Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd 200/2018 účinný od 15.03.2023

Platnosť od: 04.07.2018
Účinnosť od: 15.03.2023
Autor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Oblasť: Životné prostredie, Vodné hospodárstvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDSEUPPČL0

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd 200/2018 účinný od 15.03.2023
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Vyhláška 200/2018 s účinnosťou od 15.03.2023 na základe 76/2023
Zobraziť iba vybrané paragrafy:
Zobraziť

UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE! 

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 2 písm. g) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a)

zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,

b)

náležitostiach plánu preventívnych opatrení na zábránenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup pri ich úniku (ďalej len „havarijný plán“),

c)

postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia kvality vôd alebo mimoriadneho ohrozenia kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“).

§ 1a

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

dvojplášťovou nádržou nádrž, ktorá má dva samostatné plášte,

b)

skladovacou nádržou nádrž so znečisťujúcou látkou určená na skladovanie,

c)

technologickou nádržou nádrž so znečisťujúcou látkou, ktorá je trvalo spojená s technologickým zariadením a tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť,

d)

podzemnou nádržou nádrž, ktorá je okrem horných manipulačných otvorov pokrytá vrstvou zeminy alebo súvislou stavebnou konštrukciou,

e)

nadzemnou nádržou nádrž, ktorá nie je pokrytá vrstvou zeminy alebo súvislou stavebnou konštrukciou,

f)

nádržou zvonku vizuálne kontrolovateľnou nádrž, u ktorej je možno kontrolovať všetky vonkajšie steny, patria sem aj nádrže stojaté, postavené na podlahe, nádrže s povrchom obaleným tepelnou izoláciou krytou odnímateľným obalom,

g)

nádržou zvonku vizuálne nekontrolovateľnou nádrž, ktorej povrch je krytý stavebnou konštrukciou alebo vrstvou zeminy bez možnosti kontroly vonkajších stien,

h)

zbernou nádržou stavebná úprava na dne alebo podlahe záchytnej nádrže vyhotovená stavebnou technológiou umožňujúcou vyčerpávanie zachytených znečisťujúcich látok,

i)

manipulačnou plochou plocha určená na stáčanie alebo na plnenie znečisťujúcej látky vrátane technologického zariadenia súvisiaceho s prevádzkou stáčacieho alebo plniaceho priestoru,

j)

záchytnou nádržou nádrž určená na zachytenie znečisťujúcich látok, ktoré uniknú alebo sú vypustené pri havarijných stavoch z nádrže, kontajnera, obalu alebo technologického zariadenia.

§ 2
(1)

Zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami možno v stavbách a zariadeniach, ktoré sú

a)

stabilné,

b)

nepriepustné,

c)

odolné a stále proti mechanickým, tepelným, chemickým, biologickým poveternostným vplyvom,

d)

zabezpečené možnosťou vizuálnej kontroly netesností alebo včasného zistenia úniku znečisťujúcich látok, ich zachytenia, využitia alebo vyhovujúceho zneškodnenia a

e)

technicky riešené spôsobom, ktorý umožňuje zachytiť znečisťujúcu látku, ktorá unikla pri technickej poruche alebo pri deštrukcii.

(2)

Zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami možno v stavbách a zariadeniach, ktoré zodpovedajú technickým normám alebo iným obdobným technickým špecifikáciám.1)

(3)

Stavbami a zariadeniami podľa odseku 1 sú najmä sklady, skladovacie plochy vrátane zariadení, na ktorých sa skladujú znečisťujúce látky v prepravných nádržiach alebo v obaloch, nádrže, rozvody, manipulačné plochy, produktovody, prečerpávacie stanice, dotláčacie stanice, čerpacie stanice na horľavé kvapaliny a vykurovacie oleje, ťažobné objekty vrátane zariadení a nádrže a kontajnery umiestnené na dopravných prostriedkoch.

