodpovedá za priebeh a pripravenosť konania maturitnej skúšky a organizáciu maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu,
c)
zodpovedá za priebeh externej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu,
d)
zodpovedá za hodnotenie externej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu; to neplatí, ak hodnotenie testu externej časti maturitnej skúšky zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
e)
zodpovedá za správnosť protokolu o administrácii testov externej časti maturitnej skúšky a o písomnej forme internej časti maturitnej skúšky,
f)
schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu a ak má pochybnosti, môže požiadať o stanovisko Štátnu školskú inšpekciu, alebo ak ide o stredné zdravotnícke školy, môže požiadať o stanovisko Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
g)
zodpovedá za hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
h)
podieľa sa na skúšaní a hodnotení žiaka,
i)
zodpovedá za hodnotenie žiaka,
j)
vypracúva správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu, ktorú odovzdáva predsedovi školskej maturitnej komisie.
(3)

Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie v tej istej strednej škole.

(4)

Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ.

(5)

Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ alebo zástupca riaditeľa.

Skúšobné komisie
§ 26 - Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku
(1)

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh záverečnej skúšky.

(2)

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3)

Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a)
predseda,
b)
podpredseda a
c)
triedny učiteľ žiaka.
(4)

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a)
majster odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,
b)
skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a
c)
skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.
(5)

Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku

a)
riadi prácu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku,
b)
zodpovedá za pripravenosť konania záverečnej skúšky,
c)
zvoláva po skončení záverečnej skúšky záverečnú poradu, na ktorej sa hodnotí priebeh a úroveň záverečnej skúšky.
(6)

Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo podpredsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného predmetu. Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom.

(7)

Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa záverečná skúška koná.

(8)

Členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm. b) alebo písm. c) môže byť len osoba, ktorá

a)
má najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a
b)
vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.
(9)

Praktická časť záverečnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku.

§ 27 - Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku
(1)

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh absolventskej skúšky.

(2)

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3)

Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v

a)
strednej odbornej škole
1.
predseda,
2.
podpredseda a
3.
triedny učiteľ žiaka,
b)
konzervatóriu
1.
predseda,
2.
podpredseda a
3.
vedúci oddelenia,
c)
škole umeleckého priemyslu
1.
predseda,
2.
podpredseda a
3.
vedúci odboru.
(4)

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v

a)
strednej odbornej škole
1.
učiteľ odborných vyučovacích predmetov,
2.
prísediaci učiteľ,
3.
skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie, ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a
4.
skúšajúci zástupca alebo skúšajúci zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
b)
konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu
1.
učiteľ odborných vyučovacích predmetov a
2.
prísediaci učiteľ.
(5)

Predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku

a)
riadi prácu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku,
b)
zodpovedá za pripravenosť konania absolventskej skúšky,
c)
zvoláva po skončení absolventskej skúšky záverečnú poradu, na ktorej sa hodnotí priebeh a úroveň absolventskej skúšky.
(6)

Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca; v strednej zdravotníckej škole sa vyžaduje, aby vykonával aj najmenej dva roky odbornú prax v zdravotníckom povolaní.

(7)

Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa absolventská skúška koná.

(8)

Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

(9)

Členom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm. a) tretieho bodu alebo štvrtého bodu môže byť len osoba, ktorá

a)
má najmenej vyššie odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania a
b)
vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.
§ 28 - Spoločné ustanovenia o komisiách
(1)

Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sa vymenúvajú na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania.

(2)

Riaditeľ môže prizvať odborníka z praxe na

a)
odbornú zložku maturitnej skúšky so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie,
b)
záverečnú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo
c)
absolventskú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku.
(3)

Odborník z praxe môže klásť žiakovi otázky. Odborník z praxe nie je členom príslušnej komisie a žiaka nehodnotí.

(4)

Za informovanie stavovských organizácií a profesijných organizácií o počte predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetových maturitných komisií pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky, o mieste a čase konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky zodpovedá orgán miestnej štátnej správy v školstve.

§ 29 - Štipendium

Štipendium sa poskytuje ako sociálne štipendium alebo ako mimoriadne štipendium.

