Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov 357/2004 účinný od 01.01.2020

Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej len „ústavný zákon“) bol novelizovaný na 40. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 31.1.2019, pričom jeho znenie vyšlo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 66/2019 Z.z. Uvedený ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1.1.2020.

Pri rokovaní o návrhu ústavného zákona došlo v jeho záverečnej časti pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto ústavnému zákonu k pochybeniu, keď bol prijatý text ústavného zákona k čl. 2 ods. 1 písm. zp) v znení pôvodného návrhu a súčasne i v znení navrhovanej zmeny. V nadväznosti na úpravu znenia písmena zp) je potrebné vykonať úpravu aj vo vzore „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ (príloha č. 1) a vo vzore „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ (príloha č. 2) tak, aby boli v súlade so znením písmena zp).

Vzhľadom na potrebu jednoznačného znenia vzoru prílohy č. 1 „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ a vzoru prílohy č. 2 „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ sa v tomto návrhu navrhuje z hľadiska legislatívnej techniky ako súčasť tejto novely úplné znenie prílohy č. 1 a prílohy č. 2 v znení vyššie uvedených zmien.

Navrhované zmeny v novele tohto ústavného zákona nadobudnú účinnosť spolu s účinnosťou ústavného zákona č. 66/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2004 Z.z.

Návrh ústavného zákona si nevyžiada zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná úprava ochrany verejného záujmu nie je upravená v práve Európskej únie, nie je potrebné v rámci dôvodovej správy vypracovať doložku zlučiteľnosti tohto návrhu s právom Európskej únie.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Uvedené ustanovenie rieši pochybenia pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k ústavnému zákonu č. 66/2019 Z.z., ku ktorým došlo schválením textu pôvodného znenia písm. zp) v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona, ako aj pozmeňujúceho návrhu k nemu. V dôsledku tohto pochybenia obsahuje text uvedeného písm. zp) obidve varianty, pričom zámerom zákonodarcu bolo vypustiť pôvodný text písm. zp) v znení „zp) ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až zo), do ktorých sú verejní funkcionári navrhovaní, volení alebo z ktorých sú odvolávaní prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky, okrem členov disciplinárnych senátov súdov Slovenskej republiky.“. Z dôvodu jeho nejednoznačnosti je potrebné ho nahradiť novým textom v znení „zp) verejných funkcionárov, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až zo), ak tak ustanoví zákon.“.

Navrhovaný text jednoznačne určuje, že za verejných funkcionárov sa považujú aj verejní funkcionári, ktorí nie sú uvedení v písmenách a) až zo), ak tak ustanoví zákon.

K bodu 2

Navrhovaná úprava čl. 2 ods. 4 ústavného zákona zužuje povinnosť orgánu verejnej moci oznamovať novovymenovaných alebo odvolaných verejných funkcionárov len v prípadoch uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. zc) a zd).

K bodom 3 a 4

Vzor „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ uvedený v prílohe č. 1 a vzor „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ uvedený v prílohe č. 2 je v zmysle čl. 7 ods. 6 a v zmysle čl. 8 ods. 6 ústavného zákona súčasťou tohto ústavného zákona. V prípade, že dôjde k zmene textu ústavného zákona, musia byť vzory týchto oznámení v súlade s ním. Z tohto dôvodu je potrebné premietnuť zmenu textu ústavného zákona v čl. 2 ods. 1 písm. zp) do vzoru oznámení.

Súčasne je potrebné vykonať ďalšie úpravy vzoru prílohy č. 1 „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ z dôvodu, že pri rokovaní o tomto ústavnom zákone sa nepremietlo prijaté ustanovenie čl. 7 ods. 4 písm. a) správne do vzoru „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ (príloha č. 1), keď podľa textu ústavného zákona má byť v bode D/1. uvedený pri vlastníctve nehnuteľnej veci „Vlastnícky podiel“. Rovnako v bode D/2. pri vlastníctve hnuteľnej veci majú byť uvedené namiesto slova „Podiel“ slová „Vlastnícky podiel“. Ďalej v bode D/3. pri vlastníctve majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty majú byť uvedené namiesto slova „Podiel“ slová „Vlastnícky podiel“ a v bode D/4. pri existencii záväzku majú byť uvedené namiesto slova „Podiel“ slová „Výška podielu“.

Ďalej príloha č. 1 v bode 6. písm. c) obsahuje ustanovenie, ktoré nie je v ústavnom zákone uvedené. Keďže príloha č. 1 ústavného zákona je súčasťou samotného ústavného zákona, je potrebné vypustiť písm. „c) súhrn ďalších príjmov“.

