Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov 137/2017 účinný od 01.06.2017

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja DANKA, Evy ANTOŠOVEJ, Jaroslava PAŠKU a Tibora BERNAŤÁKA na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

D ô v o d o v á   s p r á v a

A.    Všeobecná časť

            V rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 2016 - 2020 sa vláda zaviazala:

-                    podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

-                    vytvoriť podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity,

-                    hľadať ďalšie možnosti nákupu pôdy pre domácich poľnohospodárov,

-                    vytvárať prostredie pre ďalšie prehlbovanie procesu nadobúdania poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi ako jedného z rozhodujúcich preventívnych nástrojov jej ochrany a jej efektívneho využívania,

-                    podporiť dlhodobé koncepčné riešenie zvýšenia potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky a podielu slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín na spotrebiteľskom trhu.

V súčasnosti je Slovenská republika vystavená hrozbe, tzv. špekulatívneho výkupu poľnohospodárskej pôdy. Predkladaný ústavný zákon má za cieľ ústavne zakotviť rámec ochrany pôdy pred týmto špekulatívnym výkupom, ktorý by mohol mať rozsiahle negatívne následky.

Za špekulatívny výkup poľnohospodárskej pôdy je nevyhnuté považovať jej výkup s cieľom nevyužívať poľnohospodársku pôdu na účely poľnohospodárstva. V dôsledku vyššie uvedeného tak v budúcnosti hrozí, že bude ohrozená potravinová bezpečnosť štátu a v neposlednom rade by mal špekulatívny výkup poľnohospodárskej pôdy za následok diskvalifikáciu domácich poľnohospodárov, ktorí sa v súčasnosti nemôžu rovnať finančne disponovanejšími poľnohospodármi na spoločnom európskom trhu. 

Predkladaný návrh umožňuje štátu prostredníctvom zákonodarnej moci (prijatia osobitných zákonov) účinnú ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy. Po prijatí predloženého návrhu bude možné zákonom ustanoviť, že pôda (v určitom rozsahu limitovanom potravinou bezpečnosťou štátu) bude môcť byť iba vo vlastníctve určitých zákonom stanovených subjektov osôb  (napr. samostatne hospodáriaceho roľníka).

V zmysle čl. 44 ods. 4 súčasného znenia Ústavy Slovenskej republiky štát dbá o:

-          šetrné využívanie prírodných zdrojov,

-          ekologickú rovnováhu,

-          účinnú starostlivosť o životné prostredia

a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne žijúcich rastlín a ochranu voľne žijúcich živočíchov.

Podľa predkladaného návrhu sa rozšíri povinnosť štátu dbať okrem vyššie uvedeného o povinnosť dbať o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy a podporu vidieckeho charakteru života. Vidiecky charakter života ako historicky typický pre územie Slovenskej republiky je súčasťou kultúry (kultúrneho dedičstva) národa a zasluhuje si osobitnú pozornosť.

Článok 44 Ústavy Slovenskej republiky sa návrhom dopĺňa o nový samostatný odsek, ktorý zakotvuje určitú definíciu pôdy (poľnohospodárskej a lesnej) a tiež zakotvuje povinnosť štátu zachovávať pôdu vrátane jej produkčného stavu pre ďalšie generácie. Pôda je zadefinovaná ako neobnoviteľný prírodný zdroj, tzn. nemožno ju zamieňať s v tejto súvislosti často pertraktovaným pojmom „tovar“. Pôda je bezpochyby prírodným bohatstvom štátu, dôležitou komoditou strategického významu, nenahraditeľnou zložkou životného prostredia a všetkých živých ekosystémov a limitujúcim činiteľom trvalo udržateľného rozvoja regiónov a celej spoločnosti. Na jej ochrane (regulácií nadobúdania vlastníckeho práva) je nepochybne daný verejný záujem. Pôdu ako jedinečný a neobnoviteľný prírodný zdroj, ako osobitný výrobný prostriedok potrebný na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu, ktorú je možné v širšom kontexte chápať ako súčasť zvrchovanosti štátu, je nevyhnutné ústavnoprávne chrániť.

Zakomponovanie ochrany pôdy do článku 44 Ústavy Slovenskej republiky vychádza z premisy, že pôdu nemožno vnímať len cez optiku vlastníctva alebo výrobných prostriedkov, ale je potrebné ju vnímať ako súčasť životného prostredia, ako jednu zo zložiek potrebných na zabezpečenie ekologickej rovnováhy. Článok 44 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje právo na priaznivé životné prostredie (právo na prírodné zdroje) ako inkorporáciu, tzv. tretej generácie ľudských práv.

V tejto etape predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a ani na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa pozitívny vplyv na životné prostredie. Uvedené sa môže prejaviť aj vo zvýšení konkurencieschopnosti domácich poľnohospodárov na spoločnom trhu. Zároveň sa očakáva pozitívny sociálny vplyv na celú spoločnosť, ktorá v súčasnosti čelí rôznym globalizačným hrozbám, s poukazom na Ústavou garantovanú potravinovú bezpečnosť štátu.

B.   Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

            Platný text čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje štátu osobitnými zákonmi upraviť režim vlastníctva z určitých špecifických dôvodov celospoločenského záujmu (zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu) sa rozširuje v súlade s programovým vyhlásením vlády o tzv. potravinovú bezpečnosť, pričom za vlastníka okrem štátu a obce zakotvuje aj osoby, ktoré určí osobitný predpis. Oproti predošlej formulácií, ktorá umožňovala určiť vlastníctvo štátu, obce a právnických osôb, sa táto primerane rozširuje aj o ďalšie subjekty.

K bodu 2

            Navrhuje sa, aby štát v rámci Práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva dbal okrem šetrného využívania prírodných zdrojov, ekologickej rovnováhy, účinnej starostlivosť o životné prostredie, zabezpečovania ochrany určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov aj o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a podporu vidieckeho charakteru života.

K bodu 3

            Navrhuje sa, aby bola pôda zadefinovaná ako neobnoviteľný prírodný zdroj požívajúci osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. V súčasnosti je totiž definícia pôdy vykladaná rôznym spôsobom (ako napr. tovar), čomu má navrhované znenie odseku 5 článku 44 Ústavy Slovenskej republiky zamedziť.

K bodu 4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vložením nového odseku 5 v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.

K čl. II

            Účinnosť predkladaného ústavného zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky:

Návrh ústavného zákona nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predložený návrh ústavného zákona nemá vplyv na zamestnanosť, ani vplyv na hospodárenie obyvateľstva a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa pozitívny vplyv na životné prostredie. Uvedené sa môže prejaviť aj vo zvýšení konkurencieschopnosti domácich poľnohospodárov na spoločnom trhu. Zároveň sa očakáva pozitívny sociálny vplyv na celú spoločnosť, ktorá v súčasnosti čelí rôznym globalizačným hrozbám, s poukazom na Ústavou garantovanú potravinovú bezpečnosť štátu.

A.4. Alternatívne riešenia:

Bezpredmetné 

A.5.   Stanovisko gestorov:

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.        Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.        Názov návrhu zákona: Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3.   Predmet návrhu zákona:

a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

      Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.