Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach a druhy zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach 141/2023 účinný od 01.05.2023

Ochranné pásmo I. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach

Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené na mapovom podklade Katastra nehnuteľností Mapového klienta Základnej bázy pre geografický informačný systém.

Ochranné pásmo I. stupňa chráni územie výverovej oblasti hydrogeologickej štruktúry prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach a je určené uzavretým polygónom.

Západná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 1 na ľavej strane potoka Lipovec, na juhozápadnej hranici pozemku parcely registra C číslo 595/5 v katastrálnom území Šindliar. Pokračuje severným smerom po ľavom brehu potoka Lipovec po celej dĺžke západných hraníc pozemkov parciel registra C čísla 595/6, 595/4, 595/14, 595/15, 595/3, 595/2 a 595/1 v katastrálnom území Šindliar. Na rozhraní katastrálnych území Šindliar a Lipovce, v časti Baniská, sa kolmo láme na západ a juhovýchodnou hranicou parcely registra C číslo 408 v katastrálnom území Lipovce prechádza na pravý breh potoka Lipovec. Pod uhlom 105° sa láme na severozápad a pokračuje po západnej hranici parcely registra C číslo 408 cez lomové body 2 a 3. V lomovom bode 3 sa stáča západným smerom. Pokračuje po juhozápadnej hranici parcely registra C číslo 433/2 v katastrálnom území Lipovce a južných hraniciach parciel registra C čísla 413/2 a 433/9 v katastrálnom území Lipovce do lomového bodu 4. Z lomového bodu 4 vedie západnou hranicou parcely registra C číslo 433/9 v katastrálnom území Lipovce na sever do lomového bodu 5. Pokračuje smerom na západ, pričom obchádza parcelu registra C číslo 433/4 v katastrálnom území Lipovce po juhozápadnej, západnej, severozápadnej a čiastočne severnej hranici cez lomové body 6, 7 a 8. Z lomového bodu 8 vedie po západných hraniciach parciel registra C čísla 433/3, 433/5, 430/2 v katastrálnom území Lipovce do lomového bodu 9.

Severná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 9, odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom nad miestnou časťou Na kliny po severnej hranici parcely registra C číslo 433/5 v katastrálnom území Lipovce. Prechádza na ľavý breh Kamenného potoka a severnou hranicou parcely registra C číslo 431 v katastrálnom území Lipovce pokračuje až ku okraju miestnej cesty do lomového bodu 10.

Východná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 10, z ktorého sa kolmo láme na juhovýchod a ďalej vedie po východnej hranici parcely registra C číslo 431 v katastrálnom území Lipovce, pozdĺž miestnej cesty. Prechádza cez povrchový tok Lipovec na jeho ľavý breh a následne po severovýchodných hraniciach parciel registra C číslo 412/2, 412/1 a v dĺžke 40 m parcely registra C číslo 410/1 v katastrálnom území Lipovce smeruje do lomového bodu 11. Nepravidelným oblúkom sa stáča k štátnej ceste III. triedy číslo 3421, prechádza cez lomové body 12 a 13, ktoré sa nachádzajú na severovýchodnej hranici parcely registra C číslo 410/1 v katastrálnom území Lipovce. Z lomového bodu 13 sa hranica ochranného pásma láme pod uhlom 75° južným smerom. Pokračuje pozdĺž západného okraja štátnej cesty číslo 3421 južným smerom k severnej časti intravilánu obce Šindliar. Vedie po východných hraniciach parciel registra C čísla 410/1, 410/2, 402, 401/1 v katastrálnom území Lipovce cez lomový bod 14 a 595/1, 595/2, 595/3, 595/19, 595/15, 595/4, 595/5, 595/6 v katastrálnom území Šindliar do lomového bodu 15.

Južná hranica ochranného pásma vedie z lomového bodu 15 do počiatočného lomového bodu 1. V tejto časti prechádza severnou hranicou parcely registra C číslo 595/8 v katastrálnom území Šindliar, západnou hranicou parciel registra C čísla 595/8 a 595/9 v katastrálnom území Šindliar, ďalej pokračuje juhozápadnou hranicou parciel registra C čísla 595/7 a 595/5 v katastrálnom území Šindliar.

