Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o strednej škole 224/2022 účinný od 01.07.2022

V strednej škole sa na povinný vyučovací predmet a voliteľný vyučovací predmet trieda delí v súlade s rámcovým učebným plánom príslušného štátneho vzdelávacieho programu.

V konzervatóriu sa v súlade s rámcovým učebným plánom školské vyučovanie organizuje aj individuálne.

Na vyučovací predmet náboženská výchova alebo vyučovací predmet etická výchova možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka. Ak počet žiakov v jednej skupine klesne pod 12, možno do skupiny spájať aj žiakov z rôznych ročníkov.

V jednej triede strednej školy možno spájať žiakov rovnakého ročníka, ktorí študujú v príbuzných odboroch vzdelávania.

Triedy jednotlivých ročníkov sa priebežne označujú rímskymi číslicami alebo arabskými číslicami. Triedy jednotlivých ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa môžu označovať latinskými názvami. Ak je v strednej škole viac tried rovnakého ročníka, rozlišujú sa doplnkovým identifikátorom, ktorým je veľké písmeno alebo veľké písmená. Jednotlivé ročníky sa v triednom výkaze, katalógovom liste, triednej knihe, na vysvedčení, výučnom liste a absolventskom diplome označujú slovom.

Školské vyučovanie sa začína najskôr o 7.00 hodine a končí sa najneskôr o 20.00 hodine.

Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe plnoletých žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine.

Školské vyučovanie odborného výcviku alebo odbornej praxe žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr o 22.00 hodine.

Poradie a dĺžka prestávok sa určujú po prerokovaní pedagogickou radou v organizačnom poriadku strednej školy. Najskôr po druhej vyučovacej hodine nasleduje prestávka v trvaní najmenej 20 minút.

Prestávky žiakov, ktorí vykonávajú odborný výcvik alebo odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sú rovnaké ako prestávky zamestnancov na príslušnom pracovisku.

Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe žiaka

Do dĺžky jedného vyučovacieho dňa sa započítava aj dĺžka prestávok, ak ide o odbornú prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania alebo o odborný výcvik.

Školské vyučovanie v priebehu 24 hodín trvá najviac 8 hodín, ak ide o neplnoletého žiaka, alebo najviac 12 hodín, ak ide o plnoletého žiaka alebo o účastníka výchovy a vzdelávania; to neplatí, ak ide o športovú prípravu a umeleckú prípravu.

Žiaka možno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete alebo jeho časti, najmä od telesných úkonov spojených s vyučovaním niektorého vyučovacieho predmetu na základe vyjadrenia lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností. Ak nejde o vyučovací predmet, prostredníctvom ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo na odbornú činnosť, namiesto vyjadrenia lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností možno predložiť odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie.

Žiaka nemožno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete alebo jeho časti na celý školský rok alebo na jeho prevažnú časť, ak ide o povinný vyučovací predmet určený riaditeľom strednej školy (ďalej len „riaditeľ“), ktorý je podstatný pre prípravu na povolanie žiaka.

Informácia o tom, ktoré vyučovacie predmety sa v súlade so školským vzdelávacím programom hodnotia, oznamuje žiakom do piatich pracovných dní od začiatku obdobia školského vyučovania triedny učiteľ.

O podstatnom zhoršení prospechu alebo správania neplnoletého žiaka alebo o podstatnom zvýšení počtu vynechaných vyučovacích hodín v mesiaci informuje rodičov žiaka, inú fyzickú osobu ako rodiča, ktorá má žiaka zvereného do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „zákonný zástupca“) štvrťročne písomne triedny učiteľ.

Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona, stredná škola zabezpečuje na

Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a špeciálne triedy stredných škôl.

Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, každý vyučovací deň šesť vyučovacích hodín.

Kurz pohybových aktivít v prírode sa koná v rozsahu 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, spolu najmenej v rozsahu 15 vyučovacích hodín.

Školský výlet možno organizovať jedenkrát v priebehu školského roka. Školský výlet môže trvať najviac dva po sebe nasledujúce vyučovacie dni.

Pre žiaka, ktorý sa na súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona nezúčastní, sa zabezpečí náhradné školské vyučovanie.

O poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov počas súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje poučená osoba a riaditeľ alebo ním poverený pedagogický zamestnanec.

Osobou, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť počas kurzu pohybových aktivít v prírode, môže byť len osoba, ktorá spĺňa podmienky na výkon zdravotníckeho povolania lekár, sestra, pôrodná asistentka alebo zdravotnícky záchranár.