§ 30 - Kritériá na poskytnutie štipendia
(1)

Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia sú celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel a

a)
skutočnosť, že neplnoletý žiak sa spoločne posudzuje s osobami,
1.
ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi3) alebo
2.
u ktorých jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima4) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o štipendium, je najviac vo výške súčtu súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo
b)
skutočnosť, že plnoletý žiak alebo účastník výchovy a vzdelávania
1.
nie je spoločne posudzovaný s inými osobami a poskytuje sa mu dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi alebo
2.
u ktorého jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o štipendium, je najviac vo výške sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.
(2)

Kritériami na poskytnutie mimoriadneho štipendia sú

a)
celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel,
b)
priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50 a
c)
ďalšie kritériá určené strednou školou.
(3)

Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka sa vypočíta ako priemer klasifikačných stupňov z povinných vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení za polrok školského roka predchádzajúci polroku školského roka, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho štipendia vzťahuje.

(4)

Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka prvého ročníka sa vypočíta podľa klasifikačných stupňov z jednotlivých povinných vyučovacích predmetov vysvedčenia zo základnej školy, ktorú naposledy navštevoval, za druhý polrok predchádzajúceho školského roka.

§ 31 - Poskytovanie štipendia
(1)

Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia obsahuje

a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu žiaka,
b)
meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, korešpondenčnú adresu a telefonický kontakt zákonného zástupcu neplnoletého žiaka,
c)
názov a sídlo strednej školy,
d)
školský rok, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho štipendia vzťahuje,
e)
číslo bankového účtu vedeného na území Slovenskej republiky, na ktorý sa bude poskytovať štipendium,
f)
čestné vyhlásenie žiaka, alebo ak ide o neplnoletého žiaka, čestné vyhlásenie zákonného zástupcu o pravdivosti uvedených údajov,
g)
dátum podania žiadosti o priznanie sociálneho štipendia,
h)
celkový prospech žiaka za predchádzajúci polrok,
i)
nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok,
j)
výšku poskytnutého štipendia v príslušnom školskom roku,
k)
podpis žiadateľa,
l)
podpis riaditeľa.
(2)

Údaje podľa odseku 1 písm. g) až j) a l) vypĺňa stredná škola.

(3)

Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia príslušný zamestnanec strednej školy prevezme, ak sú údaje vyplnené žiadateľom správne. Pri prevzatí sa na žiadosti o priznanie sociálneho štipendia vyznačí jej prevzatie a podpis príslušného zamestnanca strednej školy.

(4)

Prílohou k žiadosti o priznanie sociálneho štipendia sú doklady o splnení podmienok podľa § 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

(5)

Mimoriadne štipendium sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa po prerokovaní pedagogickou radou školy.

(6)

Sociálne štipendium sa poskytuje od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o priznanie sociálneho štipendia.

(7)

Štipendium sa vypláca v termínoch určených strednou školou. Žiakovi posledného ročníka strednej školy sa štipendium vypláca naposledy za mesiac, v ktorom prestane byť žiakom strednej školy.

(8)

Sociálne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Mimoriadne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých strednej škole.

§ 32 - Výška štipendia
(1)

Sociálne štipendium sa poskytuje v období školského vyučovania a v období školských prázdnin mesačne vo výške

a)
50 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 2,00,
b)
35 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok viac ako 2,00 a najviac 2,50 alebo
c)
25 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok viac ako 2,50.
(2)

Ak žiak spĺňa kritériá podľa § 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a je hodnotený z povinných vyučovacích predmetov inak ako klasifikáciou, poskytuje sa mu v príslušnom školskom roku sociálne štipendium vo výške 35 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.

(3)

Mimoriadne štipendium možno poskytnúť v období školského vyučovania

a)
mesačne vo výške 100 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,20 alebo
b)
ročne vo výške 300 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50.
§ 33 - Kritériá na poskytnutie nepeňažného plnenia
(1)

Nepeňažné plnenie možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, ak

a)
dosiahol mimoriadne výsledky, alebo
b)
vykonal výnimočný čin humánneho charakteru.
(2)

Nepeňažné plnenie sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých strednej škole.

(3)

Nepeňažné plnenie sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa alebo zriaďovateľa strednej školy po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou a schválení riaditeľom.

(4)

Nepeňažné plnenie možno poskytnúť počas jedného školského roka jedenkrát a najviac do výšky štvornásobku súčtu súm životného minima žiaka a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú na účel životného minima.