K Čl. II

Účinnosť tohto ústavného zákona sa navrhuje dňom 1.1.2020 tak, aby tento návrh nadobudol účinnosť súčasne s účinnosťou ústavného zákona č. 66/2019 Z.z.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktoým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

A. Všeobecná časť

Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“) nadobudol účinnosť 1.10.2004, pričom bol pre vážny nedostatok spočívajúci v absencii možnosti preskúmania rozhodnutí orgánov konajúcich v konaniach o ochrane verejného záujmu a zamedzeniu rozporu záujmov novelizovaný ústavným zákonom č. 545/2005 Z.z.,t.j. po roku. Odvtedy sa evidujú viaceré pokusy o jeho novelu, ktoré však skončili neúspešne. Ochrana verejného záujmu je súčasne terčom neustáleho záujmu spoločnosti o čo najlepšiu úpravu právneho rámca tejto problematiky. Predložený návrh na novelu ústavného zákona vychádza z požiadaviek na sprísnenie podmienok ochrany verejného záujmu a má snahu splniť i ďalšie požiadavky spoločnosti v tejto oblasti, ktoré možno formulovať do nasledovných bodov:

-požiadavka na rozšírenie okruhu verejných funkcionárov tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky verejné funkcie, v ktorých sa nakladá s finančnými prostriedkami štátu,

-požiadavka na sprecizovanie povinností verejných funkcionárov pri ochrane verejného záujmu a odstránenie doterajších vád ústavného zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,

-požiadavka na odstránenie v nedostatkoch doterajšej právnej úpravy ochrany verejného záujmu, ktoré vyplynuli z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení zo dňa 18.10.2017,

-požiadavka na odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy, predovšetkým v oblasti formy oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ústavného zákona, ako súvisiacich nedostatkov oznámení po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ústavného zákona,

-požiadavka na odstránenie procesnoprávnych nedostatkov konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona,

-doriešenie vzťahu konania podľa čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona k správnemu poriadku,

-požiadavka na zosúladenie doterajšieho textu ústavného zákona s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ako aj právnych predpisov upravujúcich používanie elektronické prostriedky vo verejnej správe (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

Návrh ústavného zákona si nevyžiada zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie. Z hľadiska štátneho rozpočtu pôjde vzhľadom na rozšírenú osobnú pôsobnosť ústavného zákona na ďalších verejných funkcionárov o navýšenie počtu zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (+1) zabezpečujúcich agendu ochrany verejného záujmu, vrátane finančných prostriedkov na zabezpečenie príslušného hardvérového a softvérového vybavenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná úprava ochrany verejného záujmu nie je upravená v práce Európskej únie, nie je potrebné v rámci dôvodovej správy vypracovať doložku zlučiteľnosti tohto návrhu s právom Európskej únie.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(zákon č. 357/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 15

Navrhované zmeny rozširujú osobnú pôsobnosť ústavného zákona z dôvodu zmien v označení jednotlivých verejných funkcií, vzniku nových verejných funkcií, rozšírenia pôsobnosti ústavného zákona na ďalšie verejné funkcie, ako aj rozšírenie pôsobnosti tohto ústavného zákona na verejné funkcie, do ktorých sú verejní funkcionári navrhovaní, volení alebo odvolávaní prezidentom SR, vládou SR a Národnou radou SR.

Za dôležité zmeny je potrebné považovať rozšírenie osobnej pôsobnosti na štatutárne orgány a dozorné rady právnických osôb, v ktorých má majoritnú účasť štát, vrátane ich dcérskych spoločností (doteraz išlo len o 100% obchodné spoločnosti), vedúcich kancelárií najvyšších ústavných činiteľov SR a orgány, ktorých predstavitelia nakladajú s veľkými finančnými hodnotami štátu.

V osobnom výpočte došlo k oddeleniu starostov obcí a primátorov miest (doterajší čl. 2 ods. 1 písm. o) v kontexte s čl. 2 ods. 3), keď primátori miest s ohľadom na ich zodpovednosť s nakladaním majetku miest vysokej hodnoty majú osobitné postavenie a z hľadiska možného konfliktu záujmov budú v pôsobnosti učeného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne sa uvedeným verejným funkcionárom na rozdiel od doterajšieho stavu určuje absolútny zákaz podnikania.

V čl. 2 ods. 1 písm. za) sa navrhuje rozšíriť osobná pôsobnosť na predsedu a podpredsedov Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorí boli zaradení medzi verejných funkcionárov zákonom č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a je potrebné túto právnu vadu riešiť i novelou tohto zákona. Bod 2 (k čl. 2 ods. 3)

S ohľadom na navrhovanú zmenu v čl. 2 ods. 1 písm. p) sa z pôvodného textu vypúšťajú primátori miest.

K bodu 16

Navrhované znenie odseku 4 zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci oznamovať orgánu uvedeného v čl. 7 ods. 5 písm. e) dôležité skutočnosti o verejných funkcionároch, ktorých menujú alebo odvolávajú.

Na uvedené ustanovenie nadväzuje aj zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti podľa čl. 9 ods. 15.

K bodom 17 až 19

Navrhovaná zmena reaguje na skutočnosť, že Fond národného majetku Slovenskej republiky v súčasnosti už neexistuje.

K bodu 20

Navrhovaný text vecne síce obsahuje práva a povinnosti uvedené v pôvodnom ods. 2 až 4, avšak ich formuluje zrozumiteľnejšie, prehľadnejšie, pričom reaguje na zrušenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Zároveň sa spresňuje zákaz poberania odmeny a iných finančných plnení pri výkone činností uvedených podľa odseku 4, avšak umožňuje poskytnúť verejnému funkcionárovi náhrady preukázaných výdavkov s výkonom tejto funkcie. Doteraz to nebolo možné.