(4)

Zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami v inundačných územiach vodných tokov možno v stavbách a zariadeniach, ktoré sú navrhnuté tak, aby

a)

sa nemohla zmeniť ich poloha ani pri najvyšších vodných stavoch, pričom musia mať najmenej 1,3-násobné zabezpečenie proti vztlaku prázdneho zariadenia alebo prázdnej časti zariadenia,

b)

nemohla vniknúť voda do plniaceho otvoru, odvzdušňovacieho otvoru alebo iného otvoru ani pri najvyššom možnom vodnom stave a vyplaviť z nich znečisťujúce látky,

c)

sa vylúčilo ich mechanické poškodenie napríklad plávajúcimi predmetmi alebo ľadochodom.

(5)

Opatreniami podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona, ktoré sa musia vykonať na stavbách a zariadeniach, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, sú

a)

vykonanie skúšok tesnosti

1.

nádrží, rozvodov a produktovodov pred ich uvedením do prevádzky,

2.

nádrží, rozvodov a produktovodov, ktoré sú zvonku vizuálne nekontrolovateľné, každých desať rokov od vykonania prvej úspešnej skúšky s výnimkou zariadení s nepretržitou indikáciou úniku znečisťujúcich látok,

3.

nádrží vizuálne kontrolovateľných a nádrží dvojplášťových vizuálne nekontrolovateľných s nepretržitou indikáciou medziplášťového priestoru každých 20 rokov od vykonania prvej úspešnej skúšky,

4.

nádrží, rozvodov a produktovodov po ich rekonštrukcii alebo po ich oprave,

5.

nádrží, rozvodov a produktovodov pri ich uvedení do prevádzky po odstávke dlhšej ako jeden rok,

b)

vykonanie skúšok tesnosti záchytných nádrží a havarijných nádrží

1.

pred ich uvedením do prevádzky,

2.

po ich rekonštrukcii alebo po ich oprave,

3.

pri ich uvedení do prevádzky po odstávke dlhšej ako jeden rok,

c)

vypracovanie a aktualizovanie prevádzkových poriadkov, plánov údržieb a opráv a plánov kontroly,

d)

pravidelné oboznamovanie obsluhy stavieb a zariadení s poriadkami a plánmi podľa písmena c) a s požiadavkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,2)

e)

vykonávanie pravidelných kontrol technického stavu a funkčnej spoľahlivosti stavieb a zariadení a prijímanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a určenie termínu ich ďalšej kontroly pri skladovacích nádržiach, ktoré sú

1.

zvonku vizuálne nekontrolovateľné raz za desať rokov,

2.

vizuálne kontrolovateľné a dvojplášťové vizuálne nekontrolovateľné s trvalou indikáciou medziplášťového priestoru raz za 20 rokov,

f)

riadne prevádzkovanie monitorovacích systémov na zisťovanie a sledovanie vplyvu stavieb a zariadení na podzemnú vodu a zabezpečovanie vyhodnocovania výsledkov monitorovania,

g)

evidovanie záznamov o skúškach tesnosti, prevádzke, údržbe, opravách a o kontrolách a ich predloženie na požiadanie orgánu štátnej vodnej správy,

h)

riadne vyčistenie stavieb a zariadení po ukončení ich prevádzky, vykonanie opatrení na zamedzenie ich opätovnému uvedeniu do prevádzky ani náhodným spôsobom a zabezpečenie prevádzkovania monitorovacieho systému na nevyhnutný čas.