§ 34 - Prechodné ustanovenia
(1)

Žiak, ktorý vykonal záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 a bola mu povolená opravná skúška alebo skúška v náhradnom termíne, vykoná opravnú skúšku alebo skúšku v náhradnom termíne podľa predpisov účinných do 30. júna 2022.

(2)

Sociálne štipendium sa v školskom roku 2021/2022 poskytuje do 30. júna 2022.

(3)

Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku vymenovaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 zostávajú vo funkcii do času, na ktorý boli vymenovaní.

§ 35 - Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení vyhlášky č. 209/2011 Z. z., vyhlášky č. 157/2013 Z. z., vyhlášky č. 113/2015 Z. z. a vyhlášky č. 142/2018 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 65/2015 Z. z. o stredných školách v znení vyhlášky č. 241/2018 Z. z.

§ 36 - Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2022.

Branislav Gröhling v. r.

Prílohy

    Príloha č. 1 k vyhláške č. 224/2022 Z. z.

    ZOZNAM ŠTUDIJNÝCH ODBOROV A UČEBNÝCH ODBOROV, V KTORÝCH SA VYŽADUJE OVERENIE ŠPECIÁLNYCH SCHOPNOSTÍ, ZRUČNOSTÍ ALEBO NADANIA

    Študijné odbory a učebné odbory, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sú

    a)

    3348 M tvorba nábytku a interiéru,

    b)

    5310 N zubný technik,

    c)

    5315 N zdravotnícky záchranár,

    d)

    5317 Q diplomovaný fyzioterapeut,

    e)

    5370 M masér,

    f)

    6317 M 74 obchodná akadémia – bilingválne štúdium,

    g)

    7649 M učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo,

    h)

    7902 J 74 gymnázium – bilingválne štúdium,

    i)

    9245 M ochrana osôb a majetku,

    j)

    študijné odbory a učebné odbory v strednej športovej škole,

    k)

    študijné odbory v konzervatóriu,

    l)

    študijné odbory v škole umeleckého priemyslu,

    m)

    skupina študijných odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I,

    n)

    skupina študijných odborov a skupina učebných odborov 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II.

    Príloha č. 2 k vyhláške č. 224/2022 Z. z.

    SPÔSOB A FORMA KONANIA MATURITNEJ SKÚŠKY

    I. ČASŤ

    Por. číslo Skupina predmetov/predmet Úroveň Časť
    Externá Interná a jej formy
    Písomná Ústna
    príprava odpoveď
    1. CUDZÍ JAZYK
    a) anglický jazyk C1 150´ 90´ 20´ 20´
    B2 120´ 60´ 20´ 20´
    B1 100´ 60´ 20´ 20´
    b) francúzsky jazyk C1 150´ 90´ 20´ 20´
    B2 120´ 60´ 20´ 20´
    B1 100´ 60´ 20´ 20´
    c) nemecký jazyk C1 150´ 90´ 20´ 20´
    B2 120´ 60´ 20´ 20´
    B1 100´ 60´ 20´ 20´
    d) ruský jazyk C1 150´ 90´ 20´ 20´
    B2 120´ 60´ 20´ 20´
    B1 100´ 60´ 20´ 20´
    e) španielsky jazyk C1 150´ 90´ 20´ 20´
    B2 120´ 60´ 20´ 20´
    B1 100´ 60´ 20´ 20´
    f) taliansky jazyk C1 150´ 90´ 20´ 20´
    B2 120´ 60´ 20´ 20´
    B1 100´ 60´ 20´ 20´
    2. SPOLOČENSKOVEDNÉ PREDMETY
    a) dejepis 20´ 20´
    b) geografia 20´ 20´
    c) občianska náuka 20´ 20´
    3. PRÍRODOVEDNÉ PREDMETY
    a) biológia 20´ 20´
    b) fyzika 20´ 20´
    c) chémia 20´ 20´
    d) informatika 30´ 20´
    e) matematika 150´ 20´ 20´
    4. OSTATNÉ PREDMETY
    a) dejiny umenia 20´ 20´
    b) deskriptívna geometria 30´ 20´
    c) ekológia 20´ 20´
    d) ekonomika 20´ 20´
    e) estetika 20´ 20´
    f) evanjelické a. v. náboženstvo 20´ 20´
    g) chorvátsky jazyk 20´ 20´
    h) katolícke náboženstvo 20´ 20´
    i) kresťanská etika 20´ 20´
    j) latinčina 20´ 20´
    k) literárna tvorba 20´ 20´
    l) maďarský jazyk a literatúra 100´ 150´ 20´ 20´
    m) muzikál 20´ 20´
    n) poľský jazyk 20´ 20´
    o) praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky max. 24 hodín (príprava a výkon)
    p) právo 20´ 20´
    q) psychológia 20´ 20´
    r) reformované náboženstvo 20´ 20´
    s) rómsky jazyk a literatúra 20´ 20´
    t) slovenský jazyk a literatúra 100´ 150´ 20´ 20´
    u) slovenský jazyk a slovenská literatúra 100´ 90´ 20´ 20´
    v) stretnutia s ľudovou kultúrou 20´ 20´
    w) športový manažment 20´ 20´
    x) teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky 30´ 30´
    y) ukrajinský jazyk a literatúra 100´ 150´ 20´ 20´
    z) umenie a kultúra 20´ 20´
    aa) základy športovej prípravy 20´ 20´
    ab) ďalší predmet z učebného plánu školského vzdelávacieho programu po schválení ministerstvom školstva 20´ 20´