Ochranné pásmo I. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach vytýčené lomovými bodmi 1 až 15 zameranými v „X“ a „Y“ súradniciach S – JTSK

Ochranné pásmo II. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach

Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené na mapovom podklade Základnej mapy Mapového klienta Základnej bázy pre geografický informačný systém.

Ochranné pásmo II. stupňa chráni územie infiltračnej a tranzitno-akumulačnej oblasti hydrogeologickej štruktúry prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach a je určené uzavretým polygónom.

Západná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 1 na ľavom brehu Antolovho potoka pri lesnej ceste medzi vrstevnicami 900 a 910 m n. m., v miestnej časti Hejdov. Pokračuje severným smerom po severozápadnom svahu Smrekovice cez lomový bod 2 do údolia Antolovho potoka. Prechádza na jeho pravý breh a pokračuje smerom na sever do lomového bodu 3, ktorý je situovaný na vrstevnici 640 m n. m. Následne hranica obchádza lom a obec Vyšný Slavkov z východnej strany a v dĺžke 450 m vedie po hranici lesa nad sútok Podhorského potoka s pravostranným bezmenným tokom do lomového bodu 4, na vrstevnici 640 m n. m.

Severná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 4, v ktorom sa pod uhlom 105° ostro láme na juhovýchod a pokračuje po chrbátnici na druhú stranu údolia k lesnej ceste do lomového bodu 5. Za lesnou cestou pokračuje smerom na východ po hranici lesa do lomového bodu 6, ktorý je situovaný na pravej strane údolia potoka Zubrík medzi vrstevnicami 810 a 820 m n. m. Ďalej pokračuje juhovýchodným až východným smerom na rozhranie katastrov Vyšný Slavkov a Lačnov, kde sa pripája na lesnú cestu a východným smerom pokračuje po vnútornom okraji lesnej cesty cez lomový bod 7 až k intravilánu katastra Lačnov. Hranica ochranného pásma vedie juhozápadným a východným ohraničením intravilánu katastra Lačnov po cestu III. triedy číslo 3421 do lomového bodu 8.

Východná hranica ochranného pásma vedie z lomového bodu 8 pozdĺž cesty číslo 3421 k miestnej časti Kopytov, obchádza ju z juhu a po hranici lesa a lúk pokračuje k intravilánu obce Lipovce do lomového bodu 9. Obchádza poľnohospodárske družstvo zo západu a pokračuje západnou hranicou intravilánu obce. Pri juhozápadnom okraji intravilánu prechádza cez povrchový tok Lipovec na jeho ľavú stranu a stáča sa na severovýchod. Za križovatkou miestnej cesty s cestou číslo 3421 prechádza kolmo cez cestu a pokračuje juhovýchodným smerom na koniec zastavaného územia do lomového bodu 10. V lomovom bode 10 sa stáča na juh a paralelne s cestou pokračuje k obci Šindliar. Hranica sa pripája na východnú hranicu intravilánu obce Šindliar a pokračuje smerom na juh až do lomového bodu 11.

Južná hranica ochranného pásma sa začína v lomovom bode 11, v ktorom sa stáča na severozápad a pokračuje po ľavej strane údolia Kopytovského potoka cez lomový bod 12 až po sútok so Suchým potokom. Nad sútokom pokračuje po východnej chrbátnici kóty Suchý vrch (796 m n. m.) do lomového bodu 13. Ďalej vedie cez lomový bod 14 severozápadným smerom na kótu Boldigáň (937 m n. m.) a severozápadnými svahmi Bodigáňa pokračuje do údolia Antolovho potoka. Vo vzdialenosti 70 m nad sútokom Antolovho potoka s bezmenným tokom sa stáča na juh a pokračuje v dĺžke 220 m údolím bezmenného toku do lomového bodu 15. Odtiaľ sa láme západným smerom pod uhlom 87° a pokračuje v dĺžke 1,08 km do počiatočného lomového bodu 1.