V gymnáziu a strednej odbornej škole sa výchova a vzdelávanie organizujú externou formou štúdia v dĺžke štúdia

V strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sa výchova a vzdelávanie neorganizujú externou formou štúdia.

Ak sa výchova a vzdelávanie v strednej odbornej škole organizuje externou formou štúdia, praktické vyučovanie sa organizuje ako večerné alebo diaľkové.

Ak sa denná forma štúdia kombinuje s externou formou štúdia, denná forma štúdia trvá v jednom školskom roku jeden mesiac až päť mesiacov.

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie aj žiakovi podľa § 103 ods. 9 písm. h) zákona na základe písomnej žiadosti a súhlasu zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, plnoletého žiaka alebo účastníka výchovy a vzdelávania.

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie vo všetkých vyučovacích predmetoch alebo vo vybraných vyučovacích predmetoch.

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu sa možno vzdelávať aj v dvoch odboroch vzdelávania alebo v dvoch zameraniach jedného odboru vzdelávania. V jednom ročníku konzervatória sa možno vzdelávať len v jednom odbore vzdelávania alebo v jednom zameraní odboru vzdelávania. Výchova a vzdelávanie v druhom odbore vzdelávania alebo v druhom zameraní rovnakého odboru vzdelávania sa organizujú podľa individuálneho učebného plánu.

V konzervatóriu sa organizujú ako súčasť výchovy a vzdelávania divadelné, muzikálové, operné, operetné, tanečné a baletné predstavenia, súťaže a umelecké projekty.

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno absolvovať počas jedného školského roka podľa § 103 ods. 9 písm. e) zákona dva po sebe nasledujúce ročníky najviac jedenkrát v priebehu šesťročného vzdelávacieho programu.

Maturitnú skúšku možno vykonať len z predmetov uvedených v I. časti prílohy č. 2.

Maturitnú skúšku možno dobrovoľne vykonať aj z ďalších predmetov uvedených v I. časti prílohy č. 2, ak sú súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.

Ak žiakovi so zdravotným znevýhodnením neumožňuje jeho zdravotné znevýhodnenie vykonať maturitnú skúšku bez úprav, maturitná skúška sa vykonáva podľa upravených podmienok podľa § 16.

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonávajú podľa II. časti prílohy č. 2.

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva podľa III. časti prílohy č. 2 a pre jednotlivé predmety podľa katalógu cieľových požiadaviek.

Teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa vykonávajú podľa IV. časti prílohy č. 2.

Externú časť maturitnej skúšky majú predmety

Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky majú predmety

Ak ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia alebo o žiaka so sluchovým postihnutím, z predmetu cudzí jazyk sa nevyžaduje vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

Maturitná skúška v gymnáziu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odsek 4 alebo odsek 5 neustanovuje inak.

Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu sú

Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonávajú po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení príslušného ročníka štúdia.

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. c) sa vykonávajú po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. c) sa vykonáva po ukončení piateho ročníka štúdia.

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk okrem predmetu podľa odseku 10 sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

Jedným voliteľným predmetom podľa odsekov 2 až 5 je vyučovací predmet, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia v gymnáziu najmenej šesť vyučovacích hodín. V súčte týždenných hodinových dotácií sa zohľadňuje aj hodinová dotácia zo seminára alebo z cvičení rovnakého zamerania.

Maturitná skúška v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odseky 3 a 7 neustanovujú inak.

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sú

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

Predmetmi maturitnej skúšky v triede strednej odbornej školy s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sú

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole v študijnom odbore športové gymnázium sú

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny v študijnom odbore športové gymnázium sú

Predmetmi maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium sú

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení príslušného ročníka štúdia.

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa § 76 ods. 4 zákona sa vykonávajú na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 4 písm. b) sa vykonávajú na úrovni C1 referenčného rámca.

V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. c) sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanej téme.

Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm. d) a e) alebo odseku 4 písm. c) a d) je súbor odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu alebo konzervatória.

Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 7 je súbor odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy.

V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka v príslušnom súbore odborných vyučovacích predmetov. V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa ústne overujú vedomosti žiaka v príslušnom súbore odborných vyučovacích predmetov a môžu sa overovať aj vo vzťahu k praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky.

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy sa môže konať

Priebeh internej časti maturitnej skúšky je verejný okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky.

V jeden deň možno vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.

Internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky možno vykonať v priebehu najviac piatich pracovných dní.