    II. ČASŤ

    A. Cudzí jazyk – anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, taliansky jazyk a španielsky jazyk

    1.

    Externú časť maturitnej skúšky z cudzieho jazyka tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test overuje komunikačné kompetencie na úrovni B1 alebo B2 referenčného rámca v častiach počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a použitie gramatiky a lexiky. Test obsahuje úlohy s výberom odpovede a úlohy s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

    2.

    Externú časť maturitnej skúšky z druhého vyučovacieho jazyka tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test overuje komunikačné kompetencie na úrovni C1 referenčného rámca v častiach počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a použitie gramatiky a lexiky. Test obsahuje úlohy s výberom odpovede a úlohy s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

    3.

    Test z cudzieho jazyka alebo z druhého vyučovacieho jazyka pre žiakov so sluchovým postihnutím neobsahuje úlohy na počúvanie s porozumením.

    4.

    Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky je vypracovanie štruktúrovaného centrálneho zadania v určenej žánrovej forme. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa zadáva vo všetkých stredných školách v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

    5.

    Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň C1 referenčného rámca

    a)

    napísať jasný, detailný a správne kompozične a syntakticky členený text na zložité témy so spoločenskou alebo s odbornou tematikou,

    b)

    písať podrobne, štylisticky a jazykovo správne o udalostiach, reálnych alebo fiktívnych zážitkoch,

    c)

    napísať dobre zrozumiteľný príbeh, esej, recenziu,

    d)

    napísať pozdrav, pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,

    e)

    napísať súkromný list a formálny list, obchodný list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát, odborný referát s využitím adekvátnych štylistických postupov a odbornej terminológie s prihliadnutím na cieľovú skupinu príjemcov,

    f)

    opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu, vytvoriť syntakticky správny opis a imaginatívny text,

    g)

    napísať súvislý text, v ktorom žiak vyjadrí svoje názory, postoje, myšlienky, city a pomocou doplňujúcich argumentov a vhodných príkladov dokáže podrobne vysvetliť a podporiť svoje stanoviská a názory a vhodne ich ukončiť,

    h)

    napísať referát, diskusný príspevok, správu, prejav a použiť zodpovedajúcu odbornú terminológiu,

    i)

    vedieť aplikovať štylistické a kompozičné postupy náučného a populárno-náučného štýlu.

    6.

    Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň B2 referenčného rámca

    a)

    napísať jasný a detailný text na rôzne témy, ktoré žiaka zaujímajú,

    b)

    písať podrobne, štylisticky a jazykovo správne o udalostiach, reálnych alebo fiktívnych zážitkoch,

    c)

    napísať dobre zrozumiteľný príbeh,

    d)

    napísať pozdrav, pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,

    e)

    napísať súkromný list a formálny list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát,

    f)

    opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu,

    g)

    napísať súvislý text, v ktorom žiak vyjadrí svoje názory, postoje, myšlienky, city,

    h)

    napísať referát, diskusný príspevok, správu, rozprávanie.

    7.

    Charakteristika zadania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky pre úroveň B1 referenčného rámca

    a)

    písať jednoducho a jasne o témach, ktoré sú žiakovi známe a zaujímajú ho,

    b)

    vyjadriť svoj názor na témy, ktoré žiaka zaujímajú,

    c)

    vyjadriť svoje pocity ako sú ľútosť, radosť, záujem, súcit a podobne,

    d)

    napísať pozdrav, pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,

    e)

    napísať súkromný list a formálny list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát,

    f)

    opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu.