K bodu 21

Navrhované znenie reaguje na legislatívno-technickú zmenu v prečíslovaní verejných funkcionárov podľa čl. 2 ods. 1 písm. q) a s).

K bodu 22

Navrhované znenie spresňuje postup pri oznámení osobného záujmu verejného funkcionára a časový rámec takéhoto oznámenia.

K bodu 23

Navrhované znenie posúva povinnosť podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov z 31. marca na 31. apríla kalendárneho roka z praktických dôvodov (nadväznosť na podávanie daňových priznaní s ich použitím ako dokladu potvrdzujúceho sumu príjmov verejného funkcionára (navrhovaný čl. 7 ods. 2).

K bodu 24

Dopĺňa sa pôvodný text o dátum, od ktorého sa verejný funkcionár ujal výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, ktorý sa doteraz neuvádzal.

K bodu 25

Navrhované znenie zaraďuje medzi obligatórne náležitosti oznámenia i popis daru, ktorý verejný funkcionár prijal a náležitosti tejto časti oznámenia. V návrhu sa neuvádza meno darcu, pretože jeho uvedenie v oznámení si vyžaduje podľa predpisov na ochranu osobných údajov jeho súhlas.

K bodu 26

Navrhované znenie spresňuje prílohy písomného oznámenia v nadväznosti na daňové priznania a iné doklady, ktoré potvrdzujú sumu príjmov verejného funkcionára za predchádzajúci kalendárny rok.

K bodu 27

Navrhované znenie precizuje pôvodnú úpravu vo vzťahu k podávaniu oznámenia, a to príslušnému orgánu , pričom povinnosť podať oznámenie sa nevzťahuje na opätovné podanie tomu istému orgánu.

K bodu 28

[k čl. 7 ods. 4 písm. a)]

Navrhované znenie spresňuje údaje o vlastníctve nehnuteľnej veci a ustanovuje náležitosti, ktoré je verejný funkcionár povinný uviesť v tejto časti oznámenia.

[k čl. 7 ods. 4 písm. b)]

Navrhované znenie spresňuje údaje o vlastníctve hnuteľnej veci a ustanovuje náležitosti, ktoré je verejný funkcionár povinný uviesť v tejto časti oznámenia. Povinnosť uviesť vlastníctvo hnuteľnej veci sa spresňuje určením výšky ich zvyčajnej hodnoty, ktorá presahuje 35 násobok minimálnej mzdy.

[k čl. 7 ods. 4 písm. c)]

Navrhované znenie spresňuje údaje o vlastníctve majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty a ustanovuje náležitosti, ktoré je verejný funkcionár povinný uviesť v tejto časti oznámenia. Povinnosť uviesť vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty vznikne, ak výška ich zvyčajnej hodnoty presahuje 35 násobok minimálnej mzdy.

[k čl. 7 ods. 4 písm. d)]

Navrhované znenie spresňuje údaje o existencii záväzku a ustanovuje náležitosti, ktoré je verejný funkcionár povinný uviesť v tejto časti oznámenia. Povinnosť uviesť vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty vznikne, ak výška ich zvyčajnej hodnoty presahuje 35 násobok minimálnej mzdy.

[k čl. 7 ods. 4 písm. e)]

Navrhované znenie spresňuje údaje o užívaní nehnuteľnej veci vo vlastníctve inej fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby a ustanovuje náležitosti, ktoré je verejný funkcionár povinný uviesť v tejto časti oznámenia. Povinnosť uviesť užívanie nehnuteľnej veci vo vlastníctve inej fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby sa týka nehnuteľnej veci, ktorej hodnota užívania presahuje 35 násobok minimálnej mzdy, ak ju užíva verejný funkcionár viac ako jeden kalendárny mesiac. Ide o novú náležitosť oznámenia majetkových pomerov verejného funkcionára, ktorá sa doteraz nevyžadovala.

[k čl. 7 ods. 4 písm. f)]

Navrhované znenie spresňuje údaje o užívaní hnuteľnej veci vo vlastníctve inej fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby a ustanovuje náležitosti, ktoré je verejný funkcionár povinný uviesť v tejto časti oznámenia. Povinnosť uviesť užívanie hnuteľnej veci vo

vlastníctve inej fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby sa týka hnuteľnej veci, ktorej hodnota užívania presahuje 35 násobok minimálnej mzdy, ak ju užíva verejný funkcionár viac ako jeden kalendárny mesiac. Ide o novú náležitosť oznámenia majetkových pomerov verejného funkcionára, ktorá sa doteraz nevyžadovala.

K bodu 29

Z pôsobnosti komisie vyššieho územného celku ako orgánu určeného v čl. 7 ods. 5 sa navrhuje vypustiť verejná funkcia predsedu vyššieho územného celku, ktorý prechádza do pôsobnosti určeného výboru Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako aj primátori miest (v kontexte so zmenou čl. 2 ods. 1 písm. p)).