Maturitná skúška sa vykonáva v jazyku, v ktorom sa príslušný predmet vyučoval. Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykonáva ho rovnakým spôsobom, ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích jazykoch, maturitná skúška sa vykonáva v jazyku podľa školského vzdelávacieho programu.

Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky sa žrebuje jedno zo schválených zadaní.

Maturitné zadania jednotlivých predmetov ústnej formy internej časti maturitnej skúšky, s uvedením zoznamu pomôcok, ktoré môže žiak používať, a témy jednotlivých častí teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky s uvedením pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ na návrh predsedu predmetovej komisie do 31. marca; návrh predkladá predseda predmetovej komisie riaditeľovi do 15. marca. V predmete slovenský jazyk a literatúra je súčasťou maturitných zadaní aj vzorec na výpočet klasifikačného stupňa.

Témy teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky schvaľuje riaditeľ a predkladá ich do troch pracovných dní na vyjadrenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore, Slovenskej živnostenskej komore, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, Slovenskej lesníckej komore, Slovenskej banskej komore alebo inej právnickej osobe, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu,1) (ďalej len „stavovská organizácia“) alebo zástupcom zamestnávateľov2) (ďalej len „profesijná organizácia“). Príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia sa k nim vyjadrí do 15. apríla, predseda predmetovej maturitnej komisie ich schvaľuje do 30. apríla.

Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky z predmetu teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa žrebuje jedna z 25 schválených tém.

Na praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa určí 1 téma až 15 tém zahŕňajúce činnosti v rámci povolania, na ktorého výkon sa žiaci pripravujú.

Forma praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa určuje na návrh predsedu predmetovej komisie. Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa vykonáva ako

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky trvá podľa povahy študijného odboru najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný technik, ortopedický technik najviac 33 hodín; v jednom vyučovacom dni najviac 8 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých to charakter maturitnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky trvať najviac 4 týždne.

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa môže vykonávať ako individuálna, alebo ako skupinová.

Maturitná skúška z jednotlivých predmetov okrem jej externej časti a písomnej formy internej časti sa vykonáva pred predmetovou maturitnou komisiou. V jednom vyučovacom dni možno pred jednou predmetovou maturitnou komisiou vyskúšať najviac 24 žiakov.

Čas vyčlenený pre jednotlivé časti a predmety maturitnej skúšky je uvedený v I. časti prílohy č. 2. Ak ide o žiaka, ktorý je cudzincom, čas konania jednotlivých častí maturitnej skúšky sa upravuje podľa VI. časti prílohy č. 2.

Pri konaní maturitnej skúšky je jednou hodinou maturitnej skúšky 60 minút.

Podľa upravených podmienok môže maturitnú skúšku vykonať

Upravené podmienky sa vzťahujú na

Upravenými podmienkami sú

Žiaci, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, sa zaraďujú do troch kategórií podľa miery obmedzenia pri práci s úlohami.

Pri zaraďovaní žiakov, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, do kategórií sa zohľadňuje, či

Úpravy podmienok maturitnej skúšky sú podľa druhu zdravotného znevýhodnenia uvedené v V. časti prílohy č. 2. Ak je žiak so zdravotným znevýhodnením cudzincom, vzťahujú sa naňho zároveň aj úpravy podmienok maturitnej skúšky uvedené v VI. časti prílohy č. 2.

Žiadosť o úpravu podmienok maturitnej skúšky je prílohou prihlášky na maturitnú skúšku.

K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky sa prikladá

K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky možno podľa potreby priložiť aj odporúčanie školského špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta alebo odborného zamestnanca školy.

Doklad podľa odseku 8 sa vzťahuje na zdravotné znevýhodnenie žiaka, ktoré má v čase podania prihlášky na maturitnú skúšku.

Žiak so sluchovým postihnutím si môže ako predmet maturitnej skúšky zvoliť namiesto predmetu cudzí jazyk predmet matematika alebo predmet občianska náuka.

Každá časť maturitnej skúšky sa v príslušnom predmete hodnotí osobitne.

Externá časť maturitnej skúšky a jednotlivé formy internej časti maturitnej skúšky sa hodnotia osobitne a ich hodnotenie sa uvádza na vysvedčení o maturitnej skúške.

Externá časť maturitnej skúšky sa hodnotí percentami úspešnosti. Ak externú časť maturitnej skúšky vykoná najmenej 30 žiakov, hodnotí sa aj percentilom.

Hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje percentami úspešnosti. Hodnotenie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje klasifikačným stupňom.

Hodnotenie vyjadrené percentami úspešnosti a percentilom sa zaokrúhľuje na jedno desatinné miesto.