    B. Maďarský jazyk a literatúra, ukrajinský jazyk a literatúra

    1.

    Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

    2.

    Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené súbory štyroch tém alebo východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

    3.

    Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

    a)

    obsahová, kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu, jeho argumentácia a hodnotenie,

    b)

    vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

    c)

    porovnanie dvoch textov podľa zadania,

    d)

    štýlová a žánrová transformácia textov.

    C. Matematika

    Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test sa skladá iba z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

    D. Slovenský jazyk a literatúra

    1.

    Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

    2.

    Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené súbory štyroch tém alebo východiskové texty a určené žánrové formy. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Žiak má preukázať komplexnosť ovládania spisovného jazyka, mieru tvorivosti v písomnom prejave a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej z cieľových požiadaviek. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

    3.

    Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

    a)

    obsahová, kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu, jeho argumentácia a hodnotenie,

    b)

    vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

    c)

    porovnanie dvoch textov podľa zadania,

    d)

    štýlová a žánrová transformácia textov.

    E. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

    1.

    Externú časť maturitnej skúšky tvorí centrálne vypracovaný písomný test. Testom sa overujú komunikačné kompetencie v častiach počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a jazyk a literatúra. V rámci počúvania s porozumením sa overuje, ako vedia žiaci efektívne počúvať hovorený prejav v slovenskom jazyku, porozumieť mu a získať z neho informácie, ktoré sú potrebné na splnenie úloh v teste. Test sa skladá len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou. Externá časť maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa externe.

    2.

    Písomnou formou internej časti maturitnej skúšky sú centrálne pripravené štyri témy s osnovou a určené žánrové formy podľa vzdelávacieho štandardu štátneho vzdelávacieho programu zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry. Žiak si vyberie a vypracuje iba jednu tému. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vo všetkých stredných školách zadáva v rovnakom čase, vykonáva sa pod externým dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

    3.

    Charakteristika úloh písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

    a)

    obsahová, kompozičná a štylistická analýza a interpretácia umeleckého diela alebo vecného textu, jeho argumentácia a hodnotenie,

    b)

    vypracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

    c)

    porovnanie dvoch textov podľa zadania,

    d)

    štýlová a žánrová transformácia textov.

    III. ČASŤ

    1.

    Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky tvorí ústna odpoveď žiaka pred predmetovou maturitnou komisiou, pričom si žiak žrebuje jedno zo schválených maturitných zadaní.

    2.

    Maturitné zadania a úlohy v nich možno schváliť, ak sú v súlade s katalógom cieľových požiadaviek pre príslušný predmet maturitnej skúšky.

    3.

    Každé maturitné zadanie tvoria dve samostatné úlohy alebo tri samostatné úlohy z viacerých tematických okruhov, podľa možností a charakteru predmetu maturitnej skúšky.

    4.

    Obsah maturitných zadaní zohľadňuje aj čas určený na trvanie maturitnej skúšky pozostávajúcej z prípravy a odpovede.

    5.

    Maturitné zadania ústnej formy internej časti maturitnej skúšky pripravené príslušnou predmetovou maturitnou komisiou sa zverejnia sedem dní pred termínom konania ústnej formy internej časti maturitnej skúšky v príslušnej škole.

    6.

    Minimálny počet maturitných zadaní je 30. Každé maturitné zadanie sa použije iba jedenkrát v príslušnom dni a v jednej predmetovej maturitnej komisii v tej istej strednej škole.

    7.

    Pre každý predmet maturitnej skúšky sa učebné pomôcky členia na všeobecné a konkrétne. Všeobecnými učebnými pomôckami sú pomôcky, ktoré má každý žiak v strednej škole k dispozícii počas konania príslušnej časti maturitnej skúšky alebo zložky maturitnej skúšky. Konkrétnymi učebnými pomôckami sú učebné pomôcky, ktoré priamo súvisia s príslušným maturitným zadaním.

    8.

    Stredná škola zabezpečí žiakovi prístup k všeobecným učebným pomôckam v príslušnom predmete maturitnej skúšky.

    9.