K bodu 30

V tomto ustanovení sa navrhuje forma podávaných oznámení, keď v prílohe č. 1 ústavného zákona sa navrhuje tlačivo, ktoré reflektuje ustanovenia čl. 7 ods. 1 až 4. Ide o novú povinnosť, keď doteraz ústavný zákon nestanovoval formálno-právne náležitosti oznámenia podľa čl. 7 ods. 1.

S ohľadom na novú právnu úpravu ochrany osobných údajov sa spresňujú osobné údaje, ktoré verejný funkcionár poskytne na účel spracovania a rozsah ich zverejnenia.

K bodu 31

V uvedenom ustanovení sa spresňuje postup pri začatí konania z dôvodu nedostatočného vysvetlenia verejného funkcionára. Pôvodné znenie bolo nezrozumiteľné a nevykonateľné.

K bodom 32 a 33

Navrhovaná úprava ukladá povinnosť zverejňovať oznámenia na webovom sídle príslušných orgánov a spresňuje postup situácie, ak nemá tento orgán webové sídlo zriadené v kontexte so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 6 do čl. 7.

K bodu 35

Navrhované ustanovenie dáva možnosť podať oznámenie elektronickými prostriedkami a odvoláva sa na spôsob a podmienky uvedené v osobitnom predpise. Týmto sa reaguje na nové možnosti podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

K bodu 36

Doplnením odseku 1 o písmená r), u) až zp) sa rozširuje okruh verejných funkcionárov, ktorí sú povinní rešpektovať obmedzenia podľa čl. 8 a za určitých podmienok sú povinní podávať tento druh oznámenia.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 6 do čl. 7.

K bodu 38

Uvedené ustanovenie ukladá povinnosť verejnému funkcionárovi podávať oznámenie na tlačive uvedeného v prílohe č. 2 a stanovuje poskytovanie osobných údajov verejného funkcionára. Súčasne sa zvýrazňuje skutočnosť, že tento druh oznámenia sa nezverejňuje.

K bodu 39

Toto ustanovenie určuje orgán, ktorému sa podáva takéto oznámenie a toto ustanovenie dáva možnosť podať oznámenie elektronickými prostriedkami a odvoláva sa na spôsob a podmienky uvedené v osobitnom predpise. Týmto sa reaguje na nové možnosti podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

K bodom 40 až 43

Uvedené ustanovenie zveruje do pôsobnosti výboru niektorých verejných funkcionárov, ktorí boli doplnení vo výpočte osobnej pôsobnosti ústavného zákona, pričom je potrebné zdôrazniť závažnosť presunutia primátorov miest a predsedov vyšších územných celkov do pôsobnosti výboru.

K bodu 44

Uvedené ustanovenie má procesný charakter a mení sa ním spôsob vyjadrenia, a to nie iba k podanému podnetu, ale ku konaniu vôbec.

K bodu 45

Uvedené ustanovenie predlžuje lehotu na rozhodnutie vo veci zo 60 dní na 180 dní, keďže v doterajšej praxi táto lehota bola málokedy bola dodržaná. V danom prípade však ide o poriadkovú lehotu, s ktorej nedodržaním sa nespájajú žiadne právne dôsledky.

K bodom 46 a 47

V uvedenom ustanovení dochádza k spresneniu posudzovania opakovaného porušenia povinností, s ktorými je spojená strata verejnej funkcie, pričom sa uvádza, že musí ísť len o jedno funkčné obdobie a stanovuje sa povinnosť orgánu, ktorý rozhoduje písomne upozorniť verejného funkcionára na dôsledky jeho konania.

Súčasne sa pojem „strata mandátu“ sa zlučuje s pojmom „strata verejnej funkcie“, keďže výkon mandátu je výkon verejnej funkcie.

K bodu 48

V uvedenom ustanovení sa vypúšťa slovné spojenie „týkajúce sa jeho majetkových pomerov“ tak, aby bolo možné sankcionovať nesplnenie povinnosti podať úplné a pravdivé údaje a to nielen o majetkových pomeroch verejného funkcionára.

K bodom 49 až 51

V súvislosti s rozšírením osobnej pôsobnosti ústavného zákona je potrebné urobiť úpravy aj v adresátoch výnosov uložených pokút.

K bodu 53

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 12 do čl. 9.

K bodu 54

V tomto ustanovení určuje možnosť a postup pri opakovanom uložení pokuty.

K bodu 55

Toto ustanovenie rieši situáciu, ku ktorej dochádza pri neprijatí rozhodnutia o zastavení konania, keď sa určuje možnosť zastavenia konania priamo zo zákona. Uvedená úprava korešponduje s obdobným riešením v čl. 9 ods. 9 ústavného zákona.

K bodu 56

Toto ustanovenie dáva do súladu náležitosti rozhodnutia s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov.

K bodu 57

Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie čl. 2 ods. 4, v ktorom sa stanovila povinnosť orgánom verejnej moci oznamovať okolnosti súvisiace so zaradením verejných funkcionárov do evidencie výboru.

K bodu 58

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 12 do čl. 9.

K bodu 59

Ide o legislatívno-technickú úpravu zosúlaďujúcu terminológiu ústavného zákona s ďalšími právnymi predpismi.

