Ústava Slovenskej republiky 460/1992 účinný od 01.07.2019 do 31.12.2020

Čl. 36

(1)
Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä
a)
právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,
b)
ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní,
c)
ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,
d)
najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,
e)
primeraný odpočinok po práci,
f)
najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie,
g)
právo na kolektívne vyjednávanie.
(2)
Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.

Čl. 39

(1)
Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
(2)
Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.
(3)
Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe o
a)
šesť mesiacov, ak vychovala jedno dieťa,
b)
dvanásť mesiacov, ak vychovala dve deti,
c)
osemnásť mesiacov, ak vychovala tri a viac detí.
(4)
Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
(5)
Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.