Pokyny na hodnotenie úloh externej časti maturitnej skúšky a pokyny na hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky tvoria prílohu maturitného zadania.

Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky možno vykonať bez ohľadu na výsledok externej časti maturitnej skúšky a výsledok písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

Každá úloha v maturitnom zadaní ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa hodnotí samostatne.

Predmet maturitnej skúšky má v maturitnom zadaní najmenej dve úlohy vyjadrené ich podielom na celkovom hodnotení. Celkovým hodnotením ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného predmetu je klasifikačný stupeň, ktorý sa vypočíta ako vážený priemer klasifikačných stupňov z odpovedí na jednotlivé úlohy maturitného zadania. Vážený priemer sa zaokrúhľuje na celé číslo. Vážený priemer vyjadrený číslom s desatinnou časťou najviac 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nadol a vážený priemer vyjadrený číslom s desatinnou časťou viac ako 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nahor.

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý nemá externú časť maturitnej skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho klasifikačný stupeň z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky nie je horší ako 4 – dostatočný.

Žiak úspešne vykoná externú časť maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu, ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 33 %.

Žiak úspešne vykoná písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu, ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 25 %.

V teoretickej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca.

Témy na teoretickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci učiteľa odborných predmetov a majstra odbornej výchovy. Témy na praktickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci majstra odbornej výchovy, učiteľa odborných predmetov a zamestnávateľa.

Záverečná skúška sa v odboroch vzdelávania zverejnených na webovom sídle ministerstva školstva vykonáva podľa jednotných zadaní vypracovaných a schválených stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou.

Na teoretickú časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na teoretickú časť záverečnej skúšky trvá 15 minút až 30 minút.

Teoretická časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre záverečnú skúšku vyskúšať najviac 30 žiakov.

Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určuje podľa náročnosti a špecifík odboru vzdelávania 1 téma až 15 tém zohľadňujúce činnosti, na ktorých výkon sa žiak pripravuje.

Praktická časť záverečnej skúšky trvá najviac 24 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých si to charakter záverečnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť záverečnej skúšky trvať najviac 4 týždne.

Praktická časť záverečnej skúšky sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová. Na praktickej časti záverečnej skúšky možno používať učebné pomôcky uvedené v zadaní.

Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky je jednou hodinou praktickej časti záverečnej skúšky 60 minút.

Čas trvania záverečnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku primerane predĺžiť.

Priebeh záverečnej skúšky je verejný. Ak sa praktická časť záverečnej skúšky koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh záverečnej skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

Témy na jednotlivé časti absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Vybrané umelecké diela absolventských výkonov sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 31. januára. Témy absolventských písomných prác sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 30. júna. Zadania jednotlivých zložiek súborných skúšok z pedagogickej prípravy sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady do 31. októbra.

Teoretická skúška z odborných predmetov podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona a komplexná skúška z odborných predmetov podľa § 79 ods. 2 písm. e) zákona sa organizujú tak, aby ich žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre absolventskú skúšku vyskúšať najviac 12 žiakov.

Pred absolventskou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na školskom vyučovaní.

Absolventská skúška sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová.

Pri konaní absolventskej skúšky je jednou hodinou absolventskej skúšky 60 minút.

Čas trvania absolventskej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku primerane predĺžiť.

Priebeh absolventskej skúšky je verejný. Ak sa absolventská skúška koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh absolventskej skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel s vyznamenaním, ak žiak nemá na

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel veľmi dobre, ak žiak nemá na

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel, ak žiak nemá na

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia neprospel, ak žiak má na

Školskú maturitnú komisiu tvorí

Predsedom školskej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

Predsedu školskej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.

Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom,

Maturitná skúška z jednotlivých vyučovacích predmetov sa koná pred príslušnou predmetovou maturitnou komisiou.

Odborná zložka maturitnej skúšky sa koná pred

Predmetovú maturitnú komisiu tvoria predseda a dvaja skúšajúci, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak.

Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky tvoria

Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvoria

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 3 a skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 4 alebo odseku 5 je pedagogický zamestnanec príslušnej strednej školy. Skúšajúcim alebo skúšajúcim učiteľom odborných vyučovacích predmetov môže byť aj pedagogický zamestnanec inej strednej školy s jeho súhlasom a po dohode s riaditeľom, najmä ak stredná škola nemá dostatočný počet skúšajúcich alebo skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov.

Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu.

Predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.

Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacieho predmetu, z ktorého sa maturitná skúška koná.

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu. Najmenej jedným skúšajúcim tejto predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý

Skúšajúcim zástupcom stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie a skúšajúcim zástupcom zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže byť len osoba, ktorá

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi predmetovej maturitnej komisie.

Predseda školskej maturitnej komisie

Predseda predmetovej maturitnej komisie

Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie v tej istej strednej škole.

Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ.

Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ alebo zástupca riaditeľa.

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh záverečnej skúšky.

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku

Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo podpredsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného predmetu. Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom.

Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa záverečná skúška koná.

Členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm. b) alebo písm. c) môže byť len osoba, ktorá

Praktická časť záverečnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku.

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh absolventskej skúšky.

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v

Predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku

Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca; v strednej zdravotníckej škole sa vyžaduje, aby vykonával aj najmenej dva roky odbornú prax v zdravotníckom povolaní.

Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov strednej školy, v ktorej sa absolventská skúška koná.

Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

Členom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm. a) tretieho bodu alebo štvrtého bodu môže byť len osoba, ktorá

Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sa vymenúvajú na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania.

Riaditeľ môže prizvať odborníka z praxe na

Odborník z praxe môže klásť žiakovi otázky. Odborník z praxe nie je členom príslušnej komisie a žiaka nehodnotí.

Za informovanie stavovských organizácií a profesijných organizácií o počte predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetových maturitných komisií pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky, o mieste a čase konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky zodpovedá orgán miestnej štátnej správy v školstve.

Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia sú celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel a

Kritériami na poskytnutie mimoriadneho štipendia sú

Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka sa vypočíta ako priemer klasifikačných stupňov z povinných vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení za polrok školského roka predchádzajúci polroku školského roka, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho štipendia vzťahuje.

Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka prvého ročníka sa vypočíta podľa klasifikačných stupňov z jednotlivých povinných vyučovacích predmetov vysvedčenia zo základnej školy, ktorú naposledy navštevoval, za druhý polrok predchádzajúceho školského roka.

Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia obsahuje

Údaje podľa odseku 1 písm. g) až j) a l) vypĺňa stredná škola.

Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia príslušný zamestnanec strednej školy prevezme, ak sú údaje vyplnené žiadateľom správne. Pri prevzatí sa na žiadosti o priznanie sociálneho štipendia vyznačí jej prevzatie a podpis príslušného zamestnanca strednej školy.

Prílohou k žiadosti o priznanie sociálneho štipendia sú doklady o splnení podmienok podľa § 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

Mimoriadne štipendium sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa po prerokovaní pedagogickou radou školy.

Sociálne štipendium sa poskytuje od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o priznanie sociálneho štipendia.

Štipendium sa vypláca v termínoch určených strednou školou. Žiakovi posledného ročníka strednej školy sa štipendium vypláca naposledy za mesiac, v ktorom prestane byť žiakom strednej školy.

Sociálne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Mimoriadne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých strednej škole.

Sociálne štipendium sa poskytuje v období školského vyučovania a v období školských prázdnin mesačne vo výške

Ak žiak spĺňa kritériá podľa § 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a je hodnotený z povinných vyučovacích predmetov inak ako klasifikáciou, poskytuje sa mu v príslušnom školskom roku sociálne štipendium vo výške 35 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.

Mimoriadne štipendium možno poskytnúť v období školského vyučovania

Nepeňažné plnenie možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, ak

Nepeňažné plnenie sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých strednej škole.

Nepeňažné plnenie sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa alebo zriaďovateľa strednej školy po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou a schválení riaditeľom.

Nepeňažné plnenie možno poskytnúť počas jedného školského roka jedenkrát a najviac do výšky štvornásobku súčtu súm životného minima žiaka a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú na účel životného minima.

Žiak, ktorý vykonal záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 a bola mu povolená opravná skúška alebo skúška v náhradnom termíne, vykoná opravnú skúšku alebo skúšku v náhradnom termíne podľa predpisov účinných do 30. júna 2022.

Sociálne štipendium sa v školskom roku 2021/2022 poskytuje do 30. júna 2022.

Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku vymenovaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 zostávajú vo funkcii do času, na ktorý boli vymenovaní.

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení vyhlášky č. 209/2011 Z. z., vyhlášky č. 157/2013 Z. z., vyhlášky č. 113/2015 Z. z. a vyhlášky č. 142/2018 Z. z.,

vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 65/2015 Z. z. o stredných školách v znení vyhlášky č. 241/2018 Z. z.