K bodu 60

Toto ustanovenie má procesnoprávny charakter a určuje postup pri konaní výboru podľa čl. 9 ods. 8.

K bodu 61

Pojem „strata mandátu“ sa zlučuje s pojmom „strata verejnej funkcie“, keďže výkon mandátu je výkon verejnej funkcie.

K bodu 62

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vložením nového odseku 12 do čl. 9.

K bodu 63

Uvedené ustanovenie umožňuje použitie zákon o správnom konaní v prípade kde je to možné, ako napr. doručovanie písomností, počítanie lehôt, dokazovanie a pod. Z tohto dôvodu sa v texte návrhu uvádzajú slová „primerane použijú“.

K bodu 64

V prechodných ustanoveniach sa dopĺňa čl. 12b, ktorý vyjadruje riešenie intertemporálnych ustanovení ústavného zákona v kontexte s prijatím tohto návrhu ústavného zákona. Naviac sa v tomto ustanovení rieši postup a možnosť elektronického vykonávania úkonov orgánu podľa čl. 7 ods. 5 a tiež sa navrhuje výklad pojmu „majetkový prírastok verejného funkcionára“.

K bodu 65

Do ústavného zákona sa navrhujú sa vložiť prílohy, konkrétne vzory tlačív – Príloha č. 1: Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára a Príloha č. 2: Oznámenia verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie (po uplynutí 1 roka).

K čl. II

Vzhľadom na charakter ústavného zákona a termíny v ňom uvedené sa navrhuje jeho účinnosť od 1. januára kalendárneho roka. Keďže oznámenia podľa čl. 7 sa podávajú okrem iného za predchádzajúci kalendárny rok, nie je možné stanoviť účinnosť ústavného zákona od iného termínu, ako sa navrhuje.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

Osobitná časť

Kčl. 1:

Článok 1 ustanovuje predmet úpravy tohto ústavného zákona. V porovnaní s doposiaľ platným ústavným zákonom č. 119/1995 Z. z. sa účel tohto ústavného zákona vymedzuje širšie. Jeho základom je ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií vymedzeného okruhu verejných funkcionárov (to sa premieta aj do názvu ústavného zákona). Za účelom ochrany verejného záujmu a zamedzenia resp. aspoň obmedzenia vzniku rozporu záujmov pri výkone verejných funkcií sa príslušným verejným funkcionárom ustanovujú osobitné povinnosti a obmedzenia a ustanovuje sa nezlučiteľnosť výkonu určitých funkcií, zamestnaní a činností paralelne s výkonom príslušnej verejnej funkcie. Následne k uvedenému obsahuje ústavný zákon aj konanie o ochrane verejného záujmu a zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

K či. 2:

V tomto ustanovení sa vymedzuje osobná pôsobnosť ústavného zákona taxatívnym výpočtom jednotlivých kategórií verejných funkcionárov, na ktorých sa navrhovaná právna úprava bude vzťahovať. Oproti platnej úprave sa osobná pôsobnosť rozširuje na všetkých ústavných činiteľov (ide o nové ústavné funkcie zavedené ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z..), riaditeľa Slovenskej informačnej služby a členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska.

Pri konštruovaní osobnej pôsobnosti sa vychádzalo z toho, že tento ústavný zákon by sa mal vzťahovať na všetkých ústavných činiteľov, ako aj na niektorých funkcionárov štátnych orgánov. Niektoré prvky právnej úprav)' v oblasti ochrany verejného záujmu a zamedzenia konfliktu záujmov pre ostatné skupiny osôb (napr. sudcov alebo prokurátorov) budú zhodne s týmto ústavným zákonom upravené v osobitných predpisoch, ktoré upravujú postavenie, práva a povinnosti týchto skupín osôb. Na členov Súdnej rady sa nevzťahujú niektoré ustanovenia článku 4 a článok 5, vzhľadom na to, že ide o čestné funkcie a nie je účelné obmedzovať členov Súdnej rady v tom rozsahu, ako ostatných verejných funkcionárov.

Návrh ústavného zákona sa vzťahuje aj na predstaviteľov územnej samosprávy, a to na starostov obcí (primátorov miest), poslancov mestských zastupiteľstiev, na predsedov vyšších územných celkov a poslancov ich zastupiteľstiev.

K či. 3:

V tomto článku sa vymedzujú základné pojmy. Na rozdiel od platnej úpravy sa definujú aj pojmy verejný záujem a osobný záujem, čo by malo prispieť k ľahšej aplikácii právnej úprav}' v praxi.

Na účely aplikácie ustanovení otzv. postzamestnaneckých obmedzeniach a povinnosti predkladať oznámenia podľa čl. 7 aj po skončení výkonu verejnej funkcie sa za verejného funkcionára považuje aj osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu a to po obdobie jedného roka odo dňa skončenia 'výkonu verejnej funkcie.