(6)

Vykonávanie skúšok tesnosti podľa odseku 5 písm. a) druhého až piateho bodu sa nevyžaduje, ak sa skúšky vykonávajú podľa osobitného predpisu.3)

§ 3
(1)

Jednoplášťová nadzemná nádrž na skladovanie znečisťujúcich látok, okrem technologickej nádrže, musí byť umiestnená v záchytnej nádrži. Objem záchytnej nádrže nesmie byť menší ako objem nádrže v nej umiestnenej. Ak je v záchytnej nádrži umiestnených viac nádrží, na určenie objemu záchytnej nádrže je rozhodujúci objem najväčšej z nich, ale najmenej 10 % zo súčtu objemov všetkých nádrží umiestnených v záchytnej nádrži. Záchytná nádrž nesmie mať žiadny odtok; to neplatí pre bezpečnostný odtok, ale ten musí byť zaústený do nádrže bez odtoku alebo do zariadenia určeného na zachytenie znečisťujúcich látok na ďalšie využitie alebo na zneškodnenie. Týmto nie sú dotknuté požiadavky na vyhotovenie záchytnej nádrže a havarijnej nádrže z hľadiska ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu.4)

(2)

Bez záchytných nádrží možno prevádzkovať výkonové transformátory do 630 kVA, prístrojové transformátory prúdu, prístrojové transformátory napätia, výkonové vypínače a väzobné kondenzátory s olejovou náplňou s menovitým napätím 110 kV, 220 kV a 400 kV umiestnené vo vonkajších rozvodniach veľmi vysokého napätia.

(3)

Potrubie na prepravu znečisťujúcich látok sa musí viesť nad zemou; to sa nevzťahuje na podzemné rozvody, ktoré spájajú nádrže so zariadeniami na spotrebu vykurovacieho oleja v budovách, alebo na podzemné rozvody v zariadeniach s výdajnými miestami na čerpacej stanici pohonných látok alebo na prepravu hospodárskych hnojív. V týchto prípadoch podzemné rozvody musia byť konštrukčne riešené tak, aby sa možný únik znečisťujúcich látok zachytil a nedostal sa do prostredia súvisiaceho s vodou. Ak nemožno z bezpečnostných dôvodov viesť potrubie nad zemou, možno ho uložiť v zemi a konštrukčne riešiť tak, aby sa možný únik znečisťujúcich látok zachytil a nedostal do prostredia súvisiaceho s vodou, alebo musí byť potrubie zabezpečené nepretržitou indikáciou úniku znečisťujúcich látok.

(4)

Rozoberateľné spoje a armatúry na potrubí uloženom v zemi sa musia uložiť vo vodotesných kontrolných šachtách a musia byť pravidelne vizuálne kontrolované alebo vybavené signalizáciou netesnosti spojov.

(5)

Kontrolný systém na zisťovanie prípadných únikov znečisťujúcich látok zo stavieb a zariadení tvorí s nimi jeden konštrukčný celok.

§ 4
(1)

Ak má únik znečisťujúcich látok vplyv na vodný tok, je potrebné pred predložením havarijného plánu na schválenie Inšpekciou životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) požiadať o vyjadrenie správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Schválený havarijný plán sa odovzdáva správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

(2)

Ak má únik znečisťujúcich látok vplyv na kanalizáciu, je potrebné pred predložením havarijného plánu na schválenie inšpekciou požiadať o vyjadrenie prevádzkovateľa kanalizácie. Schválený havarijný plán inšpekciou sa odovzdáva prevádzkovateľovi kanalizácie.

(3)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo prevádzkovateľ kanalizácie sa vyjadrí k predloženému havarijnému plánu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak sa správca vodohospodársky významného vodného toku alebo prevádzkovateľ kanalizácie nevyjadrí do 30 dní, potom platí, že k havarijnému plánu nemá pripomienky.

(4)

Havarijný plán sa aktualizuje pri organizačnej zmene, zmene charakteru výroby alebo rozsahu výroby alebo pri zmene rozsahu a spôsobu zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami. Aktualizovaný havarijný plán sa predkladá inšpekcii na schválenie.

(5)

Zmeny osôb alebo ich kontaktných údajov uvedených v havarijnom pláne podliehajú len oznámeniu; aktuálnosť havarijného plánu tým nie je dotknutá.

(6)

Náležitosti havarijného plánu sú uvedené v prílohe.