    Súčasťou príslušného maturitného zadania je aj uvedenie konkrétnej učebnej pomôcky.

    10.

    Skúšajúci riadi rozhovor so žiakom, kladie pomocné otázky, vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s tvrdeniami žiaka a vedie ho k tomu, aby svoje názory podopieral argumentmi a využíval pri tom písomnú prípravu a vlastné poznatky získané počas prípravy na maturitnú skúšku.

    11.

    Členovia predmetovej maturitnej komisie dbajú na to, aby žiak mohol na ich podnety reagovať plynulo a mal vhodné podmienky na vyjadrenie svojich myšlienok.

    12.

    Charakteristika maturitných zadaní a úloh v nich, všeobecné učebné pomôcky a hodnotenie jednotlivých predmetov maturitnej skúšky sú uvedené v katalógu cieľových požiadaviek.

    IV. ČASŤ

    1.

    Maturitné témy pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky vychádzajú z výkonových štandardov pre teoretické vyučovanie pre príslušný študijný odbor alebo pre zameranie príslušného študijného odboru uvedené v štátnom vzdelávacom programe pre odborné vzdelávanie a prípravu, podľa ktorého žiak štúdium začal.

    2.

    Maturitné témy pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky vychádzajú z výkonových štandardov pre praktické vyučovanie pre príslušný študijný odbor alebo pre zameranie príslušného študijného odboru uvedené v štátnom vzdelávacom programe pre odborné vzdelávanie a prípravu, podľa ktorého žiak štúdium začal.

    3.

    Maturitné témy pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky pripravené príslušnou predmetovou maturitnou komisiou sa zverejnia sedem dní pred termínom konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky v príslušnej škole.

    4.

    Skúšajúci riadi rozhovor so žiakom, kladie pomocné a stimulačné otázky, vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s tvrdeniami žiaka a vedie žiaka k tomu, aby svoje názory odôvodňoval relevantnými argumentmi a využíval pri tom písomnú prípravu a tiež vlastné poznatky získané počas prípravy na maturitnú skúšku.

    5.

    Členovia predmetovej maturitnej komisie dbajú na to, aby žiak mohol na ich podnety reagovať plynulo a mal primeraný čas a pokoj na vyjadrenie svojich myšlienok.

    A. TEORETICKÁ ČASŤ ODBORNEJ ZLOŽKY MATURITNEJ SKÚŠKY

    Kritériá hodnotenia

    a)

    porozumenie téme,

    b)

    používanie odbornej terminológie,

    c)

    samostatnosť prejavu,

    d)

    schopnosť aplikácie,

    e)

    správnosť a vecnosť odpovede.

    B. PRAKTICKÁ ČASŤ ODBORNEJ ZLOŽKY MATURITNEJ SKÚŠKY

    Charakteristika foriem

    B1. Praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy

    Rozsah a obsah úloh: aplikácia teoretických vedomostí a zručností získaných praktickým vyučovaním v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní príslušného študijného odboru.

    Kritériá hodnotenia

    a)

    pochopenie úlohy,

    b)

    analýza úlohy,

    c)

    voľba postupu,

    d)

    voľba a použitie pomôcok, špeciálnych zariadení, prístrojov a materiálov,

    e)

    organizácia práce,

    f)

    dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,

    g)

    ochrana životného prostredia,

    h)

    výsledok práce.

    B2. Obhajoba vlastného projektu

    Komplexná odborná práca alebo projekt sa rieši počas štúdia individuálne alebo skupinovo. Práca je obsahovo zameraná podľa príslušného študijného odboru alebo zamerania príslušného študijného odboru a potrieb praxe.

    Kritériá hodnotenia

    a)

    odborná úroveň projektu,

    b)

    grafická úroveň projektu,

    c)

    vlastná obhajoba autora – úroveň prezentácie,

    d)

    používanie odbornej terminológie,

    e)

    využitie odbornej literatúry.

    B3. Realizácia a obhajoba experimentu

    Rozsah a obsah úloh: 20 strán textu, tabuľky, nákresy, grafy, obrazový a fotografický materiál.

    Kritériá hodnotenia

    a)

    odborná úroveň projektu,

    b)

    grafická úroveň projektu,

    c)

    vlastná obhajoba autora – úroveň prezentácie,

    d)

    používanie odbornej terminológie,

    e)

    využitie odbornej literatúry.