K čl. 4:

Ustanovujú sa všeobecné povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov,, ktorých dodržiavanie pri výkone verejnej funkcie by malo zaručiť požadovanú ochranu verejného záujmu a zároveň vysoký morálny kredit verejných funkcionárov. Ustanovenia tohto článku majú pôsobiť v prvom rade preventívne. Teda zákazy a obmedzenia, ktoré sú v čl. 4 obsiahnuté majú v čo najširšom rozsahu vylúčiť, či obmedziť možnosti vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným, resp. mohlo by dôjsť k poskytnutiu nenáležitej výhody pre verejného funkcionára z výkonu jeho funkcie.

Základom pre legislatívne stvárnenie tohto ustanovenia bolo ustanovenie čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 119/1995 Z. z. Z dôvodu lepšej prehľadnosti navrhovanej úpravy sa obmedzenia týkajúce sa nezlučiteľnosti funkcií, zamestnaní a činností, obsiahnuté v citovanom čl. 3 ods. 1 pod písmenami g) a h), presúvajú do čl. 5 tohto návrhu a zároveň sa vypúšťa obmedzenie ustanovené pod písmenom f), ktoré pôsobí v platnom ústavnom zákone neorganicky. Účelom právnej úpravy konfliktu záujmov nie je totiž obmedzenie príjmov verejných činiteľov, ale ochrana verejného záujmu pri výkone ich funkcií. Naviac prostredníctvom iných ustanovení tohto návrhu sa príjmy verejných činiteľov dostávajú do roviny veci verejnej a teda verejnosťou kontrolovateľnej.

Odsek 1 ustanovuje všeobecnú povinnosť pre verejného funkcionára presadzovať a chrániť verejný záujem a vykonávať svoju funkciu tak, aby z jej výkonu plynul verejný prospech a neslúžila na uspokojenie osobného záujmu verejného funkcionára.

Odsek 2 ustanovuje činnosti, ktoré nesmie pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár vykonávať a právne vzťahy, do ktorých nesmie vstupovať. Ide o taxatívny výpočet takých činností a právnych vzťahov a úkonov, pri ktorých by verejný funkcionár mohol uprednostniť osobný záujem pred verejným a získať výhodu z výkonu verejne funkcie, ktorú by inak získať nemohol.

K čl. 5:

V tomto ustanovení sa vymedzuje, v záujme obmedzenia vzniku situácií, kedy sa verejný funkcionár ocitne v rozpore záujmov, nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností verejných funkcionárov paralelne s výkonom verejnej funkcie, ktorá podlieha režimu tohto ústavného zákona. Ide pritom nielen o nezlučiteľnosť takých funkcií, zamestnaní a činností, ktoré vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky' a osobitných zákonov, ale ktoré vyplývajú aj priamo z tohto navrhovaného ústavného zákona.

Priamo týmto návrhom ústavného zákona sa zakazuje:

a)                 verejným funkcionárom byť štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť, s výnimkami priamo uvedenými v navrhovanej dikcii. Výnimka z tohto zákazu ustanovená pre zástupcov štátu a iných verejných subjektov v orgánoch podnikateľských subjektov s majetkovou účasťou štátu alebo iných verejných subjektov je odôvodniteľná potrebou, aby v týchto funkciách pôsobili osoby, ktoré majú skúsenosti s podnikateľskou činnosťou. Kontrolné oprávnenia týchto subjektov a možnosť operatívne odvolať tieto osoby z ich verejnej funkcie, by mali byť dostatočné z hľadiska ochrany verejného záujmu,

b)                 verejným funkcionárom podnikať s výnimkou výkonu povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok

Ide o minimálny štandard inkompatibility výkonu verejnej funkcie s inými funkciami, povolaniami alebo činnosťami. Ústavný zákon predpokladá, resp. nevylučuje prísnejšiu úpravu v osobitných zákonoch, ktoré ustanovujú podrobnosti o výkone funkcií jednotlivých verejných funkcionárov.

Na hmotno-právne ustanovenia o zákaze výkonu niektorých funkcií, zamestnaní a činností nadväzuje procesno-právna norma, v odseku 7, ktorá ustanovuje povinnosť zanechať nezlučiteľnú funkciu, zamestnanie alebo činnosť do 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie resp. urobiť právne relevantný úkon na ich zanechanie.

K či. 6:

Konštrukcia celého ústavného zákona vychádza z ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a ich povinnosti uprednostniť verejný záujem pred osobným záujmom.

Dodržiavanie povinností a obmedzení vymedzených v čl. 4 a rešpektovanie nezlučiteľnosti niektorých funkcií, zamestnaní a činností ustanovených v čl. 5, by mali v značnej miere obmedziť vznik situácií, kedy môže verejný funkcionár svojím rozhodnutím privodiť sebe alebo svojim blízkym osobný prospech, t. j. uprednostniť osobný záujem pred záujmom verejným. Napriek tomu ale vznik takýchto situácií nie je možné prostredníctvom právnych príkazov a zákazov vylúčiť. Z tohto dôvodu sa navrhuje ustanoviť pre verejného funkcionára povinnosť oznámiť počas rokovania orgánu, na ktorom vy stúpi v rozprave alebo predloží návrh, že má osobný záujem na veci, o ktorej sa rozhoduje.