(7)

Rozhodnutie príslušného inšpektorátu inšpekcie, ktorým je schválený havarijný plán, tvorí prílohu k havarijnému plánu.

§ 5
(1)

O mimoriadnom zhoršení vôd inšpekcia upovedomí

a)

orgány štátnej správy, obec, správcu vodného toku a iné osoby, ktoré môžu prispieť k zneškodneniu mimoriadneho zhoršenia vôd a k odstráneniu jeho škodlivých následkov; inšpekcia súčasne oznámi, či bude od týchto subjektov vyžadovať spoluprácu a či je známy pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd,

b)

Policajný zbor,

c)

právnické osoby, ktorých práva môžu byť dotknuté pri nakladaní s vodami,

d)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pri mimoriadnom zhoršení vôd v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov alebo prírodných minerálnych zdrojov.

(2)

Inšpekcia podľa potreby požiada obce, na ktorých území sa môžu škodlivé následky prejaviť, aby zverejnili vznik mimoriadneho zhoršenia vôd aj s predpokladanými účinkami a ochranou pred nimi spôsobom v mieste obvyklým.

(3)

Ak inšpekcia ustanoví pracovnú skupinu podľa § 41 ods. 10 zákona, oznámi jej členom miesto a čas stretnutia.

(4)

Pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcia alebo pracovná skupina

a)

posúdi mimoriadne zhoršenie vôd a jeho vplyv na vodný tok a na podzemné vody,

b)

vykoná obhliadku miesta a overí pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd,

c)

preskúma vykonané bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd,

d)

navrhne postup a opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd a na odstránenie jeho škodlivých následkov,

e)

skontroluje plnenie opatrení podľa havarijného plánu pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, plnenie opatrení uložených inšpekciou pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd alebo subjektom, ktorých požiadala o spoluprácu pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd,

f)

poskytuje informácie verejnosti,

g)

vypracuje správu o mimoriadnom zhoršení vôd.

§ 6

Havarijný plán schválený do 14. júla 2018 je havarijným plánom podľa tohto predpisu

§ 6a - Prechodné ustanovenie

Jednoplášťová podzemná nádrž a jednoplášťová nadzemná nádrž na skladovanie hnojív,4a) bez ohľadu na ich umiestnenie, vybudované a uvedené do prevádzky do 14. marca 2023 a potrubie na prepravu hnojív vybudované a uvedené do prevádzky do 14. marca 2023, ktoré nie je v súlade s touto vyhláškou účinnou do 14. marca 2023, sa uvedú do súladu do 31. decembra 2029.

§ 7

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd.

§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. júla 2018.

László Sólymos v. r. 

Prílohy

    Prílohak vyhláške č. 200/2018 Z. z.

    NÁLEŽITOSTI HAVARIJNÉHO PLÁNU

    A. TITULNÝ LIST

    1.

    Názov a sídlo organizačnej jednotky, pre ktorú je havarijný plán spracovaný.

    2.

    Dátum spracovania havarijného plánu.

    3.

    Meno a priezvisko autora havarijného plánu.

    4.

    Meno a priezvisko vedúceho organizácie, ktorý schválil havarijný plán, dátum a jeho podpis.

    5.

    Dátum, číslo rozhodnutia a názov príslušného inšpektorátu inšpekcie, ktorým bol havarijný plán schválený.

    B. ORGANIZAČNÉ OPATRENIA

    I. Hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd

    1.

    Hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd v rámci organizácie:

    1.1

    Opis hlásenia mimoriadneho zhoršenia vôd.

    1.2

    Meno a priezvisko osoby, ktorá má byť o mimoriadnom zhoršení vôd neodkladne informovaná.

    1.3

    Spôsob podania informácie o mimoriadnom zhoršení vôd a spôsob spojenia v pracovnom čase a mimo pracovného času, telefónne číslo, adresa a elektronická adresa kontaktných osôb.