    B4. Obhajoba úspešnej súťažnej práce

    Predvedenie a obhajoba úspešnej súťažnej práce, ktorá sa umiestnila na prvom až treťom mieste v krajskom kole alebo na prvom až piatom mieste v celoštátnom kole súťaže žiakov stredných škôl v Slovenskej republike.

    Kritériá hodnotenia

    a)

    správna voľba postupu,

    b)

    využitie zariadení a materiálov,

    c)

    používanie odbornej terminológie,

    d)

    samostatnosť prejavu,

    e)

    schopnosť aplikácie,

    f)

    možnosť využitia v odbore.

    B5. Predvedenie umeleckého výkonu

    1.

    V hudobnom odbore tvorí túto časť maturitnej skúšky individuálna forma predvedenia umeleckých diel.

    2.

    V hudobno-dramatickom odbore tvorí túto časť maturitnej skúšky individuálna a skupinová forma predvedenia umeleckých diel.

    3.

    V tanečnom odbore tvorí túto časť maturitnej skúšky frontálna forma a individuálna forma predvedenia tanečnej techniky v príslušnom odbornom zameraní.

    4.

    Vo výtvarných odboroch tvorí túto časť maturitnej skúšky spracovanie zadanej témy v technologických, výtvarných a materiálových súvislostiach v podobe návrhu, odbornej dokumentácie, realizácie návrhu a písomnej obhajoby v odbornej maturitnej práci. V písomnej obhajobe žiak uvedie svoje východiská a ciele, inšpiračné zdroje, popíše a odôvodní postup realizácie, použité výtvarné techniky, technológie a materiály a taktiež celkový rozpočet realizácie.

    V. ČASŤ

    A. I. kategória – ľahký stupeň obmedzenia

    Žiak so zdravotným znevýhodnením v tejto kategórii môže pracovať s testom a zadaním pre žiakov bez zdravotného znevýhodnenia, ak má možnosť pracovať v predĺženom čase a používať kompenzačné pomôcky.

    Úpravy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením s jednotlivými druhmi postihnutí

    1.

    Žiak so sluchovým postihnutím

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 % a

    b)

    možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

    2.

    Žiak so zrakovým postihnutím

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75 % a

    b)

    možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

    3.

    Žiak s telesným postihnutím

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75 % a

    b)

    možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

    4.

    Žiak chorý alebo zdravotne oslabený

    Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %.

    5.

    Žiak s vývinovými poruchami učenia

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25 % a

    b)

    možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

    6.

    Žiak s poruchami aktivity a pozornosti

    Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25 %.

    7.

    Žiak s poruchami správania

    Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25 %.

    8.

    Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 25 % a

    b)

    možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

    9.

    Žiak s autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 % a

    b)

    úprava podmienok a priebehu maturitnej skúšky na základe odporúčania podľa § 16 ods. 8 písm. b) a ods. 9.

    10.

    Žiak s viacnásobným postihnutím

    Podľa úpravy podmienok uvedenej v bodoch 1. až 9. na základe primárneho postihnutia.

    B. II. kategória – stredný stupeň obmedzenia

    Žiak so zdravotným znevýhodnením zaradený do tejto kategórie je schopný vypracovať zadania len s uvedenými úpravami.

    Úpravy podmienok pre žiakov so zdravotným znevýhodnením s jednotlivými druhmi postihnutí

    1.

    Žiak so sluchovým postihnutím

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75 %,

    b)

    písmo Arial, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5,

    c)

    zápis odpovede priamo do testového zošita, uvedenie synoným pri vybraných slovách,

    d)

    úprava a nahradenie niektorých úloh založených na jazykovom cite,

    e)

    vylúčenie úloh na počúvanie s porozumením z cudzieho jazyka a

    f)

    možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

    2.

    Žiak so zrakovým postihnutím

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 100 %,

    b)

    písmo Arial, veľkosť písma 14 až 36 podľa potreby, riadkovanie 1,5 alebo 2,0, formát A4 alebo A3, voliteľné testy v Braillovom písme a elektronicky prístupnej forme s možnosťou zápisu odpovede elektronicky,

    c)

    členenie testového hárka tak, aby umožňoval orientáciu,

    d)

    zápis odpovede priamo do testového zošita, zakrúžkovaním variantu alebo zapísaním odpovede do riadka,

    e)

    možnosť zápisu odpovede na samostatný list papiera,

    f)

    zvýraznené oddelenie otázok,

    g)

    úprava a nahradenie niektorých úloh,

    h)

    možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka a

    i)

    zvuková nahrávka textov k otázkam.