Principiálne by malo platiť, že verejný činiteľ, ktorý sa dostane do rozpornej situácie, by mal byť na základe právnych noriem vylúčený z rozhodovania o veci, z ktorej mu môže syplynúť osobný prospech resp. pri ktorej možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Z tejto zásady vychádzajú už platné procesno-právne kódexy, ako napr. Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok alebo zákon o správnom konaní. Takéto riešenie ale nemožno použiť univerzálne, vzhľadom na nezastupiteľnosť niektorých funkcií (napr. prezident Slovenskej republiky) alebo modifikáciu politického zloženia zastupiteľského orgánu určeného voličmi, nevyhnutne spätú s uplatnením tejto zásady v priamo volených kolektívnych orgánoch.

Tieto ustanovenia majú slúžiť k určitej informácii pre verejnosť a pre členov orgánu, ktorý' rozhoduje o veci, že vystúpenia, návrhy a hlasovanie verejného funkcionára v konkrétnej veci môže byť ovplyvnené jeho osobným záujmom na veci, resp. majetkovým záujmom politickej strany, ktorej je členom.

K či. 7:

Obdobne ako v doposiaľ platnom ústavnom zákone č. 119/1995 Z. z. sa navrhuje ustanoviť verejným funkcionárom povinnosť pravidelne predkladať príslušným orgánom písomné oznámenia, ktorých súčasťou by mali byť informácie o dodržiavaní povinností a obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom príp. osobitnými zákonmi, informácie o iných zárobkových aktivitách verejných funkcionárov uskutočňovaných v súlade s právnym poriadkom súčasne s výkonom verejnej funkcie a ich majetkových pomeroch, vrátane príjmov dosiahnutých v sledovanom období. Účel tejto oznamovacej povinnosti je potrebné vidieť okrem iného vo vytvorení reálnej možnosti kontrolovať dodržiavanie povinností a obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom. Predmetom kontroly budú teda prírastky majetku a kontrola má smerovať k tomu, aby sa dalo jasne identifikovať z akých zdrojov boli prírastky majetku nadobudnuté.

Verejné deklarovanie majetkových pomerov by sa nemalo vzťahovať len na verejného funkcionára, ale aj na osoby, ktoré sú mu najbližšie a žijú s ním v spoločnej domácnosti - teda manžel a/manželku a neplnoleté deti.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť predkladať spolu s oznámením aj potvrdenie o podaní daňového priznania. V tejto súvislosti bude potrebné novelizovať zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, kde bude inštitút tohto potvrdenia zavedený. Predstava je, aby potvrdenie obsahovalo okrem identifikačných údajov verejného funkcionára aj najzákladnejšie údaje z podaného daňového priznania, teda najmä zdaňovacie obdobie, základ dane a daň.

V odseku 5 sa ustanovujú orgány, ktorým, sa tieto oznámenia podávajú. V nadväznosti na to majú tieto orgány oprávnenie preskúmavať úplnosť a pravdivosť oznámení. Na účel dôkladnej kontroly budú spomínané orgány oprávnené dať podnet na začatie konania podľa osobitného predpisu, v ktorom by sa preskúmavalo, či verejný funkcionár dosiahol prírastky majetku z príjmov, ktoré boli zákonne nadobudnuté a riadne zdanené. V tejto súvislosti bude potrebné novelizovať zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, kde bude predmetné konanie upravené. Navrhujeme, aby v obecnom zastupiteľstve vo vzťahu ku starostovi a v zastupiteľstvách VÚC vo vzťahu k ich predsedom boli obligatórne zriadené komisie na výkon pôsobnosti podľa tohto zákona. V prípade obce by to bola jediná povinná komisia obecného (mestského, miestneho) zastupiteľstva a v prípade VUC by to ďalšia jeho povinná komisia. Vzhľadom na svoju pôsobnosť by táto komisia mohla byť zložená iba z poslancov a mala by mať aspoň troch členov (prirodzene v prípade väčších zastupiteľstiev viac) a v každom prípade by mala byť zložené podľa politického zloženia celého zastupiteľstva.

Odseky' 7 až 9 navrhujú ustanoviť povinnosť zverejňovať písomné oznámenia verejných funkcionárov a sprístupnenie údajov z písomných oznámení na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhované riešenie je v súlade s Ústavou i platnými medzinárodnými záväzkami, vzhľadom nato, že výkon verejných funkcií je vec verejná, z ktorej je možné vyvodiť aj oprávnenie verejnosti disponovať o osobách, vykonávajúcich tieto funkcie aj informáciami, ktoré majú vo vzťahu k iným fyzickým osobám súkromný charakter.

K čl. 8:

Tento článok ustanovuje tzv. postzamestnanecké obmedzenia pre verejných funkcionárov. Ide o nový inštitút v oblasti ochrany verejného záujmu a zamedzeniu konfliktu verejného a osobného záujmu verejných funkcionárov. Vzťahujú sa na verejných funkcionárov v období jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie.