    1.4

    Spôsob hlásenia mimoriadneho zhoršenia vôd nadriadenému orgánu, funkcia osoby, ktorej sa hlásenie podáva, a spôsob spojenia v pracovnom čase a mimo pracovného času.

    2. Hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd mimo organizácie:

    2.1

    Opis hlásenia mimoriadneho zhoršenia vôd.

    2.2

    Názov orgánov, organizácií, meno a priezvisko osôb, ktorým sa musí mimoriadne zhoršenie vôd bezodkladne nahlásiť.

    2.3

    Spôsob podania informácie o mimoriadnom zhoršení vôd a spôsob spojenia v pracovnom čase a mimo pracovného času, telefónne číslo, adresa a elektronická adresa kontaktných osôb.

    II. Činnosti zabezpečované pri mimoriadnom zhoršení vôd

    1.

    Vypracovať zoznam zamestnancov s uvedením ich funkcie určených na plnenie úloh pri mimoriadnom zhoršení vôd a určiť spôsob ich aktivácie v pracovnom čase a mimo pracovného času.

    2.

    Určiť spôsob zabezpečenia zneškodnenia mimoriadneho zhoršenia vôd a spôsob odstránenia jeho škodlivých následkov najmä potrebnou technikou, sledovaním kvality vody, dostupnosťou energetických zdrojom, zdrojom pitnej vody, zdravotníckou službou.

    3.

    Určiť pokyny na doplňovanie zásob a prostriedkov potrebných na zneškodňovanie mimoriadneho zhoršenia vôd, spôsob kontroly a určiť meno a priezvisko zodpovednej osoby.

    4.

    Zabezpečiť školenie zamestnancov plniacich úlohy pri zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd a nácvikov zásahov pri zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd. Preriodicita školení zamestnancov a nácvikov zásahov závisí od druhu zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami a závažnosti rizika spôsobeného mimoriadnym zhoršením vôd.

    5.

    Aktualizovať havarijný plán pri organizačnej zmene, zmene charakteru výroby alebo rozsahu výroby alebo pri zmene rozsahu a spôsobu zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami.

    6.

    Vypracovať správu o vykonaných opatreniach pri mimoriadnom zhoršení vôd.

    7.

    Určiť miesta uloženia ďalších vyhotovení havarijného plánu.

    8.

    Vypracovať doklad o oboznámení zamestnancov potenciálne dotknutých pri mimoriadnom zhoršení vôd s havarijným plánom a s povinnosťami z neho vyplývajúcimi, v ktorom sa uvedie miesto a dátum školenia, meno a priezvisko školiteľa, zoznam zaškolených zamestnancov a ich podpisy.

    C. TECHNICKÉ OPATRENIA

    I. Všeobecné údaje

    1.

    Príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 a 2 zákona

    2.

    Hydrologické a hydrogeologické pomery územia.

    2.1

    Hydrogeologické zhodnotenie územia vrátane stavby podložia, hĺbky hladiny podzemnej vody a smeru prúdenia podzemných vôd.

    2.2

    Opis umiestnenia organizačnej jednotky, najmä vo vzťahu k povrchovým vodám, podzemným vodám, vodárenským zdrojom, prírodným liečivým zdrojom, prírodným minerálnym zdrojom a k ich ochranným pásmam.

    3.

    Spôsob odkanalizovania najmä do vodného toku a do kanalizácie.

    4.

    Zoznam znečisťujúcich látok, s ktorými sa v organizačnej jednotke zaobchádza, s ročným obratom (nákup alebo produkcia), maximálnou skladovacou kapacitou a predpokladaným maximálnym havarijným únikom. Osobitne sa uvedú tie znečisťujúce látky, ktoré sú v prílohe č. 1 zákona uvedené ako prioritné látky alebo prioritné nebezpečné látky alebo ďalšie znečisťujúce látky uvedené v ZOZNAME III prílohy č. 1 zákona.

    5.

    Charakteristika znečisťujúcich látok

    5.1

    Fyzikálno-chemické vlastnosti znečisťujúcich látok a ich vlastnosti pri zlúčení s vodou.