Ochranné pásmo II. stupňa prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach vytýčené lomovými bodmi 1 až 15 zameranými v „X“ a „Y“ súradniciach S – JTSK

Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach

Ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach sa ustanovujú na základe výsledkov záverečnej správy geologickej úlohy: „Stanovenie obmedzení a zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach“ (Tupý, P., Dzúrik, J., Mészárosová, Z., Masiar, R., 2019: Stanovenie obmedzení a zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach, Archív Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, arch. č. 99676).

Hydrogeologická štruktúra prírodných minerálnych zdrojov v Lipovciach je klasifikovaná ako otvorená, s predpokladanou infiltračnou, akumulačnou a výverovou oblasťou.

Minerálna voda sa formuje v lačnovskej synklinále východo-západného smeru so sklonom na sever až severovýchod. Kolektorom minerálnej vody je prevažne dolomitický komplex stredného a vrchného triasu hlbšieho obehu.

Lačnovskú synklinálu buduje mohutný komplex triasových dolomitov hronika (štureckého príkrovu) nasunutých od severu na obalové jednotky (mladšie paleozoikum – spodný trias). V západnej časti je synklinála budovaná ramsauskými dolomitmi a vo východnej časti vystupujú masívne dolomity stredného a vrchného triasu. Ohraničenie hydrogeologickej štruktúry lačnovskej synklinály je prevažne tektonické. Na juhu ju ohraničujú horniny kryštalinika a obalovej sekvencie (mladšie paleozoikum – spodný trias). Východné ohraničenie prebieha východne od zlomu severo-severovýchodno – juho-juhozápadneho smeru po svahu Petrušovej hory a ďalej na severe po svahu údolia potoka Lipovec. Za západné ohraničenie je možné považovať tektonické ohraničenie Braniska od centrálnokarpatského paleogénu Levočských vrchov (v oblasti styku dolomitického komplexu so zubereckým súvrstvím). Severné ohraničenie je nejednoznačné. Mezozoický komplex hornín sa tu ponára pod paleogénne sedimenty, kde mocnosť kolektora narastá o bazálne zlepence borovského súvrstvia. Hranica potom upadá smerom na sever s litologickým rozhraním borovského a zubereckého súvrstvia.

Za infiltračnú oblasť hydrogeologickej štruktúry sú považované vrcholové a horské časti lačnovskej synklinály, kde dochádza k infiltrácii vôd meteorického pôvodu, ktoré následne postupujú po zónach tektonického porušenia do väčších hĺbok, kde dochádza k ich hlbinnému prúdeniu východným smerom.

Tranzitno-akumulačná oblasť hydrogeologickej štruktúry sa nachádza vo vystúpených triasových dolomitoch lačnovskej synklinály. Vyčlenená je zo severu, východu a juhu, jej západné ohraničenie nie je jednoznačné. Rezervoár minerálnej vody sa nachádza v hĺbkach 700 – 1 000 m.

Výverová oblasť hydrogeologickej štruktúry je detailne geologicky a tektonicky vyčlenená. Výstup minerálnych vôd je viazaný na zlomový systém severozápadného – juhovýchodného smeru, ktorý prechádza z karbonátov mezozoika do paleogénneho súvrstvia. Časť výverovej oblasti hydrogeologickej štruktúry je poloodkrytá (pramene vyvierajú v druhotných akumuláciách kvartérnych a paleogénnych sedimentov – Salvator I, Salvator II a Kadlub) a časť polozakrytá (zistená prieskumným vrtom SAL-3).

Z genetického hľadiska sa prírodná minerálna voda zaraďuje k vodám s petrogénnou, karbonatogénnou mineralizáciou, ktorá je meteorického pôvodu. Hlavným mineralizačným procesom formovania chemického zloženia minerálnej vody je rozpúšťanie karbonátov, pri ktorom sa do roztoku uvoľňujú Ca2+, Mg2+ a HCO3- ióny, čo podmieňuje základný výrazný vápenato-horečnato-hydrogénuhličitanový typ chemického zloženia minerálnych vôd (Ca-Mg-HCO3 typ). Procesy mineralizácie sú intenzívnejšie v hlbinných zónach, kde dochádza k výronu oxidu uhličitého.