Navrhované obmedzenia sú rozčlenené do troch oblastí:

a)                                 zákaz vstupovať do taxatívne ustanovených právnych vzťahov s osobami, ak verejný funkcionár v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci, alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhody alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo individuálnych právnych aktov pre tieto osoby,

b)                                zákaz vstupovať do právnych vzťahov podľa odseku 2 písm. a) až e) s osobami, s ktorými verejný funkcionár v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie uzavrel zmluvu o verejnom obstarávaní, alebo ku ktorým vykonával zriaďovateľskú pôsobnosť.

Z tohto generálneho zákazu je možné v jednotlivých prípadoch s cieľom odstrániť prílišnú tvrdosť zákona udeliť výnimku. Na účely kontroly sa ustanovuje povinnosť podať jeden rok od skončenia výkonu verejnej funkcie oznámenie podľa odseku 5.

K čl. 9 až 11:

V uvedených článkoch sa navrhuje ustanoviť základné zásady konania o ochrane verejného záujmu a zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Navrhovaná úprava ustanovuje orgány oprávnené uskutočniť konanie, ustanovuje ich povinnosti umožniť dotknutému verejnému funkcionárovi vyjadriť sa k návrhu a v prípade potreby vykonať ďalšie dokazovanie, ustanovuje náležitosti rozhodnutia o rozpore záujmov, vrátane jeho právnych účinkov. Z navrhovanej úpravy vyplýva, že súčasťou rozhodnutia o rozpore záujmov sú aj sankcie, ktorých uloženie bude závisieť od závažnosti porušenia alebo nesplnenia povinnosti alebo obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom prípadne osobitným zákonom (u predstaviteľov samosprávy).

Najvyššou možnou sankciou, ktorú v tomto konaní je možné uložiť je strata mandátu alebo verejnej funkcie, a to v prípadoch ústavným zákonom taxatívne určených. Významnou sankciou sa, na rozdiel od platného stavu, stáva aj uloženie pokuty, ak verejný funkcionár poruší alebo nesplní ustanovené povinnosti.

Vzhľadom na závažnosť rozhodnutia, ako je rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 6 návrhu ústavného zákona by nemala postačovať len 1/3 prítomných členov výboru, ale táto väčšina by mala byť kvalifikovaná - 3/5 prítomných členov výboru. Táto väčšina bude tiež potrebná na rozhodnutie o pokute podľa odseku 10. Taká istá väčšina by sa mala použiť aj na rozhodnutie o zastavení konania. Vzhľadom na závažnosť rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 8 návrhu ústavného zákona (rozhodnutie o strate mandátu poslanca NR SR) je potrebné zvýšiť kvórum pre jeho schválenie na kvalifikovanú väčšinu poslancov NR SR.

Tak ako v platnom ústavnom zákone č. 119/1995 Z. z., sa aj v navrhovanom zákone počíta s tým, že súčasťou rozhodnutia o rozpore záujmov bude povinnosť dotknutého verejného funkcionára zanechať funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá bola v tomto rozhodnutí označená ako rozporná s výkonom verejnej funkcie. Ak dotknutý^- verejný funkcionár túto povinnosť v ustanovenej lehote nesplní, konštruuje sa právna fikcia (s právnymi účinkami jej zániku), že sa po márnom uplynutí tejto lehoty⁷ vzdal verejnej funkcie, podal demisiu, alebo bol z funkcie odvolaný, v prípadoch ak ústava lebo osobitný zákon neupravuje zánik funkcie verejného funkcionára vzdaním sa funkcie.

Proti rozhodnutiu prijatému podľa čl. 10 ods. I návrhu, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo verejnej funkcie alebo uložená pokuta, môže dotknutý verejný funkcionár podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republík}', pričom takéto podanie má odkladný účinok. Takýto postup sa zachováva v záujme dodržania medzinárodných dohovorov upravujúcich základné ľudské práva a slobody. Ústavný súd rovnako môže preskúmavať aj obdobné rozhodnutia príslušných orgánov samosprávy.

Právoplatné rozhodnutie v konaní je vykonateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. V tomto smere bude Občiansky' súdny poriadok novelizovaný.

KčL 12:

Obsahuje v odseku 1 spoločné ustanovenie týkajúce sa ochrany osobných údajov, ktoré sa na základe tohto ústavného zákona poskytujú, spracúvajú alebo zverejňujú.

Ustanovenie odseku 2 umožňuje v prípade, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, preskúmať rozhodnutie o strate mandátu alebo verejnej funkcie medzinárodným orgánom. Toto ustanovenie po vstupe SR do EÚ bude môcť využiť napríklad guvernér NBS, ktorého odvolanie z funkcie môže byť definitívne právoplatné až po preskúmaní a potvrdení Európskym súdnym dvorom, ak guvernér NBS využije svoje právo a podá žiadosť o takéto preskúmanie rozhodnutia.

Odseky 3 a 4 obsahujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k obmedzeniam, zákazom a konaniu podľa zršovaného ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky' č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a -vyšších štátnych funkcionárov.

K ČL 13:

Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky' č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov sa navrhuje zrušiť, keďže bude nahradený novou právnou úpravou.

K čl.14:

Vzhľadom na predpokladané prerokovanie návrhu ústavného zákona v prvom čítaní na marcovej schôdzi NR SR a v druhom čítaní na májovej schôdzi NR SR. účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2004.