    5.2

    Charakteristika znečisťujúcich látok z hľadiska toxicity na človeka a vodné organizmy pri únikoch a vniknutí do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do pôdy.

    5.3

    Charakteristické znaky mimoriadneho zhoršenia vôd spôsobeného znečisťujúcou látkou.

    5.4

    Informácie o spôsobe zneškodňovania znečisťujúcich látok v určitom prostredí najmä vo vode a v pôde. Ak sú k dispozícii karty bezpečnostných údajov5) vypracované pre jednotlivé znečisťujúce látky, môžu sa na účely havarijného plánu použiť a uviesť v prílohe havarijného plánu.

    6.

    Opis skladovania a zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami v organizačnej jednotke

    V opise sa uvedie:

    6.1

    Stavby a zariadenia, v ktorých sa znečisťujúce látky skladujú alebo sa inak s nimi zaobchádza podľa veľkosti a ich technického zabezpečenia so stručným opisom ich stavebnej úpravy z hľadiska potrebných havarijných objemov, nepriepustnosti a odolnosti proti skladovaným znečisťujúcim látkam, kontrolných systémov a zabezpečovacích systémov.

    6.2

    Manipulačné plochy a skladovacie plochy, ich veľkosť, ochrana proti vode z povrchového odtoku, stavebná úprava z hľadiska ich ochranných vlastností a izolačných vlastností; uvedie sa informácia o početnosti ich využívania a protihavarijné zabezpečenie pri neželateľnom úniku pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami.

    6.3

    Potrubné rozvody, pri ktorých sa uvedie ich dĺžka, konštrukčný materiál, druh spojov, spôsob uloženia a kontroly možných únikov.

    7.

    Predpokladané možnosti havarijných únikov znečisťujúcich látok s okamžitou identifikáciou miesta vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd a príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd na mieste ich skladovania, na mieste ich manipulácie, pri doprave potrubím, pri doprave kolesovými dopravnými prostriedkami a koľajovými dopravnými prostriedkami, následné vytypovanie možných únikových ciest znečisťujúcich látok a miest možného zachytenia znečisťujúcich látok. Únikovými cestami znečisťujúcich látok sú napríklad kanalizačný systém organizačnej jednotky, verejná kanalizácia alebo areálová kanalizácia, vodný tok, podzemná voda a pôda.

    8.

    Zoznam pomôcok, náradia a techniky, ktoré možno použiť pri havarijných únikoch znečisťujúcich látok, miesto ich uskladnenia a spôsob ich dostupnosti.

    9.

    Zoznam osôb, ktoré môžu poskytnúť pomôcky, náradie, techniku a personál, a opis predpokladanej pomoci z hľadiska odborného posúdenia technického vybavenia, materiálového zabezpečenia a výkonu činnosti, najmä kontaktné údaje, ako sú e-mailové adresy, telefónne čísla týchto organizácií, na ktoré sa možno obrátiť, ak je to potrebné.

    10.

    Preprava znečisťujúcich látok mimo areálu organizačnej jednotky. Ak organizačná jednotka zabezpečuje prepravu znečisťujúcich látok vlastnými dopravnými prostriedkami, podrobne sa rozpracujú pokyny a zásady postupu pri havarijnom úniku znečisťujúcich látok počas prepravy.

    II. Bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd

    1.

    Opatrenia na odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd a zamedzenie ďalšiemu úniku:

    1.1

    Podrobný opis technických opatrení a pracovných postupov pri zamedzovaní ďalšiemu unikaniu znečisťujúcich látok z objektov, v ktorých sa skladujú.

    1.2

    Podrobný opis potrubných rozvodov, čerpacích staníc a prečerpávacích staníc, manipulačných plôch pri možných vytypovaných poruchách.

    2.