    3.

    Žiak s telesným postihnutím

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 100 %,

    b)

    písmo Arial, veľkosť písma 14 až 18 podľa potreby, riadkovanie 1,5 alebo 2,0, voliteľné testy v elektronicky prístupnej forme,

    c)

    členenie testového hárka tak, aby uľahčoval orientáciu,

    d)

    zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka a

    e)

    možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiaka.

    4.

    Žiak chorý alebo zdravotne oslabený

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 75 %,

    b)

    prestávka, ktorá sa nepočíta do času maturitnej skúšky (pre žiaka s ochorením diabetes mellitus, žiaka s vrodenými alebo so získanými srdcovými chorobami a podobne) a

    c)

    prítomnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorý pomáha pri možných zdravotných ťažkostiach.

    5.

    Žiak s vývinovými poruchami učenia

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %,

    b)

    písmo Arial, veľkosť písma 14, riadkovanie 1,5,

    c)

    zvýraznenie podstaty úlohy podčiarknutím, tučným písmom a podobne,

    d)

    členenie testového hárka tak, aby uľahčoval orientáciu,

    e)

    zvýraznené oddelenie otázok a

    f)

    zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka.

    6.

    Žiak s poruchami aktivity a pozornosti

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 % a

    b)

    zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka.

    7.

    Žiak s poruchami správania

    Predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %.

    8.

    Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %,

    b)

    písmo Arial, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5,

    c)

    zvýraznenie podstaty úlohy podčiarknutím, tučným písmom a podobne,

    d)

    členenie testového hárka tak, aby uľahčoval orientáciu,

    e)

    zvýraznené oddelenie otázok a

    f)

    zápis odpovedí priamo do testového zošita, zakrúžkovaním odpovede alebo zapísaním odpovede do riadka.

    9.

    Žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi poruchami

    a)

    predĺženie času maturitnej skúšky najviac o 50 %,

    b)

    úprava podmienok a priebehu maturitnej skúšky na základe odporúčania podľa § 16 ods. 8 písm. b) a ods. 9 a

    c)

    prítomnosť školského špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta alebo odborného zamestnanca školy, ktorý pomáha pri možných ťažkostiach počas maturitnej skúšky.

    10.

    Žiak s viacnásobným postihnutím

    Podľa upravených podmienok uvedených v bodoch 1. až 9. na základe primárneho postihnutia.

    C. III. kategória – ťažký stupeň obmedzenia

    1.

    Žiak so zdravotným znevýhodnením zaradený do tejto kategórie je schopný vykonať maturitnú skúšku s upravenými podmienkami uvedenými v II. kategórii s pomocou tlmočníka posunkovej reči alebo pedagogického asistenta.

    2.

    Žiak s viacnásobným postihnutím zaradený do tejto kategórie, ktorému sa v priebehu vzdelávania zmenil zdravotný stav tak, že nie je schopný vykonať písomnú formu internej časti maturitnej skúšky podľa písmena A, vykoná iba externú časť maturitnej skúšky a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky podľa písmena A.

    3.

    Upravené podmienky pre žiakov s viacnásobným postihnutím podľa písmena B

    Predĺženie času maturitnej skúšky podľa individuálnej potreby s prihliadnutím na aktuálny zdravotný stav.

    VI. ČASŤ

    1.

    Žiaci – cudzinci sú zaradení do dvoch kategórií podľa dĺžky vzdelávania vo vyučovacom jazyku

    a)

    I. kategória – najviac dva roky,

    b)

    II. kategória – najviac štyri roky.

    2.

    I. kategória žiakov – cudzincov má predĺžený čas konania jednotlivých častí maturitnej skúšky vo vyučovacom jazyku o 50 %.

    3.

    II. kategória žiakov – cudzincov má predĺžený čas konania jednotlivých častí maturitnej skúšky vo vyučovacom jazyku o 25 %.

Poznámky

  • 1)  Napríklad § 5 ods. 2 písm. n) zákona Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.
  • 2)  § 3 ods. 2 zákona o tripartite.
  • 3)  § 9 až 21 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  • 4)  § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Načítavam znenie...
MENU
Hore