    Opatrenia na zachytávanie uniknutých znečisťujúcich látok Podrobný opis technických opatrení a zásahov na zachytenie únikov znečisťujúcich látok v havarijných nádržiach, manipulačných plochách, nádvorných plochách, vo voľnom teréne, v stokovej sieti nachádzajúcej sa v areáli organizácie, vo verejnej stokovej sieti, v povrchových vodách a podzemných vodách; tento postup platí aj pri vyplavení znečisťujúcich látok hasiacimi látkami. Opatrenia na lokalizáciu znečisťujúcich látok uniknutých do podzemných vôd možno vykonať len v úzkej spolupráci s odbornou hydrogeologickou organizáciou.

    III. Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd

    1.

    Zber uniknutých znečisťujúcich látokPodrobný opis spôsobu odstraňovania zachytených znečisťujúcich látok vzhľadom na ich špecifické fyzikálno-chemické vlastnosti z havarijných objektov, zo spevnených plôch a z nespevnených plôch, zo stokových systémov, z povrchových vôd, z podzemných vôd a z pôdy.

    2.

    Dočasné uskladnenie a zneškodnenie zachytených znečisťujúcich látok, kontaminovanej zeminy, kalov a znečistených vôd:

    2.1

    Určiť miesto na dočasné uskladnenie zachytených znečisťujúcich látok a kontaminovanej zeminy, kalov a znečistených vôd s opisom technického riešenia zabezpečenia dočasnej skládky proti možnému úniku znečistenia z tejto skládky, ak nemožno vyviezť tieto látky na miesto ich zneškodnenia.

    2.2

    Určiť miesto, spôsob a zneškodnenie zachytených znečisťujúcich látok, kontaminovanej zeminy, kalov a znečistených vôd.

    3.

    Asanácia zasiahnutých území:

    3.1

    Opis asanácie zasiahnutého prostredia.

    3.2

    Spôsob čistenia kontaminovaných objektov, kanalizačných systémov, vodných tokov vrátane brehov, terénu, pôdy a podzemných vôd.

    4.

    Monitorovanie zasiahnutého územiaPodrobný opis spôsobu sledovania kvality vôd, ktoré môžu byť haváriou zasiahnuté alebo ovplyvnené.

    IV. Grafická príloha

    Situačný plán:

    1.

    Situačné zobrazenie areálu organizačnej jednotky vzhľadom na vodné toky, zdroje podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych vôd v ich ochranných pásmach.

    2.

    Situačné zobrazenie stokovej siete nachádzajúcej sa v areáli organizácie s jej napojením na vlastnú čistiareň odpadových vôd, na čistiareň odpadových vôd, do ktorej je zaústená kanalizácia z areálu, na verejnú stokovú sieť alebo na vodný tok s vyznačením uzáverov a záchytných nádrží na zachytenie možných únikov znečisťujúcich látok v areáli a s vyznačením miest možného vniknutia znečisťujúcich látok do stokovej siete nachádzajúcej sa v areáli organizácie.

    3.

    Situačné zobrazenie rozmiestnenia skladov manipulačných plôch a rozvodov znečisťujúcich látok v areáli organizačnej jednotky; možnosti vyplavenia znečisťujúcich látok hasiacimi látkami a ich vniknutia do stokovej siete nachádzajúcej sa v areáli organizácie a situačné zobrazenie skladu pomôcok, náradia a techniky na zásahy pri mimoriadnom zhoršení vôd.

    4.

    Zvýraznenie objektov, ktoré potrebujú zvýšenú ochranu.

Poznámky

  • 1)

    Napríklad STN 75 3415 Ochrana vody pred ropnými látkami. Objekty na manipuláciu s ropnými látkami a ich skladovanie (75 3415).

  • 2)

    § 4 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z.

  • 3)

    Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

  • 4)

    Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.

  • 4a)

    § 9 a 10b zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

  • 5)

    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/830 z 28. mája 2015, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) (Ú. v. EÚ L 132, 29. 5. 2015).

Načítavam znenie...
MENU
Hore